Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 11
komunity nemali oficiálne menovan˘ch predstaven˘ch, ale spontánne sa tejto
úlohy ujal niektor˘ z kÀazov. Na stretnutiach, ktoré mali ãasto navonok charak-
ter oslavy menín ãi narodenín, sa spolubratia povzbudzovali k vernosti v povolaní
i v hl’adaní nov˘ch moÏností i foriem apo‰tolátu. ·tátna polícia sa cez siet’ do-
ná‰aãov usilovala mat’ v‰etko pod kontrolou a v ak˘chkol’vek stretnutiach videla
proti‰tátne sprisahanie. ·tyroch iniciátorov tohto rodiaceho sa nového ‰t˘lu za-
sväteného saleziánskeho Ïivota v sekulárnom prostredí v roku 1955 pre túto ãin-
nost’ zatkli a spolu s provincálom donom Bokorom ich odsúdili, ale na‰tartovan˘
proces sebazáchovy rehole v sekulárnom prostredí uÏ nebolo moÏné zastavit’39.
Popri úsilí SDB o osobnú vernost’ a zachovávanie Stanov v tom rozsahu, na-
kol’ko to bolo moÏné, je zaujímav˘ d’al‰í fakt. Napriek tomu, Ïe ãinnost’
v‰etk˘ch reholí bola zakázaná a znemoωovaná a jej ‰truktúry zniãené, viacerí
spolubratia dokázali mysliet’ aj na budúcnost’. Modlili sa za nové povolania,
vyhl’adávat’ ich medzi veriacou mládeÏou a b˘val˘mi odchovancami a sprevád-
zali ich v procese spoznávania BoÏej vôle. Mnohé veci neboli celkom podl’a ka-
nonického práva, ale podl’a zásady v „mimoriadnych situáciách sú dovolené aj
mimoriadne prostriedky“ ‰li bratia napred v dôvere, Ïe Boh je s nimi.
Za tak˘chto okolností zaãal uÏ v roku 1953 don Jozef Kubiãka tajn˘ noviciát
s prv˘mi záujemcami o saleziánsky rehol’n˘ Ïivot. Boli to postupne Ivan Gróf, Bohu‰
Mo‰at’, Leo Dubovsk˘, Ladislav Dúrva, ·udovít ·rámka, L’udovít DaÀo a d’al‰í.40
Pre zhor‰en˘ zdravotn˘ stav magistra prevzal novicov uÏ v nasledujúci rok
Jozef Izakoviã, ktor˘ úãinkoval ako tajn˘ magister novicov cel˘ch 24 rokov. Me-
novan˘ spomína:
„Nበnoviciát bol dlhé roky predov‰etk˘m individuálny a „peripatetick˘“ – pochodov˘.
Z bezpeãnostn˘ch dôvodov som sa stretával s jednotliv˘mi novicmi vÏdy na in˘ch miestach
a tak, Ïe ani novici medzi sebou sa navzájom nepoznali... Jednému som sa venoval v parku,
druhému pri Dunaji. Cez leto sa dalo hocikde posediet’, ale zvy‰ok roka sa bolo treba pre-
chádzat’. Ked’ som zistil, Ïe v Bratislave si nás zaãínajú v‰ímat’, vy‰li sme najprv do bliωieho
okolia a potom aj do vzdialenej‰ieho... A neskôr, ked’ som musel odíst’ z Bratislavy, sa nበra-
jón roz‰íril takmer na celé západné Slovensko a ãasom aj na stredné a v˘chodné.“ 41
Proti takémuto spôsobu rehol’nej formácie mal in‰pektor don Bokor
v˘hrady, nazval ho husárskym kúskom a ustarostene si vzdychol: âo nám pove-
39 V rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dÀa 5.júla 1956 sa uvádza: „Obvinení Jo-
zef Bokor, Franti‰ek Valábek, Ján BeÀo, Ján Mikes a Alojz Masn˘ sú Ïalovaní pre trestn˘ ãin
velezrady... pretoÏe pod rú‰kom saleziánskej ãinnosti prevádzali rafinovane rozvratnú ãinnost’.
Boli nápomocní ilegálnym odchodom reakãn˘ch kÀazov do zahraniãia, organizovali ilegálne
saleziánske krúÏky na Slovensku, rozmnoÏovali a roz‰irovali ‰tátom neschválenú tlaã medzi
mládeÏou a vykonávali tajnú pastoráciu. Takto zneuÏitím náboÏenského cítenia obãanov
v‰emoÏne sa snaÏili rozvracat’ morálno-politickú jednotu a socialistické uvedomenie ná‰ho l’u-
du a tak zniãit’ l’udovodemokratické zriadenie na‰ej republiky“: in Ján Augustín BeÀo, Príspe-
vok k histórii Saleziánskej spoloãnosti na Slovensku, Prestavlky 1994, str.10.
40 Por. Jozef Izakoviã, Pamäti - strojopis, APD Bratislava, str.18.
41 Por. TamÏe, str. 18-19.