Dni spirituality saleziánskej rodiny - 2010

Eucharistia zo spomienky blahoslavenej Laury Vicuñovej - homília

Drahí bratia a sestry,

dnešné evanjelium nám predkladá udalosť povolania dvanástich apoštolov. Ježiš ustanovuje nový Boží ľud a číslo dvanásť sa nám tu javí ako jasne symbolické: naznačuje dvanásť kmeňov Izraela, ktoré sú povolané k jednote. Sú povolané premeniť sa v Ježišovi z nie-ľudu na ľud. Okrem toho sme pri počiatkoch nového ľudu, ktorý pomaly zahrnie všetky národy.

S cieľom vytvoriť tento nový ľud Ježiš vystúpi na vrch. Je to po prvýkrát, čo sa tento termín objavuje v Markovom evanjeliu. Marek obvykle zaraďuje svoje rozprávanie do kontextu mora alebo miesta na púšti.

Musí teda byť nejaký teologický dôvod, ktorý prevláda nad geografickými súvislosťami.

Vrch: najbezprostrednejšou súvislosťou je Sinaj (Ex l9n.) – tam, kde sa Boh zjavuje ako Boh Izraelitov, tam, kde ponúka zmluvu. Je to chvíľa veľkej výzvy, chvíľa ustanovenia Hebrejov za Boží ľud, je to chvíľa vyslania do zasľúbenej zeme, vyslania, ktoré je poslaním, pretože oni budú mať ohlásiť celému svetu Jahveho divy.

Boh, ktorý je suverénne slobodný, povoláva k stretnutiu lásky; Boh zakladá jednotu a identitu Izraela na putách lásky, Boh posiela, aby boli ohlasovateľmi lásky.

Ale téma vrchu je tiež predzvesťou Kalvárie a premenenia, utrpenia a oslávenia.

Nový Sinaj, nový exodus, skutočný prechod (pascha).

Tam bude aj plné zjavenie sa Boha; tam sa zrodí nový ľud; tam bude mať začiatok univerzálne poslanie Cirkvi.

Ježišovo vystúpenie na tento vrch, aby k sebe povolal a rozposlal dvanástich, je teda naplnením a proroctvom.

Charakteristické vlastnosti, ktorými sa vyznačujú dvanásti a teda Cirkev, sú dve. Bez nich nieto Cirkvi. Zdá sa, že sú v protiklade, ale vzájomne sa dopĺňajú.

Prvou charakteristickou vlastnosťou je „byť s ním“. Byť s ním na vrchu, prijať svoj krst a piť z jeho kalicha. To predpokladá poznať Ježiša zblízka, nasledovať ho a spolu s ním prežívať jeho rozhodnutia až do konca. Znamená to podieľať sa na jeho údele a žiť z jeho Ducha, ktorý – narodený medzi chudobnými – sa zaradil medzi hriešnikov, bol pokúšaný a skúšaný, uveril a prežil zmierenie. Ohlasoval lásku a nový svet a sám zažil muky otroka, smrť medzi zločincami, aby mohol darovať celého seba ako vrcholné ohlásenie Božej lásky.

Druhou charakteristickou vlastnosťou, ktorá zdanlivo protirečí tej predchádzajúcej, je poslanie, rozoslanie kázať.

V skutočnosti tieto dve charakteristiky sú dva prvky jedinej skutočnosti. Dvanásti sú naozaj vyslaní svedčiť o evanjeliu, čiže o Ježišovi Kristovi, a svedčia o ňom len vtedy, ak sú s ním. Ich hlásanie je účinné len z popraviska, ktorým je drevo kríža: práve pod ním je porazený duch zla, nad ktorým zvíťazila Božia láska.

Našou chybou je, že si myslíme, že môžeme byť poslaní ohlasovať a vyháňať diablov bez toho, že by sme boli s ním zviazaní na tom istom dreve kríža. „Naše telo je ukrižované s Kristom“, hovorí apoštol Pavol. Učeníci, ktorí nevystúpili s ním na vrch, sa budú nešikovne a bezvýsledne pokúšať vyháňať zlého ducha: všetko ich úsilie bude zbytočné.

„Byť s ním na vrchu“ je prameňom sily nás učeníkov: sme v jeho blízkosti a on prebýva v nás so svojím duchom. Preto je nevyhnutné počúvať jeho slovo, nasledovať jeho kroky, byť učeníkmi.

Ježiš tvrdí, že „Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn“ (Jn 5,19): kontemplovanie Otca je prameňom všetkého, čo robí Syn. Tak má byť aj s Cirkvou a s učeníkom, ktorého konanie sa pripodobňuje konaniu Ježiša, ktorý je ľudskou tvárou Boha.

Toto je Ježiš, ktorého ohlasujeme mladým. V celej svojej realite. Syn človeka, ohlasovateľ kráľovstva, veľký uzdravovateľ a osloboditeľ od zla, ale aj ukrižovaný, ktorý neváha dať svoj život ako obeť prostredníctvom smrti na kríži. Ukrižovaný, ktorý navždy porazil smrť a znovu otvára ľudstvu, každému z nás, bránu nádeje.

Dnes máme radostnú príležitosť sláviť eucharistiu pri spomienke na malú veľkú sväticu saleziánskej rodiny, blahoslavenú Lauru Vicuñu. Takto nám dnes Boh hovorí prostredníctvom Božieho slova, ale aj prostredníctvom svedectva tejto malej učeníčky. Naozaj, táto „Božia maličká“ vo svojej malosti a vo svojej slabosti prijala vystúpenie na vrch, aj to, že sa stane učeníčkou Ježiša, ukrižovaného a zmŕtvychvstalého, a dala svoj život za svoju mamu.

Všetci veľmi dobre poznáme príbeh jej života. Mala málo rokov života, ale Duch slobodne pracoval so srdcom tohto malého dievčaťa a urobil ju schopnou radikálnych evanjeliových rozhodnutí.

Vo veku 10 rokov podľa vzoru Dominika Savia, o ktorom počula rozprávať, sa rozhodla sformulovať tri predsavzatia: 
1. Môj Bože, chcem ťa milovať a slúžiť ti po celý môj život; preto ti dávam svoju dušu, svoje srdce, celý svoj život. 
2. Chcem radšej zomrieť ako ťa uraziť hriechom; preto sa chcem umŕtvovať vo všetkom, čo by ma odlúčilo od teba! 
3. Dávam si predsavzatie robiť, čo viem a môžem, aby ťa druhí poznali a milovali a aby som odčiňovala urážky, ktorých sa ti každý deň dostáva od ľudí, najmä od členov mojej rodiny.

Prvý životopisec, don Crestanello, nás informuje: „Laura trpela v tajnosti srdca... Jedného dňa sa rozhodla ponúknuť život a ochotne prijať smrť na výmenu za spásu svojej mamy. Dokonca ma poprosila, aby som požehnal túto jej horúcu túžbu. Ja som dlho váhal.“ Keď sa z evanjelia dozvedela, že pravá láska siaha až po darovanie života za osobu, ktorú milujeme, ponúkla Pánovi svoj život kvôli spáse svojej matky. Malá učeníčka objíma ukrižovaného a v ňom sa stáva nástrojom spásy pre svoju matku.

Naša eucharistická slávnosť teraz bude pokračovať, budeme sa modliť a prinesú sa obetné dary. Ježiš nás opäť raz pozýva kontemplovať jeho smrť a jeho zmŕtvychvstanie, jeho prechod-paschu.

Zakaždým, keď kontemplujeme tento Boží dar, každý raz, keď sa s ním spájame v plnom spoločenstve, on nás volá po mene, pozýva nás vystúpiť na vrch, posiela nás ohlasovať jeho evanjelium, vyzýva nás, aby sme darovali celého seba. Vyzýva nás, aby sme darovali život: nie je to skúsenosť prehry, ale skúsenosť plodnosti. Malé zrnko padá do zeme a prináša veľkú úrodu.

Rím, 22. januára 2010

Don Adriano Bregolin - sdb