Téma dňa: Ako opravdiví učeníci a zanietení apoštoli
Cieľ
Ohlasovať Pána Ježiša. Prečo a ako?
Tematické jadro |
Metodické kroky |
Čas |
Evanjelizovať: prečo a ako?
|
V sále na stretnutia skupina prijme na plagáte Markovu vetu: „Povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu... aby boli s ním a aby ich posielal kázať“ (Mk 3,13.14).
Spoznávajme sa a vyjadrime svoje skúsenosti
Predstavenie účastníkov s nasledovnou dynamikou
Každý dostane papier, na ktorý má pomocou symbolov nakresliť niekoľko osobitostí vlastnej osoby.
Každý člen skupiny sa predstaví pomocou kresby. A kresbu položí vedľa vyššie uvedenej Markovej biblickej vety.
Riadená úvaha (prezentácia)
1. čo znamená evanjelizovať?
- Znamená to ohlasovať Pána Ježiša slovami a skutkami.
Výzva: Primárnym cieľom evanjelizácie je pomáhať všetkým, aby sa mohli stretnúť vo viere s Kristom: „Sociálna skutočnosť a evanjelium sú od seba neoddeliteľné. Tam, kam prinášame iba vedomosti, zručnosti, technické schopnosti a nástroje na nasledovanie príkladu apoštolov, tam prinášame príliš málo.“ (Benedikt XVI., homília počas svätej omše na priestranstve Neue Messe, 10. septembra 2006)
2. Prečo evanjelizovať? Pre rôzne a vzájomne sa doplňujúce dôvody:
- aby sme splnili Kristov príkaz: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16,15-16). „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ (Jn 20, 21; 17, 18). Tento Ježišov príkaz má svoj základ a svoje zdôvodnenie v jeho nekonečnej láske za spásu ľudí;
- aby sme nasledovali príklad apoštolov, ktorí «pohnutí Duchom, vyzývali všetkých na zmenu života, na obrátenie a na prijatie krstu» (Ján Pavol II., Redemptoris missio, 47);
- aby sme mohli uskutočniť trojnásobnú lásku: k Božiemu slovu, k Cirkvi a k svetu;
- aby sme zadosťučinili právu každého človeka: «Každý človek má právo počuť „dobrú zvesť“ o Bohu, ktorý sa zjavuje a dáva v Kristovi, aby každý mohol naplno uskutočniť svoje povolanie» (Ján Pavol II., Redemptoris missio, 461). Ide o právo, ktoré Pán udelil každému človeku, a vďaka ktorému každý muž a každá žena môže naozaj povedať so svätým Pavlom: Ježiš Kristus «ma miluje a vydal seba samého za mňa» (Gal 2,20). Srdce každého človeka dychtivo očakáva stretnutie s Kristom. Tomuto právu zodpovedá povinnosť evanjelizovať: «Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal» (1 Kor 9,16; Rim 10,14). «Caritas Christi urget nos – ženie nás Kristova láska» (2 Kor 5,14) ohlasovať všetkým evanjelium;
- aby sme sa s inými s úctou a v dialógu podelili o vlastné dobro: «Prijatie Dobrej zvesti vo viere pobáda samo od seba k takému odovzdávaniu. Pravda, ktorá zachraňuje život, zapaľuje srdce toho, kto ju prijíma s láskou k blížnemu, ktorá hýbe slobodu k následnému darovaniu toho, čo sme dostali zadarmo […] Cirkev chce urobiť všetkých účastnými na týchto dobrách, aby tak mali plnosť pravdy a prostriedkov spásy, «aby mali účasť na slobode a sláve Božích detí» (por. Rim 8,21). […] Takéto podelenie sa, charakteristická črta skutočného priateľstva, je vzácnou príležitosťou pre kresťanské svedectvo a ohlasovanie»;
- aby sme uskutočnili nevyhnutnú formu služby človeku: «Ohlasovanie a svedectvo evanjelia sú prvou službou, ktorú môžu kresťania dať každému človekovi a celému ľudstvu, povolaní takí, akí sú, odovzdávať všetkým Božiu lásku, ktorá sa v plnosti ukázala v jedinom Vykupiteľovi sveta, Ježišovi Kristovi» (Benedikt XVI., Príhovor k účastníkom medzinárodného stretnutia pri príležitosti 40.-ho výročia koncilového dekrétu „Ad gentes“, 11. marca 2006);
- aby sme pomáhali ľuďom najmä dostať sa z rôznych foriem púšte, v ktorej žijú: práve aby sme pomáhali takým ľuďom, ktorí sa nachádzajú na «púšti temnoty Boha, prázdnoty duší bez poznania dôstojnosti človeka a jeho cesty, […] celá Cirkev a pastieri v nej sa musia – ako Kristus – vydať na cestu, aby vyviedli ľudí von z púšte do miesta života, k priateľstvu s Božím Synom, k tomu, ktorý nám dáva život a to život v plnosti» (Benedikt XVI., Homília na svätej omši pri začiatku pontifikátu, 24. apríla 2005);
- evanjelizovať nie je iba povinnosť, ale aj neodňateľné právo, vlastné vyjadrenie náboženskej slobody človeka, ako aj vyjadrenie práva človeka hľadať úplné šťastie. Pavol VI. zvykol opakovať: prečo je potrebné ohlasovať Ježiša Krista?
Podelenie sa v malých skupinkách
Vychádzajúc z vlastnej skúsenosti a z bodu 3.3 hesla 2010 hlavného predstaveného si položme otázku: prečo je potrebné ohlasovať Ježiša Krista? Určiť vo svojej skupine – vychádzajúc z vlastnej skúsenosti – jeden prvok svedectva, ktorý uľahčuje prístup k Ježišovi a jeden prvok, ktorý bráni stretnutiu s ním
Podelenie sa v spoločnej skupine
Z prvkov, ktoré sa vyskytli, určiť dve operatívne rozhodnutia, s ktorými sa chceme podeliť v pléne a ktoré – v rámci možností – chceme uskutočniť ako saleziánska rodina. |
22. január
Popoludnie
15.30 - 16.00
16.00 - 16.45
16.45 - 17.30 (zaradiť prestávku)
17.30 – 18.10
18.10 - 18.30
|
1 Text oficiálneho prekladu citovanej encykliky sme považovali za potrebné nanovo preložiť z dôvodu jeho nepresnosti – pozn. prekl (viď s. 2).