Dni spirituality saleziánskej rodiny

Salesianum, Rím, 21.-24. januára 2010

SVEDECTVO Armanda a Piny

Voláme sa Pina a Armando a pochádzame z jednej sicílskej dediny na úbočí Etny. Sme manželmi 20 rokov, ale naša spoločná cesta sa začala pred 35 rokmi, keď sme ešte len dospievali. Spoznali sme sa v jednom saleziánskom dome, od roku 1975 sme saleziánmi spolupracovníkmi. Pán nám dal radosť z 5 detí vo veku od 9 do 19 rokov. Narodili sa cisárskymi rezmi, napriek mienke lekárov, ale s očividným priaznivým posudkom Niekoho dôležitejšieho ako oni. Naše životné rozhodnutia nás priviedli k vzdaniu sa ciest ľudsky sľubnejších, ktoré sa pred nami doširoka otvárali: pre mňa kariéra výskumníka-astrofyzika a pre môjho manžela kariéra hudobného skladateľa.

Rozhodli sme sa stať učiteľmi, byť v neustálom kontakte s mladými, prinášať radosť a spoločenstvo Krista do nášho pracovného prostredia. Dnes, keď sa pozrieme späť, by sme sa znovu rozhodli pre to isté – v prospech našej rodiny, našej práce s mladými.

Tomu, kto sa ma pýta, ako to všetko stíhame, odpovedám, že vďaka hlbokému súladu úmyslov, hodnôt a priorít medzi nami. Osobne som sa to naučila. Naučila som sa byť trpezlivá, počúvať, brať vážne veci naozaj dôležité, veľa sa modliť, veľa sa usmievať a napokon veľa prijímať.

Ale naša terajšia skúsenosť je predovšetkým skúsenosťou rodiny, ktorá prostredníctvom saleziánskej charizmy a spoločnou prácou celej rodiny vo farnosti, v oratóriu alebo v našom divadelnom a hudobnom združení sa stáva nositeľkou Ježišovho evanjelia vo svete.

Sme rodina ako iné, so všetkými problémami a diskusiami, kvôli ktorým často zostávame dlho hore, ale keď sme jednotní, stávame sa skutočne tímom.

Združenie C.G.S. Life vzniklo v roku 1975 na Armandovo želanie a odvtedy zo dňa na deň rástlo – po každej stránke. Vždy ho sprevádzala zanovitá tvrdohlavosť a hlboký a nezištný zmysel pre ochotu a myslím, že to ho priviedlo až tam, kde je dnes.

Skupinu v súčasnosti tvorí približne 70 mladých, rozdelených do 4 vekových skupín: minilife, springlife, newlife, mladí dospelí a rodiny. Každá skupina má svoju vlastnú formačnú cestu s vlastnými animátormi vybranými v rámci skupiny. Každú sobotu večer sa všetci spoločne zúčastňujeme na predsviatočnom modlitbovom stretnutí, kde sa Božie slovo počúva a komentuje s hudbou, modlitbami, symbolickými gestami a spevmi. Potom sa často presunieme domov na chlebíčky, pozrieť si nejaký film, spoločne sa zahrať. Toto je privilegovaná chvíľa, akou bol pre dona Bosca dvor, keď svojim chlapcom pošepkal do ucha nejaké slovko.

Evanjelizačné aktivity sú veľmi početné a náročné, niekedy sú do nich zapojení aj tí najmenší.

Napríklad minulý rok sme spolupracovali s tímom pre diecéznu pastoráciu mladých, so Saleziánskym mládežníckym hnutím a P.G.S. (Polisportive Giovanili Salesiane – Saleziánske mládežnícke športové hnutie) na hudobnej animácii rôznych mládežníckych stretnutí a vyrobili sme a rozšírili muzikál o pátrovi Pinovi Puglisim, mučeníkovi mafie. Uskutočnili sme saleziánske animačné večierky v baroch, na univerzitách, na námestiach, nahrali sme a rozšírili videomateriály a CD-čka.

Skupina, ktorej sídlo je zriadené v jednej pivnici, ktorá už je nejaký čas malým saleziánskym domom, je veľkou rodinou, ktorá prijíma. Mnohí majú skúsenosť, že behom niekoľkých stretnutí sa aklimatizovali. Mnohé stovky mladých počas týchto tridsaťpäť rokov prešli do vnútra skupiny: niektorí zostali, iní nie. Voči všetkým prechovávame city, ktoré prekračujú jednoduché priateľstvo, pretože sa cítime zaviazaní a vďační za všetko, čo nám dali počas ich angažovania sa v skupine a cítime, že oni nám tieto city opätujú. V skupine sa spoznalo a potom zobralo veľa párov, niekoľkí sa stali kňazmi. Spomedzi tých, ktorí odišli, mnohí sa angažujú v Cirkvi vo farských úlohách, v oratóriách alebo v saleziánskych komunitách. Niektorí založili skvelé hudobné skupiny, ktoré šíria evanjelium putovným spôsobom, podobne ako to robíme aj my.

Kto zostal dodnes, je animátorom alebo má vedúcu úlohu v rámci nášho združenia. Sú aj takí, ktorí sa vracajú po mnohých rokoch a znovu začínajú pracovať s tým istým mládežníckym duchom ako kedysi.

Naším motorom bol príklad dona Bosca. Mnohí nás považujú za bláznov alebo hádžu po nás kameňmi, ako sa to stalo aj jemu. Je to ťažké prijať, najmä keď ide o ľudí, ktorým sa cítime byť veľmi blízki, ale Prozreteľnosť nás nikdy nenechala samotných a dôverujeme jej, aby sme mohli napredovať, pretože ešte treba prejsť hodný kus cesty.

„Ustáva mládež a omdlieva a junač podlomená padá. Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú“ (Iz. 40,30-31).