Prvá prezentácia zo strenny 2010
5.4.Uvažovanie o pastorácii
Ústredné postavenie osoby Ježiša Krista
Pre evanjelizáciu nie je Pán Ježiš iba jej náplňou; On je jej hlavným subjektom. Ježiš nepredkladá posolstvo, ktoré by bolo oddeliteľné od jeho osoby, tak, že jeho slová, skutky, pozemský osud by sa mohli zredukovať na komunikačné prostriedky. On sám je obsahom svojho ohlasovania, pretože On je živým a účinným Slovom, v ktorom sa Boh odovzdáva ľuďom.
Prameň celého diela evanjelizácie spočíva v osobnom stretnutí s Kristom. Potrebné je prekonať rozštiepenosť medzi obsahom a metódou evanjelizácie; a naliehavo potrebné udržiavať rovnováhu medzi tým, že vychádzame z otázok adresátov, a tým, že im predstavujeme len Krista, a to celého.
To si od nás vyžaduje preveriť, či sú naše pastoračné metódy jednotné s ústredným postavením ponuky Ježiša Krista.
Svedectvo evanjelizovaného a evanjelizujúceho spoločenstva
Svedectvo je kardinálnym prvkom pastoračnej činnosti. Táto činnosť sa rodí zo stretnutia s osobným tajomstvom milosti, ktorému je treba vydávať svedectvo; odvíja sa z plnosti lásky, ktorá vyžaruje a rozdáva sa.
Práve preto je v strede evanjelizačnej činnosti svedecká prítomnosť spoločenstva, ktoré oslovuje svedomia svojím spôsobom života, a nie je to jednoducho pastoračný projekt. Preto dostáva zvláštny význam postava evanjelizátora, ktorý je predovšetkým veriacim učeníkom a potom dôveryhodným apoštolom, ba dôveryhodným apoštolom je práve preto, lebo už je veriacim učeníkom.
Evanjelizácia a výchova
V saleziánskej tradícii sme taký vzťah vyjadrili rôznymi spôsobmi: napríklad „čestní občania a dobrí kresťania“, alebo „evanjelizovať prostredníctvom výchovy a vychovávať prostredníctvom evanjelizácie“. Sme presvedčení, že evanjelizácia ponúka výchove vzor úplne vydarenej ľudskosti a že výchova, keď sa dokáže dotknúť srdca mladých a rozvíja náboženský zmysel života, napomáha a sprevádza evanjelizáciu. Je potrebné zachovať zároveň celistvosť ohlasovania a postupnosť ponuky.
Evanjelizácia v rôznych kontextoch
Naliehavá potreba prinášať ohlasovanie zmŕtvychvstalého Pána nás pobáda konfrontovať sa so situáciami, ktoré v nás rezonujú ako výzva a obavy: národy, ktoré ešte neboli evanjelizované, sekularizmus, ktorý ohrozuje krajiny starodávnej kresťanskej tradície, fenomén migrácie, nové dramatické formy chudoby a násilia, šírenie hnutí a siekt. Každá situácia predstavuje svoje vlastné výzvy pre ohlasovanie evanjelia.
Cítime, že sú pre nás výzvou aj niektoré príležitosti: ekumenický, medzináboženský a medzikultúrny dialóg, nová citlivosť pre mier, pre ochranu ľudských práv a pre ochranu stvorenstva, mnohé prejavy solidárnosti a dobrovoľníckej služby.
Pozornosť voči rodine
Rodina je pôvodným subjektom výchovy a prvým miestom evanjelizácie. Sme povolaní konať tak, aby pastorácia mládeže bola stále otvorenejšia pre pastoráciu rodín. Vo výchove mladých je nesmierne dôležité, aby rodina bola subjektom aktívnym. Ona má často ťažkosti s riešením výziev výchovy; mnohokrát je neschopná ponúknuť svoj špecifický príspevok, alebo celkom chýba. Starať sa o rodiny neznamená odobrať sily práci pre mladých, ba naopak, znamená to urobiť prácu trvanlivejšou a účinnejšou.
Druhá prezentácia zo strenny 2010
5.5.Procesy, ktoré treba rozbehnúť, aby mohla nastať zmena
Aby sme mohli nanovo uvažovať o pastorácii mládeže je potrebné zmeniť mentalitu, upraviť štruktúry a uviesť do chodu niektoré procesy zmeny.
Je potrebné prejsť:
od mentality, ktorá uprednostňuje funkcie priameho riadenia, k mentalite, ktorá uprednostňuje evanjelizujúcu prítomnosť medzi mladými;
od evanjelizácie, ktorá sa skladá z udalosti bez náväznosti, k systematickému a celkovému plánu;
od individualistickej mentality ku komunitnému štýlu, ktorý do ohlasovania Ježiša Krista zapája mladých, rodiny a laikov;
od postoja pastoračnej sebestačnosti ku spoločnému uskutočňovaniu projektov miestnych cirkví;
od vyvodzovania účinnosti našej prítomnosti v zmysle priazne druhých k jej hodnoteniu v zmysle vernosti evanjeliu;
od postoja kultúrnej nadradenosti k pozitívnemu prijatiu kultúr odlišných od našej vlastnej;
od považovania saleziánskej rodiny len za príležitosť stretnúť sa, poznávať a vymieňať si skúsenosti, k úsiliu urobiť z nej skutočné apoštolské hnutie v prospech mladých.
Toto všetko zahŕňa:
-tvorivé a nadšené prijatie novej evanjelizácie až po dosiahnutie duše kultúry, najmä kultúry mladých, adresátov nášho poslania;
-obnoviť ústredné postavenie Boha v osobnom živote i v živote spoločenstva, a zabezpečiť vysokú mieru duchovného života v spoločenstve a svedectvo spoločenstva v nasledovaní Krista urobiť čitateľným;
-staviť na vytvorenie spoločenstva s rýdzim rodinným duchom, spoločenstva bohatého na ľudské hodnoty a úplne oddaného službe mladým, najmä tým najchudobnejším, najnúdznejším, vydedeným zo spoločnosti, až kým zo spoločenstva nevytvoríme domov a školu spoločenstva;
-dať nový význam saleziánskej prítomnosti medzi mladými, urobiť charizmatické rozhodnutia, ktoré nám umožnia prežívať život spoločne s mladými, vytvárať nový spôsob prítomnosti, rozhodnejšie evanjelizujúcej, a zaujať miesto tam, kde môžeme byť plodnejší na úrovni pastoračnej, duchovnej a na úrovni povolaní.
