Svedectvo poľských saleziánov o

Evanjelizačnej púti.

Ako sa zrodila púť Saleziánskych evanjelizačných spoločenstiev?

Myšlienka založiť evanjelizačnú púť (a spoločenstvo Saleziánskej evanjelizačnej púte) sa zrodila počas púte mladých na Jasnú Goru na medzinárodné stretnutie mladých našej doby s pápežom Jánom Pavlom II. v júni 1991. Saleziáni Leszek Zioła a Dariusz Presnal putovali v takzvanej „Modrej skupine“, ktorá bola súčasťou púte diecézy Koszalin-Kolobrzeg. Spoločne s mladými účastníkmi tejto skupiny namiesto odpočinku počas prestávok pozývali miestnych ľudí, ktorých cestou stretali, k spevu, tancu a modlitbe. V lokalite Obora sa rozhodli vytvoriť mládežnícku púť, ktorá bude počas cesty evanjelizovať. V nasledujúcom roku skupina asi 180 mladých odišla zo saleziánskej farnosti v Szczanieci na Jasnú Góru. Odvtedy putovanie zmenilo svoju tvár.

Okrem tradičných charakteristických čŕt každej púte táto púť evanjelizujúcich spoločenstiev má aj tú vlastnosť, že jej účastníci s nadšením a radosťou rozprávajú všetkým ľuďom, ktorých stretnú, o Dobrej zvesti. Je to odpoveď na výzvu Cirkvi k novej evanjelizácii.

Na cestách a v mestských či miestnych trhoviskách sa organizujú divadelné predstavenia, koncerty náboženských piesní a hry pre malých i pre veľkých. Večer sa v miestach ubytovania pripravuje večierok „Apel Jasnej Góry“ a vo chvíľach slávnosti sa kombinujú divadelné hry, chvíle modlitby a občas osobné svedectvá. Avšak všetko sa odohráva v jednoduchom, radostnom štýle a v pokojnej a spontánnej atmosfére. Pútnici organizujú pre ľudí chvíle zábavy a modlitby v štýle dona Bosca. V celej krajine sa ako huby po daždi začali objavovať nové spoločenstvá, v ktorých sa mladí počas celého roka pripravovali na účasť na nasledujúcej púti.

O niekoľko rokov sa v mysliach moderátorov zrodila nová myšlienka prispôsobiť túto formu púte–evanjelizácie istému druhu duchovných obnov pre mladých, ktoré by sa uskutočnili na vopred vybraných miestach. Skupina tridsiatich animátorov, pozvaných pripraviť túto obnovu, sa stala zakladateľom nového hnutia, ktoré dostalo názov „Mesto v púšti“.

Takto sa rok čo rok organizovali evanjelizačné stretnutia na námestiach a na uliciach. Mladí navštevujú nemocnice, sirotince a väznice. Mohlo sa hovoriť o skutočných zázrakoch, lebo do „Mesta v púšti“ sa prihlasovali mladí, ktorých stretli počas evanjelizácie na dedinských ihriskách, pri búdkach s pivom, na rokových koncertoch, alebo na nedeľných svätých omšiach.

Ciele a účel evanjelizačných spoločenstiev

Hlavnou úlohou týchto spoločenstiev typicky saleziánskeho štýlu je dať mladým príležitosť prehĺbiť svoju vieru. Uskutočňuje sa to spojením vlastného úsilia o formovanie seba a radostnej evanjelizácie iných mladých, všetkých tých, ktorých stretnú počas cesty. A to je systém, ktorý začal sám svätý Ján Bosco. To on prišiel s myšlienkou poslať svojich chovancov k mladým s Dobrou zvesťou. Don Bosco vychádzal z predpokladu, že mladí sú ľahšie schopní (v porovnaní s klérom) vybudovať si dobrý kontakt so svojimi rovesníkmi. Tým istým spôsobom bolo v týchto Saleziánskych evanjelizačných spoločenstvách ľahké rozvíjať priateľské vzťahy, založené na rovnakom spôsobe myslenia, spoločných záujmoch a podobnom životnom štýle; tieto sa využívajú ako základ evanjelizácie. Evanjelizácia nie je natoľko „kázaním“, ale skôr vydávaním svedectva vlastným životom. Je tiež dôležité otvorene hovoriť o svojej viere; chodiť na nedeľnú omšu, alebo aj banálne gesto prežehnania sa pred jedlom naberá u mladých na významnosti. Mladí týmto spôsobom zasievajú evanjeliové semeno, čím ukazujú, že viera nie je niečo, za čo sa treba hanbiť, ale cestou k šťastiu a k vnútornému pokoju ducha. Prežívané kresťanstvo sa stáva hlbokým posolstvom nádeje: pozri, stále je tu Niekto, kto ťa miluje napriek všetkému, čo sa deje, Niekto, kto je stále pripravený prijať ťa s otvoreným náručím.

Život a formácia mladých zo Saleziánskej evanjelizačnej púte

Saleziánske evanjelizačné spoločenstvá sú otvorené pre všetkých mladých, ktorí chcú prehĺbiť svoju vieru, alebo jednoducho hľadajú odpovede na svoje otázky. Počas celoročnej formačnej prípravy v spoločenstvách sa uvažuje o úryvkoch zo Svätého Písma a na základe skúsenosti iných členov spoločenstva s pomocou animátora sa hľadá, ako čeliť problémom.

Je dôležité upriamiť pozornosť na radosť – ktorá sa rodí zo samotného faktu, že sú spolu – a na dôveru. Táto atmosféra mladých zjednocuje a podnecuje k ďalším aktivitám, ale pobáda tiež budovať hlbšie vzťahy. Spoločenstvá týchto mladých spoločne prežívajú problémy a chvíle radosti a stávajú sa takmer rodinou.

Vyvrcholením roka, súhrnom aktivít spoločenstiev Saleziánskej evanjelizačnej púte je vždy púť na Jasnú Goru. Ale púť sa aktívne pripravuje počas roka v skupinkách vo farnostiach. Dôležitou vlastnosťou Saleziánskeho evanjelizačného spoločenstva je to, že samotní mladí pripravujú a uskutočňujú vlastné nápady vo svojich farnostiach a pracujú aj pre deti a mladých, animujú nedeľné omše, adorácie, pomáhajú viesť veľkonočné duchovné obnovy... a všade môžu ponúknuť saleziánsku asistenciu.

Ďalšie aktivity okolo Pútnických spoločenstiev a Mesta v púšti

Okrem činností na miestach, kde žijú, využívajú členovia rôzne momenty, aby sa mohli stretnúť a urobiť niečo dobré. Tak sa zrodila široká škála činností; animujú medzinárodnú púť Suwalki – Wilno, zúčastnili sa počiatkov evanjelizačnej iniciatívy „Zastávka Ježiš“ v poľskom „Woodstocku“.

Spoločenstvá majú svoju bohatú a dobre vedenú internetovú stránku. Kontakt s členmi sa posilňuje prostredníctvom „Spravodaja saleziánskych evanjelizačných spoločenstiev“. Mladí sú aktívni aj v oblasti vydávania: tlačia knihy a hudobné CD.

ZÁVER

Vedomí si toho, že v Kristovi sa stávame Božími deťmi a že sme pútnikmi smerujúcimi do Otcovho domu, považujeme púť za čas práce v duchu viery a svedectva.

Pozerajúc sa na Máriu, Pánovu služobnicu, po stopách jej špeciálnej púte viery na stretnutie s Bohom, a na dona Bosca, ktorý s mladými chodieval na posvätné miesta, prežívame púť ako ľahký spôsob, ako obnoviť svoj vzťah s Bohom i príslušnosť k Cirkvi. Modlitbu a sviatosti vnímame ako prostriedky, ako nájsť Boží pokoj a lásku v sebe samých, aby sme následne iným ohlasovali Božiu lásku.

Letný čas putovania do Čestochovej je príležitosťou k svedectvu životom i modlitbou, slovom, divadlom, spevom, radosťou, priateľským vzťahom k pravde Dobrej zvesti Ježiša Krista. Je to jednoduchá, ale účinná forma evanjelizácie seba samých a ľudí, ktorých cestou stretávame.