Don Bosco Dnes SLK No. 3 2011

don boscomáj - jún
w


w
w


.s
a


le
zi


a
n


i.
sk Ročník XLII. 3/2011


dnes


Téma


Povolania rastú v obyčajnej a šťastnej rodine
V ýchova


Desať pravidiel na rozumnú poslušnosť
História


Muž odvahy a činu, okúsil aj komunistickú Čínu




Heslo 2011
4 Angažovať sa pre povolania


ako don Bosco


Správy
6 Slovensko, Zahraničie, Šport, Mladí


Téma
10 Povolania rastú v obyčajnej


a šťastnej rodine
13 Čo môže znamenať kultúra


povolania


Mladí
15 Mladí zažijú v Madride veľké


dobrodružstvo


Aktualita
16 Napodobňujme jeho vieru


Saleziánky
18 Prišla sem ako domov


Médiá
20 Mediálna škola vysiela do sveta


prvých absolventov


obsah máj – jún


Pohľad na saleziánsky svet – saleziánsky pohľad na svet


109
20


26


Don Bosco dnes


Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca


3/2011
Ročník XLII.
Časopis vychádza 6x do
roka, rozširuje sa bezplatne.


Vydavateľ
Saleziáni dona Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco


Šéfredaktor
Rastislav Hamráček SDB


Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Andrea Miklovičová FMA
Ľubo Šulko ASC
Zuzana Matejíčková
zástupkyňa VDB
Veronika Dolná


Fotoediting
Lukáš Čerman


Jazykové úpravy
Mariana Gerátová


Grafická úprava a zalomenie,
DTP spracovanie
Juraj Martiška


Distribúcia
Ladislav Katona


Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec


Registrácia
MK SR č. EV3448/09


Milodary
na saleziánske dielo
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov na Slovensku i vo
svete môžete posielať na
účet: 29330062/0200, VS 0036


Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk


www.saleziani.sk




D B D 2 0 1 1 3


Drahí priatelia dona Bosca, milá saleziánska rodina!


Trochu som sa zasnívala: aké by to asi bolo, keby
si don Bosco pozrel toto číslo nášho časopisu. Čo
by asi povedal? Možno by ho s úsmevom prelisto-
val a potom by sa opýtal: „Toto číslo vyjde v máji?
Carissimi, a kde sa píše o Panne Márii?“
Naša redakcia by však zostala pokojná. Slova by sa
ujal šéf Rasťo: „Drahý otec, možno ste prehliadli –
tu na tretej strane. Úvodník je len a len o nej. A vy,
zdatný vydavateľ, iste viete, že úvodník otvára celý
časopis. Nasmeruje myšlienky čitateľov. Uvádza
najdôležitejšiu tému. A tou je, samozrejme, naša Ne-
beská Matka.“


Pochopiteľne, ona. Lebo každá správa, rozhovor či reportáž je svedec-
tvom o tom, že Mária je blízko nás a pomáha nám. To, že naše diela na-
predujú, je znak, že nás drží za ruku. Pomáhala veľkému, obdarenému
svätému donovi Boscovi. Tak ako by mohla nás – obyčajných smrteľ-
níkov - nechať samých?


Každý nekrológ, a v tomto čísle sú až tri, je dôkazom toho, že život pre-
žitý pod ochranou Panny Márie je plodný a významný. Dosvedčujú to
naše slovenské saleziánske osobnosti: sr. Marienka, don Anton aj don
Jozef.


V týchto dňoch nám častejšie zaznieva krásna modlitba loretánskych li-
tánií. A aj keď medzi oficiálnymi invokáciami nenájdeme saleziánsky ti-
tul pre Pannu Máriu: Matka a vychovávateľka každého saleziánskeho po-
volania, takto ju už od čias dona Bosca vnímame. Žiť život ako dar, ako
odpoveď na skvelú Božiu ponuku – či už v manželstve, kňazstve či za-
svätení – je kľúčovou témou tohto čísla časopisu. Toľkí z nás by vedeli
rozprávať, ako im Panna Mária pomáha s radosťou a vernosťou prežívať
to svoje povolanie. Dali sme im slovo aj na týchto stránkach. A toľkí z nás
by vedeli rozprávať, ako spolu s Máriou sprevádzajú mladých ľudí na
ceste ich hľadania povolania. Aj tí tu dostali priestor.


Panna Mária teda otvára toto vydanie Don Bosca dnes. Nech pomáha
aj nám otvoriť sa a prijať toho, ktorý je nám Všetkým.


Don Bosco v mojich predstavách dočítal stranu tri a so šibalským po-
hľadom si premeral celú redakciu: „Trochu primladá autorka na takú
hutnú tému. Ale je to Máriina dcéra – to bola dobrá voľba. Napokon ste
ma teda presvedčili. No a nabudúce dajte úvodník písať niekomu z ďal-
šej zložky mojej krásnej veľkej rodiny.“


Snívala sr. Andrea Miklovičová FMA


Panna Mária
otvára svoju sezónu


úvodník


28


16


V ýchova
22 Desať pravidiel na rozumnú


poslušnosť


História
26 Muž odvahy a činu, okúsil aj


komunistickú Čínu


Festival
30 Festival Lumen privíta v Trnave


tisícky mladých




D B D 2 0 1 1




Angažovať sa pre povolania
ako don Bosco


Na konto našej doby často zaznievajú sťažnosti. Najmä, keď ide o povolania.
Je ich málo. Ich počet sa stále zmenšuje. Časy sú zlé... Mladí ľudia to majú
ťažké. Sotva sa niekto rozhodne stať sa kňazom, vstúpiť do rehole... A práve
do týchto našich lamentácií prichádza hlavný predstavený saleziánov so
svojou provokáciou: treba sa vrátiť k donovi Boscovi.


Pascual Chávez Villanueva
Kresba: Mario Bagani


Neprajnosť za čias dona
Bosca
Nezabúdajme, že don Bosco žil
v prostredí, ktoré bolo proti
rozvoju duchovných povolaní.
Sloboda vierovyznania a ak-
tívna protestantská propa-
ganda úplne dezorientovali
obyčajný ľud tým, že mu pred-
kladali negatívny obraz
o Cirkvi, Svätom Otcovi, bisku-
poch a o kňazoch. V národe
a najmä v mladých ľuďoch po-
vstal nacionalistický duch pre-
niknutý liberálnymi a antikle-
rikálnymi myšlienkami.
O tejto dobe sám don Bosco
zaznamenal: „Proti rehoľným
rádom, cirkevným kongregá-
ciám, ale neskôr vo všeobec-
nosti aj proti duchovenstvu
a všetkým autoritám Cirkvi sa
zdvihol duch odporu. Mládež
sa oddialila od mravnosti,
zbožnosti, a teda aj od povola-
nia do duchovného stavu.
Preto neboli nijaké rehoľné po-
volania a takmer žiadne ku
kňazstvu. Rehoľné inštitúty sa
postupne vytrácali, kňazmi sa
opovrhovalo, niektorí boli
uväznení a ďalší skončili v do-
mácom väzení.“


Čo robí náš zakladateľ
Pozrite sa, drahí bratia a sestry,
ako reaguje don Bosco. Nela-
mentuje, ale hneď sa usiluje
povolania zhromažďovať a pes-
tovať. Začne podporovať for-


máciu mladých klerikov, ktorí
zostali bez seminára, starať sa
o dobrých chlapcov a vová-
dzať ich na duchovnú dráhu.
Pozorne a prednostne sa ve-
nuje formácii chlapcov, ktorí
javia známky kňazského povo-
lania. Sám don Bosco v Pamä-
tiach oratória napísal, že „dom
oratória sa takmer na 20 rokov
stal diecéznym seminárom“.
Podľa zápiskov dona Braida
medzi rokom 1861 až 1872 vstú-
pilo do turínskeho seminára
281 mladíkov z oratória.


Angažuje sa v prospech
povolaní
Don Bosco vytvoril prostredie,
v ktorom môže dozrieť povo-
lanie. Rodinné prostredie,
v ktorom sa s mladými delí
o všetko. Je s nimi na dvore,
počúva ich, vytvára atmosféru
radosti, sviatku a dôvery, ktorá
otvára srdcia a spôsobuje, že
sa mladí cítia ako v rodine.
Mladí sa učia nielen zapojiť do
prostredia a života oratória. Na-
učia sa aj obetavo a nezištne
pracovať pre druhých a čoraz
vo väčšej ochote sa zapojiť do
požiadaviek apoštolátu. V tejto
klíme vznikajú a rozvíjajú sa
družiny – skupinky, ktoré don
Bosco pokladal za kľúčovú
skúsenosť výchovnej ponuky
jeho diel.


Ponúka mladým a dospelým –


usmernenie vo svojom povo-
laní – úprimné duchovné spre-
vádzanie. Prirodzeným mies-
tom pre toto dôverné stretnutie
je spovednica. Na základe roz-
vážneho rozpoznávania sa usi-
luje, aby primäl k rozmýšľa-
niu o duchovnom povolaní
tých, ktorí majú naň predpo-
klady, hoci nikdy neuvažovali
stať sa kňazmi alebo rehoľ-
níkmi.


Don Bosco pracoval v pro-
spech povolaní pretože veľmi
miloval Cirkev. Zvyčajne hovo-
rieval: My darujeme Cirkvi
veľký poklad, keď jej zaobsta-
ráme jedno dobré povolanie;
nezáleží na tom, či toto povo-
lanie alebo tento kňaz ide do
diecézy, misií alebo rehoľného
domu.“ Vízia dobra Cirkvi ho
nikdy neopúšťa – ani vtedy,
keď jej obetuje všetky svoje
sily, čas, finančné prostriedky,
ktoré ho stoja nemalé námahy.


S donom Boscom proti
prúdu
Žime teda bez strachu ako don
Bosco, ktorý kráča proti prúdu
tohto sveta. Predkladajme mla-
dým i dospelým, mužom i že-
nám, chlapcom i dievčatám sa-
leziánske povolanie ako
odpoveď spásy dnešnému
svetu. Obnovme v sebe svätú
zanietenosť za spásu mládeže,
ktorou žil sám don Bosco.


D B D 2 0 1 1


heslo 2011




D B D 2 0 1 1


správy


Škola pre animátorov (ŠpA)
a Itineráre sú základné kurzy
pre animátorov zo salezián-
skych stredísk. Po zimnej pre-
stávke sa „vzdelávaniachtiví“
animátori opäť stretávajú so
svojimi školiteľmi, aby sa do-
zvedeli a naučili niečo nové.
Počas marca a apríla sa usku-
točnili 3 kurzy pre tretiakov
ŠpA a 10 kurzov Itinerárov,
celkovo pre takmer 200 ani-
mátorov.
„Jadrom našej činnosti sú


„stretká“ – pravidelné stret-
nutia rovesníckych skupín.
Odpoveďou na ich skvalitňo-
vanie je práve vzdelávací pro-
gram Itineráre, “ objasňuje
nové školenia Slávka Brigan-
tová, predsedníčka Domky.
„Jeho najväčším prínosom je,


že zohľadňuje špecifiká jed-
notlivých vekových kategórií
a tiež odlišnosti sveta chlap-
cov a dievčat.“ Petra Kuzá-
rová, koordinátorka vzdelá-
vacích kurzov v Domke,
objasňuje, čím sa jesenné
a jarné kurzy líšia: „Tie prvé
boli skôr úvodom do proble-
matiky, tieto jarné sú viac za-
merané na výmenu skúse-
ností.“ Garantmi jednotlivých
kurzov sú najmä saleziáni, sa-
leziánky a iní odborníci.
zm


M L A D Í
Jarné vzdelávacie kurzy pre animátorov sú
v plnom prúde


Členovia mládežníckej organi-
zácie Laura, združenie mla-
dých si po dvoch rokoch zvolili
novú predsedníčku a zástup-
cov do orgánov združenia. Na
valnom zhromaždení v Liptov-
skej Osade sa v druhý aprílový
víkend stretlo vyše 50 členov
zo 16 stredísk organizácie. Na
čelo združenia bola zvolená sa-
leziánka, bývalá riaditeľka
ústredia, Zuzana Šmotláková
FMA. „Mojou prioritou je pod-
porovať protagonizmus mla-


dých ľudí,“ predstavila svoju
víziu. Do predsedníctva okrem
zvolených členov menovala
provinciálna predstavená se-
stier saleziánok aj Janu Kurki-
novú FMA. Okrem volieb
a schvaľovania rozpočtu využili
účastníci spoločný čas aj na bu-
dovanie vzťahov. „Bolo fajn, že
sme mohli byť v telocvični, po-
riadne sme sa tam vybláznili,“
ocenila nápad športového tímu
Mária Paceková, členka stredi-
skovej rady z Humenného.
V nedeľu zavítal na valné zhro-
maždenie saleziánsky delegát
pre médiá Marián Peciar SDB
a priblížil účastníkom Heslo na
rok 2011. Vyzdvihol najmä nut-
nosť vytvárať rodinné prostre-
die pre mladých a pestovať
osobný kontakt s nimi.
Júlia Krigovská, upravené


don bosco dnes
na televízii TV LUX


Reláciu si môžete pozrieť aj


v archíve TV LUX na www.tvlux.sk.


premiéra májového vydania


piatok 27. mája o 19.25 h


reprízy májového vydania


nedeľa 29. mája o 18.00 h


utorok 31. mája o 21.15 h


premiéra júnového vydania


piatok 24. júna o 19.25 h


reprízy júnového vydania


nedeľa 26. júna o 18.00 h


utorok 28. júna o 21.15 h


televízna relácia o živote saleziánskej rodiny
SALEZIÁNSKY MAGAZÍN


L A U R A
Združenie Laura povedie nová predsedníčka


V rámci kanonickej vizitácie Slovenska sa
sr. Carla Catellino stretla aj s predstavi-
teľkami Združenia exadresátok sestier sa-
leziánok v Humennom.
Celosvetovo najpočetnejšia zložka sale-
ziánskej rodiny má na Slovensku svoje je-
diné stredisko v Humennom. Stretnutie
prebiehalo v rodinnom duchu, členky
združenia si vyskúšali svoje znalosti z ta-
liančiny. Sestra Anna Ulčáková FMA, ktorá
je zodpovedná za túto zložku na Slo-
vensku, predstavila jej fungovanie, infor-
movala vizitátorku o vzniku a aktivitách
v rámci saleziánskej rodiny, v rodinách,
zamestnaní a v miestnej cirkvi.


Účastníčky stretnutia sr. Carle vyrozprá-
vali svoj príbeh od čias totality až k sa-
motnému sformovaniu oficiálnej skupiny
exadresátok.
V súčasnosti je ich na svete 35 000. My-
šlienka vzniku laického diela pri Inštitúte
dcér Márie Pomocnice sa zrodila už
v hlave don Bosca. Nestihol ju však usku-
točniť. Postaral sa o to don Rinaldi v roku
1906, keď napísal pre združenie vlastné
stanovy. Do združenia patria bývalí žiaci,
žiačky, študentky, študenti FMA zo všet-
kých diel: škôl, oratórií, mládežníckych
centier a rovnako aj sympatizanti bez
ohľadu na etnické, náboženské a sociálne


rozdiely, ktorí prijali saleziánsku výchovu
založenú na preventívnom systéme a chcú
naďalej žiť a odovzdávať budúcim generá-
ciám toto výchovné dedičstvo. Sú laic-
kým ekumenickým združením pri domoch
dcér Márie Pomocnice a toto združenie
má centrum v generálnom dome FMA
a podlieha pod právomoc generálnej pred-
stavenej FMA.
Adriána Bačišinová


S L O V E N S K O
Sestra Carla sa stretla s oficiálnymi exadresátkami




správy


V téme dobrovoľníctva sa niesli aj dve konferencie s me-
dzinárodnou účasťou. Slovenskú saleziánsku mládež na
nich zastupovali štyria animátori. Prvý marcový víkend
hľadali v Krakove odpoveď a riešenie na problémy a vý-
zvy, ktorým dobrovoľníci
v Európe čelia. Marián Zá-
hradník hovorí: „Nebola to
vôbec ľahká úloha. Situácia
v jednotlivých krajinách sa
veľmi líši. Ako reprezentanti
Domky a Laury sme sa sna-
žili predstaviť náš pohľad. Ne-
jde nám len o úlohy, ktoré má
dobrovoľník – animátor vy-
konať, ale chceme zdôrazňo-
vať aj jeho osobný rast a roz-
voj v smere ideálu dona
Bosca – dobrý kresťan, sta-
točný občan.“


Posledný marcový víkend si vymieňali skúsenosti zá-
stupcovia štyroch saleziánskych mládežníckych organi-
zácií aj v Prahe. Lucka Kuklicová súhlasí s Mariánom:
„Nedá sa to porovnať. U nás sa zameriavame najmä na


prácu so „stretkom“, ale
v iných krajinách toto vôbec
nefunguje. Navyše, väčšina
zúčastnených organizácií sa
zaoberá najmä prípravou
dobrovoľníkov do rozvojo-
vých krajín.“ Okrem dobro-
voľníctva sa v Prahe veno-
vali aj téme saleziánskeho
a mládežníckeho lobingu
a tiež pomenovaniu a využi-
tiu zručností, ktoré dobro-
voľníci vďaka svojej činnosti
získajú.
zm


S V E T
Dobrovoľník – kľúč k budúcnosti?


Saleziáni dona Bosca v Banskej By-
strici v spolupráci s LP Domino, Do-
mkou – Banská Bystrica a s finanč-
nou podporou spoločnosti Samsung
a Nadácie pre deti Slovenska uspo-
riadali 18. – 20. marca celoslovenské
futbalové finále CFF SAMSUNG
KAMA 2011.
Do Bystrice sa na základe víťazstiev
v regionálnych kolách prebojovali
družstvá zo západu i východu Slo-
venska. Po prvých piatkových zápa-
soch a spoločnom programe pod he-
slom turnaja Je to v nás, nasledovala


nie veľmi dlhá noc. Ráno sa začali
najskôr osobné boje v priestoroch
kostola, nasledovala jedáleň a boje
na ihrisku.
Po napínavých zápasoch sa víťazmi
tohtoročnej KAMY stali v oboch ka-
tegóriách družstvá
zo Sabinova. U mlad-
ších sa z druhého
miesta tešila Mama-
teyka, tretia skončila
Banská Bystrica.
V prípade starších si
striebro odniesla


Dubnica nad Váhom, bronz putoval
do Bardejova.
Chlapci z Humenného za víťazstvom
neplakali. Jeden z nich hovorí: „Rád
chodím na tieto turnaje, lebo nejde
len o víťazstvo, ale aj o niečo iné.“


Jeho kamarát dopĺňa:
„KAMA je o priateľ-
stve.“ Saleziáni si to
v internom prieskume
pomenovali tiež:
„Šport je pre nás jed-
nou z priorít.“
sbb, zm


Š P O R T
Finále futbalovej SAMSUNG KAMY vyhral Sabinov


Na sviatok svätého Jozefa schválilo
Valné zhromaždenie Domky na svo-
jom zasadnutí viacero dôležitých
zmien. Odhlasovalo si nové stanovy,
zjednotilo sa na používaní názvu Do-
mka – Združenie saleziánskej mlá-
deže a zvolilo si novú predsedníčku –
Slávku Brigantovú. Doterajšia riadi-
teľka ústredia vo svojom motivačnom
liste objasnila, na čom jej bude ako
predsedníčke osobitne záležať: „Pri-
chádza čas klásť si otázky a hľadať
spôsoby, ako sprevádzať mladých,
aby z našich stredísk vychádzali ľu-
dia, ktorí sú odhodlaní a pripravení
meniť spoločnosť. Asi sa už míňa


doba, kedy stačilo po-
núknuť alternatívu k zá-
haľke a vyplniť mladým
voľný čas, len „nech sa
nám netúlajú“. Ponuka ro-
dinnosti, zážitkov a stret-
nutí, ktorú s takou ľah-
kosťou ponúkame, musí
byť nutne jasne vý-
chovná a evanjelizačná.”
Na miesto riaditeľa ústre-
dia zvolilo predsedníctvo
Jaroslava Timka, ktorý dosiaľ
pracoval na ústredí ako projektový
manažér. Do predsedníctva pribudol
nový zástupca malých stredísk bez


prítomnosti SDB, Rudo
Starovský.
Na Valnom zhromaž-
dení sa zaoberala Do-
mka okrem admini-
stratívnych záležitostí
aj témou vzťahov s ve-
rejnosťou. Súčasný Eu-
rópsky rok dobrovoľ-
níctva a tiež jesenné
oslavy 20. výročia Do-
mky sú ideálnou príle-


žitosťou viac komunikovať o podstate
výchovy a jej činnosti aj navonok.
zm


D O M K A
Veľké zmeny v Domke


D B D 2 0 1 1




správy


S terajším provinciálom saleziánov pripravoval
podklady pre vznik združenia Domka, u Sale-
ziánov dona Bosca pôsobil v poslednom ob-
dobí ako poradca provinciála. Zúčastnil sa ako
pozorovateľ na ostatnej provinciálnej kapitule
v Šaštíne. A začiatkom marca ho na podnet pre-
miérky vymenovali za splnomocnenca vlády
pre občiansku spoločnosť. Filip Vagač.
Na svojom zasadaní 2. marca súhlasil vládny
kabinet s návrhom premiérky Ivety Radičovej
a s okamžitou platnosťou zriadil úrad štvrtého
splnomocnenca vlády SR. Zároveň ministri vy-
menovali na tento post Filipa Vagača. Ten je
známy ako občiansky aktivista, bol jedným z lí-
drov novembrovej nežnej revolúcie. Pôsobil tiež
v Spojených štátoch na ambasáde SR a študoval


manažment neziskových organizácií.
„K tejto zodpovednosti pristupujem


s veľkou pokorou a zároveň s určitým
nadhľadom. Nechcem byť úradník,
chcem svojím dielom prispieť k pro-
cesu, kedy sa politik podelí o svoju moc
s tretím sektorom. Tento proces sa už
deje, len si ho musia osvojiť viacerí po-
litici a viac sa o tom musíme rozprávať,“
vyjadril sa Vagač.
Hlavnou úlohou splnomocnenca vlády
SR pre občiansku spoločnosť je vytvá-
ranie priestoru pre kvalitnú komuni-
káciu medzi štátnou správou a nezi-
skovým sektorom.
Mp


S L O V E N S K O
Filip Vagač sa stal splnomocnencom vlády pre občiansku spoločnosť


Poľský dirigent Piotr Rubik odohral po-
čas víkendu 26. - 27. februára dva kon-
certy v bratislavskom Národnom teniso-
vom centre. Bravúrne výkony skladateľa,
šiestich sólistov a 120-členného orchestra
a zboru ocenilo vyše 6000 nadšených di-
vákov standing ovations a dlhotrvajúcim
aplauzom.
Monumentálne vystúpenie prinieslo vyše
dvojhodinový výber hitov v unikátnom
diele s názvom The Best of. Martin Ližičiar
z agentúry Before uviedol: „Fanúšikovia
zažili nevšedné spojenie populárnej sym-
fonickej hudby s viacerými doteraz skom-
ponovanými dielami zo súborného diela


Svätokrížsky triptych. Väčšiu časť pripra-
vili na počesť ich rodáka, pápeža Jána
Pavla II." Na sobotňajšom koncerte zožalo
úspech aj deväťročné dievčatko Domi-
nika, ktorá ako víťazka súťaže o najkrajšiu
kresbu Rubika dirigovala spolu s ním
jednu z piesní.
Hlavým organizátorom bol absolvent šaš-
tínskeho Gymnázia Jána Bosca Martin Liž-
čiar s manželkou. „Teším sa, že naši od-
chovanci sú takí aktívni a akční,“ ocenil
ich nasadenie provinciál don Karol Maník.
zm


Známi speváci a hudobné sku-
piny ako Janais, Michal Čer-
vienka, Križiaci, Metelica, The
Hope Gospel Singers, Samo To-
meček a Free Inna Cage zaspie-
vali 8. marca na Benefičnom kon-
certe pre Afriku v bratislavskom
UPC. Organizovalo ho občianske
združenie SAVIO ako podpornú
akciu projektu Tehlička pre Af-
riku. Zaujímavý program a vy-
stúpenie účinkujúcich sledovalo
vyše 800 ľudí, ktorí prispeli na
dobrovoľnom vstupnom sumou
2 106 eur. Táto suma bude po-
užitá na výstavbu studní s pitnou vo-
dou v Afrike. Na koncerte sa zúčastnil
aj pán profesor Vladimír Krčméry.


V príhovore sa vyjadril k svojmu roz-
hodnutiu podporovať misijné pro-
jekty v rozvojových krajinách sveta


a zdôraznil veľký význam pomoci
týmto krajinám. V tradičnom af-
rickom oblečení sa predstavili dve
misijné dobrovoľníčky, ktoré nie-
koľko mesiacov pôsobili v Afrike
v Keni. Zdôraznili najmä to, ako
im chvíle strávené medzi ľuďmi
žijúcimi v Keni pomohli zmeniť
pohľad na život a vážiť si aj tie
veci, ktoré sa im, ale aj nám, môžu
niekedy zdať samozrejmosťou.
Atmosféru koncertu dotvárali fo-
tografie a prezentácie predstavu-
júce činnosť misionárov a misij-
ných dobrovoľníkov v misijných


krajinách sveta.
Lucia Čupeľová


M I S I E
V Bratislave sa konal Benefičný koncert pre Afriku


S L O V E N S K O
Piotr Rubik koncertoval na Slovensku


D B D 2 0 1 1




ww
w.


sa
lez


ian
i.s


k


Denné správy
zo saleziánskeho sveta


aktualizované každý deň


a okrem toho aj


fotogalérie
 videosprávy
 kalendár provincie
 blogy
 nekrológ


a množstvo ďalších
informácií


o saleziánskej rodine.


Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.


Slovensko


svet misie
šport


mladí
téma


fotokronika provinciála


www.saleziani.sk


Sviatok svätého Jozefa, patróna otcov
rodín, si silnejšie pohlavie v brati-
slavskej Trnávke uctilo 19. marca už
tradične oslavou Dňom mužov. Prí-
tomným chlapcom, otcom
a pánom pripomenul Juraj
Kovaľ SDB v úvodnej svä-
tej omši, že muži sú po
vzore sv. Jozefa povolaní
byť ochrancami svojich ro-
dín. A potom začala pravá
chlapská zábava! Tento rok sa niesla
v znamení vojenských manévrov a
mala účastníkom pripomenúť časy
povinnej vojenskej služby. Nechýbala
odvodová komisia pri vstupe, povo-
lávacie rozkazy a meter, pomocou


ktorého sa za absolvovanie stanovíšť
vojaci prestrihali až do civilu. „Cie-
ľom tejto akcie bolo spoločným stret-
nutím posilniť mužského ducha vo


farnosti,“ vysvetľuje
Jozef Šoltés, jeden z
organizátorov. Ďalší
ho dopĺňa: „Utužu-
jeme tak ducha muž-
skej spirituality, ktorý
veľakrát v kresťan-


ských spoločenstvách absentuje.“
Úspech podujatia dokazujú aj čísla –
tento rok sa na obľúbenej pánskej ak-
cii stretlo na Trnávke okolo 90 mu-
žov.
zm


S L O V E N S K O
So svätým Jozefom oslávili deň mužov


V indickom Šilongu ukončili 19. fe-
bruára diecéznu fázu procesu blaho-
rečenia Božieho služobníka dona Cos-
tantina Vendramu. Narodil sa
v Taliansku v roku 1893. Vstúpil k sa-
leziánom, v marci
1929 bol vysvätený za
kňaza a odišiel na mi-
sie do Indie. Zostal
tam celých 32 rokov,
až do smrti. Ne-
únavne navštevoval
vidiecke dediny, medzi deťmi a do-
spelými žil ako jeden z nich. Navšte-
voval chorých, rozprával sa s nimi,


počúval ich a hovoril im o Kristovi.
Pri evanjelizácii používal aj médiá,
často premietal film o Ježišovi. Dával
aj veľký dôraz na prípravu laických
katechétov. Prinášal evanjelium aj hin-


duistom a mosli-
mom. Vo vzťahoch
s druhými prejavo-
val veľkú ľudskosť.
Neustále sa modlil
a ctil si zvlášť Božské
Srdce, ku ktorého


úcte postavil aj dva kostoly. Zomrel
v roku 1957 v nemocnici v Dibrugarh.
ANS, rhsdb


S V E T
Nový saleziánsky Boží služobník v Indii - don Vendrama


Relikvie dona Bosca prišli do krajiny
vychádzajúceho slnka v podobe so-
chy. Spôsob putovania relikvií ulože-
ných v soche bol dohodou medzi sa-
leziánskou provinciou v Japonsku a
miestnou Cirkvou ako vyjadrenie reš-
pektu voči kultúrnym tradíciám kra-
jiny. Socha je vysoká 1,60 m a celá
váži 70 kg. V jej vnútri sú uložené
relikvie dona Bosca – kosti pravého
ramena. Socha prišla do Japonska
31. januára a oficiálna púť relikvií sa
začala 2. februára v provinciálnom
dome saleziánov v Tokiu. Odtiaľ pu-
tovala do Osaky, kde pred 85 rokmi
don Cimatti začal saleziánsku mi-
siu v tejto krajine a následne do


ďalších stredísk a diel saleziánskej ro-
diny. Púť vyvrcholila v nedeľu 18. fe-
bruára opäť v Tokiu. Pre miestnu sa-
leziánsku rodinu tam slávil svätú
omšu apoštolský nuncius Mons. De
Kastello. O relikvie sa v Japonsku za-
ujímali aj mnohí nekatolíci.
ANS, rhsdb


S V E T
Don Bosco prišiel z Tokia do Tokia




Rodičia Milka a Juraj Kovaľovci sa
s nami podelili o svoje zážitky oby-
čajnej – ako to často opakovali – ale
šťastnej rodiny.


Ako ste brali to, že vaše dve deti
sa chceli zasvätiť Bohu?
Milka, mama: Od ich detstva sme sa
modlili, aby si naše deti vybrali dobrú
cestu. Na duchovných cvičeniach v
Poľsku som sa modlila za Juraja,
ktorý bol vtedy ešte len „na ceste“
a prosila som Boha: „Ak to bude chla-
pec, nech ti patrí.“
Juraj, otec: Nikdy nie je dobré nútiť
deti, vždy si treba dobre zvážiť, čo


človek vykoná. Ale ak raz máte pocit,
že máte bližšie k Bohu, tak sa treba
zasvätiť, pretože v manželstve nebu-
dete šťastní a to platí aj naopak.


Rozmýšľali ste vy niekedy nad
duchovným povolaním?
Juraj, otec: Nie, pretože som veľkým
duchovným životom nežil. Nebol som
v spoločenstve, dostal som iba zá-
klady viery od rodičov. Tri roky po
uzavretí manželstva sme začali vďaka
môjmu bratrancovi kňazovi žiť v spo-
ločenstve.
Milka, mama: Chodila som do kos-
tola každú nedeľu a to bolo všetko.


Myslím si, že manželova rodina mala
väčšie duchovné základy.


Čím ste ako rodina typickí?
Juraj, otec: Ničím zvláštnym. Snáď
tým, že sme saleziáni spolupracov-
níci.


A ako ste sa k nim dostali?
Juraj, otec: Viedol nás k tomu bra-
tranec. Ako skupina manželov sme
sa začali stretávať a vtedy sa to roz-
behlo. Začali sa stretká. Mal nás na
starosti salezián a ukazoval nám
cestu, ktorá nás bavila – cestu dona
Bosca.
Milka, mama: Sme spolupracovníkmi
od roku 1985 a je to obrovský dar.


Čo by ste chceli, aby sa prenieslo
z vášho manželstva do rodín
vašich detí?
Juraj, otec: Vidíme sami, že nie
všetko sme robili správne. Spravili
sme aj chyby. Nie sme žiadna výni-
močná rodina, ktorá by mala svietiť
ako vzor. Svojim deťom prajeme, aby
si rozumeli, dokázali si odpúšťať, aby
bola v ich rodinách láska a porozu-
menie. Ako sa píše v evanjeliu: Nech
slnko nezapadne nad vaším hnevom.
Milka, mama: Hlavne, aby bol Boh
uprostred, pretože bez neho to pôjde
ťažko.


Ako vníma svojich zasvätených
súrodencov ich najmladšia sestra
Lucia?
Lucia: Beriem ich ako normálnych
ľudí. Vždy to bude pre mňa môj brat
a sestra. Aj keď teraz mi chýba Ďuri,
ktorý mi zvykol robiť nervy, tak z lá-


téma


Povolania rastú
v obyčajnej a šťastnej rodine
Navonok je ako bežné rodiny, ale hlbšie skúmanie nás presvedčilo o opaku. Majú päť
detí: štyri dcéry a jedného syna. Dve z nich sa zasvätili Bohu. Syn Juraj dáva svojím


pohľadom a úsmevom nádej ľudom, ktorí ho neustále prosia o pomoc – je saleziánom
kňazom. Dcéra Silvia patrí k milosrdným sestrám Svätého kríža.


Dominika Zapotoková, autorka je absolventka Mediálnej školy MeŠ


D B D 2 0 1 110




sky. Som rada, že obaja sú tam, kde
sú, pretože máme tam hore protek-
ciu. (smiech)


Čo môže byť váš odkaz pre mladé
začínajúce rodiny?
Juraj, otec: Vždy sme sa spoločne
večer modlili a to nás držalo pohro-
made. Odporúčal by som, aby mali
Boha uprostred, lebo on bude pre
nich riešením na všetky problémy.
Milka, mama: Mali by si odpúšťať


a tolerovať sa. Bez Boha to nejde.
A po ňom je najdôležitejšie odpuste-
nie.


„Všetkým rodičom by sme odkázali,
nech sa pozrú na to, kde sú ich deti
šťastné. Tak môžu byť aj oni šťastní,“
zhrnuli na záver Kovaľovci, usmieva-
júc sa s láskou na ich malého vnúčika
Danka.


téma


Juraj – salezián, spevák skupiny Saleziáni
Najviac si spomínam na večerné slovká! Tie sme si
poctivo vypočuli po každej večernej modlitbe. A boli
to perfektne podané príbehy, ktoré si oco vymyslel na
každú situáciu. Dodnes si niektoré pamätám... :)


Ľudmila, matka štyroch detí,
zdravotná sestra
Mali sme pekné detstvo a k voľbe môjho po-
volania prispela celkom prirodzene túžba po
usporiadanom rodinnom živote, kde sa jed-
notliví členovia rodiny majú radi, stoja pri
sebe, podporujú sa, delia sa o svoje radosti
i starosti a všetko, čo rodinný život prináša.
U mojich rodičov by som zvlášť vyzdvihla
jednu vec, o ktorej dúfam, že sa prenesie aj na
nás.
Aj keď sme už všetci dospelí, rodičia nám
stále veľmi pomáhajú, sú vždy ochotní a po-
moc berú ako samo-
zrejmosť. Keď sa
nám niečo pokazí,
alebo si niečo kú-
pime a treba to
zmontovať, je vždy
poruke dedko Ko-
vaľ. On je taký Mac-
Gyver. Babka zase
všetko zašije, navarí
obed, keď treba na-
pečie koláče. Kedy-
koľvek postrážia deti
a nikdy si nepotrebujú premyslieť či budú
môcť – oni vždy môžu.


Renáta, matka troch detí, kaderníčka,
na materskej dovolenke
Keď som mala asi osem rokov a pripravovala som sa na prvé sväté
prijímanie, rodičia ma dali na stretká k animátorke Jolke Tokárovej.
Bolo to super, pripadala som si veľmi dôležito. Ale najdôležitejšie
bolo asi moje detské čisté a úprimné srdce a Jolka to vedela. Počas
prípravy nám povedala, ako nás deti má Pán Ježiš veľmi rád a že
nám v tento deň, keď ho prvýkrát prijmeme, nič neodoprie. Dokonca
nám splní jedno želanie, o ktorom bude vedieť iba on a ja. A jasne,
že to nemá byť, aby som zajtra dobre napísala písomku, ale niečo do
života. Jolka nás k tomu veľmi povzbudzovala a ja som si to vzala
k srdcu. V ten veľký deň som Pánu Ježišovi povedala, že by som
chcela mať dobrú veľkú rodinu. Neviem, či to bolo niečím podmie-
nené, ale uverila som tomu a úplne to odovzdala do Božích rúk. Keď
som vyrástla a stretli sme sa s Jol-
kou, vždy mi podvedome spomínala
jedného chlapca Juraja. A ja som sa
iba usmiala. Lebo keď som sa mod-
lila za svojho manžela – a modlila
som sa veľa – vždy som hovorila:
„Pane, pošli mi niekoho, s kým mô-
žem byť šťastná a budeme mať
krásnu rodinu... Ale nech to nie je
Juraj.“ ☺ Dnes som šťastná, mám
manžela Juraja a tri krásne deti. Ve-
rím, že v deň prvého svätého prijí-
mania ma Pán Ježiš vypočul a splnil
moje želanie.


Sr. Henrieta – milosrdná sestra Svätého kríža,
riaditeľka Cirkevnej materskej školy sv. Alžbety
Ako najdôležitejšie v našej rodine som vnímala naše večerné stretnutia celej rodiny. Spoločná
modlitba, vzájomné si odpustenie a večerné slovko. Tu som sa stretla s úžasným Dobrom, ktoré
oslovilo môj život navždy.


D B D 2 0 1 1 11


O svoje postrehy na rodinnú atmosféru u Kovaľovcov sa s nami podelili aj dcéry
Ľudmila, Renáta, Silvia (teraz sr. Henrieta) a syn Juraj:




„A o čom bude dnes stretko?”, do-
pytovali sa chtivé, vážne i bláznivé
vysokoškoláčky v jeden z našich utor-
kových večerov. Touto otázkou mi ne-
vedomky nahrali a zahryzli sme sa
do témy, ktorou malo byť predstave-
nie tohtoročného Hesla dona Chá-
veza. Otázku som im pre zmenu dala
ja: “Baby, čo je podľa vás kultúra po-
volania?”


Vysokoškoláčky mi dali odpoveď
v podobe zarazeného mlčania, ky-
slých tvárí, krčiacich nosov, mykajú-
cich sa pliec a otáznikov v očiach.
„No dobre, nič to,“ zachraňujem po-
hotovo situáciu aj náladu. „Tak vám
dám ľahšie otázky a na túto si odpo-
vieme na záver.“


A keby ste túto otázku dostali vy?
Vedeli by ste na ňu odpovedať?
Možno, že o kultúre by ste čo-to ve-
deli, lebo vám je snáď blízka probio-
tická či iná kultúra... Ale kultúra po-
volania?


A predsa! Od roku 1992, kedy bla-
hoslavený Ján Pavol II. prvýkrát po-
užil toto vyjadrenie pri príležitosti 30.
svetového dňa modlitieb za povola-


nia, sa táto kultúra stala dôležitou sú-
časťou slovníka Cirkvi, keď hovorí
o evanjelizácii a výchove. „Táto nová
kultúra sa stane pravou pôdou pre
novú evanjelizáciu, kde by sa mohol
zrodiť nový model človeka a mohla
rozkvitnúť nová svätosť a nové povo-
lania pre Európu tretieho tisícro-
čia.“(bl. Ján Pavol II., Príhovor účast-
níkom Kongresu o povolaniach
v Európe, 1997)


Spomeňme si na Ježišov štýl evan-
jelizácie. Všetci štyria evanjelisti do-
svedčujú, že evanjelizovať pre neho
znamenalo povolávať. „Rabbi, kde bý-
vaš?“ – „Poďte a uvidíte.“ (Jn 1, 38).
Pravá pastorácia a evanjelizácia do-
káže vzbudzovať u mladých pozitívne
otázky nad vlastnou budúcnosťou,
pomáha im urobiť rozhodnutie a na-
pĺňať ho. Evanjelizácia a povolávanie
sú od seba neoddeliteľné. (sr. Yvonne
Reungoat, Obežník sestrám salezián-
kam, č. 915, 1. 1. 2011)


A čo s pojmom kultúra povolania?
Už asi tušíte, že nejde o snahu jedno-
tlivcov, hoci by ich bolo ktovie koľko,
ale skôr o štýl myslenia celej skupiny


ľudí. Ľudí, ktorí evanjelizujú zámerne
a systematicky, tak že vytvárajú pro-
stredie, v ktorom sa prežíva rodinný
duch, hlboká duchovná klíma, apoš-
tolát. Prostredie, v ktorom dozrievajú
motivácie, funguje sviatostné alebo
duchovno-výchovné sprevádzanie
mladého človeka, a je tam celkom
normálnou intenzívna láska k Cirkvi,
radosť, služba.


V takomto prostredí, teda kultúre,
sa mladý človek spontánne pýta,
v akej forme povolania môže, či má
prežívať Lásku, ktorou sa cíti byť mi-
lovaný. A jeho bytostná potreba je dá-
vať ju ďalej.


Na konci „stretka“ s vysokoško-
láčkami sa nám podarilo so zadosťu-
činením rozlúsknuť tento oriešok. Pre
nich, pre všetkých animátorov, ale
najmä vychovávateľov, či už zasväte-
ných alebo rodičov, učiteľov, všet-
kých, ktorým dobro mladých leží na
srdci, je to výzva vyhrnúť si rukávy,
ako vraví don Pascual Chávez, hlavný
predstavený saleziánskej rodiny,
a s chuťou takúto kultúru povolania
vytvárať.


téma


Čo môže znamenať kultúra povolania
Adriana Sárkozyová FMA


D B D 2 0 1 112




D B D 2 0 1 1 13


– Priateľstvo s Bohom, vzťah
s Bohom. Modlitba, akákoľvek ko-
munikácia s Bohom, najmä meditá-
cia, je vnútorným miestom, kde sa
odohráva a prebieha osobný príbeh,
dobrodružstvo. Dobrodružstvo života
s Bohom, spoločný príbeh.


„ Chceš vedieť ako objavíš a spoz-
náš svoje povolanie? Rozprávaj sa so
svojím priateľom Bohom, a pýtaj sa
Jeho, aký má s tebou plán.“


– Svedectvo života, živý príklad.
Veľkú úlohu zohráva reálny príklad
života iného človeka, ktorý je blízko,
na dosah, je príťažlivý a oslovuje mla-
dého človeka. Aby mohol mladý člo-
vek vidieť a povedať: Dá sa to! Tento
človek mi svojím životom ukázal, ako
poskladať a premietnuť do praxe to,
k čomu ma Boh pozýva.


„Potrebuješ pomoc a radu ako ďa-
lej? Ďakuj za ľudí, ktorých ti Boh po-
siela, všímaj si ich a pýtaj sa ich na to,
čo ťa zaujíma.“


– Služba druhým, darovať to, čo
som dostal. Odlepiť so svojho „za-
bezpečeného“ miesta, kde nikoho ne-
potrebujem a kde ma nikto nevyru-
šuje; a ponúknuť svoje dary
a schopnosti tam, kde sa práve na-
chádzam, kde ma pozvali, kde som.
Taký postoj otvára úplne nový prie-
stor a pomáha chápať viac seba
a svoju cestu. Je to veľmi silný
a účinný prostriedok. Služba „rozši-
ruje srdce“ a robí ho schopným viac
milovať. To je základom každého po-
volania.


„Chceš zakúsiť chuť, silu a krásu
povolania? Daruj to, čo si dostal a ne-
nechávaj si to len pre seba.“


A čo bráni mladým pri hľadaní
povolania?


Skromne to vyjadrujú protiklady
toho, čo sme už opísali.


– Nechaj Boha doma, neber ho
so sebou nikde. Nemať s Ním nič,


aby do života príliš nezasahoval.
Preto zredukujem vzťah k Bohu na
povinnosť, „to sa tak patrí“, „aby sa
nepovedalo“. Hlavne nič osobné.
Boh, ktorý dáva povolanie, ostáva
„zamknutý“. Život bez Boha v neus-
tálom hluku, zhone, napätí a strese.


„Chceš vedieť, ako sa nikdy ne-
dozvieš, čo Boh od teba chce? Zam-
kni Ho niekde v pivnici, aby si sa
s Ním nestretol.“


– Vyber si dav ako vzor, riaď sa
tým, čo letí. Zaraď sa a rob to, čo
všetci ostatní. Hlavne, aby si bol „in“.
Povrchnosť v akejkoľvek oblasti ži-
vota je veľká prekážka povolania. Len
aby som sa nemusel zamyslieť nad
tým, kto som, prečo som tu, čo by
som mal v živote robiť. Žiť „bez chuti“
a nemať svoju „vôňu a čaro“, žiť „bez
farby“ a nemať vlastné kontúry, žiť
„bez hudby“ a nemať „vlastnú meló-
diu“.


„Chceš vedieť, ako sa vyhnúť
otázke povolania a nemusieť ju rie-
šiť? Zaraď sa do davu a riaď sa tým,
čo práve letí. Jednoducho ži po-
vrchne a priemerne.“


– Zatvor sa vo svojom hrade,
aby si nikoho nevidel a nepočul.
Mladý človek si „vytvorí vlastný,
nový svet“, v ktorom si je „pánom“,
môže všetko, čo chce, kedy chce
a ako chce. Nepotrebuje nikoho, má
predsa svoj svet: svet internetu, hier,
imaginárnych priateľstiev. Dary, ktoré
má, tak krpatejú, slabnú a postupne
sa strácajú.


„Chceš vedieť, ako sa nikdy ne-
stretneš s otázkou povolania? Zatvor
sa do hradu svojho egoizmu a ži len
sám pre seba.“


Každý druhý mesiac


DON BOSCO
U TEBA DOMA


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.


Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.


Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.


Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.


Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.


Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
Tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


Čo pomáha mladým pri voľbe
povolania?


do
n


bo
sc


o
dn


es




Po desiatich rokoch zasväteného
života začínam chápať svoje po-
volanie do hĺbky. Hoci som ke-
dysi mala sklony k hlbšiemu du-
chovnému životu, bála som sa
ísť do rehole. Keď som spoznala
„náš“ inštitút, moje problémy sa
vyriešili. Som presvedčená, že
svet možno zachrániť zvnútra.
Ak s Božou milosťou naplno a
skutočne prežívam svoje zasvä-
tenie, potom už moja prítomnosť
prispieva k jeho posväteniu. Veď
čím bol Ježiš a čo toľko rokov
robil v Nazarete? Žil obyčajným


životom človeka ako všetci ostatní,
len nezabúdal denne odovzdávať
Bohu, Otcovi všetkých ľudí, všetky
práce, radosti, starosti, všetko, s čím
sa v ten deň stretol a čo v ten deň
práve robil. Súčasný svet potrebuje
ľudí, ktorí sa nehanbia priznať, že sú
kresťanmi, priznať toho, ktorý moti-
vuje spôsob ich konania a ich života.
Pracovné prostredie je ideálnou pô-
dou pre svedectvo skutočného kres-
ťanského života.
štátna zamestnankyňa


Čo j e t o
seku l á r ne
zas v ä t en i e


Sekulárnosť je vnútorný a von-
kajší postoj v pôsobení vo svete. Toto
pôsobenie sa deje zvnútra a v stálom
spojení s Bohom. Dobrovoľníčka
dona Bosca slúži spoločnosti rôznymi
spôsobmi: službou evanjelizácie, od-
bornosti, načúvania, prosebnej mod-
litby, etiky, poskytovaním hodnôt...


Skrytosť – táto zvláštnosť života
skrytého v Bohu – je presnou cha-
rakteristikou zasvätenej sekulárnosti,
ktorú Cirkev uznala. Naše povolanie
je zvláštne povolanie a zvláštnym
spôsobom aj pristupuje k svetu. Pre
ciele nášho poslania nie je dôležité, či
svojmu okoliu povieme, kto sme. Svet
potrebuje naše svedectvo, svedectvo
úplne darovaného života.


Rozhodnutie zostať vo svete
a v ňom prežívať svoje zasvätenie nás
strháva do činnosti, aby sme sa po-
dieľali na premene stvorených vecí.
Zasvätenie v sekulárnosti so sebou
prináša dve požiadavky: mať dobre
otvorené oči pre skutočnosti, pre
svet, v ktorom žijeme, a každý deň si


zodpovedne a záväzne plniť povin-
nosti v zamestnaní a vo svojom oso-
bitnom poslaní. Rozhodnutie pre svet
zahŕňa aj objavovanie dobra v celom
stvorení, lebo dobro je vložené do
každej stvorenej veci. Musíme sa učiť
pozerať na stvorené veci Pánovými
očami, aby sme vedeli prijať zmysel
nášho poslania: obnoviť v Kristovi
každú stvorenú vec.


Moje povolanie k zasvätenému ži-
votu sa začalo mojím návratom
k Bohu na vysokej škole (ak nerátam,
že Boh počíta s každým už od več-
nosti). Otec bol alkoholik a život s ním
bol veľmi náročný, čo ma priviedlo
k tomu, že som prestala veriť, že Boh
jestvuje.


Toto obdobie trvalo sedem rokov
a skončilo sa stretnutím so živým Bo-
hom vo sviatosti zmierenia. Od tohto
okamihu sa stal pre mňa Ježiš naj-
lepším priateľom. Začala som s Ním
žiť svoj život.


Túžila som sa vydať, mať dobrého
a veriaceho manžela, mať päť detí
a tiež som si predstavovala, že by som
chcela mať dvere otvorené pre všetky
deti z okolia.


Po vysokej škole som začala cho-
diť na saleziánske „stretká“ a tak som
mala možnosť spoznať dona Bosca.
Najviac mi učaroval svojím „Daj mi


duše, ostatné si vezmi“ a tým, ako
veľmi miloval chlapcov. A to ma ešte
viac utvrdilo v mojej predstave mať
otvorené dvere pre všetky deti. Až
raz na duchovných cvičeniach počas
kázne o manželstve a rodine som po-
chopila, že by možno môj manžel ne-
musel mať takú istú predstavu ako ja.
Vtedy som si uvedomila, že mi Boh
ponúka niečo iné ako manželstvo.
Rok som si nechala na dozretie, aby
som vedela odpovedať na Božiu po-
nuku podľa jeho vôle a potom sa to
začalo. Môj spovedník ma nasmero-
val na správnu adresu, odtiaľ ma po-
sunuli k „živej dobrovoľníčke“ (medzi
sebou sa nazývame voluntárie)
a mohla som začať svoju osobnú
cestu za Pánom v sekulárnom povo-
laní. Pred doživotnými sľubmi ma ča-
kala skúška „vytrvalosti“. Zoznámila
som sa s jedným mladým mužom,
ktorý prejavil záujem o hlbšie zblíže-
nie sa. Na jednej strane mi to poli-
chotilo, no na druhej strane ma to vy-
ľakalo. Pýtala som sa: „Pane, toto
naozaj chceš ty?“ Dostala som nád-
hernú odpoveď od kazateľa duchov-
ných cvičení: „Boh nemení svoje roz-
hodnutia. Tie menia iba ľudia.“


A tak sa naďalej teším, že patrím
do Sekulárneho inštitútu Dobrovoľ-
níčok dona Bosca, a tým aj do sale-
ziánskej rodiny.


téma


D B D 2 0 1 11


Dobrovoľníčky dona Bosca – Ako Ježiš v Nazarete
Autor: spracoval rhsdb


Dve svedectvá o ceste zasvätenia v bežnom živote vo svete. Don Bosco učaril, Ježiš
povolal. Rozprávajú členky Sekulárneho inštitútu Dobrovoľníčok dona Bosca.




mladí


ROK ŽIVOTA PRE SDM
Odvtedy zmenili prípravy na túto veľ-
kolepú manifestáciu viery a mladosti
život mnohým ľuďom. Niektorí z nich
si povedali, že chcú byť pritom na-
plno. Evka, študentka žurnalistiky, sa
rozhodla venovať rok svojho života
Svetovým dňom mládeže. Pracuje na
komunikačnom oddelení a spolu so
svojimi kolegami z celého sveta vy-
užíva na výmenu informácií s mla-
dými predovšetkým sociálne siete. Aj
vďaka nej prebieha príprava na au-
gustové stretnutie v Madride hladko
aj v slovenčine.


DNEŠNý DON BOSCO S MLADýMI
V MADRIDE
Saleziáni sa rozhodli tento sviatok
mladých osláviť spolu s celou Cir-
kvou. „Tento raz máme my privítať
mladých, ktorí prídu z celého sveta.
Saleziánov bude veľa a sme pripra-
vení prispieť k tomu, aby SDM Ma-
drid boli najlepšími Svetovými dňami
v celej histórii,“ vraví Antonio, jeden
zo španielskych dobrovoľníkov. Práve
Saleziánske mládežnícke hnutie
v Španielsku pozýva na stretnutie
s hlavným predstaveným donom Pas-
cualom Chávezom. Viac než šesťtisíc
mladých sa stretne 17. augusta popo-
ludní a večer so súčasným donom
Boscom v jednom z madridských sa-
leziánskych domov.


Na Slovensku sa v saleziánskych ora-
tóriách pripravuje cez päťsto mla-
dých, ktorí chcú v auguste vycestovať
do Madridu. Pochádzajú z jedenás-


tich saleziánskych domov, pridali sa
aj niekoľkí mladí zo saleziánskej ro-
diny a z ústredia. Okrem toho súčas-
ťou slovenskej výpravy budú aj mladí
z Azerbajdžanu. Program a cestu si
každá skupina organizuje sama.
„Spoločné stretnutie mladí zažijú
priamo v Madride, kde budú ubyto-
vaní v slovenskej zóne, čo vytvorí
priestor na neformálne zdieľanie doj-
mov a zážitkov počas horúcich špa-
nielskych nocí a ťažkých ranných
vstávaní“, komentuje salezián Peter
Figeľ , poverený koordináciou SDM
v slovenskej saleziánskej provincii.


PAĽO DANKO A SLOVáCI
V MADRIDE
Pavol Danko, televízny moderátor, re-


žisér, učiteľ a člen tanečného divadla
ATak nevynechal za posledné roky
ani jedno stretnutie mladých so Svä-
tým Otcom. Na ostatných svetových
dňoch v Sydney natočil aj jeden diel
svoje relácie LAjf. Ako vníma pobyt
v Madride a čo radí mladým, ktorí sa


rozhodli vydať na cestu do Špa-
nielska? Hovorí o tom svojským spô-
sobom:


„Ak chcete vidieť pápeža, ostaňte
doma, v telke bude zreteľnejší
a hlavne budete mať preklad. Ak
chcete zažiť Madrid, nechoďte tam
v auguste, bude preľudnený a Špa-
nieli nezvládnu organizáciu. Ak
chcete normálne spávať, stravovať sa
a dodržiavať základné hygienické pro-
cesy – určite nechoďte na SDM 2011!!!
Ak však chcete zažiť živú Cirkev (a tá
je živá, len ak my sme živí), čudujem
sa, že ešte nie ste zbalení! Nesmieme
iba čakať na to, kto a čo mi tam dá.
Treba sa tam v prvom rade ísť daro-
vať iným. Len vtedy pochopíme zmy-
sel Svetových dní mládeže. Čudujem
sa, že nie som zbalený…“


D B D 2 0 1 1 1


Mladí zažijú v Madride
veľké dobrodružstvo
Zdroj: (zdroj: Facebook, skupina Svetové dni mládeže)


Na záver stretnutia mladých so Svätým Otcom v austrálskom Sydney v roku 2008
pozval pápež Benedikt XI. mladých na ďalšie Svetové dni mládeže o tri roky do
Madridu. Najmä španielski účastníci privítali túto správu s veľkou radosťou.




aktualita


D B D 2 0 1 11


„S osobitnou vrúcnosťou
chcem z tohto miesta
pozdraviť slovenskú mládež.
Drahí mladí priatelia, vy ste
nádejou Cirkvi i spoločnosti.
Vy ste pápežovou nádejou!
Nebojte sa byť opravdivými
priateľmi Ježiša. Od neho sa
naučíte správne milovať
tento svet, s jeho pomocou
vybudujete kultúru lásky.“
(Bratislava, 14. septembra
2003)


Napodobňujme
jeho vieru
Na Slovensku bol trikrát. Tisícky z nás ho videli, niektorí zblízka... Celá jedna generácia
s ním trávila Svetové dni mládeže. Modlievali sme sa s ním v prvú sobotu mesiaca
prostredníctvom Rádia Vatikán ruženec. Poznali sme ho. A teraz je blahoslavený.


Rastislav Hamráček SDB




„V ten večer, 2. apríla 2005, som chcel na Námestí svä-
tého Petra plný pohnutia vykríknuť: Zomrel svätec!“, pri-
znáva Mons. Slawomir Oder, ktorý vtedy absolútne netu-
šil, že o pár týždňov bude vymenovaný za postulátora
kauzy blahorečenia Jána Pavla II.


„Pre nás je svätý. Vedeli sme to, už keď zomrel. Ale pro-
ces blahorečenia sa koná v Cirkvi vždy kvôli budúcim ge-
neráciám, ktoré nebudú môcť stavať na našom dnešnom
entuziazme,“ dodal Mons. Oder.


Videli a poznali sme svätca. Po blahorečení 1. mája
v Ríme môžeme vnímať svätosť ako naozaj reálnu vec.
Ona patrí do nášho reálneho života. Svätosť je fakt, ktorý
sme zažili, videli... Videli sme život bl. Matky Terezy, po-
znali sme bl. Zdenku Šelingovú, videli sme a priam až fa-
miliárne poznáme i bl. Jána Pavla II.


Keď náš nový blahoslavený zomieral, veľmi silne som
si uvedomil slová, ktoré sa nachádzajú v breviári, v časti
spoločných textov na sviatky duchovných pastierov. Je to
čítanie na ranné chvály, úryvok z Listu Hebrejom: „Pa-
mätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie
slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a na-
podobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes
a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími ná-
ukami.“


Taký „svätý mráz“ mi prechádza po chrbte, keď si
uvedomím, že tento text do bodky platí o Jánovi Pavlovi
II. A o nás.


Hlásal Božie Slovo – Krista
„Otvorte, roztvorte dvere Kristovi!“ Počas mnohých


momentov svojho dlhého pontifikátu vždy znova zdô-
razňoval tieto slová z roku 1978. „Otvorte srdcia Kristovi!“
„Nebojte sa! Otvorte brány Vykupiteľovi!“ (Českoslo-
vensko, 1990)


Nám ich povedal ako odkaz na záver svojej poslednej
cesty u nás v roku 2003: „Nikdy sa nehanbite za evanje-
lium!“


„Ján Pavol II. mal ohromného misijné ducha, vášeň pre
ohlasovanie evanjelia všetkým,“ povedal o ňom kardinál
Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.


„Bol vnútorne slobodný, šťastný, naplnený, svätý. ...
A to všetko pochádzalo z jeho vzťahu s Kristom. Bol člo-
vekom zamilovaným do Krista.“ – svedčí o ňom Mons. Sla-
womir Oder.


„Keď som ho videl modliť sa, keď sa usmieval, keď sa
prechádzal po horách, mával som dojem, že on vidí
svojho Krista, v ktorého verí,“ spomína pán Joaquín Na-
varro-Valls, bývalý hovorca Svätej Stolice, ktorý s ním trá-
vil množstvo chvíľ.


... aký bol koniec jeho života.
Mons. Oder spomína, že Ján Pavol II. na konci každej


večere vždy od stola najprv zašiel do kuchyne. Poďakovať
rehoľným sestričkám za večeru.


„Svojím životom napísal najkrajšiu encykliku,“ hovorí
o ňom Navarro-Valls, okrem iného profesiou lekár. A do-
dáva: „Deň pred smrťou som bol u neho. Bol pri vedomí,
veľmi trpel. Rozpoznal ma. Pobozkal som mu ruku. Chcel
niečo povedať. Nakoniec rehoľná sestra doniesla bielu ta-
buľu a fixku. Napísal trasľavo: Je piatok, pomodlime sa krí-
žovú cestu.“


Napodobňujme jeho vieru
„Pre mňa je zázrakom a jeho najväčším dielom to, čo


on vykonal sám v sebe, keď vždy odpovedal áno na
všetko, o čo ho Boh žiadal. A nebolo toho málo,“ hovorí


pán Navarro-Valls o svätosti bl. Jána Pavla II. a dodáva:
„Neviem, čo by znamenalo, že Ján Pavol II. bol dobrou,
svätou osobou, ak to nemení mňa samého. Svätci sú stále
živí. Ja mám načiahnuť ruku a vziať si z jeho príkladu to,
čo je akoby určené pre mňa.“


aktualita


D B D 2 0 1 1 1




Ako je možné, že s takou
ľahkosťou zapadnete do rôznych
kultúr?
Ani sama neviem. :) Náš inštitút má
„medzinárodnú DNA“. V generálnej
rade to zažívame každodenne. Sme
tam takmer zo všetkých kontinentov.
Zakúšame radosti aj ťažkosti našej
vzájomne rozmanitosti.
Už od mladosti som žila v medziná-
rodnom prostredí. Bolo to pre mňa
ako otvorené okno, ktoré mi otvorilo
oči, srdce a hlavu pre širšie horizonty.
Zvlášť vtedy, keď som bola magistrou
medzinárodného noviciátu. Bolo to
sedem rokov školy interkulturality.
Mala som novicky z ázie, Ameriky aj
Afriky. Pochopila som, čo je pod-
statné a čo je vedľajšie. Čo je cha-
rizma a čo je len kultúrna odlišnosť.


Kde sa cítite najlepšie?
Páči sa mi všade. Aj tu na Slovensku.
Nemala by som problém tu žiť. Len by
som sa najprv musela naučiť jazyk.
Cítim sa tu ako doma, nie ako cu-
dzinka či hosť.


Na vašich cestách ste zažili
naozaj všeličo. Ako to bolo s tým
atentátom v Moskve?
V metre sme boli spolu so sestrami
v tom istom vlaku ako atentátničky–
len v inom vozni. Bol to chaos. Zmä-
tok. Ani neviem, ako sme sa dostali
von. Až doma sme sa z televízie do-
zvedeli, čo sa vlastne stalo. Nahne-
vaný premiér sa z obrazovky vyhrá-
žal teroristom. Neviem po rusky. Ale
sestry, ktoré mu rozumeli, plakali.


Aké zmeny vnímate u nás po
šiestich rokoch od minulej
vizitácie?
Vnímam, že v našej provincii FMA sa
zvýšila schopnosť uvažovať spolu
a viesť dialóg. Registrujem túžbu po
hľadaní nových ciest a nových diel,
odvahu ku konfrontácii, otvorenosť
pre spoluprácu a otázky, čo by sa
dalo robiť pre mladých lepšie a kva-
litnejšie.
Vidím aj bohatstvo sestier, ktoré stoja
na skale – na Božom slove, ktoré je
centrom ich života. A to sa odráža aj
v živote, ktorý charakterizuje podstat-
nosť, prežívanie chudoby, skromnosť...


Ktoré významné znaky vnímate
v našej slovenskej saleziánskej
realite?


saleziánky


Prežila atentát v moskovskom metre. Ako magistra noviciek odchovala okolo 300
sestier z celého sveta. Pochádza z kraja dona Bosca. Rada rozpráva úsmevné príbehy zo
svojich stretnutí s Jánom Pavlom II. Na Slovensku sa cíti ako doma. Tento rok tu
strávila vyše mesiaca a navštívila každú komunitu sestier FMA. Generálna vizitátorka -
sestra Carla Castellino.
Zhovárala sa sr. Andrea Miklovičová FMA


D B D 2 0 1 11


Pr i š l a sem ako domov




Predovšetkým veľkú počet-
nosť saleziánskej rodiny.
Zvlášť ma oslovila živosť va-
šich saleziánov spolupracov-
níkov. Máte ich tu tisíc! A sú
mladí! Taká šírka a mladosť –
to sa vo svete tak často ne-
vidí. V strediskách, ktoré som
navštívila, som stretla veľmi
presvedčených a angažova-
ných spolupracovníkov.
A všade mali aj ašpirantov. Samo-
zrejme, ich prvé poslanie je v ich
vlastných rodinách, ale prispievajú
svojím dielom aj do saleziánskej ro-
diny a Cirkvi.
Potom aj saleziáni sú jednou z najpo-
četnejších mužských reholí na Slo-
vensku. Aj dobrovoľníčky dona Bosca
máte naozaj pekne zastúpené. A naše
sestry! Zažila som tu provinciu, ktorá
napreduje. Vnímam, že ako sale-
ziánska rodina spolu rastiete v spolu-
zodpovednosti, spolupráci a vo vzá-
jomnom oceňovaní. Máte ešte pred
sebou cestu. Ale dobré znaky tu sú –
rodina rastie v počte aj kvalite.


Aké výzvy mládežníckej
pastorácie tu vnímate?
Mnohé! Ako všade na svete aj u vás je
veľkou výzvou ako priblížiť Ježiša
mladým tak, aby ho skutočne osobne


hlboko stretli. Hoci Slovensko sa mi
zdá silno katolícke, ale výzva prejsť
od tradičnej viery k viere osobnej,
autentickej, praktickej tu stále zo-
stáva. Žiť svoje stretnutie s Ježišom
v rámci Cirkvi. Cítiť sa Cirkvou. Po-
môcť mladým dať zmysel svojmu ži-
votu. Nebyť len konzumentmi zážit-
kov, ale robiť rozhodnutia, ktoré
trvajú. Chápať život ako dar a projekt
od Boha, ktorý majú realizovať, nech
to stojí čokoľvek. Sprevádzať mladých
ľudí, aby žili život ako odveď.


A ako to vidíte s mladými
z globálneho pohľadu?
Na svetovej úrovni vnímam úlohu
pomôcť im objaviť život ako povola-
nie. Ako to hovorí hlavný predsta-
vený v Strenne.
Silným momentom je aj otázka profe-
sionality. Problém hospodárskej krízy


zasiahol aj mladých, ich
možnosti získať prácu. A to
spôsobuje migráciu a javy
s tým spojené. My ako inšti-
tút chceme pomôcť mladým
stať sa dobrými občanmi, to
znamená pomôcť im nájsť si
v spoločnosti miesto.
A k tomu patrí aj zamestna-
nie. Don Bosco si na tom
dával záležať.


Ktoré vlastnosti sú podľa vás
najpotrebnejšie pre spoluprácu
v saleziánskej rodine?
Mať jasné, že máme spoločný základ
– charizmu. A poznať sa vzájomne
v našej jedinečnosti, ktorú má každá
zložka rodiny. Niektoré ťažkosti v spo-
lupráci pochádzajú práve zo slabého
vzájomného poznania.
A samozrejme, potrebná je úcta. Sv.
Pavol hovorí: „Predbiehajte sa vzá-
jomne v úctivosti.“ Sme z tej istej ro-
diny. Nikto nie je dokonalý. Žiadna
zložka. Nikto nemá pravdu vo vrecku.
Preto si naša spolupráca žiada po-
koru, dôveru, dopriať si a nie porov-
návať, kto je lepší, kto je prvý. Ak
spolu hľadíme na náš cieľ – slúžiť mla-
dým, pomáha nám to rásť v spolu-
práci.


saleziánky


D B D 2 0 1 1 1




médiá


PRVí ABSOLVENTI
Koncom marca ukončilo dvadsať mla-
dých dvojročné praktické „podkutie
sa“ v rôznych mediálnych aspektoch.
Sú to prví absolventi mediálnej školy,
ktorých v lete čaká prezentácia svo-
jich diel na festivale MeŠtival v Žiline.
Ďalšia dvadsiatka tvorí prvý ročník
tejto školy.
Záujem mladých o médiá je teda nie-
len veľký, ale aj seriózny.


NA ZAČIATKu BOLO LETISKO
„Úplný začiatok vzniku projektu bol
veľmi spontánny. Pri návrate z jed-
ného stretnutia v Taliansku som na
letisku v Miláne hovorila so sestrou
Apou ( Andreou Miklovičovou FMA)
o možnej spolupráci v oblasti médií,“
spomína si Majka Kučerová FMA z Če-
skej republiky. K nápadu sa pridali
bratia saleziáni Pavol Dzivý, Rastislav


Hamráček a Pavel Liškutin a animá-
torky Viktória Kolčáková a Barbora
Bendzáková ASC. Uvažovanie a práca
co-mediálneho tímu, ako sa nazvali,
mohla teda odštartovať. Pracovali na
základe výzvy dona
Cháveza v jeho okružnom liste o mé-
diách.


PRAKTICKé KuRZy A LEKTORI
„PROFíCI“
Výsledkom je štvorsemestrálny kurz
Mediálnej školy MeŠ pre stredo-
školskú mládež, ktorý zastrešuje
Laura, združenie mladých s podpo-
rou agentúry Slovak Aid v rámci pro-
jektu Myslím globálne, tvorím v mé-
diách. Kurzy sú zamerané na štyri
témy: vidím, žijem, tvorím, dávam.
Popri nich majú svoje miesto aj témy
rozvojové. Mladí sa praktickou prá-
cou môžu viac zorientovať v oblasti


žurnalistiky, fotografie, sebaprezentá-
cie a audiovizuálnych diel. Na každý
z kurzov sú prizvaní odborníci z danej
mediálnej oblasti.
Sú to ľudia z praxe, ktorí poznajú sa-
leziánske prostredie a ich mená sú
verejnosti známe. Napr. žurnalista Jo-
zef Kotris, televízny reportér Martin
Linhart, fotograf Michal Fuliér a ďalší.
Rozvojové témy pútavo zastrešuje
Janka Adamcová z Vysokej školy sv.
Alžbety.
Lektori používajú metódu výučby za
pochodu – learning by doing. Teda
menej teórie a viac praktickej práce.
Kviki Kolčáková, koordinátorka pro-
jektu a lektorka MeŠ, sa na adresu
tohto projektu vyjadrila: „Podľa mo-
jich poznatkov takéto neformálne
vzdelávanie prostredníctvom série
jednorazových kurzov inde na Slo-
vensku neexistuje. Výnimku snáď tvo-


D B D 2 0 1 120


sr. Miroslava Tarajová FMA


„Deti a mladí sú dnes vystavení vplyvu
médií bez potrebnej výbavy kritického
hodnotenia toho, čo ich obklopuje.“
Tieto slová upútajú návštevníka webovej
stránky medzinárodného
projektu Mediálna škola MeŠ, ktorý
vznikol v rámci spolupráce saleziánok
a saleziánov na Slovensku a v Čechách.
Projekt ponúka mladým ľuďom
neformálne vzdelanie a výchovu
v mediálnej oblasti.


Mediálna škola vysiela do sveta prvých absolventov




médiá


D B D 2 0 1 1 21


ria len umelecké školy. Pre mňa
je MeŠ forma apoštolátu popri
platenej práci v médiách. Môžem
tu odovzdávať nielen praktické
skúsenosti, ale posúvať mladých
aj v hodnotovej oblasti.“


Cieľom projektu je viesť účastní-
kov k trom dimenziám: Príjemca
– ten, ktorý vie kriticky zhodnotiť
obsah a formu mediálnych po-
solstiev a neprijme automaticky
všetko, čo médiá ponúkajú.
Animátor – ten, ktorý dokáže
viesť druhých k zodpovednému
a bezpečnému vnímaniu médií
(napr. strediskové mediálne
krúžky).
Tvorca – ten, ktorý vie v prostredí
médií vyjadriť svoje hodnoty
a názory (príspevky v stredisko-
vých alebo regionálnych mé-
diách...)


MEŠ ZA HRANICAMI
Rovnaký program ako na Slo-
vensku prebieha aj v Čechách
v brnenskom saleziánskom stre-
disku. „Veľmi si ceníme spolu-
prácu českej a slovenskej strany
a zároveň úzku spoluprácu sale-
ziánskej rodiny. Program je
v hlavných črtách rovnaký ako tu
u vás, až na nejaké detaily, ktoré
so sebou prináša naša kultúra,“
povedal Pavel Liškutin SDB
z Bosco media centra v Brne. „Pri
príprave programu nám pomáha
Bosco team, vysokoškolskí me-
diálni dobrovoľníci. Tak tvoria
dielo samotní mladí pre mla-
dých,“ doplnila sestra Majka Ku-
čerová.


Absolventi Mediálnej školy by
mali byť prínosom pre svoje stre-
diská, a ak budú mať záujem,
môžu byť v ďalšom roku nápo-
mocní pri animácii ďalších kur-
zov.


Ďalší záujemcovia sa môžu do 15.
júna prihlásiť u vedúceho svojho
mládežníckeho strediska a ná-
sledne na:
medialnaskola@gmail.com


Pr ih l á s t e sa naMeŠtival
MeŠtival je medzinárodný
multimediálny festival saleziánskej
Mediálnej školy MeŠ. Projekt
zastrešuje organizácia Laura,
združenie mladých s podporou
agentúry SlovakAid.


Záštitu nad ním prevzal Miroslav Mikolášik,
poslanec Európskeho parlamentu.


Festival sa bude konať


v Žiline
od 7. - 9. júla 2011.


Súťažne sa ho môžu zúčastniť mladí tvor-
covia vo veku 16-25 rokov.


Hlavného galavečera tohto festivalu (9. júla
2011), kde budú prezentované najlepšie
diela amatérskych tvorcov, sa môže zú-
častniť široká verejnosť.


Témou tohto ročníka je Máš len to, čo si
dal. Je zameraná na oblasti sociálnej a roz-
vojovej pomoci. Pri spracovaní sa prefe-
ruje pozitívny a konštruktívny pohľad na
problematiku, kde posolstvo diela má pri-
oritu nad technickým spracovaním. Hlav-
nou výhernou cenou bude adrenalínový
víkend s mediálnymi profesionálmi.


S ú ť a ž n é k a t e g ó r i e :
video, foto, text, audio
Podrobnosti o kritériách pre jednotlivé
diela nájdete na www.medialnaskola.sk


1. Súťaží dielo, nie autor.
2. Dielo môže vytvoriť jednotlivec alebo
skupina.
3. Jeden autor sa môže zapojiť do jednej
kategórie iba s jedným dielom.


Termín prihlásenia a odovzdania prác:


31. máj 2011
Prihlásiť sa môžete už teraz na:
mestival.mes@gmail.com


ANKETA
Aký význam má pre mňa
projekt Mediálnej školy?


Cítim veľkú podporu našej
provincie pre tento projekt.
A aj ja do neho idem s maxi-
málnym Nasadením. Verím, že
investícia do mladých ľudí sa
mnohonásobne vracia.
Zažívam to práve počas kur-
zov mediálnej školy.
Andrea Miklovičová FMA, co-me-
diálny tím


Na MeŠ sa necítim až tak ako
lektor, ale skôr ako ten, kto
sprevádza mladých prostred-
níctvom kňazskej služby a ako
vychovávateľ. Mladí majú od-
vahu tvoriť, a tak treba do
nich vložiť vnímavosť na
krásu, ktorá tvorí svet.
Pavol Dzivý SDB, co-mediálny
tím


MeŠ mi dala väčší rozhľad vo
svete médií. Spoznal som, ako
sa pracuje „za oponou“ a ako
médiá vplývajú na ľudí.
Jozef, absolvent


MeŠ mala pre mňa veľký vý-
znam. Naučila ma veci, ktoré
by som inak nevedela. Hlavne
písať články, ktoré majú hlavu
a pätu a vidieť svet objektívo-
vým okom. Ďakujem co-me-
diálnemu tímu za odvahu
otvoriť niečo nové. Keď totiž
vzniká niečo nové, nikto ne-
vie, ako to dopadne. A myslím,
že oni to zvládli perfektne.
Veronika, absolventka


Ďakujem tímu za venovanie
času počas kurzov a prípravy.
Kurz o sebaprezentácii mi po-
mohol v boji s mojou uzavre-
tosťou.
Ondrej, absolvent


Som veľmi rada, že sme sa
veci učili zážitkovou formou,
utkveli mi v pamäti.
Katka, absolventka




1. Vyvarujte sa bojovaniu o moc.
Tón hlasu a slová, ktoré používate,
môžu naznačiť, či vám ide o moc
(hnevlivý prístup) alebo o rešpekt
a vzájomnosť. Kľúčom k úspechu je,
že jasne a zrozumiteľne vysvetlíte
vaše pravidlá a požiadavky a zároveň
následne na nich aj trváte. Neozna-


mujte naše očakávania v hneve.
Hnevlivý prejav zväčšuje odpor voči
vašim požiadavkám.


2. Snažte sa o prirodzenú autoritu.
Aká to je? Prístup rodičov k výchove
možno rozdeliť do troch základných
skupín Prvý je prístup „mäkkýša“,


ktorý všetko dovolí, prižmuruje oči,
ustupuje a sám sa tak stáva zdrojom
neistoty. Druhý je prístup „tvrďasa“,
ktorý vyžaduje absolútne podriade-
nie sa a nič nevysvetlí. Niečo snáď do-
siahne, avšak deti sa skôr postavia na
odpor alebo sa utiekajú k výhovor-
kám. A do tretice je to prístup
„chrbtice“ (charakterného, zdravého
rozumu), čiže rodiča s prirodzenou
autoritou, ktorý vníma potrebu určo-
vať svojim deťom hranice, dať im
dobrú a solídnu výchovu. Robí to pri-
tom spôsobom, akým by sám chcel,
aby druhí voči nemu pristupovali -
s úctou a dôstojnosťou.


3. Stanovte funkčné pravidlá. Exi-
stujú zásady, ktoré sú vždy platné,
a existujú aj také, o ktorých je možné
vyjednávať. Ak si bližšie všimnete
spôsoby správania sa vo vašej do-
mácnosti, zistíte, že každý jeden z nich
sa dá zaradiť do jednej z dvoch vyššie
spomenutých kategórií zásad. Zásady,


výchova


„Keď už otcovia zo zvyku dovolia svojim deťom robiť všetko, čo len
chcú; keď deti prestanú brať ohľad na slová rodičov, keď sa učitelia
začnú báť žiakov a radšej im začnú lichotiť; keď mládež prestane
mať rešpekt pred zákonmi a nebude uznávať nič a nikoho len
samých seba, vtedy sa začne tyrania.“
Takéto na poplach bijúce slová by sme čakali od psychológa či
sociológa v televízii... Ale je to Platón, grécky filozof, ktorý žil
štyristo rokov pred Kristom.
Je to veru tak – keď príde reč na tému výchova, robíme poslušnosti
zlú reklamu. Sčasti preto, lebo si ju mýlime s podriaďovaním sa.
Aktívnu spoluúčasť detí však môžeme dosiahnuť rozumnou
poslušnosťou. A tá nemá nič spoločné s poslušnosťou dosiahnutou
donútením, vyhrážaním sa, trestami, ponižovaním alebo citovým
vydieraním. Ponúkame zoznam desiatich jednoduchých pravidiel,
ako znovu objaviť poslušnosť.


Desať pravidiel na rozumnú poslušnosť
Autor: Bruno Ferrero SDB, preklad Ján Čverčko SDB


D B D 2 0 1 122




„Prvoradou a podstatnou úlohou všeobecného
vzdelávania i každej kultúry je výchova, ktorá spo-
číva v tom, že sa človek stáva viac človekom, aby
mohol „viac byť“ a nielen stále „viac mať“, a aby
potom prostredníctvom toho všetkého, čo „vlastní“,
vedel byť stále plnšie človekom.


Ján Pavol II. (Apoštolský list Juvenum Patris,
1988)


Súčasný globalizovaný svet vyvoláva v člo-
veku zmätok pri uvážení správneho rozhodnutia,
ako použiť niektorý výchovný prostriedok. Rodi-
čia si želajú „byť modernými a úspešnými vycho-
vávateľmi“, a tak ustupujú z vlastných pozícii vý-
chovy založenej na autorite a poslušnosti.
Uprednostňujú aktuálne trendy: výchovu k voľ-
nosti, k slobode prejavu dieťaťa a demokracii. Ne-
badane sa tak lámu staré základy výchovných
systémov, postavené na obsahu knihy kníh, Biblie.
V Starom zákone nachádzame požiadavku úcty
k rodičom, zachovávanie poslušnosti, pokoru v ko-
naní, vyhýbanie sa zlu a správne využívanie času.
V Novom zákone dominuje láska, odpustenie
a služba. Tieto požiadavky moderná doba vyme-
nila za využívanie času na zábavu, vlastné ciele,
rozvoj seba cez šport, výživu a filozofiu.


V predškolskom veku je potrebné, aby rodičia
spolu s deťmi pestovali záujmy (záujem o prírodu,
šport, kultúru, zberateľstvo či iné), postupne ich
sprevádzali v školskom veku na vyššej úrovni až
do adolescencie, dospievania. Vtedy sa rodič stáva
najmä pozorovateľom toho, ako si dieťa buduje
svoje vlastné vzťahy a postoje. Toto obdobie je ná-
ročné na dôveru, ale aj sebakontrolu. A to ako
u dospievajúcich, tak aj v prípade rodičov. Teória
sociálneho učenia hovorí, že dieťa nepotrebuje
veľa informácii, ale dôležitá je prítomnosť a činy ro-
dičov v zlomových obdobiach vývinu. Mladý člo-
vek je citlivý nielen na slovo, ale má svoju intuíciu,
empatiu, nedá sa oklamať lacnými vetami. Vie,
kedy to rodič myslí vážne, kedy sú slová iba slo-
vami. Na tomto princípe aj don Bosco budoval vý-
chovu u svojich chovancov – bol stále s nimi, aby
videl ich prejavy, emócie, správanie. Po „zlyhaní“
v príhodnom čase dotyčnému do „uška zašepká,
ako to môže napraviť“. Aký je to rozdiel v porov-
naní so znevažovaním či kritizovaním detí pred
súrodencami alebo triednym kolektívom.


o ktorých nie je možné vyjednávať, ktoré sa týkajú bezpečnosti,
základnej nevyhnutnej starostlivosti o zdravie a iné podstatné zá-
sady. Druhé zásady, o ktorých je možné vyjednávať, sa týkajú
osobných záľub, štýlu, chutí, možností. Hoci vám správanie detí
v tomto prípade môže byť nepríjemné, môžete ustúpiť.


4. Hovorte vždy, čo treba robiť a nie, čo je zakázané. Buďte zro-
zumiteľní, jednoznační a presní, informujte vopred a napíšte to.


5. Odpor a nevôľu premeňte na spoluprácu. Vysvetlite, že ro-
dina je ako skupina, v ktorej každý člen musí spolupracovať
s druhými na realizácii spoločného dobra. Štvorčlennú rodinu
možno prirovnať k autu, kde každý člen predstavuje jedno ko-
leso. Ak sa všetky štyri kolesá nebudú spolu otáčať, ale jedno
z nich sa pokazí, auto môže dostať šmyk. Ak jedno koleso chýba,
auto nemôže pokračovať. Každé koleso je dôležité a ani jedno nie
je najdôležitejšie.


6. Nedovoľte, aby sa niečo bralo ako samozrejmosť, že deti
majú na všetko právo. Presvedčenie, že na všetko mám právo,
sa nerodí znenazdajky, ale postupne. Nie pri pozeraní televízie
alebo v kontakte s priateľmi, ale priamo doma. Tam, kde človek
dýcha, nasáva a osvojuje si svoje postoje. Ak rodičia deti roz-
maznali, tie si myslia, že majú nárok a právo na všetko. Avšak deti
majú právo skutočne na tri veci: lásku, podporu a múdrosť po-
vedať im nie.


7. Brzdite neslušné správanie. Päťročné dieťa, ktoré urážlivo
kritizuje druhého, je dosť veľké na to, aby bolo pokarhané a aby
sa ospravedlnilo.


8. Doma vštepujte úctu. Nikdy nedovoľte, aby sa k vám deti
správali neúctivo. Dnes je to veľmi ťažká úloha, najmä ak sa do-
spelí sami medzi sebou neslušne a nezdvorilo správajú, nepoz-
dravia sa, nadávajú... Z každej strany sa na deti valí vulgárnosť,
zloba, neúcta, hrubý a oplzlý slovník.


9. Staňte sa ich vzormi. Deti napodobňujú viac naše správa-
nie ako naše rozprávanie. Je preto potrebné, aby sme sa správali
takým spôsobom, aký si prajeme, aby sa naše deti od nás naučili.
Hovorte o druhých s úctou a vcítením (empatiou), najmä ak roz-
právate o iných. Inak sa u vašich detí veľmi rýchlo a úspešne pre-
sadia netolerancia a predsudky.


10. Porazte syndróm „všetci tak robia...“. Mať úspech pred
vrstovníkmi, kamarátmi je veľmi potrebné, a to najmä pre do-
spievajúcich, „pubertiakov“. Tlak okolia sa stupňuje a dosiahne
svoj vrchol počas druhého stupňa základnej školy. Deti sa stávajú
zraniteľnejšie, neisté, neustále sa porovnávajú s kamarátmi, te-
levíznymi hviezdami a ďalšími priateľmi. Všímajú si, ako sú ob-
lečení, aké programy pozerajú, čo majú dovolené a čo nie. Ako
zostať ako rodič láskavým a zároveň ráznym a nestať sa nespra-
vodlivým? Tajomstvo úspechu spočíva v tom, že rodič dá deťom
za pravdu, avšak zo svojich pozícií nepopustí. Buďte veľmi jed-
noznační pri stanovení hraníc, nevysvetľujte zdĺhavo každé pra-
vidlo. Nenechajte sa zaskočiť protestmi a nevôľou. Pamätajte na
to, že vašim deťom dávate veľký dar, ak ich učíte schopnosti če-
liť sklamaniam a znášať frustrácie.


výchova


D B D 2 0 1 1 23


Docentka PhDr. Judita Stempelová, PhD.
v niekoľkých riadkoch zhŕňa účinné
faktory vo výchove.


Odbor né s l o vko o v ý cho v e


Výchova a prvé tri roky




misie


„Keď som bol ešte malé dieťa,
moja matka si nerozumela s otcom,
a tak od nás utiekla. Nechala nás
s otcom, mňa a môjho brata. Otec sa
druhýkrát oženil, a tak som mal novú
mamu. Neprešiel dlhý čas a zomrela.
A tak mi otec priviedol opäť novú
matku. Žiaľ, zanedlho bola mŕtva.
Otec sa ešte raz rozhodol pre ďalšiu
ženu, s ktorou splodil dieťa, ale už
s ňou nežil. Akoby to nestačilo, čo-
skoro zomrel aj môj otec. Bolo nám
ťažko, ale v tejto situácii sa vrátila
naša mama, ktorá od nás pred rokmi
odišla,“ povedal 17-ročný Peter.


„A ako si sa potom dostal do zá-
kladnej školy Bosco Boys?“ spýtala
som sa.


„To ešte ale nebol koniec. Čoskoro


mama zomrela. A tak som sa dostal
na ulicu, kde sa ma ujala jedna žena.
Pol roka som bol u nej a potom mi na-
šla miesto tu, v Bosco Boys.“


Toto je jeden z príbehov našich
chlapcov, o ktorých sme sa starali.
Počas pol roka, ktorý som v Bosco
Boys strávila, som vyučovala a sta-
rala sa o deti, zväčša siroty alebo
z veľmi chudobných rodín. Som po-
volaním psychologička, a tak som
v spolupráci s keňským poradcom
poskytovala poradenstvo a učila zá-
klady vývinovej psychológie učiteľov,
ktorí sa o tieto deti starali. Bola to ná-
ročná, ale aj veľmi zaujímavá práca.


Saleziáni v Afrike majú vypraco-
vaný systém škôl a centier, ktoré sa


špecializujú na vzdelávanie a vý-
chovu detí z ulice alebo z extrémne
chudobných rodín. Tento systém po-
zostáva z terénnej práce sociálnych
pracovníkov, ktorí sa orientujú na po-
moc opusteným deťom ulice.


Po súhlase rodinného príslušníka
sa dieťa dostáva do rehabilitačného
centra. Centrum sa venuje základným
problémom správania a problémom
výchovy dieťaťa. Ak dieťa zvládne
tento medzník, prechádza do základ-
nej internátnej školy Bosco Boys. Po-
kiaľ vykazuje dobré študijné vý-
sledky, má šancu dostať štipendium
na strednú a neskôr aj na vysokú
školu.


Benson o svojom príbehu napísal:
„Dúfam, že sa máte tak dobre ako ja
tu v Keni. Tiež by som chcel poďako-
vať za vašu neustálu podporu. Môj
životný príbeh nie je pekný. Zažil som
toho veľa, keď som žil viac ako päť ro-
kov na ulici. Fetoval som lepidlo
a bral aj ďalšie drogy, ktoré mi boli do-
stupné. Moji rodičia mali len jedinú
možnosť – zobrať ma do Bosco Boys,
centra pre deti v núdzi. Som jedným
z tých, ktorí potrebujú vašu pomoc,
aby som mohol pokračovať v štúdiu.
Som v ôsmej triede a budúci rok ma,
dúfam, príjmu na strednú školu. Uro-
bím všetko, čo bude v mojich silách,
aby som sa dostal na vysokú školu.
Veľmi pekne ďakujem a nech vás Boh
žehná, aj vaše rodiny.“


Benson toto napísal minulý rok.
Napokon sa na strednú školu dostal
a je veľmi snaživý.


Tieto reálne príbehy ukazujú, že
mnohé z detí nikdy nezakúsili pravú
rodičovskú lásku a starostlivosť. Zažili
hlad, opustenosť, rôzne formy nási-


Dve slovenské misijné dobrovoľníčky pôsobili pol roka v Bosco Boys v Keni. Andrea,
psychologička, učila o vývinovej psychológii miestnych učiteľov a spolu s Klárou sa
venovali množstvu detí z ulice.


Škola je lepšia ako život na ulici
Andrea Križanová a Klára Holá


D B D 2 0 1 12




lia, nezáujmu aj nenávisti. Pri tom,
čím si oni prešli, by mnohí z nás, ži-
júci v pohodlí a istotách našej rozvi-
nutej krajiny, možno dávno rezigno-
vali a stratili akúkoľvek nádej na
lepšiu budúcnosť. Oni však dostali
novú šancu a rozhodli sa ju využiť.


Školu navštevujú pomerne radi.
Vnímajú to ako novú alternatívu ich
života v porovnaní so životom na
ulici. Navyše si uvedomujú, že škola
im zabezpečuje primárne potreby,
ktoré počas života na ulici alebo
v chudobnej rodine nemali. Naprík-
lad jedlo, posteľ. Niektorí starší na zá-
kladnej škole si dokonca uvedomujú,
akú budúcnosť im môže vzdelanie
poskytnúť. Tieseň chudoby v ich
vlastných životoch ich doviedla
k uvedomeniu si hodnoty vzdelania.


„Mám jedného brata a jednu
sestru, ja som druhý v poradí. Pred-
tým, ako som prišiel do Bosco Boys,
bol môj život nezmyselný, zvlášť, keď
zomrela moja mama. Nevidel som inú
možnosť ako živiť sa na ulici. Zo školy
som odišiel, pretože neboli peniaze
na poplatky. Život na ulici sa mi zdal
lepší ako doma, pretože som mohol
aspoň zohnať niečo pod zub, aj keď to
bolo z odpadkových košov. Jedného
rána, keď som zháňal jedlo, prišla ku
mne moja teta a povedala mi, aby
som šiel s ňou. Nechcel som, ale pre-
svedčila ma. Priviedla ma do Bosco
Boys, kde som dostal mnoho vecí. Aj
moje správanie sa zmenilo. Naučil
som sa čítať a písať a teraz aj fotogra-
fovať. Ďakujem Bohu za oživenie vy-
hasnutej sopky. Keď vyrastiem, bu-
dem pomáhať ľuďom v núdzi.“ –
napísal Wilson


Keď sa Peter naučil čítať a písať,
rozhodol sa stať spisovateľom. Dnes
už je na strednej škole a veľmi sa mu
darí. Často sa skryje vo voľnom čase,
keď chlapci hrajú futbal, a píše. Na-
sleduje príklad svojich predchodcov,
ktorí dosiahli svoj cieľ a študujú na
vysokej škole.


Možno, že to bez pomoci ne-
zvládne a nechá to tak. A možno si
raz prečítate jeho knihu...


D B D 2 0 1 1 2


misie




Jeho meno sa hlavne spája s pre-
stížnym rozhlasom Slobodná Európa
(hoci pracoval aj pre stanice Hlas
Ameriky a Rádio Stefanus). Je auto-
rom stoviek rozhlasových relácií,
ktoré sa v súčasnosti nachádzajú
v našom saleziánskom archíve v Bra-
tislave. Rádio Slobodná Európa bolo
veľmi dôležitým a nezávislým zdro-
jom informácií. Narušovalo infor-
mačnú blokádu komunistov a priná-
šalo trochu svetla pod pokrývku
komunistickej propagandy. A tak sa
poslucháči v Československu mohli
dozvedieť necenzurované a objek-
tívne spravodajstvo.


Keď v roku 1971 otec Anton Hlinka
nastúpil do Slobodnej Európy ako re-
daktor nábožensko-kultúrnych pro-
gramov, bol na svoju úlohu teoreticky
dobre pripravený. Žurnalistika si vy-
žaduje zorientovať v téme a aspoň
elementárnu faktografiu. Toto otec
Hlinka spĺňal. Duchovný a kultúrny
obzor získal u saleziánov (mal dokto-
rát z filozofie, prednášal teológiu v sa-


leziánskych seminároch vo Viedni,
v Kolíne nad Rýnom a v Katánii),
poznal dobre situáciu v Českoslo-
vensku (na vlastnej koži prežil bar-
barskú noc, bol v PTP tábore), ovlá-
dal niekoľko svetových jazykov.


Otec Hlinka vo svojich vysiela-
niach hovoril pokojne, k veci,
slušne a odborne. Svoj nesúhlas vy-
jadroval jasne, ale pritom bez emó-
cií. Stručne, v skratke a kriticky sa
vedel vyjadriť o problémoch a in-
formovať tak poslucháčov o dianí
v Cirkvi na Slovensku i vo svete.
Bola to iná novinárčina, než je
dnes. Internet a Facebook neexis-
tovali. Rádio bolo preto veľmi dô-
ležité a viac sa počúvalo. Získavať
informácie zo Slovenska nebolo
v tom čase jednoduché. Bola to
preňho každotýždňová nočná
mora, ktorá ho nútila k nadľudským
výkonom, aké pozná len novinár
tiesnený termínom svojej pravidel-
nej rubriky. Časom sa stal otec
Hlinka lídrom vo svojej oblasti. Už


Bola to osobnosť neuveriteľne širokého záberu, vskutku
renesančný človek – teológ, filozof, publicista,
prekladateľ a vynikajúci žurnalista. Hovorím
o saleziánskom kňazovi - otcovi Antonovi Hlinkovi.
Je takmer nemožné stručne ho opísať či vystihnúť.
Mal povesť uváženého, korektného, disciplinovaného
a rozumného muža, ktorý nie je vzťahovačný a ktorý
pokojne odpovedá na otázky. Premýšľa o tom, čo hovorí.


história


Muž odvahy
a činu, okúsil aj
komunistickú
Čínu


D B D 2 0 1 12


ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., SDB


- narodil sa 31. októbra 1926 vo Va-
laskej Belej
- 23. augusta 1945 zložil prvé re-
hoľné sľuby
- v roku 1948 zmaturoval
- v septembri 1950 musel narukovať
do PTP
- v apríli 1951 bol členom neúspeš-
nej výpravy Titusa Zemana cez
rieku Moravu
- 8. augusta 1951 cez južné Čechy
ušiel do exilu
- 30. júna 1952 zložil doživotné
sľuby v Taliansku
- 1. júla 1955 bol vysvätený za
kňaza
- v roku 1964 začína publicistickú
činnosť
- v roku 1971 nastúpil v Mníchove
do Rádia Slobodná Európa
- v roku 1980 založil vlastné nakla-
dateľstvo, vydal 29 kníh
- v roku 1991 sa vrátil na Slovensko
- prešiel mnoho slovenských miest
a prednášal mladým
- v roku 1993 založil Slovenskú ka-
tolícku akadémiu
- v roku 1995 bol habilitovaný na
docenta teológie
- v roku 1997 bol vymenovaný za
profesora filozofie
- vydal či spracoval vyše tridsať
kníh
- 26. marca 2011 zosnul v Pánovi vo
veku 85 rokov


Pr o f . ThDr.
An t on H l i nk a SDB




za jeho pôsobenia v Slobodnej Eu-
rópe sa o ňom hovorilo ako o le-
gende.


K najčastejšie potlačovaným prá-
vam na Slovensku patrila sloboda vie-
rovyznania. Bolo to logické, nakoľko
si komunistická ideológia zaumienila
odstrániť Boha zo spoločnosti. Z kres-
ťanov sa stali nepriatelia štátu. Ich
dehumanizácia, ponižovanie či mani-
pulovanie boli vďačnými prostried-


kami na získanie zásluh v socialistic-
kej spoločnosti. Pre mnohých, ktorí
boli prenasledovaní práve pre svoje
vierovyznanie, znamenal otec Hlinka
nádej. Obhajoval ich. Reagoval na
udalosti, odkrýval systém. Informácií
mal dosť a poväčšine vždy aktuálne.
Tento fakt sám o sebe hovorí, že mu-
sel byť organizačne veľmi schopný.
Vybudoval si a kultivoval celý tím taj-
ných lojálnych spolupracovníkov.


Heslom rozhlasovej stanice Slo-
bodná Európa bolo: „Najlepšia pro-
paganda je pravda.“ Tejto zásady sa
držal i on. Preto jeho vysielania (a
nielen jeho) boli rušené, znevažo-
vané či zosmiešňované. Okrem toho
si uvedomoval, že je pod neustálym
terčom akcií Československej vý-
zvednej služby. V roku 1981 zorgani-
zoval známy terorista Carlos Šakal Ra-
mírez Sánchez bombový útok práve
v československej časti budovy Slo-
bodnej Európy. Anton Hlinka sa nedal
zastrašiť a pokračoval vo svojej práci
ďalej. Bol presvedčený, že tak, ako sa
Boh ujíma sirôt a vdov, vyslobodzuje
väzňov, otvára oči slepým a dvíha
skľúčených, tak sa ujme i jeho.


Otec Hlinka nielen písal, nebol len
„disidentom reflexie“, ale sa do disi-
dentu vložil aj fyzicky. Pomáhal pa-
šovať zo zahraničia zakázanú nábo-
ženskú literatúru a pomáhal aj
finančne. Málo sa však vie aj o sku-
točnosti, že tajne prekročil čínske hra-
nice, lebo si chcel na vlastnej koži vy-
skúšať, akým nebezpečenstvom
prechádzajú ľudia, ktorí tajne pašujú
náboženskú literatúru do komunis-
tickej Číny.


Niektorí kritici mu vyčítajú jeho
národný pohľad na slovenské dejiny.
Na jeho obhajobu by som dodal len
toľko, že v emigrácii má človek o-
mnoho silnejšie emócie, pokiaľ ide
o pocit spoluzodpovednosti a o osud
rodnej krajiny a národa.


Otec Anton Hlinka patrí k popred-
ným slovenským saleziánskym žur-
nalistom. Keď zvážime dobu a pod-
mienky, v akých pracoval, musíme
priznať, že bol veľmi húževnatý. Bol
to človek, ktorý mal značný kredit
a skúsenosti. Takýto talent je v sale-
ziánskej spoločnosti ojedinelý. Ja
osobne, keďže som ho dlhé roky po-
znal, som ho vnímal ako človeka s ra-
cionálno-analitickým prístupom ku
žurnalistike, ako človeka, ktorý hovo-
ril a písal nie „uspávajúcim“ jazykom,
ale priamou rečou. Otec Anton Hlinka
bol a zostane významnou osobnosťou
moderných slovenských a salezián-
skych dejín.


história


D B D 2 0 1 1 2




Don Pascual Chávez
Ž i l i n a – L e v o č a –


Deviaty nástupca dona Bosca, hlavný predstavený Saleziánskej spoločnosti
don Pascual Chávez príde na Slovensko už po druhý raz. Prvýkrát nás
navštívil na jeseň roku 2004. Vtedy sme sa s ním stretli v Košiciach
a v Bratislave.


D B D 2 0 1 12


Pozvanie
Keď som sa v decembri 2010
osobne stretol s naším hlavným
predstaveným, potvrdil mi dátum
návštevy u nás: 1. a 2. septembra
2011. Môžeme sa tešiť, že súčasný
don Bosco príde k nám. Verím, že
to bude veľkým povzbudením pre
nás, pre našich mladých a pre
celú saleziánsku rodinu.


Už teraz vás pozývam na
stretnutie s ním a na duchovnú
prípravu k takej veľkej
a jedinečnej udalosti.


Don Karol Maník
provinciál




príde na Slovensko
– K o š i c e – P r e š o v


D B D 2 0 1 1 2


Pr og r am návš t e v y


1. septembra 2011
Stretnutie so spolubratmi na Dni provincie v Žiline.
Slávnostná svätá omša bude spojená so skladaním
doživotnej profesie bratov za účasti saleziánskej rodiny
a mladých v kostole na sídlisku Vlčince – Žilina.


2. septembra 2011
Stretnutie s chlapcami na Levočskej hore na tradičnom
podujatí Bodka za prázdninami a slávnostná svätá omša
v Bazilike minor na Mariánskej hore.
V Košiciach požehnanie saleziánskeho pastoračného
strediska na rómskom sídlisku Luník IX.


3. septembra 2011
Požehnanie saleziánskeho mládežníckeho strediska na
Bottovej ulici v Prešove.




D B D 2 0 1 130


Dlhoročná tradícia, kvalitná hudba,
prednášky, diskusie, stretnutia zná-
mych a priateľov, rodinná atmosféra –
to sú dôvody, prečo viac ako 8 000
mladých prichádza každoročne na
Festival Lumen. Festival sa už štvrtý
rok bude konať pod holým nebom na
Trojičnom námestí v Trnave pre všet-
kých a zadarmo. Počas dvoch dní,
piatka a soboty, majú návštevníci
možnosť vypočuť si viac ako 15 kva-
litných slovenských a zahraničných
skupín, vybrať si z ponuky viac ako
20 prednášok a workshopov, zúčast-
niť sa svätých omší i tichej
adorácie.


Headlinerom Festivalu Lu-
men 2011 je americká sku-
pina Newsboys, ktorej front-
man Michael Tait bol
spevákom v legendárnej for-
mácii dcTalk. Okrem „ameri-
čanov“ môžete v Trnave vi-
dieť aj rockovú skupinu
Parachute Band z Nového Zé-
landu, Chipa Kendalla, ktorý
so skupinou Thebandwithnoname na
minuloročnom festivale roztancoval
celé námestie. DJ Andy Hunter tiež
nie je na festivale nováčikom, jeho
vystúpenie pred dvoma rokmi prilá-
kalo do davu aj stovky neveriacich.
Tento rok sa „Lumeňáci“ určite majú
na čo tešiť: budú mať možnosť vidieť
program na troch pódiách a to na Tro-
jičnom námestí, v mestskom amfi-
teátri a na nádvorí radnice.


Priateľská až rodinná atmosféra, kto-
rou sa festival vyznačuje, je často veľ-
kým lákadlom. Okrem koncertov si
návštevníci vyberajú zo širokej po-
nuky prednášok a workshopov na ak-
tuálne témy a majú možnosť uvidieť
aj tanečné divadlo aTak. Atmosféru
dotvára a posilňuje aj fakt, že festival
organizujú mladí pre mladých – do
prípravy a samotného priebehu je za-
pojených viac ako 250 dobrovoľní-
kov, ktorí svoju prácu robia bez aké-
hokoľvek nároku na odmenu.


Väčšina dobrovoľníkov pochádza zo
saleziánskeho prostredia, keďže fes-
tival je organizovaný pod hlavičkou
Domky – Združenia saleziánskej mlá-
deže a Saleziánov dona Bosca. K or-
ganizátorom patrí aj mesto Trnava,
ktoré je dlhoročným partnerom
a podporovateľom festivalu.


Aj tento rok 3. a 4. júna bude trnavský
Festival Lumen ponúkať možnosť uro-
biť si pekne v duši a načerpať energiu
z kvalitnej hudby, zo zaujímavých
prednášok a hlavne z „pridanej hod-
noty“, ktorú ponúka – z jedinečnej
a nezabudnuteľnej atmosféry. Preto
neváhajte, rezervujte si čas a strávte
dva pekné dni v Trnave!


Viac informácií o programe, mož-
nostiach ubytovania a cestovania
nájdete na www.fln.sk.


festival


Ď a k u j e m e v á m ,
n a š i d o b r o d i n c i !


Kto sa srdečne zapája do diela dona
Bosca, toho Panna Mária Pomocnica
s veľkou radosťou zahŕňa potrebnými
milosťami.


Všetkým vám, našim dobrodincom,
ktorí svojimi finančnými príspevkami,
obetami a modlitbami podporujete sa-
leziánske dielo na Slovensku i časopis
Don Bosco dnes, vyjadrujeme
úprimnú vďačnosť a uisťujeme vás
o modlitbách.


Duchovne sa s vami spájame každú
sobotu, keď za vás slúžime svätú
omšu, a pamätáme na vás v modlitbe.


Nech vám Panna Mária Pomocnica
udelí s veľkou radosťou svoje štedré
milosti!


Festival Lumen privíta
v Trnave tisícky mladých
Najväčší gospelový festival – FESTIVAL LuMEN – oslavuje tento rok svoje 19. narodeniny. Mladí ľudia,
ktorí 3. a 4. júna prídu z celého Slovenska priamo do centra Trnavy, sa ho už nemôžu dočkať!




naši zosnulí


J o z e f I z ako v i č SDB
s a l e z i á n k ň a z


D B D 2 0 1 1 31


* 12. január 1928 Sobotište
+ 14. február 2011 Trnava


Don Jozef Izakovič sa naro-
dil 14. marca 1923 v Dlhej
pri Trnave. Z deviatich sú-
rodencov bol najstarší. Ako
trinásťročný bol 24. mája
1936 so starou mamou na
svätodušnej púti v Šaštíne.
Tam sa mu zapáčil život štu-
dentov - ašpirantov na sale-
ziánsky život. Noviciát prežil v Hronskom Sv. Be-
ňadiku, kde 16. augusta 1942 zložil prvé sľuby do
rúk provinciála dona Jozefa Bokora. V rokoch
1942 - 1945 študoval v pedagogickom študentáte
v Trnave, kde si dokončil stredoškolské štúdiá.
Bolo to počas druhej svetovej vojny. Keď sa blí-
žil front, 23. februára 1945 predčasne zmaturoval
na trnavskom gymnáziu. V rokoch 1945 - 1948 pô-
sobil ako asistent v Trnave na Kopánke u neza-
budnuteľného direktora dona Hlubíka. Po zložení
doživotných sľubov 16. augusta 1948 nastúpil na
teológiu do Svätého Kríža nad Hronom (Žiar nad
Hronom). Jeho ročníku sa však nepodarilo v po-
koji skončiť ani dva roky. Prišla tzv. barbarská
noc z 13. na 14. apríla 1950 a spolu s mnohými
spolubratmi ho previezli do sústreďovacieho tá-
bora v Podolínci.
Za kňaza bol vysvätený tajne, až 17. augusta 1953.
Skôr sa mu totiž nepodarilo skontaktovať so svo-
jím svätiteľom, otcom biskupom Korcom. Keď sa
31. decembra 1953 vrátil z útvarov PTP, našiel si
zamestnanie v Biovete v Bratislave. Popri práci
pomáhal spolubratovi Jozefovi Kubičkovi v sta-
rostlivosti o tajných novicov. Ten mu ju v krátkom
čase zo zdravotných dôvodov celú prenechal.
Roku 1969 zanechal civilné zamestnanie v Pieš-
ťanoch a po návrhu dona Ferka Otčenáša, farára
v Jacovciach, stal sa akoby zamestnancom far-
nosti. Býval na fare a Ferko za neho odvádzal po-
istné a daň. Odvtedy sa mohol oveľa viac venovať
svojej práci s novicmi. Don Jozef Izakovič bol taj-
ným magistrom novicov od roku 1954 do roku
1978, teda plných dvadsaťštyri rokov. Vychoval
desiatky a desiatky tajných saleziánov.
Od 1. apríla 1992 pôsobil v novootvorenom pro-
vinciálnom dome v Bratislave na Miletičovej ulici
na provinciálnom sekretariáte.
Posledné roky, poznačené chorobou, prežil v Lie-
čebni svätého Františka, kde sa tešil vďaka
svojmu úsmevu veľkej obľube a 16. februára 2011
zaopatrený a sprevádzaný modlitbou odovzdal
svoju dušu Pánovi, pre ktorého žil celý svoj život.


Dňa 14. februára 2011 vo veku
83 rokov odišla k Nebeskému
Otcovi sestra Mária Černá FMA.
V rozdávajúcej a obetujúcej sa
saleziánskej láske prežila v re-
hoľnom zasvätení 60 rokov.
Sestra Mária sa narodila ako tre-
tia zo siedmich detí. Vyrastala
obklopená láskou svojich rodi-
čov i súrodencov. Rodina bola
preniknutá kresťanským du-
chom, zjednocovaná pravidel-
nou modlitbou a obetavou pra-
covitosťou. Vo viere znášali aj
ťažké skúšky, ktoré prichádzali
jedna za druhou – smrť malého
milovaného brata, ťažký úraz
chrbtice otca, keď Mária mala
11 rokov, smrť 10-ročného brata
počas bombardovania na konci
druhej svetovej vojny.
Mária bola nadaná, preto jej ro-
dičia aj napriek veľkej chudobe
umožnili štúdium na učiteľskej
akadémii najskôr v Trnave
a potom v Nitre. Cítila v sebe
Pánovo volanie k rehoľnému ži-
votu a priťahovala ju práca na
záchrane mládeže. Preto sa roz-
hodla kráčať životom tým istým
smerom ako jej starší brat Ra-
fael, ktorý vstúpil k saleziánom.
Po maturite v r.1948 začala no-
viciát v Inštitúte dcér Márie Po-
mocnice v Nitre. V roku 1950
komunistický režim začal likvi-
dovať mužské rehoľné kongre-
gácie. Preto Mária spolu so sied-
mimi spoločníčkami zložili prvé
rehoľné sľuby mesiac pred ofi-
ciálnym ukončením noviciátu,
6. júla 1950, aby v prípade poli-
cajného zásahu boli už sestrami
a neboli poslané domov. O pár
týždňov neskôr skutočne sr.
Mária začala svoju krížovú
cestu na nútených prácach po
rôznych sústreďovacích pra-
covných táboroch. Tu sa stále
snažila byť sestrám oporou
a pomocou a využívala na to


svoju podnikavosť.
V roku 1969, keď nastalo poli-
tické uvoľnenie, sa sr. Mária
mohla zúčastniť generálnej ka-
pituly nášho inštitútu v Ríme.
Po návrate sa konečne veno-
vala mládeži – vyučovala nábo-
ženstvo v Trnave na Kopánke.
To však trvalo iba rok. Nastala
tzv. normalizácia, čo pre ňu zna-
menalo, že musela opustiť vý-
chovné pole. Bolo to pre ňu
veľmi ťažké, ale opakovala si:
„Môj Ježiš to chce.“
V rokoch 1971 až 1985 praco-
vala na fare v Dubnici nad Vá-
hom. Okrem služby na farskom
úrade sa starala o sestry a ve-
novala sa tajnej formácii mla-
dých sestier. Od r. 1985 bola na
fare v Chynoranoch a od r. 1989
žila v komunite v Trnave na
Olympijskej ulici, kde mala na
starosti rekonštrukciu domu
a staré sestry.
Po r. 2005 sa s pribúdajúcim ve-
kom začali prejavovať vážne
zdravotné ťažkosti. Napriek
tomu, pokiaľ len mohla, stále
sa snažila byť užitočná a svo-
jím podielom chcela mať účasť
na živote a práci komunity.
Sestra Marienka vynikala svo-
jou obetavosťou, inteligenciou,
praktickosťou a dobrotou. Vy-
značovala sa silným vzťahom
k Panne Márii a veľkou dôve-
rou v jej pomoc.


Sr. Már i a Če r ná FMA


* 14. marec 1923 v Dlhej
+ 16. február 2011 v Bratislave