don boscomáj - jún
w
w
w
.s
a
le
zi
a
n
i.
sk Ročník XXXXI. 3/2010
dnes
Heslo
Ak nie my, kto ukáže Ježiša mladým?
Téma
Veľmi rada prídem s vami oslavovať
Repor táž
Sedem statočných
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:38 Stránka 1
Don Bosco dnes
Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca
3/2010
Ročník XXXXI.
Časopis vychádza 6x do
roka, rozširuje sa bezplatne.
Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco
Šéfredktor
Rastislav Hamráček SDB
Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Andrea Miklovičová FMA
Ľubo Šulko ASC
Zuzana Matejíčková, DOMKA
zástupkyňa VDB
Fotoediting
Lukáš Čerman
Jazykové úpravy
Mariana Gerátová
Grafická úprava a zalomenie
Juraj Martiška
DTP spracovanie
Aurel Valábek
Distribúcia
Ladislav Katona
Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec
Registrácia
MK SR č. EV3448/09
Milodary
na saleziánske dielo
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov na Slovensku i vo
svete môžete posielať na
účet: 29330062/0200, VS 0036
Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk
www.saleziani.sk
Heslo 2010
4 Ak nie my, kto ukáže Ježiša
mladým?
Správy
6 Domka, Zo sveta, Slovensko
Téma
10 S vďakou za 70 rokov na
Slovensku
12 Veľmi rada prídem s vami
oslavovať
V ýročie
18 „Kláštory týchto reholí budú
dnes v noci uprázdnené.“
História
20 V grafike nadväzoval na
slovenské čipkárky
Misie
22 Ľudia ľuďom
obsah máj – jún
Pohľad na saleziánsky svet – Saleziánsky pohľad na svet
16
6
12
18
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:38 Stránka 2
D B D 2 0 1 0 3
Tieto slová žalmistu sa stávajú aj
našimi slovami v roku, v ktorom
nám – sestrám saleziánkam – Pán
dáva milosť sláviť 70 rokov
prítomnosti nášho Inštitútu Dcér
Márie Pomocnice na Slovensku.
Slávenie roka vďačnosti sme začali v júni minulého roka a jeho vy-
vrcholenie bude 29. mája 2010 v Trnave za prítomnosti našej generálnej
matky Yvonne Reungoat, členov saleziánskej rodiny a mladých.
Po celý rok sa dvíha naša vďaka a chvála k Pánovi, ktorý je veľký
v láske k nám a ktorý žehnal nášmu inštitútu celých 70 rokov a slúžil si
ním pre dobro a spásu mladých, a to nielen na Slovensku, ale cez
sestry misionárky aj za jeho hranicami.
Počas uplynulých rokov boli chvíle počiatočného sľubného rozvoja
mladého Inštitútu vystriedané štyridsaťročným obdobím „kalvárskej
cesty“ počas komunistického režimu.
Sestry, ktoré boli počas komunistického režimu ťažko skúšané na núte-
ných prácach, mi neraz rozprávali o tom, ako im bola vo všetkom veľ-
kou silou a oporou úcta k Panne Márii Pomocnici. Tá pri nich citeľne
stála ako Matka pri svojich dcérach. V nej mali istú pomoc, ona im vlie-
vala odvahu vytrvať v oddanosti jedinej Láske – Kristovi.
Ona nás aj dnes, keď je doba iných „-izmov“, bezpečne povedie v službe
Ježišovi, ktorého osobitne stretávame v mladých, najmä v tých naj-
chudobnejších. Jej zverujeme naše nasadenie v evanjelizácii mládeže,
našu vernosť v povolaní a radostné prežívanie zasvätenia podľa evan-
jeliových rád.
Na záver pripájam citát z posolstva saleziánok prítomných na XXII. ge-
nerálnej kapitule, ktorý ma oslovuje a ktorý adresujem aj vám, bratia
a sestry, ktorí nám „fandíte“, ktorí s nami spolupracujete a ktorí sa za nás
modlíte: „ A keby sme si jedného dňa všimli, že sa horlivosť vytráca, svetlo
zoslabuje a život je v nebezpečenstve, že už nebude horieť, povedzme si
to navzájom, dajme zaznieť slovám Matky Mazzarellovej: „...je čas oživiť
oheň“ a s nadšením znovu začneme. Tak budeme môcť spoločne napísať
ďalšiu úžasnú stránku dejín stále nových Turíc.“
S vďakou a prosbou o modlitbu
sr. Iveta Sojková FMA
provinciálna predstavená
Čím sa odvďačím
Panovi za všetko,
čo mi dal?
úvodník
26
22
V ýchova
24 Požehnaní starí rodičia
Repor táž
26 Sedem statočných
Rok dona Ruu
30 Mladí v ňom rozpoznali priateľa
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:38 Stránka 3
D B D 2 0 1 04
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 4
Ak nie my, kto ukáže
Ježiša mladým?
„Byť učeníkmi, ktorí radostne prijímajú Božie slovo,
a apoštolmi, ktorí ho radostne odovzdávajú iným, to je
povolanie každého kresťana,“ vyzýva členov saleziánskej
rodiny hlavný predstavený don Pascual Chávez vo svojom hesle
na rok 2010. Ako to myslí?
Pascual Chávez Villanueva
Byť učeníkmi a apoštolmi: naše
povolanie
Nie iba Dvanásti, ale všetci pokrstení majú
byť učeníkmi. Nadobudli totiž blízky vzťah
s Božím Slovom, zjednocujú sa s Pánom
do takej miery, že majú jeho city, jeho
myseľ, žijú v intímnom spoločenstve s ním
a tak sa stávajú presvedčivými a horli-
vými apoštolmi.
Evanjelizovať znamená zapracúvať kvas
s takou energiou, aby sme zmenili men-
talitu a srdcia ľudí a následne i sociálnych
štruktúr, aby boli v súzvuku s Božím pro-
jektom. Evanjelizácia nie je intímna čin-
nosť. Je to činnosť, ktorá by mala priniesť
skutočnú sociálnu revolúciu.
Úlohou učeníkov je počuť želanie
iných „chcieť vidieť Ježiša“
Evanjelista Ján nám spomína, že niektorí
Gréci, ktorí prišli do Jeruzalema na oslavu
veľkonočných sviatkov, sa priblížili k Fili-
povi so žiadosťou vidieť Ježiša (Jn 12, 21).
Filip nevedel, čo má urobiť s touto ne-
očakávanou žiadosťou. Šiel teda za On-
drejom a spolu to idú povedať Ježišovi.
Vtedy si Ježiš uvedomuje, že prišla ho-
dina, aby bol oslávený. Vo chvíli, keď tí, čo
sú vzdialení, majú túžbu vidieť ho. Ježiš
spoznáva, že prišiel čas ohlásiť svoje odo-
vzdanie sa na smrť, čas jeho oslávenia,
rozhodujúci okamih, ktorý bude spásou
pre všetkých.
Ak nie my, kto potom?
Aj dnes Ježiš potrebuje učeníkov, ktorí
počúvajú srdcia ľudí, ich radosti i obavy,
ich túžbu stretnúť Ježiša, ktorú nie vždy
vedia vyjadriť. Táto túžba mladých ľudí je
pre nás, členov saleziánskej rodiny, motí-
vom, aby sme sa stali Ježišovými uče-
níkmi. Ak sa nimi nestaneme, kto pred-
staví Ježišovi sny a túžby mladých? A kto
ukáže Ježiša mladým?
Členovia saleziánskej rodiny musia po-
znať situáciu, v ktorej sa nachádzajú mladí
ľudia, aby v nej videli túžby mladých pri-
blížiť sa k Ježišovi. To znamená, že musia
byť pozorní na kultúru mladých, ktorá je
veľmi poznačená subjektivizmom a za-
meranosťou na seba. Mladí majú potreby,
ktoré nie vždy cítia a vedia vyjadriť,
a preto nadovšetko potrebujú ľudí trpez -
livých a chápajúcich.
Svet mladých je misijné územie, lebo je
veľa tých, ktorí potrebujú znovu počuť
prvé ohlasovanie evanjelia. Treba si uve-
domiť, že mladí sa zaujímajú o Boha.
Každý prieskum to potvrdzuje.
Kedy a ako hovoriť o Bohu? K akému ob-
razu Boha orientovať skúsenosti a posol-
stvá? Boh sa zjavil skrze slová a skutky. Aj
naše ohlasovanie by sa malo odohrávať
skrze skutky a slová, udalosti a osvietenia.
D B D 2 0 1 0 5
heslo 2010
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 5
D B D 2 0 1 06
správy
Domka vynovila na valnom zhro-
maždení svoj regrantingový systém
a zvolila kontrolnú komisiu. Valné
zhromaždenie sa uskutočnilo počas
víkendu 19. – 21. marca 2010 v hoteli
Lesák v Tajove. V piatok členovia
predsedníctva najprv formou pre-
zentácie predstavili výročnú správu
o činnosti za rok 2009. V sobotu sa de-
legáti 28 stredísk venovali v skupi-
nách analýze faktorov, ktoré vplývajú
na nadšenie animátorov v domkár-
skych strediskách. Uvažovali tiež nad
témami dobrovoľníctva a otvorenosti,
ktoré vychádzajú z vízie Domky.
O výsledkoch nového regrantingu –
systému, na základe ktorého sa stre-
diskám prerozdeľujú financie a ktorý
prešiel v minulom roku veľkými zme-
nami, hovorili v sobotu popoludní.
„Jeho inovatívnosť spočíva najmä
v zohľadnení nielen kvantity, ale
i kvality jednotlivých stredísk,“ vy-
svetlil Jaroslav Timko, člen predsed-
níctva. Program spestrila aj interak-
tívna hra s názvom 72AA hodín live,
plná zábavy a tímovej spolupráce.
Cez ňu si mladí priblížili myšlienku
blížiaceho sa projektu saleziánskeho
mládežníckeho hnutia, ktorý bude
mať práve tento názov 72AA hodín
a vyvrcholí v októbri. V nedeľu dom -
kárski delegáti zvolili troch starono-
vých členov Kontrolnej komisie. Pro-
vinciál saleziánov don Karol Maník
sa v kázni pri záverečnej svätej omši
poďakoval mladým za nadšenie, ktoré
vkladajú do práce a do budovania sa-
leziánskeho diela na Slovensku.
Martin Královič, rhsdb
D o m k a
Na Valnom zhromaždení Domky zhodnotili aj prerozdeľovanie financií
don bosco dnes
na televízii TV LUX
premiéra májového vydania
nedeľa 30. mája o 18.00 h
reprízy májového vydania
streda 2. júna o 13.20 h
streda 9. júna o 13.20 h
nedeľa 13. júna o 18.00 h
streda 16. júna o 13.20 h
streda 23. júna o 13.20 h
premiéra júnového vydania
nedeľa 27. júna o 18.00 h
reprízy júnového vydania
streda 30. júna o 13.20 h
televízna relácia o živote saleziánskej rodiny
SALEZIÁNSKY MAGAZÍN
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 6
správy
Od soboty 19. marca má prítomnosť Sa-
leziánov dona Bosca pri Organizácii spo-
jených národov (OSN) svoju novú we-
bovú stránku. Je na nej prehľad aktivít
saleziánov vo vzťahu k OSN najmä v ob-
lastiach, ktoré sa týkajú mladých. Záme-
rom pôsobenia saleziánov pri OSN je po-
silniť hlas mladých a chudobných pri
rokovaniach v rámci tejto inštitúcie, aby
sa ich potreby zohľadňovali v politických
stanoviská, ktoré ovplyvňujú život týchto
vrstiev spoločnosti. Táto práca je plne
v súlade s hlavným poslaním synov dona
Bosca. Zvláštnu pozornosť preto saleziáni
pri OSN venujú tým, ktorí sú vyčlenení na
okraj spoločnosti, najmä mladým v ťaž-
kostiach. Chcú podporiť ich ľudských
i duchovný rozvoj a pomôcť im dosiahnuť
dôstojné podieľanie sa na verejnom a spo-
ločenskom živote. Webstránka je uspo-
riadaná tak, aby umožňovala ľahký prí-
stup k informáciám o saleziánskych
aktivitách predovšetkým s citlivou po-
zornosťou na rozhodnutia OSN v oblasti
mladých. Stránka pozýva aj na prepojenia
v rámci sociálnych sietí.
ANS, rhsdb
Zhodnotiť aktuálny stav prác a pripraviť
komplexnú víziu ďalších krokov, tým sa
zaoberalo stretnutie komisie, ktorú
hlavný predstavený saleziánov don Pas-
cual Chávez zvolal v sobotu 27. marca v
Ríme. Zúčastnil sa na nej aj predstavený
saleziánov z Haiti, hlavný ekonóm,
hlavný radca pre misie a tiež zástupco-
via zložiek saleziánskej rodiny z postih-
nutej oblasti. Po ničivom zemetrasení
z 12. januára tohto roka navštívil po-
stihnuté Haiti v polovici februára don
Chávez. Po tejto návšteve napísal sale-
ziánskej rodine list, ktorý si účastníci
stretnutia na úvod znovu pripomenuli.
Don Sylvain, predstavený saleziánov na
Haiti, má pod svojou správou Nadáciu
Rinaldi, ktorá vykonáva administratívne
záležitosti, potrebné pre efektívne na-
predovanie obnovy saleziánskeho diela. Don Sylvian vyjadril najmä silnú potrebu odborného personálu aj pre spra-
vovanie financií. Škody na saleziánskom diele po zemetrasení boli doteraz vyčíslené na 95 miliónov eur.
Po donovi Sylvianovi predstavili svoju situácii aj sestry saleziánky. Ich dielo je poškodené menej a neboli ani straty
na životoch. Účastníci stretnutia označili za veľmi potrebné naďalej informovať o vývoji na Haiti, aby saleziánsky svet
na túto krajinu nezabudol.
ANS, rhsdb
Z a h r a n i č i e
Haiti – V saleziánskych strediskách vyčíslili škody, ktoré spôsobilo zemetrasenie
D B D 2 0 1 0 7
Z a h r a n i č i e
OSN – Saleziáni s novým webom
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 7
správy
Druhé školenie česko-slovenských kurzov saleziánskej me-
diálnej školy MeŠ v Žiline sa predposledný marcový víkend
nieslo v hesle Žijem. Mladí sa na ňom dozvedeli čosi viac
o fotografii, etike v médiách a v rozvojových krajinách.
„Sedieť doma na gauči a mať svoj ná-
zor nestačí. Treba žiť, ísť medzi ľudí
a aj pomocou fotografie nimi pohnúť,“
vysvetľuje motto kurzu salezián Pavol
Dzivý, člen koordinačného tímu. K zí-
skaniu vedomostí o fotografii a foto-
grafovaní veľkou mierou prispeli lek-
tori Michal Fulier a Andrej Lojan. Po
teoretických základoch a osobných
konzultáciách sa nádejní fotografi vy-
brali do žilinských ulíc, kde mali „na-
fotiť“ materiál na tému ekológia.
Manipulácii a etike v médiách boli ve-
nované rôzne aktivity a tiež blok sú-
visiaci s rozvojovými krajinami pod
vedením Jany Adamcovej z Vysokej
školy zdravotníctva a sociálnej práce
sv. Alžbety. O pravdivých informá-
ciách bez ponižovania ľudskej dôstoj-
nosti, ale aj o fotografii diskutovali me-
diálni žiaci v besede s Alanom
Hyžom, fotografom roka 2009 a jeho
spolupracovníčkou, novinárkou Lu-
ciou Laczkó.
Projekt Myslím globálne, tvorím v médiách realizuje sa-
leziánska mládežnícka organizácia Laura s podporou
agentúry SAMRS.
Martina Vrbanová, účastníčka MeŠ
M é d i á
V mediálnej škole mladí objavili život vo fotografii
D B D 2 0 1 08
Festival detských a mládežníckych spe-
váckych zborov Laurasong sa tento rok
konal už tretíkrát, tentoraz v Banskej By-
strici, od 9. do11. apríla.
„Nesmierne si vážime mravčiu prácu, do
ktorej sa vkladajú malí speváci zo zborov
a tí, ktorí ich vedú. Laurasong bol jednou
z možností, ako ich oceniť,“ vyjadrila cieľ
podujatia jeho koordinátorka Lucia
Chmelová.
„Program veľmi príjemne osviežil kon-
cert skupiny sr. Kati Berešovej FMA,
v ktorej hrali a spievali spolu so sestrami
aj saleziánski mladí. Super bol aj video-
klip, ktorý s deťmi v rámci workshopu na-
točili Júlia a Monika Čižmárové,“ zhod-
notila koordinátorka podujatia Lucia
Chmelová. Účastníci okrem koncertov za-
žili aj workshopy hip-hopu, perkusií,
workshop o vedení zboru a fungovaní kapely. Bonusom bol koncert legendárneho Festa Bangu.
„Ja si zaspievam a zatancujem tu s našimi deťmi v Bregdet. Ale v modlitbe a v duchu radosti si s vami a Laurou zason-
gujem,“ komentovala správu o Laurasongu na webe bývalá účastníčka festivalu sr. Elena Caunerová FMA, ktorá teraz pô-
sobí v Albánsku ako misionárka.
Apa, foto: Lukáš Čerman
Z d r u ž e n i e L a u r a
Odozvy na Laurasong prišli až z Albánska
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 8
ww
w.
sa
lez
ian
i.s
k
Denné správy
zo saleziánskeho sveta
aktualizované každý deň
a okrem toho aj
fotogalérie
videosprávy
kalendár provincie
blogy
nekrológ
a množstvo ďalších
informácií
o saleziánskej rodine.
Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.
Slovensko
svet misie
šport
mladí
téma
fotokronika provinciála
www.saleziani.sk
Veľký piatok na Luníku 9. Prázdne žalúdky a blato. Pokušenie zahrať si futbal
s kamarátmi. Niektorí odolali, niektorí tentokrát nie… Chápem, je ťažké nasle-
dovať Krista. A ešte k tomu na jeho poslednej ceste s ťažkým krížom. A tak sme
sa vybrali. Cez sídlisko, ktoré po veľkom upratovaní opäť „kvitne“ všakova-
kými pestrými odpadkami. Cez „potôčik“ odpadovej vody, ktorá stále tečie po
„hlavnom luníkovskom ťahu“. Po lesnej ceste, ktorá už zažila kadečo. A každý
niečo nesie. Tomáš kríž, Anička tabuľku „Nech žije Kristus Kráľ“, Dežko ťažký
batoh plný pomôcok. Niekto má svoj náklad v srdci – každodenné radosti aj
problémy, nádej v lepší život… Na obrady na Veľký piatok a aj Bielu sobotu
sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedná išla do farského kostola do Myslavy
a druhá na filiálku do Bašky. Na obradoch v Baške nám vypomáhalo pri oltári
viac Rómov ako miestnych, čo vyvolalo viacero otáznikov v nejednej hlave.
Veľkonočnú nedeľu sme začali tradičným požehnávaním jedla. Aj keď po-
žehnávanie začalo o siedmej ráno, „omeškanci“ prichádzali skoro celé dopo-
ludnie. Vyvrcholením bola slávnostná svätá omša, kde náš spevák Pavol Ga-
liáš, pristúpil k prvému svätému prijímaniu. Na veľkonočný pondelok sú
chlapci zvyknutí naháňať a oblievať dievčatá. Aj u nás po svätej omši sa to po-
riadne „rozšuplo“, aj keď sa zdalo, že niektorým dievčatám sa to veľmi nepáči,
iné, naopak, sa potešili aj takto prejavenému záujmu…
www.lunik9.sk, Peter Žatkuľák SDB
S l o v e n s k o
Rómovia šli s krížom cez „kvitnúce“ sídlisko
V Bratislave na Trnávke sa 20. marca
uskutočnil už 6. kurz Strediskovej
školy animácie. Približne 30 animáto-
rov sa v 3 ročníkoch vzdelávalo v ob-
lasti „animátorská prax“. Prváci si ho-
vorili o tom, ako pripraviť výlet pre
deti, druháci sa zaoberali táborom
a tretiaci sa venovali príprave hier.
Po prednáške si mohli jednu takú hru
vyskúšať aj v praxi: počas troch dní
(trvajúcich po 15 minút) museli za-
bezpečiť, aby vybrané sústavy tela
(tráviaca, nervová, zmyslová, dýcha-
cia a pohybová) dostali každý deň
svoj „prídel“. Spôsoby boli rôzne: pi-
tie vody, jedenie rožkov a tyčiniek,
drepy, brušáky, učenie sa básničky či
presúvanie loptičky fúkaním. Na spo-
ločnej večeri sa dozvedeli vyhodno-
tenie – vyhralo „telo“.
Vzdelávanie animátorov prebieha na
Trnávke v rámci projektu Pomôž mi
stať sa dobrým animátorom!, ktorý
sa rozbehol ešte minulý rok v júli let-
ným zážitkovým táborom. Aj vďaka
účasti na ňom sa viac ako 30 stredo-
školákov rozhodlo zapojiť do Stredi-
skovej školy pre animátorov. Projekt
sa uskutočňuje aj vďaka podpore
z fondu Hodina deťom, ktorý zriadila
a spravuje Nadácia pre deti Slo-
venska.
Sára Minárová, Zuzana Matejíčková
S l o v e n s k o
Pomôž mi stať sa dobrým animátorom!
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 9
Aké posolstvo prináša toto výro-
čie pre saleziánsku rodinu?
Povzbudení a oslovení svedectvom
svedkov verných Kristovi a salezián-
skej charizme žime tak, aby svätý Ján
Bosco a svätá Mária Dominika Maz-
zarellová mali veľa nasledovníkov,
ktorí ochotne ponúknu svoj život ako
dar pre záchranu mladých.
Ako a kde bude prebiehať sa-
motná slávnosť?
Slávnosť sa uskutoční 29. mája 2010
v Trnave – v meste, do ktorého 16.
júna 1940 prišli z Talianska naše prvé
dve sestry. V Katedrále sv. Jána Krsti-
teľa bude o 11.00 slávnostná svätá
omša, ktorú bude celebrovať otec ar-
cibiskup Mons. Róbert Bezák. Popo-
ludní bude v sále Marianum na arci-
biskupskom úrade slávnostný
program, ktorý pripravujú sestry
s mladými. Agapé bude tiež v prie-
storoch arcibiskupského úradu.
Ako ste sa pripravovali na oslavy?
Rok vďačnosti za 70 rokov života sa-
leziánok na Slovensku sme začali kaž-
dodennou modlitbou vďaky a chvály
Pánovi za túto milosť. Ako heslo roka
sme si zvolili slová „Vďačnosť otvára
horizonty lásky“. Má nám pripomí-
nať nielen záväzok modlitby vďaky,
ale aj záväzok každý deň otvoriť ho-
rizont lásky svojho srdca pre vďač-
nosť sestrám v komunite a pre preží-
vanie „da mihi animas, cetera tolle“
s entuziazmom a odvahou. Každý
prvý štvrtok v mesiaci sme mali ďa-
kovnú adoráciu za prinesenie cha-
rizmy na Slovensko a za otvorenie
sŕdc dievčat pre jej pokračovanie.
téma
S vďakou za 70
rokov na Slovensku
Na prípravu a priebeh osláv 70. výročia príchodu
saleziánok na Slovensko sa pýtame sr. Ivety Sojkovej,
provinciálnej predstavenej Inštitútu dcér Márie
Pomocnice.
sr. Andrea Miklovičová FMA
Niektoré zo sestier, ktoré oslávia 60. výročie rehoľných sľubov
– zľava: Hedviga Morávková, Emília Kubicová, Mária Černá, Vilma Šutková, Irena Škapcová
D B D 2 0 1 010
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 10
Tiež sme siahli po materiáloch o de-
jinách FMA na Slovensku, aby sme
viac poznali svoje korene. V spolu-
práci s KVPŽR na Slovensku sme vy-
dali DVD s názvom Svedkovia viery.
Je to svedectvo našich štyroch naj-
starších sestier o ťažkých časoch nú-
tených prác počas komunistického
režimu. V časopise Don Bosco dnes
vychádzali články o našich dejinách,
aby všetci priatelia dona Bosca na
Slovensku mohli viac poznať históriu
jeho duchovných dcér.
Ktorá etapa vašich dejín na Slo-
vensku vás najviac oslovuje?
Každá etapa má svedeckú silu, ale
najviac som povzbudená hrdinskou
vernosťou našich najstarších sestier
v čase, keď boli na nútených prácach
na rozličných miestach bývalého Če-
skoslovenska. Vzdávam vďaku Pá-
novi aj im, že vydržali žiť a ťažko pra-
covať často až v neľudských
podmienkach, že mali silu prijímať
ponižovanie a neúctu, ktorej sa im
dostávalo kvôli vernosti Pánovi a re-
hoľnému povolaniu.
Zo sestier, ktoré boli takto skúšané,
dnes žijú ešte sr. Mária Černá, sr. Emí-
lia Kubicová, sr. Mária Rajtárová, sr.
Irena Škapcová a sr. Vilma Šutková.
Ony zároveň v tomto roku slávia 60.
výročie svojich rehoľných sľubov
a my spolu s Pannou Máriou spie-
vame za ne náš vďačný Magnifikat.
téma
Priamy prenos
zo slávnostnej svätej omše pri
príležitosti osláv 70. výročia
príchodu saleziánok na Slovensko
s účasťou generálnej matky
sr. Yvonne Reungoat 29. mája 2010
o 11.00 h na TV LUX.
Jozefína Sobotová a Helena Ščepková
pred odchodom do Talianska
Štefánia Bokorová pred vstupom do
inštitútu FMA
D B D 2 0 1 0 11
Permesso, permesso!
30-te roky 20. storočia
Cesty za povolaním neraz sprevádzali
humorné situácie, na ktoré prvé
sestry FMA dlho spomínali: „Do Ta-
lianska išiel s nami aj klerik Ján Hlu-
bík. Cestou vo vlaku sme si spievali.
Keď Taliani prechádzali po chod-
bičke, každý kričal: „Permesso, per-
messo!“ My sme si mysleli, že sú
veľmi hladní, lebo každý uteká „pre
mäso“. Hlubík sa nás opýtal, prečo sa
smejeme. Vysvetlil nám, že to neho-
voria, že idú po mäso, ale že sa zdvo-
rilo pýtajú: „Dovolíte?“
sr. Štefánia Bokorová FMA
Navoňavkované kandidátky
30-te roky 20. storočia
Keďže sme cestovali tak ďaleko, vzali
sme si so sebou z domu aj toaletné
mydlo. Hlubík nám povedal: „Diev-
čatá, vy ste sa navoňavkovali. Veď vás
vyhodia z kláštora, keď tam prídete.“
A my sme hneď cez okno povyha-
dzovali všetky mydlá, lebo sme sa
báli, že nás pošlú domov.
sr. Štefánia Bokorová FMA
S políciou na krku
80-te roky 20. storočia
Mládež, ktorej sa venovali sestry
FMA, bola obdivuhodná. V škole ju
for movali komunistické ideály a
mnohí ani z domu nič nevedeli o
Bohu. Predsa však, keď našli Boha a
prehĺbili sa v duchovnom živote, boli
nadmieru odvážni a obetaví.
Zá žitok na ilustráciu: V roku l988 dve
sestry saleziánky organizovali du-
chovné cvičenia pre pätnásťčlennú
skupinu dievčat z Malaciek. Bolo to na
chate pri Pieš ťanoch. V prvý deň voľna
hrali vonku volejbal. Z vedľajšej chaty
na nich zvláštne zazerali dvaja muži.
Podvečer, keď sa duchovné cvičenia
za zastretými oblokmi začali, jedna
sestra zací tila zvonku dym. Išla hore
na terasu chaty a tam videla, ako je-
den z mužov nazerá cez škáry žalúzií
do domu. Sest rina otázka, či si niečo
praje, ho podráždila a začal aj so spo-
ločníkom zúrivo kričať, že sú sektárky
a že kazia dievčatá.
Vyhrážali sa, že ak do dvoch hodín
neopustia chatu, zavolajú políciu.
Sestry sa po pora de dohodli, že sa z
chaty cez les vrátia do dediny. Hlavne
preto, že tam mal prísť spovedať kňaz
a medzi dievčatami bola dvad sať -
ročná vydatá žena v ôsmom mesiaci
tehotenstva – Renáta Trenčanská –
dnes matka piatich detí.
Práve ona uprosila a presvedčila všet-
kých, aby sa duchovné cvičenia
dokončili, lebo chce privítať svoje die-
ťatko duchov ne pripravená. Du-
chovné cvičenia sa napokon dokon-
čili v Piešťa noch v jednoizbovom
byte. Aj takéto kvety vyrastali v skal-
natej zemi totality.
sr. Kamila Novosedlíková FMA
P er l i č k y z h i s t ó r i e
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 11
„Je dôležité vzdávať Pánovi vďaku za
minulosť našej prítomnosti. V my-
šlienkach som už medzi vami!“ do-
dala sr. Yovnne. Jej charizmu a vita-
litu bude môcť saleziánske Slovensko
zažiť 29. mája v Trnave.
CELÝ ŽIVOT AKO DAR
Yvonne Reungoat pochádza z Fran-
cúzska, narodila sa v Bretónsku. Vy-
študovala históriu a geografiu
v Lyone, kde potom pôsobila ako uči-
teľka na strednej škole.
O svojom rozhodnutí stať sa dcérou
Márie Pomocnice hovorí:
„Veľmi dôležité pre mňa bolo, keď
som pochopila, že Boh je taký veľký,
že sa oplatí dať mu celý svoj život. Tú-
žila som aj po manželstve, aj patriť iba
Bohu. Chcela som zažiť oboje. Najprv
sa vydať a potom, keď manžel zomrie,
sa zasvätiť. Ale keď som si predsta-
vila, že by som náhodou musela čakať
na jeho smrť dlho, alebo dokonca, že
by som ho predbehla, tak som sa rad-
šej hneď rozhodla pre Pána.
Tým, čo hľadajú svoje povolanie, ra-
dím nikdy neudusiť, nezahasiť v sebe
otázku, ktorá im znie vnútri. Nech po-
čúvajú ten hlas a majú niekoho,
s kým sa môžu poradiť, kto ich pod-
porí a pomôže im na ceste.
ZO ŠKOLY CEZ AFRIKU AŽ DO
RÍMA
Stala sa direktorkou komunity a ne-
skôr provinciálnou predstavenou vo
Francúzsku. Medzi jej bohaté životné
skúsenosti patrí aj vedenie provincie
v západnej Afrike. Čierny kontinent si
úplne získal srdce sestry Yvonne. „Tu
som sa naučila, čo je v živote pod-
statné. A akým vzácnym darom je po-
hár čistej vody,“ zaspomínala si na
svoje misionárske roky.
Od roku 1996 pôsobila v generálnej
rade ako vizitátorka. Bola zodpo-
vedná za provincie v Latinskej Ame-
rike, juhovýchodnej Ázii a štyri eu-
rópske krajiny, medzi nim aj za
Slovensko. V roku 2002 bola zvolená
téma
D B D 2 0 1 012
„Ďakujem za pozvanie! Veľmi rada prídem spolu
s vami osláviť túto udalosť,“ prisľúbila svoju účasť na
oslavách 70. výročia generálna predstavená saleziánok
sr. Yvonne Reungoat.
Spracovala: sr. Andrea Miklovičová FMA
Veľmi rada prídem
s vami oslavovať
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 12
téma
D B D 2 0 1 0 13
za generálnu vikárku – zástupkyňu
generálnej predstavenej. Jej úlohu
prevzala na poslednej generálnej ka-
pitule v roku 2008.
Každý druhý mesiac
DON BOSCO
U TEBA DOMA
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.
Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.
Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.
Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.
Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.
Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
Tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk
Z MYŠLIENOK „MADRE YVONNE“
Keď je úloha, ktorá stojí pred nami, príliš veľká, nemožno sa z nej stiahnuť, pre-
tože Boh nám práve v tej chvíli chce priamo pomáhať v našej nedostatočnosti.
Zažal sa v nás oheň charizmy. Teraz ho musíme živiť, aby blčal, sýtil náš život
a vydržal aj vo víchre a búrkach. Ak je oheň slabý, vietor ho ľahko zahasí. Ak
je silný, práve vďaka vetru sa ešte viac rozhorí.
Úlohou preventívneho systému dnes je cez kvalitu vzťahov poľudšťovať svet
a tým odovzdávať Božiu lásku. Tak isto ako za čias dona Bosca. Nájsť v mla-
dých ľuďoch ich zdroje a rozvíjať ich, pomáhať im rásť tak, aby vedeli svoje
vnútorné bohatstvo prijať aj odovzdať ako dar. Treba byť s nimi.
Veľa mladých ľudí dnes verí, ale saleziánski mladí by mali vedieť vieru aj odo-
vzdávať.
O Kristovi sa dá hovoriť tým, že sa podelíme o jeho konkrétnu lásku, dáme po-
cítiť, ako má rád, že sú mladí pre neho dôležití. Dať im zažiť prijatie a rodinu.
Keď si uvedomujeme, že sme milovaní, sme radostní. A len vtedy dokážeme
robiť šťastnými iných.
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 13
Prečo taká láska k histórii?
Don Bosco chcel, aby dcéry Márie
Pomocnice boli živým znakom jeho
vďačnosti voči Panne Márii za to, čo
ona urobila pre neho a saleziánov. Je
potrebné, aby sme poznali naše po-
čiatky, vracali sa k nim, ako sa vra-
ciame v spomienkach k svojej prvej
láske. Len tak dokážeme zachovať jej
sviežosť a našu vernosť charizme. Sa-
mozrejme s tvorivosťou, ktorú si žiada
táto doba.
Čo ťa štúdium histórie naučilo?
Moja úcta k dejinám sa postupne me-
nila na hlbokú vďačnosť, keď som
držala v rukách listy spolusestier zo
sústreďovacích táborov či výmery
krajských súdov z 50-tych rokov,
ktoré nemo svedčili o neľudskom pre-
nasledovaní rehoľníčok.
K akým objavom si prišla?
Boli to vzácne prekvapenia,
ktoré sa nachádzali v Centrál-
nom archíve saleziánov
v Ríme, napr. záznamy o re-
hoľnej obliečke z rúk prvých
nástupcov obidvoch svätých
zakladateľov. Fotografie a sve-
dectvá rodinných príslušní-
kov sestier a bývalých cho-
vankýň. Kroniky prvých
slovenských komunít, ktoré
sa našli v archíve rakúskej
provincie FMA. Listy bis -
kupa Vojtaššáka na obranu
sestier saleziánok z archívu
Spišskej Kapituly. Boli to
pre mňa silné momenty ti-
chého dojatia.
K najautentickejším stret-
nutiam napomohli roky,
ktoré som prežila s naj-
staršími spolusestrami
v Trnave. V rozhovoroch s nimi som
mala možnosť spoznať realitu zakla-
dania diela na Slovensku, realitu pre-
nasledovania, ale predovšetkým
krásu celoživotnej vernosti, ktorá bola
mnohonásobne skúšaná, a preto taká
zocelená.
Nad čím si najviac žasla?
S obdivom som čítala nekrológy zos-
nulých slovenských dcér Márie Po-
mocnice, ktoré pôsobili v zámor-
ských misiách. Po mnohých rokoch
sa dozvedáme o ich obetavej a hrdin-
skej službe stovkám chudobných detí
a mládeže v mimoriadne náročných
podmienkach. Každá z nich bola iná.
Každá inak krásna. Jednoducho, ale
zaujímavo zviditeľňovali našu krajinu
v ďalekej cudzine. Mnohé boli mimo-
riadne nadané. Dokázali sa vďaka mú-
drej pokore začleniť, možno i preto na
ne dodnes spomínajú.
A aké pedagogické inšpirácie
dávajú dejiny?
Množstvo problémov, ktorými je za-
valený dnešný človek, si žiada odo-
vzdať ženám ich prednostnú úlohu:
chrániť človeka, celistvosť jeho osoby,
predvídať, predchádzať, dávať sa, vy-
tvárať vzťahy a spájať putá narušené
nenávisťou a rozdelením. To je úloha
ženy, ktorú jej daroval Stvoriteľ na po-
čiatku.
Malý národ, ako je náš, môže svetu
imponovať len svojou mravnou silou,
kultúrou a charakterom. Tu sa otvára
výchovné pracovné pole pre synov
sv. Jána Bosca ako aj pre dcéry Márie
Pomocnice.
Ako vnímaš dnešnú spoločnosť
a mladých?
Všetci túžime po láske. A Boh – Láska
túži po nás.
téma
Zbiera historické materiály o dejinách saleziánok. Zúčastňuje sa na medzinárodných
sympóziách. Archivuje, spisuje, spracúva, zostavuje publikácie a životopisy sestier.
Už niekoľko rokov. A stále s väčším zanietením. Sr. Kamila Novosedlíková FMA,
odborníčka na dejiny slovenského Inštitútu dcér Márie Pomocnice.
D B D 2 0 1 014
História inšpiruje k vďačnosti
sr. Andrea Miklovičová FMA
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 14
D B D 2 0 1 0 15
spolupracovníci
Ich činnosť
medzi nami je
skrytá. Pra-
cujú temer na
všetkých po-
stoch spoloč-
nosti bez toho,
aby sa prezen-
tovali ako za-
svätené ženy.
Čo ich spája so saleziánskou rodinou je
predovšetkým prednostná láska, ktorú
don Bosco prechovával voči mladým.
Túto lásku rozširujú aj na ľudové vrstvy,
na osoby, s ktorými sú v každodennom
kontakte. Don Bosco nechcel spasiť ľudí
slovami, ale vysúkal si rukávy a tvrdo
pracoval. Často pritom platil aj svojou
osobou, a to nielen preto, aby zachránil
duše svojich chlapcov, ale aby im záro-
veň umožnil dôstojne a radostne žiť. Po-
volanie VDB spočíva v práci na povzne-
sení bratov a sestier v ľudskom,
mravnom, duchovnom a nadprirodze-
nom zmysle. Aby to dosiahli, venujú sa
štúdiu, usilujú sa začleniť do spolo-
čensko-politických a kultúrnych štruk-
túr prostredia, v ktorom žijú, sú pozorné
na znamenia čias a hlavne sa pritom
modlia. Preventívny systém je spôsob,
akým vychádzajú druhým v ústrety
a ako vychovávajú. Daj mi duše je nor-
mou pre ich štýl života a činnosti, spô-
sob, ako sa postaviť pred Boha, pred
seba, pred druhých. Je to spôsob, ako
prežívať lásku, a tak sa stávať svätými.
Ich štýl činnosti sa vyznačuje tiež tvori-
vosťou a prispôsobivosťou – menia svoje
konanie tak, ako si to vyžadujú okol-
nosti, prispôsobujú sa dobe, sledujú vý-
voj dejín. Prispôsobujú svoje správanie
a postoje hodnotám a citlivosti každého
človeka. Veriť v človeka je riziko, ktoré
treba podstúpiť.
V dňoch 13. a 14. marca 2010 sa v Detve konalo pravidelné
pracovné stretnutie miestnych rád jednotlivých stredísk
Združenia saleziánov spolupracovníkov na Slovensku
s provinciálnou radou Združenia. Miestne rady zastupovalo 134
členov a 27 delegátov. Provinciálna rada (PR), ktorá zasadanie
zvolala, bola prítomná v plnom počte 12 členov. Dôležitosť
stretnutia potvrdil svojou účasťou aj otec provinciál saleziánov
don Karol Maník. Popri pracovnej atmosfére sa stretnutie nieslo
aj v duchu osláv 30. výročia obnovenia činnosti Združenia na
Slovensku.
Stretnutie rád Združenia
saleziánov spolupracovníkov
Dobrovoľníčky dona
Bosca – 45 rokov na
Slovensku
Ľubomír Šulko
vrr
Provinciálny koordinátor ACS An-
ton Horváth otvoril stretnutie krát-
kym príhovorom, ktorým privítal
všetkých prítomných. Okrem
iného povedal, že „tu na Detve sa
stretávajú všetci tí, na pleciach kto-
rých leží zodpovednosť za Združe-
nie na Slovensku. Iba bratská a ne-
zištná služba všetkých členov rád
môže priviesť Združenie k rastu“.
Členovia miestnych rád potom rie-
šili otázky fungovania jednotlivých
úsekov a predniesli aj svoje názory
a očakávania ohľadom ich činnosť
na miestnej úrovni. Zhrnutie pro-
blematiky fungovania jednotlivých
úsekov miestnych rád a vízie pro-
vinciálnej rady k tejto téme v sú-
lade so štatútom Združenia pred-
stavili členovia PR svojimi
prezentáciami.
Prvý deň stretnutia zavŕšila oslava
30. výročia činnosti Združenia, na
ktorú boli pozvaní všetci tí, ktorí
v roku 1980 ako prví skladali spo-
lupracovnícke prísľuby. Nechýbali
ani kňazi, ktorí ich na ten krok pri-
pravovali – don Alojz Špaldoň
a otec Václav Kocián. Oslava sa za-
čala slávnostnou bohoslužbou, po
ktorej nasledovala spoločná večera
s prípitkom a príhovorom provin-
ciálneho koordinátora Antona Hor-
vátha. Ten pripravil aj spomien-
kovú prezentáciu so stručným
prierezom histórie Združenia na
Slovensku, obohatenú mnohými fo-
tografiami. Na nich sa mohli spo -
znať „v mladšom vydaní“ aj mnohí
z prítomných. V závere prezentácie
mala miesto spomienka na všet-
kých spolupracovníkov, ktorí nás
predišli do večnosti. Po nej sa roz-
prúdila moderovaná diskusia jubi-
lantov na tému: Ako sme prežívali
formáciu a svoje saleziánske povo-
lanie pred 30 rokmi.
V nedeľu, v rámci ranného rozjí-
mania, vystúpil Stanislav Vesel-
ský ml., ktorý sa v januári 2010 zú-
častnil Dní spirituality saleziánskej
rodiny v Ríme ako zástupca slo-
venských spolupracovníkov. Vo
svojom vstupe sprítomnil atmo -
sféru tohto podujatia a na povzbu-
denie predniesol meditáciu
o emauzských učeníkoch, ktorá od-
znela na tomto významnom du-
chovnom stretnutí.
Nedeľné doobedie potom vyplnila
práca v skupinách podľa jednotli-
vých úsekov. Záver stretnutia
miestnych rád s provinciálnou ra-
dou patril slávnostnej svätej omši
a rozlúčkovému obedu.
Celé stretnutie prebiehalo v mimo-
riadne úprimnej a otvorenej brat-
skej atmosfére. Bolo to spoločen-
stvo jednej viery, nádeje a lásky,
čo je azda najväčším pozitívom ce-
lého stretnutia. Naozaj bolo cítiť ro-
dinného ducha dona Bosca.
Jednou zo zložiek saleziánskej
rodiny sú aj Dobrovoľníčky dona
Bosca – VDB. V máji si budeme
pripomínať 45 rokov ich
prítomnosti na Slovensku.
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 15
Pannu Máriu vzývali veriaci spolu
s Piom V. ako Pomocnicu kresťanov
už v 16. storočí, keď sa turecké vojská
prihnali do Európy. Panna Mária vy-
počula modlitby svojich ctiteľov.
V roku 1671 dopriala kresťanským
vojskám víťazstvo pri Lepante
a o dvanásť rokov neskôr aj pri
Viedni. Piovi VII. zasa 24.
mája 1814 umožnila slo-
bodný návrat do Ríma.
Svätý Ján Bosco pri
svojej výchovnej čin-
nosti medzi mláde-
žou videl, že
novoveký útok
proti kresťanstvu
neprestajne na-
rastá, preto si za
hlavnú patrónku
svojho diela zvo-
lil Pannu Máriu
s titulom Pomoc-
nica kresťanov.
Hovorieval: „My
naozaj v týchto
ťažkých časoch po-
trebujeme, aby nám
Panna Mária pomá-
hala brániť a zachovať
si kresťanskú vieru.“ Aj
saleziánska rodina, jeho
duchovné potomstvo, šíri
úctu, lásku a dôveru k mocnej
Ochrankyni kresťanov.
VZNIK OBRAZU V BAZILIKE
V TURÍNE
Maliar Tomasso Lorenzone si vypo-
čul túto predstavu dona Bosca o ob-
raze: „Hore, na nebi, je najsvätejšia
Mária medzi chórmi anjelov, potom
chóry prorokov, panien, vyznavačov.
Na zemi výjavy veľkých víťazstiev
Márie a národy sveta, ako k nej dví-
hajú ruky a prosia ju o pomoc.“
Maliar mu na to skromne oponoval.
Zdôraznil, že na vyhotovenie takého
obrazu treba plochu veľkú ako tu-
rínske námestie Piazza Castello.
Don Bosco sa preto zmieril
s okresaním svojho
plánu. Bazilika s týmto
nádherným obrazom
bola posvätená
9. júna 1868.
Don Bosco o ob-
raze hovorí:
„Panna vystu-
puje do popre-
dia na mori
svetla a veleby.
Je obkolesená
zástupom anje-
lov, ktorí jej
vzdávajú úctu
ako svojej kráľov-
nej. V pravici drží
žezlo, ktoré je sym-
bolom jej moci,
v ľavici drží Dieťa,
ktoré má otvorené
ruky – ponúka svoje mi-
losti a svoje milosrden-
stvo tomu, kto sa utieka
k jeho vznešenej Matke. Okolo
a dole sú svätí apoštoli a evanjelisti.
Sú v sladkom vytržení a akoby Svätej
Panne volali: Kráľovná apoštolov,
oroduj za nás! Na pozadí je mesto
Turín so svätyňou na Valdoccu
vpredu a vzadu s vrchom Superga.
To, čo má na obraze najväčšiu cenu,
je jeho idea. Tá pri obdivovaní ob-
razu vyvoláva v pozorovateľovi ná-
božný zážitok.“
Podľa opisu, ktorý urobil don Bosco,
je obraz pôsobivým zobrazením ti-
tulu Mária, Matka Cirkvi. Je ako
stránka mariánskej katechézy. Mária
ako Matka Božieho Syna je Kráľov-
nou neba a zeme. Celá Cirkev, ktorú
predstavujú apoštoli a svätí, ju vzýva
ako Matku a mocnú Pomocnicu.
Význam celého obrazu je priezračný:
ako Mária bola s apoštolmi prítomná
v Jeruzaleme počas Turíc, teda pri za-
čiatku činnosti Cirkvi, tak je ochran-
kyňou a vodkyňou Cirkvi počas
stáročí; apoštoli potom predstavujú
pápeža a biskupov. Mária je Matka
Cirkvi, Pomocnica kresťanského ľudu
v jeho zápase pri šírení Božieho krá-
ľovstva.
Keď don Bosco v rokoch 1865 až 1868 staval baziliku na Valdoccu v Turíne, dal
vyhotoviť dnes vari najznámejší obraz Panny Márie Pomocnice.
Jej sviatok slávime každoročne 24. mája.
D B D 2 0 1 016
Modlitba svätého Jána
Bosca k Márii Pomocnici
kresťanov
Mária, Panna mocná,
veľká a slávna opora
Cirkvi, hrozná ako vojsko
zoradené do boja.
Ty sama vyvraciaš všetky
bludy sveta. Ochráň nás
pred nepriateľom v našich
úzkostiach, zápasoch a
ťažkostiach a v hodine
našej smrti nás prijmi do
večnej radosti. Amen.
Panna Mária
je Pomocnica kresťanov
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 16
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 17
D B D 2 0 1 018
Slovenský úrad pre veci cirkevné
podľa vzoru Štátneho úradu pre veci
cirkevné v Prahe vypracoval v polo-
vici marca 1950 detailný politický
plán postupu pri likvidácii mužských
kláštorov. Plán nazvali akcia „K“, t. j.
„kláštory“. Dátum: v noci z 13. na 14.
apríla 1950.
OTVORTE!
„Bol štvrtok 13. apríla. Minulú nedeľu
sme slávili Veľkú noc. Bol krásny deň
ako tie predošlé. Zvláštne bolo na
ňom iba to, že do Šaštína prišlo nie-
koľko desiatok žandárov, ba i vojaci.
V Šaštíne je pokoj. Načo prišli? Hrad -
skou povedľa ústavu smerom na
Stráže tiahli pred večerom ozbrojení
vojaci. Nechýbali granáty a ľahké gu-
ľomety. Po večerných modlitbách
sme sa pomodlili ešte desiatok ru-
ženca za Božiu ochranu. Zaspávali
sme s akousi omínavou nádejou, že
žandári a vojaci tu azda predsa len
nie sú s rozkazmi proti nám.
Niektorí klerici okolo jedenástej
v noci zbadali z oblokov, ako sa v na-
šej záhrade tu i tam blýskajú svetlá
bateriek.
Je polnoc, dvanásť hodín desať mi-
nút. Ach, ako živo sa pamätám na
tento okamih. Paľko ma zobúdza
krátky a úsečným: – Už sú tu!
– Kde?
– Búchajú na bránu a chcú dnu!
– A čo pán direktor?
– Chystá sa ísť k bráne.
– A pustí ich?
– Hovoria, že prišli robiť domovú pre-
hliadku.
– Takže ich pustí…
Načo však tí vojaci, granáty a guľo-
mety? Kedyže to patrilo k domovej
prehliadke?
O desať minút sú už v budove.
Chodby na prízemí sú naplno osvet -
lené a pri oboch schodiskách je stráž.
Na prízemí sa to už teda začína, a nám
sa ešte ani nesníva, že je to likvidácia
a zničenie Saleziánskej spoločnosti
na Slovensku.“
(spomienky dona Ernesta Macáka
z knihy Zápisky spoza mreží)
Z dostupných dokumentov štátnych
archívov sa dozvedáme o postupe vo
vyprázdňovaných kláštoroch:
„Oddiel Štátnej národnej bezpečnosti
obsadí kláštor, veliteľ zvolá všetkých
obyvateľov kláštora. Vysvetlí im, o čo
ide, a vyzve rehoľníkov určených
k odsunu do centralizačných klášto-
rov, aby si čo najskôr pripravili po-
trebné osobné potreby a zhromaždili
výročie
„Pražský proces so
skupinou rehoľných
kňazov ukázal, že niektoré
rehole a kongregácie stoja
celkom v službách
zahraničných nepriateľov
nášho štátu. Podľa ich
pokynov rušili sústavne
výstavbu našej vlasti,
konali špionážnu službu
a pripravovali ozbrojené
povstanie. Preto bolo nutné
zakročiť aspoň proti
najnebezpečnejším z nich
a zbaviť ich možnosti, aby
pokračovali vo svojej
protištátnej činnosti.
Kláštory týchto reholí budú
dnes v noci uprázdnené
a ich rehoľníci sústredení.“
(z archívnych materiálov)
„Kláštory týchto reholí budú
dnes v noci uprázdnené.“
spracované podľa knihy Ernesta Macáka Zápisky spoza mreží, foto: internet a TKKBS
Kláštor v Podolínci
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 18
sa. Do centralizačných táborov budú
sústredení všetci rehoľníci, ktorí sa
práve nachádzajú vo vyprázdnených
kláštoroch vrátane novicov a kleri-
kov, okrem miestnych predstavených
a provinciálnych predstavených, ktorí
budú sústredení do kárneho kláštora.
Z týchto predstavených budú sústre-
dení do centralizačných kláštorov je-
dine tí, ktorí sú už prestárli. Do kár-
neho kláštora budú ďalej sústredení
vopred určení známi a vplyvní
reakční rehoľníci. Do centralizačných
táborov budú tiež sústredení rehoľ-
níci, ktorí slúžia mimo kláštora v du-
chovnej správe, pokiaľ v kláštore bý-
vajú alebo sa práve v noc zásahu
v kláštore zdržujú. Všetci rehoľníci
určení na sústredenie do
centralizačných kláštorov
sa čo najskôr zhromaždia
so svojimi vecami. Budú
naložení do autobusov
a odvezení do centralizač-
ných kláštorov. Po od-
chode rehoľníkov do cen-
tralizačného kláštora
uskutoční štátna bezpeč-
nosť v kláštore domovú
prehliadku. V kláštore zos-
tanú okrem chorých z prí-
slušníkov mužského rádu
jedine miestni predstavení,
prípadne provinciálni
predstavení a ďalej známi
reakční rehoľníci. Po ukon-
čení domovej prehliadky
bude spísaný protokol,
ktorý podpíšu aj predsta-
vení. Na to budú spolu
s reakčnými rehoľníkmi
odvezení do kárneho kláštora. Bude
uskutočnený výsluch predstavených,
aby oznámili, kam bol ukrytý kláš-
torný majetok. Fary, ktoré sú súčasne
rehoľnými domami, budú vyprázd-
nené takisto ako ostatné kláštory.“
Rehoľníkov po privezení do centrali-
začného kláštora (Podolínec a Svätý
Beňadik/dnes Hronský Beňadik) za-
písali a rozdelili do skupín. Dvadsať až
tridsať rehoľníkov tvorilo skupinu. Na
jej čele stál skupinár, vybraný re -
hoľník. Dva razy denne nastupovali
skupinky na kontrolu v izbách a na
chodbách ich sledovali žandári. Roz-
delenie na skupiny bolo zachované aj
pri práci, nástupoch do jedálne a pod.
Kláštory tak mali skutočný charakter
koncentráku.
DENNÝ PORIADOK V TÁBORE
6,00 – Vstávanie, úprava ubikácie
6,30 – Ranná omša
7,00 – Ranná prechádzka
7,30 – Raňajky
7,55 – Ranné hlásenie (nástup)
8,15 – Osvetová štvrťhodinka
8,30 – Denné zamestnanie
9,00 – Odchod chorých na ošetrovňu
12,30 – Spoločný obed
14,00 – Denné zamestnanie
18,00 – Čítanie programu dňa (nástup)
19,00 – Večera
19,30 – Kultúrne, zábavné programy
22,00 – Odpočinok
KEĎ HOVORIA ČÍSLA
Podľa dokumentov vieme,
že v tábore v Podolínci
bolo k 3. máju 1950 445 re-
hoľníkov. Ostali po nich
prázdne kláštory Jasov,
Šaštín, Stropkov, Micha-
lovce, Medzilaborce, Kos-
tolná, Sabinov, Spišský
Štiavnik, Stráže pod Ta-
trami, Košice, Borinka, Le-
vice, Marianka, Trebišov,
Zlaté Moravce, Levoča a sa-
mozrejme viaceré kláštory
v Bratislave. V druhom
centralizačnom kláštore vo
Svätom Beňadiku boli sú-
stredení františkáni. „Dňa
14. apríla bolo prisunutých
181 františkánov zo všet-
kých krajov Slovenska
a okrem nich ešte 13 štu-
dentov.
výročie
D B D 2 0 1 0 19
Svätý Beňadik – dobová fotografia z 50-tych rokov. Spomienka na Barbarskú noc – katedrála sv. Martina v Bratislave.
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 19
Počiatky jeho tvorby sú zviazané s li-
terárnym krúžkom Bernolák, ktorý
pôsobil pri Saleziánskom filozofickom
a pedagogickom študentáte v Trnave.
Žiaľ, svoj talent nemohol rozvinúť,
lebo komunistický režim v noci 13.
na 14. apríla 1950 internoval všetkých
saleziánov do sústreďovacích tábo-
rov. Andrej Paulíny bol uväznený
v Podolínci na východnom Slo-
vensku. Po niekoľkých mesiacoch sa
mu podarilo utiecť. V noci 22. októbra
1950 preplával rieku Moravu a odi-
šiel do vyhnanstva.
Po dokončení teologických štúdií
a prijatí kňazskej vysviacky 1. júla
1950 pokračoval v štúdiu pedagogiky
a katechetiky na Saleziánskej univer-
zite v Turíne. Už počas štúdií upútal
predstavených svojím umeleckým ta-
lentom. Tí ho po skončení štúdií po-
verili redigovaním časopisu Meri-
diano 12. Keď sa osvedčil, zverili mu
ešte ťažšiu úlohu. Stal sa vedúcim au-
diovizuálneho oddelenia pri sale-
ziánskom nakladateľstve Libreria Dot -
trina Cristiana (LDC) v Turíne.
V roku 1970 ho pozvali slovenskí sa-
leziáni, ktorí pôsobili pri Slovenskom
ústave svätého Cyrila a Metoda
v Ríme, aby svoje pedagogické skú-
senosti vložil do služieb pri výchove
slovenského kňazského dorastu a aby
graficky a ilustrátorsky pomohol pri
tvorbe náboženskej literatúry, ktorá
vznikala v emigrácii. Takmer všetky
knihy, ktoré v tom čase vyšli v Slo-
venskom ústave svätého Cyrila a Me-
toda, nesú jeho pečať.
Z osobnej skúsenosti môžem po-
tvrdiť, že na hodinách umenia zvy-
čajne postupoval podľa klasických os-
nov, ale občas aj odbočil. Mal
úprimnú túžbu odovzdať to najlepšie
zo svojej naozaj bohatej umeleckej
praxe.
Keby človek len tak očami prebehol
grafický debut Andreja Paulínyho,
prekvapila by ho formálna dokona-
losť jeho diel. Už zosnulý salezián
RNDr. Zoltán Schmidt, CSc., sa o jeho
grafickej tvorbe vyjadril: „Najviac vo
svojej umeleckej tvorbe uprednost-
história
V grafike nadväzoval na slovenské čipkárky
– Andrej Paulíny
Andrej Paulíny patrí svojím významom a rozsahom svojej tvorby medzi najväčších
slovenských saleziánskych grafikov. Narodil sa 21. marca 1925 v Rajci v Žilinskej
kotline. Od svojich rodičov prevzal dar hlbokej viery, a zvlášť mariánsku a cyrilo-
metodskú úctu. Tieto hodnoty neskoršie pretransformoval aj do svojich diel.
ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., SDB
D B D 2 0 1 020
„K
rá
so
ta
“,
il
us
trá
ci
a
k
zb
ie
rk
e
G
or
az
da
Z
vo
ni
ck
éh
o
Se
jb
a
Pr
ál
, 1
97
3
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 20
ňuje kresbu, nadväzujúcu na svetový
chýr slovenských čipkárok z rodného
Rajca. Kresťanské umenie obohacuje
aj týmto žánrom.“ Pre túto jedineč-
nosť mu podľa môjho názoru patrí
miesto medzi poprednými sloven-
skými grafikmi.
Don Paulíny bol skutočne majstrom
v grafickej tlači. Ako knižný grafik ro-
bil z dobrých kníh aj knihy krásne.
Keďže každá jeho grafika obsahuje
hlbokú myšlienku, vyžaduje si to aj
istú spoluprácu zo strany čítajúceho.
Každý pozorný čitateľ si všimne, že
jeho grafika sa podriaďuje žánru
a svoju úlohu plní takmer na sto per-
cent. Jeho diela kontemplujú kres-
ťanské hodnoty a jeho umelecký štýl
je rýdzo originálny a neprekonateľný.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje spo-
lupráca s básnikom Gorazdom Zvo-
nickým, ktorý taktiež pôsobil v Slo-
venskom ústave svätého Cyrila
a Metoda v Ríme. Paulínyho du-
chovne ladené ilustrácie zosilňujú vý-
povednú silu Zvonického básní.
Okrem toho, že bol majstrom v gra-
fickej tlači, vstúpil don Paulíny do po-
vedomia verejnosti aj svojou publi-
cistickou a redaktorskou činnosťou.
Od roku 1976 do 1992 bol šéfredakto-
rom časopisu Slovenské hlasy z Ríma.
Toto periodikum sa preslávilo svojou
erudovanou kresťanskou publicisti-
kou, čo si vyžadovalo vynikajúce teo-
logické vedomosti vo všetkých jej od-
boroch. Vedel sa stručne a v skratke
vyjadriť o problémoch, čo poukazuje
na široký záber jeho vedomostí.
Je tiež autorom stoviek rozhlasových
vysielaní, kde rovnako výslovne ba-
dáme jeho odbornú kvalifikovanosť.
Dokázal zrozumiteľným spôsobom
priblížiť zložité teologické pravdy.
Ľudia ho mali radi aj ako dobrého ka-
zateľa. Bol skutočne charizmatickým
mužom, nesmierne erudovaným,
s noblesným správaním. Záverečné
obdobie života prežíval v relatívnom
pokoji v saleziánskej komunite pri Ba-
zilike Sedembolestnej v Šaštíne. Svo-
jimi skúsenosťami aj tam pomáhal na
Gymnáziu Jána Bosca a stal sa šéfre-
daktorom mesačníka Mariánskej
zvony.
Andrej Paulíny zomrel pred piatimi
rokmi, 2. mája 2005. Dožil sa 80 ro-
kov.
Saleziánske výtvarné umenie nebolo
doteraz systematickejšie zmapované.
Dúfam, že tento kratučký článok do-
pomôže k doplneniu mozaiky o sale-
ziánskych kultúrnych a vedeckých
pracovníkov, medzi ktorých don An-
drej Paulíny bezpochyby patrí.
história
D B D 2 0 1 0 21
„Naši vierozvestovia“, ilustrácia pre časopis Slovenské hlasy z Ríma, 1985
„Prvá návšteva“, ilustrácia pre
časopis Slovenské hlasy z Ríma, 1990
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 21
Jedným zo spôsobov je sprístupniť
ľuďom trpiacim hladom základné
vzdelanie alebo im umožniť absolvo-
vať remeselný kurz, a tak im pomôcť
nájsť si primeranú prácu. Prioritou
projektov Savia je pomoc deťom
a mladým ľuďom, pretože chudoba
postihuje najmä ich.
Ako vznikla myšlienka obnoviť
automechanickú dielňu v Su-
dáne?
Mária:
Minulý rok Savio navštívil náš partner
z BOSCOAID, fr. George Madathett.
Spoločne sme hľadali, ako môže Slo-
vensko pomôcť tejto krajine. Našli
sme dva projekty, na ktorých by sme
mohli spolupracovať. Jedeným z nich
je St. Joseph Vocational Training
Centre – automechanická dielňa
a druhým Adopcia tried.
Čo je cieľom projektu automecha-
nickej dielne a ako dlho bude
trvať?
Mária:
Našou úlohou je vymeniť staré stroje
v automechanickej dielni v učňov-
skom stredisku v Chartúme. Toto stre-
disko patrí k najlepším v Sudáne, viac
ako 90% jeho absolventov si nájde
prácu. Zmodernizovaním strojového
vybavenia sa zvýši odbornosť učite-
ľov aj absolventov štúdia a celkovo sa
zatraktívni odbor automechanik. Pro-
jekt je jednoročný. Začali sme ho rea-
lizovať v novembri 2009.
Akou formou získava Savio finan-
cie na realizáciu projektu?
Peter:
Najviac finančných prostriedkov pre
projekt hradí SlovakAid. Do projektu
musí Savio prispieť spolufinancova-
ním. Ide o dosť veľkú, niekoľkotisí-
covú čiastku. Musíme vyvinúť nie
malé úsilie na získanie týchto financií.
Chystáme sa požiadať o pomoc via-
ceré automobilky a iných sponzorov.
Ako je zabezpečená kontrola využitia
vyzbieraných peňazí na daný pro-
jekt? V médiách sa často kritizuje, že
peniaze vyzbierané na charitatívne
projekty sa veľakrát nepoužijú na
misie
Po našom rozhovore som
sa cítila akosi lepšie. Don
Peter Kuchár, predseda
občianskeho združenia
Savio, a Mária Lacková,
projektová manažérka, ma
nadchli svojím nadšením
a ochotou bojovať proti
chudobe vo svete.
D B D 2 0 1 022
Ľudia ľuďom
Katarína Bachratá, Savio o.z
„Tak ako otroctvo
a apartheid, ani chudoba nie
je prirodzená. Stvoril ju
človek, prekonať a odstrániť
sa dá práve pomocou
ľudských aktivít.“
Nelson Mandela
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:39 Stránka 22
daný účel, ale na obohatenie určitých
skupín ľudí.
Peter:
Pri veľkých objemoch peňazí, ktoré
prúdia do rozvojových krajín cez EÚ
alebo USA, toto riziko hrozí. My však
podporujeme malé projekty, kde sa dá
výsledok našej práce ľahko overiť. Prie-
bežne veci monitorujeme a všetko
musí byť vyúčtované. Každá etapa
plánu je kontrolovaná a ďalšie peniaze
sa posielajú až vtedy, keď je predošlá
finančná splátka dôkladne vyúčtovaná.
Koncom minulého roka ste pod-
nikli pracovnú cestu do Sudánu.
Čo vás najviac zaujalo?
Peter:
Pre mňa bolo najsilnejším zážitkom,
keď za mnou prišiel chlapec s dreve-
nou soškou a prosil ma, aby som ju
odovzdal nášmu misijnému dobro-
voľníkovi Tomášovi. Hovoril mi, že za
ním utekal na letisko, ale keďže ho ne-
stihol, chcel mu ju poslať aspoň takto.
Z vďačnosti za všetko, čo pre neho To-
máš urobil. Tá soška bola najvzácnej-
šia vec, ktorú chlapec mal…
Život ľudí u nás a v Sudáne je ur-
čite neporovnateľný. Čo sa nachá-
dza na najvyšších priečkach ži-
votných hodnôt tamojších ľudí?
Peter:
Vzhľadom na podmienky, v ktorých
žijú, je najdôležitejšie prežiť. To zna-
mená mať prácu a aspoň minimálnu
mzdu. Myslím si, že druhou veľmi
podstatnou hodnotou je pre nich
vzdelanie. Ľudia sú hladní po vedo-
mostiach. Aj mnohí dospelí absolvujú
rozličné kurzy, v ktorých sa učia čítať
a písať. O veľkom záujme detí o nové
vedomosti nás utvrdil misijný dobro-
voľník, ktorý tam pracoval ako uči-
teľ. Hovoril, že deti sa domáhali vý-
učby aj po vyučovaní a cez prestávky.
Spomínali ste aj druhý projekt –
Adopciu tried v Sudáne. Ako sa
mu darí?
Mária:
Tento projekt sme rozbehli v sep-
tembri minulého roka. Zapojili sa
doň školy, farnosti, mládežnícke stre-
diská, jednotlivci i firmy. V Sudáne
máme adoptovaných až 74 tried. Pre-
behla už aj prvá komunikácia zo slo-
venskej strany. Z projektu sa adop-
tovaným triedam zabezpečí jedno
jedlo počas dňa (fazuľa, ryža alebo
chlieb), uniforma do školy, základné
školské pomôcky a minimálny plat
pre učiteľa.
misie
D B D 2 0 1 0 23
Touto cestou sa Savio chce
poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili
do ktoréhokoľvek projektu v Sudáne,
ale aj v Keni, Angole, Azerbajdžane
či na Sibíri. Je povzbudzujúce
vedieť, že v dnešnom uponáhľanom
a, bohužiaľ, aj sebeckom svete sú
ľudia, ktorí dokážu nezištne dať
šancu chudobným deťom, ktoré by
inak nemali nádej zmeniť svoj ťažký
život.
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 23
výchova
D B D 2 0 1 024
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 24
Starí rodičia sú ako mobilné telefóny
a YouTube. Pred pol storočím ich bolo
málo, boli nevýznamní a trvali krátko.
Dnes zástupy starých rodičov (a praro-
dičov) narastajú a rovnako rastie ich
vplyv na rodinný život. Aj z ekonomic-
kého pohľadu sa starí rodičia stali pre
deti a vnúčatá záchrannou sieťou. Sú
užitoční ako baby-sitter, ako prispieva-
telia do rodinného rozpočtu, ako asis-
tenti na všetko, ako vlastníci
a udržiavatelia starého domu na vi-
dieku, ktorý sa stal druhým domom
pre deti žijúce v meste. Nastali časy,
kedy sa aj starým rodičom priznáva
vážna výchovná úloha.
Rodina je ako strom. Z kmeňa
vyrastajú konáre do rôznych
výšok, rôznymi smermi, ale
ostávajú v kontakte s kmeňom.
Ale sú to korene, ktoré cez
miazgu spájajú minulosť s prí-
tomnosťou a prítomnosť s bu-
dúcnosťou. Väčšina starých rodičov sa
s pribúdaním veku naučila byť stále
lepšími. Sú obohatení o skúsenosti,
ktoré s postupom ku svojmu západu
naakumulovali v sebe ako poklad. Ten
poklad, ktorý odborníci nazývajú du-
chom rodiny. Je to zmes spomienok,
možno ilúzií, tajomstiev, štýlov života,
zvykov, túžob, nádejí. Starí rodičia
môžu vnukom odovzdať ten komplex
príbehov a spomienok, ktoré nazý-
vame „rodinný román“. A ten má pre
deti úžasnú príťažlivosť.
Starý otec môže predstavovať pre
vnuka aj stabilitu rodinných citov. Môže
hovoriť ako svedok veľmi dávnych čias,
kedy mama bola dievčatkom a otec žia-
čikom. Z týchto vecí dieťa získava skú-
senosť, že jeho rodina existuje večne, že
bude trvať stále. Môže v tom vnímať ne-
pretrhnutú niť citov. Myslím, že pre deti
našich čias, na ktoré dolieha uponá-
hľaná a otriasajúca sa spoločnosť, je to
dôležité. Dieťa sa totiž najviac bojí toho,
že jeho citový svet skončí sklamaním.
Pre dieťa sú starí rodičia, ktorí podľa
neho žijú nekonečne, zdrojom trvalej
bezpečnosti a povzbudenia.
Starí rodičia nesmú byť ani veľmi vzdia-
lení, ani veľmi blízki. Stať sa starými ro-
dičmi je ako dostať druhú príležitosť:
možnosť urobiť reparát, znovu získať
stratený čas, kompenzovať staré nedo-
statky, napraviť vlastné chyby. To
množstvo prežitých skúseností a vlast-
ných či cudzích chýb im pomáha na-
dobudnúť postoje dobrotivosti,
trpezlivosti a nádeje. A tieto skúsenosti
sú snáď najväčším darom, ktorý starí
rodičia môžu dať mladším generáciám.
Starí rodičia sú kompetentní v úsud-
koch. Neobhajujú si autoritu a povin-
nosť ako rodičia. Sú dobrovoľnými
sprievodcami, všetko dávajú zadarmo,
bez toho, aby za to čakali nejakú ná-
hradu. Môžu si dovoliť luxus byť
skromní, majú múdrosť tých, ktorí
trpeli, pokoj tých, ktorí už bojovali,
trpezlivosť tých, ktorí už nie sú zmie-
taní každodennou naliehavosťou. Da-
rujú malým najväčší dar: čas pre nich.
Ale… nerozmaznávajú starí rodičia
svoje vnúčatá? Existuje tvorivé roz-
maznávanie a škodlivé rozmaznávanie.
Stará mama istotne škodí vnúčaťu, keď
stotožňuje jedlo s citmi a natláča tak
vnúčatám sladkosti. Najlepší starí rodi-
čia sú tí, ktorí vedia vnúčatá oceniť, keď
poukážu na ich dobré kvality, na ich
úsilie, obzvlášť vtedy, keď rodičia na to
nemajú čas. Vzťah priateľstva s vnúča-
tami môže priniesť ovocie najmä v čase
dospievania.
A starí rodičia sú osobitne užitoční aj
v moderných „IKEA rodinách“, ktoré
sú, zdá sa, vytvorené z hotových častí,
iba ich treba správne poskladať, rozlo-
žiť či zložiť. Aj keď sa úlohy v rodine
veľmi menia, starí rodičia stále tvoria
kĺb medzi generáciami, istú základňu,
poistenie pred nepredvídateľnými si-
tuáciami života, akýsi kút úniku. Ak ro-
dine chýba otec a nikto iný neprevzal
na seba bremeno požadovania discip-
líny a úlohu byť tým, na koho sa možno
obrátiť, môže taká situácia priviesť
zvlášť chlapcov do momentov
správania sa bez mantinelov
a bez vnútornej kontroly. Tu
myslíme na niektoré základné
rodičovské funkcie, ktoré sú
priamo či nepriamo potrebné,
ako napríklad vyžadovať dis-
ciplínu, vedieť v prípade po-
treby povedať nie, podporovať
spoznávanie prostredia formou hry,
podporovať záujmy a vyučovanie, ktoré
slúži na vykročenie spoza múrov do-
mácnosti smerom k vonkajšiemu svetu.
Napokon, starí rodičia sú poslednou
baštou rituálov, ktoré predstavujú kon-
tinuitu času. Pravidelne sa stretávať
v ich dome na Vianoce, na oslavy na-
rodenín, tráviť spolu čas prázdnin, to
sú chvíle, ktoré „robia“ rodinu. Scéna
spolužitia, kde sedíme jeden vedľa dru-
hého okolo stola, pod tým istým
lustrom a rozprávame si zážitky a vyja-
drujeme city, ostane zapísaná v mysli
po celý život a vytvorí nevyčerpateľný
zdroj nádeje a dôvery.
Pre slabé stromčeky, ktoré ešte len
rastú, je potrebná pevná prítomnosť.
Pokiaľ tu budú zdravé korene, je ešte
stále nádej pre tento svet.
Požehnaní starí rodičia
Starí rodičia sú najnovším objavom.
Starí rodičia sú záchrannou sieťou.
Starí rodičia objavili, ako môžu byť stále lepší.
D B D 2 0 1 0 25
výchova
Bruno Ferrero SDB
Istá stará mama hovorí: „Môj syn sa stal
otcom. On je teraz stromom so silnými
konármi, listami a pekným ovocím. Ja
som sa mohla uložiť do mäkkých
záhybov zeme a vytvoriť tam korene.“
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 25
„O Azerbajdžane som nevedel
vlastne nič,“ rozpráva Štefan. „Hádam
iba to, čo som si prečítal v knihe Šty-
ridsať dní Musa Dagu, ale aj tá bola
skôr o Arménoch. O Azerbajdžan-
coch sa v nej priveľmi dobre nepí-
salo. Lenže poľský misionár odchá-
dzal, misia v Baku potrebovala ľudí,
záujem veľmi veľký nebol.“ Keď sa
ho spýtate, či nikdy neoľutoval, že sú-
hlasil, povie: „Hneď ako som prišiel!
Padla na mňa kríza, z ktorej som sa
nevedel vymotať, toho nového bolo
priveľa. Nakoniec som povedal, že
zostanem dva roky, nuž a po pol roku
som si zvykol.“ V Azerbajdžane pô-
sobí už šesť rokov. Možno aj preto, že
mu misia dáva nový pohľad na vieru.
„Na Slovensku sú katolíci všade, tu
sme v menšine. Ak doma človek po-
vie, že je kňaz, ľudia k nemu majú
prirodzenú úctu. Tu sa ten druhý za-
smeje a dodá: Fajn, ja som zasa elek-
trikár. Neboja sa pýtať, čo ich zaujíma,
nedávajú si obrúsok pred ústa, ak sa
im dačo nepáči. Tu človek takmer ne-
vie, čo je to pretvárka.“
Peter Červeň je saleziánsky brat.
Často chodieva do budovy školy, kde
má kancelárie rozbiehajúci sa Chari-
tas. Prišiel do Azerbajdžanu a po pol
roku už bol doma, na Orave. A potom
sa predsa len vrátil. „Väčšina z detí,
ktorým sa venujem, už raz zažila, že
ich opustil otec. Mal som im spôsobiť
tú istú bolesť druhýkrát?“
„Keď žena nevie, kde je jej miesto,
mužovi sama vyletí ruka“, povie Mir
Rasulovová. Prekvapujúca bodka po
tom, čo porozprávala o svojom man-
želstve. Prvý manžel ju opustil, lebo
mu neporodila syna. Tri dcéry sa ne-
rátajú. Zostala sama, kým on si hneď
našiel inú ženu, s ktorou už čakal
dieťa. „Možno som sa vydávala
z trucu. Svojho druhého manžela som
poznala od školských čias, a predsa
som ho nepoznala. Dva mesiace po
svadbe ma oblial vrelou cukrovou vo-
dou. Varila som lekvár. Nedovolil mi
ísť do nemocnice, s nožom na krku sa
mi vyhrážal, že ma zabije, ak to da-
komu prezradím,“ vraví a ukazuje
zjazvenú kožu na celej ruke.
„Hamid sa mi narodil v septembri
1996. Opitý manžel ho vzal na ruky,
vyhadzoval si ho nad hlavu, že bude
prezidentom. A potom sa mu z rúk
vykĺzol a spadol na zem. Do štvrtého
roku nevedel hovoriť. Nenávidela
som svojho muža tak, že som mu
chcela odrezať hlavu. Bála som sa, že
ma raz zabije a potom bude znásilňo-
vať moju dcéru z prvého manželstva.
Aj tú bil, keď sa ma zastávala. Roz-
viedli sme sa. Utekal pred políciou,
v roku 1997 ho chytili a zatvorili na
šesť rokov,“ hovorí. Jej hlas však
nemá žiaden odtieň, necítiť v ňom
smútok ani hnev. Je to jednoducho
tak. Život je taký.
Pracovala ako dojička, neskôr
v detskej škôlke. Po tom, čo sa druhý
raz vydala, ochorela. Mir Rasulovová
odvtedy pracovať nemôže. Dostáva
penziu, ktorá jej nestačí, upratuje
v obchode, upratuje po domoch.
A stará sa o Hamida, ktorý má tiež
podlomené zdravie. Je slabý, príliš
často býva chorý, a hoci sa učí dobre,
vymeškal toľko hodín, že namiesto
siedmej triedy je v piatej.
„Bála som sa, že mi Hamid umrie.
Videla som, že to sama nezvládnem,
tak som začala hľadať pomoc. Pove-
dali mi, že v Baku je kresťanská misia,
saleziáni. To mi však vtedy nič neho-
vorilo. Som moslimka, ale poznám aj
históriu Ježiša, Márie. Viete, za socia-
lizmu to bolo vlastne jedno, búrali
mešity aj kostoly, kto veril, veril. Ja
som verila, myslím si však, že Boh je
len jeden, to my ľudia sme si ho po-
delili. A tak som si trúfla obrátiť sa aj
na saleziánov,“ rozpráva. „Dnes má
Hamid nového otca. Petra.“
Peter Červeň, jeden z ôsmich Slo-
vákov, ktorí na misii v Azerbajdžane
pôsobia. Oni prišli s myšlienkou
adopcie na diaľku. Konkrétna pomoc
pre konkrétne dieťa od konkrétneho
človeka zo Slovenska. Slovenský
sponzor sa o dieťati dozvie všetko,
pravidelne ho informujú, ako sa mu
darí, ale dieťa ani jeho rodičia nemajú
na slovenského darcu kontakt. Vraj
je to takto lepšie.
repor táž
Sedem statočných Autor: Peter KubínyiFoto: Alan Hyža
D B D 2 0 1 026
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 26
Hamidovou adoptívnou matkou je
Martina Kristanová z Košíc. „Pracu-
jem v zdravotníctve, preto som sa roz-
hodla, že budem pomáhať chorému
dieťaťu. Mám jeho fotografiu, a hoci
by som chcela, neviem, či ho dakedy
v živote uvidím. Keby sa to dalo, ur-
čite by som chcela,“ hovorí. A prečo
pomáha cudziemu dieťaťu? „My ži-
jeme v prebytku. Nechýbajú nám ani
veci, ani rodičovská láska. Prečo teda
nepomôcť tým, ktorým chýba jedno
aj druhé?“
Tašky plné jedla, veľká prešívaná
futbalová lopta k dvanástym narode-
ninám. Dary pre Hamida. Keď sa zjaví
vo dverách, človek má pocit, že do
izby vtrhol víchor. Vrhne sa okolo
krku Petrovi, keď dostane loptu, vy-
razí s ňou na ulicu ku kamarátom.
Mir Rasulovová sa iba usmieva. „Je
poslušný, ale nie veľmi,“ povie. „Ale
nebude ako jeho otec! Dieťa bude
také, ako ho budeš vychovávať. A ja
sa usilujem byť dobrá matka,“ dodá.
Na chvíľu zmĺkne a potom položí
otázku bez odpovede: „Neviem,
prečo ma bil, veď ja som bola dobrá
žena.“
Zmarené životy. Nedajú sa za-
miesť pod koberec, nedajú sa vyhodiť
na smetisko dejín. Patria ľuďom, ktorí
ich stále žijú. A musia ich dožiť.
„Jedna noha mi zhnila, odrezali
mi ju pred poldruha rokom a ešte za
to chceli dvesto dolárov. Mám cu-
krovku. Jedno oko mi operovali
dávno v Petrohrade, neúspešne. Na
druhom mám trinásť dioptrií. To však
stačí na to, aby som dokončil toto
tajné písmo,“ povie Ľjoňa Rotban
a len ťažko sa necháva rušiť pri práci.
Už roky sa trápi s tajným písmom,
ktorému by nikto nerozumel. Chalig
Azizov má sedemdesiatpäť rokov, za
sebou tri skrachované manželstvá,
dve deti, o ktorých nič nevie. Do
Baku sa vrátil z Ruska, aby, ako ho-
vorí, dožil život medzi svojimi. Tam,
kde sa narodil. Lenže „svoji“ ho na-
koniec vyhodili na ulicu.
Na ulici skončil aj Marat Salimga-
rijev, hoci má len čosi po päťdesiatke.
Lezie to z neho ťažko, ale nakoniec
povie, že sedel deväť rokov za
vraždu. Rýchlo však dodá, že za
všetko aj tak môže jeho brat. Tatár
z Baškirska, ktorého osud zavial ku
Kaspickému moru. A Ruska Gaľa,
ktorá hrdo vyhlasuje, že bola komu-
nistkou a šéfkou kádrového oddele-
nia. Na jednom oku má sivý zákal, na
druhom zelený. Videla by, keby mala
tristopäťdesiat dolárov. Nemá ich.
Štyria zo šestnástich ľudí, ktorí
skončili v opatrovateľskom dome se-
stier Matky Terezy. Saleziáni s nimi
spolupracujú. Sestra Andželika
z Rwandy, Štefan Kormančík zo Spiša.
repor táž
D B D 2 0 1 0 27
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 27
D B D 2 0 1 028
„Keď ma oslovili, či by som ne-
chcel ísť na misiu do Baku, napísal
som list, kde som uviedol päť závaž-
ných dôvodov, aby som sem ísť ne-
musel. Ťažká povaha, alergie… A po-
sledná veta: Ak treba, môžem ísť.
A som tu, spomína Ján Čapla, pred-
stavený saleziánskej misie s právo-
mocami biskupa. Missio sui iuris, mi-
sia s vlastným právom, tak sa tomu
hovorí oficiálne. Kňaz, ktorého vy-
svätil v roku 1985 kardinál Korec vo
svojom byte, pričom hlasno hralo ra-
kúske rádio Ö3 a hovorili do papiero-
vej trubky, aby ani odpočúvacie za-
riadenia nemohli nič zachytiť. Má za
sebou štúdium na pápežskej univer-
zite v Krakove, kurz formátorov
v Ríme, ale aj desaťročnú školu života,
keď robil vychovávateľa na učňovke.
Ak máte pred očami sochu svätca
so zopätými rukami, zabudnite. Ján
Čapla pôsobí skôr ako uhladený di-
plomat, bez čoho by sa nakoniec
v Baku nezaobišiel. A ako správny di-
plomat vám povie, že sa netreba roz-
právať o ľuďoch, ale – s ľuďmi. Len tak
sa dá nájsť spoločná reč. Aj s mosli-
mami. „Spolucítenie s biednymi, po-
hostinnosť, silné rodinné väzby, to sú
veľké a zatiaľ prevažujúce pozitíva
tunajšieho moslimského sveta, hoci
pribúdajú aj skupiny radikálov. Na-
pokon, už nám aj kostol horel…“ ho-
vorí. Katolícka cirkev? „Niečo, čo
Azerbajdžanci poznajú najmä z bra-
zílskych televíznych seriálov. Pre nich
je to cirkev Západu, spájajú ju s civi-
lizáciou, kultúrou a poriadkom, ale
stále zostáva cirkvou cudzincov.“
Do Baku prišiel v roku 2003. Šesť
rokov po tom, čo miestna skupina ob-
čanov písala do Ríma a žiadala, aby
prišli katolícki kňazi. Prvý bol poľský
misionár, hľadal duše podľa telefón-
neho zoznamu. Čím poľskejšie meno,
tým vyššia pravdepodobnosť, že
predkovia boli katolíci. Hľadal duše,
lebo starí katolíci vymreli. Oficiálne
misiu schválili až v roku 1997. A načo
tu vlastne je?
„Mňa už nikto nepotrebuje.“ Veta,
ktorú počujeme z úst najmä starých
ľudí veľmi často. „Nikto ma nepotre-
buje. Kostol je ostrov v neistote. Ší-
rime evanjelium, chceme budovať
nové vzťahy. To je naša hlavná úloha
a nielen tu, v Azerbajdžane. Platí to aj
o Slovensku, Cirkev musí vyjsť za
brány kostolov. O tom to predsa je,“
hovorí Ján Čapla.
Šéf siedmich statočných. Päť sale-
ziánov kňazov, dvaja saleziánski bra-
tia. A ešte dve dobrovoľníčky. Samí
Slováci. Vatikán túto misiu zveril slo-
venskej provincii, ale postupne sa
stane medzinárodnou. Tak ako všetky
ostatné vo svete.
A Z E B R A J D Ž A N ,
október 2008
Z knihy MISIA –
Slovenskí saleziáni
vo svete
repor táž
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 28
l ist z misi í
Saleziáni pôsobia v Baku na troch
miestach. Hlavným domom misie je
fara v oblasti Gedžlik. Druhým mies-
tom je doučovacie centrum Maria na
sídlisku Achmedli, ktoré vedú
dvaja saleziáni. Tí tam aj bývajú.
Posledným miestom je jediný
katolícky kostol v Baku – Kostol
Nepoškvrneného počatia Panny
Márie. Počas týždňa sa v ňom
slúžia tri sväté omše a v nedeľu
tiež tri – dve po rusky a jedna
v angličtine. Vždy po „veľkej“ svä-
tej omši (t.j. po druhej ruskej) sa
deti stretnú na ihrisku za naším
kostolom a po krátkej hre sa spo-
ločne naobedujú. Nasleduje ne-
deľná škola, v ktorej vypomáham.
Mám pocit, že sa tu stále niečo deje
a zisťujem, že to nie je len pocit. Mi-
nulý týždeň sme boli opäť na výjazde
v okrajovej časti Baku, v Maštagi. Nav -
štívili sme štyri rodiny, ktoré sú v pro-
jekte PAD (Program adopcie na
diaľku). Toto je asi najhlavnejšia ob-
lasť mojej výpomoci – asistencia pri
koordinácii projektu, v rámci ktorého
sa poskytuje pomoc dvadsiatim rodi-
nám. Najchudobnejšia rodina (s pia-
timi deťmi) býva v nedostavanom
dome, obývateľná je len jedna izba,
v ktorej ešte donedávna nebola ani
podlaha, len hlina. Keď vonku pršalo,
tá sa zmenila na blato. Teraz to tam aj
vďaka sponzorom zo Slovenska vy-
zerá lepšie, majú koberec, okno aj
dvere.
V noci z 20. na 21. marca oslavuje
Azerbajdžan veľký sviatok Novruz
Bayram, a tak mali deti skoro dva
týždne prázdniny. Počas nich sme zor-
ganizovali trojdňový tábor na sale-
ziánskej chate v blízkej chatovej ob-
lasti. Prišli sme v stredu 18. marca
a bolo úplne super jarné počasie. Na
druhý deň sa však ochladilo a v ten
večer nám vypli elektrinu. Keďže sme
na chate kúrili elektrickými ohrie-
vačmi, neostávalo nám nič iné, len sa
rýchlo zbaliť a ísť do-
mov. Takú flexibilitu
som ešte nezažila. Za hodinu sme sa
zbalili, navečerali a odišli. Škoda, že
sme tábor museli ukončiť skôr. V noci
dokonca nasnežilo a v piatok ráno bol
z okna nádherný výhľad.
Veľa rozmýšľam nad tým, ako pomôcť
deťom, ktoré spoznávam. Hoci tu fun-
guje Program adopcie na diaľku, zdá
sa mi, že takáto pomoc je nedosta-
točná. Je dobré a veľmi potrebné pos-
tarať sa o chudobných po materiálnej
stránke, no ešte lepšie a potrebnejšie
je milovať ich a modliť sa za nich.
Preto som rozbehla projekt “Modli sa
za svoje azerbajdžanské dieťa”, v kto-
rom má počas 40-tich dní vyše 150
detí z Azerbajdžanu svojho adoptív-
neho rodiča. Ten naň každý deň myslí
v modlitbách.
Ďakujem všetkým za finančnú pomoc
a modlitby a prajem vám aj sebe, aby
naša vynaliezavosť pri preukazovaní
Božej lásky blížnym bola bez konca.
Monika Bieščadová,
saleziánska misijná dobrovoľníčka
V Baku som rozbehla projekt
Adoptívny rodič na 40 dní
Do Baku sme dorazili
v pondelok 15. februára
o piatej večer miestneho
času. Ešte som si musela
vybaviť víza. Bola som
prekvapená, že úradníci
ručne prepisovali údaje, čo
veľmi spomaľovalo ich
prácu. Trvalo to asi hodinu
a pol. Večer sme ešte boli
na fare na svätej omši.
D B D 2 0 1 0 29
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 29
D B D 2 0 1 030
Don Rua mal vysokú horúčku. Požia-
dal, aby mu zavolali dona Bosca. Ten
bol v meste. Keď prišiel, hneď mu
o ňom povedali. Don Bosco však uro-
bil čosi nepochopiteľné. V kostole si
chlapci konali mesačnú duchovnú
obnovu a on ich šiel spovedať.
„Buďte pokojní, don Rua nezomrie
bez môjho povolenia“, povedal.
Z kostola vyšiel veľmi neskoro a na-
miesto, aby šiel do ošetrovne, pobral
sa na skromnú večeru. Potom zašiel
do izby odložiť si tašku a konečne
išiel k lôžku dona Ruu. Medzitým boli
všetci ako na ihlách. Keď videl ná-
dobu s posvätnými olejmi, takmer sa
nahneval: „Ktorý dobráčisko mal
tento nápad?“ Potom si sadol vedľa
dona Ruu a povedal mu: „Dobre ma
počúvaj. Ja nechcem, chápeš to? Ne-
chcem, aby si umrel. Musíš sa uzdra-
viť. Budeš pracovať, veľmi veľa
pracovať po mojom boku.“
Po večeri 14. augusta 1876 sa jeden sa-
lezián dona Bosca priamo opýtal: „Je
pravda, že mnohí saleziáni zomreli
kvôli nadmernej práci?“ Don
Bosco odpovedal: „Ak by to aj bola
pravda, kongregácia by neutrpela
žiadnu ujmu, naopak… Ale nie je to
tak. Jediný, kto si môže zaslúžiť titul
obeť práce, je don Rua. Sami to vidíte
veľmi dobre. Ale našťastie Pán nám
ho uchoval silného a mocného.“
Deň za dňom sa stával donom
Boscom
Uprostred množstva povinností bol
don Rua direktorom pre mnohých
chlapcov, ktorí sa tlačili na Valdoccu:
študentov, remeselníkov, salezián-
skych ašpirantov, mladých saleziá-
nov. Don Rua sa snaží „stávať sa
donom Boscom“ vo všetkom. Jeho
spôsoby, jeho hlas, jeho črty, jeho
úsmev nemali to tajomné čaro, ktoré
priťahovalo mladých k donovi Bos-
covi. Ale bol pre všetkých horlivým
a láskavým otcom, usiloval sa pocho-
piť, povzbudiť, podržať, odpustiť, mi-
lovať. A mladí na Valdoccu, ako všetci
mladí na svete, vytušili aj skryté veci
a ukázali svojimi skutkami, že v ňom
rozpoznali priateľa a otca.
Vedľa spovednice dona Bosca v sa-
kristii svätyne Márie Pomocnice bola
spovednica dona Ruu. Počas tridsia-
tich rokov ho chlapci vyhľadávali
každé ráno, tlačili sa takmer ako pri
spovednici dona Bosca. A keď sa zá-
zračne uzdravil z ťažkej choroby a ob-
javil sa potichu pod portikátmi, bol
obklopený úprimnou radosťou množ-
stva mladých. Počas rekreácie bol
znovu medzi mladými, najveselší
a najživší zo saleziánov. Zohol sa
k malým a hral s nimi guľky. A počas
pekných letných večerov pod
hviezdnatým nebom, zamiešaný
v chlapčenskom zbore, spieval z celej
duše a s nesmiernou radosťou.
rok dona Ruu
Keď boli všetky práce na
svätyni ukončené, zdalo sa,
že končí aj don Rua.
V jedno horúce júlové ráno
odpadol do náručia
priateľa, ktorý mu stál po
boku. „Zápal pobrušnice“,
vyriekol lekár, ktorého
ihneď privolali. „Nedá sa
nič robiť. Dajte mu
posledné pomazanie.“
Mladí v ňom rozpoznali priateľa
Pascual Chávez Villanueva, upravil rhsdb
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 30
• Lebo chceme ev
anjelizovať
a vychovávať širok
ú verejnosť,
najmä mladých, k
zodpoved-
nému a angažované
mu občian-
skemu a kresťanské
mu životu.
• Lebo chceme pr
epájať hod-
noty evanjelia s kon
krétnym ži-
votom jednotlivca a
s aktuálnym
dianím v spoločnos
ti.
• Lebo aj takto chc
eme podpo-
rovať a propagovať
apoštolské
a misijné povolania
.
„Prvoradou a pods
tatnou úlo-
hou všeobecného v
zdelávania
i každej kultúry j
e výchova,
ktorá spočíva v tom
, že sa člo-
vek stáva viac člo
-
vekom, aby mohol
viac ‘byť’, a nielen
stále viac ‘mať’
,
a aby potom pro
-
stredníctvom toho
všetkého, čo
‘vlastní’, vedel byť
stále plnšie člove
-
kom“, napísal Ján
Pavol II. v liste Juve
-
num Patris (Otcovi
mladých) v roku
1988.
Prítomnosť saleziá
nov v TV
LUX znamená p
re sale-
ziánsku rodinu na S
lovensku:
• možnosť pôsobiť
výchovne
a preventívne aj ce
z toto mé-
dium,
• vytvárať budúcn
osť aspoň
jedného kresťansk
ého tele-
vízneho kanálu v
mori ko-
merčných.
Chceme vychováva
ť ku kritic-
kému používaniu
médií, a to
najmä formáciou sv
edomia.
Chceme sa naučiť c
eniť si túto
„masovú školu“ ak
o Boží dar,
ktorý ponúka veľk
é možnosti
pre výchovu a evan
jelizáciu.
Chceme formovať z
dravý zmy-
sel pre rozlišovanie
.
„Naša kongregácia,
podobne
ako Cirkev, musí po
pri
komunikačných ob
roch či
impériách nájsť inú
pôdu
a stratégie, aby mo
hla popri
dominantnej kultú
re
ponúkať niečo, čo b
ude
primeranou altern
atívou.“
Don Pascual Chávez
,
hlavný predstavený
saleziánov
v liste ACG 390 z rok
u 2005.
Ako saleziáni tiež
rozvíjame
Klub priateľov TV LU
X.
Je to spoločenstvo
ľudí, ktorí
akýmkoľvek darom
alebo mod-
litbou pomáhajú r
ozvíjať TV
LUX, a tým šíriť ho
dnoty evan-
jelia. Toto spoločens
tvo cíti spo-
luzodpovednosť za
existenciu
a fungovanie televíz
ie.
Klub priateľov Telev
ízie LUX má
v súčasnosti viac a
ko 4065 čle-
nov po celom Sloven
sku a v ma-
lom množstve aj v
zahraničí.
Existencia TV LUX j
e závislá od
podpory členov Klu
bu, a tí do-
stávajú informácie o
dianí v te-
levízii formou bulle
tinu.
Je to „naša televízia“
.
Don Bosco, pretož
e
v ňom žila vášeň pr
e
mladých, dokázal vy
-
myslieť a nájsť tak
é
formy práce s mla
-
dými, ktoré fungo
-
vali. Aj my dnes ž
i-
jeme so zápalom
v srdci pre mladých
.
D B D 2 0 1 0 31
Už 2 roky funguje Televízia LUX
a saleziáni sú v nej naplno.
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 31
AHA! pomáha
schudnúť!
Predplaťte svojim deťom časopis AHA!
a investujte viac do ich due, ako do tela!
Objednávku nájde na str. 3 alebo na www.casopisaha.skwww.casopisaha.sk
DBD-03-2010.qxp:DBD-01-2010 3.5.2010 13:40 Stránka 32
