Don Bosco Dnes SLK No. 6 2005

ROČNÍK XXXVI.6/2005
NOVEMBER – DECEMBER


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


POŠTA: LISTY V REDAKCII
MARIÁNSKE ZVONY: PROJEKT SV. PÍSMO
ROZHOVOR: DON JOZEF ŠEBO




1. Keď pršalo,
zhromaždil svojich
malých kamarátov
v senníku. Tam ich
zabával a rozprával
im príbehy. Na za-
čiatku a na konci sa
vždy prežehnali
a pomodlili Zdravas
Mária.


2. Ich domček
si aj dnes zachoval
j e d n o d u c h o s ť
a chudobu tých
čias, keď v ňom
býval Janko. Na
malom dvore sa
cvičil vo svojich
cirkusantských
kúskoch, ktoré po-
tom predvádzal.


3. Medzi Jankom a jeho starším bratom Antonom vzni-
kali nepokoje, tak mama Margita rozhodla, že Janko pôjde
preč z domu. Vo februári 1827 sa Janko predstavil u rodi-
ny Mogliovcov, ktorá ho prijala do služby.


4. Jeho hlav-
nou úlohou bolo
starať sa o poria-
dok v stajni.
Najťažšou prácou
bolo každé ráno
vymieňať seno
spod dobytka
a vynášať hnoj na
vozíku.


5. S postu-
pom mesiacov
práce pribúda-
lo, ako to už
u sluhov býva.
Jankovou úlo-
hou bolo aj vy-
viesť býkov zo
stajne a zapria-
hať ich do vo-
za, s ktorým sa
chodilo na po-
lia.


6. Janko sa po-
tom zúčastňoval
ako vidiecky chla-
pec na všetkých
prácach rodiny
Mogliovcov. Boli
to poľnohospo-
dárske práce od
rána do večera.
Viedol kravský
záprah pri orbe a pri iných prácach.


7. Na tých-
to vŕškoch sa
Janko naučil
okopávať, tr-
hať trávu,
upravovať pô-
du a ručne sa
starať o vinič.
Stal sa skutoč-
ným vidieča-
nom, ktorý sa
presúva nabo-
so z poľa na pole.


8. Keď cez
obed zvonili
na Anjel Pána,
Janko si kľakol
a pomodlil sa.
Občas mu vy-
čítali, že tým
prerušuje prá-
cu. Vtedy ho-
vorieval: „Ak
sa modlíme,
z jedného zr-
na vyrastú dva klasy. Keď sa nemodlíme, z dvoch zŕn vy-
rastie jeden prázdny klas. Urobili by ste dobre, keby ste sa
pomodlili aj vy.“


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: SLOVENSKÁ GRAFIA a. s., Bratislava


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


6/2005
ROČNÍK XXXVI.


NOVEMBER – DECEMBER


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


Jo
ze


f K
up


ka


Pošta
Listy v redakcii 4


Doma a vo svete
Poprad, Levoča, Bratislava,... 6


Doma a vo svete
Na celom svete vychádza Don Bosco 9


Aktualita
Saleziánska rodina na Starých Horách 10


História
Spomienka na profesora dona Valábka 12


Mariánske zvony
Po stopách Titusa Zemana 13


Mariánske zvony
65. výročie primícií dona Titusa 14


Mariánske zvony
India známa i neznáma 16


Mariánske zvony
Unikátny projekt Svätého písma 18


Mariánske zvony
Spomienky na Dominika Domoráka 20


Misie
Prvý katolícky kostol v Azerbajdžane 22


Výchova
Zveľadiť dedičstvo 24


Laboratórium viery
Mojžiš 26


Rozhovor
Don Jozef Šebo SDB 28


Karol Maník, vikár


2 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


Všetkých vás pozdravujem a prihová-
ram sa k vám v mojej novej funkcii vikára
provinciála Saleziánov dona Bosca na Slo-
vensku. Vikár je pravá ruka provinciála
a pomáha mu vo všetkom, čo on uzná za
vhodné. Tak sa ujímam tejto pre mňa no-


vej funkcii s jednoduchosťou a veľkou dôverou v Božiu pomoc.
Mesiac november je pre celú saleziánsku rodinu na Slovensku


a pre všetkých priaznivcov dona Bosca veľmi významný. Pripomí-
name si rok od návštevy 9. nástupcu dona Bosca, hlavného pred-
staveného Saleziánov dona Bosca vo svete – dona Pascuala Chá-
veza v našej krajine. Jednoducho povedané – súčasný don Bosco
nás pred rokom prišiel navštíviť pri príležitosti 80-ročnej prítom-
nosti saleziánov na Slovensku. Mnohí ste sa zúčastnili na stretnu-
tí s ním, mohli ste ho vidieť a počuť a verím, že tak ako vo mne,
zanechalo to aj vo vás hlboký duchovný dojem. Čo nám hovoril?
Ponúkol nám všetkým okrem iných aj tieto významné myšlienky:


„Chcem sa slovenskému národu poďakovať za to, že prijal do-
na Bosca a jeho synov, pretože ste dokázali s otvoreným srdcom
prijať tohoto svätca a jeho charizmu. Hlavný predstavený je tu,
aby vám mohol povedať, že sa tu všetci môžeme cítiť ako doma.
Hlavný predstavený je tu preto, aby vám povedal, že sa máte an-
gažovať aj v budúcnosti. Chceme si poslúžiť vašou dôverou, chce-
me byť kompetentnými vodcami mladých, chceme s nimi mať
účasť na zanietenosti pre život.“


„Veľkým snom dona Bosca bolo urobiť život mladých šťast-
ným. Kvôli tomu založil saleziánov, Dcéry Márie Pomocnice, spo-
lupracovníkov a v tejto línii vznikli aj ďalšie saleziánske skupiny.
Dnes má saleziánsky strom 24 konárov. Don Bosco vedel snívať…


Sníval, že od Chile až po Peking bude rovnobežka, ktorá bude
prechádzať všetkými kontinentmi a krajinami. A v tomto sne vi-
del, že zo všetkých krajín ho budú pozývať a žiadať o saleziánov.“


Milá saleziánska rodina, drahí dobrodinci a priaznivci dona
Bosca. Toto sú krátke myšlienky od súčasného dona Bosca. Ja už
len dodávam toľko – ďakujem vám všetkým, ktorí akýmkoľvek
spôsobom pomáhate šíriť myšlienky dona Bosca aj tu, na Sloven-
sku. Rozhodnime sa aj teraz, v tomto adventnom období pre svä-
tosť. Rozhodnime sa pre Boha, pre radikálne svedectvo. Neuspo-
kojme sa s priemerným životom. Svätosť je pútavá, krásna, žiarivá!
Urobme niečo krásne pre Boha. Konajme dobro, kým môžeme,
aby sa Jeho láska šírila aj cez nás tam, kde sme, kde žijeme, pra-
cujeme.


Požehnaný adventný čas a hlboké a úprimné prežitie vianoč-
nej radosti vám zo srdca praje a vyprosuje


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia


jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD
Ján Bosco v obrazoch




D BPOŠTA


54


MILÍ ČITATELIA!
NA STRÁNKACH NÁŠHO ČASOPISU BUDEME ODTERAZ DÁVAŤ VÄČŠÍ PRIESTOR AJ
VAŠIM LISTOM. PÍŠETE NÁM RÔZNE ZAUJÍMAVÉ SKÚSENOSTI ZO SVOJHO ŽIVOTA,
KTORÉ BY MOHLI ZAUJAŤ VIACERÝCH ČITATEĽOV. KU KAŽDÉMU LISTU UVEREJNÍME AJ
URČITÚ REAKCIU NA DANÚ PROBLEMATIKU, BUĎ ZO STRANY REDAKCIE, ALEBO AJ
VAŠU REAKCIU. PRETO MÔŽETE ZASIELAŤ SVOJE NÁZORY NA PROBLÉMY, KTORÉ SA
V LISTOCH OBJAVIA A TIETO REAKCIE UVEREJNÍME V NASLEDUJÚCICH ČÍSLACH.
TAKTO SI NAVZÁJOM POSKYTNEME SVOJE ŽIVOTNÉ SKÚSENOSTI A ISTOTNE TO BUDE
PRE VŠETKÝCH ČITATEĽOV OBOHATENÍM.
ZAČÍNAME S DVOMA LISTAMI O PROBLEMATIKE, S KTOROU MAJÚ MNOHÍ Z VÁS
SVOJE SKÚSENOSTI. JE TO PROBLEMATIKA VÝCHOVY DETÍ V SÚČASNOM SVETE.


Listy v redakcii


Starostí až, až
Milá redakcia!
Som mama troch detí (17, 13, 9 ro-
kov). A som mama, ktorá má veľa otá-
zok. V krátkosti vám vysvetlím môj
problém, alebo moje problémy, lebo
sú štyri, pričom nepočítam môjho ma-
nžela, lebo o tom tu teraz nechcem pí-
sať. Moje tri deti dostali darček – po-
čítač. Každé už má aj telefón od
starých rodičov. Zamestnávajú ma na-
sledujúce myšlienky:
1. Cez internet majú teraz voľný prí-
stup aj na rôzne stránky, ktoré nemu-
sia byť vhodné pre nich. Snažím sa
s nimi o tom hovoriť, ale vidím, že nie
vždy ma počúvajú s pochopením.
2. Môj deväťročný Marek sa v interne-
te už tiež veľmi dobre vyzná a spoznal
cez neho veľa nových kamarátov a ka-
marátky. Nedokážem už sledovať,
s kým všetkým si píše.
3. Ja aj môj manžel máme veľmi málo
času pre rodinu, kvôli pracovným po-
vinnostiam, ktorým sa nedá vyhnúť.
Náš najstarší syn je pritom stále viac
vonku a prichádza dosť neskoro.
4. Nuž a prostredná dcérka mi úprim-
ne povedala, že počas duchovných
cvičení, na ktorých sa chcela sama
zúčastniť spolu s kamarátkami, posla-
la viac ako desať esemesiek svojim
známym. Takže sa pýtam, ako tie
cvičenia asi prežila. Mám dojem, že te-
lefón sa stal neoddeliteľnou súčasťou
jej života.
Tak to sú moje najväčšie znepokoje-
nia. Môžete si predstaviť, čo všetko


ma napadá, pretože mi na deťoch
záleží. Môj manžel sa už dlhšiu dobu
stiahol a deťom venuje dosť málo ča-
su, preto ich výchova leží do značnej
miery len na mne. Začínam však chá-
pať, že svet mojich detí je dosť odlišný
od mojich predstáv a od toho, čo som
prežívala ja, ako dieťa.
Mám dojem že by som sa mala vzde-
lať aj v sociológii, aby som pochopila,
aká je kultúrna situácia mladých
v dnešnom globalizovanom svete.
Možno by mi pomohla aj teologická
formácia, aby som sa lepšie vedela po-
staviť k otázkam, ktoré mi prinášajú
deti. A mám aj obavy, či som dobrým
pedagógom a vychovávateľom pre
moje deti.
Predovšetkým chcem byť dobrým ro-
dičom, lebo viem, že to je moja hlavná
úloha, ale nedarí sa mi ju spĺňať tak,
aby som bola spokojná. Zvlášť, keď
pozerám na moje deti a na to, ako sa
s pribúdajúcimi rokmi menia. Sama sa
pýtam, či som dobrým rodičom, a ra-
da by som v tomto smere videla aj
dobré výsledky svojej námahy.
Myslíte si, že jedna pracujúca mama
môže zvládnuť všetky tieto úlohy, kto-
ré na ňu kladie súčasná doba?


Anna, Bratislava


Milá Anna!
Vo svojom liste veľmi úprimne od-
haľujete svoje problémy i pochybnos-
ti, ktoré prežívate. Uznávam, že deti sa
dnes správajú dosť odlišným spôso-
bom, ako sa správali deti v minulosti.
Majú prostriedky, ktoré vtedy neboli


k dispozícii a celý ich svet beží iným
štýlom, než sme ho prežívali my. Už
dlhú dobu sa hovorí o kríze autority
u rodičov i u vychovávateľov. Čo má
robiť rodič, ako reagovať? Verím, že aj
naši čitatelia vám postupne odpovedia
na niektoré vaše otázky.
Spomínate, že by ste sa potrebovali
vzdelať v troch oblastiach, aby ste ve-
deli správne odpovedať na situácie, do
ktorých sa dostávate pri výchove detí.
Je to správne a ja by som ešte priložil
jednu oblasť, na ktorú tiež netreba za-
búdať. Rodič musí mať ešte aj veľmi
veľa lásky a trpezlivosti. Láska vie na-
hradiť aj mnohé získané a naučené ve-
domosti v oblasti výchovy. Istý citát
hovorí: „Láska nikdy nestráca nádej
a nikdy nezapadá.“ Don Bosco v sú-
vislosti s láskou hovoril: „Milujte
chlapcov a robte to tak, aby to jasne
spoznali.“ Nateraz vám neviem na-
značiť inú cestu. Mám však dojem, že
odporovať rodičovskej láske je ťažké,
alebo takmer nemožné. Pred „úto-
kom“ lásky sa dá len ujsť, stratiť sa v ti-
chu, nenechať sa nájsť, pretrhnúť všet-
ky zväzky, nenechať sa milovať… Ako
vidíte, je to ťažká cesta aj pre dieťa,
ktoré sa rodičovskej láske vyhýba.


Jozef Kupka SDB (JK)


Kvety,
zvieratá a…
Milá redakcia!
V televízii som počul vyjadrenie od
jedného známeho herca, ktoré ma pri-
viedlo k vážnemu zamysleniu. Dotyč-
ný herec je ženatý a na otázku, či má
deti odpovedal, že nie, ale že majú do-
ma veľa zvierat. Už som čítal aj rozho-
vor s jednou ženou, ktorá dokonca
kládla na tú istú úroveň kvety, zviera-
tá i deti. Zdá sa, že aj táto žena má do-
ma veľa kvetov a zvierat. Ale nechcela
prijať deti, pretože mala strach priviesť
ich do takého zlého sveta, plného ne-
bezpečenstiev. Čo je to za uvažovanie,
kam to spejeme?
Emil, Detva


Nuž, je to uvažovanie, vhodné v zoo-
lógii alebo v botanike. Ale aj takto nie-
ktorí ľudia uvažujú. Môžem k tomu
dodať, že keby takýmto spôsobom


uvažovali všetci ľudia, naša zem by sa
za pár rokov celkom vyľudnila. Nena-
rodili by sa ani tí ľudia, ktorých ste
v liste spomínali, keby ich rodičia ma-
li podobné názory. Svet je jednou veľ-
kou záhradou a my ľudia sme tie naj-
krajšie a najhodnotnejšie kvety, ktoré
tu „vyrástli“. Človek však bol hneď od
začiatku v nebezpečenstvách. Ale vž-
dy to akosi vyriešil a prežil. Rastieme,
rozvíjame sa a objavujeme stále úžas-
nejšie veci. Napriek všetkému. Som
presvedčený, že ľudská sila, odhodla-
nie a ľudská zrelosť, sú vždy primera-
né tomu, aby sme mohli prekonať
problémy, alebo nebezpečenstvá kaž-
dej doby v ktorej žijeme.
Kto sa rozhodne, že privedie na svet
deti len v prípade, že im bude vedieť
zabezpečiť šťastie, ten sa rozhodne ne-
priviesť na svet žiadne dieťa. Svet bez
nebezpečenstiev a prekážok, to je utó-
pia a nereálne vnímanie skutočnosti.
Aj hrdinovia z rozprávok, kým sa do-
stali k tomu záverečnému „A žili šťast-
ne a spokojne…“, museli najprv pre-
konať nástrahy a nebezpečenstvá. To


nie sú bezvýznamné veci. Šťastný ži-
vot si vydobýjame a jeho cena je vyso-
ká, ale práve preto je úžasný. To, čo nič
nestojí, nestojí za veľa.
V známom televíznom seriáli Star
Trek kapitán vesmírnej lode Enterpri-
se spolu so svojou posádkou pristál
na planéte, kde neexistovali vojny, zá-
visť, osobné boje, emócie ani žiadne
nebezpečenstvá a výzvy. Ale bola to
veľmi plochá planéta, nemožná plané-
ta, bez zmyslu. Aj oni sami si to ne-
skôr uvedomili.
Narodili sme sa ako bojovníci. Je to
naša prirodzenosť, náš kríž a naša slá-
va. Treba pozbierať odvahu, aby sme
bojovali za život. Biblia o tom hovorí:
„Pre muža je dobre, keď nesie svoje
jarmo od mladi“ (Nár 3, 27). A o tro-
chu ďalej: „Pretože Pán nezavrhuje na-
veky. Zmilúva sa – hoc i zarmucuje –
svojou veľkou milosťou“ (Nár 3, 31 –
32).
Skúsme sa nad tým zamyslieť.


(JK)
Foto: archív redakcie


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5




Tento rok sa na ňu prihlásilo 20 cha-
lanov z viacerých našich stredísk
a nielen od nás, aby sme v krásnej prí-
rode v Nízkych Tatier spoločne hľada-
li cestu nášho povolania. Súčasťou
„Hopky“ boli túry, prednášky o povo-
laniach. Porozprávať o svojom povo-
laní prišli aj mladí manželia a misionár
don Daňo Pravda, učili sme sa v oko-
litých horárňach ako nezištne a s lás-
kou pomáhať druhým, zdolali sme
Kráľovu Hoľu, ale predovšetkým sme
chválili a ďakovali Pánovi všetkého
tvorstva za všetko, čo pre nás robil
a stále robí.


Po príchode nových novicov do Popradu-Veľkej sa začala
príprava tradičnej Bodky za prázdninami. Pod vedením Fera
Kuboviča SDB sa podarilo každému novicovi priložiť ruku
k dielu a tak vytvoriť program 21. bodky s heslom „Pán vám
dal túto zem“, tento rok inšpirovanú postavou Jozueho. Na
Mariánskej hore v Levoči sa tak 31. augusta 2005 stretlo vy-
še 170 chlapcov zo saleziánskych stredísk celého východ-
ného Slovenska a 40 bratov saleziánov. Program odštarto-
vali novici svojou scénkou o živote izraelského ľudu,
nasledoval zábavný program tvorený príspevkami z jednot-
livých stredísk. Ozajstnú bodku za prázdninami tvorila pre
väčšinu chlapcov sviatosť zmierenia. Vyvrcholením bola
svätá omša v Bazilike Panny Márie, ktorú celebroval provin-
ciál don Štefan Turanský SDB. Po tomto krásne prežitom
dni sa chlapci vrátili späť do svojich stredísk podmaňovať si
zem, ktorú nám dal Pán.


PÁN VÁM DAL TÚTO ZEM.


V pondelok 29. augusta 2005 sa v saleziánskom formačnom stredis-
ku SALES v Bratislave uskutočnil jubilejný piaty ročník Bodky za
prázdninami. Na toto stretnutie prišlo viac ako 130 chlapcov z celého
západného Slovenska. Z Bratislavy, Šaštína, Trnavy, Dubnice, Par-
tizánskeho, Banskej Bystrice a ďalších miest. Študenti teológie pri-
pravili bohatý kultúrno-zábavný ale aj duchovný program. Hlavnou té-
mou bola starozákonná postava Jozueho, ktorý priviedol Izraelitov
do zasľúbenej zeme. Duchovným príhovorom sa predstavil aj nový di-
rektor SALESU don Pavol Grach. Chlapci mohli prostredníctvom
scénok, hier a príhovorov hlbšie spoznať tohto biblického vodcu a je-
ho hodnoty. Vyvrcholením bola svätá omša, ktorú slávil spoločne
s viacerými kňazmi don Turanský – nový provinciál saleziánov na Slo-
vensku. Po svätej omši pokračoval program športovo-zábavnou for-
mou v okolí SALESU. Akcii prialo aj veľmi pekné počasie. Vydareným
podujatím chlapci zakončili prázdniny a mnohí posilnení aj dobrou
spoveďou vykročili do nového školského roku 2005 / 2006.


■■ Levoča ■■


■■ Bratislava ■■


BODKA ZA PRÁZDNINAMI


6 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


24. septembra prijali v Kostole Ducha Svätého v Bratislave-Dúbravke
desiati mladí saleziáni diakonskú vysviacku. Svätiteľom bol otec bis-
kup Stanislav Zvolenský. Na peknej slávnosti boli prítomní rodičia
a príbuzní diakonov, bratia saleziáni i mnohí mladí zo stredísk. Väčši-
na nových diakonov si ešte dokončuje šiesty ročník teologických štú-
dií, pričom si vykonávajú diakonskú prax v bratislavských farnostiach
a v saleziánskych domoch v Bratislave. Ak Pán Boh dá, kňazmi by sa
mali stať v júni budúceho roka. Mladých diakonov zverujeme do
vašich modlitieb.


DIAKONSKÁ VYSVIACKA


Atmosféra augustových XX. svetových dní mládeže v Kolíne
nad Rýnom sa v septembri na sviatok Nepoškvrnenej Panny
Márie preniesla aj do Šaštína. Sprostredkovala ju tam skupina
siedmich mladých, ktorí sa rozhodli uctiť si patrónku Sloven-
ska spoločnou púťou z Malaciek do Šaštína.
Na púť sa vydali 4 chlapci a 3 dievčatá už deň pred celonárod-
ným stretnutím, pretože ich čakalo 45 kilometrov. So sebou si
niesli aj vlastnoručne vyrobený drevený kríž s nápisom Kolín –
Šaštín 2005 a pod ním vypísaných sedem hlavných hriechov.
Ako uviedli, kríž má symbolizovať Pána Ježiša, ktorý nás spre-
vádza našou celoživotnou púťou, ale aj hriechy a ťažkosti, kto-
ré nosíme v srdci.
Kresťanov, ktorí sa v tých dňoch stretli na celonárodnej púti na
počesť Panny Márie, zaujalo toto spoločenstvo mladých vo ve-
ku 19 až 25 rokov aj nadšením, ktoré im sršalo z tváre. Viacerí
sa pri nich pristavili a zaujímali sa, či skutočne putujú až z Kolí-
na. Nato sa mládežníci pousmiali a objasnili, že cestovali vla-
kom z Bratislavy, odkiaľ väčšina z nich pochádza, do Malaciek.
Odtiaľ pokračovali pešo až do Šaštína. Na otázku, prečo majú
potom na kríži spomenutý aj Kolín, odpovedali: „Púť do Kolína
skrížila naše životné cesty a dalo by sa povedať, že odvtedy
putujeme spoločne. Spomienka naň nás spája dodnes.“
Petra Ďurove


MLADÍ PÚTNICI Z KOLÍNA PUTOVALI AJ DO ŠAŠTÍNA


Sestry s dočasnými sľubmi – juniorky – začali svoj nový formačný
rok víkendovým stretnutím v provinciálnom dome v Petržalke. Do
hlavnej témy tohto obdobia ich uviedla provinciálna predstavená
sr. Dagmar Kráľová prednáškou o centralite Krista v živote FMA,
ktorá sa vyjadruje prežívaním rehoľných sľubov. Saleziánsku ob-
lasť formácie prevzala sr. Iveta Sojková, ktorá bude prehlbovať té-


mu dona Bosca a saleziánskej spirituality. Špecialitou stretnutia
bola svätá omša u sestier Matky Terézie a spoločná beseda. Pet-
ržalské Misionárky lásky predstavili juniorkám svoju prácu, pries-
tory a podelili sa aj so svojimi zážitkami s chudobnými a s Božou
prozreteľnosťou, ktorá sa o ich dielo neprestajne stará. Ich srdeč-
nosť a jednoduchosť bola veľmi pôsobivá.
K rodinnej atmosfére formačného stretnutia prispela aj prezentá-
cia fotografií a skúseností z duchovných cvičení provinciálnych
predstavených, na ktorých sa vo Svätej zemi zúčastnila aj sloven-
ská provinciálka. Stretnutie obohatili aj zážitky z medzinárodného
druhého noviciátu v talianskom Castelgandolfe, ktorý zažili ses-
try, ktoré sa pripravujú na večné sľuby. Nezatajili ani rôzne zábav-
né okolnosti spojené s odlišnosťou rečí a kultúr.
Ako tradične neoprofesky, ktoré zložili prvé sľuby v auguste, mu-
seli svoj vstup medzi juniorky obhájiť počas zábavného programu
splnením prijímacích podmienok. Tentokrát bolo ich úlohou pri-
praviť pastoračný projekt pre novú komunitu na Marse. Zvládli to
nad očakávania, a tak tohtoročný juniorský tím odštartoval svoj
formačný plán v počte 23 sestier.
sr. Andrea Miklovičová, FMA


FORMAČNÉ STRETNUTIE JUNIORIEK


■■ Šaštín ■■


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 7


D BDOMA A VO SVETE
■■ Poprad ■■


HOPKA – HREBEŇOVKA O POVOLANÍ




Hlavný dom v Ríme zorganizoval
začiatkom septembra formačné stret-
nutie šéfredaktorov saleziánskych
bulletinov z celého sveta. Večné mesto
hostilo 61 účastníkov, ktorí sa na tom-
to stretnutí zišli. Cieľom seminárov,
ktoré prebiehali od rána až do večera,
bolo poskytnúť žurnalistickú formá-
ciu tým šéfredaktorom, ktorí prevzali
vedenie časopisov len prednedáv-
nom. Šéfredaktori sa v niektorých kra-
jinách zvyknú meniť častejšie a bývajú
to aj bratia, ktorí nemajú s prácou
v masmédiách veľa skúseností.


Profesionálni žurnalisti z niekto-
rých talianskych denníkov a časopi-
sov poskytli účastníkom základné ve-
domosti z oblasti žurnalistiky, tlače
a vedenia redakcie. Pritom sa podelili
aj s množstvom svojich osobných skú-
seností zo svojej práce. Všetci relátori
boli veriaci ľudia, preto boli zaujímavé
aj ich pohľady na to, aký priestor majú
správy náboženského charakteru
v komerčných médiách a aké rôzne
záujmy pôsobia vo vnútri týchto re-
dakcií. Hodnotným bolo aj vystúpe-
nie šéfredaktora talianskeho bulleti-
nu, ktorý vychádza najdlhšie a má
najväčší náklad. Il Bollettino Salesia-
no sa mesačne tlačí v počte 500 000
kusov.


Stretnutie
bolo priesto-
rom pre vzá-
jomné spozna-
nie sa. Zazneli
tu skúsenosti
zo všetkých
krajov sveta. Predstavila sa Austrália, In-
dia, africké krajiny, niektoré európske
krajiny a Južná Amerika, ktorá mala sil-
né zastúpenie. Bolo zaujímavé vidieť,
ako žijú ľudia v rozličných krajinách,
ako sa snažia saleziáni šíriť v každom
prostredí myšlienky evanjelia v štýle do-
na Bosca a pracovať v oblasti masmédií.
Nadšenie pre prácu v mediálnej oblasti
nechýba, aj keď je vidieť, že v konku-
rencii komerčných médií sa saleziáni
všade presadzujú skôr trochu skromnej-
ším spôsobom, pretože naším cieľom
nie je zarábať peniaze za každú cenu, ale
šíriť hodnotné posolstvo, o ktoré ne-
musí byť vždy až taký veľký záujem.


Medzi účastníkov stretnutia zavítal
na chvíľu aj hlavný predstavený don
Pascual Chávez a poskytol im po-
vzbudivé slová o vízii, ktorú mal don
Bosco pri šírení dobrej tlače.


Najvážnejšími boli referáty z Afri-
ky, kde vychádzali tri bulletiny, ale je-
den práve ukončil svoju existenciu
kvôli veľkým ťažkostiam. Problémom


v Afrike nie sú len peniaze, ktoré by sa
dali doručiť zo zahraničia, ale problé-
mom je veľmi slabá poštová a doručo-
vateľská sieť. Keď sa bulletin vytlačí,
nie sú k dispozícii skoro žiadne mož-
nosti, ako ho doručiť čitateľom zvlášť
do oblastí mimo miest, kde žiadna po-
šta nefunguje.


Od roku 1930 vychádza salezián-
sky bulletin Don Bosco dnes aj na Slo-
vensku a veríme, že má pred sebou eš-
te dlhú cestu. Aj vďaka vám, našim
čitateľom a dobrodincom.


Jozef Kupka SDB
Foto: autor


8 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


V priestoroch Saleziánskej univerzity UPS.


Medzi účastníkov zavítal hlavný predstavený
don Chávez.


Naša saleziánska rodina s veľkou radosťou slávila doživotnú
profesiu 19-tich mladých saleziánov. V sobotu 10. septembra
dopoludnia sa konala slávnosť v Kostole sv. Gorazda v Koši-
ciach, kde povedali svoje „áno navždy“ v prítomnosti provinciá-
la dona Štefana Turanského jedenásti spolubratia, medzi nimi
aj jeden koadjútor. V nedeľu 11. septembra popoludní zložili do-
životnú profesiu v Prešove v Kostole Kráľovnej pokoja ďalší ôs-
mi. Na obe slávnosti prišli okrem spolubratov a príbuzných aj
mnohí mladí z celého nášho Slovenska. Otec provinciál im
v kázni vyjadril svoje presvedčenie, že aj táto prítomná chvíľa je
časom povolania, kedy Boh môže prehovoriť do sŕdc chlapcov
i dievčat. Ako je už zvykom, obe slávnosti poznačila naozaj sr-
dečná rodinná atmosféra plná radosti a vďačnosti. V modlitbe
prosme o ďalšie rehoľné a kňazské povolania.


V KOŠICIACH A PREŠOVE ZAZNELO 19-KRÁT „ÁNO NAVŽDY“ BOHU A MLADÝM


Dňa 17. septembra sa v Rožňave na Podrákoši, kde pred dvoma
rokmi celebroval svätú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej tretej
apoštolskej návšteve Slovenska odohrala pekná spomienka. Pri
príležitosti celoslovenského eucharistického kongresu tu odslúžil
svätú omšu diecézny biskup Mons. Eduard Kojnok, spolu s kňazmi
Rožňavskej diecézy, provinciálom saleziánov donom Štefanom Tu-
ranským a pomocným biskupom koadjútorom Mons. Vladimírom
Filom. Homíliu predniesol regent pápežskej prefektúry Mons. Pa-
olo de Nicoló. Po svätej omši odhalili a posvätili na tomto pamät-
nom mieste monument v tvare biskupskej mitry z dielne Ing. arch.
Róberta Burgera. Tento pamätník spolu s Alejou Svätého Otca Já-
na Pavla II. bude pripomínať obyvateľom mesta, ale aj návštevní-
kom Rožňavy, jeho návštevu v tomto meste.
Poďakovanie patrí iniciátorom myšlienky Saleziánom dona Bosca
v Rožňave, Biskupskému úradu v Rožňave, a hlavnému sponzorovi
spoločnosti Confartigianato Roma. Tejto slávnosti sa zúčastnil pri-
mátor mesta Rožňava spolu s ôsmimi starostami miest talianskeho


regiónu Regio-Emilia, zástupcovia spoločnosti Confartigianato a veriaci Rožňavskej diecézy.
Na snímke je pamätník pred dokončením počas zádušnej svätej omše za Svätého Otca Jána Pavla II.


NOVÝ PAMÄTNÍK


Výskumný ústav Forsa z poverenia časopisu Stern
uskutočnil výskum medzi 2000 Nemcami vo veku 19 až
30 rokov. Na rozdiel od generácie 68, ktorá sa vo svojej
mladosti búrila a s dlhými vlasmi vyhľadávala roztržky
s políciou, sú títo celkom konzervatívni. V Boha verí 45%
z nich, 71% z nich už začalo prispievať do svojho dô-
chodkového fondu. A na rozdiel od generácie rodičov,
75% percent týchto mladých vraví, že prísne dodržia-
vajú zákony spoločnosti. Obkľúčení všeobecným pesi-
mizmom a strachom z potrebných reforiem, 54% mla-
dých Nemcov vraví, že sa na budúcnosť dívajú
optimisticky. „V jednom sa ale nelíšia od generácie 68,“
vraví komentátor Jurgen Zinnecker v interview pre
Stern, „aj oni rebelujú proti svojim rodičom. Ich rebe-
lantstvo však spočíva v tom, že chcú byť normálni.“


■■ Košice, Prešov ■■


NORMÁLNA NEMECKÁ GENERÁCIA?


D BDOMA A VO SVETE
Na celom svete
vychádza Don Bosco
SALEZIÁNSKY BULLETÍN ZAČAL
VYDÁVAŤ DON BOSCO V ROKU 1877
NAJPRV V TALIANSKU A POTOM
ZAČAL POSTUPNE VYCHÁDZAŤ AJ
V INÝCH JAZYKOCH. DNES SA
VYDÁVA V 27 JAZYKOCH NA PIATICH
KONTINENTOCH. VŠADE, KDE
PÔSOBIA SALEZIÁNI.


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 9


■■ Rožňava ■■


■■ Nemecko ■■




Stretnutie začalo modlitbou ra-
dostného svätého ruženca na Studnič-
ke. V Bazilike Navštívenia Panny
Márie nasledovala videoprojekcia
o histórii a súčasnosti ACS. Slávnost-
nú svätú omšu celebroval don Jozef
Krušac SDB, provinciálny delegát sale-
ziánskych spolupracovníkov. V mene
prítomných najstarší člen združenia,
osemdesiatročný Vojtech Lojka obno-
vil prísľub.


Saleziánski spolupracovníci sú po-
slaní do miestnej cirkvi, venujú sa spo-
ločenstvám mladých, rodinám, po-
dieľajú sa na katechéze birmovancov
v duchu dona Bosca.


Agapé sprevádzalo slnečné počasie
a priateľská atmosféra. Pripravený
program pre deti samozrejme zaujal
predovšetkým tých menších, zvlášť
pozoruhodné boli situácie, v ktorých
sa rodičia venovali svojim deťom. Zau-
jal ma obraz matky, ktorá v náručí
držala unavené spiace dieťa. Takže ne-
chýbala rodinná atmosféra. Spoločen-
ský program sa skladal z troch častí.
Región západ sa zameral na históriu,
stred na súčasnosť a východ na bu-
dúcnosť saleziánskych spolupracovní-
kov. Stretnutie účastníci ukončili spo-
ločnou modlitbou Zdravas Mária.
Hlavná „hosťka“ Sr. Mária Trigila


FMA, členka svetovej
rady Združenia sale-
ziánskych spolupra-
covníkov odpovedala
na niekoľko otázok:


Ako sa vám páči na
Slovensku, ako vníma-
te prácu saleziánskych
spolupracovníkov?


Slovensko je kraji-
nou veľmi mladou.
Myslím si, že má na-
ozaj úrodnú pôdu pre
vznik nových povolaní.
Čo sa týka spolupra-
covníkov, mala som


možnosť vidieť kvalitu a u mladých
skutočný talent.


Ako vás, sestry FMA, vnímajú mla-
dí ľudia?


V Taliansku sú reholníčky FMA
vnímané pozitívne. Naozaj záleží na
prístupe. Sestra sa musí vedieť pri-
blížit k mladému človeku. Na druhej
strane aj mladý clovek musí byt ochot-
ný priblížiť sa k sestre.


Myslíte, že bolo tažšie vychovávať
mládež chudobnú, alebo mládež te-
raz, keď sa jej ponúkajú drogy?


Každé obdobie je zložité. Každá
doba má pozitívne a negatívne strán-
ky. To hlavné, čo musíme robiť, je
snažiť sa dobre spoznať spoločnosť,
a vnímavo vniknúť do reality dneš-
nej doby. V aktívnom angažovaní sa
v Cirkvi a v spolupráci s ďalšími
vzdelávacími inštitúciami hľadajme
reálnu inšpiráciu v preventívnom
systéme. V don Boscových časoch
zúrila materiálna chudoba, dnes je
problémom chudoba morálna. Teraz
sa chudobou nazývajú drogy. Je
dôležité správne chápať preventívny
systém. Treba hľadať zdroje v mla-
dom človeku a tieto zdroje podneco-
vať a správnym spôsobom podporo-
vať.


Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


D BAKTUALITA
Saleziánska rodina
na Starých Horách





10


Sr. Mária Trigila FMA počas svätej omše


Aký vzťah máte
k Panne Márii Pomocni-
ci?


Ja som pochopila, že
sa mám stať sestrou
v sanktuáriu Panny Má-
rie Slziacej v Syrakú-
zach. Sestry tam predá-
vali časopis Primavera.
Z ich správania som po-
chopila, že využívajú
všetky veci, aj tie najmen-
šie, aby sa priblížili mla-
dým. A v sanktuáriu
som si položila otázku:
Čo by sa stalo, keby
som od zajtra bola aj ja
dcérou Márie Pomocni-
ce? A som ňou! Už 25
rokov…


Máte nejakú obľúbenú časť zo Svätého
písma alebo životné krédo?


Všetko, čo robíš, rob pre spoločné dob-
ro. Svätý Pavol v jednom zo svojich listov
hovorí: Všetko, čo robíš, nerobíš pre seba,
ale pre dobro druhých.


Čo by ste odkázali mladým, ktorí pra-
cujú pre dobro iných?


Mám pred sebou jeden obraz. Dúhu
pokoja. Dúha má dva body, začiatok a ko-
niec. Vieme približne, kde začína, no jej


koniec sa stráca na horizonte a my ho ne-
vidíme, hoci sme si istí, že existuje. Aj
s prácou mladých pre druhých je to po-
dobné. Odrážame sa od určitého začiatku,
ale koniec sa nám zdá nejasný, zahalený
tajomstvom. No pred nami je cieľ, v ktorý
veríme. Hoci poznávame len z časti, spre-
vádza nás pri našej práci a aktivitách po-
koj, pretože vieme, komu sme uverili a Ten
nás privedie do cieľa.


Mária Cerovská
Foto: archív autorky


Staré Hory – Studnička


Staré Hory v kostole


STARÉ HORY SA 10. SEPTEMBRA
STALI MIESTOM CELOSLOVENSKEJ
ĎAKOVNEJ PÚTE PRI PRÍLEŽITOSTI
25. VÝROČIA OBNOVENEJ ČINNOSTI
ZDRUŽENIA SALEZIÁNSKYCH
SPOLUPRACOVNÍKOV NA
SLOVENSKU (ACS).


11D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5




Išli sme traja: pán Radošinský, Kamil
Kutarňa SDB a ja. Snažili sme sa kopíro-
vať trasu utekajúcich za hranice, nocľa-
hy i spôsob ich dopravy. Odchádzame
pešo v stredu 31. augusta zo Šaštína-
Stráží, kde máme svätú omšu, smerom
na Studienku, poblíž ktorej chceme pre-
spať, podobne ako skupiny, ktoré pre-


vádzal Titus. Ráno sa vydávame ku hra-
nici. Nik z nás tou cestou ešte nešiel,
preto je niekedy ťažké určiť správny
smer. Získavam tam istú nedôveru
k mapám. (Ak je na mape zakreslený
most, nie vždy tam musí byť.) Colníci
nás už čakajú a čakáme aj my s nimi na
motorový čln, ktorý nás má preplaviť
cez Moravu. Meškanie využívame na
slávenie svätej omše, na ktorú pozveme
i colníkov. Hútame, kadiaľ asi mohli vte-
dy naši utekať, vzniká viacero hypotéz.
Konečne prichádza čln, colníci nás kú-
sok zvezú k Morave, kde ich prosíme
o krátke filmovanie našou kamerou.


Vo vysnívanom Rakúsku nás nečaká
nič dobré: 1,5 metra vysoké pole žihľavy
a my v kraťasoch a tričku. Po dlhočiz-
ných 5 minútach sme z neho von
a hneď sa nás zmocnia roje komárov.
Stále sme v sovietskej zóne Rakúska,
preto niečo prejdeme pešo a niečo vla-
kom. Vo Viedni hľadáme saleziánov,
škoda, že s mapou, ktorá nepopisuje tú
časť Viedne, kde bývajú. No Michal si
spomína na meno ulice, kde spala jedna
z výprav; saleziáni tu sú aj po 50 ro-
koch. Prespíme u nich.


Ráno vlakom smerom na Linz s me-
dzizastávkou v dedinke Maria Neustift
(mariánsky kostol a 6 domov), kde
sa hybridnou nemčinou pýtame milej
osemdesiatničky, kadiaľ presne prechá-
dzala po vojne demarkačná čiara (deliaca
Rakúsko na 2 zóny: sovietsku a americ-
kú). Dačo sme vyzvedeli! V Linzi spíme
u saleziánov a hľadáme stopy po donovi
Faberovi (čistá reality šou s nečakaným
koncom). Linz – Salzburg – Innsbruck –
Brenner opäť vlakom. V Brenneri symbo-
licky prechádzame pešo z rakúskej stra-
ny popri okraji diaľnice a doslova po tu-
neli, cez husté krovie na taliansku stranu,
aby sme sa „vyhli kontrole“, podobne
ako Titusove skupiny. Na stanici nastu-
pujeme na vlak do Verony a cez Miláno
do Turína. Mimochodom, v Taliansku si
treba lístky pred cestou označiť, ak by ste
to nevedeli, ja to už viem. Keďže sa nám
nepodarilo vychytiť nejaký skorší vlak,
prenocujeme v čakárni milánskej stanice
s viac ako päťdesiatkou mladých anar-
chistov a pankáčov. Pohoda.


Konečne Valdocco, hneď vchádzame
do Baziliky a ďakujeme za celú púť
a ochranu Panny Márie. Zverujeme
jej všetkých, ktorých pri úteku chytili,
i osoby, za ktoré túto púť obetujeme.
Stretáme pána Minára a navštívime pá-
na Sersena. Ešte „menšia prechádzka“
mestom až k rieke Pád, kde sa Kamilovi
podaril pád, nič vážne, len škrabance.


Naspäť autobusom z Milána. Máme
fotku Garibaldiho na koni, takže jeho
autobusovú stanicu nemôžeme minúť.
V Bratislave ešte nakrátko na hrob dona
Titusa, kde na konci po celej púti na-
berám reálne presvedčenie o jeho svä-
tosti.


Vďaka za túto možnosť pánu Rado-
šinskému a bardejovskej komunite.


Martin Josko SDB
Foto: archív autora


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


13


Takto je to s nami a to vždy, keď sa
zadívame na fotografiu za sklom
skrinky. Na nej je dobrotivá tvár veľmi
múdreho, statočného saleziána pána
profesora Františka Valábka, ktorý zo-
mrel pred 25. rokmi 6. decembra
1980.


Spoznali sme ho na pohrebe dona
Titusa Zemana vo Vajnoroch a odvte-
dy sme patrili medzi tých, ktorí ho
navštevovali, pomáhali mu pri riešení
rozličných ťažkostí a on nás viedol
v duchovnom a občianskom živote.
On bol velikánom ducha. Pre kaž-
dého mal otvorené srdce i dvere


skromného bytu, v ktorom mával
denne svätú omšu. Na svätú omšu
k nemu prichádzali ľudia, hoci to bolo
nebezpečné, lebo bol sledovaný, od
detí až po staručkých zo všetkých
skupín spoločenského života. Pán
profesor bol pre všetkých priateľom,
radcom, bratom a duchovným vod-
com. Bol výborný pedagóg a psycho-
lóg, ale nadovšetko kňaz svätého živo-
ta.


Často dostával rozličnými cestami
balíky náboženských kníh, ktoré
ihneď rozdával. Každý týždeň v sobo-
tu cestoval z Bratislavy do Hodov, kde


mával sväté omše
u sestričiek.


Ako mladý kňaz
mal prednášku vo
vysokoškolskom in-
ternáte v Svoradove
o sociálnych aktivi-
tách Cirkvi. V dis-
kusii mu oponoval
Dr. Gustáv Husák,
s ktorým sa osobne
poznal. Podľa
Dr. Husáka komu-
nisti odstránia bie-
du sociálnymi zá-


konmi a Cirkev nebude potrebná. Pán
profesor mu oponoval a odpovedal,
že zákon má hranice, ale Cirkev dis-
ponuje láskou bez hraníc.


Ťarchu bývalého režimu pociťoval
pán profesor vo viacerých väzniciach.
V Leopoldove dokonca opäť mohol
diskutovať s Dr. Husákom pri driapa-
ní peria. Pán profesor nám rozprával
tento príbeh z jeho väzenského živo-
ta. V pondelok pred popolcovou stre-
dou ho eskortovali do iného väzenia.
Pán profesor ihneď po príchode hlá-
sil, že má Tbc. Na druhý deň ráno ho
priviedli k lekárovi. Dozorca ho po-
sotil do ordinácie, kde sa väzeň-lekár
pri spisovaní diagnózy spýtal, aké má
povolanie. Keď lekár počul: „Som ka-
tolícky kňaz salezián“, vyskočil, ucho-
pil pána profesora do náručia, zodvi-
hol ho, točil sa s ním a smial sa. Keď
ho uvoľnil zo svojho objatia, za-
dychčaný sa ho spýtal: „A vieš, prečo
si sem prišiel?“ A ihneď vysvetlil dô-
vod svojej veľkej radosti: „My sa tu už
od Vianoc modlíme, aby sme tu v pôs-
te mali katolíckeho kňaza, aby sme sa
mohli spovedať a mať sväté omše.“
Pán profesor konštatoval, že sväté
omše s pomocou lekára mával v tom-
to väzení omnoho dlhšie, než trval
pôst.


Pán profesor Valábek bol saleziá-
nom svätého života. Mal veľkú lásku
k Bohu a z neho čerpal silu slúžiť obe-
tavo všetkým bez rozdielu. V našom
živote má nadčasový rozmer, za čo
sme vďační dobrotivému Bohu.


manželia Lukšicovcí
Foto: archív redakcie


ČAS JE NEÚPROSNÝ. ZAHLADÍ ŽIAĽ A ZMIERŇUJE
BOLESŤ. NEODSTRAŇUJE SPOMIENKY. ČASTO ICH
UMOCŇUJE, NAJMÄ AK ICH VYVOLÁVA LÁSKA.


D BHISTÓRIA


12


V 50-TYCH ROKOCH SA VIACERO NAŠICH SPOLUBRATOV DOSTALO KU KŇAZSTVU VĎAKA
ILEGÁLNEMU ÚTEKU DO TALIANSKA. TAKÉTO PRECHODY HRANÍC ORGANIZOVAL AJ DON


TITUS ZEMAN. KONCOM LETA TRAJA ODVÁŽLIVCI ZOPAKOVALI PODOBNÝ „ÚTEK“. PÚŤ PO
STOPÁCH TITUSA ZEMANA, ZORGANIZOVAL JEHO SYNOVEC MICHAL RADOŠINSKÝ.


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


Spomienka na pána
profesora dona Valábka


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


Po stopách
Titusa Zemana


U SALEZIÁNOV VO VIEDNI


NOC STRÁVENÁ V PRÍRODE PRED
HRANICOU A RAŇAJKY


ZAČIATOK PÚTE V ŠAŠTÍNE


KONEČNE V TURÍNE SPOLU S PÁNOM
MINÁROM


Don František Valábek v strede


Don František Valábek druhý zľava




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 15


Spomienkové stretnutie sa začalo
za účasti zástupcov saleziánov a asi
300 veriacich vo vajnorskom kostole
Sedembolestnej Panny Márie svätou
omšou, ktorú celebroval otec provin-
ciál don Vladimír Fekete SDB a kon-
celebrovali don Štefan Šilhár SDB
a don Jozef Daniel Pravda SDB. Počas
svätej omše spieval Spevácky zbor Já-
na Pavla II. pod vedením Andreja De-
ma. V liturgii slova otec provinciál
v závere v krátkosti opísal obetavý ži-
vot dona Titusa, počas ktorého za
svoju činnosť pre rehoľu saleziánov
a Cirkev bol skoro obesený, ale nako-
niec strávil vo väzení „iba“ necelých
13 rokov a krátko po svojom prepus-
tení na slobodu zomrel. Obetné dary
priniesla mládež oblečená do vajnor-
ských krojov. V závere svätej omše
prečítal don Vladimír Fekete SDB
pozdravný list od hlavného predsta-
veného saleziánov dona Pascuala
Cháveza SDB.


Po skončení svätej omše odišli
všetci zúčastnení na miestny cintorín
k hrobu dona Titusa. Najskôr sa otec
provinciál pomodlil nad jeho hrobom
modlitbu za zosnulých a potom sa
spoločne pomodlili za dona Titusa.


Z cintorína sa účastníci stretnutia
presunuli na miesto, na ktorom pred
65 rokmi boli primície dona Titusa.
Tu prehovoril k prítomným z povere-
nia pani starostky Anny Zemanovej
poslanec pán Milan Mišák, ktorý
oznámil, že toto miesto na počesť ich
vzácneho rodáka bolo pomenované
„Námestie Titusa Zemana“.


Záverečná časť spomienkového
stretnutia o živote a diele dona Titusa
bola vo farskom klube Titusa Zemana.
Spomienkové stretnutie moderoval Mi-
chal Titus Radošinský, ktorý privítal
všetkých prítomných, v mene ktorých
zagratuloval otcovi provinciálovi dono-
vi Vladimírovi Feketovi SDB k 50. na-
rodeninám a zaželal mu mnoho úspe-


chov na novom pôsobisku v Jeruzale-
me po odovzdaní funkcie provinciála.
Potom požiadal dona Štefana Šilhára
SDB, aby prečítal pozdravný list od
Svätého Otca Benedikta XVI., adreso-
vaný tomuto zhromaždeniu.


Následne bol prečítaný úryvok
z pozdravu od dona Medarda Štepa-
novského SDB (Buxheim, Nemecko)
účastníka 1. skupiny, ktorú 31. augus-
ta 1950 ilegálne odviedol don Titus
do Turína v Taliansku.Po ňom prečítal
moderátor pozdravný list od dona Jo-
zefa Heribana SDB (Rím, Taliansko),
ktorý bol tiež účastníkom 1. skupiny.
Ďalej bolo prečítaných niekoľko myš-
lienok z listu dona Jozefa Ochabu
SDB (Pouille, Francúzsko), ktorý bol
účastníkom 2. skupiny, ktorú don Ti-
tus ilegálne odviedol do Turína 23.
októbra 1950. Potom bol prečítaný
úryvok z listu Prof. Klementa Poláčka
SDB (Rím, Taliansko), ktorý bol účast-
níkom 3. skupiny, ktorej sa ilegálny


prechod nepodaril, ale ktorému sa
vďaka donovi Titusovi podarilo nepo-
zorovane odísť z pohraničného pásma
a nebol chytený na hraniciach. Ako
posledný bol prečítaný pozdravný list
od dona Františka Teplana SDB (Tur-
čianske Teplice).


Následne požiadal moderátor dona
Štefana Šilhára SDB, ktorý strávil v za-
hraničí 41 rokov, aby sa s prítomnými
podelil o svoje spomienky na dona Ti-
tusa. Po donovi Šilhárovi SDB dostal
slovo Ing. Ján Brichta, účastník 3. sku-
piny, ktorej sa ilegálny prechod cez hra-
nice pod vedením dona Titusa nevyda-
ril. V krátkosti opísal svoje zoznámenie
sa s donom Titusom počas štúdia na
gymnáziu až po nevydarený pokus
o ilegálny prechod štátnej hranice na
rieke Morave a ich chytenie. Potom opí-
sal spôsoby mučenia, ktoré sám pod-
stúpil, pri čom podotkol, že don Titus
bol určite mučený ešte viac. Ďalej spo-
mínal súdny proces, kde sa všetci súde-
ní vo svojich výpovediach zamerali na
záchranu otca Titusa pred šibenicou, čo
sa im nakoniec aj podarilo a don Titus
bol odsúdený „iba“ na 25 rokov.


Po príhovore Ing. Jána Brichtu na-
sledovala neformálna beseda s mož-
nosťou oboznámiť sa s niektorými
materiálmi o živote dona Titusa v mi-
nigalérii, ktorá bola pri príležitosti
tohto stretnutia obohatená.


Počas tejto neformálnej besedy ma
oslovil pán Augustín Krivosudský. Po
chvíli som si uvedomil, že bola veľká
škoda, že sa neprihlásil počas besedy
o slovo, preto aspoň v skratke uve-
diem spomienky, o ktoré sa so mnou
podelil:


S donom Titusom som sa zozná-
mil pri športových hrách v roku 1945
ako študent gymnázia v Trnave. Vy-
tvorilo sa medzi nami úprimné pria-


teľstvo a don Titus ma volal Gustinko.
Don Titus bol mimoriadne kamarát-
sky, úprimný, tichý, skromný, láskavý
a pozorný k potrebám svojich cho-
vancov. V máji 1949 po zoštátnení sa-
leziánskeho ústavu sa naše cesty nadl-
ho rozišli. Jediné, čo som sa dozvedel,
bolo, že ho chytili na hraniciach a od-
súdili na mnoho rokov väzenia.


Potom sme sa stretli po jeho pre-
pustení z väzenia v jeho manzardke
u brata vo Vajnoroch. Rozprával mi
celý svoj príbeh, ktorý chvíľami spojil
i s humorom.


Potom zvážnel a hovoril ďalej:
Keď ma chytili nastala pre mňa


krížová cesta.
Najťažšie chvíle po fyzickej a psy-


chickej stránke som prežíval vo vyšet-
rovacej väzbe. Trvala v podstate dva
roky. Pod oknom cely som mal po-
pravisko. Denne tam privádzali ľudí.
Počúval som strašné až neľudské vý-
kriky a náreky – ešte aj tam ich muči-
li. Ja som žil v stálom strachu, že v kto-
romkoľvek okamihu sa otvoria dvere
na mojej cele a vyvedú ma na popra-
visko. Pozri sa na mňa, aj z toho som
takto ošedivel.


Keď sa mám v mysli vrátiť k ne-
predstaviteľnému mučeniu pri vyšet-
rovaní, poviem ti úprimne, že sa ma
zmocňuje úžasná hrôza. Pristupovali
k neľudským metódam bitia a trýzne-
nia najväčšieho stupňa. Opakovane
napr. pri vypočúvaní priniesli vedro
plné výkalov zo žumpy, ponorili – na-
tlačili mi tam hlavu a držali pokiaľ
som sa nezačal dusiť, obrovské ko-
pance do celého tela, silné údery
s predmetom, zauchá. Pri jednom
som dostal taký úder na pravé ucho,
že som ohluchol.


Bol veľmi rozrušený. Podarilo sa
mi ho postupne upokojiť tým, že jeho


obrovské úsilie za cenu nasadenia
vlastného života o záchranu kňazov
nebude zabudnuté a naša Matka Pan-
na Mária, ktorej bol celý svoj život od-
daný v žiadnom prípade ho neopustí.
Položil som mu otázku, ako dokázal
všetky tieto nepredstaviteľné muky
zdolať.


Ukázal mi na bustu zbičovaného
Pána Ježiša „Ecce homo“, ktorú mal
na stene a povedal:


Bol mi sprievodcom počas všet-
kých mojich utrpení – preto som tu.


Vyprevadil ma až na železničnú
stanicu, ale cestou sa stále obzeral, čo
mi bolo nápadné, tak som sa ho na to
opýtal. Jeho odpoveď bola:


Mám dojem, že ma stále sledujú.
Vtedy som si uvedomil: Je na slo-


bode, a predsa je ešte stále vo väzení!


Asi 5 – 6 rokov po smrti dona Ti-
tusa som stretol jedného jeho spolu-
väzňa, ktorý mi povedal:


„On bol kňaz – ja som neveriaci.
Hlboko sa skláňam pred statočnosťou
a obetavosťou tohto človeka. Bol prí-
kladom nielen mne, ale všetkým
väzňom, pretože denne si bral na seba
180 – 190% normy za väzňov, ktorí
fyzicky nevládali plniť svoje normy,
a preto nedostávali stravu.“


Život a skutky dona Zemana sa
veľmi nápadne podobajú životu
a skutkom svätého Jána Bosca, preto
vidím vo VDP donovi Titusovi Ze-
manovi živú kópiu svätého dona Bo-
sca. V službe Bohu vykonal obrov-
skú obetu, preto pevne verím, že Pán
Boh ho odmení a povýši na oltár svä-
tých.


Michal Titus Radošinský
Foto: Anton Jakubáč


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


14


CTITELIA DONA TITUSA ZEMANA USPORIADALI 13. AUGUSTA
SPOMIENKOVÉ STRETNUTIE K 65. VÝROČIU PRIMÍCIÍ DONA TITUSA
ZEMANA, KTORÉ BOLI VO VAJNOROCH 4. AUGUSTA 1940. PRIMÍCIÍ
SA ZÚČASTNILI VIACERÍ ZÁSTUPCOVIA ŠTÁTNYCH ÚRADOV A CIRKVI
NA ČELE S PÁNOM BISKUPOM DR. MICHALOM BUZALKOM.
FAKT, ŽE JEHO PRIMÍCIE BOLI PRE VAJNORY VEĽKOU UDALOSŤOU,
DOKAZUJE AJ ZÁPIS V KRONIKE, KTORÝ UROBIL VTEDAJŠÍ
KRONIKÁR JÁN GREBEČI NA TROCH STRANÁCH S PIATIMI
FOTOGRAFIAMI.


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


65. výročie primícií


dona Titusa


Obetné dary počas svätej omše vo vajnorskom kostole Modlitba za zosnulých pri hrobe dona TitusaStretnutie vo farskom klube Námestie Titusa Zemana vo Vajnoroch, miesto, kde mal v roku 1940
primície




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
sa dostal do nemocnice s názvom
Prem Dan spolu so skupinkou Špa-
nielov, Írov, Francúzov a s niekoľkými
ľuďmi z Taiwanu, Južnej Kórey, USA
a Talianska. Ostatní zo skupiny boli
pridelení do rôznych nemocníc po ce-
lej Kalkate i mimo nej.


Prvé dojmy z môjho pôsobiska bo-
li viac než pozitívne. Mal som obavy
z neznesiteľného zápachu a z radov
postelí s umierajúcimi ľuďmi. Opa-
kom toho bolo toto miesto, kde bolo
cítiť mandle po dezinfekčných pro-
striedkoch, na posteliach ležali ľudia
v pomerne dobrom zdravotnom stave
a uprostred komplexu budov bola
záhrada s kokosovými palmami a ba-
nánovníkmi. Naša práca spočívala
najmä v komunikácii s pacientmi
a z roznášania stravy. Popritom som
mal možnosť spoznať dobrovoľníkov,
s ktorými som pracoval. Bolo tu veľa
mladých ľudí, poväčšine študentov,
no spoznal som tu i podnikateľov, vr-
cholných manažérov, lekárov či profe-
sorov z renomovaných univerzít. Tre-
ba pripomenúť, že všetci sme tu
pracovali bez finančnej odmeny. Čo
sa týka náboženstiev tak to tu tiež bo-
lo pestré, stretával som tu od kresťa-
nov, ateistov až po budhistov a hindu-
istov. Najpozitívnejšie bolo, že nikto
sa nad nikoho nepovyšoval a nikto sa
nesnažil presvedčiť toho druhého, že
jeho náboženstvo nie je to pravé, čo
by mohlo vyvolať prípadné konflikty.


S prácou v domoch sme končili
zväčša okolo obeda a odtiaľ sme sa
vracali na ubytovňu, kde sme mali
spoločný obed. Strava pozostávala
najmä zo zeleniny, ovocia a rôznych
placiek, pravdaže, čo mohlo byť, to
bolo pikantné. Poobede počas voľ-
ného programu som spolu so svojím
spolužiakom Mišom chodieval po za-


ujímavostiach v Kalkate. Spočiatku
sme mávali veľké problémy s orientá-
ciou v meste, lebo značenie, na aké
sme my zvyknutí, tu neexistuje a na
mapách sú častokrát zle zaznačené
ulice alebo mosty. Spôsobov dopravy
po meste bolo viacero; premávali tu
autobusy, električky (nikto však neve-
del odkiaľ idú a kam idú), mohli ste si
zobrať taxík, rikšu alebo autorikšu
a taktiež tu premávalo aj metro, ktoré
bolo aj na európske pomery komfort-
né.


Medzi najkrajšie pozoruhodnosti
v Kalkate patrí určite Viktóriin pamät-
ník, kde býval britský miestokráľ do
roku 1947, kým bola India súčasťou
britského impéria. Za zmienku stojí aj
chrám bohyne Kálí, most Howrah,
ktorý patrí so siedmimi miliónmi ľudí,
ktorí denne po ňom prejdú, medzi
najfrekventovanejšie na svete. Zaují-
mavá je i štvrť City of joy (mesto ra-
dosti), ktorá pozostáva z rozostava-
ných panelových domov ešte za čias
britskej správy, kde teraz žijú ľudia,
ktorí sú šťastní, že sa im dostalo tohto
bývania.


Okrem Kalkaty časť z nás navštívi-
la aj mesto Varanási, ktoré leží na bre-
hoch Gangy asi 900 kilometrov od
Kalkaty. Pre hinduistov je toto miesto
niečo ako pre moslimov Mekka. Ľu-
dia veria, že keď sa okúpu vo svätých
vodách Gangy, budú mať celý deň
šťastný, a keď umrú vo Varanási, tak
vstúpia do vyššej duchovnej sféry.
Brehy Gangy sú na tomto mieste le-
mované chrámami, kam stále prichá-
dzajú tisícky pútnikov. Impozantné je
najmä sledovať ranné a večerné mod-
litby, pri ktorých ľudia spievajú a od-
riekajú modlitby. Okrem Gangy sme
vo Varanási navštívili aj chrám zasvä-
tený Krišnovi, hinduistickú univerzi-


tu, budhistický chrám či chrám opíc.
Celkovo sme tu strávili štyri dni a po
príchode do Kalkaty nám ostával už
iba týždeň do odletu domov. V skuto-
čnosti by však väčšina letela už aj zaj-
tra, lebo nás sužovali žalúdočné prob-
lémy a vysoké horúčky, ktoré sú často
neodmysliteľnou súčasťou cesty do
krajín ako je India. Posledné dni
nášho pobytu sa niesli v znamení na-
kupovania darčekov, vymieňania si
adries s ľuďmi, ktorých sme spoznali
v Indii a z radosti, že už onedlho si do-
ma dáme bryndzové halušky alebo
nejaký ten gulášik.


Pri štarte z kalkatského letiska asi
väčšina z nás dúfala, že toto nie je po-
sledný pohľad na Kalkatu a že bude-
me mať možnosť ešte sa sem vrátiť.
Počas letu nás potom trápila silná kli-
matizácia, málo miesta a núdzové pri-
státie v Istanbule. Domov sme prišli
až neskoro v noci, unavení z cesty i zo
zmeny klímy, avšak tešilo nás, že má-
me skúsenosť z nevšednej krajiny ako
je India.


Matej Mišťurík, Michal Beňo
študenti Gymnázia Jána Bosca,


Šaštín – Stráže, foto: autor


Presne tak isto som si predstavoval
Indiu aj ja, keď som na londýnskom
letisku Heathrow nastupoval do lie-
tadla, ktoré ma malo dopraviť do
cieľového miesta – indickej Kalkaty.
Po jedenástich hodinách letu som po-
tom mohol ja i zvyšok devätnásťčlen-
nej skupiny zo Slovenska porovnávať
predstavy so skutočnosťou.


Po úvodnej pasovej kontrole sme
vyšli z klimatizovaného letiska von,
kde nás ovalila teplota okolo 35 stu-
pňov a vysoká vlhkosť vzduchu. Z le-
tiska sme išli taxíkmi na ulicu Rafi


Ahmed Kidwai, kde bola budova, kto-
rá sa stala naším prechodným domo-
vom počas pobytu v Kalkate. Hneď
po príchode si väčšina z nás išla ľah-
núť, aby vyrovnala 4,5-hodinový po-
sun a pripravila sa na nočnú cestu au-
tobusom do Siliguri, mesta, ktoré je
vstupnou bránou do Himalájí.


Cestu pod strechu sveta, ktorá tr-
vala dlhšie ako let Viedeň – Londýn –
Kalkata nám počas jazdy spríjemňo-
vali filmy v bengálskom jazyku, pre-
rušované častým trúbením autobusu
na okoloidúce vozidlá. Zo Siliguri je
jediný spôsob, ako sa dostať do hôr,
prenajať si terénne auto, čo sme uro-
bili aj my. Cestou sme mali možnosť
prvýkrát vidieť indický vidiek a s ním
neodmysliteľné ryžové polia a v tejto
oblasti i čajové plantáže známeho
darjeelingského čaju. Ako sme stúpa-
li vyššie do hôr, postupne nás začala
obklopovať tropická džungľa, ktorá
teraz počas monzúnu hýrila zeleňou.


Do mesta Kalimpong, kde sme mali
zabezpečené ubytovanie sme došli až
večer a následne sme išli spať.


Nasledujúcich päť dní sme strávili
najmä na túrach v prírode, počas kto-
rých sme i raz prespali v horách na
jednej misijnej stanici. Taktiež sme na-
vštívili budhistický chrám s klášto-
rom, v okolí ktorého viali zástavy
s modlitbami, o ktorých budhisti ve-
ria, že ich vietor zanesie do neba. Čas
strávený v Himalájach nás obohatil
o nové zážitky zo sveta fauny a flóry,
ktorú väčšina predtým videla iba v te-
levízii, no aj v tom, že sme mali mož-
nosť vidieť koľko ľudskej námahy je za
jedným zrnkom ryže.


Z Himalájí sme sa vracali do Kal-
katy pohodlným vlakom, kde nás ča-
kala práca v nemocniciach, kvôli kto-
rej sme prišli do Indie. Na druhý deň
ráno sme boli porozdeľovaní do rôz-
nych domov, kde sme mali nasledujú-
ce tri týždne pracovať. Ja osobne som


INDIA. KRAJINA, PRI KTOREJ SA V MYSLI
NAŠINCA VYJAVIA OBRAZY TROPICKÝCH
PRALESOV, HINDUISTICKÝCH CHRÁMOV, ZÁBERY
Z FILMU O SANDOKANOVI A V NEPOSLEDNOM
RADE VEĽKÉ KONTRASTY MEDZI CHUDOBOU
A BOHATSTVOM.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 17


India známa
i neznáma


Na uliciach Kalkaty sa odpadky zhromažďujú voľne,
ale každé ráno sa kompletne odnášajú


Varanási a pútnici očisťujúci sa v posvätných vodách Gangy


Medzinárodná skupina dobrovoľníkov


Ryžové polia na úpätí Himalájí


Britský miestodržiteľský palác v Kalkate


Deti na katolíckej svätej omši




V roku 2006 sa začne už šiesty ročník
unikátneho projektu spoznávania
a hlbšieho pochopenia Svätého pís-
ma. Konferencia biskupov Slovenska
z podnetu otca biskupa Mons. Fran-
tiška Rábeka navrhla v Jubilejnom ro-
ku 2000 projekt vydávania časopisu
s názvom Sväté písmo pre každého.


Projekt bol uvedený pastierskym lis-
tom slovenských biskupov na 1. ad-
ventnú nedeľu v roku 2000. Uskutoč-
nenie projektu bolo zverené
Katolíckemu biblickému dielu a vyda-
vateľstvu Don Bosco. Prvé číslo časo-
pisu vyšlo v januári 2001.


Zámerom projektu je postupné vyda-
nie celého Svätého písma so zrozumi-
teľným biblicko-teologickým výkla-
dom a komentármi spolu
s ilustráciami s biblickými motívmi zo
svetovej umeleckej tvorby. Časopis je
prekladom z talianskeho originálu La
Bibbia per la famiglia. Ročne vychádza
11 čísel. Najskôr vyšiel Nový zákon –
spolu 27 čísel. Od júna 2003 začali
postupne vychádzať časti Starého zá-
kona. Projekt je naplánovaný do mája
2011. Celkovo bude dielo zaradené
do 115 čísel časopisu.


JEDINEČNÝ PROJEKT
Jedinečnosť projektu je v tom, že ide
o prvý kompletný komentár k Sväté-
mu písmu na Slovensku vôbec. Časo-
pis má povzbudiť veriacich a posilniť
ich duchovný život praktickou prácou
s Písmom. Nezanedbateľným cieľom


je pozdvihnutie biblickej aj všeobec-
nej kultúry ľudí na Slovensku.
Istý čitateľ nám do redakcie napísal:
„Netrpezlivo očakávam každé nové
číslo časopisu Sväté písmo pre kaž-


dého.“ To potvrdí každý, kto časopis
pravidelne číta.


AKO TO V SKUTOČNOSTI
VYZERÁ


Jadrom časopisu sú dvojstránky zo-
stavené pre lepšiu názornosť tak, že
v strede je doslovný text Svätého pís-
ma, vľavo je voľne prerozprávaný text
Písma a vpravo sú bližšie vysvetlené
niektoré výrazy. Aby si čitateľ vytvoril
lepšiu predstavu k vysvetlivke, sú tu
názorné fotografie a ilustrácie, ktoré
pochádzajú zo zbierok celého sveta.
Čitateľ sa oboznámi s dielami, ku kto-
rým nemá možnosť dostať sa iným
spôsobom.
Ďalšou rubrikou je bohato ilustrova-
ná Oáza. Nájdeme v nej niekoľko
článkov rôznych autorov, ktoré zaují-
mavo nadväzujú na predchádzajúci
text.
V rubrike Takto to porozprávam svo-
jim deťom sa môžu deti dozvedieť úpl-
ne prijateľným spôsobom obsah da-
ného čísla. Aj táto rubrika je
ilustrovaná maľbami pre deti.
Rubrika Slovo má prináša úryvok
prózy niekedy aj poézie niektorého
majstra svetovej literatúry. Ide o sub-
jektívny pohľad autora, ktorý čitateľa
vedie k uvažovaniu nad obsahom prá-
ve prečítaných častí Písma. V rubrike
Podnety uvádzame podnety čitateľov
alebo zamyslenia šéfredaktora časopi-
su otca Antona Tyrola.


ODPORÚČAME PRIJÍMAŤ
V MALÝCH DÁVKACH


Čitateľ, ktorý prečíta celý časopis, má
možnosť päťkrát uvažovať rôznymi
spôsobmi o určitej časti Svätého pís-
ma, a tak sa mu daný text dobre utvr-
dí. Dôležité je pravidelne čítať po ma-
lých dávkach. Časopis má 32 strán
a za mesiac ho dokáže perfektne
zvládnuť každý.


Božie slovo má smerodajný význam
pre život človeka. Celá ľudská kultúra,
či ide o morálku, maliarstvo, literatú-
ru, zákonodarstvo, ľudovú múdrosť


atď., je úzko previazaná s Božím slo-
vom. Osobitne po II. vatikánskom
koncile sa v Katolíckej cirkvi venuje
zvýšená pozornosť Svätému písmu.
V našom projekte ide predovšetkým
o dostupnosť týchto posvätných tex-
tov pre všetkých ľudí a tiež o to, aby sa
veriaci naučili prakticky pracovať
s Písmom a vedeli z neho čerpať to
vznešené poznanie Ježiša Krista,
o ktorom hovorí apoštol Pavol Flp 3,
8. Ide o osobné stretnutie sa človeka
so živým a osobným Slovom, ktorým
je Ježiš Kristus.


ZÚČASTNITE SA AJ VY
DOBRODRUŽSTVA


Časopis Sväté písmo pre každého je
prístupný celému generačnému spek-
tru. Každý sa môže zúčastniť dobro-
družstva spoznávania a odhaľovania
dejín spásy a zároveň pochopenia
a hlbšieho spoznávania Božieho zá-
meru s každým osobne a jedinečne.
Každý sa môže k projektu pridať ke-
dykoľvek, bez ohľadu na to, v ktorej
časti sa projekt práve nachádza. Kaž-
dá kniha Svätého písma je súčasťou
Biblie, ale tvorí samostatnú časť.


Časopis si môžete objednať telefonic-
ky, mailom, prostredníctvom interne-
tu alebo šekovou poukážkou (od 20.
novembra vo všetkých kostoloch a na
farách).


Eva Sitárová
ThDr. Anton Tyrol


Vydavateľstvo Don Bosco
Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2
tel.: 02 / 5557 2226
fax: 02 / 5557 4992
casopisy@donbosco.sk


Katolícke biblické dielo
Jilemnického 32/A, 059 21 Svit


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Unikátny projekt
Svätého písma
na Slovensku





ČASTO SA O SVÄTOM PÍSME HOVORÍ, ŽE JE TO KNIHA
KNÍH. JE NAOZAJ PRAVDA, ŽE OBSAH SVÄTÉHO PÍSMA JE
ROVNAKO AKTUÁLNY DNES PRE NÁS, AKO AJ PRE
NAŠICH PREDKOV PRED 2000 ROKMI, ČI POTOMKOV
O 200 ROKOV. V TEJTO KNIHE KAŽDÝ Z NÁS NÁJDE
KONKRÉTNE RADY DO ŽIVOTA.


VEDELI STE?
Po stretnutí s Pánom na vrchu Sinaj
vystupovali Mojžišovi z tváre lúče
svetla. Na ich pomenovanie používa
hebrejská Biblia výraz queren, ktorý
môže tiež znamenať aj „roh“. Svätý
Hieronym vo svojom latinskom pre-
klade uprednostnil tento druhý vý-
raz nezodpovedajúci kontextu. Tu
má svoj pôvod aj zobrazenie Mojžiša
s dvoma rohmi na čele v dielach
mnohých umelcov. (Obr.: Mojžiš
urobil medeného hada a vyvesil ho
na žrď. Kolorovaná medirytina,
Francúzsko, XVIII. stor. Zo zbierky
Galérie mesta Bratislavy.)


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


KNIHY STARÉHO ZÁKONA KNIHY NOVÉHO ZÁKONA


G
EN


EZ
IS


EX
O


D
U


S


LE
V


IT
IK


U
S


N
U


M
ER


I


D
EU


TE
RO


N
Ó


M
IU


M


JO
ZU


E


K
N


IH
A


S
U


D
C


O
V


RÚ
T


1.
K


N
IH


A
S


A
M


U
EL


O
VA


2.
K


N
IH


A
S


A
M


U
EL


O
VA


1.
K


N
IH


A
K


RÁ
ĽO


V


2.
K


N
IH


A
K


RÁ
ĽO


V


1.
K


N
IH


A
K


RO
N


ÍK


2.
K


N
IH


A
K


RO
N


ÍK


EZ
D


RÁ
Š


N
EH


EM
IÁ


Š


TO
BI


Á
Š


JU
D


IT
A


ES
TE


R


1.
K


N
. M


A
C


H
A


BE
JC


O
V


2.
K


N
. M


A
C


H
A


BE
JC


O
V


JÓ
B


ŽA
LM


Y


PR
ÍS


LO
V


IA


K
A


ZA
TE


Ľ


PI
ES


EŇ
P


IE
SN


Í


K
N


IH
A


M
Ú


D
RO


ST
I


K
N


IH
A


S
IR


A
C


H
O


V
C


O
VA


IZ
A


IÁ
Š


JE
RE


M
IÁ


Š


N
Á


RE
K


Y


BA
RU


C
H


EZ
EC


H
IE


L


D
A


N
IE


L


O
ZE


Á
Š


JO
EL


A
M


O
S


A
BD


IÁ
Š


JO
N


Á
Š


M
IC


H
EÁ


Š


N
A


H
U


M


H
A


BA
K


U
K


SO
FO


N
IÁ


Š


A
G


G
EU


S


ZA
C


H
A


RI
Á


Š


M
A


LA
C


H
IÁ


Š


M
A


TÚ
Š


M
A


RE
K


LU
K


Á
Š


JÁ
N


SK
U


TK
Y


A
PO


ŠT
O


LO
V


LI
ST


R
IM


A
N


O
M


1.
L


IS
T


K
O


R
IN


ŤA
N


O
M


2.
L


IS
T


KO
RI


N
ŤA


N
O


M


LI
ST


G
A


LA
ŤA


N
O


M


LI
ST


E
FE


ZA
N


O
M


LI
ST


F
IL


IP
A


N
O


M


LI
ST


K
O


LO
SA


N
O


M


1.
L


IS
T


SO
LÚ


N
Č


A
N


O
M


2.
L


IS
T


SO
LÚ


N
Č


A
N


O
M


1.
L


IS
T


TI
M


O
TE


JO
V


I


2.
L


IS
T


TI
M


O
TE


JO
V


I


LI
ST


T
ÍT


O
V


I


LI
ST


F
IL


EM
O


N
O


V
I


LI
ST


H
EB


RE
JO


M


JA
K


U
BO


V
L


IS
T


1.
P


ET
RO


V
L


IS
T


2.
P


ET
RO


V
L


IS
T


1.
J


Á
N


O
V


L
IS


T


2.
J


Á
N


O
V


L
IS


T


3.
J


Á
N


O
V


L
IS


T


JÚ
D


O
V


L
IS


T


K
N


IH
A


Z
JA


V
EN


IA


Počiatky a zákon Dejiny biblického ľudu Modlitba a múdrosť Proroci Evanjeliá Spisy apoštolov




D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


15-ročný chlapec pochádzajúci z Tr-
navy – z rodiny, kde bolo jedenásť de-
tí, prišiel na odporúčanie dona Hlubí-
ka do gymnázia v Šaštíne. Počas
rozmachu saleziánskeho života ho
študentské roky 1944 – 50 v Šaštíne
formovali najmä duchovne, vedo-
mostne, ale aj svojou bohatou kultúr-
nou činnosťou – spevom, hudbou, di-
vadlami, dychovkou. S predstavenými
a spolužiakmi si vybudoval priateľské
zväzky, ktoré sa počas nastávajúcich
rokov ešte viac upevnili vplyvom ne-
čakaných udalostí. Bolo to v posled-
nom ročníku gymnaziálnych štúdií.
Jeho prípravu na maturitu – v apríli
1950 prerušila tvrdá skúška – likvidá-
cia saleziánskeho domu komunistami
a pobyt v sústreďovacom kláštore
v Podolínci. Nasledoval sled dramatic-
kých udalostí v 50-tych rokoch. Pra-
covné tábory, vojenská služba v PTP,
Priehrada mládeže v Púchove. Tieto
udalosti ho nezlomili. Práve naopak.
Naučil sa postaviť násiliu zoči-voči.
Koncom 50-tych rokov vyštudoval
učiteľstvo slovenského jazyka a litera-
túry a hudobnej výchovy. Milované
učiteľské povolanie mal však možnosť
vykonávať iba niekoľko rokov. Pre vie-
ru, s ktorou sa nikdy neskrýval, mu


bola aj táto činnosť zakázaná. Neskôr
uplatnil schopnosti vychovávateľa
v rodine – najprv ako otec a neskôr
ako starý otec. Po páde komunistic-
kého režimu sa na 14 rokov znovu
vrátil do rodiny saleziánov – ako
predseda Slovenského združenia bý-
valých saleziánskych chovancov a ora-
toriánov.
A práve vtedy sme tu už boli my – je-
ho vnučky. Vďaka nemu sme celkom
od mala zasadli do školy saleziánske-
ho života, v ktorej nám bol nezabud-
nuteľným citlivým učiteľom viery
a sprostredkovateľom mnohých ma-
riánskych piesní a piesní o donovi Bo-
scovi, príbehov, stretnutí so vzácnymi
ľuďmi, bol pre nás zdrojom ponauče-
ní… Učili sme sa od neho, ako sa tre-
ba angažovať pre dobro druhých a byť
dušou stretnutí, ako brať tažkosti s ús-
mevom a nezľaknúť sa ich, ukázal
nám povznášajúcu silu hudby a spe-
vu, počas jeho života nás osobitne
oslovovalo, ako dokázal dôverovať Po-
mocnici kresťanov, ktorá mu v živote
toľkokrát pomohla.
Bol by to obyčajný ľudský príbeh,
akých sú tisíce. Toto je však príbeh
o človeku, ktorý celý život v ťažkých
podmienkach zanovito bránil vieru,
a overené dobré pravdy, ktorým sa
naučil počas saleziánskej mladosti, si
niesol ako poklad po celý život. Do
výchovy mladých – ako učiteľ, otec,
starý otec – podľa vzoru dona Bosca
investoval veľa síl a citu. Naša výchova
bola vecou jeho srdca do posledného
dňa.
A tak odkaz dona Bosca ostáva ak-
tuálny aj vďaka dobrým starým ot-
com, ako bol ten náš.


Mária a Jana Mladosievičové
Foto: archív rodiny


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Na stretnutí medzi bývalými chovancami
v roku 1999


S vďačnými vnučkami


S donom Andrejom Dermekom


Dňa 13. augusta 2005 sa dožíva 80. rokov
života jedna z najvýznamnejších exilo-
vých osobností slovenského života Univ.
prof. Dr. Milan Ďurica SDB. Kňaz, vedec,
historik, obhajca slovenských národných
dejín doma i vo svete, dlhé roky žijúci v Ta-
liansku, pôsobiaci na Slovensku, autor
mnohých vedeckých publikácií a stoviek
odborných, vedeckých i populárno-náuč-
ných príspevkov v zahraničnej i sloven-
skej odbornej tlači patrí medzi naj-
významnejších znalcov slovenských
národných dejín druhej polovice 20. sto-
ročia v súčasnosti. Matica slovenská ho
poctila svojím vyznamenaním pri príleži-
tosti jeho 75. narodenín.
Matica slovenská pri tejto príležitosti
Prof. Milanovi Ďuricovi SDB úprimne
blahoželá a ďakuje za všetky duchovné
i vedecké iniciatívy, ktoré takmer polsto-
ročným vedeckým a pedagogickým úsi-
lím obohatili spoznávanie slovenských
národných dejín, Slovákov vo svete. Je-
ho diela sú integrálnou súčasťou jej re-
gistrov, ako i knižnice Krajanského mú-
zea Matice slovenskej.
Univ. prof. Milanovi Ďuricovi SDB patrí
naďalej jej vďaka i želanie, aby svoju eru-
díciu a kvalifikovanú orientáciu v národ-
ných i medzinárodných dejinách využil
na poznanie a spoznávanie – najmä –
bielych miest slovenských národných
i medzinárodných dejín, ktorým zasvätil
väčšiu časť svojej vedeckej práce.


MATICA SLOVENSKÁ UNIV.
PROF. MILANOVI ĎURICOVI


SDB K NARODENINÁM


KLUB PRE RÓMSKE DETI


D BSPRÁVY
■■ Bratislava ■■


(* 30. 11. 1928 + 7. 11. 2004)
BOL TO OBYČAJNÝ ĽUDSKÝ
PRÍBEH, AKÝCH SÚ TISÍCE.
PRE NÁS JE VŠAK
NEZABUDNUTEĽNÝ A STÁLE
ŽIVÝ, AJ KEĎ TEN, NA
KTORÉHO SPOMÍNAME, NIE
JE UŽ ROK MEDZI NAMI.


V duchu vďačnej
spomienk
na Dominika Domoráka


y


21D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


Na podnet sestier Matky Teré-
zie otvorili petržalské salezián-
ky z komunity na Kremnickej
19 klub pre rómske deti pred-
školského veku. Tieto deti žijú
v osade pri obci Plavecký Štvr-
tok. Ešte pre pár rokmi sem ne-
mohla vstúpiť noha cudzieho
človeka a pre neustále konflik-
ty bola osada pod kontrolou
polície. Misionárkam lásky,
ktoré sem prichádzali z neďale-
kej Bratislavy, sa postupne po-
darilo zmeniť miestnu atmosfé-
ru. Pozvali do spolupráce
rôznych rehoľníkov a laikov,
ktorí sa pričinili o zvýšenie ži-
votnej úrovne obyvateľov a po-
zdvihnutie sviatostného života.
Vo svojej práci vnímali nalieha-
vú potrebu materskej školy,
pretože najmenším deťom sa
nedostávala základná ľudská
výchova, a preto neskôr neboli
schopné začleniť sa do vyučo-
vacieho procesu v škole. Do projektu
„klub detí v predškolskom veku“ zavolali
na pomoc saleziánky. Od začiatku no-
vého školského roka sem denne prichá-
dzajú sestry Andrea Badíková a Mária
Macáková, ktoré už majú skúsenosť
s prácou v materskej škole. S deťmi im
pomáhajú aj dve mladé rómske asistent-
ky, pre ktoré je to príležitosť mať zamest-
nanie a osvojovať si pracovné návyky.


Sestry sa usilujú o integrálne rozvíjanie
schopností detí. Formou didaktických
hier prebiehajú vzdelávacie aktivity, hy-
gienická, výtvarná, jazyková aj nábožen-
ská výchova so zameraním na rozvoj
prosociálnych postojov. Počas dňa je aj
priestor na osobný kontakt s deťmi a na
modlitbu.


sr. Andrea Miklovičová FMA


NOVÝ DOMÁCI HOLUB & ANIMÁTOR




D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 23


Pre slúženie svätej omše má-
me v súčasnosti k dispozícii
hlavne kaplnku v našom misij-
nom dome, kde slúžime sväté
omše pre verejnosť. Stavba
väčšieho kostola sa pripravova-
la už dlhšiu dobu. Počas návštevy Svä-
tého Otca Jána Pavla II. v Baku v máji
2002, daroval azerbajdžanský prezi-
dent Katolíckej cirkvi pozemok na
stavbu tohto kostola. Svätý Otec vtedy
posvätil jeho základný kameň. Prí-
pravné práce na stavbu a projektové
práce sa úspešne ukončili, a tak sa
mohla tohto septembra uskutočniť
slávnosť posvätenia a začatia stavby.


Pri uložení základného kameňa
boli prítomné viaceré osobnosti. Sláv-
nosť viedol prefekt Kongregácie pre
evanjelizáciu národov kardinál Cres-
centio Sepe z Vatikánu. Asistoval mu
nuncius Claudio Gugerotti z Gruzín-
ska, pod ktorého jurisdikciu spadá aj
Azerbajdžan. Celé obrady organizač-
ne zabezpečovali naši bratia pod ve-
dením dona Jána Čaplu, ktorý je pred-
staveným misie sui iuris na území
Azerbajdžanu.


Náboženská tolerancia v Azerbaj-
džane je príkladná. Svedectvom toho
bola účasť predstaviteľov iných cirkví.
Prítomný bol pravoslávny biskup,
predstaviteľ židovskej komunity a aj
predstavitelia mohamedánskej cirkvi.


Na slávnosti sa zúčastnili aj civilné
autority: poradca prezidenta pre ná-
boženské otázky, veľvyslanci USA, Ta-
lianska a OSN.


Stavba sa teda začala a dozerať na
ňu bude aj slovenský kňaz Peter Fi-
dermak, ktorý je známy viacerými cir-
kevnými stavbami na Slovensku i na
Sibíri. Podľa plánov by stavba nemala
trvať dlhšie ako jeden rok.


V rámci tejto slávnosti sa uskutoč-
nilo aj posvätenie základov nového
diela pre sociálnu činnosť a pre bez-


domovcov v Baku. Túto stavbu finan-
cuje sponzor z Talianska a po dokon-
čení ju prevezmú Dcéry Milosrdnej
lásky Matky Terézie. Pozemok na ňu
daroval znovu azerbajdžanský prezi-
dent a jej súčasťou bude aj kaplnka
pre verejnosť.


Do Katolíckej cirkvi v Azerbajdža-
ne patrí asi 150 miestnych obyvateľov
a zhruba 200 zahraničných diploma-
tov a pracovníkov, ktorí sa nachádza-
jú v Baku. Naši spolubratia pripravujú
15 katechumenov na krst a na sväté
omše chodia aj nepokrstení ľudia, kto-
rí sa zaujímajú o naše aktivity. V Baku
sú prítomní šiesti spolubratia so Slo-
venska: Ján Čapla, Martin Bonkálo,
Marián Kališ, Štefan Kormančík, Jozef
Marek a Peter Červeň. Spolu s nimi
tam pracujú traja misijní dobrovoľní-
ci: Judita Stempelová, Janka Šarišská
a Andrej Foltán. V súčasnosti hľadá-
me ďalší vhodný dom na zakúpenie
a pripravuje sa rozdelenie komunity
na dve časti.


Katolícka cirkev má v Azerbajdža-
ne, ktorý je mohamedánskou kraji-
nou, značnú podporu aj zo strany ci-
vilných autorít na najvyššej úrovni.
Pre politikov sú aj podobné cirkevné
slávnosti, akou bola táto, príležitosťou
prezentovať sa a ukázať, že zabez-
pečujú svojmu ľudu rozvoj a kontakty
so západným svetom, od ktorého oča-
kávajú prílev investícií hlavne do rop-
ného priemyslu.


Štefan Kormančík SDB
Foto: archív autora


D BMISIE


Deti sa dosýta môžu zohriať na slnku
a vykúpať v mori. Ale nie všetky majú tú-
to možnosť. More je na mnohých mies-
tach neprístupné, skalnaté, plné trávy
i živočíchov žijúcich v mori, ako ryby, ha-
dy, jašterice. Na plážach treba platiť a na
iných miestach sa ľudia boja vstúpiť do
mora. Iba málo mladých vie plávať.
V roku 2002 otec Jozef Daniel Pravda,
vtedajší predstavený misie, zakúpil pre
potreby misie v Baku chatu pri mori. Tú-
to bolo potrebné dostavovať, postupne ju
opravovali bratia saleziáni a vylepšovanie
trvá naďalej. Ako sa ukázalo, je požehna-
ním pre všetkých, lebo okrem letných tá-
borov tu prebiehajú všetky duchovné ob-
novy farníkov, aj individuálne rekreácie.
Príprava na leto začala v našej farnosti
skôr ako letné obdobie. Od januára sme
pripravovali animátorov na prácu vedú-
cich skupín nielen katechetickými vedo-
mosťami, ale aj vzťahom k mladým podľa
don Boscovho preventívneho systému.
I keď nie všetci dochvíľne chodili na prí-
pravu, napokon ochotne dobehli zameš-
kané pred začatím táborov. Vďaka eku-
menickému hnutiu a aktivite baptistov,
dostali sa mladí na desaťdňový seminár,
v ktorom sa podrobne dozvedeli o nápl-
ni práce vedúcich v kresťanských tábo-
roch. o ich povinnostiach a tiež duchov-
nej formácii. Naučili sa novým hrám,
nápadom, ako organizovať biblické hodi-
ny, šport, ručné práce, spev, aby zaujali
malých divákov. Seminár bol obohacujú-
ci aj pre pestovanie družných ekumenic-
kých vzťahov.
V prvej polovici júna sme začali s prvým
táborom pre deti a rodiny, ktoré pochá-


dzajú z chudobného prostredia. Rodičov
sa veľa nenazbieralo, lebo rodiny tvoria
len matky, ktoré pre isté príčiny napokon
museli zostať doma. Tie, čo prišli, slúžili
v kuchyni, v zdravotnej službe, pomáhali
pri upratovaní. Deti boli siroty a polosi-
roty, s citeľnou emočnou depriváciou
v rodine (chýbanie rodičov). Tábor tohto
druhu bol prvýkrát organizovaný z prog-
ramu „Adopcie na diaľku“.
Počas pobytu sa naučili nové piesne, do-
plňovali si vedomosti zo zemepisu, histó-
rie, z etiky správania, stolovania. Okrem
toho mali ručné práce, práce v záhrade
i popoludňajší oddych. Netrpezlivo čaka-
li na kúpanie v mori, ale aj na futbal a vo-
lejbal, ktorý bol súčasťou každého dňa.
Športové hry aj iné súťažné hry mali deti
rady a samy si nacvičovali rôzne scénky
a vystúpenia na večerné stretnutia. Aj zá-
verečný program týždňa ukázal, aké ta-
lenty majú tieto deti. Našli si nových pria-
teľov a s vďakou myslia na tých, ktorí im
zabezpečili tento bezplatný pobyt.
Onedlho bol tábor pre dievčatá vo veku
8 – 14 rokov s podobnou náplňou. Naše
katechetické hodiny v tomto tábore boli
zamerané na rozoberanie starozákon-
ného príbehu „Jozef a jeho bratia“. Téma
sa opakovala v homíliách, aj pri večer-
ných stretnutiach na izbách a dievčatá
pohotovo nacvičovali časť príbehu
v scénkach. V tejto skupine sme mali
väčšinu detí z farnosti, takže sme ich
dobre poznali a mohli rozvíjať ich po-
znatky. Program bol doplnený „Olympij-
skými športovými hrami“, karnevalom
a hľadaním talentu v tábore pod názvom
„Hviezdny čas“.


Jedného dňa sme sa vybrali na exkurziu
do Centra energetiky naftového priemys-
lu, kde majú jedno oddelenie pre výcho-
vu mladých. Tu nám premietli film o ich
činnosti a potom na počítačoch si deti
utvrdzovali vedomosti, ktoré získali vý-
kladom. Ekologické oddelenie bolo zau-
jímavé ich starostlivosťou o živočíchov
a výkladom, ako sú zvieratá dôležité pre
človeka. Čisté klimatizované prostredie,
jemné správanie zamestnancov i bufeto-
vé pohostenie, bolo pre deti mimoriad-
nym zážitkom. Deti napokon zaspievali
niekoľko piesní tým, ktorí nás sprevádza-
li po závode a odovzdali pozdravy vyro-
bené vlastnými rukami. My sme museli
vyplniť dotazníky, hodnotiace exkurziu.
Tak popri oddychu dievčatá získali pred-
stavu, ako sa v podniku pracuje.
Desať dní v činnosti rýchlo prebehne,
a tak sa nám bolo treba vrátiť. Dievčatá
vysoko hodnotili programy tábora a my
sme vďačili Pánovi na poslednej svätej
omši za zdravie i šťastný návrat domov.
Nasledovali ešte dva ďalšie turnusy – tá-
bor pre chlapcov a pre mládež.
Chceme sa poďakovať i touto cestou
všetkým, ktorí prispeli na misiu v Azer-
bajdžane, osobitne tým, čo pravidelne fi-
nančne prispievajú na účet PAD. Bez
vašich finančných príspevkov sotva by
sme mohli takéto tábory realizovať. Nech
Pán aj vás naplní tou radosťou, akú pre-
žívali deti počas pobytu pri mori.


Judita Stempelová
Foto: archív autorky


22 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


V OKTÓBRI 2000 OTVORILI PRVÍ DVAJA SLOVENSKÍ
SALEZIÁNI KATOLÍCKU MISIU V BAKU. O PÄŤ ROKOV
NESKÔR, 11. SEPTEMBRA 2005, SA TU USKUTOČNILO
SLÁVNOSTNÉ POSVÄTENIE STAVBY PRVÉHO
KATOLÍCKEHO KOSTOLA V TEJTO KRAJINE.


Leto pri Kaspickom mori
PRÁZDNINY SÚ PRE ŠKOLÁKOV DLHO OČAKÁVANÝM
OBDOBÍM ODDYCHU A REKREÁCIE. V AZERBAJDŽANE
PRE KLIMATICKÉ PODMIENKY PRÁZDNINY ZAČÍNAJÚ
1. JÚNA A KONČIA 15. SEPTEMBRA.


Judita Stempelová


Prvý katolícky kostol
v Azerbajdžane


Zalievanie pergamenu v základnom kameni.




jarmokov i slávnosti, ktoré vyženú
z tela prebytočné škodliviny. Je ne-
smierne dôležité týmito aktivitami ro-
zšíriť duchovný rozmer u mladých ľu-
dí. Týmto návratom k svojim
koreňom a k životu ľudí Cirkev vy-
chováva svoje deti.


RODINNÉ TRADÍCIE


„Tak, ako si tu žijete?“ opýtal som pri
návšteve domácich.
„No tak obyčajne… Život všeličo pri-
nesie. Ale nesťažujeme sa,“ povedala
domáca pani.
„Naši starkí sa mali omnoho ťažšie,“
dodal jej manžel. Debata voľne po-
kračovala. Potom ich syn odišiel do iz-
by a o chvíľu sa vrátil. V ruke mal akú-
si knihu.
„Pozrite sa, čo naša rodina má… To je
náš drahocenný klenot.“


Do rúk mi dal veľmi starú Bibliu. Keď
som ju otvoril, na okraji boli napísané
rôzne údaje. Už niekoľko generácií do
nej písalo o veľkých udalostiach, kto-
ré prežívali. Boli tam roky narodenia
nových členov, dátumy úmrtia, sva-
dieb, pekné myšlienky, poďakovanie
za návrat z vojny… Božie slovo bolo


vedľa ľudských osudov. Dozvedel
som sa, že pri nedeľnom obede si pre-
čítajú úryvok z Písma, aj niektorú
udalosť, čo sa stala predkom. Musel
som uznať, že ide o peknú aktivitu.
Ako som sa neskôr dozvedel, rodina
pestovala aj iné nádherné tradície.


Slovo tradícia pochádza z latinského
„tradere“ a znamená „odovzdať“, „pre-
nášať“. Keby nám naši predkovia nič
neodovzdali, museli by sme všetky
poznatky nanovo získavať. Koľko po-
kusov a omylov by sme opakovali…
Opakovali by sme tie isté chyby. Len
vzdychy a nadávky by boli asi iné.
Našťastie skúsenosti, ktoré jednotli-
vec cez život získal, sú odovzdávané
ďalšej generácii. To platí aj o nábožen-
stve. Tradícia vychováva, dá sa z nej
poučiť, nasať múdrosť.


SILA UKRYTÁ V PRAMENI


Aké krásne by to bolo, keby ľudia
skonštatovali: „Na zem spadlo nebo
v podobe teba.“
/J. Consul/


V procese odovzdávania tradície
majú zvlášť veľký význam nedele. Ne-
deľa skrýva rezervy. Tu sa nachádza
skrytý čas pre rodinu. Ak chceme čer-
pať silu, duchovné povzbudenie z ne-
dele, mali by sme oprášiť aj tradície.
Čím skôr to tam u vás doma spustíte,
tým lepšie. A preto mám návrh:


Čo tak pripraviť peknú aktivitu v zá-
vislosti od liturgického roka? Nech
však nedýcha ako film pre pamätní-
kov. Má to žiť. Nech je krásna, svieža,
príťažlivá… Má viesť k objaveniu Boha.
Pri výbere projektu sú dôležité otázky:
„Čo prežijeme v tej-ktorej aktivite?
V čom nám môže pomôcť?“ Začnime
od adventu… Urobme si adventný ve-
niec, čítajme Písmo, očakávajme prí-
chod Pána. Urobme si rodinnú nás-
tenku… Počas Vianoc nacvičme
koledy, betlehemcov, Troch kráľov…
A veľa sa o tom doma i medzi priateľ-
mi rozprávajte. Istotne dôjde k výme-
ne nádherných zážitkov.


OVOCIE NÁMAHY


„Mysle sú bojiskom a predstavy trofe-
jou o ktoré sa zápasí.“
/M. Carothers/


„Pokrmom“ pre mozog sú najmä
myšlienky, signály, emócie. Nachádza-
me sa vo svete, v ktorom na nás udie-
ra nespočetne veľa najrôznejších im-
pulzov. Mladí ľudia dostávajú zo sveta
obrovské množstvo dát. Ľudský mo-
zog ich triedi, ukladá… Základným
kritériom je: Má to pre mňa význam
alebo nie? Úsudok robí svedomie
a podľa jeho rozhodnutia vytvára sys-
tém i hierarchiu hodnôt. Človek po-
dľa toho potom koná. Preto je ne-
smierne dôležité:


a, čo pustím do svojho vnútra
b, ako to triedim
c, čo ponechávam a čo vyhodím.


Logický uzáver je: Ak pustím do duše
dobré veci, ak mám správne sformo-
vané svedomie a žijem podľa pravdy,
budem sa dobre rozvíjať. Vyrastie zo
mňa dobrý človek. Posun k dobrému
začína v zmene zmýšľania. Prezradil
nám to Kristus. Platí aj to, že z opako-
vania dobrej činnosti vzniká dobrý
návyk. A z návyku čnosť. Človek vte-
dy robí dobro s ľahkosťou a pozitívne
sa rozvíja. Buduje svoju kresťanskú
i národnú identitu. Vie, kto je a čo má
robiť. Postupne ovplyvňuje okolie.
Pravé hodnoty sa dostávajú do spolo-
čnosti… Ak preberiem z tradície od-
skúšané veci, tie, ktoré pomohli iným,
môžem sa považovať za múdreho člo-
veka. Kresťanské tradície uchovávajú
tie najlepšie veci. Sú prameňom ra-
dosti.


Súťaž


Skúste sa zamyslieť, čo sa dá robiť
s nedeľou a s vašou rodinou. Napíšte
nám, ktorá tradícia je pre vás naj-
väčším duchovným prínosom. Na
troch vyžrebovaných prispievateľov
čaká pekná cena. A vaše nápady veľmi
radi zverejníme a tak sa vzájomne
obohatíme.


Čo dodať na záver? Atmosféra má
vôňu. Liturgický rok je krásny, keď je
prežívaný s láskou. Ak nie teraz, tak
potom kedy začnem pracovať na du-
chovnom raste seba aj rodiny?


Z úprimného srdca vám to želám. Váš
Jozef Luscoň.


Foto: SDB, Partizánske


V jednej dedine ne-
mohli dostavať kos-
tol. Pán farár z plnej
sily povzbudzoval
svojich veriacich
k zbierkam, ale po-
trebná suma na do-
končenie diela bola
privysoká. Poroz-
mýšľal ako pokračo-
vať ďalej. A potom
mu to v mysli
blysklo:
„Veď je to ich vec.“
A preto sa rozhodol
pre razantný krok:
„Drahí veriaci, pro-
sím vás pozvite na
budúcu nedeľu do kostola aj svojich
neveriacich priateľov. Budem mať
k vám zásadný príhovor…“ oznámil
v oznamoch. Zvedaví veriaci i neveria-
ci sa o týždeň dostavili v hojnejšom
počte. A kňaz sa im prihovoril takto:
„Drahí moji, viete, že sme v krízovej si-
tuáci. Staviame kostol a nie a nie ho
dokončiť. Vaše milodary nám veľmi
pomohli, ale nestačia. Potrebujeme
ďalšie peniaze, preto musíme začať
podnikať.“ Veriaci sa zamrvili a potom
medzi nimi zašumelo. Prítomní neve-
deli, ako sa pri slove „podnikať“ tváriť.
Kňaza prerušili prekvapené výkriky:
„Ako? Čože?S čím?“
„Veru, musíme podnikať.“ pokračoval
kňaz. Niektorí prehltli slinu, ale tety
mu horlivo pritakali.
„Teraz vám rozdám posledné peniaze,
ktoré máme vo farskej pokladnici a vy
ich investujte tak, aby nám do mesiaca
priniesli zisk.“ Na prekvapenie všet-
kých kňaz začal ľuďom rozdávať pe-
niaze. Jeden dostal sto, iný tisíc, ďalší
dvadsať korún… Veriaci mali ešte dlho
otvorené ústa a dedina žila slovom
„podnikanie“. No akcia sa oplatila.
O mesiac farská rada aktivitu vyhod-
notila a zistilo sa, že im to prinieslo
pekný obnos peňazí.


Aj Boh je nebojácny investor. Investo-
val do ľudí veľa darov. Dostali nádher-
né vlastnosti, ktorými môžu skrášliť
seba aj iných. Treba upozorniť, že vô-


bec na nás nešetril a že mu nejde
o materiálne zisky. On počíta len to,
čo sa usadilo v duchu a čo je trváce.
Ide mu o lásku a jej ovocie. Poďme sle-
dovať ďalšie jeho „podnikateľské akti-
vity“ a poučme sa, ako investovať do
výchovy mladých ľudí. Keďže práve
v tomto čase končil Liturgický rok
a o chvíľu – adventom – začína nový,
skúsme sa zamyslieť, čo sa dá z neho
využiť vo výchove.


NAJLEPŠIE INVESTÍCIE


„V úžase nad svetom spočíva krása ži-
vota. Aj večnosť je neustály úžas… Čo
urobila pre nás Láska. To patrí medzi
najväčšie rozkoše človeka.“
/Časť meditácie/


Boh v pravom čase spúšťa aktivity,
ktoré ponúkajú rozvoj a záchranu ľu-
dí. Aby sme to hlbšie pochopili, musí-
me sledovať nielen svoj život, ale sa
pozrieť aj do ľudských dejín. Jeho čin-
nosť v dejinách nazývame Dejiny spá-
sy. Aby sme nezabudli na spásonosné
tajomstvá, na najväčšie investície, kto-
ré Boh pre našu záchranu v dejinách
urobil, pripomíname si ich počas cir-
kevného (liturgického) roku. V centre
je život Ježiša Krista, najmä jeho smrť
a zmŕtvychvstanie. Preto je Veľká noc
„sviatok sviatkov“, „slávnosť slávnos-
ti“. Liturgický rok je rozvinutím rozlič-


ných aspektov jedi-
ného veľkonočného
tajomstva. Prechá-
dzame v ňom cez
udalosti, ktoré tento
sviatok predchádza-
jú i nasledujú po
ňom.


MYSLIEŤ TO
S BOHOM
ÚPRIMNE


Mladé dievča sa vrá-
tilo po ročnom po-
byte z Anglicka.
V rodine zanietene


vyrozprávalo svoje zážitky. Keď prišla
reč na vieru, vyslovila sa takto:
„Viete, s rečou to bolo u mňa ťažšie.
V kostole som mnohému nerozumela.
Ale vždy som pochopila, čo sa robí
v omši, kedy je advent, Vianoce, pôst,
veľkonočné obdobie… Keby ste vedeli,
ako som bola rada, že som tu našla to,
čo bolo aj doma. Dalo mi to orientá-
ciu, životné súradnice, kde som, čo
treba žiť, ku komu patrím. Zachránilo
mi to identitu kresťana. A potom som
sa rozpamätala, čo sme robili v kaž-
dom období v rodine. Jemne som to
ponúkla rodine, v ktorej som pracova-
la.“
„A prijali to?“ opýtala sa mama.
„A ešte ako. Spestrilo im to život. Oni
nič podobné na oslavu sviatkov ne-
majú. Preto si všetko zapisovali, aby to
v budúcnosti uskutočnili,“ dokončila
spokojne svoju reč dievčina.


Takže ako je to s tým liturgickým ro-
kom? Zdrojom, inšpiráciou preň je
Sväté písmo. Veľké udalosti z Biblie sa
premietli do liturgie. Tá má svoje ob-
dobia. Ľudia jednotlivé sviatky oboha-
tili svojou tvorivosťou a vznikla tak ľu-
dová tradícia. V obľube sú roráty,
adventné vence, koledy, jasličkové po-
božnosti, pašie, krížové cesty (aj v prí-
rode), cesta svetla, pálenie ohňa na Já-
na, zvyky na Luciu, Ondreja… Cirkev
vo svojej múdrosti ustanovila rytmus
radosti i stíšenia, chvíle karnevalov,


D BVÝCHOVA
Zveľadiť dedičstvo


24 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 25D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5




ako si zabil toho Egypťana?“. Hebreji
začínajú odmietať tohto človeka, kto-
rý sa stáva veľmi nepohodlným, pre-
tože Mojžiš sa začína takto správať.
Prišiel tam s myšlienkou zmeniť svet
a hneď uplatňuje násilie. Otázka je le-
gitímna: „Kto ťa ustanovil za vodcu?
Chceš sa stať naším vodcom, naším
pánom? Ako sa opovažuješ? Kto ťa
medzi nami ustanovil?“. Vtedy Mojžiš
začína chápať. Veľkodušnosť a nadše-
nie sa rýchlo stretli s násilím pravidiel.
Možno ste to už tiež zakúsili: máte vo
svojom srdci sen, začnete ho realizo-
vať a tu zbadáte, že hranica medzi rea-
litou a snom je oveľa tvrdšia, oveľa
horkejšia, oveľa väčšia, ako ste si mys-
leli. Mojžiš prežíva túto drámu. On,
nadšenec, zamilovaný do lásky. Pri-
chádza mi na myseľ hocijaký chlapec
alebo dievča, ktorí sú prvýkrát zasiah-
nutí silným citom, mysliac si, že sú za-
milovaní, ale v skutočnosti sú možno
zamilovaní len do citu lásky. On chcel
byť osloboditeľom svojho ľudu, tým,
ktorý vráti svojmu ľudu dôstojnosť,
ale jeho ľud ho naopak odmieta. Ho-
voria mu, že je nepríjemný a prišiel
ich rušiť. Mojžiš zakúša veľkú bolesť


porážky. On, naivný rojko, mladík,
ktorý poznal sladkú nevedomosť, po-
znáva plnú váhu reality.
Ak jeho prvých 40 rokov boli roky
„sladkej nevedomosti“, jeho druhých
40 rokov budú roky „tvrdej reality“.
Začať chápať, aký je zmysel cesty. Pre-
chádza sa zo „sladkej nevedomosti“
do tvrdosti reality, od sna zmeniť veci,
ku námahe a nutnosti zakúšať ťažobu


vecí. A hľa, Mojžiš musí utiecť. Stal sa
cudzincom nielen pre faraónov dom,
ale cudzincom aj pre svojich bratov,
pretože vyrobil problémy. Cudzincom
pre seba samého, pretože on, snívajú-
ci a túžiaci po novom a inom svete, sa
stáva sám utečencom.


Mons. Bruno Forte
Ilustrácie: Z. Shisha, A. Cola


D BLABORATÓRIUM VIERY


Je to pekný symbol, pretože keď si
hľadíme do očí, komunikujeme aj po-
hľadom ponad slová.
Ďalšia pekná hebrejská tradícia hovo-
rí o „Mojžišových dvierkach“: Večný
sedí na veľmi vysokom tróne a pod
trónom sú malé dvierka, ktoré sa na-
zývajú „Mojžišove dvierka“. Podľa tra-
dície slúžia pre situácie, keď anjelov,
ktorí sú samozrejme dobrí, pochytí
závisť kvôli priateľstvu a láske, ktorú
Boh prejavuje Mojžišovi. Vtedy Mojžiš
rýchlo prejde cez tieto dvierka a skry-
je sa pod Božím trónom. Najvyšší po-
tom zavrie svojou nohou dvierka, aby
ho uchránil. Príbeh nám môže na-
značiť, koľko lásky a nežnosti má Boh
pre svojho Mojžiša.
Chceme spoznať tohto Mojžiša a zis-
tiť, prečo je taký dôležitý. V Novom
Zákone sa nachádza 80 citácií Mojžiša
a vo všetkých synagógach, aj v Ježišo-
vých časoch, sa nachádza jedna ka-
tedra, ktorá sa nazýva „Mojžišova ka-
tedra“. Prednedávnom som bol pri
vykopávkach mesta Korozaim v ob-
lasti Tiberiadského jazera. Bol som
veľmi pohnutý, keď som vstúpil me-
dzi zvyšky synagógy a videl som tam


„Mojžišovu katedru“ z kameňa, ktorá
slúžila na pripomínanie autority veľ-
kého proroka a zákona – tóry, ktorý
dal Boh cez neho.
V kresťanskej tradícii je dôležitosť
Mojžiša uznávaná. Veľký cirkevný
otec Gregor Nissénsky napísal Mo-
jžišov život. Prečo? Pretože to, čo žil
Mojžiš, musíme žiť aj my všetci. Cesta
Mojžiša je aj našou cestou. Pavol píše
v prvom liste Korinťanom, že my sme
pokrstení v Kristovi, ale Hebreji sú po-
krstení v Mojžišovi, takže Mojžiš bol
pre Hebrejov tým, čím je Kristus pre
nás. Mojžiš sa tak stáva výnimočným
predchodcom Krista.
V skutkoch apoštolov sa nám pred-
stavuje história Mojžiša v troch veľ-
kých etapách, pričom každá trvá 40
rokov. Symbolizmus čísel je v Biblii
veľmi dôležitý. Napríklad číslo vesmí-
ru je 4, pretože existujú štyri hlavné
body. Osobitným číslom je 40, ktoré
je číslom sveta vynásobeným 10, kto-
rá je zas číslom Boha. Štyridsiatka je
číslom, ktoré je plné symbolizmu. Tri
etapy, každá po 40 rokoch zname-
najú, že každá etapa má symbolickú
hodnotu. Je to dokonalosť sveta a do-
konalosť Boha.
Pri počúvaní týchto troch etáp by sme
mali spoznať seba. Takto môžeme za-
kúšať, že Mojžiš, to sme my alebo ja
sám. Započúvajme sa do textov.
V Skutkoch apoštolov 7, 20 – 43, sa
hovorí o týchto troch etapách, každá
po 40 rokov.
Prvá etapa Mojžišovho života – jeho
prvých 40 rokov – predstavuje obdo-
bie, kedy je zachránený z vôd a žije vo
faraónovom dome. Vieme, ako sa tá
história odohrala. Faraón sa rozhodol


usmrcovať všetkých iz-
raelských chlapcov,
pretože sa bál, že tento
otrocký národ ho
môže ohrozovať. Tak
sa narodil jeden chla-
pček a matka ho uloži-
la do košíka a položila
na vodu. Keď ho našla
faraónova dcéra, zami-
lovala si ho. Zobrala si
ho k sebe a jeho matka
ho mohla kojiť. Mojžiš
vyrastá v blízkosti svo-


jej mamy vo faraónovom dome. Všet-
ky možnosti a radosti sveta charakte-
rizujú prvých 40 rokov Mojžišovho ži-
vota.
Počas týchto rokov dostáva najvyššiu
výchovu. Je jedným z tých mladíkov,
ktorých svet je chránený pred zlom
a dostáva všetky uspokojenia. Ako de-
finovať túto etapu? Je to vek, kedy sa
všetko zdá pekné, možné a ľahké. Je
tu láska. Zdá sa ti, že problémy ne-
existujú, a keď sa objavia, bude tu nie-
kto, kto ich za teba vyrieši. Všetci sme
tým prešli.
Tento vek je pekný aj kvôli tomu, že
hranica medzi realitou a snom sa dá
len ťažko určiť. Zdá sa, že realita nie je
nič iné, len pokračovanie sna. Aj Mo-
jžiš to prežíval. O čom začal snívať?
O tom, ako začne meniť svet. Vie, že je
synom Izraela, lebo mama mu to po-
vedala. Mojžiš, tento brilantný, pekný,
bohatý a šťastný mladík začína vo svo-
jom srdci snívať veľký sen: „Ja oslobo-
dím Izrael“. Nespravodlivosť voči to-
muto utláčanému národu sa zmaže.
Zrejme ste tiež snívali o tom, ako zme-
níte svet. Mojžiš prežíval niečo po-
dobné. Cítil, že nemôže ostať na mies-
te, že musí začať konať, bojovať proti
nespravodlivosti. A tak v „sladkej ne-
vedomosti“ dozrievalo postupne veľ-
ké rozhodnutie, ktoré znamenalo pre-
chod k druhým štyridsiatim rokom.
Mojžiš vyšiel z faraónovho domu, ide
medzi svoj ľud. Len čo tam došiel,
odohralo sa čosi neočakávané. Vidí
vec, ktorú vo svojom srdci nemohol
tolerovať: Egypťan bil Hebreja, jeho
brata. V Mojžišovi sa ozvalo: ako?
pred ním, osloboditeľom Izreaela?
Pred ním, ktorý prišiel, aby nastolil
spravodlivosť? Tento Egypťan si dovo-
lí zasiahnuť syna Izraela! A on, Hebrej,
ktorý vyrástol v dome faraóna, by mal
tolerovať podobný škandál? To je veľ-
ké pokúšanie násilnosti. Mojžiš zabil
Egypťana, ktorý zasiahol brata, ale po-
tom si uvedomil závažnosť svojho
skutku a skryl mŕtve telo, akoby chcel
skryť aj svoj skutok.
Ale čo sa okolo neho deje? Keď nasle-
dujúci deň jeden Hebrej bil svojho
brata Hebreja a Mojžiš chcel riešiť ne-
pokoj, pripomenúc ich bratstvo, do-
tyčný mu hovorí: „Chceš zabiť aj mňa,


Mojžiš
IDEME HOVORIŤ
O MOJŽIŠOVI. KTO JE
MOJŽIŠ? JE TO BOŽÍ MUŽ,
TEN, S KTORÝM BOH
HOVORÍ Z TVÁRE DO TVÁRE.
PRIPOMEŇME SI, ŽE
HEBREJSKÁ TRADÍCIA
ZDÔRAZŇUJE, ŽE „VŠETCI
MÔŽU VIDIEŤ BOHA LEN OD
CHRBTA“. MOJŽIŠ HO VŠAK
UVIDÍ Z TVÁRE DO TVÁRE.


(1. časť)


26 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 27




pociťoval. Táto naháňačka bola dob-
rodružná. Na riziko sme zväčša ne-
mysleli, iba v okamihoch, keď nás už
skoro chytili, nám trochu „prešiel
mráz po chrbte“. O to väčšia radosť
bola, že sme im zasa ušli.
Líšky mohli len to, čo nám osožilo.
Komunistická strana spolu s ŠtB ma
z Božej vôle vylúčila zo školstva v čase
„konsolidácie“ v roku 1971 – 72. Bolo
to pre mňa veľmi užitočné. Bol som sa-
leziánom-začiatočníkom a v Bánov-
ciach som bol ďaleko od všetkých sa-
leziánov. Bolo mi tam veľmi dobre,
don Dermek to vedel, mal veľmi dob-
ré srdce a nechcel mi sťažiť život pre-
sunom do neistých podmienok. Pán
Boh musel použiť KSČ na dosiahnutie
cieľa. Po vylúčení som pracoval ako vy-
chovávateľ učňov na Okresnom sta-
vebnom podniku vo Zvolene, kde bol
vedúcim vychovávateľom Ing. Václav
Kocián. Žil som v komunite mladých
saleziánov, kde sa nám venoval don
Ján Beňo. Bol vtedy plný apoštolského
nadšenia a patril medzi najhorlivejších
a najúspešnejších na Slovensku.


Drevorubač
Naša „rodná strana“ rýpala do pána
riaditeľa OSP, že tam drží nepriateľov
komunizmu. On im neveril, nebál sa,
lebo mal dvojnásobné plus (bol čle-
nom KSČ a evanjelikom). Chcel nás
chrániť naďalej, „ak naozaj nerobíme
niečo protištátne“. My sme s Václa-
vom zvážili, že bude lepšie odísť, aby
sme nespôsobili jeho pád. Šiel som
potom za drevorubača do Štátnych le-
sov vo Zvolene. Aj tam sa mi páčilo.
Pracoval som na „stály zvláštny pra-
covný pomer“. Bol som vlastne spolo-
vice voľný pre štúdium a prácu sale-
ziána. Robili sme obnovy a duchovné
cvičenia, animovali sme spoločenstvá
chlapcov, mládeže i manželov, učili
sme sa zhotovovať texty a magnetofó-
nové nahrávky. Janko Beňo nás v tom


múdro viedol. Bolo to v čase vrcholu
jeho života, kým ho neničili zákerné
útoky jeho neprajníkov. Robil omyly,
ktoré nerobili tí, čo skoro nič alebo nič
nerobili, iba surovo rýpali.
Z rozhodnutia provinciála dona Der-
meka som prešiel do Bratislavy. Don
Dermek mi zveril komunitu mladých
saleziánov – začal som byť akoby di-
rektorom od roku 1979 (42-ročný) až
do roku 1998 (61-ročný) v rôznych
komunitách na Slovensku. Komunitu
mladých saleziánov, ktorých som mal,
považoval don Dermek za jednu z naj-
lepších. Boli sme plní optimizmu a na-
dšenia. Kúpili sme chatu pri obci
Hrubý Šúr, a chodili sme na ňu s bra-
tislavskými chlapcami každý víkend,
robili sme tam pre nich víkendové
výlety, duchovné cvičenia a obnovy.


Súd nad Maťom
Začali nás sledovať, najmä Maťa (Günt-
hera) Rompfa, pretože sa stretal s róm-
skymi deťmi na byte a deti sa s tým po-
chválili pani učiteľke v osobitnej škole.
Ona by to nebola udala, keby bola ve-
dela, o čo ide. Bála sa, aby nešlo o neja-
ké zneužívanie detí na tom byte. Potom,
keď zistila, o čo ide, veľmi ju to trápilo,
ale už bolo neskoro. Bol z toho súd, na
ktorom rómske deti aj ich matky držali
s Maťom proti sudkyni. Prokurátor,
ktorému tento prípad zverili, sa toho
zbavil a poslal namiesto seba mladú
právničku. Tá musela žalovať Maťa po-
dľa textu ŠtB. Keď ho čítala, utierala si
slzy, ale musela pokračovať, keď si ne-
chcela pokaziť život ako právnička.
Matky prísne pohrozili deťom, aby ne-
uškodili dobrému ujovi Maťovi. Chlap-
ci nevedeli, čo to znamená neškodiť, čo
majú hovoriť, takže výpovede boli zá-
bavné. Sudkyňa: „Čo ste robili u uja
Maťa?“ Chlapec: „Prosím?“ a obzrel sa
dozadu na mamu, čo má povedať. Ma-
ma musela mlčať. Sudkyňa to ešte dva-
krát takto zopakovala stále hlasnejšie,


potom stratila nervy a skríkla: „Čo ste
robili u uja Maťa?“ Chlapec: „Pozerali
sme film.“ Potom znova 3x „Aký film?“
„Prosím?“„O Bohovi – ako Boha trápi-
li.“ „Potom ste čo robili?“ „Prosím?“
3x vždy s pohľadom dozadu na mamu.
Sudkyňa strácala nervy a zasa zvrieskla
„Potom čo ste robili?“ Chlapec: „Večera-
li sme.“ „Predtým ste čo robili?“ Chcela,
aby povedal, že sa museli modliť pred
večerou – bol by to paragraf na nútenie
k náboženským úkonom. Chlapec ne-
vedel, o čo jej ide, zasa sa trikrát spýtal
„Prosím?“ a keď zvrieskla, povedal:
„Umyli sme si ruky.“ Keď sme sa ako di-
váci rozosmiali z jej bezmocnosti, chce-
la nás vyhodiť z miestnosti. Potom sa
protizákonne (otázka nesmie obsaho-
vať odpoveď) spýtala: „Museli ste sa
modliť?“ Chlapec sa zasmial: „Ujo Maťo
sa modlil.“ „A vás nenútil modliť sa?“
„Nie, my to nevieme.“ Maťa potom od-
súdila na 2 roky nepodmienečne bez je-
diného dôkazu.


U „priateľov“ z ŠtB na Februárke
Jeden z mladých spolubratov sa pri
vypočúvaní ku mne 2x priznal. Sta-
ručký don Valábek mi povedal: „Ne-
vyčítaj mu to, povzbuď mladého spo-
lubrata. Prišli po mňa autom do
zamestnania asi o 9. hodine a držali
ma u seba asi do 16:30. Vypočúvali
ma veľmi pomaly, občas sa ma na
niečo spýtali. Napríklad: „Tie knihy,
čo máte v kuchyni, čo sú to za knihy?“
Pochopil som, že mi robia v byte do-
movú prehliadku a montujú odpočú-
vanie. Odpovedal som: „Býval tam je-
den kňaz, zomrel a to zostalo po ňom
– sú to nejaké latinské a cudzojazyčné
knihy.“ Odišiel vedľa overiť si to a bol
spokojný. Správali sa ku mne zdvorilo
a veľmi pekne, s úsmevom, chceli ma
na konci zaviesť autom domov. Poďa-
koval som im, lebo doma ma už mala
čakať skupina ôsmakov z Petržalky na
stretnutie, ktoré sme mávali o 17. ho-


Maturoval som v Zlatých Moravciach
a potom som šiel študovať na Vysokú
školu pedagogickú v Bratislave na Fa-
kultu prírodných vied fyziku a mate-
matiku. Tu som sa zoznámil s niekoľ-
kými mladými saleziánmi. Bol tam
napríklad Bohuš Mošať a Ivan Gróf.
Tesne pred štátnicami ma však zo ško-
ly vyhodili. Môj otec nechcel spolu-
pracovať s ŠtB (a týmto ho chceli do-
nútiť). Tak som pol roka pracoval ako
robotník v akumulátorke Kovospra-
cujúceho podniku v Bratislave. Potom
som musel nastúpiť na vojenskú zá-
kladnú službu k Vojenským stavbám
(potomkom PTP) na 27 mesiacov. Po
skončení vojenčiny som sa stal sklad-
níkom u výťahárov v Bratislave.


Kontakty so saleziánmi
Vtedy sa znova prihlásil ku mne Bo-
huš Mošať a ponúkol mi možnosť stať
sa saleziánom. Nechápal som prečo
a načo, keď prakticky ako saleziáni
neúčinkovali, iba sa pripravovali na
budúcnosť, ktorá bola veľmi neurčitá.
Ale dal som sa presvedčiť. Formovať
ma začal don Jozef Izakovič. Bol ostro
sledovaný, preto sme sa stretali iba pri
prechádzkach v prírode v lete i v zi-


me. Pre mňa to nebolo ťažké, pre ne-
ho áno. Keď s jedným skončil, po-
kračoval na ceste s druhým. Našľapal
za deň desiatky kilometrov. Potom
som urobil štátnice, ktoré mi chýbali,
a stal som sa stredoškolským profeso-
rom v Bánovciach nad Bebravou.
Teologické štúdiá som robil externe
a v tajnosti. Riadil to vtedajší provin-
ciál don Andrej Dermek – on bol naj-
hrdinskejším, keď sa mnohí báli. Iní
mu s obavami pomáhali. Bolo to veľ-
mi riskantné pre nich, hrozilo im nie-
len väzenie, ale aj likvidácia – zavraž-
denie. Učiteľov som mal špičkových.
V Bánovciach nad Bebravou mi po-
máhal študovať dogmatiku páter Bo-
šanský, bývalý provinciál verbistov.
Práve vtedy (1964) sa medzi posled-
nými vrátil z väzenia – mohol sa mi
venovať každý večer vo svojom byte
od 20. do 21. hodiny. Bol veľmi učený,
ale aj veľmi zbožný a asketický na vy-
sokej úrovni. Vážil som si tiež dona
Františka Valábka a iných ľudí v Cirk-
vi, ktorí mali odvahu riskovať slobo-
du, ale aj život. Aj don Dermek unikol
vražde len Božím riadením, keď im
počas jazdy na ceste do Bratislavy zá-
merne rozbili auto bagrom, ktorý ča-


kal na nich pri ceste, a zrazu otočil
lyžicu k autu, ktoré prichádzalo. Mali
„šťastie“, že im iba pozrážal bočné stĺ-
piky, rozbil okná a ich hlavy nechytil.
Mechanizátor, ktorý to riadil, povedal
policajtom pri vyšetrovaní, aby tomu
dali pokoj, lebo že v tom aute boli
kňazi, ktorých treba zlikvidovať. Poli-
cajti sa potom našich ľudí pýtali, od
koho to vedel, že v tomto aute idú
kňazi a kto mu to kázal urobiť?
Po skončení štúdií a po doživotných
sľuboch som mal ísť do Talianska
a tam ma mali vysvätiť. Už som mal aj
pozvánku od priateľov dona Andreja
Paulinyho, ale bratská pomoc vojsk
Varšavskej zmluvy a následné opatre-
nia mi moju cestu znemožnili. Vysvä-
til ma potom kardinál Korec. Nemal
to ľahké. Keď vysvätil prvú skupinu
našich kňazov, ŠtB sa to nejako do-
zvedela alebo vytušila a mlátili ho, aby
prezradil mená vysvätených. To bol
ďalší z hrdinov, ktorí sa nebáli napriek
tomu, že pocítili na vlastnej koži ne-
návisť fanatikov z radov ŠtB a stali sa
pre mňa vzorom odvahy. Pod vply-
vom týchto som sa stal smelým taj-
ným kňazom od 10. októbra1970.


Mladý kňaz
S kňazstvom som sa nechválil niko-
mu – ani rodičom. Museli sme to tajiť,
aby hneď nezlikvidovali nás a najmä
biskupa. Ďalej som učil na priemys-
lovke v Bánovciach nad Bebravou
a chodil som naďalej do kostola ku sv.
prijímaniu, aby sliediči nezbadali, že
som už prestal chodiť, a teda stal som
sa asi kňazom. Doma som slúžil sv.
omše denne. Nebál som sa, ale mal
som príkaz byť utajený. Bavilo ma to
po celý život ako „Hra na líšku“ –
chytrejší vyhráva, menej chytrého zo-
žerú. S Božou pomocou to nebolo vô-
bec ťažké. Veľký strach som nikdy ne-


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5 29


D BROZHOVOR
Don
Jozef Šebo SDB
NARODIL SA V TESÁRSKYCH MLYŇANOCH 27. OKTÓBRA 1937.
VO SVOJOM SALEZIÁNSKOM ŽIVOTE ZAŽIL VEĽA ZAUJÍMAVÝCH
I POUČNÝCH OKAMIHOV. VEĽMI OCHOTNE SA S NAMI PODELIL
O SVOJE ŽIVOTNÉ SKÚSENOSTI.


28 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


Na prvom kongrese animátorov v Košiciach. Zľava: don Čapla, don Dermek, don Šebo


Budova bývalej tajnej bezpečnosti na Moyzesovej ulici v Košiciach




31


dine. Bol som rád, že moji „priatelia“
skončili montáž a odišli, že sa nestre-
tli. Po stretnutí s ôsmakmi som hneď
utekal do kapucínskeho kostola na
večernú sv. omšu o 19. hodine, po-
chváliť sa mladým spolubratom, že
nie som menej ako oni, že aj o mňa
majú „naši“ záujem. Bolo nám z toho
veselo a tí, o ktorých nemali záujem,
nám trochu závideli.


Nový provinciál ma preložil
do Košíc


Keď po donovi Dermekovi nastúpil
nový provinciál don Jozef Kaiser
v septembri 1981, v prítomnosti dona
Dermeka na prvom stretnutí s nami
povedal: „Jožinko, ty pôjdeš od 1. ja-
nuára za direktora do Košíc.“ A tak sa
aj stalo. V Košiciach bola jediná ko-
munita na východnom Slovensku –
patril k nej aj Prešov. V Košiciach som
býval u dona Janka Pivarníka tesne
pri paláci Krajského výboru KSČ. Hľa-
dal som zamestnanie, napokon som
skončil na pošte ako doručovateľ
tlače. Bolo to výborné. Do práce som
odchádzal zavčas rána (okolo 4. hodi-
ny), poroznášal som tlač. Potom do-
poludnia chodili k nám na byt vyso-
koškoláci a popoludní stredoškoláci
a spolubratia na duchovné rozhovory
a vedenie.
A tu sa ozval náš nový „priateľ“ z ŠtB
v Košiciach. Pozval si ma k nim. Deň
predtým bol don Pivarník, potom ja
a na druhý deň mal ísť don Alojz Špal-
doň. Od Janka Pivarníka som vedel, že
to trvalo 4 hodiny, že majú menej kva-
litné nahrávanie, lebo ho stále vyzýval,
aby hlasnejšie odpovedal. Posadil ma
do miestnosti na švédsku lavicu
(s operadlom) a on si sadol za konfe-
renčný stolík oproti mne. Pohodlíčko.
Položil na stôl zápisnicu a začal úrad-
ne: „Pán Šebo, vieme všetko. Vieme, že
to tu máte na východe všetko „pod
palcom“, že učíte a skúšate na tajnej te-


ologickej fakulte, že sa stretáte na byte
s mládežou, že im robíte duchovné
cvičenia a obnovy na chatách atď.
Všetko vieme, ale my to chceme teraz
počuť od vás. Budete hovoriť?“
Odpovedal som: „Aj keby to bola
pravda, čo hovoríte, na výročie októb-
rovej revolúcie pán Husák dal amnes-
tiu, v ktorej odpustil všetky tresty do
dvoch rokov.“ Odpovedal: „Máte prav-
du, na vás sa amnestia vzťahuje, lebo
za marenie dozoru nad cirkvou je ma-
ximálne 2 roky.“ Ja mu na to: „Tam je
ale napísané, že ak sa vyšetrovanie ne-
začalo, nemá sa začínať.“ On: „Máte
pravdu, nepovažujte toto za vyšetro-
vanie, ale za priateľský rozhovor. Bu-
dete hovoriť?“ Zamyslel som sa a po-
vedal som: „Budem.“ Vyskočil od
radosti: „Vedel som, že ste rozumný
človek“ atď.
Potom už bol náš rozhovor veľmi
priateľský, do zápisnice napísal len to,
čo som odsúhlasil, všetko navrhoval
v náš prospech. Prevzal som iniciatívu
ja a debatovali sme. Spýtal som sa ho,
prečo robí takú špinavú robotu, prečo
si nenájde slušné zamestnanie. Odpo-
vedal mi: „Čo mám robiť? Vyštudoval
som právo. Buď budem vypočúvať kri-
minálnikov, alebo budem mať vás. Ja
si myslím, že s vami je to inteligentne-
jšie a príjemnejšie.“ Uznal som mu.
Povedal som mu: „Ku mne sa pekne
správate, ale v Prešove ste po ľuďoch
kričali, tak isto na Janka Pivarníka
včera. Váš predchodca bol rozumný.
Janka navštívil raz za mesiac, zafajkol
si návštevu a mesiac mu dal pokoj.“
Keď si jeho šéf vypočul nahrávku, na-
riadil mu, aby aj on prišiel raz za me-
siac ku mne a dal nám pokoj. Prišiel
raz za mesiac, úctivo pozdravil, popro-
sil, či môže ísť ku mne, ak som mal ná-
vštevu, dohodli sme sa medzi dverami
na inom dni a úctivo odišiel. Porozprá-
vali sme sa o konci komunizmu (bol to
koniec roku 1989), poradil som mu,


aby si našiel bezpečnejšie zamestnanie.
Vážil som si ho, mal som ho rád a on
si vážil mňa. Ani raz mi nenavrhol
spoluprácu s ŠtB. Nechcel ma tým
uraziť. Výsledkom bolo, že ŠtB nám
nepokazilo ani jedinú akciu s mláde-
žou, pri ktorej bol aspoň jeden z nás.
Mali nás všetkých na fotografiách
a poznali nás veľmi dobre. Vedeli
o všetkých, o miestach, kam sme stále
chodili atď.
Možno, keby mi bol povedal: „Pán Še-
bo, chcel by som mať vyšší plat. Keby
ste mi podpísali, že ste mojím spolu-
pracovníkov, zvýšia mi plat. Podpísali
by ste mi, keby som vás o to poprosil?“
Myslím si, že by som mu to bol podpí-
sal. Vážil som si ho a mal som ho rád
ako chalana, ktorý si to trochu v živo-
te domotal, nie je šťastný, teraz nepo-
zná východisko, ale nie je proti nám.
Keby som teraz bol v televízii uvede-
ný ako spolupracovník ŠtB, zasmial
by som sa nad tým aj s tými, ktorí ma
poznajú, a hrdo by som povedal: „Pán
D. a jeho kolegovia sú mojimi priateľ-
mi.“ Keby bol chcel, jeho 11-ročného
syna sme boli ochotní vziať do skupi-
ny našich chalanov aj za tú cenu, že
bude doma o všetkom rozprávať.
Omnoho väčší súdruhovia mali deti
v skupinkách medzi našimi deťmi
a čo sa nám stalo? Sledovali nás, na-
hrávali, fotografovali, dostávali za to
plat. Boli sme vlastne ich živiteľmi.
Mali sa popri nás dobre, vážili si našu
prácu a my sme boli s nimi spokojní.
Po páde komunizmu som pracoval
v Michalovciach, potom v Petržalke-
Mamateyovej a neskôr na fare v Jablo-
nici. Teraz som v saleziánskom dome
v Banskej Bystrici. Tu som ako pracu-
júci dôchodca a mám sa tak dobre, že
neverím, že to môže dlho trvať.


Foto: archív redakcie
a Jozef Kupka


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevka-
mi a modlitbami podporili vydávanie časopisu Don Bosco
dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme
úprimnú vďačnosť a vyslovujeme Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu
ráno, kedy za nich redaktor časopisu slúži svätú omšu a pa-
mätáme na nich v modlitbách.


Vo vzájomnej láske a trpezlivosti oslávili
diamantovú svadbu - 60 rokov spoločného
života saleziánski dobrodinci JOZEF
a APOLÓNA MELICHEROVCI z Trnavy-
Tulipánu.
Za ich modlitby a obety im ďakuje, srdečne
blahoželá a pod ochranu Panny Marie
Pomocnice odovzdáva
saleziánska rodina.


Milí čitatelia!
Približuje sa koniec roka, a preto chceme využiť posledné
tohtoročné číslo aj na poďakovanie za vašu priazeň, ktorú
ste nám počas celého roka preukazovali. O časopis Don Bo-
sco dnes je veľký záujem, takže ho v súčasnosti tlačíme
v náklade 25 000 kusov, pričom všetky čísla do jedného sa
kompletne rozletia po celom Slovensku. Posielame ho aj do
zahraničia, kde ho odoberajú Slováci žijúci mimo našej
vlasti. Osobitne chceme poďakovať všetkým dobrodincom,
ktorí celý rok finančne aj svojimi modlitbami podporovali


vydávanie tohto časopisu. Bez ich pomoci by sme Don Bo-
sca dnes nedokázali vydávať v takej forme a posielať ho
všetkým záujemcom zdarma, pretože to všetko sa musí
z nejakých zdrojov aj zaplatiť. Viacerí čitatelia nám napísa-
li, že Don Bosca dnes môžu odoberať len preto, že sa zasie-
la bezplatne, pretože zo svojho príjmu si nemôžu dovoliť
kupovať žiadnu inú tlač. Vidíme teda, že je to dobrý spôsob
distribúcie. Takto sa hodnotné správy a posolstvo Evanjelia
dostávajú ku všetkým ľuďom, ktorí o to majú záujem.
Úprimne ďakujeme všetkým dobrodincom, ktorí zasielajú
aj väčšie finančné sumy, alebo posielajú svoje milodary
i viackrát cez rok, takže zaplatia nielen svoj odber, ale
umožnia odoberať časopis aj tým čitateľom, ktorí sú v hor-
šej finančnej situácii.
Blížia sa vianočné sviatky, preto chceme všetkých dobro-
dincov poprosiť o láskavosť. Ak ste už zakúpili darčeky pre
svojich najbližších a ešte vám nejaká koruna zvýšila, môže-
te zaslať ešte jeden alebo aj viac pekných darčekov úplne
neznámym osobám tak, že finančne podporíte vydávanie
Don Bosca dnes. Práve váš štedrý milodar umožní vydáva-
nie tohto časopisu a stane sa konkrétnym darom, ktorý
bude počas celého nasledujúceho roka prichádzať do nie-
ktorej rodiny, kde môže priniesť veľa dobra a potešenia.


K nastávajúcim vianočným sviatkom vám všetkým vypro-
sujeme veľa Božieho požehnania, veľa lásky a pokoja vo
vašich rodinách a hojnú odmenu od Božieho dieťaťa v nebi.
Redakcia


30 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 5


Ľudovú školu navštevoval v ro-
disku. V roku 1935 sa prihlásil
do saleziánskeho gymnázia
v Šaštíne a po piatej triede
r. 1940 vstúpil do Saleziánskej
spoločnosti vo Svätom Beňadi-
ku. V gymnaziálnych a filozofic-


kých štúdiách pokračoval v Trnave, v roku 1943 – 1946
vykonával pedagogickú prax. Teológiu študoval vo Svätom
Kríži nad Hronom v rokoch 1946 – 1950. Drastický zásah
štátnej moci proti rehoľníkom v apríli 1950 ho pozbavil
slobody. Najprv ho deportovali do Šaštína, odtiaľ do Po-
dolínca.
Koncom roku 1950 bol s ostatnými študentmi teológie
odvedený do vojenského pracovného tábora a deportova-
ný do Česka, kde dva roky vykonával nútené práce.
Počas prvej dovolenky, keď sa mohol vrátiť na Slovensko,


23. 12. 1950 ho rožňavský biskup R. Pobožný tajne vysvä-
til za kňaza. Po prepustení z nútených prác r. 1952 sa po-
kúsil o útek za hranice, aby mohol slobodne vykonávať
svoj kňazský apoštolát. Útek sa nevydaril, odsúdili ho na
jedenásť rokov väzenia. Odpykal si asi 9 rokov väzenia
v rozličných vojenských väzeniach na Slovensku i v Česku.
Potom zasa nesmel vykonávať duchovnú službu. Šesť ro-
kov pracoval ako nekvalifikovaný robotník, tri roky v ob-
chode a na iných pracoviskách. Až v roku 1968 sa mu po-
darilo vycestovať do zahraničia. Účinkoval ako pedagóg
v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, pričom aj
vypomáhal v pastorácii. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko
a pôsobil šesť rokov v Hronskom Beňadiku, dva roky
v Šaštíne, štyri roky v Pezinku a jeden rok v Hodoch pri
Galante.
Pochovaný bol v utorok 23. 8. na cintoríne v Ružinove
v Bratislave. Pochovával ho pán biskup Vrablec.


Rudolf GRANEC SDB
pedagóg, trpiteľ za vieru


* 20. 9. 1922 Vištuk, okr.
Pezinok


+ 17. 8. 2005 Galanta


D BREDAKCIAD BROZHOVOR


Za bývalým Krajským výborom KSČ v súčasnosti vyrástol
Kostol svätého Gorazda


Panelák na sídlisku Terasa v ktorom don Šebo býval spolu
s donom Pivarníkom


D O B R O D I N C I




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


Z


Krehkosť duchovného
povolania
Štefan Turanský


V tejto knihe sa chceme spoločne zamýšľať nad aktuálnymi, niekedy
až pálčivými témami, o ktorých všetci vieme, prípadne sa nad nimi
"pohoršujeme", no zároveň akosi ostýchavo mlčíme.


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Krehkosť duchovného povolania


Omša – večera Pánova


Duchovná cesta k starnutiu


Modlitby miništrantov


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Omša – večera Pánova
Andrea Gasparino
Pozvanie k prehĺbeniu poznania o omši, aby sa stala stredobo-
dom života viery. Hoci sú tieto katechézy určené predovšetkým
mladým, môžu byť užitočné aj pre skúsených kňazov a animáto-
rov liturgie.


Titul Počet kusov


149,– Sk


152 strán, brož.


80 strán, brož.


184 strán, pevná väzba


176 strán, brož.


175,– Sk


83,– Sk 149,– Sk


✃


Modlitby
miništrantov
Michael Ickstadt,
Andreas Martin, Helmut Rakowski
Modlitby pred a po svätej omši na celý liturgický rok.
Pomôžu lepšie sa pripraviť na stretnutie s Pánom Ježišom
v Eucharistii.


Duchovná cesta k starnutiu
Piet van Breemen
Starnutie je v prvom rade dar, ale nepochybne
aj úloha. Na túto úlohu možno pozerať z mno-


hých hľadísk. Táto kniha ponúka duchovný pohľad.


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny


novinka