Don Bosco Dnes SLK No. 1 2012

don boscojanuár - február
w


w
w


.s
a


le
zi


a
n


i.
sk Ročník XLIII. 1/2012


dnes


Téma


Chudobná mládež, kto si?
Poznať dona Bosca


Božie povolanie
Misie


Tehlička poputuje na nemocnicu




Poznať dona Bosca
4 Božie povolanie


Téma
10 Chudobná mládež, kto si?


T itus Zeman
14 Pre Vatikán opisujú historici aj


totalitu, v ktorej don Titus žil


Don Bosco 200
18 Kde rástol novokňaz Ján Bosco


Saleziánky
20 Duch dona Bosca vstúpil medzi


nich


V ýchova
22 Prečo sú tu ešte dobrí mladí
23 Funguje to aj na Slovensku


Misie
24 Tehlička poputuje do Južného


Sudánu na nemocnicu


obsah január – febr uár


Pohľad na saleziánsky svet – saleziánsky pohľad na svet


6


4


14


26


Don Bosco dnes
Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca


1/2012
Ročník XLIII .
Časopis vychádza 6x do roka,
rozširuje sa bezplatne.


Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco


Šéfredaktor
Rastislav Hamráček SDB


Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Miroslava Tarajová FMA
Zuzana Matejíčková
zástupkyňa VDB
Veronika Dolná


Jazykové úpravy
Mariana Gerátová


Grafická úprava a zalomenie,
DTP spracovanie
Juraj Martiška


Distribúcia
Ladislav Katona


Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec


Registrácia
MK SR č. EV3448/09


Vaše milodary
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov môžete posielať:
– zo Slovenska
účet: 29330062/0200, VS 0036


– zo zahraničia
Bank Name
Všeobecná úverová banka (VÚB)
Account Name
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia,
Miletičova 7, Bratislav
Swift code
SUBASKBX
IBAN
SK3602000000000029330062


Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk


Foto obálka:
Gitka Dubinová FMA


www.saleziani.sk




D B D 2 0 1 2


Dobrý Pán Boh nám doprial vstúpiť do ďalšieho roku 2012. S veľkou
vďačnosťou sa pozeráme na uplynulý rok a s nádejou a dôverou začí-
name nový.


Ďakujeme Bohu za nášho
hlavného predstaveného
dona Pascuala Cháveza, kto-
rého sme mali aj tento rok
možnosť privítať na Slo-
vensku. Ďakujeme za 140 ro-
kov existencie našich sestier
saleziánok – Inštitútu Dcér
Márie Pomocnice, a za ich
rok vďačnosti, ktorý slávia.
Ďakujeme za všetkých dob-
rodincov, ktorí nám pomohli
minulý rok dokončiť stavbu
saleziánskeho pastoračného
strediska v Košiciach na Lu-
níku IX. Bol to pre nás taký jeden veľký zázrak vidieť, ako na rómskom
sídlisku rastie kostol, dom pre spolubratov a pastoračné centrum. Ešte
väčší zázrak je vidieť, ako Boh vstupuje na toto sídlisko... Ďakujeme za
novú edíciu Viera do vrecka, ktorá prináša každý mesiac krátkou, zro-
zumiteľnou formou poznanie našej viery, a tak veľmi sa podobá tomu,
čo svojho času robil aj don Bosco. Ďakujeme za všetko. Je toho toľko! Tak
veľmi si uvedomujem, ako nás Pán Boh požehnáva každý deň.


Do nového roka vstupujeme ako saleziánska rodina s Heslom, ktoré tra-
dične dáva hlavný predstavený na každý rok. Tento rok, prvý rok prí-
pravy na 200-sté narodeniny dona Bosca, dáva do popredia dve my-
šlienky: historické poznanie dona Bosca a mladých. Heslo znie:
„Poznávajme a nasledujme dona Bosca, aby mladí boli poslaním nášho
života.“ Teda poznávať stále viac a viac osobu tohto svätca, aby nás mo-
tivoval pre prácu s mladými. Preto aj na stránkach tohto časopisu bu-
deme prinášať niečo z histórie dona Bosca a saleziánov, ako aj zo slov
a činov dnešného dona Bosca – dona Cháveza.


Tento rok by sme chceli vydať v našom Vydavateľstve knihu Sny dona
Bosca a taktiež všetky príhovory a myšlienky, ktoré povedal don Pascual
Chávez, náš hlavný predstavený, počas svojej návštevy na Slovensku
v septembri roku 2011. A samozrejme, chceme znova a znova hovoriť
o mladých, žiť pre nich a obetovať sa pre nich, aby sa ich život pevne
zakotvil v Kristovi.


Všetkým vám, ktorí nám pri tom pomáhate a chápete veľký zmysel in-
vestície do mladých zo srdca v mene dona Bosca, ďakujem!


Nech nás Pán Boh požehnáva a Panna Mária sprevádza celý rok!


Karol Maník
provinciál


Mi l í p r i a t e l i a dona Bosca ,
d r ah í naš i dob r od in c i a ce l á
sa l e z i ánsk a r od ina !


slovo provinciála


28


10


História
26 Patria mu tri prvenstvá – don


Ladislav Stano


V ýročie
28 Domy na dvoch koncoch


Slovenska oslávili 70-tky


Spolupracovnici
29 Spolupracovníci zo Slovenska


na mariánskej púti v Rwande




Božie povolanie
Don Bosco sa rozhodoval podľa výzev Boha, Pána dej ín


Poznávajme a nasledujme dona Bosca,


Autor: Pascual Chávez V.
Preklad: Stanislav Veselský


D B D 2 0 1 2


Obdobie trápení
Don Bosco žil a pracoval v období veľmi
rýchlych epochálnych premien. Tento
prechod bol traumatizujúci najmä v so-
ciálnej a cirkevnej oblasti. Urýchlil sa pre-
dovšetkým proces započatý osvieten-
cami, ktorý urobil koniec kresťanskej
spoločnosti: začali triumfovať agnostické
a protikresťanské ideológie, bola vyvo-
laná nezlúčiteľnosť rozumu-vedy a viery,
postupne sa cirkevným inštitúciám od-
cudzili stredné a ľudové vrstvy (rýchlej-
šie v mestách, neskôr postupne aj na vi-
dieku). V Taliansku otvorila veľké
trápenie v dušiach veriacich rímska
otázka. Pod tlakom antiklerikálnej laickej
inteligencie a podnikateľskej buržoázie,
ktorá so zbraňou tlače ovládala verejnú
mienku a životný štýl, boli nové generá-


cie, formované v stále viac agnostickej
škole, dezorientované a stávali sa ľahkou
korisťou ideí a praktík vzdialených kres-
ťanským mravom. Zároveň sa prejavovali
nové druhy chudoby, masívna migrácia
vnútri krajiny i von z nej, kultúrne vyko-
reňovanie, pracovné vykorisťovanie
a mravné spustnutie najchudobnejších
vrstiev.


V srdci Starého zákona sa
nachádza jedno povolanie. Boh
povolal Mojžiša v deň, keď
videl horiaci ker. Pán povedal:
„Videl som utrpenie svojho
ľudu v Egypte a počul som jeho
volanie pre pracovných
dozorcov. Viem o jeho utrpení.
Preto som zostúpil, aby som ho
vyslobodil z moci Egypťanov a
vyviedol ho z tej krajiny do
krajiny krásnej...“ (Ex 3,7-8).
„Videl som... počul som ... viem
... zostúpil som, aby som ho
vyslobodil.“ Sú to štyri slovesá
dokonalého otcovstva. Boh
neopúšťa svoje deti. Don Bosco
bol povolaný stelesniť
otcovstvo Boha v našej dobe.


poznať dona Bosca




aby mladí boli poslaním nášho života.
Zachraňovať mladých
Práve tento historický kontext, tieto
sociálne traumy a tieto napätia boli
pre dona Bosca podnetom a vzácnou
príležitosťou rozlišovania Pánovho
hlasu. Zatiaľ čo iní polemizovali, za-
tracovali, bedákali nad smutnými
časmi, on – so sklonom vnímať Boha
prítomného a činného v ľudských de-
jinách, a formovaný k tomu, aby videl
seba samého ako pastiera, povola-
ného pracovať pre spásu ľudí, zvlášť
mládeže – sa kriticky, ale s láskou
a tvorivo ponoril do svojej doby. Pre-
žíval všetky jej osudy, často so súci-
tom. Bol pripravený obetovať svoj ži-
vot pre poslanie, ktorého sa cítil byť
nositeľom. Bol pritom presvedčený,
že Božia milosť je silnejšia ako každá


ľudská prekážka a že účinne podo-
piera toho, kto pracuje na šírení Kris-
tovho kráľovstva v ľudských srdciach.
Situácia chudobných mladých, kto-
rých stretával v Turíne v 40-tych a 50-
-tych rokoch, ale aj cirkevné a poli-
ticko-spoločenské udalosti a nové
zákony podnecovali a účinne nasme-
rovali jeho výchovnú citlivosť, jeho
pastoračnú horlivosť, jeho prirodzené
dary a pobádali ho uskutočňovať roz-
lišovanie v smere proaktívnej a pre-
ventívnej činnosti.
Situácia sa v nasledujúcich desaťro-
čiach menila, vznikali nové problémy,
ale tento postoj mysle a jeho duchovná
dispozícia ho primäli k rozšíreniu ob-
zorov, k vytváraniu diel a ponúk, k roz-
množeniu iniciatív. Angažoval pritom


stále širšie rady nasledovníkov, pod-
porovateľov, dobrodincov a sympati-
zantov. Takto výraz „chudobní a opus-
tení mladí“ neskôr nadobúdal stále
širší význam, nielen spoločensko-eko-
nomický, ale aj duchový, kultúrny
a etický.


„Všetko môžem v tom, ktorý
ma posilňuje!“
Jeho modernosť spočíva v tomto: ini-
ciatívy držiace krok s potrebami a zá-
ujmami doby a mladých, ale aj včasné
a účinné odpovede na nové problé-
my, nové výzvy, nové potreby, nové
„satanské“ útoky. Odpovede účinné,
pretože boli prezieravé a boli ovocím
rozlišovania a úprimnej dobročinnej
lásky. A to všetko so „žulovou“ vie-


rou, s neochvejnou nádejou,
s úplným darovaním sa Bo-
hu a bratom, s vnútornou
slobodou, ktorá bola ovocím
očisťovania a odpútanosti
od seba samého.
Istému skľúčenému kňazovi
napísal: „Je veľa práce? Zo-
mriem na poli práce ako
dobrý Kristov vojak. Som
málo schopný? Všetko mô-
žem v tom, ktorý ma posil-
ňuje. Sú tam tŕne? Z tŕňov
premenených na kvety
Vám anjeli v nebi udelia ko-
runu. Sú ťažké časy? Stále
také boli, ale Boh so svojou
pomocou nikdy nechýbal:
Kristus včera a dnes“ (25.
októbra 1878, Ceria, Listy
sv. dona Bosca, III, 399).


Pre nás je to lekcia nádeje
a odvahy, výzva vyburco-
vať sa a obnoviť sa vo ver-
nosti a v úsilí i v dôvere
v Boha.


(Podľa: Il Bollettino
Salesiano, január 2012)


D B D 2 0 1 2


poznať dona Bosca




D B D 2 0 1 2


správy


Vo štvrtok 1. decembra priviezli na letisko
v Nairobi, do hlavného mesta Kene, relikvie
dona Bosca. Východoafrická saleziánska
provincia so sídlom v Nairobi prijala dona
Bosca v provinciálnom dome a v kostole
Panny Márie Pomocnice kresťanov. V meste
Embu vítala dona Bosca školská kapela,
skauti a rôzne iné skupiny. V školskej ka-
plnke počas spoločnej modlitby mali
chlapci chvíľku času aj na osobnú mod-
litbu pred svojím otcom a priateľom. Počas
svätej omše, ktorú v tam celebroval
miestny biskup, prijalo 16 mladých ľudí
sviatosť birmovania. Saleziáni z oblasti Ma-
kuyu si pri relikviách svojho zakladateľa
obnovili svoje rehoľné sľuby. V provinciál-
nom dome sestier FMA privítali relikvie aj
tradičnými tancami a spevom. Po africkom
kontinente budú putovať relikvie dona
Bosca do leta 2012.


S V E T
Relikvie dona Bosca putujú už po Afrike


V Banskej Bystrici, v Trnave a v Bratislave zakončili Eu-
rópsky rok dobrovoľníkov ocenením tých, ktorí túto činnosť
robia bez nároku na odmenu. Na podujatí Srdce na dlani na
radnici v Banskej Bystrici, pod záštitou predsedu Bansko-
bystrického samosprávneho kraja Ing. Vladimíra Maňku
a primátora mesta Banská Bystrica Mgr. Petra Gogolu, oce-
nili za prácu s deťmi a mládežou aj člena Domky Mareka
Lafférsa. Podobne na akcii Animátor roka 2011 v Trnave,
Združenie pre podporu deti a mládeže v Trnavskom kraji
v spolupráci s Radou mládeže Trnavského kraja ocenili
v kategórií Animátor - Junior členku Domky z Trnavy Evu
Adamovú a v kategórií Animátor - Celoživotné dielo Lýdiu
Veselú z Domky v Senici. Napokon v Bratislave občianske
združenie C.A.R.D.O. pripravilo podujatie Bratislavský dob-
rovoľníci roka 2011. Oslávili na ňom aj nadobudnutie účin-
nosti Zákona o dobrovoľníctve, ktorý na Slovensku platí od
1. decembra. V budove Národnej rady SR dostala ocenenie
aj Elena Holá v kategórii slovenský dobrovoľník v zahraničí.
Pôsobila jeden rok na Sibíri.


D O M K A
Ocenenia pre dobrovoľníkov


Rozmýšľať nad svojim povolaním bola náplň víkendovky, na ktorú pozvali
sestry saleziánky dievčatá na konci novembra do Priechodu v okrese Banská
Bystrica. Akcia s názvom GPS - navigácia bez problémov umožnila dievčatám
vypnúť z bežného „frmolu“ a zastaviť sa nad vlastným životom. Súčasťou pro-
gramu bola aj prednáška kňaza Mareka Iskru o teológií tela, v ktorej zdôraz-
nil potrebu hodnoty sebadarovania v každom životnom povolaní. „Bonusom
víkendovky bolo osobitné eucharistické požehnanie. To bolo to pravé, stáť tvá-
rou v tvár Jeho láske a Jeho plánu s nami,“ opisuje zážitok z akcie novicka
sestier saleziánok, Monika Wassermannová, členka organizačného tímu.


M L A D Í
Dievčatá zapli svoje GPS




správy


Pápež Benedikt XVI. počas svojej
apoštolskej návštevy v Benine v po-
lovici novembra pozdravil aj skupinu
ex-detí z ulice, o ktoré sa starajú sale-
ziáni v hlavnom meste Beninu, v Porto
Novo. Chlapci ho čakali pri východe
z apoštolskej nunciatúry v meste Co-
tonou. Krátke, ale radostné stretnutie
malo konkrétny dôvod. Chlapci zo
strediska Don Bosco v Porto Novo
poctili pápeža posteľou, na ktorej na
nuciatúre spal. Zároveň dievčatá a nie-
koľko sestier saleziánok z diel Casa
Della Speranya sa na apoštolskej nun-
ciatúre starali o kuchyňu, kde sa Svätý
Otec stravoval a priamo obsluhovali
jeho i vatikánsku delegáciu. „Aká to
pocta! Bola to pre nás nezadržateľná
radosť môcť slúžiť nástupcovi sv.
Petra, ako to chcel don Bosco,“ napí-
sala saleziánska Ana Victoria Ulate
z Beninu.


Na už pätnásty ročník vianočného hokejbalového
turnaja prišlo na začiatku decembra do Košíc 170
chlapcov z celého Slovenska. Bojovali o cennú tro-
fej – hokejbalistu Pištu. Na otvorení turnaja sa zú-
častnil aj starosta mestskej časti Košice-Západ Ru-
dolf Bauer. Sobotu plnú zápasov v skupinách,
s dávkou správnej rivality a veselosti, chlapci za-
končili spoločnou vianočnou večerou aj s kapust-
nicou, zemiakovým šalátom a rezňami. Košice
a Dubnica v nedeľu nestačili v semifinále na súpe-
rov zo Žiliny a Partizánskeho. Z titulu sa napokon
radoval tím Partizánskeho, ktorý porazil Žilinu 5:1.
Partizánske si odnieslo aj cenu fair-play a cenu pre
najlepšieho kapitána. Chlapci počas víkendu bývali
v triedach na CZŠ Bernoláková. ,,Ďakujeme orga-
nizátorom za skvele pripravený turnaj. Držíme
palce pri organizácii aj v budúcnosti,“ povedal po
turnaji Tomáš Piterka, kapitán víťazného tímu.


Provinciál saleziánov
don Karol Maník nav-
štívil začiatkom decem-
bra noviciát sestier sale-
ziánok v Šamoríne.
„Hneď, ako som sa vrátil
z Jakutska, utekal som


vás navštíviť, aby som vám povedal o tejto našej misii, ktorá


potrebuje pomoc a modlitby.“ Oblasť Jakutsk s rozlohou 31
miliónov km2 je najväčším dekanátom na svete. Má iba je-
den katolícky chrám, ktorý navštevuje niekoľko stoviek ve-
riacich. Pôsobia tam štyria slovenskí saleziáni. „Pri najbliž-
šej návšteve vás tam beriem so sebou,“ pozval provinciál
sestry k účasti na sibírskej misii. „Rozvíjajte v sebe misijný
rozmer, buďte veselé a horlivé“, napísal na záver odkaz do
knihy návštev noviciátu Dcér Márie Pomocnice.


S L O V E N S K O
Sestry saleziánky dostali pozvánku na Sibír


D B D 2 0 1 2


S V E T
Posteľ pre Benedikta vyrobili chlapci od saleziánov


Š P O R T
V Košiciach získalo tri tituly Partizánske




správy


Divadlo saleziánskeho strediska Humenné obehlo počas jesene vý-
chodné Slovensko. Hru Malý kominár nacvičil s 25 mladými ako
režisér a scénarista salezián Maroš Husár. Divadlo približuje cha-
rizmu dona Bosca i samotné saleziánske stredisko a mesto Hu-
menné. Mladí venovali divadlu svoj voľný čas. „My herci sme vy-
tvorili dobrú partiu. Aj keď máme kopec svojich povinností doma
i v škole, radi sa stretávame a povzbudíme divákov. Prináša nám
to radosť a veríme, že aj im,“ priblížil svoje pocity pätnásťročný he-
rec Richard Mocák. Východoslovenské turné Malého kominára vy-
vrcholilo v Jasenove a v Turcovciach 10. a 11. novembra. Počas jar-
ných prázdnin sa Humennčania chystajú na turné ďalej na západ.
Navštívia Žilinu, Dubnicu nad Váhom, Banskú Bystricu i Brati-
slavu.


S L O V E N S K O
Malý kominár obehne celé Slovensko


Každý začínajúci novinár musí myslieť na zve-
ľadenie svojich schopností. Dvadsaťdva mla-
dých žurnalistov sa tak stretlo v polovici de-
cembra v Bratislave na mediálnom školení
s názvom Pomedzi riadky Špeciál. „Oslovil ma
kurz photoshop, lebo som sa s ním takto na-
učila robiť, a taktiež priateľská atmosféra,“ po-


delila sa so svojimi dojmami účastníčka Lenka
Mikitová. Mladí však čerpali nové informácie
nielen pre seba, ale aj pre svoje strediská. „Kaž-
doročný záujem o Pomedzi riadky nás samo-
zrejme teší. Vždy bolo školenie zamerané na fo-
tenie a tvorbu textu. Tento rok sme ho rozšírili
o grafiku,“ vyjadrila sa Monika Čižmárová
z Laury, združenia mladých, ktoré toto podu-
jatie organizovalo už siedmykrát.
Zlatým klincom programu bol špeciálny hosť
Miro Drobný. Mladým účastníkom školenia po-
rozprával o zákulisí vzniku internetovej roz-
právky „ovce.sk“.


L A U R A
Pomedzi riadky s fotoshopom


Po minuloročnom projekte 72 hodín bez kompromisu sa deti a mlá-
dež zo strediska Domky vo Zvolene rozhodli ísť po ceste dobro-
voľníctva i tento rok. Uskutočnili akciu 48 hodín bez kompromisu.
Počas víkendu 21. – 23. októbra upratovali v chladnom počasí síd-
lisko Západ a prezentovali sa aj aktivitou Šarkaniáda. Vyvrcholením
víkendu bol koncert priamo na Námestí SNP
s názvom „domkaFEST“. Vystúpili kapely Krí-
žik a Priatelia. Napokon v nedeľu po detskej
svätej omši sa animátori venovali deťom
z detského domova na Tŕní. S menšími sa za-
hrali rôzne spoločenské hry a so staršími
chlapcami aj futbal.
Akciou tohto typu chcú domkári vo Zvolene
zopakovať i budúci rok.


M L A D Í
Dobrovoľníci vo Zvolene dali hodín mestu a ľuďom


D B D 2 0 1 2


V novembri sa v okrese Maridi v Južnom Sudáne úspešne skončil projekt na podporu miestneho poľnohospodárstva,
ktorý realizovalo občianske združenie SAVIO. „Hlavným zámerom bolo naučiť miestnych obyvateľov účinne a udrža-
teľne hospodáriť, aby im vlastná poľnohospodárska malovýroba dokázala zabezpečiť obživu. Súčasťou projektu bola
aj banka osív, požičovňa nástrojov a mikropôžičkový mechanizmus”, povedal Juraj
Janto z o.z. SAVIO. Do kurzov sa v troch trojmesačných cykloch zapojilo 60 mužov a
žien z okresu Maridi. Naučili sa ako efektívnejšie obrábať pôdu, zavlažovať, kompos-
tovať, osievať a sadiť, zberať a uskladňovať úrodu. Poľnohospodárske kurzy zaviedla
do výučby aj miestna základna škola v Manguo pre vyše 250 žiakov z 5. až 8. ročníka.
Projekt fungoval celý rok, od novembra 2010 a SAVIO o.z. ho uskutočnilo v spolupráci
s miestnym partnerom BOSCOAID. Okrem toho tu uskutočňujú aj projekt na podporu
vzdelávania a zlepšenia zdravotnej starostlivosti. Projekt bol finančne podporený z pro-
striedkov štátneho rozpočtu SR cez program oficiálnej rozvojovej pomoci Slovak Aid.


M I S I E
SAVIO učilo obyvateľov v Južnom Sudáne obrábať pôdu




ww
w.


sa
lez


ian
i.s


k


Denné správy
zo saleziánskeho sveta


aktualizované každý deň


a okrem toho aj


fotogalérie
 videosprávy
 kalendár provincie
 blogy
 nekrológ


a množstvo ďalších
informácií


o saleziánskej rodine.


Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.


Slovensko


svet misie
šport


mladí
téma


fotokronika provinciála


www.saleziani.sk
V prvú adventnú nedeľu privítala Fa-
tima 43 mladých, saleziánov a sestier
zo 14 európskych krajín. Zástupcovia
Saleziánskeho mládežníckeho hnutia
okrem iného hodnotili aj spoločný
večer saleziánskej rodiny počas Sve-
tových dní mládeže v Madride.
„V osobných rozhovo-
roch s mladými z iných
krajín som si uvedomila,
aké veľmi dôležité je pre
nich toto stretnutie. Čer-
pajú tu nadšenie a chuť
saleziánskej charizmy...
Na Slovensku máme ob-
rovské bohatstvo bratov
a sestier, ktorí sú s mla-
dými a pre mladých. V
Európe ich ubúda,“ vy-
jadrila dojmy Lydka On-
drejkovová, ktorá zastu-
povala Slovensko. Spolu
s donom Petrom Fige-


ľom sa osobitne modlili za našu kra-
jinu na mieste, kde sa trom malým
pastierikom zjavila nebeská mama.
Saleziánske mládežnícke hnutie
(SMH) tvoria mladí celého sveta, ktorí
sa združujú okolo dona Bosca, jeho
pedagogiky a spirituality.


M L A D Í
Saleziánsku charizmu čerpali vo Fatime


Materské centrum Ma-
matko funguje v Brati-
slave už tretí rok. Meno
má podľa strediska Sale-
ziánov dona Bosca na
Mamateyovej ulici v Bra-
tislave, kde sídli. Počas
minulého novembra však
materské centrum a záro-
veň herňa pre deti získala
nové priestory. Pri vyno-
vovaní pomáhali rodičia,
ale aj deti. Pásku vyno-
veného Mamatka sláv-


nostne prestrihlo nie-
koľko detí spoločne.
Direktor komunity don
Pavol Seman požehnal
nové priestory, aby
všetko, čo sa bude
v centre a herni robiť,
bolo hlavne Božie
dielo. Mamatko po-
núka priestor pre ma-
mičky, ockov alebo
iných rodinných prí-
slušníkov s najmen-
šími deťmi od 1 do
4 rokov. Aktivity sú za-
merané na všestranný
rozvoj detí: voľné hra-


nie sa v herni, tvorivé
dielne, tancovanie, spo-
ločné hry a divadelné
predstavenia. Okrem
hry ponúka aj spoločné
modlitby mamičiek
s deťmi či spoločné
zdieľanie sa rodičov
o výchove, tiež predná-
šky a kurzy pre rodi-
čov.


S L O V E N S K O
Mamatko funguje v nových priestoroch




Väčšine mladých prichádzajúcich do
stredísk nechýbajú najnovšie mobilné
telefóny, potrpia si na oblečenie podľa
poslednej módy a podobne. Aká chu-
doba? Sú však chudobní len tí, ktorí
nemajú finančné prostriedky na na-
sýtenie či ošatenie? Nie sú chudobní
aj tí, ktorí prichádzajú síce zabezpe-
čení, ale bez skúsenosti fungujúcej ro-
diny a milujúcich sa rodičov?


Podľa dokumentov 26. generálnej ka-
pituly saleziánov (2008) je spektrum
ohrozenej mládeže veľmi široké.
Okrem tej materiálnej doň patrí aj
duchovná, či kultúrna chudoba
a množstvo ohrození dnešnej doby
(emigrácia, detskí vojaci, AIDS, drogy
a pod.).


PASTORáCIA MEDZI RóMAMI
Saleziánska rodina je medzi Rómami
prítomná v štyroch dielach – už dvad-
sať rokov pôsobia saleziáni v Barde-
jove na Poštárke, prítomní sú aj v Mi-
chalovciach na Angi mlyne, sestry
saleziánky prichádzajú už niekoľko
rokov do Plaveckého Štvrtku a na Lu-
níku IX v Košiciach pôsobí dokonca
celá misijná komunita. V posledných
dvoch rokoch prebiehajú misijné tá-
bory pre rómske deti aj v ďalších ob-
ciach na východnom Slovensku.


Na Poštárku prišiel prvý salezián
v roku 1990. Odvtedy v rómskej osade
pribudla materská a základná škola,
kostol, oratórium a mládežnícke stre-
disko a mnoho ďalšieho. Salezián Pe-


téma


Don Bosco mal vo
svojom srdci i v oratóriu
predovšetkým
chudobných chlapcov.
Aj v súčasnosti sa
saleziánska rodina na
Slovensku venuje
mladým v ťažkostiach –
Rómom, väzňom,
mladým ľuďom a deťom
z nefunkčných rodín,
i tým, ktorí sú chudobní
na rodinnú pohodu,
lásku, dôveru.


D B D 2 0 1 210


Chudobná mládež...
Kto si?




ter Hasidlo však za najdôležitejší prí-
nos považuje zmenu mentality.
„Vidno, že oproti ostatným osadám
v okolí táto prešla vývojom. Do po-
predia sa dostalo najmä vzdelanie
a duchovná oblasť.“


Začiatkom leta 2008 prišli saleziáni aj
na smutno preslávený Luník IX. Po-
čas roka sa k nim pripojili aj sestry sa-
leziánky a misijní dobrovoľníci. Ako
píšu na svojom webe, prišli „vycho-
vávať a objavovať pozitívne hodnoty
a osobnú dôstojnosť ľudí žijúcich na
miestnom sídlisku a priniesť nádej,
že zmena je možná...“ Za najväčšiu
hodnotu, ktorú tu prinášajú, považujú
rozmer spoločenstva, ktoré je otvo-
rené prijímať druhých takých, akí sú,
a zároveň ponúka priestor pre osob-
ný rast, zdieľanie hodnôt a nezištnú
službu.


MEDZI VäZňAMI...
Jedným z prvých pastoračných miest
dona Bosca bola väznica. Saleziáni
na Slovensku sú prítomní aj v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody pre
mladistvých v Sučanoch. Vykonávajú
tam nielen duchovnú službu, ale za-
pájajú mladistvých aj do pracovného
procesu (vďaka ktorému mladí nado-
búdajú remeselné zručnosti), trávia
s väzňami voľný čas pri športových
hrách a rôznych krúžkoch, chodia


s nimi na vychádzky a opekačky do
prírody a venujú sa i kultúre.


Don Juraj Malý o tomto pôsobení „za
mrežami“ hovorí: „Najťažšie sa mení
myslenie ľudí. Zákonom zmeníme
prostredie, v ktorom žijeme a ktoré je
veľmi dôležité pri výchove, ale
k úplnej výchove to nestačí. Je ne-
vyhnutné ísť do hĺbky vnútra kaž-
dého a tam hľadať cestu, ako týmto ľu-
ďom pomôcť.“


KRíZOVé STREDISKO V ROŽňAVE
Osobitné dielo pre chudobné deti
a mládež spravujú aj sestry sale-
ziánky. Presne pred rokom otvorili
v Rožňave krízové stredisko. Sú
v ňom deti vo veku 0 – 18 rokov, ktoré
boli z rôznych príčin vyňaté z rodiny.
Stredisko má kapacitu 10 detí. Sale-
ziánka sestra Iveta Kubalová hovorí:
„Takéto zariadenie v Rožňavskom
kraji chýbalo. Môžeme deti prijať
okamžite – dokonca aj v noci. Od nás
odchádzajú najmä do detských do-
movov a náhradných rodín.“


CHCEM, ALE NEMáM
V saleziánskych strediskách zvykne
platiť vyjadrenie, že peniaze nemôžu
byť dôvodom, aby sa mladý človek
nezúčastnil podujatia. Chýbajúcu časť
zvyčajne doložia saleziáni. V niekto-
rých strediskách sú citliví na takýto


téma


D B D 2 0 1 2 11


ANKETA
Kto sú podľa teba chudobní
mladí na Slovensku?


Lukáš (18)
Podľa mňa sú to mladí, ktorí nemajú
vlastný domov.


Nika (19)
Asi mladí zo sociálne slabších rodín,
mladí, ktorým chýba jeden rodič
a tiež drogovo závislí sa môžu stať
chudobní.


Maroš (20)
Napadá mi, že mladí bez domova. Ne-
viem odpovedať, možno mladí bez
jedla, bez oblečenia? To ale nie je ich
vina, je to problém rodiny a rodičov.


Ivana (19)
Vo mne to evokuje mládež, ktorá sa
bezcieľne potuluje, či už reálne uli-
cami mesta alebo životom. Žijú zo dňa
na deň, bez cieľa. Nič sa nesnažia do-
siahnuť a na ničom im nezáleží. Smut-
ná predstava, že v takej spoločnosti
budú vyrastať moje deti.


Michal (20)
Bezdomovci, ľudia, čo žijú v azyloch,
ľudia, ktorí žijú v pralesoch.


Dominik (22)
Asi tí, čo nemajú primerané pod-
mienky pre svoj rozvoj. Prevažne kvô-
li rodinným problémom.


Mária (24)
Sú to mladí, ktorí vyjdú z detských
domovov; mladí z „hladových dolín“,
kde ich rodičia nevedia nájsť prácu
a oni brigádu; takí mladí, ktorí svojou
prácou živia aj celú svoju pôvodnú ro-
dinu (rodičov aj súrodencov).


Dominik (29)
Podľa mňa chudobný mladý môže byť
napríklad ten, ktorému niečo chýba
a tento nedostatok ho pripravuje
o možnosť rozvoja talentu, napríklad
hudobne nadaný mladý človek
a nemá na hudobný nástroj, aby mo-
hol svoj talent rozvíjať ... a podobne.




nedostatok finančných prostriedkov aj rodiny, či
samotní mladí. Na tomto princípe funguje na-
príklad fond solidarity pod názvom „Chcem, ale
nemám“ v Banskej Bystrici. Saleziáni spolupra-
covníci majú zas svoj Fond lásky. Jeho cieľom je
pomôcť tým z ich radov, ktorí to potrebujú.


„ORATKO“ NA ULICI
V posledných rokoch sa v saleziánskych stredi-
skách veľa hovorilo aj o streetworku, či presnej-
šie – saleziánskej terénnej práci. Mladí, animátori
i deti, spolu so saleziánom vychádzali pravidelne
(napr. raz týždenne) spoza brán oratórií a pri-
chádzali sa hrať na okolité ihriská. Ich hra často
strhla aj prítomné deti, či dokonca mladých, ktorí
ich z lavičky neveriaco pozorovali. Na záver sa
všetci pomodlili a rozišli domov.


V súčasnosti táto činnosť prebieha len v pár stre-
diskách. Hoci by niekto mohol hovoriť o neús-
pechu projektu, salezián Maroš Peciar, delegát
pre médiá, konštatuje: „Vo väčšine stredísk sme
pochopili, že tadiaľto cesta nevedie. Napriek
tomu sme za túto skúsenosť vďační. Prebudila
v nás citlivosť na mladých mimo našich stre-
dísk.“


téma


D B D 2 0 1 212


P en i a z e na L un í ku nepomôžu ,


t r eba v ý cho vnú l ásku
„Kým sa neodstráni bieda duchovná, neodstráni sa ani bieda
materiálna.“ O pravdivosti tohto výroku otca Petra Bešenyeiho, di-
rektora nášho misijného tímu na Luníku IX, mám možnosť sa čo-
raz viac presviedčať počas mojej trojročnej prítomnosti medzi Ró-
mami v službe saleziánskej misijnej dobrovoľníčky.
Keď hovoríme o chudobných, väčšinou si predstavíme ľudí, ktorí
sú hladní, uzimení, bez prístrešia... Vtedy akoby sa nám samo od
seba otváralo srdce a z vrecka sa sype do otvorenej dlane zopár
drobných. Po tých troch rokoch na misii pod vedením už skúse-
ných misionárov, ktorí dlhodobo pracujú v pastorácii Rómov,
som sa naučila pozerať sa na pojem chudoby z inej strany. Vďaka
každodennej prítomnosti na sídlisku mám možnosť vstúpiť do
osobných vzťahov s miestnymi obyvateľmi, rozprávať sa s deťmi,
s mladými i s dospelými, všímať si ich postoje a prístup k životu.
Mám ich rada a veľmi si vážim mnohé ich dobré vlastnosti, ale
som presvedčená, že peniaze samy o sebe im nepomôžu. Potre-
bujú predovšetkým lásku. Výchovnú lásku, ktorá vie byť vľúdna,
povzbudivá, trpezlivá, vytrvalá, ale aj náročná.
Takú lásku má voči nám Boh a nás pozval, aby sme ju sprostred-
kovali tým, ktorí ju potrebujú. Som Mu vďačná, že aj mňa zapojil
do tejto úlohy.
Dobrovoľníčka Katka




D B D 2 0 1 2 1


CHUDOBNí NA LáSKU
Na prvý pohľad im nič nechýba – rodičia
sa o nich starajú, chodia na dovolenky,
v materiálnom zabezpečení kráčajú
s módou a trendmi. Až po získaní ich dô-
very a v hlbšom, osobnejšom rozhovore
človek odhalí, že nie je všetko také ru-
žové – rozvedení alebo stále sa háda-
júci rodičia; príliš ochranárski rodičia,
ktorí nedávajú potrebný priestor na roz-
let primeraný veku; dokonalé zabezpe-
čenie všetkých fyzických potrieb, ale tie
duševné a duchovné akoby ani neexis-
tovali... To je len niekoľko postrehov
dlhoročnej animátorky.


Čo im už len saleziáni, animátori, orató-
rium a celé spoločenstvo môžu ponúk-
nuť? Práve skúsenosť nezištnej lásky
a rodinnosť. Záujem o ich pocity, o pre-
žívanie ich každodennosti, o ich osobu.
Ukázať im iné modely fungovania vzťa-
hov v rodine, vo vzťahoch, než poznajú
z domu. Zábavu, veselosť a radosť, ktorá
nie je len krátkodobá a povrchná, ale
vychádza z hĺbky duše. Zážitky po-
trebné pre ich zdravý rozvoj. Priateľstvá
s kamarátmi, ktorí pri nich stoja v dob-
rom i v zlom. Otca, ktorý ich má rád
vždy a všade, nech spravia akúkoľvek
hlúposť. Aj keď je to niekedy ťažké uve-
riť. A Matku, ku ktorej sa môžu utiekať
pod ochranný plášť, nech sú kdekoľvek.
... mnohí z nich hovoria, že oratko je ich
druhý domov.


Zuzana Matejíčková


Každý druhý mesiac


DON BOSCO
U TEBA DOMA


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.


Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.


Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.


Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.


Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.


Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
Tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


do
n


bo
sc


o
dn


esSku t o čný
b r a t i s l a v sk ý
p r í beh
Keď na ulici v hlavnom meste
stretnete deti, ktoré prosia
o jedlo, vyvolá to zrazu
otázky: Je to možné, aby aj
v Bratislave existovali takéto
prípady? Hladné deti
nebývajú iba v rómskych
osadách?


Mal som možnosť stretnúť u nás
v oratku takéto deti a zaujímal
som sa o ich prípad. Ukázalo sa,
že naozaj sú dni, kedy im jedlo
chýba. Rodinné pomery majú
ťažké. Hlad je nepríjemný rovnako
ako hanba pýtať si jedlo od dru-
hých. Kto by sa v takom veku ne-
hanbil. Raz jeden z nich prišiel
a povedal len to, že jeho brat sa
ma chce niečo spýtať. Až ten starší
brat nabral odvahu a požiadal ma
o jedlo. Bolo im to obidvom veľmi
trápne možno aj preto, že chodie-
vajú k nám často a teda sa po-
známe. Ak v rodine dostanú pod-
poru v pondelok, znamená to, že
nedeľný obed sa zredukuje na
chlieb so salámou. Keksík je v ich
prípade skôr mimoriadna záleži-
tosť.
Ľudia v našom okolí sú veľmi cit-
liví. Keď som im rozprával o tých-
to deťoch, tak veľmi rýchlo zarea-
govali finančnou pomocou, hoci
som o ňu priamo nežiadal.
Ako vychovávatelia tiež vidíme,
že dať niekomu najesť alebo ho
podporiť je ešte veľmi málo. Je to
iba prvý krok. Potrebný, ale ne-
dostačujúci. Tieto deti potrebujú,
aby sa im niekto venoval, aby ich
vychovával aj v iných oblastiach
života, k čomu sme sa v našom
oratóriu podujali. Tieto deti nosia
v sebe totiž aj hlbší hlad, hlad po
rodine a po vzťahoch, ktoré im
chýbajú.


Salezián z jedného
bratislavského oratória




T itus Zeman


Diecézna fáza procesu blahorečenia
nášho slovenského saleziána, Bo-
žieho služobníka Titusa Zemana, sa
nachádza vo fáze, kedy má najviac
práce historická komisia. Už boli
ukončené výpovede svedkov a svoje
skúmanie zavŕšila aj teologická komi-
sia, ktorá sa venovala najmä vlastným
písomnostiam dona Titusa. Historická
komisia sa teraz zaoberá skúmaním
dokumentov z viac ako tridsiatich ar-
chívov. Ide o veľký počet strán. Treba
ich okrem iného aj roztriediť podľa
ich výpovednej hodnoty.


Nie málo dôležité je pripraviť od-
borné vedecké spracovanie daného
historického obdobia. A to vzhľadom
na prenasledovateľov, teda komunis-
tický režim, i vzhľadom na prenasle-
doveného dona Titusa. Toto vedecké
historické popísanie dejinného ob-
dobia je osobitne potrebné pre teoló-


gov, biskupov a kardinálov vo Vati-
káne, ktorí budú vykonávať rímsku
fázu procesu blahorečenia. Medzi
nimi budú iste takí, ktorí nepoznali
zblízka totalitný režim a jeho prak-
tiky. Celá práca historickej komisie
bude zhrnutá v takzvanej komplex-
nej záverečnej správe, ktorú všetci
členovia komisie spoločne podpíšu.


Všetky dokumenty tohto nášho pro-
cesu kontroluje, potvrdzuje, eviduje
a chrání notárka aktuárka. O vyhoto-
venie potrebných kópií sa stará oso-
bitný člen tímu. A v tíme, ktorý na
procese pracuje, sú aj prekladatelia,
menovaní otcom arcibiskupom, ktorí
majú za úlohu pripraviť pre Kongre-
gáciu pre kauzy svätých preklady
všetkých materiálov do taliančiny


(angličtiny). Všetci títo sú viazaní prí-
sahou.


Posledným bodom diecéznej fázy
procesu blahorečenia dona Titusa Ze-
mana bude slávnostné zasadnutie Ar-
cidiecézneho tribunálu na čele
s otcom arcibiskupom. Uskutoční sa
po ukončení všetkých prác, keď budú
vyhotovené aj všetky preklady doku-
mentov pre Kongregáciu pre kauzy
svätých. Na tomto zasadnutí otec ar-
cibiskup diecéznu fázu ukončí a za-
pečatí krabice so spismi a prekladmi.
Tie potom prevezieme do Ríma na
spomínanú Kongregáciu a tam po ich
slávnostnom odpečatení a kontrole
všetkých náležitostí začne rímska fázu
procesu.


Prvý proces blahorečenia v mladej bratislavskej arcidiecéze a prvý aj v slovenskej
saleziánskej provincii sa začal v roku kňazov. Od 26. februára 2010 sa skúmanie
hrdinských čností, mučeníckej smrti a povesti svätosti dona Titusa Zemana dostalo
značne vpred.


D B D 2 0 1 21


Autor: Jozef Slivoň SDB


Pre Vatikán opisujú historici aj totalitu,
v ktorej don Titus žil


Historička pred Vatikánskym archívom.


Prezeranie dokumentov v archíve hlavného domu Saleziánov dona Bosca v Ríme.




T itus Zeman
Počas celého tohto obdobia sú
však mimoriadne dôležité mod-
litby za toto blahorečenie,
a najmä deviatnik na tento úmy-
sel. Modlitby vychádzajúce
z presvedčenia o hrdinskom ži-
vote dona Titusa a o jeho mu-
čeníckej smrti, ktorá bola dô-
sledkom veľkého fyzického
a duševného utrpenia vo väzení
i na slobode.


Pripravujeme taktiež pamätné
tabule s reliéfom, ktoré budú
umiestnené na miestach, kde
don Titus žil a pracoval.


Čo sa deje v procese
blahorečenia
Diecézna fáza procesu blaho-
rečenia spočíva v prísnom


historickom, právnickom
a teologickom skúmaní života
a smrti Božieho služobníka.
Deje sa tak v diecéze, v ktorej
dotyčný zomrel. Je potrebné
preskúmať všetky dostupné
dokumenty i pozostalé pí-
somnosti, vypočujú sa očití
svedkovia i svedkovia „z po-
čutia“ a skúma sa tiež povesť
svätosti. Všetci, ktorí sú do
procesu zaangažovaní, sú via-
zaní hovoriť pravdu a praco-
vať horlivo a korektne. Výpo-
vede svedkov, zápisy i správy
historickej a teologickej ko-
misie, a tiež znalecké po-
sudky súdnych znalcov, ako
aj niektoré rozhodnutia arci-
diecézneho tribunálu podlie-
hajú tajomstvu.


Verní tradícii dona Bosca prežívajú
saleziáni mesačnú duchovnú obnovu
v kontexte dobrej prípravy na smrť.
V Stanovách saleziánov čítame, že
„pre komunitu i pre každého sale-
ziána je to osobitná príležitosť počú-
vať Božie slovo, rozpoznávať Božiu
vôľu a očisťovať si srdce. Tieto chvíle
milosti zároveň vracajú nášmu duchu
hlbokú jednotu v Pánovi Ježišovi a ži-
via v nás očakávanie jeho príchodu.“
(S 91)


Boží služobník Titus Zeman cvičil
„dobrú smrť“ a hlavne radosť v nebi
od rozhodnutia ísť do Šaštína, keď
mal dvanásť rokov, cez rehoľné za-
svätenie, spojené s úplným sebada-
rovaním, až po hrdinské rozhodnutie
zachraňovať povolania, keď sprevá-
dzal klerikov do bezpečia v zahraničí,
aby mohli doštudovať a stať sa kňaz-
mi.


„Generálka“ tejto prípravy však
bola až potom...


Jej prvá fáza začala po zaistení v Ma-
lých Levároch a prevezení do Bratis-
lavy na Hrad do severného opevne-
nia, kde bolo veliteľstvo pohraničnej
stráže. Kruté fyzické násile až po krv,


otras mozgu a vybité zuby, to bol za-
čiatok. Pokračovanie bolo v Leopol-
dove. Tiež krvavé... „Ecce Homo“!
Druhá fáza začala po obžalobe, keď
prokurátor v návrhu žiadal pre Titusa
Zemana trest smrti. Pod oknom jeho
cely sa nachádzalo popravisko. V at-
mosfére zúfalých výkrikov popravo-
vaných don Titus čakal v modlitbách,
ale aj v ľudskom „getsemanskom“
strachu. To bola skutočná príprava na
smrť... A tá príprava pokračovala aj
počas trinásťročného väzenia, keď
mu systematicky odmietali udeliť am-
nestiu. Bol nevinný, no musel trpieť,
aby jeho zachraňujúce aktivity v pro-
spech nových povolaní pre Cirkev
boli „kryté zlatom obety“.
Tretia fáza prípravy na dobrú smrť za-
čala po podmienečnom prepustení
z väzenia. S podlomeným zdravím
musel hľadať profánnu prácu, hoci
tých, ktorí potrebovali jeho kňazskú
službu bolo veľa. Štátna moc mu ne-
dovolila ohlasovať Božie slovo, vy-
sluhovať sviatosti a viesť Boží ľud.
Bolo to veľké utrpenie pre kňaza,
ktorý aj vo väzení tajne spovedal a ce-
lebroval svätú omšu. Stále sledova-
nie a prenasledovanie i strašná vidina
návratu do väzenia ničili naďalej jeho
fyzické i psychické zdravie. Smrť,


ktorú „trénoval“, sa blížila. Blížilo sa
však aj nebo s korunou víťazstva...


Žijeme v atmosfére povesti svätosti
a mučeníctva Božieho služobníka Ti-
tusa Zemana. Sme presvedčení, že
naše modlitby za jeho blahorečenie
pri krypte v kostole v jeho rodisku
vo Vajnoroch, kde sú uložené jeho te-
lesné ostatky, ale aj Deviatnik za bla-
horečenie a za mimoriadne milosti,
i modlitbové a pamätné stretnutia
a napokon cesty po jeho stopách,
budú požehnané a prispejú k tomu,
aby mohol byť verejne uctievaný.


Veľmi ma potešilo, keď som sa dopo-
čul, že istá pani pred niekoľkými
dňami zverila svojho ťažko chorého
zomierajúceho otca práve Božiemu
služobníkovi Titusovi Zemanovi.
S hlbokou vierou sa modlila, aby ho
don Titus pomohol previesť z po-
zemského života do večnosti, ako pre-
vádzal mladých klerikov z bývalého
Československa do Talianska. Jej
otecko usnul v pokoji, hoci predtým
veľmi trpel.


Kiežby sme sa naučili často modliť za
šťastnú hodinu smrti, aby nás Pán na-
šiel pripravených.


„Cvičenie dobrej smrti“ dona Titusa


D B D 2 0 1 2 1








Po šiestich rokoch štúdií v seminári
v Chieri (asi 20 km od Turína a 11 km
od Becchi) prijal Janko Bosco v Tu-
ríne v júni v roku 1841 kňazskú vy-
sviacku. Prvé mesiace svojho kňaz-
stva, svoje prvé kňazské leto, strávil
v pastoračnej horlivosti v rodnej far-
nosti v Castelnuove. Na jeseň sa však
musel rozhodnúť, kde bude ďalej po-
kračovať jeho kňazská činnosť. Mal
tri ponuky: bohatá rodina z Janova
by si ho zobrala za rodinného ka-
plána. Miestny rodáci mu ponúkali
kaplánske miesto vo farnosti. Okrem
toho tu bola ešte jedna ponuka z inej
farnosti. Don Bosco však veľmi ro-
zumne prijal prezieravú radu kňaza
Jozefa Cafassa, svojho o niečo star-
šieho spolurodáka, a rozhodol sa ísť
si doplniť svoje štúdiá ako novokňaz
do Cirkevného konviktu v Turíne. Čo
to bola za ustanovizeň, kto ju založil
a riadil? Don Lemoyne v Životopis-
ných pamätiach takto opisuje inštitú-
ciu a kňazov, ktorí ju viedli:


„Čo je Cirkevný konvikt v Turíne, to
snáď vie už každý kňaz, aspoň v Ta-
liansku. Ale aby sme uspokojili zve-
davosť všetkých čitateľov, spome-
nieme niekoľko faktov. Začiatok
nášho storočia (teda 19-teho) videl
v plnom kvete svojích síl teológa
dona Luigiho Gualu, rektora kostola
sv. Františka Asiského v Turíne. Bola
to osobnosť bezúhonných mravov,
úprimnej nábožnosti, nehľadajúca
vlastné záujmy. Bol to veľmi vzde-
laný, múdry a odvážny kňaz, ktorého
dobrí milovali a zlí sa ho báli. Veľmi si
ctil pápeža a v časoch francúzskeho
panstva spolu s P. Lanterim a inými
významnými osobnosťami Turína
udržiaval živú korešpondenciu s pá-
pežom Piom VII., ktorý bol väznený
v Savone. V tejto korešpondencii in-


formovali pápeža o tom, čo sa dialo
v Cirkvi a pápež zase vo svojich od-
povediach vyjadroval svoje usmer-
nenia o tom, ako zachovávať cirkevnú
disciplínu v týchto mimoriadnych
podmienkach. Vytvoril sa aj Výbor
pre podporu pápeža v exile, ktorý ria-
dili don Guala a bankár Gonello. Zbie-
rali finančnú pomoc. Táto aktivita pri-
viedla tieto dve osobnosti na zoznam
francúzskej polície, ktorá sa ich usi-
lovala zatknúť. Zachránila ich len pro-
zreteľnostná mýlka. Polícia hľadala
«don» Gonellu a «bankára» Gualu,
a tak polícia márne hľadala Gonellu
medzi kňazmi a Gualu medzi ban-
kármi.


Tento svätý a múdry kňaz, don Guala,
poznal veľmi dobre potreby svojich
čias a uvedomil si, že mladí kňazi po
skončení štúdií v seminári majú za
potreby doplniť si svoje vedomosti
v praktickej morálke a v kazateľstve.
Hlboko presvedčený o tejto skutoč-
nosti začal od roku 1808 súkromne
vo svojom dome dávať lekcie mo-
rálky tým mladým novokňazom, ktorí
prijali túto jeho ponuku. Takto to robil
až do roku 1818, keď v Piemonte skon-
čila francúzska vláda. Teológ Guala
prevzal kláštorný objekt františkánov
konventuálov, v ktorom predtým síd-
lili francúzski vojaci a utvoril v ňom
Konvikt pre mladých novokňazov,
teda dom, v ktorom mohli bývať, štu-
dovať a žiť spoločným duchovným
životom podľa pravidiel, ktoré zosta-
vil. Túto jeho aktivitu podporil aj kráľ
a miestny arcibiskup svojím dekré-
tom z roku 1823 menoval dona Gualu
za rektora tejto inštitúcie a schválil
pravidlá života, ktoré ten zostavil.


Mladí kňazi mali v Konvikte predpí-
saný čas meditácie, duchovného čí-


tania, dve prednášky denne, prednáš-
ky z kazateľstva a čas vyhradený na
štúdium. Takto don Guala vykonal ne-
smierne dobro pre celý Piemont,
zvlášť pre Turín. Ponajprv dokázal ob-
medziť vplyv jansenizmu, tohto zhub-
ného učenia, ktoré oslabovalo nádej
veriacich na večný život a zabraňo-
valo im v prístupe k sviatostiam. Don
Guala sa vo svojom vyučovaní mo-
rálky pridržiaval sv. Alfonza a jeho
zdravej náuky, odporúčal čítať jeho
spisy a takto sa medzi klérom napra-
vili mnohé pomýlené myšlienky
a praktiky. Don Guala do centra mo-
rálky dával lásku a trpezlivosť Ježiša
Krista a takto kňazi v pastorácii s väč-
šou láskou a odvahou vysluhovali
sviatosti a pomáhali veriacim na ceste
oslobodenia sa od hriechu. Pravou
rukou dona Gualu sa stal don Jozef
Cafasso, ktorý mu pomáhal v pred-
náškach morálky a napokon sa stal
jeho nástupcom. Veľkým obohatením
Konviktu bol aj turínsky kňaz don Fe-
lice Golzio, ktorý podobne ako don
Cafasso, bol najprv absolventom Kon-
viktu a potom v ňom zostal pomáhať
donovi Gualovi. Títo traja kňazi sa ne-
obmedzovali len na svoju prítomnosť
v Konvikte, ale išli do celého Turína
a boli aj pastoračne veľmi činní. Vä-
zenia, nemocnice, dobročinné usta-
novizne, chorí vo svojich domoch,
paláce bohatých aj skromné obydlia


Don Bosco 200


C i r k e vný kon v i k t p r e kňa z o v v Tu r í ne
– pr os t r ed i e a f o r má t o r i no v okňa z o v


Kde rástol novokňaz Ján Bosco
1815-2015 dvojstoročnica narodenia dona Bosca: rok 2011-2012 prehlbujeme si poznanie histórie dona Bosca


D B D 2 0 1 21


Autor: Pavol Grach SDB




chudobných, mestá a dediny na
okolí Turína – všetci pocítili blaho-
dárne pôsobenie týchto troch kňa-
zov. Urobili toho toľko, že ich prá-
vom možno nazvať troma svetlami
Turínskeho kléru, ktoré aj po ich
odchode ešte vydávajú svetlo v po-
dobe početných žiakov, ktorí ich
nasledujú.“


Don Bosco teda vyrastal v škole
týchto veľkých a príkladných kňa-
zov. Tu sa naučil venovať sa du-
šiam, byť obetavým spovedníkom
a povzbudzovať svojich mladých
k častému sv. prijímaniu. Od dona
Cafassa a dona Gualu sa naučil veľ-
kej pastoračnej horlivosti a veľkej
túžbe po svätosti. Pokračuje don
Lemoyne:
„Don Cafasso často na prednáš-
kach opakoval: Buďte svätými.
Kňaz, to je veľké slovo, veľká hod-
nosť, ale aj veľká povinnosť, ktorá
vyžaduje veľké čnosti. Ľudia môžu
kňaza považovať za svätého, ale
nemusí byť svätým pred Bohom...
Kňaz musí byť kňazom celkom...
Don Guala, ktorí už 31 rokov viedol
Konvikt, bol verný svojmu pro-
gramu. Do desiatej hodiny dopo-
ludnia bol v kostole, kde sa modlil
a spovedal pri oltári Nepoškvrne-
nej, potom mal rannú prednášku.
Následne chodil kázať, navštevo-
vať chorých alebo väzňov, navšte-
voval chudobné rodiny. Počas re-
kreácií kňazov v Konvikte trávil
často čas s nimi v priateľskej at-
mosfére, čo v tých časoch bolo
veľmi vzácne... Don Cafasso vstúpil
do Konviktu v roku 1834 ako jed-
noduchý žiak, avšak o dva roky ne-
skôr, keď spravil skúšku zo spove-
dania, stal sa asistentom dona
Gualu vo vyučovaní morálky. Od
roku 1844 prevzal aj časť vyučova-
nia, neskôr po jeho smrti (dona
Gualu) sa stal rektorom Konviktu.“


Toľko zo Životopisných pamäti od
dona Lemoyneho.
Don Bosco strávil v tejto ustano-
vizni prvé roky svojho kňazského
života: november 1841 až október
1844. Tu jeho záujem pracovať pre
mladých dostal nové rozmery. A-
však v nemalej miere za to vďačil


on a dnes i celá saleziánska rodina
týmto svätým kňazom, ktorí ho for-
movali a ktorých v mnohom nasle-
doval.


Don Jozef Cafasso bol vyhlásený
za svätého v roku 1947. Pius XI. ho
označil za perlu talianskeho kňaz-
stva. Bol mnohorakým dobrodin-
com dona Bosca. Duchovne ho vie-
dol, v Turíne sa svojou autoritou za
neho zaručoval a aj materiálne veľa
pomohol Saleziánskej spoločnosti
v jej počiatkoch. Po krátkej chorobe
zomrel iba 49-ročný 23. júna 1860.
Stal sa modelom kňazského života.
Ako otec chudobných a potešova-
teľ chorých a väzňov prinášal
spásu odsúdeným na smrť a spre-
vádzal ich na popravisko.


(Voľne spracované podľa
Životopisné pamäti, zväzok II.,
s.38-43.50-54)


Memorie Biografiche di don Gio-
vanni Bosco (Životopisné pamäti
dona Jána Bosca) sú monumentál-
nym dielom o živote a diele zakla-
dateľa saleziánskej rodiny. Dokopy
19 zväzkov vychádzalo postupne
v rokoch 1898 až 1939. Spomienky,
svedectvá, listy, záznamy z konfe-
rencií, večerných sloviek a kázní
začal zbierať a pripravovať na vy-
danie na podnet predstavených
hneď po smrti dona Bosca don LE-
MOYNE. On je autorom a editorom
prvých deviatich zväzkov.


Giovanni Battista LEMOYNE (1839-
1916) pochádzal z Janova, roku
1862 sa stal kňazom, ale chcel sa
stať aj rehoľníkom. Po skúšobnom
roku na Valdoccu vstúpil do novi-
ciátu a na jeho konci zložil hneď
večné sľuby. Pôsobil ako direktor
v Lanzo Torinese a od roku 1877
bol duchovným vodcom rodiaceho
sa Inštitútu Dcér Panny Márie Po-
mocnice. Ako plodný spisovateľ
získal na výstave v Janove roku
1892 literárnu cenu za životopis
Krištofa Kolomba. Neskôr sa stal
sekretárom hlavnej rady a redak-
torom Bollettina Salesiana.


Don Bosco 200


D B D 2 0 1 2 1


Don Bosco 200
Od smrti dona Bosca uplynulo viac ako sto
rokov. Generácie saleziánov, ktoré s ním
boli priamo v kontakte a poznali ho
osobne, sa už pominuli. Časová, ale aj kul-
túrna vzdialenosť od zakladateľa sa zväč-
šuje. Čoraz viac chýba to láskyplné ovzdu-
šie a tá psychologická blízkosť, ktoré už len
pri pohľade na jeho obraz umožňovali vní-
mať blízkosť dona Bosca a jeho ducha.
To, čo nám bolo odovzdané, môže byť stra-
tené, aj väzby k jeho duchu sa môžu pre-
rušiť. Ak zlyhá náš vzťah k nášmu spoloč-
nému otcovi, jeho duchu, praxi, k jeho
inšpirujúcim kritériám, už viac nebudeme
mať ako saleziánska rodina domovské
právo v Cirkvi a našej spoločnosti, pretože
by sme zostali bez našich koreňov a našej
totožnosti.


Tieto slová adresuje celej saleziánskej ro-
dine nástupca dona Bosca v roku 2012 vo
svojom komentári k Heslu. A nie náhodou.
V roku 2015 totiž uplynie 200 rokov od na-
rodenia nášho otca, dona Bosca. Bude to
milostivý rok, na ktorého slávenie sa
chceme pripraviť aj prostredníctvom náš-
ho časopisu.
V roku 2012 si viac prehĺbime poznanie
osobnej histórie dona Bosca, jeho život-
ného príbehu nielen z tradičného sale-
ziánskeho pohľadu, ale aj v širších súvi-
slostiach. Na stránkach tejto rubriky sa
budeme venovať šiestim etapám z jeho ži-
vota. Všimneme si postavy, ktoré vstúpili
do jeho života a výrazne ho ovplyvnili.


Don Pavol Grach, spolubrat, ktorý žije
priamo „pri donovi Boscovi“ na Valdoccu,
sa podujal na túto neľahkú úlohu. Mate-
riálu a historických poznatkov je totiž
veľmi veľa. V našej rubrike pôjde skôr
o snahu aktualizovať príbeh dona Bosca
do dnešnej situácie mladého človeka. Zá-
roveň však aj prihliadať na 150-ročnú skú-
senosť Kongregácie a klásť si otázky, ktoré
umožnia do hĺbky pochopiť jeho postoje
a motivácie.


Poznávajme teda a nasledujme dona
Bosca, aby mladí boli poslaním nášho ži-
vota.


Maroš Peciar SDB


ed i t o r i á l




saleziánky


Vzdelávanie
Sestry saleziánky z bratislavskej ko-
munity prišli do Plaveckého Štvrtka
v roku 2005, aby pracovali s malými
deťmi. Otvorili materskú škôlku Sve-
tielko. Okruh ich apoštolských čin-
ností v rómskej osade odvtedy stále
narastá.
„V tejto misii som takmer od za-
čiatku,“ spomína sr. Gitka Dubinová,
„ale nikdy som nepocítila, žeby som
už mala všetkého dosť a chcela by
som odísť.“ V tomto roku tu s ňou pô-
sobia ďalšie dve sestry FMA a päť
dobrovoľníkov. Týždenne sa venujú
asi deväťdesiatim deťom a mladým,
ktorí tam prichádzajú do strediska.
Okrem vyučovania dvoch tried
v škôlke sa pravidelne venujú doučo-
vaniu starších detí. Napriek tomu, že
každé dva mesiace musia žiaci prejsť
skúškami, ich počet stúpa a dostavujú
sa aj úspechy v škole. „Pred šiestimi
rokmi sme mohli s deťmi hovoriť len
o rozprávkach, pretože im rozumeli.
Postupne sa latka zdvihla. Dnes sa už
zaujímajú aj o témy ako zákutia prí-
rody alebo vesmír,“ hovorí sr. Gitka.


Priateľstvo
Život v osade si plynie svojím tem-
pom. Deti, ktoré nie sú v stredisku, sú
vonku a hrajú sa. Dvory pred domami
sú pomerne veľké. Obsiahnu šesť až
osem rodín. Pravidelné návštevy
v nich robí sr. Eva Pullmannová. „Nie-
kedy sa bojím vstúpiť do dvora. Nikdy
neviem, odkiaľ na mňa vybehne zú-
rivý pes,“ hovorí s úsmevom. „Ľudia
nás už poznajú a majú nás radi. Po-
zývajú ma porozprávať sa raz k jed-
ným, raz k druhým. Veľmi ma oslo-
vuje tunajšia chudoba.“ Najväčšie
problémy na riešenie, ktoré sa pre-
nášajú z generácie na generáciu, vidí
v hádkach a vzájomnej neznášanli-
vosti sa niektorých rodín.


Viera
Prvotná evanjelizácia dospelých
a detí v osade je na mieste. Viera je
u mnohých krehká.
Každý týždeň v nedeľu poobede pri-
chádzajú slúžiť svätú omšu bratia sa-
leziáni z provinciálnej komunity. Od
januára sa pre niektorých začne prí-
prava k prijatiu sviatostí.


Peter Farbár, jeden z dobrovoľníkov,
hovorí: „Na stretko mi chodí okolo 12
chlapcov. Majú v sebe ohromnú silu
a chuť do života, napriek tomu, že
majú nedostatok po akejkoľvek strán-
ke. Venujeme sa striedavo hrám a té-
mam, ak sa dá. Môžem povedať, že mi
ukradli srdce.“


Autor: Miroslava Tarajová FMA


Poslaním sestier Misionárok lásky je prichádzať medzi najchudobnejších
z chudobných. Pred desiatimi rokmi rozbehli svoju činnosť aj v Plaveckom Štvrtku
medzi tamojšími Rómami. Do spolupráce prizvali viacerých laikov a rehoľníkov –
verbistov, redemptoristov, saleziánov, saleziánky... Duch preventívneho systému si tu
takto našiel svoje miesto.


Duch dona Bosca vstúpil medzi nich


Okt óbr o v ý
p r í beh
Blížila sa misijná nedeľa. Rómovia
sa každý týždeň v októbri stretávali
na spoločnej modlitbe ruženca. Niek-
torí si sochu Panny Márie, ktorú na
tento účel zohnala sr. Evka, chceli
aspoň prechodne zapožičať do svo-
jej domácnosti. Ďalší sa rozhodli po-
staviť v osade malú kaplnku, v ktorej
by bola socha umiestnená. Na pra-
videlnú modlitbu ruženca pod ho-
lým nebom prichádzali dokonca aj tí,
ktorí už dlhšie nechceli mať nič spo-
ločné s tímom dobrovoľníkov. Mi-
sijný ruženec zapožičaný na túto
modlitbovú aktivitu, sa po mesiaci
vrátil k svojej majiteľke mierne
„obozkávaný“ a iba s časťou krížika.
Avšak bol to možno práve on a sila
modlitby na ňom, že Rómovia
v osade urobili rozhodnutie, ktoré
nik neočakával. S blížiacou sa misij-
nou nedeľou sa miestne ženy roz-
hodli, že urobia zbierku na misie.
A tak obišli miestne domy, vysvetlili
o čo ide a sestre Gitke odovzdali vý-
nos zo zbierky. Bol skromný, ale po-
dobal sa dvom drobným minciam
chudobnej vdovy z evanjelia.


Autor: Helena Šlenkerová


D B D 2 0 1 220




saleziánky


Do Plaveckého Štvrtka som prišla
z Luníka 9 v Košiciach, vybavená ba-
líčkom skúseností v rómskej menta-
lite. Prvý šok ma čakal hneď v prvé
dni v osade, keď som zistila, že
miestni Rómovia nevedia po rómsky,
nehovoria po slovensky, ale po záho-
rácky. Naučila som sa tiež, že na zá-
pade nežijú Rómovia ako na východe.
Tu sú to proste Cigáni. Dosť veľký roz-
diel.


Keď škôlke konkurujú
„pohádky v telke“
Po prvotnom týždňovom zaškolení
v bratislavskej materskej škôlke u se-
stier som prešla do „cigánskeho te-


rénu“. Prvý veľký rozdiel bol v počte
detí. Kým bežná pani učiteľka zvláda
aj 20 – 25 detí, ja sa cítim primerane so
štyrmi. Oficiálne ich je prihlásených
do jednej triedy sedem. Počty a roz-
delenie detí do tried sa mení podľa
ich vyspelosti či spôsobilosti k uče-
niu. Ale aj podľa chorobnosti, lenivosti
detí alebo ľahostajnosti rodičov. Alebo
dokonca podľa toho, aké rozprávky,
teda „pohádky,“ práve idú v telke.


Bubáky za usilovnosť
O jednej hodine popoludní, niekedy aj
skôr, nám vyklopávajú žiaci základ-
nej školy na okná, aby sa mohli ísť do-
učovať, urobiť si u nás úlohy a zopa-


kovať si, čo sa už v škole naučili. Pri-
chádzajú s nečakaným „učebným“ zá-
palom – len sa rýchlo dostať dnu, –
dosť vysokou netrpezlivosťou a s po-
merne nízkou koncentráciou pozor-
nosti. Aj preto je super venovať sa tak
maximálne dvom deťom naraz. Opti-
málne sú tri, ale „starí ostrieľaní do-
učovatelia“ ich zvládajú niekedy až
päť. Extra usilovným žiakom dávame
dva body, ostatným jeden. Raz za dva
mesiace sa urobí veľké vyhodnotenie,
kde deti prechádzajú preskúšaním
a za „zarobené bubáky“ si môžu v na-
šom malom obchodíku „kúpiť“ všeli-
jaké pekné a užitočné veci. Je to pre
nich dosť silná motivácia.


Po doučovaní ja už vypínam. Ešte
som si nezvykla podávať také veľké
výkony. Ale ostatní pokračujú v stret-
kách a hrách pre mladších i starších,
chlapcov i dievčatá. Za túto náročnú
prácu s nimi, snahu zaujať a vnútorne
ich obohatiť, si u mňa získavajú veľký
obdiv.


Lámanie ľadov
Bolo to všetko ťažké. Dosť ťažké. Po-
pri zriedkavých svetlých momentoch
som si až po takmer 3 mesiacoch do-
kázala povedať, že som si zvykla a že
som tu skutočne rada. Nie že by to te-
raz už ťažké nebolo, ale napriek všet-
kým problémom, ťažkostiam a nepo-


chopeniam, začala som tých ľudí pri-
jímať a mať ich rada. A myslím, že aj
oni mňa.
To všetko samozrejme stojí na Bohu.
Od Neho čerpám silu pomáhať im, mať
ich rada, žiť s nimi. Je to Boh, u kto-
rého prosím o požehnanie, uzdra-
venie, ochranu pred Zlým, o zmenu ži-
vota a zmýšľania pre nich. Je to On, ku
ktorému im chcem ukazovať cestu
a ku ktorému sa ich snažíme spoločne
viesť. Viesť ich k spoločnej modlitbe
a nedeľnej svätej omši, kde Otec dáva
nekonečné milosrdenstvo, lásku a po-
zvanie k novému životu. A to aj pre
všetky tieto naše – malé i veľké – „ci-
gánske deti“.
Autor: Mgr. Elena Holá
Foto: Gitka Dubinová FMA,
Vladimír Škuta


Začiatok mi dal zabrať


Tento projekt je realizovaný s fi-
nančnou podporou Úradu vlády SR.
Za obsah projektu je výlučne zod-
povedné občianske združenie Laura,
združenie mladých - stredisko Brati-
slava - Kremnická. Tento projekt zá-
roveň podporil Nadačný fond ČSOB
Finančnej skupiny v Nadácii Pontis.


D B D 2 0 1 2 21




Je veľa odborníkov, ktorí radia rodi-
čom ako pevne a zároveň mierne po-
vedať deťom aj časté „nie“, ako pri-
viesť deti opäť k poslušnosti, či ako
niekedy uplatňovať aj trest. Tieto rady
vznikajú pod tlakom rastúceho roz-
horčenia nad nevychovanosťou do-
spievajúcich a nad chybami niekto-
rých dospelých mladých.
Ale títo odborníci zabúdajú na jeden
veľmi dôležitý „preventívny“ prvok,
hoci sa zdá, že je už starý. Vychová-
vame príkladom vlastného života. Vý-
chova začína očami a najúčinnejšia
otázka preto je: čo vidia naše deti?


– Dospelí žijú úplne naopak. Hovo-
ria: „Nestrkaj si prst do nosa.“ Ale oni
to v pohode robia. Dookola omieľajú:
„Nieže budeš fajčiť!“ Ale oni fajčia
jedna radosť. Povedia: „Nepi alkohol!“
Ale oni pijú ako špongie. Zakazujú
nám pozerať filmy plné násilia, krvi.
Ich ale nájdeš pri telke aj po polnoci.
Čím sú starší, tým viac hovoria veci,
ktoré nerobia.
(Anna, 12)


– „Kedysi som si myslel, že dospeláci
môžu byť pre mňa vzorom. Ale keď
ich vidíš, ako bláznivo šoférujú a idú
aj na červenú, zdá sa, že vôbec ešte
nedospeli. Keby sme my, mladí, robili
tak ako oni, svet by bol ešte straš-
nejší.“
(Andrej, 14)


Je to najťažšia a najnáročnejšia vý-
zva problému výchovy: mať vždy,
ako rodičia a vychovávatelia, jednu
tvár, bez dvojakosti.


Tri ciele a tri metódy
Ide vlastne o to, aby sme ponúkli de-
ťom skutočne dobrý príklad. Doslova,
aby sme ukázali, ako sa to robí.


Prvým cieľom tvorivej výchovy je vy-
baviť deti potrebnými návykmi ako
je obliekanie sa, čítanie, písanie, jazda
na bicykli, vytočenie telefonného
čísla v prípade núdze (tiesňové vola-
nie).
Druhým cieľom je podporovať rast
a vytváranie charakteru tak, že de-
ťom ukážeme dôležitosť hodnôt ako
čestnosť, pracovitosť, odvaha.
Tretí cieľ „výchovy bez dvojakosti“
mieri k tomu, aby sa deti naučili, ako
sa vyrovnať s emóciami – so stra-
chom, hnevom, sklamaním.


Aby deti zakúsili výchovu, ktorá má
„jednu tvár“, k tomu poslúžia tri me-
tódy:


– Ponúkajte modely
správania sa
Táto metóda sa preverí praxou, či si to
uvedomujeme alebo nie, či to chce-
me alebo nechceme. V prípade dob-
rého i zlého správani sa deti odvolá-
vajú na vás, pozerajú sa na nás, aby
našli usmernenie ako žiť. Prvé, čo je,
chcú si overiť, že naše skutky sú v sú-
lade s našimi slovami. Keď nájdu roz-
diel, buďme si istí, že nám to dajú na-
javo.
V istom momente nás však prestanú
počúvať. A začnú nás napodobňovať.
Ak vám pri tejto predstave nabiehajú
zimomriavky, vedzte, že nie ste sami.
Ale ak to na jednej strane znamená ri-
ziko, na druhej to znamená aj možnú


výchova


Hrozíme sa niekedy všetkých tých katastrofických informácií o skazenosti dnešných mladých. A predsa
aj v tejto situácii vyrastajú z niektorých rodín dobrí chlapci a dievčatá, plní hlbokej ľudskosti. Aké je
tajomstvo týchto rodín? Ako to, že sú tu ešte títo dobrí mladí?


D B D 2 0 1 222


Prečo sú tu ešte dobrí mladí
A lebo aké j e v ý cho vné t a j oms t v o n i ek t o r ý ch r od ín


Bruno Ferrero SDB, preklad a úprava rhsdb




A preto som sa rozhodol:
Byť s nimi, mať pre ne čas. Milovať ich
mamu a mať ju v úcte. Prejavovať
lásku gestom, slovom, skutkom, obe-
tou. Prežívať voľné chvíle s deťmi. Ve-
dieť si priznať chybu. Modliť sa, byť lá-
skavý, dôsledný. Rešpektovať ich
a mať v úcte. Prežívať každodennosť
v detailoch. Upozorňovať na zázrak
bežného života: Vyšlo slnko, rastlinka
sa tlačí zo zeme. Spolupracovať s Bo-
hom, od začiatku ich zveriť do Božej
starostlivosti. Vedieť sa ospravedlniť
dieťaťu. (Nie často). Mať viac detí, pre-
tože sa prirodzene musia deliť,
uskromniť, pomáhať si, požičiavať si
veci, dopriať si, robiť si navzájom ra-
dosť, ale občas sa aj pohádať, odpus-
tiť si, ovládať sa. Pomáhať im objavovať
ich vlastnú hodnotu, talenty, jedineč-
nosť. Spoločne sláviť sviatky, nedele,
viesť večerné rozhovory. Mať k nim in-
dividuálny prístup. Zoznamovať ich
s vlastnou sexualitou. Zúčastňovať sa
s nimi na slávení Eucharistie, viesť ich
ku sviatosti pokánia, pomôcť im zaradiť
sa do spoločenstva. Tráviť spoločne do-
volenky, sprevádzať ich.
Chcel som, aby vedeli, že ich mám tu
po manželke najradšej na svete. A oni
to cítia, vidia, počujú, nasávajú. Pre-
javy sa menia podľa veku.


VýCHOVA V PRAxi ...
"AKO SA TO (NE)ROBí" ?
V snahe o individuálny prístup som
pozval syna (na začiatku jeho pu-
berty) na pizzu. Len jeho a nikoho
iného. Sedeli sme v reštaurácii, okolo
nás sa točil čašník. Priniesol pizzu a tá
pomaly mizla pod náporom príboru
a hladu. Teraz je tá správna chvíľa a at-
mosféra, pomyslel som si, idem na to.
„Tak čo, Vilko, si spokojný so školou?“
„Ehm“ (áno).
„Akých máš spolužiakov? Dá sa?“
„V pohode.“ Výjav tváre neutrálny,
žuje ďalej.
„Máš nejakého spolužiaka alebo spo-


lužiačku, ku ktorému máš o niečo bliž-
šie?“
„Normálne, tak bežne.“
„Máte v triede pekné dievčatá? Alebo
v škole?“ Prestal žuť, a s nadutými lí-
cami, pochopiac kam mierim, jasne
a rázne zahlásil:
„Dievčatá ma nezaujímajú, s nikým
nechodím, všetkému rozumiem, dosť
toho poznám, nič nepotrebujem vy-
svetľovať, hej...?!“
A ja som tak veľmi túžil kadečo s ním
prebrať, vypočuť si ho. Pizza mizla
z tanierov a my sme pokračovali bež-
ným rozhovorom o futbale, filmoch...
Nič podstatné, čo by som chcel na
večnosť vštepiť do jeho srdca, duše,
hlavičky. Pomaly idem platiť. Z víru
mojich myšlienok ma zrazu vytrhlo:
„Oco?“
„No?“
„Dobre nás vychovávate.“
„Koho?“
„Nás, deti.“
„Prečo?“ Nerozumiem.
„No, že nám všetko nedovolíte, nekú-
pite a tak.“
„Ako to myslíš?“
„Veď ty vieš.“ (Viem a som v šoku.)
„A vieš čo? Mám Ťa rád a poďme už!“
Išli sme. On s plným bruchom, „ne-
poučený“, a ja šťastný a ochotný aj
ďalších 150 rokov trpieť neistotou pri
výchove mojich detí.


VýCHOVA 24 HODíN DENNE
Ranná modlitba, meditácia, najradšej
s manželkou. Potom 8 až 10 hodín
práca v zamestnaní (som živiteľ ro-
diny). Príchod domov a začiatok „dru-
hej šichty“. Vždy sa tam teším, lebo
som prijatý a prejavujú o mňa záujem.
S vekom detí mi tej práce po návrate
zo zamestnania ubúda. Záujem o deti
– ako prežili deň, škola, zážitky, vší-
manie si ich nálad a mimiky. Podľa
možnosti sv. omša, kde vždy načer-
pám silu a vnútorný pokoj. V posled-
ných rokoch „splácanie groša rodi-
čom“, ktorí čoraz viac potrebujú
pomoc. Deti majú na tom účasť, re-
tože aj oni darujú svoj čas. Večer spo-
ločná modlitba.


výchova


Možno poviete, že mi šibe. Chcel
som byť vždy čo najviac s deťmi.
Netrápilo ma až tak, čím budú,
ale aké budú, keď vyrastú.


Funguje to – aj na Slovensku
Autor: Pavol Kotula, Bratislava


D B D 2 0 1 2 2


radosť. Ono totiž netreba, aby ste
pre lepší život svojich detí boli ex-
pertmi na rodinné vzťahy. To, čo
treba robiť, je žiť život hodný napo-
dobovania.


– Učte ich ako to robiť
Mohli by ste svoje deti učiť jazdiť na
bicykli tak, že im pustíte videou-
kážku. Mohli by ste ich učiť umývať
riad tak, že im poviete, koľko presne
„jari“ či „puru“ majú dať do drezu
a akou technikou čo najlepšie od-
straňovať mastné zvyšky po omáčke,
cestovinách... A naučiť ich, ako prať
špinavé veci, by ste mohli tak, že im
dáte prečítať návod na krabici od
prášku.
Ale je oveľa lepšie posadiť dieťa na
bicykel a ísť s ním vpred držiac ria-
didlá jednou rukou, kým nebude
schopné ísť bez opory. Alebo posadiť
hoc i menšie dieťa na stoličku vedľa
seba ku drezu a dovoliť mu umyť
hrnček podľa vášho príkladu. Či
vziať dieťa k práčke a poprosiť ho,
aby vám pomohlo roztriediť bielizeň,
vybrať prášok a nastaviť vhodný pro-
gram na práčke.
Ak si nájdete čas, aby ste „v praxi“
ponúkli návod, pomôžete deťom, aby
si dôverovali a aby chceli samy na-
predovať, a tak nemuseli raz zostať
nervózne a neisté, keď budú musieť
ukázať vlastnú životaschopnosť.


– Vychovávajte 24 hodín
denne
Odborníci potvrdzujú, že deti sa
učia tak, že konajú alebo osobne zís-
kavajú poznatky a skúsenosti.
Ak teda chcete, aby deti nadobudli
poznatky o vojne, porozprávajte im
niečo na základe hodín dejepisu zo
strednej školy (či vlastne z toho, čo si
ešte pamätáme), alebo im dajte takú
všeobecnú „lekciu“ štýlom, že ich
vezmite k nejakému vojnovému pa-
mätníku či do múzea. Kombinácia
toho, čo dieťa vidí a čo od vás počuje,
mu dá skúsenosť, ktorú nezabudne.
Používajte teda tvorivosť, aby chvíle,
ktoré prežívate spoločne ako rodina,
boli aj momentami „výučby“. Bude
to od vás chcieť určitú námahu, ale
tá bude odmenená hneď v mo-
mente, keď uvidíte svoje deti, ako
sa učia niečo, k čomu by sa inak ne-
dostali.




misie


Po takmer polstoročí občianskych vo-
jen medzi severom a juhom, utláčania
a nanucovania viery, jazyka, zvykov
atď. sa Južný Sudán dočkal 9. júla
2011 vyhlásenia samostatnosti. Stal sa
novou krajinou na mape sveta. Tento
proces sa začal už v roku 2005 pod-
písaním mierovej dohody medzi zne-
priatelenými stranami, ustanovením
autonómie na juhu Sudánu a záväz-
kom referenda o nezávislosti v roku
2011. To sa konalo v januári a takmer
98% miestnych obyvateľov v ňom vy-
jadrilo túžbu po vlastnom štáte. Osa-


mostatňovanie uľahčil aj postoj vlády
v Chartúme, ktorá sa napriek sporom
o pohraničné územia zaviazala reš-
pektovať výsledky. Pomohol tiež
kladný postoj veľmocí a medzinárod-
ného spoločenstva. Juhosudánska re-
publika sa tak vydala na samostatnú
púť. Nie nadarmo si po tejto strastipl-
nej ceste zvolila hymnu, ktorá sa za-
čína slovami: Oh God! We praise and
glorify you. For your grace on South
Sudan... (O Bože! Chválime a vele-
bíme Ťa za Tvoju milosť pre Južný
Sudán). V hymne sa ozýva vďaka, ale


aj nádej a radosť, ktorá je u Juhosu-
dáncov pri budovaní novej krajiny vi-
diteľná.


V neľahkom procese výstavby je ale
potrebná vonkajšia pomoc, bez ktorej
by sa krajina, ktorá doteraz trpí ná-
sledkami vojen, zrejme nedokázala
pozviechať. Obyvatelia potrebujú vy-
budovať najmä základné predpo-
klady pre dôstojný život a ďalší rast.
Tými sú najmä poľnohospodárstvo
ako hlavný prostriedok obživy pre
väčšiny obyvateľov, ďalej základné


„Starajte sa o chorých, starých, deti a chudobných ... aby ste si získali priazeň ľudu
a požehnanie od Boha,“ povedal don Bosco. Slovenské občianske združenie SAViO
rozbehlo projekt zdravotnej starostlivosti v juhosudánskom okrese Maridi. Už 7. ročník
Tehličky bude venovaný pre nemocnicu.


Tehlička poputuje do Južného
Sudánu na nemocnicu


Autor: Juraj Janto


D B D 2 0 1 22




D B D 2 0 1 2 2


misie


a stredné školstvo pre ďalšie napre-
dovanie a rozvoj vlastnými silami.
A napokon zdravotníctvo.
Na tejto ceste sprevádzajú Juhosu-
dánčanov aj Saleziáni dona Bosca,
ktorí tu pomáhali už v čase občian-
skych vojen. Ich misijné stanice sú
centrami, ktoré poskytujú a šíria
vzory starostlivosti aj o fyzické po-
treby človeka. V prvom rade je to
školstvo: základné, ale aj stredné
všeobecné a technické. Saleziánska
odborná škola, obdoba nášho učilišťa,
v meste Wau je zatiaľ najlepšou ško-
lou svojho druhu v celej krajine. Pro-
stredníctvom viacerých projektov sa-


leziáni motivujú aj k napredovaniu
v oblasti poľnohospodárstva: posky-
tovaním vzdelávacích kurzov a tré-
ningov zručností, vytváraním druž-
stiev, poskytovaním rôznych nástrojov
podpory: mikropôžičkový mechaniz-
mus, banka osív, požičovňa nástrojov
a pod.


So saleziánskou misijnou stanicou
v obci Manguo, v okrese Maridi, vo
Western Equatoria, jednom z desia-
tich štátov krajiny, má občianske zdru-
ženie SAVIO už dobrú spoluprácu.
Jedným z projektov, ktoré podporuje,
je vzdelávanie žiakov v miestnej zá-
kladnej škole. SAVIO prispelo na prí-


stavby nových tried, na rekonštrukcie
už existujúcich, na ich vybavenia a na
kurzy pre učiteľov.


Od septembra sa tu začal nový pro-
jekt, ktorého cieľom je zlepšenie zá-
kladnej zdravotnej starostlivosti.
Vďaka nemu sa vybuduje v obci Man-
guo pri meste Maridi nemocnica,
ktorá bude poskytovať pravidelné od-
borné zdravotné služby. Zamerať sa
chce hlavne na najviac ohrozenú sku-
pinu detí a matiek. Zariadenie bude
zabezpečovať aj starostlivosť pre
vzdialenejšie časti okresu, najmä
vďaka prevádzke mobilnej ambulan-
cie. Zvyšovať zdravotné povedomie
obyvateľov chce zavedením preven-
tívnych osvetových programov. Tie
budú v obciach po celom okrese
oboznamovať najmä s témami ako sta-
rostlivosť o dieťa, výživa, HIV/AIDS,
vakcinácia, hygiena a pod. Priamou
cieľovou skupinou bude vyše 20 tisíc
obyvateľov, ktorí budú najbližšie k vy-
budovanému zariadeniu a v priamom
dosahu mobilnej ambulancie.


Projekt Budovanie základnej zdravot-
nej starostlivosti v Maridi, ktorý rea-
lizuje SAVIO v spolupráci s Boscoaid,
trvá začal 1. septembra 2011 a potrvá
do konca februára 2013. Je podporený
z prostriedkov štátneho rozpočtu SR
cez program oficiálnej rozvojovej po-
moci SlovakAid.


Okrem tohto grantového zdroja fi-
nancovania sú na vybavenie a chod
nemocnice potrebné aj ďalšie pros-
triedky. Preto sa SAVIO rozhodlo za-
merať už 7. ročník svojho pravidel-
ného pôstneho podujatia Tehlička
práve na problematiku zdravotníctva
v Maridi. „Tehlička pre Južný Sudán“
bude prebiehať od Popolcovej stredy
22. februára až do Veľkej noci 8. apríla
2012. SAVIO chce nielen vyzbierať fi-
nancie pre stredisko v Maridi, ale tak,
ako aj v predchádzajúcich ročníkoch,
prebúdzať náš súcit i spoluzodpo-
vednosť za život všetkých ľudí.


Nech aj toto spoločné úsilie so sale-
ziánmi v Južnom Sudáne smeruje
k duchovnému napredovaniu jeho
obyvateľov aj prostredníctvom mate-
riálnych dobier.


Viac sa o tehličke pre Južný Su-
dán, uvedených projektoch i dar-
covskom programe Adopcie tried
môžete dočítať na www.savio.sk .




Narodil sa len pár mesiacov po smrti
dona Bosca v stredoslovenskom
meste Ružomberok 21. mája 1888.
Vychodil tam ľudovú školu a začal aj
gymnaziálne štúdia. Od svojich ro-
dičov, otca Jozefa a mamičky Žofie,
rodenej Labaj, získal dar hlbokej
viery. Jeho starší brat Leopold sa
taktiež stal kňazom. A bol to práve
on, ktorý ho informoval o možnosti
štúdia u saleziánov v Taliansku. „Do-
zvedel sa to od staršieho brata Leo-
polda, dekana-farára v Liptovských
Kvačanoch, a brat sa to dozvedel
od Štefana Pírončáka, farára v Ja-
blonke,“ napísal salezián don Alojz
Koza.


Ako 17-ročný absolvent ružomber-
ského piaristického gymnázia od-
chádza na jeseň v roku 1905 do
Talianska, do Uhorského salezián-
skeho ústavu sv. Štefana (Szalézi
Szent István Magyar intézet), ktorý
sa nachádzal v mestečku Cavaglia,
aby si tam dokončil stredoškolské
vzdelanie. Po dvoch rokoch odchá-
dza odtiaľ do noviciátu, do talian-
skeho mestečka Lobriasco. Tri me-
siace pred prvými sľubmi príjme
z rúk prvého saleziánskeho biskupa
dona Cagliera sviatosť birmovania.
A potom, 29. septembra 1908, skladá
prvé rehoľné sľuby do rúk vtedaj-
šieho hlavného predstaveného,
dnes už blahoslaveného don Mi-
chala Ruu, prvého nástupcu dona
Bosca.


Súčasne s filozofickými a teologic-


kým štúdiami si konal aj pedago-
gickú prax. Z archívnych prameňov
sa dozvedáme, že to bolo v mestách
Ivrea, Cavaglia a v Turíne. Večné re-
hoľné sľuby v roku 1911 už však
skladá do rúk nového hlavného
predstaveného dona Pavla Alberu.
Posledný rok príprav na kňazstvo
prežije v mestečku Foglizzo.


Keď sa talianske kráľovstvo v roku
1915 počas prvej svetovej vojny pri-
dalo na stranu štátov Dohody, bol
klerik Ladislav Stano pokladaný za
občana nepriateľského štátu a bol
internovaný na ostrove Sardínia.
Najprv ho umiestnili do salezián-
skeho domu v Lanusei a neskoršie
v Cagliari. V Lanusei mu bol direk-
torom don Eugenio Ceria, autor po-
sledných štyroch zväzkov Memorie
Biografiche di San Giovanni Bosco.
V Lanusei bol aj 26. septembra 1915
vysvätený za kňaza. Don Ladislav
Stano – prvý slovenský saleziánsky
kňaz.


Svoju kňazskú činnosť začal v La-
nusei ako pedagóg na tamojšej od-
bornej škole. V roku 1919 ho preložili
do Ríma, do saleziánskeho domu
Sacro Cuore (Božské Srdce) pri hlav-
nej vlakovej stanici Termini. Robil
ekonóma saleziánskej verejnej školy
a vypomáhal pri spovedaní v Bazi-
like Božského Srdca. V októbri 1920
tam prišli do ústavu štrnásti chlapci
Slováci zo Slovenska, ktorí túžili stať
sa saleziánmi. Najväčšiu zásluhu na
ich príchode mal klerik František


história


D B D 2 0 1 22


Prvý slovenský saleziánsky kňaz, prvý duchovný vodca
slovenských ašpirantov a prvý saleziánsky direktor na
území Slovenska. Tieto tri prvenstvá patria má don
Ladislav Stano.


Patria mu tri prvenstvá


don Ladislav Stano


21. mája 1888 sa narodil v Ružomberku
12. októbra 1905 vstúpil do Uhorského
saleziánskeho ústavu sv. Štefana v
Cavaglia
22. augusta 1907 začal saleziánsky
noviciát v Lombriasco (Taliansko)
29. septembra 1907 prijal obliečku
z rúk hlavného predstaveného saleziánov
dona Michala Ruu
21. júla 1908 bol pobirmovaný rukami
prvého saleziánskeho biskupa dona
Giovanniho Cagliera
29. septembra 1908 zložil prvé
rehoľné sľuby v Lombriasco do rúk
dona Michala Ruu
29. septembra 1911 zložil doživotné
sľuby do rúk už hlavného predstaveného
dona Paula Alberu
26. septembra 1915 bol vysvätený
za kňaza v Lanusei na Sardínii
1919-1921 bol ekonóm saleziánskej
verejnej školy Sacro Cuore (Rím)
1921-1922 bol ekonóm v Genzane
(Taliansko)
1922-1924 bol asistentom a riaditeľom
školy v Perosa Argentina (Taliansko)
1924-1926 bol direktorom v Šaštíne
1926-1927 bol ekonómom v Šaštíne
1927-1929 bol duchovným správcom
vo Vrábloch
1929-1930 bol duchovným správcom
vo Sv. Beňadiku
1930 až do roku 1950 do Barbarskej noci
bol duchovným správcom v Šaštíne.
V období 1933-1937 zastával úrad
správcu farnosti.
Od apríla 1950, po násilnom rozpustení
reholí, keďže bol v dôchodkovom veku,
bol umiestnený do Charitného domova
v Holíči, kde 5. marca 1980 zomrel. Až do
svojej smrti bol spovedníkom rehoľných
sestier. Pochovaný je v Šaštíne.


Autor: ThDr. Zlatko Kubanovič PhD.




história
Sersen, ktorý v tom čase študoval na
Gregoriánskej univerzite a s povole-
ním provinciála saleziánov v Ríme za-
čal organizovať slovenské salezián-
skej dielo. Don Stano sa stal pre
týchto slovenských saleziánskych aš-
pirantov spovedníkom.


Spočiatku, ako nám zaznamenali sa-
leziánske pramene, sa týchto chlap-
cov-ašpirantov bál. „Mamma mia, čo
si tu len s nimi počneme?! Ferko, po-
šli to domov!“, neraz povedal donovi
Sersenovi, najmä keď niečo huncút-
skeho vyparatili. Ale potom ich mal
rád aj on. Mal z nich veľkú radosť.
Chlapci boli veselí a spokojní, že mali
také šťastie dostať sa k saleziánom,
a k tomu ešte do Ríma, hoci strava
bola trochu slabá. Bolo po vojne
a v ústave bolo spolu vyše päťsto
chlapcov. Don Stanko, ako všetci vo-
lali svojho spovedníka, im však vždy
stravu prilepšil. Veď mu pomáhali,
kde len mohli. V hlbokých vačkoch
svojej reverendy im vždy priniesol
niečo pod zuby. A don Stano sa staral
nielen o ich žalúdky, ale najmä o ich
duše. Jeho prítomnosť v diele Sacro
Cuore tak bola i po tejto stránke veľmi
cenná.


Don Ladislav Stano má tak i druhé
prvenstvo – stal sa prvým duchov-
ným vodcom ašpirantov rodiaceho
sa slovenského saleziánskeho diela.


V roku 1921 prešiel do saleziánskeho
domu v mestečku Genzano pri Ríme.
V decembri 1922 sprevádzal dve slo-
venské dievčatá, Helenu Ščepkovú
a Jozefínu Sobotovú, do Turína do
domu Dcér Márie pomocnice (FMA).
Stal sa aj jedným z prvých spovední-
kov a duchovných vodcov, ktorý v Ta-
liansku formoval prvé slovenské
sestry saleziánky.


Keď bol potom v roku 1921 zriadený
z rozhodnutia hlavného predstave-
ného dona Filipa Rinaldiho samostatný
Slovenský saleziánsky ústav v severo-
talianskom mestečku Perosa Argentína,
don Ladislav Stano dostal poslušnosť
byť tam v nasledujúcom roku asisten-
tom a po roku aj riaditeľom školy.
V roku 1924 sa presťahoval zo všet-
kými slovenskými študentmi z Perosa
Argentina do Šaštína, do prvého sale-
ziánskeho ústavu na Slovensku. Vte-
dajší provinciál don Pietro Tirone,
ktorý sídlil v Oswiencime, ho vyme-
noval za direktora. Don Ladislav Stano


tak bol prvým slovenským salezián-
skym direktorom. Mal len 26 rokov.


Dožil sa úctyhodného veku 91 rokov,
z toho bolo 72 rokov rehoľného života
a 65 rokov kňazstva.
Zomrel 5. marca 1980 v charitnom do-
move v Holíči a pochovaný je v Šaš-
tíne.


D B D 2 0 1 2 2




Dielo na „periférii“ Trnavy
vôbec nevyzerá ako rok-
mi unavený dôchodca.
Možno aj preto, že už za-
čiatok bol veľmi svižný.
Chudobní, ale štedrí Ko-
pánkari postavili saleziánski
dom v roku 1941 za rekordných
sedem mesiacov. Obetaví saleziáni
svojou prácou počas ďalších rokov
„vyorali hlboké brázdy“. Až natoľko,
že v päťdesiatych rokoch, keď už bol
komunizmus, nebolo na celom Slo-
vensku lepších spevákov ako tých
trnavských saleziánskych. Účinkovali
pri rôznych cirkevných i svetských
slávnostiach, nahrávali skladby pre
Slovenský rozhlas a chodili na súťaže
do Poľska i Talianska.


Celkom iný príbeh mali Michalovce.
Tam sa saleziánske dielo začalo troma
babkami, s ktorými kňaz profesor Šte-
fan Hlaváč v auguste 1935 cestoval na
púť do Mariazellu a cestou späť nav-
štívili aj šaštínskych saleziánov. Dom
saleziánov sa babkám veľmi zapáčil.
A tak ich zbožné prianie, mať niečo
podobné aj v Michalovciach, vypro-
vokovalo prof. Hlaváča. Dali dokopy aj


prvé peniaze. Vkladná knižka s 5000
korunami na heslo „Saleziáni“ bola
prvým krokom diela dona Bosca sme-
rom na východné Slovensko. Stavbu
začali v júni 1940, no v marci 1941 na-
stali finančné problémy. Prof. Hlaváč
preto vzal na seba zmenku 100 000 ko-
rún. „To bola moja najväčšia dlžoba
v živote, ale nemrzela ma. Veril som,
že sv. don Bosco vyprosí pomoc.
A nesklamal som sa,“ napísal Dr. Hla-
váč vo svojom životopise. Napokon 8.
decembra 1941 celý Zemplín oslavoval
otvorenie časti oratória a internátu.


Obe saleziánske strediská sú dnes
veľmi živou prítomnosťou saleziánov
v miestnej Cirkvi uprostred mladých,
rodín aj pre dobro širšej verejnosti.
Vo štvrtok 8. decembra 2011 tak oslá-
vili oba domy, v Trnave na Kopánke
i v Michalovciach, svoje 70-tiny.


V Trnave prijal pozvanie
trnavský arcibiskup
Mons. Róbert Bezák,
provinciál saleziánov
don Karol Maník,


kňazi z trnavských far-
ností i primátor mesta


Vladimír Butko. Otcovi arcibis-
kupovi sa zapáčila „saleziánska go-
tika“, v ktorej je postavený tamojší kos-
tol a prirovnal ho k veľkej obývačke,
kde sa všetci môžu cítiť ako jedna
veľká rodina. Provinciál don Maník
podaroval Kopánkarom ku krásnemu
výročiu sochu Panny Márie. Pokračo-
vaním osláv bola hodnotná akadémia
na počesť Nepoškvrnenej a na druhý
deň nechýbal hudobný koncert, aj so
skupinou Saleziáni.


V Michalovciach slávil svätú omšu ko-
šický arcibiskup Mons. Bernard Bober.
Prítomný bol aj provinciálny vikár sa-
leziánov don Jozef Ižold, ktorý v zá-
vere svätej omše daroval miestnej ko-
munite kňazský ornát s vyobrazením
portrétu Dona Bosca. V kultúrnom pro-
grame potom mohli prítomní akoby
znovu prežiť významné udalosti mi-
chalovskej saleziánskej histórie.


výročie


Autor: spracoval rhsdb


Písal sa rok 1941, vo svete zúrila vojna. Slovenskí saleziáni však v tom roku otvorili dva
nové domy. V Trnave a Michalovciach. Podľa saleziánskej tradície boli obidva domy
otvorené 8. decembra. Dokonca presne po sto rokoch od začiatku diela dona Bosca
v Turíne. Trnava i Michalovce tak oslávili tento rok 70-tku saleziánskej prítomnosti.


D B D 2 0 1 22


Domy na dvoch koncoch Slovenska
oslávili 70-tky


MichalovceTrnava




V dňoch 14. – 16. októbra 2011 sa
v Ružomberku uskutočnilo zasadanie
Regionálnej rady Združenie saleziánov
spolupracovníkov zo strednej a východnej
Európy.


Po prvý raz sa na spoločnom rokovaní stretli pro-
vinciálni koordinátori a ďalší zástupcovia rád
z provincií Poľska, Maďarska, Česka, Chorvátska,
Slovenska, Ruska a s nimi aj regionálna výkonná
rada. Tú tvoria radca zo svetovej rady, sekretár,
radca pre formáciu aj administráciu a regionálny
delegát saleziánov i delegátka sestier saleziánok.


Počas pracovného zasadania regionálna rada
schválila Direktórium rady, zaoberala sa otáz-
kami ekonomickej solidarity a aj spôsobmi for-
mácie saleziánov spolupracovníkov v regióne
strednej a východnej Európy.


V neformálnej atmosfére sa účastníci zdieľali o ra-
dostiach aj starostiach života saleziánov spolu-
pracovníkov v jednotlivých provinciách. Vy-
vrcholením bola podrobná informácia zástupcov
Slovenska o systéme fungovania Združenia v na-
šej krajine.


V desiatich provinciách regiónu strednej a vý-
chodnej Európy (Slovensko, Česká republika,
Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Rusko a štyri
provincie v Poľsku) žije skoro štyritisíc spolu-
pracovníkov, z toho tisícka na Slovensku. Zdru-
ženie saleziánov spolupracovníkov založil ešte
don Bosco a dnes má asi 35 tisíc členov v 11 re-
giónoch.


Informovala Darina Čierniková, členka
regionálnej rady


Na púť do Rwandy v dňoch 22.
novembra až 2. decembra vy-
dalo 16 slovenských adoptív-
nych rodičov. Termín bol na-
plánovaný tak, aby sa tam
mohli zúčastniť na výročnej
púti v mieste cirkevne uzna-
ného zjavenia Panny Márie
Matky Slova v Kibeho.


Keď človek videl dav 40 tisíc
pútnikov a medzi nimi aj vý-
znamné osobnosti, ako naprík-
lad autorku knihy „Prežila
som“ o genocíde v Rwande –
Immaculée Ilibagiza – nechce
sa mu veriť, že u nás na Slo-
vensku vie o tomto jedinom
pútnickom mieste na africkom
kontinente iba málo ľudí. Pri-
tom Panna Mária z Kibeho je
deklarovaná okrem Matky
Slova aj ako Matka bolesti a tak
má veľmi blízko k „našej“
Matke Sedembolestnej.


Počas pobytu v Afrike sa slo-
venskí pútnici stretli aj s adop-
tovanými deťmi, a to na šty-
roch stretnutiach v rôznych
dňoch a rôznych častiach
Rwandy. Deti z Konga prišli na
hranice s Rwandou. Mnohé
z detí putovali na stretnutia aj
desiatky kilometrov pešo. A to,
že neboli otrhané, je len dôka-
zom, ako sa vedia misionári
postarať o racionálne využitie
financií adoptívnych rodičov.


Rwanda je prekrásna krajina
s polovičnou veľkosťou Slo-
venska, ale s raz takým počtom
obyvateľov. Je teda preľud-
nená. Stretnutia s deťmi a niek-


torými ich rodinami však pre
mňa osobne boli tými najsil-
nejšími zážitkami... Pri pria-
mom kontakte s neuveriteľne
tvrdou realitou sme sa viacerí
namieste rozhodli a adoptovali
sme po dohovore s misionármi
ďalšie deti. Veď my v Európe
ani netušíme, akí sme rozmaz-
naní. A ak sme aj v porovnaní
s okolím naozaj finančne slabší,
je to preto, že vo vleku spô-
sobu života celej našej spoloč-
nosti sa takmer nedá vybočiť
z tohto rámca a dokázať žiť na-
ozaj chudobne.


Nesmierna vďaka patrí misio-
nárom v Rwande, ktorí me-
siace dopredu pripravovali pre
púť slovenských adoptívnych
rodičov naozaj optimálne pod-
mienky. To isté platí o sloven-
skej strane v Hronskom Beňa-
diku. Misionári nám zdôraznili,
že sa adoptovaným deťom
splnil ich sen – vidieť nás. Pri
každom stretnutí s deťmi k nám
prehovoril zástupca miestnych
rodičov. Ten nás zakaždým
veľmi prosil, aby sme nepres-
tali s adopciou.


Pri misionároch človek zistí,
aká krásna je jednota kresťa-
nov pri pomoci biednym. Je
jedno, či sme saleziáni, pallo-
tíni alebo iní... Pán nechce
obetu, ale milosrdenstvo. A ja
mu zo srdca ďakujem, že mi dal
možnosť a rozhodnutie byť as-
poň troška milosrdný.


Info o projekte na
www.pallotini.sk


spolupracovníci


D B D 2 0 1 2 2


Regionálna rada ASC
sa stretla na
Slovensku


Spolupracovníci zo Slovenska
na mariánskej púti v Rwande


Autor: spracoval rhsdb


Autor: Boris Pekarovič, stredisko ASC Brezno


Do projektu Adopcia srdca, ktorý riadia pallotíni so
sídlom v Hronskom Beňadiku, sú zapojení aj saleziáni
spolupracovníci. Za hodnotu jedného slabšieho nákupu
na Slovensku mesačne pomáhajú deťom z Rwandy
a Konga doslova prežiť.




D B D 2 0 1 20


Vydavateľstvo Don Bosco prinieslo
pred Vianocami zaujímavý titul s ná-
zvom Biele plátno. Útla brožúrka má
len 38 strán a je určená mladým. Ale jej
autor, mladý saleziánsky kňaz don
Martin Kačmáry, odpovedal aj na
otázku, čo môžu s touto knižkou urobiť
dospelí.


Prečo vznikla táto knižka?
Pred dvoma rokmi bola požiadavka
zo saleziánskeho provinciálneho
tímu pre pastoráciu mládeže, aby
vzniklo „niečo“ pre mladých, čo by
im pomohlo vytvoriť si životný pro-
jekt. Toto slovné spojenie – projekt
života – môže znieť veľmi cudzo
a vznešene, ale v podstate ide v šľa-
pajach a duchu Dona Bosca. On
sám si po vstupe do seminára a aj
po kňazskej vysviacke načrtol nie-
koľko bodov a predsavzatí, ktoré
chcel v živote dosahovať. Ako si vy-
tvoriť niečo podobné, čo by záro-
veň aj reálne fungovalo, sme chceli
ponúknuť aj my saleziáni mladým,
aby naozaj žili život v plnosti.


Ako by si v skratke predstavil,
o čom je knižka?
Niekedy ani netušíme, akí sme bo-
hatí, čo všetko v nás je. Z tohto dô-
vodu sú prvé stránky tejto brožúrky
cestou k znovuobjaveniu častí člo-
veka, ako sú telo, rozum, srdce
a duša. Keď sa im nevenuje dosta-
točná pozornosť samostatne, potom
trpí celok. Potrebujeme sa poznať,
aby sme vedeli, s čím všetkým mô-
žeme počítať. Keď už vieme, aký
„materiál“ máme k dispozícii, mô-
žeme robiť „plánik“. Tomu sa ve-
nujú zvyšné stránky. Sú akoby ná-
vodom na vytvorenie si životného
projektu, ktorý pomáha premieňať
sny a predsavzatia v realitu a tak sa
dennodenne pravidelne posúvať
o krok ďalej.


Čo môžu s knižkou, ktorá je
určená najmä mladým, urobiť
dospelí? Môže byť užitočná aj
pre nich?
Dnešné životné tempo je tak
rýchle, že mnohí, a hlavne dospelí,
občas zabúdajú, za čím bežia. Klásť
si túto otázku a nachádzať k nej od-
poveď je kľúčom k vnútornej spo-
kojnosti. Aj o tom je táto brožúrka.


kniha


Mať stanovený smer a cieľ
znamená dať životu zmysel.
Nemať v živote smer a cieľ
znamená nikam sa nedostať.


Biele plátno nielen pre mladých
Autor: rhsdb


(Ukážka)


Srdce
„Človek je jedinečný v tom, že dokáže povedať, koľko má oviec, ale nedokáže
povedať, koľko má priateľov. Taká nízka je hodnota, ktorú im prikladáme.“ (So-
krates)


Namiesto toho, aby sme sami boli aktívni a tvoriví, hľadáme ľudí, ktorí nás za-
bavia. Namiesto hlbokej radosti zo spoločenstva, investujeme do elektroniky
a virtuálnej reality. Krása a reálne vzťahy sú pritom stále prítomné, len ich ne-
vnímame, pretože máme iné priority a zábavky.


Možno povedať, že na človeka negatívne pôsobia v podstate tri vplyvy.
Svetská „kultúra“, ktorá diktuje, ako máš vyzerať, náboženstvo „bez milosti“,
premenené na sústavu príkazov a rodičia, ktorí v skutočnosti neprijali svoje
deti, aj keď fyzicky sa to udialo. Žiaden človek nie je ostrovom, preto sa nutne
musí konfrontovať so svojou kultúrou, s prejavmi vzťahu k nadprirodze-
nému a so svojimi blízkymi. Sú to vplyvy, ktorým sa nedá vyhnúť, je však
možné nebyť od nich závislí. Rovnako je možné mať starosti, ale nebyť usta-
rostený, mať priateľov, ale nebyť nimi väznený, a tiež mať presvedčenie,
ktoré však nie je len umelo zafixované.
Ako píše Antoine de Saint-Exupéry: „Je len jediný skutočný luxus – luxus ľud-
ských vzťahov.“ Ak sa nám podarí odmietnuť ilúziu, že všetci sa majú dobre,
iba my nie, staneme sa oveľa otvorenejšími a slobodnejšími. Vzťahy sú vždy
riskantné, ale keď nie som dosť odvážny začať nanovo, pretože som sa už skla-
mal, keď sa príliš ľutujem, stávam sa väzňom práve vlastnej ilúzie. Keď mi-
luješ, dočkáš sa aj utrpenia. Napriek tomu je lepšie milovať a občas strácať,
ako nemilovať vôbec.
V New Yorku stojí kostol, ktorý má ľudový názov Núdzový východ. Povráva
sa, že ho dal postaviť chlapík, ktorý sa touto svojou dotáciou pokúšal unik-
núť pred peklom. Vo vzťahoch to však takto určite nefunguje. Čím viac si prag-
matický, vypočítavý, neúprimný a nedôverčivý, tým viac sklamania zažiješ.
Vzťah je občas ako zoskok padákom. Zoskok je risk a padák sila puta, ktoré
vzniklo. Keby si neskočil, nikdy by si nepocítil, aké je to puto silné.


„Kto z nás by v živote nepoznal ten pocit, že nikde nie sme opustenejší, než
v meste, ktoré má niekoľko stotisíc obyvateľov, z ktorých nepoznáme ani je-
diného človeka! Ani v tom najpustejšom lese nie sme takto opustení.“ (Otto
von Bismarck)




2% z dane
pre
Saleziánov
dona Bosca
Každoročne s blížiacim sa sviat-
kom sv. Jána Bosca vás, milí čita-
telia, oslovujeme so žiadosťou,
aby ste nám darovali 2% svojich
daní. Je to jeden zo spôsobov pod-
pory saleziánskeho diela na Slo-
vensku a tiež vyjadrením sympatie
k práci, ktorú robíme medzi deťmi
a mladými. Sme vám za to veľmi
vďační.
Poznáme mnoho našich dobrodin-
cov a sympatizantov, ktorí okrem
toho, že odovzdajú svoje tlačivo, po-
vzbudzujú a oslovujú aj svojich prí-
buzných a kolegov. Najmä im vďa-
číme za to, že naša preventívna
výchovná činnosť nachádza pocho-
penie často i medzi neveriacimi.
Koľko peňazí je možné takto
nazbierať?
Každý rok sa podarí vyzbierať iná
suma peňazí, napr. v roku 2008 to
bolo viac ako 30 000 eur. Výsledná
suma je zložená z maličkých polo-
žiek od vás a vašich známych.
Akým spôsobom sú tieto
prostriedky využité?
Aj tu sa každý rok situácia mierne
líši. Väčšinou ide o položky, ktoré
nemáme možnosť podporiť z iných
projektov a zdrojov. Konkrétne: or-
ganizovanie konferencií, vzdeláva-
nie saleziánov, ale aj mladých, reali-
zácia duchovných cvičení, podpora
mladých z menej solventných rodín
na športových podujatiach v zahra-
ničí, materiálno-technické vybavenie
formačných domov a iné.


Tlačivo na odovzdanie 2% z dane
a konkrétne informácie k toho-
ročnej kampani priložíme do bu-
dúceho čísla Don Bosco dnes.


Ď a k u j e m e v á m ,
n a š i d o b r o d i n c i !
Kto sa srdečne zapája do diela dona
Bosca, toho Panna Mária Pomocnica s veľ-
kou radosťou zahŕňa potrebnými milos-
ťami.


Všetkým vám, našim dobrodincom, ktorí
svojimi finančnými príspevkami, obetami
a modlitbami podporujete saleziánske
dielo na Slovensku i časopis Don Bosco
dnes, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a ui-
sťujeme vás o modlitbách.


Duchovne sa s vami spájame každú so-
botu, keď za vás slúžime svätú omšu, a pa-
mätáme na vás v modlitbe.
Nech vám Panna Mária Pomocnica udelí
s veľkou radosťou svoje štedré milosti!


Humorno-vážne riadky z Afriky
od mladého saleziána


Salezián študent Marek Pančura je na misijnej skúsenosti
v africkej krajine Siera Leone. Vyberáme z jeho Facebooku.


Za jedno euro dostanem 40 pomarancov...ja milujem tuto krajinu...:)
21. 12. 2011


Rano vstanem, pozriem z okna a tam tri susedky pobhuju okolo domu hore
bez a robia ranne upratoanie. ... Tak uz som nasiel riesenie...spim dlhsie, a
ked sa zobudim, tak uz su umyte, ucesane i oblecene...no nesom genius...:)
19. 12. 2011


Pre africke deti som ako pokusny kralik...skusaju ake su moje chlpy a vlasy
na dotyk, co sa stane s mojou kozou, ked na nu zatlacia, akej farby su moje
dlane a podobne srandicky...:) celkom vesele to je... a hlavne zo mna neve-
dia spustit tie svoje velke okale...:)
10. 12. 2011


Tak sa Vam hlasim zo Sierra Leone..kedze som dosiel po tme, tak som toho
vela nevidel..ale vzduch je vlhky a horuci... vsetko je v pohode a tesim sa na
zajtrajsi den, ked to vsetko uvidim vo svetle...a naozaj tu elektrinu maju len
2 hodiny denne...:) zacina sa mi to pacit...:)
8. 12. 2011


...po 3 mesiacoch som dostal pas s vizami pre Ghanu (co mi konecne umoz-
nuje zhanat viza do Sierra Leone) a vcera na 4 dni zastavili vodu...:) ale inak
sa celkom tesim zo zivota...:)
30. 11. 2011


Moja dnesna modlitba: Anjelicku mojho pocitacoveho hardvericku, slubujem,
ze ak vzkriesis moj harddisk (so vsetkymi fotkami a videami, ktore som tu
urobil), uz nikdy nevlozim vsetku svoju doveru do jedneho pamatoveho me-
dia vyrobeneho v Cine. Amen
26. 11. 2011


Zacina sa tu oteplovat... rano o siestej je nejakych 26 a viac stupnov a cez
den teplota neklesne pod 31...o nociach ani nehovorim...:) A to je este len
zaciatok oteplovania...:)
20. 11. 2011


Zo zivota: pocas skolskeho futbaloveho zapasu stiedanie znamena, ze hrac,
ktory schadza z ihriska, odovzda svoje kopacky hracovi, tory prichadza na
ihrisko...takze ca sna striedanie je trosku dlhsi...:)
21. 10. 2011


Neprehliadnite