Don Bosco Dnes SLK No. 1 2011

don boscojanuár -február
w


w
w


.s
a


le
zi


a
n


i.
sk Ročník XLII. 1/2011


dnes


Téma


Saleziánsky misijní dobrovoľníci
Fotorepor táž


Nové, väčšie a najmä vlastné stredisko v Prešove
V ýchova


Riziko výchovy „last minute“




Heslo 2011
4 Predstavenie Hesla 2011 –


„Poďte a uvidíte.“


Správy
6 Slovensko, Zahraničie, Šport,


Mladí


Téma
10 Saleziánski misijní dobrovoľníci
12 Misia je správna voľba,


odporúčam každému!


Saleziánska rodina
15 IV. svetové stretnutie exallievov


Dona Bosca 2010


Laura
18 Hudba v ušiach, tanec v srdci


Fotorepor táž
20 Nové, väčšie a najmä vlastné


stredisko v Prešove


V ýchova
22 Riziko výchovy „last minute“


obsah január – febr uár


Pohľad na saleziánsky svet – saleziánsky pohľad na svet


12


4


18


26


Don Bosco dnes


Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca


1/2011
Ročník XLII.
Časopis vychádza 6x do
roka, rozširuje sa bezplatne.


Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco


Šéfredaktor
Rastislav Hamráček SDB


Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Andrea Miklovičová FMA
Ľubo Šulko ASC
Zuzana Matejíčková
zástupkyňa VDB
Veronika Dolná


Fotoediting
Lukáš Čerman


Jazykové úpravy
Mariana Gerátová


Grafická úprava a zalomenie,
DTP spracovanie
Juraj Martiška


Distribúcia
Ladislav Katona


Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec


Registrácia
MK SR č. EV3448/09


Milodary
na saleziánske dielo
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov na Slovensku i vo
svete môžete posielať na
účet: 29330062/0200, VS 0036


Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk


www.saleziani.sk




D B D 2 0 1 1


Milí priatelia dona Bosca,
milí čitatelia nášho časopisu!


V jeden januárový deň som naďabil na vyno-
venú internetovú stránku mladej blahoslavenej
dievčiny Chiary Luce Badano. Spomienka na
jej minuloročné blahorečenie mi privodila my-
šlienku, koľko vecí, udalostí či vzťahov okolo
nás je akoby nepovšimnutých. A predsa Boží
Duch v tom všetkom pôsobí. Pôsobí kde, ako
a kedy chce, aby nenápadne, takmer ticho,
rástlo okolo nás mnoho dobra.


Také „všedné“, často nepovšimnuté a predsa hojné dobro vytvorila sa-
leziánska rodina na Slovensku aj v uplynulom roku 2010. Neviem, či
niekto spočíta všetky tie pravidelné „stretká“ s deťmi a mladými v na-
šich strediskách a hodiny strávené s nimi pri aktivitách, pri ktorých sa
najlepšie uskutočňuje ich výchova. Toto všetko, spolu s mnohými ví-
kendovými duchovnými obnovami, výletmi či školeniami, tvorí to
„všedné“ dobro, ktoré robí naša saleziánska rodina pod Tatrami. Ale táto
rodina je úplná až vtedy, keď myslíme nielen na samotných členov sa-
leziánskej rodiny, ale aj na animátorov, na rodičov tých tisícok detí a mla-
dých, na rodičov a príbuzných samotných členov saleziánskej rodiny,
na všetkých priateľov a dobrodincov saleziánskeho diela.


Ak sa reálne pozrieme na toto dobro, môže nám z neho behať mráz po
chrbte. Boží Duch cez naše bežné skutky koná veľké veci! Patria tu aj
s láskou darované finančné dary od vás, milí naši dobrodincovia. Za toto
všetko, za každého, kto je srdcom spojený so saleziánskym dielom, týž-
deň čo týždeň slávime svätú omšu.


Rok 2011 nám na Slovensko prinesie veľmi krásnu udalosť. V prvé dva
septembrové dni nás navštívi hlavný predstavený don Pascual Chávez.
Jeho návštevu môžeme všetci už odteraz pripravovať našimi modlit-
bami. Veď v ňom k nám príde skutočný „don Bosco dnes“.


Prajem vám, aby ste si mohli vychutnávať blízkosť dona Bosca aj pro-
stredníctvom aktuálnych a zaujímavých článkov nášho časopisu a pre-
žívať to, čo vyjadruje tohtoročné Heslo hlavného predstaveného: Poďte
a uvidíte!


Zo srdca vám prajem požehnané dni!


Rastislav Hamráček
šéfredaktor


Môže nám mráz
behať po chrbte


úvodník


29


15


Spiritualita
24 Čo je to saleziánska


spiritualita?


História
26 Saleziánske svitanie na


Slovensku


Saleziáni vo svete
30 Iba don Bosco robí také zázraky




D B D 2 0 1 1




Predstavenie Hesla 2011
– „Poďte a uvidíte.“ (Jn 1, 39)


„Evanjelizácia a povolanie sú dva nerozdeliteľné prvky,“ píše v novom
hesle na rok 2011 hlavný predstavený saleziánov. Minuloročné heslo
o evanjelizácii pokračuje v roku 2011 témou povolania. Don chávez tvrdí, že
evanjelizácia je dobrá vtedy, ak je schopná vzbudiť nových robotníkov na
pánovu žatvu.


Pascual Chávez Villanueva


NEVyhNutNoSť poVoláVAť
Heslo na rok 2010 „Pane, chceme vidieť Ježiša“ sa
týkalo naliehavosti evanjelizácie. Zdá sa mi, že naj-
logickejším a najprirodzenejším ďalším krokom je
dôrazne apelovať na celú saleziánsku rodinu, aby
spolu so saleziánmi vnímala nevyhnutnosť povo-
lávať.
My, saleziáni totiž v súčasnosti cítime čoraz väčšiu
potrebu vytvárať kultúru povolania v každom pro-
stredí, aby tak mladí mohli objaviť svoj život ako
povolanie a aby sa celá saleziánska pastorácia
stala naozaj pastoráciou povolaní. Mali by sme im
pomôcť pri prekonávaní individualizmu a kultúry
sebarealizácie, ktorá ich privádza k plánovaniu
budúcnosti bez počúvania Božieho hlasu. A ne-
smie sa zabúdať ani na formáciu rodín a laikov.
Osobitnou úlohou je vzbudzovať v mladých apoš-
tolské zanietenie. Aj my, podobne ako don Bosco,
sme povolaní podnecovať ich k tomu, aby sa stali
apoštolmi rovesníkov, aby sa aktívne zapájali do
iniciatív v cirkevnej a sociálnej oblasti, ale tiež do
misijných projektov. Aby sme týchto mladých ľudí
podporili vo voľbe povolania apoštolskej služby,
treba im ponúknuť intenzívnejší duchovný život
a systematické osobné sprevádzanie. V takomto
prostredí budú môcť vyrastať rodiny, ktoré do-
kážu ponúknuť opravdivé svedectvo, laici anga-
žovaní v Cirkvi a v spoločnosti aj budúce zasvä-
tené osoby a kňazi.


Muži i žENy pri JEžišoVi
Historický fakt z Ježišovho života hovorí o tom, že
hneď na začiatku svojej evanjelizačnej činnosti Je-
žiš povolal niektorých, aby ho nasledovali. Títo
jeho prví učeníci sa tak stali jeho druhmi a „boli
s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, poč-
núc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás
vzatý“ (Sk 1, 21 – 22).
Tento zážitok ich tak spojil s Pánom Ježišom, že ho
nadšene nasledovali, komunikovali iným svoju
skúsenosť a pozývali ich, aby ju aj oni nadobudli


tým, že sa s ním osobne stretnú.
Lukášovo evanjelium hovorí aj o skupine žien,
ktoré Pána Ježiša sprevádzajú a pomáhajú mu, čo
znamená, že Ježiš mal medzi svojimi učeníkmi aj
ženy, z ktorých niektoré sa stali svedkami jeho
smrti a zmŕtvychvstania.


NAJprV StrEtNutiE
Prvou charakteristickou črtou kresťanského po-
volania je stretnutie – osobný priateľský vzťah,
ktorý napĺňa srdce a mení život. Toto premieňa-
júce stretnutie je viera animovaná láskou, ktorá
mení veriacich a kresťanské spoločenstvá na ohla-
sovateľov radostnej zvesti Ježišovho evanjelia.


Ako DoN BoSco
Ako to robil don Bosco? On získaval nové povo-
lania nie kampaňou, ale tým, že vedel na Valdoccu
vytvoriť mikroklímu, v ktorej povolania rástli a vy-
zrievali, v ktorej sa život chápal a prežíval ako dar,
ako povolanie a poslanie s možnosťou rôznorodej
voľby.


tANEc žiVotA
Rozhodnutie odovzdať svoj život do Božích rúk je
náročné. Dokážeme ho urobiť, len ak sa necháme
viesť Svätým Duchom. Ako pri tanci. Netreba
chcieť ísť za každú cenu dopredu, ale prijať, že je
potrebné obrátiť aj dozadu alebo kráčať po boku.
Často zabúdame na hudbu Božieho Ducha a zo ži-
vota robíme cvičenie gymnastiky. Zabúdame, že
v Božom náručí je život tancom a že jeho svätá
vôľa je plná nepochopiteľnej fantázie.”


Drahí bratia a sestry, všetkým vám prajem, aby ste
zažili túto vynikajúcu skúsenosť. Posielam vám
silné bratské objatie a prajem vám pokojný rok
2011, bohatý na povolania pre celú saleziánsku ro-
dinu.


D B D 2 0 1 1


heslo 2010




D B D 2 0 1 1


správy


Manželstvo alebo zasvätenie? Keď manželstvo – ako? Keď rehoľa
– ktorá? Takéto otázky si prišli ujasniť dievčatá z rôznych kútov
Slovenska na „víkendovku“ o povolaní s názvom Žijem, čo s tým.
Podujatie sa konalo sa koncom jesene v Tatranskej Lomnici.
Účastníčky mali možnosť získať kvalitný pohľad na Božie povo-
lanie vďaka prednáškam, workshopom a diskusiám. Nechýbali ani
veselé aktivity, sväté omše, adorácia, rozhovory a film.
„Spočiatku som sa trochu bála, akou formou to budú robiť, či sa
nebude klásť dôraz len na jednu stránku povolania,“ priznáva
účastníčka Mária, „no na moje veľké prekvapenie sa mi víkend
veľmi páčil a som naozaj rada, že som sa nakoniec rozhodla ísť.
Z akcie som si odniesla veľa nových kamarátstiev, zážitkov, ale aj
usmernenie, ako mám objavovať svoje povolanie.“
O celý priebeh akcie sa starali sestry saleziánky v spolupráci so
združením LAURA.
m.b., foto: účastníčky


L A U R A
Žijem, čo s tým?


Šiesty ročník obľúbeného mediálneho školenia Pomedzi riadky sa už druhý raz uskutočnil v spolupráci Laury a Dom-
ky. „Pred troma rokmi to bola mimoriadne úspešná spoločná akcia, a tak sme si to chceli zopakovať,“ uviedla PR ma-
nažérka Domky Zuzka Matejíčková.
„Okrem vyškolenia šikovných redaktorov pre naše strediskové aj celoslovenské weby sme sa tento rok zamerali aj na
prispievateľov Animawebu,“ vysvetlila ciele „víkendovky“ Zuzka Schaleková, šéfredaktorka animátorskej sekcie web-
stránky ziwhat.sk. „Ponúkli sme im školenie o štylistike pod vedením profesionálov z médií. Predovšetkým však mali


naši tvorcovia možnosť osobne sa stretnúť a dať sa dokopy
nielen ako virtuálny, ale aj reálny tím,“ dodala šéfka Anima-
webu.
„Popri 'hustom' vzdelávaní zažili účastníci aj kopec zábavy na
fingovanej tlačovke a počas mestskej hry. Zakúsili pravý no-
vinársky adrenalín v teréne, krutosť uzávierky aj efektívnosť
spätnej väzby,“ popísala priebeh kurzu Júlia Čižmárová, šéf-
redaktorka www.laura-mladez.sk. „Momenty mediálnej vý-
chovy sa popri tom všetkom nenásilne prepájali s modlitbou
a osobnou reflexiou,“ pripomenula Júlia dôležitosť výchov-
nej a duchovnej stránky akcie Pomedzi riadky.
Hviezdou sobotňajšieho večera bol populárny Tomáš Hu-
dák. „Je dobré, že v médiách sú ešte dobrí ľudia. Skromní,
reálni, otvorení. Páčilo sa mi jeho svedectvo o práci a keď
otvorene hovoril o sebe,“ tešili sa z hosťa účastníci.
Apa, foto Peťo Hanšut


M É D I Á
Laura s Domkou písali a fotili Pomedzi riadky


don bosco dnes
na televízii TV LUX


premiéra januárového vydania
piatok 21. januára o 19.25 h


reprízy januárového vydania


nedeľa 23. januára o 18.00 h
utorok 25. januára o 21.15 h
piatok 4. februára o 19.25 h
nedeľa 6. februára o 18.00 h


utorok 8. februára o 21.15


premiéra februárového vydania
piatok 18. februára o 19.25 h


reprízy februárového vydania
nedeľa 20. februára o 18.00 h
utorok 22. februára o 21.15 h


piatok 4. marca o 21.15 h
nedeľa 6. marca o 18.00 h


televízna relácia o živote saleziánskej rodiny
SALEZIÁNSKY MAGAZÍN




správy


Hlavnou témou stretnutia zástupcov
európskeho saleziánskeho mládež-
níckeho hnutia (SMH), ktoré sa ko-
nalo začiatkom decembra v maďar-
skom Péliföldszentkereszt, boli


Svetové dni mládeže v Ma-
dride. Španielski organizátori pred-
stavili témy na prípravu mladých na


stretnutie so Svätým Otcom a vysvet-
lili konkrétne logistické záležitosti.
„Očakávame, že po našej saleziánskej
linke príde do Madridu asi 8000 mla-
dých. Slovensko patrí medzi krajiny
s najväčším počtom účastníkov zo sa-
leziánskych stredísk,“ uviedol don
Rosendo Soler SDB, šéf saleziánskeho
prípravného tímu.
„Páčia sa mi španielske katechézy,
lebo vychádzajú z Božieho Slova aj
z reálneho života a sú praktické a sa-
leziánske,“ okomentoval pripravené
témy na „stretká“ don Pavol Boka SDB.
Dostať ich do slovenských stredísk
bude úlohou členov slovenského prí-
pravného tímu Svetových dní. Tím ve-
die salezián Peter Figeľ a sestra sale-


ziánka Renáta Žúrková.
Na stretnutí SHM v Maďarsku sa všetci
účastníci nielenže naučili vysloviť
meno miesta, na ktorom sa nachá-
dzali, ale zažili aj spoločný večer s ma-
ďarskými animátormi, zamysleli sa
nad listom Svätého Otca ku Svetovým
dňom mládeže, podelili sa so svojimi
skúsenosťami s prežívaním salezián-
skej mládežníckej spirituality a vytešili
sa z prvého snehu – pre Španielov
a Portugalcov naozaj netradičnej veci.
Slovenské SMH zastupovali saleziáni
Pavol Boka a Peter Figeľ, saleziánka
Andrea Miklovičová a zástupkyňa sa-
leziánskych mladých Lydka Ondrej-
kovová.
apa, foto Erzsébet Lengyel


Z O S V E T A
Saleziánska Európa smeruje do Madridu


Mladí saleziánski dobrovoľníci z organizácie Vides odštartovali seriál misijných príprav stretnutím, ktoré sa nieslo v du-
chu témy dobrovoľník - človek.
Domček v Dolnom Kubíne sa naplnil vyše štyridsiatimi ochotnými rukami a zvedavými očami. Nováčikovia sa zoz-
námili s organizáciou VIDES (Volontariato Internazionale Donna Educazione Sviluppo). Dozvedeli sa, že spája ľudí dob-
rej vôle z celého sveta, zapálených pre misijné diela – bez
ohľadu na vierovyznanie. Víkendom ich sprevádzala psy-
chologička Betka Hulmanová s témou o sebapoznávaní
a sebaprijatí. „Zmieriť sa so sebou znamená vzdať sa všet-
kého porovnávania,“ presviedčala mladých misionárov
znalkyňa ľudskej duše.
Vypočuli si aj svedectvá dvoch bývalých narkomanov z ko-
munity Cenacolo. Hosťom akcie bola Baška Ďaďová, ktorá
predstavila svoju polročnú misiu v Keni. Naučili sa od nej,
že sa treba veľa modliť a spoliehať sa na Boha.
Zuzka Balážová, Anna Domsová, Eli Horsáková


M I S I E
Dobrovoľníci Vides-u chcú byť najprv ľudmi


Ďalšie zo série stretnutí provinciál-
nych rád saleziánov (SDB) a sestier
saleziánok (FMA) sa konalo 15. de-
cembra na pôde provinciálneho
domu FMA v Bratislave-Petržalke.
Na úvod provinciálni predstavení
don Karol Maník a sr. Iveta Sojková
krátko porozprávali o tom, čím žijú
obe provincie. Potom sa prešlo
k hlavnej téme stretnutia: výchovno-
pastoračná komunita (VPK).
Prítomní sa najprv oboznámili s jej
úlohou, zložením, významom, čo
o tom hovoria stanovy a ostatné sa-
leziánske dokumenty. Nasledovala di-


skusia. Členovia provinciálnych rád
konštatovali, že sú potrebné dobre
fungujúce rady VPK najmä v dielach,
kde SDB a FMA spolupracujú. Ako
nevyhnuté tiež videli spoločne sa po-


dieľať na činnosti rady VPK
v miestnych strediskách a stále
viac zapájať laikov do spolu-
zodpovednosti za diela.
Z diskusie vzišlo rozhodnutie
vytvoriť tím zo zástupcov SDB,
FMA a saleziánov spolupracov-
níkov, ktorý by uvažoval nad vy-
pracovaním osnovy pre dobré
fungovanie rady VPK. Stretnu-
tie, ktoré prebiehalo v srdečnej


a radostnej rodinnej atmosfére, bolo
ukončené svätou omšou a spoločným
obedom.
sr. Eva Matejková FMA


S L O V E N S K O
Stretnutie provinciálnych rád saleziánov a saleziánok


D B D 2 0 1 1




správy


Zasvätený život a saleziáni medzi krízou a výzvami. Nad
touto témou sa zamýšľali provinciáli z Európy na svojom
už treťom spoločnom stretnutí 26. až
28. novembra v Ríme. Hovorilo sa
o Projekte Európa (PE). „Hlavný pred-
stavený nás privítal trochu unavený,
lebo niekoľko hodín pred nami sa
skončilo trojdňové stretnutie generál-
nych predstavených mužských reholí,
ktorému on predsedá. Bol však aj nad-
šený a spokojný,“ napísal o stretnutí
slovenský provinciál don Karol Maník.
Don Pascual Chávez ponúkol provin-
ciálom svoje slová o saleziánskom ži-
vote v dnešnej Európe. Poukázal na to, aký dopad má kul-
túrna a morálna kríza na zasvätený život, aké výzvy
prináša a aké možnosti sa otvárajú.
„Zostáva našou zodpovednosťou pred Bohom a pred mla-
dými, aby sme urobili všetko pre zabezpečenie budúc-
nosti saleziánskeho zasväteného života v Európe“. Don
Adriano Bregolin, hlavný vikár, potom predstavil výsledky
uvažovania hlavnej rady o troch európskych regiónoch
a to, čo sa urobilo v ostatných rokoch. Don Václav Kle-
ment, hlavný radca pre misie hovoril o treťom bode PE –


Európa ako misijná zem. „Prvými misionármi v Európe je
tých 6000 spolubratov, ktorí na tomto kontinente žijú.“


Provinciáli sa tiež zamýšľali v sku-
pinách podľa regiónov nad rozbeh-
nutými procesmi a aktivitami pre
ďalšie dvojročie 2011 - 2012. Zo zá-
verov stretnutia hlavný predstavený
ponúkne podnety pre provincie,
pre tri európske regióny ako i pre tri
oddelenia animácie poslania.
Don Pascual Chávez na konci veľmi
odporúčal, aby sa PE uskutočňoval
vytrvalo a pozorne. Vyzdvihol
najmä tri ponúknuté návrhy: podnet


na vznik formačného centra pre saleziánov i laikov na
Colle Don Bosco, zapojenie saleziánskej rodiny do PE,
a otvorenosť pre pastoráciu imigrantov. „Veľmi sa mi páči
tento pozitívny hlas, ktorý má náš hlavný predstavený,
hlas viery a dôvery. Zdá sa mi, že hlavne našej slovenskej
mentalite je niekedy dosť vzdialený a sme skôr uplakaní,
všetko vidíme negatívne a kriticky,“ opísal svoje dojmy
najmä z príhovorov dona Pascuala Cháveza provinciál
don Maník.
podľa ANS spracoval rhsdb


Z O S V E T A
Do Projektu Európa vstúpi aj saleziánska rodina


Počas jesene sa uskutočnilo prvých päť kurzov no-
vého vzdelávacieho projektu pre animátorov. Na
Cesty zrenia vykročilo 171 účastníkov z radov dob-
rovoľníkov Domky a Laury.
„Ide o hľadanie odpovede na otázku: Čo znamená
vychovávať dnes v duchu dona Bosca?“ vysve-
tľuje školiteľ Marek Wiesenganger. Program objas-
ňuje jednotlivé etapy života mladých ľudí. Necháva
dobrovoľníkov zamýšľať sa nad tým, ako oni pre-
žívali obdobie, ktorým teraz prechádzajú ich zve-


renci. Program je teda postavený aj na vlastnej
skúsenosti života.
Je určený pre animátorov pracujúcich s deťmi
a mladými vo veku 10 – 25 rokov. Počas je-
sene sa účastníci zamýšľali nad tým, akí tí
mladí, ktorým sa venujú, vlastne sú a akými by
sa mali v danej etape života stať. Na jarných
kurzoch sa dozvedia, ktoré aktivity im v tom
môžu napomôcť.


M L A D Í
Animátori sa vydali na Cesty zrenia


Po veľmi priaznivom prijatí prvého
časopisu SALESIANI2010 pripravilo
oddelenie pre spoločenskú komu-
nikáciu nové výročné číslo. Hlavný
predstavený don Pascual Chávez
chcel, aby sa v ňom cez texty a ob-
rázky hovorilo o dobrých správach.
Časopis SALESIANI2011 tak prináša
pohľad do saleziánskeho poslania.
„Dielo dona Bosca prostredníctvom
zasvätených saleziánov a mnohých
laikov stále prináša efektívne po-
nuky na prekonávanie chudoby
a pre výchovu mladých,“ spresnil
don Filiberto González, hlavný radca


pre spoločenskú komunikáciu. „Takto
vytvárame veľkú rodinu, veľké hnu-
tie, ktoré verí v pretvárajúcu silu


evanjelia, výchovy i mladých.“
Obsahom ročenky je predstavenie
rôznych diel pre dobro chudob-
ných detí a mladých v ôsmich re-
giónoch Saleziánskej kongregácie.
Posledná časť je venovaná hlav-
nému domu a hlavnej rade.
Časopis vďaka spolupráci mnohých
saleziánov i laikov vychádza v pia-
tich jazykových verziách. Na jeho
príprave sa už druhý rok podieľalo
aj slovenské saleziánske vydava-
teľstvo Don Bosco v Bratislave.


ANS, rhsdb


D B D 2 0 1 1


Z O S V E T A
Nová ročenka SALESIANI2011 ponúka dobré správy




ww
w.


sa
lez


ian
i.s


k


Denné správy
zo saleziánskeho sveta


aktualizované každý deň


a okrem toho aj


fotogalérie
 videosprávy
 kalendár provincie
 blogy
 nekrológ


a množstvo ďalších
informácií


o saleziánskej rodine.


Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.


Slovensko


svet misie
šport


mladí
téma


fotokronika provinciála


www.saleziani.sk


Rady saleziánov spolupracovníkov
sa rozšírili o nových členov aj
v roku 2010. „Prísľuby v tomto roku
zložilo 14 ašpirantov. Skladali ich
na výročných konferenciách alebo
na sviatok Nepoškvrneného poča-
tia Panny Márie. Niektorí budú ešte
skladať prísľuby na sviatok dona
Bosca,“ hovorí Janka Brišová zo se-
kretariátu provinciálnej rady spo-
lupracovníkov.
Medzi najnovších členov tohto zdru-
ženia sa zaradili aj traja „junáci“ z Ko-
šíc, ktorí zložili prísľuby 8. decembra.
Za svoje motto si vybrali verš z Knihy
proroka Jeremiáša: „Požehnaný je


muž, ktorý dôveruje v Pána a Pán
bude jeho nádejou.“ Starší spolupra-
covníci im vyprosujú hojnosť Božích
milostí a chuti pracovať na Božom
diele.


S a l e z i á n i s p o l u p r a c o v n í c i
Noví členovia aj v roku 2010


Radosť z výhry, ale aj slzy sklamania
– to všetko ste mohli nájsť na tvárach
chlapcov z celého Slovenska. Tri dni
nabité hokejbalom priniesli úspech
tímu z Prešova, ktorý bravúrne zvlá-
dol finále a vysokým rozdielom 6:1
porazil Bardejov.
Nervy „drásajúce“ semifinále medzi
Humenným a Bardejovom zvládli lep-
šie Bardejovčania, čím sa im podarilo
otvoriť si dvere do vytúženého finále.
Prešov hladko prešiel cez Dubnicu
nad Váhom, a tak sa zdalo, že po-
sledný zápas turnaja bude naozaj za-
ujímavý.
Ani nepriazeň počasia nezabránila
chlapcom zabojovať z plných síl
o hlavnú cenu – Trofej hokejbalistu
Pištu. S plným nasadením sa vrhali do


osobných súbojov, pamätajúc pritom
na svoj fair play sľub. Takže don
Bosco držal nad všetkými ochrannú
ruku a nikomu sa nič vážne nestalo.
Prekvapením celého turnaja bola so-
botňajšia slávnostná večera, ktorej sa
zúčastnil kapitán extraligových Košíc
Peter Bartoš. Chlapci tak mali mož-
nosť aj osobne sa zoznámiť s ozajst-
nou hokejovou osobnosťou, ktorá je
príkladom nielen na ľade alebo na
ihrisku, ale aj mimo neho.
,,Turnaj dopadol nad očakávania.
Sme radi, že si chlapci mali možnosť
zmerať si sily. Už teraz sa tešíme na
budúci ročník, ktorého, ako dúfame,
budú mať šancu zúčastniť sa aj ďalšie
tímy,“ vyjadril sa jeden z organizáto-
rov don Peter Grzechynka.


Š P O R T
Vianočný hokejbalový turnaj v Košiciach


Počúvať spolubratov, vidieť niektoré
domy a snažiť sa pochopiť aktuálnu at-
mosféru v provincii – to sú prvé vý-
zvy, ktoré stoja pred novým zodpo-
vedným za región Európa Sever.
Bývalý krakovský provinciál don Ma-
rek Chrzan od júla nahradil v službe
regionálneho radcu dona Štefana Tu-
ranského.
Hoci nový regionál pricestoval na Slo-
vensko iba na pár dní, spolubratia mu
pripravili pestrý program. Navštívil
takmer polovicu domov, zavítal do
provinciálnej komunity sestier FMA,


ba dokonca zašiel aj na futbal. Jeho
prítomnosť natoľko povzbudila chlap-
cov z SDM Domino na Trnávke, že v li-
govom zápase dosiahli želané jesenné
víťazstvo.
V Poprade-Veľkej povzbudil novicov
a ich formačnú komunitu. Taktiež vy-
užil možnosť počúvať mladých sale-
ziánov kňazov, ktorí sa spoločne stretli
na svojom formačnom stretnutí na Ky-
suciach. Zo Slovenska sa don Chrzan
pobral do susedných Čiech, kde po-
kračoval vo svojej okružnej ceste.
Maroš Peciar


S L O V E N S K O
Nový regionál saleziánov zavítal na Slovensko




StoVky MlADých rok čo rok
Témou saleziánskeho misijného dňa
v roku 2011 sú práve misijní dobro-
voľníci. Don Pascual Chávez vybral
túto tému, lebo je odrazom tých ma-
lých skupiniek apoštolátu, ktoré za-
kladal vo svojom oratóriu už don
Bosco. „Rok čo rok posielame stovky
mladých dobrovoľníkov z rôznych na-
šich prostredí, aby napĺňali misijné
poslanie. A dobrovoľníctvo je to, čo
najpravdivejšie hovorí o poslaní mla-
dých hlásať evanjelium. Je to seri-
ózna cesta viery. Je to viditeľné vyja-
drenie saleziánskej mládežníckej
spirituality.“ Aj týmito myšlienkami
sa obracia hlavný predstavený na sa-
leziánov.


Kontinentom, na ktorom sa najviac
rozvíja misijné dobrovoľníctvo, je
Amerika. Predovšetkým latinskoame-
rické krajiny bohato rozvíjali v pre-
došlých rokoch možnosti a formáciu
mladých pre dobrovoľníctvo. Tieto
krajiny ponúkajú bohatú skúsenosť.
Niečo z nej budeme postupne pred-
stavovať aj v tomto našom časopise
počas tohto roka.


Don Chávez vyzdvihuje aj širšie sú-
vislosti tejto témy: „Téma tohto sale-
ziánskeho misijného dňa silno nad-
väzuje na Heslo minulého roka, ktoré
vyjadrovalo túžbu mnohých poznať
Ježiša. Už delegáti 26. generálnej ka-
pituly vyjadrili túžbu, aby v našich
provinciách rástlo toto misijné dob-
rovoľníctvo. Ba aj Európska únia vy-


hlásila rok 2011 za rok dobrovoľ-
níctva.“


DoBroVoľNíctVo
V SAlEziáNSkoM poSlANí
Don Bosco chcel zapájať do svojho
poslania predovšetkým samotných
mladých. Robil to cez vytváranie sku-
piniek. Jedna z takých skupín, ktoré
založil vo svojom oratóriu, bola Kon-
ferencia sv. Vincenta de Paul. Mala
dva ciele: vyučovať katechizmus
chlapcov, ktorí prichádzali do svia-
točného oratória a pomáhať tým
chlapcom, ktorí to najviac potrebo-
vali pre svoju materiálnu či aj mo-
rálnu chudobu. Podobne aj skúsenosť
dobrovoľníckej služby chlapcov po-


čas cholery v Turíne roku 1854 bola
veľmi dôležitou a pomohla im aj pri
voľbe životného povolania.


V 60-tych rokoch minulého storočia
a potom najmä v rokoch 80-tych ras-
tie fenomén saleziánskeho mládež-
níckeho dobrovoľníctva veľmi kon-
krétne. Môžeme spomenúť niektoré
črty tohto javu:
– dobrovoľníctvo sa stáva záujmom
provincie;
– bývalí dobrovoľníci pomáhajú s prí-
pravou nových dobrovoľníkov;
– rastú vzťahy medzi provinciami,
ktoré dobrovoľníkov vysielajú, a tými,
ktoré ich prijímajú;
– ruka v ruke s tým pribúdajú zasvä-


téma


Saleziánski misijní
dobrovoľníci


Mladí misijní dobrovoľníci. Dobrovoľníci pre ohlasovanie evanjelia. Nepostrádateľní
vďaka svojej viere v Boha. povedal to o nich ctihodný Ján pavol ii. v roku 1988
v turíne a dodal: „Ak mladý človek vo vašom veku nevenuje v nejakej forme istý čas
službe druhým, nemôže sa nazývať kresťanom, lebo naši bratia a sestry okolo nás
majú mnoho potrieb a prosieb.“


spracoval rhsdb


D B D 2 0 1 110




tené povolania spomedzi samotných
misijných dobrovoľníkov;
– dobrovoľníci sa po svojom návrate
zapájajú do aktivít v domácom pro-
stredí.


SloVENSkí MiSiJNí
DoBroVoľNíci
„V dobe, keď je bežné cestovať krí-
žom-krážom po svete na dovolenky
alebo za zárobkami, sa rozhodnutie
odísť ako dobrovoľník do krajiny väč-
šinou s ťažšími sociálnymi podmien-
kami stretáva so zdvihnutým obočím.
Pre svet je dobrovoľník blázon, ktorý
chce pracovať bez toho, aby si zaro-
bil. To sa dnes nenosí. A predsa. Stále
viac mladých pociťuje v srdci práve
túžbu po dobrovoľníctve. Nechaj sa
nakaziť touto chorobou. Liečenie nie
je už potrebné.“Alenka Šlezingerova
(misijná dobrovoľníčka v Aldane)


Prví slovenskí saleziánski misijní dob-
rovoľníci sa zrodili v r. 1992. Vtedy
don Jozef Pravda začal ročnú prí-
pravu laikov, pre začínajúcu sa misiu
v Jakutsku. Popri intenzívnom od-
bornom vzdelávaní a zdokonaľovaní
v jazyku sa misijní dobrovoľníci in-


tenzívne zapojili aj do finančnej a ma-
teriálnej prípravy pomoci obyvateľom
v Jakutsku. Krátke dobrovoľnícke po-
byty študentov počas prázdnin na Si-
bíri začali v roku 1995. Veľmi skoro
však prišla idea ročného dobrovoľ-
níctva. Odvtedy niektorí mladí absol-
vovali na Sibíri aj 5 misijných dobro-
voľníckych pobytov.


Na nasledujúcich stranách vám po-
núkame takpovediac z prvej ruky
rozhovory s niekoľkými mladými
dobrovoľníkmi, ktorí pôsobia v Juž-
nom Sudáne a v Keni.
Počas roka sa budeme téme mladých
misijných dobrovoľníkov venovať
pravidelne a budeme vám pravidelne
prinášať aj svedectvá z terénu.


téma


D B D 2 0 1 1 11




Jozef Bašo, stredoškolský profe-
sor z Banskej Bystrice, učí
v Gumbo matematiku.


Ako vyzerá škola, v ktorej učíš
a ako ti to ide s deťmi?
Jozef: Základnú
školu v Gumbo tvo-
ria štyri hlinené bu-
dovy s plechovou
strechou. V škole je
osem tried, od pr-
vého po ôsmy roč-
ník. Do školy chodí
približne 600 žiakov
a v niektorých trie-
dach ich je až 60. Aj
školský rok je iný
ako na Slovensku.
V decembri sú zá-
verečné skúšky
a od januára do
marca, keď je ob-
dobie sucha a sú
najväčšie horú-
čavy, majú deti
prázdniny. Každý
deň majú dva vyučovacie bloky: od 9.
do 11. hodiny a od 13. do 15. hodiny.
Učia sa angličtinu, matematiku, fy-
ziku, biológiu, „sociale studies“ a ka-
tolícke náboženstvo.


Pavol ako stavebný inžinier dozerá na
výstavbu nového školského centra. No
on a ostatní saleziánski misijní dobro-
voľníci venujú svoj čas a sily predo-
všetkým deťom a mladým v oratóriách


či v strediskách pre mladých.


čomu sa venuješ vo svojom
voľnom čase?
pavol: Po práci s chlapcami najčas-
tejšie hráme futbal. Radi hrajú aj pe-


xeso a veľmi veľa rozprávajú. Fakt je,
že sa im páči, keď sa im niekto ve-
nuje. Vedia sa zahrať aj s jednodu-
chými hračkami alebo autíčkami,
ktoré si sami vyrobili a ťahajú ich za
sebou na povrázku alebo sa hrajú zo


starými kolieskami.
Dokážu sa zabaviť
pri hudbe i tanci.
A nemajú televízor
ani internet.


Dievčatá Monika
a Renáta žijú v mes-
tečku Tonj.


Ako vyzerá váš
všedný deň a čo
ho napĺňa?
Monika: Vstávame
pred šiestou, aby
sme stihli prísť na
ranné rozjímanie
a modlitbu. Nasle-
duje svätá omša
spolu s deťmi. Po-
tom práca, poobed-


ňajší oddych, hry s deťmi. Deň kon-
číme tiež spoločnou modlitbou, okolo
18.15 je ruženec na ihrisku a večerné
slovko. O 19.30 máme večerné mod-
litby so saleziánmi, s rehoľnými se-
strami a skupinkou chlapcov.
renáta: Ja sa venujem deťom v ora-
tóriu. Asuntu učím hrať na gitare
a Lorsa učím čítať a písať, Monika učí
malého Johna hrať na klavíri. S diev-
čatami nacvičujeme piesne a s naj-


téma


D B D 2 0 1 112


Monika, renáta, pali, Jozef a tomáš, mladí ľudia
z rôznych kútov Slovenska, odišli po intenzívnej
formačnej príprave dobrovoľníkov na rok slúžiť tam,
kde extrémna chudoba hlboko poznačila životy detí
a mládeže – do Južného Sudánu. chlapci sú
v saleziánskej misijnej stanici v hlavnom meste Juba
– Gumbo, dievčatá v mestečku tonj vzdialenom
niekoľko hodín cesty.


Misia je správna voľba,
odporúčam každému!


pripravila Mária Chlebanová




D B D 2 0 1 1 1


menšími sa najčastejšie iba hráme.
Pomáhame v škole, v Rádiu don
Bosco a doučujeme deti.


A čo ľudia, ako sa k vám ako
belochom správajú?
renáta: Ľudia sú milí a usilujú sa nad-
viazať s nami kontakt. Aj keď pri pr-
vom stretnutí si vás prezerajú a skú-
majú, stačí sa pozdraviť, spýtať sa:
Ako sa máš? a prichádza úsmev. Žije
tu veľa telesne aj mentálne postihnu-
tých ľudí, čo je dôsledkom dlhotrva-
júcej vojny. Konkrétne Dinkovia sú
dosť prchkej povahy. No zvyčajne sa
tunajší obyvatelia riadia heslom: Kam
sa budem ponáhľať...? Vidno to na ich
nedochvíľnosti, na spôsobe chôdze
a celkovo na štýle života.


Ako vnímate Božiu prítomnosť
v tejto svojej novej situácii
dobrovoľníkov?
tomáš: Bez neho by to tu nemalo
zmysel.
pavol: Boh si každého z nás vybral,
ponúkol nám túto službu a my sme
mu povedali svoje áno. Išli sme do
sveta žiť s jednoduchými, s chudob-
nými, s opustenými. Myslím, že sme
dostali potrebné milosti, aby sme to
zvládali a boli užitoční na mieste, na
ktoré nás pozval.
Jozef: Boh sa stará o nás veľmi
dobre, dostávame všetko, čo potre-
bujeme. Problémom je niekedy
možno jazyk – nerozumieme čítaniam
pri spoločných modlitbách, ani kázni,
najmä ak sú po arabsky alebo v ja-
zyku bari, no i angličtina je tu nie-
kedy ťažko zrozumiteľná.


Život a podmienky, v ktorých dobro-
voľníci žijú, sú na misii oveľa jednodu-
chšie ako doma. Sú tam súčasťou miest-
nej komunity saleziánov, takže
ubytovanie a stravu im zabezpečujú oni.


Dovolíte nám nahliadnuť, ako
bývate?
Jozef: Gumbo je dedina asi 8 km od
hlavného mesta Juby. Je tu kostol,
škola a saleziánsky dom. Navôkol je
však veľa voľného priestoru a zdá sa,
že sa dedinka bude rozvíjať. Pre dob-
rovoľníkov sú tu postavené domčeky
z plechu. Každý máme svoju izbu, jej
zariadenie tvorí posteľ, stôl, stolička,


toaleta a sprcha. Po našom príchode
nám do izieb namontovali aj klimati-
záciu. Oproti bežným izbám sa naše lí-
šia tým, že nad posteľou máme zave-
sené moskytiery na ochranu pred
komármi, ktoré prenášajú u nás ne-
známe, ale tým nebezpečnejšie ocho-
renia, ako je malária či žltá zimnica.


Dievčatá nie sú jediné dobrovoľníčky
na misijnej stanici v Tonj.


kto všetko sa s vami delí
o každodennú prácu?
Monika: Pracuje tu Talian, ktorý sa
venuje rozvojovému projektu, ďalej
lekár a zdravotná sestra, potom je tu
architekt z Kórey, dobrovoľníci
z Kene a saleziáni spolu so sestrami
z rôznych krajín.
Veľkým problémom v Afrike je pitná
voda. Denne zomiera mnoho detí na
choroby spôsobené kontaminovanou
vodou. Studne sú najčastejšie neudr-
žiavané a znečistené a chýbajú aj ve-
domosti o hygiene.


Ako je to s vodou vo mestečku,
kde pôsobíte?
Monika: V období dažďov problém
s vodou nie je. Miestni ľudia použí-
vajú a pijú vodu zo studní v meste.
O vodu sa starajú najmä ženy a diev-
čatá, ktoré každý deň stoja v dlhom
rade s bandaskami, ktoré donesú do-
mov na hlavách. Na pranie bežne po-
užívajú aj vodu z mlák po daždi.


Je niečo, čo by ste nechali ako
odkaz mladým doma?
pavol: Misia je správna voľba! Odpo-


Každý druhý mesiac


DON BOSCO
U TEBA DOMA


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.


Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.


Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.


Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.


Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.


Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


do
n


bo
sc


o
dn


es




rúčam každému. Je to príležitosť
spoznať seba samého i svojho blíž-
neho. Je to príležitosť darovať kúsok
svojho života druhým a za všetkým
týmto nájsť Boha. Určite to za to stojí.


S našimi dobrovoľníkmi je možné
vďaka modernej technike komuniko-
vať cez e-mail takmer každý deň.
A možno ich nájsť aj na facebooku
a dozvedieť sa najnovšie správy z ich
dobrovoľníckej služby.


Andrea z Trenčína a Klára z Tren-
čianskej Teplej patrili do tej istej
skupinky dobrovoľníkov ako „su-
dánčania“ a spoločne sa pripra-
vovali celý jeden rok na svoju
vytúženú misiu v Keni, v hlavnom
meste Nairobi.


Dievčatá, aká je vaše poslanie na
tejto misii?
Andrea: Ja robím poradenstvo


a učím psy-
chológiu uči-


teľov a postulan-
tov, momentálne


pracujeme na projekte Bosco-Boys
parental group. To je názov pre men-
šie skupinky detí s jedným dospelým
človekom, ktorý sa o nich počas škol-
ského roka stará ako „rodič“. Čiže mal
by byť v čase, keď ho dieťa potrebuje
pri ňom. Tiež špeciálne školíme uči-
teľov a bratov saleziánov spolu s jed-
ným domorodým poradcom. Počas
týždňa pracujem v rehabilitačnom
centre Langata s deťmi. Tam tiež ro-


bím poradenstvo. Klára tam vyučuje.
Večer navštevujeme rehoľnú sestru,
ktorá sa stará o 20 detí a pomáhame
jej. Dalo by sa to prirovnať výpomoci
v detskom domove.


klára, učíš deti angličtinu
a náboženstvo. Ako vnímaš
tunajšiu školu v porovnaní
s našou?
klára: Pre väčšinu detí v Bosco-Boys
je škola zároveň domovom. Po rannej


omši sa upratuje, po ra-
ňajkách sa rozídu do
tried. Deti nosia rov-
nošatu, čierne
„kraťasy“, diev-
čatá sukňu, všetci
béžovú košeľu


a sivý sveter, od prvákov až po ôsma-
kov. Uniformy nám najmä zo začiatku
riadne komplikovali rozoznávanie
detí. Vyučovanie sťažuje stály nedo-
statok písacích potrieb a učebných
pomôcok. A neraz chýbajú aj dobrí
učitelia. Na náš európsky vkus je tu-
najšia škola trochu chaotická. Deti
chodia rady do školy, niektoré do-
chádzajú každý deň peši aj hodinu
a pol. Chcú sa učiť a niektorí sú na-
ozaj veľmi šikovní.


Sú ľudia, ktorých stretáte,
prekvapiví a v niečom „iní“?


Aďa: To „iné“ je prirodzenosť a jed-
noduchosť ich života a aj každodenný
úsmev ľudí na uliciach. Radosť v jed-
noduchosti. Najkrajší zážitok, ktorý
si rada pripomínam je, keď mi jedno
dieťa po poradenstve povedalo: „I
love you“.


Aj v Keni je jedným z problémov
voda. Z vysokej objemnej vodnej ná-
drže, veľmi typickej pre takmer každý
obytný areál, sa voda rozvádza, kam
treba. Domáci sú zvyknutí piť priamo
z kohútika, iba vzdelanejší ľudia si
vodu na pitie prevárajú. Voda v miest-
nych potokoch v Nairobi a okolí totiž
už z diaľky odpudzuje svojím zápa-
chom a ani odpadkami posiate brehy
nijako nepridávajú miestu na kráse.


Tam, kde je rieka čistejšia, vodu
používajú na pranie.


klára: Vodu v centre Bosco-
Boys čerpáme z vlastného
vrtu. No pijeme ju iba pre-
varenú alebo filtrovanú. Ľu-


dia, ktorí si nemôžu dovoliť vlastný
vrt, sa poskladajú a nechávajú si
vodu voziť v cisternách. K nám do
Bosco-Boys chodia denne čerpať
vodu mnohí obyvatelia neďalekého
slumu. Vo veľkých bandaskách nesú
vodu takmer dva kilometre domov.


Klára vníma svoj život viery v pod-
mienkach Nairobi, ďaleko od rodnej
farnosti, ako veľký dar. Povzbudením
je pre ňu každé svedectvo viery detí,
saleziánov alebo ďalších dobrovoľní-
kov.


spir itual ita


D B D 2 0 1 11


„A nie je núdza ani
o zázraky, ktoré sú tu vďaka


ťažším podmienkam akési
viditeľnejšie.“




saleziánska rodina


Koncom septembra minulého roka sa
v Ríme, kde sídli aj hlavný predsta-
vený don Pascual Chávez, konalo už
IV. svetové stretnutie exallievov dona
Bosca. Jeho cieľom bolo vzájomne sa
obohatiť skúsenosťami z pôsobenia
členov v rôznych krajinách, nadviazať
spoluprácu, ale aj zvoliť členov pred-
sedníctva. Slovensko zastupovali Mi-
chal Nemček, Michal Horth a salezián
don Ivan Žitňanský.


Na stretnutie prišli zástupcovia z 29
krajín z piatich kontinentov, celkovo
175 účastníkov. Z nich bolo 149 lai-
kov, 24 saleziánov delegátov a dvaja
biskupi. Úvodný večer patril predsta-
veniu jednotlivých krajín. Na druhý
deň ráno sa všetci spoločne zúčastnili
na svätej omši v Bazilike svätého
Petra, ktorú celebroval vatikánsky
štátny sekretár, salezián kardinál Tar-
cisio Bertone. Dopoludnie potom
účastníci strávili krátkou prehliadkou
samotnej baziliky, hrobu Svätého
Otca Jána Pavla II. a pozreli si tiež Ko-
loseum.


Popoludnie druhého dňa už patrilo
oficiálnemu otvoreniu IV. svetového
stretnutia exallievov. Prihovorili sa
hlavný predstavený don Pascual Chá-
vez, prezident exallievov Francesco
Muceo, svetový delegát pre exallie-
vov salezián don José Pastor Ramírez


a tiež hlavný sekretár konfederácie
Giancarlo Colombo a hlavný ekonóm
Antonio Cubeta. Na záver dňa samo-
zrejme nechýbalo tradičné večerné
slovko hlavného predstaveného.


„Povzbudil nás k životu s pevnými
morálnymi zásadami, k životu preží-
vanému so skutočnými hodnotami,
k životu, v ktorom budeme profesio-
nálmi vo svojej oblasti, aby sme tak
mohli «obsadiť všetky oblasti nášho
života», zvlášť aj vysoké posty a pri-
niesť tam pravé hodnoty. Povzbudil
nás, že lepší svet záleží od nás, a že je
možné, aby sme ho zmenili,“ opísal
svoje dojmy Michal Nemček.


Veľmi dôležitým bodom programu
boli voľby členov predsedníctva sve-
tovej konfederácie exallievov. Z pr-
vých troch kandidátov s najväčším
počtom hlasov vybral hlavný pred-
stavený, don Pasqual Chávez, kto-
rému táto úloha prislúcha, prezidenta
konfederácie. Tým sa opätovne stal
Francesco Muceo.


V programe svetového stretnutia na-
sledovali potom diskusie a pripo-
mienky k novým stanovám exallie-
vov. Účastníci ich hlasovaním schváli
v posledný deň podujatia. Záverečnú


svätú omšu slávil pre nich deviaty
nástupca dona Bosca don Pascual
Chávez.


„Toto stretnutie bolo pre nás všetkých
veľkým obohatením. Získali sme nad-
šenie zlepšiť spoluprácu a rozvíjať aj
naše slovenské spoločenstvo exallie-
vov. Don Pascual Chávez nás v jed-
nom zo svojich príhovorov povzbudil,
že «život sa odohráva na mieste, v kto-
rom sa práve nachádzame, a nie na
nejakých veľkých stretnutia, ako na-
príklad toto». A tak sa chceme usilo-
vať vydávať svedectvo o Kristovi
a o výchove a hodnotách, ktoré sme
mohli prijať aj prostredníctvom dona
Bosca a saleziánov každý vo svojom
prostredí.“


Viac o slovenských exallievoch náj-
dete na webstránke www.exallievi.sk.


kto sú to exallievi? toto
talianske slovo označuje
mladých, ktorí študovali na
saleziánskej škole,
navštevovali oratórium
a dostali výchovu alebo
formáciu podľa
preventívneho systému
dona Bosca. Svetová
konfederácia exallievov je
jednou zo zložiek
saleziánskej rodiny.


IV. svetové stretnutie exallievov
Dona Bosca 2010


D B D 2 0 1 1 1








Neprišli si len zatancovať
Saleziánske stredisko Mamateyova
v Bratislave privítalo počas slnečného
októbrového víkendu stodvadsať
účastníkov tanečnej prehliadky Te-
enDance. Laura, združenie mladých,
v spolupráci s animátormi a sestrami
saleziánkami pripravili tínedžerom ví-
kend plný tanca. A nielen tanca.


Program otvoril salezián don Jozef
Luscoň svätou omšou. Tanečníkom
pripomenul: „Každý človek prichá-


dza na scénu života. Každý hrá svoje
predstavenie, tancuje svoj tanec. Ak
pochopí Boží rytmus a tancuje
v tomto rytme, istotne sa dotancuje až
do neba. A ja dúfam, že sa tam do-
tancujeme všetci spolu.“


Tínedžeri, ktorým bola akcia určená,
mali okrem možnosti zatancovať si
pred odbornou porotou šancu natočiť
si vlastný videoklip, zúčastniť sa na
tanečných workshopoch či brati-
slavských misiách.


Tanečné skupiny v zastúpení jede-
nástich družstiev z celého Slovenska
bojovali o priazeň publika. Prvé
miesto nakoniec obsadilo družstvo
z Dolného Kubína a o pár hlasov me-
nej mali domáci tanečníci z Mama-
teyky – Break Funnies.


inšpirovalo ich confronto
Keď sa skupina slovenských animá-
torov vybrala do Talianska na Conf-
ronto 2009, európske stretnutie ani-
mátorov, ani len netušila, že ich to
natoľko inšpiruje, že o rok neskôr zor-
ganizujú prvú celoslovenskú sale-
ziánsku tanečnú súťaž pre teenage-
rov - Teendance.
Inšpirujúca myšlienka sa zrodila v Tu-


ríne na Valdoccu – v prvom salezián-
skom „oratku“, kde don Bosco začal
svoje veľké dielo. „Talianski animá-
tori s deckami bez prestávky tanco-
vali. Tanec za tancom. Žiadny obtan-
covaný „belgičák“, žiadny tanec
priateľstva... Pre nás to boli nové a za-
ujímavé tance. Tak sme si povedali, že
sa ich naučíme a že ich naučíme aj
v stredisku,“ vysvetlila Marcela
Kršková, členka kultúrneho tímu
Laury, ktorý akciu organizoval.
Táto myšlienka sa postupne rozrástla
a z jednoduchého tancovania animá-
torov vzniklo energiou nabité tanco-
vanie teenagerov. „Bolo fajn, že si
baby mohli vybiť energiu, ktorú
v sebe ako správne tínedžerky majú.
Či už súťažne alebo nesúťažne, na dis-
kotéke alebo v meste,“ tešila sa z Te-
enDance sr. Martina Škvareninová,
vedúca víťaznej skupinky z Dolného
Kubína.


tancovali v uliciach Bratislavy
Spolu s workshopmi si najväčší
úspech získalo natáčanie videoklipu.
Každá tanečná skupina sa s mediál-
nym tímom v zložení kameramani, fo-
tograf, produkčná a tanečný tréner
vybrala do mesta na vopred určené
miesto. Svojim tancovaním na netra-


laura


Hudba v ušiach,
tanec v srdci


zozbierali sa z celého Slovenska, roztancovali
Mamateyku, zúčastnili sa tých najrôznejších tanečných
workshopov – od scénického tanca, cez
trojdimenzionálny tanec, zumbu, hip-hop, break dance až
po spoločenské tance. teenageri si zatancovali nielen
pred tanečnými lektormi a pred porotou, ale i pred
samotnými nič netušiacimi Bratislavčanmi v uliciach
nášho hlavného mesta, kde natáčali svoj vlastný
videoklip.


Autor: Júlia Čižmárová, foto: Lukáš Čerman


D B D 2 0 1 11




dičných miestach tak
narušili zaužívaný kaž-
dodenný život okoloi-
dúcich Bratislavčanov
a mohli si vychutnať ich
zaujímavé a prekvapivé
pohľady.
„Bolo super naučiť sa
nové štýly tancov, spoz-
nať nových ľudí
a hlavne natáčať video-
klip. A ešte na piesko-
visku! Stálo to za to,“ pochvaľovala si
RoXy Róthová. Tancovanie v uliciach
sa zapáčilo aj Ivke Slašťanovej, ktorá
tvrdí: „Najlepšie bolo natáčanie vi-
deoklipu a workshop street dance.“


keď tanec spája a komunikuje
„Na TeenDance sa mi najviac páčilo,
že sme mohli natočiť svoj vlastný vi-
deoklip a tiež, že som spoznala no-
vých ľudí. Z workshopov ma najviac
oslovil trojdimenzionálny 3D-works-
hop,“ povedala tanečníčka Maťa Mu-
rínová z Dolného Kubína.
Svätý Augustín vo svojich Vyznaniach
napísal: „Bis orat, qui cantat.“ - Kto
spieva, dvakrát sa modlí. Sestra Elen
Caunerová, lektorka 3D-workshopu
túto myšlienku zmodernizovala a po-
užila pre TeenDance: „Kto tancuje,
trikrát sa modlí.“
Tanec je spôsob vyjadrovania sa. Ko-
munikuje to, čo prežívame. Radosť,
nadšenie, ale i smútok a bolesť. „Tan-
com môžeme vyjadriť svoje vnútro,
svoje myšlienky, svoje pocity. Works-
hop 3D bol práve o tom. Pochopiť, že
tancom môžeme komunikovať nielen


s druhými, ale aj s Bohom. Jemu sa ta-
nec ako prejav chvály, vďaky i od-
prosenia určite páči,“ vysvetlila sr.
Elen.


„Tancovanie na súťaži „baby“ maxi-
málne stmelilo. Tanečný krúžok za-
čali brať vážne a s plným nasadením
už pracujú na ďalšom tanci. Dodalo
im to viac odvahy, mnoho inšpirácie
a už teraz počítajú dni, kedy bude
ďalšia súťaž,“ trénerka tanečnej sku-
piny z Kaplnej, Katarína Slováková.


„Uvedomujeme si, že pre vekovú ka-
tegóriu „násťročných" sa organizuje
málo podujatí, lebo je ťažké niečím
ich zaujať. Chceli sme na túto výzvu
odpovedať a dali sme priestor ich ex-
plodujúcej energii, radosti zo života,
nadšeniu pre hudbu a pohyb," priblí-
žila cieľ TennDance spoluorganizá-
torka projektu Lucia Chmelová. Na-
sadenie tanečníkov si pochvaľoval aj
Richie, člen poroty a hip-hopový lek-
tor tanečnej školy S3T kidz: „Páčila sa
mi chuť a zápal, s ktorými decká tan-
covali. Toto často chýba aj deťom v ta-


nečnej škole.“
„Tanec a hudba sú pre
dnešného mladého člo-
veka veľmi dôležité. Sú
to prostriedky na vyja-
drenie sa. Keďže sú mla-
dým blízke, je to výzva
aj pre nás vychováva-
teľov, vstupovať do
tohto sveta a pomáhať
mladým využívať ho na
komunikáciu a budova-


nie vzťahov,“ vyzdvihla výchovnú
hodnotu tanca sr. Andrea Miklovi-
čová z organizačného tímu.


Monika Čižmárová, spoluorganizá-
torka projektu, objasnila zameranie
projektu: „Spojili sme príjemné s uži-
točným. Výsledkom tanečnej pre-
hliadky nebudú len nové vzťahy a zá-
žitky, ale aj tanečné DVD-čka, ktoré
budú môcť animátori využívať na roz-
hýbanie svojich stredísk."


Dozvuky a výzvy
Michal Šebesta z Dolného Kubína ak-
ciu okomentoval na internete: „Páčilo
sa mi to, lebo to bolo niečo nové. Bolo
to dobre zorganizované a malo to
skvelé vyvrcholenie. Na worksho-
poch sme sa naučili nové veci a spoz-
nal som nových ľudí z celého Slo-
venska. Teším sa na budúci rok!“


Venovať sa mladým v puberte je
veľká výzva. Dať im ponuku, ktorá
v nich rozprúdi životnú silu tým
správnym smeroma. Z odoziev na Te-
enDance je zrejmé, že to vyšlo.


laura


D B D 2 0 1 1 1




fotorepor táž


Nové, väčšie
a najmä
vlastné
stredisko
v Prešove Pri otvorení nového strediska a konsekrácii kostola v sobotu 4. decembra spoločne


prestrihli pásku košický arcibiskup Mons. Bernard Bober, provinciál don Karol Maník
a nový regionál pre náš región Európa-Sever don Marek Chrzan.


Saleziánska rodina v Prešove sa tak po 20-tich rokoch dočkala nového strediska
spolu s kostolom. Nového, väčšieho, krajšieho a najmä vlastného.


Liturgii predsedal a homíliu predniesol košický arcibiskup Bernard Bober. „Verím, že
stredisko bude slúžiť mládeži, aby sa dostávala bližšie k Bohu.“


Foto: Marek Čurilla, Peter Roth


V sk r a t k e
Sa l e z i án i v P r ešo v e
Ich história sa tam začala v roku 1963.
Z Bardejova tam prišiel koadjútor Eu-
gen Baša. Našiel si zamestnanie a bu-
doval prvé priateľské kontakty
s ľuďmi. Modlitbou a obetou vytváral
duchovný priestor pre príchod ďal-
ších spolubratov. V 70-tych rokoch po
vedením tajných saleziánov začali
vznikať prvé spoločenstvá rodín.
Intenzívnejšia prítomnosť saleziánov
sa začína v polovici 80-tych rokov. Za-
čínajú apoštolské aktivity medzi ro-
dinami a mládežou. Okrem Eugena
Bašu tu žijú a pôsobia Alojz Špaldoň,
Anton Červeň, Jozef Mihók a Jozef
Luscoň. Po novembri ´89 košický bi-
skupský úrad bezplatne prenajal sa-
leziánom priestory v centre mesta na
Metodovej ulici. Kaplnku posvätili 8.
decembra 1990. Intenzívne sa rozbe-


D B D 2 0 1 120




fotorepor táž


S lo v á d i r ek t o r a
komun i t y
„Na brigády chodievalo veľmi veľa
mladých ľudí, spolupracovníkov
a všetkých tých, ktorí s nami sympa-
tizujú. Veľmi nám pomáhali hlavne
v posledných týždňoch a dňoch. Sú
to oni, komu patrí ohromne veľká
vďaka.“
don Stanislav Seman, direktor sa-
leziánskej komunity v Prešove


hol apoštolát s mladými a so sale-
ziánmi spolupracovníkmi. Vzniklo aj
združenie Laura pre dievčatá.
Rokmi saleziáni našli nové priestory
pre apoštolát na Bottovej ulici, pri-
pravili ihriská, v roku 2005 bol do-
končený dom pre komunitu. Výstavba
samotného strediska a kostola sa za-
čala v novembri 2008.


D B D 2 0 1 1 21


Na slávnosť posviacky sa saleziánska rodina v Prešove pripravovala deviatnikom.
Zároveň v piatok 3. decembra mal poslednú svätú omšu v priestoroch dočasného


strediska na Bottovej 5 don Jozef Luscoň. Od nasledujúceho dňa slúži mladým nový
kostol.


Nová budova v sebe zahŕňa nielen Kostol svätého Jána Bosca, ale aj priestory
mládežníckeho strediska. Saleziánske dielo na Bottovej 9 v Prešove je už pripravené


slúžiť najmä mladým.


Obrady pomazania krizmou,
incenzovania, prikrytia a osvetlenia


oltára sú viditeľnými znakmi. Tie
naznačujú niečo z neviditeľnej
činnosti, ktorú Pán vykonáva


prostredníctvom Cirkvi sláviacej Božie
tajomstvá, najmä Eucharistiu.




Chlapci a dievčatá, títo naši mladí fi-
lozofi, vynášajú úsudok: „Nepotrebu-
jem, aby rodičia zasahovali do mo-
jich vecí.“ Keď takto deti reagujú,
nevykrikujú nijaké revolučné heslá,
iba jednoducho chcú pripomenúť ro-
dičom, že nadišiel čas stiahnuť sa
z frontovej línie a spoločne začať
novú etapu života. Čím viac času ro-
dičia potrebujú na to, aby to pocho-
pili, tým viac deti zvyšujú hlas.


Výchova nie je ustáleným formulá-
rom, ale niečím, čo rastie, vyvíja sa
a vyzrieva. V dospievaní, adolescen-
cii sa deti menia. Aj rodičia sa musia
meniť. Vedia, že deti ich naďalej po-
trebujú, ale teraz už odlišným spôso-
bom. Bolestne vnímajú, že stratili
niektoré dôležité veci, ako napríklad
ich blízkosť a dôvernosť. Zrazu deti
radšej trávia čas so svojimi priateľmi
alebo sa zavrú do izby a počúvajú
hudbu a zdôveria sa radšej priateľom
a prvým láskam. Pre mnohých rodi-
čov je to bolestný šok, pre iných ne-
jaký ten obláčik smútku, ba niekto sa
naopak môže cítiť takto lepšie. Prv
akoby zmenili rodičia svoj postoj,
treba sa vyrovnať s tým, čo stratili:
stiahnuť sa z frontovej línie do dis-
krétneho, no vždy rozhodujúceho
sprevádzania svojich detí. Je to
chvíľa, keď sa treba tešiť z výsledku
tvrdej práce minulých rokov. Či sa
nám to páči alebo nie, dospievanie je
výsledok predchádzajúcej výchovy.


Ako? Prečo? Počas prvých rokov ži-
vota deti prijímajú od rodičov zá-
kladné prostriedky. Prínos rodičov do
ich života je vždy dôležitý, ale keď
deti vstúpia do adolescencie, ich hlav-
ným inšpiračným zdrojom sa stávajú
rovesníci, iní dospelí ľudia a ich vnú-
torný život. Ak rodičia nástoja na tom,
že chcú „pozdvihnúť“ svoje dospie-
vajúce deti, vysielajú posolstvo, ktoré


nikto z nich netúži počuť: „Ja viem, čo
ty potrebuješ!“. Takýto prístup do-
káže mladých „naštvať“. Oni sa totiž
sami usilujú objaviť, kým vlastne sú.
Ďalšie podobné rodičovské posolstvá
akoby hovorili: „Nie som spokojný
s tým, aký si!“ Adolescent také tvrde-
nia nemôže ani počuť. Títo chlapci
a dievčatá jednak ešte nevedia, kým
sú, a zároveň hľadajú spôsob, ako sa
prijať.
Konflikty môže vyvolať aj spôsob,
akým komunikujeme s mladými. Reč,
ktorou sa prihovárame dospievajú-
cim, je často odlišná od tej, ktorú po-
užívame voči dospelým. Tón hlasu
komunikuje vľúdnosť, ale aj nadra-
denosť a miešanie sa do veci. V tom
najlepšom prípade je priateľský
a otvorený, v tom horšom kritický
a urážajúci. Akoby hovoril: „Ešte si
nedorástol na to, aby si bol mojím
partnerom.“ Rodičia však majú po-
núkať deťom svoju disponovanosť,
ale nemusia so všetkým blaho-
sklonne súhlasiť. Matka by mohla
v „delikátnej“ záležitosti reagovať na-
príklad takto: „Ja mám na to svoj ná-
zor. Chceš ho počuť?“, „Toto je vec,
do ktorej musím zasiahnuť. Chceš po-
čuť moju mienku?“; „Robím si starosti
z toho, čo sa s tebou deje a chcela by
som sa s tebou o tom porozprávať.
Môžeme teraz?“


Takýto prístup je prejavom úcty k sa-
mostatnosti druhej osoby. Keď rodič
takto začne, mal by si dať desať se-
kúnd pauzu, aby videl, či dospieva-
júce dieťa bude vnímať tieto slová ako
násilné vtieranie sa alebo ako výzvu
na dialóg. Keď sa týmto spôsobom
komunikuje, dospievajúci a rodičia
môžu objaviť vzájomnú zraniteľnosť
a ohraničenia a môžu znovu vybu-
dovať vzájomnú úctu, ktorá po toľ-
kých rokoch spoločného života často
chýba.


Jediné, čo je rodičom zakázané, je zo-
stať bokom. Absencia výchovy vyvo-
láva v dospievajúcom sklamanie.
Adolescent totiž v hĺbke očakáva,
žiada, aby sa mu dostalo jasnej a od-
hodlanej odpovede, ktorá by ho uis-
tila o tom, že niekto mu aj naďalej
„fandí“. Taliansky básnik Ungaretti ho-
vorí, že adolescent je „zavesený
v prázdne / na svojej pavúčej niti“.
Táto niť je síce veľmi krehká, no je to
všetko, čo dospievajúce dieťa má.


Adolescent hľadá skúsenosti a manti-
nely, aby mohol rásť, aby mohol vstú-
piť do dospelosti života. Mnohé rizi-
kové správania mladých (používanie
omamných látok, vandalizmus, ex-
trémna rýchlosť za volantom) sú sú-
časťou tejto logiky. Ide o chuť porov-
návať sa, vidieť, aký to bude „mať
účinok“. Poddajú sa príťažlivej sile ri-
zika a pokušeniu „vyskúšať si vlastné
sily“. Adolescenti sa dožadujú mož-
nosti preskúmať svet, ale aj istoty
môcť sa vrátiť domov
a nájsť dospelých,
ochotných ich vypočuť
a povzbudiť. Počúva-
nie, prítomnosť, ochota,
empatia, to sú základné
prvky v živote s dospie-
vajúcimi deťmi.


Rodičia musia byť roz-
hodní. Sú kapitánmi
lode. Či loď šťastne do-
razí do prístavu, bez
vzbury jej cestovateľov,
to závisí od zodpoved-
nosti, s akou kapitán po-
užíva svoju moc a od
toho, ako je schopný
zmeniť rýchlosť alebo
smer lode, podľa povahy
vetra a osadenstva.


výchova


Dospievanie je obdobím krízy skôr pre rodičov, než pre deti. začína vtedy, keď deti
dajú rodičom najavo, že ich už viac nepotrebujú. „Je to moja vec!“ hovoria smelo.


D B D 2 0 1 122


Riziko výchovy „last minute“
Bruno Ferrero




Keď boli naše deti malé, nebolo treba
dlho vysvetľovať, prečo, čo a ako
treba urobiť a povedať. Iste by ani ne-
pochopili, keby sme im všetko kom-
plikovane vysvetľovali. A tak konečná
odpoveď (po zhruba piatich pred-
chádzajúcich) znela: „Lebo.“ To nám
ušetrilo čas a hlavne nervy. Ako však
deti rástli, stávalo sa toto „riešenie“
menej účinným a ani častejšie zvýše-
nie hlasu neprinášalo také výsledky,
aké sme očakávali. Začali sme použí-
vať aj iné metódy. Dobre zvládnutý
problém bol výsledkom vlastného
príkladu a pokojných rozhovorov.
Keď sa nám situácia začala vymykať
z rúk, prišli na rad dohováranie, nie-
kedy aj krik, rôzne tresty a inokedy aj
„menšie výchovné telesné násilie“.
Ako inak rozdelíte dve deti v pokro-
čilom štádiu bitky, keď hrozí, že si
ublížia na zdraví?


Keď prišla puberta, zistili sme, že väč-
šina týchto riešení sa akosi míňa účin-
kom a nech robíme čokoľvek, vý-
sledný efekt je iný, v aký by sme
dúfali. Niekedy sme mali pocit, že
nám deti robili určité veci napriek
a ich čas-


tou odpoveďou sa stalo slovo „lebo“.
A k tomu patria aj rôzne neverbálne
prejavy: žraločie oči (vyvrátené oči,
až vidno iba biele očné buľvy), „na-
fučanie sa“, zlostné buchnutie dve-
rami či odchod do izby.


Častým problémom dnešnej mládeže
je poriadok. Napríklad taká izba: na
stole, stoličkách a zemi je prierez
uplynulého týždňa počnúc obleče-
ním, jedlom, školskými vecami...
Nájsť niečo v takejto izbe je priam zá-
zrak. Deti napríklad hľadajú veľké
nožnice, ktoré bývajú v obývačke, ale
naposledy ich mali niekde v izbe. Ak
ich nenájdu, začnú sa venovať nie-
čomu inému. Samozrejme, všetko zos-
tane tak, ako im to odpadlo v tom mo-
mente od rúk. Veď ak nožnice
niekedy v budúcnosti nájdu, majú
všetko pripravené. Upratať tak treba
až „potom“, čo je veľmi neurčitá
doba. A mňa môže roztrhnúť od jedu,
lebo nožnice sa opäť nenašli.


Ďalším špecifickým problémom je ob-
liekanie. Keď si dovolíme pripome-
núť dcére, že vonku


mrzne a ten tenký svetrík sa nosí skôr
v lete, môžeme očakávať celú plejádu
argumentov: už nemá čas sa pre-
obliecť, má pod tým ešte ďalších päť
vrstiev, poobede bude aj tak teplo...
Nakoniec sa predsa len musí ísť pre-
zliecť. Otázku vkusu niekedy vôbec
nechápem. Staré, otrhané a špinavé
tenisky sú tie najlepšie a hodia sa do-
konca aj k sukni !!! Chlapcom nerobí
problém nosiť jedny ponožky aj nie-
koľko dní a čudujú sa, prečo ich nú-
time si ich denne meniť.


Ako teda zvládnuť všetky tieto sta-
rosti bez ujmy na zdraví a pri zacho-
vaní pokoja v rodine a vo vlastnom
srdci? Ťažko! Ale treba dúfať, že raz aj
tie naše deti dozrejú, aspoň tak to ho-
voria starší, ktorých deti už prešli
týmto strastiplným obdobím. Nie
vždy dokážeme riešiť všetky pro-
blémy pokojne, nie s každým dieťa-
ťom máme vyrovnané vzťahy, ale spo-
ločne s manželkou to ide. Niekedy
zatiahnem brzdu ja, inokedy ona. Dô-
ležité je, že hranice, ktoré sme deťom
určili, sú jasne rozoznateľné. Pritom
deti vedia, že aj keď ich kritizujeme,
máme ich radi a ich „poklesky“ našu
lásku nepodmieňujú, hoci niekedy
bolia.


Snažíme sa udržiavať ten správny
smer našich detí, hoci je to ťažké
a nikdy si nemôžeme byť istí, že ne-
skĺznu na šikmú rovinu. Tu nám
veľmi pomáha naša viera. Odovzdá-
vame deti pod ochranu Pána, Panny
Márie, ich krstných a birmovných pa-
trónov a anjelov strážnych vždy, no
najmä keď už nevládzeme alebo ich
nemáme pri sebe. Čo viac môžeme
ešte urobiť? Teším sa na čas, keď
budú naše deti dospelé a budeme sa
môcť o terajšom období s nimi po-
rozprávať. A ak by nechceli, bude mi
stačiť pozorovať ich pri výchove ich
vlastných detí – verím, že potom to už
bude pre nás s manželkou iba dôvod
na úsmevné pokyvkávanie hlavou.


JM, otec štyroch detí, Bratislava


výchova


Výchova našich štyroch detí


D B D 2 0 1 1 2




spir itual ita


Hovoriť o duchovnosti znamená ho-
voriť o živote podľa Ducha, o živote
v službe Duchu. A to v súčasnom kon-
texte. Toto si objasnime trochu hlbšie.


Prežívanie náboženstva je dnes vy-
tlačené na okraj spoločnosti, človek
hľadá stopy Boha vo svojej vnútor-
nej skúsenosti, v záchvevoch svojej
mysle a srdca. A srdce človeka je tým
skrytým miestom spasiteľného stret-


nutia sa so Svätým Duchom, so skry-
tým Bohom. Činnosť Svätého Ducha
sa prejavuje v tom, že uznáme a vy-
známe prítomnosť Boha v ľuďoch, že
inšpirujeme náš život láskou a bu-
deme presadzovať v dejinách dôstoj-
nosť osoby a jej hodnotu.


Duch Svätý je ten, kto nám dáva po-
cítiť Boha, spôsobuje tajomnú komu-
nikáciu medzi Bohom a človekom.
Duch nám dáva vnímať to božské,
spôsobuje súlad medzi prítomnosťou
a činnosťou Boha, dáva cítiť vzťah,
ktorý máme voči Bohu ako jeho stvo-
renia, ako jeho deti. „Tí, čo sú vedení
Duchom, sú Božími deťmi“. (Rim.


8,14) Kto vníma svet bez Boha, nie je
vedený Svätým Duchom. Kto vníma
Boha mimo sveta, nie je vedený Svä-
tým Duchom. Kto vidí svoj život a his-
tóriu bez Boha, nie je vedený Du-
chom. Ak sa niekto pozerá na svet
a vedie ho to ku poklone Bohu alebo
k otázkam o Bohu, ten je vedený
Svätý Duchom. Kto vie vybadať Boha
vo svojej osobnej histórii a v dejinách
sveta, je vedený Svätým Duchom.


Duch je to svetlo, ktoré osvecuje
vzťah medzi človekom, svetom a Bo-
hom. Duch Svätý vnuká nové ľudské
vzťahy a nepozerá na národnosť,
rasu, kultúru, náboženstvo alebo eko-
nomické podmienky. Je to láska,
ktorá sa zúčastňuje na láske Božej.


Kresťanský život má svoj vnútorný
zákon rozvíjania sa. A výsledkom
tohto rozvíjania sa je duchovný člo-
vek – človek, ktorý prijíma a uspora-
dúva všetko s láskou. S láskou, ktorú
vlial do našich sŕdc Svätý Duch. On
nám bol daný a zmocnil sa celej našej
osoby, tela i duše.


Spiritualita, život podľa Ducha, má
vždy aj svoju konkrétnu podobu. Člo-
vek potrebuje mnohé znamenia, žije
v rozličných situáciách. A tak existujú
mnohé formy, ktorými Svätý Duch
dáva ľudí do kontaktu s Bohom. Nie-
ktorých ľudí priťahovalo Božie ta-
jomstvo, a preto sa utiahli do samoty,
kde sa oddávali modlitbe a štúdiu.
Pustovníkov silno ovplyvnila pomi-
nuteľnosť života a pozemských do-


bier, a preto sa uza-
vreli do ciel. Iní však
cítia lásku k Bohu ako
podnet zasahovať do
histórie, konať skutky
pre záchranu človeka.
Duch účinkuje vo
všetkých týchto oso-
bách a skrze ne upro-
stred ľudskej spoloč-
nosti a dejín. Tieto
typy a podoby spiri-
tuality nezávisia od
ľudskej vôle, ani ne-
vznikajú z nejakého
náboženského uče-
nia. Klíčia v živej kres-
ťanskej komunite.


Ako a prečo Svätý Duch utvoril sale-
ziánsku spiritualitu a ako si v nej za-
sväcuje mnohé osoby, vieme zo ži-
vota dona Bosca. Don Bosco mal, má
a bude mať obdivovateľov, fanúšikov,
spolupracovníkov, priateľov. V sale-
ziánskej rodine veríme, že je to sám
Pán, kto nám dal dona Bosca ako
„otca a učiteľa“. Každé z týchto slov
vyjadruje istý vzťah.


Výraz, ktorý definuje vzťah dona
Bosca k nám všetkým, je „otec“. Tento
výraz znamená čosi viac než jeho
dobrotu a lásku. Hovorí, že on je za-
kladateľom rodiny, on nám odovzdal


D B D 2 0 1 12


keď chceme hovoriť o našej spiritualite, treba nám začať otázkou, akú hodnotu môže
mať kristus a viera v našom živote. ide tu o uvedomenie si vlastnej originálnosti, ktorú
potrebujeme ako kresťania nadobudnúť. ide o naše svedectvo a prítomnosť vo svete, kde
máme byť soľou, svetlom a kvasom. Svet chce znamenia, potrebuje vidieť a dotýkať sa.


Čo je to saleziánska spiritualita?
spracovala vdb




podobu duchovného života,
a tou podobou je naša sale-
ziánska charizma. Výraz otec
nám tiež pripomína aj jeho
schopnosť dať pocítiť Božie
otcovstvo chudobným mla-
díkom. Po skúsenostiach
s nimi sa otcovstvo stáva
princípom jeho výchovného
systému, ba stáva sa jeho štý-
lom autority. „Mal všetko, čo
má dobrý otec. Bola to nežná
a silná láska k adoptovaným
synom, odolnosť v náma-
hách a v bolestiach, hlboký
zmysel pre otcovskú zodpo-
vednosť a darovanie sa bez
hraníc, ktorému sa vyrovná
len láska materská“(don Ca-
viglia).


Popri názve „otec“ sa vy-
zdvihuje názov „učiteľ“.
Chce sa tým naznačiť ume-
nie učiť tak, aby ho pocho-
pili; ide o umenie hovoriť
srdcom, komunikovať živo-
tom. S ním chceme nasledo-
vať Ježiša – učiteľa. Téma
múdrosti je ústrednou v jeho
pedagogike, mentalite
a v jeho duchovnom živote.
My dona Bosca študujeme,
napodobňujeme a obdivu-
jeme. Naše vyzrievanie
v kresťanskom, duchovnom
živote je zviazané so život-
ným vzťahom k donovi Bos-
covi. Duchovne sa totiž vy-
víjame akoby v dome jeho
charizmy, rastieme z nej, ba
rastieme aj v jeho komunite
a v jeho poslaní. V donovi
Boscovi vidíme nežnosť
a prísnosť, inteligenciu
a praktický zmysel, priamosť
a šibalstvo, svätosť a schop-
nosť pohybovať sa nenútene
vo svete. Toto je jeho spiri-
tualita. Je to práca a kon-
templácia Boha a blížneho,
dobročinnosť a odbornosť,
poslušnosť a sloboda. A spi-
ritualita sa prejavila aj v jeho
pedagogike. Je to disciplína
a rodinný duch, rozumnosť
a spontánnosť, vyžadovanie
a dobrota.


Dnes existuje dokonca au-
tentická „saleziánska kul-
túra“. Je ňou uvažovanie
o živote a charizme našich
zakladateľov (k donovi Bos-
covi sa pričleňujú ako zakla-
datelia aj svätá Mária Domi-
nika Mazzarellová či
blahoslavený Filip Rinaldi).
Toto uvažovanie sa nahro-
madilo postupom generácií.
V saleziánskej rodine exi-
stujú dve silné rehoľné ro-
diny – Saleziáni dona Bosca
(SDB) a Dcéry Márie Po-
mocnice (FMA).


Saleziánska kultúra má však
aj ďalších vyše dvadsať ro-
dín, ktorým dali základ
priami alebo nepriami od-
chovanci dona Bosca. Spo-
menieme len tie najpočet-
nejšie rodiny, ktorými sú
Saleziáni spolupracovníci
(ACS) a Dobrovoľníčky dona
Bosca (VDB). Tieto rodiny
sú odlišné od spomínaných
dvoch reholí, nakoľko žijú vo
svete, nepoznaní medzi
ľuďmi, medzi ktorých vná-
šajú charizmu dona Bosca
svojím spôsobom života. Na-
sledujú dona Bosca v jeho
duchu a poslaní, každá ro-
dina však osobitným spôso-
bom. Ich povolanie spočíva
v práci na povznesení bra-
tov a sestier v ľudskom,
mravnom, duchovnom
a nadprirodzenom zmysle.


Don Bosco nám zanechal
históriu Oratória a zošit pe-
dagogických skúseností. Mal
schopnosť zaujať stanovisko
k veciam tohto sveta a k his-
torickým udalostiam, ako
keby videl prítomnosť Boha,
ktorý v nich koná. Je to jeho
osobná skúsenosť s Bohom,
ale aj so svetom a s člove-
kom. A z tohto Duch Svätý
vypestoval saleziánsku spi-
ritualitu.


František sa narodil 21. augusta 1567 na taliansko-švaj-
čiarskom pohraničí v Savojsku, na zámku Sales. Vy-
študoval filozofiu a právo v Paríži, niekoľko rokov bý-
val v jezuitskom kolégiu, kde získal aj vynikajúce
duchovné vedomosti. Po štúdiách v Paríži absolvoval
i právnickú fakultu v Padove. Ako dvadsaťštyriročný
si napriek nesú-
hlasu otca zvolil
kňazské povolanie.
Jeho prvé pôso-
bisko bolo celkom
pod vplyvom kal-
vinizmu. Nedal sa
však znechutiť
a svojimi listami
burcoval k návratu
ku kresťanstvu.
V roku 1599 ho pá-
pež vymenoval za
pomocného bi-
skupa a v roku
1602 za diecézneho
biskupa v Ženeve.
So svätou Janou de
Chantal založil
a viedol rád Nav-
štívenia. Vo svojich
dielach všetkým
sprístupnil cestu
asketiky (Filotea) a ukázal podstatu duchovného ži-
vota v láske k Bohu (Teotim). Štatistiky o ňom hovo-
ria, že len počas biskupského pôsobenia napísal okolo
6000 listov.
Zomrel 28. decembra 1622, jeho sviatok slávime 24. ja-
nuára, pretože v tento deň v roku 1623 preniesli jeho
telesné ostatky do Annecy. Za svätého bol vyhlásený
v roku 1665, za učiteľa Cirkvi v roku 1871. Je patrónom
tlače a žurnalistov a na jeho sviatok pápeži každo-
ročne vydávajú posolstvo k Svetového dňu spolo-
čenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa slávi
na siedmu veľkonočnú nedeľu.
František Saleský svojím svätým životom inšpiroval
mnohých ľudí. Jedným z nich bol aj don Bosco, ktorý
sa v roku 1854 rozhodol podľa neho pomenovať svoju
kongregáciu, nazval ju Nábožná spoločnosť svätého
Františka Saleského.


spir itual ita


D B D 2 0 1 1 2


pastier so srdcom plným láskavosti,
horlivosti, optimizmu, obety
a starostlivosti o duše.


S vä t ý F r an t i š ek Sa l e sk ý
(1567 – 1622 )
Barbora Bendzáková




Táto udalosť, na ktorú si spo-
mínal jeden z prvých sloven-
ských saleziánov don Viliam
Vagač, patrí zrejme tým k mo-
mentom, kedy don Bosco
vstupuje do dejín Slovákov.
A za tým všetkým sa skrýva
jedno meno: Károly Zafféry.


Károly sa narodil 15. augusta
1840 v Hosszúmezőn (Mára-
marosm) v Maďarsku. Za die-
cézneho kňaza bol vysvätený
31. marca 1864 v Szatmárt. Du-
chovná príťažlivosť dona
Bosca ho natoľko oslovila, že
sa ako 37-ročný rozhodol stať
saleziánom. Do noviciátu vstú-
pil v Turíne na Valsalice
v roku 1900. Na ďalší rok zložil
prvé rehoľné sľuby a bol pr-
vým saleziánskym kňazom
maďarského pôvodu. Pôsobil
na viacerých miestach, napr.
vo Foglizzo, v Ivrei, v Lom-
briascu a vo Fiume (v súčas-
nosti mesto Rieka v Chor-
vátsku), kde niekoľko rokov
zastával funkciu riaditeľa salezián-
skeho gymnázia. Zomrel 27. de-
cembra 1919 v Nyergesújfalu v Ma-
ďarsku. Mal 79 rokov.


Károly Zafféry začal v roku 1902 vy-
dávať v maďarskom jazyku bulletin
Szalézi Értesítö (Maďarské sale-
ziánske zvesti) na oboznamovanie
uhorskej verejnosti s dielom dona
Bosca a s jeho duchovnosťou. Bulle-


tin posielal hlavne na fary a do re-
hoľných domov po celom Uhorsku,
teda aj na Slovensko, ktoré bolo vtedy
jeho súčasťou. „V ňom upozorňoval
vekom pokročenejších mladíkov, kto-
rých rodičia si nemohli dovoliť dať
ich študovať, že v Taliansku saleziáni
prijímajú na štúdia aj takých starších
chlapcov, ktorí sa túžia zasvätiť Bohu
v kňazskom a rehoľnom stave,“ napí-
sal po rokoch salezián Milan Stani-


slav Ďurica v malej brožúrke
Dielo sv. Jána Bosca pod Ta-
trami.


Vďaka tomuto časopisu sa do-
stal k saleziánom aj spomínaný
don Viliam Vagač zo Starej Turej:
„Na záchode u pána Gustáva
Pinháka čakala hrba novín na
spotrebovanie. Z nepozornosti
sa medzi papiere dostal sale-
ziánsky maďarský kalendár
"Don Bosco". Otvorím ho zo zve-
davosti a čo nevidím? Zhrozil
som sa. Na prvej stránke vo veľ-
kosti kalendára na kriedovom
papieri jagá sa utešený štvorfa-
rebný obraz Imaculáty, Nepo-
škvrnenej Panny Márie. Toto na
záchod? Celý rozrušený som sa
pokúsil lístok s obrazom vy-
trhnúť. Nešlo mi to, tak som celý
kalendár strčil do vrecka. Veď
v ňom píšu krásne veci o donovi
Boscovi, o ktorom som už čítal
z vydania Spolku sv. Vojtecha
v Trnave. Chcel som odísť, ale
čosi mi nedalo pokoja. A ak by


som ešte voľačo našiel? Vrátil som sa
a znova sa prehŕňam v týchto odho-
dených časopisoch. A našiel som ma-
ďarské Saleziánske zvesti (Szalézi Ér-
tesítö), kde na poslednej stránke bolo
vytlačené tučnými literami: Salezián-
sky maďarský ústav sv. Štefana pre
výchovu kňazského a rehoľného do-
rastu v Cavagliá pri Turíne, Taliansko.
Bol tam vypísaný celý program a pod-
mienky prijatia. Medzi inými tam


D B D 2 0 1 12


Saleziánske svitanie
na Slovensku


„Na záchode u pána Gustáva pinháka čakala hrba novín na spotrebovanie. Našiel som
tam aj maďarské Saleziánske zvesti (Szalézi Értesítö), kde na poslednej stránke bolo
vytlačené tučnými literami: Saleziánsky maďarský ústav sv. štefana pre výchovu
kňazského a rehoľného dorastu v cavagliá pri turíne, taliansko. Bol tam vypísaný celý
program a podmienky prijatia.“


ThDr. Zlatko Kubanovič PhD.


história




stálo: "Prijmeme aj starších mladíkov
do 25. roku..." Viac mi nebolo treba.
Ďalej som ani nečítal. Všetko som ve-
del. Pôjdem do Talianska k saleziá-
nom.“


Zafféryho prínos pre Saleziánsku kon-
gregáciu a pre Slovákov je aj v pod-
nietení myšlienky, ktorú už mali do is-
tej miery osvojenú saleziánski
dobrodinci a spolupracovníci
v Uhorsku: zriadiť osobitný uhorský
saleziánsky ústav pre duchovné po-
volania z Uhorska. Túto požiadavku
prijali i hlavní saleziánski predstavení
na čele s donom Ruom a v roku 1901
v obci Cavaglià, neďaleko Turína ta-
kýto ústav zriadili. Samotný salezián-
sky dom v Cavaglià vznikol ešte
v roku 1894 a bol zasvätený Panne
Márii Pomocnici kresťanov. Úradný
názov novovzniknutého ústavu bol
Szalézi Szent István Magyar intézet –
Uhorský saleziánsky ústav sv. Šte-
fana. Za prvého riaditeľa bol vyme-
novaný Talian Broggini Ambrogio,
ktorý sa svojej úlohy zhostil skutočne
zodpovedne. Nebolo totiž jednodu-
ché zabezpečiť finančný chod inšti-
tútu, učiť a pritom ešte zvládnuť ľudí,
ktorí boli vekovo, kultúrne a jazykovo
rozdielni.


Do Uhorského saleziánskeho ústav
sv. Štefana sa prihlásilo v prvom roku
na štúdia okolo 80 chlapcov z rôz-
nych kútov Uhorska. Škola bola in-
ternátneho typu a študenti absolvo-
vali prvé štyri roky gymnázia. Vekové
rozhranie bolo od 12 do 25 rokov.
Podľa svedectva saleziána dona An-
tona Václava, ktorý napísal dejiny slo-
venských saleziánov, z týchto 80
chlapcov don Zafféry získal deväť.
„Prvých chlapcov, čo získal, bolo de-
väť. Boli miešanej národnosti. Nevy-
trvali, vrátili sa do vlasti... Potom zí-
skal ďalších. Po ôsmich rokoch ich
bolo už 39. Medzi nimi boli i mladíci
z Horného Uhorska, zo Slovenska,
teda Slováci.“


Z archívnych prameňov sa dozve-
dáme, že prvý chlapec zo Slovenska
sa do tohto ústavu prihlásil štyri roky
po jeho otvorení, teda v roku 1905.
Bol to Ľudoví Hudek zo Svätého Jura
pri Bratislave (neskôr odišiel na misie
a pôsobil v Bolívii a Peru; zomrel
v Lime a je pokladaný za prvého slo-
venského saleziánskeho misionára).
Po ňom prišli ďalší, ako napr. Ladi-
slav Stano z Ružomberka, Jozef Bokor
z Trakovíc, František Sersen zo Špa-
činiec.


Károly Zafféry viackrát navštívil i Slo-
vensko a podľa viacerých nepriamych
svedectiev sa zdá, že veľmi dobre roz-
prával po slovensky. Nedá sa celkom
vylúčiť, že jeho mamička Barbora, ro-
dená Balaban, mohla mať slovenský
pôvod. Ak nie slovenský, tak určite
slovanský, pretože Zafféry okrem slo-
venčiny ovládal aj iné slovanské ja-
zyky (slovinsky a chorvátsky). Prie-
zvisko Balaban je slovanského
pôvodu, používa sa na Slovensku, ale
i v Čechách a v Chorvátsku.


Dona Zafféryho treba zaradiť medzi
popredné postavy saleziánskeho hnu-
tia a možno ho pokladať za prvého sa-
leziána, ktorý mohol mať sčasti slo-
venské korene. Do dejín vstúpil
hlavne ako iniciátor prvého Uhor-
ského ústavu pre saleziánske du-
chovné povolania a ako veľký propa-
gátor dona Bosca v Uhorsku, a teda aj
na Slovensku. Táto osoba má veľa čo
povedať i dnešnej dobe, pretože vy-
tváral a uplatňoval vznešené hodnoty
v podobne rozmanitej spoločnosti.


história


D B D 2 0 1 1 2




Svätý Otec viac ráz poukázal
na krízu výchovy a hodnôt, na
ničivé dôsledky konzumného
spôsobu života v duchu
„akoby Boha nebolo“. Saleziáni
túto krízu pociťujú rovnako na-
liehavo. V niektorých krajinách
najmä západnej Európy počet
zasvätených saleziánov ra-
pídne poklesol. A cítiť aj sla-
bosť, neschopnosť vhodne rea-
govať na potreby mladých,
najmä tých skutočne chudob-
ných.


„Zostáva našou zodpovednos-
ťou pred Bohom a pred mla-
dými, aby sme urobili všetko
pre zabezpečenie budúcnosti
saleziánskeho zasväteného ži-
vota v Európe.“ Tieto slová po-
vedal deviaty nástupca dona
Bosca, don Pascual Chávez,
pred provinciálmi
Európy koncom no-
vembra 2010.


Saleziáni začali uva-
žovať o vážnej situá-
cii v Európe už
v roku 2004. Na 26.
generálnej kapitule
v roku 2008 sa toto
uvažovanie pre-
mietlo do rozhodnu-
tia začať Projekt Eu-
rópa, aby sa
obnovila a posilnila
saleziánska prítom-
nosť na starom kon-
tinente.


Nejde však o niečo
vonkajšie, o zatvára-


nie starých či otváranie nových
diel, ani iba o posilnenie per-
sonálu spolubratmi z iných
kontinentov. Don Chávez
priamo hovorí, že tu ide o kon-
verziu srdca každého saleziána.
„Projekt Európa je predovšet-
kým vnútorný!“ Týka sa hlavne
tých 6000 saleziánov, ktorí žijú
priamo v Európe.


Po novembrovom stretnutí pro-
vinciálov vyšiel na povrch aj
rozmer saleziánskej rodiny.
Všetci jej členovia a rovnako
všetci priatelia dona Bosca
v Európe sú pozvaní pridať sa
rôznymi spôsobmi do tohto
projektu. Je pravdepodobné, že
o tomto bude hovoriť hlavný
predstavený aj počas svojej
septembrovej návštevy u nás
na Slovensku.


Naposledy sa takto spolubratia na provinciálnej
kapitule stretli v marci minulého roku 2010 v Šaš-
tíne. Výsledkom spoločných modlitieb a uvažo-
vania boli štyri ústredné myšlienky, štyri priority,
ktoré majú ovplyvniť spôsob života a pastorácie
saleziánov na Slovensku. Dve sa týkajú osobného
a komunitného života a ďalšie dve sú zamerané
priamo na pastoráciu.


Prvé obdobie po provinciálnej kapitule bolo pred-
nostne zamerané na rast saleziána v jeho osobnej
kvalite. Okrem toho sa viacerým komunitám po-
darilo uskutočniť a zažiť proces tvorenia spoločnej
- komunitnej vízie miestneho diela, čo je druhá
priorita. Snahou takého zážitku je, aby vízia po-
slania komunity bola skutočne čímsi spoločným.
Tretia priority je zacielená na prehlbovanie sale-
ziánskej citlivosti na tých mladých, ktorí žijú v ťaž-


kostiach. Posledná,
štvrtá priorita sa týka
potreby sprevádzať
každého, kto je za-
pojený do vý-
chovno-pastorač-
ného spoločenstva.
Toto sprevádzanie
má viesť ku objave-
niu osobného povo-
lania jednotlivca
a k jeho dozrievaniu.


Ako tieto štyri
ústredné myšlienky
uskutočňoval vo svo-
jej skúsenosti na Val-
doccu don Bosco, to
si napíšeme nabu-
dúce.


spoločne


Projekt Európa sa
týka aj Slovenska


Štyri priority saleziánov


na Slovensku
Európa je v kríze. A tiež západný svet. Je to fakt,
ktorý si dobre uvedomuje nielen všeobecná
cirkev, ale i samotná saleziánska rodina.


každé tri roky sa asi 50 vybraní
saleziáni z celého Slovenska stretajú
na provinciálnej kapitule. Úlohou
tohto zhromaždenia je hľadať
vhodné spôsoby animácie, ktoré by
rozvíjali rehoľný a pastoračný život
v slovenskej provincii.


spracoval rhsdb spracoval rhsdb


D B D 2 0 1 12




zo sveta


Stretla som ho v katedrále v Santiagu
de Chile. Kostol bol plný do posled-
ného miesta. Videla som chlapca,
ktorý mi povedal, že nie je kresťan.
Keď však vošla urna dona Bosca, kľa-
kol si a od dojatia plakal.


Šla som do katedrály, aby som videla
dona Bosca. Ale aj preto, že to bola
moja práca. Mala som písať o tom,
ako mladí vnímajú príchod dona
Bosca. Mala som písať v štýle, že
mladí dnes kašlú na
vieru, na Cirkev, na
kňazov, že nechodia na
omše a že urna dona
Bosca je len akási pasca
Cirkvi, aby znovu „zla-
pala“ mladých. Ale vi-
dela a napísala som
úplný opak.


Videla som mnoho mla-
dých, ako plačú, keď sa
dotýkajú urny. Niektorí sa
chceli dostať čo najbližšie,
až k jeho tvári, ale ne-
mohli. Aspoň že je don Bosco v urne
za sklom, lebo by bol ostal v Čile. Boli
tam mnohí mladí, odchovanci, ale aj
veľa takých ľudí, ktorí dona Bosca až
tak nepoznali. Bola tu pani, ktorá si čí-
tala noviny a len v letku dobehla do
katedrály alebo diecézni seminaristi
zo San Bernardo, všetci v reveren-
dách – pastoračná línia diecézy nie je
v štýle dona Bosca.


Videla som dvoch mladých nie kto-
vieako oblečených. Povedali, že „drú“
na parkovisku blízko katedrály, ale že


šli do nej trikrát, aby sa modlili k do-
novi Boscovi, lebo on bol kňaz, ktorý
veľa pracoval pre mladých robotníkov.


Rozprávala som sa s pani, ktorá pre-
dáva kvety pri vchode do katedrály.
Povedala mi: „Nikdy som nevidela


toľkých mladých vojsť a modliť sa.
Iba don Bosco robí tieto zázraky!“


Traja vysokoškoláci z univerzity La
R e p u b -


blica, silne sekulárnej, vyznali: „Prišli
sme sa modliť. Na škole nám dajú
dobré vzdelanie, ale iba Ježiš nám
dáva silu žiť. Don Bosco je prekrásny
príklad ako darovať náš život najchu-
dobnejším. Všetci traja študujeme
právo a chceme potom pracovať pre
ochranu chudobných mladých
v Čile.“ Jeden z nich je odchovancom
saleziánov z Gratitud Nacional, druhý


a tretí študovali na laickej škole.


Uvedomila som si, že don Bosco
nerobil zázraky len počas svojho
života. Dnes robí ešte väčšie
divy: dáva zmysel životu dneš-
ných mladých, ktorí ho možno
majú stále menej.


Videla som,ako mladí nielen
spievajú a tlieskajú, ale ako
majú upreté pohľady na dona


Iba don Bosco robí
také zázraky


Som novinárka. pripravovala som sa na príchod relikvií – urny dona Bosca – do našej
krajiny. pýtala som sa sama seba, aké bude moje osobné stretnutie s ním? Ale don
Bosco prekonal všetky moje predstavy. počas cesty dona Bosca v čile som videla


zázraky.


D B D 2 0 1 1 2




D B D 2 0 1 10


Bosca, v tichu, v modlitbe,
v slzách a opäť v tichej mod-
litbe; ich tváre prezrádzali emó-
cie srdca.


Videla som mnohých mladých,
ktorí si rukami zakrývali plačúce
oči. Videla som mladých, ktorí
sa stoj čo stoj chceli dotknúť urny
dona Bosca. Pýtala som sa jednej
dievčiny, prečo? „Moja mama pra-
cuje celý deň. Pre ňu sú peniaze
veľmi dôležité, ale o mňa nemá
záujem. Som pre ňu len problé-
mom. Chcem sa dotknúť dona
Bosca, aby ma trochu poláskal,
lebo jeho láska je skutočná, zo
srdca.“


Môj šéf v práci mi dal knihu, aby som
si niečo prečítala o donovi Boscovi
a mala tak materiál na článok. Tú
knihu napísal Teresio Bosco. Šla som
v ten večer domov, porozprávala som
sa so svojimi dvoma synmi, dala som
im bozk na dobrú noc a pustila som
sa do čítania životopisu dona Bosca.
Ani neviem, kedy som zaspala. Sní-
vala som o ňom a on sa na mňa
usmieval.
Možno najväčší zázrak urobil don


Bosco pre mňa. Mladí túžia po živote,
milujú život, ale taký ten skutočný,
ktorý sa rodí zo srdca. Je pravda, že
dnes mnohí mladí strácajú život
v drogách, v konzumizme, ale don
Bosco robí zázraky aj dnes, pre mno-
hých mladých. Ako to pred mnohými
rokmi urobil pre Raula Silvu Henrí-
queza. Keď sa ho jeden môj kolega
spýtal, prečo sa stal saleziánom a nie
jezuitom, povedal: „Don Bosco ma
očaril.“


Don Bosco si počas tých dní v Čile zí-
skal srdcia mnohých mladých našej
krajiny. Nech sa don Bosco vráti,
nech je mnoho saleziánov v Čile, kto-


rých on očaril a ktorí budú mi-
lovať tým istým srdcom ako on.
Nech má naša krajina stále viac
škôl a oratórií, kde budú mla-
dým načúvať z hĺbky srdca.
Dvaja z tých mladých budú aj
moji synovia.


Vďaka, don Bosco! Vďaka za
tvoju návštevu, vďaka, že dá-
vaš zmysel života toľkým mla-
dým. Prosím ťa o posledný zá-
zrak: zostaň medzi nami.


čílska novinárka
preložil rhsdb


zo sveta


Ď a k u j e m e v á m ,
n a š i d o b r o d i n c i !


Kto sa srdečne zapája do diela dona
Bosca, toho Panna Mária Pomocnica
s veľkou radosťou zahŕňa potrebnými
milosťami.


Všetkým vám, našim dobrodincom,
ktorí svojimi finančnými príspevkami,
obetami a modlitbami podporujete sa-
leziánske dielo na Slovensku i časopis
Don Bosco dnes, vyjadrujeme
úprimnú vďačnosť a uisťujeme vás
o modlitbách.


Duchovne sa s vami spájame každú
sobotu, keď za vás slúžime svätú
omšu, a pamätáme na vás v modlitbe.


Nech vám Panna Mária Pomocnica
udelí s veľkou radosťou svoje štedré
milosti!




Praktické príručky pre
každého kresťana


inšpirovaní naším zakladateľom svätým Jánom
Boscom, ako aj jeho veľkým vzorom svätým Františkom
Saleským pripravili sme pre vás vo vydavateľstve Don Bosco edíciu
praktických knižiek, cez ktoré vám chceme prinášať hlbšie poznanie
základných právd kresťanskej viery a postoj cirkvi k aktuálnym témam.


Možno sa aj vy pristihnete pri tom, že čas plynie akosi pri-
rýchlo. Rodina, práca, opäť rodina a opäť práca. Medzitým
sa dozvedáte množstvo rôznych informácií z viac či menej
serióznych médií. Byť informovaní o tom, čo sa deje vo
svete, sa dnes považuje za samozrejmosť. Ak ale ide
o otázky našej viery, tak sa zamotávame, náš názor je
často povrchný a neraz sa snažíme rýchlo vykľučkovať
z nepríjemnej situácie.


Edícia pre vás
Viera do vrecka je odpoveďou na potreby a požiadavky
mnohých veriacich, ktorí často nemajú čas alebo ani prie-
stor zúčastňovať sa na tematických prednáškach. Je tiež
určená tým, ktorí hľadajú odpovede na rôzne životné
otázky, chcú sa zorientovať v tom, aký postoj má zaujať
kresťan pri tej-ktorej téme. Knižky môžu byť aj dobrým
zdrojom podnetov pri stretnutiach spoločenstiev či kate-
chizácii veriacich.


odborne, ale zrozumiteľne
Pri spracovaní obsahu jednotlivých tém spolupracujeme
s kňazmi, rehoľníkmi a odborníkmi, aby sme tak čo naj-
lepšie a najpresnejšie obsiahli danú problematiku. Po
vzore dona Bosca však chceme pre vás urobiť čo najviac
zrozumiteľným aj jazykovú podobu knižiek. Samozrejme,
pre tých, ktorí by chceli do témy nazrieť hlbšie, ponúk-
neme aj odkazy na ďalšiu literatúru.


Aktuálne témy
Okrem tém, ktoré sa zdajú byť bežné, sa chceme venovať
aj tým citlivejším, pričom však budeme postupovať v sú-
lade s náukou Katolíckej cirkvi. Takto sme na rok 2011 pre
vás pripravili dvanásť tém: Božie požehnanie, Zázraky, Te-
levízia v našich rukách, Dôležitosť ústnej modlitby, Sväté
matky a matky svätých, Leto a kresťan, Umelé oplodnenie
a postoj Cirkvi, Uzdravovanie rodových koreňov, Anjeli
a ich význam v našom živote, Príprava na starobu, Kato-
líci po rozvode či po rozluke manželstva, Križiacke vý-
pravy.


za ľudovú cenu
Jednotlivé knižky edície Viera do vrecka budú vychá-
dzať pravidelne každý mesiac. Edíciu si môžete buď pred-
platiť, alebo si jednotlivé brožúrky kupovať samostatne.
Predplatitelia zaplatia každý mesiac za knižku 1 euro,
spolu za rok teda 12 €. Ak sa rozhodnete brožúrky kupo-
vať jednotlivo, cena za kus je vyššia – 1,50 €. Pri pred-
platnom na celý rok tak ušetríte až 6 €. Samostatné knižky
budete môcť postupne kúpiť na internetovej stránke
www.donbosco.sk so zľavou až 10 % alebo v predajniach
náboženskej literatúry.


Aj prípravou a ponukou tejto edície pre vás chceme byť
vernými nasledovníkmi dona Bosca, ktorý rovnakým spô-
sobom vzdelával široké ľudové vrstvy a obraňoval hod-
noty viery a učenie Cirkvi.


ZáVäZNá OBJEDNáVKA
Týmto si záväzne objednávam -krát edíciu
V I E R a D o V R E c k a .


Meno a priezvisko:


Ulica a číslo domu:


Mesto/obec:


PSČ:


E-mail*:


Objednávajte na adrese:


Vydavateľstvo Don Bosco, Miletičova 7,


821 08 Bratislava; telefónne číslo: 02/555 722 26


e-mail: vieradovrecka@donbosco.sk


* Uvedená e-mailová adresa môže byť použitá na marketingový
výskum a nadviazanie obchodov pre existujúce i budúce pro-
dukty, prípadne služby vydavateľstva DON BOSCO a nebude
poskytnutá tretím osobám. Svoju e-mailovú adresu môžete ke-
dykoľvek zmeniť alebo nechať vymazať.


E d í c i a V I E R A D O V R E C K A