ROČNÍK XXXII.6/2001
NOVEMBER – DECEMBER
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
NAŠE DIELA: PREŠOV
INTERVIEW: JOZEF SLIVOŇ
HISTÓRIA: VIANOČNÁ NÁDIELKA
mu umožníme vstupovať do
nášho života, dotknúť sa nás svo-
jou milosťou a tak nás posilňovať.
Súčasný štýl života nás oberá
o pokoj, stále nám podsúva myš-
lienku, že sa nesmieme dať pred-
behnúť, že musíme byť o všet-
kom informovaní, že musíme
využiť každú príležitosť...
Iba ak sa vymaníme z tohto
zničujúceho kolotoča, ak sa do-
kážeme každý deň stíšiť v mod-
litbe, ktorá je viac počúvaním
ako hovorením, iba vtedy umož-
níme Bohu vstúpiť do nášho ži-
vota a v ňom pôsobiť. A vtedy sa
aj my staneme pre tento svet
svedkami a nositeľmi nádeje.
Radosť z objavu, že aj v dneš-
nej dobe sa dá nájsť čas na mod-
litbu a stretnutia sa s Kristom, že
sme schopní z týchto Božích do-
tykov vnútorne rásť a byť pre svet
svedkami nádeje, vám nielen na
obdobie adventu želá a vyprosuje
Správy
Bratislava, Michalovce, Poprad... 4
Apoštolát
A je po prázdninách 7
Naše diela
Prešov 8
Zaujímavosť
Vzácna socha 11
Aktualita
Nové stredisko 12
Mariánske zvony
Boh prišiel v noci 13
Mariánske zvony
Úcta k Panne Márii na Slovensku 14
Mariánske zvony
Don Bosco v spomienkach 16
Mariánske zvony
Pravidlá združenia 18
Aktualita
Neobyčajná zbierka 21
Interview
Don Jozef Slivoň 22
Ako Don Bosco
Otvorený list rodičom 24
Misie
Leto na Ukrajine 26
História
Vianočná nádielka 28
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.
Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 22 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donboscodnes.sk dbd@donbosco.sk
obsah
6/2001
ROČNÍK XXXII.
NOVEMBER – DECEMBER
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
C
yr
il
K
rá
lik
váš brat Vladimír Fekete,
provinciál SDB
Foto: archív redakcie
Drahí priatelia dona Bosca
a podporovatelia jeho diela!
Vo vydavateľstve Slovart vy-
šiel vlani trojzväzkový životopis
pápeža Jána Pavla II. Jeho autor,
americký filozof a teológ George
Weigel, mu dal názov
Svedok nádeje
V tomto hodnotnom diele au-
tor približuje osudy Karola Woj-
tylu od jeho detstva, cez roky
kňazskej a biskupskej služby
v Poľsku až po službu na Petro-
vom stolci. Na základe dvadsať-
ročného štúdia historických pra-
meňov a osobných rozhovorov
s ľuďmi, ktorí Svätého otca po-
znali osobne, vykresľuje pápeža
ako človeka, zoceleného pohnu-
tými životnými osudmi na muža
hlbokej viery a veľkých ľudských
kvalít. Muža, ktorý prežil ťažký
život, ale nikdy nestratil vieru
a dôveru v Boha a v jeho pôsobe-
nie vo svete i v osudoch jednot-
livcov. Naopak. Svätý otec sa stal
svedkom nádeje pre celý svet a
ohlasovateľom Božej spravodli-
vosti pre všetkých.
Stojíme na začiatku nového
cirkevného roku. Advent je pre
nás výzvou i príležitosťou zasta-
viť sa a osobne sa prehĺbiť. Je to
čas položiť si otázky. Je môj ži-
vot plnší a bohatší ako bol vla-
ni? Aké miesto v ňom má Boh?
Je on mojou oporou a istotou?
A dokážem v jeho mene vlievať
nádej iným a účinnejšie sa
snažiť hľadať právo a spravodli-
vosť?
Advent je čas nádeje
Do nového tisícročia vstupova-
lo ľudstvo s nádejou, že sa nám po-
darí zbaviť sa vojen, bied a nešťas-
tí. Že sa konečne poučíme a mocní
tohto sveta nájdu spoločnú reč. Že
veľkí i malí dokážu žiť na tejto ze-
mi, ak už nie ako bratia a sestry,
tak aspoň v pokoji, tolerancii
a vzájomnom rešpektovaní sa.
Máme za sebou prvý rok no-
vého storočia i tisícročia a s ním i
nové negatívne skúsenosti, ktoré
v nás chcú túto nádej zabiť. Voj-
nové konflikty, terorizmus, nási-
lie, ale i do neba volajúce krivdy
a nespravodlivosť v našej bezpro-
strednej blízkosti sú skúškou
našej viery. Môže sa Pán Boh na
toto všetko dívať? Prečo neza-
siahne a neurobí poriadok?
Boh zasahuje, ale jeho pôsobe-
nie ostáva skryté nášmu zraku. A
keď ponecháva voľný priechod
slobodnému konaniu človeka so
všetkými dôsledkami, robí to pre-
to, že má moc i to najväčšie zlo,
ktorého sa človek dopustí, v koneč-
nom dôsledku zmeniť na dobro.
Božie mlyny melú pomaly, ale
isto. Pre ich urýchlenie je ale po-
trebná naša spolupráca. Nedať sa
ubiť zdanlivo neprekonateľnou si-
lou peňazí, moci a sebectva. Uve-
domovať si, že každé slovo na
obhajobu ukrivdeného, každé vy-
zdvihnutie dobra je hodnotou,
ktorá sa nestratí, ale má svoj do-
sah. A naopak, každá forma rezig-
nácie, nezáujmu o iných, každý
prejav sebeckého konzumizmu
na úkor iných má za následok
rast smútku, strachu a beznádeje.
Našou nádejou však nemajú
byť ľudia, politici, organizácie.
Každý človek sa môže mýliť a uro-
biť chybný krok. Aby sme chyby
iných i svoje vlastné vedeli znášať,
aby sme dokázali dôverovať člove-
kovi, potrebujeme silu zhora.
Advent nás teda povzbudzuje,
aby sme sa silnejšie primkli k Bo-
hu. Aby
Ten, ktorý prišiel a stále pri-
chádza
bol aj našou nádejou a opo-
rou. A aby sme v jeho sile doká-
zali svedčiť o pravých hodnotách.
Ako to však dosiahnuť?
V prvom rade tak, že si každý
deň rezervujeme preňho čas. Že
D BSLOVO NA ÚVOD
VÁŽENÍ ČITATELIA, MILÍ
PODPOROVATELIA
SALEZIÁNSKEHO DIELA!
Po vyše ročnom pôsobení sa náš nový dom v Bra-
tislave-Dúbravke už naplno rozbehol vo svojej
činnosti. Od septembra sa doň nasťahoval aj ďal-
ší ročník saleziánskych študentov teológie, takže
v súčasnosti ich tu už býva 25, spolu s piatimi
kňazmi, ktorí tvoria formačnú komunitu. Tento
dom plní aj funkciu saleziánskeho strediska for-
mácie, čoho dôkazom sú mnohé turnusy duchov-
ných cvičení, formačných stretnutí a duchovných
obnôv, ktoré sa tu uskutočnili pre celú salezián-
sku rodinu i
pre ostatných
záujemcov. Ak
do tohto stre-
diska zavítate,
nad vchodom
vás už bude ví-
tať aj nová ta-
buľa, ktorá
oznamuje, že
tento dom sa
po svojej rôz-
norodej histórii
nakoniec stal
miestom, kde
sa v tichu, v
sústredení a v
modlitbe ľudia
stávajú lepšími
a nachádzajú
cestu k sebe i k
Bohu.
D BDOMA A VO SVETE
SALEZIÁNI V LESE
Našej Slovenskej saleziánskej provincii sa z Božej milosti darí
každý rok posielať na misie niekoľkých spolubratov. V ponde-
lok 10. septembra prijali počas svätej omše na Miletičovej v
Bratislave misionársky kríž naši dvaja mladí spolubratia-kňazi:
don Jozef Bago (vpravo) a don Peter Kuchár. Obidvaja sa už v
súčasnosti nachádzajú na svojich misijných pôsobiskách. Don
Bago v Ľvove na Ukrajine a don Kuchár v Tokiu v Japonsku,
kde vlastne doplnil uprázdnené miesto po zosnulom otcovi Fi-
gurovi. Počas svätej omše dievčatá z letného tábora v Tu-
ranoch odovzdali misionárom svoj dar – misijnú zbierku
4 900,– Sk, ktorú pre misie získali počas svojho tábora.
Evanjelium sa už dvetisíc rokov šíri po našej zemi, ale aj dnes
sú ešte krajiny a ľudia, ktorí ho potrebujú počuť živé, podáva-
né kázaním a svedectvom Ježišových horlivých misionárov.
CHOĎTE DO CELÉHO SVETA
Na Slovensku je ešte i dnes veľmi veľa mladých chlap-
cov, ktorí to so službou Bohu a ľuďom myslia úprimne.
Tak prečo ich nepovzbudiť? Pre týchto chlapcov sale-
ziáni už siedmy rok organizujú letný miništrantský tá-
bor. Aj tohto roku sa uskutočnil v júli v Jazierciach pri
Ružomberku. Bolo tu asi 200 miništrantov, 30 animá-
torov, 8 kňazi a 10 pomocníci v kuchyni. Program sa
niesol v duchu hesla Záchranár pre tretie tisícročie.
Ide o záchranu hodnôt, ktoré sa nachádzajú v blízkos-
ti miništrantov. Aby to zvládli, najprv pracovali na se-
be. Preto bola duchovná obnova, prednášky, inštruk-
cie o vedení miništrantských skupín, o tvorbe
farských časopisov. Nezabudlo sa na školenie, ako
používať katechetické pomôcky, ako vytvoriť internetovú stránku. Ale všetko sa točilo najmä okolo toho, ako viesť
kvalitný duchovný život a zachrániť svoju dušu. No a nechýbal ani „Rambo výcvik“, športový program i hádzanie ve-
dúcich do potoka.
■■ Bratislava ■■
MINIŠTRANTSKÝ TÁBOR
Každoročne okolo 15. augusta sa v noviciáte v Poprade opakuje mi-
lá slávnosť. „Starí“ novici, ktorí tu prežili rok formácie skladajú svoje
prvé rehoľné sľuby a „noví“ novici zase vstupujú do noviciátu a za-
čínajú svoj rok formácie. Aj tohto roku to nebolo inak. Jedenásti
mladí spolubratia zložili sľuby a začali štúdiá filozofie v Žiline. Pop-
radský dom teraz patrí novým novicom, ktorých je tohto roku osem.
Pán Boh si ich zavolal z rôznych miest Slovenska a oni chcú odpo-
vedať na jeho volanie súhlasom. Súčasťou vstupu do noviciátu bol
aj obrad, pri ktorom novici vkladali svoje ruky do rúk otca magistra
a zverovali sa do jeho duchovného vedenia. Týmto sa pre nich novi-
ciát oficiálne začal. Sprevádzajme týchto mladíkov našimi modlitba-
mi a vyprosujme od Pána žatvy veľkodušnosť a vytrvalosť pre ďal-
ších chlapcov a dievčatá, ktorí uvažujú o duchovnom povolaní.
■■ Poprad ■■
PÁN STÁLE VOLÁ
5D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 014 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
Alvarez. Dobrodruh,
bádateľ a šľachtic za-
halený tajomstvom,
osobnosť, ktorá sa ne-
bála zájsť na hlbinu.
Mozaika pravých hod-
nôt sa napĺňa síce až
pri konci jeho života,
vedel sa však s nimi
podeliť. Za adresátov
si vybral šestnástich
starších chlapcov z mi-
chalovského oratória,
aby ich prostredníc-
tvom putovného tábo-
ra previedol svojou
tajuplnou cestou na-
prieč divočinou Vi-
horlatských vrchov
s vyvrcholením na troj-
hraničnom bode – vrchu Kremenci. Priepasti, úžľabiny,
tajný denník skrývajúci cestu k rozprávkovým pokladom,
nočné stretnutie s Alvarezom pri hrobe jeho verného
priateľa. To všetko za odmenu – rozumie sa. V nohách
sme mali síce 60 kilometrov, prostredníctvom nás však
ožil Alvarezov odkaz: „Vtom som pochopil, koľko krásne-
ho som zažil pri putovaní s ľuďmi. Keď som premohol se-
ba, svoj egoizmus, zbadal som úsmev i uznanie na tvá-
rach druhých. Jasné nebo posiate hviezdami,
neopakovateľná sila žiary zapadajúceho slnka, krása
usmievajúceho sa človeka. Kto toto pochopí, nájde
v ľuďoch, prírode a ich Stvoriteľovi ten najcennejší poklad,
o akom sa môže nejednému smrteľníkovi len snívať.“
■■ Michalovce ■■
PUTOVNÝ TÁBOR ALVAREZ 2001
Aj tohto roku sa 15. septembra pri príležitosti slávnosti
Sedembolestnej Panny Márie uskutočnila celonárodná
púť do Šaštína. Slávnostnú svätú omšu celebroval otec
kardinál Jozef Tomko spolu s otcom kardinálom Jánom
Ch. Korcom, apoštolským nunciom arcibiskupom Hen-
rykom Nowackým a ostatnými otcami biskupmi z viace-
rých diecéz. Na svätej omši sa zúčastnil aj prezident
Slovenskej republiky Rudolf Schuster so sprievodom
predstaviteľov politického života a asi 20 tisíc veriacich
pútnikov. Počas slávnostného obeda, ktorý bol pripra-
vený v našom dome v Šaštíne, sa uskutočnila aj malá
slávnosť. Otec kardinál Tomko si pripomínal práve v
deň púte 22. výročie svojej biskupskej vysviacky, ku kto-
rému mu všetci prítomní úprimne zablahoželali.
■■ Šaštín ■■
PÚŤ K SEDEMBOLESTNEJ
7D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
D BAPOŠTOLÁT
PRVÉ LASTOVIČKY
■■ Azerbajdžan ■■
Naši traja misionári v Baku nám píšu:
„Viac-menej tajne sme uskutočnili
náš prvý letný kresťanský tábor.
Zúčastnili sa na ňom deti našich far-
níkov. Bolo ich 15. Tábor bol na chate
(po rusky dača). Pripravil i viedol ho
Štefan Kormančík. Pomáhali mu aj
niekoľkí farníci. Z Božej pomoci sa
počas neho vytvorila obdivuhodná
atmosféra – naozaj kresťanská a sa-
leziánska, napriek tomu, že farníci sú
vo viere iba „začiatočníci“. Dúfame,
že to bude začiatok mládežníckej sku-
piny vo farnosti. Druhý tábor bol pre
deti chudobných, ktorým pomáhame.
Bolo ich 28 a tábor prebiehal v azer-
bajdžanskom jazyku, takže to bolo
menej skvelé, ale napriek tomu nád-
herné.
Váš Daniel Pravda“
Náš milovaný otec Jozef Figura,
slovenský saleziánsky misionár v
Japonsku, odovzdal svoju dušu
Pánovi 31. augusta o 22.15 hod. vo
veku 95 rokov. Prosíme o modlitby.
Na fotografii je otec Figura zachy-
tený počas odovzdávania pocty
Ministerstva kultúry Slovenskej re-
publiky, ktorá mu bola udelená za
dlhoročné šírenie idey kresťan-
stva, humanizmu a za propagáciu
slovenskej kultúry v Japonsku. Po-
ctu a medailu mu úradne odovzdal
17. augusta 1998 v meste Beppu
chargé d’affaires Slovenskej re-
publiky v Japonsku, pán Juraj Pet-
ruška.
SLOVENSKÝ BETLEHEM
V GRECCIO
■■ Taliansko ■■
Možno nie všetci vedia, že au-
torom prvého vianočného bet-
lehemu bol svätý František As-
siský, ktorý raz na Vianoce
vytvoril v mestečku Greccio pr-
vý živý betlehem, aby veriacim
týmto názorným spôsobom
ukázal udalosti, ktoré sa odo-
hrali pri narodení Pána Ježiša.
Pri tejto Františkovej jaskyni
neskôr vznikol kláštor a bratia
františkáni v ňom zriadili pek-
nú zbierku betlehemov rôz-
nych druhov z celého sveta.
Doteraz však chýbal sloven-
ský. V apríli tohto roku sa to
však zmenilo. Vďaka veriacim
z Rožňavy sa mohol kúpiť pek-
ný slovenský betlehem zo šú-
polia, ktorý sa dostal do tejto
zbierky v Greccio. Po jeho vy-
stavení došlo od správcov
výstavy pekné poďakovanie so
sympatickým uznaním, že slo-
venský šúpoľový betlehem je
najkrajší, aký tam v súčasnosti
majú.
Chlapci z našich oratórií ukončili letné
prázdniny tradičným podujatím, ktoré nazýva-
me Bodka za prázdninami. Začali sme ho orga-
nizovať vždy na konci prázdnin, a to ešte dávno
počas totality. Jeho cieľom je, okrem iného,
usporiadať a očistiť duše našich mladých po ná-
vrate z prázdnin po rôznych prázdninových
zážitkoch, ktoré nemuseli byť vždy tie najlepšie.
Bodka sa tohto roku uskutočnila po prvýkrát aj
pre západné Slovensko v Bratislave-Dúbravke.
Pre východné Slovensko sa už tradične uskutoč-
nila na Mariánskej hore v Levoči.
Program v Levoči zorganizovali naši študen-
ti teológie Marián Peciar a Ján Čverčko za vý-
datnej pomoci novicov z Popradu. Bol postave-
ný na príbehu Abrahámovho života. Na
Mariánsku horu prišlo asi 250 chlapcov zo
všetkých stredísk východného Slovenska.
Hneď na začiatku chlapcov privítal zábavný
program a po ňom sa jednotlivé mesta predsta-
vovali scénkami, ktoré si pripravili. Po úvode
nasledovalo spytovanie svedomia, pri ktorom
boli účastníci rozdelení do desiatich skupín.
Chlapci mali potom možnosť pristúpiť ku
sviatosti zmierenia a v pokoji sa porozprávať s
prítomnými kňazmi.
Po obede nasledovala diskusia o povolaní s
tromi predstaviteľmi jednotlivých povolaní:
diecéznym kňazom, rehoľníkom a manželmi.
Program sa ukončil v bazilike mládežníckou
svätou omšou.
Začal sa teda nový školský rok a je istotne
dobré, že ho naši chlapci začali spolu s Pánom
v Božej milosti.
Jozef Kupka SDB
Foto: Vladimír Fekete
A je po
prázdninách
LETO JE ČASOM DOVOLENIEK
A ODDYCHU. DON BOSCO VŠAK
SALEZIÁNOM PRIPOMÍNAL, ABY
VENOVALI CHLAPCOM POČAS LETA
ZVÝŠENÚ POZORNOSŤ, PRETOŽE
PRÍLEŽITOSTI NA HRIECH SÚ V TOMTO
OBDOBÍ ISTOTNE VÄČŠIE.
6 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
ZOMREL OTEC FIGURA
■■ Japonsko ■■
8 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
vznikla naša malá komunita
v Prešove.
Už za totality boli určité vy-
hliadky, ale nakoniec sa muselo ča-
kať a dúfať. Nádeje začali vzrastať
po Nežnej revolúcii. Po vymenova-
ní otca Alojza Tkáča za košického
biskupa nádej opäť stúpla. 18. feb-
ruára 1990 ho navštívili spolubra-
tia na červenickej fare a predložili
mu prosbu o budovu, v ktorej po-
čas Slovenského štátu sídlilo Ko-
šické biskupstvo. Ochotne vypočul
a poradil podať si žiadosť na Bis-
kupský úrad v Košiciach. Čoskoro
prišla kladná odpoveď. A tak sa po-
maly sen stáva skutočnosťou.
Keď saleziáni získali nový dom
na dnešnej Metodovej ulici, bolo
treba začať s prestavbou a prispô-
sobením pre našu pastoráciu.
Všetci, saleziáni, spolupracovníci,
ale aj mnohí mladí sa pustili do
prác. Pracovalo sa tak, aby sa všet-
ko stihlo do 8. decembra 1990.
V tento deň sa uskutočnila po-
sviacka kaplnky spolu so sláv-
nostným otvorením strediska.
V priebehu dvoch rokov sa po-
darilo zrekonštruovať aj ďalšiu
časť domu, kde sa 22. januára
1992 otvorilo stredisko Laura pre
prácu s dievčatami. Okrem stre-
diskových aktivít sa pripravovali aj
aktivity pre prešovské sídliská II.,
III., Sekčov, Šváby. Začali prvé ve-
rejné stanové tábory pre chlapcov
a dievčatá, šarkaniády a mnoho
iných aktivít. Prvotným záujmom
zostalo však duchovné formova-
nie. Z pravidelných stretnutí, du-
chovných obnov a cvičení prichá-
dza prvé ovocie, ktoré začalo rásť
už počas totality. Sú to povolania
pre celú saleziánsku rodinu. Sale-
ziáni sa zapájali aj do diecéznej
pastorácie miništrantov. 30. mája
1992 zorganizovali Prvé stretnutie
miništrantov Košickej diecézy.
NIEČO O
SPOLUPRACOVNÍKOCH
Keď sa spomenie Prešov, ne-
možno zabudnúť na najväčšiu
skupinu spolupracovníkov na
Slovensku. Ich začiatky taktiež
spadajú do totality, presnejšie do
roku 1977, keď sa 2. januára stret-
li s vdp. Bartolomejom Urban-
com v byte u Juraja Kovaľa. Vtedy
ešte neboli spolupracovníci, ale
prvé malé spoločenstvo. Skupin-
ky sa pomaly rozširovali aj do
okolia Prešova a tak sa postupne
formovalo saleziánske spoločen-
stvo. Prvým zakladateľom bol B.
Urbanec (vtedy mimo pastorácie,
nakoľko nevyhovoval štátnej mo-
ci). Ďalším duchovným vodcom
sa stal vdp. Alojz Tkáč (súčasný
košický arcibiskup). Stretnutia a
duchovné cvičenia boli náročné
na čas, ale hlavne vyžadovali veľ-
kú opatrnosť kvôli bezpečnosti
pred netolerantným režimom.
Neskôr ich viedol laik pán
Hrabčák s manželkou. V jeseni sa
Božím riadením dostal do Prešova
don Alojz Špaldoň, ktorý sa stal
prvým formovateľom v salezián-
skom duchu. Po roku duchov-
ného formovania dňa 31. januára
1985 prví deviati prešovskí kandi-
dáti zložili prísľuby saleziánskych
spolupracovníkov. V roku 1988
vzniká samostatné stredisko Pre-
šov. Takto sa začal formovať život
prešovských spolupracovníkov
do dnešnej podoby.
V tomto časopise sme sa moh-
li dočítať aj o tom, že v Prešove
vzniklo v roku 1996, ako prvé na
Slovensku, aj stredisko Združe-
nia ctiteľov Márie Pomocnice
NA PRELOME TISÍCROČÍ
Saleziáni neboli spokojní s po-
lohou v centre mesta. Veď tak veľ-
mi chýbali ihriská a iné priestory.
Aj tu bolo vidieť, ako Pán Boh mi-
luje saleziánsku rodinu. Opäť sa
to, čo bolo iba snom, stáva reali-
tou. Po dlhom hľadaní sa nám po-
NIEČO Z HISTÓRIE
V štyridsiatych rokoch boli sa-
leziáni pozvaní na východ Slo-
venska aj do Prešova, kde však
pre vojnové pomery neprišli. Dva
roky po vojne, v roku 1947, sale-
ziáni kázali ľudové misie v Prešo-
ve. Viedol ich vtedajší direktor z
Michaloviec don Fabera s niekto-
rým spolubratom. Ale všetky ná-
deje „padli“ v noci z 13. na 14.
apríla 1950. Po sústreďovacích
táboroch a väzeniach sa naši bra-
tia postupne zaraďovali do civil-
ného života.
A tak Božia ruka priviedla na
východné Slovensko koadjúto-
rov Juraja Kaščáka (máj 1956)
a Eugena Bašu (september
1956). K nim v priebehu rokov
postupne pribudli ďalší spolu-
bratia: Štefan Timko, Ján Pivar-
ník a Alojz Špaldoň. V roku
1963 prichádza do Prešova spo-
lubrat Eugen Baša, ktorý tu za-
čal pracovať v Komunálnych
službách ako knihár. Za ním po-
stupne prichádzajú aj ďalší.
V roku 1976 je to Jozef Mihok,
o rok neskôr Jozef Bližinský,
v roku 1980 Anton Červeň a na-
pokon Jozef Luscoň. K nim ešte
pribudol Lojzko Špaldoň. Tak
9D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
Prešov
SALEZIÁNI V PREŠOVE A PREŠOVSKÍ MLADÍ
U SALEZIÁNOV? ÁNO, KEDYSI TO BOL IBA SEN. ALE
SO 17. NOVEMBROM 1989 PRIŠLA NOVÁ NÁDEJ
A S 8. DECEMBROM 1990 UŽ KRÁSNA A RADOSTNÁ
SKUTOČNOSŤ. SALEZIÁNI V PREŠOVE MAJÚ SVOJE
STREDISKO, KAPLNKU, ORATÓRIUM. VĎAKA ZA TO BOHU
OTCOVI, PANNE MÁRII POMOCNICI A DONOVI BOSCOVI.
✦ Saleziánsky dom na Metodovej ulici v Prešove
D BNAŠE DIELA
✦ Prešovská komunita s hosťami, 1999
✦ Prvé stretnutie s chlapcami, 1979
11
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
darilo objaviť vyhovujúce miesto.
Dostali sme do dlhodobého pre-
nájmu priestory na Bottovej ulici.
Tým sa pomaly začína písať nová
história diela v Prešove. Vybudo-
vali sme tu futbalové ihrisko, teni-
sový kurt, dve basketbalové ihris-
ká a miesto pre posedenie, aby
mohli spolu s deťmi prichádzať aj
rodičia. 27. mája 2001 mohlo byť
nové stredisko slávnostne otvore-
né. Dnes sa tu sústreďuje väčšina
činnosti prešovských saleziánov.
Snažíme sa, aby v blízkosti tohto
areálu vyrástli nové klubovne pre
mládež a, samozrejme, dom pre
bývanie komunity s kaplnkou.
Základ nášho oratória tvoria
stretnutia chlapcov a dievčat
v skupinkách pod vedením ochot-
ných animátorov a animátoriek. Je
tu veľká chuť a odhodlanie mno-
hých chlapcov a dievčat pracovať
pre druhých. Veľkej popularite sa
teší v Prešove futbal. Vďaka boha-
tej histórii KAMY tu v Prešove je
stále mnoho chlapcov, ktorých
tento turnaj natoľko pritiahol, že
sú mu ochotní venovať svoj voľný
čas. Chlapci sa môžu pravidelne
pripravovať už na vlastnom ihris-
ku pod vedením bývalých hráčov,
ktorí dnes pôsobia ako tréneri
a animátori v jednej osobe.
Veľa chlapcov sa venuje krúž-
kovej činnosti v elektrotechnic-
kom, modelárskom, rezbárskom,
zálesáckom a gitarovom krúžku.
Pri činnostiach v týchto krúžkoch
by sme sa nezaobišli bez pomoci
animátorov a otcov rodín, ktorí
veľkodušne venujú niekoľko ho-
dín zo svojho voľného času pre
druhé deti. Popri chlapcoch fun-
guje aj saleziánske dievčenské
oratórium Laura, ktorého činnosť
sa zameriava na výchovu dievčat.
Mladí v Prešove si radi nachá-
dzajú cestu k nám. Najradšej hneď
ráno, pretože pre nich každé ráno
býva mládežnícka svätá omša o
7.00 hod., ešte pred začiatkom vy-
učovania. Veľa akcií, na ktoré sa
mladí každoročne tešia má viacroč-
nú tradíciu. Najmä Jesenné hry,
Mariánsky beh, Deň modlitieb za
nenarodené deti, poklony pred pr-
vým piatkom, stretnutie salezián-
skej rodiny 24. mája, tábory.
Aj takto možno vidieť ovocie
práce saleziánov, ktorí tu praco-
vali s mladými a rozvíjali v nich
semienko viery. Zostali nezmaza-
teľne zapísaní v ich srdciach.
V Prešove sa môžeme tešiť mno-
hým dobrým vzťahom s ľuďmi,
s miestnou cirkvou. A z mnohých
strán cítime podporu, že nám pri
našej práci s mladými ľudia žičia.
Peter Kvašňovský SDB
Foto: SDB Prešov
10 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
Vzácna socha
v prešovskej
kaplnke
j
l
VEĽKOU VZÁCNOSŤOU V KAPLNKE SALEZIÁNOV V
PREŠOVE JE SOCHA PANNY MÁRIE POMOCNICE PRINESENÁ
Z RÍMA. PREČO BY MALA BYŤ TAKÁ VZÁCNA? ČO JE TO ZA
SOCHU?
Rok po páde totality v ok-
tóbri 1990 sa vybrali saleziánski
spolupracovníci na pútnicko-
-poznávací zájazd na miesta, kde
sa zrodila saleziánska rodina.
Išiel vtedy celý autobus aj s tro-
mi saleziánmi: Jozefom Miho-
kom, Antonom Červeňom a Jo-
zefom Luscoňom. Vedeli, že ka-
plnku, ktorú v Prešove stavajú,
chcú zasvätiť sv. Dominikovi Sa-
viovi. Ale aj napriek tomu chce-
li do kaplnky nejakú sochu Po-
mocnice.
Po navštívení Valdocca v Tu-
ríne sa pobrali do Ríma, kde bo-
li prijatí na audienciu. Keď už
boli v Ríme, navštívili tam aj
slovenských saleziánov. Pri roz-
hovore sa im zmienili o tom, že
hľadajú sochu Pomocnice do
kaplnky. Večer im spolubratia
z Ríma jednu priniesli. Na prvý
pohľad je to úplne obyčajná so-
cha a jej materiálna hodnota vô-
bec nie je vysoká, ale...
Keď sa don Bosco vybral do
Francúzska zbierať peniaze na
stavbu Chrámu Božského srd-
ca, vítal ho nadšený Paríž. Ako
prejav vďačnosti mu podarovali
sochu Pomocnice. A práve túto
sochu darovali v ten večer pre
kaplnku v stredisku Prešov slo-
venskí saleziáni v Ríme. Keď vy-
rozprávali históriu tejto sochy
ani chlapi sa neubránili slzám
dojatia. Starostlivo ju zabalili
a previezli na Slovensko. Dnes
aj tu v Prešove málokto vie, aká
socha to zdobí kaplnku.
Peter Kvašňovský SDB
Foto: Ferdinand Kubík
✦ Bodka za prázdninami v Levoči
✦ Spolupracovníci na tábore
✦ Život oratória
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
13D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Aj Pán Ježiš vkladá do noč-
ného rámca priebeh niektorých
podobenstiev. Napríklad panny
čakajú príchod meškajúceho že-
nícha, až pozaspávajú. O polnoci
sa strhne krik, že ženích je tu, a
treba mu ísť v ústrety. Svoju no-
vú, eucharistickú, čiže sviatostnú
prítomnosť medzi nami začal
Ježiš v tú noc, keď mal byť zrade-
ný a vydaný. O jeho druhom prí-
chode Pavol predpovedá, že príde
ako zlodej v noci. Samozrejme, že
sa aj narodil, keď bol Betlehem
pohrúžený do nočnej tmy.
V Písme má noc aj symbolic-
ký zmysel: okrem prirodzenej
tmy označuje aj mravnú a du-
chovnú tmu, ktorá je následkom
hriechu. Pán Ježiš Nikodémovi
hovorí: „Svetlo prišlo na svet, ale
ľudia väčšmi milovali tmu ako
Svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“
(Jn 3, 20)
Nočná návšteva je nepríjem-
ná, ak prekvapí. Namrzí sa aj po-
riadny človek, ak ho priateľ vy-
durí z postele. Tým viac sa
znepokojí, kto má pod hlavou
podušku plnú nekalých záme-
rov. Preto sa Herodes, veľký ume-
lec v politických intrigách, veľmi
rozrušil, keď sa od mudrcov z ďa-
lekých krajín dozvedel, že v jeho
blízkosti sa narodil Mesiáš. Via-
nočná radosť a vianočný pokoj
sú vyhradené len ľuďom dobrej
vôle.
Aj dobrí pastieri sa najprv zľak-
li, keď sa im zjavil anjel a ožiarilo
ich nadzemské svetlo. Človek
obyčajne pocíti posvätnú hrôzu,
keď sa stretne s nadprirodze-
nom. Ale v nich nebolo skutkov
tmy. Nebáli sa ukázať Spasiteľovi.
Chytro sa teda pobrali a našli Má-
riu a Jozefa s Dieťaťom.
Cirkev s radosťou oslavuje na-
rodeniny svojho Ženícha, s kto-
rým tvorí mystickú jednotu. Vie,
že ju sám Boh pozýva k radosti.
Duchovná tma, ktorá obyčaj-
ne uspáva svedomie, však nás
kresťanov vyzýva k bedlivosti.
Všetkých. Preto nás Boh často vy-
ruší otázkou: „Strážca, ako ďale-
ko pokročila noc, noc okolo te-
ba? A vari aj v tebe?“ (Iz 21, 11).
Pokročila natoľko, že aj dnes
potrebujeme Spasiteľa. Stále si
potrebujeme sprítomňovať jeho
príchod. Len nech nás nenájde v
duchovnej tme, veď nie sme prí-
vržencami noci a tmy. Nechceme
spať ako toľkí ľudia, ale bedliť v
triezvosti. „Tí, čo spia, spia v noci
a opilci sa v noci opíjajú. My
však, čo patríme dňu, buďme
triezvi a oblečme si pancier viery
a lásky a prilbu nádeje na spásu.“
(1 Sol 5, 7)
Gorazd Zvonický
Foto: archív redakcie
Boh prišiel
v noci
D BAKTUALITA
MNOHÉ DÔLEŽITÉ
UDALOSTI V DEJINÁCH
SPÁSY SA ODOHRALI
V NOCI. VYSLOBODENIE
VYVOLENÉHO NÁRODA
Z EGYPTSKÉHO OTROCTVA
AKO PREDOBRAZ NÁŠHO
VYKÚPENIA SA STALO ZA
NOČNEJ TMY.
Nové stredisko
v Košiciach?
i i
Najmladším sídliskom v Koši-
ciach je nepochybne sídlisko Ťaha-
novce. Bolo vystavané krátko pred
skončením totality. V súčasnosti má
okolo 23 000 obyvateľov, z toho
40% tvorí mládež vo veku do 16 ro-
kov. Preto si saleziáni so svojimi ani-
mátormi a animátorkami povedali,
že upriamia svoju pozornosť práve
na toto sídlisko. Už pred rokom tu
uskutočnili viaceré apoštolské podu-
jatia, ktoré pokračovali aj počas toh-
toročných prázdnin.
CHLAPCOM VSTUP
ZAKÁZANÝ
Aj takto by sa dala nazvať prvá ak-
cia, ktorá odštartovala celý letný pro-
jekt pre sídlisko Ťahanovce, v réžii
našich animátoriek. Išlo o 1. ročník
Letnej dievčenskej školy. Dokonca aj
v lete sa dievčatá učili! Maľovať, tan-
covať, vyšívať, hrali divadlo, učili sa
cudzie jazyky. S hosťami a animátor-
kami debatili o všetkom, čo trápi diev-
čenskú dušičku. A na záver, ako sa na
správnu školu patrí, bola písomka a
udelenie certifikátov.
TO KRÁSNE JE OČIAM
NEVIDITEĽNÉ
bolo motto ďalšej akcie, ktorou
bol miešaný prímestský tábor pre de-
ti od 9 – 12 rokov. Počas neho deti
spoločne spoznávali rôzne kúty sve-
ta, ale i Košíc a okolia. Dozvedeli sa,
ako žijú ľudia v iných krajinách,
ochutnali netradičné jedlá a na záver
spoločne namaľovali veľkú mapu
sveta, ktorú vyvesili pred miestny ob-
chodný dom.
PÁNSKOU JAZDOU
by sa dal nazvať chlapčenský tá-
bor, ktorý bol už treťou akciou pre to-
to sídlisko. Hlavným cieľom bolo pri-
viesť chlapcov k poznaniu, že
najväčším pokladom sú priateľstvá.
Chlapci strávili veľmi pekný týždeň
bohatý nielen na zážitky, ale aj na no-
vé vedomosti z geografie, zoológie,
histórie a spoznávania Košíc. Bola tu
možnosť vyskúšať si zdatnosť v rôz-
nych športoch, hrách, skúške odvahy.
KONIEC ALEBO ZAČIATOK?
Prázdniny sa skončili, prišla je-
seň. Ale v Košiciach na sídlisku Ťa-
hanovce sa len teraz začína jar. Je to
jar nádeje, ktorá vzišla z predchádza-
júceho školského roka a z ochoty
mladých obetovať sa pred dobrú vec.
Azda je to len malé semienko zasiate
do zeme. Ja však verím s donboscov-
skou intuíciou, že je to začiatok no-
vého diela v Košiciach.
Pavol Drška SDB
Foto: autor
V TOMTO ROKU SME
V KOŠICIACH OSLÁVILI 40.
VÝROČIE PRÍCHODU
PRVÉHO SALEZIÁNA DO
KOŠÍC. V ROKU 1961 SEM
PRIŠIEL AKO MLADÝ
INŽINIER SALEZIÁN JÁN
PIVARNÍK. ODVTEDY SA
KOŠICE ZNAČNE ZMENILI.
12 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Slovensku, stal pútnickým mies-
tom zasväteným Sedembolestnej
– patrónke Slovenska.
Roku 1924 bola starostlivosť
o chrám zverená rehoľníkom sa-
leziánom, ktorí okrem pastorač-
nej služby farníkom a pútnikom,
založili v priľahlom kláštore sú-
kromné gymnázium pre svojich
ašpirantov. Počas komunistickej
totality boli saleziáni vyhnaní, ale
v roku 1990 boli znova povolaní
arcibiskupom Mons. Jánom So-
kolom. Začali ihneď s reštaurova-
ním kostola a kláštora a tiež so
snahou oživiť mariánsku úctu a
pútnickú tradíciu.
Roku 1927 Pápež Pius XI. po-
tvrdil svojou pápežskou autori-
tou za nebeskú ochrankyňu Slo-
venska Matku Sedembolestnú.
Dňa 23. novembra 1964 pápež
Pavol VI. ako dar k štvrtému sto-
ročiu vzniku sochy (1564 –
1964) vyhlásil mariánsku svä-
tyňu v Šaštíne ako prvý chrám na
Slovensku za baziliku menšiu.
Vo svojom apoštolskom breve
napísal: „Neochvejnú vieru preja-
voval v priebehu storočí ľud Slo-
venska, vedený učením a príklad-
mi svätého Cyrila a Metoda. Na
veľkú útechu im vždy bola vrúc-
na úcta k Sedembolestnej Panne
Márii, ktorú oni oddávna jedno-
myseľne vzývajú ako patrónku
celého Slovenska.“
Svätý otec Ján Pavol II., ako
najočakávanejší pútnik, 1. júla
1995 navštívil Šaštín. Slávil svätú
omšu pred obrovským zástupom
veriacich, početných kardinálov,
biskupov a stovkami kňazov a po
bohoslužbe korunoval sochu na-
novo pozlátenými korunami. Vo
svojej precítenej homílii povedal:
„Čo znamená táto šaštínska bazi-
lika, ak nie skutočnosť, že Se-
dembolestná – patrónka Sloven-
ska, býva v tomto jedinečnom
dome, v ktorom by sa všetci sy-
novia a dcéry vášho národa mali
cítiť ako v matkinom dome?“ Te-
raz aj vnútrajšok baziliky podstu-
puje dôkladné reštaurovanie fre-
siek a celej výzdoby chrámu.
Slovenský národ pevne dúfal,
že ako bolesti Matky sa premenili
na radosť a víťazstvo, tak aj naše
utrpenia sa stanú záslužnými pre
naše národné a osobné víťazstvá.
V slobodnom štáte vidí dnes slo-
venský ľud veľké víťazstvo a dúfa,
že pod ochranou Sedembolestnej
bude môcť priviesť k plnému roz-
voju tento veľkolepý Boží dar.
Andrej Pauliny SDB
Foto: Peter Bučány
Zdá sa, že sama Matka Božia
si s materskou starostlivosťou vy-
brala miesto, kde chcela byť
uctievaná pod titulom Sedembo-
lestná. Toto miesto sa nazýva Šaš-
tín. Je to menšie mestečko na ju-
hozápade Slovenska, na Záhorí.
Tu v roku 1564 nábožná pani
menom Angelika Bakičová, vyda-
tá za vicepalatína Imricha Czobo-
ra, dala ľudovému umelcovi vy-
kresať z hruškového dreva väčšiu
sochu. Socha znázorňuje bolest-
nú Matku,
ako drží na
ko l e n á c h
mŕtve telo
svojho Sy-
na. So-
chu dala urobiť na znak obdrža-
nej milosti zmierenia sa so svojím
manželom, mužom veľmi prch-
kej povahy.
Socha bola postavená na troj-
hranný stĺp a čoskoro sa stala
predmetom úcty, pútí a modlitieb
veriacich z blízkeho i ďalekého
okolia. Keď sa rozšírila zvesť, že
mnohí veriaci boli omilostení te-
lesne alebo duchovne na prího-
vor Sedembolestnej pred jej so-
chou v Šaštíne, ostrihomský
arcibiskup Imrich Esterházy, kto-
rý v tom čase sídlil v Bratislave,
zriadil komisiu kňazov z okolia,
aby udalosti okolo sochy vyšetri-
li. Komisia vyšetrila asi 30 prípa-
dov telesných a duchovných
uzdravení a upovedomila arcibis-
kupa. Ten vydal zvláštne rozhod-
nutie a sochu Sedembolestnej vy-
hlásil za „milostnú“, hodnú úcty.
Zápisnicu o vyšetrení poslal do
Ríma pápežovi Benediktovi. XIII.
Tento poslal roku 1721 do Trna-
vy odkaz: „Súhlasím, aby si slo-
venský ľud aj naďalej uctieval Se-
dembolestnú Pannu Máriu ako
svoju patrónku.“ Bol to odkaz veľ-
mi stručný, ale mal veľký dosah.
Keď sa rozšírilo, že Svätý otec
súhlasí s tým, aby bola Sedembo-
lestná uctievaná ako patrónka,
začali do Šaštína putovať ľudia
z celého Slovenska. Vtedy sa arci-
biskup Esterházy rozhodol povo-
lať rehoľníkov – paulínov a žiadal
ich, aby poskytovali pútnikom du-
chovnú a pastoračnú službu.
Roku 1732 prišli do Šaštína
paulíni a čoskoro sa rozhodli vy-
stavať pre sochu Sedembolestnej
veľký, dôstojný chrám. Cisárovná
Mária Terézia, ktorá osobne po-
znala sochu v Šaštíne, mimoriad-
ne štedro podporovala výstavbu
chrámu finančne a tiež posiela-
ním svojich cisárskych architek-
tov a umelcov. Roku 1764 bol
chrám dokončený. Na slávnost-
nej posviacke sa zúčastnila aj Má-
ria Terézia so svojím dvorom.
Slávnostne preniesli sochu Piety
z trojhrannej kaplnky a umiestni-
li ju na hlavnom oltári. Odvtedy
sa tento krásny barokový chrám,
jeden z najkrajších kostolov na
Úcta k Panne Márii
Sedembolestnej na Slovensku
Z HISTORICKÝCH FAKTOV, KTORÉ
SME UVIEDLI, MOŽNO ĽAHKO
POCHOPIŤ, ŽE MARIÁNSKA ÚCTA
SLOVENSKÝCH VERIACICH PRÁVE
K PANNE MÁRII SEDEMBOLESTNEJ
SA UTVRDZOVALA. V NEJ VIDEL
ZBOŽNÝ ĽUD SVOJU
NAJVHODNEJŠIU PATRÓNKU. ZDALO
SA MU, ŽE BOLESTNÁ MATKA HO
LEPŠIE POCHOPÍ, LEBO AJ ONA VEĽA
TRPELA A SAMA ZAKÚSILA CELÚ
HORKOSŤ TRÁPENIA.
❂ Biblická olympiáda je súťaž
mladých v poznaní kníh Svätého
písma.
❂ Knihy Písma vybrané v tomto
roku sú: Evanjelium podľa Ma-
túša a Druhá kniha Machabejcov.
❂ Súťažia trojčlenné družstvá
čisto chlapčenské alebo dievčen-
ské v dvoch kategóriách.
❂ 1. kategória sú mladí základ-
ných škôl. 2. kategória sú mladí
stredných škôl.
❂ Súťaží sa na miestnej úrovni.
Ak v danej kategóri bolo zapoje-
ných aspoň sedem družstiev,
víťazné družstvo postupuje na
celoslovenské kolo (predpokla-
daný termín je 2. marec 2002).
❂ Zorganizovať miestnu súťaž
môže ten, kto sa u nás prihlási
na kontaktnú adresu a prevezme
zodpovednosť za usporiadanie
miestneho kola.
❂ K súťaži je zároveň pripojená
aj výtvarná práca na tému: Kris-
tus – učiteľ, ktorou sa na súťaži
preukáže každé družstvo.
❂ Prihláseným družstvám pošle-
me bližšie informácie ohľadom
súťaže.
Srdečne vás do súťaže pozýva-
me a tešíme sa na spoluprácu.
Jozef Marek SDB
Rajecká 17
010 01 ŽILINA
Biblická
olympiáda
2002
14 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
16 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
Nebudú zaiste také chutné ako tie, čo
ti priniesla mamička, ale urobíš do-
novi Boscovi veľkú radosť ak sa ti bu-
dú páčiť.“ Malý Annibale so slzavým
úsmevom si z nich vybral dve. Potom
mu don Bosco s láskou povedal: „No,
teraz sa choď hrať s kamarátmi na
dvor. A ak sa ti páčia jablká dona Bo-
sca, príď určite aj druhý raz!“
Pastore spomenul aj predpoveď,
ktorú don Bosco urobil o jeho budú-
com živote. Jedného dňa, keď boli na
prechádzke po nábreží Pádu, išli po-
pri turínskej univerzite. Zrazu sa don
Bosco k nemu obrátil slovami: „Pas-
tore, páčilo by sa ti, keby si mohol
bývať v tom veľkom dome?“ On vo
svojom mladistvom nadšení odpove-
dal: „Určite by som tomu bol veľmi
rád!“ A don Bosco mu zamyslene po-
vedal: „Raz tam budeš bývať.“
A vskutku, Pastore sa stal profeso-
rom a vyučoval na tej univerzite
dvadsať rokov filozofiu.
Bohužiaľ, pre nepríjemnú prího-
du sa Pastore zdržal v oratóriu len ne-
celý rok. Tento nešťastný zážitok sa
mu prihodil na sviatok Panny Márie
Pomocnice kresťanov. Po krásnom
dni, ktorý chlapci prežili vo svätom
nadšení, počas večernej kázne unave-
ný Annibale zaspal v jednej spoved-
nici baziliky, kam sa utiahol. Nikto to
nespozoroval, a tak tvrdo spiaci Pas-
tore ostal po celú noc zatvorený v
tmavej bazilike. V hlbokej noci sa
však prebudil, celý nastrašený a zde-
sený bežal k železnej bráne chrámu a
bil na ňu zúfalo svojimi päsťami. Pas-
tore nám opísal srdcelomným spôso-
bom hrôzu a halucinácie, ktoré preží-
val v tej dlhej tragickej noci a svoje
zúfalé výkriky, ktorými volal o po-
moc. Ráno, keď don Bosco otvoril
bránu baziliky, našiel chlapca v delíri-
ovom stave a kŕčovite sa pridŕžajúce-
ho brány. Otec, ktorý sa dozvedel o
prípade, nechcel prijať žiadne ospra-
vedlnenie a vzal chlapca domov.
Pred odchodom don Bosco zišiel
zo svojej izbičky, aby sa s Annibalom
rozlúčil. Položil mu ruku na plece
a so svojou charakteristickou dobro-
tou mu vľúdne povedal presne tieto
slová: „Drahý Annibale, ty opúšťaš
dona Bosca, ale don Bosco ťa nikdy
neopustí.“ A potom ho s láskou objal
a požehnal. Pri spomienke na toto
posledné stretnutie s donom Bos-
com a pri citovaní jeho slov, starček
Pastore so stúpajúcim dojatím pri-
dal: „Ešte stále cítim na svojom pleci
mocnú ruku dona Bosca, ktorý ma
uistil, že ma nikdy neopustí, že ma
nikdy nenechá samého a že mi vždy
pomôže, keď budem v nebezpečen-
stve alebo v kritickej situácii.“ A pri
týchto slovách sa dal do plaču a na-
priek svojmu úsiliu pokračovať vo
svojej reči, nezmohol sa viac ani na
jedno slovo. A my v hlbokom dojatí a
v tichosti sme sa pobrali do kaplnky
na večerné modlitby.
Ale až po odchode profesora Pas-
toreho sme sa od dona Camilleriho
dozvedeli vnútornú príčinu jeho
plaču. Po svojom odchode z oratória
mladý Pastore urobil vynikajúco svoje
lyceálne štúdiá a išiel na univerzitu.
Počas svojich univerzitných štúdií za-
nechal náboženstvo a odpadol od vie-
ry. I vtedy, keď nám navečer svojho
pohnutého tuzemského života roz-
prával svoje spomienky, nachádzal sa
ešte stále mimo Katolíckej cirkvi. So
svojím dôverným priateľom donon
Camillerim mnohokrát diskutoval o
svojich ťažkostiach, ktoré mal voči vie-
re, ale nikdy nemal ani silu, ani po-
trebnú odvahu, aby sa obrátil. V jeho
prípade sa jasne vidí, že viera a vyzna-
nie viery je milosť. A túto milosť mu
obsiahol don Bosco. Lebo don Bosco,
ako mu to bol sľúbil, stále nad ním
bdel a ochraňoval ho. A profesor Pas-
tore to pociťoval. Dva mesiace pred
svojou smrťou profesor Pastore v jed-
nom liste, adresovanom jezuitskému
pátrovi Selvaggimu, píše: „Iba pre za-
ujímavosť ti môžem prezradiť, že mo-
je myšlienky sú stále sprevádzané ús-
mevom dona Bosca. On sa mi
usmieva aj v snoch, ale aj za dňa, keď
snívam s otvorenými očami.“
Don Bosco ostal stále verný svoj-
mu prisľúbeniu. V predvečer svojho
posledného dňa pozemského života
sa profesor Annibale Pastore navrátil
do Katolíckej cirkvi. Z rúk jedného
saleziána s plným vedomím prijal
sviatosť zmierenia, pomazanie cho-
rých a sv. prijímanie. Brána nekoneč-
na sa mu otvorila, keď svital posled-
ný deň jeho života. A pri nebeskej
bráne ho očakával don Bosco s lás-
kavým otcovským úsmevom a s
otvoreným náručím. Bolo to na úsvi-
te 27. februára 1956.
Myslím, že z tohto dojímavého
prípadu profesora Annibale Pastore-
ho môžeme vyvodiť toto potešiteľné a
praktické ponaučenie. Ak don Bosco
z neba sprevádza, napomáha a
ochraňuje bývalých chovancov sale-
ziánskych domov a vôbec svojich cti-
teľov, určite to mimoriadnym spôso-
bom robí pre svojich duchovných
synov a ostatných členov saleziánskej
rodiny. Utiekajme sa preto k nemu s
dôverou vo svojich ťažkostiach a du-
chovných potrebách. Určite aj my bu-
deme stále cítiť jeho pomocnú otcov-
skú ruku v živote i v smrti, tak ako to
bolo v prípade jeho bývalého cho-
vanca profesora Pastoreho.
Jozef Heriban SDB
Foto: LDC Turín
Annibale Pastore sa narodil v ro-
ku 1878 v malej dedinke na západ
od Turína. Keďže jeho otec videl, že
syn je bystrý a nadaný, rozhodol sa
poslať ho na štúdiá do oratória k do-
novi Boscovi.
Malý Annibale strávil s donom
Boscom iba jeden rok. I po takmer
šesťdesiatročnom časovom odstupe
s ešte viditeľným pohnutím tento
starček spomínal, že na neho naj-
väčší dojem urobil spôsob, akým
don Bosco rozprával chlapcom o ne-
bi a o nadprirodzených kresťanských
pravdách. Dobre si pamätám na jeho
slová: „Keď nám rozprával, že nás
všetkých povedie do neba, hovoril to
s takou spontánnosťou a prirodzenos-
ťou, ako keď nám sľuboval, že nás za-
vedie na prechádzku na blízky vrch
Supergu. A potom nám, 8 – 10-roč-
ným chalanom, tak živo a názorne
rozprával o náboženských a duchov-
ných veciach, ako keď my dnes ho-
voríme o športe, o politike, o svojom
hobby.“
Profesor Pastore vo svojom roz-
právaní až do najmenších podrob-
ností opisoval najmä tie príhody a
udalosti, ktorých bol on sám prota-
gonistom. Raz mu jeho mamička pri-
niesla košík jabĺk. Keď však chcel na
olovrant z nich jesť, našiel košík
prázdny. Zaiste niektorý z jeho ka-
marátov, ktorý mal na ne chuť, všetky
ich zjedol. Malý Annibale sa pri jed-
nom stĺpe podlubia, ktorý bol pria-
mo pod izbičkou dona Bosca na dru-
hom poschodí, dal do plaču. Don
Bosco otvoril okno a zavolal ho hore
do svojej izby. Položil si ho na kolená
a nechal si rozprávať príčinu jeho
usedavého plaču. Potom s dobroti-
vým úsmevom ukázal prstom na veľ-
ké a pekné jablká, ktoré mal zorade-
né na kredenci a povedal: „Pozri, aké
krásne červené jablká! Don Bosco ich
neje. Zober si z nich, koľko len chceš.
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
17D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
Don Bosco
v spomienkach bývalého chovanca
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
V TREŤOM ROČNÍKU MOJICH TEOLOGICKÝCH ŠTÚDIÍ (R. 1954) NAŠI PREDSTAVENÍ KAŽDÝ
MESIAC POZVALI JEDNÉHO ZO ŽIJÚCICH SVEDKOV SVÄTOSTI DONA BOSCA, ABY NÁM
POROZPRÁVALI OSOBNÉ SPOMIENKY ZO SVOJEJ MLADOSTI, KTORÚ STRÁVILI PO BOKU
TOHTO HORLIVÉHO APOŠTOLA CHUDOBNEJ MLÁDEŽE NA VALDOCCU. NAJVIAC MA
DOJALO SVEDECTVO O DONOVI BOSCOVI,
KTORÉ NÁM VYDAL PROFESOR ANNIBALE PASTORE.
D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
volá na slávu Matke a mocnej
Pomocnici.
Skončilo sa jedno
funkčné obdobie
Združenie Márie Pomocnice
existuje v Prešove od roku 1996.
Je to najstaršie stredisko Združe-
nia Márie Pomocnice na Sloven-
sku po roku 1950. Združenie má
svoju štruktúru. Miestne stredis-
ko riadi rada, ktorú tvoria pred-
seda, podpredseda, tajomník a
pokladník. Miestna rada združe-
nia strediska Prešov skončila svo-
je funkčné obdobie a bolo po-
trebné zvoliť novú miestnu radu.
Voľbe miestnej rady pred-
chádzala novéna k Panne Márii
Pomocnici kresťanov. Členovia
združenia sa ňou modlili za no-
vú radu. Potom sa konala du-
chovná obnova, ktorú viedol
don Ján Zauška. Po nej predse-
da združenia privítal hostí zo
Združenia saleziánskych spolu-
pracovníkov zo strediska Pre-
šov-sever Hanku Pipkovú a zo
strediska Prešov-juh Julku Leš-
kovú, ako i samotných členov
Združenia Márie Pomocnice,
ktorých je v Prešove 21. Nechý-
bal nikto. Po duchovnej obnove
nasledovali sviatosti pokánia.
V Kaplnke Dominika Savia bola
potom votívna svätá omša o
Panne Márii. Po svätej omši si
všetci členovia Združenia Márie
Pomocnice spolu s kňazom ob-
novili zasvätenie k Nepoškvrne-
nému srdcu Panny Márie.
Ďalším bodom programu bo-
la voľba novej rady. Podľa no-
vých pravidiel združenia rada
strediska sa volí na obdobie šty-
roch rokov. Čo bolo pozoruhod-
né, voľba bola úspešne ukonče-
ná hneď v prvom kole. Po
sčítaní hlasov prizvanými hosťa-
mi zo Združenia saleziánskych
spolupracovníkov bola zvolená
nová rada Združenia Márie Po-
mocnice v tomto zložení: Juraj
Jurko – predseda, Marcela Fedo-
rová – podpredseda, Ľudmila
Baňasová – pokladník a Mária
Krchová – tajomník. Na záver
stretnutia don Ján Zauška udelil
všetkým prítomným požehna-
nie Panny Márie Pomocnice.
Možno povedať zo skúsenosti,
že celá obnova sa niesla v duchu
modlitby a bola dobrým vstu-
pom Združenia Márie Pomocni-
ce do nového tisícročia.
Ján Zauška SDB, Foto: archív autora
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov
18
Pravidlá vyzdvihovali dva
zvláštne prostriedky na dosiahnu-
tie svätosti. Šíriť úctu k Panne Má-
rii Pomocnici kresťanov a konať
poklonu najsvätejšej Oltárnej
sviatosti. Prvých sedem článkov
popisuje možnosti, ako to praktic-
ky uskutočňovať. Potom nasleduje
osem článkov duchovných výhod
pre členov a tri články ohľadom
prijímania nových členov.
Nový rozlet združenia nastal
na sté výročie smrti dona Bosca.
Generálne zhromaždenie medzi-
národného Združenia Márie Po-
mocnice dalo podnet k vypraco-
vaniu nových pravidiel združenia.
Pravidlá boli schválené vo svojej
talianskej verzii rektorom Sale-
ziánskej spoločnosti a jeho gene-
rálnou radou 24. 7. 1992.
Boli odovzdané členom zdru-
ženia na obdobie piatich rokov
na skúšku. Dnes majú obnovené
pravidlá svoju definitívnu podo-
bu. Podpísal ich hlavný predsta-
vený Saleziánov dona Bosca don
Juan E. Vecchi 24. júla 1997.
Pravidlá začínajú popisom obra-
zu, ktorý sa zrodil v mysli dona
Bosca a namaľoval ho maliar Lo-
renzoni roku 1865. Don Bosco ho
charakterizuje takto: „Panna je
v popredí v mori svetla a majestát-
nosti. Okolo nej je zástup anjelov,
ktorí jej vzdávajú úctu ako svojej
kráľovnej. V pravici drží žezlo, sym-
bol moci, v ľavici dieťa s otvorenou
náručou. Ponúka tak svoje milosti a
svoje milosrdenstvo tým, čo hľa-
dajú pomoc u jeho vznešenej Mat-
ky. Okolo dole sú svätí apoštoli a
evanjelisti, unesení v nežnej extáze,
akoby volali: ,Kráľovná apoštolov,
oroduj za nás’, s pohľadom upre-
tým na svätú Pannu. V spodnej čas-
ti obrazu je mesto Turín so svä-
tyňou na Valdoccu a v pozadí so
Supergou.“
Podľa Boscovho popisu obraz
je pôsobivým zobrazením titulu
„Mária, Matka Cirkvi“. Mária ako
matka Božieho Syna je kráľovnou
neba aj zeme. Celá Cirkev repre-
zentovaná apoštolmi aj svätými
Pravidlá združenia
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
Genezis
XX.
storočia
V XX. storočí si ľudia
povedali: „Nekľačme viac
pred starým Bohom,
osloboďme sa!“
A stvorili si nového boha,
ozdobili ho lakom
a chrómom...
Z jeho jedovatého dychu
sa premieňali ich kedysi
kvitnúce mestá na
bezútešnú púšť.
No ľud zostal verný
svojmu novému bohu.
Na čiernych oltároch,
ktoré nazval cestami,
prinášali mu státisíce
ľudských obetí rok čo
rok.
PRVÉ PRAVIDLÁ ZDRUŽENIA
NAPÍSAL SÁM DON BOSCO.
MALI NAPOMÁHAŤ ČLENOM
ZDRUŽENIA ŠÍRIŤ SLÁVU
BOŽEJ MATKY SPASITEĽA
A ZÍSKAŤ TAK JEJ OCHRANU
V ŽIVOTE, ALE ZVLÁŠŤ
V HODINE SMRTI.
Jozef Beličák
n a r o d e n ý :
29. 7. 1974 Levoča
p r v é s ľ u b y :
14. 8. 1993 Poprad
k ň a z s t v o :
8. 9. 2001 Spišská Kapitula
Náš
novokňaz
Členovia Združenia Márie Pomocnice z Prešova po modlitbe sv. ruženca,
ktorý sa modlia spolu s deťmi
20 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
D BAKTUALITA
Čo robí človeka veľkým?
Čo ho pozdvihuje k zázraku stvorenia?
Čo ho robí príjemným v Božích očiach?
Čo robí človeka silným, silnejším než celý svet?
Čo ho robí slabým, slabším než dieťa?
Čo robí človeka tvrdým, tvrdším než skala?
Čo ho robí mäkkým, mäkším než vosk?
Láska!
Čo je zo všetkého najstaršie?
Láska.
Čo prežije všetko?
Láska.
Čo možno vziať a čo zároveň všetko berie?
Láska.
Čo možno dať a čo všetko dáva?
Láska.
Čo je nehybné, keď sa všetko kolíše?
Láska.
Čo poteší, keď všetka potecha zlyhá?
Láska.
Čo pretrvá, keď sa všetko zmení?
Láska.
Čo ostane, keď sa všetko pominuteľné pominie?
Láska.
Čo vydá svedectvo, keď proroctvá umĺknu?
Láska.
Čo osvieti, keď doznejú temné reči?
Láska.
Čo sa nikdy nezmení, aj keď sa všetko zmení?
LÁSKA!
Sören Kierkegaard
Foto: LDC Turín
To
najväčšie
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
V čase od 28. júla do 3. au-
gusta sme boli na letnom misio-
nárskom tábore v Turanoch pri
Martine. O 120 dievčat sa obeta-
vo staralo 14 animátoriek, ktoré
dávali do celého podujatia svoje
srdcia. Každý deň sme putovali
na iný svetadiel, aby sme sa tam
na 24 hodín zastavili, spoznali
zaujímavú osobnosť, ktorá tam
pôsobila, a aby sme v duchu vie-
ry niečím pomohli ľuďom, ktorí
tam žijú – svätou omšou, mod-
litbami, ale aj všetkými aktivita-
mi, ktoré sme v ten deň robili.
A tak sme sa v pondelok 30.
júla všetci úspešne dopravili do
Afriky. Na našej mape domino-
vala hnedá farba a hneď zrána
sme uvideli „africkú“ mamu s
dieťatkom na chrbte i zopár
iných „afrických“ dievčat, ktoré
v sprievode hudby priniesli hne-
dú vlajku a vytiahli ju na stožiar.
Čo sme mali v tento deň ro-
biť my? Dopoludnia sme vyrába-
li vo svojich „misijných stani-
ciach“ rôzne predmety –
náhrdelníky, obrázky, náramky,
hračky. A to všetko z jednodu-
chých materiálov, dostupných v
tábore.
Popoludní sme si zriadili pre-
dajné stánky, kde sme tieto vý-
robky predávali na „misijnom tr-
hu“. A začal sa kolotoč. Boli sme
kupujúci a zároveň aj predávajú-
ci. Najvyššia cena výrobku bola
stanovená na 10,– Sk a ku kon-
cu predaja prebehlo i niekoľko
dražieb. Všetko sme predali i kú-
pili. Do toho, čo sme vytvorili,
sme vložili kus lásky i srdca, pre-
to šlo všetko na odbyt. Veď sme
vedeli, že všetko to, čo vyzbiera-
me z tohto podujatia, určite nie-
komu pomôže. Úžasné boli
menšie deti, z ktorých viaceré
dali svoje posledné korunky, a
namiesto sladkostí pre seba ko-
musi neznámemu pomohli.
Pri večernom vyhodnotení
sme všetci zostali ohromení, keď
sme na symbolickom šeku vide-
li vyzbieranú sumu – viac ako
4 900,– Sk.
Tento dar nášho srdca sme
odovzdali našim bratom misio-
nárom ako prejav našej viery, že
cez nich sa budeš Ty dotýkať ľu-
dí a pomáhať im. Pane, ďakuje-
me ti, že aj cez tento letný tábor
si sa dotýkal našich sŕdc a po-
máhal si nám cez dobrotu
našich kamarátov a cez misijný
program objavovať teba. Prosí-
me ťa, otvor aj srdcia niektorých
z nás pre prácu v misiách.
Účastníčky tábora
Foto: Jozef Kupka
Neobyčajná
zbierka
CHCELI BY SME VÁM PRIBLÍŽIŤ DEŇ,
V KTOROM SA ZRODIL NÁŠ SKUTOČNÝ OBETNÝ DAR –
PENIAZE PRE MISIE.
21D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
22 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01 23D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
Totalitný život saleziánov sa po-
dobal viac životu v sekulárnom in-
štitúte. Bol však veľmi pekný a plný
hodnotných bratsko-priateľských
vzťahov a apoštolských radostí. Bý-
vali sme najčastejšie po dvoch,
a tak bol dostatočný čas na osobné
rozhovory a spoločnú modlitbu.
Chlapci, ktorí k nám prichádzali, cí-
tili sa u nás naozaj doma. Dnes ži-
jeme v riadnych komunitách, často
vo veľkých objektoch, ktoré nám
vrátili zdevastované, a tak pribudli
nové nie malé starosti. Konsolidá-
cia vo všetkých oblastiach a život
podľa saleziánskeho životného pro-
jektu je ešte pred nami.
Čo by si mohol povedať o mladých,
ktorým sa venujú saleziáni?
Myslím si, že sa mládež v tých-
to posledných rokoch pod vede-
ním saleziánov orientuje, aby našla
svoje miesto v dnešnej spoločnosti
a vedela si správne vyberať ponuky
na ceste k svätosti. Mladí, s ktorý-
mi sa stretávam najmä na našom
Gymnáziu v Šaštíne, viac rozlišujú
dobro a zlo, nachádzajú správnu
hierarchiu hodnôt a rastú v spolu-
zodpovednosti a v opravdivej slo-
bode Božích detí.
Čo je momentálne náplňou tvojej
práce?
Som direktorom šaštínskej ko-
munity SDB. Tejto komunite je zve-
rená fara s oratóriom a mládežníc-
kym strediskom, starostlivosť o ná-
rodnú baziliku a Gymnázium Jána
Bosca s domovom mládeže. Na
gymnáziu učím náboženstvo, v do-
move mládeže spolupracujem na
výchove chlapcov a vo farnosti vy-
pomáham. Každý rok mávam nie-
koľko turnusov duchovných cviče-
ní tak pre študentov, ako aj pre ich
rodičov a iných.
Ako vidíš najbližší vývoj v Salezián-
skej spoločnosti a našej mládeže?
Myslím, že môžeme byť vďační
Pánu Bohu za to, že požehnáva
našu provinciu, ktorá nachádza
svoje miesto v širokej pastorácii naj-
mä mládeže na Slovensku. Verím,
že v nasledujúcich rokoch sa ešte
viac prehĺbi chápanie identity sale-
ziána a saleziánske komunity sa
stanú skutočným animačným jad-
rom miestnych výchovno-pastorač-
ných komunít. Mládež v našej spo-
ločnosti bude asi viac a viac
ohrozená, a preto jej bude treba
predkladať hodnotný ideál dob-
rého občana a dobrého kresťana.
Čo by si chcel odkázať našim čita-
teľom?
Najviac síl, milostí a energie čer-
pám z Eucharistie a v živote som
veľmi často cítil pomoc a ochranu
Panny Márie. Preto čitateľom časo-
pisu Don Bosco dnes odkazujem
to, o čom nás už uistil don Bosco:
„Dôverujte sviatostnému Spasiteľo-
vi a Panne Márii Pomocnici a uvi-
díte, čo sú zázraky“.
Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Slivoňa
Môžeš nám povedať nejakú peknú
udalosť z tvojho detstva?
Keď som mal 12 rokov spolu so
sestrou sme sa rozhodli, že bude-
me každý deň chodiť do kostola.
Povzbudil nás k tomu vtedajší se-
necký kaplán vdp. František Oče-
náš. Bolo to v rámci vianočnej sv.
spovede a naše rozhodnutie bolo
naozaj pevné. Keď som sa raz v je-
den májový večer vracal sám z kos-
tola, zastavil som sa pod kostolom
pred lurdskou jaskynkou, poobze-
ral som sa, či ma niekto nevidí, kľa-
kol som si a prosil som Pannu Má-
riu, aby som sa stal saleziánom ako
don Bosco, ktorého životopis som
vtedy nedávno dočítal. Panna Má-
ria ma zobrala za slovo. Som vďač-
ný za saleziánske kňazské povola-
nie a nikdy som ani na chvíľu
nepochyboval o svojej odpovedi na
Pánovo volanie. Životopis dona Bos-
ca od Jura Koza-Matejova bol tre-
ťou knihou po Charakternom mla-
díkovi a Nábožnom mladíkovi,
ktorú som si prečítal. Don Bosco
ma fascinoval svojou cieľavedo-
mou prácou pre záchranu najmä
opustenej mládeže. On dokázal
pravdivosť Pavlovho učenia, že
„láska je vynaliezavá“.
V čom vidíš najväčšie rozdiely medzi
tvojou mladosťou a súčasným svetom
a kultúrou?
Ja som prežíval detstvo a mla-
dosť v socializme, kedy nebola ná-
boženská sloboda, a hoci sme denne
chodili do kostola, nemohli sme mať
toľko rôznych a veľkých aktivít ako
teraz. Možno práve preto sme si veľ-
mi cenili duchovné cvičenia s profe-
sorom Ivanom Grófom (tajným sa-
leziánom) a s inými, pravidelné
duchovné vedenie a sviatostný život.
Tajne sme ozvučovali diafilmy, s Jož-
kom Döménym a s ostatnými. Boli
to najmä životopisy svätých. Dnes
majú mladí v blízkosti saleziánov
oratórium, mládežnícke stredisko,
kurzy animátorov, festu a iné. Mám
však pocit, že je to menej osobné,
menej dôverné a možno niekedy aj
menej hlboké. Na rozdiel od nás
majú dnes mladí oveľa viac informá-
cií, vedomostí a možností. Žiaľ, aj
zlých ponúk pre mládež je oveľa
viac. Myslím si, že dnes môžeme
veľa urobiť pre záchranu mládeže,
keď pripravíme čo najviac hodnot-
ných ponúk.
Ako prebiehalo tvoje duchovné for-
movanie na kňaza-saleziána?
Moja rehoľná a kňazská formá-
cia začala stretnutím sa s donom Jo-
zefom Izakovičom v lete v roku
1975. Toto stretnutie s ním doho-
dol Ivan Gróf a ja som na to čakal
dva mesiace. Miništroval som, a tak
každý večer na začiatku sv. omše
som sa poobzeral po kostole s veľ-
kou túžbou uvidieť neznámeho člo-
veka, s ktorým som sa mal stretnúť,
aby som sa mohol stať saleziánom.
Stretnutie sa uskutočnilo a bol som
veľmi šťastný. Noviciát a základnú
formáciu som robil tajne. V tom ča-
se som študoval na UK v Bratislave
matematiku. Veľmi vďačím Pánovi
za saleziánske formovania a za taj-
né teologické štúdiá (možno s men-
ším rozsahom), ktoré boli spojené
so životom, či už na univerzite, ale-
bo v učiteľskej praxi.
D BINTERVIEW
● V Katakombách sv. Kalixta v Ríme,
jún 2000
● Stretnutie študentov šaštínskeho
gymnázia s kardinálom J. Tomkom
● S mamičkou pri donovi Boscovi v Turíne
● Koncelebrácia s hlavným predstaveným saleziánov E. Viganóm
pri jeho návšteve v Žiline, 1994
ČLEN PROVINCIÁLNEJ RADY
SALEZIÁNOV DON BOSCA
NA SLOVENSKU. NARODIL
SA 22. FEBRUÁRA 1956
V SENCI. MÁ O TRI ROKY
STARŠIU SESTRU.
VO SVOJOM ŽIVOTE SA DRŽÍ
PEKNÉHO HESLA:
LÁSKA JE VYNALIEZAVÁ.
Don
Jozef Slivoň
24 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
D B
govať a robiť sa hluchým. Nemá-
me už toľko príležitostí poroz-
právať sa ako kedysi, lebo som
príliš zamestnaný svojimi priateľ-
mi, telefónom alebo činnosťami
vo svojej izbe. Aj z tohto dôvodu
sa väčšina našich rozhovorov
výlučne týka mojich neúspechov,
omylov, toho, čo by som mal ale-
bo nemal robiť, a iného negatív-
neho správania. Nerobíte od rána
do večera nič iné len kážete a
snažíte sa ma presvedčiť alebo mi
niečo dokázať („hodnotu života“,
„význam zodpovednosti“). Prečo
z času na čas nehovoríme len tak
s ľahkosťou? Prečo sa nepokúsite
hovoriť aj o mojich úspechoch,
záujmoch, o veciach, ktoré sa mi
páčia?
☛ Musíte mať trpezlivosť.
Prakticky som presvedčený, že
som génius! Že viem všetko, čo
treba vedieť. Zdá sa, že jediné
osoby, ktoré sa vyrovnajú mojej
inteligencii, sú moji priatelia a
spoločníci. O niekoľko rokov si
uvedomím, čo som sa od vás
naučil počas svojho dospieva-
nia. A čo sa ešte mám naučiť od
života.
☛ Veľmi často som zmätený
tým, čomu dať prednosť, čo mám
robiť. V skutočnosti sú pre mňa
oveľa dôležitejší moji priatelia,
dievčatá, telefonovanie, vychádz-
ky a zábavy a úplne iné činnosti
ako si robiť úlohy, vynášať smetie
alebo dať do poriadku izbu. Nie
je to otázka lenivosti, ale fakt, že
mám na programe oveľa dôleži-
tejšie veci. Som radšej so svojimi
priateľmi ako s vami alebo s rodi-
nou. Nehnevajte sa, ak odmietam
pozvanie ísť s vami na večeru, na-
vštíviť starých rodičov alebo ako-
koľvek tráviť čas s vami.
☛ Niekedy ma hnevajú aj naj-
menšie veci, ktoré robíte. Aj ba-
nálne otázky typu: „Ako si prežil
deň?“ vzbudzujú vo mne podráž-
dené odpovede. Nehnevajte sa
preto veľmi, pravdepodobne som
zaujatý niečím iným, a preto sa
na vás osopím. Niekdy sa hne-
vám sám na seba, lebo veľmi
dobre viem, že som k vám ne-
spravodlivý. Chcel by som byť
zdvorilý, láskavý, ale v tomto ob-
dobí sa mi to nedarí. Nechcem,
aby ste sa pre mňa znepokojova-
li. Chcem sa z toho dostať sám!
☛ Dakedy sa mi zdá, že strá-
cate pamäť. Už si nepamätáte, čo
znamená byť adolescentom alebo
fakt, že ste mi spravili tú istú ká-
zeň predvčerom. Nepamätáte si,
že ste mi už rozkázali dať si izbu
do poriadku alebo že ste sa ma
už dvadsaťkrát pýtali, či som si
spravil úlohy? Zabudli ste aj ako
variť alebo čo nakupovať. Nikdy
nie je v tomto dome nič dobré na
jedenie, radšej jem od rána do
večera zemiakové lupienky ako
to, čo pripravuje mama. (To ma
prejde. Vždy, keď som ďaleko,
plačem za maminou kuchyňou.)
☛ I keď chcem, aby sa ku
mne správali ako k dospelému,
občas, viem to, sa správam ako
dieťa. Miesto toho, aby ste mi to
stále pripomínali, povedzte mi
presne, čo mám robiť alebo nero-
biť, aby som si získal výsady, zod-
povednosť a slobodu dospelého.
I keď sa to nezdá, veľmi potrebu-
jem od vás pochopenie, povzbu-
dzovanie a pozitívnu pozornosť
od vás. Ja sa v tomto svete
môžem spoliehať iba na vás.
Bruno Ferrero
Foto: archív redakcie
Mením sa, nie som už
dieťaťom, som adolescentom.
Nemôžete ma už kontrolovať ako
keď som bol dieťaťom. Naopak,
snažte sa správať sa ku mne ako
k jednému zo svojich dospelých
priateľov. Pamätajte si, že viac sa
naučím z dobrého príkladu ako z
kritiky a dohovárania.
☛ Odporovanie, odboj, tvr-
dohlavosť, vzdor a túžba po ne-
závislosti sú typickým správaním
adolescenta. Nenahnevajte sa, ak
s vami nesúhlasím, keď začnem
prejavovať odlišné postoje, záuj-
my a mienky ako sú vaše. V kaž-
dom prípade, pamätajte si, že
práve teraz vás potrebujem.
☛ Vyhýbať sa priamym zráž-
kam so mnou. Sila plodí víťazov
a porazených. V minulosti, keď
som bol malý, vyhrávali ste vždy
vy. No teraz to tak nemusí byť.
Určite presné pravidlá a poučte
ma o dôsledkoch môjho nevhod-
ného správania, ktoré budete
uplatňovať dôsledne, pokojne a
objektívne. Hľadajte vždy kom-
promis a takýmto spôsobom vy-
hráme obaja!
Nikdy ma nenúťte násilne ro-
biť to, čo chcete. Takto ma nielen-
že podnecujete byť agresívnym a
hnevlivým, ale jediná vec, ktorú
ma učíte je, že silou sa dosiahne
všetko. Robíte ma ešte väčším re-
belantom a tvrdohlavcom. Toto
všetko ma pravdepodobne pod-
nieti robiť presne opak toho, čo
ste odo mňa žiadali.
☛ Vyhýbajte sa opakovať mi
tie isté veci a dávať tie isté otázky
a lamentovať. Ak to robíte, bu-
dem musieť na svoju obranu rea-
AKO DON BOSCO
Otvorený list
mojim rodičom
DRAHÝ OTEC A MAMA,
PREŽÍVAM MIMORIADNE
ZMÄTENÉ OBDOBIE
SVOJHO ŽIVOTA, ZMENY,
KTORÉ SÚ VÄČŠINOU PRE
MÔJ VEK TYPICKÉ. AK SA
MA POUSILUJETE
POCHOPIŤ A SPRÁVAŤ SA
KU MNE INÝM SPÔSOBOM,
UVIDÍTE,
ŽE SPOLOČNE SA NÁM
PODARÍ ZHODNÚŤ SA
A PREKONAŤ TÚTO FÁZU
MÔJHO ŽIVOTA BEZ
TOĽKÝCH PROBLÉMOV.
25D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
dávať najmä vieru a lásku. Osnova
katechézok bola pripravená už na
Slovensku, počas celoročnej prí-
pravy misijných dobrovoľníkov.
Program bol zameraný na priblíže-
nie Svätého písma tak Starého, ako
Nového zákona.
Ráno po spoločnej modlitbe a
raňajkách sme začínali katechézu
pre najmenších. Po katechéze sme
robili aktivity na danú tému, spie-
vali a oslavovali nášho Pána. Nako-
niec každého stretnutia sme sa s
deťmi v kruhu pomodlili, každé
dieťa pridalo prosbu alebo poďako-
vanie nášmu Bohu. Voľný čas sme
trávili pri lúčke, na štadióne a pár-
krát aj v lese. Dievčatá obľubovali
vybíjanú a chlapci futbal. Populár-
ne boli lietajúce taniere, dáma, „ces-
ta do neba“, pexeso a loptové hry.
Večerné stretnutia sme zamera-
li na mládež. Snažili sme sa o ich
samostatné zapájanie do prípravy
programu pre mladšie deti, čo veľ-
mi dobre zvládli. Zároveň sme pre-
berali aj s nimi pripravené témy,
ktoré potom nasledujúci deň mali
mladšie deti.
Nezabudnuteľný zážitok pre
všetkých bola krátka scénka o Jo-
zefovi a jeho bratoch, ktorú režíro-
vali a zahrali staršie deti. V ten deň
bola najväčšia účasť detí – vyše 60,
pričom s napätím sledovali scén-
ku. Po skončení bol dlhý a zaslúže-
ný potlesk.
Každý večer sme zhodnotili deň
a krátko sa pripravili na nasledujú-
ci. Výborným spestrením progra-
mov boli aj osobitné dni, ako prvá
sobota na púti v Dubovom, výlet do
soľnej bane, ako aj púť na sviatok
Petra a Pavla do Petrušiva. Celý
program sme ukončili „vzmáha-
ním“, ktoré sa nieslo v duchu pre-
došlých dní – vedomosti o Svätom
písme, šport a usilovnosť. Na záver
tohto dňa sme zohrali futbalový zá-
pas Slovensko – Ukrajina. Spoloč-
né mužstvo Petrušiv + Ternovo,
ktoré sa zúčastnili na „vzmáhaní“,
nás porazilo až na jedenástky. Všet-
ci boli veľmi šťastní, ale aj unavení.
Na druhý deň sme šli zo všet-
kých dedín na spomenutú púť do
Petrušiva. Po slávnosti a veľkej hos-
tine sme sa rozišli zase do svojich
dediniek pripraviť sa na rozlúčko-
vý večierok. Rozlúčkový večierok si
vzali pod patronát staršie dievčatá
z Ternova, ktoré nám okrem výz-
doby pomohli hlavne s privítaním
hostí a celkovým programom. O
hudbu sa postaral ukrajinský mlá-
denec so „synťákom“. Nálada bola
skvelá, len nám bolo ľúto, že sa
musíme rozlúčiť. Ale všetkých na-
pĺňal dobrý pocit z diela, ktoré
sme konali pre Božiu slávu.
V posledný deň ráno nám otec
Janko zabezpečil odvoz až do
Užhorodu, odkiaľ sme prešli hrani-
ce až do Michaloviec. Tu sme sa
rozišli, každý smerom domov.
Všetci sa už tešíme na budúce leto.
Do pobačenia na Ukrajine!
P. S.: Pridajte s k nám.
Stano Malík, Žaneta Lihanová,
Kaťa Krajčíriková
Foto: Danka Dvoranová
26
Zo strediska saleziánov na Mile-
tičke sme sa po srdcervúcom lúče-
ní s domácimi vydali na našom mi-
lom aute Fiat Ducato smerom na
východ. Po ceste sme ešte pribrali
niektorých účastníkov misie a po-
kračovali na Michalovce, kde nás
čakala druhá skupina. Tu sme sa
rozdelili na zdatných a zdatnejších.
Zdatnejší, t. j. my, sme cestovali
spojmi, teda ukrajinskými autobus-
mi, a zvyšok išiel autom.
Na colnici bolo všetko OK, veď
modlitby za colníkov vždy pomohli!
V Užhorode sme presadli na ukra-
jinský autobus. Po dobrodružnej
ceste sme už o 16.30 dorazili do Ter-
nova na faru k otcovi Jankovi, ktorý
je zo Slovenska a pôsobí tu už 3 ro-
ky. Ternovo je v Zakarpatskej Ukra-
jine, neďaleko rumunských hraníc.
Ešte sme nestihli ani pohár vo-
dy vypiť a už sme počuli trúbiť Du-
kato. Tak sme sa všetci zvítali aj s
dobrovoľníkmi, ktorí tam už boli
od návštevy Svätého otca, pri ktorej
pomáhali s mladými. Po krátkom,
ale o to radostnejšom zvítaní sme
sa rozdelili na jednotlivé skupiny
do dedín Kaliny, Haniči a Petrušiv.
My sme zostali v Ternove na fare.
Už počas prvého dňa sme nad-
viazali na prácu predchádzajúcich
skupín, ktoré tam pôsobia každý
rok. V nedeľu sme rozbehli prog-
ram a začali plným priehrštím roz-
D BMISIE
Leto na Ukrajine
POČAS LETNÝCH MESIACOV USKUTOČNILI SALEZIÁNSKI MISIJNÍ DOBROVOĽNÍCI UŽ
TRADIČNÝ MISIJNÝ POBYT NA ZAKARPATSKEJ UKRAJINE. O SVOJICH PEKNÝCH ZÁŽITKOCH
VEĽMI RADI POROZPRÁVALI AJ NÁM.
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
Nedeľná „pragulka“ na Bielu skalu, zlákali nás huby, čučoriedky a nádherné lúky
Program s deťmi v dedine Kaliny
Po výlete a úspešnom zbereDesať Božích prikázaní Chlapci v dedine Kaliny
2928 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
Vtom roku bola zima obzvlášť tu-há. Vietor celé dni hnal chumáče
snehu od severozápadu cez polia a
hvižďal v haluziach agátových alejí a
v húští trnkových a hlohových po-
rastov popri potokoch a výmoľoch.
Víriaci sneh sa zastavoval až na do-
moch krajnej ulice. Táto ulica pred-
mestskej štvrte mala iba jeden rad
domov vystavených mrazivému vet-
ru. Ulica mala priliehavý názov –
Núdzne, pretože ju z väčšej časti tvo-
rili domy vzniknuté prestavaním vy-
radených dobytčiakov, ktoré dávno
pred vojnou otcovia starobylého a
chudobného mesta zakúpili zo štát-
nej fabriky – Vagónky – pre najchu-
dobnejšie rodiny.
Omurovaním a pristavením ve-
randičiek a šopiek sa z dobytčiakov
stali domčeky tých najpodivnejších
tvarov. Niektoré vagóny však ostali
tak, ako ich v rokoch krízy, hladu a
nezamestnanosti dalo mesto do-
viezť na okraj chudobnej robotníc-
kej štvrte. Rodiny v nich žijúce od-
deľovala od mrazivého počasia iba
tenká fošňová stena zvnútra polepe-
ná novinami a obitá lepenkou.
Núdzne bola najchudobnejšia
ulica v najchudobnejšej štvrti mes-
ta. Život tu však plynul akosi po-
kojne. Jej obyvatelia brali životné
peripetie odovzdane so všetkými
strasťami a občasnými radosťami a
potešeniami. K potešeniam patrilo
predovšetkým prijímanie detí. Ro-
diny v Núdznom boli početné a de-
tí na ulici a v chotári priliehajúcom
k ulici bolo vždy veľa. Teraz v de-
cembri sa v závejoch iba kde-tu
mihla detská postavička, ktorá sa
iste ponáhľala do sklepu. Sklepníč-
ka dala deťom omnoho ochotnejšie
na borg, ako dospelým. Aspoň tak
sa uvažovalo v dobytčiakoch.
Napriek chudobe mali Núdzne
i celú štvrť, nazývanú Execír, jej
obyvatelia v úcte a nedali na ňu do-
pustiť. Deti tu boli zdravo drzé, pri-
pravené na boj s tvrdým životom,
často porušovali spoločenské kon-
vencie. Nezávislosť, akási sloboda
voči pokusom mesta ozubadliť pa-
ragrafmi a zákonmi jej obyvateľov,
súdržnosť a nepísané pravidlá vy-
tvorili vo vedomí mešťanov v
tichých vilových štvrtiach pohŕda-
nie, ale aj obavy z Execíru.
Jar, leto i jeseň boli milosrdnými
ročnými obdobiami pre Núdzne i
celú štvrť. Na jar vôňa siatin z polí,
vôňa oráčin, rozkvitnutých agátov a
bazy zaplnila priedomia porastené
drúzgavcom a bola predzvesťou
tepla a dostatku.
Na lavičkách posedávali starenky
v šatkách stiahnutých do očí i ded-
kovia v štruksových nohaviciach a
deti šantili na trávnikoch do úmoru.
Starcov a stareniek bolo málo, detí
bolo veľa. Večery, keď sa rodičia vrá-
tili z práce, matky z tovarichu na po-
liach, otcovia z fabrík, boli tiché a po-
kojné. Z chudobných letných
kuchyniek sa vznášali pradienka dy-
mu, na sporákoch sa pripravovala je-
diná teplá denná vára. Vo vzduchu
bolo cítiť prítulnú zmes vôní praže-
nej cibuľky, ováraných slížov a mel-
ty.
Chudučké opálené deti z Núdz-
neho boli v lete celé dni mimo chu-
dobných príbytkov, v poliach i pri
vode. Tu sa dalo prestravovať na ze-
miakoch, kukurici a ovocí, ktorých
bola hojnosť, i keď ich dežmovali
bez vedomia majiteľov.
Teraz však bola zima, blížili sa
vianočné sviatky a s nimi jedna zo
skromných radostí detí chudob-
ného Execíra, vianočná nádielka v
saleziánskom ústave. Tento ústav
bol požehnaním pre chudobnú ro-
botnícku štvrť mesta. Staral sa o
kultúrne povznesenie, poskytoval
osvetu, ale aj zábavu a rozptýlenie.
Pritúlil chudobné deti z Núdzneho
v nečase jesenných pľuští i v zime.
Niektoré sa zohriali iba v oratóriu u
saleziánov a tu sa aspoň raz za deň
najedli teplého jedla.
Nebývali sme na Núdznom, ale
chodil som tam za kamarátmi den-
ne. Vážil som si tých odvážnych
chlapcov s večne rozstrapatenými
vlasmi a pehavými, v lete olúpaný-
mi nosmi, ktorí ovládali všetky
chlapčenské zručnosti. Chodil som
s nimi k saleziánom na večere, i
keď ma mama hrešila, že by som
nemal chudobným deťom ujedať.
Pretože mi nikde tak nechutila hus-
tá fazuľová polievka či makové re-
zance ako v jedálni u saleziánov,
mamine zákazy som pravidelne po-
rušoval.
Aj ja som sa tešil s kamarátmi z
Núdzneho na vianočnú nádielku.
Preto som sa v ústave správal vzor-
ne. Mal som najviac známočiek v
miništrantskom preukaze a na ho-
dinách náboženstva som bol výni-
močne disciplinovaný.
Konečne nastal ten vytúžený
deň, deň vianočnej nádielky v sale-
ziánskom ústave. Oratórium bolo
plné. Bol program piesní, scénok,
na javisku stál vysokánsky ozdobe-
ný a vysvietený stromček. Deti z
Núdzneho dnes boli akési zatíchnu-
té, a tak kostolníci a mladí kateché-
ti nemali robotu.
Dvaja kňazi spolu s priorom za-
čali nadeľovať, vyberajúc z obrov-
skej kopy balíkov darčeky podľa me-
noslovu. Malé deti preberali darčeky
s rozžiarenými tvárami, pritískali si
ich a opatrne schádzali z bíny po
schodíkoch. Starší chlapci sa síce
tvárili nezaujato, ale bolo vidieť, že
sú nesmierne zvedaví a tešia sa. Pa-
dalo meno za menom, kopa sa zmen-
šovala. Sála oratória bola plná balia-
ceho papiera, preč bola disciplína.
Deti si ukazovali darčeky, skúšali si
obuv i odev. Vzduch sa čoskoro na-
plnil naftalínovým pachom.
Odznelo posledné meno, bol
odovzdaný posledný darček a
punktum! Stál som ako obarený a
išlo mi do plaču. Ako to, že práve
mne sa nič neušlo? Prečo nepamä-
tali na mňa s takými skvelými to-
pánkami s hrubou drevenou
podrážkou? Ako to, že ja som ne-
dostal napríklad pestro kockovanú
amerikánsku vlnenú bundu? Kde
sú štvorfarebné čiapky s chráničmi
uší, červené teplákové súpravy,
hnedé pumpky s podkolennými
spinkami?
Tichučko som opustil oratóri-
um. V behu som preplakal celú ces-
tu domov a ani ma nenapadlo ako
inokedy podráždiť obyvateľov ulice
pritláčaním tlačidiel či potiahnutím
drôtov dverových zvončekov. Ani
sľub bohatej domácej vianočnej ná-
dielky ma neuspokojil a nechcel
som pochopiť vysvetľovanie mojej
dobrej mamy, že saleziánske Viano-
ce s nádielkou sú iba pre tých naj-
chudobnejších. Ako rád by som bol
vtedy vymenil niektorú z mojich
hračiek či kníh za horeuvedené ar-
tikle z tej kopy na vysvietenej bíne
oratória!
Po prázdninách som sa cítil v
triede akýsi menejcenný medzi ka-
marátmi v amerikánskych odevoch
a v holandských topánkach s hru-
bou podošvou z lipového dreva. A
tie moje šaty vôbec nevoňali cudzo-
krajnou naftalínovou arómou! Môj
zimník sa predsa nemohol rovnať s
kovbojskou zeleno-modro-červeno-
kockovanou trištvrťovou bundou s
ťažko zistiteľným množstvom vre-
ciek, po ktorej som nesmierne
túžil!
Roky ubehli a ja dnes viem, že
tie dobré večere v refektári salezián-
skeho ústavu, i keď boli jednodu-
ché, to teplo oratória a všetko to šat-
stvo a obuv z vianočnej nádielky
aspoň čiastočne nahradili deťom z
D BHISTÓRIA
Vianočná
nádielka
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 01
D O B R O D I N C I
V období september – október prispelo na vydávanie nášho časopisu 340 dobrodincov. Za našich pri-
spievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom, jednotlivcom i rodinám, vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejavenú šted-
rosť.
Všetkým priateľom, priaznivcom, dobrodincom
a spolupracovníkom saleziánskeho diela na Slovensku
k vianočným sviatkom
a k Novému roku
hojnosť Božieho
požehnania želajú
saleziáni a ich chovanci
D BREDAKCIA
Núdzneho to, čoho sa im v chudob-
ných domoch najchudobnejšej uli-
ce nášho mesta nedostávalo.
Všetko ich to ochránilo a pri-
pravilo do rokov dospievania.
Otužilé a vytrvalé, schopné prebíjať
sa životom prešli tieto deti najbied-
nejšími povojnovými rokmi, našli si
zamestnanie, stali sa rodičmi. Na
Núdzne a na tú nepredstaviteľnú
chudobu spomínajú iba občas. A
pretože ľudské spomínanie dáva
zabúdať na to zlé, ostali im v spo-
mienkach predovšetkým voľnosť,
hry, výpravy do polí, teplé večery s
vôňou prismaženej cibuľky a zovre-
tej melty a, samozrejme, spomien-
ky na túžobne očakávanú veľkú
chvíľu vianočnej nádielky v orató-
riu u saleziánov.
Ladislav Šmidák, Trnava
Foto: Leopold Sersen
