don boscojanuár - február
w
w
w
.s
a
le
zi
a
n
i.
sk Ročník XXXXI. 1/2010
dnes
Heslo 2010
Predstavenie
Téma
Saleziáni dona Bosca kráčajú s Rómami
Zaujímavosť
Salezián medzi trapistami
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 1
Don Bosco dnes
Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca
1/2010
Ročník XXXXI.
Časopis vychádza 6 x do
roka, rozširuje sa bezplatne.
Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco
Šéfredktor
Rastislav Hamráček SDB
Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Andrea Miklovičová FMA
Ľubo Šulko ASC
Zuzana Matejíčková
zástupca VDB
Jazykové úpravy
Mariana Gerátová
Grafická úprava a zalomenie
Juraj Martiška
DTP spracovanie
Aurel Valábek
Distribúcia
Ladislav Katona
Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec
Registrácia
MK SR č. EV3448/09
Milodary
na saleziánske dielo
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov na Slovensku i vo
svete môžete posielať na
účet: 29330-062/022 , VS 0036
Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk
www.saleziani.sk
Heslo 2010
4 Predstavenie Hesla 2010
Správy
6 Misie, Šport, Zo sveta
Téma
10 Saleziáni dona Bosca kráčajú
s Rómami
11 Poštárka
14 Budúcnosť je spätá s Rómami
Misie
19 Z krajiny púšte, skál, vojakov
a moslimov
FMA 70 rokov na Slovensku
20 Saleziánky za ostnatým drôtom
Aktualita
22 Škola pre každého chalana
V ýchova
24 Objavme znovu spolunažívanie
obsah január – febr uár
Pohľad na saleziánsky svet – Saleziánsky pohľad na svet
15
6
11 19
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 2
D B D 2 0 1 0 3
Drahí členovia saleziánskej rodiny, milí dobrodinci
a všetci ctitelia dona Bosca na Slovensku!
Srdečne vás všetkých pozdravujem v novom roku 2010 ako ten, kto
nesie zodpovednosť za saleziánske dielo na Slovensku a chce byť ver-
ným nasledovníkom dona Bosca. Prajem vám Božie požehnanie do ce-
lého roku a ochranu Panny Márie.
Toto požehnanie vnímam veľmi silno takmer
na každom kroku a dennodenne zaň ďakujem.
Saleziánska rodina rastie a don Bosco je na
Slovensku stále aktuálny a má čo povedať mla-
dým aj starším! Neustále za to ďakujme
a tešme sa!
Na nový rok nám dáva náš hlavný predsta-
vený don Pascual Chávez, súčasný don Bosco,
toto heslo: „Pane, chceme vidieť Ježiša“ – pri-
nášajme evanjelium mladým podľa príkladu
dona Ruu ako opravdiví učeníci a zanietení
apoštoli. Je to motto pre celý saleziánsky svet a my sa ho budeme sna-
žiť naplniť. Don Rua bol prvý nástupca dona Bosca a zomrel v roku
1910. Tento rok si teda pripomíname sté výročie jeho smrti. V našom
časopise sa budete môcť bližšie zoznámiť s touto osobnosťou salezián-
skych dejín a taktiež sa budeme s vami deliť so skúsenosťami pri ohla-
sovaní evanjelia.
Hlavný predstavený dáva každý rok aj misijný úmysel pre saleziánsky
misijný deň. Určuje projekt, na ktorý celosvetová saleziánska rodina
upriami pozornosť myšlienkami, modlitbami i finančnou alebo inou
podporou. Pre tento rok vybral ako hlavný projekt prácu s Rómami
v Európe. Názov misijného dňa znie: Saleziáni dona Bosca kráčajú s Ró-
mami. Z projektu sa budú podporovať tri saleziánske diela – v Ma-
ďarsku, v Bulharsku a na Slovensku. Z tohto dôvodu sa konala koncom
novembra 2009 v Košiciach medzinárodná konferencia pod názvom
Preventívny systém v rómskom svete. V časopise nájdete informácie
o tejto akcii a aj články o pastorácii Rómov. Môžeme skromne povedať,
že celý saleziánsky svet sa pozerá tento rok aj na nás, na našu prácu
s Rómami a podporuje nás. Myslím, že don Bosco má z toho tiež radosť.
Do tretice budú na Slovensku tento rok oslavovať 70 rokov príchodu
naše sestry saleziánky – Inštitút dcér Márie Pomocnice. Spoločne s nimi
budeme ďakovať za ich prítomnosť, za ich prácu a za svedectvo života.
Pri tejto príležitosti navštívi v máji Slovensko ich generálna predstavená
sestra Yvonne Reungoat. Bude to veľká udalosť pre celú saleziánsku ro-
dinu.
Toto sú hlavné medzníky na začiatku nového roka, ktoré nás ako sale-
ziánsku rodinu čakajú. Vstúpme preto s radosťou a nádejou, ktorá po-
chádza od narodeného Krista do veľkého Božieho dobrodružstva
v roku 2010. Radosť je sprievodným znakom veriaceho človeka a don
Bosco ju dokázal svojím životom rozdávať a odovzdávať. S jeho pomo-
cou a na jeho príhovor budujme radostnejší svet na Slovensku!
Požehnaný rok 2010 Vám zo srdca praje
Karol Maník, provinciál
Neustále ďakujme
úvodník
História
26 Jedinečná slovenská škola
svetového formátu
Zaujímavosť
28 Salezián medzi trapistami
Rok Michala Ruu
30 Premenil prameň na potok...
Nezabúdame
31 Don František Kollár
28
22
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 3
D B D 2 0 1 04
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 4
D B D 2 0 1 0 5
heslo 2010
Predstavenie
Hesla 2010
„Nie je nič krajšie, ako poznať Krista
a odovzdávať druhým priateľstvo s ním“
(porov. Benedikt XVI., Sacramentum Caritatis, 84).
Pascual Chávez Villanueva
Pri príležitosti stého výročia smrti dona Michala Ruu, vy-
nikajúceho vzoru vernosti donovi Boscovi a jeho cha-
rizme, chcem pozvať celú saleziánsku rodinu, aby žila
a pôsobila ako skutočné hnutie Ježišových učeníkov
a apoštolov a aby všetko svoje úsilie vložila do evanjeli-
zácie mladých.
Evanjelizačné úsilie je ovocie a dôsledok identity Ježi-
šovho učeníka, ktorý ho nasleduje a stáva sa horlivým
misionárom. Takto chceme aktívne prijať výzvu pomá-
hať mladým, „aby sa naučili pozerať na každého človeka
nielen svojimi očami a neriadili sa len svojimi citmi, ale
aby hľadeli aj z perspektívy Ježiša Krista“ (porov. Bene-
dikt XVI., Deus caritas est, č. 18).
Heslo 2010 je zamerané na evanjelizáciu mladých.
„Pane, chceme vidieť Ježiša“ – Prinášajme evanjelium
mladým podľa príkladu dona Ruu ako opravdiví učeníci
a zanietení apoštoli.
Saleziáni dona Bosca si na 26. generálnej kapitule (GK)
uvedomili naliehavosť evanjelizácie a nevyhnutnosť dať
do centra pozornosti osobu Ježiša Krista: „Evanjelizáciu
vnímame ako prvoradú naliehavosť nášho poslania, sme
si vedomí, že mladí majú právo počuť ohlasovanie Ježi-
šovej osoby ako prameňa života a prísľub šťastia v čase
i vo večnosti“ (26. GK SDB, č. 24).
Saleziánky – dcéry Márie Pomocnice na svojej 22. GK
zase podčiarkli, že to, čo nás podnecuje, je Božia láska:
„Večeradlo, miesto, kde sa apoštoli zdržiavali pospolu,
nie je miestom trvalého bývania, ale východiskovým
bodom uskutočňovania poslania. Duch ich premieňa
z ustráchaných ľudí na horlivých misionárov plných od-
vahy a oni prinášajú na cesty sveta radostnú zvesť
o zmŕtvychvstalom Ježišovi. Láska nás pohýna k tomu,
aby sme vyšli zo seba a kráčali k novým obzorom a tak
sa stali darom“ (22. GK FMA, No najväčšia je láska, č. 33).
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 5
D B D 2 0 1 06
Koncom októbra odštartoval prvý
ročník česko-slovenskej série kur-
zov Mediálna škola MeŠ v rámci pro-
jektu Myslím globálne, tvorím v
médiách. Nádejní žurnalisti zo sale-
ziánskych stredísk sa počas štyroch
kurzov budú venovať heslám: vidím,
žijem, tvorím, dávam. Na prvom
kurze sa devätnásť mladých zo Slo-
venska a jeden český účastník učilo
spracúvať informácie do žurnalistic-
kých textov. „Je to pre mňa výborná
skúsenosť. Vyskúšali sme si písanie
správy, získavanie informácií na re-
portáž priamo v terénne, zažili sme
tlačovku,“ hodnotí účastníčka kurzu
Baška Hulinová. Okrem toho si mladí
rozšírili poznatky o výhodách aj ne-
výhodách internetu a tiež o zásadách
bezpečnosti. Nedeľný program uzat-
vorili rozvojové témy o extrémnej
chudobe vo svete a o budovaní part-
nerstva s krajinami tretieho sveta. Pa-
ralelný český kurz prebehol dva
týždne skôr v Brne. MeŠ zabezpečuje
česko-slovenský saleziánsky co-me-
diálny tím pod hlavičkou mládežníc-
kej organizácie Laura. Projekt podporuje
Slovenská agentúra pre medziná-
rodnú rozvojovú spoluprácu.
Veronika Belušková,
účastníčka prvého ročníka MeŠ
M é d i á
Saleziánska mediálna škola MeŠ má prvých prvákov
Strediská Košice a Bratislava Mamateyka sa stali druhú
novembrovú sobotu dejiskom volejbalového zápolenia
dievčenských družstiev z celého saleziánskeho Slo-
venska. Turnaje vo volejbale sa tu konali v rámci pro-
jektu Pridaj svoju šťááávu, ktorý v združení Laura
koordinujú Adriana Pienčáková a sr. Ľubica Mervová.
„Myšlienkou podujatia je zblížiť sa a vytvoriť vzťahy
medzi jednotlivými strediskami, no na druhej strane
chceme vybrať dievčatá, ktoré budú reprezentovať Slo-
vensko na medzinárodných saleziánskych športových
hrách PGS,“ priblížila cieľ akcie koordinátorka Adriana.
Úroveň nádejných účastníčok PGS zhodnotil Milan Po-
točár, tréner reprezentácie, takto: „Na výhru zatiaľ ne-
môžeme pomyslieť, ale hanbu si určite nespravíme.“
apa, foto: Nika Mičechová
správy
don bosco dnes
na televízii TV LUX
premiéra januárového vydania
nedeľa 24. januára o 18.00 h
reprízy januárového vydania
streda 3. februára o 13.20 h
nedeľa 7. februára o 18.00 h
streda 10. februára o 13.20 h
streda 17. februára o 13.20 h
premiéra februárového vydania
nedeľa 21. februára o 18.00 h
reprízy februárového vydania
streda 24. februára o 13.20 h
streda 3. marca o 13.20 h
nedeľa 7. marca o 18.00 h
streda 10. marca o 13.20 h
streda 17. marca o 13.20 h
televízna relácia o živote saleziánskej rodiny
SALEZIÁNSKY MAGAZÍN
Š p o r t
Volejbalistky pridali do zápasov „šťááávu“
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 6
správy
„Ani siedmi trpaslíci nemali toľko práce, čo čaká na nás,“
uviedli na svojom oznámení šiesti noví saleziáni spolu-
pracovníci zo Žiliny. Svoje prísľuby zložili v nedeľu 8. no-
vembra za prítomnosti mnohých členov žilinského strediska,
viacerých saleziánov a mladých. Po slávnosti nasledovalo
pohostenie v kruhu domácej saleziánskej komunity i ďal-
ších členov saleziánskej rodiny. Čerství spolupracovníci
sa rozdávali v službe obsluhou a ponúkaním.
Motto: „… a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovo-
cie a aby vaše ovocie zostalo.“ si na oznámení uviedli šty-
ria noví saleziáni spolupracovníci, ktorí zložili svoje
prísľuby presne o mesiac neskôr, 8. decembra, v Koši-
ciach. 12. decembra zložili prísľuby aj traja mladí
na Daliborovom námestí v Bratislave. Pod heslom:
„Všetko, čo robíte, robte na Božiu slávu…“ sa aj oni roz-
hodli slúžiť mladým ako saleziáni spolupracovníci. Prí-
sľuby nových spolupracovníkov sa konali aj v ďalších
mestách Slovenska.
zm
S p o l u p r a c o v n í c i
Rady saleziánov spolupracovníkov sa rozrástli
Domka – Združenie saleziánskej mlá-
deže oslávila 30. októbra už svoje 18.
narodeniny. Svoj vek vníma ako
výzvu byť tu pre mladých. Ako pove-
dala Slávka Brigantová, riaditeľka
ústredia: „Domka síce nie je najväč-
šou mládežníckou organizáciou, čo sa
počtu týka, ale ak zoberieme do úvahy
nadšenie robiť niečo pre mladých, tak
sa nebojím povedať, že sme na čele.“
Oslavy prebiehali počas celého po-
sledného októbrového týždňa jednot-
livo vo všetkých strediskách Domky
po celom Slovensku a vyvrcholili
v Košiciach slávnostnou sv. omšou za
účasti „otca“ Domky a súčasného pro-
vinciála saleziánov dona Karola Ma-
níka SDB. Na mládežníckych omšiach
v strediskách ďakovali mladí za
Domku, za dobro, ktoré šíri, za
všetko, čo vďaka nej mohli zorgani-
zovať a naučiť sa. Vo väčšine stredísk
prebehla aj súťaž tort, ktorú vyhlásilo
ústredie. Zaujímavú cenu (autíčko na
ovládanie) vyhrali v kategórií naj-
kreatívnejšia torta súrodenci Garce-
kovci z Ružomberka. Strediskom
s najväčším množstvom tort na počet
členov sa stala Rožňava, kde tortu
upiekol každý tretí člen.
Zuzana Matejíčková
D o m k a
18-te narodeniny
D B D 2 0 1 0 7
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 7
správy
Na už 13. ročník celoslovenského turnaja chlapcov v hokejbale
sa tento rok zišlo do Košíc vyše sto chlapcov z ôsmich miest.
Výnimočným momentom turnaja bol benefičný zápas hviezd:
saleziánsky Team don Michele Rua #2 hral proti HC Košice. Z ex-
traligového tímu Košíc nastúpili Gron, Huna, Gajdoš, Grman,
Pichnarčík, Bartoš i brankár Lašák. Tím saleziánov tvorili koad-
jútor Pavol Kalata, direktor košickej komunity don Peter Varga,
ďalej Peter Grzechynka, Ján Jura z Humenného či Imro Horváth
za Prešov. V bránkach oboch tímov sa zaskveli mladé hráčske ta-
lenty – brankári súťažných tímov. Po výsledku 5:3 pre HC na-
sledovali ešte trestné strieľania, aby mohli hráči v plnej kráse
predviesť hokejové umenie. Nechýbala autogramiáda a fotenie
s hviezdami HC. „Teší ma, že chlapci tu majú možnosť nielen
hrať hokejbal, ale zároveň sú vedení k viere v Boha,“ vyjadril sa
Ján Lašák. Prvenstvo na turnaji obhájil víťaz spred roka Barde-
jov, druhý skončil Prešov a tretie Michalovce.
kt, rhsdb
Š p o r t
Na vianočnom hokejbalovom turnaji hral aj brankár Lašák
Don Vladimír Fekete je od nedele 8.
novembra úradne novým predstavi-
teľom Katolíckej cirkvi v Azerbajdžane.
Do úradu ho uviedol apoštolský nun-
cius Zakaukazska Mons. Claudio Gu-
gerotti. Na slávnosti bol prítomný aj
don Ján Čapla, ktorý viedol katolícku
misiu v Baku od júla 2003. V závere
svätej omše, pri ktorej don Fekete zlo-
žil predpísané vyznanie viery a pre-
vzal úrad, nuncius prečítal ďakovný
list štátneho sekretára Vatikánu kar-
dinála Bertoneho donovi Jánovi
Čaplovi. Na slávnostnej liturgii v
Chráme Panny Márie Nepoškvrnenej
v Baku nechýbali predstavitelia
vlády i Pravoslávnej cirkvi za hojnej
účasti domácich i zahraničných kato-
líkov.
rhsdb
M i s i e
Výmena v Baku, kardinál Bertone poďakoval donovi Čaplovi
D B D 2 0 1 08
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 8
ww
w.
sa
lez
ian
i.s
k
Denné správy
zo saleziánskeho sveta
aktualizované každý deň
a okrem toho aj
▼ fotogalérie
▼ videosprávy
▼ kalendár provincie
▼ blogy
▼ nekrológ
a množstvo ďalších
informácií
o saleziánskej rodine.
Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.
Slovensko
svet misie
šport
mladí
téma
fotokronika provinciála
www.saleziani.sk
Traja saleziáni, dvesto žiakov a niekoľko učiteľov zahynulo počas ničivého ze-
metrasenia na ostrove Haiti 12. januára 2010. Saleziánske diela v hlavnom
meste Port-au-Prince sú do veľkej miery zničené, najviac poškodená je veľká
škola v mestskej časti Enam. Dvesto žiakov tam zahynulo priamo pod troskami
trojposchodovej budovy. Zrútila sa celá. Pri zemetrasení zahynul aj prvý sa-
lezián pôvodom z Haiti, koadjútor Hubert Sanon. Mal 85 rokov. „Vládlo tam
veľké ticho, bolesť a smútok,“ opísal situáciu don Victor Pichardo, tamojší
provinciál, keď prišiel do areálu školy v Enam. Bezprostrednú pomoc začala
hneď organizovať saleziánska misijná prokúra z New Rochelle v USA. Slo-
venský salezián don Augustín Vrecko, ktorý na Haiti pôsobí ako misionár, bol
v čase katastrofy mimo postihnutej oblasti. Spolu s ním tam pôsobí aj misijný
dobrovoľník Štefan Račák.
rhsdb
Z o s v e t a
Haiti – Zemetrasenie zničilo saleziánske domy
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 9
D B D 2 0 1 010
Hlavný predstavený saleziánov don
Pascual Chávez na Veľkú noc minu-
lého roku napísal v liste všetkým spo-
lubratom: „Saleziánska misijná
nedeľa 2010 a jej motto – Saleziáni
dona Bosca kráčajú s mladými Ró-
mami – nám ponúkajú veľmi závažnú
a náročnú tému. Tri európske sale-
ziánske provincie už majú svoju skú-
senosť na tomto pre nás novom
pastoračnom poli. Hovoriť o Rómoch
v Európe znamená otvoriť si oči a vi-
dieť realitu takmer 12-miliónovej po-
pulácie, rozdelenej do 15 rôznych
etník. Sú prítomní v Európe po stáro-
čia.“
Už pápež Pavol VI. a aj
štvrtý svetový kongres
o pastorácii Rómov vy-
jadrili presvedčenie, že
Cirkev nosí Rómov
v srdci. Saleziánska mi-
sijná téma pre rok 2010
má za cieľ predovšet-
kým predstaviť všet-
kým spolubratom, celej
saleziánskej rodine,
Cirkvi, ale i svetskej
spoločnosti saleziánsku
prácu medzi Rómami.
V Európe sa tejto pasto-
rácii venuje jedenásť sa-
leziánskych provincií:
barcelonská a leónská
v Španielsku, benátska
provincia v Taliansku
a juhotalianska vo svojej misii v Al-
bánsku, česká vo svojej krajine
i v Bulharsku, ďalej nemecká, bel-
gická, portugalská a maďarská pro-
vincia a saleziáni vo Veľkej Británii
a na Slovensku. Traja spolubratia do-
konca pôsobia pri svojich biskup-
ských konferenciách ako národní
riaditelia tejto pastorácie, konkrétne
v Taliansku, v Nemecku a na Slo-
vensku.
„Tisícoraké predsudky a emócie
v rôznych formách, ktoré sú často
skutočnou diskrimináciou, môžeme
prekonať naším srdečným pastorač-
ným prístupom a stavaním mostov
medzi Rómami a európskou spoloč-
nosťou,“ uvádza ďalej don Chávez.
Saleziánsky prínos pre Rómov na Slo-
vensku je a bude vždy spätý s vý-
chovou v duchu dona Bosca. To
znamená, že samotní Rómovia sa
majú stávať protagonistami, majú byť
osobne zapojení do pretvárania vlast-
nej situácie a do ľudského, kresťan-
ského i spoločenského rozvoja
„svojich“.
„Povzbudzujem vás, aby ste prijali
toto moje pozvanie ísť na nové pole,
aby sme spoločne kráčali s mladými
Rómami a boli pre nich znakom
Božej lásky. Ďakujem vám za vašu
veľkodušnosť a štedrosť,“ uzatvára
hlavný predstavený saleziánov don
Pascual Chávez.
téma
Saleziáni dona Bosca
kráčajú s Rómami
Už od roku 1988 sa saleziáni každý rok venujú jednej
misijnej téme. V roku 2010 sa téma po prvý raz týka
Európy. Aby rástla solidarita, vzájomná pomoc a nové
povolania pre misie, chce saleziánska misijná nedeľa
vtiahnuť do spoločného úsilia každú komunitu
a výchovno-pastoračnú skupinu.
spracoval R. Hamráček SDB
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 10
Kde bolo, tam bolo, boli raz dve žaby.
A tie dve žaby spadli pod okraj prie-
pasti. Skúšali vyskočiť hore, ale ne-
darilo sa im. Kým ony skúšali, hore
sa zhromaždil dav ďalších žiab. Keď
videli, ako márne poskakujú a zo
všetkých síl sa pokúšajú dostať hore,
začali im radiť, aby to vzdali. Aj tak
skôr či neskôr skončia na dne prie-
pasti, aspoň sa nebudú dlho trápiť.
„Vzdajte to, vzdajte to!“ vykrikovali
žaby svorne. Jedna zo žiab to nako-
niec naozaj vzdala a vrhla sa do prie-
pasti. Druhá sa usilovala ďalej
a nakoniec sa jej, hoci horko-ťažko,
z posledných síl podarilo vyskočiť
hore. „Prečo si to nevzdala?“ pýtali sa
jej ostatné. Ale ona im neodpovedala.
Bola hluchá. Celý čas si myslela, že ju
povzbudzujú, aby sa zachránila. Daj
pozor, čo hovoríš! Tvoje slová môžu
pomôcť, ale aj zraniť.
Túto bájku som si prečítal pri vstupe
do Kostola blahoslaveného Zefyrína
v bardejovskej rómskej osade Poš-
tárka.
„A prečo si u nás nechcete aspoň na
chvíľu sadnúť? Bridia sa vám Cigáni?“
pýta sa kňaza Mária Škopová.
V očiach jej však vidno úsmev, ne-
myslí to tak, ako vraví. Žartuje. Veď
Teodor Gavenda je tu už druhýkrát.
Najskôr tu pôsobil päť rokov od roku
1991 do roku 1996, a teraz je tu od
roku 2002 znova. Dosť na to, aby sa
poznali, aby si vážili jeden druhého.
A aby spolu mohli aj vtipkovať na
tému, ktorá by všade inde len prilie-
vala olej do ohňa.
Zasmeje sa a prisadne si k stolu, na
ktorom sa čoskoro zjaví káva, ale
zmizne z neho popolník. „A ten ste
prečo skryli? Veď sa nám zíde!“ ho-
vorím. „Stavím sa, že vy nefajčíte! Sa-
leziáni predsa nefajčia,“ odpovedá
Mária Škopová a v jej očiach sa zračí
úžas. Uspokojí sa, až keď zistí, že nie
som salezián a vráti popolník, kde
bol. A potom môže prísť na rad jej prí-
beh.
„Manžel mi umrel pred siedmimi
rokmi. Dlho bol chorý. Vtedy som sa
musela o deti starať sama a mali sme
ich tri,“ rozpráva. Na otázku, či by ich
nechcela viac, zavrtí hlavou: „Už len
to by mi chýbalo! Ako by som sa o ne
téma
Poštárka
Peter Kubínyi, foto: Alan Hyža
D B D 2 0 1 0 11
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 11
D B D 2 0 1 012
bola postarala? Chcela som, aby v ži-
vote niečo dosiahli. A keď sa teraz po-
zerám na Jana, viem, že to nebolo
zbytočné.“
Jano je mladý muž, oženil sa a jeho
žena Andrea práve čaká tretie dieťa.
Spomenie, že pracoval ako stavbár,
ale prišla kríza a nepredĺžili mu
zmluvu. Žijú teda zo sociálnych
dávok a maminho vdovského dô-
chodku. Nie je to veľa, ale dokážu
vyžiť. „Sme s tým zmierení,“ dodá Ja-
nova mama. „Ale nie sme,“ oponuje
Jano. „Kde sa dá, tam si privyrobím
nejaké peniaze.“ A dá sa rozprávať
o tom, ako bol v Nórsku na sezón-
nych prácach tri roky po sebe, že mu
k tej práci pomohli saleziáni a že
vlastne vďaka nim si aj dosť zacesto-
val po svete. Bol v Taliansku, vo Fran-
cúzsku – v Lurdoch dokonca dvakrát,
videl Medžugorje v Bosne, bol v Špa-
nielsku… Saleziáni organizujú aj zá-
jazdy. Ide sa autobusom, oni si platia
sotva pätinu z ceny zájazdu. „Keby
sme žili kdesi v Bohom zabudnutej
osade, asi by som nevidel nič,“ vraví.
Na Poštárku sa presťahovali pred
štrnástimi rokmi. „Marienka, moja
dcéra, mala vtedy dva roky, dnes má
šestnásť,“ hovorí pani Mária. A ešte
sa nevydáva? „Veru nie! Chodí na
poľnohospodársku školu. Kým si ne-
zarobí na chlieb, vydávať sa ne-
bude!“
Potom začne s úctou hovoriť o Pe-
trovi Bešenyeiovi. „Postavil kostol, on
rozbiehal prvé akcie v osade, on nás
naučil stretávať sa v kolektíve. Bol
prvým kňazom v osade. Keby nebolo
jeho, asi by sme sa tu len tak potulo-
vali, chodili bezcieľne hore-dolu po
osade. A keď sa človek nudí, nič
dobré z toho nevzíde. Aj u nás občas
zbadáme, že ktosi drží v ruke vrecko
a fetuje, ale určite nie tak ako v iných
osadách na východe. Niekedy na ta-
kéhoto človeka zavoláme aj policaj-
tov, keď si nechce dať povedať!“
Zrazu sa roztrhlo vrece s problé-
téma
Rómovia sa dali na cestu z dnešnej Indie pri veľkom sťahovaní národov. Oni
tých ostatných len sprevádzali, pretože vždy bolo treba dobrých remeselníkov,
najmä kováčov, čo vedeli ukuť nové podkovy, či kotlárov. Rómovia však s týmito
národmi nikdy nesplynuli. Zostali „antigoi“, po grécky nedotknuteľní, z čoho
pochádza aj pojem Cigán. Rómovia zostávali stáročia v uzatvorených spoloč-
nostiach, obchodovali, kočovali. Ak vynecháme veľkých umelcov 18. storočia
a ruských klasikov, o ich dušu sa do dvadsiateho storočia nikto nezaujímal.
Zostali žiť na okraji majoritných spoločností, bez vzdelania, bez vlastnej inteli-
gencie. Je to tragédia jedného národa, ktorý si však kus svojich tradícii zacho-
val. Napríklad kasty. Vychádzajú z remesiel a na vrchole pyramídy sú tí, čo
pracujú s meďou. Zachovali si jazyk, tradičný odev, povesti. Sem patrí aj krá-
ľovská rodina a vajdovia. Aj keď schudobnejú, zostávajú členmi tejto kasty, kým
nižšie kasty, čo ako zbohatnú, zostanú nižšími kastami. Najnižšou kastou sú Ró-
movia, ktorí stratili svoju identitu. Vzdali sa rómskych obyčají, nesplynuli však
s majoritnou populáciou. Sú leniví, žobrú, kradnú, mrzačia vlastné deti, aby im
„dobrí ľudia“ dali viac milodarov.
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 12
D B D 2 0 1 0 13
mami. Hovoríme o Rómoch a o všet-
kom tom negatívnom, čo sprevádza
ich život. Nezamestnanosť. Nuda.
Nízke alebo žiadne vzdelanie.
Otrasné životné podmienky v osa-
dách. Očakávanie, že ktosi za nich
všetko vyrieši, odovzdá im kľúče od
raja, kam sa oni len presťahujú a ďalej
si budú žiť svoj čudný život. Hovo-
ríme o mladých matkách: o deťoch,
ktoré majú deti. Trinásťročné, štrnás-
ťročné, pätnásťročné… „Je to hlú-
posť,“ povie Andrea. „Kto berie život
takým šialeným tempom, oľutuje.
Keď bude mať osemnásť, zatúži žiť
inak. Ale ako, keď už má dieťa? Alebo
dve! Nuž, láska je slepá, to je fakt, ale
človek má predsa aj rozum! Aj o tom
nám hovoria saleziáni na stretnu-
tiach,“ dodá. „Ale je to tak, že kým
tam mladí sedia, veria im, chceli by
sa riadiť podľa ich rád. Potom sa však
stretnutie skončí, vyjdú von a mnohí
na všetko zabudnú, akoby šibol ča-
rovným prútikom,“ povie Jano.
„Moje deti budú musieť mať aspoň
strednú školu!“ vraví. „Trvám na tom!
Bez nej by boli stratené. Ja viem, že
ak nebudem robiť, nebudem mať na
to, aby som ich poslal do školy. Preto
sa tak veľmi usilujem, nech to stojí,
čo to stojí. Janko má nadanie na
šport, Andrejka hudobný talent,
musia sa zdokonaľovať. No a to tretie,
to teda ešte naozaj neviem,“ zasmeje
sa a pohladká ženu po bruchu.
„Nechcel som ísť na misiu do zahra-
ničia,“ hovorí Teodor Gavenda. Ale
prijal pôsobenie na Poštárke. Otvo-
rene vraví, že z asi stopäťdesiat slo-
venských saleziánov bolo ochotných
medzi Rómami pracovať asi dvadsať.
On je jeden z nich a výlučne pracuje
s Rómami. To je tiež jeho odpoveď na
otázku, prečo sa na Poštárku vrátil aj
druhýkrát. Pýtate sa ho, čo chce
Rómom dať a on vás opraví – čo im
túži dať. A potom povie, že by bol rád,
keby žili podľa princípov zdravého
rozumu. Že tak nežijú, to pochopil
ako ôsmak na základnej škole, keď sa
prvý raz dostal do jednej z osád na
východnom Slovensku.
V roku 2003 prišiel z Turína do Bar-
dejova aj Marián Peciar, dnes direk-
tor tunajšej saleziánskej komunity.
Prišiel, keď odchádzal Peter Beše-
nyei, ktorý na Poštárke pôsobil
štrnásť rokov. Z Poštárky prišiel na
Luník IX, kde treba rozbehnúť to, čo
dnes už funguje v Bardejove. Za tých
štrnásť rokov sa však Peter Bešenyei
stal pre Rómov doslova ikonou. Nie-
len pre Rómov, ale aj pre saleziánov.
„Vzťahy Rómov a Nerómov sú zalo-
žené najmä na predsudkoch. To ne-
môže zmeniť jediný kňaz, ktorý bude
chodiť po osade a krstiť. Ani jediný
lekár, ktorý si vezme injekčnú strie-
kačku a začne očkovať deti. Ani jedna
terénna sociálna pracovníčka, ktorá
si dá cieľ zistiť, kto je na tom najhor-
šie a kto najviac potrebuje pomoc. Je
to komplexná práca, spolupráca všet-
kých. Kňazi im môžu ponúknuť
vieru, ktorá prebúdza systém, čo je
napríklad už aj pravidelná návšteva
nedeľnej omše, životné zásady, ktoré
z tej viery vyplývajú. Predsudky nám
nepomôžu,“ hovorí Marián Peciar.
„Veď jedni druhým by sme si mohli
dať veľmi veľa. Kiež by sme sa my ve-
deli tešiť tak, ako to dokážu Rómovia!
Kiež by oni dokázali byť takí vytrvalí
ako sme my! Oni majú tendenciu ne-
vydržať. Ak však my vydržíme menej
než oni, môžeme to celé zabaliť.“
(redakčne krátené)
Celý text repor-
táže v knihe:
Misia,
Vydavateľstvo
Don Bosco 2010
Vo svete žije až sedemdesiat miliónov Rómov a žijú na všetkých kontinentoch.
Napríklad do Afriky sa dostali počas križiackych výprav, kde zväčša slúžili ako
zbrojnoši. Rómčinu dlhé roky pokladali za podradný jazyk, kým lingvisti ne-
zistili, že patrí medzi najstaršie na svete. V niektorých krajinách sa však rómčina
pod tlakom majoritnej spoločnosti celkom vytratila. A Rómovia stratili tradície,
identitu. Stali sa z nich žobráci na okraji spoločnosti, ktorí neuznávajú nič a ni-
koho.
Každý druhý mesiac
DON BOSCO
U TEBA DOMA
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.
Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.
Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.
Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.
Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.
Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
Tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 13
„Don Bosco bol vždy s chudobnou
a opustenou mládežou. Rómovia sú
v Európe už vyše šesťsto rokov a sú
to oni, kto je na Slovensku výrazne
chudobnou vrstvou na okraji spoloč-
nosti,“ povedal po skončení Medzi-
národnej konferencie o pastorácii
Rómov na konci novembra v Koši-
ciach hlavný radca saleziánov pre
misie don Václav Klement. „Saleziáni
na Slovensku nemajú bez Rómov bu-
dúcnosť.“
Od piatka 20. do pondelka 23. no-
vembra sa v Košiciach zúčastnilo na
konferencii stodvadsať rehoľníkov
i laikov nielen zo saleziánskeho
prostredia. Saleziáni prišli takmer
z desiatich krajín Európy, presne
v toľkých sa totiž práci s týmto etni-
kom priamo venujú. Aj preto mala
konferencia motto: Saleziáni dona
Bosca kráčajú s Rómami.
„Ak s niekým vykročíme na cestu,
potrebujeme veľmi vnímavé srdce,
odvahu zdolávať prekážky, pracovité
ruky i dosť síl. Sme iba na začiatku
systematickej práce s týmto etni-
kom,“ vyjadril svoje presvedčenie
o práci s Rómami pri otvorení konfe-
rencie primátor Košíc Ing. František
Knapík. Španieli, Taliani, Česi, zá-
stupcovia z Maďarska, Holandska,
Bulharska, Belgicka a Nemecka spolu
s domácimi účastníkmi hovorili
o svojich skúsenostiach uplatňovania
preventívneho systému v rómskom
svete.
Konferencia chcela poukázať aj pred
slovenskou spoločnosťou na spôsob,
ako možno efektívne a s konkrétnymi
pozitívnymi výsledkami pomáhať
rómskej menšine. Náš spolubrat don
Peter Bešenyei, ktorý pracuje s Ró-
mami už dvadsať rokov, predstavil na
konferencii knihu svojich skúseností
Rómske ticho.
„Táto práca je síce veľmi ťažká a zlo-
žitá, ale aj veľmi potrebná a zmyslu-
plná,“ konštatoval provinciál sloven-
ských saleziánov don Karol Maník,
ktorý sa zúčastnil na celej konferencii.
O svoje osobné svedectvo sa podelili
dvaja Rómovia. Riaditeľ súkromného
gymnázia v Kremnici Ján Hero, a sa-
lezián, študent teológie z Turína, Sal-
vatore Policino. Ten okrem iného pre-
zradil: „Roky som trávil väčšinu
svojho voľného času na ulici v spo-
ločnosti Rómov alebo bielych v du-
chu hesla: Oklam svojho blížneho
prv, než on oklame teba. Potom som
zakotvil v oratóriu. Mal som pätnásť
rokov a za sebou väčšinu skúseností,
ktoré môže ponúknuť ulica.“
Organizačný tím konferencie okolo
dona Petra Bešenyeia bol s konferen-
ciou spokojný. „Som rád, že sme to
mohli urobiť nielen pre Rómov, ale
spolu s nimi. Do organizačného tímu
boli totiž vtiahnutí aj oni,“ prezradil
po záverečnom obede.
téma
Budúcnosť je spätá s Rómami
Dvadsať rokov pastorácie prináša svoje ovocie. Práca
saleziánov s Rómami v Bardejove na Poštárke je úspešná,
dvíha kvalitu života jednotlivcov i rodín. Preventívny
systém je riešením, ktoré na Rómov zaberá. Novým
pôsobiskom saleziánov medzi Rómami je sídlisko Luník
IX v Košiciach.
spracoval R. Hamráček SDB
D B D 2 0 1 014
Medzinárodná konferencia o pastorácii Rómov
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 14
D B D 2 0 1 0 15
„Dobrý Boh je naším najväčším a naj-
štedrejším darcom,“ začal oslávenec
na úvod svätej omše, ktorou 6. ja-
nuára v šaštínskej národnej bazilike
ďakoval Bohu za svoje jubileum.
Spolu s ním prišiel ďakovať Bohu aj
otec provinciál don Karol Maník
a tiež generálny vikár bratislavskej ar-
cidiecézy Mons. Ján Formánek. Ne-
chýbali viacerí zástupcovia
saleziánskej rodiny a mnoho veria-
cich najmä zo Šaštína.
„Modlitba, modlitba, modlitba,“ po-
vedal v kázni don Ernest. To bol jeho
recept na prekonanie ohromných
problémov a tlakov. Na záver svätej
omše prečítal otec provinciál don
Maník blahoprajný list hlavného
predstaveného saleziánov. Don Pas-
cual Chávez v ňom vyjadruje jubi-
lantovi osobné žičenia a vymenúva
v niekoľkých bodoch dôvody svojej
vďačnosti voči donovi Ernestovi.
„Za Vaše saleziánske povolanie, kto-
rému ste boli verný až do dnešných
dní; za Vašu vernosť kongregácii
a provincii, keď ste ako mladý kňaz
v období tvrdého stalinizmu (počas
väznenia provinciála a ostatných
predstavených) mali odvahu a intuí-
ciu položiť základy saleziánskeho
diela na Slovensku tajným organizo-
vaním saleziánskeho rehoľného ži-
vota spolubratov v podmienkach
prenasledovania. V utajení, ktoré
daná doba vyžadovala, ste nielen
múdro sprevádzali študentov a koad-
jútorov v začiatočnej formácii, ale
počas dvoch rokov ste organizovali aj
ich tajné prechody cez českoslo-
vensko-rakúske hranice, aby po prí-
chode do Turína v plnej slobode
mohli prežívať svoje saleziánske po-
volanie.“
Po svätej omši prijal don Ernest
Macák množstvo gratulácií a rozdal
práve tak veľa požehnaní. Provinciál
don Karol Maník mu pri slávnostnom
obede odovzdal ornát s vyobrazením
dona Bosca a Panny Márie Pomoc-
nice kresťanov. Blahoželanie listom
poslal donovi Macákov aj bratislav-
ský arcibiskup Mons. Stanislav Zvo-
lenský.
Don Ernest Macák sa narodil 7. ja-
nuára 1920 vo Vištuku, študoval na
saleziánskom gymnáziu v Šaštíne a
v roku 1935 vstúpil do noviciátu. Po
roku zložil rehoľné sľuby a po štú-
diácha i pedagogickej praxi bol
29. júna 1946 vysvätený za kňaza. Na-
stúpil na Filozofickú fakultu Sloven-
skej univerzity v Bratislave, ale
barbarská noc v apríli 1950 aj jemu
život úplne zmenila. Z Podolínca, kde
ho deportovali s ostatnými, utiekol
ešte 10. októbra a tajne sa venoval
práci medzi mladými saleziánmi. Pri
organizovaní útekov mladých spolu-
bratov za hranice ho 7. septembra
1952 v Přerove zatkla ŠtB. Väznili ho,
vypočúvali, mučili. Aby nič nepre-
zradil, pustil sa do „hry na blázna“.
Napokon ho umiestnili na psychiatriu
do Pezinka, odkiaľ ho 20. apríla 1955
prepustili k rodičom. Až do apríla
1968 pracoval ako roľník v rodnom
Vištuku a stále „hral blázna“. Z turis-
tického zájazdu do Talianska sa ne-
vrátil. Najprv účinkoval ako kaplán
španielskych rehoľných sestier a in-
tenzívne spolupracoval na mládež-
níckom vysielaní Vatikánskeho
rozhlasu. Bol tiež direktorom komu-
nity Slovenského ústavu sv. Cyrila
a Metoda v Ríme a od roku 1987 pô-
sobil v Bazileji. V roku 1990 sa vrátil
na Slovensko, kde mu zverili úlohu
direktora saleziánov a riaditeľa znova
otvoreného Gymnázia Jána Bosca
v Šaštíne. V roku 1993 ho hlavný
predstavený saleziánov vymenoval
za provinciála. Po šiestich rokoch
služby bratom a mladým sa vrátil do
Šaštína.
Otcovi Ernestovi k jeho požehna-
nému jubileu zo srdca blahoželáme
a v modlitbe za neho ďakujeme a vy-
prosujeme hojné Božie požehnanie.
provincia
Don Ernest Macák
oslávil 90 rokov života
Človek hlbokej duše a otcovského srdca, trpiteľ za vieru
a kňaz pre mladých, vzácny spolubrat a bývalý provinciál
don Ernest Macák oslávil 7. januára 2010 požehnané
jubileum – deväťdesiat rokov života.
spracoval R. Hamráček SDB
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:24 Stránka 15
H E S L O 2 0 1 0 H L AV N É H O P R E D S TAV E
P
p
a
„P
chce
Je
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:25 Stránka 16
,
V E N É H O D O N A PA S C U A L A C H ÁV E Z A
Prinášajme evanjelium mladým
podľa príkladu dona Ruu
ako opravdiví učeníci a zanietení apoštoli
„Pane,
eme vidiet
ežiša“
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:25 Stránka 17
D B D 2 0 1 018
Táto kniha nám neprináša
nové odborné fakty
či objavy o Františkovi.
Má iný cieľ. Chce rozšíriť
okruh tých, ktorí tohto
svätca poznajú.
Čo v nej môžete ná
jsť? Alebo čo mô-
žete nájsť na Františ
kovi Saleskom?
• František patril m
edzi savojských
šľachticov, ktorí sa
dávali zatiahnuť
do nekonečných h
ádok a sporov
medzi savojskými v
ojvodami a Fran-
cúzskom a Španiels
kom. Toto nie je
zaujímavé.
• František bol pre
dstaviteľom Cir-
kvi, biskupom. Bo
l zatiahnutý do
sporu medzi Luthe
rom a Kalvínom
na jednej strane a
ľuďmi Trident-
ského koncilu na dr
uhej strane. Svo-
jej úlohy sa zhostil
s originálnosťou
a vážnosťou a našiel
nové riešenia. To
je dôležité, ale nie n
ajdôležitejšie.
• František žil vo s
vete, v ktorom –
ako tvrdia stúpenc
i Machiavelliho
a Darwina – preva
hu majú silnejší,
ktorí utláčajú slabšíc
h, veľké ryby po-
žierajú malé. On
si však z tohto
pravidla nerobil ťaž
kú hlavu. Blaho-
slavenstvo „blahos
lavení tichí“ bral
poburujúco vážne
a rozhodol sa zo
všetkých síl napĺňa
ť Ježišovu seba-
definíciu: „Učte sa
odo mňa, lebo
som tichý a pokorn
ý srdcom.“
Nie je azda toto pr
avý zlom vo vý-
voji? Nie je to azda t
ak, že nie násilie,
ale láskavosť a mier
nosť zmení svet?
Namiesto zvyčajn
ého „uhni mi
z cesty!“ sa na ob
zore zjavil zjavil
homo mansuetus ma
nsuetus – človek
láskavý, mierny.
Prajeme vám, aby
ste sa „nakazili“
Františkom Saleským
.
Aby vám učaril.
novinka
František Saleský
príbeh človeka tichého srdcom
František je z každej stránky nákazlivý. Je to ako
s marmeládou. Každý, kto sa jej dotkne, sa zamaže.
Dvadsiatim piatim čitateľom želám, aby sa všetci
„zafúľali“ tou nákazlivou svätosťou.
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:25 Stránka 18
D B D 2 0 1 0 19
… mal som možnosť stráviť nejaký
čas na našej saleziánskej škole
v meste Quetta. Nachádza sa 30 km
od afganských hraníc. Povedali mi, že
cestovať tam znamená ísť do biblic-
kých časov. Mali pravdu. Všade na-
okolo púšť, skaly a veľa vojakov. Na
každom rohu a každej križovatke je
vojenský bunker, z ktorého trčia
hlavne samopalov. Zastavili sme auto
na križovatke tak, že hneď vedľa nás
bol vojak v bunkri, z ktorého mierila
hlaveň rovno na nás. Tak sme na
seba pozerali asi minútu, kým nám
naskočila zelená. Zakývali sme mu,
on odkýval a išli sme ďalej.
Quetta je centrom Balučistanu. Pa-
kistanskí kňazi a rehoľníci neradi pô-
sobia v tejto oblasti kvôli veľkému
tlaku na kresťanov. Situácia je tu zlá.
V meste bývajú často bombové útoky
a saleziáni musia kvôli bezpečnosti
na niekoľko dní zatvoriť školu.
Na našej škole pôsobia traja saleziáni
z Talianska a Argentíny. Navštevuje ju
okolo 1000 žiakov. Podľa mňa je to
„svet“, ktorý je úplne odlišný od
toho, čo sa deje mimo brán školy.
Jeden Pakistanec – kresťan nám po-
vedal, že kresťanské i moslimské deti
sa tešia do tejto školy a idú tam rady,
aj keď sú hladné, pretože je to jediné
miesto, kde nie sú bité, týrané a po-
nižované. V bežných školách je
palica častým výchovným prostried-
kom. Misionári ich však učia vzájom-
nej láskavosti, ktorú si odnášajú
domov a vplývajú na svojich rodičov
a prostredie.
Pýtal som sa sám seba, či má vôbec
význam pracovať tu, medzi týmito
ľuďmi, kde nenávisť a pomsta je bež-
nou dennou záležitosťou. Po ná-
všteve Quetty som si uvedomil, že
určite má. Do prostredia, kde sa
ľudské hodnoty ako odpustenie
a pomoc považujú za slabosť, prichá-
dzajú misionári, ktorí vytvárajú úplne
odlišnú atmosféru. Deti, mládež a uči-
telia objavujú v tomto prostredí prie-
stor, kde sa cítia bezpeční, prijatí, kde
majú svoju dôstojnosť. Miestny mi-
sionár mi povedal, že ich treba mať
rád nie preto, že sú kresťania alebo
mohamedáni, balučistanci alebo ha-
zari, ale preto, že sú mladí. Tak ako
don Bosco: „Stačí, že ste mladí, aby
som vás mal veľmi rád.“ Tak sa znova
pýtam, či som musel ísť až tak ďaleko,
aby som to pochopil a prežil. Tiež si
začínam uvedomovať, čo to znamená
mať rád tých, ktorí vám rozbili okná
na dome alebo vám píšu po múre
„my vás tu nechceme“, alebo „na
tomto mieste mala stáť mešita“.
Miestni misionári mi povedali, aby
som nemal z toho strach: „Nesmieme
mať strach, lebo potom to môžeme
všetko nechať a odísť preč.“ Napriek
všetkým útokom a napätiu počas de-
viatich rokov saleziánskej prítom-
nosti je cítiť, že tu musí byť Božia
ruka a ochranný plášť Matky Božej.
Veľká vďaka patrí aj františkánom,
ktorí pozdvihli duchovný život v tejto
oblasti ešte predtým, ako sem prišli
saleziáni. Boh je tu prítomný a po-
siela si na svoju žatvu robotníkov, kto-
rých je síce málo, ale dosť na to, aby
pokračovali v práci.
Vďaka vám za finančnú pomoc, ktorú
som vyzbieral aj od vás počas mojej
prítomnosti na Slovensku. Použili
sme ich na stravu pre našich učňov
v meste Lahore, kde pôsobím. Suma
5000 Eur vystačila na jedlo pre nich
zhruba od augusta až do decembra.
Vďaka vám tiež za modlitby a obety
za misionárov a misie. I naďalej pro-
sím o modlitby, hlavne za pokoj
v tejto krajine. Nech štedrý Boh od-
mení vaše obety. Zahŕňam vás do
svojich modlitieb.
misie
Z krajiny púšte, skál,
vojakov a moslimov
Salezián Laco Miko sa po dvojročnom čakaní na víza do
Pakistanu napokon predsa dostal na miesto svojho
misijného určenia. Svoje prvé misijné skúsenosti zhrnul
v liste, z ktorého vyberáme:
Laco Miko SDB
Treba ich mať rád nie preto,
že sú kresťania alebo
mohamedáni, ale preto,
že sú mladí.
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 19
ÚDEL SESTIER PO BARBARSKEJ
NOCI
Mladé a neskúsené spolu so svojimi
staršími sestrami nastúpili na krížovú
cestu, ktorá mala nevedno koľko za-
stavení. Silu ich viery vyskúšali
mnohé ťažké situácie, keď ich pre-
kladali zo Slovenska do Česka
a potom ich prevážali späť ako lacné
pracovné sily na hydinárske farmy,
na poľné práce, do nemocníc a do fa-
brík. Kto spočíta prebdené noci,
množstvo sĺz, strachu, neistoty, za-
strašovania a odrádzania od vernosti
povolaniu.
KRUTÁ AKCIA REHOĽNÍČKY
V roku 2001 vyšla pozoruhodná
kniha Akcia rehoľníčky od Jána Mi-
lana Dubovského, ktorá má podnad-
pis vystihujúci obsah knihy: Snahy
komunistického režimu na Slovensku
v rokoch 1949 – 1989 odstrániť do
roku 2000 ženské rehole a kongregá-
cie z verejného života. Bola to ná-
ročná úloha, pretože kým rehoľníkov
bolo na Slovensku asi tisíc, rehoľ-
ných sestier bolo okolo štyritisíc.
LIKVIDÁCIA KOMUNITY
V DOLNOM KUBÍNE
V novembri l949 bola násilne zlikvi-
dovaná komunita sestier v Dolnom
Kubíne. V noci obsadilo mesto asi
tristo milicionárov. Viacerí vtrhli
oknom do ústavu sestier, vyviedli ich
von, naložili na nákladné auto a vy-
viezli na stanicu v Belušských Slati-
nách. Predstavená sr. Bartošová,
vidiac množstvo uniformovaných
mužov, povedala: „Nehanbíte sa?
Toľkí proti štyrom bezbranným
ženám!“
ODVÁŽNE ORATORIÁNKY
ZACHRÁNILI BOŽSKÉ SRDCE AJ
DONA BOSCA
Žandári veľa majetku v dome nenašli,
lebo všade bolo skromné zariadenie.
Komunita už dlhšie tušila, že sa kruh
okolo nich zužuje, a preto sa snažili
vzácnejšie veci ako omšové rúcha,
fma 70 rokov na s lovensku
Saleziánky za ostnatým drôtom
Namiesto realizovania
toho, čo sa naučili
v noviciáte, museli počúvať
preškoľovacie prednášky,
namiesto džavotu detí
počúvali krik zmocnenkýň
a strážnikov, namiesto
lopty sa museli chopiť
vidiel, namiesto čistých
izieb dostali ubytovanie
v špinavých barakoch po
väzenkyniach.
Andrea Miklovičová FMA, sr. Kamila Novosedlíková FMA, foto: archív sestier FMA
D B D 2 0 1 020
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 20
kalichy, sochy svätých ukryť u dôve-
ryhodných ľudí. Bolo veľkým pre-
kvapením, že po štyridsiatich rokoch
dve bývalé oratoriánky, pani Kršková
a Šikálová, priniesli sošku Božského
Srdca a sošku Jána Bosca ako darček
pre novú komunitu FMA v roku 1994.
Napriek všetkým nebezpečenstvám
ich počas rokov totality uchovávali
vo svojich domoch.
NOVICIÁT V NITRE V OHROZENÍ
Sr. Štefánia Bokorová, predstavená ni-
trianskej komunity, vo svojich pamä-
tiach píše o zákernom pokuse režimu
kompromitovať sestry. Ktosi im doru-
čil balík so štvavými letákmi, ktoré
sestra Štefánia hneď spálila. „Na
druhý deň prišla polícia a urobili pre-
hliadku domu, lebo si mysleli, že to
nájdu. Nenašli nič, ale mňa zobrali na
políciu. Vypočúvali ma celý deň. Do-
stala som také dve zauchá, že som vi-
dela iskry. Na hlavu mi dali kožený
vrchnák z písacieho stroja a zaviazali
špagátom na krku. Chceli, aby som sa
priznala, že som tie letáky rozširo-
vala. Keď som tak neurobila, lebo to
nebola pravda, ťahali za ten špagát,
že ma obesia. Vzbudila som si ľútosť
a modlila som sa za všetky moje
sestry a za dobré povolania. Večer
ma zaviezli do nitrianskej väznice na
mužské oddelenie. Vyšetrovanie
trvalo ešte celý týždeň. Ani to väze-
nie nebolo také ťažké, ako to ich re-
vanie, špinavé slová a mužská
prehliadka. Potom ma zaviezli do pra-
covného tábora do Novákov medzi
väzenkyne – prostitútky. Odsúdili ma
na dva roky väzenia,“ napísala sr. Šte-
fánia.
S menšími prestávkami odsedela vo
väzení päť rokov. Bola obvinená z vy-
konštruovaných protištátnych čin-
ností – za zločin prípravy úkladov.
MYSLELI SME, ŽE NÁS HNEĎ
POPRAVIA
Udalosti v Nitre nadobudli rýchly
spád. Predstavené sa rozhodli, že no-
vicky budú skladať sľuby o mesiac
skôr, pretože hrozilo nebezpečen-
stvo, že tie, ktoré nemajú sľuby, budú
musieť poslať domov. Dva mesiace
po sľuboch sa ich pokojný rehoľný
život skončil. Prišiel 29. august 1950,
deň, ktorý zmrazil ich úsmev.
„Niekto“ im prišiel ukradnúť mladosť.
Sr. Hedviga Morávková zachytila
svoje dojmy: „Bola to smutná chvíľa.
Lúčili sme sa so susedmi. Plakali sme
my, plakali aj ľudia. Veľa sme si toho
nebrali, lebo sme si mysleli, že nás
popravia. Civilní žandári boli odme-
raní. V autobuse sme sa cestou mod-
lili a spievali. Snažili sme sa to všetko
brať s vierou. Ružencom sme si do-
dávali sily a odvahy.“
Na fotografiách: staršie sestry – pa-
mätníčky likvidácie komunít FMA
Prosíme čitateľov: príbuzných, zná-
mych či spolurodákov našich starších
sestier, ktorí majú fotografie či spo-
mienky na ne, aby nám napísali na
historia.fma@gmail.com alebo poslali
list na adresu redakcie. Ďakujeme.
na slovensku 70 rokov fma
D B D 2 0 1 0 21
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 21
SOŠ SV. JOZEFA ROBOTNÍKA
Saleziánska Stredná odborná škola
sv. Jozefa Robotníka je školou s vý-
bornou tradíciou, ktorá okrem profe-
sionálneho rastu ponúka aj
zodpovednú kresťanskú výchovu.
Túto jedinú rehoľnú SOŠ na Slo-
vensku založili saleziáni v roku 1991
v Žiline, kde sa nachádza doteraz. Za
ten čas ňou prešlo viac ako 800 vy-
učených absolventov, z toho 270 ma-
turantov. V súčasnosti má 300 žiakov,
ktorým poskytuje úplné stredo-
školské vzdelanie v učebných aj štu-
dijných odboroch. Okrem toho im
ponúka skúsenosť prežívať kres-
ťanskú vieru v saleziánskej spiritua-
lite.
TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ
VYUČOVANIE
Počas teoretického vyučovania zí-
skavajú žiaci nielen kvalitné odborné
vedomosti, ale vzdelávajú sa aj v cu-
dzích jazykoch (anglickom a nemec-
kom). Po úspešnom získaní
výučného listu môžu pokračovať
v štúdiu, ktoré ukončia maturitnou
skúškou. Taktiež majú možnosť po-
kračovať v štúdiu na vysokých ško-
lách príslušných smerov.
Praktické vyučovanie zahŕňa od-
borný výcvik, na ktorom žiaci získa-
vajú praktické zručnosti a učia sa tiež
zodpovednosti a samostatnosti. Od-
borný výcvik v 1. ročníku prebieha
v školských dielňach, v 2. a v 3. roč-
níku si môžu časť vykonať v servi-
soch viacerých automobilových
firiem. Táto možnosť je pre žiakov
školy výbornou prípravou na ľahšie
pracovné uplatnenie po ukončení
štúdia.
ŠKOLSKÝ INTERNÁT
Súčasťou školy je aj školský internát.
Jeho cieľom je výchovná starostli-
vosť v čase mimo vyučovania, ktorú
zabezpečujú saleziáni v duchu pre-
ventívneho systému dona Bosca.
V súčasnosti je v ňom ubytovaných
cca 100 chlapcov z celého Slovenska.
Tí, čo bývajú v internáte, sa riadia
denným programom. Je v ňom prie-
stor na osobné voľno, záujmovú čin-
nosť, štúdium, vychádzky, ale aj na
modlitbu a svätú omšu. Chlapci tu
aktualita
Hľadáte vhodnú školu pre
syna či vnuka? Nebojí sa
manuálnej práce?
Zaujímajú ho autá? Alebo
by sa rád stal murárom,
maliarom či stolárom?
Zaujímajú ho počítače
a nové médiá? Ak ste aspoň
na jednu otázku
odpovedali kladne, potom
je pre vás SOŠ sv. Jozefa
Robotníka riešením.
Viliam Riško SDB
D B D 2 0 1 022
Škola pre každého chalana
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 22
majú okrem ubytovania a celodennej
stravy možnosť zdokonaliť sa v rôz-
nych činnostiach. Medzi najobľúbe-
nejšie krúžky patria: futbalový,
hokejbalový, cyklistický, volejbalový,
hudobný, počítačový a ďalšie. V zime
využívajú viacúčelové ihrisko na
dvore internátu ako klzisko.
Počas roka sa žiaci zapájajú do špor-
tových podujatí ako futsalová liga
a v spolupráci so Saleziánmi dona
Bosca organizujú tiež rôzne športové
turnaje (hokejbal, futbal, floorbal).
Raz mesačne sa majú možnosť zú-
častniť víkendových podujatí plných
zábavy, práce a putovania prírodou.
Medzi tradičné akcie patrí: zoznamo-
vací výlet pre budúcich prvákov, du-
chovné cvičenia, púť do Šaštína,
štedrá večera, fašiangová zábava,
t anečný kurz, divadlo a mnohé
ďalšie…
ÚSPECHY ŠKOLY
Úspechy a prestíž školy závisia od
úspechov a šikovnosti žiakov. Tým zo
SOŠ sv. Jozefa Robotníka sa darí.
V posledných štyroch rokoch nechý-
bali ani raz na celoslovenskom finále
súťaže Autoopravár Junior Castrol,
kde dosiahli vynikajúce výsledky. Po-
pýšiť sa môžu dvakrát prvým, jed-
ným druhým a jedným tretím
miestom. Okrem toho úspechy nene-
chali na seba čakať ani v odboroch
stolár (Lastovičky v akcii – 2. miesto)
a murár (medzinárodná súťaž Murár
2009 – 3. miesto).
NETRADIČNÁ AKTIVITA
Cez prázdniny organizuje škola v spo-
lupráci so saleziánmi pre chlapcov
druhého stupňa ZŠ atraktívnu akciu
CECHCAMP. Ide o saleziánsky letný
tábor naplnený okrem rôznych hier
a zábav aj nevšedným odskúšaním si
zručností v odboroch autoopravár,
stolár, či murár. (Neverili by ste, ako
vedia siedmaci zvárať alebo rozobe-
rať auto). Jeho cieľom je vzbudzovať
a podporovať technickú zručnosť
mladých ľudí.
UČEBNÉ PROFESIE
Profesie, v ktorých sa na SOŠ sv. Jo-
zefa Robotníka možno vyučiť, sú:
❏ stolár
❏ murár
❏ maliar
❏ autoopravár
❏ mechanik
❏ elektrikár
❏ karosár
❏ lakovník
Navyše škola ponúka možnosť získať:
vodičské oprávnenie skupiny B, C,
zváračský preukaz,
certifikát Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory.
aktualita
Novinka
Graf ik digitálnych médií
Okrem spomínaných učebných pro-
fesií otvára SOŠ sv. Jozefa Robotníka
od školského roku 2010/2011 nový 4-
ročný maturitný odbor! Ten sa bude
zameriavať najmä na spracovanie
videa a zvuku, prípravu do tlače (pla-
gáty, texty…) a tvorbu web stránok
a web dizajnu. Vysokú kvalitu zabez-
pečia profesionálni školitelia aj z TV
LUX a Vydavateľstva Don Bosco. Ab-
solventi tohoto odboru nájdu široké
možnosti uplatnenia najmä v regio-
nálnych a komerčných TV, vydava-
teľstvách a tlačiarňach a reklamných
a IT spoločnostiach.
Kontakt:
SOŠ sv. Jozefa Robotníka
Saleziánska 18
010 01 Žilina
tel.: 041/ 72 456 29
email: sos@sdb.sk
www.sos.sdb.sk
IČO: 00652512
č.ú.:4260026918/3100
D B D 2 0 1 0 23
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 23
Z kuchyne sa ako zvyčajne ozvala
mama: „Je pripravené.“ Jej manžel,
ktorý si čítal noviny, a dvaja synovia,
ktorí sledovali televíziu a počúvali
hudbu, sa hlasno prihrnuli k stolu a
začali netrpezlivo štrngať prí bo -
rom. Mama prišla, ale namiesto chut-
ného jedla dala do stredu stola kôpku
sena. „To je čo?!“ začali sa ponosovať
traja prekvapení chlapi. „Čo sa ti
stalo?“ Mama sa na nich pozrela a po-
vedala: „Takže ste si to všimli? Varím
pre vás už dvadsať rokov a za ten čas
som nikdy nepočula od vás slovo,
ktoré by mi naznačilo, že neprežú-
vate seno.“
Spoločné stolovanie znamená vo
všetkých kultúrach oslavu. Dokonca
aj veľké udalosti v našich životoch
bývajú poznačené osobitným obe-
dom či večerou. Prvé sväté prijíma-
nie, svadba, dokonca aj pohreb sa v
mnohých častiach sveta slávi hosti-
nou. Podobne je to pri dosiahnutí ti-
tulu, športového víťazstva, či pri
stretnutí priateľov. Spoločné jedenie
istým spôsobom „vytvára“ slávnosť,
ba robí z nej priam rituál. Aj preto
sprevádza spoločné jedenie séria
„pravidiel“. Toto všetko bolo kedysi
veľmi úzko spojené s rodinou. Istá
pani spomína s troškou ľútosti:
„Jednou z mojich najkrajších spo-
mienok na detstvo je tá, keď prichá-
dzal môj otec domov z práce. Môj
brat a ja sme ho počuli niekoľkokrát
zazvoniť. Robil to zo zábavy, kým
sa jeden z nás nevybral otvoriť
dvere. Zvyčajne sme boli v kuchyni,
robili sme si domáce úlohy alebo
sledovali televíziu. Ponáhľali sme sa
po schodoch dole, otvorili dvere
a otec vždy hovoril: ‘Ej, ale vám to
trvalo!’ Bol to najkrajší okamih
dňa. A potom sme sedeli spolu pri
stole a on položil mame ruku na ra-
meno so slovami: ‘A viete vy dvaja,
že máte najúžasnejšiu mamu na
svete?’ To bola veta, ktorú s obľubou
opakoval každý večer.“
Aj dnešné rodiny
musia podľa mož-
nosti nájsť posvätný
čas spoločného jede-
nia. Taký čas sa môže
skutočne stať pulzujú-
cim srdcom rodinnej
výchovy, okamihom
hlbokého spoločen-
stva, intenzívneho
šťastia, pretože pozo-
stáva z mnohých dô-
ležitých vecí. Môže to
byť čas dňa, ktorý
budú všetci rešpekto-
vať ako dôležité a ra-
dostné stretnutie. Na
príprave sa môžu po-
dieľať všetci. Malé detaily, ako na-
príklad pekne poskladané obrúsky,
starostlivo pripravený príbor a riad,
kvety či sviečky, to všetko vypovedá
o nežnosti okamihu. Oblečenie, spô-
sob sedenia a ochota poslúžiť môžu
vyjadrovať vzájomnú úctu.
Deti sa od rodičov učia vytvárať spo-
ločenstvo pri stole, čo bude pre nich
v spoločenskom živote rozhodujú-
ce. Spoločné jedenie inštinktívne
vedie ku spolunažívaniu a spoločen-
stvu. Spontánne sa vytvára radostná
atmosféra a ľahko sa tvorí dialóg. Je
úlohou rodičov, aby vytvárali pro-
stredie skutočného dialógu a učili prí-
kladom, že je dôležité komunikovať a
počúvať jeden druhého. Jedným
z najkrajších momentov je hra „čo sa
stalo dnes?“.
Sedieť a v pokoji si spomenúť na dô-
ležité udalosti dáva zmysel a význam
celému dňu. Ak sme mali počas dňa
nejaké ťažké chvíle, deti boli nepo-
slušné alebo sme sa nahnevali, je
vhodné pripomenúť si aj tieto veci,
ale tak, aby to nespôsobilo ďalší hnev
alebo výčitky. Pre deti je uzdravu-
júce, keď zistia, že hnev a hádky pre-
jdú a vzťah ostáva nedotknutý. Pre
mamu a otca sa slávnostná večera
alebo obed môžu stať zásadným oka-
mihom odovzdávania hodnôt, názo-
rov, myšlienok. Pri tom nezabúdame,
že niekedy treba ísť aj „jesť von“, len
dvaja, tvárou v tvár, manžel a man-
želka alebo rodič a dieťa. To je naj-
lepší spôsob, ako znovu objaviť silu
vzťahu. Veď napokon aj Ježiš urobil
a povedal tie najdôležitejšie veci
práve počas obeda alebo večere a ko-
nečný cieľ kresťanov sa tiež nazýva
„večná hostina“.
výchova
Objavme znovu spolunažívanie
Spoločné stolovanie je pre nás ľudí veľmi symbolickou
aktivitou. Je to jedinečný a istým spôsobom posvätný
okamih. Gesto požívania pokrmu sa stáva duchovným:
neživí sa len telo, ale aj duch.
Bruno Ferrero SDB
D B D 2 0 1 024
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 24
D B D 2 0 1 0 25
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 25
Začiatky gymnázia v exile
Rímskokatolícka cirkev prikladala
školám vždy veľký význam. V tejto
tradícii pokračovali i saleziáni na Slo-
vensku. Počas prvej Československej
republiky založili dve školy: gymná-
zium v Šaštíne a filozoficko-pedago-
gický študentát v Trnave. Rok po
ukončení druhej svetovej vojny
vznikla Teologická škola vo Svätom
Kríži – dnes Žiar nad Hronom.
Po udalostiach v apríli 1950 ušla cez
železnú oponu časť generácie mla-
dých saleziánskych klerikov a kňa-
zov. Viacerí z nich si začali klásť
otázku: Ako budeme vychovávať
slovenskú emigrantskú mládež v ná-
boženskom a národnom duchu?
V roku 1959 vznikla iniciatíva vybu-
dovať Slovenský ústav sv. Cyrila
a Metoda v Ríme (SÚSCM). Mal slú-
žiť nielen ako centrum nábožen-
ského a kultúrneho života Slovákov
v zahraničí, ale aj ako ustanovizeň
na výchovu kňazského dorastu. Sa-
leziáni neváhali a oduševnene pod-
porili túto ideu.
Ešte skôr, ako Slovenský ústav sv. Cy-
rila a Metoda začal svoju činnosť,
založila malá skupinka mladých nad-
šených saleziánskych kňazov v škol-
skom roku 1963/64 súkromné Slo-
venské gymnázium. Prvým sídlom
gymnázia sa stala budova pri Kata-
kombách sv. Kalixta a jej prvým ria-
diteľom bol don Ľudovít Macák. Do
SÚSCM sa Slovenské gymnázium pre-
sťahovalo 2. mája 1964. Tam pôsobilo
až do zrušenia v roku 1990. V prvom
školskom roku sa vyučovalo v talian-
skom jazyku a potom už len v slo-
venskom. Študenti pochádzali z roz-
ličných štátov: Juhoslávie, Nemecka,
Kanady, USA, Francúzska, Rakúska,
Venezuely, Juhoafrickej republiky
a niektorí aj z Československa.
Individuálny prístup a vynika-
júce výsledky
Vzhľadom na nižší počet študentov
v triedach sa individuálny prístup
stal nielen frázou, ale aj skutočnos-
ťou. Profesori mohli pracovať oveľa
lepšie a aj intenzívnejšie, učivo dô-
slednejšie vysvetliť a zopakovať, ba
dokonca sa
mohli pri-
s p ô s o b i ť
tempu gym-
n a z i s t o v.
Tento väčší
priestor na individuálny prístup ku
každému študentovi sa odzrkadlil
i na ich výsledkoch. Hlavne na zá-
klade vedomostí zo slovenskej litera-
túry prijímali študentov tohto
gymnázia bez prijímacích skúšok na
univerzitu v Novom Sade (Nový Sad
je hlavné mesto provincie Vojvodina,
dnes súčasť Srbska, a žije tam pri-
bližne 70 000 Slovákov). To, že gym-
názium malo vysokú úroveň,
dosvedčuje aj fakt, že maturitu uzná-
vali bez nostrifikačných skúšok napr.
v USA, Kanade, v bývalej Juhoslávii
i Nemecku.
„Škola mala reálny kontakt s vlasťou,
s najosobitnejšími predstaviteľmi jej
literatúry a kultúry,“ napísal po-
sledný riaditeľ tohto gymnázia v roku
1998 do mesačníka Kultúra. Ďalej
píše: „Škola mala k dispozícii všetky
zväzky Slovenských pohľadov, zvia-
história
Jedinečná slovenská škola
svetového formátu Dejiny
Slovenského
gymnázia v Ríme
Slovenské gymnázium
v Ríme bolo v rokoch
totality jediné na svete, kde
sa vyučovalo aj to, čo
nebolo možné vyučovať na
Slovensku. Počas svojej 27-
ročnej existencie vyslalo
do sveta 159 absolventov
s nádejou, že sa stanú
podnecovateľmi
národného, náboženského
a kultúrneho života
Slovákov v zahraničí.
ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., SDB
D B D 2 0 1 026
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 26
zané ročníky Kultúrneho života, odoberala
Romboid, Kultúru slova, Slovenskú reč… Vlast-
nila všetky diela Hviezdoslava, Sládkoviča, Ku-
kučína, Kráľa, Štúra, Rakovského, Hollého,
nehovoriac o dielach súčasných autorov. Štu-
dijný program zodpovedal najmodernejším eu-
rópskym štandardom. Bolo to humanistické
gymnázium s latinčinou a gréčtinou, filozofiou,
sociológiou, umením, hudobnou výchovou –
teoretickou i praktickou v rámci orchestra.
Medzi vyučovacími predmetmi nechýbala fil-
mológia, taliančina, nemčina a angličtina alebo
chorvátčina. No popri všeobecných programoch
sme sa vždy usilovali pristupovať ku každému
žiakovi podľa jeho nadania a osobných sklonov.“
Z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že v škole
vládla zdravá súťaživosť. Študenti mali záujem
učiť sa aj navyše. Škola pestovala v nás huma-
nistické princípy a pripravovala nás na život
mužov, ktorí dokážu viesť v emigrácii náš národ
či už na poli náboženskom alebo kultúrnom.
V niektorých oblastiach dosiahlo gymnázium
však nižšiu úspešnosť, ako napr. v oblasti ché-
mie, algebry, geometrie, prírodovedných a tech-
nických odboroch. Nevýhodou gymnázia bolo
aj to, že to bolo izolované prostredie. Niektorí
študenti mali naivné a skreslené predstavy
o skutočnom svete. Je to pochopiteľné. Keďže
vyrastali v uzavretom prostredí, vytváralo sa
v nich svojrázne vnímanie reality.
Gymnázium viedli štyria riaditelia a prešlo ním
159 absolventov. Z tohto počtu si asi dvadsať zvo-
lilo kňazskú alebo rehoľnú dráhu a ostatní sa po
skončení štúdia zapojili do národného, nábožen-
ského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí.
Badateľne to pocítili starousadlíci vo Vojvodine
(Srbsko) a Slávónii (Chorvátsko). Napr. študent
Andrej Kuric zo slovenskej dediny Josipovac
v Chorvátsku sa stal predsedom Matice sloven-
skej v Chorvátsku a je aj autorom slovensko-chor-
vátskeho a chorvátsko-slovenského slovníka.
Koniec totality – koniec školy
Po zmenených politických pomeroch na Slo-
vensku, ktoré sa odohrali v novembri 1989, slo-
venskí biskupi prehodnotili niektoré ciele, pre
ktoré vznikol Slovenský ústav sv. Cyrila a Me-
toda, a rozhodli, že Sovenské gymnázium ukončí
svoju činnosť. A tak gymnázium 8. júna 1990 po
27-ročnej činnosti prestalo existovať.
Dejiny školy poznamenali aj smutné udalosti.
Jednou z nich bola tá, keď 12. júna 1960 tragicky
zahynul Ivica Kanisek, bývalý študent gymnázia.
Stalo sa to deň po jeho menovaní za asistenta
lingvistiky na Belehradskej univerzite.
Najviac absolventov pochádzalo zo slovenskej
obce Selenča vo Vojvodine.
história
Petržalská farnosť Povýšenia sv. Kríža oslávila začiatkomroka 20. výročie príchodu saleziánov na toto sídlisko, v tomobdobí nazývané „betónová džungľa“. Saleziáni sem prišli
zásluhou horlivých veriacich. Spomína na to už zosnulý salezián
kňaz Miroslav Kysela v knihe Ostatné domaľuje Boh: „Niektoré
z mladých rodín v Petržalke vraj napísali list otcovi arcibiskupovi
Sokolovi do Trnavy, aby zveril petržalskú faru saleziánom, podľa
možnosti donovi Kyselovi, ktorý je stavebným inžinierom, a preto
by sa mohol postarať aj o zorganizovanie výstavby nového, tak
veľmi potrebného kostola.“
Určitú úlohu v tom zohrala aj možnosť katechizácie rodín, pri kto-
rej sa používala najmä metóda apoštolátu osobných rozhovorov
(duchovné sprevádzanie a vytváranie spoločenstiev).
Príchod saleziánov do Petržalky bol skromný, ale o to radostnejší
a srdečnejší. „Skutočný príchod saleziánov na faru v Petržalke sa
udial v predvečer sviatku svätého Jána Bosca 30. januára 1990.
V ten večer o 18.00 h bola v kostole koncelebrovaná svätá omša.
Naši priatelia a známi nás po svätej omši s radosťou vítali,“ napí-
sal vo svojich pamätiach don Mirko Kysela. Saleziánska komunita,
ktorá si za svojho patróna vybrala sv. Jozefa Robotníka, našla na
začiatok svojej činnosti v Petržalke dobrých spolupracovníkov,
odvážnych veriacich a skromné priestory. Pani Iveta Hlinická vy-
dala o tom nasledovné svedectvo: „Keď sme sa ako mladá rodinka
s jedným dieťaťom presťahovali do novostavby v Petržalke a boli
sme prvýkrát na svätej omši, nepoznali sme nikoho. Prvý deň,
keď prišli salezáni do Petržalky, prišiel otec Mirko po svätej omši
pred kostol a podával nám, veriacim, ruku. Po dvadsiatich rokoch
tvoria farnosť naši priatelia, deti našich priateľov, salezáni, sestry
saleziánky, saleziáni spolupracovníci. Do veľkej miery sa o to pri-
činili práve salezáni. … Niekedy som mala pocit, že som sa dotý-
kala svätosti.“
Saleziáni prišli do Petržalky vychovávať, vzdelávať a šíriť dobrú
náladu. Oratórium bol iba prostriedok, ktorý mal priviesť mládež
k Bohu. Hlavne však prišli učiť ľudí žiť evanjelium a viesť ich ku
Kristovi. Keďže v tom čase bol nedostatok katechétov, rozhodli
sa pre tento účel urobiť intenzívny kurz. Don Mirko Kysela si na
túto udalosť spomína: „Za najdôležitejšiu vec sme pokladali vy-
učovanie náboženstva na všetkých školách, najmä na základných.
Keďže bol veľký nedostatok katechétov, rozhodli sme sa urobiť
intenzívny kurz prípravy katechétov. Na konci kurzu boli v au-
guste písomné a ústne skúšky. Úspešní absolventi dostali od otca
arcibiskupa dokument platný aj pred štátnou správou, že môžu
vyučovať náboženstvo na verejných školách. Absolventov bolo
155, z toho pre Petržalku ostalo 56
katechétov.“
Pôsobenie saleziánov v Petržalke
sa potom veľmi intenzívne roz-
rastalo. Netvárili sa, že objavujú
niečo prevratné, iba sa usilovali
byť stabilnou a životodarnou
oázou na tomto sídlisku.
zk
20 rokov saleziánov v Petržalke
D B D 2 0 1 0 27
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 27
D B D 2 0 1 0
Cieľ na dohľad
Ak stúpame do náročných výšok
a nadlho stratíme z očí výhľad na po-
sledný končiar, ktorý je cieľom našej
cesty, môže sa dostaviť pochybnosť
o úspechu aj o zmysle celej námahy.
Bez tohto výhľadu sa len ťažko kráča
ďalej. Potrebujeme mať kus silnej is-
toty, že ten posledný končiar naozaj
existuje a že naša cesta k nemu
vedie. Potrebujeme, aby občas po-
medzi stromy alebo skaliská, ktoré
nám bránia vo výhľade, zasvietil
aspoň na okamih vrchol vo svojej prí-
ťažlivej kráse.
Výstup na duchovné štíty
V duchovnom živote, na ceste
k Bohu, je podobným spôsobom
podmaňujúca krása Boha a jeho
lásky. Je akoby priťahujúci končiar, za
ktorým sa vydávame na cestu. Pred
nami už išlo mnoho bratov a sestier.
A my sa dozvedáme, že to, čo našli,
nemožno úplne vyjadriť slovami,
treba to zažiť.
Polrok medzi trapistami
Osobne som prijal možnosť vnímať
krásu tejto Božej hory na mieste, kde
je výhľad skutočne priaznivý, zba-
vený mnohých prekážok, ktoré by
bránili zachytiť silu tohto Božieho ob-
razu.
S láskavým súhlasom otca priora Sa-
muela som strávil skoro pol roka
medzi mníchmi v trapistickom kláš-
tore Matky Božej v Novom Dvore
v západných Čechách. Pre mňa ako
kňaza a saleziána, rehoľníka z kon-
gregácie apoštolského života, to bol
zároveň čas sabatického roka, ktorý
nasleduje po rokoch aktívnej práce
v našom poslaní.
Mnísi tohto kláštora, známi svojím
prísnym kontemplatívnym životom,
ma prijali medzi seba ako brata. So
všetkými možnosťami a nárokmi,
ktoré takýto pobyt vyžaduje.
Moje slová sú azda len nedostatoč-
ným vyjadrením radosti a vďačnosti,
ktoré mi prichádzajú ma um pri spo-
mienkach na tieto vzácne chvíle
zaujímavosť
Salezián medzi trapistami
Prežiť pol roka
medzi trapistami
v kláštore Matky
Božej v Novom
Dvore je silná
skúsenosť. Tento rád
patrí od nepamäti
medzi najprísnejšie.
Prísnosť nespočíva
len v striedmosti
životného štýlu, ale
najmä v radikálnom
nasmerovaní života
k Bohu.
Ján Martiška SDB, foto: archív autora
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 28
D B D 2 0 1 0 29
ticha, hlbokej modlitby, každodennej
práce a bratských vzťahov prežíva-
ných s týmito mníchmi.
Život v Božej blízkosti
Posolstvo ich života je veľmi silné.
Boh k nim a cez nich skutočne ho-
vorí. Majú bohatstvo tejto jedinečnej
Božej lásky, ktorá si vyberá svojich
nasledovníkov, aby ich pretvárala
v náročných podmienkach, nepo-
chopiteľných pre dnešný svet.
A milosť tohto skrytého života mod-
litby a práce pôsobí nielen v srdciach
samotných mladých mníchov.
Z tohto miesta sa rozlieva na celú kra-
jinu. A spoločne veríme, že si hľadá
cestu aj za jej hranicami.
Vstávajú oveľa skôr než slnko, o štvrť
na štyri. Keď svet začne ožívať, majú
mnísi za sebou už tretinu svojho dňa,
ktorú zasvätili vnútornému životu. Až
do ôsmej hodiny večer, keď odchá-
dzajú na odpočinok, striedajú prácu
s liturgickými obradmi alebo s chvíľ-
kami modlitby. Veľký dôraz kladú na
vzájomné vzťahy a prácu. V ich ži-
vote nechýbajú ani starosti. Lenže tu
sú jasné priority, jasný smer.
Svojou existenciou, ktorá je naplnená
prácou a modlitbou, mnísi dosved-
čujú, že je možné budovať budúc-
nosť, v ktorej má pokrok svoje
miesto. Duchovný rozmer človeka
však zostáva na prvom mieste.
Kúsok z bohatstva kláštora pre
vás
Čitateľom nášho časopisu chceme pri-
blížiť bohatstvo života mníchov, ktorí
žijú v prísnom mlčaní. Takto môžu ho-
voriť svetu. Sú našimi priateľmi, kto-
rých Boh vybral na túto náročnú
cestu, aby boli jeho prorokmi pre sú-
časnú spoločnosť aj kultúru: majú
svedčiť o tom, čo znamená láska a čo
znamená vernosť tejto lásky.
Môže to byť zároveň ponuka, niečo
ako klopanie Boha na dvere srdca
u tých, ktorí v tejto ceste spoznajú
svoju možnosť žiť podobne zasvä-
tený život.
Listy z Nového Dvora
Spôsob, akým budeme poznávať
život mníchov, je veľmi jednoduchý.
Otec Samuel, prior kláštora, posiela
príležitostne správy zo života bratov
mnohým rodinám, farnostiam aj re-
hoľným komunitám. My chceme tieto
jeho správy – listy – preposielať
v rámci Slovenska ako prílohu
v našom časopise, aby sme viac po-
znali bohatstvo a pestrosť duchov-
ného povolania v Božom ľude.
Podobne ako don Bosco môžeme
mladým naznačovať a predkladať
mnohoraké možnosti povolania
k svätosti a v službe Božiemu kráľo-
vstvu. Jednou z týchto možností je aj
povolanie ku kontemplatívnemu ži-
votu.
Otec Samuel objasňuje význam listov
o živote v ich kláštore: „Píšeme vám,
pretože zodpovednosť, ktorá je nám
zverená a ktorú nesieme tak, ako naj-
lepšie vieme, sa nám nesie ľahšie, ak
sa s ňou podelíme so svojimi pria-
teľmi. Píšeme vám aj preto, lebo
život, ktorý sa rozvíja okolo nás,
môže povzbudiť tých, čo majú viacej
ťažkostí alebo zatiaľ márne hľadajú
vyjasnenie na obzore. Čítajte naše
správy, prípadne nám píšte a zacho-
vajte si priazeň voči nám.“
Jednoducho smerovať k Bohu
Kláštorný život aj samotný kresťan-
ský život spočívajú v jednoduchom
smerovaní našich sŕdc k Pánovi. Ve-
ríme, že aj tieto listy môžu byť účin-
ným posolstvom, ktoré bude viesť
naše srdcia na ceste k Bohu, aby sme
si verne zachovali správny smer.
Z kláštora Matky Božej v Novom
Dvore
zaujímavosť
Poď, ukážem ti miesto, kde mám
svojich veľkých priateľov a kde
je môj nádherný dom.
Tu bývam.
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 29
D B D 2 0 1 030
Deviaty nástupca dona Bosca, don
Pascual Chávez, vyhlásil pri tejto prí-
ležitosti Rok dona Ruu. Tomuto pr-
vému nástupcovi dona Bosca
venujeme aj my počas celého roka
túto stranu.
DONOV BOSCOV NAJVERNEJŠÍ
Pri blahorečení v roku 1972 poukázal
Svätý Otec Pavol VI. v príhovore na
diamanty, ktoré žiarili pod skrom-
ným a pokorným výzorom dona Ruu.
„… bol najvernejší, najskromnejší
a zároveň najhodnotnejší syn dona
Bosca. Z príkladu Svätca urobil školu,
z jeho života urobil dejiny, z jeho pra-
vidiel utvoril ducha, z jeho svätosti
urobil model. Premenil prameň na
potok a z potoka urobil rieku.“
Jeho príbeh sa začal jedným zvlášt-
nym gestom v ďalekej minulosti. Keď
mal 8 rokov, stalo sa, že naťahoval
ruku smerom k donovi Boscovi po
medailónik. Ale don Bosco mu podal
ľavú ruku a pravou naznačoval, že ju
chce rozdeliť na polovicu. „Vezmi si
ju, Miško, vez mi si ju.“
Mnoho rokov kráčal žiak popri svä-
tom vodcovi. Michal Rua začal v ora-
tóriu postupne zmýšľa a konať ako
don Bosco. Neskôr povedal: „Keď
som mohol pozorovať dona Bosca
v jeho najbežnejších chvíľach, robilo
to na mňa väčší dojem, než keby som
čítal náboženskú knihu.“ Táto prí-
tomnosť pri donovi Boscovi nahro-
madila do jeho útleho tela toľko
pozitívnej energie, že mu vydržala po
celý život.
TAJOMNÉ SLOVÁ, KTORÉ SA
VRACAJÚ
V októbri 1852 počas výletu do Bec-
chi na sviatok Panny Márie Ruženco-
vej sa uskutočnila obliečka Michala
Ruu do reverendy. Mal 15 rokov.
Večer prekonal ostýchavosť a spýtal
sa dona Bosca: „Pamätáte sa ešte na
naše prvé stretnutie? Keď som si raz
od vás pýtal medailónik, urobili ste to
zvláštne gesto, ako keby ste si chceli
odrezať polovicu ruky a dať mi ju?
Povedali ste mi vtedy, že my dvaja si
r o z d e l í m e
všetko na polo-
vicu. Čo ste tým
chceli povedať?“
A don Bosco mu
o d p o v e d a l :
„Milý Michal…
čím budeš
starší, tým to
budeš viac chá-
pať. My dvaja si
v živote všetko
rozdelíme na po-
lovicu. Bolesti,
starosti, radosti
a všetko ostatné
budeme mať
spoločné.“ Don
Bosco ho týmito
jednoduchými
slovami urobil
svojím univer-
zálnym dedi-
čom.
Prvý magister
novicov, don
Giulio Barberis, bol od dona Ruu
mladší o desať rokov a 49 rokov žil po
jeho boku ako žiak, spolubrat a dô-
verný priateľ. V procese blahoreče-
nia dosvedčil: „… jeho úsilím bolo
vždy sa prispôsobiť úmyslom dona
Bosca a zriekať sa vlastných vízií
a mienok. Hneď, ako sa dopočul, že
don Bosco chce založiť kongregáciu,
zložil sľub poslušnosti ako prvý.“
rok dona Ruu
V to smutné ráno 31.
januára 1888, keď zomrel
jeho milovaný otec don
Bosco, prevzal na svoje
plecia vedenie Saleziánskej
spoločnosti. Stal sa prvým
nástupcom
charizmatického svätca,
ktorý si ho osobne celého
získal. V apríli 2010
uplynie sto rokov od
momentu, keď aj on, don
Michal Rua, odišiel do
večnosti.
Premenil prameň na potok
a potok na rieku Pascual Chávez Villanueva, upravil rhsdb
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 30
Don František Kollár sa narodil 4.
decembra 1913 v Špačinciach
v mnohodetnej rodine. Dve z jeho
sestier vstúpili do rehole Dcér svä-
tého Františka. Ako pätnásťročný
nastúpil na saleziánske gymnázium
v Šaštíne. Spolužiakmi mu boli aj
jeho neskorší spolubratia don An-
drej Dermek (+ 2003) a don Štefan
Sandtner (+ 2006). V roku 1933
vstúpil do noviciátu
v Hronskom Beňadiku
a 31. júla 1934 zložil
prvé rehoľné
sľuby. V Trnave
potom 23. júla
1938 zložil sľuby
doživotné. Ako
technický typ
sa v Trnave
prejavil pri
údržbe domu,
keď za chodu vy-
menil všetky po-
istky vo veľkej
budove. Teologické
štúdiá absolvoval v Ta-
liansku a 29. júna 1943 bol
vysvätený za kňaza. Vrátil sa však
chorý. Pôsobil najprv v Bratislave
na Trnávke, potom na Miletičovej
a zároveň študoval matematiku
a kreslenie. Provinciál chcel mať
z neho stavebný dozor nad stav-
bami saleziánskych domov. Kvôli
zdraviu však nemohol v štúdiu po-
kračovať. V auguste 1948 sa stal ka-
techétom v saleziánskom dome
v Topoľčanoch. S oratoriánmi tam
nacvičoval divadelné predstavenia.
Tu ho zastihla barbarská noc roku
1950. Po internovaní v Podolínci sa
dostal na nútené práce v Čechách.
Po prepustení v januári 1953 sa vrá-
til do rodných Špačiniec a pomáhal
mame pri práci na hospodárstve.
Neskôr dostal možnosť ísť na dva
roky pracovať do baní, aby sa
potom mohol vrátiť do pastorácie.
Pracoval tak v jáchymovských urá-
nových baniach ako elektrikár. Od
15. augusta 1959 dostal pastoračné
miesto do Svätého Antona, no ešte
v októbri ho preložili za farára do
Brodského. Tam si získal nielen
miestnych veriacich, ale aj obyvate-
ľov susednej moravskej obce
Lanžhot. V Lanžhote bol
ako doma. Jeho ďal-
šími pôsobiskami
boli Dolné Ore-
šany a napokon
Pezinok. Tu sa
stal direktorom
Charitného do-
mova (CHD),
no najprv bol
vedúcim vý-
stavby novej
budovy, ktorú
jeho zásluhou do
dvoch rokov sko-
laudovali. Po rokoch
pôsobenia v Pezinku ho
riaditeľ Ústrednej charity na
Slovensku za veľmi nepríjemných
okolností preložil 20. januára 1989
do CHD v Beckove. Nebol tam ani
pol roka. Súhlasil totiž s tým, že
pôjde vypomáhať na blumentálsku
faru v Bratislave. Tu pôsobil od júna
1989. V roku 1996 sa vrátil do Cha-
ritného domu v Pezinku už ako dô-
chodca. Mal 82 rokov. Ako kňaz
vypomáhal, pokiaľ mu sily stačili.
V máji 2004 sa presťahoval do sale-
ziánskeho domu v Hodoch. Pre po-
trebnú zdravotnú starostlivosť ho
začiatkom jesene roku 2009 prijali
do CHD v Beckove. Tu strávil po-
sledné mesiace života. Svoju dušu
odovzdal Bohu 27. novembra 2009.
* 4. decembra 1913 Špačince
† 27. novembra 2009 Beckov
František Kollár
sa l e z i án kňa z
Pozývame vás do
Tehličky pre Keňu
Prostredníctvom konkrét-
nych aktivít upriamujeme
pozornosť na problémy ži-
vota najmä detí a mládeže v kra-
jinách tretieho sveta
a vedieme k budovaniu so-
lidarity i spoluzodpovednosti za osudy
iných.
V minuloročnej Tehličke pre Sudán (2009),
do ktorej bolo zapojených vyše 220 škôl
a organizácií v 110 mestách a obciach ce-
lého Slovenska, sme vyzbierali viac než
70 000 EUR. Hlavná časť tejto sumy smero-
vala do Juby v južnom Sudáne na výstavbu
školy. V nadväznosti na Tehličku sme po-
kračovali v pomoci Sudánu projektom
Adopcia tried: školy, organizácie, podniky
i jednotlivci si môžu „adoptovať“ sudánsku
triedu a takto pokračovať v podpore ta-
mojších detí a mládeže.
Tehličku v roku 2010 venujeme Keni, pre-
dovšetkým „deťom z ulice“ v hlavnom
meste Nairobi. Hlavná časť verejnej zbierky
pôjde na podporu ich vzdelávania a vý-
chovy v centre Bosco Boys. V súčasnosti
tam pôsobia aj dve slovenské misijné dob-
rovoľníčky.
Do Tehličky pre Keňu sa môžu prihlásiť
školy, farnosti, združenia, podniky atď.
Prihlášku si možno stiahnuť na
www.savio.sk a vyplnenú
treba poslať na adresu:
SAVIO o.z., Miletičova 7,
821 08 Bratislava.
Bližšie informácie na
tehlicka@savio.sk
alebo tel.č.: 02/556 404 09, 0910 123 579.
5. ročník
celoslovenského
podujatia Tehlička
v pôstnom období
roku 2010
D B D 2 0 1 0 31
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:26 Stránka 31
M I S I A
SL OV E N S K Í SA L E Z I Á N I VO SV E T E
Jedinečná kniha o sloven
ských saleziánskych misi
onároch
Sugestívne a dramatické príbehy skúseného reportéra Petra Kubínyiho
umocnené emocionálnymi fotografiami uznávaného fotografa Alana Hyžu.
Príbehy a fotografie získali v roku 2009 niekoľko prestížnych novinárskych
ocenení.
MI S I A – kniha, ktorá by nemala chýbať vo vašej knižnici
V predaji od 16. februára
2010
cena: 79 EUR
248 strán, formát 220 x
285 mm,
pevná väzba, slovensko
-anglické vydanie
Záväzne si objednávam ....... ks knihy MISIA.
Meno a priezvisko ......................................................................................................................
Ulica a číslo .................................................................................................................................
Obec .................................................................................PSČ...................................................
Vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2
Tel.: 02/555 749 92, e-mail: objednavky@donbosco.sk
www.donbosco.sk
Záväzná objednávka:
K zásielke účtujeme poštovné
DBD-01-2010:DBD-01-2010 22.1.2010 12:27 Stránka 32
