ROČNÍK XXXI.6/2000
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
NAŠE DIELA: BANSKÁ BYSTRICA
AKO DON BOSCO: OCKO, MAMA, ...
MISIE: SVET ISLAMU
6-BOSCO 27.10.2000 15:51 Stránka 1
Bez askézy nie sme schopní altru-
izmu. Iba človek, ktorý vie, čo
chce a vedome preto každý deň aj
niečo urobí, má nádej, že to raz
dosiahne.
Don Bosco nebol priateľom mi-
moriadnych asketických úkonov
ako sú hladovky, bičovanie sa, ce-
lonočné bdenia a podobne. Žil a aj
svojim nasledovníkom odporúčal
askézu všedného dňa - verne si pl-
niť svoje stavovské a kresťanské
povinnosti, usmievať sa aj napriek
únave, všímať si najprv potreby
iných a až potom svoje vlastné.
Skúsme aj my znovu vstúpiť do je-
ho školy. Ak sa staneme náročnej-
šími na seba a zameriame svoju
askézu na vytváranie väčšieho
priestoru pre Boha (adorácia) i na
ochotnú, radostnú pozornosť na
potreby iných (altruizmus), po-
tom obstojíme ako kresťania aj v
dnešnej náročnej dobe. Súčasná
kultúra nás nielenže nepremôže,
ale sami sa staneme nositeľmi no-
vej kultúry života a prameňmi ži-
vej vody pre svoje okolie.
Radostný zážitok, že je to možné
a že táto cesta naplní srdce člo-
veka viac ako akákoľvek forma
konzumizmu, vám všetkým zo
srdca praje a vyprosuje
Správy 4
Naše diela
Banská Bystrica 8
Listy
Keď vystrieš ruky 11
Aktualita
Saleziánsky bulletin vo svete 12
Mariánske zvony
Žena s ekumenickým srdcom 13
Mariánske zvony
Zlomená ruža 15
Mariánske zvony
Združenie za čias nástupcov dona Bosca 18
Mariánske zvony
Don Boscove izbičky 19
Mariánske zvony
Modlitba za ľudstvo 20
Aktualita
Fórum 2000 21
Interview
Peter Bučány 22
Ako Don Bosco
Ocko, mama, nechajte ma snívať 24
On line
Internet - čo to je? 26
Misie
Svet islamu 28
Redakcia
Naši novokňazi 30
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 07/50231 340, 311
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Východoslovenské tlačiarne, a. s., Košice
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donboscodnes.sk dbd@donbosco.sk
obsah
6/2000
ROČNÍK XXXI.
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
P
et
er
B
uč
án
y
váš brat Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: Peter Bučány
DRAHÍ PRIATELIA DONA
BOSCA A PODPOROVATELIA
JEHO DIELA,
čas beží neúprosne vpred vo svo-
jom kolobehu a my opäť stojíme
na prahu nového cirkevného ro-
ku. Ako prežijeme tohtoročný ad-
vent? Je to advent Veľkého
jubilea, advent milostivého roku,
v ktorom sme sa očisťovali od
chýb minulosti a získavali sme
posilu pre vstup do tretieho tisíc-
ročia kresťanstva na zemi. Ako
prípravu na tohtoročné Vianoce
vám ponúkam tri slová, tri poj-
my. Ich uskutočňovanie by moh-
lo byť naším spoločným advent-
ným programom. Všetky tri sa
začínajú písmenom „a“. Sú to slo-
vá veľmi konkrétne a hlboké. Ak
budeme o nich uvažovať a uvá-
dzať ich do svojej každodennej
praxe, môžu byť pre nás nielen
dobrým adventným programom,
ale aj celkom konkrétnym ovo-
cím Veľkého jubilea.
Prvé slovo je ADORÁCIA.
Adorácia je postoj obdivu a úžasu
tvárou v tvár voči Božiemu majes-
tátu. A je to ten najsprávnejší po-
stoj, aký človek môže a má zaujať
k Bohu. Veď skrze Ježiša Krista sa
nám Boh dáva poznať nielen ako
všemohúci tvorca vesmíru, ale aj
ako milujúci Otec, ktorý túži po
naplnení a šťastí každého človeka.
Preto prvou úlohou človeka je
mať čas pre Boha. Spoznávať jeho
tajomstvo a dať sa ním prenikať.
Iba človek hľadajúci Boha a otvá-
rajúci mu svoje srdce je na správ-
nej ceste.
Súčasná kultúra nepopiera Božiu
existenciu, ale Boh je pre ňu málo
zaujímavý. Človek sa dal opantať
toľkými reálnymi i domnelými po-
trebami, že na Boha nemá čas.
Najmä mladí sú priam fascinova-
ní novotami zo sveta techniky. Je
im ľúto tratiť čas, keď sa možno
zabávať - a preto nemajú čas na
modlitbu, nechce sa im uvažovať
o zmysle života.
Adorovať znamená vrátiť vo svo-
jom živote Bohu prvé miesto.
Vymaniť sa zo zotročujúceho
tempa a naordinovať si každý
deň čas potrebný na modlitbu,
na stretnutie s Ježišom v Božom
slove a v Eucharistii. Len ak sa
dáme vedome prenikať Božou
mocou, ak si nájdeme čas pre ne-
ho, môžeme žiť ako Božie deti.
Druhé slovo je ALTRUIZMUS. Je
to pojem, ktorý sa vytratil z bež-
ného slovníka i z našej praxe.
Altruizmus znamená zaujímať sa o
iných ľudí a veľkodušne im slúžiť
aj na úkor vlastných záujmov.
Altruizmus je prirodzeným dô-
sledkom adorácie. Tak ako prvé a
najväčšie prikázanie znamená
milovať Boha nadovšetko a blíž-
neho ako seba samého, aj prehl-
bovanie vzťahu k Bohu nás vedie
k opravdivej kresťanskej láske.
Robí nás schopnými obetovať sa
pre iných bez zatrpknutosti a po-
citu prehry.
Je to postoj vyslovene kresťanský,
ktorý je veľmi sympatický ale aj
náročný. Najmä dnes, keď sa za
všetko platí alebo očakáva finan-
čná protihodnota. Dokážeme
vzdorovať súčasnej neokapitalis-
tickej mentalite, ktorá vidí v blíž-
nom iba konkurenta, ktorého tre-
ba predbehnúť alebo potenciál-
neho zákazníka, ktorého si treba
získať?
Kristov postoj k človeku pozná-
me z mnohých miest v evanjeliu.
Hádam najkrajšie je podaný v
príbehu o milosrdnom samaritá-
novi, ktorý dokázal poslúžiť cu-
dziemu človeku, i keď ho to stálo
čas a peniaze.
Ak dokážeme v sebe aj my znovu
oživiť tento postoj, ktorý bol taký
samozrejmý pre našich starých
otcov a staré mamy, budeme mat’
z toho osoh v prvom rade my sa-
mi, ale i spoločnosť, v ktorej žije-
me. Bez ľudí, schopných obeto-
vať sa, bez altruistov, sa svet me-
ní na džungľu a život sa stáva ne-
znesiteľným.
Tretie slovo je ASKÉZA. Znamená
sebaovládanie, náročnosť voči se-
be. Askéza umožňuje adorovať.
D BSLOVO NA ÚVOD
6-BOSCO 27.10.2000 15:51 Stránka 2
■■ Bratislava■■
Koncom septembra sa v našom hlavnom meste uskutočnil celoná-
rodný Eucharistický kongres, ktorý bol skutočným vyvrcholením
Jubilejného roka 2000. Aj naše saleziánske domy boli naplno zapoje-
né do jeho organizovania. Na Miletičovej sa v rámci kongresu usku-
točnilo stretnutie a program pre deti a mládež. Program začal v sobo-
tu 23. septembra o štvrtej poobede privítaním a úvodnou katechézou
pre deti, ktoré sa začali schádzať do kostola. O piatej začala detská
svätá omša, ktorú v úplne zaplnenom kostole celebrovali mnohí prí-
tomní kňazi. Liturgickú slávnosť spestrovali dva veľké mládežnícke
zbory a tiež veľmi živá homília pre deti. Svätá omša pokračovala ado-
ráciou a po nej nasledoval program na nádvorí pred kostolom, kde
bolo pripravené občerstvenie, duchovné piesne a záverečný ohňostroj. Chceme poďakovať saleziánskym študentom te-
ológie i všetkým organizátorom a priaznivcom, ktorí zabezpečili pre deti taký pekný a hodnotný program.
EUCHARISTICKÝ KONGRES
V saleziánskom dome na Miletičovej v septembri nastala nová situácia. Tak
ako v iných domoch, aj tu klesol počet spolubratov po rôznych presunoch a
odchodoch na misie. Práce je však napodiv stále viac. Preto sa bratia roz-
hodli lepšie zorganizovať svoje sily a viac zjednotiť všetkých, ktorí sú ochot-
ní zapojiť sa do pastoračnej práce v miestnej farnosti. Výsledkom je ustano-
venie pastoračnej rady, ktorá zasadá každý mesiac. Jej členmi sú všetci ani-
mátori, vedúci a katechéti zodpovední za rôzne sektory: za faru, oratórium,
mládežnícke stredisko, vyučovanie náboženstva, zbory, Coo, krúžky, a rôzne
záujmové skupiny. Spolu ju tvorí okolo 50 členov. Úlohou rady je spoločne
koordinovať a plánovať všetky aktivity vo farnosti, zlepšiť informovanosť me-
dzi jednotlivými zložkami a zjednocovať všetky apoštolské sily na spoločnom
projekte farskej pastorácie.
ZALOŽENIE PASTORAČNEJ RADY
MISIJNÁ VÝPRAVA NA SIBÍR
16. augusta a 5. septembra odišli na
jeden rok na misiu do Aldanu v
Jakutsku ďalší laickí dobrovoľníci,
ktorí počas nasledujúceho roka bu-
dú apoštolovať a vypomáhať na tých-
to dvoch misiách, ktoré vedú sloven-
skí saleziáni. Počas svätých omší,
ktoré sa konali v deň odchodu v pro-
vinciálnom dome na Miletičovej zloži-
li dobrovoľníci misijný prísľub na je-
den rok a prijali posvätené misijné
kríže a medaily. Na misiu na Sibír tak
odišlo spolu osem laických dobrovoľ-
níkov: Mariana Manišová, Eva Kraj-
čovičová, Monika Račáková, Gabika
Svrčková, Jozef Gregor, Katka Da-
ďová, Peter Takáč, Roman Frič, a dva-
ja saleziáni: Peter Bicák a František
Špánik. Niektorí z týchto dobrovoľní-
kov už odchádzajú na druhý ročný
pobyt v týchto misiách a jedna dob-
rovoľníčka tam ide dokonca po tretí-
krát. Sprevádzajme modlitbami i vše-
strannou pomocou týchto našich šíri-
teľov evanjelia.
V areáli parku saleziánskeho ústavu v
Hodoch pri Galante sa uskutočnilo 9.
septembra stretnutie mládeže Brati-
slavsko–trnavskej arcidiecézy s otcom
arcibiskupom Jánom Sokolom a s jeho
pomocnými biskupmi. Program sa začí-
nal v sobotu v ranných hodinách spe-
vom a úvodným pozdravom. Ďalej na-
sledovalo predstavovanie účastníkov,
svedectvá zo života, formačná prednáš-
ka, pantomíma a dialógy v skupinách na
rôzne témy. Počas dňa bola vo veľkom
stane vyložená Oltárna sviatosť ku po-
klone a tiež bola možnosť pristupovať
ku sviatosti zmierenia. O pol piatej sa
všetci zišli na slávnostnej svätej omši,
ktorej predsedal otec arcibiskup. Toto
podujatie sa v Hodoch konalo už po tretíkrát a prekonalo obidve predchá-
dzajúce nielen v počte účastníkov (asi 1800 mladých), ale aj v programovej
časti. Organizačný tím i mladí pripravili naozaj radostné rodinné stretnutie ot-
cov s deťmi.
■■ Hody pri Galante■■
NÁDEJ 2000
5D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
D BDOMA A VO SVETE
■■ Žilina■■
DEŇ PROVINCIE
V rámci celonárodnej šaštínskej púte na slávnosť
Sedembolestnej Panny Márie sa v priestoroch baziliky uskutoč-
nilo aj stretnutie miništrantov a ich Jubileum. Miništranti sa za-
čali schádzať v sobotu ráno o ôsmej a po zaregistrovaní sa hneď
zapojili do miniolympiády, kde súťažili v rôznych veselých dis-
ciplínach. O desiatej sa všetci presunuli do baziliky, kde mali
spoločnú duchovnú obnovu a možnosť pristúpiť ku sviatosti
zmierenia. Po obnove sa zoradili do dlhého sprievodu a po sláv-
nostnom vstupe začala svätá omša, ktorú pre nich slúžili viacerí
prítomní kňazi. Po svätej omši a záverečnom obede sa mohli za-
pojiť do ďalších mládežníckych programov púte. Na tomto pek-
nom stretnutí sa zúčastnilo okolo 300 miništrantov prevažne zo
západného a severného Slovenska. Organizátor tohto poduja-
tia, Rada miništrantského hnutia, týmto stretnutím zakladá novú
tradíciu a chce ho odteraz organizovať každoročne v septembri
JUBILEUM MINIŠTRANTOV
■■ Šaštín■■
MINIFESTA
Na púti ku Sedembolestnej v Šaštíne sa každoroč-
ne v hojnej miere zúčastňuje aj mládež. Program
pre mladých pútnikov bol tohto roku zabezpečený
osobitne v rámci minifesty – sviatku mladých.
Stretnutie mládeže sa začalo v sobotu o sedem-
nástej hodine tak ako vždy na vnútornom nádvorí
kláštora. Na pódiu sa vystriedali skupiny z viace-
rých miest so svojím programom a hudobnými
vstupmi. Po zotmení však všetkých zaskočil silný
dážď, takže sa museli presunúť do baziliky a na prí-
zemné chodby kláštora, čo malo svoju výhodu,
pretože tu sa dalo lepšie diskutovať v skupinkách a
prežívať pekné stretnutia. Program pokračoval s
určitou obmenou v priestoroch baziliky, kde sa na-
pokon uskutočnila aj mládežnícka polnočná svätá
omša. Po nej bola ešte nočná adorácia od druhej
do štvrtej, ktorá ukončila mládežnícku minifestu.
Raz v roku saleziáni na Slovensku prežívajú deň svojej pro-
vincie. Je to veľké stretnutie všetkých spolubratov, na kto-
rom sa môžu spoločne povzbudiť a podeliť o svoje skúse-
nosti. Tohto roku sa deň provincie konal 14. augusta v sale-
ziánskom dome v Žiline. Prišlo naň vyše dvesto spolubratov,
pričom niektorí pricestovali zo zahraničia, kde momentálne
pôsobia. Program začal príhovorom otca provinciála, ktorý
prítomných oboznámil s hlavnými záležitosťami týkajúcimi
sa celej provincie. Pred obedom bola slávnostná svätá
omša a po obede pokračovalo stretnutie neformálnymi roz-
hovormi i príhovormi spolubratov, ktorí sa chceli podeliť o
svoje skúsenosti či predostrieť svoj názor na rôzne veci zo
života provincie. Rodina saleziánov na Slovensku je veľká a
roztrúsená po všetkých mestách, preto pre mnohých bol
tento deň vítanou príležitosťou stretnúť aspoň po roku tých
bratov, ktorí pracujú v iných mestách.
4 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
6-BOSCO 27.10.2000 15:51 Stránka 4
SPOMIENKA NA DONA STREČANSKÉHO
■■ Belgicko■■
POĎAKOVANIE Z RÍMA
■■ Taliansko■■
V marci tohto roku sme si pri-
pomenuli nedožité deväťde-
siate narodeniny saleziána
dona Strečanského. Narodil
sa v Špačinciach pri Trnave.
Po plodnom období práce na
Slovensku v roku 1950 emig-
roval do Belgicka, kde v ro-
koch 1954 – 1980 zhro-
mažďoval mladých sloven-
ských emigrantov z utečenec-
kých táborov do domu v
Ramegnies-Chin. Zabezpečil
im bývanie, stravu i možnosť
pripraviť sa do života štúdiom
alebo vyučením sa v dajakom
remesle. Týmto domom preš-
lo vyše 300 mladých utečen-
cov, ktorým tu umožnili pri-
praviť sa na samostatný život.
Don Strečanský zomrel roku
1985 a je pochovaný na sale-
ziánskom cintoríne vo Far-
niéres v Belgicku. Práve tu si
prišla v júni uctiť svojho veľ-
kého dobrodincu aj skupina
Slovákov zo zahraničia, kto-
rým práve don Strečanský
pomohol. Na fotografii je za-
chytený priebeh spomienky
pri hrobe dona Strečanského
vo Farniéres.
Na obrovskom teritóriu Ruskej federácie pôsobia saleziáni už vo via-
cerých mestách. Je povzbudzujúce vidieť, že sú medzi nimi aj spolu-
bratia zo Slovenska. Jedným z nich je mladý slovenský salezián
Patrik Mock. Po skončení teológie odišiel v júni 1999 najprv do
Bieloruska a 15. augusta 1999 už ako mladý kňaz do Ruska, do mes-
ta Rostov na Done, kde v súčasnosti pôsobí. Saleziáni v tomto mes-
te za pomoci zahraničných príspevkov postavili dom a rozbiehajú
svoju činnosť. Rostov má asi 1,5 milióna obyvateľov, je tu veľa škôl a
mládeže. V dome už funguje oratórium, o ktoré je zo strany detí ob-
rovský záujem. Popri hrách prebiehajú aj stretnutia a besedy na rôz-
ne témy. Traja prítomní saleziáni tu majú množstvo práce. Miestni
obyvatelia sú veľmi srdeční, priateľskí a so záujmom sledujú rozbie-
hajúce sa aktivity saleziánov. Tí by chceli, ak im budú sily stačiť, po-
staviť pri dome aj chrám pre oslavu Boha a pre väčšie duchovné
dobro ľudí.
■■ Rusko■■
S NÁMAHOU, ALE STÁLE DOPREDU
Od Pápežskej rady pre duchov-
nú správu emigrantov a turiz-
mus došiel pre saleziánov v
Bardejove list tohto znenia:
„Dôstojný pán Bešenyei, len čo
sa skončili jubilejné oslavy
emigrantov a vysídlených,
chcem Vám prejaviť, čo najsr-
dečnejšiu vďaku za Vašu spolu-
prácu na ich prevedení a na or-
ganizácii jubilejnej púte sloven-
ských Rómov. Prosím Vás, aby
ste tlmočili moju vďaku všet-
kým Rómom, ktorí sa zúčastnili
na púti a svojou účasťou obo-
hatili všetkých počas jubilej-
ných dní. Bolo dojímavé vidieť
zhromaždené pospolu najroz-
ličnejšie skupiny, ktoré prišli do
Ríma, ako rozdávali svoje krás-
ne a bohaté hodnoty. Je mojím
želaním, aby spoločenstvo a
všeobecnosť Cirkvi, čo sme
okusovali cez oslavy na Ná-
mestí sv. Petra prinieslo bohaté
ovocie a stalo sa prameňom si-
ly v evanjelizačnom pláne róm-
skeho ľudu. Spolu s obnovením
mojej vďaky využívam príležito-
sť, aby som Vám prejavil úctu.V
Pánovi oddaný arcibiskup
Stephen Fumo Hamao“
7D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
■■ Levoča■■
Za týmto názvom sa skrýva
veľmi pekné podujatie, zame-
rané na podporu duchovných
povolaní, ktoré organizujú
popradskí saleziáni každoroč-
ne na konci prázdnin na
Mariánskej hore v Levoči.
Tohto roku sa Bodka konala 1.
septembra. Zúčastnili sa jej
chlapci zo stredísk z východ-
ného Slovenska. Heslom ce-
lého podujatia bol evanjeliový
výrok: „Ako mňa poslal Otec,
tak ja posielam vás.“ Podu-
jatie začalo kvôli nepriazni po-
časia v miestnej telocvični,
kde prebehol doobedňajší for-
mačný program s možnosťou
pristúpiť ku sviatosti zmiere-
nia. Poobede sa účastníci pre-
sunuli do baziliky na Marián-
skej hore, kde počas svätej omše vysvätil otec biskup Andrej Imrich dvoch mladých saleziánov; Mikuláša Kováča
za kňaza a Jozefa Motýľa za diakona. Saleziánski chlapci takto už tradične ukončujú letné prázdniny pri Panne
Márii v Levoči a od nej si vyprosujú posilu do nového školského roka.
BODKA ZA PRÁZDNINAMI
■■ Poprad■■
Sherido je mladá rozvíjajúca
sa gospelová kapela, ktorá
vznikla veľmi spontánne za-
čiatkom minulého školského
roka v saleziánskom oratóriu
Úsmev v Poprade. Iniciátorom
a povzbudzovateľom kapely je
saleziánsky študent Juraj
Kovaľ. Sherido hráva klasické
mládežnícke piesne väčšinou
v rockovom štýle, ale má už aj
dva vlastné „songy“. Prvá ka-
zeta, ktorú nahrali, sa stala v
miestnom prostredí veľmi po-
pulárnou. Kapela spestruje
sväté omše v oratóriu a iné
mládežnícke podujatia. V aprí-
li chlapci vystúpili aj na dos-
kách velického kina s hudob-
no–koncertným pásmom Via
Lucis. Sheriďáci sa stretávajú pravidelne každý týždeň a v popradskom oratóriu sa tešia veľkému záujmu svojich
priaznivcov. Kapelu tvoria v súčasnosti štyria členovia, no ukazujú sa aj nové talenty. Chlapci majú pred sebou
budúcnosť, avšak bude dôležité, za ktorý koniec si ju potiahnu a ktorým smerom sa budú uberať.
HUDOBNÁ SKUPINA SHERIDO
6 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
6-BOSCO 27.10.2000 15:51 Stránka 6
Ani najodvážnejším nenapad-
lo, že v centre socialistického mes-
ta Banskej Bystrice, práve oproti
mramorovému pamätníku so zla-
tou päťcípou hviezdou, bude raz
opäť stáť obnovený mariánsky
stĺp s tou, ktorá počas totality
chránila svoje deti.
Prišiel rok 1989, s ním slobo-
da. Krátko na to, už v roku 1990
na sídlisko Sásová v Banskej
Bystrici prichádzajú traja saleziáni
– don Jozef Gibala, don Štefan
Kovalík a don Tibor Janúch.
Otcom biskupom im bola zverená
novovzniknutá farnosť a mládež
na tomto sídlisku. Začiatky neboli
ľahké. Mali k dispozícii len malý
gotický kostolík v starej Sásovej.
Na „vysoko položenú“ faru sa
chodilo výťahom; presnejšie pove-
dané, saleziáni mali štvorizbový
byt na štvrtom poschodí panelá-
ku, v ktorom jedna izba slúžila
ako farská kancelária. Zabez-
pečovali farskú pastoráciu, vyučo-
vanie náboženstva na školách a
do bytu na Javorníckej začali pri-
chádzať prví chlapci. Tu prebieha-
li stretká, nedeľné oratórium.
Niektorí z nich ešte aj dnes nos-
talgicky spomínajú na otca
Tibora, na prvé „banskobystrické
Valdocco“.
Sídlisko Sásová je síce rozlo-
hou pomerne malé, ale zato drží
slovenský rekord najhustejšie za-
stavaného sídliska na Slovensku.
Žije v ňom do 30 000 obyvateľov.
Je typicky „socialistickým sídlis-
kom“. Našli v ňom ubytovanie tí,
ktorí prišli do Banskej Bystrice za
prácou. Boli to najmä mladé rodi-
ny z rôznych kútov Slovenska
(Orava, Turiec, Horehron, Kru-
pina, Veľký Krtíš, východné
Slovensko). Na jeho území je päť
základných a jedna stredná škola.
Možností na športovanie a kultú-
ru je málo. Saleziáni sa nemajú ke-
dy nudiť, veď na sídlisku podľa
štatistík žije okolo 8 000 mladých
ľudí.
Túžba postaviť saleziánske
mládežnícke stredisko sa po
mnohých ťažkostiach, jedna-
niach, bojoch, hľadaní sponzorov
stala skutočnosťou. Posviacka
nového strediska sa uskutočnila
14. septembra 1997. Pri nej moh-
li saleziáni poďakovať predovšet-
kým otcovi biskupovi Rudolfovi
Balážovi za darovanie veľkého
pozemku pre stredisko, otcovi
Tiborovi Janúchovi za „možné i
nemožné kúsky“ pri získavaní fi-
nančných prostriedkov na stav-
bu, otcovi Jozefovi Gibalovi za
zrealizovanie stavby a mnohým
ďalším dobrodincom, ktorí celé
dielo podporovali.
Po slávnostnom otvorení sa do
nových priestorov nasťahovala aj
„mlaď“ saleziánskej spoločnosti –
bohoslovci SDB. Otec provinciál
rozhodol, že nové stredisko sa sta-
ne okrem iného aj dočasným teo-
logickým študentátom. „Zachra-
ňovať“ sídlisko nastúpilo 12 štu-
dentov a 5 kňazov. Predstaveným
novej komunity sa stal don Ján
Zauška.
Jadro strediska tvorí okolo
150 mladých ľudí, ktorí sa poma-
ly zapájajú do činnosti.
Problémami mladých, ale aj síd-
liska sa Sásová nelíši od ostat-
ných miest Slovenska (neúplnosť
rodín, veľká rozvodovosť, prepra-
covanosť rodičov, nedostatok ro-
dinnej výchovy, drogy, alkohol).
9D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
✦ Noví diakoni v roku 1999 ✦ Udelenie akolytátu donom Ernestom Macákom
V neďalekom Zvolene sa ne-
skôr tiež začala tvoriť tajná komu-
nita. Mená ako don Lukáč, don
Rajtar, don Vašek, don Štámec,
don Kocian sa spájajú práve s tý-
mito mestami. V roku 1980 bolo
vo Zvolene založené prvé stredis-
ko spolupracovníkov na Slo-
vensku. Don Štámec, ktorý tu pô-
sobil, sa stal zasa „zakladateľom“
Inštitútu dobrovoľníčok don
Bosca (VDB) na Slovensku.
Niektorí zo spolubratov študovali
na tunajšej Vysokej škole lesníc-
ko-drevárskej a zároveň si robili
rehoľnú formáciu – učili sa byť
„saleziánmi–partizánmi“ v ťaž-
kých podmienkach prenasledo-
vania.
POČAS TOTALITY BANSKÚ BYSTRICU A JEJ OKOLIE
CHARAKTERIZOVAL TVRDÝ BOJ PROTI NÁBOŽENSTVU
A DÔSLEDNÁ ATEIZÁCIA. VLÁDNA GARNITÚRA SA
STAROSTLIVO STARALA O „SVOJE“ MESTO. NO NAPRIEK
VŠETKEJ „STAROSTLIVOSTI“ A POKUSOM ZNIČIŤ REHOLE
NA SLOVENSKU, PREDSA POČAS TOTALITY AJ TU - V
MESTE SNP - ŽILI JEDNOTLIVCI Z RADOV SALEZIÁNOV.
D BNAŠE DIELA
Banská Bystrica
6-BOSCO 27.10.2000 15:51 Stránka 8
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0 11
Je to pocit, ktorý nezažije kaž-
dý človek. Nestačí veriť v Boha,
byť vychovávaný vo viere, chodiť
do kostola v nedeľu a v prikáza-
ný sviatok, modliť sa ráno a
večer. To všetko som robila viac
ako štyridsať rokov, hoci s menší-
mi prestávkami, kedy som si
myslela, že Boh na mňa určite za-
budol.
Prišiel čas, keď som sa dozve-
dela, že neďaleko od nás, v našej
sásovskej farnosti, pôsobia sale-
ziáni. Idete do ich domu na svätú
omšu a zistíte, že hoci je taká ako
inde, niečo je na nej zvláštne.
Zdá sa vám, že ten kňaz je v
niečom iný. Idete druhýkrát, tre-
tíkrát a vidíte, že aj tí ďalší kňazi
sú takí. Pomaly spoznávate sale-
ziánov a začínate cez nich spo-
znávať Boha inými očami. Život
sa mení na niečo krásne.
Saleziánov nevidíte len pred oltá-
rom, ich stretávate vonku, mi-
lých, usmiatych. Láskavým slo-
vom si získavajú srdcia všetkých
veriacich. Zistíte, že za niekoľko
týždňov sa zúčastňujete všetkých
podujatí, ktoré usporadúvajú,
každej svätej omše a že sa túžite
rozprávať s nimi o svojich prob-
lémoch a oni majú pre každého
radu a pochopenie.
Už nemáte len vieru v Boha,
ale začínate svoju dušu vkladať
do jeho rúk. Že to nie sú len mo-
je pocity a skúsenosti, som zistila
na duchovných cvičeniach, ktoré
usporiadali práve saleziáni.
Radosť z toho, že sa môžete
zúčastniť na niečom takom je ne-
opísateľná. Program na celé dni
je stanovený a vy začínate preží-
vať tých pár dní v porozumení,
láske a cítite Božiu milosť.
Spoločné modlitby, prednášky,
rozhovory – to všetko povznáša
človeka nad jeho všedné problé-
my. Aj ústranie, kedy je každý
sám, má svoje čaro. Vtedy som
mala pocit, že keby som vystrela
ruky, dotknem sa neba. Tá nád-
herná príroda, krásne počasie, aj
to bol dar od Pána.
Saleziáni sú ľudia, ktorí mož-
no ani netušia, aké dobro šíria.
Sú skromní, ale láska ktorú roz-
dávajú je taká silná, že sa množí
v tých, ktorým ju dávajú. Naučia
vás nie len žiadať od Pána Boha
to i ono, ale dôverovať mu a po-
čúvať, čo chce od nás on.
Moja vďaka a Pán Boh zaplať
patrí ľuďom, ktorí ma posunuli
dopredu a ukázali mi cestu.
Klára Golecká, Banská Bystrica
Foto: archív redakcie
D BLISTY
Keď vystrieš ruky –
dotkneš sa
neba
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 07/502 31 340
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
Pre saleziánov je však povzbude-
ním otvorenosť a úprimnosť mla-
dých na sídlisku. Mladí úprimne
túžia po pravde, sú citliví na dob-
ro i zlo, nie sú zaťažení predsud-
kami, dokážu si priznať svoje zlé
stránky, príjmu napomenutie.
Toto všetko je možné zohľadniť
pri výchovnej činnosti.
Cieľom sásovských saleziánov
je vytvoriť výchovné jadro, ktoré
by priťahovalo a ľudsky i kresťan-
sky formovalo prichádzajúcich
mladých. Veľkú pozornosť venu-
jú výchove dobrých animátorov a
animátoriek. Deti a mladí majú
možnosť zapojiť sa do tzv. stre-
tiek – výchovných skupín, v kto-
rých sú vedení k slobodnému
prijímaniu pozitívnych morál-
nych a náboženských hodnôt,
učia sa vyzrievať ako plnohod-
notní ľudia. Na stredisku je im
ponúkaná pomoc pri vytváraní si
osobného pohľadu na svet, na ži-
vot a jeho zmysel.
Pre mladších sú otvorené her-
ne, kde môžu tráviť svoj voľný čas.
Majú k dispozícii ping-pong, cal-
cetto, biliard, počítačové hry. Pri
stredisku je zatiaľ jedno asfaltové
ihrisko. Kto prejaví záujem, môže
rozvíjať svoje dary a schopnosti v
rôznych krúžkoch – počítačový,
gitarový, spevácky, divadelný,
športový. Mnohí mladí sa zúčast-
ňujú rôznych výletov, víkendo-
viek na chate v Banskej Belej,
športových a kultúrnych podujatí
(divadlá, akadémie, karnevaly,
spoločenské zábavy pre mla-
dých). Počas leta prebiehajú tábo-
ry, stanovačky, zájazdy, puťáky,
školenia pre animátorov a du-
chovné cvičenia.
Nezabúdame ani na osobný
kontakt s mladými a ich rast vo
viere. Keďže na sídlisku ešte nie je
kostol, sväté omše pre verejnosť
bývajú v našej kaplnke. Je to záro-
veň príležitosť stretnúť sa s ľuďmi
z farnosti, rodičmi chlapcov a diev-
čat, ale aj so samotnými mladý-
mi, z ktorých mnohí sa postupne
učia pravidelnému duchovnému
životu. V tomto školskom roku sa
usilujeme prehĺbiť vieru mladých
aj tým, že sme jeden deň vyhradi-
li viac osobným a duchovným ak-
tivitám. Dôvodom je skutočnosť,
že veľmi veľa mladých, ktorí k
nám prichádzajú, je v nabožen-
skej oblasti ľahostajných. Herňa je
vtedy zatvorená, prebiehajú stret-
ká, svätá omša pre chlapcov a deň
završuje večerná adorácia mla-
dých.
V tomto školskom roku sa no-
vým direktorom bystrickej komu-
nity stal don Anton Červeň.
Jedenásť bohoslovcov odchádza
každé ráno do teologického inšti-
tútu v Badíne pri Banskej Bystrici.
Naši mladí saleziáni majú možno-
sť poznávať a budovať vzťahy s
diecéznymi seminaristami a profe-
sormi. K našej pastoračnej činnos-
ti patrí okrem fary aj starostlivosť
o duchovnú formáciu stredísk
spolupracovníkov (Zvolen, Brez-
no, Čajkov) a starosť o sekulárny
inštitút VDB.
Po niekoľkých rokoch nášho
prežívania saleziánskeho povola-
nia na tomto sídlisku sa nám po-
darilo vytvoriť pekné vzťahy s
mnohými ľuďmi, ktorí nám fandia
a podporujú nás hmotne i du-
chovne, za čo sme im všetkým veľ-
mi vďační. Veríme, že mnohé oča-
kávania, ktoré mali obyvatelia toh-
to sídliska na začiatku, keď sa do-
zvedeli, že sem prídeme, a ktoré
sme nemohli pre rôzne príčiny
hneď splniť postupom času, s po-
mocou Božou, naplníme. Don
Bosco je určite rád, že jeho chariz-
ma žije aj v Banskej Bystrici.
Slávo Švihra SDB, Marián Husár SDB
Foto: archív SDB Banská Bystrica
✦ S deckami na výlete ✦ Program na chate v Banskej Belej
10 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
6-BOSCO 27.10.2000 15:51 Stránka 10
13D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
V knihách s fotografiami umeleckých diel môže-
me nájsť aj starodávne fresky. Napríklad v kostolí-
ku v Smižanoch, kde sa pod plášťom majestátnej
postavy Matky Božej tlačia ľudia každého veku a
postavenia. Takéto obrazy nám jasne naznačujú, že
Panna Mária má nesmierne široké a milosrdné srd-
ce. Jej srdce je dobré, jednoduché, otvorené, nepo-
škvrnené, vľúdne a spolucítiace. Jednoducho preto,
že ona mala v sebe prameň všetkého dobra a pl-
nosť každej milosti. Srdce Panny Márie je svätyňou
Ducha Svätého, teda chrámom božskej trojičnej
lásky. Panenská Matka je žena „nového srdca“ a to-
to srdce je otvorené pre všetky jej deti, ktoré jej
Ježiš Kristus zveril pod krížom na Kalvárii.
Pre tieto vlastnosti jej srdca ju liturgia oslovuje
aj ako „Matka jednoty“. Takto ju vzýval pápež
Pavol VI. a takto ju oslovuje Cirkev, ktorá v nej vidí
spolupracovníčku na veľkom „tajomstve jednoty“,
ktorého základ položil jej Syn svojím vtelením.
Mária – panna a matka – je dokonalým obrazom
jednej a nerozdielnej Kristovej Cirkvi.
Ak Ježiš Kristus prosil svojho Otca, aby „všetci bo-
li jedno“ (porov. Jn 17, 21), tak Panna Mária, Matka
Kristových učeníkov a jednej, svätej, všeobecnej a
apoštolskej Cirkvi, spolupracuje svojím orodovaním
na tom, aby sa uskutočnila táto Ježišova prosba. Pre
Pannu Máriu sú všetci pokrstení synovia Cirkvi aj jej
synovia, ktorých chce vidieť zjednotených.
Západná i východná Cirkev sú svorné v uctieva-
ní Panny Márie a vidia v nej nádherný znak jedno-
ty. Stačí sa len započúvať do prekrásnych titulov,
ktorými ju oslovujú kresťania na Východe i na
Západe: Theotokos, Bohorodička, Trón
Najsvätejšej Trojice, vznešená Pomocníčka Krista,
Kráľovná anjelov, Vychovávateľka Cirkvi, Potešenie
zarmútených, mocná Premožiteľka diabla a ďalšie
stovky a stovky titulov, ktorými ju vzývajú nábožní
kresťania po celom svete.
K titulu Mária – vychovávateľka Cirkvi – Peter
di Blois (zomrel v r. 1204) pripojil tieto slová: „Ježiš
Kristus nechal dočasne Pannu Máriu na zemi, aby
preniesla na učeníkov jasným spôsobom všetky
skúsenosti, ktoré prežívala so svojím Synom a kto-
ré uchovávala dlho vo svojom srdci. Ona vtláčala
do sŕdc veriacich silnú vieru a vrelú lásku ku
Kristovi. Ona viedla ku Kristovi Cirkev bez škvrny
a vrások, tú Cirkev, ktorú jej Kristus zveril a ktorú
ona prijala, aby ju poúčala.“
Žena
s ekumenickým
srdcom
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
MOŽNO VÁS NIEKEDY NAPADLA OTÁZKA,
AKO SA PANNA MÁRIA STAVIA KU
EKUMENICKÉMU HNUTIU. V
NASLEDUJÚCOM ČLÁNKU NÁJDETE
ODPOVEĎ.
D BAKTUALITA
Saleziánsky bulletin
vo svete
Začiatkom septembra sa v španiel-
skom meste León zišli šéfredaktori a
niektorí zástupcovia zo saleziánskych
bulletinov z Európy na formačnom
stretnutí, ktoré organizoval generálny
dom saleziánov. Celkovo sa tu zišlo
28 účastníkov zo 16 krajín. Na našom
európskom kontinente bulletin vy-
chádza v 18 krajinách, teda všade, kde
pôsobia saleziáni. Od Írska cez
Anglicko na západe až po vzdialené
oblasti Ruska na východe, kde sa prá-
ve začína pripravovať jeho vydávanie.
Cieľom stretnutia bola výmena skúse-
ností medzi jednotlivými redakciami
a formácia redaktorov, ktorí bulletiny
pripravujú. Každý z účastníkov pred-
stavil okrem svojho časopisu aj nábo-
ženskú a spoločenskú situáciu vo svo-
jej krajine, čo pomohlo ku lepšiemu
pochopeniu postavenia a ťažkostí jed-
notlivých redakcií. Napríklad chorvát-
ski saleziáni sa okrem neblahého de-
dičstva komunizmu musia boriť aj s
ťažkými následkami nedávneho voj-
nového konfliktu na Balkáne. Zatiaľ
čo bulletiny zo západnej Európy majú
za sebou už dlhú tradíciu, v strednej a
východnej Európe i v balkánskych
krajinách, začali bulletiny znovu vy-
chádzať po nútenej prestávke počas
komunizmu opäť až v deväťdesiatych
rokoch. Redakčné kolektívy v týchto
krajinách sa musia dobudovávať a vy-
lepšovať svoju prácu, k čomu veľmi
prispelo práve toto stretnutie.
Silnou myšlienkou, ktorá tu zaznela,
bola aj skutočnosť jednoty, pretože
všetky redakcie vlastne vydávajú jedi-
ný saleziánsky časopis v saleziánskom
duchu i keď v rôznych jazykoch a po-
dobách. Z obsahu a grafiky každého
časopisu bolo vidieť, že hovorí o mla-
dých ľuďoch, o výchove, optimizme a
o pozitívnom pohľade na svet a na ži-
vot. Spiritualita dona Bosca sa takto ší-
ri po celej Európe a vieme, že tak isto
to je aj na ostatných kontinentoch,
všade, kde saleziáni vydávajú svoje ča-
sopisy.
Hlavný koordinátor stretnutia, don
Vito Orlando z Ríma, vo svojich prí-
spevkoch okrem iného poznamenal,
že pri predstave, že za rok sa medzi či-
tateľov na celom svete rozošle vyše 10
miliónov výtlačkov si musíme uvedo-
miť, aký účinný nástroj šírenia dobra
máme v rukách a o to viac sa snažiť o
jeho skvalitnenie a ďalšie šírenie.
Pedagogika a výchovný systém dona
Bosca môžu aj v dnešnom svete uro-
biť veľa dobra.
Jozef Kupka SDB
Foto: autor
ČASOPIS DON BOSCO DNES JE SLOVENSKOU EDÍCIOU
ČASOPISU, KTORÝ ZAČAL VYDÁVAŤ DON BOSCO UŽ V
ROKU 1877. VYCHÁDZA PO CELOM SVETE V 53 NÁRODNÝCH
VYDANIACH, 22 JAZYKOCH A ROČNOM NÁKLADE CEZ 10
MILIÓNOV VÝTLAČKOV.
12 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
6-BOSCO 27.10.2000 15:51 Stránka 12
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Zlomená
ruža
Bola prekrásne zlatožltá
jeseň. Babie leto, aké u nás
býva raz za sto rokov. Rána
už boli mrazivé, ale cez obed
a popoludní sa zubaté slnko
nádherne usmievalo. Plným
priehrštím rozdávalo svoje
teplé lúče na krajinu, akoby
tušiac, že jeho vláda sa čos-
koro skončí a ono samo sa
ponorí za nízky zimný hori-
zont. Zo stromov tichučko
padalo zlaté lístie. Niektoré
stromy už boli skoro nahé a
vytŕčali do azúrovej oblohy
holé, obnažené konáre. Lasto-
vičky už dávno odleteli do
teplých krajov. Len kŕdle
vrabcov sa neustále preháňa-
li po nemocničnom parku a
svojím škrekľavým hlasom
sa navzájom bili o posledné
lietajúce mušky.
Na chodbách a izbách ne-
mocnice vládlo posvätné ti-
cho. Pacienti i ošetrujúci per-
sonál rešpektovali veľký ná-
pis na stene – Ticho pomáha
liečiť! Rozprávali sa pološep-
tom, chodili po špičkách a
vzorne dodržiavali prevádz-
kový režim psychiatrického
oddelenia nemocnice. Len zo
štvorky bolo občas počuť zú-
falý ľudský výkrik. Ležal tam
spútaný jeden ľudský osud, v
podobe staršej, opustenej a
nervovo zrútenej ženy.
Mobilní pacienti sa občas
prechádzali po dlhej nemoc-
ničnej chodbe. Boli to väčši-
nou starší ľudia, ale jedného
dňa som medzi nimi uvidel
nádherné čiernovlasé dievča.
Bola neobyčajne krásna. Ako
vystrihnutá z dnešných fareb-
ných magazínov. Tmavé vlasy
občas zakrývali ešte tmavšie
oči, v ktorých sa ukrýval aký-
si hlboký smútok. Podobala
sa na ružový puk tesne pred
TAK MÁLO ŽIADA ĽUDSKÁ LÁSKA NA ZAČIATKU, A TAK
STRAŠNE VEĽA PÝTA NA JEJ SAMOM KONCI. NAJPRV
MALÉ MEDOVNÍKOVÉ SRDIEČKO, A POTOM SAMO
VEĽKÉ SRDCE ČLOVEČIE! VARI JE TO JEJ KRUTÝ OSUD
ALEBO KRÁSNE POSLANIE? KTOVIE! SKUTOČNEJ,
PRAVEJ LÁSKE SA ZLE SNÍVA A ŽIJE VO VATE.
15D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 014 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Aj luteránska viera, ktorá má
silné výhrady k mariánskej úcte
katolíkov a pravoslávnych, musí
sa snažiť odhaliť biblický základ
postavy a činnosti Panny Márie.
Martin Luther vo svojom
Komentári k Magnifikat vidí v
Panne Márii stvorenie najviac
otvorené milostiam Ducha
Svätého. Napísal: „Aby sme po-
chopili tento posvätný hymnus
chvály v jeho štruktúre, treba
podotknúť, že Panna Mária vy-
chádza zo svojej vlastnej skúse-
nosti, keďže ju osvietil a vyučil
sám Duch Svätý. Keď osobne za-
kúsila, že Boh urobil v nej veľké
veci, hoci bola malá, bezvýznam-
ná, úbohá a opovrhovaná, Duch
Svätý ju priviedol k tomuto hl-
bokému poznaniu, že Boh je ta-
ký veľký Pán, že nerobí nič iné
iba dvíha to, čo je nízke a po-
nižuje to, čo je vysoké, skrátka,
môže rozdrviť to, čo je vytvore-
né a vytvoriť to, čo je rozdrve-
né.“
Môžeme povedať, že proroc-
tvo v Magnifikate „blahoslaviť ma
budú všetky pokolenia“ (Lk 1,
48), je proroctvo jednoty.
Napriek všetkým protivenstvám,
rozdielom a odporu, ktoré ešte
existujú v niektorých kresťan-
ských spoločenstvách voči Panne
Márii, faktom ostáva, že všetci
kresťania chvália Máriinu vieru,
obdivujú jej lásku, nadchýnajú sa
jej pokorou a vernosťou vnuknu-
tiam Ducha Svätého. I značná
časť oddelených bratov sa k nej
utieka a prosí ju o pomoc.
Pokojná historická, biblická a
vieroučná reflexia nenachádza
nezmieriteľný nesúlad v chápaní
postavy Panny Márie zo strany
kresťanských spoločenstiev, aj
keď ostávajú niektoré nezrovna-
losti, ktoré sa viažu na určité tra-
dície. Ale tie sa dajú prekonať po-
zornejším štúdiom Svätého pís-
ma a dobrou vôľou. Preto smie-
me dúfať, že táto „Žena a Matka s
ekumenickým srdcom“ nebude
na prekážku ekumenickému po-
hybu, ktorý je taký aktuálny v
dnešnom kresťanskom svete.
Práve naopak!
Andrej Pauliny SDB, foto: archív redakcie
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Večerné chvály počas stretnutia Taize, Wroclaw
6-BOSCO 27.10.2000 15:51 Stránka 14
ho personálu alebo nemôžu vyjsť
vôbec. Aj ona patrila medzi nich
a veľmi dlho trvalo, kým som ju
mohol pozvať na kávu v nemoc-
ničnom bufete. Medzi voňavými
dúškami kapucínskeho nápoja
mi sama vyrozprávala svoj smut-
ný životný príbeh.
On bol v zrelom veku, fyzicky
nesmierne príťažlivý, s inteligent-
ným a kultivovaným vystupova-
ním. Odborný asistent na jednej
vysokej škole vo veľkom meste.
Keď ju objavil, bol očarený jej
krásou a čistotou. Prebudilo sa v
ňom ľudské zviera a začal na ňu
systematicky útočiť. Keď jej po-
tom na odpuste kúpil a podaro-
val malé medovníkové srdiečko,
nadobudla klamný dojem, že člo-
vek, ktorý má zmysel pre také
malé nežnosti, musí byť aj dobrý.
Zamilovala sa do neho s celou
nehou a oddanosťou, akej je prvá
láska vôbec schopná. Vtedy ne-
tušila, že za to malé srdiečko raz
zaplatí krutou bolesťou svojho
ľudského. Napokon skončila na
jeho chate a v jeho náručí. Hriech
vždy vyzerá na začiatku krásne a
vábne. Inak by k nemu človek ne-
dal svoj súhlas.
Epilóg ich krátkeho ľúbost-
ného príbehu bol ako vystrihnu-
tý z toho najhoršieho filmu. Keď
mu telefonicky oznámila, že je te-
hotná a čaká od neho dieťatko,
zdráhal sa ako neplnoletý dedin-
ský chlapec. Vtedy jej napokon
navrhol, že má dobrého priateľa
– gynekológa, ktorý jej bezchyb-
ne a bezbolestne urobí kyretáž.
Všetko odmietla so strašným
sklamaním a veľkou bolesťou.
Nevedela dobre, čo to slovo pres-
ne znamená, ale predstavovala si
pod tým niečo strašné a neľud-
ské. Prepadla zúfalstvu a bezná-
deji. Najviac zo všetkého jej bolo
ľúto svojich dobrých rodičov.
Bola jedináčik, v garáži už stála
pripravená novučičká Felícia ako
maturitný dar. A teraz toto!
Hltala lieky bez lekárskeho
dozoru, prišla na ňu depresia a
ťažké psychické stavy z nezvlád-
nuteľnej situácie. Nevedela si sa-
ma poradiť a nenašla v sebe od-
vahu niekomu sa s tým zdôveriť.
Prenasledovali ju ťažké, hrôzo-
strašné a nepríjemné sny, ako dô-
sledok fyzického i psychického
vyčerpania. Ale i takéto negatívne
sny majú svoj kladný význam.
Akoby vyprázdňovali z človeka
nadbytočné psychické a duševné
napätie. Ale ak sa to stáva pričas-
to, je to signálom, že je chorá
duša človeka a že je potrebné
niečo robiť. Že je potrebné liečiť
celého človeka, ale najmä jeho
utrápenú a ubolenú dušu. Takáto
potreba sa u človeka obyčajne
najvýraznejšie prejavuje v čase
veľkých životných kríz.
Keď Andrea uvažovala o sa-
movražde, rozmýšľala o dobrej a
ľahkej smrti. Zvolila si otravu je-
dovatou hubou. Muchotrávka
hľuznatá je celkom nenápadná
huba, ale veľmi zákerná a smrteľ-
ne jedovatá. Kúpila si atlas húb a
tak dlho a dôkladne ho študova-
la, až ju napokon v podtatran-
ských lesoch našla a bez dlhého
rozmýšľania zjedla. A potom na-
sledovali hrozné galeje. Kvílivý
zvuk sanitky rýchlej zdravotníc-
kej pomoci, operácia, potrat. Na
chirurgii jej dali ako-tak dokopy
ľudské telo. Tu na psychiatrii sa
pokúšali zotaviť ducha, ale na vy-
liečenie duše treba podstatne
dlhší čas.
Lebo to už nebol onen neroz-
vitý ružový púčik, ale násilím zlo-
mená ruža. Skláňala svoju roztrh-
nutú hlávku k zemi a ronila slzy.
Na jej steble vyrástlo nesmierne
množstvo tŕňov a vôbec nevoňa-
la. A mňa v tej chvíli napadlo, že
aj ženská krása je veľký, nesmier-
ny Boží dar, ale i ťažký kríž, ktorý
treba statočne a slobodne pri-
niesť ku oltáru pravej sviatosti –
k manželstvu. Lebo taká predčas-
ne rozkvitnutá ruža už nevydáva
tú omamnú vôňu, niet v nej ra-
dosti ani nádeje, že znova ožije.
K tomu je potrebný Veľký zá-
hradník, ktorý dokáže zázraky a
narovná a oživí nalomené steblo.
Ktorý dokáže v človeku a jeho
duši zapáliť pravý oheň života –
opravdivej lásky.
Keď som odchádzal z nemoc-
nice, zbadal som ju, ako vychá-
dza z nemocničnej kaplnky, kde
prebiehali októbrové ružencové
pobožnosti. S ľahkým, sotva zna-
teľným úsmevom mi zamávala.
Mal som dobrý pocit. Ale za brá-
nou nemocnice ma prepadol aký-
si zvláštny smútok. Že žijeme v
divnom, prečudesnom svete. Že
totiž tí malí a slabí ľudia sedia za
mrežami väzníc a sú pripútaní na
lôžkach nemocníc a psychiatric-
kých oddelení, zatiaľ čo vinníci a
spoluvinníci si užívajú slobody a
krás života.
A mne v tej chvíli prišla na
myseľ jedna dávna stará povesť,
ktorú rozprávali starí ľudia u nás
v dedine. Ako raz jedna nešťastná
dievčina v podobnej situácii ne-
zvládla život. V beznádejnom zú-
falstve vybehla na blízke vysoké
skalné bralo a skočila. Na mieste,
kde vraj dopadlo jej mladé telo,
vyrástol veľký kamenný balvan v
tvare ľudskej postavy.
Je u nás za dedinou taká ska-
la. Na mieste, kde má biť ľudské
srdce má takú škáru, akoby prá-
ve včera bola pukla. Ba keď dlh-
šie poprší, vyteká odtiaľ červen-
kastá voda, ktorá sa svojou far-
bou podobá ľudskej krvi. A keď
hore nad ňou zakvília konáre
stromov pod náporom silného
vetra, človeku sa celkom zdá, že
počuje dievčenský plač.
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
17D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Ján Brtko
Ilustrácie: © Juraj Martiška
rozkvitnutím. Ešte je zavretý, sú na ňom ako
slzy zachytené čerstvé kvapky rosy. Na jeho
vrchole však už zreteľne vidno uzulinkú fa-
rebnú čiarku. Cítiť už i slabú omamnú vôňu,
ktorá odtiaľ tajomne vychádza, ale predsa to
ešte nie je tá pravá, rozkvitnutá ruža.
Potrebuje na dozretie svoj trpezlivý a požeh-
naný čas. Tak nejako vyzerá dievčenská krá-
sa v sedemnástich rokoch. Veď na chudob-
nom Liptove vždy rástli krásne dievčatá. Vraj
i samotný Kriváň sa nevedel tej krásy nasýtiť,
nahol sa teda na slovenskú stranu, a pretože
vraj pozeral na pekné dievčatá hriešne a s
pôžitkom, Pán Boh ho za to potrestal a od-
vtedy mu zostal jeho vrchol navždy naklone-
ný na liptovský kraj.
Volala sa Andrea. Práve skončila tretí roč-
ník gymnázia a rozhodovala sa, čo ďalej.
Hrávala na klavíri, prekrásne maľovala a
kreslila. Snívala o veľkom umení, ako napo-
kon každý mladý človek v jej veku. Lenže
ona o to viac, že mala nesmierny talent.
Trávila posledné augustové dni prázdnin. A
hoci bublala v jej žilách mladá krv, ktorá si
tiež žiadala svoje, nemala doteraz žiadne skú-
senosti s prvou láskou. Nezostával jej na to
jednoducho čas. A práve vtedy prekrížil ces-
tu jej pokojného života jeden nenásytný
muž, do ktorého sa i ona sama po prvýkrát v
živote rozprávkovo i osudovo zamilovala.
Tieto čriepky o tej dievčine som sa dopo-
čul od pacientov i návštevníkov. Ono to už
tak v živote chodí. Darmo sa lekári snažia do-
držiavať Hippokratovu prísahu, ľudia z dedi-
ny všeličo o sebe navzájom vedia a tak to vša-
de roznesú. A nebolo to inak ani v tomto prí-
pade.
Na uvedenom oddelení nemocnice sú pa-
cienti hneď po svojom príchode zadelení do
troch skupín podľa zdravotného stavu a zá-
važnosti diagnózy. Tí „najľahší“, medzi kto-
rých som od začiatku patril i ja, dostávajú
modrý lístok a môžu kedykoľvek sami opus-
tiť oddelenie a ísť na nákup, či na prechádz-
ku po nemocničnom areáli. Do druhej sku-
piny patria pacienti so žltou farbou, ktorí sa
môžu vzdialiť len v sprievode iného pacienta
s modrou farbou. No a tú poslednú skupinu
tvoria pacienti, ktorí môžu opustiť nemoc-
ničné priestory len v sprievode zdravotnícke-
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
16 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
6-BOSCO 27.10.2000 15:52 Stránka 16
notlivých domov: „Prosil by som teda pánov di-
rektorov, aby v ich domoch bolo založené
Združenie ctiteľov Panny Márie Pomocnice“. Don
Antal pamätal aj na formálnu stránku Združenia,
keď žiadal, aby buď v archíve, alebo v zarámovaní
na vhodnom mieste umiestnili zakladací dekrét
Združenia a zabezpečili aj menoslov členov s dá-
tumom vstupu. Zanedbávanie starostlivosti o
Združenie znamená „okrádať Pannu Máriu o úc-
tu … a našich dobrodincov a priateľov o poklad
odpustkov“. O dva roky neskôr animuje prežíva-
nie mariánskeho mesiaca a povzbudzuje direkto-
rov k povinnosti propagovať úctu a „osobne, ale-
bo cez horlivého spolubrata sa starať o Združenie
ctiteľov Panny Márie Pomocnice“. Odvoláva sa
pritom na časy, ktoré nastali, na nedostatok du-
chovných povolaní a na slová pápeža Jána XXIII.,
ktoré povedal v otváracom prejave svojho pontifi-
kátu: „Ausilium Christianorum, Ausilium
Episcoporum.“ Don Antal verí v triumf svätej
Cirkvi „auspicato dal nostro Padre“, triumf, ktorý
dosiahneme s pomocou Pomocnice kresťanov.
Ďalej žiada direktorov, aby nahlásili počty členov
Združenia, skontrolovali registre členov a pre
tých, ktorí nemajú preukazy, aby si ich vyzdvihli
na jeho úrade. „Vaša horlivosť v tejto oblasti bude
bezpochyby odrazom vašej úcty k Pomocnici.“
Ján Zauška SDB, Foto: LDC Torino
Hlavný koordinátor Združenia ctiteľov Panny
Márie Pomocnice na Slovensku zmenil svoje pô-
sobisko. So svojimi otázkami a požiadavkami sa
naňho môžete obrátiť na novej adrese:
Ján Zauška
Na Kalvárii 17, 040 01 KOŠICE
e-mail: kosice@donbosco.sk
Na druhom poschodí
strednej budovy sa na-
chádzajú izbičky „came-
rette“, kde don Bosco pra-
coval, prijímal chlapcov a
odpočíval.
Tu sa začala tvoriť
Saleziánska spoločnosť.
Tu na malom pracovnom
stole plánoval výpravy
svojich misionárov, ktorí
od roku 1875 začínajú
pôsobiť v Argentíne.
Tu je izba, kde don Bosco
zomrel na úsvite 31. ja-
nuára 1888.
Vo vedľajšej miestnosti sa
nachádzajú niektoré ru-
kopisy, šatstvo a veci, kto-
ré don Bosco používal,
ako aj viaceré knihy, ktoré
napísal pre mládež.
V kaplnke vedľa múzea je
pri stene oltárik, na kto-
rom tento svätec slúžieval
sv. omšu, keď už nemo-
hol zostúpiť do kostola.
Volajú ho oltárom „vy-
trženia“, pretože počas
celebrovania ho ten, čo
mu miništroval, videl po-
vzniesť sa zo zeme.
19D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Don Boscove
izbičky
a výstava
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
18 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
P O Č A S R E K T O R Á T U
D O N A P E T R A
R I C A L D O N E H O
Don Peter Ricaldone 24. 10.
1948 vo svojom príhovore spolu-
bratom opakuje niektoré skutoč-
nosti ohľadom Združenia.
Hovorí o ňom ako o „treťom ži-
vom pomníku dona Bosca nebes-
kej Matke a Učiteľke“. Spomína
záujem veriacich Turína zapísať
sa do Združenia už vtedy, keď sa
začala stavba chrámu Pomoc-
nice, s úmyslom zjednotiť sa v
rovnakom duchu modlitby a zbož-
nosti. Ďalej spomína úsilie dona
Bosca vyhovieť ich túžbe hoci ho
to stálo dosť námahy, keď pred-
kladal Sv. otcovi Piovi IX. „svoj
projekt Združenia“ a obsiahol
„vzácne odpustky“ a keď prezen-
toval požiadavku ustanovenia
Združenia turínskemu arcibisku-
povi a dosiahol jeho dovolenie. Z
toho všetkého vyvodzuje, že do-
novi Boscovi ležalo na srdci, aby
sa Združenie rozšírilo, lebo ho
„považoval za jednu z častí svoj-
ho diela“. Don Ricaldone tiež pri-
náša správu o požiadavke dona
Bosca voči Levovi XIII. v roku
1878, aby vymenoval protektora
pre Združenie. Cituje 9. článok
Stanov SDB vydaných roku 1923
a „vyzýva napomáhať Združenie
ctiteľov Panny Márie Pomoc-
nice“. Povzbudzuje jednotlivcov i
komunity k úsiliu a hrdosti na-
pomáhať tomuto Združeniu pri
všetkých saleziánskych kosto-
loch a oratóriách, ba i v centrách
vedených saleziánskymi odcho-
vancami, aj keď sú vzdialené od
saleziánskych domov, „všade,
kde to je možné a vhodné“.
P O Č A S R E K T O R Á T U
D O N A R E N Á T A
Z I G G I O T T I H O
Počnúc jeho rektorátom, ako
sme už uviedli, úlohu animátorov
Združenia plnia generálni kate-
chisti. Jeden z nich, don Pietro
Tirone, pripomína všetkým spo-
lubratom 9. článok už citovaných
Stanov SDB z roku 1923, napo-
máhať Združeniu ctiteľov Panny
Márie Pomocnice. Odvoláva sa na
dona Bosca, ktorý chcel v tomto
článku stanov vyjadriť jedno zo
svojich častých odporúčaní, pre-
tože mu veľmi ležalo na srdci ro-
zširovanie tohto Združenia a veľa
námah podstúpil pre získanie od-
pustkov od pápežov pre jeho čle-
nov. Don Tirone spomína tiež po-
trebu viesť záznamy členov, aby
mohli získavať plnomocné od-
pustky. Vidí že starostlivosť o
Združenie je dobrá vec a treba,
aby saleziáni v diele dona Bosca
boli „podporovateľmi a propagá-
tormi Združenia ctiteľov Panny
Márie Pomocnice“. Tvrdí, že don
Bosco vedel získať od Pomocnice
početné milosti, ktoré mu po-
máhali stavať chrám na jej počesť
a bude v nebi pamätať na všet-
kých saleziánov, ktorí napomôžu
rozvíjať úctu k Pomocnici cez jej
Združenie. Povzbudzuje všetkých
saleziánov napomôcť príchodu
„Máriinej hodiny“ v používaní
Združenia pre tento cieľ. V roku
1953 sa slávilo 50. výročie koru-
novania slávneho turínskeho ob-
razu Pomocnice v chráme na
Valdoccu. Bol to rok v ktorom bo-
lo k turínskemu Združeniu pripo-
jených 237 pobočiek, čo je zatiaľ
najväčší ročný prírastok.
Don Giovanni Antal, ďalší ge-
nerálny katechista, tiež povzbu-
dzuje všetkých saleziánov k na-
pomáhaniu Združeniu. Začína s
malou výčitkou, že v nových do-
moch, ktoré boli v poslednom ča-
se v Kongregácii otvorené nie sú
ešte založené Združenia a neplní
sa tak 9. článok Stanov SDB.
Obracia sa na predstavených jed-
D O N R E N Á T O
Z I G G I O T T I
D O N P E T E R
R I C A L D O N E
Za čias nástupcov dona Bosca
6-BOSCO 27.10.2000 15:52 Stránka 18
D BAKTUALITA
Vidieť celý svet v kocke, to sa
málokomu podarí. Vlastne mám
šťastie. Na Fóre Saleziánskeho
mládežníckeho hnutia som spo-
znala mladých ľudí zo 76 krajín
sveta. Boli sme navonok každý
iný, no mali sme spoločnú krvnú
skupinu – spájala nás jedna spi-
ritualita.
Pocítili sme to už 6. augusta,
keď sme dorazili na Colle don
Bosco. Privítali nás totiž „po ta-
liansky“ – hlasno, veselo, taneč-
ne. Poniektorých aj pomaľovali.
Zo Slovenska sme prišli dve: ja a
Regina z Bratislavy. Keď sa koneč-
ne všetkých 350 účastníkov vyba-
lilo, mohlo začať zoznamovanie.
Z niektorých národov som bola
dosť prekvapená. Vôbec som na-
príklad netušila, že ľudia z Indie
sú takí priateľskí a štedrí. A naučiť
sa africké tance počas neplánova-
nej tam-tamovej „diskotéky“, to
tiež nebolo na zahodenie. Takéto
spoločné zábavy, hry a tance
vznikli vždy, keď nám organizáto-
ri dali voľný program.
V medzinárodných skupin-
kách sme spoznali, aké problémy
majú mladí vo všetkých kútoch
sveta. Dalo by sa povedať, že celý
svet má jeden spoločný problém:
chýbajú dobré rodiny. Okrem to-
ho má každý svoje starosti, ale
pomoc zhora je všade rovnako
silná. Je príjemné pocítiť, že nija-
ký animátor nie je vo svojej práci
sám. V mnohých krajinách cítia
rovnako ako my, ako konzumné
myslenie ohrozuje šťastie tých,
ktorí mu podľahnú. Pýtala som
sa jednej animátorky z Kanady:
„Čo myslíš, sú ľudia u vás šťast-
ní?“ Z jej odpovede som videla,
že nie sú a ani nemôžu byť, lebo
šťastie je v radosti z malých vecí.
A oni sa z nich prestali radovať,
lebo majú všetko. Černosi sa zase
vedia radovať zo srdca i tam, kde
sa my často nevieme – na svätej
omši.
Asi nezabudnem na vetu, kto-
rú pri stretnutí našej skupinky
vyslovil jeden Talian: „Keby don
Bosco žil dnes, možno by sa stal
DJ-om.“ Možno by sa naučil jaz-
diť na kolieskových korčuliach,
alebo surfovať na internete.
Ktovie…
Počas siedmich dní na Colle
don Bosco sa nám prihovoril i
hlavný predstavený saleziánov,
don Juan Vecchi, predstavená
FMA, sestra Antonia Colombo,
dvaja biskupi a mladí, ktorí pred-
niesli rôzne svedectvá. Všetci
nám kládli na srdce, aby sme
neostali polovičnými ľuďmi a
kresťanmi. A aby sme sa nebáli
slova svätosť.
Po týždni na Colle don Bosco
sme všetci znova naskákali do
autobusov a vybrali sme sa pri-
pojiť sa k 2,5 miliónovej mase
mladých, ktorí sa zhromaždili v
Ríme. Na nádhernú vigíliu na Tor
Vergate asi nezabudne nikto z
nás. Ani na záverečný ohňostroj.
Odchod a lúčenie nám padli
veľmi ťažko. Na plač sme však
nemali čas, lebo nás čakala ťažká
úloha: nájsť náš autobus, ktorý
bol kdesi na druhej strane Ríma.
Tu sa však udial ďalší zázrak: náš
autobus sme našli na prvý pokus
v jednej zapadnutej uličke. A tak
sme unavené a spotené, ale šťast-
né mysleli na ľudí, s ktorými sa
už asi na tejto Zemi nestretneme.
Ale aspoň máme motiváciu na-
viac na cestu do neba.
Katka Ivančová, Senec
Foto: ANS
5. – 13. August 2000, Colle don Bosco
21D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Fórum Saleziánskeho
mládežníckeho hnutia
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Včera som ťa videl, Pane,
pod múrmi katedrály,
jak prosíš ľudí o milosť –
o pohár vody, o kôročku chleba.
Prečo si sa mi zjavil taký malý?
Ty, sláva života – kráľ neba!
Tvoj pohľad v očiach páli
a bije na poplach ako zvon.
Že by sme mali ísť
ku tebe, no nie od teba.
Ešte sme k tebe nedorástli,
sami sme väčší od seba.
Tak čo je život, Pane?
Ľudstvo jak márnotratné deti
a každodenné návraty.
Len ty si nádoba,
kde sa nič nestratí.
Ty kalich obety,
v ktorom sa voda mení na víno
a hlina na chlieb
náš každodenný.
Tak vstúp, Pane, neklop!
Nestoj už dlho predo dvermi…
Modlitba
za ľudstvo
20 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Ján Brtko
Foto: archív redakcie
6-BOSCO 27.10.2000 15:52 Stránka 20
dom a začali sme ho rekonštruo-
vať a prerábať pre naše účely.
V roku 1992 som odišiel do
Bratislavy na Trnávku a tu som
doštudoval teológiu. V kostole na
Trnávke som mal v roku 1993
kňazskú vysviacku.
Po vysviacke sa zmenilo moje
pôsobisko. Prišiel som do domu
na Miletičovej ulici. Otec provin-
ciál Ernest Macák mi zveril sta-
rosť o založenie nášho saleziánske-
ho vydavateľstva. Nevedel som,
ako sa knihy robia, ale učil som
sa. Začínali sme celkom skromne
a dnes je už na vydavateľstvo na-
pojených štyridsať ľudí, ktorí v
rôznych sektoroch spolupracujú
na knižnej a filmovej tvorbe.
Aká je tvoja úloha v provinciálnej
rade?
Keď sa v minulom roku tvori-
la nová provinciálna rada, bol
som po konzultáciách vybraný za
jej člena. Mojou úlohou je ako
radca poskytnúť názory a rieše-
nia na rôzne otázky. Úlohu pro-
vinciála chápem ako úlohu toho,
ktorý potrebuje mať viacero
riešení jednotlivých otázok, aby z
nich mohol vybrať najvhodne-
jšie. Je teda aj mojou úlohou ako
radcu v tomto mu pomáhať. Čas-
to sa spolu rozprávame na dané
témy, ktoré nás budú čakať na
provinciálnej rade. Viac ľudí po-
čuje viac. Ide o to, aby jeho infor-
mácie boli čo najobjektívnejšie.
Idú saleziáni na Slovensku dob-
rým smerom?
Myslím si, že saleziánski pred-
stavení v Ríme majú veľmi správ-
ne zmapovanú súčasnú situáciu
vo svete a spoločnosti a odpove-
dajú na tieto výzvy vo svojich do-
kumentoch. Ale vidím malú
pružnosť provincií, aby žili to, čo
predstavení ponúkajú. Pred
dvadsiatimi rokmi sa prvýkrát za-
čalo hovoriť o výchovno-pasto-
račných projektoch. Dnes je u
nás problém v niektorých komu-
nitách vytvoriť tento projekt a
niektorí saleziáni aj pochybujú o
tom, že je to dôležitá záležitosť.
Chýba nám pružnosť. 24. Gene-
rálna kapitula hovorila o živote
saleziána uprostred laikov a o vy-
tváraní spoločných výchovno-
pastoračných komunít. Niektorí
bratia majú vôbec problém s laik-
mi sa stretávať a prijať ich do svo-
jich iniciatív. Stačí počúvať pred-
stavených a meniť sa v dynamiz-
me doby podľa postojov, ktoré
nám ponúkajú.
Drží ťa v živote nejaká osobitná
myšlienka?
Viackrát som si uvedomil
myšlienku, ktorú som vyjadril na
svojom maturitnom, promoč-
nom i diakonskom oznámení:
„Čím sa odvďačím Pánovi za
všetko, čo mi dal?“ Moje motto je
teda vecou otázky.
Čo by si povedal našim čita-
teľom?
Nech neočakávajú od života
veľa, ale nech sú vďační za všet-
ko. A vtedy budú mať zo života
veľmi veľa.
Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Bučányho
23D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Výsledok formácie ašpirantov Promócia v roku 1990
Máš nejaký veselý zážitok z det-
stva?
Veľký zážitok z detstva, ktorý
si dodnes pamätám bola jedna
udalosť u lekára. Mne tam prišlo
zle, museli zavolať sanitku, ktorá
ma s húkajúcou sirénou a svietia-
cim majákom viezla do nemocni-
ce. Aj keď som to vnímal len za-
hmlene, páčilo sa mi, ako ma
vezú s húkačkou.
Vidíš rozdiel medzi svojím det-
stvom a tým, ktoré prežívajú deti
dnes?
My sme sa tešili z drobností.
Behali sme po kukuričnom poli
medzi hustou trojmetrovou ku-
kuricou, kde nás nebolo vidieť a
robili sme si tam chodbičky.
Robili sme lietadielka, hrali sme
sa v piesku. Nemali sme väčšie
možnosti, tak človek prijímal a
využíval také, aké mal. Detstvo
som mal šťastné, aj keď so zdra-
vím som na tom nebol najlepšie.
Ako si sa dostal do kontaktu so
saleziánmi?
Vyrastal som v saleziánskej
farnosti na Kopánke, kde som sa
stretával s mladými a uprostred
nich bol jeden starší pán. Volal sa
Ľudovít Krajčovič. My sme mu
hovorili „Piano“, pretože všade
kade chodil pripomínal, aby sme
boli potichu – piano. My sme mu
robili rôzne chlapčenské vylome-
niny a on to s nami trpezlivo
znášal a staral sa o nás. Tento
pán čoskoro zomrel na rakovinu.
Keď som potom bol na jeho po-
hrebe vo Veľkých Kostoľanoch,
zbadal som, že je v truhle obleče-
ný do kňazského odevu a ja som
ako chlapec nechápal, čo to má
znamenať. Až tam som sa dozve-
del, že bol kňazom – saleziánom.
Potom som aj sám chodieval ku
jeho hrobu na cintorín a sedával
som tam. Spomienka na neho mi
ostala v pamäti.
Aj náš pán farár na Kopánke,
don Ernest Bleho, bol saleziá-
nom. Venoval sa nám, chlapcom,
a dovolil viaceré pre nás zaujíma-
vé veci, čo nás priťahovalo. Keď
som bol piatak, začal som miniš-
trovať. Spoznal som i ďalších sa-
leziánov, ktorí v Trnave pôsobili
tajne, Emil Šafár, Laco Baranyai a
s nimi som sa dostal do ďalších
skupiniek a neskôr do rehoľnej
formácie.
V Trnave som študoval
Strednú dopravnú školu. Ešte
ako maturant som mal dievča,
bola dobrou priateľkou. Ja som
však rozmýšľal nad tým, čo ďalej.
V roku 1985 som odišiel do Žili-
ny a pokračoval som v štúdiu na
Vysokej škole dopravnej.
Popritom som si urobil kandida-
túru a noviciát u saleziánov, o
čom moji rodičia vôbec nevedeli.
V Žiline ma zastihla Nežná re-
volúcia. Spolu s ostatnými brat-
mi, ktorí boli vtedy v Žiline, sme
prevzali navrátený saleziánsky
D BINTERVIEW
Don
Peter Bučány
ČLEN PROVINCIÁLNEJ RADY SALEZIÁNOV NA SLOVENSKU. NARODIL SA 10. JÚNA 1967.
VYRASTAL V TRNAVE NA KOPÁNKE, KDE DOTERAZ ŽIJÚ OBIDVAJA RODIČIA. MÁ STARŠIU
SESTRU.
Duchovné cvičenia v Rajeckej Lesnej
22 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
6-BOSCO 27.10.2000 15:52 Stránka 22
25D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
citov. Iba pozorní rodičia môžu
deti naučiť mať chuť učiť sa, mať
radosť, pokoj, dôveru v seba sa-
mých a v život, radosť z komuni-
kácie a sebakontroly. Preto je po-
trebná poézia a sny v čo najšir-
šom rozpätí pocitov a citov.
Citlivosť nie je neužitočná vec.
Znova objavovať priestory pre
cvičenie ducha. Je veľa telocviční
pre telo, lebo moderný život
ochromuje telá. Prečo sa súčasne
nestarať takisto o ducha, ktorý tr-
pí ešte viac? Mali by sa vytvárať
predpoklady pre skutočné pries-
tory „re-animácie“, predovšet-
kým pre chlapcov a mladíkov.
Don Bosco si tak predstavoval
svoje oratóriá. Miesta, kde sa prá-
ca a pôsobenie zosúlaďovalo s
citmi a duchovnosťou. Čo vlastne
robia rodičia pre rozvíjanie vnú-
torného života svojich detí?
❙ ❘ Treba obnoviť kontakt s reali-
tou. Deti už majú filter, ktorý za-
braňuje normálnemu styku s rea-
litou. Televízia je akýmsi preuka-
zom totožnosti vraha detí. Je to
paralelná skutočnosť, ktorá mô-
že narušiť svedomie a znemož-
ňuje malým objaviť svoje schop-
nosti. „Prečo má dedko iba jeden
život, keď hrdina mojej videohry
ich má desať?“ spytoval sa chlap-
ček, odborník na videohry, pri
pohrebe dedka. Potreba snov a
fantázie je presýtená umelým
spôsobom. Aj postupná nechuť a
odpor čítať a písať redukuje pra-
vé priestory samostatnosti.
Vytvoril sa nový analfabetizmus:
analfabetizmus schopnosti čudo-
vať sa, uvažovať, kontemplovať.
Azda by sme si mali všetci pripo-
menúť Einsteinov výrok: „Člo-
vek, ktorý stratil schopnosť ču-
dovať sa, je mŕtvy človek.“
❙ ❘ Poskytovať deťom prostriedky
a priestory na rozvíjanie predsta-
vivosti. Predstavivosť umožňuje
človekovi robiť si zásoby energie,
hodnotiť rozličné scenáre, ktoré
si môže predstavovať. Vďaka
predstavivosti sa rozvíja tvori-
vosť, a následkom toho aj schop-
nosti prispôsobovať sa a obnovo-
vať, ktoré sú dnes potrebnejšie
ako kedysi. Najjednoduchšie
prostriedky, ktoré majú rodičia k
dispozícii sú hry, rozprávky,
drobné domáce majstrovanie, čí-
tanie. Hra nie je náhrada, kom-
penzácia, ale prikazujúca potre-
ba. Rozprávky pomáhajú preko-
nať úzkosť a strach. Zisťovaním
totožnosti sa spoznávajú základ-
né hodnoty. Radosť z práce vlast-
nými rukami je jedinečnou for-
mačnou činnosťou. Aktívne ruky
oslobodzujú ducha.
❙ ❘ Prežívať tieto veci „so“ svojimi
deťmi. Jeden z najväčších darov,
aké môžu dať rodičia deťom, je
darovať im svoj čas. Byť s deťmi,
pracovať s nimi, fantazírovať s ni-
mi môže pretvoriť malé, bez-
významné veci na nezabudnuteľ-
né chvíle. Vzťah rodičia – deti po-
trebuje spoločný čas.
❙ ❘ Vždy si pripomínať svet ducha.
Svet dnes kruto pociťuje nedosta-
tok duchovnosti. Potrebujú to
všetci, no najmä tí najmladší. Je
to jediný protijed proti obávanej
otrave materializmom.
Bruno Ferrero
Foto: Tomáš Jánošík
24 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Sen rozhodol o jeho živote. Je to
veta, ktorá sa často opakuje,
keď sa hovorí o donovi Boscovi.
Vo chvíľach neistoty, ťažkostí
alebo v predvečer dôležitých
rozhodnutí don Bosco „sníval“.
Jeho sny boli posolstvami. Nech
prichádzali odkiaľkoľvek, boli
prúdom zvonka, niečím mimo-
riadnym, prorockým, potešujú-
cim.
Don Bosco si nenechával sny pre
seba. Rozprával ich. Dôležité veci
predkladal svojím vyrozpráva-
ním sna. Civilizácia, v ktorej žije-
me, je civilizáciou, ktorá sny zabí-
ja, najmä sny tých najmenších. V
oblasti výchovy to deti a mládež
oberá o niečo, čo je potrebné pre
dobrý rast.
Deti a mládež potrebujú aj čas
rásť a v tomto čase musia rodičia
a vychovávatelia sny, city, emócie
a fantáziu pestovať.
A teraz niekoľko jednoduchých
úvah.
❙ ❘ Deti nie sú „malí dospelí“.
Dnes sa predčasne stretávajú s
mnohými problémami, ktoré nie
sú schopné zvládnuť. Televízia a
reklama ich svojou zvodnosťou
podnecujú správať sa tak, akoby
boli dospelí. Ale aj rodičia
urýchľujú deťom vstup do spo-
ločnosti, kde vládne mýtus funk-
čnosti za každú cenu a platí iba
zisk. Nezáleží na tom ako. Stačí
mať úspech. Inak hrozí nebez-
pečenstvo, že vypadnú z mecha-
nizmu. Dieťa sa pri vstupe do
školy stretáva s kritériami hodno-
tenia, výberu, vyradenia. Je to tvr-
dá zrážka pre toho, kto jednodu-
cho iba rastie. Nemôžeme sa ču-
dovať, ak jeden z posledných
prieskumov v nižších i vyšších
školách hovorí o študentoch
stresovaných, deprimovaných,
nepochopených.
❙ ❘ Malí nie sú skrinky na otvára-
nie. Deti sa dnes stále viac podo-
bajú hermeticky uzavretým skri-
niam. Sú ako trezory veľkých
schopností a nevyjadrených origi-
nalít. Latinské sloveso „educare“
(vychovávať), znamená vyvádzať,
vyťahovať. Pravý vychovávateľ do-
voľuje deťom a mladým nadobú-
dať si zručnosť a rozvíjať svoje
kvality. Tieto kvality nezodpove-
dajú vždy túžbam dospelých, kto-
rí dávajú prednosť kvalitám prís-
ne funkčným, zodpovedajúcim
praktickému životu. Deti však po-
trebujú voľný priestor, aby si
mohli vypracovávať a pokúšať sa
o vlastné projekty. Deti, ktoré sa
pokúšajú zodpovedať iba túžbam
rodičov, sa skôr či neskôr stretnú
s obdobím veľkých kríz. Aj preto
sa mnohí obávajú chvíle, keď si
majú vybrať budúcnosť, alebo sú
si neistí, čo budú chcieť robiť, keď
budú veľkí.
❙ ❘ Inteligencia a afektivita (cito-
vosť) musia rásť spolu. Rodičia
musia pomáhať deťom rozvíjať
to, čo sa všeobecne nazýva emo-
tívna inteligencia. Byť inteligent-
ný v škole neznamená ešte byť
inteligentný v živote ani vedieť sa
postaviť zoči-voči životu. Deti po-
trebujú objavovať svet emócií a
„V tom veku som mal
sen, ktorý sa mi
hlboko vtlačil do
mysle na celý život…“
D BAKO DON BOSCO
„Ocko, mama,
nechajte ma
SNÍVAŤ!“
6-BOSCO 27.10.2000 15:52 Stránka 24
27D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
lepších www stránok. Na takom-
to vyhľadávacom počítači stačí
zadať o aké informácie máte záu-
jem a on vás už naviguje tým
správnym smerom.
Pomocou tzv. IRC – diskus-
ných klubov sa môžete porozprá-
vať so svojimi priateľmi z celého
sveta. To, čo píšete na svojom po-
čítači, vidia účastníci diskusie na
svojich obrazovkách a hneď
môžu na to reagovať. Spôsoby ko-
munikácie sa stále zlepšujú a za-
nedlho budeme bežne komuni-
kovať aj pomocou videokamery.
Najnovším prírastkom ku in-
ternetu je elektronický obchod
(e-business). Predáva sa a kupuje
v reálnom čase cez váš počítač a
nakúpený tovar vám donesie do-
nášková služba až do bytu.
Nemusíte vyjsť zo svojho domu.
Je to pohodlné a rýchle.
Jednou z najdôležitejších
vlastností internetu je jeho slobo-
da. Každý na tejto zemi, kto má
prístup na internet má možnosť
uverejniť, čo sa mu chce. Nemusí
mať vyštudovanú vysokú školu
ani byť milionárom. Stačí chcieť.
A preto je internet taký, aký je. Je
plný hodnotných, ale aj bezcen-
ných informácií, pozitívnych aj
škodlivých vecí.
Veľkosť internetu stále rýchlo
rastie a tým rastie aj jeho dôleži-
tosť. Ľudia, a to najmä mladí, ho
využívajú na vzdelávanie, na prá-
cu i oddych, na komunikáciu s
druhými, hľadajú v ňom odpove-
de na svoje otázky. Jednoducho,
trávia tam časť svojho života.
Každý z nás môže svojím spô-
sobom prispieť ku vytváraniu in-
ternetu, aby bol pre človeka prí-
nosom a nie škodou. Aby sme v
ňom našli aj nejaké tie „www-ora-
tóriá“ a nielen „www-krčmy“.
V Y D A V A T E Ľ S T V O D O N
B O S C O N A I N T E R N E T E
Stránka vydavateľstva Don Bosco
má adresu: www.vdb.sk. Hlavná
stránka je rozdelená na viacero
častí. V hlavnej sú zobrazené naj-
novšie správy, prípadne akcie.
Na ľavej strane v menu si môžete
vybrať oblasť, ktorá vás zaujíma.
V odkazoch na časopisy Don
Bosco dnes, Svetlo a Čajka vás ča-
kajú základne informácie o časo-
pisoch, objednávky a archív. V ar-
chíve si môžete pozrieť časopisy
vo formáte PDF (pomocou prog-
ramu Acrobat Reader) o tri týždne
skôr, ako budú vytlačené a expe-
dované. Na stránkach Svetla je
uvedený aj kompletný obsah a
najlepšie články aktuálneho čísla.
V sekcii „naše knihy“ je pre vás
pripravený elektronický obchod
na nákup kníh. Môžete si listovať
elektronickým katalógom, v kto-
rom sú uvedené základné infor-
mácie – autor, názov, cena, počet
strán a krátky opis knihy. V prípa-
de záujmu si kliknutím na tlačidlo
„objednať“ knihu objednáte.
V časti „novinky“ nechýbajú ani
upútavky na najnovšie knihy vy-
davateľstva, kde si môžete prečí-
tať úryvky z kníh. Stačí kliknúť
na názov alebo obálku týchto
„noviniek“.
Kto chce využiť služby vydavateľ-
stva ako napr. grafické štúdio
DTP, audio-vizuálne štúdio AVeS
alebo distribúciu kníh, nech sa
páči.
O výhodách členstva v Klube
priateľov knihy dona Bosca sa
dozviete na stránke „čitateľský
klub dona Bosca“. Ak sa chcete
stať členom, stačí vyplniť prihla-
sovací formulár.
V prípade, že sa vám internet za-
páčil, vyskúšajte si aj iné www
stránky, napríklad tie, ktoré od-
porúčame v časti „ďalšie www
stránky“.
Martin Michalský
D BON LINE
26 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Internet vznikol koncom šesť-
desiatych rokov ako výsledok ve-
deckého projektu v USA. Prvú
pokusnú sieť tvorili počítače šty-
roch univerzít. Podľa odhadov
dnes používa internet 400 milió-
nov ľudí. Na svete existuje asi 1
bilión www stránok. A tieto čísla
sa stále zväčšujú.
Medzi prvými možnosťami,
ktoré ponúkal internet, je e-mail,
t. j. elektronická pošta. Funguje
veľmi jednoducho. Napríklad,
Jano zo Slovenska napíše na svo-
jom počítači, ktorý má pripojený
na internet cez telefónnu linku
znenie listu. Priloží fotky v elek-
tronickej podobe, dopíše adresu
yakamito@hokaido.ja a odošle
pomocou internetu. Na druhej
strane Yakamito z Japonska si o 5
minút neskôr prečíta na svojom
počítači e-mail zo Slovenska, po-
zrie si fotky a odpíše Janovi, že sa
mu páčili. Jednoduché, rýchle a
čo je najdôležitejšie – celosvetové.
Najlákavejšou službou inter-
netu je služba WWW (World
Wide Web). Sú to navzájom po-
prepájané dokumenty (www
stránky) z počítačov zo všetkých
kútov sveta, pričom každý počí-
tač má svoju adresu napr.
www.zoznam.sk. Pomocou tejto
služby si napríklad Jano môže čí-
tať noviny, ktoré vychádzajú v
niektorom meste na Novom
Zélande. Nie sú tri týždne staré,
ale dnešné. Obsahujú farebné ob-
rázky, zvukové nahrávky alebo
video. Na konci každého článku
je e-mailová adresa autora a od-
kazy na iné www stránky, ktoré
informujú o podobnej téme. Tie
obsahujú odkazy na ďalšie a ďal-
šie, a tak je z toho niekedy hoto-
vá džungľa. Špeciálne počítače
(tzv. vyhľadávacie servery) sa
snažia v tejto „džungli“ oriento-
vať a zhromažďujú zoznamy naj-
Internet
– čo to je?
INTERNET – TO JE SLOVÍČKO,
KTORÉ V DNEŠNEJ DOBE ČORAZ
VIAC POČUJEME. ČO TO JE?
JEDNODUCHO POVEDANÉ, SÚ TO
SPOJENÉ POČÍTAČOVÉ SIETE PO
CELOM SVETE. DOKONCA SA UŽ
DO TEJTO OBROVSKEJ SIETE
PRIPÁJAJÚ AJ MOBILNÉ TELEFÓNY
ČI POČÍTAČE Z VESMÍRNYCH
LODÍ.
6-BOSCO 27.10.2000 15:52 Stránka 26
v arabskej krajine. Mesto je dob-
re udržiavané, je tam pomerne
čisto. Krajina je aj po politickej a
hospodárskej stránke stabilná.
Nevidel som tam takú chudobu,
ako v inom rozvojovom svete. V
niektorých oblastiach sa úroveň
približuje Slovensku.
Islamská viera sa tam navonok až
tak neprejavuje, ale napríklad žiaci
musia povinne absolvovať islam-
skú výchovu. Už malé deti recitujú
denne prvú časť koránu a potom
sa to od nich požaduje počas celej
školskej výchovy. Navonok sú ľu-
dia laickí, ale ich kultúra si vyža-
duje mohamedánsku výchovu.
Existuje tam určité zlaicizovanie
náboženských praktík. Mnohí mo-
hamedáni tam berú predpisy nie
doslovne, ale ich praktizujú pri-
spôsobene podľa svojich možnos-
tí. Necítia sa viazaní všetkými for-
malitami, ku ktorým islam zaväzu-
je. Nevidel som tam žiadne výslov-
né fyzické napadnutie či hrozby.
Polícia zrejme cudzincov sleduje,
ale pokiaľ vidia, že zhromažďuje-
me okolo seba len cudzincov, sú
spokojní. Islamské krajiny sa líšia
vzhľadom na interpretáciu korá-
nu, kultúru a politiku. V Tunisku
je to vcelku dobré.
Prvý kontakt s obyvateľmi je veľ-
mi bezprostredný a srdečný. Pri
ďalších rozhovoroch sa spo-
znajú rozličné názory, ale sú veľ-
mi komunikatívni a radi uzatvá-
rajú priateľstvá. Pri evanjelizácii
sme však zdržanliví kvôli ná-
sledkom, ktoré môže priniesť.
Ak sa tam človek obráti z islamu
na kresťanstvo, môže čakať šika-
novanie a odsúdenie zo strany
rodiny a spoločnosti. Je to ako
zrada a odcudzenie sa národu.
Príslušnosť k národu a nábožen-
stvu sa u nich stotožňuje. Sme
preto opatrní a ak tam sú nejakí
kresťania obrátení z islamu
snažia sa žiť náboženský život v
skrytosti. Pastoráciu orientuje-
me skôr na kresťanov z Európy
a cudzincov, prípadne na afric-
kých študentov z iných krajín,
ktoré sú katolícke.
Naša prítomnosť na škole, aj keď
nie je možné priame hlásanie
evanjelia, je tiež svedectvom, kto-
ré účinkuje v ľuďoch vnútorne. A
Božia milosť pôsobí. Chcel by
som hlbšie preniknúť do ich kul-
túry a ich náboženského sveta,
aby som mohol porovnať ich po-
hľad na Boha, na existenciu sve-
ta, rozmer spásy, odpustenia, aký
obraz Boha majú. Nateraz by
som tu chcel ukončiť môj závä-
zok, ktorý mám na päť rokov, a
potom uvidím, aké bude moje
ďalšie pôsobenie. Verím, že Pán
mi pripravuje ďalšie zaujímavé
miesto.
Zaznamenal: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Poláka
29D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Deti zo školy počas voľných chvíľ
F. Polák na návšteve u Sestier FMA
Z oslavy konca školského roku
28 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
So saleziánmi som sa spoznal eš-
te v čase totality. V roku 1980
som tajne zložil prvé sľuby a po
štúdiách teológie som bol v roku
1988 v petržalskom byte otca bis-
kupa Korca vysvätený za kňaza.
Po skončení teológie som túžil
po ďalšom prehĺbení štúdií.
Rozmýšľal som o Ríme a už vtedy
som uvažoval o emigrácii do
Talianska. Keď sa priblížil deň
môjho odchodu, prišli veľké poli-
tické zmeny u nás a pád totalit-
ného režimu. Takže ja som už
išiel na štúdiá do Ríma slobodne
hneď po zavedení bezvízového
styku.
V Ríme som študoval tri a pol ro-
ka katechetiku a pastoráciu mlá-
deže. Skončil som v roku 1993.
Počas prázdnin som sa už učil aj
francúzštinu, lebo som sa pripra-
voval na prácu v misiách. Môj po-
byt v Ríme ma inšpiroval k práci
v misiách, hlavne kontakt s misi-
onármi a s kňazmi z krajín tretie-
ho sveta. Túžil som spoznať ich
podmienky života a práce.
Po skončení štúdií som po krát-
kom kurze v Paríži na jeseň 1993
odišiel na misiu do Toga v Afrike.
Päť rokov som pracoval v tejto
krajine. Bola to veľmi hlboká a
bohatá skúsenosť. Vyučoval som
tam katechetiku a taliančinu re-
hoľných bratov vo formácii po
noviciáte, ktorí pochádzali zo
siedmich západoafrických krajín.
Pastorácia a priblíženie sa miest-
nemu obyvateľstvu ma veľmi
obohatili. Krajiny tejto oblasti bo-
li skutočne krajinami tretieho
sveta. Rozvojové, kde niet prie-
myslu, kde ľudia zápasia o preži-
tie, kde žijú iba z minima. Rodiny
sa snažia o malý zisk malopreda-
jom a kupčením. Príbuzné rodi-
ny pomáhajú tým najbiednejším,
aby sa aspoň raz za deň mohli
najesť. Rodinná vzájomnosť tu
hrá dôležitú úlohu.
Politická situácia v Togu bola vte-
dy tiež dosť napätá. Ja som tam
došiel práve v čase veľkého štraj-
ku a stanného práva, kedy sa ne-
smelo v noci vychádzať. Keď som
po piatich rokoch odchádzal,
znovu tam boli nepokoje medzi
opozíciou a prezidentom, ktorý
vyhral voľby nie najčestnejším
spôsobom. Bolo tam opäť násilie
a zabíjanie. Ja som odchádzal v
strachu, že uzavrú letisko a osta-
nem tam na dlhšiu dobu zablo-
kovaný.
V roku 1998 som sa vrátil do
Ríma. V hlavnom dome som po-
žiadal o zmenu misijného pôso-
biska a po porade s predstavený-
mi som si zvolil novú krajinu:
Tunisko. Do Tunisu som cestoval
v októbri 1998. Misia v tejto kra-
jine je malá. Máme tu iba jedno
pôsobisko v hlavnom meste
Tunis a sme tu iba traja spolubra-
tia. Jeden z Malty, druhý z
Anglicka a ja zo Slovenska. Misia
je vlastne školou, ktorá bola zve-
rená rehoľníkom asi pred sto rok-
mi. Saleziáni ju dostali do správy
pred dvanástimi rokmi. Je to ma-
terská a základná škola a uvažu-
jeme rozšíriť ju aj na strednú ško-
lu. Žiaľ na to ešte nemáme perso-
nál. Už teraz to zvládame len tak-
tak. Našou úlohou je riadiť školu,
vyučujúci sú laickí profesori, z
ktorých 99% sú mohamedáni –
Tunisania.
Tunisko je mohamedánska kraji-
na, patrí do svetového združenia
arabských krajín, ale svojou ústa-
vou a zákonmi sa snaží napodob-
ňovať trochu demokraciu európ-
skych štátov. Aj navonok človek
nevidí na prvý pohľad, že by bol
SALEZIÁN FRANTIŠEK POLÁK SA NARODIL 24. JÚLA 1955
VO VYSOKEJ PRI MORAVE. V ROKU 1989 OPUSTIL
SLOVENSKO A ODIŠIEL DO MISIÍ V AFRICKÝCH KRAJINÁCH.
V SÚČASNOSTI PÔSOBÍ V TUNISE A VEĽMI OCHOTNE NÁM
POROZPRÁVAL O SVOJICH MISIJNÝCH SKÚSENOSTIACH.
Svet
islamu
D BMISIE
Rím. katolícka katedrála v Tunise
6-BOSCO 27.10.2000 15:52 Stránka 28
30
Rehoľa Sv. Alžbety, BRATISLAVA,
Mária Adamová,
KLENOV PRI PREŠOVE,
Mária Bežová, MOTEŠICE,
Gita Bordáčová, BRATISLAVA,
Antónia Borová, BRATISLAVA,
Helena Brnčíková, PEZINOK,
Štefánia Bundzelová, PRIEVIDZA,
Ema Békyová, MICHALOVÁ,
Peter Chmela, KOSTOLIŠTE,
Jaroslav Dubec, PRIEVIDZA,
Mária Durecová, TRSTENÁ,
Valéria Fedorová, ČEČEHOV,
Beata Frčová, SENEC,
Mária Poková, JABLONICA,
Etela Fullová, RUŽOMBEROK,
Jozef a Mária Féderovci, PEZINOK,
Ján Gašper, DLHÁ NAD ORAVOU,
Anna Glasová, CÍFER,
Dušan Gécy, BRATISLAVA,
Anna Hadidová, VARÍN,
Janka a Vierka Hajurková,
BRATISLAVA,
Stanislava Hannyová, BRATISLAVA,
Anna Hodinková, PEZINOK,
Štefánia Homolová, ČADCA,
Ján Harcek,
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO,
Veronika Jendrašíková, NOVOŤ,
Alžbeta Kohútová, BRATISLAVA,
Emília Koledová,
BANSKÁ ŠTIAVNICA,
Paula Herdová, PIEŠŤANY,
Ľudovít Kollmanm, HANULIAKOVO,
Vendel Konečný, ŠPAČINCE,
Ľudmila Konkoľová,
NOVÁ ĽUBOVŇA,
Róbert Krajčík, PRIEVIDZA,
Anna Lehutová,
MORAVANY NAD VÁHOM,
Janka Lexmanová,
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU,
Emília Liptáková,
CHOCHOLNÁ-VELČICE,
Vojtech Lojka, ČAJKOV,
Dušan Lukáčik, NITRA,
Anna Magerová, BARDEJOV,
Alžbeta a Božena Molnárové,
JELENEC,
Slávka Motešická, PIEŠŤANY,
Július Nemček, VALASKÁ BELÁ,
Antónia Neštická,
TRNAVA–MODRANKA,
Anton Noga, STAŠKOV,
Terézia Nuhálová,
MORAVANY NAD VÁHOM,
Marián Okál, HUBOVÁ,
Adela Pacigová, VALASKÁ DUBOVÁ,
Marta Paradeiserová, GBELY,
Margita Pisarčíková,
SLOVENSKÁ VES,
Zoznam neobsahuje mená všet-
kých dobrodincov pre obmedze-
nosť priestoru. Za našich prispie-
vateľov a ostatných dobrodincov
slúžime každý týždeň v sobotu
svätú omšu.
Úprimné Pán Boh zaplať za všetko.
DOBRODINCI, KTORÍ V POSLEDNOM OBDOBÍ PRISPELI VÄČŠOU SUMOU
NA NAŠU TLAČ A SALEZIÁNSKE DIELO:
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 0
Jozef Skala
n a r o d e n ý :
22. 3. 1971 Trnava
p r v é s ľ u b y :
15. 8. 1992 Poprad
d o ž i v o t n é s ľ u b y :
11. 7. 1998 Banská Bystrica
k ň a z s k á v y s v i a c k a :
8. 9. 2000 Šaštín
Mikuláš Kováč
n a r o d e n ý :
5. 11. 1970 Gelnica
p r v é s ľ u b y :
10. 8. 1991 Poprad
d o ž i v o t n é s ľ u b y :
18. 8. 1997 Žilina
k ň a z s k á v y s v i a c k a :
1. 9. 2000 Levoča
D BREDAKCIA
Naši
novokňazi
Školu pre animátorov organizovanú Saleziánmi Don
Bosca a Združením saleziánskej mládeže DOMKA v roku
2000 podporila:
STRENA
2001
„Kristus je darom pre všet-
kých. Ako ovocie Jubilea oživuj-
me ducha misionárskej solidár-
nosti.“
Hlavný predstavený saleziánov vydáva pre každý rok oso-
bitné heslo, ktoré má inšpirovať prácu a uvažovanie v celej
saleziánskej rodine. Heslo pre nasledujúci rok vychádza z
Jubilea a upriamuje našu pozornosť na misie.
6-BOSCO 27.10.2000 15:52 Stránka 30
