Don Bosco Dnes SLK No. 5 2005

ROČNÍK XXXVI.5/2005
SEPTEMBER – OKTÓBER


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


MISIE: MISIJNÍ DOBROVOĽNÍCI
MARIÁNSKE ZVONY: LUDWIG VAN BEETHOVEN
ROZHOVOR: DON ŠTEFAN TURANSKÝ




1. Medzi
týmito vŕška-
mi, v tejto kra-
jine zapustil
svoje korene
veľký Boží syn,
svätý Ján Bo-
sco. Povolanie
mu poslalo ne-


bo, ale táto klíma, tento vzduch a charakter týchto osôb ho
formoval a živil. Vo svojej reči si stále niesol aj miestny prí-
zvuk a v duši stopu svojho ľudu.


2. V roku
1783 sa rodina
B o s c o v ý c h
p r e s u n u l a
z Chieri do
tohto domu
na vŕškoch
v Castelnuove
do oblasti na-
zývanej Bec-


chi. František Bosco si tu vzal za manželku Margitu Oc-
chienovú. V tomto dome sa im narodil 16. augusta 1815
syn Janko Bosco.


3. 8. feb-
ruára 1817 in-
vestoval Fran-
tišek Bosco
svoje skromné
úspory a kúpil
tento domček
vzdialený asi
150 metrov od
p ô v o d n é h o


bydliska. Bola to chudobná stavba, predtým používaná
ako pivnica a stajňa. František sa pustil do jej úpravy na
bývanie, ale iba o tri mesiace neskôr ho zasiahla vysoká
horúčka a ako 33-ročný zomiera.


4. Margita
bola nútená
presunúť svo-
ju rodinu do
tohto domu.
Na poschodí
boli dve izby
a na prízemí
k u c h y ň a
a stajňa. Na
prvé poscho-


die sa vychádzalo po schodoch opretých o vonkajšiu časť
múru. Medzi chudobnými domami v Becchi bol tento
dom najchudobnejší.


5. V kuchy-
ni sa stretala
celá rodina:
svokra (Fran-
tiškova mama)
v staršom ve-
ku, čiastočne
paralizovaná,
Anton (9-roč-
ný) Františkov
syn z prvého
manže l s t va ,
Margita a jej dve vlastné deti: Jozef (4-ročný) a Ján (2-roč-
ný).


6. Na pos-
chodí bola iz-
ba detí. Tu mal
Janko ako 9-
ročný sen, kto-
rý ho viedol
počas celého
života. Videl
mnoho chlap-
cov, ako sa bili
a nadávali. Vr-
hol sa medzi
nich a chcel ich umlčať.


7. Tu ho jeden vzneše-
ný pán napomenul: „Nie
bitkou, ale láskavosťou
získaš týchto svojich pria-
teľov.“ A žiariaca pani mu
ukázala stádo zvierat, kto-
ré sa zmenili na baránkov
a povedala mu: „Toto uro-
bíš ty s mojimi synmi.“


8. Janko pochopil, že
musí robiť dobro chlap-
com. Prečo nezačať hneď?
Počas zimy sa rodiny aj
s deťmi schádzali v ich
stajni. A tak svojim ka-
marátom i ro-
dičom, v spo-
ločnosti kráv,
ktoré stajňu
vyhrievali, za-
čal čítavať kni-
hy: História
Bertolda, Králi
Francúzska .
Mal obrovský
úspech.


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: SLOVENSKÁ GRAFIA a. s., Bratislava


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


5/2005
ROČNÍK XXXVI.


SEPTEMBER – OKTÓBER


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


Fr
an


tiš
ek


T
al


ap
ka


, Ž
ili


na


Doma a vo svete
Bratislava, Košice, Michalovce,... 4


Misie
Misijní dobrovoľníci 6


Misie
Svedectvá misijných dobrovoľníkov 10


Apoštolát
Prežívanie Roka Eucharistie 12


Mariánske zvony
Ludwig van Beethoven 13


Mariánske zvony
Noha zo stoličky 16


Mariánske zvony
Panna Mária Pomocnica 18


Mariánske zvony
Pozorujú nás 20


Redakcia
Záleží nám na tom, čo čítajú mladí 21


Rozhovor
Don Štefan Turanský 22


Výchova
Školský rok a liturgia života 24


Rozhovor
Don Martin Mazák 26


Laboratórium viery
Jozef Egyptský 28


Aktualita
Keď začína život 30


Štefan Turanský, provinciál SDB


2 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


Srdečne vás všetkých
pozdravujem na začiatku
svojej služby provinciála
Saleziánov dona Bosca na
Slovensku. Prichádza k vý-
mene „stráží“. Po šiestich
rokoch plodnej a veľkory-
sej služby dona Vladimíra
Feketeho preberám vede-


nie a zodpovednosť za saleziánsku provinciu.
V prvom rade ide o službu. Nie je to ani výsada, ani


honor, ale služba podľa vzoru Ježiša Krista, ktorý ne-
prišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil (por. Mk
10,45). Preto v duchu Druhého vatikánskeho koncilu sa
dnes právom hovorí o službe predstaveného. Mojím zá-
merom je čo najviac sa svojou službou provinciála pripo-
dobniť „Sluhovi sluhov“.


Po druhé aj prostredníctvom nášho časopisu Don Bo-
sco dnes chcem podporovať a rozvíjať spoluprácu


– so saleziánskou rodinou, ktorá je nositeľkou charizmy
svätého Jána Bosca,


– s mladými, ktorí sú „budúcnosťou Cirkvi a sveta“ – ako
často opakoval blahej pamäti nedávno zosnulý Ján Pavol II.,


– s veriacimi, ktorí fandia saleziánskemu dielu na Slo-
vensku a vo svete (najmä misám).


Pri tejto príležitosti sa chcem osobne, ale aj vo vašom
mene, poďakovať donovi Vladimírovi Feketemu za jeho
obetavú službu provinciála počas posledného šesťročia
a priať mu od Pána dobré zdravie a silu ducha, aby mo-
hol „vyplávať“ na iné moria a loviť tam, kde ho Pán poš-
le. Otec Vladko, úprimné slovenské Pán Boh zaplať! Po
toľkej namáhavej práci Ťa istotne čaká, ako hovorieval
don Bosco svojim prvým saleziánom, hojná odmena
v nebi.


Na záver vás prosím o modlitbu, aby som bol poddaj-
ným a vhodným nástrojom v Božích rukách.


Váš brat v Ježišovi Kristovi


Drahí priatelia
dona Bosca


a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD
Ján Bosco v obrazoch


25. generálna kapitula v Ríme.
Slovenskí delegáti s hlavným predstaveným.




Počas zimy sme na Salese nelenili a spolu s mladý-
mi z Dúbravky sme oprášili staronové divadielko
„Bez matky to nejde“. Čo znamenala mama Margi-
ta pre dona Bosca a jeho chudobných chlapcov
a ako si my ceníme naše mamky? Možnosť zamys-
lieť sa nad tým sme ponúkli 18. 4. deťom a mladým
z Gymnázia sv. Rodiny na Gercenovej a tiež 29. 5.
záujemcom z našej farnosti v DK Dúbravka. V má-
jovej atmosfére Dňa matiek sme si tak uctili nielen
naše dobré mamy, ale i tú nebeskú. A aby som ne-
zabudol, pretože sme medzi sebou objavili mimo-
riadne herecké a improvizačné talenty, chceme
v nasledujúcom školskom roku divadielko ponúk-
nuť viacerým cirkevným školám alebo mládežníc-
kym strediskám. Tak príď „kuknúť“!


DIVADLO – BEZ MATKY TO NEJDE


Začiatkom júla prežili dievčatá z oratória na Miletičovej
pekný týždeň na letnom tábore v Kubrej pri Trenčíne.
O 90 účastníčok tábora sa staralo 24 animátoriek a je-
den kňaz. Deti prežívali históriu vyvoleného národa od
Adama a Evy cez Abraháma, Izáka, Jakuba, Mojžiša,
Dávida, Šalamúna až po Ježiša Krista. Tieto biblické
postavy sprevádzali program a každý deň preniesli die-
včatá do inej historickej doby a do inej situácie. Deti na-
príklad zakúsili aj niečo z toho, ako chutí egyptské ot-
roctvo s tvrdou rozcvičkou, prácou, neslobodou,
slabou stravou, trestami za priestupky a poslušnosťou
voči faraónovi. Deň otroctva viedol aj k tomu, že sa
podmanení „otroci“ napokon vzbúrili, čo však skončilo
trestom: vyváľaním v bahne pre vedúce a oliatím stude-
nou vodou pre ostatných „otrokov“. Putovanie dejinami
spásy napokon skončilo príchodom Ježiša Krista
a ustanovením Eucharistie. Celý pekný program pre
deti pripravili animátorky z Miletičovej pod vedením
Lydky Čeledovej a Slávky Brigantovej.


VYVOLENÝ NÁROD


Škola pre animátorov začína v školskom roku 2005/2006 je-
denásty rok svojho fungovania v saleziánskej rodine na Slo-
vensku. Tento formačno-vzdelávací program pre animátorov,
organizovaný DOMKOU – Združením saleziánskej mládeže,
opäť ponúka mladým šesť tém rozdelených do troch ročníkov:
Bohatstvo kresťanstva, Mladí a ich vyzrievanie, Kultúra a ume-
nie výchovy, Stretanie sa s človekom, Animácia skupín a Prí-
prava stretnutí a itinerárov. Novú sezónu kurzov otvoria na
prelome septembra a októbra záverečné skúšky. Svoje vedo-
mosti a zručnosti si budú mladí overovať v dvoch termínoch na
západe a raz na východe. Prihlasovanie prebieha cez kontakt-
né osoby v strediskách DOMKY a Laury. Škola pre animáto-
rov je súčasťou formácie animátorov v saleziánskej rodine. Na
jej príprave a realizácii sa spolu s DOMKOU podieľajú sale-
ziáni, sestry FMA, odborníci z radov laikov i absolventi školy.
Projekt Škola pre animátorov bude v novom školskom roku
podporený aj z grantového programu Hodina deťom Nadácie
pre deti Slovenska.


■■ Bratislava ■■


V saleziánskej rodine na Slovensku sa v uskutočnila v polovici
júna 2005 veľmi milá slávnosť. Piati spolubratia-diakoni prijali
z rúk otca biskupa B. Bobera sviatosť kňazstva v Košiciach
a dvaja z rúk otca biskupa F. Rábeka v Šaštíne. Spolubratia tak
zavŕšili svoju niekoľkoročnú základnú formáciu, keď postupne
prechádzali ašpirantátom, kandidatúrou, noviciátom v Poprade,
dvojročnými filozofickými štúdiami v Žiline alebo v zahraničí. Po-
kračovala niekoľkoročná pastoračná skúsenosť na asistencii
na rôznych miestach saleziánskej prítomnosti a záverečné štvor-
ročné štúdiá teológie v Bratislave. Zároveň od otca provinciála
dona Feketeho sa dozvedeli svoje apoštolské miesta, kde budú
pôsobiť ako novokňazi. V modlitbách prosme o ďalšie rehoľné
a kňazské povolania.


KŇAZSKÁ VYSVIACKA


Od 1. júla 2005 funguje v Michalovciach obnovená
farnosť Panny Márie Pomocnice. Túto farnosť zriadil
ešte po druhej svetovej vojne košický biskup Mons.
Jozef Čársky. Počas totality bola jej činnosť znemož-
nená, i keď farnosť juridicky nebola zrušená. Na zá-
klade dohody medzi Slovenskou provinciou SDB
a Arcibiskupkým úradom v Košiciach a so súhlasom
generálnej rady SDB bola saleziánska farnosť v Mi-
chalovciach obnovená. Počas slávnostnej svätej
omše dňa 22. júna 2005, ktorej predsedal košický ar-
cibiskup Mons. Alojz Tkáč, bol za hojnej účasti veria-
cich prečítaný dekrét o obnovení farnosti a predsta-
vený nový farár don Jozef Ragula SDB.


OBNOVENIE SALEZIÁNSKEJ FARNOSTI V MICHALOVCIACH


… bolo od 10. do 15. júla v Klubinskej doline (pri Starej Bystri-
ci). Chlapci zo žilinského oratka zažili na vlastnej koži, čo zna-
mená byť otrokom, ale aj zadosťučinenie, keď sa stali slobod-
nými občanmi mesta Ríma. Tí najodvážnejší aj neistotu
a strach z prenasledovania zmiešané s hrdosťou, že sú „tajný-
mi kresťanmi“. Skrátka, chlapčenský stanový tábor. Dohroma-
dy aj s animátormi nás bolo 90. Táborovú hru „Cisár kontra
biskup“ z obdobia prvých kresťanov sme si „požičali“ z dielne
Rasťa Haľka a miništrantských táborov. Chalanov nadchla,
v tábore panovala fantastická atmosféra. Okrem každodennej
oficiálnej Eucharistie sa naši „tajní kresťania“ stretávali aj na
tajnom lámaní chleba. „Odhalia nás? Budú nás pretoriáni
mučiť?“ Takéto myšlienky stupňovali adrenalín. Skôrnarodení
si to možno pamätajú z minulého režimu. K tomu ešte počasie.
Kysuce nám ukázali, čo vedia. Prvé dva dni občas pršalo.
A občas lialo. Stredom našej „lúky európskeho významu“, ako
ju nazvali ochranári, keď sme vybavovali povolenie, tiekol Ti-
ber. Odvodňovací kanál. Potom zas bolo nádherné leto. Ak si
ešte doplníme veľa (na večeru 20 chlebov, na raňajky 40 ma-
kovníkov atď…) a chutnej (na dukátové buchtičky chlapci „to-
čili“ 4-5 duplí) stravy, obraz bude úplný. Naše dve Katky
(kuchárka a zdravotníčka) sa mali čo obracať. S kresťanmi by
to dopadlo všelijako, ale našťastie v predposledný deň cisár


Konštantín vyhlásil Milánsky edikt. To vám odľahlo, však?
Okrem spomínaného stanového tábora sme v žilinskom stre-
disku mali aj prímestský, dievčenský, detský a birmovanecký
tábor, dohromady sa na všetkých táboroch zúčastnilo 410 de-
tí a mladých, ktorým sa venovala asi stovka animátorov. Ak by
ste chceli vedieť viac, príďte osobne k nám do Žiliny na Rajec-
kú 17 alebo si aspoň mrknite www.domkazilina.mladez.sk.


PRENASLEDOVANIE KRESŤANOV NA KYSUCIACH…


D BDOMA A VO SVETE
■■ Košice ■■


■■ Žilina ■■


■■ Michalovce ■■


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 5


ŠKOLA (PRE ANIMÁTOROV) VOLÁ


4 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5




D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 56


D BMISIE


O ČO TU IDE
Saleziánski dobrovoľníci sú mladí


dospelí laici, dievčatá a chlapci, ktorí:
–naplnení a motivovaní vierou,
–po vhodnej a predbežnej príprave,
–nezištne, t. j. bezplatne, ponúkajú


svoje služby iným mladým, najmä chu-
dobným v krajinách misií,


–aspoň v priebehu jedného roka,
–v súvislom časovom období,
–žijú v spoločenstve života a apošto-


látu s inými mladými dobrovoľníkmi,
spolu so saleziánmi zdieľajú svoj apošto-
lát a niektoré udalosti bežného života,
ako napr. modlitbu, stravovanie, zába-
vu…,


–a to všetko v saleziánskom duchu.


Toto spoločenstvo nasleduje prí-
klad prvých kresťanských spoločen-
stiev verných: učeniu apoštolov, mod-
litbe, lámaniu chleba, účasti na
spoločnom živote (porov. Sk 2, 42).


Misijné dobrovoľníctvo je jedným
zo znamení čias, o ktorom hovoria do-
kumenty Druhého vatikánskeho kon-
cilu. Je významným a účinným preja-
vom misionárskeho dynamizmu
Cirkvi. Je jedným z mnohých hnutí,
ktoré Duch Svätý vzbudil po koncile.
V postmodernej spoločnosti protestu-
je proti individualistickému spôsobu
života. Dobrovoľníctvo chce poskyto-
vať mladým príležitosť mať účasť na
boji narastajúcej chudoby medzi Seve-
rom a Juhom a zdôrazňuje úlohu lai-
kov vo vytváraní novej civilizácie, viac
poznačenej kresťanským duchom,
alebo ešte lepšie povedané, vychová-
vať iných prostredníctvom sebavýcho-
vy. Má typickú saleziánsku črtu: vy-
chovávať mladých k zodpovednosti za
záchranu iných mladých. Okrem toho
pomáha mladým ľuďom ľudsky a kre-
sťansky dozrievať a objavovať svoje
povolanie.


Mladý človek sa prostredníctvom
dobrovoľníctva činne začleňuje do
štruktúr spoločnosti a v spolupráci
s civilnými a cirkevnými ustanovizňa-
mi sa zameriava na jej pretvorenie.


Spája s „ľuďmi dobrej vôle v ne-
zištnej službe mladým a chudobným,
pričom prednostnú lásku venuje
ľuďom na okraji spoločnosti v súlade
so saleziánskym poslaním.


O MISIJNOM DOBROVOĽNÍCTVE SA UŽ VIACKRÁT PÍSALO. NO BOL TO VŽDY VIAC OPIS
ČINNOSTI AKO CHARAKTERISTIKA. DNES SA POKÚSIME POVEDAŤ O ŇOM AJ NIEČO
HLBŠIE.


Saleziánsky misijný dobrovoľník
ponúka ľudské a kresťanské hodnoty
a svoje svedectvo, prítomnosť prežíva
osobitným životným štýlom, ktorý sa
inšpiruje evanjeliom.


Saleziánska výchova misijných
dobrovoľníkov sa opiera o duchovnosť
sv. Jána Bosca, o jeho preventívny sys-
tém, pastoráciu detí a mládeže, o kon-
takt s okrajovými skupinami obyvateľ-
stva – najbiednejšími, opustenými,
spoločnosťou vyhostenými. Salezián-
sky štýl práce: láskavosť, dobrosrdeč-
nosť, pracovitosť, prostota, otvorenosť,
triezvy úsudok, rodinný duch a nábož-
nosť je pastoračnou metódou každého
saleziánskeho misionára.


PODMIENKY PRIJATIA:
– vek 18 – 30 r., úprimná snaha


žiť príkladný kresťanský život
– dobré zdravie a tiež primera-


ná fyzická kondícia
– odborná skúsenosť /kvalifiká-


cia/, ktorou môžeš poslúžiť a prispieť
k spoločnému dobru


– zmysel pre spoločenstvo, pre
službu a vzájomné obohatenie


– zmysel pre humor, radosť
a nadšenie pracovať s mládežou, skú-
senosti v organizovaní činnosti pre
mladých


– osobitná citlivosť na potreby
núdznych a odstrčených na okraj spo-
ločnosti


– poznanie saleziánskej du-
chovnosti a ochota naučiť sa salezián-
skemu spôsobu apoštolátu


– ochota pripravovať sa (aspoň)
počas roka spolu s inými dobrovoľ-
níkmi v duchu spolupráce a veľkodu-
šnej obetavosti


– schopnosť naučiť s cudzí ja-
zyk


– pravidelný sviatostný život
a duchovné vedenie (najlepšie u sale-
ziánov)


ČO ROBIA MISIJNÍ
DOBROVOĽNÍCI:


– v priebehu aspoň jedného ro-
ka spolupracujú na plný úväzok v sa-
leziánskych misiách


– pomáhajú pri rôznych mláde-
žníckych apoštolských činnostiach
(vyučovanie odborných predmetov
alebo cudzích jazykov, asistencia
v oratóriu, organizovanie mimoškol-
ských činností, sviatkov, krúžkov,
výletov a iných podujatí)


– vedú záujmovú činnosť detí
a mládeže: hra na gitare, športové po-
dujatia, vyšívanie, stolárske a modelár-
ske práce a iné


– často slúžia ľuďom v sociál-
nej oblasti (uskutočňovanie rôznych
rozvojových projektov, humanitná
pomoc, zdravotnícka pomoc, náv-
števa chorých, technický dozor
a pod.)


– starajú sa o materiálne strán-
ky saleziánskeho diela (údržba domu,
nákupy, auto, domáce práce…)


– tiež pripravujú mladých i me-
nej mladých pre život viery, samostat-
ne katechizujú, pripravujú na prijatie
sviatostí, slávenie sviatkov, vedú mod-
litbové i apoštolské skupiny atď.


– svojím kresťanským životom
svedčia o Božej láske, robia dobro vša-
de, kde sa dá.


PRÍPRAVA NA MISIJNÚ PRÁCU
Príprava prebieha aspoň jeden rok


formou mesačných stretnutí od piatka
do nedele. Cieľom prípravných stret-
nutí misijných dobrovoľníkov je osob-
ná duchovná formácia so zameraním
na ohlasovanie Evanjelia vo svete cez
výchovu a ľudské a morálne povzne-
senie mládeže a ľudových vrstiev.


Misijná príprava trvá spravidla rok,
ale môže byť aj dlhšia. To závisí najmä
od duchovného rastu uchádzača. Prí-
prava spočíva v štyroch okruhoch:


1. Informačný
Misiológia, pedagogika, etika,


psychológia, katechetika, národopis
krajín určenia, dejiny a kultúra kre-
sťanského Východu, liturgika, svetové
náboženstvá, sekty, saleziánsky pre-
ventívny systém…


2. Zážitkový
Vedieť sa deliť o zážitky a o vlast-


nú vieru, schopnosť oduševniť iných.


Misijní
dobrovoľníci


Ťažko na cvičišti, ľahko v boji


Príprava bola vášnivo zaujímavá Bolo to v Žiline




riadny „nátresk“, veď v októbri nás
bolo skoro 50. No nie je víťaz, kto za-
čína, ale kto vytrvá do konca. A tak,
hľa, výsledky ročnej prípravy: šiesti
odišli na službu do Sacha-Jakutie: tra-
ja do Aldanu (Alenka, Božka a Peter),
traja do Jakutska (Anka, Evka, Janko),
traja do Azerbajdžanu (Andrej, Janka
a Mária), dvaja do Angoly (Peter a Ma-
rek). Evka strávila prázdniny v Ka-
zachstane a dvadsať chlapcov a die-
včat odviedlo kus práce na Ukrajine.


V priebehu celého roka sme sa
stretali raz mesačne, najčastejšie, v Ži-
line. Okrem toho sme doma zaberali
pri učení jazykov: ukrajinčiny, ruštiny
a portugalštiny, a to už nehovoríme
o objemných domácich úlohách, kto-
ré pozostávali s prípravy katechézok,
stretnutí, výroby niektorých pomôcok
a pod.


Naše stretnutia začínali v piatok
v rodinnej pohode. Porozprávali sme
sa ako prešiel uplynulý mesiac. V ten-
to večer sme si delili zodpovednosti
za dobrý chod formačného stretka, od
zvonára cez liturgistu až po odnášača
riadu v jedálni. Veď spoločný život je


pre misionárov podstatnou časťou ich
svedectva.


V sobotu po ranných modlitbách
a meditácii na misijnú tému začínal
veľmi pracovný deň. Najprv doobeda
bol blok prednášok, ktorých cieľom
bolo v prvom rade informovať. Napo-
ludnie sv. omša a výdatný obed. Od
tretej začínala druhá časť programu,
ktorá bola zameraná prakticky, napr.
ako riešiť konflikty medzi ľuďmi, ako
predviesť katechézku, niektoré ručné
práce alebo čo budeme robiť na Ukra-
jine… a to vo veľmi hustom tempe. Po-
pritom bolo treba pripraviť večerný
program, poklonu atď. Po večeri sme
mali trochu oddychu, ktorý sa využil
na pozeranie nejakého dokumentár-
neho filmu o misiách. Veru nejeden si
musel pritom opraviť svoje príliš ro-
mantické predstavy. Potom ešte neja-
ké činnosti podľa plánu alebo sa doťa-
hovalo to, čo sa ináč nestihlo. Ak to
počasie dovolilo, občas bol aj malý tá-
borák. Po krásnej, vrúcnej hodinovej
poklone sme padli do postele.


Nedeľa sa začínala opäť modlitbou
a rozjímaním, aby sa potom pokračo-


valo prednáškou na duchovnú tému.
Ale raňajkovať sme predsa len raňaj-
kovali. Po sv. omši sme sa ešte stretli
na vyhodnotenie stretnutia a nutné
plánovanie nasledujúceho. Potom po-
klusom na obed a behom na vlak či
autobus, aby nás rozviezli po celom
Slovensku.


Pre záujemcov o misijné
dobrovoľníctvo


Pre nový ročník prípravy na prácu
v misiách sa môžete prihlásiť na


adrese:
Saleziáni Don Bosca
Slovenská provincia
Misie
Miletičova 7
821 08 Bratislava


tel.: 02/50231115
mail: misie@sdb.sk


Daniel Pravda SDB
Foto: misijné oddelenie


Zážitky lásky – prijatie, poro-
zumenie, odpustenie, otvorenosť, úcta
k druhému. Učenie sa novým formám
správania, altruizmus, vystupovanie
pred inými, tvorivosť a samostatnosť,
vedenie skupín…


3. Pracovno-činný
Osvojovanie si nových zruč-


ností, ručné práce, hra na gitare, tvor-
ba katechetických pomôcok, tvorba
zábavných i nezábavných programov,
práca v oratóriu a mládežníckom stre-
disku, organizácia výchovno-vzdelá-
vacej práce…


4. Duchovno-misijný
Žiada sa osvojenie si stále du-


chovného rastu, vylepšovanie schop-
nosti života v cirkevnom spoločen-
stve, pravidelný duchovný život,
najmä sviatostný a osobný styk s Bo-
žím slovom a v prvom rade najmä vy-
jasňovanie motivácií a očisťovanie
úmyslov pre misijnú činnosť.


TROCHU Z DEJÍN
Už sv. František Xaverský mal za


pomocníkov niekoľko veľmi horli-
vých portugalských obchodníkov.
Kresťanský ľud vždy veľmi nadšene
a veľkodušne materiálne pomáhal kre-
sťanským misiám. Ale to bolo len tak
z domova. Priama účasť na misijnej
činnosti bola vyhradená rehoľníkom
a rehoľníčkam.


Jav dobrovoľníctva začína kdesi
v povojnových rokoch, ale jeho skuto-
čný rozvoj sa zaznamenáva až v se-
demdesiatych rokoch minulého storo-
čia v pokoncilovom období. Bolo to
v prvom rade v krajinách Európskeho


hospodárskeho spoločenstva boha-
tých na misijné tradície. O niečo ne-
skoršie aj v USA a v krajinách Latin-
skej Ameriky.


V deväťdesiatych rokoch preskoči-
lo toto hnutie aj do krajín bývalého
východného bloku a v prvom rade na
Slovensko.


V r. 1992 sa začala ročná príprava
laikov na podnet dona Jozefa Daniela
Pravdu, ktorý zhromaždil záujemcov
o začínajúcu sa misiu v Jakutsku. Po-
pri intenzívnom odbornom vzdeláva-
ní a zdokonaľovaní sa v jazyku misijní
dobrovoľníci boli činní v zbierkach fi-
nančných a materiálnych a pripravili
bohatú humanitárnu pomoc pre oby-
vateľov v Jakutsku – Sacha.


Po jeho odchode na Sibír bol pove-
rený prípravou misijných dobrovoľní-
kov don Štefan Urban. Počas jeho pô-
sobenia bol zaznamenaný veľký
rozkvet misijného dobrovoľníctva
s pomocou ďalších saleziánov – L.
Stanku, J. Bagu, P. Michalku, F. Čun-
derlíka. Vďaka donovi Urbanovi sa za-
čali aj letné tábory na Ukrajine.


S nadšením im pomáhali a po-
máhajú mnohí laici, z ktorých spome-
nieme J. Štempelovú, A. Reichlovú, D.
Dvoranovú, P. Konrádovú, J. Moniša,
M. Majcherovú.


Rokom 1993 sa datuje stála prí-
tomnosť laikov v slovenskej salezián-
skej misii na Sibiri. Prví dobrovoľníci
pochádzali zo saleziánskej rodiny
a boli to saleziánske spolupracovníč-
ky Mária Chalániová a Mária Čaputo-
vá.


Postupne prichádzali študenti na
kratšie prázdninové pobyty /1994,
1995/, ktoré však boli finančne ná-


kladné. Z tohto dôvodu sa prešlo na
pobyt v dĺžke aspoň jeden rok. Nie-
ktorí zostávajú aj dlhšie. Evka Krajčo-
vičová završuje teraz svoj piaty rok
v Jakutsku. Naša, ale aj skúsenosť
iných krajín, potvrdzuje ako ideálny
dvojročný pobyt v misii.


Do konca toho roku sa vystriedalo
v Republike Sacha-Jakutia 65 dobro-
voľníkov, ktorí absolvovali jeden ale-
bo viac (niektorí až 5) pobytov.


V saleziánskom misijnom hnutí na
Slovensku je v súčasnosti evidova-
ných viac ako 220 osôb, ktorí sa rôz-
nym spôsobom zaangažovali do misij-
nej činnosti počas štúdia na vysokej
škole alebo počas voľného času popri
zamestnaní. Viac ako 100 dobrovoľní-
kov pracovalo v letných táboroch na
Ukrajine. Pravidelných podporova-
teľov a dobrodincov saleziánskeho
misijného diela je viac ako 2600.


Na Ukrajine sa pravidelne organi-
zujú kresťanské tábory pre miestne
deti. Ukrajinské letné tábory sa začali
v r. 1995 a od r. 1997 prebiehali aj
zimné pobyty, ktoré boli zamerané na
duchovnú prípravu mládeže na viano-
čné sviatky.


Tábory prebiehajú v dedinkách na
Podkarpatskej Rusi, v gréckokatolíc-
kych farnostiach. Tábory prebiehajú
súčasne vo viacerých dedinách. V lete
pracujú traja-piati dobrovoľníci v de-
dine. Obvyklý počet dobrovoľníkov
na jednej akcii v lete je okolo 20 ľudí.


AKO TO JE TOHTO ROKU
Príprava začínala už v auguste mi-


nulého roku. Z počiatku to bol po-


8 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 9


D BMISIE


Hry si treba najprv odskúšať osobne Praktický nácvik modlitby pre sibírske podmienky


No konečne pred odchodom na misiu


Don Macák, don Kyseľ a dobrovoľníci na Miletičke 31. 7. 1999 skladanie misijného sľubu pred odchodom


Leto 1996, dobrovoľníci na Sibíri




11


Mladí spolu s misionármi prežijú
istý čas pri ohlasovaní evanjelia v mi-
sii, kde sú vystavení rôznym skúškam
a námahám. Majú nové zážitky nielen
z práce, z poznania nových kultúr
a animácie, ale aj z ohlasovania Ježiša
v prostredí inovercov, tiež zo spozna-
nia vlastného charakteru. Je to skúška
osobnosti, ale hlavne skúška skutoč-
nej hlbokej viery.


Judita


Tí, ktorí nasledujú volanie a odpo-
vedajú na Božie výzvy vo svojom živo-
te, vysoko oceňujú misijné dobrovoľ-
níctvo, lebo na vlastnej skúsenosti
zažili ako „viera rozdávaním rastie“.
Často hovoria o tom, ako Boh preho-
voril v ich živote a ako sa upevnila ich
viera v Ježiša Krista a stávajú sa apoš-
tolmi v domácom prostredí.


Daniel


Práca s mládežou bola iba jedna
zložka mojej činnosti, lebo som robil
údržbára domu a odstraňoval všetky
neduhy novostavby v Aldane. Suterén
domu zatekal a zo stien padali omiet-
ky. Potrebovali sme vytvoriť teplé pro-
stredie na stretnutia mladých. Tak
sme nakúpili drevo a obložili ním
chladné steny. Neskôr sme likvidovali
odpad okolo nášho domu, ktorého
bolo neúrekom a po niekoľkých ro-
koch menili kotle, ktoré nám robili
ťažkosti. V takom dome je práce až-až,
najmä keď nasneží za noc meter sne-
hu a ráno treba vyjsť z domu. Sneh
sme museli poodhadzovať zo strechy
a okolia. Osedlával som aj „železného
tátoša“ a nemálo skúseností som na-
dobudol na „safari-sibírských“ ces-
tách, zvlášť v zime. Veď misionári usta-
vične prevážajú nejaký náklad
humanitnej pomoci do chudobných
obydlí, do zatopených dedín alebo na
iné miesta.


Pavol


Pracovala som v sirotinci pri vý-
chove detí a celý voľný čas som trávila
v mládežníckom stredisku, kde bývali


saleziáni. Prevádzka kuchyne a poria-
dok vo všetkých miestnostiach bol
mojím druhým miestom pôsobenia.
Bolo treba navariť z toho mála, čo bo-
lo, a iné ako doma. Potrebovala som
často veľa fantázie… a najviac trpezli-
vosť, keď vypli prúd alebo nebolo vo-
dy, či bola iná porucha. Vďaka Bohu,


túto trpezlivosť si osvojili všetci. Aldan
sa stal miestom môjho posvätenia.
Hovorím to úprimne, lebo po návrate
domov som si uvedomila mnohé uda-
losti, ktoré som tam nechápala.


Mária


Jakutsk na mňa veĺmi zapôsobil.
Pri roznášaní humanitnej pomoci
biednym som videl matky, ktoré mali
veľa detí a boli skoro nahé, vychudnu-
té na kosť. Nemali si čo obliecť, nema-
li žiadne potraviny, muž sa o ne nesta-
ral, nikto sa o ne nezaujímal. To ste
mali vidieť tú radosť, keď som im do-
niesol nejaké potraviny. Plakali od ra-
dosti. Videl som tam veľa mladých,
ktorí „guljali“, t.j. potulovali sa po uli-
ciach. Niektorí z nich boli opití, nie-
ktorí nafetovaní, iní zase dobití. Bolelo
ma srdce, keď som videl takú veľkú
duchovnú biedu.


Jozef


Veľmi často, aj opätovne si čítam
vaše listy, ktoré ma utvrdzujú v tom,
v čo som uverila. Srdečný pozdrav po-
sielam aj dievčatám, ktoré som spo-
znala v Aldane a hlavne obom Má-
riám. Bol to zázračný týždeň, keď sme
s vami strávili duchovné cvičenia. Ľu-
tujeme spolu s Natašou, že iba taký


krátky čas sme mohli stráviť s nimi.
Mária Č. je veľmi zaujímavá a hlboká
dievčina. Chcela by som byť jej po-
dobná. Všetko, čo ste nám hovorili, si
budeme pamätať celý život. Ako rady
by sme zopakovali také duchovné
cvičenia.


Vďačím Bohu za vás, že vás On po-
slal do Jakutska, aj za to, že ste na to-
to povolanie odpovedali. Dúfam, že sa
skoro stretneme.


Tatjana-Jekaterina


Slová Svätého Otca
Drahí mladí priatelia, prežite v se-


be skutočnosť, že ste povolaní pre na-
liehavú úlohu – ohlasovať dobrú zvesť
všetkým, ktorí vás obklopujú. Ježiš
Kristus pozná vašu slabosť i vaše hra-
nice, ale On sám vám hovorí: „Majte
odvahu, nebojte sa, ja som s vami po
všetky dni až do skončenia sveta.“


Ján Pavol II.


NA ZÁKLADE
KONZULTÁCIE SO


SPOLUBRATMI
PROVINCIE MENOVAL


HLAVNÝ PREDSTAVENÝ
SALEZIÁNOV DON
PASCUAL CHÁVEZ
NOVÝCH ČLENOV


PROVINCIÁLNEJ RADY
SLOVENSKEJ PROVINCIE


SDB. NOVÁ RADA SA
UJALA SVOJEJ FUNKCIE


NA ZHROMAŽDENÍ
SPOLUBRATOV 15.


AUGUSTA V ŽILINE. TÁTO
PROVINCIÁLNA RADA


BUDE ANIMOVAŤ ŽIVOT
SLOVENSKEJ PROVINCIE


V NASLEDUJÚCICH
TROCH ROKOCH.


Nová provinciálna
rada


Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


D BMISIE


Svedectvá misijných
dobrovoľníkov


Don Štefan Turanský
p r o v i n c i á l


Don Karol Maník
v i k á r p r o v i n c i á l a
a r a d c a p r e f o r m á c i u


Don Peter Bučány
p r o v i n c i á l n y e k o n ó m


Don Viliam Riško
r a d c a p r e p a s t o r á c i u m l á d e ž e


Don Pavol Grach
r a d c a


Don Jozef Ižold
r a d c a


Don Pavol Michalka
r a d c a


Don Pavol Seman
r a d c a


10 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


Marek Miko s chlapcami v Aldane




Predčasné utrpenie
Môžeme povedať, že celý život veľ-


kého hudobného génia Ludwiga van
Beethovena bol utrpením. Zdá sa, že
géniovia — okrem iného — majú posla-
nie ukázať ľudstvu, ako treba kráčať
cestou utrpenia k víťazstvu. Tak to bo-
lo s Dantem, Michelangelom, Dosto-
jevským, Gándhím atď. V plánoch
Božej prozreteľnosti sa takto stal Beet-
hoven tešiteľom miliónov ľudí. « Cez
utrpenie k radosti » sa stalo jeho hes-
lom, programom a vzpruhou nielen
pre neho samého, ale aj pre všetky po-
kolenia. Veď čože zakúsil tento génius
vo svojom živote? Radostí poskrom-
ne, ale utrpenia naozaj veľa.


Narodil sa v Bonne v roku 1770
v biednej izbietke, v ktorej i jeho než-
ná, ale krehká a chorľavá matka borila
sa o život s chudobou a biedou. Mu-
sela pracovať ako slúžka v niektorých
zámožných rodinách, kým jej náročný
a tvrdý muž sa oddával alkoholu, ľahko-
myseľnému a márnotratnému životu
ako dvorný spevák. Chlapcovi po-
skytla trochu tepla iba jeho dobrá
matka, pretože otec, len čo vybadal sy-
nove schopnosti k hudbe, hneď ho
prinútil stráviť každodenne celé hodiny
pri piane. Chcel z neho urobiť druhého
Mozarta a využiť takto jeho schop-
nosti. Namiesto chlapčenskej bezsta-
rostnosti a rodičovskej nežnosti videl
okolo seba malý Ludwig len biedu, tr-
pezlivú odovzanosť svojej dobrej mat-
ky a zakúsil tvrdé ruky svojho nešetr-
ného a grobianskeho otca. Tento
bezcitný človek zveril svojho syna
v útlom veku istému kolegovi, grobia-
novi, ako bol on sám, ktorý ho mal
učiť hudbu. Tento človek — akýsi Pfeif-
fer — sa často vracal z krčmy neskoro
v noci, zobudil svojho žiačika, ktorý
bol nútený celé noci šermovať slá-
kom alebo udierať na klávesnicu.


Opravdivého učiteľa našiel, až keď
mal desať rokov. Bol to dvorný orga-


nista Sattlot Neefe, ktorý ho zasvätil
do Bachových klavírnych skladieb.
Toto obdobie jeho života možno pri-
rovnať ku kvetnatej jari, ktorá nesie so
sebou prísľub bohatej jesene. Už ako
12-ročný zastupoval svojho učiteľa pri
doprevádzaní zborového spevu a ako
14-ročný sa stáva asistentom majstra
Neefeho s ročným platom 150 floré-
nov. Zároveň bol prijatý pod ochranu
nového kurfirsta Maximiliána Františ-
ka.


Smrť matky
Šestnásťročnému Ludwigovi sa po-


darilo stať sa Mozartovým žiakom vo
Viedni. Život sa pred ním sľubne otvá-
ra. Ale jeho rozlet zranila tragická
správa, že jeho milovaná matka je smr-
teľne chorá. Beethoven sa hneď vydá
na cestu a po nepretržitej a namáha-
vej ceste príde do Bonnu. Stihol po-
čuť už len posledné slová umierajúcej
matky.


Je preto pochopiteľné, prečo Beet-
hovenova hudba vie rozochvieť tie na-
jintímnejšie struny ľudského srdca
a dojať až k slzám. Je v nej totiž smr-
teľný zápas utrápenej matky, je v nej
mučivý výkrik osamelého a opuste-
ného mladíka. Je v nej preto naša cli-
vosť, bolesti storočí, úzkosti ľud-
ských generácií, ktoré jedna za


druhou prechádzajú životom na tejto
tajomnej planéte.


Adagio Deviatej symfónie, smútoč-
ný pochod Tretej, kvílenie husieľ v pr-
vej časti Piatej symfónie, krajná me-
lanchólia prvých štyroch koncertov
pre piano spievajú podmaňujúco
a dojímavo jeho i našu bolesť. Láska
a smrť, nádej a sklamanie pretkávajú
našu existenciu a veľký Beethoven
stojí pri nás v našich vzletoch
a v našich pádoch.


Po bolestnom rozlúčení sa so svo-
jou matkou, svojou « najdrahšou pria-
teľkou », nedali na seba dlho čakať ďa-
lšie trápenia. Dostavila sa astma,
musel sa hanbiť za otca, ktorý sa opí-
jal stále viac, sužovala ho bieda jeho
mladších bratov, ktorých otec zane-
dbával. Podarilo sa mu zmocniť aspoň
otcovej penzie a takto sa postarať
o neho a o rodinu. Medzitým sa stal
miláčikom kurfirsta Maximiliána, na
ktorého dvore hudba mala privilego-
vané miesto, hoci v susednom Francúz-
sku už vyšľahovali plamene revolúcie.
Beethoven sa stal dirigentom dvor-
ného orchestra. Keď sa však nebez-
pečenstvo vtrhnutia jakobínov stalo
veľmi pravdepodobným, Beethoven
odišiel do Viedne. Ďalší odchod, ďa-
lšia rozlúčka, tentoraz s obľúbeným
rodným krajom.


Vo Viedni
Vo Viedni sa musel Beethoven


uspokojiť s podkrovnou izbičkou. Na
biedu a námahu bol však zvyknutý.
V celom živote ho čakalo aspoň 60
zmien bytu. V tomto období zložil
okrem menších skladieb Prvú symfó-
niu a Tretí koncert v C mol. Pokojná
Viedeň, ktorá rada otvára svoje dvere
hudobníkom, sa mu páči. Beethoven
sa zdokonaľuje pod vedením Haydna
a sám dáva hodiny hudby šľachtic-
kým dievčinám Terézii a Jozefíne
Brunswich a Giuliette Guicciardi. No


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


13D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


Tento rok nás – už zosnulý – Svätý
Otec Ján Pavol II. upriamil na prvý pi-
lier z výchovného systému dona Bo-
sca – Eucharistiu. Vyzýval nás sebe
vlastným spôsobom, aby sa kresťan-
ské slávenie nedele, ktorého vrcho-
lom je účasť na svätej omši, stalo trva-
lou súčasťou nášho života.


Syn dona Bosca – kňaz salezián
Bartolomej Juhás – začal svoje pôso-
benie väzenského kaplána práve uvá-
dzaním tejto výzvy do praktického ži-
vota. „Je výsadou a zároveň
zodpovednosťou vykonávať apoštolát
v prostredí, kde sú samí muži – otco-
via a budúci otcovia rodín. Musel som
si na to zvyknúť,“ priznal.


Tak trocha nezvyk museli preko-
nať i samotní odsúdení, ktorí doteraz
mali iba jednu svätú omšu za mesiac.
A odrazu mohli prežívať túto udalosť
okrem pravidelnej nedeľnej až tri –
štyri krát do týždňa.


Čo je však na nich také špeciálne?
„Ide o menšiu skupinu ľudí, malé spo-
ločenstvo, v malom priestore, ktorý
slúži aj na školské vyučovanie alebo
na mimopracovné aktivity,“ hovorí
don Juhás. Priestoru dominuje obraz,
ktorý namaľoval jeden z bývalých od-
súdených.


Mimochodom, veľmi dobrá práca.
Neodporúčam však iba kvôli tomuto
dôvodu snažiť sa zostať za múrmi vä-
zenia. Až tak ďaleko by nemal zájsť
žiaden milovník umenia.


Na úprave miestnosti sa aktívne
podieľali príslušníci ústavu. „Prišiel
som vlastne do hotového a môžem sa
venovať apoštolátu,“ vyjadruje im svo-
ju vďačnosť.


Okrem pravidelných svätých omší
odsúdeným je ponúknutá možnosť
čerpať posilu zo sviatosti zmierenia či
duchovných rozhovorov a katechéz,
ktorú aj v hojnej miere využívajú. Za-
pájajú sa do spevokolu i príprav cir-
kevných sviatkov. Polnočná, Vianoce
a Veľká noc boli slávené v ústave po
prvýkrát. Na Zelený štvrtok prežívali
dvanásti z prítomných odsúdených
Ježišovo svedectvo o láske Boha k člo-
veku na vlastnej koži. Nechali si totiž
kňazom umývať nohy, čo bol pre nich
– ako o tom rozprávali po slávnosti –
zážitok na celý život. Na Veľký piatok
uvažovali nad tým, ako sa dá utrpe-
nie, ktoré niekomu spôsobili, zmier-
niť láskou. Každý z prítomných sa
osobne poklonil Ježišovi na kríži
a bozkom mu vyjadriť vďačnosť za
preukázanú lásku. Veľkonočnú sviecu


– paškál aj stojan na bielosobotnú vi-
gíliu si odsúdení pripravili vlastnoruč-
ne. Na Veľkonočnú nedeľu zasa ne-
chýbal v obetnom sprievode pečený
baránok, ktorého im venovali dobro-
dinci z Novej Dubnice. To všetko aby
boli sviatky sviatočné aj za múrmi,
kam sa bežný návštevník dostane iba
na chvíľu a aj to len za prvú bránu. Iní
tam však musia pobudnúť dlhšie, ako
by im samotným bolo milé…


Don Juhás do uvedeného ústavu
prišiel pracovať na základe ponuky,
ktorú vyhlásilo vedenie ústavu a vika-
riát Zboru väzenskej a justičnej stráže
1.septembra 2004. Predtým pracoval
ako kaplán v národnej Bazilike Se-
dembolestnej Panny Márie v Šaštíne-
Strážach.


Panne Márii zveril aj svoj apoštolát
medzi odsúdenými. A pomocou tohto
druhého piliera – úcty k Panne Márii
pomáha odsúdeným dostávať sa
k Ježišovi. A preto už 15. septembra
na slávnosť Sedembolestnej Panny
Márie patrónky Slovenska počas svä-
tej omše každý z prítomných odsúde-
ných položil k obrazu Sedembolestnej
zapálenú sviecu. Odsúdení sa takým-
to symbolickým spôsobom mohli pri-
pojiť k tisíckam pútnikov, ktorí sa pri-
chádzajú na pútnické miesta modliť,
ďakovať a prosiť.


„Viete, je niečo nádherne počúvať
štyridsaťpäť mužských hlasov spoloč-
ne sa modliť a vidieť ich s ružencom
v ruke uvažovať o ružencových tajom-
stvách,“ hovorí otec Juhás, „v krás-
nom mariánskom mesiaci máj zas
okrem pravidelných litánií pred svä-
tou omšou byť hosťom na kvíze o Pan-
ne Márii a mariánskych kostoloch na
Slovensku, ktorý si pripravili a viedli
odsúdení. Ťažko sa to opisuje. To jed-
noducho treba zažiť.“


Zuzana Sláviková
Foto: archív autorky


EUCHARISTIA A MARIÁNSKA ÚCTA BOLI NOSNÝMI PILIERMI, NA KTORÝCH POSTAVIL SVOJE
DIELO DON BOSCO, A NIE LEN ON.


D BAPOŠTOLÁT
Prežívanie Roka
Eucharistie


12 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom


Ludwig van
B e e t h o v e n


Cez utrpenie k radosti




aj tu sa dostavili trápenia a trpkosti.
Neodolateľná túžba milovať a byť
milovaným sa hlási naliehavo k slovu.
Tento mohutný poryv celej jeho by-
tosti zostáva však bez odpovede a trá-
pi ho v najhlbších záhyboch srdca. Bo-
lo to azda aj pre jeho hrdý
a vyhranený charakter.


Láska k Giuliette a sklamanie
Nazdávajúc sa, že našiel osobu,


ktorá bude vedieť zodpovedať jeho
šľachetným citom, zamiluje sa celým
zápalom do Giulietty, najmladšej zo
svojich troch žiačok. Giulietta bola
pekná, usmievavá, nežná, ľahkomy-
seľná, niekedy aj provokujúca. Zdá sa,
že « cara magica fanciulla » bude schop-
ná urobiť šťastným mladého Ludwiga.
Ale nestála, ambiciózna Giulietta ho
odmieta a Beethovenove vzdušné
zámky sa rúcajú. Podobné sklama-


nie bol zakúsil už predtým s istou
speváčkou menom Magdaléna. Ako
sa sklamal v Magdaléne, tak sa skla-
mal aj v Giuliette. Táto sa vydala za
akéhosi grófa, s ktorým sa usadila
v Neapoli. Stretol sa s nimi po
dvadsiatich rokoch. Zdrvení osudom
boli nútení prosiť o pomoc práve Beet-
hovena, ktorý im veľkodušne podáva
pomocnú ruku. Z dávnej lásky k Giu-
liette nám zostala « Sonáta al chiaro di
luna », ktorú venoval Giuliette.


Hluchota, osamelosť,
trpezlivosť
Bolesť zo sklamanej lásky sa stu-


pňuje strachom z hluchoty, ktorej
znepokojujúce príznaky sa dostavujú
práve v tomto období. Lekár mu na-
riaďuje odpočinok v odľahlom a ti-
chom ústraní Heiligenstadt neďaleko
Viedne. Tam strávi leto roku 1802
a tam si uvedomí neodvratnosť svojho
strašného osudu: hluchota a osame-
losť! Tam píše svoj povestný testa-
ment, jeden z najzdrvujúcejších doku-


mentov ľudskej zúfalosti. V čiernych
rokoch trpkosti a samoty ho zachráni-
la len viera a umenie. Beethoven prijí-
ma odovzdane svoj osud z rúk Božích
a zvyká sa pozerať na smrť ako na
vyslobodenie. « Treba mi trpezli-
vosť! Len trpezlivosť » — píše vo svo-
jom testamente v Heiligenstadte. «
Musí ma viesť trpezlivosť. A už ju
mám. Dúfam, že moje rozhodnutie vy-
držať ma neopustí. Vydržať až do dňa,
keď neúprosným sudičkám sa zapáči
prestrihnúť niť môjho života. Ó Bože,
ktorý z výsosti skúmaš hĺbky môjho
srdca, ty vieš, že v ňom vládne láska
k ľuďom a túžba konať dobro. »


Boli to chvíle úzkosti a bezradnos-
ti. Len jasné poznanie správnej cesty
a jeho duševná sila ho zachránili od
nenapraviteľnej tragédie. Jeho Sonáta
venovaná priateľovi Kreuzovi a orató-
rium Kristus na Olivovej hore nám
umožňujú precítiť jeho drámu lásky
a smrti, jeho kŕčovité zvíjanie sa v bo-
lesti a jeho smutnú samotu. Aby sa vy-
slobodil z tejto situácie, vrhol sa zno-
vu na umenie, oduševňoval sa svojimi
demokratickými ideálmi a vášnivým
hľadaním lásky. Výsledkom tejto ho-
rúčkovitej činnosti je Druhá symfónia,
opera Fidelio, Sonáta Waldstein a po-
vestná Sonáta v F mol, opus 57 Ap-
passionata, búrlivá a strhujúca sklad-
ba pre piano, ktorá je pokladaná za
najlepšiu jeho sonátu. Usilovne pra-
cuje na Tretej symfónii, tzv. Eroica,
ktorú venuje Napoleonovi. Neskrýva
však svoje sklamanie, keď sa dozvie, že
Napoleon sa dal korunovať za cisára.
« Zbohom nádeje na slobodu národov
a na opravdivú demokraciu! » — zvolal
Beethoven. « Aj Napoleon sa stane ty-
ranom! » Rozhorčený roztrhá titulnú
stranu s venovaním a premenuje sym-
fóniu na « Eroica ».


Aj láska k Jozefíne Brunswich, vdo-
ve so štyrmi deťmi, sa rozplynie ako
vidina. Beethoven má srdce citlivé, ne-
žné, otcovské. Miluje Jozefínu i jej de-
ti a myslí si, že tieto osoby dajú kone-
čne zmysel jeho životu. No Jozefína
odcestuje do Talianska a vydá sa za
nejakého šľachtica z Litvy. Beethove-
novi sa ani v tomto prípade nepodari-
lo nájsť srdce, v ktorom by bol našiel
miesto pre seba.


Láska k Terézii Brunswich
Zdalo sa, že životný sen Ludwiga van


Beethovena sa ide konečne splniť. Ten-
toraz stredobodom jeho snov sa stáva
Terézia Brunswich, sestra Jozefíny. Bo-


lo to dievča šľachetné, aristokratické
a milé. Ludwigovi sa zdalo, že Terézia
je tým ideálom, ktorý tak dlho hľadal.
Aj Terézia bola zamilovaná do svojho
učiteľa, z ktorého jasne vyžaroval gé-
nius. V máji 1806 sa i zasnúbili. Mo-
menty šťastia, ktoré zažil v tomto krát-
kom období, prelial do Štvrtej
symfónie. Ale čoskoro aj táto sľubná
láska zostala len bolestnou spomien-
kou. Prečo sa nevzali? Tajomstvo ľud-
ského srdca! Beethovenova láska
k Terézii zostala však nedotknutá a eš-


te niekoľko týždňov pred smrťou ho
videli, ako s dojatím bozkával podobi-
zeň Terézie, tejto « nesmrteľne milo-
vanej ».


Roky poznačené touto radostnou,
ale aj bolestnou láskou videli zrodenie
viacerých skladieb. Sú to najmä: Kon-
cert pre husle a orchester, opus 61;
Kvartety venované kniežaťu Rasu-
movskému a nádherný Koncert č. 4,
opus 58; ďalej je to Piata a Šiesta sym-
fónia, ako aj Sonáta pre Teréziu a šesť
melódií venovaných « milej za horami-
za dolami ». Všetky tieto skladby sú
preniknuté nežnosťou a odovzdano-
sťou. Jeho ubolená a doráňaná duša
kvíli najmä v Piatej symfónii. Ale odo-
vzdanosť je protiváhou tejto jeho vnú-
tornej trýzne. « Zmierenie, hlboké
zmierenie s osudom… », zaznačil vo
svojom notese. « Ty nemôžeš žiť len pre
seba, ale len pre iných. » Údery osudu
vyspievané v Piatej symfónii, bolestná
dráma tejto tajomnej hudby, zápas
a utrpenie vyjadrené hudobnými


nástrojmi znázorňujú vlastne karavá-
nu ľudstva, ako pochoduje storočiami.


Aj v nasledujúcich rokoch nečaka-
lo na Beethovena veľa radostí. Práve
naopak. Ranila ho smrť Haydna, ne-
pochopenie zo strany Goetheho,
ziskuchtivosť vydavateľov, chudoba,
súdne naťahovačky so skúpymi
« mecenášmi » a hluchota, ktorá sa
stále zväčšovala… V tomto období sa
predsa nájde i niekoľko páuz pomer-
ného pokoja a pohody. Týmto pokoj-
nejším chvíľam môžeme ďakovať za


Siedmu a Ôsmu symfóniu, ako aj za
slávnostné skladby venované Vieden-
skému kongresu v roku 1814.


Synovec Karol
Roku 1815 mu umrel brat Alojz


a Ludwig adoptoval jeho syna Karla.
Dúfal, že takto bude môcť vychovať
z neho poriadneho a statočného člo-
veka a že mu vštepí do duše svoje
vznešené ideály. Trpké sklamanie! Päť
rokov musel zápasiť s chlapcovou
matkou, aby ho oslobodil od jej ska-
zonosného vplyvu. Zápas s ňou prav-
da vyhral, ale synovec Karol sa dal ne-
skôr na zvrhlý život, okrádal svojho
veľkodušného strýca, opíjal sa a na-
koniec ešte vyhlásil: « Stal som sa
zlým, pretože môj strýc chcel, aby
som bol dobrým. »


Vydavatelia ho neprestávajú kla-
mať a podvádzať, sluhovia ho okrá-
dajú a k tomu stráca sluch načisto.
Môže sa dorozumievať len písomne.


Poznamenáva v tých rokoch: « Bezmá-
la som odkázaný na žobrácku palicu.»


Útočište v Bohu
Viedeň je skôr povrchná a pôžitkár-


ska a dáva prednosť radostnej a veselej
hudbe Rossiniho. Beethoven sa utiah-
ne do rozhorčenej samoty. V toľkom
nepochopení Boh je jediný, ktorému
sa môže úplne zveriť. Veľký Beethoven
sa modlí skrúšene: « Bože môj, moja
obrana, moja skala, moje útočište. Ty
čítaš v hĺbke mojej duše a vieš, aké úz-
kosti znášam… » Tieto hlboko preme-
ditované city odovzdanosti sú akoby
soliloquium utrápenej duše, ktoré vy-
znieva z jeho troch sonát (op. 109,
110, 111) a z jeho Slávnostnej omše.
A naozaj, ktokoľvek prijíma s odo-
vzdanosťou a s dôverou tajomnú vôľu
Najvyššieho, nachádza v tejto Sláv-
nostnej omši ozvenu svojej skúšanej
a adorujúcej viery — najmä v « Bene-
dictus » a « Dona nobis pacem».


Deviata symfónia
Najkrajším kvetom a najzrelejším


plodom Beethovenovej odovzdanosti
i umenia je však jeho Deviata symfó-
nia. Táto obrovská skladba je apoteó-
zou radosti. V nej sa prebíja cez čierne
mračná bolesti a súženia, aby vzlietol
do jasných výšav radosti a šťastia.
V poslednej častí symfónie je to vý-
buch speváckeho zboru, ktorý spieva
Schillerovu hymnu na radosť, dopre-
vádzanú triumfálnou hudbou Beetho-
venovho génia: « Padnite na kolená,
o milióny ľudí, klaňajte sa všetci svoj-
mu Stvoriteľovi! Objímte sa, o milióny
ľudí! Bratia, v nadhviezdnych výš-
kach prebýva náš Otec, ktorý nás
miluje! » Je to Beethovenovo krédo:
Cez bolesť k radosti. Je to definitívny
odkaz a vrcholné posolstvo človeka,


ktorý trpel celý život: Nijaká bolesť
nie je márna!


Posledné utrpenia – Boh nado
všetko
Asi dva roky pred smrťou (1825)


Beethoven si začal celkom jasne uve-
domovať, že jeho koniec nie je ďaleko.
Trpel neprestajne okrem mnohých
iných neduhov na silné bolesti žalúd-
ka a vnútorné krvácanie bolo čoraz
častejšie. Podrobil sa štyrom operá-
ciám, ale jeho stav sa stále zhoršoval.
24. marca 1827 prijal s veľkou nábož-
nosťou posilu, ktorú poskytujú veria-
cemu človekovi sviatosti pomazania
chorých a sväté prijímanie. Koniec
tohto velikána hudby sa neodvratne
približoval. Popoludní 26. marca začal
smrteľný zápas a napodvečer, kým
vonku zúrila neobyčajná búrka, Beet-
hoven opustil tento svet, aby sa stretol
s Najvyšším, v ktorého vždy pevne ve-
ril. Bol vždy veriacim človekom a zo-
mrel s menom Božím na perách.


Beethoven nám zanechal bohaté
mravné dedičstvo. V jeho duši vládli
len čisté, šľachetné a vznešené ideály.
Beethovenov dôverný priateľ Schind-
ler o ňom tvrdí: «Prešiel životom s pa-
nenským studom bez toho, že by si
bol musel vyčítať nejakú slabosť. »
Svojim bratom píše roku 1802: « Čnosť
a len čnosť nás môže urobiť šťastnými,
nie peniaze. »


Beethoven je však veľký najmä vo
svojom utrpení. Učí nás dôvere v Bo-
ha, učí nás prijímať utrpenia ako pro-
striedok duchovného očisťovania, učí
nás milovať a bojovať za dobro s ne-
poddajnou veľkodušnosťou. Bol prch-
kej a hrdej povahy, a preto musel
mnoho zápasiť aj sám so sebou.


Ján Vetva
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Beethovenov hrob vo Viedni


Na tejto viole hrával Beethoven počas svojho pobytu v Bonne


14 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
– Vysvetlím vám to. Mohol by


som zmeniť všetko železo na hrdzu
už dnes večer, keby som chcel.


Generál sa začal smiať: – Vy žartu-
jete.


– Ani ma nenapadne. Ja sám som
chcel už skôr prísť za vami, preto mi
padlo vhod, keď ste ma zavolali. Už
roky pracujem na tomto vynáleze, je
to sen celého môjho života. Ako viete,
som laureát v jadrovej fyzike a meta-
lurgii. Podarilo sa mi odhaliť zvláštnu
formulu pomocou ktorej sa dá uvoľ-
niť stavebná štruktúra hmoty. Zame-


ral som sa osobitne na niektoré dru-
hy ocele, z ktorých sa vyrábajú
zbrane a tiež na meď, olovo a hliník.
Dokážem ich na diaľku rozložiť na
prach pomocou malého prístroja,
ktorý sa mi zmestí do vrecka. Má do-
sah niekoľko kilometrov. Stačí, že
prejdem povedľa zbraní a tie sa hneď
rozsypú.


Generál pozeral na seržanta súcit-
ným pohľadom. Potom vytiahol
z vrecka kovové pero, napísal niečo na
papier a v zalepenej obálke to podal
seržantovi.


– Odneste, prosím, toto doktorovi
Matteovi. Myslím, že na dnes môžeme
náš rozhovor ukončiť.


Kôpka jemného


prachu


– Myslíte si, že som blázon? Nepo-
trebujem ísť za doktorom. Odchádzam
z kasární, mám priepustku. Dovidenia!


Seržant otvoril dvere úradu
a odišiel. Generál ostal sám. Vydýchol
si. Chvíľu sedel so zavretými očami.


Potom si prisadol k stolu a chcel čosi
napísať do denného záznamu. Siahol
rukou do vrecka, kde mal odložené
pero a tu sa zarazene zháčil. Medzi
prstami nahmatal čosi sypké. Vytiahol
ruku a na stôl vysypal jemný prach
červenkastej farby. Zostal ako prikova-
ný so strnulým pohľadom upretým na
stôl. S chvatom otvoril zásuvku a chcel
zobrať svoju osobnú pištoľ. Namiesto
nej však našiel iba kôpku čierneho
prachu.


Okamžite zdvihol služobný telefón.
– Haló! Strážnica?! Cez bránu bude


vychádzať jeden človek! Je to seržant
Hollis! Zastavte ho, hoci aj pomocou
zbrane! Strieľajte, nesmie odísť!


– Ale pane, – odpovedal zmätený
hlas, – nemôžem, skutočne ne-
môžem.


– Ako to, že nemôžete, vykonajte
rozkaz!


– Neviem, ako vám to vysvetliť, ale
ja už nemám zbraň…


Medzitým sa vonku začali diať
zvláštne veci. Hangáry sa rozsypávali
na jemný farebný prach. V skladoch
munície sa všetky bomby zmenili na
to isté a bombardéry premenené na
kopy hrdze už začal vietor rozfukovať
po celom okolí.


Generál vyskočil na nohy. Uchopil
stoličku a trikrát ňou silne udrel o ste-
nu. Stolička sa celá rozpadla. Zo zeme
zdvihol odlomenú nohu a vyskúšal či
je dosť pevná. Potom vybehol z miest-
nosti a so zúrivým revom za sebou za-
buchol dvere.


R. Bradbury
Foto: archív redakcie


Generál musel pozbierať všetku
svoju diplomaciu a trpezlivosť, aby
mohol pokračovať v rozhovore.


– To je zaujímavá otázka. Veľmi sa
mi páčia teoretické úvahy. Som pre-
svedčený, že keby sa stala podobná
vec, celý svet by upadol do veľkej pa-
niky. Každý štát by si myslel, že iba on
je neozbrojený a obvinil by svojich ne-
priateľov z tohto činu. Nastala by vlna
samovrážd, akciové trhy by krachova-
li, jednoducho milióny tragédií. Verte
mi: vojna drží svet pri živote!


– A čo by sa dialo potom, – po-
kračoval vo svojich otázkach
seržant, – keby národy postupne zis-
tili, že všetci sú odzbrojení a že sa
netreba ničoho báť?


– Národy by sa znovu vyzbrojili
tak rýchlo, ako by to len bolo mož-
né.


– A keby sa to nedalo? Keby sa už
viac nemohli vyzbrojiť?


– Tak by sa bojovalo rukami. Veľ-
ké vojská mužov vyzbrojených ruka-
vicami so železnými hrotmi by sa


presunuli na hranice každého náro-
da. A keby im zobrali rukavice, bojo-
vali by päsťami a zubami.


– Teda, myslíte si, že by sa ďalej
bojovalo?


– Samozrejme. Vojna je užitočná.
Je to sila, ktorá ťahá svet dopredu.
Zahoďte radšej preč tú vašu hrdzu.


– Ako viete, že ju mám?
– Čo?
– Hrdzu, samozrejme.
– Nerozumiem, o čom to hovorí-


te?


Všetko to začalo na generálnom
štábe najvyšších ozbrojených síl. Istý
mladík v hodnosti seržanta bol pred-
volaný pred generála.


– Nech sa páči, sadnite si, – priví-
tal ho generál.


Mladík sa usadil v ponúknutom
kresle.


– Počul som nejaké poznámky na
váš účet, – začal sympatickým tónom
generál. – Nie, nie je to nič vážne, ale
už mesiace o vás počúvam isté reči.
Máte vraj akési osobné problémy, tak
som sa rozhodol zavolať vás. Možno
by vám prospela zmena práce. Chceli
by ste odísť niekam do zahraničia, ale-


bo do niektorej z vojnových oblastí?
Ak vás už nudí práca za stolom, môže-
te sa vrátiť k bojom priamo v teréne.


– Nie, myslím, že nie, – odpovedal
seržant.


– Čo teda chcete?
Seržant sklopil zrak a pozeral na


svoje ruky.
– Chcel by som žiť v mieri. Chcel


by som, aby počas jednej noci všetky
kanóny na celom svete zhrdzaveli,
aby chemické zbrane v skladoch už
neboli dobré ani na robenie jogurtov,
aby sa tanky a bombardéry stratili ako
prehistorické obludy. To by som
chcel.


– To by sme samozrejme chceli
všetci, – hovoril generál, aj keď jeho
oči vyjadrovali opak. – Ale teraz dosť
s týmito idealistickými rečičkami a po-
vedzte, kam chcete byť poslaný. Vy-
berte si: buď do vojnovej zóny na vý-
chode, alebo do vojnovej zóny na
juhu.


Ale mladý seržant zamyslene po-
kračoval, akoby hovoril sám pre seba:
– Čo by ste robili vy generáli, čo by
sme robili my vojaci, čo by robil svet,
keby sme sa zajtra prebudili a zistili,
že všetky zbrane sa premenili na
prach? Jednoducho by sa rozpadli na
hrdzu?


Noha zo stoličky


Mašinka


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 17


Jednou z otázok, ktoré si často kladie naša civilizácia, je: či existuje spôsob, ako
zbaviť svet vojen. Odpoveď je jednoduchá: v ľudskom vnútri je ten priestor, kde sa


musí zrodiť odpor k vojne a túžba po mieri.




Združenie Márie Pomocnice po-
skytuje svojim členom zážitok kre-
sťanského spoločenstva, predstavuje
určitý životný štýl, podnecuje určitú
formu apoštolskej činnosti a má svoju
typickú spiritualitu načrtnutú donom
Boscom a rozvíjanú v združení od je-
ho založenia v roku 1869. Don Bosco
objavil v duchu Združenia Márie Po-
mocnice tri prvky: časté prijímanie
sviatostí, úctu k Panne Márii Pomoc-
nici a apoštolské úsilie o nové povola-
nia. Je zaujímavé, že tieto tri prvky sú
aj dnes ohlasované v Cirkvi a sú súča-
sťou Novej evanjelizácie. Kresťanstvo
potrebuje aj dnes obnovu v uvede-
ných smeroch a združenie, všade kde
sa nachádza, pomáha tejto obnove


a tým aj Novej evanjelizácii. Združe-
nie využíva ľudové náboženské dedič-
stvo a ľudské i kresťanské hodnoty,
ktorých je nositeľom, a usiluje sa, aby
sa v ľude upevnil zmysel pre prítom-
nosť Panny Márie ako vzkriesenej oso-
by v každodennom živote. Prežívať
mariánsku charizmu dona Bosca
v rámci združenia dnes, značí zopa-
kovať v dejinách svojho povolania
skúsenosť Máriinej prítomnosti
v našom živote, rásť v uvedomovaní
a osvojovaní si saleziánskych hodnôt,
zveriť sa jej, uvažovať o nej a nasledo-
vať ju v jej oddanosti Pánovi i odváž-
nej službe bratom.


Don Bosco založil združenie
ako privilegovaný prostriedok na šíre-
nie úcty k Panne Márii Pomocnici
a Matke Cirkvi. Najprv to bola len ma-
lá skupinka ctiteľov
združených pri
Chráme Panny Má-
rie Pomocnice v Tu-
ríne. V ďalších ro-
koch sa k tomuto
ohnisku pridružujú
ďalšie strediská,
ktoré vznikajú pri
iných saleziánskych
dielach v Taliansku.
Turínske združenie
na Valdoccu sa tak
stáva „materským
strediskom združe-
nia“. Ak by sme
chceli uviesť štatis-
tické údaje z niekto-
rých plodnejších
rokov, bolo by to


takto: v roku 1914 sa pridružilo naprí-
klad 201 stredísk, z nich 164 vzniklo
pri domoch FMA, v roku 1947 – 127
stredísk, v roku 1949 – 110 stredísk,
v roku 1953 – 237 stredísk. Z toho
167 pri domoch SDB, 60 pri domoch
FMA a 10 pri nesaleziánskych zariade-
niach, čo bol veľký nárast. Bolo to na
50. výročie korunovácie oltárneho ob-
razu baziliky Panny Márie v Turíne na
Valdoccu. Ako bude narastať počet
združení v dnešných časoch, to už bu-
de záležať na vitalite saleziánskej ma-
riánskej úcty. Na Slovensku je zatiaľ
jedno stredisko pri dome SDB a jedno
pri dome FMA. Objaví sa stredisko
Združenia Márie Pomocnice aj pri die-
lach ACS? Uvidíme! Aj toto by bolo
znakom počiatku Novej evanjelizácie
Slovenska.


V Pravidlách zostavených donom Bo-
scom sa okrem úkonu založenia o štruk-
túre združenia nehovorí. V prvom člán-
ku don Bosco píše: V chráme
venovanom v Turíne Márii Pomocnici,
s potvrdením jeho Excelencie turínske-
ho arcibiskupa, je kanonicky zriadené
Združenie ctiteľov Panny Márie Pomoc-
nice … Don Bosco má ďalej v Pravidlách
zmienku o prijímaní nových členov:


1. Ktokoľvek túži byť členom tohto
združenia dá zapísať svoje meno a prie-
zvisko, adresu do príslušného zoznamu,
ktorý sa uchováva v sakristii kostola Má-
rie Pomocnice. Pri tejto príležitosti, ak
chce, dostane obrázok, medailu s kniž-
kou združenia


2. Farári a každý, kto sa stará o duše,
riaditelia škôl a výchovných domovov
alebo dobročinných inštitútov môžu za-
písať ktoréhokoľvek svojho zverenca, ak
pošlú mená vstupujúcich direktorovi
kostola, ktorý je aj direktorom združe-
nia.


Obnovené Pravidlá združenia hovo-
ria o organizácii (článok 6), o založení
miestnych stredísk (článok 7), o pričle-
není (článok 8) a o spoločenstve s chrá-
mom Márie Pomocnice v Turíne (článok
9). Je pochopiteľné, že don Bosco neho-
vorí nič o týchto skutočnostiach. Za jeho
čias bolo len jedno stredisko pri chráme
Márie Pomocnice v Turíne, ale jeho orga-
nizačný duch predvídal rozvoj združe-
nia. Nové Pravidlá ZMP tiež hovoria
o jednoduchosti štruktúr v štýle dona
Bosca, ale aj o organizačnej praktickosti
jeho ducha. Keď pápež Pius IX. dal zdru-
ženiu pri chráme Márie Pomocnice prá-
vomoc pridružovať k sebe strediská to-
ho istého mena a tých istých pravidiel,
vízia dona Bosca sa začala napĺňať. Tu-
rínske stredisko sa postupne, v plnom
slova zmysle, stalo všeobecným stredis-
kom šírenia a animácie úcty k Márii Po-
mocnici v celej Cirkvi. Článok 7 obnove-
ných Pravidiel hovorí, že založiť
stredisko združenia na svojom území
prináleží saleziánskemu provinciálovi,
a to nielen pri domoch SDB, FMA, ACS,
ale pri obdržaní písomného súhlasu
diecézneho biskupa, aj pri farnostiach
diecézy. Článok 8 a 9 obsahujú myšlien-


ku spoločenstva všetkých stredísk roz-
trúsených po svete, s materským stredis-
kom na Valdoccu. Spoločenstvo s chrá-
mom a materským strediskom má
význam tak pre novo vznikajúce stredis-
ko, ako aj pre materské stredisko. Panna
Mária nezasiahla len pri budovaní chrá-
mu, ale z tohto posvätného miesta rozši-
ruje svoju pomoc do celého sveta podľa
jej vlastných slov: Hic domus mea, inde
gloria mea! Tu je môj dom, z ktorého sa
šíri moja sláva. Ide o udržiavanie spolo-
čenstva dialógu a solidarity s Chrámom
Márie Pomocnice v Turíne. Dnes sa táto
solidarita prejavuje aj finančnými prí-
spevkami smerujúcimi na opravu tohto
chrámu, aby sa Bazilika Márie Pomocni-
ce zaskvela v novom svetle.


Ján Zauška SDB


Združenie Márie Pomocnice sa
rozrastá v Michalovciach


Blížil sa 24. máj 2005 a s ním i ukon-
čenie našej ročnej formácie. Srdcia všet-
kých začala prenikať neopísateľná rado-
sť. Tak veľa sme sa dozvedeli o Panne
Márii, tak dobre nám bolo na spoločných
stretnutiach! Štúdiom saleziánskej cha-
rizmy sme spoznali, že naša práca dostá-
va nové zameranie. Zároveň sme si uve-
domili, že nikdy nie je neskoro začať
pracovať pre záchranu mladých, ktorí bo-
li pre dona Bosca „zreničkou oka.“ Pán
vypočul naše túžby. Prišla chvíľa, v ktorej
sme pred Cirkvou odovzdali svoju vôľu
i srdce Panne Márii a prosili o silu praco-
vať tak, aby ju aj iní poznali a milovali.


Slávnosť začala už v predvečer sviat-
ku Panny Márie Pomocnice 23. 5. 2005
modlitbou ruženca. Po ňom nasledova-
la sv. omša. Hlavným celebrantom bol
don M. Ficík SDB, delegovaný provin-
ciálnym predstaveným saleziánov.
Okrem neho celebrovali: don F. Chudý,
don M. Ondriáš, don J. Ragula. Provin-
ciálna predstavená FMA na Slovensku
delegovala na túto slávnosť sr. Mgr. Evu
Pullmannovú. Prítomní boli okrem ses-
tier z miestnej komunity a komunity
Humenné i saleziánski spolupracovníci,


veriaci z blízkeho okolia, ako aj hostia
členov ZMP.


Do slávenia liturgie boli zapojení čle-
novia jednotlivých zložiek. V homílii don
Chudý vyzdvihol starostlivosť Panny Má-
rie o každého z nás a zároveň poukázal
na význam Združenia Márie Pomocnice
z hľadiska pomoci mladým na ceste vie-
ry. Po homílii nasledoval vlastný obrad
skladania prísľubov, pred ktorým sr. Eva
vyzvala kandidátov po mene. Spevy mla-
dých, ich účasť na liturgii, to všetko vy-
tváralo neopísateľnú chvíľu, ktorá do
našej duši vtláčala pečať záväzku, ale i ra-
dostnej dôvery v Božiu pomoc.


Po záverečnom požehnaní sme sa ako
členovia spolu s o. saleziánmi, sestrami,
mladými a hosťami stretli na spoločnom
agapé. Predsedkyňa Združenia Márie Po-
mocnice p. Helena Gondová mala úprim-
nú radosť, keď k dvadsiatim členom pri-
budli ďalší piati. V duši každého z nás
bola nevyslovená otázka: „Zväčší sa
i naša kvalita, splníme očakávania sale-
ziánskej rodiny i miestnej Cirkvi?“ K to-
mu by mali smerovať naše „malé kroky“
s dennými príležitosťami. Veríme však,
že pomoc Panny Márie nám v našich sna-
hách chýbať nebude.


Telekyová, Ignácová
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


SALEZIÁNSKU RODINU
OBNOVUJE PANNA MÁRIA
POMOCNICA
Združenia Márie Pomocnice
ako laické združenia pre Novú evanjelizáciu


Poznávame
Združenie Márie Pomocnice


Štruktúra Združenia Márie Pomocnice


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 1918 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5




D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


D BMLÁDEŽ


O čo ide? Sú to tisícky satelitov, kto-
ré obiehajú okolo našej Zeme. Do ves-
míru sa vypúšťa veľké množstvo družíc,
pričom väčšina z nich má svoje citlivé
prístroje nasmerované práve k Zemi.
Slúžia pre telekomunikáciu, prenosy
údajov, meteorológiu a sledovanie zem-
ského povrchu. Satelity určené na sle-
dovanie Zeme sú vybavené kamerami
a fotografickými zariadeniami so silný-
mi teleobjektívmi. Aj keď obiehajú vo
výške viac ako 400 km ich silná optika
priblíži povrch Zeme takmer na dosah.


Zábery z týchto satelitov sa už dáv-
no využívajú na rôzne komerčné účely.
Môže si ich objednať akákoľvek firma
a dať si odfotografovať požadované
územie. Takto sa napríklad s pomocou
satelitných snímok zhotovujú presné
a podrobné mapy. Zábery sa využívajú
pri projektovaní stavieb, napríklad
ciest, alebo pri mnohých iných projek-
toch a vedeckých bádaniach. Európska
únia napríklad pomocou satelitných
záberov už teraz kontroluje našich po-
ľnohospodárov. Na základe záberov
z kozmu presne vidí, akú rozlohu má
pole, ktoré sa obrába a aká plodina sa
na ňom pestuje. Takto sa veľmi skoro
zistí, či všetko zodpovedá tomu, čo far-
már uviedol vo svojej žiadosti o dotá-
ciu z Európskych fondov. Podvody sa
okamžite odhalia.


Pre satelity nie je problémom ani
noc alebo nedostatok svetla, pretože
pomocou infračervených kamier do-
kážu aj v noci zaznamenať veľmi kva-
litné zábery.


To všetko je zatiaľ iba komerčná sfé-
ra, o ktorej máme aký-taký prehľad.
Ale ešte je tu množstvo vojenských
a špionážnych satelitov, ktoré sú, sa-
mozrejme, utajené a ktoré sú vždy vy-
bavené tou najmodernejšou techni-
kou, ktorá sa len postupne dostáva do
komerčnej sféry, keď je už nahradená
niečím novším a modernejším. Vojen-
ské satelity napríklad pracujú s takým
rozlíšením, že dokážu na zemskom po-
vrchu rozoznať predmety s rozmermi
asi 10 centimetrov. Pohodlne zazname-
najú loptu na futbalovom ihrisku, ale-
bo noviny odhodené na lúke a samo-


zrejme zachytia aj každého jednotli-
vého človeka.


Pomocou vojenských satelitov sa
napríklad sledujú vlastní výsadkári,
ktorí boli nasadení na nepriateľskom
území. Vojenská centrála stále vidí svo-
jich mužov. Môže neustále sledovať ich
presnú polohu a situáciu, v ktorej sa
nachádzajú. Keď im hrozí nebezpečen-
stvo, napríklad keď sa k nim niekto ne-
pozorovane približuje, môže im dať
dopredu výstrahu. A pritom sa výsad-
kár môže nachádzať aj v tej najhlbšej
džungli ďaleko od civilizácie.


Aby ste si urobili predstavu o tom,
ako nás vidia satelity z hora, môžete sa
pripojiť na internetovú adresu:
http://maps.google.com, kde je sprí-
stupnená služba tohto druhu. Na tejto
stránke máte k dispozícii fotografickú
satelitnú mapu celej Zemegule. Môžete
sa presunúť na ktorúkoľvek časť zem-
ského povrchu a potom si tento po-
vrch postupne približovať. Pri maxi-
málnom priblížení už pohodlne
rozoznáte autá na ceste, domy, lesné
chodníky a všetky predmety s rozmer-
mi asi 2 metre. Na obrazovke počítača
si môžete detailne pozrieť, ako to
v skutočnosti vyzerá v okolí Eifelovej
veže v Paríži alebo pri Soche slobody
v New Yorku. Alebo si zhora prezriete
miesto po zničených dvojičkách v New
Yorku či Chrám svätého Petra vo Vati-
káne. Ale môžete si pozrieť aj miesta,
kde bývate vy, alebo ktorúkoľvek časť
Zeme, kam sa nikdy ani nedostanete.


Ak si teda niekto myslel, že do jeho
záhradky, ktorú obohnal vysokým ne-
priehľadným plotom, mu už nik nebu-
de nakukovať, tak sa mýlil. Teraz si už
hocikto, kto má pripojenie na internet,
môže pokojne zhora nakuknúť, ako to
tam má vo svojej záhradke usporiada-
né.


Niekedy sa zvyklo neposlušným
deťom hovoriť: „Buď dobrý, lebo Pán
Boh ťa všade vidí.“ Teraz si už treba
zvyknúť aj na skutočnosť, že pod otvo-
reným nebom nás na ktoromkoľvek
mieste môžu vidieť aj ľudia pomocou
súčasných technických zariadení.


Jozef Kupka SDB
Foto: internet


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Prvý ročník časopisu AHA! je za na-
mi a stretol sa veru s nevídaným
ohlasom. Výrazne stúpla kvalita
tlače, príspevkov a v neposlednom
rade aj počet odberateľov. To, že ta-
kýto časopis má svoje opodstatne-
nie v Cirkvi, dokazujú aj tieto výpo-
vede čitateľov a ich rodičov:


Milá redakcia, prečítala som si vaše pr-
vé číslo časopisu AHA!. Je dobré. Želám
vám, aby časopis pomáhal mladým
ľuďom vytvoriť si vlastný názor na všetky
fenomény prezentované v iných médiách,
aby odpovedal na ich otázky a bol obľú-
bený. Články o prírode, móde, recepty sú
zaujímavé aj pre ich rodičov.


S pozdravom Mária Guregová


Rada by som sa vyjadrila k vášmu
časopisu. K prvému číslu som sa do-
stala náhodou, v kostolíku v Zbehoch.
Veľmi ma zaujala úprimnosť, s akou
pristupujete k mnohým témam. Nazý-
vate veci pravými menami a to je super.


Janka, 18 rokov


Milí Aháci! Na AHA! sa mi páči, že
vôbec je. Je tam všetko, čo mladý človek
potrebuje. Od tém o láske, cez rôzne
súťaže a kvízy až po spevákov a hercov.
Veľa vám toho vyčítať nemôžem, preto-
že ste ešte celkom mladý časopis. Mám
predstavu, akú námahu musíte vynalo-
žiť pri robení tohto dielka. Chcem však,
aby ste vedeli, že máte moju podporu.


Vaša čitateľka.


Čo sa mi na AHA!
páči? Páči sa mi to, že
píšete pravdivo. Koneč-
ne je na Slovensku je-
den z mála nebulvár-
nych časopisov.


Peter, 16 rokov


Milí priatelia z redakcie časopisu
AHA!. Pekne Vás chcem pozdraviť
a súčasne Vám polichotiť, či pochváliť
Vás za posledné čísla AHA!. Sledujem
Váš časopis aj Vašich minuloročných
predchodcov – Čajku a Svetlo od za-
čiatku. Teraz Vás môžem úprimne po-
chváliť (môžem si to azda dovoliť, keď
som už prastará mama) a poďakovať
sa za námahu, ktorú vynakladáte pri
zostavovaní každého čísla. Jeho obsah
je dobre „dávkovaný“, teda vyvážený.
Hlavne rubriky „on a ona“, poradňa,
v obraze, duchovný život, povolanie
a tiež veľmi
dôležitý socioroz-
mer majú presved-
čivý a príťažlivý
text. Držím Vám
palce v ďalšej prá-
ci.


Marta Babálová


21


Záleží nám na tom,
čo čítajú mladí


KEĎ SME NIEKDE V PRÍRODE
NA OSAMELOM MIESTE,
VÄČŠINOU MÁME DOJEM,
ŽE ŠIROKO-ĎALEKO OKOLO
NÁS NIKOHO NIET. OMYL.
REALITA JE TAKÁ, ŽE TAKMER
NA KAŽDOM MIESTE NA
NAŠEJ ZEMI NÁS MÔŽU
POZOROVAŤ NEVIDITEĽNÉ
OČI, KTORÉ LIETAJÚ NAD
NAŠIMI HLAVAMI.


Pozorujú nás


CHCÚ MLADÍ KRESŤANSKÝ ČASOPIS? ČO BY BOLO VHODNÉ PONÚKNUŤ IM V DNEŠNEJ NOVEJ DOBE,
ABY ICH TO ZAUJALO A PRITOM AJ DUCHOVNE OBOHATILO? TO SÚ DOSŤ NÁROČNÉ OTÁZKY, KTORÉ BY
MOHLI BYŤ PREDMETOM UVAŽOVANIA. TAKTO PRED ROKOM SI S TÝMTO LÁMALO HLAVU NIEKOĽKO
NADŠENCOV, KTORÍ MALI CHUŤ, GURÁŽ A NÁPADY. TAKTO PRED ROKOM VZNIKOL NOVÝ ČASOPIS AHA!
AKO VOĽNÉ POKRAČOVANIE JEHO DVOCH PREDCHODCOV ČAJKY A SVETLA.


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


Toto je povolený doping,
ktorý potrebuje celá redakcia.
Na fungovaní časopisu sa totiž
okrem piatich interných za-
mestnancov, podieľa aj dvad-
siatka dobrovoľníkov, prevažne
mladých ľudí, ktorí odvádzajú
svoju prácu nezištne na úrovni
profesionálov.


Veľkou pomocou ste však aj
vy – rodičia, starí rodičia, kto-
rým záleží na tom, čo čítajú ich
deti. Ste to vy, kto im môže
predplatiť katolícky časopis na
celý školský rok bez toho, aby
ste sa museli obávať o ich
osobnostné, mravné a kresťan-
ské dozrievanie.


Chceme vás preto povzbudiť
na začiatku školského roka,
aby ste podporili AHA!, ktoré
bude oporou nielen vašim de-
ťom, ale bude aj pomocou pre
vás, aby ste pochopili dnešný
svet mladých. Objednávkový
kupón nájdete vždy na
poslednej strane Don
Bosco dnes.


Za vašu priazeň
vám vopred ďakuje
a na stretnutia s vami
počas celého škol-
ského roku sa teší
redakcia časopisu
AHA!.




Môžeš nám povedať niečo zo svojej mla-
dosti?


Narodil som sa 11. septembra 1956
v Selenči na Dolnej zemi vo Vojvodine
v bývalej Juhoslávii. Ide o slovenskú
obec s asi 4-tisíc obyvateľmi. Základná
škola Jána Kollára je s vyučovacím jazy-
kom slovenským; po náboženskej strán-
ke v dedine žijú katolíci i evanjelici. Ka-
tolíci pochádzajú zo západného
Slovenska, kým evanjelici zo stredného.
V dedine máme i futbalový klub „Kri-
váň“ a veľkú stavebnú firmu „Slovan“.
Korene mojich rodičov siahajú do zá-
padného Slovenska. Z toho dôvodu
som slovenské občianstvo získal relatív-
ne rýchlo.


Ako si spoznal dona Bosca a ako si sa
dostal k saleziánom?


Už od r.1965 navštevovali moju rod-
nú obec viacerí slovenskí kňazi, ktorí ži-
li v zahraničí. Bol to predovšetkým Dr.
Michal Lacko, a zo saleziánov najmä
don Nádaský, don Ondrejka, don Pauli-
ny, don Šandor a don Ušák. Niektorí
starší chlapci, ktorí študovali na gymná-


ziu v Slovenskom Ústave sv. Cyrila
a Metoda v Ríme, potom počas trojme-
sačných letných prázdnin organizovali
u nás výlety, hry a súťaže. A tak jedného
dňa si ma dal zavolať na faru miestny
pán farár. Predstavil mi dona Babjaka,
ktorý bol direktom slovenskej komuni-
ty saleziánov v Ríme. Slovo dalo slovo
a ja som na jeseň šiel do Ríma do Ústa-
vu svätého Cyrila a Metoda. Boli to nád-
herné roky! Nikdy nezabudnem na to,
čo mi dali naši spolubratia ako Pauliny,
Macák, Blatnický, Šandor a ďalší.


Kedy si sa stal kňazom?
Cesta k saleziánskemu kňazstvu bola


dlhá. Už po druhom ročníku gymnázia
som si dal žiadosť vstúpiť do salezián-
skeho noviciátu. Poznamenávam, že to
bola bežná prax pre väčšinu bratov v Ta-
liansku. No počas prázdnin som za-
váhal, boli tam určité citové väzby…
A tak som pár dní pred vstupom do no-
viciátu povedal svojím predstaveným, že
sa na to necítim. Dnes ďakujem vte-
dajšiemu direktorivi donovi Paulinymu
a ďalším saleziánom, ktorí mi v tejto
záležitosti nikdy nič nevyčítali. O dva ro-
ky neskôr som zmaturoval a vstúpil som
do noviciátu v Lanuviu (neďaleko Rí-
ma). Bolo nás 15, z toho 9 zo Sicílie
a dvaja z Neapolu, jeden zo Sardínie, ďa-
lší z Ríma a jeden zo severného Talian-
ska. Pekná partia! Ako 20-ročný som
skladal prvú rehoľnú profesiu do rúk
dona Ricceriho – vtedajšieho hlavného
predstaveného. Dva roky filozofickej fa-
kulty som navštevoval na našej Salezián-
skej univerzite v Ríme (každý deň dve
hodiny cestovania ta a späť). Potom som
si „odkrútil“ 15 mesiacov vojenčiny v bý-
valej Juhoslávii. Bola to tvrdá, no osožná
skúsenosť. Pedagogickú saleziánsku
prax som si vykonal na internáte v Slo-
venskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Rí-
me. Nasledovali teologické štúdiá v Turí-
ne a štúdium saleziánskej spirituality
v Ríme. V roku 1985 ma Mons. Dominik


Hrušovský vysvätil za kňaza. Dokončil
som štúdiá a rímsky provinciál mi navr-
hol stráviť niekoľko rokov na misiách na
Madagaskare, kde v tých rokoch rímski
saleziáni otvárali nové domy. No asi na
podnet dona Ernesta Macáka a nebo-
hého dona Kočíka som zostal v Ríme


Ako vyzerali tvoje prvé roky kňazstva?
Vrátil som sa teda k slovenským sale-


ziánom v Ríme. Mal som na starosti
chlapcov na internáte. Boli to krásne ro-
ky, pretože som celý deň bol s chlapcami.
Okrem týchto povinností som aj vyučo-
val a don Ernest Macák spolu s donom
Blatnickým ma zapojili do prípravy nie-
ktorých mládežníckych programov pre
vatikánsky rozhlas. Tieto vysielania mali
na Slovensku veľmi živú sledovanosť.
Mal som možnosť pričuchnúť aj redakč-
nej práci slovenských saleziánov v Ríme
(časopisy, vydávanie kníh, posielanie ba-
líčkov na Slovensko a pod.). Počas dl-
hých letných prázdnin som sa spolu
s viacerými slovenskými chlapcami
zúčastňoval na rôznych táboroch s ta-
lianskou mládežou a potom asi desať ro-
kov som bol pravou rukou dona Ondrej-
ku, ktorý pre deti slovenských
emigrantov, ktorí žili najmä vo Švajčiar-
sku a Rakúsku, organizoval dvojtýždňo-
vý letný tábor pri mori (Calambrone-Pi-
sa).


Mali ste v Ríme správy o Slovensku?
Čakali ste, že komunizmus padne?


Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda
v Ríme bol podľa mňa kultúrnou a nábo-
ženskou baštou. Tých informácii bolo
mnoho. Veď okrem nás saleziánov tam
žili Mons. Hrušovký, budúci kardinál
Tomko, terajší pán biskup Vrablec, nebo-
hý Mons. Botek, Mons. Škoda a ďalší.
V Ríme sa často stretali významní sloven-
skí kňazi: prof. Heriban, prof. Poláček,
pán biskup Hnilica, viacerí jezuiti, don
Šilhár, slovenskí saleziáni, ktorí pracovali
medzi Slovákmi v Európe (napr. don


D BROZHOVOR
Hlinka, don Baník, don Zeman, don On-
drejka, don Búran, don Huta…). Don Er-
nest Macák ma dva razy poslal na Slo-
vensko ako „turistu“, aby som navštívil
„starú vlasť“. Samozrejme cieľom bolo,
aby som sa stretol s niektorými spolu-
bratmi. Živo si pamätám na pohostinnosť
Vincka Feledíka a Ferda Kubíka (boli sa-
leziánmi, ale ešte nie kňazmi) a ďalších.
Všetci boli presvedčení, že komunizmus
raz padne, ale don Nádaský tomu azda
najviac veril. Nám mladším vždy opako-
val, že to už čoskoro praskne…


Kedy si prišiel definitívne na Slovensko
a ako si vnímal tunajšiu situáciu?


Na Slovensko som prišiel natrvalo 4.
septembra 1990. Atmosféra bola fantas-
tická. Ľudia konečne videli, že ich túžba
po slobode a dôstojnosti človeka sa stala
skutočnosťou. Prevládalo nadšenie, ra-
dosť, ochota budovať demokraciu, štát.
Cirkev znovu mala možnosť slobodne


ohlasovať hodnoty evanjelia, začali sa
stavať kostoly, rehole sa začali zvidi-
teľňovať a verejne pôsobiť. Bol tu silný
optimizmus a nádej, že behom niekoľ-
kých rokov sa zmení všetko, čo komu-
nizmus dobabral. Najviac ma oslovila ži-
vá a žitá viera, pretože v západnom svete
tento rozmer už dlhšiu dobu postupne
bledol.


Kde všade si na Slovensku pôsobil a ako
sa podľa teba zmenila situácia u nás za
posledných 15 rokov?


Najprv som bol necelé štyri mesiace
v Dolnej Súči pri Trenčíne. Vtedy tam
ešte býval provinciál don Jozef Kaiser
a don Marián Valábek bol farárom. Za-
čiatkom novembra ma otec provinciál
požiadal, aby som sa presťahoval do
Bardejova. Lenže o mesiac, po porade
na provinciálnej rade v Žiline, ma „pre-
velil“ do noviciátu (Poprad-Veľká), kde
som mal pobudnúť s novicmi do konca
roka a potom prejsť do novovznikajúce-
ho ponoviciátu v Žiline. Tak aj bolo.


V Žiline som pobudol 11 rokov. Zväčša
som sa venoval vyučovaniu a formácii
mladých spolubratov, no pomáhal som
aj v pastorácii v miestnej komunite. Od
r.1995 som bol vedúcim Inštitútu To-
máša Akvinského, ktorý sa stal detašo-
vaným pracoviskom Bohosloveckej fa-
kulty UK v Bratislave. Pred troma rokmi
ma otec provinciál menoval za direktora
teologického študentátu v Bratislave-
Dúbravke.


Situácia na Slovensku sa za posled-
ných 15 rokov silne zmenila. Ľudia
z nadšenia, že všetko pôjde k lepšiemu,
že sa ekonomicky, politicky a nábožen-
sky budeme mať veľmi dobre, postupne
vytriezveli. Politická neistota, vidina
ekonomického blahobytu, ktorý je v ne-
dohľadne, vysoká nezamestnanosť, ko-
rupcia, nespravodlivosť, obohacovanie
sa prostredníctvom privatizácie, silnejú-
ci vplyv masmédií a západnej kultúry,
šíriaci sa mravný relativizmus, neschop-
nosť Cirkvi primerane reagovať na nové
výzvy… To všetko vyvolalo u ľudí pocit
neistoty, pesimizmu, zmätku, znechute-
nia. Vnímam, že aj my saleziáni sme
stratili počiatočné nadšenie z 90. rokov
a zahmlieva sa aj naša totožnosť.


Čo by podľa teba mali saleziáni a sale-
ziánska rodina na Slovensku v súčas-
nom svete najviac robiť? Aké sú pred na-
mi najväčšie výzvy?


Začnime tými výzvami. Sú to výzvy,
ktoré hýbu novou Európu. Hlavný pred-
stavený don Chávez, ktorý veľmi dobre
pozná situáciu v Európe, nám pri náv-
števe Slovenska jasne povedal, že ak
v minulosti bol nepriateľ veľmi jasný
(komunizmus), teraz, keď sa nám pred-
stavuje formou sekularizovaného mate-
rializmu, keď sa buduje Európa bez Bo-
ha, treba si dať pozor, aby sme sa
nenechali strhnúť a nezačali vymierať,
ako je to v prípade saleziánskych pro-
vincií v západnej Európe, ale boli sved-
kami Božieho primátu, a nie organizá-
tormi akcií, budovateľmi, sociálnymi
pracovníkmi medzi mladými a pod. Pre-
to nás v posledných rokoch magistéri-
um Cirkvi, ale aj saleziánske magistéri-
um vyzýva, aby sme ako saleziánska
rodina viac spolupracovali, pretože nás
k tomu doslova „núti“ globalizujúci sa
svet.


Ktoré ciele by si chcel ako provinciál za-
čať realizovať v najbližšej dobe?


V prvom rade tie, ktoré určila pro-
vinciálna kapitula: zamerať pozornosť
na „prorocké“ diela v našej provincii;


viac sa zamerať na odbornú a duchovnú
kvalifikáciu spolubratov; posilňovať
„bratov vo viere“, to znamená budovať
na optimizme a nádeji, že všetko to, čo
sa teraz deje, je súčasťou Božieho plánu
a my ako veriaci a zasvätení máme mať
aktívnu úlohu medzi mladými, aby sme
stáli pri nich a pomohli im v tomto mo-
dernom európskom babylone hľadať
zmysluplné hodnoty. Taktiež sa chcem
starať o nové povolania a formáciu spo-
lubratov.


Chceš niečo odkázať čitateľom DBD?
Áno. Aby sa nenechali strhnúť bezná-


dejou, že všetko ide dolu kopcom. Aj do-
ba dona Bosca bola ťažká. Lenže don Bo-
sco nebedákal. Vysúkal rukávy
a uprostred ťažkostí vedel, že Boh ho po-
voláva byť znakom jeho lásky medzi mla-
dými a veriacimi. Myslím si, že aj priaz-
nivci a sympatizanti saleziánskeho diela
na Slovensku môžu dopomôcť, aby toto
Božie dielo aj naďalej rástlo a prekvitalo
podľa Božích zámerov.


Rozprával sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Turanského


22 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


Don
Štefan Turanský
15. AUGUSTA 2005 SA UJAL FUNKCIE PROVINCIÁLA SALEZÁNOV DON
BOSCA NA SLOVENSKU DON ŠTEFAN TURANSKÝ. V NASLEDUJÚCOM
ROZHOVORE PONÚKAME NIEKTORÉ INFORMÁCIE Z JEHO ŽIVOTA.


Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme


S Tiborom Reimerom v scénke


Letný tábor v Calambrone, august 1984


Sv. omša v Hájiku – Žiline, 1994


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 23




ako deti – občas sa vzdať tej dospe-
losti, ktorá chce všade jednať len úče-
lovo.“


/Romano Guardini/


Hej, človek sa môže dať unášať Bo-
hom ako deti, ktoré sa v hre bezhra-
nične spoliehajú jedno na druhé. Aj
celý život môže byť slobodnou hrou
pred Bohom. Neschopnosť žiť hravo
zrejme uzavrela mnohým kresťanom
aj hravú stránku liturgie. Ovplyvnení
technikou a racionalitou berieme nie-
kedy náš prístup k Bohu až príliš váž-
ne. Transcendencia sa však vymyká
logickým pravidlám, vedie k žasnutiu,
zhovorčivosti a hravosti.


Hugo Rahner i Romano Guardini
tvrdia, že liturgia a hra majú veľa spo-
ločného. Sú slobodné a plné ta-
jomstiev. K liturgii patrí aj hra radosti
z bytia. Je to darom Boha. Kde sa ľudia
spoločne modlia, musí byť pri tom aj
telo a to nie nehybné, ale zúčastnené.
Keď sa pohyb štylizuje a rytmicky
usporiada, vniká tanec. V Afrike i Ázii
je často včlenený do bohoslužby. Hra
môže zvestovanie pripravovať, znázo-
rňovať a predlžovať do všedných dní.
Takže moje ďalšie odporúčanie ako
zvládnuť ťarchu školy – buďte tak tro-
chu ako deti. Počas liturgie sa uvoľni-
te. A nezabudnite sa zúčastňovať svä-
tých omši s mládežníckym
príhovorom.


Liturgiu preneste do života
a vznikne slávenie života
Učiteľ náboženstva káže a káže…


Býval úspešný. Aj teraz príde po pred-
náške za ním študentka:


– Už sa polepším. Pán profesor,
pôjdem aj na spoveď.


– Čo vás zaujalo z mojej reči?
– Z toho, čo ste hovorili, nič. Ale


keď ste vytiahli svoju vreckovku, po-
myslela som si, že aj moja duša je taká
čierna. A keď ste začali smrkať, akoby
som počula anjelské trúby na posled-
nom súde. Vtedy som sa rozhodla.


Veselý príbeh otvára tému, ako
mnohé veci môžu vyzerať inak. Aj keď
je ťažko dopátrať sa pravdy a žijeme
v pokrivenom svete – v krajine kri-
vých zrkadiel, humor môže život na-
dľahčiť. Svet „pokrivil“ človek a nápra-
va začína opäť od človeka. Má
narovnať v sebe, čo pokazil, a žiť po-
dľa Božej vôle. Potom sa to prenesie aj
naspäť do sveta.


Liturgia života je vlastne slávnost-
né, správne chápanie toho, čo žijeme.
Pred Bohom nie sú malé a veľké veci.
Sú len správne veci! A v liturgii života
máte urobiť len jednu vec: Páčiť sa Bo-
hu. Prostriedkom na vyrovnanie všet-
kého je sviatosť zmierenia. To je pro-
striedok, ktorý udrží vaše srdce
v radosti. Nezabudnite na túto školu
života!


Škola je teda tu a preto!
– Mamička, dnes ma v škole po-


chválili.
– Nepovedz, a ako?
– Tak, že vraj hlupáci sú všetci,


ale ja vynikám.


Človek sa stáva tým, čo prijíma. Si
tým, čo žiješ! Preto sa nám istotne zí-
de uvedomiť si pár dôležitých princí-
pov:


Za výchovu detí zodpovedajú ro-
dičia. Môžu k tomu „pozvať“ iné inšti-
túcie. No škola nikdy nenahradí ro-
diča a múdro žiť sa učí najmä
v rodine.


Nezabudnite prihlásiť dieťa na ná-
boženskú výchovu! V nej je aj ekoló-
gia, sexuálna výchova, etická výchova,
princípy pre ekonomiku… Veľké témy
ľudstva, rodiny sú aj veľkými témami
nášho náboženstva.


Urobte si plán na celý školský rok.
Nalaďte si v rodine chvíle voľna, čas
práce, modlitby, liturgie, aký rytmus
budú mať vaše dni…


Súťaž
Aby vás aspoň niečo v začiatku no-


vého školského roku povzbudilo, pri-
nášame súťaž o pekné knihy. Dostanú
ich piati z vás, ktorých vyžrebujeme
a ktorí nám pošlú odpoveď na túto
otázku:


„Čo znamená slovo Eucharistia?“


Viete, že…
Aj keď sa zdá, že pre nami a ško-


lákmi je nepreniknuteľný kopec po-
vinností, predsa sú tu aj oddychové
dni. V nastávajúcom školskom roku
budú mať žiaci až 92 voľných dní. Za-
čneme oddychovať počas jesenných
prázdnin, ktoré sú od 28. 10. do 1.
11., pokračujeme cez Vianoce: 23. 12.
2005 – 2. 1. 2006, počas polročných
prázdnin si len odfúkneme – sú
3.2.2006. Týždenné jarné voľno sa


mení podľa krajov a je v priebehu me-
siacov február – marec. Veľkonočné
budú od 13. 4. do 18. 4. 2006. A po-
tom prídu opäť tie nadrozmerné – let-
né. Ich termín netreba písať.


Kto verí, spozoruje zmeny
Pani učiteľka karhá žiačika:
– Jožko, už zase máš päťku zo


slohu. Prečo ti otecko nepomôže,
veď je známy spisovateľ.


– Nechce.
– Ale prečo?
– Naposledy ste mu dali pätorku.


Žiaden príklad nie je zbytočný,
vždy sa dá použiť ako negatívny prí-
klad. Pri výchove nešetrite múdrymi
slovami, ohodnoťte dieťa aj slovne. Po-
chváľte ho. Otvorte mu aj vízie, čo by
mohlo v živote dokázať, ako na to ísť…
A najmä nezabudnite na eucharistickú
prax. Keď Kristus svojou prebodnutou
rukou dokázal pohnúť impériami, ver-
te, že má moc pohnúť vami či mladý-
mi, ktorí sú vám zverení.


Pozdravuje Jozef Luscoň.
Foto: SDB Banská Bystrica


Hoci školský rok
už začal, Miške sa do
učenia nechcelo. Vyra-
zila si potajme na dis-
kotéku a domov dora-
zila neskoro v noci.
Opatrne otvorila dve-
re, vyzula si topánky
a chcela sa ticho pre-
kĺznuť okolo otcovej
izby. No ten ešte ne-
spal. Vstal z postele
a zasvietil svetlo. Kývol
na dcéru, aby išla do
kuchyne.


– Miška, povedz
mi, ako si plánuješ ži-
vot?


– Oco, čo ťa to na-
padlo začínať taký rozhovor. Veď je
neskoro v noci.


– Nie, nie… Čo plánuješ?
– Zmaturovať a ísť na vysokú ško-


lu.
– A potom?
– Vydať sa a mať deti.
– A potom?
– Potom? Užívať si dôchodok.
– A potom?
Potom nastalo ticho. Otec ho vy-


užil a povedal:
– Dcéra moja, ži tak, aby bolo eš-


te aj potom.


Ako pomôcť mladým v takejto ich
etape života? Často sa na nich hrnie
viacero vecí naraz. Treba ich zladiť,
niečomu dať prednosť… Inšpirujme
sa! V tomto čase sa nám na Slovensku
stretli dve významné udalosti. Jedna
„ošúchaná“, druhá výnimočná. S jed-
nou sa stretávame každý rok, s dru-
hou v histórii Slovenska len tretí raz.
Ide o začatie školského roku a lll. eu-
charistický kongres. Môžu tieto naoko
rozdielne akcie nejako súvisieť? Ja tvr-
dím, že áno. Obidve súvisia s výcho-
vou. Eucharistia – živý Kristus, nám
môže dodať síl do prežívania nového
školského roku. Tak skúsme o tom
pustiť pár slov.


Liturgia a my
„Boh je večne mladý. Aj doba je


večne mladá. Len človek starne. Môže
však mať mladého ducha.“


/šalamúnsky výrok/


Slovo liturgia pochádza z gréčtiny
a znamená každú verejnú službu pre
ľud alebo štát. V Novom zákone zna-
mená bohoslužbu. V liturgii jedná pre-
dovšetkým Boh v Ježišovi Kristovi, a to
slovom a znameniami, ktoré prinášajú
spásu. Potom človek na Božie volanie
odpovedá ďakovaním a chválou. Litur-
gia je dialóg medzi Bohom a človekom.
Zo spoločného zhromaždenia veriacich
sa dá načerpať povzbudenie, omladiť
svojho ducha, nájsť správnu orientáciu
v živote… V spoločenstve sme láskou
ponorení do pece pozitívnej energie.
Nezabúdajte na to počas nového škol-
ského roka. Byť v spoločenstve, kto-
rého stredom je Kristus… Nič lepšie vás
nemôže stretnúť. Ozaj, do akej partie
ste zapadli vy alebo tá vaša „ratolesť“?


Zdroj energie nielen pre
štúdiá
„Ježiš Kristus je Boh, ku ktorému


sa prichádza bez pýchy a pred ktorým


sa človek skláňa bez
zúfalstva.“


/Blaise Pascal/


Všedné „klepota-
nie“ života ubíja. Oberá
o nadhľad. A týchto
obyčajných dní, v kto-
rých budeme ponorení
ako krtko vo svojich
chodbách, tých bude
tak veľa. Študenti sa až
hrozia slov: diktát, pí-
somka, poď k tabuli…
Ako tomu nepodľah-
núť? Spôsobov je viace-
ro. S dobrým nápadom
prišli v niektorých mes-
tách, v ktorých študenti


každý školský deň ešte pred začatím
vyučovania, odskočia do kostola pred
Pána. Potrebujú istotu, že niekto o nich
vie a je s nimi. Čakajú ich tam kňazi.
Majú pre nich svätú omšu alebo ranné
slovko (meditáciu), iní spovedajú… Po-
važujem to za veľmi dobrú iniciatívu.


Mladí si posilňujú vieru, že nad
všetkými problémami sa nesie vízia,
ktorú nám priniesol Kristus: Je možné
večne žiť. Štúdium je v tomto Božom
pláne. Preto aj tam treba plniť Jeho
vôľu. Obrovské dobrodružstvo – zane-
chať starého človeka, jeho návyky, po-
kračuje. Kým kráčame vlastnou ces-
tou, pohybujeme sa v kruhu
a vraciame sa vždy len k sebe. Až sa
nám svet zdá smutný, nudný, bez vý-
ziev. Nič poriadne nám nechutí. Až
vtedy, keď sa spoľahneme na Pána, za-
čneme s nim žiť, vtedy sa vydáme na
skutočné dobrodružné výpravy. Účasť
na svätej omši a prijatie Pána nám
k tomu dáva energiu i motiváciu. Máte
problém s účasťou na omši a neviete
ju prežívať? Skúste to nasledujúcom
duchu.


Liturgia ako hra?
„Sláviť liturgiu znamená byť a žiť


pred Bohom, plniť slovo Pána a byť


D BVÝCHOVA
Školský rok


a liturgia života


24 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 25D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5




Ako reagovali Česi, keď zistili, že
majú slovenského misionára?
Hneď na prvej omši, ktoré sa vtedy


konali raz za mesiac, som sa snažil na-
vodiť priateľskú atmosféru. Bola to vte-
dy nedeľa rodiny, teda boli sme v obdo-
bí po Vianociach a pred Novým rokom.
Už vtedy som počul aj také názory, že Slo-
vensko nemá kultúru, umelcov, spisova-
teľov a že nemám hovoriť o žiadnom brat-
stve medzi našimi krajinami. O mesiac,
teda už po druhej omši mi jeden dôleži-
tý pán navrhol, aby som sa vzdal
funkcie misionára, lebo je to vraj ťaž-
ká práca, keďže ľudia nebývajú okolo
kostola ako v klasickej farnosti, ale pri-
chádzajú zo všetkých strán a teda ich
bližšie nepoznám. Po tretej omši zase kri-
tizovali, že nemám modernú slovenčinu.
Moja slovenčina sa im zdala príliš zasta-
raná, romantická, nemoderná a málo
dynamická. Po štvrtej omši mi bolo po-
vedané, že už ma Česi majú po krky
a najradšej by boli, keby sa mi stalo to,
čo Matúšovi Černákovi. (Slovenský poli-
tik za Slovenského štátu. Po vojne sa utia-
hol do Mníchova, kde založil časopis Slo-
bodné Slovensko. Nastražili naňho
bombový atentát, pri ktorom zomrel.
Slobodné Slovensko bolo na jeho počesť
premenované na Černákov odkaz. – po-
známka autorky.) Na základe týchto
okolností mi švajčiarska polícia dokon-
ca ponúkla osobnú stráž, ktorú som
však odmietol. Postupne si na mňa ale
zvykli a začali oceňovať moju misionár-
sku činnosť.


Vráťme sa k udalostiam roku ‘68.
Pomohli ste uskutočniť stretnutie
prípravného výboru pre založenie
Združenia Slovákov vo Švajčiarsku.
Ako to prebiehalo?
Po príchode Slovákov som sa hneď za-


čal o nich starať a slúžil som im od začiat-
ku omše v slovenčine. Prvá omša bola
v Ženeve v Kostole Božského srdca, po-
tom u jezuitov a napokon sme začali
slúžiť v Kaplnke svätej Terezky, kde
slúžime dodnes. V Lausanne sme
začali v univerzitnom katolíckom cen-
tre. Potom sme prešli do Chapelle du
Servan. Spočiatku sme omše slúžili aj vo
Fribourgu a v Neuchateli. To boli začiatky
našej misie pre románske Švajčiarsko.


1. júna 1969 sa stretli u mňa členovia
prípravného výboru Združenia priateľov
Slovenska. Bol tam pán František Braxá-
tor, pán Bruno Sojka, pán Aristid Zele-
nay a iní. Pani Madeleine Guendetová,
ktorá bola úzko prepojená s rodinou Ma-
saryka, mi poslala list, aby som zastavil


úsilie Slovákov o založenie tejto čisto
slovenskej krajanskej organizácie. My
sme ju však v tento deň založili a pome-
novali sme ju Združenie priateľov Sloven-
ska, pretože o nás zo začiatku nikto neve-
del a tak sme chceli vytvoriť
najskôr okruh priateľov. Potom sa to pre-
menovalo na Združenie Slovákov vo
Švajčiarsku. Založili aj vlastný časopis.


Čo bolo vaše krédo počas vašej prá-
ce v rámci Slovenskej katolíckej mi-
sie a spolkov?
Národ, ktorý nemal právo hovoriť


za seba, čakal od tých, ktorí boli na slo-
bode, aby hovorili v jeho mene. To bolo
naše motto. V duchu tohto motta spo-
čiatku obhajoval práva slovenských kra-
janov vo svete aj Svetový kongres Slová-
kov.


Kde všade ste ešte v rámci spolkovej
činnosti pomáhali?
V Ženeve vo výstavisku Palexpo sme


niekoľko rokov po príchode emigrantov
z vlny ‘68 začali každý rok usporadúvať
výstavu kníh o Slovensku. Vždy som
objednal aj platil miesto, stánok. Bolo to
pomerne drahé – 4 000 frankov ročne.
Pán Rydlo zohnal knihy z celého sveta.
Okrem toho som od začiatku každý rok
pomáhal nájsť miesto pre naše zimné
tábory. Konali sa v Molésone pri Fribo-
urgu. Bolo to sympatické. Potom sa z to-
ho stala dlhoročná tradícia. Druhýkrát už
prišli aj rodičia. Každý deň sme mali
večer omšu. Potom sa hralo na harmo-
nike. Keď sa zvečerilo, tak sme sa ne-
museli o nikoho báť, lebo o piatej pre-
stala chodiť k našej chate lanovka a tak
tam všetci museli byť. Dievčatá aj chlap-
ci tak trávili pekné zimné prázdniny.
Bolo nás tam vyše sto. Celá chata bola
objednaná iba pre nás. Organizoval


som aj duchovné obnovy každú nedeľu
od roku 1991 vo Foyer de charite (v cha-
ritatívnom spolku) v meste Bex. Zorga-
nizovali sme to s otcom Mons. Domi-
nikom Hrušovkým, dlhoročným
lektorom Slovenského ústavu svätého
Cyrila a Metoda v Ríme. Bol obľúbeným
kazateľom duchovnej obnovy.


Aké sú dnešné aktivity Slovenskej
katolíckej misie vo Švajčiarsku? Je
aktívna aj po páde komunizmu,
otvorení hraníc, vzniku Slovenska?
Samozrejme, že je stále aktívna! Slo-


venská katolícka misia je v Zürichu, v Ber-
ne, v Bazileji a v Ženeve. Pravdou
ostáva, že moju Českú, potom Česko-
slovenskú a napokon čisto Slovenskú
katolícku misiu švajčiarsky biskup 1. ja-
nuára 1990 zrušil. Musel som podať de-
misiu, pretože už som mal dôchodkový
vek. Ale misia funguje ďalej! Opäť sa po-
tvrdilo, že som najlacnejší misionár – ro-
bím to už 13 rokov bezplatne. Našťastie
som bol 21 rokov zamestnaný vo Federá-
cii katolíckych farností v susednom kan-
tóne (Vaud) a odtiaľ teda dostávam dô-
chodok aj starobné. Polovicu dávam
spolubratom vo farnosti v Sorali, kde bý-
vam, a polovicu mám na živobytie a údrž-
bu auta. Bohoslužby v rodnom jazyku ale
aj napriek tomu budem slúžiť, dokiaľ sa
mi bude dať, pretože sú veľmi potrebné.
Viete, je všeobecne známe, že modlitbu sa
človek naučí v cudzom jazyku veľmi ťaž-
ko, niekedy vôbec. Netreba na to zabúdať.
Misie tu zohrávajú veľkú úlohu a keby ich
nebolo, malo by to obrovský negatívny
dopad na všetkých Slovákov vo Švajčiar-
sku.


Za príjemný rozhovor ďakuje
Pavlína Kudláčková


Foto: archív redakcie


Patríte medzi popredných známych
Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku.
Kedy a za akých okolností ste sa
rozhodli opustiť rodnú vlasť?
Z mojej rodnej obce Rajeckej Lesnej


som odišiel ako 15-ročný chlapec a moja
prvá cesta viedla k saleziánom do Turína
v Taliansku. Salezián don Hlúbik ma
chcel poslať do Talianska už v roku 1927,
ale otec ma nepustil, lebo starší brat bol
na vojenčine, a tak som čakal dva roky na
ďalší a zároveň posledný transport 18 slo-
venských šuhajov.


V Turíne sme sa v ústave pre formá-
ciu saleziánskych kňazov učili po ta-
liansky a latinsky, zároveň sme mali na
starosti čistotu ústavu. Neskôr sa Fran-
cúzsko začalo zaujímať o slovenských
študentov v Taliansku, ktorí boli ochotní
ísť na misiu do Afriky. Zakladali novú sa-
leziánsku misiu v provinciách Maroko,
Alžírsko a Tunis. Tak sme pokračovali
v štúdiách v rámci tejto misie. Tu sme aj
pracovali a oni nám za to sľúbili postup
v štúdiu – francúzsku maturitu. Takto
som sa dostal do Afriky a začal som sa pri-
pravovať na kňazské povolanie. Niektorí
sa po čase vrátili späť. Kňazmi sa stala asi
iba polovica z nás. V Afrike som bol do ro-
ku 1934 pri meste Orán, potom som šiel
do Tunisu, kde som si urobil v roku 1936
maturitu z literatúry. K maturite mohli
pristúpiť všetci. Odhodlali sme sa však
piati, z toho dvaja sme prešli písomnou
časťou a ja jediný aj ústnou.


Po absolvovaní maturity sme sa mali
rozhodnúť, či pôjdeme do noviciátu
do Talianska, Francúzska alebo na
Slovensko. Po siedmich rokoch bez do-
mova sme sa dlho nerozhodovali a všet-
ci sme odišli na Slovensko. Žiaľ, bola to
najhoršia voľba – v noviciáte v Beňadiku
nás prijali ako cudzincov, prezývali nás
„Afričania“. Za naše úspory sme si za-
platili cesty do našich rodín. Na cestu
do noviciátu v Beňadiku sme si museli zo-
hnať peniažky sami. Bolo nás sedem
a v noviciáte so 110 kňazmi a koadjútor-
mi (frátrami) už pre nás nemali miesto.
Uložili nás na pajtu zo slamy a o dva týžd-
ne aj ostrihali dohola, podľa vzoru všet-
kých slovenských intelektuálov tej doby.
Pamätám si, že keď sme prišli z domu, sa-


mozrejme, že sme mali nejakú pálenku
na zahriatie a koláče. Raz v noci nás ale
odhalili a na druhý deň sa nehovorilo
o ničom inom, než o „Afričanoch“. To bo-
la naša slovenská príprava na noviciát,
ktorá trvala rok. Po roku sme boli iba tra-
ja, ktorí sa rozhodli v rehoľnom živote po-
kračovať. Chceli nás poslať do Ostravy.
Ja som však túžil ísť tam, kde som začal
svoju kňazskú prípravu – do Afriky. Tak
som bol v roku 1937 zase v Tunise, kde
sme sa stretli ôsmi Slováci. Pokračovali
sme v štúdiu filozofie a popri tom sme už
učili mladších chlapcov francúzštinu, ta-
liančinu, latinčinu, gréčtinu, históriu. Bo-
lo ich tam asi 100. V roku 1939 vyhlásilo
Francúzsko vojnu Nemecku. Podľa roz-
kazu sme sa mali rozhodnúť buď pre
koncentrák, alebo vojnu. Všetci sme boli
predvolaní na odvod a všetci súci mali
odísť na front. Riaditeľ internátu ale vyba-
vil odchod na front až po skončení škol-
ského roka. Medzitým Hitler 24. 6. 1940
obsadil Paríž a Francúzi povedali, že už
nás viac nepotrebujú. V rokoch 1941 – 45
som mal slovenský pas, ktorý ma ochrá-
nil od stráženia mostov v noci, pretože
Slovensko bolo v tom období chápané
ako neutrálny štát. V roku 1940 som
pokračoval v štúdiu vo Francúzsku
a v roku 1941 som úspešne absolvoval
skúšky z filozofie v Lyone a dokonca
som dostal ponuku do dôstojníckej ško-
ly. To ma však nezaujímalo. Chcel som
pokračovať v kňazskej práci. Nasledovali
teda štyri roky štúdia teológie a 24. 2.
1945 som bol vysvätený v Lyone za kňa-
za. V tom istom roku som sa rozhodol
odísť do Tunisu, kde ma zavolal vyučo-
vať na gymnázium Ferdinand Palkovič.
Pripravoval som k maturite niekoľko


francúzskych chlapcov, ktorí sa chceli
stať saleziánmi a aj sa nimi stali. Ostal
som do roku 1952. Po návrate do
Francúzska ma krátko po mojich
prázdninách predstavený poslal do
Švajčiarska, aby som si vraj odpočinul…


Takže v roku 1952 som prišiel do
Švajčiarska. V Sione bolo veľa práce.
Tu som sa začal zaujímať o Slovensko.
Vlastne som o ňom nič dovtedy nevedel.
Prvýkrát som o vlasti čítal až v roku 1952
v knihe Jozefa Mikuša Slovensko v Eu-
rópe. Zo Sionu som išiel do Morges, do
protestantského kantónu. To bol predpo-
klad pre začatie práce s krajanmi.


Po príchode emigrantskej vlny v ro-
ku 1968 ste sa začali zaujímať aj
o týchto Slovákov – utečencov?
Áno. Boli to moji krajania. Aj keď som


začínal ako misionár českej misie. To bo-
lo v roku 1969, keď bolo nutné vymeno-
vať misionára pre utečencov z Českoslo-
venska, teda pre Čechov a neskôr aj
Slovákov. Prijal som to, lebo som vedel, že
samostatného slovenského misionára ne-
povolia. To bol a stále je drahý špás, a tak
som to využil, aby som sa dostal k tejto
práci pre krajanov. Bol som najlacnejší
misionár – celá misia pozostávala z jednej
izby, jedného auta a jedného misionára.


D BROZHOVOR
Don Martin Mazák SDB


26 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


„NÁROD, KTORÝ NEMAL PRÁVO HOVORIŤ ZA SEBA, ČAKAL OD TÝCH, KTORÍ BOLI NA
SLOBODE, ABY HOVORILI V JEHO MENE.“ MARTIN MAZÁK – PRVÝ SLOVENSKÝ MISIONÁR
VO ŠVAJČIARSKU.


Z oslavy deväťdesiatky dona Mazáka v Lausanne (Švajčiarsko)


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 27




Koľko utrpení pochádza z tejto ne-
schopnosti tešiť sa z väčšieho dobra
druhých, zvlášť, keď je to niekto blíz-
ky! Sny sa uskutočnia, ale Jozef sa
musí očistiť od každej márnivosti
a ambície. Bratia pristúpili až ku spri-
sahaniu, aby odstránili Jozefa. V sku-
točnosti sa nenávisť a protest obrátil
proti otcovi. Je to vášnivá intriga,
v ktorej prevláda vzbura voči tomu,
kto nám dal život a v konečnom
dôsledku voči Bohu.


Keď sa stratí zmysel závislos-
ti od Boha, stratí sa aj zdravý
vzťah voči bratom! Jozef preží-
va strašnú úzkosť toho, ktorý je
odmietnutý, hodený do jamy,
predaný: „Videli sme jeho úzkosť“,
vyznávajú jeho vlastní bratia (Gn 42,
21). Tento krutý skutok bratov im ne-
priniesol žiadnu slobodu a pokoj. Bu-
dú prežívať dôsledky neporiadku,
ktorý vniesli do vzťahu s Bohom,
s ostatnými, s vlastnou krajinou, kon-
flikty medzi sebou, s otcom a klam-
stvá (Gn 42 a 43). Ale Boh bude viesť
Jozefa po cestách ľudsky nemysliteľ-
ných pre dobro jeho vlastných bratov.


Jozefovo očisťovanie
Jozef je v Egypte. V Putifarovom


dome si získa priazeň a ohodnotenie.
Stáva sa správcom domu svojho pána.
Ale jeho krása vyvoláva záujem u ma-
nželky jeho pána. Jozef ju odmieta
s jasným a pravdivým odôvodnením:
„Ako by som sa mohol dopustiť takej
veľkej krivdy a proti Bohu sa prehre-
šiť“ (Gn 39, 9). Žena sa pomstí: ob-
viňuje ho. Čestnosť nebýva odmeňo-
vaná: Jozefa vrhli do väzenia, kde sa
opäť stará o iných bez toho, že by bol
za to odmenený. „Ale Pán bol s Joze-
fom“ (Gn 39, 21). Jozef rozoznal
v skúškach Božiu prítomnosť. Odo-
vzdáva sa mu, stará sa o iných: a my?


Viem dôverovať Bohu aj v čase je-
ho ticha? Viem v neho veriť a angažo-
vať sa pre druhých, aj keď zakúšam
nespravodlivosť a nevďačnosť? Vidím
v radostných aj smutných udalostiach
môjho života a mojich dejín červenú
niť Božieho diela, ktoré je v našom
srdci stále väčšie?


Jozef uzmierovateľ
Rozprávanie o zmierení Jozefa a je-


ho bratov je komplexné. Po tom, čo
vysvetlil dva sny, Jozefa volajú na fa-
raónov dvor. Tu si počína tak dobre,
že sa stáva správcom Egypta. Je múd-
ry a šikovný, takže zabezpečí krajine


nadbytok aj v časoch núdze. Jeho bra-
tia prichádzajú zo svojej krajiny, aby si
zabezpečili obilie. Nasledujú stretnu-
tia Jozefa s jeho bratmi (Gn 42, 43
a 45). Nenecháva sa hneď poznať. Dá-
va si podmienky: napríklad, aby mu
priviedli najmladšieho brata, Benjamí-


na. Vytvára prekážky, ako peniaze
ukryté vo vreciach bratov, ktoré obja-
ví, a inšpiruje bratov, aby sa zamysleli
nad previneniami, ktorých sa v minu-
losti dopustili. Cesta zmierenia, aby
bolo skutočné a účinné, si žiada čas
a etapy. Jozef to vie a koná takýmto
spôsobom, pričom prekonáva city,
ktoré ho tlačia k tomu, aby tento čas
skrátil. Podarilo sa mu ostať takto ob-
jektívnym, aj keď sa s bratmi trochu
pohrával, pretože už prešiel cez kríž
a bol ním očistený.


V sebe samom ukazuje podmien-
ky, ktoré privádzajú k zmiereniu: vie
byť nad vecou, aj keď je v jej vnútri,
pomáha iným, aby si uvedomili jed-
notu rodiny a nutnosť vernosti otcovi,
privádza k vyznaniu hriechu a k zmie-
reniu s Bohom.


Jozef vie predovšetkým zasahovať, to
znamená stáť medzi rôznymi stranami
a pritom blízko každému. A proces,
ktorý vyvrcholí v radosti spoznania
sa, prechádza do veľkého vyznania
viery, v ktorom sa všetko to, čo sa
odohralo, vyjaví ako prejav prozreteľ-
nosti a vernosti voči Bohu.


Ale zmierenie sa nezastavuje, musí
pokračovať, pretože stále je potrebné
nové zmierenie. Tak je to pri smrti Ja-


kuba (Gn 50, 15 – 20). Jozef musí
plakať pre podozrenie a obavy bra-
tov a znovu im vlieva dôveru a po-
koj slovami viery a lásky: „Len sa
nebojte! Veď či som ja na Božom


mieste?! Vy ste síce snovali proti
mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro,


aby uskutočnil to, čo je dnes, aby za-
chránil život mnohým ľuďom. Len sa
už nebojte!“ (Gn 50, 19 – 20). Jozef
nám kladie otázky nie iba ohľadom
potreby zmierenia s Bohom a ľuďmi,
ale aj ohľadom našej disponovanosti
byť tvorcami zmierenia.


Ako žijem na ceste zmierenia? Ne-
chám sa zmieriť s Bohom podľa časov
a chvíľ, ktoré mi dáva k dispozícii?
Rastiem v uvedomovaní si požiada-
viek lásky a spravodlivosti pred jedi-
ným Otcom? Viem odpustiť a žiadať
o odpustenie? Viem ostať v hre
a súčasne hľadieť na veci očami Pána?
Uznávam, že zmierenie je stále novou
cestou, ktorej sa nik nemôže vyhnúť
a cítiť sa, že ju už celú prešiel?


Mons. Bruno Forte
Ilustrácie © Juraj Martiška


D BLABORATÓRIUM VIERY


Kto je Jozef? Je spravodlivý, čestný,
verný, neskorumpovateľný, múdry,
schopný odpúšťať. Je odlišný od Abra-
háma, ktorý občas použil pretvárku, na-
príklad v Egypte predstavil svoju ženu
Sáru ako svoju sestru, aby sa vyhol rizi-
ku. Je odlišný aj od Jakuba, ktorému je
dosť blízke klamstvo. Je pekný a to mu
prinieslo problémy (záležitosť s Puti-
farovou ženou). V osobe Jozefa sa
uzmierujú tri veľké previnenia
opisované v Genezis: previ-
nenie voči Bohu (hriech pr-
vých rodičov), previnenie
voči bratom (Kain
a Ábel) a previnenie vo-
či krajine (Babylonská
veža). Jozef sa takto
stáva predobrazom
Ježiša, ktorý hľadá svo-
jich bratov, tí ho však
napadnú, predajú, ale
napokon ich zachraňuje.
Je hlboko ľudský a celý je-
ho príbeh je veľmi ľudský.
Nemá zjavenia, nepočuje hla-
sy, nedostáva prísľuby. Istotne,
má sny, takže ho nazývame sní-
vajúcim, ale ostáva stále ľudský, do-
konca naivne neopatrný, pretože roz-
práva svoje sny bez toho, že by
predvídal závisť, ktorú môžu spôsobiť.


Pri rozprávaní jeho udalostí sa ne-
nachádzajú modlitby ani v najdrama-
tickejších okamihoch, takže by sa da-
lo povedať, že jeho príbeh je čisto
laická alebo profánna skúsenosť. Na-
priek tomu je však Boh prítomný vo
všetkých udalostiach, ktoré sa mu pri-
hodia. Boh sa spomína málo, ale pra-
cuje v tieňoch a v tichu ako veľký
umelec celej udalosti. Boh, ktorý ho-
vorí málo, ale koná vo všetkom, takže
Jozef na konci zhrnie zmysel všetkého
toho, čo sa udialo slovami: „Preto ma
Boh poslal pred vami, aby váš rod za-


choval na zemi a aby ho mimoriad-
nym zásahom zachoval pri živote“
(Gn 45, 7). Jozefov príbeh sa tak stáva
príkladom, ako Pán môže volať nie-
ktorých do služby spásy pre všetkých.


Jozef je poddajný Božiemu dielu
v dobrých aj v zlých okolnostiach
a Boh koná. Viera je preňho dôverné
a vytrvalé odovzdanie sa, život v trva-
lej istote že Boh je so svojimi deťmi
a nikoho neopustí, aj keď dopustí
skúšku a nechá človeka zostúpiť až do
tmavej jamy… Vďaka tomuto vernému
odovzdaniu sa Bohu, ktoré sa žije bez
zbytočného rozhlasovania v pokornej
vytrvalosti, Jozef uskutočnil poslanie
svojho života: stáva sa záchrancom
a uzmierovateľom vlastných bratov,
ktorí ho chceli zabiť, vyvoleným


nástrojom, cez ktorý Boh zachráni
tých, ktorí mu robili zle.


Sú to paradoxy prozreteľnosti a Jo-
zef sa jej zverí bez výhrad a bez la-
mentácií.


Viera je preňho žiť v každom okami-
hu v Božej prítomnosti, bez zbytočných
slov, s jemnosťou toho, ktorý vie, že Pán


je s ním. Jozef nás učí, že viera je ži-
vot a že žiť znamená byť jedno-


ducho v Božích rukách s ne-
konečnou dôverou…


V jeho histórii, bohatej
na udalosti, si naznačí-


me tri momenty: Jozef
snívajúci, očisťovanie
Jozefa, Jozef uzmie-
rovateľ.


Jozef snívajúci
Jozef je expert


na sny. V udalos-
tiach, ktoré sa ho tý-


kajú, vysvetľuje štyri
sny a dva sa snívajú je-


mu samému. Z týchto
dvoch prvý je poľnohospo-


dársky (Gn 37, 5 – 8) a druhý
astrologický (9 – 11). V centre je


on: sníva, že bude mať úctu a že do-
stane úlohu vzhľadom na ostatných
bratov. Je taký úprimný, že rozpráva
sny a pritom si myslí, že ostatní sa
z nich budú tešiť tak ako on. Jozef sa
mylne domnieva, že sny sa dajú reali-
zovať bez toho, že by sa za ne zaplati-
la nejaká cena. Jeho fantázie budú
musieť byť v skutočnosti tvrdo očiste-
né. Bratia mu závidia zvlášť obľúbe-
nosť, ktorú mu preukazuje otec. To
poukazuje na komplexnosť ľudských
vzťahov a na dvojznačnosť, ktorá sídli
v každom srdci. Každý by chcel byť
v centre a nepáči sa mu vidieť tam nie-
koho iného, aj keď je to nejaká blízka
osoba.


Jozef
Egyptský


JOZEF JE ĎALŠÍ PROTAGONISTA PATRIARCHÁLNEJ ÉRY KNIHY GENEZIS. JEHO PRÍBEHY SA
NACHÁDZAJÚ V KAPITOLÁCH 37 – 50. JOZEFOV CYKLUS JE NAJDLHŠÍ, NAJKOMPAKTNEJŠÍ
A LITERÁRNE NAJKRAJŠÍ, TAKŽE INŠPIROVAL THOMASA MANNA K NAPÍSANIU
ŠTVORZVÄZKOVÉHO DIELA JOZEF A JEHO BRATIA.


28 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 29




D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5 31


Medzi argumenty tých, ktorí podpo-
rujú výskum na ľudských zárodočných
bunkách, patrí aj tvrdenie, že zákony, kto-
ré by to zakazovali, by bránili rozvoju ve-
dy. Skutočnosť však stojí na iných zákla-
doch. Skutočný problém v tomto sektore,
takom dôležitom pre najmodernejší ve-


decký výskum, je pochopiť to, ako sa
z mŕtvej hmoty stáva živá hmota.


Už asi pol storočie sa dominujúca kul-
túra západného sveta snaží postaviť na tú
istú úroveň mŕtvu hmotu a žijúcu hmotu,
ako keby veda vedela vyriešiť problém
prechodu od kameňa k lastovičke. Vede
trvalo štyri storočia, aby zistila, že všetko
– skaly, lastovičky, kvety, stromy, oceány,
slnko, mesiac, hviezdy aj človek – sú po-
skladané iba z troch rôznych druhov čas-
tíc: protónov, neutrónov a elektrónov.


Keď si zoberieme motýľa a rovnaký
kúsok papiera, môžeme povedať, že sú
zložené zhruba z toho istého počtu pro-
tónov, neutrónov a elektrónov. Ale nikto
nedokáže premeniť kúsok papiera na ži-
vého motýľa. Keby veda objavila pôvod ži-
vota, možno by sme to vedeli urobiť. Ve-
decký odbor, ktorý sa zaoberá pôvodom
života sa nazýva minimal life (minimálny
život).


Je to zložitý problém, pretože zatiaľ
nie sú ani jednoznačne definované pod-
mienky toho, čo je živé a čo nie je. Pouka-


zuje sa tu na nutnosť prítomnosti meta-
bolizmu, rozmnožovanie vlastného dru-
hu, alebo aj na určenie stupňa závislosti
od vonkajších podmienok prostredia. To
všetko sú prvky, ktoré pomáhajú vylúčiť
chyby pri definovaní toho, čo je život
a kde je jeho počiatok.


Medzi nevyhnutné podmienky exis-
tencie života patrí aj prítomnosť evolúcie-
vývoja. V tejto oblasti urobil pred 15 rok-
mi zaujímavý výskum Tom Ray
z Univerzity v Delaware, s počítačovým
programom nazývaným „Tierra“, v kto-
rom sa snažil imitovať na počítači vývoj ži-
vočíšnych druhov na Zemi. „Živými“ or-
ganizmami v jeho systéme boli malé
samostatné programy, nie embryá alebo
bunky. V tomto matematickom experi-
mente programy súťažili medzi sebou,
aby si zabezpečili čím väčší životný pries-
tor. Ray im neurčil žiadne kritériá, aby tak
navodil situáciu skutočných živých orga-
nizmov, ktoré sa samostatne musia pri-
spôsobovať prostrediu. Tieto matematic-
ké organizmy sa samy modifikovali,
kombinovali a rozvíjali takým spôsobom,
aby po sebe zanechali čo najviac vlast-
ných kópií a tým obsadili čo najväčší ži-
votný priestor. Sila evolúcie sa tu študo-
vala čisto v prostredí počítača na
matematickom modeli, bez toho, aby sa
museli používať kúsky mŕtvej alebo živej


hmoty. Aj na matematickom modeli sa dá
simulovať evolúcia živých organizmov.


Existujú aj iné experimentálne metó-
dy, pri ktorých sa podobným spôsobom
vytvára model jednoduchej živej bunky.
To sú skutočné výzvy vedy, ktorá sa snaží
objaviť prechod od neživej hmoty k živej
hmote. Tí, ktorí sa zaoberajú takýmito
metódami vedeckého výskumu nikdy ne-
povedia, že embryo je len genetický ma-
teriál, s ktorým sa dá narábať ako s prog-
ramom v počítači, ktorý sa môže bez
problémov skrátiť, predĺžiť, meniť, modi-
fikovať a obohacovať o nové časti.


Spoločnosť, ktorej kultúra chce byť na
úrovni najmodernejšej vedy, by mala dať
absolútnu prioritu takémuto typu výsku-
mov, ktorý je morálne prípustný. A od-
tiaľto by oveľa skôr prišiel pokrok v po-
znaní štruktúry živej hmoty a jej
vlastností. Presne tak, ako to bolo pri ob-
javení dvojitej špirály molekuly DNA, kto-
rá je základným kódom nášho života.
Tento objav sa dosiahol práve vďaka skú-
maniu vlastností atómov a molekúl, čo je
všetko mŕtva hmota.


Tieto výskumy nám umožnia urobiť
obrovské pokroky pri liečení genetických
chorôb, pochopiť prečo v genetickom kó-
de neexistuje starnutie, ale naopak dlho-
vekosť bez zmeny. Množstvo objavov
v tejto oblasti dáva nádej, že nás postup-
ne privedú aj k lepšiemu pochopeniu to-
ho, ako prebieha prechod od neživého
k živému. Skúmanie embryií túto otázku
nevyrieši, pretože embryo je už živou sku-
točnosťou. A ešte viac. Embryo už obsa-
huje program, ktorý vedie ku vzniku
niečoho neobyčajne komplexného, čím je
každý z nás.


Tento program sa nesmie študovať
spôsobom, že sa zárodok bude kúskovať
na malé časti. To ako keby sme chceli po-
chopiť logiku práce celého počítača tak,
že ho rozbijeme kladivom na malé časti.
Tajomstvo zárodku je v jeho atómovo-
molekulárnej štruktúre, ktorá je neživá.
Tieto neživé štruktúry sú skutočnou ve-
deckou bázou, na ktorej je vybudovaný
život.


Antonino Zichichi
Foto: archív redakcie


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časo-
pisu Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovu-
jeme Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu ráno, kedy za nich redaktor časopisu
slúži svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.


D O B R O D I N C I


D BAKTUALITA


30 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 5


Slovensko patrí k najreligiózne-
jším krajinám EÚ. Vyplýva to z prie-
skumu, ktorý zverejnil Eurobarome-
ter. V existenciu Boha podľa neho
verí 61 percent Slovákov. Na prvom
mieste rebríčka európskych krajín je
Malta, kde sa k viere v Boha hlási až
95 percent obyvateľov, európsky
priemer je 52 percent. Naopak, naj-
viac ateistov žije podľa výskumu
v Estónsku. Vieru v Boha deklaruje
iba 16 percent Estóncov. Krajiny so
silným zastúpením veriacich sú na
juhu a východe kontinentu, kde má
tradíciu Katolícka cirkev. Dôvodom
tejto skutočnosti môže byť aj to, že
v týchto krajinách sa kladie väčší dô-
raz na tradície a proces sekularizácie
spoločnosti tam ešte nepokročil tak
ďaleko ako na severe Európy. Práve
v severských krajinách poznačených
protestantským vplyvom žije podľa
prieskumu najviac ľudí, ktorí neveria
v existenciu Boha. Zdôvodnené to
môže byť aj určitým individualiz-
mom vo viere. V protestantizme sa
kladie väčší dôraz na jednotlivca a je-
ho vzťah k Bohu. Bez duchovného
vedenia cirkvi však môžu mnohí ľu-
dia rýchlo stratiť vieru.
Pre slovenských veriacich je typická
aj vysoká miera praktizovania nábo-
ženstva. Podľa výskumu Ústavu pre
výskum verejnej mienky pri Štatistic-
kom úrade Slovenskej Republiky sa
až polovica veriacich najmenej raz
do týždňa zúčastňuje na bohoslu-
žbách. Podobne sú na tom Poliaci.
Podľa varšavského Centra pre vý-
skum verejnej mienky navštevuje bo-
hoslužby častejšie ako raz týždenne
až 58 percent veriacich. Takmer po-
lovica z ľudí, ktorí tvrdia, že veria
v Boha, navštevuje bohoslužby len
počas veľkých sviatkov a k otázkam
viery pristupujú selektívne. Ide o for-
málne veriacich. Vysokú návštevnosť


kostolov môže ovplyvňovať aj väčšia
prítomnosť Katolíckej cirkvi na Slo-
vensku. Protestanti kladú nižší dôraz
na formálnu účasť na bohoslužbách.
Svoju úlohu tu zohráva aj fakt, že
u nás dôveruje cirkvám asi polovica
ľudí.


Keď začína život
VŠETKO OKOLO NÁS, AJ SAMOTNÝ ČLOVEK, JE VYTVORENÉ
Z ELEKTRÓNOV, NEUTRÓNOV A PROTÓNOV. TO VIEME. ALE
NIKTO NEVIE, AKO ZO ZHLUKU BUNIEK VZNIKÁ ĽUDSKÝ
ZÁRODOK.


Viera v Boha v Európe
D BREDAKCIA


Malta 95
Cyprus 90
Grécko 81
Portugalsko 81
Poľsko 80
Taliansko 74
Írsko 73


Slovensko 61
Španielsko 59
Holandsko 34
Dánsko 31
Švédsko 23
Česká republika 19
Estónsko 16


Zdroj Eurobarometer


Veriaci vo vybraných krajinách EÚ.
Údaje sú v %


O bolesti
Stál som v balkónových dverách svojej obý-


vačky, drobné kvapky dažďa splynuli s ván-
kom vetra. Vzduch bol presýtený pachom roz-
pálenej zeme, iba noc sa mi zdala taká ako
zvyčajne. Svit hviezd zakrývali husté čierne
mraky, mal som silný pocit akejsi duševnej sa-
moty.


V diaľke bolo počuť tlmené burácanie hro-
mu. Príroda akoby šetrila moje podráždené
nervy. Vlhkou rukou som si pretrel rozospaté
oči. Vedel som, že túto noc už spať nebudem.
Telom mi prešla prudká lavína bolesti, srdce sa
naplnilo pocitom nesmiernej ľútosti.


Koľko bolesti znesie človek, ak je sám? Mo-
žno niečím zahnať pocit strašnej samoty? Spo-
mienky nemožno odhodiť ako šupky banánu,
dokážu rozleptať aj to najtvrdšie srdce! Ranené
zviera sa môže ukryť v kroví, človek sa musí
tváriť, že je silný.


Nepýtam sa, prečo musím trpieť práve ja.
Viem, že by to bola odo mňa nesmierna hlú-
posť. Každý si musí svoju bolesť pretrpieť sám.
Prečo by mal trpieť za mňa niekto iný? Ak do-
káže človek prežiť pocit radosti, potom sa ne-
môže zriecť ani bolesti!


Ťažké sú bolesti tela, ak ono trpí. Omnoho
ťažšie môžu byť bolesti ducha. Strata blízkej
osoby či sklamanie v láske môžu človeka pri-
viesť na okraj zúfalstva. Kam sa obrátiť o pomoc
a radu, ak nie k Tomu, čo pozná našu biedu?!


Človek je silný a veľa toho znesie. Ak je
sám, je to pre neho veľmi ťažké. Dobrý
a úprimný priateľ je skutočný poklad. Vie nás
pochopiť a pomôže prežiť to najhoršie. Ak
mám teda trpieť, nech sa tak stane! Mojím
najlepším priateľom si Ty, Pane.


Ján Rácz


Dvojitá špirála
molekuly DNA


Formovanie embrya
z prvotných buniek


Rozvinuté embryo




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


Z


Malá superstar
Ernest Macák, Mária Sabolová
Životopis Miška Magoneho


Prepracované vydanie úspešnej knihy Malý generál. Príbeh chlapca,
ktorému sa postupne menil život – z bezcieľneho a nezmyselného na
zaujímavý, plný radosti a naplnený veľkými činmi.


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Malá superstar


Výchovný systém Jána Bosca


Kríž – skúsenosť a povolanie


Spomienky Jána Bosca


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Výchovný systém Jána
Bosca
Francesco Motto
Táto kniha chce čitateľovi ponúknuť jednoduchý a moderný
pohľad na základné prvky a oporné body vo výchove podľa Jána
Bosca, ktorého účinnosť bola historický potvrdená. V závere kaž-
dej kapitoly sú načrtnuté možnosti aktualizácie.


Titul Počet kusov


65,– Sk


64 strán, brož.


64 strán, brož.


224 strán, pevná väzba


160 strán, brož.


195,– Sk


95,– Sk 135,– Sk


✃


Spomienky Jána
Bosca
Proroctvá dona Bosca, začiatky prvého oratória,
tvrdé zrážky s protestantmi, to všetko je z prvej ruky zaznače-
né vo vzácnom dokumente tohto svedka a proroka, ktorý sa
v tých rokoch stal otcom a zakladateľom saleziánskej rodiny.


Kríž –skúsenosť a povolanie
Cecini Amedeo
Pokúsim sa prepojiť predovšetkým dva prvky
tajomstva, a to zmysel utrpenia a kríža v súčas-


nosti, najmä v kultúre mladých a v dynamike povolania.


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny