Don Bosco Dnes SLK No. 5 2003

ROČNÍK XXXIV.5/2003
SEPTEMBER – OKTÓBER


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


JUBILEUM SDB: SALEZIÁNSKY ROK NA SLOVENSKU
ROZHOVOR: ŽITE SVOJU VIERU
MAGISTÉRIUM: CIRKEV ŽIJE Z EUCHARISTIE




V istej nemeckej televíznej relácii
vyhlásili divácku súťaž pre ženy. Úlo-
hou bolo napísať najkrajšiu vetu, akú
môže žena počuť vo svojom živote.
Do redakcie prišli tisícky listov. Me-
dzi odpoveďami prevládali ľúbostné
vyznania v tých najrozličnejších po-
dobách. Porota nemala ľahký výber,
ale napokon sa rozhodla odmeniť
najvyššou cenou odpoveď, ktorá zne-
la:


Najkrajšia veta, akú môže počuť
vo svojom živote žena je, keď sa o tre-
tej nadránom prebudí na plač dieťaťa
a skôr, ako vstane z postele, prihovo-
rí sa jej manžel: „Ostaň ležať, idem
k nemu ja!“


Neviem, či takúto ponuku zo stra-
ny manžela počujú aspoň niekedy aj
mamy v našich rodinách. Ak áno, bol


by to znak, že láska a ochota obetovať
sa pre druhého nie sú iba prázdnymi
pojmami, ale že aj dnes zošľachťujú
vzťahy a pomáhajú budovať zdravé
a silné rodinné spoločenstvo.


Štatistiky i bežné pozorovanie živo-
ta nás však presviedčajú, že takéto ro-
diny nie sú u nás bežným štandar-
dom, ale stávajú sa skôr výnimkou. Aj
rodiny, ktoré si zakladajú veriaci ľudia
sú stále viac ohrozované duchom toh-
to sveta, zmietajú sa v bolest-
ných napätiach a nepo-
koji a mnohým
z nich hrozí roz-
pad.


Keď vlani
na jeseň Svä-
tý Otec vy-
zval celú
C i r k e v
k modlitbe
ruženca, pou-
kázal na dve
najväčšie nebez-
pečenstvá, ktoré
ohrozujú súčasné ľud-
stvo: nebezpečenstvo vypuknutia glo-
bálneho vojnového konfliktu
a masívny rozpad rodín.


Nielen blahobytom postihnuté
krajiny Západu, ale i praktickým ma-
terializmom zdevastované krajiny bý-
valého východného bloku pociťujú
stále bolestnejšie skutočnosť, že
usporiadané rodiny otvorené životu
a vychovávajúce zdravé pokolenie sú
stále väčšou výnimkou. Rodina ako
inštitúcia sa stáva stále viac terčom
pochybných síl a obeťou súčasnej
pseudokultúry a ňou propagovaných


zvrátených mode-
lov života.


Keď sme sa pred
pol rokom dozvede-
li, že Svätý Otec Ján
Pavol II. prijal po-
zvanie a prisľúbil,
že ešte v tomto ro-
ku navštívi Sloven-
sko, vyvolalo to v
nás veľké prekvape-
nie a radosť. Veď to
bude za posledných
dvanásť rokov už
tretia návšteva ná-
stupcu apoštola
Petra a hlavy Kato-
líckej cirkvi v našej
vlasti. Do veľkej ra-
dosti sa však hneď
od začiatku vkráda-


li obavy, či mu to jeho zhoršujúci sa
zdravotný stav vôbec dovolí. A ne-
chýbali ani dobre mienené súcitné
hlasy tých, ktorí vedia, s akou náma-
hou a obeťami je spojené cestovanie
v takomto veku a pýtali sa, či máme
právo žiadať od Svätého Otca takúto
veľkú obetu.


Prázdniny ubehli ako voda a -
návšteva Svätého Otca je skutočne
predo dverami.


Čo je ešte možné urobiť,
aby sme z trojdňového


pobytu Svätého Ot-
ca u nás mali čo


najväčší úži-
tok? Aby jeho
pobyt u nás
bol povzbu-
dením nie-
len pre oby-
vateľov Ban-


skej Bystrice,
Rožňavy a Bra-


tislavy a pre tých,
čo pricestujú na nie-


ktoré z naplánovaných
stretnutí?


Svätý Otec je často označovaný
ako pútnik pokoja. Prichádza do tých
najrozličnejších krajín a situácií, aby
vyjadril ľuďom svoju blízkosť a záu-
jem o ich osudy. A prichádza, aby ich
povzbudil otvoriť svoje životy Bohu,
ktorý jediný je darca opravdivého po-
koja.


Aj náš národ potrebuje pokoj. Pod
Tatrami našťastie nerinčia zbrane, ale
ľudské srdcia i celá spoločnosť je
zmietaná mnohými napätiami
a problémami. Už notoricky rozvade-
né politické strany a ich predstavite-
lia, napätia a existenčná neistota v za-
mestnaniach, drobenie spoločnosti
na skupiny a tábory, ktoré si nevedia
prísť na meno a medzi ktorými pre-
skakujú iskry napätia.


Ale predovšetkým aj u nás stále
viac týmto všetkým postihnuté rodi-
ny.


Rodiny plné nepokoja a neistoty,
rodiny rozbíjané a rozpadajúce sa
pod poryvmi praktického materializ-
mu, hedonizmu a neochoty i ne-
schopnosti obetovať sa ešte viac pre
jej súdržnosť.


Svätý Otec prichádza na Slovensko
ako posol pokoja. Toho pokoja, ktorý
svet nemôže dať, ale ani vziať. Počú-
vajme pozorne, čo nám bude hovoriť
a dajme si už teraz pevné predsavza-
tie, že sa budeme usilovať prijať jeho


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiškovci
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: Merkantil s. r. o., Trenčin


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


5/2003
ROČNÍK XXXIV.


SEPTEMBER – OKTÓBER


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
R


as
tis


la
v


H
am


rá
če


k


Jubileum SDB
Saleziánsky rok na Slovensku 4


Aktualita
Pôvod slova pápež 6


Rozhovor
Žite svoju vieru 8


Hudba
Cantica Nova Secunda 12


Mariánske zvony
Terézia Neumannová 13


Mariánske zvony
Tvár zomierajúceho sa vyjasnila 16


Mariánske zvony
Kult Panny Márie v liturgii 18


Mariánske zvony
Zázračné udalosti na príhovor PMP 20


Duchovnosť
Pri Pomocnici o povolania 21


História
Súsošie dona Bosca 22


Výchova
Vidieť perspektívy 24


Magistérium
Cirkev žije z Eucharistie 26


História
Komunistické mučiarne 28


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD


usmernenia a povzbudenia veľmi konkrétne a celkom
osobne.


Uvedomme si, že nám nemôže byť ľahostajný osud
ani jednej z rodín, ktoré sú v kríze. Ak je aj v našom oko-
lí alebo príbuzenstve nejaká rodina v ťažkosti, modlime
sa za ňu a spolu s Máriou hovorme o nej Ježišovi: „Ne-
majú vína! Chýba im Tvoja milosť a sila spĺňať svoju úlo-
hu. Ukáž nám, čo môžeme a máme urobiť, aby sa ich
vzťah uzdravil a upevnil.“


Ak k Božiemu požehnaniu, ktoré nám Svätý Otec pri-
nesie a sprostredkuje, pripojíme aj svoju dobrú vôľu


a konkrétnu snahu svojou modlitbou, obetou a posluš-
nosťou Božej vôli stávať sa spolutvorcami pokoja, bude
mať jeho návšteva Slovenska nielen symbolický, ale na-
ozaj životodarný význam.


Sebe i všetkým vám to zo srdca želá a vyprosuje váš
brat Vladimír Fekete, provinciál SDB


Foto: archív redakcie a Ján Martiška




D BJUBILEUM SDB


4 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3 5


Asi pred rokom sa na provinciál-
nej rade prvýkrát nadhodila myšlien-
ka, že na rok 2004 pripadne osemde-
siate výročie príchodu prvých sale-
ziánov do Šaštína a začiatku salezián-
skeho diela na Slovensku. Radcovia
si kládli otázku, či by nebolo dobré
využiť túto príležitosť pre animáciu
našej provincie. Aj keď 80-ka nie je
také okrúhle jubileum, akým je päť-
desiatka alebo stovka, prevládol ná-
zor, že už z úcty k našim predchod-
com by táto príležitosť nemala ostať
nepovšimnutá.


A tento názor potvrdila aj anketa,
ktorou som sa v zime obrátil na spo-
lubratov. Vyše šesťdesiat listov od ko-
munít alebo jednotlivých spolubra-
tov, ktoré prišli na provinciu, obsaho-
valo stovky rozličných návrhov, ako
si toto výročie pripomenúť a ako ho
čo najlepšie využiť - jednak pre prehĺ-
benie našej vlastnej duchovnosti, ale
aj pre oboznámenie širokej verejnos-
ti so saleziánskou spiritualitou.


Komisia, ktorú som menoval, vy-
pracovala niekoľko konkrétnych ná-
vrhov a po konzultácii s direktormi a
s vedúcimi oratórií napokon provin-
ciálna rada definitívne schválila hlav-
né línie a oblasti, na ktoré by sme sa
mali v školskom roku 2003-2004
sústrediť, aby sme si nielen pripome-
nuli historickú udalosť, ale ňou inšpi-
rovaní chytili „druhý dych“ ešte pre


účinnejšiu službu slovenskej mládeži.
Ťažiskovým problémom ostáva, či


a nakoľko pochopíme túto príležitosť
ako možnosť a šancu, alebo či ju bu-
deme vnímať iba ako novú záťaž.


Obraciam sa preto na všetkých
spolubratov a členov saleziánskej ro-
diny, aby sme v duchu vďačnosti Ne-
beskému Otcovi i našim predchod-
com saleziánom, ktorí začínali dielo
dona Bosca na Slovensku, vykasali
rukávy a pokúsili sa s Božou pomo-
cou prežiť jeden radostný, horlivý rok
v službe mladým.


Rok, v ktorom dokážeme znovu
objaviť staré saleziánske „Idem ja!“.


Rok, v ktorom sa pokúsime preží-
vať vlastné povolanie s duchovným zá-
palom a horlivosťou našich začiatkov.


Rok, v ktorom využijeme lepšie
možnosti techniky a komunikatív-
nych prostriedkov, aby sa don Bosco
a jeho výchovný systém stal na Slo-
vensku viac známy.


Vladimír Fekete SDB
Foto: archív redakcie


Dňa 29. mája 2003 sa v Bratislave-
SALES-e stretla komisia poverená ko-
ordináciou osláv 80. výročia prícho-
du saleziánov na Slovensko. Členovia
komisie - don M. Kysela, don J. Lus-
coň, don S. Švihra a don Š. Turanský
zosúladili bohaté výsledky ankety,
ktorá prebehla medzi spolubratmi.
Na základe prijatých príspevkov ko-
misia predložila direktorom a provin-
ciálnej rade hlavné línie osláv. Boli
prijaté, a tak sa tešíme na:


1. CENTRÁLNE OSLAVY:
1. Slávnostné otvorenie výročia: 18.


augusta 2003 v Žiline na Deň provin-
cie


2. Záver osláv: 11. - 12. septembra
2004 v Šaštíne


- sobota poobede - FESTA s mladý-
mi, saleziánskou rodinou, hlavným
predstaveným alebo s niekým z hlav-
nej rady SDB, nunciom, otcami bis-
kupmi


- nedeľa - ďakovná svätá omša sale-
ziánov a všetkých zložiek salezián-
skej rodiny i veriaceho ľudu.


3. Sympózium o saleziánskej spiri-
tualite


4. Informačný servis - viac sa do-
zviete v článkoch v Don Bosco dnes,
Katolíckych novinách, Svetle, Čajke,
www stránkach, rádiu, televízii a pla-
gátoch.


5. Vyhotovia sa jubilejné pohľadni-


ce, samolepky, záložky, kalendáre a
obrázky svätých saleziánskej rodiny.


2. OSLAVY V KOMUNITÁCH:
Komunity SDB chcú prežívať jubi-


leum v duchu návratu ku svojim ko-
reňom a v hľadaní nových ciest
k mládeži a ľudovým vrstvám. Preto
si svoju spiritualitu prehĺbia v:


1. Celoročných duchovných obno-
vách na tému saleziánsky duch


2. Duchovných cvičeniach so sale-
ziánskou tématikou


3. Duchovnom čítaní
odporúčaná literatúra:
- Svätci saleziánskej rodiny
- Saleziánska spiritualita
- Dejiny saleziánov na Slovensku,


1. diel
- AUBRY, Saleziánsky duch (prípad-
ne iné...).
4. Počas liturgického roka dajú dô-


raz na slávenie saleziánskych sviat-
kov a na 24. a 31. deň v mesiaci, keď
chcú podľa svojej tradície osláviť Pan-
nu Máriu Pomocnicu a dona Bosca.


5. Ďakovať Bohu budú aj v Jubilej-
nej modlitbe a v modlitbe breviára rá-
no i večer


3. PASTORÁCIA MLADÝCH
1. Pripravuje sa celoslovenská


súťaž „Salezianátor“ (o SDB a donovi
Boscovi).


2. Vzdialená duchovná príprava na


púť do Šaštína v septembri 2004 -
Festa


3. Provinciálna rada povzbudzuje,
aby komunity organizovali púť Po
stopách dona Bosca (Turín, Rím) a na
miestnej úrovni si zvolili priliehavú
formu osláv (deň založenia domu).


4. Duchovná príprava mladých na
prežívanie saleziánskych sviatkov po-
čas liturgického roka


5. Aktivity pre duchovné povolania


4. PUBLIKÁCIE
1. Saleziánsky nekrológ
2. T. BOSCO, Svätci saleziánskej ro-


diny
3. VECCHI, Saleziánska spiritualita
4. BRAIDO, Pedagogika dona Bosca
5. LISTY DONA BOSCA


5. INÉ NÁVRHY
Ak nás Pán požehná, pripraví sa:
1. Putovná výstava Pôsobenie slo-


venských saleziánov v zahraničí
2. Výstava 80 rokov SDB na Sloven-


sku.
Iné návrhy na oslavu sú vítané a


môžete ich poslať koordinátorovi
osláv donovi Štefanovi Turanskému.


Jozef Luscoň SDB
Foto: archív redakcie


Saleziánsky rok
na Slovensku


Plán aktivít saleziánskeho roka -


80. výročie príchodu
SDB na Slovensko


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3




76


Niet pochýb o tom, že súčasný pá-
pež Ján Pavol II. sa teší neobyčajnej
úcte a že si za doterajšie takmer dvad-
saťpäťročné obdobie svojho pontifi-
kátu získal srdcia miliónov na celom
svete. Ako prvý slovanský pápež ve-
die už niekoľko desaťročí Kristovu
Cirkev s rozvahou k duchovnému
prospechu. Kresťanský svet je preto
vďačný, že Boh dal svojej Cirkvi pá-
peža podľa svojho srdca, veľkého cti-
teľa Panny Márie a šíriteľa cyrilome-
todskej úcty.


Tituly, ktorými označujeme jeho
osobu a ktoré poukazujú na jeho
vznešené poslanie, sú viaceré: Svätý
Otec, pápež, Jeho Svätosť, Pontifex
Maximus (t.j. Najvyšší kňaz), Vicari-
us Christi (Kristov námestník), Vica-
rius Petri (Petrov nástupca), Servus
servorum Dei (čiže služobník Božích
služobníkov).


Pôvod slova „pápež“
Zamyslime sa teraz nad tým, pre-


čo sa Svätý Otec nazýva pápežom;
aký má toto slovo pôvod a čo sa ním
vyjadruje.


Slovo pápež má samo osebe dlhú
históriu, ktorá zapĺňa stránky lexikó-


nov a odbornej cirkevnej literatúry.
Dlhá história slova má svoj pôvod v
egyptskej koptskej cirkvi. V koptskej
reči, ktorá sa používa dodnes ako li-
turgická reč kresťanov, jestvuje slovo
„apa“, ktorým sa označuje otec. V
egyptskom meste Alexandrii toto slo-
vo splynulo s aramejsko-sýrskym vý-
razom „abba“, ktorý poznáme z Ma-
túšovho evanjelia a z Pavlových lis-
tov, a nadobudlo formu „appa“. V
gréčtine sa zase adaptovala forma
„pappas“. Tak koptský, ako aj grécky
výraz sa používali na oslovenie otca
rodiny. V latinskej reči sa analógiou
vyvinula podoba „papa“.


Slovo „papa“ sa v kresťanských
dejinách začalo najprv užívať na
označenie duchovného predstave-
ného, ako boli opáti kláštorov, bisku-
pi, kňazi a neskoršie najmä patriar-
chovia. Z tohto si možno vysvetliť,
prečo si koptský patriarcha až do-
dnes drží oficiálny titul „alexandrij-
ský pápež“.


Papa - v slovenskom preklade pá-
pež - ako označenie rímskeho bisku-
pa sa začalo používať za pápeža Libé-
ria, o čom hovoria aj historické pra-
mene. Bol to pápež, čo v polovici štvr-


tého storočia vybudoval v Ríme ma-
riánsku svätyňu, nazývanú Basilica di
Santa Maria Maggiore. Počnúc Levom
I. (t.j. od polovičky 5. storočia) sa ti-
tulom pápež už spravidla označuje
rímsky biskup. A pápež ako označe-
nie biskupa Ríma a celej latinskej
Cirkvi sa začalo presadzovať od polo-
vice 6. storočia a definitívnu platnosť
nadobudlo za Gregora VII. (v 11. sto-
ročí), ktorý ho právne ustálil.


Výraz „Svätý Otec“
So slovom pápež jazykovo súvisí


aj neskorší titul rímskeho biskupa,
t.j. „Svätý Otec“. V diplomatickom
styku a v protokolárnom užívaní sa
totiž pápež ako hlava cirkevného štá-
tu oslovoval a ešte aj dodnes oslovuje
„Sanctitas“ (taliansky Santitá), čiže
Vaša Svätosť. No diplomatické vyjad-
rovanie je pre bežného používateľa
príliš oficiálne, príliš formálne, a tak
sa v bežnej reči oba pojmy „Sancti-
tas“ a „papa“ (Svätosť a pápež) spá-
jajú v jeden združený výraz „Svätý
Otec“.


Náš záujem sa však sústreďuje na
slovo pápež. Slovenčina ho používa
ako slovo prevzaté z gréčtiny cez ne-


mčinu, ktoré korení v starej cirkevnej
tradícii. V tomto zmysle je slovenský
jazyk jednotný s inými európskymi
jazykmi a národmi: poľština má vý-
raz „papiež“, francúzština „pape“, ne-
mčina „Papst“, angličtina „Pope“, ta-
liančina „Papa“ atď.


Sémantická náplň výrazu „pápež“
Po tejto krátkej historickej exkur-


zii, pokiaľ nám išlo o pôvod slova
pápež, chceme si teraz všimnúť
sémantickú náplň, pojmový ob-
sah tohto slova. Do pojmo-
vého znaku pápež sa dá za-
hrnúť vznešené poslanie
úradu, ktorý on zastáva.
Výrazom pápež označuje-
me viditeľnú hlavu Kato-
líckej cirkvi, Kristovho ná-
mestníka na zemi a riad-
neho nástupcu na Petro-
vom stolci (v osobe Jána
Pavla II. už 265.), ktorý vy-
konáva v Cirkvi Kristovu au-
toritu. V tejto súvislosti mož-
no spomenúť udalosť, keď
Kristus prišiel do kraja Cézarey
Filipovej a povedal Petrovi večne
platné slová: Ty si Peter, Skala, a na
tejto skale vybudujem svoju Cirkev a
pekelné mocnosti ju nepremôžu. Te-
be dám kľúče od nebeského kráľov-
stva; čokoľvek zaviažeš na zemi, bu-
de zaviazané i na nebi, a čokoľvek
rozviažeš na zemi, bude rozviazané i
na nebi (Mt 16, 18-19). Týmito slova-
mi Kristus zjavuje, kto je Peter a akú
má úlohu. Skala, na ktorej chce Kris-
tus vybudovať svoju Cirkev, je apoš-
tol Peter. Peter stál od prvých Turíc
na čele Božieho ľudu a bol hlavou


dvanástich apoštolov. Podľa katolíc-
keho učenia moc, ktorú apoštol Peter
prijal od Krista, prešla po jeho smrti
na jeho nástupcov, rímskych pá-
pežov. Pápežovi je zverené poslanie
viesť ako pastier celú Kristovu Cir-
kev. S týmto poslaním sa spája aj oso-


bitná právomoc. Pápežov úrad a au-
torita a k nim pripojená právomoc
nie sú samozvané, ale pochádzajú z
Božieho ustanovenia, z Kristovej vô-
le: Kto vás počúva, mňa počúva a kto
vami pohŕda, mnou pohŕda (Lk 10,
16).


Systematické vysvetlenie a cirkev-
né učenie o najvyššej a všeobecnej pl-


nej moci pápeža v Cirkvi podal Prvý
vatikánsky koncil. Výpovede o pá-
pežovi a jeho právomoci nachádzame
ďalej v encyklike Mystici Corporis (o
Kristovom tajomnom tele), ale najmä
v konštitúcii Druhého vatikánskeho
koncilu Lumen gentium - Svetlo ná-
rodov.


Cirkevné učenie o pápežovi vyslo-
vuje jednu veľmi dôležitú myšlienku:


pápež je námestník Krista ako nevi-
diteľnej hlavy Cirkvi. Povedané


inými slovami: pápež ako vidi-
teľná hlava Cirkvi predstavuje
neviditeľnú hlavu Ježiša Kris-
ta. Bez Krista nie je v Cirkvi
nijaká moc. Pápež vlastní
preto plnosť právomoci iba
na základe Kristovho spl-
nomocnenia, ktoré ho
oprávňuje viesť Cirkev.
Keďže cez pápeža koná v
Cirkvi vždy Kristus, je po-


tom poslušnosť veriacich
voči pápežovi poslušnosťou


voči samému Kristovi.


Pápež a biskupi
V závere týchto niekoľkých vy-


braných myšlienok o vznešenom po-
slaní Kristovho námestníka a pastie-
ra celej Cirkvi, rímskeho pápeža, tre-
ba ešte vyzdvihnúť, že Druhý vati-
kánsky koncil podal vo svojich
koncilových textoch úplnejšie učenie
o vzťahu pápežského primátu a bis-
kupského kolégia a tiež o otázke pá-
pežskej neomylnosti. Rímsky pápež
stojí na čele biskupského zboru a bis-
kupi sú s ním spojení zväzkom jed-
noty a lásky. Pápež a biskupi sú zá-
kladom jednoty a univerzálnosti
Cirkvi, v ich strede je prítomný Kris-
tus. Pápežova neomylnosť je osobit-
nou formou najvyššej moci pápeža a
korení v neomylnosti Cirkvi, do kto-
rej sa zahŕňa tiež kolégium biskupov.


Kto by si však chcel prehĺbiť svoje
vedomosti o nadhodených otázkach
neomylnosti Cirkvi, pápežskej ne-
omylnosti a vzťahu pápeža k biskup-
skému kolégiu, musí siahnuť po lite-
ratúre: jednak po koncilových tex-
toch a jednak po komentároch konci-
lových dokumentov, akým je
napríklad Schmausov traktát Cirkev,
ktorý v slovenskom preklade vydal
Slovenský ústav svätého Cyrila a Me-
toda v Ríme.


Štefan Vragaš
Foto: archív redakcie


S NIEKTORÝMI SLOVAMI SA ČASTO
STRETÁME, ALE AZDA NIE VŽDY POZNÁME
ICH PRESNÝ VÝZNAM A ICH PÔVOD.
DR. ŠTEFAN VRAGAŠ VYSVETĽUJE
V TOMTO PRÍSPEVKU VÝZNAM SLOVA
„PÁPEŽ“.


D BAKTUALITA


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


Pôvod
slova
pápež




8 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


a východnej Európy som takmer šty-
ridsať rokov v rámci svojich vedec-
kých výskumov zbieral aj dokumen-
táciu k slovenským dejinám. Pocho-
dil som všetky najdôležitejšie knižni-
ce a archívy v Európe - nevynímajúc
ani Poľsko, Maďarsko a vtedajšiu Ju-
hosláviu - a všade som vyhľadával
a excerptoval patričnú literatúru
a hlavne aj tajné dokumenty, najmä
z obdobia druhej svetovej vojny. Aj
z Prahy, z Brna a z Bratislavy som si
pravidelne objednával literatúru
k slovenským dejinám. Tak sa mi po-
darilo zhromaždiť desaťtisíce doku-
mentačných materiálov, na základe
ktorých vznikli aj moje Dejiny. Toto
tretie, bohato doplnené vydanie ob-
sahuje okolo deväťtisíc zaregistrova-
ných faktov.


4. Chceli ste v tejto knihe zvlášť zachytiť
a zdôrazniť niektoré obdobia našich slo-
venských dejín? Ktoré obdobia a prečo?


M.Ď.: Hej, ako som to už v pred-
slove k prvému vydaniu jasne pove-
dal, táto kniha nechce nahradiť syste-
matické spracovanie slovenských de-
jín. Mojím úmyslom bolo predložiť
čitateľom hlavne tie historické fakty,
o ktorých bežná literatúra po celých
štyridsať rokov neblahého režimu
alebo vôbec nesmela písať, alebo ich
musela skresľovať až po ich úplné
sfalšovanie, a najmä pripisovať im vý-
povede neraz celkom odlišné od ich
skutočného významu. Ide tu hlavne
o počiatky slovenských dejín v 7. až
10. storočí a potom o najnovšie 20.
storočie. Lebo práve tieto dve obdo-
bia týkajúce sa etnogenézy sloven-
ského národa a jeho stredovekej, ale
aj v prvej Slovenskej republike obno-
venej štátnosti boli vždy niektorými,
voči nášmu národu zaujatými sused-
mi a ich historikmi najväčšmi defor-
mované. Veď my Slováci sme (až na
malé výnimky) ešte nemali možnosť
slobodne predstavovať svetu naše de-
jiny. Robili to za nás cudzí, ktorí na
ne hľadeli zo svojho vlastného uhla
pohľadu a tak ich predkladali aj sve-
tovej verejnosti. Práve z pozorovania,
ako je to u iných národov, som do-
spel k presvedčeniu, že aj my máme
rovnaké právo hľadieť na svoje dejiny
z nášho vlastného národného a kre-
sťansko-katolíckeho pohľadu a oboz-
námiť s nimi našu mládež i širšiu sve-
tovú verejnosť.


5. Pri vydaní tejto knihy sa vždy objavujú
aj kritické reakcie u niektorých ľudí. Od-
kiaľ podľa vás pramení ťažkosť prijať túto
knihu v niektorých kruhoch?


M.Ď.: Každý historik si je vedo-
mý, že jeho aj najstarostlivejšie pri-
pravené dielo môže mať určité nedo-
statky a chyby. Lebo nikto z nás nie
je neomylný a každý vie, že iba zisťo-
vaním omylov, teda kritickým rozbo-
rom diela, sa možno priblížiť k histo-
rickej pravde. Toto sa robí všade na
svete, veď je dnes známa aj celá ško-
la historického revizionizmu. V prí-
pade tejto knihy však jej slovenským
kritikom nešlo o historickú pravdu.
Dokázal som to svojou odpoveďou,
uverejnenou v knižočke Priblížiť sa
k pravde (SPN, Bratislava 1997).
Knihu odmietali rozličné nábožen-
ské i spoločenské zoskupenia z ideo-
logických dôvodov, čo je v demokra-
tickom štáte celkom bežná vec. Me-
nej pochopiteľné bolo, že sa k nim
pridali aj pracovníci niekdajších ide-
ologických pracovísk, ktoré si pod-
nes zachovali zvučné názvy zdanlivo
vedeckého charakteru. Svojím nikým
nevyžiadaným „úradným stanovis-
kom“ (pojem neznámy vo vedeckých
spoločenstvách kultúrneho sveta)
iba potvrdili svoje ideologické zame-
ranie. Osobne ich chápem. Veď už
starí Rímania mali príslovie: Decies
repetita placebunt (Opakuj niečo de-
saťkrát a zapáči sa ti to). Títo histori-


ci, ktorí v určitých obdobiach - ako
to mal odvahu napísať jeden z nich -
„už len ako papagáji si osvojovali to,
čo vykonštruoval mocenský aparát“,
museli nie desaťkrát, ale nespočetne-
krát opakovať určité tézy, ktoré sa im
naozaj zapáčili a ťažko sa ich zbavia.
V tomto ich môžem chápať a neču-
dujem sa im. Ja nikomu nenanucu-
jem svoj pohľad a svoje náhľady. Ale
mám právo očakávať, aby aj mne ni-
kto nenanucoval svoje. To je predsa
základ spolunažívania v demokratic-
kej, a tobôž ešte kultúrnej spoloč-
nosti.


6. Na akých dielach v súčasnosti pracujete?
M.Ď.: Mám vždy rozpracovaných


niekoľko tém. Dávam prednosť tým,
čo sa ukazujú už dozreté a pritom ak-
tuálne.


7. Po vstupe do Európskej únie sa Sloven-
sko znovu stane súčasťou väčšieho politic-
kého celku. O čo by sa mal náš národ
snažiť v tomto novom prostredí?


M.Ď.: Myslím, že práve naša stároč-
ná minulosť ako súčasti väčších po-
litických celkov by nám mala slúžiť,
aby sme sa aj v Európskej únii doká-
zali udržať ako historický národ, aby
sme si zachovali svoju národnú iden-
titu, ktorú vytvorilo kresťanstvo
a naša niekdajšia aj novšia štátnosť,
aby sme pestovali svoje vzácne kul-
túrne dedičstvo, svoj jazyk, svoje


1. Kedy a akou cestou sa u vás vyprofiloval
záujem o históriu?


M.Ď.: Dejiny ma zaujímali už ako
študenta na gymnáziu. Ale opravdivý
záujem o hlbšie poznanie dejín mi
inšpiroval už prvý zážitok na mojej
ceste do Talianska, keď ma po matu-
rite v Trnave predstavení vyslali na fi-
lozofické štúdiá do Turína. Bolo to
začiatkom novembra 1947. Už kon-
com mája som podal žiadosť o ces-
tovný pas, ale na povereníctve škol-
stva ma pravidelne odbíjali s najroz-
ličnejšími odkladmi vybavenia veci.
Po piatich mesiacoch mi pomohol zá-
krok vysokého komunistického fun-
kcionára, bývalého saleziána Straku,


ktorého v tejto veci navštívil
prof. Taliga z Turína, jeho bý-
valý spolužiak na teológii.
Ten mi však hneď povedal:
„Ak sa chceš dostať do Ta-
lianska, tak odcestuj lepšie
dnes, než zajtra.“ A donovi
Taligovi pošepkal: „Lebo
ani ja neviem, dokiaľ tu eš-
te budem sedieť.“ Preto mi
hneď obstarali lístok do
Prahy a letenku švajčiar-
skym lietadlom do Züri-
chu. Tam nás - cestoval
som s don Slaninkom,
ktorý po absolvovaní cir-
kevného práva potom
pôsobil v Betleheme
a tam aj zomrel - ústre-
tovo prijali spolubratia,


ktorí viedli Taliansku katolícku mi-
siu. Ale už ten istý večer, keď sme
s nimi trocha debatovali našou ešte
biednou taliančinou, ma prekvapilo,
ako v tej cudzine aj vzdelaní ľudia
veľmi málo vedia o Slovensku, a to
navyše s mnohými predsudkami.
A potvrdilo sa mi to potom aj v Turí-
ne a inde, kde som sa neskôr zdržia-
val. Tak som si povedal: Tu treba
niečo robiť. A popri všetkých štú-
diách najprv na filozofickej, potom
na teologickej fakulte som značnú
časť svojho času venoval aj štúdiu de-
jín. Korunoval som to potom už ako
profesor teológie tým, že som dosia-
hol aj doktorát z historických vied,
a to na Fakulte politických vied Uni-
verzity v Padove. Tam si moju dizer-


táciu tak cenili, že ma hneď pozvali
spolupracovať na Katedru dejín
strednej a východnej Európy, kde
som potom zakovil natrvalo.


2. Čo vás viedlo k napísaniu knihy Dejiny
Slovenska a Slovákov?


M.Ď.: Aj túto knihu som napísal
nie v rámci svojich študijných prog-
ramov, ale na vonkajší popud. Od ro-
ku 1990 som často prednášal na roz-
ličných miestach Slovenska, a keď
som najmä učiteľom rozličných škôl
načrtol v hlavných rysoch slovenské
dejiny tak, ako som sa k nim dopra-
coval svojím výskumom, opätovne
mi hovorili: Je to pekné a vám sa to
ľahko hovorí, ale kde my to nájdeme?
Tak som im raz - myslím v Trnave -
neobozretne odpovedal: Pripravím
vám stručnú príručku, kde nájdete to
najpotrebnejšie, čo v iných knihách
nie je. A keď som raz dal slovo, tak
som sa ho usiloval dodržať. Tak
vzniklo prvé vydanie Dejín, ktoré vy-
šlo v Košiciach v roku 1995. V nasle-
dujúcom roku ma vtedajšia minister-
ka školstva Dr. Slavkovská požiadala
o súhlas, aby Slovenské pedagogické
nakladateľstvo mohlo znova vydať tú
knihu, ktorú chcela rozšíriť do slo-
venských škôl. Súhlas som rád dal,
veď každý autor sa teší, ak sa jeho
dielo dostane do mnohých rúk.


3. Odkedy ste začali pracovať na tejto kni-
he, zhromažďovať materiál na jej napísa-
nie? Kde všade ste čerpali informácie?


M.Ď.: Ako profesor dejín strednej


D BROZHOVOR


Žite svoju vieru
a konajte!


V MÁJI TOHTO ROKU VYŠLO UŽ TRETIE VYDANIE
ZNÁMEJ KNIHY DEJINY SLOVENSKA A SLOVÁKOV OD
SALEZIÁNA MILANA STANISLAVA ĎURICU. DON ĎURICA
NÁM PRI TEJTO PRÍLEŽITOSTI OCHOTNE POSKYTOL
NASLEDUJÚCI ROZHOVOR.


Arcibiskup metropolita Ján Sokol na inaugurácii Dejín s autorom knihy a prof. F. Vnukom jej
knihy propagátotrom vo veľkej aule CMBF v Bratislave 14. 5. 2003


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3 9




D BREDAKCIAD BNAŠE DIELA
umenie, svoje zvyky a obyčaje, aby
sme zostali verní Kristovi a verní se-
be. Odporúčal nám to tesne pred re-
ferendom aj jeden z vysokých repre-
zentantov Európskej únie: „Slováci,
vojdite do EÚ takí, akí ste. A buďte
hrdí, že ste Slováci.“


8. Aké výzvy kladie pred veriaceho človeka
život v Európskej únii? Aké ťažkosti pre
vieru a národné povedomie v nej môžeme
očakávať?


M.Ď.: Som rád, že mi dávate túto
otázku. Lebo ako pozorujem verejný
život na Slovensku, tak z oficiálnej
propagandy, ako aj z diskusií v mé-
diách mám dojem, že tu sa očakáva
od vstupu do EÚ takmer raj na zemi.
Veď už aj pán prezident SR opätovne
upozorňoval, že vstupom do EÚ pre-
žijeme bezprostredne určitý neprí-
jemný šok, ktorý môže dosť dlho tr-
vať a bude vyžadovať značné obete.
Pre veriacich ľudí a najmä pre katolí-
kov okrem toho hlavne hospodárske-
ho šoku to môže byť aj veľmi neprí-
jemné prekvapenie. Starší si azda pa-
mätajú, že myšlienka zjednotenej Eu-
rópy vznikla zo spolupráce troch
hlboko veriacich katolíckych štátni-
kov, akými boli Francúz Robert Schu-


man, Nemec Konrad Adenauer a Ta-
lian Alcide De Gasperi. Oni koncipo-
vali Európu ako novým časom pri-
spôsobené obnovenie ideálu kresťan-
ského spoločenstva národov a štátov,
aké sa utvorilo na prelome prvého a
druhého tisícročia. Táto obnovená
kresťanská Európa mala charakteri-
zovať vstup do tretieho tisícročia.
Avšak ideové prúdenia po druhej sve-
tovej vojne infiltrovali do tejto idey
stále viac socialistických, laicistic-
kých a ateistických prvkov, až sa ich
predstavitelia dostali na čelo európ-
skej organizácie. Talianska politolo-
gička prof. Ida Magliová, ktorá pre-
študovala najväčšiu časť z desaťtisí-
cov dokumentov, ktoré doposiaľ vy-
produkovala Európska únia,
neváhala zhrnúť svoj dojem prekva-
pivým úsudkom: Európska únia má
všetky podstatné charakteristiky
„štvrtej marxistickej internacionály“.
A my dobre vieme, čo znamenal mar-
xizmus pre veriacich ľudí. Naskutku,
v tej neprehľadnej mase dokumentov
EÚ sa ani len materiálne nevyskytuje
slovo „náboženstvo“. V súčasných
prípravách na text ústavy pre EÚ sa
nepredvída spomenutie kresťanstva,
a tobôž už nie Božieho mena. Pre ve-


dúcich ideológov EÚ náboženstvo je
čosi už také prekonané, že sa o ňom
vôbec netreba zmieňovať. V tomto sú
zajedno protináboženské hnutia roz-
ličných filozofických orientácií, ktoré
už dosiahli jeden zo svojich hlavných
cieľov: Tak v niekdajšej svetovej so-
vietskej ríši, ako aj takmer vo všet-
kých ostatných štátoch sveta odstrá-
nili rubriku „náboženstvo“ zo všet-
kých osobných dokumentov.


A ďalším ich cieľom, na ktorom sa
intenzívne pracuje, je podobne od-
strániť aj registrovanie národnej
príslušnosti. Spomenutá politologič-
ka to obrazne vyjadruje ako „rozpus-
tiť národnosti ako kocky cukru v eu-
rópskom čaji“.


S tým všetkým my katolíci a Slo-
váci musíme počítať. Nebudú nás
otvorne prenasledovať, ale - ako to už
pozorujeme aj teraz - určite nás budú
odsúvať stále viac na okraje spločen-
ského diania a vyhradzovať vedúce
pozície v štáte iba pre svojich stúpen-
cov. Bude to čosi podobné, ako za pr-
vej Česko-slovenskej republiky, keď
jej prezident otvorene vyhlásil: „Kato-
líci budú mať toľko práv, koľko si ich
vybojujú.“ Preto musíme poznať svo-
je práva a jednotne bojovať za ich re-


špektovanie a uplatnenie. A na to sa treba
včas náležite pripraviť.


9. Čím by sme naopak my mohli prispieť k obo-
hateniu Európskej únie?


M.Ď.: Európska spoločnosť je dnes vo
veľmi vážnej duchovnej kríze. Iba ekono-
mické hodnoty a právna bezpečnosť, kto-
ré sú hlavnými cieľmi európskych snaže-
ní, nemôžu dať ľuďom opravdivý blaho-
byt a zaistiť im duchovný rast, vyrovna-
nosť, vnútorný pokoj a blaženosť. Tu čaká
práve na veriacich veľká úloha: hlboko
prežívať tajomstvá viery a šíriť duchovné
hodnoty z nich vyplývajúce ako blahoro-
dý kvas, schopný zmeniť k lepšiemu celé
spoločenstvo. My Slováci patríme aspoň
štatisticky k tým národom, ktoré si du-
chovné hodnoty zachovali. Ak začneme
od seba samých, budeme môcť odovzdať
Európe hojne z tých duchovných hodnôt,
ktoré ona dnes tak životne potrebuje.
Oživením a prehĺbením našej viery, ver-
nosťou Kristovi a jeho Cirkvi, ktoré tvoria
podstatnú zložku nášho národného de-
dičstva, sa môžeme stať pre Európu tým
evanjeliovým kvasom a pritom si zacho-
vať aj naše tradičné hodnoty, našu národ-
nú identitu, zostať vernými sebe.


10. Čo je podľa vás najväčším bohatstvom Slo-
venska v porovnaní s ostatnými európskymi
štátmi?


M.Ď.: Ak hovoríte o materiálnych hod-
notách, tak bezpochyby najväčším bohat-
stvom Slovenska je ten neveľký kus zeme,
ktorý Božia prozreteľnosť pridelila nám
Slovákom. Často cestujem po Slovensku
a vždy žasnem nad bohatstvom prírod-


ných krás a zdrojmi vzácnych hodnôt,
akými oplýva naša vlasť. Ibaže ma srdce
bolí, keď vidím, ako my tie hodnoty ne-
pestujeme, nevážime si ich, zanedbávame
ich zošľachťovanie a racionálne využitie
pre prácu, ktorú môžu poskytnúť, pre
hospodársky výnos, pre služby zdraviu,
odpočinku, športu a turizmu, z ktorého
by nám plynul tok tvrdých devíz. My ich
zanedbávame, šliapeme po vzácnych per-
lách, ba neraz ich až nezodpovedne pre-
dávame cudzím, ktorí z nich ťažia. Aj toto
je jednou z príčin znižovania sociálnej
bezpečnosti a životnej úrovne rastúceho
počtu našich občanov, ktorého sme sved-
kami v týchto posledných rokoch.


11. Chceli by ste ešte niečo povedať čitateľom
nášho časopisu?


M.Ď.: Kto pozná situáciu, v akej žil
a verejne pôsobil sv. Ján Bosco, nájde
mnohé podobnosti so súčasnou situáci-
ou v Európe. Ale don Bosco sa nedal zne-
chutiť ani zastrašiť. So živou vierou a pev-
nou nádejou konal svoj apoštolát lásky vo
výchove mladých a pod materskou ochra-
nou Panny Márie Pomocnice kresťanov
konal aj zázraky. Preto aj nás dnes Svätý
Otec Ján Pavol II. neprestáva napomínať:
„Nebojte sa! Žite svoju vieru a konajte!
Silný dokáže plávať aj proti prúdu.“ Za
mojich čias mladosti sme nadšene spie-
vali: „Don Bosco nám odkazuje: Slúžte
Pánu v radosti! Jeho príklad povzbudzu-
je, vedie duše k svätosti.“ Myslím, že je to
odkaz platný dnes celkom tak alebo i viac
než v minulosti.


Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Ďuricu


Prof. Milan Ďurica so skupinou svojich študentov v Bratislave Na sympóziu o dejinách slovenského katolicizmu vo Švajčiarsku, Bern 10. november 1973


11D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 310 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ


DVA


MESIACE


DON


BOSCO


DO


TVOJHO


DOMU




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Aj napriek odchodu maturantov sa
podarilo doplniť chýbajúce spevácke
rady novými talentovanými prvákmi.
Druhý ročník aktivity mládežníckeho
mužského zboru v Šaštíne začal so
sľubným počtom 26. Tradičné decem-
brové a januárové akadémie boli dob-
rou príležitosťou ukázať spolužiakom
ako znie „bel canto“. Elektrizujúcim
zážitkom akadémie na počesť dona
Bosca bol prednes Mozartovej skladby
Skúška na koncert. Ako sólista vystú-
pil v Šaštíne pán Michal Dyttert, tele-
vízny hlásateľ a poradca kancelárie
predsedu parlamentu SR. Pán Dyttert,
ktorý študoval sólový spev, svojím vý-
konom vyvolal búrku sympatií. Na
tomto úspechu má podiel aj mladý
umelec z VŠMU Peter Sochuľák, štu-
dent organa u profesora Sokola, ktorý
zbor klavírne doprevádzal.


Veľký rozruch v zbore vyvolala
správa o prvej zahraničnej ceste. Sme-
rovala do Českej republiky na Moravu
do Židlochovíc, kde pán Vladimír Po-
lák z Unie čes. pěv. sborů organizoval
festival duchovnej hudby ZPÍVANKY
2003. 26. apríl 2003 sa stal pre mla-
dých nadšencov CNS historickým dá-
tumom. Prvý raz prekročili hranice SR,
aby reprezentovali Gymnázium Jána
Bosca a slovenský mládežnícky zboro-
vý spev na spevácky vysoko vyspelej
Morave. Bolo pre nich veľkou cťou, že
mohli spievať na festivale, kde boli po-
zvané už významné telesá. Medzi nimi


vynikal zbor Primavera z Brna
(dirigent Jaroslav Dostalík).
Ich umeniu nedávno tlieskali
aj v Kanade. Priviezli sme si
aj diplom za účasť a dirigen-
tovi zboru Mgr. Jánovi
Schultzovi udelila Unie
ČPS Cenu bratov Vesel-
kovcov za rozvoj zboro-
vého spevu. Záver krás-
neho podujatia tvoril
spoločný spev Mozar-
tovho kánonu Dona no-
bis pacem. K úspechu


zboru prispeli aj sólistické
výkony Mareka Lakotu, Štefana Stra-
ku, Daniela Štefančíka a Marcela Kell-
nera. Úspešne spoluúčinkoval aj vý-
borný klavírista a organista Martin Ba-
ko, ktorého umenie mohli chlapci ob-
divovať aj v šaštínskej bazilike. Deň 26.
apríl bol vyvrcholením umeleckých
snáh CNS a ich rastúcich ambícií. Bol
plný duchovných zážitkov, radosti z
úspechu, nových stretnutí a poznania.
Do Šaštína si v rozospievanom auto-
buse priviezli aj hlboké dojmy z náv-
števy benediktínskeho opátstva v Raj-
hrade, kde ich veľmi vľúdne prijal sám
opát kláštora a sprevádzal ich v jeho
areáli, do ktorého éra socialistického
„pokroku“ vpísala svoju skutočnú tvár,
no teraz povstáva z trosiek.


Vďaka porozumeniu pre hodnoty
zborového spevu má tento žáner v Šaš-
tíne zelenú. Veľkým impulzom je živý


záujem o našu činnosť od prof. v. v. Au-
gustína Nádaského, ktorý je živým pa-
mätníkom slávnej muzikantskej éry sa-
leziána Jozefa Strečanského. Keď k to-
mu pridáme šľachetného dobrodincu
p. Viliho Zaťka z Chtelnice, môžeme
pozerať aj do tretieho ročníka s radost-
nou nádejou a túžbou posunúť opäť
vyššie latku umeleckých ambícií. Lebo
podľa slov básnika Gorazda Zvonic-
kého „keby náš spev prestal, / celý svet
by sa topil v žiali / a raz by nás Boh
prísne trestal, / že sme mu nespievali“.


Jozef Skala SDB
Foto: archív zboru


D BHUD A


Členovia zboru v sprievode opáta benediktínov v Rajhrade


Pri prehliadke chrámu v Rajhrade


Terézia
Neumannová


Život v utrpení


Obyčajná vidiečanka
Terézia sa narodila v roku 1898 ako dcéra chu-


dobného krajčíra a obyčajnej pracujúcej vidiečanky.
Vychovaná bola v jednoduchej kresťanskej viere.
V mladosti bola veselá, živá a mala rada nevinné žar-
ty. Zvykla o sebe hovorievať, že nedokáže byť vážnou.


Jej deň začínal ráno modlitbou, potom nasledova-
la tvrdá práca na poliach a v dome, takže aj pri jej
romantickej povahe ju konkrétny život dostatočne za-
mestnával. V nedeľu nedeľná svätá omša a sväté prijí-
manie. Bola dobrou spoločníčkou, voči všetkým mi-
lou priateľkou, nezanedbávajúc však svoju dievčen-
skú rezervovanosť.


Keď mala dvadsať rokov, jedného dňa začal horieť
susedom statok. Terézia hneď pribehla odvážne na
pomoc, ale pri náhlivom hasení požiaru spadla a po-
ranila si chrbticu. Zostala ochrnutá na nohy. Neskôr
znova nešťastne spadla a vtedy úplne oslepla.


Jej otec bol počas prvej svetovej vojny povolaný do
vojska. Bojoval na západnom fronte proti Francúzom.
Keď sa po vojne vrátil, priniesol dcére obrázok mladej
karmelitánky, ktorej životná história sa začínala šíriť
po celej Európe. Bola to istá Terézia Ježišova z klášto-
ra v Lisieux. Terézia Neumannová sa k nej začala
vrúcne modliť.


29. apríla 1923, v deň, keď pápež Pius XI. vyhlá-
sil malú francúzsku karmelitánku za blahoslavenú,
Terézia Neumannová ležiaca na svojom lôžku dos-


1. SEPTEMBRA 1939 VYPUKLA DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA. NEMCI OBSADILI POĽSKO A ODTIAĽ SA
ROZŠIROVALI PO EURÓPE. ABY VOJAKOM TRETEJ RÍŠE NIČ NECHÝBALO, PRE CIVILNÝCH


OBYVATEĽOV BOL STANOVENÝ PRÍDELOVÝ SYSTÉM NA POTRAVINY.
TAKTO VŠETCI NEMECKÍ OBČANIA DOSTALI PREUKAZ, V KTOROM BOLO URČENÉ MNOŽSTVO


CHLEBA A INÝCH POTRAVÍN, NA KTORÉ MAL KAŽDÝ NÁROK. IBA JEDINEJ OBYVATEĽKE BOL TENTO
PRÍDELOVÝ PREUKAZ HNEĎ ODOBRANÝ. TÁ TOTIŽ NIČ NEPILA ANI NIČ NEJEDLA. AKO


KOMPENZÁCIA JEJ BOLO NAOPAK PRIDELENÉ DVOJITÉ MNOŽSTVO PRACIEHO MYDLA, PRETOŽE
KAŽDÝ TÝŽDEŇ MUSELA PRAŤ POSTEĽNÉ PRÁDLO A BIELIZEŇ POŠPINENÚ KRVOU. TÁTO


NEMECKÁ OBČIANKA SA VOLALA TERÉZIA NEUMANNOVÁ. ŽILA V MESTE KONNERAREUTH V
HORNOM BAVORSKU A PREŽÍVALA ZVLÁŠTNY ŽIVOT, KTORÝ POČAS VIACERÝCH ROKOV


PRIŤAHOVAL POZORNOSŤ VEDCOV, LEKÁROV A TEOLÓGOV. SKROMNÝCH, JEDNODUCHÝCH, ALE
AJ VÝZNAMNÝCH, VERIACICH AJ NEVERIACICH.


12 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


Prvý zahraničný úspech
Cantica Nova Secunda


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3 13


Terézia Neumannová počas jedného z mnohých osobných zjavení




D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


tala v okamihu späť
zrak.


O dva roky neskôr,
17. mája 1925, keď pá-
pež vyhlasoval karme-
litánku z Lisieux za
svätú, bola Terézia
Neumannová uzdrave-
ná z ochrnutia a začala
znovu chodiť.


Opäť sa mohla s veľ-
kou radosťou vrátiť ku
svojmu bežnému a jed-
noduchému životu vi-
diečanky, chváliac Bo-
ha a ďakujúc mu. A tak
sa jej život stal ešte viac
ako predtým úplným
odovzdaním do Božích
rúk.


Ukrižovaná v XX.
storočí
V roku 1926, počas


svätého týždňa, keď
Cirkev slávi spomien-
ku na Ježišovu smrť
a zmŕtvychvstanie,
mladá 28-ročná vi-
diečanka objavila na
svojich rukách, no-
hách, boku a na hlave
znaky Kristovho
umučenia: bolestné
a krvácajúce stigmy.
Vzácny, ale bolestivý
dôkaz Božieho vyvole-
nia pre niektoré duše,
ktoré Boh povoláva byť podobnými
jeho Synovi aj na svojom tele.


Terézia bola ďaleko od toho, aby si
niečo podobné želala. O podobnej ve-
ci ani nevedela, a napriek tomu nasle-
dujúcich 36 rokov, až do svojej smrti,
niesla tieto znaky na svojom tele.


Odvtedy každý štvrtok od večera
vstupovala do udalostí umučenia Pá-
na, ktoré sú zapísané v evanjeliách.
Bolo to ako keby v prítomnosti preží-
vala tie chvíle a sprevádzala Ježiša až
po smrť na kríži v piatok poobede.
V tomto čase krvácala zo svojich rán
dvojnásobne a krv jej tiekla aj z očí.
Ježišovo umučenie sa stalo živým na
trpiacich údoch Terézie Neumanno-
vej.


Vyštudovala iba základnú školu
a z jazykov poznala iba svoje nárečie
a trochu nemčinu. Napriek tomu na-
hlas opakovala dlhé dialógy, ktoré
počula vo svojom vnútri, po aramej-
sky, grécky a latinsky. Rôzni odborní-


ci na tieto antické jazyky sedávali pri
jej vankúši a boli stále viac zmätení,
keď počúvali jazykovú správnosť jej
reči.


V piatok poobede o tretej hodine
upadala do hlbokého spánku, z kto-
rého sa prebúdzala v nedeľu ráno ce-
lá šťastná, so zavretými ranami a čer-
stvým telom. Bola to chvíľa Kristovho
zmŕtvychvstania.


Vo svojom ženskom srdci, ktoré
bolo úplne podmanené nekonečnou
láskou ukrižovaného Pána, sa stávala
vždy viac zjednotenou s Ježišom. Pre-
mieňala sa na Krista vo svojej vlast-
nej vôli a v skutočnej svätosti. Terézia
Nemannová sa snažila o túto svätosť:
byť ako Ježiš, stávať sa Ježišom spolu
s Máriou, ktorá ho sprevádzala.


Moje telo je pravý pokrm
Od chvíle, keď bola uzdravená zo


slepoty a z ochrnutia, Terézia cítila
stále menšiu potrebu prijímať po-


krm. Odkedy sa u nej
objavili stigmy, počas
36 rokov až do svojej
smrti nič viac nejedla
ani nepila. Iba to, že
každé ráno o šiestej
prijala Ježiša v Eucha-
ristii. Niekoľko gramov
chleba na každý deň.


Mnohí ju samozrej-
me podozrievali z pod-
vodu. Vyskúšali všetko,
aby odhalili jej pretva-
rovanie. Ale všetci, aj
doktori, ktorí prichá-
dzali pochybujúci, od-
chádzali obrátení.
Diecéza v Rezne (Re-
gensburgu), do ktorej
Terézia patrila, zriadila
prísnu komisiu, ktorá
ju, striedajúc sa počas
týždňov, nespustila
z očí. Ani na okamih,
počas dňa i počas noci,
nenechajúc ju ani na
chvíľku samu.


Aj iné komisie ako
táto cirkevná, ktoré bo-
li zložené čisto z neve-
riacich ľudí, dospeli
k rovnakému záveru:
Terézia Neumannová
sa živila iba z Eucharis-
tie, pričom vďaka svoj-
mu vnútornému po-
znaniu vždy odmietla
hostiu, ktorá nebola


premenená, keď ju takto chceli vy-
skúšať. Chcela iba Ježiša, žila preňho
a žila z neho. Doslovne tak splnila
slová Božského Majstra, ktoré pred-
niesol v kafarnaumskej synagóge: Aj
ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa (Jn 6,
57).


Jej farár konštatoval s istotou ten-
to fenomén, ktorý trval roky a pozna-
menal: „V Terézii sa doslovne splnili
Ježišove slová: Moje telo je pravý po-
krm a moja krv je pravý nápoj; a tak-
tiež: Nie len z chleba žije človek. Tak-
mer ako keby chcel Kristus ukázať, že
sýtiť sa mysticky ním stačí aj pre po-
zemský život.“


A bolo to práve kvôli tomuto
zvláštnemu fenoménu, že aparát Hit-
lerovej ríše nedal, alebo presnejšie
odobral Terézii potravinový preukaz,
pretože jej stačila hostia, ktorú jej
každé ráno prinášal kňaz. A tak aj na-
cistická byrokracia vydala svedectvo
o mimoriadnom jave. Bol to zázrak


14 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


b l á z n o v s t v a
kríža, ktorý sa
uskutočňoval na
Terézii, ale toto
bláznovstvo ju
napĺňalo úžas-
nou psychickou
vyrovnanosťou.


Mimo dní utr-
penia a zmŕtvy-
chvstania Terézia
žila normálny ži-
vot: pracovala
v záhrade a často
aj na poliach. Po-
hybovala sa po
okolí, prijímala,
povzbudzovala,
potešovala pútni-
kov, ktorí ju na-
vštevovali. Osob-
ne odpovedala
na početné listy
a niekto hovorie-
val, že v jej dome
sa udiali aj zázra-
ky. Navonok bola
veselou a živou,


pokojnou, dobrou a šťastnou bavorskou domácou paňou.
Nebudila žiaden dojem mystičky. Bola celkom jednoduchá,
dobrá a pokojná. Bola v nej veľká veselosť človeka, ktorý
vie, že je povolaný k životu bez hraníc.


Terézia a jej rodina boli zásadne proti nacizmu, ale Hit-
ler jej nikdy nerobil nepríjemnosti, pretože sa bál tejto že-
ny, ktorá mu cez svoje videnia predpovedala deň hnevu a je-
ho konečnú katastrofu. Hitler mal obavy pred všetkým tým,
čo nebolo možné racionálne vysvetliť. Malá a pokorná žena
poznačená Kristovými ranami naháňala strach Hitlerovi
a jeho smutne známym SS.


Terézia zosnula v roku 1962 vo veku 64 rokov. Tisícky
a tisícky osôb žiadali v Regensburskej diecéze začiatok bea-
tifikačného procesu. Už sa ani nepočítajú milosti pripiso-
vané jej príhovoru. Vďaka jej príhovoru u Boha sa udiali de-
siatky zázrakov. Terézia Neumannová bola živým zname-
ním Kristovej prítomnosti v dejinách. Pretože viera, to je
stretnutie so Živým, v ktorého veríme, ktorého sa dotýkame
a ktorý koná aj prostredníctvom svojich svätých.


Paolo Risso
Foto: Maria Ausiliatrice


Terézia Neumannová pri svätom prijímaní


. Terézia medzi svojími spolurodáčkami v meste Konnerareuth
(Bavorsko) počas miestnej oslavy


Jedna z posledných fotografií Terézie
Neumannovej spolu s dvoma dievčatkami


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


15


Vrabec
Vracal som sa z poľovačky a kráčal som po


aleji v parku. Pes pobehoval predo mnou. Zrazu
len spomalil kroky a začal sa plaziť, ako keby za-
cítil pred sebou nejakú zver. Pozrel som sa po
aleji - a zbadal som mladého vrabčiaka so žltým
pásikom okolo zobáka a páperím na hlavičke.
Vypadol z hniezda (vietor silno knísal brezy v
aleji) a teraz tam sedel nehybne, bezmocne roz-
prestierajúc mladé krídelká.


Môj pes sa k nemu pomaličky približoval, keď
v tom zrazu, zletiac prudko dolu z blízkeho stro-
mu, starý vrabec s čiernou hruďou spadol ako
kameň rovno pred psí ňufák - a celý rozstrapate-
ný, znetvorený, so zúfalstvom, žalostne pištiac,
poskočil zo dvakrát smerom k roztvorenej psej
tlame.


Vrhol sa mu na pomoc, zaclonil svojím telom
vlastné mláďa... jeho drobné tielko sa však pri-
tom chvelo od úžasu, hlások mu zdivel a celý za-
chrípol.


Akým hrozným a obrovským netvorom musel
byť v jeho očiach pes, a napriek tomu nedokázal
obsedieť na svojej vysokej, bezpečnej vetve... Sila,
oveľa mocnejšia ako jeho vôľa, ho odtiaľ zhodila
dolu.


Môj Trezor zastal, cúval dozadu... Aj on zrej-
me rešpektoval túto silu. Rýchle som ho k sebe
privolal a vzdialil som sa s úctou v srdci.


Áno, nesmejte sa mi. Pociťoval som úctu pred
týmto maličkým, hrdinským vtáčikom, pred tým-
to jeho prejavom lásky.


Láska - pomyslel som si - je silnejšia ako smrť
a ako strach pred smrťou. Len vďaka nej, len vďa-
ka láske, jestvuje a udržiava sa v pohybe život.


I. S. Turgenev
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Profesor Jakub Egger, všeobecne
známy odborník orientalistiky na
münsterskej univerzite, napísal: „Po-
znám modlitebnú knižku, ktorá je
veľmi pohodlná, lebo nie je ani veľká
ani ťažká. Každý si ju môže vložiť do
vrecka, kúpiť za lacný peniaz. Vydrží
dlho, lebo jej listy sa tak ľahko ne-
zničia. Môžu si ňou pohodlne po-
slúžiť aj starí ľudia, ba aj bez okulia-
rov, dokonca i za tmavej noci. Kto čí-
ta túto knihu, nájde úľavu v každom
nešťastí. Nijaká modlitebná knižka
nehovorí tak často o smrti ako táto, a
nijaká modlitba nebude človeku taká
blízka v poslednej hodine, keď mu
ruka zmeravie. Ba dokonca nevypad-
ne mu z ruky ani vtedy, keď bude v
truhle pod zemou. Blažený človek,
ktorý predstúpi pred svojho Sudcu,
držiac ju v rukách. Táto kniha sa vo-
lá ruženec.“


TVÁR ZOMIERAJÚCEHO SA
VYJASNILA
Na potvrdenie tohto výroku


môžem spomenúť osobný zážitok asi
spred pätnástich rokov.


Kráčal som po ulici, keď tesne ve-
dľa mňa zastalo červené športové au-
to. Vyskočil z neho mladý muž, môj
priateľ, a veliteľsky na mňa zavolal:


- Otče, nasadnite hneď do auta!
Cestou vám všetko vysvetlím!


Nasadol som a o niekoľko minút
som stál nad posteľou umierajúceho
starca. Vedľa mňa stáli dve bezradné
ženy okolo štyridsiatky. Voskovožltá
tvár umierajúceho prezrádzala buď
veľký vnútorný nepokoj, alebo ne-
znesiteľné bolesti - alebo oboje. Vy-
chudnuté prsty starca sa kŕčovite za-
bárali do periny. Zmocnila sa ma hrô-
za.


Pristúpil som k chorému, nahol
som sa mu nad ucho a povedal som:


- Som katolícky kňaz. Prišiel som
vám na pomoc. Oľutujte pred Pánom
Bohom všetky hriechy celého vášho
života. Opakujte v mysli so mnou: Ó,
Bože, buď milostivý mne hriešnemu!


Potom som mu dal rozhrešenie.
Úzkosť však nezmizla z tváre cho-


rého a jeho prsty sa naďalej zabárali
do periny.


Čo tu robiť? - pýtal som sa sám se-
ba. Tú istú otázku som vyčítal z očí
prestrašených žien a priateľa, ktorý
ma priviezol.


Mimovoľne som vložil ruku do
vrecka a nevdojak som nahmatal
ruženec. Vtedy mi prebleslo hlavou:
Tu je pomoc! Vytiahol som ho, pozrel
na ženy, pokľakol som si a začal som
sa nahlas modliť: Otče náš, Zdravas,
Zdravas, Zdravas... Z času na čas som
uprel oči na bolestne stiahnutú tvár.
Na svoje veľké prekvapenie som spo-
zoroval, že čím dlhšie sme sa modlili,


tým väčšmi povoľovalo napätie v tvá-
ri umierajúceho. Keď sme prišli na
koniec prvého desiatku a odriekali
sme Sláva, videl som na tvári chorého
pokoj a ruky uvoľnene spočívali na
perine.


Prešli sme na druhý desiatok.
Tvár umierajúceho bola stále pokoj-
nejšia a pery sa mu začali pohybovať.
Najprv som myslel, že chce niečo po-
vedať. Potom mi však napadlo, že sa
chce zapojiť do modlitby. Pri druhom
Sláva urobil pokus podniesť ruku k
hlave a prežehnať sa, ako je zvykom v
Porýnsku. Pomodlili sme sa tretí,
štvrtý a piaty desiatok. Chorý pokoj-
ne ležal. Dal som mu požehnanie, od-
porúčal som ženám, aby sa pri ňom
ďalej nahlas modlili a odišiel som.


Neskôr som sa dozvedel, že o pár
minút po mojom odchode zomrel.
Pokojne a ticho.


POTREBUJEME VECI
JEDNODUCHÉ
Častejšie som uvažoval nad týmto


prípadom a porovnával som ho s iný-
mi životnými skúsenosťami. Opätov-
ne som prichádzal k uzáveru, že Ro-
mano Guardini mal pravdu, keď vo
svojej knižke o ruženci napísal: „Čím
dlhšie človek žije, tým zreteľnejšie vi-
dí, že najdôležitejšími vecami sú veci
jednoduché.“ Javí sa to najmä v dobe
chorôb, nepokoja, starostí, bezsen-
ných nocí, duchovnej suchoty a bez-
nádejnosti. Vtedy človek potrebuje
predovšetkým uvoľnenie a pokoj.
Psychoterapeuti odporúčajú uvoľne-
nie, autogénny tréning, iní zasa me-
ditáciu, jogu a podobne. Ale jedno-
duchý kresťan, ktorý už predtým bol
voľakedy objavil tajomstvo modlitby
ruženca, začne s odriekaním Zdrava-
sov. A ihneď pocíti, ako mu modlitba
ruženca začne odnášať kus po kuse
starosti, úzkosti, nepokoj a strach z
duše.


Človek nie je schopný v stave ne-
pokoja a stiesnenosti odriekať kom-
plikované modlitby, ktoré svojím pri-
ťažkým obsahom zaťažujú jeho du-
cha. Vtedy mu najlepšie vyhovuje
jednoduchá modlitba, pri ktorej síce
opakuje jednoduché slová, ktoré ho
však priamo zapájajú na Boha. Vo
svetle skúsenosti padá námietka, že
ruženec je stále opakovanie tých is-
tých formúl. Nielen kresťania, ale aj
vyznávači iných náboženstiev, ktorí
tiež pestujú modlitby podobné
ružencu, hovoria, že opakovanie tých


istých slov, sprevádzaných zavše aj
pohybmi tela, majú povahu akejsi
duchovnej gymnastiky. Modlitba
ruženca je chudobná na slová - opa-
kujú sa stále tie isté -, no tým hlbší je
ich účinok. Kto sa opravdivo modlí
ruženec, neodrieka iba slovné formu-
ly, ale medituje o tajomstvách spásy a
aplikuje ich na svoj každodenný ži-
vot a to je vysoká forma modlitby.


Iná častá námietka proti ružencu
tvrdí: Kto je schopný odriekať päťde-
siat Zdravasov bez predstáv, čo ne-
patria k modlitbe? Aj táto námietka je
neodôvodnená. Nesmieme sa vari s
Bohom rozprávať o všetkom? Jestvu-
jú azda v našom živote veci, ktoré ho
nezaujímajú? Či vari nie je správne
dať našim myšlienkam pred Bohom
voľný spád? Ale, prízvukujem, pred
Bohom! V povedomí, že sme dvaja,
ktorí pozerajú na film osobných
zážitkov - Boh a ja -, obráťme z času
na čas duševný zrak na tvár Božiu,
aby sme z nej vyčítali jeho postoj, ra-
du, úsmev, potechu, uistenie o pomo-
ci. Práve v tomto premietaní našich
predstáv pred Bohom je to duchovné
uvoľnenie a tak často kritizované
«roztržité» odriekanie tej istej modlit-
by. Ani si neuvedomujeme, že toto vy-
tvára ovzdušie Božej prítomnosti.


Zdravasy sú ako vlny, ktoré nás zno-
vu a znovu privádzajú k pobrežiu Bo-
žstva a pôsobia upokojujúco. Tak sa
vytvára v nás vhodný stav pre oprav-
divú meditáciu Božieho plánu spásy
skrze vtelenie, utrpenie a oslávenie
Ježiša Krista Vykupiteľa. Hodnota
modlitby ruženca je neoceniteľná, je
to modlitba ústna i kontemplatívna,
mariánska a zároveň kristocentrická.


NAŠA TAJNÁ VYSIELAČKA
Zakončime spomienkou istého


misionára, ktorého vyhnali z Číny. Po
svojom zatknutí sedel na zemi v im-
provizovanej masovej väznici a mod-
lil sa ruženec. Naraz priskočil k ne-
mu vojak, surovo ho schytil, dovlie-
kol pred veliteľa a obžaloval, že má
tajnú vysielačku, vytrhnúc mu z ruky
ruženec...


Ruženec je skutočne vysielačkou.
Žiaľ, pre väčšinu kresťanov tajnou,
nepoznanou. Kým neobjavia dĺžku
vlny, na ktorej sa tu vysiela. Keď ju
objavia, potom sa presvedčia, že
ruženec je skutočným prostriedkom
na spojenie človeka s duchovným
svetom, so všetkými jeho blahodar-
nými účinkami.


Anton Hlinka SDB
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Tvár
zomierajúceho sa
vyjasnila OKTÓBER JE MESIACOM SVÄTÉHO RUŽENCA.MODLIME SA HO, LEBO ON JE ZÁCHRANNÝPÁS PRE TOPIACE SA ĽUDSTVO.


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3 1716 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3




19D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


Trojičný aspekt
Kresťanský kult svojou povahou a svojím


významom vzdáva úctu Otcovi, Synovi a Du-
chu Svätému, lepšie povedané Otcovi pro-
stredníctvom Syna v Duchu. Trojičný aspekt
sa prejavil vynikajúcim spôsobom v po-
sväcujúcej činnosti Ducha v nazaretskej Pan-
ne.


Christologický aspekt
V Panne Márii všetko sa vzťahuje na Kris-


ta a všetko závisí od neho: kvôli nemu si ju
Boh Otec od večnosti vyvolil za Matku, celú
svätú, a ozdobil ju darmi Ducha, aké neude-
lil nikomu inému. So zvestovaním Pána je
spojený i kult Panny Márie.


Cirkevný aspekt
Rozličné prejavy uctievania Panny Márie


mali všade cirkevné značenie a konali sa v
perspektíve Cirkvi.


Panna Mária a Cirkev spolupracujú na
zrode tajomného tela Kristovho.


Činnosť Cirkvi vo svete je akoby pokračo-
vaním starostlivosti a bedlivosti Márie.


Láska k Cirkvi sa prenesie na lásku k Má-
rii a láska k Márii na lásku k Cirkvi.


Pneumatologický aspekt
Panna Mária má úzke spojenie s posväcu-


júcou činnosťou Ducha Svätého, veď je jeho
milovanou nevestou.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


AKÝ PROSTRIEDOK SPÁJA
VŠETKÝCH ČLENOV
ZDRUŽENIA?
Osobitnú službu animácie na celo-


svetovej úrovni s cieľom spájať miest-
ne strediská zohráva časopis Maria
Ausiliatrice, ktorý vydáva Bazilika
Márie Pomocnice v Turíne.


Časopis Maria Ausiliatrice - Rivista
del Santuario Basilica di Maria Ausi-
liatrice, Torino - zabezpečuje v kaž-
dom čísle niekoľkými stranami ani-
máciu združenia. Na týchto stranách
vychádzajú povzbudenia od predsta-
vených a tiež sú tu uverejňované odo-
zvy a správy z miestnych stredísk.


AKO ZALOŽIŤ MIESTNE
STREDISKO ZDRUŽENIA
MÁRIE POMOCNICE A AKO HO
PRIPOJIŤ K MATERSKÉMU
STREDISKU ZDRUŽENIA
(ADMA) PRI BAZILIKE MÁRIE
POMOCNICE V TURÍNE?
Od 5. júla 1992 je Združenie Márie


Pomocnice oficiálne jednou zo sku-
pín, ktoré tvoria saleziánsku rodinu
(konkrétne je jej šestnástou skupi-
nou).


Uvádzame niekoľko
smerníc, ktoré sú, ako
nám ukazuje skúsenosť,


užitočné pre serióznu a trvácnu prá-
cu:


- tam, kde sú vhodné podmienky,
sa animácia robí oboznamovaním
záujemcov s Výňatkom z pravidiel,
ktorý vypracovalo materské stredisko
združenia na to, aby aspoň sčasti
spoznali ducha združenia;


- osoby, ktoré prejavia vážnejší záu-
jem o združenie, nech sa stretávajú
aspoň raz mesačne, ak sa dá 24. v me-
siaci, v deň spomienky na Pannu Má-
riu Pomocnicu;


- tieto stretnutia majú informovať a
formovať ašpirantov v duchu združe-
nia;


- so všetkými a na každom stretnu-
tí nech sa sleduje itinerár permanent-
nej formácie s cirkevnou, marián-
skou a saleziánskou katechézou,
nech je tam modlitba (napr. rozjíma-
vý ruženec) a slávenie Eucharistie.
Ak sa to ukáže ako vhodné, môžu byť
aj dve stretnutia: 1. katechéza, 2.
modlitba a sv. omša. Tomu-
to programu treba byť ver-
ní!


- ak sa ukáže, najskôr
však po roku prípra-
vy, že sa niekto se-
riózne usiluje žiť
záväzky združe-


nia, môže požiadať o prijatie do zdru-
ženia;


- slávenie prísľubu s prijatím do
združenia je možné iba po roku od
začiatku prípravy;


- formulár žiadosti nech obsahuje
tieto informácie: priezvisko, meno,
dátum narodenia, adresa, telefón,
rodné číslo, miesto bydliska, zamest-
nanie (ak už je na dôchodku, uviesť,
čo robil predtým), dátum podania
žiadosti; formuláre nech sú uschova-
né v archíve miestneho strediska
združenia;


- prísľub môže zložiť každý pokrste-
ný aspoň osemnásťročný, akéhokoľ-
vek stavu;


- kto nedovŕšil 18 rokov, môže sa na
požiadanie rodičov alebo na jeho
vlastné požiadanie stať ašpirantom
združenia; odovzdá sa mu preukaz
združenia pre ašpirantov a zapíše sa
do zoznamu ašpirantov s informácia-
mi, ktoré sa uvádzajú o členoch; rok
pred dovŕšením 18 rokov môže začať
ročnú prípravu a ako 18-ročný môže
zložiť prísľub.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


Základné znaky úcty k Panne Márii


Poznávame Združenie
Márie Pomocnice





Obnova
pobožnosti
k Panne Márii


18 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3




D BDUCHOVNOSŤ


Tak ako sme ju vždy oslávili v Šaš-
tíne, robíme to aj dnes. V posledných
rokoch sa stretávame v rámci Združe-
nia saleziánskych odchovancov v ten-
to deň oslavy v saleziánskom ústave v
Hodoch, kde sa pridávame k tu-
najším veriacim.


Tento rok nám prial vo všetkom.
Počnúc počasím, ktoré bolo krásne. A
tak sme mohli naše stretnutie neruše-
ne prežiť v modlitbe a zamyslení pri
soche Panny Márie v parku. Po počia-
točnej neistote, kto nás povedie tento
rok, sa Panna Mária postarala sama.
Poslala do Hodov dona Dvorského s
donom Malženickým, ktorí všetko za-
riadili. Po sv. ruženci, na ktorom sa
zúčastnil aj don Pavlík, nám pár
krásnych slov povedal don
Dvorský. Téma: Don Bo-
sco a Pomocnica. Slo-
vá, ktoré patria už
do tejto generá-
cie, ukázali, čo
by don Bosco ro-
bil dnes a ako.
Bolo to krásne a
dlho to v nás re-
zonovalo.


Po osviežení na-
sledovala slávnostná
svätá omša. Predsedal
don Baník s ďalšími piatimi
koncelebrujúcimi. Po nej bol
sviečkový sprievod k soche Panny
Márie v parku a napokon záverečná
pobožnosť. Krásny hviezdnatý a teplý
večer sme opäť v parku okolo sochy
Panny Márie naplnili úvahou o člán-
ku dona Ernesta Macáka o povola-
niach (Vnútorné správy - marec
2003). Máme snahu, aby sa táto výz-


va o povolaniach dostala do čo najšir-
šieho okruhu bývalých saleziánskych
chovancov a oratoriánov.


Z obsahu listu vyberáme: Pred
niekoľkými dňami prišlo medzi nami
do reči, že niektoré ženské rehole na
Slovensku nemajú novicky. Sú to re-
hole, ktoré nimi kedysi priamo oplý-
vali. Blízke Rakúsko - saleziánov tam
bolo kedysi 140. Dnes je ich už len
100. Dve nemecké saleziánske pro-
vincie začínajú pomýšľať na to, že sa
musia zlúčiť v jednu. Niet povolaní.


Úzkosť sa tu mimovoľne zmocňu-
je srdca. Dívame sa na tieto skutoč-


nosti ako apoštoli? Alebo nám vôbec
nezáleží na tom, že u susedov horí?
Vy, spolubratia zo strednej a staršej
generácie! Či ste neboli svedkami, že
Boh vie dať silu prežiť, ak ho len
úpenlivo prosíme? Hovorím úpenli-


vo. Nie s rukami vo vreckách alebo za
chrbátom. Takto Božie deti Otca ne-
prosia. To je póza pyšných, ktorí si o
sebe ešte aj pred Bohom myslia, že sú
čosi, a zatiaľ nevedia získať jediné po-
volanie, ba nemajú ani veľkú vôľu sa
o to snažiť.


Prosím vás, zobuďme sa. Je tu ho-
dina vstať zo sna a začať robiť čosi
ozajstné pre povolania. Nehrajme sa
tu, prosím, na tých, čo si len vypoču-
jú i utrúsia múdre slovo-dve, ale ďalej
už nič. Pochopme, že je nevyhnutne
nutné denne sa o to úpenlivo na ko-
lenách modliť, lebo povolanie je dar.
K úpenlivým modlitbám pridajme
denne i malé pôsty. Nech sa postí


naša lenivosť, nedotklivosť, ne-
hybnosť aj malé konzumiz-


my, ktorých nás pozba-
ví iba sám Boh, keď


ho budeme o to
„modlitbou a pôs-
tom prosiť“.


O vážnosti
situácie nie je
treba veľa hovo-
riť. Našou odpo-


veďou je zapoje-
nie všetkých býva-


lých chovancov a ora-
toriánov po celom


Slovensku. Prosíme, aby ste
denne k svojím modlitbám po-


čas tohto roka pridali jeden desiatok
naviac za povolania, najmä za dob-
rých saleziánskych kňazov.


Všetko ostatné vezme skazu. Len
to Božie všetko prežije, pretrvá, lebo
to Božie je Boh Láska.


MUDr. Rudolf Franta
Foto: archív redakcie


21


Pri Pomocnici
prosíme
o povolania
MNOŽSTVO KVETOV PRI OBRAZOCH A SOCHÁCH PANNY MÁRIE V MÁJI OHLASUJE, ŽE TOTO JE
NAJKRAJŠÍ MESIAC ROKA - MESIAC NAJKRAJŠEJ MATKY-PANNY MÁRIE. VRCHOLOM JE 24. MÁJ,
KEĎ SI JU PRIPOMÍNAME AKO POMOCNICU.


Celá ulica v Cannes od bytu dona
Bosca až po kostol sestier Márie Po-
mocnice bola zatarasená kočiarmi a
vozmi. Pred kostolom sa hemžilo ne-
spočetné množstvo ľudu. Keď prišiel
don Bosco, všetko, čo sa len mohlo
hýbať, ponáhľalo sa mu v ústrety a
prosilo ho o požehnanie. Prinášali
mu krivých, slepých, hluchých, ne-
mých a chorých, len aby ich požeh-
nal. Naozaj sa opakovali udalosti,
aké čítavame v evanjeliu o Božskom
Spasiteľovi. Uprostred tohto množ-


stva ľudí mu oznámili, že s ním chce
hovoriť aj istá slečna Rohlandová.
Don Bosco bol prekvapený, keď to
počul.


Pred niekoľkými dňami don Bo-
sco navštívil túto slečnu. Bola to jedi-
ná katolíčka v evanjelickom penzio-
náte, ktorá už dva roky trpela veľký-
mi bolesťami chrbtice a nemohla sa
ani pohnúť. Don Bosco ju požehnal a
odporúčal jej deviatnik k Panne Má-
rii Pomocnici. Pri odchode vravel:
„Uzdravenie závisí od viery.“


„Dôstojný pane,“ vravela slečna,
„ja mám nezlomnú vieru.“


„Tak dobre, ak veríte, budete
uzdravená.“


V sobotu ráno opatrovateľka cho-
rej slečny počula v izbe kroky. Zadi-
vila sa, lebo slečna už dva roky ne-
mohla stáť na nohách a ani sa hýbať.
Keď otvorila izbu, slečna zvolala: „Ja
som úplne uzdravená!“


Plná vďačnosti sa ponáhľala za
donom Boscom. Keď ju na ulici vide-
li ľudia, ktorí ju poznali, boli od
vzrušenia celí bez seba. Táto udalosť
vzbudila veľký ohlas najmä u protes-
tantov. Keď don Bosco zbadal uzdra-
venú slečnu, bol trochu zarazený a
povedal: „Čo tu robíte? Choďte hneď
domov! Nebojíte sa pokúšať Pána Bo-
ha?“


Slečna však usmiata odpovedala:
„Ó, veď sme ho my obaja už pokúša-
li a boli sme vypočutí.“


Slečna si ešte vypočula príhovor,
ktorý don Bosco v kostole prednie-
sol, a potom sa prešťastná vrátila do
ústavu. Uzdravenie bolo úplné.


Ján Lechermann
Foto: LDC


V ROKU 1881 SPREVÁDZAL DON BOSCO SKUPINU SVOJICH MISIONÁROV DO MARSEILLE, ODKIAĽ
CESTOVALI LOĎOU DO AMERIKY. Z MARSEILLE SA VRÁTIL DO CANNES, KDE MAL KONFERENCIU
PRE SPOLUPRACOVNÍKOV.


20 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


Zázračné udalosti
na príhovor


Márie Pomocnice


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y




Návštevníci Baziliky svä-tého Petra v Ríme si zve-
davo obzerajú početné sochy
mužských a ženských zakla-
dateľov rehoľných spoločen-
stiev, umiestnených vo vý-
klenkoch v stenách chrámu.
Na pravej strane hlavnej lo-
de baziliky, vysoko nad
bronzovou sochou svätého
Petra, ktorú pútnici i turisti s
úctou bozkávajú už stáročia, ta-
kže jej nohy sú priam odraté, a
nad obrazom pápeža Pia IX. stojí vo
výklenku socha svätého Jána Bosca s
dvoma chlapcami. Jeden chlapec ode-
tý v koži predstavuje mládež z misij-
ných juhoamerických území, kým
druhý predstavuje výkvet salezián-
skej výchovy - svätého Dominika Sa-
via. Autorom súsošia je známy talian-
sky sochár P. Canonica.


Aj keď pozerajúc na súsošiezdola, nezdá sa veľmi veľké, v
skutočnosti je veľkých rozmerov. So-
cha kňaza Bosca je s podstavcom vy-
soká šesť metrov, kým chlapci merajú
tri a pol metra. Súsošie vykresal autor
z jedného veľkého bloku bieleho ka-
rarského mramoru a váži 22 ton.


Niektorí pozorovatelia sa divia,že súsošie je umiestnené nad
sochou svätého Petra a nad obrazom
teraz už svätého pápeža Pia IX.. Kto
však pozná dejiny dona Bosca sa to-
mu nečuduje, lebo pápež Pius IX. si
veľmi vážil turínskeho kňaza, ktorý
bol neohrozeným a verným služobní-
kom, ba priam priateľom veľkého pá-
peža. Povráva sa, že autorom návrhu,
kam umiestniť súsošie, bol kardinál,
štátny sekretár Vatikánu Eugenius
Pacelli - budúci pápež Pius XII.. Zais-
te sa to stalo na pokyn pápeža Pia XI.,
ktorý osobne poznal dona Bosca a
obdivoval jeho prácu. Bol to Pius XI.,


ktorý 1. apríla 1934, na ukončenie
Svätého roku 1933/34 vyhlásil


dona Bosca za svätého.


Redaktorovi talianske-ho časopisu Il Bollet-
tino Salesiano sa podarilo
vyhľadať augustiánskeho
kňaza Karla Cremonu, ktorý


sa ako 16-ročný mladík
zúčastnil na umiestnení súso-


šia v Bazilike svätého Petra, a
pamätá si niektoré zaujímavosti.


„Súsošie sa mi zdalo obrov-ské. Keď ho priviezli na Ná-
mestie svätého Petra, bolo už umiest-
nené akoby v obrovskej klietke z veľ-
kých brvien na veľkom podvozku.
Začali ho ťahať. Veľa námahy ich stá-
lo prekonať schodiská, ktoré pokryli
hrubými doskami. V bazilike už bolo
pripravené veľké lešenie, vo vnútri
ktorého mali odborní pracovníci
dvíhať 22-tonovú ťarchu do výšky
niekoľko desiatok metrov. Použili na
to mocné povrazy a reťaze. Samozrej-
me, že počas týchto namáhavých
prác nebol dovolený prístup do bazi-
liky.“


Oniekoľko dní po umiestnenísúsošia sa 31. januára 1936
uskutočnilo slávnostné odhalenie. V
bazilike bolo prítomných vyše dvad-
saťtisíc ľudí. Väčšinu z nich tvorili
chlapci, mladíci a dievčatá. Piesňami
a výkrikmi na oslavu dona Bosca táto
mládež ďakovala Bohu, že jej dal do-
na Bosca, „otca a učiteľa“. Bol to ne-
zabudnuteľný deň. Don Bosco bol
právom prijatý do veľkej galérie
rehoľných zakladateľov v najväčšom
katolíckom chráme.


Andrej Pauliny SDB
Foto: archív redakcie


D BHISTÓRIA


22


Keď sa dielo dona Bosca rozrasta-
lo a spolu s ním aj okruh chlapcov a
chovancov, ktorí boli v jeho domoch
ubytovaní, postupne sa stávali stále
známejšími aj povestné sny dona Bo-
sca. Don Bosco ich rozprával svojim
chlapcom a spolubratom počas
večerných príhovorov, pričom vždy
poznamenal, aby týmto snom každý
pripisoval takú váhu, akú uzná za
vhodné. Neželal si, aby sa tieto prího-
vory rozprávali mimo saleziánskych
domov, pretože nezasvätení ľudia by
sa tomu všetkému mohli iba smiať.


Od svojich 9 až do 70 rokov mal
don Bosco veľké množstvo týchto vý-
nimočných snov. Niektoré z nich má-
me zapísané v jeho životopisných pa-
mätiach tak, ako ich rozprával svojim
duchovným synom. Vo všetkých prí-
padoch je vidieť, že týmto zvláštnym
spôsobom dostal svätec rôzne zjave-
nia, usmernenia a napomenutia z ne-
ba. Pán Boh mu ukázal budúce uda-
losti, alebo odhalil tajné veci, ktoré sa
týkali duchovného stavu jeho cho-


vancov. Don Bosco preto mohol veľ-
mi účinne pracovať na spáse svojich
chlapcov a pevne napredovať pri za-
kladaní a šírení svojej kongregácie.
Tieto nebeské povzbudenia a usmer-
nenia boli istotne potrebné aj kvôli
mnohým ťažkostiam, s ktorými mu-
sel don Bosco vo svojom živote zápa-
siť. Počas celej histórie Cirkvi vidíme,
že mimoriadnych ľudí a mimoriad-
nych svätcov sprevádzajú aj takéto
mimoriadne udalosti ako dôkaz Bo-
žej prítomnosti v živote daného svät-
ca.


Jedného dňa, nevieme presne kto-
rého roku, don Bosco sníval, že sa na-
chádza v Bazilike svätého Petra vo
vnútri jedného veľkého výklenku,
ktorý sa nachádzal na rohu v pravej
časti hlavnej lode presne nad bronzo-
vou sochou kniežaťa apoštolov - svä-
tého Petra. Don Bosco nechápal, ako
sa mohol dostať tam hore, a bol z to-
ho znepokojený. Pozeral sa dookola a
hľadal spôsob, ako by mohol zísť do-
lu, ale nijako sa to nedalo. Volal,


kričal, ale nikto mu neodpovedal.
Napokon sa premožený nezvyklou
úzkosťou a nepokojom zobudil.


Pravdepodobne nikto z poslu-
cháčov, ktorí počúvali dona Bosca
rozprávať tento sen, mu nepripisoval
prorocký zmysel. Ale dnes, práve z
výšky tohto výklenku, sa na nás
usmieva majestátna socha dona Bo-
sca od Canonicu. Výklenok, ktorý
pre jeho sochu vybral Pius XI. sa
môže nazvať čestným výklenkom,
pretože sa nachádza nad sochou svä-
tého Petra a bol po stáročia prázdny.
Tí, ktorí žili v posledných rokoch ži-
vota dona Bosca pri pohľade na jeho
sochu tam hore nemohli nikdy za-
budnúť pripomenúť aj zvláštny sen,
ktorý ho počuli rozprávať ako chlap-
ci. Nikto a istotne ani samotný don
Bosco vtedy netušil, aká záhada sa
môže skrývať pod závojom tohto
zvláštneho sna.


Pietro Zerbino
Foto: archív redakcie


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3 23D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


DON BOSCO BOL VEĽKÝM CTITEĽOM PÁPEŽA A BOJOVNÍKOM ZA JEHO PRÁVA. TÁTO JEHO
VERNOSŤ PÁPEŽOVI - NÁSTUPCOVI SVÄTÉHO PETRA, JE SYMBOLICKY ZVÝRAZNENÁ AJ V HLAVNEJ


VATIKÁNSKEJ BAZILIKE.


Socha dona Bosca
vo vatikánskej bazilike


KEĎ ČLOVEK SNÍVA, HLAVOU MU BLÚDIA RÔZNE FANTASTICKÉ MYŠLIENKY. AJ O DONOVI
BOSCOVI SA VEDELO, ŽE SNÍVAL ZAUJÍMAVÉ SNY. TIE VŠAK BOLI V MNOHÝCH PRÍPADOCH ČÍMSI


CELKOM INÝM AKO LEN OBYČAJNÝMI SNAMI.


Zvláštny sen




oklamať nedá. A ak si myslíme, že sa
nám to podarilo nejakým trikom, čo-
skoro z toho vytriezveme. Skutočne,
všetko má svoj čas a príčinu.


Ak chceme mladých ľudí vychová-
vať, musíme poznať, čo sa v nich deje,
čo a ako na nich pôsobí. Ale to nestačí.
Je potrebné iniciovať nové, pozitívne
príčiny, ktoré ovplyvnia mladého člo-
veka k jeho opravdivému rastu.


MENÍ SA PRED OČAMI
U mladého človeka môžeme sle-


dovať zmeny telesné, zmeny vo vý-
voji intelektu, vývoj vôľových
schopností a zmeny v citoch - v sub-
jektívnom prežívaní skutočností.


Sú tu všeobecne platné zákonitos-
ti, i keď sú pozorovateľné individuál-
ne rozdiely medzi deťmi z mesta a vi-
dieka, medzi chlapcami a dievčata-
mi...


ZÁKLADNÝ POSTOJ
Preto zo strany vychovávateľa


musí ísť o individuálny prístup ku
každému mladému človekovi a ďa-
lšou úlohou, ktorú by mal zvládnuť
je: vedieť rozlišovať, čo je v človeko-
vi naprogramované, čo získané po
rodičoch a čo „usadené“ vplyvom
prostredia, v ktorom žije.


HISTÓRIA ČLOVEKA
Práve sme pomenovali naj-


dôležitejšie činitele výchovy. Začína
sa školský rok a mladí ľudia akoby
sa odkiaľsi vyrojili. Možno sa nám
zdajú drzí, tvrdohlaví, agresívni, pa-
novační...


Ak ich chcem pochopiť, musím
poznať ich históriu. Každý nesie
svoje dejiny... Ak im chcem pomôcť,
mám objaviť ich vnútorný svet. Lás-
kavosťou získať dôveru. Dôvera otvá-
ra srdce. A až teraz sa im dá pomôcť.
Lebo bez dôvery niet výchovy.


ČO TAK TO SKÚSIŤ?
V mnohých rodinách si začiatkom


školského roku sadnú za okrúhly
stôl a zvolajú „domovú radu“. Prejdú
mesiac za mesiacom a naplánujú si
akcie, ktoré chcú ako rodina zvlád-
nuť. Čo sa tam môže objaviť? Rodin-
né výlety, lyžovačka, dovolenka, osla-
va rodinných výročí, oslava cirkev-
ných sviatkov, spoločné modlitby,
veľké upratovania, návšteva kina...


Jednoducho rodinu musí niečo
spájať, a ak sa na niečo tešíme, po-
máha to radostne žiť.


Takýto plán by si mal urobiť aj
jednotlivec. Aby mu neušlo niečo veľ-
mi dôležité - čas na modlitbu, dobrú
knihu, rozvoj talentov, čas na dra-
hých ľudí, na duchovné obnovy, na
ticho, šport ...


Sú chvíle, keď sa treba zastaviť
a trochu popremýšľať o svojom ži-
vote. Zdá sa mi, že ten čas pre vás je
práve teraz. Aby mi život nepretie-
kol cez prsty a v nich aby nebolo
prázdno.


VIETE, ŽE...
Záujmy mladých ľudí na Sloven-


sku vo voľnom čase sú podľa ankiet
nasledujúce:
50% číta pravidelne noviny a časopisy
25% číta pravidelne knihy
27% aktívne športuje
20% chodí na diskotéky
33% navštevuje bohoslužby
36% vôbec nenavštevuje bohoslužby
20% pestuje pasívny oddych


SÚŤAŽ
Napíšte nám, na čo sa v naj-


bližšom období najviac tešíte. Z vašich
„dobrých správ“ spíšeme Ódu na ži-
vot a trom z vás pošleme knihu plnú
krásnych príbehov. Tak neváhajte,


adresa je známa: Don Bosco dnes,
Miletičova 7, 821 08 Bratislava.


AŽ SA OSOBNÉ ŽIVOTNÉ
DEJINY NAPLNIA...


Starý Matej leží na smrteľnej
posteli a lúči sa zo svetom... Hanka,
jeho dobrá manželka sedí pri posteli
a plače: - Ach drahý muž môj... Ne-
opúšťaj ma. Ja to neznesiem. Prídem
čoskoro za tebou.


Umierajúci z posledných síl za-


šepká:
- Nevyhrážaj sa, Hana. Aspoň na


chvíľu chcem mať od teba pokoj.
Priatelia, veselosť nech nás nikdy


neopúšťa... A ešte niečo. Človek musí
mať „nažité“, aby vedel odovzdávať.
„Nažité“ kresťanstvo, rodinnú atmos-
féru, kontakty s mladými... Lebo z pl-
nosti srdca hovoria ústa. Odvahu
dobre žiť vám praje váš


Jozef Luscoň SDB
Foto: P. Bicák a V. Špánik


Najväčší talianski sochári si ob-
jednávali mramor z Dolomitov. Raz
vraj akýsi robotník nešetrne zaobchá-
dzal s veľkým mramorovým kvád-
rom. Chytil železnú tyč a hodil ju do
kameňa. Sochár, ktorý to videl, po-
dišiel k nemu a povedal:


– Opatrne, opatrne...
– Ale čo, veď je to len kameň.
– Nie, priateľ, ja v ňom vidím nád-


hernú sochu matky s dieťaťom.
– Nedajte sa vysmiať...
– Príď sa pozrieť. Chce to len maj-


zlík, šmirgeľ a čas!


VÝBRUS
Každý z nás je tak trochu „neote-


saný“. Potrebuje na sebe pracovať.
Najprv „tvrdými údermi“ odhodiť
veľké chyby a nedostatky. Po čase,
keď sa ich zbavíme, prichádza jemné
brúsenie. Ak to človek nevzdá a s Bo-


žou pomocou absolvuje „vý-
brus“, stane sa umeleckým dielom.
Nádherným originálom.


MÁME ŠŤASTIE, ŽE...
Investoval do nás veľa darov,


schopností... Vie, akí nádherní môže-
me byť. A preto len čo sa pohneme
vpred a dary rozvinieme, opäť do nás
investuje... Chce však spoluprácu. Pri
výchove seba aj pri výchove iných.


POVOLANÍ VYCHOVÁVAŤ
Kto z vás by sa dal operovať laiko-


vi? Som presvedčený, že nikto. Každý
má obavy o svoje zdravie. Prejdime
od tela k duši. Kto by sa dal vychová-
vať laikovi?


Rodič, vychovávateľ je v podobnej
situácii ako doktor. Vchádza do „vnú-
tra“ mladého človeka a často tam ro-
bí veľmi vážne zásahy - „rezy“. Beda


„pacientovi“, ak je to neodborník. Ak
urobí zákrok, ktorý môže mladého
človeka „duchovne zmrzačiť“ na celý
život.


BOŽÍ PROFESIONÁL...
A práve preto, aby sme vedeli, ako


vstúpiť do jemnej detskej duše, musí-
me sa stať skutočnými odborníkmi
na výchovu. Je to ťažké, zodpovedné,
ale aj nádherné.


Boh nás volá, aby sme sa stali jeho
profesionálmi. Aby sme spolupraco-
vali na „kriesení“ jeho obrazu
v dušiach mladých ľudí. A naša od-
poveď? Malo by to byť radostné:
„Idem do toho!“


VEDIEŤ AKO NA TO
Vývoj človeka je proces, v ktorom


jednotlivé etapy rastu na seba navä-
zujú a nedajú sa preskočiť. Príroda sa


D BVÝCHOVA


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3 2524 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


vidieť
perspektívy


dbVydavateľstvo Don Bosco
Knihy do súťaže v


enovalo




nám prejavuje lásku, ktorá je až do
krajnosti, lásku, ktorá nepozná mie-
ru.


Premenením chleba a vína sa
uskutočňuje zmena celej podstaty
chleba na podstatu tela Krista, nášho
Pána, a celej podstaty vína na pod-
statu jeho krvi. Eucharistia je skutoč-
ne mysterium fidei, tajomstvo, ktoré
presahuje naše myslenie a môže byť
prijaté len vo viere.


Eucharistická obeta je svojou po-
vahou zameraná na hlboké spojenie
nás veriacich s Kristom prostredníc-
tvom svätého prijímania: prijímame
jeho samého, ktorý sa obetoval za
nás, jeho telo, ktoré za nás odovzdal
na kríži, jeho krv, ktorú vylial za všet-
kých na odpustenie hriechov.


Eschatologické smerovanie, ktoré
vychádza z Eucharistie, vyjadruje a
posilňuje spoločenstvo s oslávenou
Cirkvou. Keď slávime Baránkovu
obetu, spájame sa s nebeskou liturgi-
ou a pripájame sa k tomu nesmierne-
mu množstvu, ktoré volá: Spása náš-
mu Bohu, ktorý sedí na tróne, a
Baránkovi! (Zjv 7, 10) Eucharistia je
skutočne brána, ktorou sa nad ze-
mou otvára nebo. Je lúčom slávy a ne-
beského Jeruzalema, ktorý preniká
temnoty nášho života a vrhá svetlo na
našu cestu.


Apoštolskosť Eucharistie
a Cirkvi


Spoločenstvo zhromažďujúce sa
na slávení Eucharistie absolútne nut-
ne potrebuje vysväteného kňaza, kto-
rý mu predsedá, aby sa mohlo stať
skutočne eucharistickým. Na druhej
strane spoločenstvo nie je v stave sa-
mo si dať vysväteného služobníka.
On je darom, ktorý toto spoločenstvo
prijíma prostredníctvom biskupskej
postupnosti siahajúcej až po apošto-
lov. Je to biskup, kto prostredníctvom
sviatosti posvätného stavu ustanovu-
je nového kňaza a udeľuje mu moc
premieňať Eucharistiu. Preto sa eu-
charistické tajomstvo nesmie sláviť v
žiadnom spoločenstve bez ordinova-
ného kňaza.


Náuka Katolíckej cirkvi o kňaz-
skej službe vo vzťahu k Eucharistii,
ako aj náuka o eucharistickej obete
boli v posledných desaťročiach ob-
jektom plodného dialógu v prostredí
ekumenického hnutia. Stále však zo-
stáva platná pripomienka Druhého
vatikánskeho koncilu týkajúca sa cir-
kevných spoločenstiev, ktoré vznikli


na Západe v 16. storočí a po ňom, a
oddelili sa od Katolíckej cirkvi.


Preto sa veriaci katolíci, aj keď re-
špektujú náboženské presvedčenia
týchto svojich oddelených bratov, ne-
môžu zúčastňovať na prijímaní roz-
dávanom počas ich slávení, aby ne-
podporili nejasné chápanie povahy
Eucharistie, a v dôsledku toho, aby sa
nezmenšila povinnosť jasne vydávať
svedectvo o pravde.


Podobne nemožno pomýšľať na
nahradenie nedeľnej svätej omše
ekumenickými pobožnosťami slova
alebo spoločnými modlitbovými
stretnutiami s kresťanmi, ktorí patria
do spomínaných spoločenstiev, prí-
padne účasťou na ich liturgickej služ-
be. Takéto slávenia a stretnutia, sa-
mozrejme chvályhodné, ak sa konajú
za vhodných okolností, pripravujú
na vytúžené plné eucharistické spolo-
čenstvo, no nemôžu ho nahradiť.


Záver
Každé úsilie o svätosť, každá akti-


vita zameraná na uskutočňovanie po-
slania Cirkvi, každé napĺňanie pasto-
račných plánov musí čerpať potreb-
nú silu z eucharistického tajomstva a
musí k nemu smerovať ako k svojmu
vrcholu. V Eucharistii máme Ježiša,
máme jeho vykupiteľskú obetu, má-
me jeho zmŕtvychvstanie, máme jeho
dar Ducha Svätého, máme adoráciu,
poslušnosť a lásku k Otcovi. Ak by
sme zanedbali Eucharistiu, ako by


sme sa mohli dostať z našej núdze?
Eucharistické tajomstvo - obeta,


prítomnosť, hostina - nepripúšťa re-
dukcie a manipulácie. Je potrebné žiť
ho v jeho integrite: aj ako liturgickú
udalosť, aj v intímnom rozhovore s
Ježišom hneď po prijatí Eucharistie,
aj vo chvíľach modlitieb eucharistic-
kej adorácie mimo omše. Vtedy sa
pevne buduje Cirkev a vyjadruje sa
to, čím skutočne je: jedna, svätá, ka-
tolícka a apoštolská; Boží ľud, chrám
a rodina; Kristovo telo a nevesta oži-
vovaná Duchom Svätým; všeobecná
sviatosť spásy a hierarchicky usporia-
dané spoločenstvo.


Prisudzujúc Eucharistii vážnosť,
ktorú si zasluhuje, a pozorne sa
snažiac dodržať všetky požiadavky,
dávame najavo, že sme si skutočne
vedomí veľkosti tohto daru. K tomu
nás vyzýva tradícia, ktorú už od pr-
vých storočí zachovávala kresťanská
komunita, bdelá v uchovávaní tohto
pokladu. Podnecovaná láskou, sa
Cirkev usiluje odovzdať nasledujú-
cim kresťanským generáciám vieru a
náuku o eucharistickom tajomstve
bez toho, aby z nej stratila čo len
čiastku. Nehrozí, že by sme v starost-
livosti o toto tajomstvo preháňali, le-
bo v tejto sviatosti je zahrnuté celé ta-
jomstvo našej spásy.


Zostavil: Jozef Kupka SDB
Foto: archív redakcie


Eucharistia, Kristova spásonosná
prítomnosť v spoločenstvách veria-
cich a ich duchovný pokrm, je to naj-
cennejšie, čo Cirkev môže mať na
svojej ceste dejinami. To vysvetľuje
starostlivú pozornosť, akú vždy veno-
vala eucharistickému tajomstvu.


Niet pochýb, že koncilová liturgic-
ká reforma priniesla veľké výhody
pre uvedomelejšiu, aktívnejšiu a
plodnejšiu účasť veriacich na
svätej oltárnej obete. Okrem
toho adorácia Najsvätejšej
sviatosti každodenne nachá-
dza široký priestor na toľ-
kých miestach a stáva sa nevy-
čerpateľným zdrojom svätosti.
Zbožná účasť veriacich na eucha-
ristických procesiách na slávnosť
Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi
je Pánovou milosťou, ktorá každý rok


napĺňa radosťou tých, čo sa na nich
zúčastňujú. A bolo by možné spome-
núť aj iné pozitívne znamenia eucha-
ristickej viery a lásky.


Tajomstvo viery
Cirkev prijala Eucharistiu od Kris-


ta, svojho Pána, nie ako jeden spo-
medzi cenných darov, ale ako dar par
excellence, lebo je to Kristov dar seba
samého, jeho osoby v jej svätej ľud-
skosti, ako aj jeho diela spásy. Keď
Cirkev slávi Eucharistiu, pamiatku


smrti a zmŕtvychvstania svojho Pá-
na, táto ústredná udalosť spásy


sa stáva reálne prítomná a
uskutočňuje sa dielo nášho
vykúpenia. Táto obeta je ta-
ká rozhodujúca pre spásu
ľudského rodu, že ju Ježiš


Kristus uskutočnil a vrátil sa
k Otcovi až potom, keď nám za-


nechal prostriedok, ako mať na
tejto obete účasť, akoby sme boli pri
nej prítomní. Čo viac mohol Ježiš pre
nás urobiť? Skutočne, v Eucharistii


D BMAGISTÉRIUM


Cirkev žije
z Eucharistie
NA ZELENÝ ŠTVRTOK ROKU 2003 VYDAL SVÄTÝ OTEC JÁN PAVOL II. SVOJU NOVÚ ENCYKLIKU
O EUCHARISTII S NÁZVOM CIRKEV ŽIJE Z EUCHARISTIE. PRIBLÍŽME SI NIEKTORÉ MYŠLIENKY
Z TOHTO DOKUMENTU.


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3 2726 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3




svätej Terezky dozorcovia otvorili
dvere, hodili dnu roztrhaný slamník
a špinavú deku so slovami: „Na noc
si už môžete ľahnúť a spať. Azda bu-
dete rozumnejší a priznáte sa.“


Keď dozorcovia zatvorili dvere,
horko-ťažko som odtiahol slamník
od dverí do kúta, položil som naň de-
ku a sadol som si. Pocítil som veľkú
telesnú úľavu. Pozrel som sa na venti-
lačný otvor a opäť mi prišla na um
svätá Terezka a sen. Povedal som si:
„Svätá Terezka, na tvoj sviatok mi da-
li slamník. Teraz je už všetko tak, ako
bolo vo sne, keď si mi dala kvetinku.
Prihovor sa za mňa, aby som vydržal
útrapy, aby som ostal verný Bohu a
svätej Cirkvi. Verný aj v tejto prázd-
nej, studenej a tmavej miestnosti bez
vody, na ktorej podlahe sú krvavé od-
tlačky chodidiel.“


Na druhý deň mi však slamník a
deku opäť zobrali, lebo som nenapí-
sal nič o protištátnej činnosti dru-
hých ľudí tak, ako si to predstavovali
moji vyšetrovatelia. Opäť som musel
vo dne v noci pochodovať. Už mi to
nešlo tak ako prvé dni. Bol som zo-
slabnutý a telo ma bolelo.


9. októbra mi priniesli na podpis
listinu, že prokurátor na mňa uvaľuje
zatykač. Oči ma začali bolieť, štípali a
slzili, asi od bdenia a slabého žltého
svetla žiarovky, ktorá svietila vo dne v
noci. Aj pri pochodovaní som musel


mať oči zažmúre-
né, pretože ma
pálili.


V noci mi bo-
lo mimoriadne
zima, lebo pre
slabosť som už
veľmi málo po-
chodoval. Dar-
mo som trel ru-
kami fialové no-
hy, nemohol
som ich zohriať.
Asi po polnoci
otvoril dozorca
dvere cely a po-
dal mi stolček, že si môžem naň sad-
núť, nemusel som už sedieť na stude-
nej dlážke. Poďakoval som mu. Stol-
ček som si dal do kúta, sadol som si,
čelo som oprel o stenu a hneď som
zaspal. Keď som sa prebral, cítil som
sa veľmi osviežený a blažený. V živo-
te sú chvíle, keď k šťastiu stačí jeden
stolček. Tešil som sa mu preto, lebo
sedieť na ňom nebolo také bolestivé
ako na zemi. Opäť viac vydržím.
Avšak ráno som mal po radosti, lebo
nasledujúci strážnik mi ho vzal.


V tejto miestnosti a za takých po-
merov som býval desať dní a nocí.
Svätá Terezka mi vyprosila od Boha
silu a útechu takého stupňa, že som
sa nebál smrti, ba veľmi som túžil zo-
mrieť v tejto miestnosti na drevenej
podlahe s krvavými škvrnami. Prosil
som Pána Boha, aby ma povolal k se-
be. Ale Pán Boh ma ešte nepovolal,
lež doprial mi silu prekonať omnoho


ťažšie utrpenia, ktoré ma ešte čakali.
Sen o svätej Terezke ma veľmi


upevnil a potešoval v útrapách vyšet-
rovania v Prešove, v Košiciach a v
Prahe v ruzynskom žalári. Uspokoji-
lo ma vedomie, že Boh vopred vie o
všetkom, čo mi bezbožníci pripravu-
jú. Keď to pripustí, má teda s tým
svoj plán. A vopred mi dal vo sne na
vedomie niečo z útrap, aby som vy-
držal do konca.


Po prepustení z väzenia 17. sep-
tembra 1954 Dr. Štefan Hlaváč pôso-
bil od 1. decembra 1957 až do smrti
ako farár v obci Hermanovce pri Pre-
šove. Pochovaný bol 14. februára
1983 na sviatok sv. Cyrila a Metoda,
patrónov Európy, v Hermanovciach.


Slovenské Hlasy z Ríma
Foto: Jozef Kupka


Bol som zaistený na jednej ulici v
Košiciach 10. septembra 1952, keď
som vychádzal z úradu cirkevného
tajomníka. Odviezli ma autom do
prešovskej väznice. Pri vyšetrovaní
ma obvinili, že som tajný biskup, že
som špión Vatikánu. Žiadali ma, aby
som sa priznal.


Asi po týždňovom vyšetrovaní sa
mi prisnilo, že som nebol v svojej do-
terajšej cele, ale v inej. Snívalo sa mi,
že sedím na slamníku na podlahe vo
väzenskej cele. V miestnosti nebol
ani stôl, ani stoličky, ba ani voda, ani
okno. Nad dverami na ľavej strane
bol otvor na vetranie. V tom otvore
som odrazu videl živý obraz svätej
Terezky z Lisieux. Terezka sa na mňa
jemne usmievala. Vzala jednu kvetin-
ku z kytice, ktorú mala v rukách a


spustila mi ju. Vzal som kvetinku do
ruky a natešený som jej povedal:
„Svätá Terezka, vďaka ti za kvetinku,
ale nie som jej hodný.“ A vtom som sa
prebudil.


Dňa 29. septembra 1952 na svia-
tok svätého Michala ma odviezli po
vyšetrovaní do inej cely. Po odložení
šatky, ktorú som mal na očiach, aby
som nevidel, kam ma vedú, som sa
rozhliadol. Cela bola taká istá, akú
som videl vo sne. Nemala oblok, len
otvor na vetranie, ani stôl, stoličky,
ani vodu na pitie, ani vodu na spla-
chovanie záchoda. Všetka voda bola
zastavená. Vzdychol som si: „Svätá
Terezka, všetko sa zhoduje, ako som
to videl vo sne, len slamník chybuje.“


Kľakol som si pri dverách pod vet-
racím otvorom a ďakoval som Bohu,


že ma vopred pro-
stredníctvom svätej Terezky upozor-
nil, kam sa dostanem. Bolo pre mňa
veľkou posilou vedomie, že Boh o
všetkom vie, všetko riadi, a preto dá
aj potrebnú silu a útechu.


V miestnosti s potuchlým a ťaž-
kým vzduchom som mal nariadené
vo dne v noci pochodovať. Nohy mi
od chodenia opuchli. Spal som len v
pochode a často som buchol hlavou
do múra. Bol som hladný a smädný,
lebo okrem kúska chleba a čiernej
kávy som neprijímal pokrm, aby som
nemusel používať záchod, ktorého
splachovanie zastavili, aby som žil v
smrade.


Namiesto vody som dostal inú
útechu. Na stene som objavil gombí-
kom vyrytý kríž a na jeho priečnom
ramene zreteľné slová viera, nádej,
láska. Pobozkal som kríž a prosil
som Pána Boha o silnú vieru v jeho
prozreteľnosť, o pevnú nádej v jeho
pomoc a o horúcu lásku k tým, ktorí
ma budú sužovať. Počas celého väze-
nia som ani raz nepocítil odpor, ne-
návisť, alebo túžbu pomstiť sa tým,
ktorí so mnou zle zaobchádzali.


Od ustavičnej chôdze, bdenia, zi-
my, smädu a hladu som bol veľmi vy-
čerpaný. Driemal som len pri pocho-
dovaní a postojačky. Prebral som sa,
keď som hlavou vrazil do múra. No-
hy ma veľmi boleli, ledva som ich ťa-
hal za sebou, boli opuchnuté a
pokožka od gumenej podrážky pa-
púč ako odumretá. Musel som sa vy-
zuť a pochodovať bosý. Teraz som eš-
te viac mrzol.


O pár dní, 3. októbra na sviatok


D BMISIE


DŇA 11. FEBRUÁRA 1983 ZOMREL
V PREŠOVE VO VEKU 80 ROKOV
DLHOROČNÝ PROFESOR GYMNÁZIA
V MICHALOVCIACH A ZNÁMY DOBRODINCA
CHUDOBNÝCH ŠTUDENTOV DR. ŠTEFAN
HLAVÁČ. VO SVOJEJ BIOGRAFII OPISUJE AJ
ŤAŽKÉ OKAMIHY SVOJHO ŽIVOTA V ČASE
NÁBOŽENSKÉHO PRENASLEDOVANIA.


Kostol v Kubrej pri Trenčíne, kde Dr. Hlaváč prežil svoje detstvo Lurdská jaskyňa v Kubrej, ktorú dal postaviť Dr. Hlaváč


28 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


Komunistické
mučiarne
50-tych rokov


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3 29


Pamätná tabu
ľa v Kubrej




V dňoch 14. - 18. mája sme sa zúčastnili na duchovných cvičeniach
v prekrásnom prostredí Lopušnej doliny neďaleko Svitu. Boli to du-
chovné cvičenia prešovských animátorov, ktorých sa tu zišlo 19. Dlho
sme nevedeli ktorý duchovný otec nám bude kázať, avšak po dlhom
vybavovaní, keď sme už nedúfali, sa do našich osídiel zachytil kapitál-
ny úlovok, bol ním saleziánsky velikán don Ernest Macák. Všetci sme
ho obdivovali že pri jeho vysokom veku mu zdravíčko ešte slúži a že
s nami dokázal v zdraví tela aj ducha prežiť celé duchovné cvičenia.
Vďaka jeho duchovnému vedeniu sme prežili 4 dni, ktoré nás všet-
kých ovplyvnili na veľmi dlhý čas. Zároveň sme získali veľký vzor v ob-
lasti duchovného života. A tak aj týmto spôsobom by sme chceli po-
ďakovať všetkým dobrodincom, ktorí nám pomohli pripraviť a zreali-
zovať tieto duchovné cvičenia. Nech im to raz Pán oplatí v nebi.


db


30 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 3


V období júl - august prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela 795 dob-
rodincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pamä-
táme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom - jednotlivcom i rodinám - vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejavenú
štedrosť.


D O B R O D I N C I


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


db Vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk


Ak si objednáte z nášho časopisu ľubovoľný titul, bude vám poskytnutá zľava 10 %. Zľava 10 %


O b j e d n á v k a názov knihy / CD počet kusov ✃
Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


Podpis/pečiatka.............................................................................................................


.........................................................................................


.........................................................................................


ponuka vydavateľstva Don Bosco


Úsmev Jána Pavla II.
Kazimierz Pielatowski
Aj pápež je človek úsme-
vu. Vie udalosti nadľahčiť,
rozptýliť trému ľudí, vylú-
diť na perách úsmev. Ho-
vorí o tom aj 91 úsmev-
ných epizód z jeho života.
vydavateľstvo Don Bosco, 54
str., brož., cena 54,- Sk


Vždy priateľský
Eugen Mróz, spolužiak Karola Wojtylu z gymnázia, uverejnil svoje spomienky


v týždenníku „Za a proti“. Čitateľov hlboko dojala, okrem iného, aj nádherná
priateľskosť súčasného pápeža.


Keď bol 26. júna 1967 arcibiskup metropolita Karol Wojtyla menovaný za kar-
dinála, podišiel k nemu bývalý spolužiak Jurek Kugler, ktorý býval v Ríme. V tejto
novej situácii bol veľmi upätý a veľmi vážne začal svoje blahoželanie slovami: „Emi-
nencia!“ V tej chvíli ho kardinál prerušil a povedal potešenému spolužiakovi: „Ju-
rek, vari si sa zbláznil...?!“


Pozvanie k stolu
Počas dlhých stáročí bolo zvykom, že pápeži jedávali osamote. Jedenie a pitie totiž


niektorí teológovia považovali za prejav slabosti, ktorú treba pred ostatnými ukrývať.
Ako keby sa Pán Boh tým, že obdaroval človeka potrebou jesť a piť, dopustil akejsi
netaktnosti. Ján Pavol II. veľmi rýchlo zrušil túto stáročnú tradíciu a pravidelne po-
zýval hostí k pápežskému stolu. Často sú to „pracovné“ obedy a večere.


Jedného dňa referoval istý mladý prelát zo Štátneho sekretariátu o akomsi prob-
léme zo života Cirkvi. Keďže sa im nepodarilo rozanalyzovať celý problém, na veľ-
ké prekvapenie preláta povedal Ján Pavol II.: „Pozývam vás dnes na spoločnú veče-
ru. Počas nej prediskutujeme túto záležitosť podrobnejšie.“ Takto sa to začalo. Od
toho dňa boli hosťami v pápežskej jedálni na treťom poschodí pápežského domu
mnohí duchovní i svetskí, výnimoční i jednoduchí ľudia.


Smäd po Bohu, ktorý dnešná doba pociťuje, a rozšírenie saleziánskej rodiny po
celom svete potvrdzuje jeho aktuálnosť.
Svätý Ján Bosco - Otec a učiteľ mládeže


Božia služobníčka Margita Occhienová - Matka dona Bosca a saleziánskej rodiny
Svätá Mária Dominika Mazzarellová - Matka dcér Márie Pomocnice
Svätý Dominik Savio - Chlapec, ktorý sa rozprával s Bohom
Blahoslavený don Michal Rua - donom Boscom vždy napoly
Svätý monsignor Alojz Versiglia a svätý don Kalixt Caravario - Mučeníci v Číne
Blahoslavená Laura Vicuňová - Veľká láska malého dievčaťa
Blahoslavený don Filip Rinaldi - Z dona Bosca mu chýbal iba hlas, ale mal jeho
srdce


Blahoslavená Magdaléna Moranová - Mladá učiteľka, ktorá sa
stretla s donom Boscom
Ctihodný don Augustín Czartoryski - Poľský princ, ktorý sa stal
saleziánom
Ctihodný don Andrej Beltrami - Pochopil potrebu trpieť a trpieť
dobre
Blahoslavený don Alojz Variara - Rozhodol sa žiť medzi
malomocnými a priniesol tam radosť
Ctihodný Zefirín Namuncurá - Syn posledného náčelníka
Ctihodná sestra Terézia Valsé-Pantellini - Bohatá šľachtičná
skromnou práčkou
Ctihodná Dorota Chopiteová - Matka chudobných
Ctihodný don Vincent Cimatti - Japonský don Bosco
Ctihodný Šimon Srugi - Narodil sa v krajine Pána Ježiša – stal sa
sluhom všetkých
Ctihodný don Rudolf Komorek - Ľudia ho volali svätý otec
Ctihodná Alexandra Mária da Costová - Trinásť rokov prežívala
Ježišovo umučenie


Ctihodná sestra Euzébia Palominová - Malá Božia žobráčka
Blahoslavený Artemid Zatti - Anjel sa stal ošetrovateľom
a ďalších 17 životopisných čŕt.


Svätci Saleziánskej
rodiny
Teresio Bosco
Môžeme povedať, že existova-
la „saleziánska piemontská
škola svätosti“, do ktorej za
jedno storočie patrilo osem-
desiatosem svätých a blaho-
slavených. Ich spiritualitu
charakterizovala úcta k Eu-
charistii, pristupovanie k
sviatosti zmierenia, práca a
modlitba, vyrovnanosť, mier-
nosť, pokojnosť a veselosť.
vydavateľstvo Don Bosco,
328 str., brož., cena 175,- Sk


Vôňa ruže
Bruno Ferrero
(CD)
Zdramatizované príbehy
z rovnomennej knihy
Vôňa ruže – na spôsob
rozhlasových hier, podfar-
bené hudbou a zvukovými
efektmi. Precízne prepra-
covaný scenár a dramatur-
gia dávajú príbehom živú
formu a možnosť zastaviť
sa a prehodnotiť hodnoty
vo svojom živote.
Sú to príbehy pre poteše-
nie ducha i mysle.
vydavateľstvo Don Bosco, CD 68 minút,
cena 230,- Sk


D BSPRÁVY
DUCHOVNÉ CVIČENIA ANIMÁTOROV Z PREŠOVA


■■ Prešov ■■


Mnohí by tomu neverili ale je to možné! V druhej polovici júla sa na spo-
znávacom stretnutí v saleziánskom odbornom učilišti sv. Jozefa Robot-
níka v Žiline zišli chlapci, ktorí majú v septembri nastúpiť do 1. ročníka.
Štvordňové stretnutie bolo vyplnené programom, ktorý pripravili sale-
ziáni - asistenti na školskom internáte. Kultúrno-zábavný večer, výlet na
fatranský Veľký Kriváň, športové dopoludnie, spoznávanie mesta cez
stopovaciu hru, duchovná obnova, možnosť pristúpiť k sviatostiam,
sväté omše a mnoho ďalších aktivít v škole a na internáte. Chlapci mali
možnosť spoznať bližšie prostredie, kde budú študovať a bývať. Mohli


byť so saleziánmi, s ktorými sa budú stretávať, ale aj spoznať seba navzájom, keďže väčšina z nich je z rôznych miest a obcí Slo-
venska . Chlapcom sa prihovoril a bol medzi nimi aj direktor domu don Pavol Grach i riaditeľ školy don Jozef Sarnecký. Vďaka Bo-
hu za vydarené spoznávacie stretnutie a aj za to, že drvivá väčšina chlapcov sa už teraz teší na 1. september a nástup do školy.


CEZ PRÁZDNINY DO ŠKOLY?


■■ Žilina ■■


(ANS) Saleziánsky arcibiskup z Kalkaty Lu-
cas Sirkar zvolal komisiu, ktorá bola zriade-
ná kvôli organizovaniu oslavy blahorečenia
Matky Terézie z Kalkaty. Blahorečenie sa
uskutoční na Námestí svätého Petra v Rí-
me 19. októbra 2003 a oslavy v Kalkate sa
pripravujú na 8. novembra 2003. Spolu s
arcibiskupom sú v komisii ešte dvaja sale-
ziáni: provinciál don John Berger a don
Paul Cheruthottopuram, zodpovedný za
sociálnu komunikáciu provincie v Kalkate.
Medzi iniciatívami sa pripravuje slávnostná
svätá omša a verejná oslava novej blaho-
slavenej na miestnom štadióne Netaji Indo-
or Stadium.


■■ India ■■


BLAHOREČENIE MATKY TERÉZIE


na CD!


Z




Vitajte na Slovensku,
Svätý Otec!


Svätý Otec Ján Pavol II.
tretíkrát na Slovensku


11. - 14. septembra 2003


Trnava
Banská Bystrica


Rožňava
Bratislava