Don Bosco Dnes SLK No. 5 2002

ROČNÍK XXXIII.5/2002
NOVEMBER – DECEMBER


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


NAŠE DIELA: DALIBOROVO NÁMESTIE
ROZHOVOR: DON JOZEF LUSCOŇ
MLÁDEŽ: SVIATOK MLADÝCH




V Knihe proroka Ezechiela môže-
me čítať veľmi sugestívne proroctvo
o suchých kostiach:


Vzniesla sa nado mňa ruka Pá-
na, vyviedol ma v Pánovom duchu
a postavil ma uprostred údolia, kto-
ré bolo plné kostí. I viedol ma zô-
kol-vôkol popri nich, bolo ich na
povrchu údolia veľmi mnoho a boli
celkom zoschnuté. A riekol mi:
„Syn človeka, ožijú tieto kosti?“ Od-
povedal som: „Pane, Bože, to ty
vieš.“ Povedal mi: „Prorokuj o tých-
to kostiach a povedz im: Suché kos-
ti, počujte slovo Pánovo: Toto ho-
vorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa,
ja vložím do vás ducha, že ožijete!
Pokladiem na vás žily, poobkladám
vás mäsom, obtiahnem vás kožou,
vložím do vás ducha, že ožijete
a dozviete sa, že ja som Pán.“


Prorokoval som teda, ako som
dostal rozkaz. A kým som proroko-
val, zaznel hlas a strhol sa lomoz:
kosti sa zbližovali, každá kosť k svoj-
mu stavcu. Videl som, ako sa na ne
uložili žily a mäso a na povrchu sa
im natiahla koža, ale ducha v nich
nebolo! I prehovoril ku mne: „Proro-
kuj o duchu, prorokuj, syn človeka;
prehovor k duchu: Toto hovorí Pán,
Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov
a ovej týchto pozabíjaných, nech
ožijú!“ Prorokoval som teda, ako mi
rozkázal; vtom vstúpil do nich duch
a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko
nadmieru veľké.


Nato mi povedal: „Syn človeka,
tieto kosti, to je celý Izraelov dom.
Oni hovoria: ,Zoschli nám kosti, ná-
dej nám odumrela, sme vykynože-


ní.’ Preto prorokuj a povedz im: To-
to hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootvá-
ram hroby, vyvediem vás z hrobov,
ľud môj, a vovediem vás do izrael-
skej krajiny. I budete vedieť, že ja
som Pán, keď vám pootváram hroby
a povyvádzam vás z hrobov, ľud
môj. Vložím do vás svojho ducha, že
ožijete, a dám vám odpočinúť na
vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja,
Pán som to riekol a splnil,“ hovorí
Pán. (Ez 37,1,14)


Som presvedčený, že toto videnie
proroka Ezechiela je osobitne aktuál-
ne aj dnes, keď je toľko ľudí príliš za-
neprázdnených, že sa nedokážu za-
staviť, aby pouvažovali o cieli
a zmysle svojho života. Z mnohých
ľudí a aj z mnohých kresťanov vypr-
chal Boží duch. Sme ako vyschnuté
kosti – bez života a bez nádeje.


Možno ešte silne hrkoceme v úsi-
lí o mnohé veci, ale niet v nás ducha
a na konci života azda príliš mnohí
zisťujú, že si zbabrali život. Čas, kto-
rý sme dostali od Boha, sme premr-
hali na veci, ktoré napokon ani ne-
mali zmysel. Náš život je niekedy
skutočne iba hrkotaním suchých
kostí...


Ale nemusí to tak byť. Tak ako
ožili suché kosti, naplnené Božím
duchom, tak sme povolaní a aj
schopní ožívať každý deň aj my.


V cirkvi existujú mnohé chariz-
matické skupiny, ktoré ponúkajú
cesty a spôsoby naplniť sa Svätým
Duchom a mnohým naozaj pomohli
k duchovnému prebudeniu.


Svätý Otec vo svojom apoštolskom
liste Novo milennio ineunte ponúka


všetkým kresťanom veľmi jednodu-
chý prostriedok ako duchovne ožiť,
udržiavať sa stále v sviežosti a byť
ozajstným kresťanom. Hovorí, že Svä-
té písmo, čítané a meditované s vie-
rou, má silu pretvárať nás na nových
ľudí.


Drahí priatelia, veľmi potrebuje-
me „dych“ Svätého Ducha, aby pre-
budil našu dušu k životu, naučil nás
večné pravdy, naučil nás žiť a dal
nám schopnosť plniť Otcovu vôľu.
Takto žil Ježiš. Poslušný Otcovi ni-


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


5/2002
ROČNÍK XXXIII.


NOVEMBER – DECEMBER


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
P


et
er


B
uč


án
y


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD
kdy nekonal len zo „suchých kostí“ samotného ľud-
ského rozumu. Nečudo, že mal taký vplyv na ľudí okolo
seba! Nie div, že nikdy nepodľahol pokušeniu!


Môžeme aj my zakúšať ten pokoj a moc, ktoré poznal
Ježiš? Áno, ak sa otvoríme Svätému Duchu a pod jeho
vedením budeme v modlitbe a v Božom slove každý deň
vytrvalo hľadať, čo od nás chce Otec.


Keď sa naučíme s vierou čítať Božie slovo a v Duchu
Svätom mu aj rozumieť, budeme po celý deň vnímať Bo-
žiu prítomnosť vo svojom živote. Táto prítomnosť nám
dá silu milovať, keď nevládzeme, odpúšťať, keď nás ura-
zili, nájsť pokoj, keď pociťujme strach. Budeme sa cítiť,
akoby sme boli vzatí z hrobu a naplnení Božím dychom.
(Ez 36, 12 – 14)


A až vtedy sa z nás stanú ozajstní kresťania. Kresťa-
nia aktívni a pritom citliví. Kresťania schopní odovzdá-
vať život iným.


Svätý Otec v súvislosti so šíriacou sa globalizáciou
hovorí, že je potrebné „aby sme v sebe znovu zapálili po-
čiatočné nadšenie a dali sa preniknúť horlivosťou apoš-
tolského ohlasovania, ktoré nasledovalo po zoslaní Du-
cha Svätého. Musíme v sebe oživiť planúce nadšenie


apoštola Pavla, ktorý zvolal: „Beda mi, keby som nehlá-
sal evanjelium!“ (1 Kor 9,16)“.


Kto naozaj stretol Krista, nesmie si to ponechať pre se-
ba, ale ho musí ohlasovať. Aby som mohol byť autentic-
kým apoštolom, musím si chrániť svoje denné kontakty
s Kristom, chvíle „dobíjania svojich duchovných batérií“.
A môj život nadobudne nový rozmer i nový zmysel.


Drahí čitatelia, prajem vám v začínajúcom sa novom
liturgickom roku veľa odvahy a vytrvalosti pri počúvaní
a ohlasovaní Božieho slova.


Nech sa stane pre vás prameňom opravdivého života.
A skrze váš príklad i slovo nech sa stane prameňom ži-
vota a duchovného prebudenia aj pre iných.


Modlí sa za vás a do vašich modlitieb sa odporúča
brat


Váš Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie


Správy
Bratislava, Žilina, Levoča, Humenné 4


Naše diela
Bratislava – Daliborovo námestie 8


Misie
Kde slnko vychádza 10


Naša rodina
FMA v Rožňave 12


Mariánske zvony
Kruhy dobra 13


Mariánske zvony
Vianočné zvyky 14


Mariánske zvony
Mariánsky kult 18


Mariánske zvony
Zázračné udalosti 20


Mariánske zvony
FMA v Šamoríne 21


Rozhovor
Don Jozef Luscoň 22


Mládež
Sviatok mladých 26


Zaujalo nás
Nebol to len sen 28


Naši zosnulí
Don Jozef Kaiser 30
...




So začiatkom nového školského roka sa aj pre saleziánov za-
čína nový pastoračný rok 2002 – 2003. Život mladých a život
saleziánov je totiž úzko spojený. Dôležitou pomocou pre sa-
leziánov sú animátori – mladí ľudia, ktorí už preberajú zodpo-
vednosť za organizovanie rôznych apoštolských aktivít. Aj u
saleziánov na Miletičovej sa po prázdninách znovu začala
stretávať skupina animátorov, ktorí sa zúčastňujú na pravi-
delných týždenných stretnutiach. Pod vedením dona Mariá-
na Valábka a dona Jozefa Luscoňa sa v dvoch skupinách pri-
pravujú na podujatia a prežívajú peknú atmosféru spoločen-
stva, pretože po rokoch strávených v oratóriu sa už všetci veľ-
mi dobre poznajú. Výzvy súčasnej doby sú veľké, apoštolské
pole takmer neobmedzené, preto každý, kto je ochotný prilo-
žiť ruku k dielu, je vždy vítaný.


ANIMÁTORI V PRVEJ LÍNII


STRETNUTIE SPOLUBRATOV SENIOROV


19. septembra sa v priestoroch domu na Mile-
tičovej zišli na bratskom stretnutí spolubratia,
ktorí už dovŕšili 70. rok svojho života. Tohto ro-
ku sa tu zišlo 35 spolubratov. Program začal
spoločným stretnutím v hale, kde otec provin-
ciál prítomným poskytol viacero informácií o
stave spoločnosti a poreferoval o nedávno
skončenej generálnej kapitule v Ríme. Bratská
atmosféra pokračovala na slávnostnej svätej
omši a spoločnom obede. Ďalším bodom bola
prehliadka priestorov vydavateľstva Don Bo-
sco a oboznámenie sa s jeho činnosťou. Počas
neformálnych rozhovorov si spolubratia pre-
zreli aj oratórium na Miletičovej. Mnohí si ešte
spred päťdesiatych rokov minulého storočia
pamätali dom na Miletičovej. Všetko sa tu zme-
nilo: dom, okolie i prostredie Bratislavy. Ale,
vďaka Bohu, saleziáni tu stále sú a spolu s nimi
aj dnešná mládež. To všetko istotne aj vďaka
práci a obetám týchto vzácnych spolubratov.


DOMKA V NOVÝCH PRIESTOROCH


Ústredie Združenia saleziánskej mládeže DOMKA sa
začiatkom septembra presťahovalo zo saleziánskeho
domu na Mamateyovej do nových priestorov domu
na Miletičovej. Tento presun umožní rýchlejší a bez-
prostrednejší kontakt medzi Domkou a provinciálnym
vedením saleziánov. Po zariadení nových priestorov
sa 6. septembra uskutočnilo slávnostné posvätenie
nových kancelárií a oficiálne otvorenie činnosti na
tomto mieste. Domka združuje vyše 4 000 mladých ľu-
dí, ktorí chodia do saleziánskych oratórií a zastupuje
ich záujmy pred štátom. Prostredníctvom tejto orga-
nizácie sa získavajú aj rôzne finančné príspevky, kto-
ré umožňujú podstatne znížiť finančnú náročnosť apo-
štolských podujatí saleziánskych oratórií, takže na let-
ných saleziánskych táboroch, výletoch a podujatiach
sa môžu zúčastňovať aj deti, ktoré by si ináč účasť z fi-
nančných dôvodov nemohli dovoliť.


STRETNUTIE DON BOSCO YOUTH-NET V BRATISLAVE


V dňoch 27. – 29. septembra 2002 sa v Bratislave
na pozvanie DOMKY – Združenia saleziánskej
mládeže uskutočnilo stretnutie zástupcov sale-
ziánskych mládežníckych organizácií z ôsmich eu-
rópskych krajín (Belgicka, Británie, Holandska,
Nemecka, Rakúska, Slovenska, Slovinska a Špa-
nielska). Stretnutie bolo vyvrcholením viacročnej
snahy a menovite ročného projektu Don Bosco
Youth-Net. Cieľom projektu bolo založenie medzi-
národnej saleziánskej mládežníckej organizácie
s rovnakým názvom. Výsledkom stretnutia je pod-
pis stanov tejto organizácie. V stanovách sú vy-
týčené tri hlavné ciele združenia: spájať mladých
z celej Európy prostredníctvom rozličných aktivít,
podporovať a koordinovať medzinárodnú spolu-
prácu a reprezentovať na európskej úrovni hlas
saleziánskych mládežníckych organizácií.


NOVÁ INTERNETOVÁ STRÁNKA SALEZIÁNOV


Na internete je sprístupnená oficiálna stránka sloven-
ských saleziánov. Jej adresa je: www.sdb.sk. Stránka je
prehľadne graficky spracovaná a má ľahké ovládanie. Jej
rubriky poskytujú aktuálne informácie o činnosti a ak-
ciách saleziánov a prezentujú tiež misijné a mediálne akti-
vity saleziánov. V rubrike O nás sa predstavuje salezián-
ska spoločnosť a don Bosco. Rubrika Archív poskytuje
texty príhovorov, kázní a listov otca provinciála. Rýchlym
spôsobom sa tu uverejňujú aj vnútorné správy, ku ktorým
sa je možné dostať skôr, ako budú vytlačené. Stránka ob-
sahuje tiež privátnu zónu, ku ktorej je prístup možný len
pomocou hesla, a kde sú k dispozícii interné texty a infor-
mácie pre saleziánov a najbližších členov saleziánskej ro-
diny. Rubrika Fórum poskytuje priestor na prezentovanie
názorov a diskusiu záujemcov. Aktuálnosť stránky závisí
aj od toho, ako často budeme ochotní zasielať na ňu infor-
mácie o našej činnosti a podujatiach


D BDOMA A VO SVETE


4 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


■■ Bratislava ■■


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 5


BODKA ZA PRÁZDNINAMI


Posledná prázdninová akcia, ktorej korene vzniku siahajú
hlboko do rokov totality, sa 30. augusta po druhýkrát usku-
točnila aj na západnom Slovensku v dome saleziánskeho
formovania v bratislavskej Dúbravke. Myšlienka spoločne
zakončiť pekné dva mesiace prázdnin a vykročiť do nového
školského roka v priateľstve s Bohom podľa príkladu pat-
riarchu Jakuba, nabrala svoju konkrétnu podobu. Bola ňou
ponuka pre chlapcov celého západného Slovenska. Kľúčo-
vým slovom, okolo ktorého sa všetko točilo, bolo slovo
„zápasiť“. A veru, zápasilo sa. Zápasilo sa so sebou samým,
zápasilo sa s neodbytnými komármi, aj v rôznych súťažiach,
kde si bolo možné zmerať svoje sily. Duchovným nábojom
bol príhovor dona Slávka Švihru k chlapcom, chvíle ticha,
spytovania svedomia, ale i dobré sviatosti zmierenia. V tom
sa skrývalo veľké víťazstvo nad sebou samým. Vďaka patrí
všetkým, ktorí do príprav dali kúsok zo seba i svojho voľ-
ného času. Boh nám ponúka skutočne veľa milostí. Ne-
pusťme ho, kým nás nepožehná, a staneme sa tak ako Ja-
kub nositeľmi jeho požehnania.




NOVÝ ŠKOLSKÝ ROK V UČILIŠTI


Školský rok sa začal i v saleziánskom učilišti-SOU svä-
tého Jozefa Robotníka v Žiline. Slávnostnej svätej omši
predsedal direktor domu don Pavol Grach, koncelebro-
vali viacerí spolubratia kňazi i riaditeľ don Marián Bielik.
Zúčastnili sa jej spolubratia pôsobiaci na internáte, uči-
telia, majstri, zamestnanci a približne 200 študentov.
Hneď v prvé dni školy dostali chlapci zaujímavú možnosť
pomôcť svojim triednym finančným fondom. Zúčastňo-
vali sa zemiakových brigád v Lietavskej Závadke. Miest-
ny agronóm sa po skončení brigád veľmi pochvalne vy-
jadroval o pracovitosti študentov, a tak získali pozvánku
i na budúci rok. Zo zarobených peňazí sa čiastočne vy-
kryjú náklady na zimný lyžiarsky kurz alebo na stužkovú
slávnosť pre maturitný ročník. Od 16. septembra už ale
chlapci naplno zarezávajú v škole alebo v dielňach na
praxi, každý v odbore, ktorý si vybral na začiatku štúdia.


VĎAKA ZA TÝCH DVANÁSTICH


V nedeľu 18. augusta popoludní sa v Žiline stretlo okolo 40
spolubratov z iniciatívy nazývanej Pán volá. Prišli ďakovať a
prosiť. Ďakovať za našich dvanástich novicov, ktorí nastúpili
14. augusta do noviciátu v Poprade. I za tých troch z Ukrajiny
a Bieloruska, ktorí nastúpili spolu s nimi. Naozaj treba vrelo
ďakovať, že máme v nastávajúcom školskom roku o tretinu no-
vicov viac, než sme ich mali pred rokom. Teda nielen prosiť Pá-
na žatvy o nových robotníkov, ale mu aj ďakovať, keď ich poš-
le. Naša radosť a nádej do budúcnosti je mať rok čo rok no-
vých mladých bratov. Tohoročné stretnutie Pán volá sa zača-
lo v kaplnke v tridsaťminútovej tichej a precítenej adorácii.
Veľkým obohatením bolo rozprávanie o hrdinských zážitkoch
nášho nebohého spolubrata Jozefa Štámca z čias totality. Po
bratskej večeri sme pokračovali v diskusných krúžkoch o
našich skúsenostiach v hnutí Pán volá, a tiež o tom, ako po-
kračovať ďalej. Toto naše štvrté stretko navštívil i otec provin-
ciál a povzbudil nás pokračovať v začatom diele.


■■ Žilina ■■


DUCHOVNÉ CVIČENIA PRE MANŽELOV


V saleziánskom stredisku v Humennom, tak ako to od-
porúča Pastoračný a evanjelizačný plán Katolíckej cirkvi
na Slovensku 2001 – 2006 v bode 4.1.3.a: ...v každej far-
nosti vytvoriť podmienky (miestnosti, pomôcky) pre stre-
távanie rodín, je poskytovaný priestor pre stretávanie sa
rodín. A tieto rodiny, ktoré sa tu stretávajú, mali možnosť
zúčastniť sa duchovných cvičení v dňoch 1. – 4. augusta
2002 na saleziánskej chate v Jasenovciach. Tí, ktorým to
okolnosti dovoľovali, sa ich aj zúčastnili. Téma duchov-
ných cvičení bola od pátra Františka Siroviča SVD Duch
Svätý svetlo srdca, ktoré kazateľ, salezián Bartolomej
Juhás, doplnil o témy týkajúce sa manželstva a rodiny.
Táto pomoc zo strany saleziánov v Humennom, je odpo-
veďou na povzbudenie z apoštolského listu Svätého Ot-
ca Jána Pavla II. Novo millennio ineunte: Zvlášť starostli-
vo sa treba venovať pastorácii rodiny...


MLÁDEŽNÍCKE STREDISKO V HUMENNOM


Od svojho schválenia provinciálom SDB 14. 2. 2001 pomaly
dostáva svoju konkrétnu podobu. Zatiaľ sa mladí zapájajú do
práce pri saleziánskych prázdninových akciách aj v iných
mestách. Pracujú tam ako animátori, animátorky, pomocný
personál, napríklad na miništrantskom tábore, stanovom tá-
bore, prímestskom tábore. Na fotografii ich vidíme pri diva-
delnom predstavení počas prímestského tábora v Humen-
nom od 5. do 9. augusta 2002. Týmto evanjelizačným divad-
lom priblížili chlapcom a dievčatám situáciu, do ktorej sa do-
stáva Jonáš, nastupujúc na loď, ktorá ide opačným smerom.


■■ Humenné ■■


BODKA ZA PRÁZDNINAMI V LEVOČI


Tohto roku dňa 31. augusta naša Bodka za prázd-
ninami na levočskej hore dospela a zavŕšila osem-
násty rok svojho života. Na tohtoročnú, na výcho-
de už tradičnú akciu, prišlo okolo 220 chlapcov z
Michaloviec, Humenného, Bardejova, Prešova,
Rožňavy, Levoče, Popradu, Žiliny, Námestova a z
Banskej Bystrice. O tom, že Bodka mala osem-
násť, svedčilo aj to, že približne dve tretiny chlap-
cov boli stredoškoláci. Chlapci pod vedením sale-
ziánov zo svojich stredísk si veľmi dobre pripravili
rôzne scénky, ktorými sa predstavili. Scénky prelí-
nali rôzne súťaže, v ktorých si chlapci odskúšali
svoju obratnosť. Po takomto radostnom začiatku
nasledovalo spytovanie svedomia a sviatosti
zmierenia. Poobede sa chlapci rozdelili do piatich
pracovných skupín, v ktorých mali možnosť za-
myslieť sa a podeliť sa o svoje zážitky z duchov-
ných zápasov. Vrcholným bodom bola slávnostná
svätá omša. Celé podujatie veľmi svedomito pri-
pravili noví popradskí novici, ktorých nám tohto
roku Pán požehnal.


■■ Levoča ■■


STRETNUTIE SLOVENSKÝCH SALEZIÁNOV


Raz v roku sa v našej provincii organizuje
Deň provincie, ktorý sa už tradične koná
v saleziánskom dome v Žiline. Je to brat-
ské stretnutie všetkých saleziánov, ktoré
pomáha vzájomnému zblíženiu, spozna-
niu i upevneniu bratských vzťahov. Aj toh-
to roku sa v Žiline v pondelok 19. augusta
stretlo asi 190 spolubratov, aby spolu
v bratskej atmosfére a dôvere prežili ten-
to pekný deň. Program sa začal o 9.00 pri-
vítaním a úvodným príhovorom, ktorý
predniesol otec provinciál. Témou prího-
voru i celého stretnutia bola myšlienka
Komunita rastie z osobnej zodpovednos-
ti. Po príhovore nasledovali diskusie a vý-
mena názorov na predloženú tému.
O 12.00 sa všetci účastníci zhromaždili
v kostole na spoločnej svätej omši, po
ktorej nasledoval obed a poobedňajšie
rozhovory. O 15.00 pokračoval program
v zasadacej miestnosti, kde predniesli svoje príspevky niektorí provinciálni radcovia a jednotliví bratia, ktorí sa chceli zhro-
maždeným spolubratom prihovoriť. Stretnutie bolo ukončené o 17.00 slávnostným požehnaním.


D BDOMA A VO SVETE


6 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 7




Medzi prvé starosti patrila rekon-
štrukcia izieb na bývanie, vybudova-
nie kuchyne, lebo pôvodná kuchyňa
v suteréne bola zaliata vodou, vodo-
vodné potrubia i elektrické vedenie
bolo poškodené. Čoskoro sa našli ľu-
dia, ktorí nám boli ochotní pomáhať.
Prichádzali sem aj mladí spolubratia,
ktorí obkopali časť budovy zo sever-
nej strany, aby sa mohla spraviť izo-
lácia. V suteréne sme urobili prestav-
bu so zabudovaním krytalového kú-
renia, čím sme získali 3 miestnosti
pre oratórium. V práci s mládežou
nám od začiatku chodili pomáhať bo-
hoslovci z Miletičovej.


Za najdôležitejšiu vec sme po-
važovali vyučovanie náboženstva na
všetkých školách, najmä základ-
ných. Keďže bol veľký nedostatok
katechétov, rozhodli sme sa pripraviť
intenzívny kurz prípravy katechétov.
Spolu s arcibiskupským úradom
sme dohodli, že kurz sa uskutoční
na bratislavskej teologickej fakulte,
bude ho viesť salezián don Ivan Gróf
a prednášateľmi budú vo väčšine sa-
leziáni. Na kurz sa prihlásil veľký po-
čet ľudí z Bratislavy i z iných miest.
Prijatých bolo 200. Poslucháči sa
stretali dva razy do týždňa vo večer-
ných hodinách a raz celý deň v kaž-
dú sobotu počas štyroch mesiacov.
Na konci kurzu v auguste boli pí-
somné a ústne skúšky. Úspešní ab-
solventi dostali od otca arcibiskupa
dokument, platný aj pred štátnou
správou, že môžu vyučovať nábožen-
stvo na verejných školách. Z toho pre


Petržalku ostalo 56 katechétov.
Po viacerých stretnutiach a roko-


vaniach na úrade petržalského sta-
rostu sme postupne upustili od myš-
lienky stavať nový kostol na zelenej
lúke a ukazovala sa skôr možnosť
získať na tento cieľ niektorú z rozo-
stavaných a nedokončených budov.
Najvhodnejším objektom sa stalo ro-
zostavané stredisko pre šport a kul-
túru na Mamateyovej ulici, kde boli
aj plochy pre ihriská. Všetci sa zhod-
li na tom, že je to vyhovujúce miesto.
A tak sa rozkrútil kolotoč zložitého
vybavovania potrebných dokladov
na získanie Mamateyovej a výstavbu
strediska mládeže. Saleziánska prí-
tomnosť v Petržalke sa postupne za-
čala rozširovať o toto nové dielo.


Najväčšie množstvo síl si vyžado-
vala farská pastorácia, lebo zo začiat-


ku bola celá Petržalka jedna farnosť,
ktorá bola v našej správe. Napríklad
23. júna 1991 pristúpilo po celoroč-
nej príprave 1 100 detí k prvému svä-
tému prijímaniu na petržalskom šta-
dióne. Bolo to veľkolepé a malo to
mimoriadnu ozvenu vo verejnom ži-
vote, ale pritom sme sa väčšinou
zhodli na tom, že tam chýbalo
ovzdušie kostola, ktoré je pre takú
významnú udalosť v živote mladého
kresťana veľmi dôležité.


Organizovali sme, samozrejme, aj
stretania mladých v skupinkách, let-
né tábory, výlety, akadémie a diva-
delné predstavenia. Komunita spolu-
bratov sa menila, prichádzali noví
mladí bratia vo fáze formovania
a tiež kňazi. Uvedomili sme si, že náš
kostol na Daliborovom námestí ani
zďaleka nemôže zodpovedať potre-


8 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


Zdôvodnili to najmä tým, že
v Petržalke, ktorá má 130.000 oby-
vateľov, z toho vyše 50 % mladých
ľudí do 20 rokov, je len jeden kostol.
Saleziáni majú dostatok ľudí, ktorí
by mohli zabezpečiť dobrú pastorá-
ciu, najmä mladých, a postarať sa aj
o urýchlené vybudovanie prepotreb-
ného kostola. V liste vyjadrili aj ná-
vrh na vedenie farnosti saleziánom
otcom Miroslavom Kyselom, ktorý je
aj stavebným inžinierom.


Keď sa to dozvedel provinciál slo-
venských saleziánov, don Jozef Kai-
ser, považoval to za veľmi vhodné
a hneď telefonicky dohodol s otcom
arcibiskupom prevzatie fary s tým,
že tam môže nastúpiť don Kysela,
hoci bol súčasne provinciálnym vi-
károm. Dňa 25. januára 1990 pre-
vzal don Kysela faru od diecézneho
kňaza dp. Andreja Andódyho, ktorý
tu pôsobil vyše 30 rokov.


Skutočný príchod saleziánov na
faru v Petržalke sa uskutočnil v pred-
večer sviatku svätého Jána Bosca 30.
januára 1990. V ten deň o 18.00 hod.
bola v kostole koncelebrovaná svätá
omša, ktorej predsedal don Kysela
ako nový správca farnosti a direktor
komunity. S ním koncelebrovali spo-
lubratia, ktorí boli hneď určení do
komunity, a to don Jozef Postényi,
don Jozef Tóth ml. a don Jaroslav
Hoffer. Spolubratia začali pracovať
s nadšením, hoci nemali skúsenosti
vo farskej pastorácii.


Popri bežných pastoračných čin-
nostiach bolo treba riešiť tri nalieha-
vé úlohy:
1. úprava budovy pre komunitu
s miestnosťami na stretanie sa s mlá-
dežou,
2. príprava katechetického kurzu na
zabezpečenie vyučovania nábožen-
stva na základných školách (23 zá-
kladných škôl, 25.000 žiakov),
3. získať spolupracujúcich pri orga-
nizovaní výstavby kostola.


V PRIEBEHU JANUÁRA 1990 NIEKTORÉ MLADÉ RODINY
V PETRŽALKE NAPÍSALI OTCOVI ARCIBISKUPOVI JÁNOVI


SOKOLOVI LIST, V KTOROM HO ŽIADALI, ABY ZVERIL
PETRŽALSKÚ FARNOSŤ SALEZIÁNOM.


■ Interiér kostola


■ Začiatok školského roka na Základnej škole svätej rodiny, September 2001


D BNAŠE DIELA


9


Petržalka –


Daliborovo námestie


■ Počas svätej omše s otcom biskupom
Dominikom Tóthom


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2




11


D BMISIE


10


Časopis Don Bosco
dnes zasielame


bezplatne každému, kto
oň požiada. Už od roku


1877 je to dar dona Bosca
tým, ktorí so sympatiou


sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


bám veriacich v Petržalke a že kým
bude vybudovaný ďalší kostol, je
nutné zabezpečiť aj iné miesta, kde
by mohli veriaci prichádzať na sväté
omše. Preto sme vybavili a zabez-
pečovali v kultúrnom dome na Lú-
kach sväté omše v nedele a sviatky.
V rámci farnosti vznikla aj diecézna
cirkevná Základná škola svätej rodi-
ny na Gercenovej ulici, ktorú 1. feb-
ruára 1993 požehnal otec arcibiskup
Ján Sokol. Postupne sa rozrástla aj
na štvor- a osemročné gymnázium.
V tejto škole ako zástupcovia zriaďo-
vateľa máme duchovnú správu a je
pod patronátom našej farnosti.


Dňa 12. júla 1996 sa uskutočnila
na Mamateyovej kolaudácia stavby.
Otvorením oratória a mládežníckeho
strediska na Mamateyovej ulici sa
pastorácia mládeže sústredila v pr-
vom rade do týchto priestorov. Čin-
nosť spolubratov na Daliborovom
námestí zostala zameraná hlavne na
pastoráciu farnosti so všetkými prv-
kami ako krsty, sobáše, spovedanie
a zaopatrovanie chorých, pohreby.
Keďže máme vo farnosti veľa základ-
ných i stredných škôl, venujeme po-
zornosť aj vyučovaniu náboženstva
a osobitnú starostlivosť venujeme
príprave detí na prijatie sviatostí. Prí-
pravu birmovancov robíme v sku-
pinkách, mimo vyučovania nábožen-
stva. V tejto príprave nám výrazne
pomáhajú bratia saleziáni z Mama-
teyovej ulice a sestry FMA.


Zo začiatku nášho pôsobenia


v Petržalke sme ju pastoračne spra-
vovali ako jednu farnosť. V posled-
ných rokoch sa situácia zmenila,
vznikli dve nové farnosti spravované
diecéznymi kňazmi, ktoré postupne
preberajú pastoráciu na svojom úze-
mí. V jednej je už postavený nový
kostol a v druhej sa ešte teraz stavia.
Týmto sa celá pastorácia, ktorú sme
začínali v núdzových podmienkach,
keď sme sväté omše slúžili v kultúr-
nych domoch, po viac ako desiatich
rokoch začína dostávať do normál-
nych koľají.


Keďže sme saleziáni, je jasné, že
naša činnosť nemôže byť bez osobit-
nej starostlivosti o chlapcov i o mlá-
dež. V pivnici pod farou, vo veľmi
stiesnených priestoroch funguje mi-
nioratórium pre chlapcov, ktorí sa tu
stretávajú pod vedením dona Jozefa
Ragulu a animátorov. Tak isto máme
aj mini mládežnícke stredisko. Vo
vedení mladých, ale aj detí spolupra-
cujeme so sestrami FMA, ktoré majú
svoje domy v našej farnosti.


V rámci oratória tiež funguje det-
ský a mládežnícky spevokol, ktoré
účinkujú počas detských, respektíve
mládežníckych svätých omší.


Počas školského roka bežia pod
vedením animátorov pravidelné týž-
denné stretnutia s chlapcami i s mla-
dými. Cez letné prázdniny organizu-
jeme pre deti týždenné tábory v prí-
rode, ale aj denné tábory v priesto-
roch cirkevnej školy. Pre mládež
organizujeme duchovné cvičenia
a duchovné obnovy a rôzne iné po-
dujatia.


Potreby mladých i dospelých sú
tu veľké vzhľadom na veľký počet
obyvateľov, ale aj zložité podmienky
v mnohých rodinách, rozvrátené ma-
nželstva, násilie, drogy a pod. Pritom
však by som chcel zdôrazniť, že aj tu
ako všade inde žijú aj veľmi dobrí ľu-
dia, hlboko veriaci a nemyslím si, že
je to tu horšie ako kdekoľvek inde.


Našou snahou je prispieť aspoň
malou pomocou všetkým, ku kto-
rým sa dostaneme a ktorí sú ochotní
našu pomoc prijať. V tomto duchu
by sme aj ďalej chceli pokračovať vo
svojej apoštolskej práci pre dobro
duší aj v Petržalke!


Miroslav Kysela SDB
a František Kohút SDB


Foto: archív SDB Daliborovo nám.


Kde slnko
vychádza


Drahí priatelia!
Každý deň vychádza slnko. A keď je


jasná obloha, tak zasvieti do vašich
okien, čo sú orientované na východ. Vy,
čo žijete na západnom Slovensku si mož-
no spomeniete na svojich rodičov či zná-
mych, čo žijú na východnom Slovensku.
Tí, čo vedia, že asi 300 km na východ od
Michaloviec, v Ľvove na Ukrajine, žijú
a pracujú dvaja slovenskí saleziáni, si iste
spomenú aj na nich. Jeden z nich don Jo-
zef Bago tam pracuje rok v začínajúcom
saleziánskom oratóriu. Don Štefan Urban
je tam už tri roky a teraz spolupracuje pri
rozbiehaní činnosti Molodižnoho Eku-
meničnoho Centrumu Don Bosco, kde si
mladí Ukrajinci budú zdokonaľovať svo-
ju zručnosť pri práci s počítačmi, pri šití
oblekov a šiat a pri stolárskej výrobe. Pre-
tože to je kraj, kde žijú kresťania východ-


ného obradu, Ukra-
jinci – gréckokatolí-
ci i pravoslávni,
slúžime služby Bo-
žie i spovedáme
v byzantskom ríte
a po ukrajinsky. Ná-
vštevnosť v kosto-
loch je počas nedieľ
pomerne dobrá. Ale
vyučovanie nábo-
ženstva je dovolené


len v cirkevných priestoroch.
Deti a mládež sú rovnako pekní ako


u nás na Slovensku a radi športujú. Aj
skupinka chlapcov na priloženej fotogra-
fii, to sú chlapci – futbalisti zo salezián-
skeho oratória.


Novostavba na druhej fotografii je už
spomenuté Mládežnícke ekumenické
centrum Don Bosco. Mládežnícke preto,
že je určené pre mládež. Ekumenické pre-
to, že je otvorené nielen pre katolíkov, ale
i pre pravoslávnych či protestantov i ďal-
ších kresťanov. Vzdelávacie kurzy oficiál-
ne začali 16. septembra 2002 a budú tr-
vať počas celého školského roka.


Okrem saleziánov žijú a pracujú
v Ľvove aj dve slovenské sestry salezián-
ky. Sestra Mária Reváková, ktorá je tu
rok, a sestra Mária Reháková, ktorá je tu
už 10 rokov.


Keď sa teda ráno pozriete na
vychádzajúce slnko, spomeňte
si vo svojich modlitbách na nás,
čo žijeme a pracujeme pre mlá-
dež na Ukrajine. A my budeme
pamätať na vás večer, keď si po-
vieme: Tam kdesi, kde slnko za-
padá, žijú naši rodičia, príbuzní
a priatelia.


Štefan Urban SDB,
Ľvov Ukrajina


Foto: autor


■ Silencium počas duchovných cvičení


■ Brigáda na fare, 2001


D BNAŠA RODINA


■ Naši chlapci na biblickej olympiáde na Mamateyovej


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2




S návrhom, aby sestry mohli pô-
sobiť v Rožňave, prišiel don Jozef Sli-
voň. Všetko už mal premyslené a my
sme mali práve vizitáciu z Ríma, ses-
tru Annu-Máriu Deumer, členku ge-
nerálnej rady. Tá si prišla obzrieť si-
tuáciu, porozprávala sa s otcom bis-
kupom a nášmu príchodu už nič ne-
stálo v ceste.


Prvé sestry sa sťahovali do kano-
nického domu na Námestí baníkov
17. 8. 1991. Prvú komunitu tvorili tri
sestry pod vedením sr. Márie Svore-
ňovej. Pustili sa do apoštolátu so sa-
leziánskym optimizmom a horlivo-
sťou da mihi animas. Začali katechi-
zovať na slovenských, ale aj na
maďarskej škole. Okrem toho robili
v spolupráci so saleziánmi veľa voľ-
nočasových aktivít pre deti,
mladých, ale aj pre celú
rozrastajúcu sa sale-
ziánsku rodinu. Die-
lo sa rozvíjalo do stá-
le širších rozmerov,
najmä hudbou, vy-
tvorením detského
a mládežníckeho
zboru, kapely. Tieto
obohacovali liturgic-
ké slávnosti a šírili
radosť z toho, že Pán
dáva vzrast tomu, čo
sa zasieva.


Veľmi vydarenou akci-
ou bol muzikál Sám a strate-
ný, ktorým sme sa predstavili v rôz-


nych strediskách FMA a SDB. Scenár
aj hudbu si mladí vytvorili sami pod
vedením sr. Moni-
ky Skalovej.


Súčasnú ko-
munitu tvoria ses-
try Daniela Kap-
ková, Jana Haluš-
čáková, Matilda
Pitáková, Marian-
na Saloňová a Eva
P u l l m a n n o v á .
Spoločne sa snaží-
me pokračovať
v apoštoláte naj-
mä medzi deťmi
a mladými v ka-
techéze. Učíme na
všetkých základ-


ných a stredných školách, a keďže
nám je to málo, pomáhame s ka-
techézou aj na okolitých dedinách.
Pripravujeme mladých a deti
k sviatostiam. Máme 5 skupiniek de-
tí na prípravu k 1. sv. prijímaniu a tri
skupiny dievčat k sviatosti birmova-
nia. Funguje nám viac stretiek mlad-
ších dievčat a miešané stretko, kde si
prehlbujú vedomosti o viere a pri-
pravujú sa tiež na prijatie sviatostí.
Dvakrát do týždňa máme oratko,
kde majú deti možnosť naučiť sa pl-
no zaujímavých vecí v krúžkoch.


V tomto roku nám končí v škole ani-
mácie 12 animátorov, na ktorých sa


dá naozaj spoľahnúť, sú našimi
predĺženými rukami a dá sa


s nimi urobiť skoro všetko.
Máme aj spoločenstvo
mamičiek, ktoré už majú
za sebou 1. duchovné
cvičenia a ktoré sa s veľ-
kou radosťou zúčastňu-
jú na našom apoštoláte.
Najmä v oratku a pri du-
chovných cvičeniach
s mladými sú výborný-
mi kuchárkami.


Sme vďačné Pánovi za
každého človeka, ktorý je


ochotný pomáhať v evanje-
lizácii tohto mesta. Vieme však,


že ľudské namáhanie je slabé bez Bo-
žieho požehnania. Po ľudových misi-
ách vo februári 2001, ktoré tu robili
otcovia redemptoristi, sme si pove-
dali, že raz v týždni, ešte okrem
našich osobných a komunitárnych
modlitieb sa budeme stretať na pol-
hodinovej adorácii pred Eucharisti-
ou, a budeme spolu s mladými vy-
prosovať potrebné milosti za obráte-
nie tohto mesta, kde pracovať nie je
vôbec jednoduché, ale krásne.


Eva Pullmannová FMA
Foto: FMA Rožňava


D BNAŠA RODINA


Vybrali sme sa v novembri s mo-
jím manželom ku Viedni na vianoč-
né nákupy. Keďže sme mali v aute
miesto, pozvali sme aj našu dcéru
s deťmi. Samozrejme, našu ponuku
s radosťou prijali. Deti rady vidia
niečo nové, majú rady zmenu pro-
stredia a výlety.


Vnúčik mal vtedy sedem rokov,
vnučka štyri roky. Bola už neskorá,
pomerne chladná jeseň, ale veď v au-
te bolo teplúčko a všetci sme boli pl-
ní nových dojmov.


Až odrazu... Naše auto začalo
štrajkovať, urobilo pár poskokov
a ostalo stáť. Môj manžel je fyzik,
technicky veľmi zručný, takmer všet-
ko si vie opraviť sám. No tento raz sa
pokúšal márne uviesť motor do cho-
du – porucha bola príliš vážna.


Viete si predstaviť, ako sme sa za-
čali cítiť? Boli sme v cudzine, ostali
sme stáť doslova v poli, široko-ďale-
ko nebolo žiadne obydlie. V aute za-


čínala byť zima, zásoby jedla
sa minuli a ostatné autá ne-
všímavo frčali okolo.


Vtedy som sa začala mod-
liť: Bože, prosím ťa, pomôž
nám v tejto situácii. Vieš, mi-
lý Pane, nejde tu ani tak
o nás, dospelých, prosím ťa
o pomoc kvôli tým mojim
vnúčatkám, nechcela by
som, aby trpeli a mali strach.


Ledva som stačila v duchu vyslo-
viť túto modlitbu k Bohu, zrazu pri
nás zastalo auto. Značku malo vie-
denskú, ale vystúpila z neho mladá
slovenská dievčina (chodila študovať
z Bratislavy do Viedne) a s účasťou
sa spýtala, ako by nám mohla po-
môcť.


A veru nám aj pomohla. Odtiahla
naše auto až pred náš dom do Brati-
slavy. A veru nebolo to ľahké – pár-
krát sa pretrhlo vlečné lano. Chúďa
dievča bolo celé uzimené, nuž som


ju pozvala na tanier teplej polievky.
Medzitým som sa jej spýtala, pre-


čo vlastne zastala a bola ochotná po-
môcť nám. Povedala, že aj ona ne-
dávno zažila situáciu, keď potrebo-
vala pomoc, a dobre jej padlo, že jej
jeden človek pomohol.


Veru, bol by ten náš život krajší,
keby ľudia mali voči sebe viac lásky
a pochopenia. Ako keď kamienok
hodíte na hladinu jazera a šíria sa
okolo neho kruhy, tak by sa mali ší-
riť aj naše skutky dobra.


Nina Gašparíková
Foto: archív redakcie


13


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


SALEZIÁNSKE DIELO V ROŽŇAVE ZAČALI NAŠI BRATIA SDB EŠTE POČAS TOTALITY, S JEJ PÁDOM
SI UVEDOMILI, ŽE JE TU DOSŤ PRÁCE AJ PRE ĎALŠIU ZLOŽKU SALEZIÁNSKEJ RODINY. A VŠETKO,
ČO SA MALO STAŤ, POTOM PRIŠLO VEĽMI RÝCHLO.


NAJKRAJŠIE PRÍBEHY PÍŠE SÁM ŽIVOT. ZVLÁŠŤ, KEĎ SÚ
TO PRÍBEHY O ÚČINNOSTI MODLITBY
A STAROSTLIVOSTI NÁŠHO NEBESKÉHO OTCA V KAŽDEJ
CHVÍLI NÁŠHO ŽIVOTA. TU JE JEDEN Z TAKÝCH
„OBYČAJNÝCH“ PRÍBEHOV.


Kruhy dobra


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


FMA v Rožňave


12 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2




14


Vlastne len čo nastali dlhé zimné
večery, začali sa v tom-ktorom dome
schádzať ženy a dievky s kolovratom,
praslicami a kúdeľou na priadky.
Muži zas plietli koše, opálky a slame-
nice. Šikovnejší strúhali z dreva lyžič-
ky, varešky, soľničky alebo viazali bre-
zové metly. Detváky medzitým sedeli
na vyvýšenej teplej peci a so zataje-
ným dychom počúvali rozprávanie
pod pecou sediacich dedov o vodná-
rovi, svetlonosoch, strašidlách, bosor-


kách, čo na metlách lietali na rákoš, aj
o Luciinom stolčeku. Starí to rozprá-
vali tak, ako to sami boli kedysi poču-
li od svojich dedov. Rozprávali to, ho-
ci tomu nik vlastne ani neveril. No
patrilo to už akosi k predvianočnej
nálade.


Skutočná predvianočná nálada sa
rozhostila v obci, keď starší školáci
začali roznášať v čistých obrúskoch
na tanieri oblátky, ktorých výrobu
mal na starosti pán rechtor alebo or-


ganista, za čo sa im občania odmieňa-
li naturáliami, bohatší aj peniazmi.


No už pred roznášaním oblátok
ožívali starodávne ľudové zvyky. Na-
príklad na Barboru (4. decembra)
chodili po domoch preoblečené 12 –
16-ročné dievčence s maskami na tvá-
ri a s košíkom v ruke. Robili akúsi
kontrolu čistoty. Ak v niektorej chalu-
pe uvideli neporiadok, nečistotu, na-
príklad pavučiny v kútoch alebo ne-
zametené miesto, hneď na to pouká-


zali mnohovravnými pohybmi svojej
nemohry (nehovorili, aby ich nepo-
znali po hlase). A ak tiež zistili, že
hrnce nie sú riadne umyté alebo riad-
ne uložené, dali sa hroziť gazdinej.
Pred odchodom ich domáci obyčajne
obdarovali sušenými slivkami, jabĺč-
kami alebo orechmi, ktoré si ukladali
do košíka. Tu a tam aj grajciarom, ne-
skoršie šestákom.


Na Mikuláša zas 16 – 22-roční mlá-
denci chodili preoblečení za biskupa
s papierovou mitrou na hlave s fúzami
a bradou z kúdele, s biskupskou pali-
cou a na reťazi držiac čerta, ktorý mal
na tvári masku s vyplazeným jazy-
kom. Mikuláš sa všade spýtal deti, či
boli dobré a či budú poslúchať. Po
kladnej odpovedi sa spýtal, či sa vedia
modliť a po prisvedčení na otázku sa
obyčajne aj presvedčil. Napokon dieťa
pochválil a dal mu menší darček.
A čert sa pajedil, že nemôže zobrať
dieťa do svojho mecha, lebo je dobré.


V predvečer Lucie (12. decembra)
chodili po domoch dievky – Lucie. So
zvončekom prichádzali, oblečené do
bieleho a na tvári s maskou, ktorá
zväčša pozostávala z bieleho plátna
s vystrihnutými otvormi pre oči. Ako
Lucie chodievali obyčajne dievky, za
ktorými sa už obzerali mládenci. Cho-
dili po domoch, pričom hlavným
cieľom im bol dom „ich“ mládenca,
aby videli, ako tam vyzerá domácnosť.


Aj Lucie robili kontrolu čistoty
a poriadku a snažili sa nájsť pavučiny
aj tam, kde neboli. Neraz schytili aj
metlu a začali zametať, pričom svojou
pantomímou naznačovali, že viac tre-
ba bedliť nad čistotou. Gazdiná ich
napokon obdarovala sušeným ovo-
cím, hruškami, orechmi a podobne,
čo vtedy nahrádzalo dnešné zákusky


a cukríky.
Týždeň pred Vianocami začali


chodiť betlehemci s betlehemom.
Predvádzali výjavy zo života pastie-
rov, recitovali vinše a spievali piesne
o narodení Pána. Zvyky vianočného
obdobia sa zrodili inšpirované betle-
hemskou udalosťou, ktorú opisuje
Sväté písmo. Je len prirodzené, že ra-
dostnú udalosť narodenia Pána náš
ľud nemohol oslavovať vo svojich zvy-
koch bez piesní, bez spevov. Všetky
vianočné ľudové obyčaje sú nimi pre-
pletené a spestrené. Sú to jednoduché
piesne jednoduchých ľudí, ktorí
v nich o to úprimnejšie vyjadrovali
svoje city. Niekde ich trocha upravil
rechtor, niekde ostali nevybrúsené,
tak ako ich vytvorila ľudová umelecká
tvorivosť našich pradedov.


Také sú vianočné koledy, ktoré
chodili spievať tí, čo mali nevýrobné
zamestnanie, t. j. rechtor, hrobár


a hlásnik i pastier. Na Štedrý deň cho-
dili z domu do domu „vyberať“ ko-
láče, zvané mrváne, osúchy hruškové,
lekvárové, syrové alebo kapustové.
Večer potom chodili pod obloky spie-
vať najmä chudobnejší, niekedy aj su-
sedia susedom. Piesne boli poväčšine
náboženského rázu, no nechýbali ani
figliarske, ktoré si speváci tvorili
obyčajne sami, aby nemuseli stále
opakovať staré piesne.


Hľa, jedna z nich:


Ležal bača na salaši


Ležal bača na salaši,
prišli k nemu tré juhási:
Vstávaj hore, bača náš,
narodil sa Kristus Pán.
Aj my prišli sme ku tebe,
volal na nás anjel z nebe,
že sa Kristus narodil,
všetok svet vyslobodil.


Čo koledníci v piesňach spievali,
to obvykle aj robili. Napríklad aj ráno
na Božie narodenie na pastierskej
omši, keď sa zaspievalo Glória, všetci
prítomní pastieri začali na prstoch
hvízdať na znak toho, že sa narodil
najväčší Pastier. Dnes tento zvyk už
zanikol, ale napríklad aj v Selci pri
Trenčíne ešte začiatkom minulého
storočia bola pri polnočnej svätej
omši taká miestna obyčaj, že keď
kňaz pristupoval k oltáru, všetci
v kostole začali napodobňovať hlas
kukučky.


Veľa, veľa je starodávnych piesní
ľudu viažucich sa k Vianociam a tiež
vyplňujúcich vianočné ľudové zvyky.
Sú jednoduché, ale naše. Neprišli od-
nikiaľ, ale vytryskli zo srdca nášho ľu-
du, ako jeden z prejavov jeho umelec-
kého cítenia. Zrkadlí sa v nich čistá,
prostá duša slovenského človeka, kto-
rý si aj uprostred niekdajšieho ťaž-
kého životného údelu vedel nájsť
chvíle čistej radosti. A ako v piesňach
vyspieval svoje žiale aj radosť nad na-
rodením betlehemského dieťaťa vedel
vyjadriť svojím spevom, ktorý však,
žiaľ, pomaly zaniká, ako zanikajú aj
starobylé ľudové obyčaje.


Než by však zanikli nadobro, nech
aj týchto pár skromných riadkov po-
slúži na ich čiastočné pripomenutie
a oživenie.


Pavol Stopka
Foto: archív redakcie


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


ŽIVOT NA DEDINE V MINULOSTI BOL ŤAŽKÝ. VŠADE, I V
DRIETOMSKEJ DOLINE. ALE I TU, AKO AJ INDE, SKRÁŠĽOVAL
SI ĽUD SVOJ NEĽAHKÝ ŽIVOT ASPOŇ DROBNÝMI RADOSŤAMI.
A TÝCH BOLO VARI NAJVIAC OKOLO TRADIČNÝCH SVIATKOV,
OKOLO VIANOC.


15D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Vianočné
zvyky
našich dedov z Drietomyi i




– Pani, predsa by ste si mali ísť na
chvíľu odpočinúť!
Ale Betty ju nepočula. Držala sa
kŕčovito pultu a chvela sa od stra-
chu. Ponad hlavy stále sa mrviaceho
zástupu ľudí zbadala ustarostenú
tvár majiteľa peňaženky a vedľa ne-
ho uniformu policajta. To ju tak pre-
strašilo, že všetci ľudia v tejto veľkej
hale sa jej naraz zdali ako vzdialené,
čierne bodky, ktoré začali pred ňou
tancovať.
– Pani, neodchádzajte odo mňa, –
prosila Betty, – zostaňte tu. Staršia
pani nič nepovedala. Pozerala na po-
licajta, ktorý položil ruku na Bettino
plece.
– Tomuto pánovi ukradli pred
chvíľou peňaženku, – povedal uni-
formovaný.
Betty vyjachtala niekoľko slov, ktoré
sa jej samej videli cudzie. Majiteľ
peňaženky akoby bol súcitil s diev-
čaťom.
– Netvrdím, že ste vzali moju
peňaženku, ale stáli ste hneď za
mnou, keď sa to stalo.
Betty sa zdalo, že sa prepadáva do
zeme. Pozerala bezmyšlienkovito
pred seba, keď policajt otváral jej
tašku. Pozerala tak stále ešte aj vte-
dy, keď ju zavrel a odložil na pult.
– Táto pani ju nemá, – povedal poli-


cajt majiteľovi peňaženky.
Videla, že obidvaja muži odchádza-
jú, ale túto skutočnosť akosi neregis-
trovalo jej strachom vzrušené vedo-
mie.
– Pravdaže, ja som vybrala peňažen-
ku z tašky, – prihovorila sa jej staršia
pani, vedúc Betty k východu. – Poli-
cajt si isto zapísal meno a adresu
okradnutého pána. Postarám sa, aby
dostal svoju peňaženku späť. Vy ste
hladná, však?
– Áno, veľmi.
– Museli ste aj svoj kabát predať,
všakže? Ste bez práce a bez peňazí?
– Áno.
– Hneď som na to myslela.
– Prečo... prečo ste to, pani, pre mňa
spravili?
– Lebo poznám také prípady. To bo-
lo prvý raz, čo ste kradli, však?
– Áno.
– A nikdy sa to už nebude opakovať?
– Och, nie! Nikdy viac!
– Vidíš, dieťa, preto som to urobila.
Teraz si pôjdeme niečo zajesť.
– Kto... kto ste, pani?
Malá, staršia pani sa usmiala:
– Mám na starosti bezpečnosť v tom-
to obchodnom stredisku, – poveda-
la.


Anna Drawe
Foto: Jozef Kupka


Betty Warnerová bola dobrá duša,
ale bola hladná, a peňaženka, ktorá
trčala z vrecka muža, kráčajúceho
pred ňou vo veľkom obchodnom do-
me, budila v nej pokušenie. Ešte stá-
le cítila chlad, ktorý ju trápil počas
celého sychravého dňa. Mala na sebe
iba šaty, kabát nemala. Od rána bez-
výsledne obišla niekoľko zamestná-
vateľov, hľadajúc prácu, ale nikde ju
neprijali.
Neprišla do tohto veľkého obchod-


ného domu nakupovať. Chcela sa
iba trochu zohriať, lebo bola preziab-
nutá až do špiku kostí. Príjemné tep-
lo a množstvo nakupujúcich ľudí na-
okolo jej aspoň na chvíľu dali zabud-
núť na chlad a samotu, ktorú preží-
vala vonku.
Snažila sa nepozerať na peňaženku,
ktorá trčala tak vyzývavo z vrecka to-
ho pána. Vôbec sa o ňu nestaral. Na
tom pánovi bolo hneď vidieť, že
môže spokojne stratiť svoju peňažen-


ku a ani mu to veľmi nebude chýbať.
Lebo to, čo bola hodna už len sama
peňaženka, by Betty stačilo na živo-
bytie po nejaký čas.
Šla krok za krokom za peňaženkou,
pozerajúc na ľudí dookola: sympatic-
ká drobná staršia pani v čiernych ša-
tách, dve mladé dievčiny, chichotavé
a zaujaté živým rozhovorom. Keby
nebola nadišla tá chvíľka, keď staršia
pani začala hľadať vreckovku a keby
sa tie dve dievčatá neboli stratili z jej
zorného poľa, Betty by nebola túto
peňaženku potiahla. Ale v tej chvíli
už necítila strach a nijakú zábranu.
Jediný obratný pohyb a peňaženka
zmizla v jej taške.
Ten strašný moment už pominul
a bola znovu milou mladou ženou,
ktorá sa azda v celom svojom živote
nedopustila skutočne ničoho zlého.
Zastavila a robila sa, že si prezerá to-
var. K tomu istému pultu sa blížila aj
tá malá čierna pani. Šla úmyselne za
Betty.
– Pani, vyzeráte akási utrápená, –
povedala neznáma v čiernom. – Pre-
čo si nezájdete do kaviarne a neod-
počiniete si na chvíľu?
– Ja... bohužiaľ, nemôžem... Nemám
čas a musím už ísť, – povedala Bet-
ty ťažko. Už dávno nič nejedla
a v rozhorúčenom povetrí obchodu
prišla na ňu slabosť. Zachvela sa
a taška jej padla na dlážku. Malá,
staršia pani sa po ňu zohla a poda-
la ju Betty:


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 17


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


V ľadovom plášti driemu lesy,
slnko osieva rána hmlisté,
my do svedomia hľadíme si,
rátajúc mince lásky čistej.


Na spory, hádky zabúdame
ako na lístie stromy holé,
svetom sa nesú piesne známe,
dar všetkým ľuďom dobrej vôle.


Od dverí k dverám neha mieri,
doba Vianoc je doba taká.
Rad dobrôt v izbe na tanieri
na prvých koledníkov čaká.


Vianoce nie sú iba dary,
ktoré pod stromček sme si dali.
Je to aj teplý pokoj v tvári
polnočná a tiež Ježiš malý.


Ferko Šelinger
Foto: Jozef Kupka


ČAS VIANOC


Peňaženka


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


16 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2




Obnovená liturgia v priebehu ročného cyklu
postupne predkladá celé tajomstvo Kristovo, od
vtelenia Božieho Slova až po očakávanie slávneho
druhého príchodu Ježiša Krista. To umožnilo za-
pojiť aj pamiatku Matky do ročného cyklu ta-
jomstiev jej Syna. V tomto duchu sledujme udalos-
ti liturgického roka a slávme spásonosné dielo Kris-
tovo, v ktorom má Panna Mária svoje pevné a jedi-
nečné miesto.


Počas liturgického roka slávime v najvyššom li-
turgickom stupni štyri slávnosti, ktorými sa ob-
jasňujú štyri vieroučné pravdy, týkajúce sa poníženej
Služobníčky Pána. Nepoškvrnené počatie Panny Má-
rie (8. decembra), Panny Márie Bohorodičky (1. ja-
nuára), Zvestovanie Pána (25. marca) a Nanebovzatie
Panny Márie (15. augusta). Z toho tri sú aj prikázaný-
mi sviatkami, to znamená, že sa máme liturgického slá-
venia zúčastniť. Zvestovanie Pána, hoci sa slávi ako sláv-
nosť, nie je prikázaným sviatkom. Na Slovensku máme
ešte piatu mariánsku slávnosť Sedembolestnej Panny
Márie (15. septembra), ktorá je patrónkou nášho náro-
da. Prikázaný sviatok to nie je, ale je to štátny sviatok.


Dnes, keď sa rozširuje sekularizmus a materializmus,
je veľmi aktuálne predstaviť Pannu Máriu ako Pannu ver-
nú. Svätý Otec Ján Pavol II. predstavuje duchovné mater-
stvo Panny Márie ako vernosť viere. Panna Mária nepo-
znala pri zvestovaní, ako sa bude jej život ďalej uberať. Zo
zjavenia Starého zákona vedela, že matka Mesiáša je aj
matka Muža bolesti. Až pod krížom lepšie spoznala svo-
ju úlohu. Panna Mária vo viere rástla, pretože narastala v
duchovnom spojení s Kristom.


Adventný čas:
Nepoškvrnené počatie panenskej Bohorodičky pred-


stavuje počiatky prípravy na príchod Spasiteľa. Slávime
ho v adventnom čase.


Od 17. do 24. decembra sa čítajú knihy prorokov
o panenskej Matke a o čoskorom narodení Krista Pána
a jeho predchodcu Jána Krstiteľa. Panenská Matka oča-
káva Syna, bedlí v modlitbách a jasá na jeho slávu.


Zvestovanie Pána:
Táto slávnosť sa síce neslávi v adventnom čase, ale


podporuje myšlienku očakávania príchodu Spasiteľa.
Zvestovanie Pána. Je spoločnou slávnosťou Krista Pána a
Panny Márie: Slova, čo sa stalo „synom Márie“, a Panny
Márie, ktorá sa stala Matkou Božou. Je to pamiatka spá-
sonosného Fiat – Staň sa! Je to okamih dejín spásy, keď
sa Panna Mária stáva Bohorodičkou, ale aj opravdivou
matkou žijúcich a skutočnou Archou zmluvy, ozajstným
chrámom Božím, Pomocnicou Božieho ľudu.


D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Kult
Panny Márie
v liturgii


Poznávame
Združenie Márie Pomocnice


18 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 19


Organizácia
Dnešný človek nemá rád organi-


začné štruktúry. Rád ostáva nepo-
znaný, ale tým sa môže ochudobniť
o mnohé radosti, ktoré sa dajú prežiť
len v rámci nejakého združenia. To
platí aj o kresťanoch.


Ctiteľom Panny Márie Pomocnice
môže byť zaiste aj kresťan, ktorý nie
je členom Združenia Márie Pomocni-
ce. Združenie Márie Pomocnice však
zahŕňa v sebe hodnoty, ktoré obsa-
hujú „donboscovskú“ charakteristi-
ku a s ktorou bežný ctiteľ nemá skú-


senosť. Je to najmä realita spoločen-
stva ctiteľov Panny Márie Pomocni-
ce, ktoré žije spolu síce len niekoľko
chvíľ, ale prežívajú ich v rodinnom
duchu. Člen združenia cíti tiež po-
trebu spojiť svoje slabé sily na oslavu
Pomocnice s inými. Nechce byť ni-
kdy sám, ale vždy v duchovnom spo-
jení s ostatnými členmi združenia
i s celou saleziánskou rodinou. Pre-
žívať túto skutočnosť mu umožňuje
členstvo v združení.


V združení má privilegované po-
stavenie miestne stredisko a život
v ňom. Nedáva preto veľký dôraz na
organizované štruktúry na úrovni
provincie, regiónu či sveta. Dôraz sa
kladie na miestne strediská, kde čle-
novia môžu hlbšie prežívať salezián-


sku mystiku myšlienky dona Bosca:
„Ježiš, Mária milujem vás, zachráňte
duše mladých.“ Preto článok pravi-
diel o organizácii nerozvádza a neur-
čuje presne štruktúry na regionálnej
a na svetovej úrovni, ale ich len na-
značuje v hrubých rysoch. Don Bo-
sco chcel, aby štruktúry združenia
boli čo najjednoduchšie.


Združenie tiež umožňuje svojim
členom mať účasť na voľbe delegátov
– zástupcov pre rôzne úrovne, a tak
svoju mariánsku skúsenosť cez nich
môže každý člen združenia tlmočiť


a povzbudzovať aj iných. Ctitelia
Panny Márie Pomocnice, ktorí nie sú
v združení, túto možnosť nemajú.


Založenie miestnych stredísk
Združenia Márie Pomocnice
Don Bosco chcel, aby členovia


ZMP tvorili „organizované“ združe-
nie.


Aby bolo spoločenstvo pravé
a spolupráca účinná, Združenie Má-
rie Pomocnice má pružnú organizá-
ciu, ktorá sa môže prispôsobiť rozlič-
ným situáciám prostredia a Cirkvi.


Miestne stredisko spája členov
združenia medzi sebou. V ňom pre-
bieha počiatočná i permanentná for-
mácia členov a medzi členmi sa
v ňom buduje bratské spoločenstvo.


Miestne stredisko má uľahčiť do-
sahovanie cieľov združenia. To nevy-
lučuje osobnú iniciatívu, ale skôr ju
umožňuje a posilňuje. Umožňuje
členom prežiť spolu nezabudnuteľné
chvíle.


Miestne stredisko je „základné
jadro združenia“, ktoré spája ctiteľov
Eucharistie a Pomocnice na určitom
území (pri dome SDB, FMA, pri stre-
disku ACS, pri farnosti). Miestne
stredisko totiž spolupracuje s SDB,
FMA a cez farnosť s miestnou Cirk-
vou.


Ostatné organizmy na úrovni
provincie (regiónu) či sveta, majú
slúžiť miestnemu stredisku a umo-
žňovať mu spoločenstvo s celosveto-
vým združením, s ostatnými skupi-
nami saleziánskej rodiny i s hlav-
ným predstaveným spoločnosti Sale-
ziánov dona Bosca. Materské
stredisko Združenia (ADMA) v Turí-
ne – Valdoccu má za cieľ animovať
a koordinovať miestne aktivity podľa
pravidiel združenia.


Členovia miestneho strediska
združenia, aj keď majú trvalý pobyt
mimo sídla domu SDB či FMA, ostá-
vajú vždy v spojení so svojím stre-
diskom, ktoré udržiava s nimi kon-
takt a umožňuje im účasť na jeho ži-
vote a činnosti.


Oznam najmä pre správcov fár:
Záujemcom o Združenie Márie


Pomocnice oznamujeme, že sme vy-
dali preklad Pravidiel Združenia Má-
rie Pomocnice. Pravidlá môžu po-
slúžiť na animáciu tohto združenia
ako i na poznávanie ducha združe-
nia. Jeden exeplár pravidiel pošleme
zdarma do každej farnosti, ktorá
o ne požiada.


Záujemci o Pravidlá Združenia
Márie Pomocnice nech sa obrátia na
Saleziánske mariánske stredisko Šaš-
tín


Kláštorné námestie 1295
908 41 Šaštín – Stráže


Tel: 034/6942 121
e-mail: sdb@sdb-sastin.sk


Ján Zauška SDB


Panna Mária v obnovenej
rímskej liturgii


*Reprodukcia – Potvrdenie strediska Združenia Márie Pomocnice v Hron-
skom Beňadiku, 1941


Členovia Miestneho strediska ZMP z Prešova v Bazilike Panny Márie Pomocnice v Turíne.
*




Od roku 1995 môžete nájsť sestry
v Šamoríne na Záhradníckej ulici,
kde sa po rekonštrukcii rodinného
domu nasťahovali tri sestry. Začali
sa naplno venovať mladým (oratóri-
um, stretnutia skupín), rodinám, prí-
prave na sviatosti... Okrem toho pô-
sobili ako katechétky na školách –
slovenskej, maďarskej ZŠ, gymnáziu
i na učňovskej škole. Začiatky boli
ťažšie, lebo deti a mladí boli hlboko
poznačení érou komunizmu, ale na-
priek tomu otvorení pre prijatie Bo-
ha do svojho života.


Okrem apoštolátu medzi mladý-
mi sa venujeme aj formácii ašpiran-
tiek a postulantiek – dievčat, ktoré sa
pripravujú na vstup do noviciátu.
V našom dome sa dnes formuje a do-
zrieva 5 ašpirantiek a 2 postulantky
– spolu so 4 sestrami, takže naša ko-
munita má 11 členov. Spolu s animá-
tormi vedieme strenutia skupín detí
zo základných škôl, v spolupráci
s pánom kaplánom animujeme prí-


pravu na sviatosť birmovania a pri-
pravujeme pre deti a mladých rôzne
tradičné podujatia, ale aj novinky,
ktoré sa v našej komunite rodia kaž-
dý rok s príchodom nových ašpiran-
tiek z celého Slovenska.


Veľkú pozornosť sa snažíme za-
merať na rast animátorov, k čomu im
môžu poslúžiť pravidelné stretnutia
zamerané na ich formovanie, du-
chovné obnovy i spoločné plánova-
nie činnosti na pracovno-formač-
ných stretnutiach. V lete pripravuje-
me pre deti a mladých letné tábory –
tohto roku to boli 2 turnusy pre
2 x 60 detí v Dubovej pri Modre.
Každý rok pripravujeme aj duchov-
né cvičenia pre dievčatá zo Šamorí-
na, ale aj z iných častí Slovenska.


Zamestnané sme na slovenskej
základnej škole a na gymnáziu ako
učiteľky náboženstva, ale aj iných
predmetov (prírodopis, fyzika, tech-
nické práce, angličtina, nemčina, te-
lesná výchova), takže kontaktu s deť-


mi a s mladými je dosť, pre sestry aj
pre ašpirantky a postulantky, ktoré
si priamo v teréne skúšajú svoje apo-
štolské schopnosti.


Zdá sa, že mladí k nám chodia ra-
di, a preto náš dom často „praská vo
švíkoch“, a tak sme sa rozhodli tro-
chu ho zväčšiť. Ak by ste nás navští-
vili v máji, uvideli by ste rýchlo ras-
túcu stavbu mládežníckeho stredis-
ka, aby tu mladí mohli slobodne dý-
chať, hodnotne prežívať svoj voľný
čas, nachádzať priestory pre realizá-
ciu a rast vo svojom povolaní.


Budeme vám vďační, keď si na
nás aspoň trochu spomeniete v mod-
litbách, a samozrejme, keď budete
mať cestu okolo „príďte a uvidíte,
aký dobrý je Pán“.


Monika Golianová FMA
Foto: FMA Šamorín


D BNAŠA RODINAD BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Sestry FMA
v Šamoríne


Stalo sa to 3. mája 1867. Don Bos-
co navštívil moje rodné mestečko
a mal tam utešenú kázeň o nájdení
svätého kríža. Bol taký skromný, že
sa zúčastnil na chudobnom obede
u mojich rodičov. Po obede sme vyš-
li na dvor. Tu čakalo mnoho ľudí,
ktorí si žiadali od dona Bosca požeh-
nanie. Prvá osoba, ktorá sa predsta-
vila donovi Boscovi, bola istá chu-
dobná, už staršia žena, ktorá sa mu-
sela podopierať o dve barly. Mala veľ-
kú dôveru, lebo počula rozprávať
o účinku požehnania dona Bosca. Ja
som stál celkom vedľa a bol som
svedkom nasledujúceho rozhovoru:
– Čo si prajete, dobrá ženička?
– Ó, don Bosco, majte so mnou zľu-
tovanie a dajte mi svoje požehnanie.
– Veľmi rád, – odvetil svätec, – ale
máte vy dôveru k Panne Márii?
– Ó, áno, a ešte akú!
– Proste teda Bohorodičku a obsiah-


nete milosť.
– Modlite sa vy za mňa, don Bosco,
lebo vy ste svätý človek, zatiaľ čo ja
nevládzem poriadne vykonať modlit-
bu.
– Nie, to sa musíme modliť spolu.
– Tak teda, čo mám hovoriť, budem
po vás opakovať.
– Najprv si kľaknite, milá pani.
– Ach, don Bosco, veď ja už dlhé ro-
ky nevládzem ani pohnúť kolenom.
Moje údy sú už celkom drevené.
– To nevadí, len si pokľaknite!
Chorá sa pokúsila trochu spustiť
k zemi, opierajúc sa o obe barly. Don
Bosco jej však vzal barly spod ra-
mien a rozhodne vravel: – To nerobí-
te dobre, vy si musíte poriadne kľak-
núť.


Kým sa toto dialo, v okolostoja-
cich sa zastavil dych. Bolo tam prí-
tomných asi 600 osôb. Ženička
vskutku padla na obe kolená, sama


nevediac, ako sa to stalo.
– Tak vidíte, – vravel don Bosco, –
a teraz sa pomodlíme trikrát Zdravas
ku cti Panny Márie Pomocnice kres-
ťanov.


Keď sa pomodlili, žena vstala, ne-
cítiac už žiadne bolesti, ktoré ju
predtým dlhé roky trápili. Don Bos-
co s úsmevom položil žene barly na
plece a povedal: – A teraz sa vráťte
domov a ostaňte vždy vrúcnou cti-
teľkou Panny Márie Pomocnice.


Blažená žena, ďakujúc a blahore-
čiac nebeskej Matičke a donovi Bos-
covi, pobrala sa do svojho domova.
Ľudia, ktorí tam stáli, boli bez slova
od veľkého prekvapenia a pozerali
na dona Bosca ako na svätca. Dalo
mu to veľa práce, kým všetkých po-
tešil a požehnal. Uzdravená pani po-
tom žila ešte niekoľko rokov.


Ján Lechermann
Foto: LDC


Zázračné udalosti


na príhovor


Márie Pomocnice


20 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


SESTRY SALEZIÁNKY PÔSOBILI V TOMTO MESTE UŽ POČAS
ROKOV TOTALITY. BÝVALI V DVOCH BYTOCH A V SKRYTOSTI
ROZVÍJALI ÚČINNÝ APOŠTOLÁT MEDZI MLADÝMI
OBYVATEĽMI ŠAMORÍNA. PO SKONČENÍ TOTALITY EŠTE
NEJAKÝ ČAS BÝVALI V BYTE A APOŠTOLOVALI NA
SLOVENSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE.


V ROKU 1867 PRIŠIEL DON BOSCO AJ DO RODISKA BLAHEJ PAMÄTI BISKUPA COSTAMAGNA,
SALEZIÁNA, KTORÝ VYROZPRÁVAL NASLEDUJÚCU ZAUJÍMAVÚ UDALOSŤ.


Základy mládežníckeho strediska, apríl 2002 Stretnutie sa s vizitatorkou Yvonne Reyougart v Šamoríne, okt. 2001


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 21




mýšľal o svojej budúcnosti a táto ces-
ta sa mi páčila. Odvtedy som roz-
hodne začal kráčať naznačeným
smerom. Komunita saleziánov sa na
východe Slovenska budovala aj
v Prešove, tak som bol poslaný do
tohto mesta. V Prešove som pôsobil
v rokoch 1982 – 1995. Po ukončení
vysokoškolských štúdií a po absolvo-
vaní základnej vojenskej služby som
vstúpil do noviciátu a v roku 1988
som zložil prvé sľuby.
V Prešove bola medzi veriacimi veľ-
mi dobrá atmosféra. Celý Prešov bol
sústredený na dva kostoly: františ-
kánsky a dóm. S ostatnými spolu-
bratmi sme začali rozhýbavať stretká,
pozývať mladých z kostola na naše
aktivity, pripravovať ich na prácu
s mládežou. Po páde totality sme za
pomoci otca arcibiskupa Tkáča zís-
kali bývalý biskupský palác na Meto-
dovej ulici, ktorý sme prispôsobili
pre potreby komunity a apoštolátu.


Kedy si začal pôsobiť v Bratislave?
V roku 1994 ma zavolal vtedajší pro-
vinciál don Ernest Macák a navrhol
mi, aby som sa presunul do Bratisla-
vy, kde už fungovalo naše katechetic-
ké stredisko. Mal som začať vypo-
máhať v tejto oblasti. V roku 1995
som teda začal pôsobiť na Miletičo-
vej. Najprv v oratóriu medzi mladý-
mi a neskôr aj v oblasti katechézy,
kam ma postupne uviedol don Jožko
Kutarňa. Začal som spolupracovať
s komisiou pre katechézu pri Konfe-
rencii biskupov Slovenska, rozvíjať
celoslovenské miništrantské hnutie
a iné aktivity.


Ako je to s tvojou činnosťou v mé-
diách?
Po jednej detskej svätej omši ma
oslovila pani redaktorka zo Sloven-
skej televízie, či by so mnou nemoh-
li natočiť reláciu pre televíziu. Stalo
sa a potom sme pokračovali v ďal-
ších. Táto spolupráca sa rozvíja
naďalej pri natáčaní dokumentov
a iných programov.
Dostal som tiež ponuku napísať člá-
nok pre mladých do Katolíckych no-
vín. Aj tu sa zopakoval scenár a na-
sledovali ďalšie články. V súčasnosti
pripravujem pravidelnú rubriku Ra-
dostne žiť! Podarilo sa mi vydať dve
učebnice náboženstva a päť kníh,
ktoré sa dajú objednať a využiť pri
výchove mladých a katechéze.


Mohol by si v krátkosti charakterizovať
našu mládež na Slovensku?
Mládež sa veľmi rýchlo mení. Dlho-


dobé štatistiky hovoria, že 5% je ta-
kých „nepolepšiteľných“, asi 10% je
veľmi náchylných na zlé chodníčky,
ale veľká masa vyše 63% je takých,
kde môžeme použiť preventívny sys-
tém a pritiahnuť ich k dobru. Mládež
nemôžeme odtrhnúť od dnešného
sveta, je veľmi citlivá na všetky zme-
ny, ktoré prežívame. Postmoderná
kultúra na ňu veľmi pôsobí a ovplyv-
ňuje ju. Mládež je taká, aký je svet
okolo. Sú ale veľmi krásne typy mla-
dých, ktorí dokážu viesť naozaj nád-
herný život. Tým hľadajúcim je po-
trebné poskytnúť zmysel ich bytia
a zmysluplnosť činnosti. Viesť ich
k službe, ale primeraným spôsobom,
podľa ich schopností. Neodsudzovať,
vedieť rozlišovať dary, túžby, motívy,
ktoré sú v nich. Pred nami je úloha
budovať silné skupiny animátorov.
Tak nám aj oni pomôžu nájsť iným
cestu v tomto pestrofarebnom svete.


Čo by si chcel odkázať čitateľom nášho
časopisu?
Všetkým čitateľom prajem, aby sa
pod vplyvom myšlienok, ktoré tu
nachádzajú, vedeli zjednotiť okolo
dona Bosca, aby sme si zobrali za
spoločnú najmä jednu vec: že nám
ide o výchovu. Tým starším: ako vy-
chovať vnúčatá, rodičom: ako vycho-
vať deti, a ostatným: ako im môžem
ja pomôcť. Či je niekto mladý, či
starý, vždy sa môže láskyplným spô-
sobom „mudrca“ priblížiť k mladým
a dať im otázky, nad ktorými sa za-
myslia a pomôžu im v ich životnom
usmernení.


Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Luscoňa


Mohol by si nám povedať niečo zo svo-
jej osobnej histórie?
Podľa mňa vek človeka ani nie je taký
dôležitý. Hlavná je prítomnosť, ktorú
žijem, a tá je pre mňa stále mladá, le-
bo som medzi mladými a Pán Boh
ma obdaril mladým duchom. Pochá-
dzam z hornooravskej dediny Sihel-
né. Prvých osemnásť rokov som pre-
žil úplne v „zajatí“ oravských hôr,
vnímal som ich krásu a život nášho
ľudu. Môj otec bol drevorubač, ma-
ma väčšinou domáca. Mám ešte
troch súrodencov, ja som najstarší.
Pamätám si, že u nás na gazdovstve
alebo v lese bolo vždy veľa roboty od
jari až do neskorej zimy a otec ma ne-
nechal zaháľať. Vo chvíľach odpočin-
ku som rád čítaval knihy. Raz sa mi
dostalo do rúk aj Sväté písmo a ma-
ma mi povedala, že ten, kto neprečíta
raz Sväté písmo, nepríde do neba.
Tak som jedno poobedie v nedeľu
prečítal evanjeliá a potom celý Nový
zákon, lebo som do neba chcel prísť.
Prvý kontakt s donom Boscom som
mal cez Svätovojtešský kalendár asi


z roku 1970, v ktorom boli uverejne-
né príbehy zo života dona Bosca. Je-
ho život ma veľmi zaujal a hneď sa
mi zapáčil.


Po základnej škole som išiel študo-
vať na gymnázium v Námestove.
Prijímačky z matematiky som robil
u tajného saleziána dona Jožka So-
botu. Tu som ho spoznal a aj on si
zrejme všimol mňa. Zo susednej de-
diny pochádza Ferdo Kubík, ktorý
ma priviedol k Jožkovi Sobotovi na
byt a zoznámil ma s ním. Bolo to vte-
dy také tajomné, obaja si občas šep-
kali nejaké tajné odkazy, ktoré som
ešte nechápal. Zapájal som sa do ak-
tivít, ktoré organizovali. Urobil som
si prvé duchovné cvičenia a veľkú
bodku za svojou dovtedajšou etapou
života. Duchovné povolanie som ešte
nemal vykryštalizované, ale veľmi
úprimne som sa modlil a mal som
radosť so stretania sa s Pánom.


Kedy si sa napokon stal saleziánom?
Po maturite som sa rozhodol pre štú-
dium na Vysokej škole technickej
v Košiciach. Tu som prvé dva roky
zostal prakticky sám, lebo som ne-
mal kontakty so žiadnymi spoločen-
stvami. Až postupne som v kostole
stretol spolužiakov zo školy a iných
mladých veriacich ľudí, cez ktorých
som sa dostal do tajných nábožen-
ských skupiniek. Na Kalvárii v Koši-
ciach som spoznal aj uja Kaščáka
a mladých, ktorí sa stretávali okolo
saleziánov. Ako štvrtáka na vysokej
škole ma pozvali na duchovné cviče-
nia a tam mi ujo Kaščák priamo po-
vedal: Z teba by bol dobrý kňaz.
Pre mňa to bolo vnútri úžasné oslo-
bodenie, lebo som už vážne roz-


22 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


D BROZHOVOR


▲ Doma...


▲ Počas návštevy dona Vigana v Košiciach, 1991


▲ No čo s vami? Ste ticho ako tá rybka...


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 23


Don
Jozef
Luscoň




KEĎ SA POVIE ORAVA, MEDZI SPOLUBRATMI SALEZIÁNMI SA
HNEĎ VYNORÍ ZOPÁR „TYPICKÝCH“ ĽUDÍ, KTORÍ POCHÁDZAJÚ
Z TOHTO KRAJA, KTORÍ SÚ AJ RÁZOVITÍ, AJ HRDÍ NA TENTO
KRAJ. JEDEN Z NICH JE DON JOŽKO LUSCOŇ, KTORÝ TOHTO
ROKU DOSTAL SLUŽBU PROVINCIÁLNEHO RADCU PRE
PASTORÁCIU MLÁDEŽE.




D BRODINA


rodiny partnerov a tiež zdravotného
stavu oboch. Nesprávne si v mlados-
ti myslíme, že objavené chyby a ne-
dostatky pominú. V manželstve urči-
te nie. Treba ich odstrániť ešte pred
uzatvorením manželstva. Okrem
týchto ľudských vlastností nemenej
dôležitá je aj náboženská otázka.
Veľa skutočností sa totiž odvíja od
viery či nevery v Boha. Všetko sa
však dá pri vzájomnej tolerancii
a úprimnom porozumení zvládnuť.


Svätý Pavol pripomína Ježišove
slová: Blaženejšie je dávať ako prijí-
mať. Deti, ktoré v láske splodia na-
vzájom sa milujúci manželia, sú vý-
sledkom týchto Ježišových slov a šľa-
chetným dielom Pána Boha. Každé
dieťatko je Boží dar. Pán Boh ho zve-
ruje rodičom do výchovy. Pri výcho-
ve je potrebné „brať deti do úvahy“.
Všímať si ich, pohladiť, pochváliť,
chodiť s nimi čo najčastejšie na vy-
chádzky. Nenahraditeľné sú aj večer-
né rozprávky pri posteli dieťaťa. Sú
pre dieťa zážitkami na celý život. To
si dobre zapamätá každé dieťa. Ktoré
si to nepamätá, znamená to, že mu
ich pravdepodobne nikto nerozprá-
val. Keď obetujeme denne zo svojho
času dostatok pre svoje deti, iste sa
nám to niekoľkonásobne prinavráti.


A čo manželia a ich láska? Roky
pri deťoch utekajú. Ale nemusia len
tak naprázdno a s povinnosťami.
Tým, že manželia spoločne rozobe-
rajú a zvažujú každodenne všetky
starosti, žijú pre svoje deti a tým aj
jeden pre druhého. Je to veľká škoda,
ak nie sú ochotní byť voči sebe na-
vzájom tolerantní pri prejavoch in-
disponovanosti jedného či druhého


a nasleduje nervozita či prejavy hne-
vlivosti.


Ak sa to občas stane, je potrebné
zo strany rozvážnejšieho partnera
pomôcť tomu predchádzať vlastným
pričinením i hľadaním užitočnej po-
moci. Je predsa nezmyslom rozchod
manželov pre nejakú nevysvetlenú
príčinu. Keď raz bola na začiatku
skutočná láska, nemôže sa len tak
rozplynúť či už vekom, alebo ne-
opodstatnenými hádkami. Veď aj
knižka, ktorú sme mali obľúbenú
a často sme ju brávali do rúk, sa po-
stupne opotrebuje a potrhá. Môžeme
ju však polepiť, obaliť, ale predsa sa
nemôže nič zmeniť na našej skutoč-
nej láske k nej.


Čarovným prútikom pre harmo-
nické manželstvo je ochota hovoriť,
komunikovať, rozprávať sa navzá-


jom medzi sebou. Rozprávať sa často
a nie len vážne. Urobiť si vtip i zo se-
ba samého. Deti majú takúto atmos-
féru zo všetkého najradšej. A čo ich
najviac ničí a stresuje? To je napätie
medzi rodičmi. Cítia sa totiž vinné,
myslia si a trápi ich, že danú situáciu
zavinili. Ale ak by sme aspoň v tom-
to okamihu prestali vidieť iba seba
a uvedomili si, ako naše deti vtedy tr-
pia, iste by sme sa pokúsili zmeniť si-
tuáciu. Veľmi o to treba denne prosiť
Pána Boha, aby sme vzájomnou úc-
tou a láskou, takou obyčajnou a pri-
rodzenou, boli ochotní robiť naše
deti šťastnými. Oni následne ako
šťastné deti budú rozdávať radosť
a úsmev ďalej a ďalej. Aj toto by
mohlo byť zmyslom nášho života.


Mladých ľudí treba povzbudzovať
k tomu, aby sa na manželstvo „ne-
pripravovali“ tak, že budú spolu bý-
vať a žiť. Treba im odporučiť, aby vy-
hľadávali iné možnosti: čítať si spo-
ločne odporučenú literatúru, zájsť
na príslušné prednášky ako naprí-
klad o manželskej láske, zodpoved-
nom rodičovstve, rozprávať sa a radiť
sa so skúsenými a očividne harmo-
nicky žijúcimi rodinami. A tiež neza-
budnúť pritom na modlitbu, v ktorej
prosia o Božiu pomoc. To všetko ich
vzájomnú lásku utuží a aj toto bude
neskôr v manželstve patriť k mo-
mentom, na ktoré budú radi a často
spomínať a ktoré im nedovolia iba
tak jednoducho a ľahko sa v manžel-
stve rozísť.


Božena Jurčová
Foto: archív redakcie


Spoločný život
v rodine




24


V dnešnej dobe je
veľmi moderné používať frázu: Ne-
mám čas. Raz som videla v Bratislave
na ulici známeho herca, ktorý sa
stretol so svojím kolegom. Na otázku
„Ako sa máš?“ odpovedal „Nemám
sa kedy ako mať“. Vtedy som si po-
myslela, že to má teda smolu, ktorú
si však zaviňuje sám. Čo mužovi v je-
ho veku (má približne 70 rokov) brá-
ni, aby sa každý deň na pár chvíľ za-
stavil? Prečo a za čím sa ľudia tak že-
nú? O čo im ide? Tým chcem pove-


dať, že mo-
žno práve
nájsť a uro-
biť si čas
pre niečo
alebo nieko-
ho, práve to
nám môže
priniesť ener-
giu pre pozi-
tívny zmysel
života.


Ľudia si
zrazu myslia,
že musia ne-
ustále niečo na-
háňať a doháňať.
Ale sami často
ani nevedia, za
čím sa to ženú.
Nemajú stanove-
nú prioritu a ani
cieľ. Sú z toho zby-
točne nervózni,
podráždení, ne-
vľúdni, ba až chorí.
Svoje neúspechy, vy-
bité sily a podlome-
né sebavedomie
kompenzujú v rodi-
ne, v práci, v medzi-
ľudských vzťahoch.
Deti a mladí ľudia po-


tom jasne cítia, že im niečo chýba.
Veľa sa im toho nedostáva od nás do-
spelých.


V prvom rade majú nedostatok
hrejivého rodinného prostredia, kto-
ré im môže zabezpečiť len skutočná
láska rodiny. Chýba im tiež potrebné
poučenie. Ich zvedavé otázky zostá-
vajú zo strany rodičov nezodpoveda-
né. Chýba im správny vzor otca
i matky. A čo je najhoršie? Nedostáva


sa im potrebná náboženská posila,
zvlášť sviatostná. Od malička treba
tiež dieťa viesť k sebadisciplíne, aby
si potom v mladosti vedelo povedať:
chcem byť lepší!


Nie je správne, ak rodič dieťaťu
pripomína, čo pre neho robí alebo
urobil. Vďačnosť nám deti prejavia
oveľa, oveľa neskôr, keď dospejú
a sami budú vychovávať svoje po-
tomstvo. A ak neprejavia, môže to
znamenať, že sme urobili niekde
chybu.


Vždy platilo, že rodič alebo starší
človek je pre mladých ľudí tým najlep-
ším príkladom nie len svojím vekom
a skúsenosťami, ale najmä svojimi
životnými postojmi. Čomu však učia
svoje deti rodičia, ktorí prežívajú ži-
vot nečestne, neúprimne a nezodpo-
vedne? A čo môže vzniknúť manžel-
stvom dvoch takto vychovaných ľu-
dí? Ľudí na jednej strane neprirodze-
ne rozmaznaných materiálnymi
možnosťami a na druhej strane s ab-
solútnym nedostatkom vedieť preja-
viť súcit blížnemu, radosť z maličko-
stí a hlavne s nedostatkom tej naj-
obyčajnejšej, ale zato hlboko ľudskej
lásky, ktorá sa však vyplavuje z pod-
vedomia zážitkov z detstva. Keď je čo
len jeden z partnerov z takejto „ma-
teriálnej rodiny“, často ani ten druhý
veľa nezmôže urobiť pre vytvorenie
harmonickej rodiny. Preto je veľmi
potrebné, aby sa dvaja mladí ľudia
lepšie poznali už pred manželstvom.
Treba pri rôznych príležitostiach
spoznávať svoje vlastnosti. Až po dô-
kladnom oboznámení sa s nimi, keď
ich necháme aj prakticky sa prejaviť,
možno sa postupne pripravovať na
manželstvo.


Netreba zanedbať ani poznanie


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


PREČO MNOHÉ RODINY VO SVETE STRATILI ZMYSEL SPOLOČNÉHO ŽIVOTA A PREČO NEVEDIA
VYTVORIŤ SPOLOČENSTVO V ŽIVOTE, V PRÁCI A V ODDYCHU?
ČO SA TO STALO S NAŠÍM ČASOM? S ČASOM PRE DRUHÝCH?


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 25




zhromaždili na námestí, odkiaľ po-
kračovali v dlhých sprievodoch do
športovej haly. Rýchlosť presunu cez
mesto zvýšilo drobné mrholenie, kto-
ré nás ráno v Žiline privítalo.


V hale však bolo sucho a veľmi ve-
selo. Pribúdajúcich mladých ľudí víta-
la svojou hudbou a spevom žilinská
skupina Butterfly. Keď došli aj po-
slední, program sa mohol začať. Po-
dľa odhadov sa tu zišlo asi 3 500
účastníkov, pričom došli z viac ako
stovky rôznych miest a dedín. Festu
otvoril svojím príhovorom otec pro-
vinciál Vladimír Fekete a don Anto-
nio Domenech, radca pre pastoráciu
mládeže z Ríma. Potom už nasledova-
li úvodné scénky a svedectvá účastní-
kov celosvetového stretnutia mládeže
v Toronte, ktoré boli doprevádzané vi-
deoprojekciou z tohto podujatia.


Po nich prišiel čas prípravy na
svätú omšu s možnosťou pristúpe-
nia ku sviatosti zmierenia. Počas
svätej omše sa v kázni mládeži pri-
hovoril don Domenech a jeho po-


vzbudivé slová boli odmenené dl-
hým potleskom.


Po svätej omši nasledovala obed-
ňajšia prestáva a bol vytvorený aj
priestor na to, aby sa mohli nájsť
a stretnúť tí, ktorí si vzájomne dopiso-


vali počas prípravy na Fes-
tu. Takže teraz sa mohli ko-
nečne spoznať aj osobne.


V poobedňajšom prog-
rame sa striedali scénky


a vystúpenia jednotlivých domov
a stredísk, v ktorých účinkujúci
predviedli niečo zo svojho života,
alebo jednoducho ostatných pobavi-
li. Čas letel rýchlo a s ním aj prog-
ram, ktorý už bolo potrebné ukon-
čiť, pretože vlaky nečakali a čas ich
odchodu sa nezadržateľne blížil.
Darmo mladí skandovali, že ešte ne-
chcú ísť, v najlepšom treba vedieť


skončiť. Takže hlavný koordinátor
stretnutia, don Jozef Luscoň Festu
napokon ukončil a pred záverečným
požehnaním prítomných mladých
ľudí vyzval, aby boli všade svetlom
a soľou, k čomu ich malo povzbudiť
aj toto spoločné stretnutie.


Festa 2002 sa skončila, ale život
ide ďalej. A aj keď bežné dni nebudú
vždy sviatkom, spomienky na spo-
ločne prežité chvíle v Žiline nám
môžu pomôcť prežívať aj všedné dni
veselšie a s väčším nadšením.


Jozef Kupka SDB
Foto: J. Kupka a R. Hamráček


Myšlienka organizovať také-
to sviatky mládeže k nám prišla od
talianskych saleziánov. Festa sa
u nás organizovala už trikrát, prvá
v roku 1994, druhá v roku 1996
a posledná v roku 1998. V Jubilej-
nom roku 2000 sa organizovala púť
na mládežnícke stretnutie v Ríme, tak-
že Festa v tom roku nebola. Po dis-
kusii medzi saleziánmi, direktormi
oratórií a direktormi domov vysvitlo,
že sa javí pastoračne účinné zorgani-
zovať Festu aj v tomto roku. Preto
vznikol organizačný tím, v ktorom
boli zástupcovia SDB, FMA, Domky,
Laury a Misijných dobrovoľníkov.
Na pravidelných mesačných stretnu-
tiach sa riešili a pripravovali rôzne
stránky tohto podujatia.


Tak ako po minulé roky, aj teraz
mala veľký duchovný úžitok už aj sa-
motná príprava na tento sviatok, kto-
rá sa začala v marci. Do prípravy bo-
lo zapojených takmer 4 000 mladých


ľudí, ktorí dostávali na každý mesiac
osobitnú brožúrku s duchovným
programom, ako majú daný mesiac
prežívať. Od mája si mladí začali aj
vzájomne dopisovať, keď bola každé-
mu účastníkovi prípravy doručená
adresa ďalšieho účastníka z iného
mesta, s ktorým sa mal pred Festou
pomocou listov zoznámiť a na samot-
nej Feste aj osobne stretnúť.


Súčasťou spoločnej prípravy boli
aj osobitné výlety, pastoračný prog-
ram pre mládežnícke strediská a du-
chovné obnovy a cvičenia cez prázd-
niny.


V sobotu 5. októbra
teda nastal ten dlhooča-
kávaný deň, keď to všet-


ko vypuklo. V skorých ranných hodi-
nách vyrazili z Bratislavy a z Humen-
ného dva osobitné vlaky, ktoré po ces-
te do Žiliny zastavovali v niektorých
mestách kde pristupovali ďalší účast-


níci Festy. Aj keď museli niektorí vstať
dosť zavčasu, Festa za tú námahu stá-
la. Po príchode do Žiliny sa účastníci


D BMLÁDEŽ


5. OKTÓBRA SA V ŽILINE
USKUTOČNILO CELOSLOVENSKÉ
STRETNUTIE SALEZIÁNSKEJ
MLÁDEŽE – FESTA, KTORÉ
PRIAMO NADVÄZOVALO NA
SVETOVÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE
SO SVÄTÝM OTCOM V KANADE.


S v i a t o k
m l a d ý c h


26 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 27D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2




viem predstaviť túto moju silu, lebo
okrúhly kameň bol dosť ťažký a bolo
ho treba dlho krútiť. Ja som ho vtedy
tak ľahko ovládala.


V tom čase som si nikdy nepred-
stavovala, že tu bude niekedy svätá
omša, že tu bude kríž, že sem bude
chodiť mládež modliť sa. A najviac,
že na toto miesto budú chodiť rehoľ-
níci a kňazi. Mala som veľkú radosť,
že som sa mohla zúčastniť na svätej
omši, pri ktorej sa u mňa obnovili
všetky dávne spomienky. Ešte väčšiu
radosť mám z kríža, ktorý postavili
vedľa domu. Keď sa modlím, vždy
v duchu kľačím pred týmto krížom.
Neviem vysloviť radosť a túžbu, keď
môžem prísť na toto miesto.


Dona Bosca som spoznala už
pred viac ako dvadsiatimi rokmi.
Spoznala som ho z knihy, ktorá opi-
sovala jeho život. Veľmi ma to oslovi-
lo. Najmä to, že slúžil, pásol kravy,
lebo aj ja som pásla. Ale aj všetko
ostatné – ťažkosti, aký mal ťažký ži-
vot, aké prekážky musel prekonávať.
Tak som si ho obľúbila, že som si ho
vyvolila za patróna pre moje deti.


Som veľmi rada, že saleziáni pô-
sobia na miestach, kde som ja vyras-
tala. Dejiny sa opakujú. Predtým sme
my chodievali na púte do Humen-
ného presne po tejto ceste povedľa
chaty a teraz mladí chodievajú z Hu-
menného do Jasenoviec. Saleziáni si
sem našli cestu. A aké milosti rozdá-
vajú. Preto prosím Pána Boha, aby
mládeži pomáhal, aby sa dielo ďalej
rozširovalo, aby sa naše kresťanstvo
rozrástlo a zase svitlo na lepšie časy.


Chcem však spomenúť ešte jednu
dávnu udalosť z tohto miesta. Je to-
mu asi 65 rokov. Vtedy som slúžila


a mama bola doma s najmladšou
sestrou. Aj moja najstaršia sestra
slúžila v Humennom u Žida, pričom
domov prichádzala iba raz v mesiaci.


Raz bola mama na návšteve u svo-
jej sestry. Pri návrate domov išla do-
lu kopcom a z diaľky pozerá, že tam
okolo nášho domu vytvorili nejaké
dievčatá karičku a točili sa pri tanci.
Nevšimla si, či spievali, ale točili sa
v nej.


Mama sa rýchlo ponáhľala k do-
mu, lebo si myslela, že to prišla naj-
staršia sestra aj s kamarátkami. Keď
však prišla domov, videla, že doma
nikoho niet. Hľadala, či sa niekde ne-
skryli okolo domu, okolo stodoly,
všade, kde by sa len mohli ukryť, ale
nikde nikoho nebolo. Bolo jej to div-
né, že tie dievčatá videla, ale že všet-
ko zmizlo.


S mamou bola aj najmladšia ses-
tra – mohla mať vtedy osem rokov –
a videla to aj táto sestra. Mama nám
to veľakrát rozprávala a ja jej verím,
lebo mama nikdy necigánila. Nechá-
pali sme, čo to vtedy videla. Len čo
som sa však dozvedela, že blízko
nášho rodného domu sú saleziáni,
tak som si na to opäť spomenula. Asi
tam bolo niečo už dávno plánované.


Teraz, keď tam chodievajú sale-
ziáni s chlapcami a Dcéry Márie Po-
mocnice s dievčatami už chápem, že
to nebol iba sen mojej mamy. Už je
to skutočnosť. Som vďačná Pánu Bo-
hu za milosť, že budúcnosť, ktorú
moja mama videla a rozprávala mi
o nej, teraz môžem ja vidieť na vlast-
né oči.


Zaznamenal: Bartolomej Juhás SDB
Foto: autor


Keď som bola ešte malá, zvykli
sme chodievať z Jasenoviec do Hu-
menného na odpust na Kalváriu
v prvú májovú nedeľu. Bol to odpust
nájdenia svätého kríža 3. mája. (Li-
turgická reforma ho v súčasnosti
zrušila a zostal iba sviatok Povýšenia
svätého kríža 14. septembra.) Na ten-
to odpust tam chodievalo veľmi veľa
ľudí. Púte začínali v sobotu doobeda
a chodievali tam ľudia z Malej Do-
maše, Žalobína, Rafajoviec, Holčíko-
viec, Giraltoviec, Jasenoviec a celého
okolia. Smer cesty bol: Jasenovce,
Karná, Slovenská Volová, Gruzovce,
Brestov a Humenné. Tak to bolo vo-
ľakedy, ale teraz to, žiaľ, vymizlo
z ľudských sŕdc, že tadiaľ už nikto
nechodí.


Po čase som sa však dopočula,
že v tých miestach, kde som sa na-
rodila, saleziáni kúpili nejaký dom-
ček, urobili tam aj kaplnku a schá-
dzajú sa tam na modlitbách s mlá-
dežou. Predstavte si tú veľkú ra-
dosť, keď som sa to dopočula. To sa
nedá ani vypovedať, akú veľkú ra-
dosť som mala. Poprosila som syna,
aby ma odviezol autom na toto
miesto, lebo som už slabšia kvôli
zdravotnému stavu. Vybrala som sa
tam zistiť, či je to skutočne pravda.
Išli sme spolu – dá sa povedať len


tak, nevedeli sme, či tam niekto bu-
de.


Po príchode na miesto som sa
presvedčila, že saleziáni sú skutočne
tam. Práve prebiehal nejaký program
s mládežou. Predpoludním mali aj
svätú omšu, na ktorej som sa zúčast-
nila. Keď som sa poobzerala po ka-
plnke, zistila som, že v tomto dome


a v týchto
miestach bol predtým mlyn, na kto-
rom som mlela zrno na chlebík.


Vtedy to bola ťažká doba. Za zo-
mletie bolo treba v mlyne veľa platiť
a cesta k nemu nebola dobrá. Tak
sme piekli chlebík z polovice múky
z mlyna a druhá polovica bola tá,
ktorú som namlela ja. Dnes si už ne-


D BZAUJALO NÁS


Dom v Jasenovciach Videná dávna minulosť sa stala skutočnosťou...


Sestry FMA v dome v Jasenovciach


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 2928 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


Nebol
to len
sen




ŽIVOT NÁM NIEKEDY PRIPRAVÍ
ZAUJÍMAVÉ OKAMIHY A MY IBA
ŽASNEME, AKO SA TO VŠETKO
OKOLO NÁS VYVÍJA. AJ PANI
ALŽBETA TRECIAKOVÁ Z
VRANOVA NAD TOPĽOU ZAŽILA
NIEČO ZVLÁŠTNE A PRITOM
VEĽMI PEKNÉ.




D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2 31


D BINTERVIEW


30 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 2


D BNAŠI ZOSNULÍ


V období september – október prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela
721 dobrodincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám – vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejave-
nú štedrosť.


Narodil sa 29. júla 1928 v Mes-
tečku, dnešnom Leopoldove. Ako je-
denásťročný chlapec sa dostáva do
saleziánskeho ústavu v Šaštíne, kde
začal gymnaziálne štúdiá. Po piatom
ročníku vstúpil v roku 1944 do sale-
ziánskeho noviciátu v Hronskom
Beňadiku. V rokoch 1945 – 48 po-
kračoval v Trnave v gymnaziálnych
a pedagogických štúdiách a v rokoch
1948 – 50 si vykonával pedagogickú
prax v salezián-


skom konvikte v Michalovciach. Tam
ho zastihlo zrušenie reholí na Slo-
vensku. Nasledoval pobyt v koncen-
tračných táboroch v Podolínci a Pe-
zinku a zaradenie do povestných
PTP. Po dvoch rokoch nútených vo-
jenských prác bol v septembri 1952
odsúdený pre „združovanie sa proti
republike“ na dva roky väzenia.


Ani väzenie, ani prežité utrpenie
nezlomili v ňom túžbu patriť i naďa-


lej Bohu ako rehoľník-kňaz.
Po prepustení nasledujú roky
ťažkej práce na zabezpečenie
vlastného živobytia a ešte na-
máhavejšie hľadanie možnos-
tí dokončiť si teologické
vzdelanie v príprave na
kňazstvo. Až v roku 1965 sa
splní jeho veľký sen: je taj-
ne vysvätený za kňaza
v Krakove biskupom Julia-
nom Groblickym. Od tejto
chvíle nadobúda jeho život
nový rozmer. Boh si v ňom
formuje kňazské srdce,
úplne oddané svojmu po-
volaniu a službe nesmr-
teľným dušiam.


Po politickom odmä-
ku v roku 1968 sa dono-
vi Jozefovi podarí dostať
z kňazskej ilegality a na-
stupuje do duchovnej
správy. Zastávky jeho
kňazského účinkovania
v diecéznej pastorácii
od roku 1969 sú tieto:


Začína ako kaplán
v Dubnici nad Váhom


v roku 1969 a pokračuje v Bošanoch.
V roku 1972 sa stáva správcom far-
nosti v Nitrianskej Strede. Nasledujú
Skačany (1973 – 78), Dolná Súča
(1978 – 1990).


Po celý čas svojho účinkovania
v diecéznej pastorácii je don Kaiser
mimoriadne aktívny aj v organizova-
ní skrytej činnosti Saleziánskej spo-
ločnosti. Na návrh spolubratov ho
hlavný predstavený v roku 1981 me-
nuje za provinciála saleziánov na
Slovensku. Túto zodpovednú úlohu
zastával až do roku 1993. Vedie re-
hoľu saleziánov v posledných desia-
tich rokoch skrytej činnosti a ris-
kantného hľadania nových ciest
vlastnej formácie i apoštolátu. Oso-
bitne náročné sú najmä prvé roky
slobody. Prichádza do Bratislavy na
Daliborovo námestie a na Miletičovu
ulicu, odkiaľ organizuje obnovenie
saleziánskeho diela na Slovensku.
S pokojom a bratskou láskou hľadá
možnosti nového organizovania re-
hoľného života a činnosti spolubra-
tov, vedie rokovania s otcami bis-
kupmi i vládou pri reštitučných ko-
naniach a pri otváraní nových sale-
ziánskych diel.


Od roku 1993 bol farárom v Bra-
tislave na Trnávke, od roku 1997
opäť účinkoval na Daliborovom ná-
mestí a posledné dva roky ako pred-
stavený saleziánskej komunity v Ho-
doch.


Vladimír Fekete SDB


* 29. júla 1928 v Mestečku
+ 6. augusta 2002 v Mannheime (Nemecko)


Po ústupe 40-ročného nábožen-
ského útlaku sa začínajú objavovať
prvé plody nastupujúcej slobody.
Obnovuje sa náboženský život, ob-
novili sa rehole. Medzi prvými sa
ohlásili aj saleziáni. Zrak vtedajšieho
provinciála dona Jozefa Kaisera sa
hneď obrátil aj na ľudí, ktorí ešte
pred rozpustením rehole prijali sale-
ziánsku výchovu a chceli v nej po-
kračovať. Takto čoskoro vzniklo


z iniciatívy dona Kaisera a dona Er-
nesta Macáka Združenie exalievov
dona Bosca.


Na prvom stretnutí v Šaštíne sme
objavili tváre spred 40-tich i viac ro-
kov. Po rôznych procedúrach, ktoré
osobne vybavovali don Kaiser, Jan-
ko Šurina a Domino Domorák,
vzniklo 15. septembra 1990 na svia-
tok Sedembolestnej toto naše zdru-
ženie.


Po skončení úradu provinciála sa
don Kaiser stáva naším duchovným
radcom. Don Kaiser dal združeniu
formu, ale najmä ducha. Združenie
organizuje každoročné stretnutia pri
nohách Sedembolestnej v Šaštíne
a stretnutia na sviatky, ktoré slávi sa-
leziánska komunita. Bolo veľmi má-
lo stretnutí, na ktorých by sa don
Kaiser nebol zúčastnil. Okrem toho
organizujeme aj 3-dňové duchovné
cvičenia na začiatku adventného ob-
dobia v Hodoch. Na záver duchov-
ných cvičení sa vždy prednášala aj
modlitba za toho, kto z nás prvý zo-
mrie. Na posledných cvičeniach ni-
kto netušil, že teraz to bude práve
otec a duša nášho združenia, don
Kaiser.


Na rozlúčke dňa 14. augusta sme
sa zišli viacerí zo širokého okolia,
aby sme vzdali vďaku vynikajúcemu
kňazovi, priateľovi a duchovnému
vodcovi. Vďačnosť patrí aj otcovi
provinciálovi donovi Feketemu, že
v rozlúčkovej reči s nebohým neza-
budol poďakovať za nás, a tak pred-
stavil túto jeho činnosť aj tým, čo ne-
poznali naše združenie.


MUDr. Rudolf Franta
Foto: archív autora


Vďaka, don Kaiser!


D O B R O D I N C I


Vážení priatelia a dobrodinci saleziánskeho diela!


V tomto roku sme mali po prvýkrát možnosť finančne podporiť niektoré dobročinné organizácie pri-
delením 1% z našich daní. Saleziáni don Bosca získali týmto spôsobom vďaka vašej priazni takmer
300-tisíc korún, ktoré pomohli pri organizovaní Festy v Žiline a budú použité pre potreby pastorácie
mládeže a formovania mladých saleziánov – študentov, budúcich kňazov. Získané prostriedky budú
vyúčtované podľa predpisov zákona.


Chcem vám v mene všetkých saleziánov a v mene našej mládeže vysloviť úprimnú vďaku a úprim-
né Pán Boh zaplať za vašu pomoc a priazeň. Uisťujem vás o našich stálych modlitbách za všetkých
dobrodincov saleziánskeho diela.


ThLic. Vladimír Fekete SDB, provinciál


1% významne pomohlo


don Jozef Kaiser




„Na voľné chvíle“


db
K C E N E Ú Č T U J E M E P O Š T O V N É !


Vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, e-mail: objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk


✃
O b j e d n á v k a


O b j e d n á v a m s i „ M U Ž S R A N A M I “ v p o č t e k s


Meno a priezvisko ....................................................................................................................................................


Ulica a číslo.............................................................................................................................................................


Obec....................................................................... PSČ Podpis/pečiatka............................................................


P r i o b j e d n á v k e d v o c h a v i a c k n í h p o š t o v n é h r a d í v y d a v a t e ľ s t v o


„Keď zomriem, poprosím Pá-
na, aby som mohol zostať na


prahu neba a neprekročím
ho, kým nevstúpi aj ten po-


sledný (člen) z mojich du-
chovných synov a dcér.“


Tieto slová pátra Pia vyjad-
rujú podstatu jeho svä-
tého života. Páter Pio,


muž s otvorenými ranami,
mnoho trpel: nielen teles-


ne, ale aj duševne a du-
chovne. Jeho osudom bol
kríž, obeta a láska k peni-


tentom, ktorí sa chceli
zmieriť s Bohom."


(brožovaná, 191 strán)


99,– Sk


Môžete kúpiť aj na internete
http://obchod.donbosco.sk