ROČNÍK XXXII.5/2001
SEPTEMBER – OKTÓBER
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
NAŠE DIELA: BRATISLAVA – TRNÁVKA
INTERVIEW: ANTON HLINKA
SPOLOČNOSŤ: PÔSOBENIE SIEKT
Náš ubehaný štýl života nás
núti k používaniu polotovarov,
mikrovlnky a iných technických
pomôcok, šetriacich náš čas. Ni-
kdy by sme ale nemali upadnúť
do pokušenia šetriť čas, ktorý
patrí deťom.
Najbožskejšia z božských vecí
tu na zemi je výchovou privádzať
k múdrosti iných. A to platí nielen
v školách, ale i v rodinách a všade
tam, kde rastú nové generácie.
Prajem i vyprosujem všetkým
vám, milí čitatelia, ktorí máte
zodpovednosť za deti a ich roz-
voj, aby ste dokázali prekonávať
únavu, nechuť a všetko to, čím si
ospravedlňujeme svoju rezigná-
ciu na poli výchovy.
Nech vám nikdy nechýba od-
vaha, chuť a dôvera v Božiu po-
moc pri výchove detí a mládeže.
Správy
Žilina, Košice, Bratislava, Vatikán,... 4
Novokňazi
Jozef Špalek, Jozef Ragula 7
Naše diela
Bratislava – Trnávka 8
Aktualita
Nemoderné stretnutie 12
Mariánske zvony
Nicky Cruz 13
Mariánske zvony
Úcta k Sedembolestnej na Slovensku 14
Mariánske zvony
Dreváky, košeľa a lístok 16
Mariánske zvony
Ako založiť miestne stredisko 18
Mariánske zvony
Živé pomníky 19
Spoločnosť
Motivácia Rómov k vzdelávaniu 21
Interview
Anton Hlinka 22
Ako don Bosco
Do školy s deťmi 26
Spoločnosť
Pôsobenie siekt 28
Listy
Aj taký je život 30
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.
Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 22 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donboscodnes.sk dbd@donbosco.sk
obsah
5/2001
ROČNÍK XXXII.
SEPTEMBER – OKTÓBER
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
R
as
tis
la
v
H
am
rá
če
k
Váš brat Vladimír Fekete,
provinciál SDB
Foto: archív redakcie
V posledných rokoch sa na
najrozličnejších fórach stále viac
diskutuje o probléme klesajúce-
ho záujmu o knihu a čítanie.
Zvlášť u detí a mládeže je tento
jav stále viac rozšírený. Zdá sa, že
nejde iba o čosi prechodné, ale že
je to dôsledok súčasnej kultúry
obrazu. Ešte nikdy nemal človek
takú širokú ponuku informácií
v obrazovej forme ako dnes. Tele-
vízia, videohry, počítače, internet
stále viac prenikajú do našich do-
mácností a stávajú sa príliš sil-
ným konkurentom knihe. Ponú-
kajú stále nové príbehy, zážitky
a obrazy plné efektov, farieb, zvu-
ku a dynamiky.
Psychológovia a pedagógovia
v nich však stále viac vidia reálnu
hrozbu zdravého rozvoja mla-
dých. Podľa štatistík už deti pred-
školského veku trávia niekoľko
hodín pred televíznymi obrazov-
kami, kde si už od útleho detstva
navykajú na pasívne prijímanie
obrazu ako hotového produktu.
Ak by sa nám ich aj podarilo
uchrániť pred negatívnym vply-
vom vyslovene škodlivých prog-
ramov, zobrazujúcich násilie
a zlo, i tak pozeranie televízie od
útleho detstva má negatívne dô-
sledky. Návyk na pozeranie tele-
vízie spôsobuje, že v dieťati
a mladom človeku sa nerozvíja
schopnosť vlastnej tvorivosti
a fantázie. Jeho vnútorný svet sa
nerozvíja, pretože jeho fantázia
dostáva už hotové produkty - scé-
ny a obrazy.
Mnohé obrazy a scény sú pre
dieťa nepochopiteľné, nevie si
s nimi dať rady, znepokojujú ho
a môžu viesť k úzkostlivosti, stra-
chu a agresívnemu správaniu.
Svet knihy, hier a vlastných akti-
vít je pre dieťa stále menej zaují-
mavý a postupne sa z neho stáva
konzument produktov, ktoré za-
ňho premysleli i vytvorili iní. Ne-
rozmýšľa vlastnou hlavou, ale na
základe schém a postupov, ktoré
boli doň „naliate“ komunikačný-
mi prostriedkami.
To, čo v minulosti docielili pri
výchove svojich detí rodičia ale-
bo starí rodičia tým, že prečítali
alebo porozprávali svojmu die-
ťaťu rozprávku na dobrú noc, ne-
nahradí večerníček ani celá séria
kreslených rozprávok. Ak aj po-
necháme stranou to, že mnohé
seriály sú vyslovene vytvorené
ako premyslený obchodný ťah a
útok na vrecká rodičov (pokémo-
ni a pod.), nemôžeme si nevšim-
núť, že mnohé moderné rozpráv-
ky majú zlý výchovný dopad,
pretože vnášajú chaos do hodno-
tovej orientácie. Stierajú hranice
medzi dobrom a zlom, sú veľmi
dynamické, s prekvapivými
zvratmi s jedinou ambíciou -
upútať pozornosť diváka za kaž-
dú cenu.
Dieťa však viac ako efektne
spracovaný príbeh potrebuje
svojmu veku primerané podnety,
aby sa nimi mohlo zaoberať
a tým rozvíjať svoj vnútorný svet.
Potrebuje mať jasne zadefino-
vané dobro a zlo, potrebuje prí-
behy, v ktorých dobrí hrdinovia,
konajúci čestne napokon zvíťazia
a zlo bude potrestané.
A v neposlednom rade potre-
buje aj hlboký ľudský kontakt so
svojimi najbližšími, ktorý sa tak
dobre vytvára práve v tichu veče-
ra v posledných minútach dňa,
keď mamička alebo otecko v dô-
vernej blízkosti podávajú posol-
stvo dobra a lásky, ukryté v prí-
behoch a rozprávkach.
D BSLOVO NA ÚVOD
VÁŽENÍ ČITATELIA, MILÍ
PODPOROVATELIA
SALEZIÁNSKEHO DIELA!
Stolový futbal alebo kalčeto má v saleziánskych oratóriách svo-
je pevné miesto. V jedno krásne tohtoročné sobotné dopolud-
nie a popoludnie sa v saleziánskom dome v Žiline uskutočnil
turnaj v tomto rýchlom a zaujímavom športe. Zúčastnili sa ho
chlapci z oratórií z Bratislavy, Šaštína, Dubnice, Žiliny, B. Bys-
trice, Popradu, Rožňavy, Košíc, Michaloviec a Humenného.
Dvojice súťažili v mladšej a staršej kategórii. Víťazmi staršej ka-
tegórie sa zaslúžene stali chlapci z Košíc, keď zdolali v napína-
vom finále študentov zo Šaštína. V mladšej kategórii suverénne
zvíťazili Dubničania. Pri záverečnej spoločnej svätej omši otec
direktor Štefan Turanský rozdal ceny víťazom a nezabudol pri-
pomenúť, aby všetci vyhrali aj ten najdôležitejší zápas - o svoju
dušu. O rok sa turnaj uskutoční pravdepodobne v Humennom.
D BDOMA A VO SVETE
KALČETOVÝ TURNAJ
V Žiline saleziáni rozvíjajú činnosť na via-
cerých sídliskách. Od roku 1991 apoštolu-
jú zväčša cez víkendy aj na malom sídlisku
Hájik. Stretávajú sa s chlapcami zo sídlis-
ka v provizórnych priestoroch bývalej je-
dálne Pozemných stavieb. Každú nedeľu a
vo sviatky spolubratia kňazi slúžia sväté
omše a vykonávali aj farskú činnosť,
keďže sídlisko nemalo vlastného farára
ani kostol. Od 1. júla 2001 nastúpil do no-
vozriadenej farnosti Hájik diecézny kňaz,
ktorý sa môže naplno venovať pastorácii a
prípadnej stavbe nového kostola. Saleziá-
ni sa naďalej budú usilovať zachytávať
chlapcov zo sídliska a pracovať s nimi a,
pokiaľ to bude dovoľovať spolupráca, ešte
viac prehlbovať duchovné hodnoty v mla-
dých ľuďoch na tomto sídlisku.
■■ Žilina ■■
SALEZIÁNI NA SÍDLISKU
Dňa 6. mája 2001 mestu Žiar nad Hronom pribudla nová pamätná tabuľa na budo-
ve starobylého biskupského kaštieľa. Obyvatelia a návštevníci mesta sa z jej struč-
ného nápisu môžu dozvedieť o tej časti histórie, o ktorej do minulého roku vládlo
mlčanie. V rokoch 1946 - 1950 sídlil v budove teologický inštitút saleziánov. Obe-
tavá a tvorivá duchovná činnosť, ktorú tu za štyri roky saleziáni vyvíjali, bola neza-
budnuteľným požehnaním a dodnes prináša ovocie. Žiaľ, ich rozlet bol násilne
ukončený likvidáciou v roku 1950 a následným väznením. Vlani pri 50. výročí
likvidácie sa v kaštieli uskutočnilo stretnutie so žijúcimi svedkami - saleziánmi, kto-
ré malo zavŕšenie tohto roku odhalením pamätnej tabule. Sú na nej zaznamenané
i mená obyvateľov, ktorých za prejav solidarity s osudom saleziánov vtedajšia moc
kruto trestala. Tabuľa vypĺňa medzeru, biele miesto v histórii a je trvalým svedkom
pravdy.
■■ Žiar nad Hronom ■■
NOVÁ PAMÄTNÁ TABUĽA V ŽIARI NAD HRONOM
Aj tento rok máme my slovenskí saleziáni dôvod k veľkej radosti, pretože nám Pán
požehnal šesť spolubratov, ktorí po oslovení saleziánskym povolaním nastúpili do
začiatočnej formácie a po jej skončení zložili doživotnú profesiu. Sú to: Rastislav Be-
hún z Kamienky pri Humennom, Marián Čaputa z Ivanky pri Dunaji, Ján Čverčko z
Košíc, Jozef Kabina z Lovče pri Žiari nad Hronom, Marek Michalenko z Humenného
a Martin Rožek z Trstenej. Provinciálna komunita ich sprevádza svojimi modlitba-
mi a povzbudením. Doživotným sľubom predchádzala intenzívna príprava v etapách
počas celého roka. Jej posledná fáza trvala mesiac. Dva týždne strávili v modlitbách
a zamyslení na chate v Námestove odkiaľ si vyšli aj na výlet do Západných Tatier.
Slávnosť skladania doživotných sľubov, bola počas svätej omše 14. júla v Bratislave
v Kostole svätého Jána Bosca na Trnávke (pre západ a stred) a 15. júla v Kostole ko-
šických mučeníkov v Humennom (pre východ).
■■ Bratislava ■■
DOŽIVOTNÉ SĽUBY
5D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 014 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
Aj v tomto roku - počas dvoch posledných víkendov kon-
com júna sa uskutočnil futbalový turnaj KAMA. 16. roč-
ník tohto prestížneho turnaja prvýkrát v tomto novom mi-
léniu zavítal do metropoly východu - do Košíc. V duchu
„návrat k počiatkom“ sa niesol celý tento turnaj. Nechý-
bala duchovná obnova, každodenná svätá omša a mož-
nosť pristúpiť k sviatosti zmierenia. Obed na ihriskách,
šatne na tribúnach, krupobitie. To všetko dotváralo sce-
nériu tohtoročnej KAMY na východe. A hoci bola jedno-
duchšia do prípravy a bohatšia o ceny, našli tu svoje za-
stúpenie aj nové priateľstvá, odpustenie a najmä radosť
z hry, ktorá v dnešnom športe chýba. Zúčastnilo sa na nej
8 mužstiev. A tu sú už výsledky KAMY vo „východnej kon-
ferencii“:
Už teraz sa tešíme na budúcoročnú KAMU v Prešove a
Košičania sú samozrejme odhodlaní prísť si pre vysní-
vané prvenstvo.
■■ Košice ■■
KAMA NA PRAHU NOVÉHO VEKU
Veľká KAMA:
1. Prešov
2. Poprad
3. Košice
cena fair-play: Michalovce
Malá KAMA:
1. Bardejov
2. Košice
3. Humenné
cena fair- play: Sabinov
V dňoch 14. - 18. mája sa uskutočnilo stretnutie sale-
ziánskych noviciátov v Poľsku v Čenstochovej. Zúčast-
nili sa na ňom štyri noviciáty, tri boli z Poľska (Kopiec,
Czerwinsk, Swobnica) a samozrejme aj ten náš po-
pradský. Počas piatich dní sme sa spolu naozaj zblížili,
a to aj vďaka pestrému programu. Urobili sme si púť na
Jasnú Horu, kde sme sa zúčastnili na svätej omši pria-
mo pod obrazom Čiernej Madony. Urobili sme si aj ma-
lý výlet po poľských kopčekoch a veľmi silná bola pre-
hliadka koncentračného tábora v Osvienčime. Počas
dvoch dní sme odohrali futbalový turnaj v Kopieci. My
Slováci sme sa umiestnili na peknom druhom mieste a
nadmieru spokojní sme si odniesli domov krásny po-
hár. Nakoniec sme si nakúpili krowky a plní dobrých
pocitov sme sa vrátili domov. Za perfektnú organizáciu
tohto podujatia vďačíme novicom z Kopieca a naši bu-
dúci novici sa môžu tešiť na ďalšie stretnutie, ktoré bu-
de vo Swobnici.
■■ Poprad ■■
STRETNUTIE NOVICIÁTOV
NOVÁ ŠKOLA PROFESIJNEJ FORMÁCIE
■■ Mozambik ■■
(ANS) 15. marca 2001 bola otvorená
saleziánska učňovská škola Don Bo-
sco v meste Tete na západe Mozam-
biku. Stavbu školy a jej výbavu finan-
čne zabezpečovala vláda. Hlavný
predstavený saleziánov don Juan
Vecchi financoval stavbu salezián-
skeho domu pri škole, stavbu telo-
cvične a časť špeciálnej výbavy. Die-
lo stálo dokopy dva milóny dolárov.
Do školy nastúpilo 100 žiakov, 68
chlapcov a 22 dievčat, ktorí sú rozde-
lení do 20-tich tried podľa rôznych
špecializácií. Prijatí boli predovšet-
kým žiaci, ktorí ukončili základnú ško-
lu, ale nemohli ďalej študovať a mali
už okolo 18 rokov. Otvorením školy
sa začína realizovať projekt novej
spolupráce saleziánov s minister-
stvom výchovy, ktorý má za cieľ vy-
formovať v krátkom čase kvalifikova-
ných pracovníkov, aby sa ponúkli
rýchle odpovede na veľké potreby
Mozambiku, krajiny na ceste obnovy
a umenšovania biedy. Žiaci školy sa v
rámci praxe zúčastňujú na rôznych
verejných stavbách a opravách, ako
to zachytáva aj fotografia.
V saleziánskom noviciáte v mes-
tečku Imphal v indickom štáte
Manipur boli 15. mája tohto roku
barbarsky zavraždení traja sale-
ziáni: kňaz Rafael Paliakav, kňaz
Andrej Kindo a mladý klerik Jozef
Vallaparampil. Len čo sa o tragic-
kej udalosti dozvedel Svätý otec
Ján Pavol II., dal poslať hlavnému
predstavenému donovi Vecchi-
mu nasledujúci telegram:
Svätý otec Ján Pavol II., dozve-
diac sa o barbarskej vražde troch
saleziánov, túži poslať v tejto tra-
gickej chvíli Vám, spolubratom sa-
leziánom, príbuzným a priateľom
zavraždených uistenie o svojej
úprimnej blízkosti a svoju živú
sústrasť nad veľkou stratou obe-
tavých služobníkov evanjelia. Zá-
roveň odsudzuje každú formu ná-
silia. Popri želaní, aby sa vyliata
krv stala semenom nádeje pre
výstavbu opravdivej bratskosti
medzi národmi. Jeho svätosť uis-
ťuje o svojich modlitbách za večný
odpočinok týchto vyvolených
duší a posiela zo srdca svoje
utešujúce apoštolské požehna-
nie.
Kardinál Angelo Sodano, štátny
sekretár
■■ Vatikán ■■
TELEGRAM OD
SVÄTÉHO OTCA
POŽEHNANIE SALEZIÁNSKYM BISKUPOM
AVE VERUM CORPUS
6 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
Nech Boh spí s tebou,
nech si v jeho rukách,
dobré počasie v pätách,
nech ti cesta stúpa,
dobrý vietor do chrbta,
nech si v nebi skôr,
ako sa to dozvie diabol.
Jozef Špalek
n a r o d e n ý :
1. 5. 1972 Stráňavy pri Žiline
v e č n é s ľ u b y :
15. 7. 2000 Košice
d i a k o n á t :
14. 10. 2000 Banská Bystrica
k ň a z s t v o :
16. 6. 2001 Banská Bystrica
Naši
novokňazi
Staré írske
požehnanie
Jozef Ragula
n a r o d e n ý :
21. 4. 1973 Bratislava
v e č n é s ľ u b y :
14. 8. 1999 Šaštín
d i a k o n á t :
14. 10. 2000 Banská Bystrica
k ň a z s t v o :
16. 6. 2001 Banská Bystrica
Pri príležitosti slávnosti Najsvätejšie-
ho Kristovho tela a krvi sa v kostole u
saleziánov na Miletičovej v Bratislave
uskutočnil 17. júna 2001 benefičný
koncert so zahraničným zastúpením.
Účinkovali na ňom dva japonské zbo-
ry: zbor Radosť Japonských aerolínií
a chór Narita Gakuyu Kyokai a tri slo-
venské zbory: chrámový zbor Lamač-
Dúbravka, Chrysostomos a miestny
zbor mládeže z Miletičovej CH.A.O.S.
Po samostatnom vystúpení jednotli-
vých zborov napokon všetky zbory
spoločne zaspievali divákom japon-
skú ľudovú pieseň Sakura, Sakura;
známu slovenskú pieseň Aká si mi
krásna, a Ave verum corpus od Mo-
zarta. Po vystúpeniach zborov ešte ja-
ponský umelec predviedol hru na
bubnovom nástroji, ktorý svojou dy-
namikou uchvátil všetkých prítom-
ných. Hostia z Japonska si na pamiat-
ku okrem pekných dojmov odniesli aj
slovenské píšťalky, na ktorých hneď
vedeli aj pekne zahrať. Hudobný ta-
lent sa jednoducho vždy prejaví.
Na generálnej audiencii 23. mája na
Námestí sv. Petra sa zúčastnila aj
väčšia skupina saleziánskych arcibis-
kupov a biskupov. Na konci audien-
cie ich takto pozdravil Svätý otec:
Popri pozdravoch pútnikov chcem
zvlášť pozdraviť skupinu arcibisku-
pov a biskupov saleziánov, ktorí sa
zišli po prvý raz, aby sa spoločne za-
mýšľali nad charizmou sv. Jána Bos-
ca vo svojej biskupskej službe. Ne-
ustála aktuálnosť výchovného
projektu dona Bosca, otca a učiteľa
mladých, animovala pastoračnú lás-
ku toľkých saleziánskych biskupov
počnúc veľkým misionárom kardiná-
lom Jánom Caglierom. Títo salezián-
ski biskupi boli a sú zapojení do evan-
jelizácie, často na miestach
označených ako „prvé línie“. Muče-
nícky rozmer sprevádzal misionár-
sku činnosť synov dona Bosca, ako
napríklad biskupa Mons. Luigi Ver-
siglia, ktorého som s radosťou kano-
nizoval 1. októbra v jubilejnom roku
2000. V posledných dňoch boli v Im-
phale v severovýchodnej časti Indie
zavraždení traja indickí saleziáni. Vy-
slovujem ešte raz moju hlbokú sú-
strasť Saleziánskej kongregácii nad
barbarským zavraždením hrdinských
spolubratov a vyzývam všetkých sa-
leziánov, aby vytrvali s odvahou v ich
svedectve Kristovi a evanjeliu.
Drahí spolubratia v biskupskej služ-
be, zverujem vás všetkých aj tých, čo
vytvárajú vaše diecézne spoločen-
stvá pod ochranu Panny Márie Po-
mocnice a Hviezde evanjelizácie.
Vedení Matkou Božou prinášajte
všade evanjelium jej Syna, nášho
Spasiteľa. Sprevádzam vás svojou
modlitbou a apoštolským požehna-
ním.
RÁDIO V HORÁCH
■■ Argentína ■■
(NEWS) Zima v Kordiliérach pri-
náša teploty okolo -25 stupňov Cel-
zia a bohatú nádielku snehu. V ta-
kýchto podmienkach žijú pôvodní
obyvatelia Patagónie, ktorých sem
vytlačila postupujúca kolonizácia.
Aby sa zmiernila izolácia medzi ľuď-
mi, ktorá tu v zime nastáva, sestry
FMA v argentínskej provincii Ne-
uquén už štyri roky prevádzkujú Ra-
dio Comunidad. Rádiový signál do-
sahuje osady v tejto hornatej oblasti
a vytvára komunitu medzi izolovaný-
mi rodinami, ku ktorým neprichá-
dzajú žiadne noviny či televízny sig-
nál. Ľudia sú veľmi spokojní a oveľa
viac informovaní. Prijaté správy si
navzájom odovzdávajú. Všetci klad-
ne hodnotia vysielané programy,
pretože sa cítia sprevádzaní a infor-
movaní, a to bol cieľ, ktorý projek-
tom chceli dosiahnuť: vytvoriť spolu-
účasť a záujem o život komunity.
7D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
8 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
D BNAŠE DIELA
Saleziáni prišli do Bratislavy
14. septembra 1933. Prijal ich vte-
dajší správca blumentálskej fary
dp. Augustín Pozdech. Odtiaľ za-
čali svoje pôsobenie na Miletičo-
vej na Tehelnom poli i na Trnáv-
ke. Po prevzatí farnosti na
Miletičovej, saleziáni prevzali aj
celú pastoračnú činnosť na Trnáv-
ke.
Prvý salezián, ktorý na Trnáv-
ku dochádzal bol don Jozef Ši-
mončič. Začal s vyučovaním ná-
boženstva a slúžením svätých
omší v telocvični školy. Po skon-
čení sv. omše a po vyučovaní ná-
boženstva zhromažďoval don Ši-
mončič mládež na dvore školy
a na priľahlej lúke - to bolo prvé
oratórium. Okrem toho sa snažil
pomáhať sociálne slabším oby-
vateľom cez charitatívne orga-
nizácie a cez majetnejších obča-
nov mesta.
Stavba oratória a kostola
Po čase už priestory školy ne-
vyhovovali a bolo treba čosi po-
staviť. Pozemok na stavbu daro-
val veľprepošt z Bojníc Msgr.
Karol Medvecký pričinením pri-
mátora a farára dómskej farnosti
Msgr. Dr. Ľudovíta Okánika.
Msgr. Medvecký bol ťažko chorý
už dva roky a zomieral v štátnej
nemocnici, kde ho prišiel zaopat-
riť Msgr. Okánik, ktorý mu roz-
prával aj o práci saleziánov na Tr-
návke. Po povzbudení k dobrému
dielu - možno poslednému v ži-
vote sa rozhodol vdp. Medvecký
darovať svoju lúku na Trnávke sa-
leziánom. Za svoju veľkodušnosť
dostal odmenu - saleziáni s mla-
dými, na príhovor Panny Márie
mu vyprosili od Pána zdravie
a pekných pár rokov života.
Veľkou prekážkou bola vojen-
ská pracháreň v susedstve, pre
ktorú úrady nechceli dať povole-
nie ku stavbe. Čo nešlo cez úra-
dy, šlo cez vrchného veliteľa vo-
jenských síl na Slovensku. Bol
katolík a vdp. Okánik mu pripo-
menul, že „treba zaniesť Ježiša
Krista aj na Trnávku“ - a povole-
nie prišlo.
Po schválení a povolení ordi-
nariátu z Trnavy a z Turína sa vy-
pracovali plány na stavbu kostola
a oratória, ktoré sa realizovali pre
nedostatok financií len z dvoch
tretín. Základný kameň kostola
položil a posvätil sám Msgr. Ka-
rol Medvecký dňa 27. júna 1937.
8. decembra kostol posvätil
don Ignác Stuchlý - predstavený
československej inšpektórie.
Konsekráciu oltára a slávnostnú
posviacku kostola vykonal p. bis-
kup Dr. Michal Buzalka v nedeľu
4. júna 1939.
Aktivity v nových
priestoroch
Po dokončení kostola a orató-
ria sa mohli saleziáni plnšie veno-
vať pastorácii Trnávky. Do Orató-
ria mala prístup mládež z celej
Trnávky v čase po školskom vy-
učovaní. K dispozícii mala rozsiah-
le ihriská, herne, študovne i men-
zu pre chudobnejších mladých.
Každý deň na záver oratória bolo
stretnutie v kostole na večerné
slovko a krátku večernú modlitbu.
Farníci boli zapojení do dob-
rovoľných združení, ktoré mali
pravidelné pracovné a formačné
stretnutia. Pre mužov bol
krúžok sv. Jána Bosca, pre ženy
Katolícka jednota žien, pre
chlapcov Družba sv. Alojza - ne-
skôr Dominika Sávia, pre diev-
čatá Garda Božského Srdca
Ježišovho a pre miništrantov Le-
gio angelica. Športové krúžky -
futbalový, pingpongový, kolkár-
sky a volejbalový boli zahrnuté
v tzv. ŠK Omladina. Najväčší ús-
pech získalo dorastenecké fut-
balové mužstvo v roku 1948 -
stalo sa majstrom Slovenska.
Pre kultúrne a náboženské po-
vznesenie bol zriadený veľmi
aktívny divadelný krúžok a spe-
vácky zbor. Každý rok bolo v -
divadelnej sále od 10 do 20 di-
vadelných vystúpení, kde pri-
spievali občas aj divadelníci zo
Niečo zo zemepisu
a z histórie
Predmestie - teraz už sídlisko
Trnávka leží vo východnej časti
Bratislavy medzi Rožňavskou a Tr-
navskou cestou. Pôvodní obyvate-
lia tejto oblasti boli chudobní
robotníci. Väčšinou pracovali v te-
helni. Prichádzali sem z Podhra-
dia, k nim sa pridali maďarskí bez-
zemkovia zo Žitného ostrova
a neskôr aj Slováci zo stredného
a severného Slovenska. Po nich
sem prišli Česi, Bulhari, Poliaci
a Rusíni z Podkarpatskej Rusi.
Po vyťažení hliny pre tehelňu
väčšina obyvateľov pracovala
v dynamitke, v tabakovej továrni,
v cvernovke, v siemenske v mata-
dorke a po zavedení hromadnej
dopravy sa zamestnali ako vodiči
a sprievodcovia. Mnohí však boli
bez práce a žili v hlbokej biede.
Toto bola aj jedna z hlavných
príčin prečo napriek väčšine ka-
tolíkov, nebolo badať záujem
o vyššie duchovné hodnoty v tej-
to časti mesta.
Príchod saleziánov
na Trnávku
Bolo to veľké pole pôsobnosti
pre katolícke charitatívne orga-
nizácie. Pastorácia bola riadená
mestskou farou na Blumentáli až
do 2. septembra 1934.
9D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
✦ Msgr. Karol Medvecký, darca pozem-
ku pre kostol a oratórium na Trnávke
✦ Spevokol z Trnávky v Ríme, 1991
✦ Hlavný vchod do Kostola sv. Jána Bosca na Trnávke
✦ Pôvodná podoba kostola v 40-tych rokoch
Bratislava-
Trnávka
SLOVENSKÉ POMENOVANIE TRNÁVKA POCHÁDZA
Z NEMECKÉHO „DORNKAPPELLE“. PODĽA KAPLNKY
SO ZÁHONMI ŠÍPOVÝCH RUŽÍ, OKOLO KTOREJ SI
ROBOTNÍCI STAVALI SVOJE CHATRČE A BÚDY. PRE
NÍZKU ŽIVOTNÚ A MORÁLNU ÚROVEŇ I PRE MNOHÉ
VÝTRŽNOSTI TOTO SÍDLISKO NAZÝVALI AJ „MEXIKO“.
✦ Prísľuby sal. spolupracovníkov na
Trnávke, 10. 6. 1990
11
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
a celonočné diskotéky sú veľmi
dobrým doplnkom našej práce
a bez konzultácie so saleziánmi
si tu robia aktivity a prístavby na
území, ktoré im nepatrí. Z tohto
pohľadu treba ešte veľa síl a Bo-
žích milostí na zažehnanie nepo-
rozumenia a zla, ktoré mätie
mysle ľudí a marí aktivity zame-
rané na pozdvihnutie celého člo-
veka - teda nielen jeho tela. Kiež-
by to pochopili všetci.
Súčasné aktivity
Situácia na Trnávke sa už ne-
dá porovnať s tým, čo bolo „voľa-
kedy“. Mladí majú v súčasnosti
ponúk oveľa viac a častokrát
oveľa lákavejších. Napriek tomu
sa pomaly rozbieha oratórium,
uskutočňujú sa výlety, púte, sú-
ťaže, akadémie a tábory. Život sa
do oratória vracia znova. Pekné
výsledky majú mladí aj v mládež-
níckom a detskom spevokole,
ktoré dopĺňajú farský spevokol
Schola cantorum s peknou tradí-
ciou. Pred piatimi rokmi sa začal
rozrastať aj mládežnícky futbalo-
vý klub Domino, o ktorom sa už
v tomto časopise písalo.
Speváci, futbalisti, tanečný
krúžok, birmovanci majú pravi-
delné stretnutia, na ktorých pre-
hlbujú svoju odbornosť i vzťahy
k Bohu a k blížnym. K stretká-
rom treba zaradiť aj našich vyso-
koškolákov a stredoškolákov,
z ktorých väčšina patrí medzi
animátorov. Títo majú na starosti
prípravu vlastných stretiek, prog-
ramov oratória a prispievajú aj
k obohateniu liturgie na det-
ských svätých omšiach.
Komunita saleziánov sa snaží
vytvárať širšiu komunitu zodpo-
vedných a spolupracujúcich na
poli farskom i mládežníckom.
Podľa miestnych potrieb a situá-
cie sa vypracoval výchovnopasto-
račný projekt, aby sme sa mohli
zjednotiť a aby sa pri personál-
nych zmenách nemuselo začínať
niekde inde a odznova. Podľa ne-
ho môže každý príspevkom svo-
jich schopností pomáhať k ožive-
niu miestneho cirkevného
spoločenstva. Vďaka obetavým
animátorom, trénerom, rehoľ-
ným sestrám, katechétom, dob-
rodincom, odborným poradcom
a ostatným veriacim tejto farnos-
ti takto začína prekvitať pekné
dielo, v ktorom môže pôsobiť Bo-
ží Duch a v charizme dona Bosca
sa môžu rozvíjať dobré vzťahy.
Dominik Vinš SDB
Foto: Leopold Sersen SDB
saleziánskeho ústavu na Mile-
tičovej.
V sieni pod kostolom sa robie-
vali aj prednášky odborníkov
z oblastí, v ktorých ľudia potrebo-
vali radu a poučenie. Prednášali
univerzitní profesori, lekári, práv-
nici, sociológovia a teológovia.
Okrem toho sa tu organizo-
vali rozličné súťaže, premietali
sa tu celovečerné filmy, čoskoro
sa začali organizovať aj zájazdy
a púte. V pôstnom období sa ko-
nali stavovské duchovné obno-
vy. Saleziáni boli na Trnávke je-
dinou náboženskou, kultúrnou i
sociálnou inštitúciou. Kompe-
tentné štátne úrady si to uvedo-
movali a činnosť tohto diela vše-
možne podporovali.
Obdobie druhej svetovej voj-
ny malo svoje útrapy i obavy, no
výrazne neobmedzilo pastoračnú
činnosť.
Po vojne 6. júla 1945 bola na
Trnávke právne erigovaná samo-
statná farnosť, ktorá bola zasväte-
ná a daná do ochrany sv. Jánovi
Boscovi. Prvý farár a nový direk-
tor bol don Ľudovít Cíferský.
Daľší kňazi boli don Štefan Ško-
rec - vedúci oratória a don Viktor
Karlubík. Asistenti a bohoslovci
tu boli Karol Nižňanský a Leo-
pold Sersen. Po čase sa tu vysta-
vala kolkáreň pre mužov a založil
sa tu aj hokejový krúžok.
„Koniec“ pôsobeniu
saleziánov
13. apríl 1950 znamenal ko-
niec činnosti saleziánov na Tr-
návke, no práca po nich zostala -
dobre zorganizovaná farnosť po
materiálnej i duchovnej stránke.
Počas totality sa tu vystriedalo 8
diecéznych správcov farnosti,
ktorí so svojimi kaplánmi a výpo-
mocnými duchovnými uchránili
farnosť pred úplným duchovným
krachom, čím sa sami často po-
hybovali na hraniach proticirkev-
ných zákonov.
Návrat saleziánov
2. februára 1990 celá duchov-
ná správa prešla do rúk saleziá-
nov. Správcom farnosti sa stal
don Andrej Brunclík, kapláni bo-
li don Jozef Krušac a don Vincent
Feledík. Don Leopold Sersen bol
výpomocný duchovný na dô-
chodku. Novým direktorom sa
neskôr stáva don Štefan Wallner,
ktorého po roku strieda don An-
drej Dermek. Na Trnávku prichá-
dzajú aj spolubratia, ktorí študu-
jú teológiu. Títo popri štúdiu
organizujú aktivity s mladými.
Odovzdávanie priestorov ne-
bolo až také jednoduché ako ich
zhabanie v 50-tom roku. Ešte ani
po jedenástich rokoch nie je všet-
ko v poriadku. Stále sú tu „pod-
nikatelia“, ktorí svojím búrlivým
nočným životom rušia nočný po-
koj Trnávky - najmä cez víkendy.
V budove, ktorá bola postavená
v časoch totality v rámci „akcie
Z“ je športhotel, ktorý nateraz
spravuje futbalový klub TJ Trnáv-
ka – žiaľ, má kontakty s ľuďmi,
ktorí si myslia, že krčmový život
✦ Silvester 1992
10 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
✦ Program pre deti v hale pod kostolom, 1999
✦ Trnávka 1988 – 50 rokov Kostola svätého Jána Bosca. Slávnostnú svätú omšu celebroval otec arcibiskup Ján Sokol.
D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
D BAKTUALITA
13D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
Kto počas týchto dní prechádzal cez Bordu mo-
hol vidieť viac ako 200 mladých ľudí, ktorí sa stret-
li, aby sa spoločne modlili, počúvali a rozjímali nad
svojím povolaním. Bol to istotne ojedinelý zjav a
pre niektorých možno už dávno nemoderné.
Mottom tohtoročného stretnutia mládeže na
Borde boli Ježišove slová: „Ak pšeničné zrno ne-
padne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak
odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12, 24) Po spo-
ločnej modlitbe vešpier sa všetkým túto myšlienku
pokúsil rozobrať vo svojej prednáške don Anton
Červeň.
Vzájomne obohatení sme sa spoločne stretli pod
svetlom reflektora pri nohách dvoch ľudí ošľahaných
vetrom spoločného manželského života. Manželia Vi-
lo a Bea Beňoví nám pútavým spôsobom priblížili
cestu svojho povolania. Hovorili nielen o tom, ako sa
hľadali a našli, ale podelili sa aj so svojimi momentál-
nymi radosťami i starosťami spoločného života. Prog-
ram ďalej pokračoval takmer polnočnou svätou
omšou, počas ktorej nám dvaja mladí kapláni z Ko-
šíc ponúkli netradičný návod obohatený vlastnými
zážitkami ako vnímať pôsobenie Pána v našom živo-
te a ako sa napokon stať svätým.
Ani sme sa nenezdali a z ničoho nič prišiel ďalší
deň. Počas neho nám predstavili dobrodružstvo
svojho zasväteného života dve sestry FMA - sestra
Helena a Anka. Po zaujímavom rozprávaní oboch
sestier, obohatenom o zážitky z misií z Madagaska-
ru nás čakal so svojím svedectvom života salezián -
otec Ernest Macák. Postupne nám odhalil význam-
né momenty svojho života, kedy priam hmatateľne
cítil Božiu ruku, ktorá ho viedla, azda niekedy aj do
neznáma. Presne na poludnie nasledovala svätá
omša s príhovorom saleziánskeho novokňaza Petra
Kuchára a krátka adorácia za nové povolania. Celé
stretnutie sme ukončili spoločným ružencom a po-
tom sme sa všetci vybrali späť do reality, aby sme
odhodlane odpovedali na Ježišovo volanie kráčať
životom.
Stretnutie mladých, aby sa spoločne zamysleli
nad svojim životom i otázkou povolania sa skonči-
lo. Pevne veríme, že bude pokračovať v každoden-
nom živote týchto mladých a prenikne existenciu
každého z nich, aby boli darom a obetou zároveň.
Toto stretnutie však ukázalo všetkým, že o povola-
ní nestačí len rozprávať v krásnych prívlastkoch,
ale sa oň treba snažiť i konkrétnymi činmi a dáva-
ním ponúk mladým ľuďom cez rôzne stretnutia,
akým bolo aj toto.
Pavol Drška SDB, foto: archív autora
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Keď som mal osem rokov, matka
ma vyhodila z domu, lebo som
vraj diablov syn a preto ma nemá
rada. Hrozne ma to zranilo a po-
vedal som si, že nikdy nechcem
mať nikoho rád a budem tvrdý,
bezohľadný. Vyrástol som v New
Yorku a stal som sa vodcom mlá-
dežníckej bandy Mau - Maus. Bo-
lo nás do 300 a naša banda patri-
la k najobávanejším. Strieľali sme
na ľudí zo striech domov, bojova-
li sme s inými bandami. Všetci
mali pred nami rešpekt, pretože
sme boli odvážni a krutí.
Jedného dňa sa však stalo niečo,
na čo nezabudnem. Vošiel som s
viacerými chalanmi mojej bandy
do tanečného lokálu. Tancoval
som práve s jednou priateľkou,
keď sa otvorili dvere a dovnútra
vstúpil nízky farár David, ktorý
konal v našej štvrti pouličné káz-
ne. Nemohol som ho vystáť. Po-
chytila ma zúrivosť, priskočil
som k nemu, udrel som ho do
tváre a zreval: „Ty biedny kaza-
teľ, ak ti je život milý, ihneď sa
strať! Von!“
David pozrel pokojne na mňa a
povedal: „Dobre, už idem. Chcel
som ti len povedať toto: Nicky,
Ježiš ťa má rád!“
Tie slová ma ohromili. Dva týžd-
ne deň i noc som o tom pre-
mýšľal: „Ježiš ťa má rád!“ Keď
som sa dozvedel, kde má David
kázeň pre mládež, strčil som re-
volver do tašky a išiel ho počúvať.
David hovoril veci, ktoré som v
živote nikdy nepočul. Čo všetko
pre nás Ježiš vytrpel, keď padol
do rúk nepriateľov. David hovo-
ril, ako strašne s ním zaobchá-
dzali, ako ho bičovali, pľuli mu
do tváre a potom ho barbarsky
pribili na kríž.
David kazateľ povedal, že on
chcel trpieť, aby zaplatil za naše
hriechy. Bol som z tých slov ako-
by zasiahnutý bleskom. Je to vô-
bec možné? Ako mohol Ježiš tak
milovať? Ale usúdil som, že kto je
pripravený toľko trpieť, musí
skutočne milovať. A začal som s
Ježišom hovoriť: „Ježiš, ty ma
máš rád? Ty ma máš rád takého,
aký som? Ak ma máš naozaj rád,
aj ja ťa budem milovať. Dám ti ce-
lý svoj život!“
Sotva som to dopovedal, zmizla z
môjho srdca nenávisť a peklo.
Bol som slobodný ako vták na
modrom nebi.
sks 45/97, Foto: LDC Turín
Nicky Cruz
PRED OSEMDESIATIMI TISÍCMI ĽUDÍ NA OLYMPIJSKOM
ŠTADIÓNE V BERLÍNE VYROZPRÁVAL NICKY CRUZ PRÍBEH
SVOJHO ŽIVOTA.
Nemoderné
stretnutie?
SVÄTÝ OTEC JÁN PAVOL II. VYHLÁSIL ROK
2001 ZA ROK POVOLANÍ. AJ Z TOHTO
DÔVODU SA KOŠICKÍ SALEZIÁNI ROZHODLI
25. A 26. MÁJA OPÄŤ ZORGANIZOVAŤ NA
BORDE PRI KOŠICIACH STRETNUTIE
MLADÝCH, ABY SA SPOLOČNE ZAMYSLELI
NAD SVOJÍM POVOLANÍM AKO DAROM PRE
DRUHÝCH.
12 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
po hranice Slovenska. Ostrihom-
ský arcibiskup Ján Vitéz, ktorý po-
chádzal zo slovenskej zemianskej
rodiny, vidiac turecké nebez-
pečenstvo, preniesol arcibiskup-
ské sídlo z Ostrihomu do Bratisla-
vy. Roku 1470 vydal pastiersky list
pre svoju arcidiecézu, ktorá prak-
ticky zaberala veľkú časť územia
Slovenska. V liste píše: „Hrozí
nám veľké nebezpečenstvo zo
strany Turkov. Nepomôžu nám
naše zbrane. Musíme sa obrátiť a
žiadať o nadprirodzenú pomoc.
Dejiny nás učia, že naši predkovia
sa v ťažkých časoch utiekali k Pan-
ne Márii a ona ich vyslyšala. Ako
arcibiskup obraciam sa na vás: za-
sväťme sa spoločne Bolestnej Pan-
ne Márii, aby nás chránila pred
všetkými nebezpečenstvami.“
Úcta k Bolestnej Matke sa eš-
te viac prehĺbila, keď Turci roku
1526 zvíťazili pri Moháči. Z ce-
lého Uhorska zostalo prakticky
nedobyté iba územie Slovenska.
Arcibiskupi z Ostrihomu pre-
niesli sídlo do Trnavy. Oni boli
propagátori úcty k Sedembolest-
nej. Najväčším z nich bol Juraj
Szelepczényi – Pohronec, arci-
biskup a miestodržiteľ Uhorska.
Pochádzal zo slovenskej rodiny
a ostal povedomým Slovákom.
Cisár ho poslal ako vyslanca k
Turkom do Carihradu. Keď sa
dozvedel, že Turci majú v pláne
zmocniť sa Viedne, vybral sa do
Poľska ku kráľovi Jánovi Sobies-
kemu. Podarilo sa mu presvedčiť
poľského kráľa a prísť Viedni na
pomoc. Sobiesky nakoniec po-
moc prisľúbil. Turci sa prihnali
k Viedni a čoskoro ju obkľúčili.
Mesto chránilo iba osemtisíc
dobrovoľníkov. Keď títo videli
obrovskú prevahu tureckého
vojska, plánovali sa vzdať.
Ján Sobiesky dodržal svoje slo-
vo a v auguste 1683 prišiel s voj-
skom na územie Slovenska. Sze-
lepczényi ho čakal pri Bratislave.
Slúžil pre vojsko svätú omšu a v
kázni zdôraznil: „Nebojte sa, ne-
budete bojovať proti nepriateľom
sami. Bude s vami Panna Mária!“
Po omši dal rozdať vojakom po-
svätené medailóniky, ktoré dal
zhotoviť v náklade stotisíc. Na jed-
nej strane medaily bola vyrazená
Sedembolestná a na druhej meno
Mária. Vojaci si pripli medaily na
uniformy a kráľ Sobiesky dal roz-
kaz, aby na vojenských zástavách
bolo vyšité meno Mária. Vojská sa
vydali na cestu a čoskoro potajom-
ky dosiahli pahorky nad Viedňou.
Keď sa zoradili, kráľ vydal rozkaz
vyraziť proti Turkom, ktorých bolo
dva razy toľko ako kresťanských
vojakov. Výpad krátko popoludní
bol taký náhly, prudký a prekva-
pujúci, že v tureckom vojsku na-
stala veľká panika. Vtedy Kara
Mustafa, najvyšší turecký veliteľ
rozkázal, aby jeho vojská odtiahli
od Viedne. Tureckí vojaci začali
utekať s narabovanými vecami. So-
biesky sa ich dal prenasledovať.
Zvyšky tureckého vojska sa stiahli
k Budínu, ale museli opustiť mesto
a postupne celé Uhorsko.
Keď sa pápež Inocent XI. do-
zvedel, za akých okolností bola
Viedeň zachránená od Turkov
(1683) a ako kresťanskí vojaci
bojovali s medailou Panny Márie
na prsiach, prehlásil deň víťaz-
stva 12. septembra za sviatok
Panny Márie pre celú Cirkev. Od
tej doby sa svätí sviatok mena
Panny Márie práve 12. septem-
bra. Teda vďaka Panne Márii Se-
dembolestnej bolo Slovensko
uchránené od tureckej pohromy.
Andrej Pauliny SDB
Foto: R. Hamráček, A. Pauliny
Úctu k Matke Božej možnopovažovať za jednu z hlav-
ných čŕt nielen kresťanskej nábož-
nosti, ale aj teologického zmýšľa-
nia. Svätí Cyril a Metod učili
slovienske kmene mariánskej úcte
nielen slovom, ale aj výrečnými
príkladmi a znakmi. Takým výreč-
ným znakom je napríklad skutoč-
nosť, že svätý Metod si žiadal byť
pochovaný v hlavnom chráme „za
oltárom Bohorodičky“, ako číta-
me v Živote Metoda. Týmto ges-
tom chcel vierozvest Metod
zanechať svojmu ľudu akoby du-
chovný mariánsky testament.
Mariánska tradícia ostala hl-
boko zakorenená v slovenskom
ľude. Dokazuje to ostrihomský
arcibiskup Szelepczényi vo svo-
jom rukopisnom diele Historia
Hungariae, v ktorom zanechal
napísané: „Maďari nemali pôvod-
ne veľký náboženský zmysel. Na-
priek tomu však prijali kresťan-
stvo pohotovo. Prečo? Lebo im
bolo kresťanstvo ponúkané pro-
stredníctvom mariánskej úcty
slovenského obyvateľstva. Len
tak si môžeme vysvetliť historic-
kú skutočnosť, že maďarský kráľ
svätý Štefan zasvätil svoje kráľov-
stvo najsvätejšej Panne Márii
Kráľovnej Hungárie.“
Mariánska úcta Slovákov sa
neskoršie prehĺbila počas vpádov
Tatárov. Keď sa naši predkovia
dozvedeli o blízkom vpáde Tatá-
rov, utiahli sa náhle do lesov, kam
sa Tatári bojujúci na koňoch ne-
odvážili vtiahnuť. Predkovia ne-
chali v domoch všetko. Nebolo
však rodiny, ktorá by okrem toho
najpotrebnejšieho nebola so se-
bou zobrala dajaký obraz Ježiša
Krista a jeho presvätej Matky. Po
odtiahnutí Tatárov sa slovenský
ľud vrátil do zničených dedín a
miest, vystaval domy a tiež aj kos-
toly, ktoré zasvätil Panne Márii.
Zo starých dokumentov sa
dozvedáme, že najstaršia marián-
ska pamiatka napísaná v sloven-
skej reči je modlitba k Panne Má-
rii: Mária, Matka. Nachádza sa v
kódexe Manipulus florum z roku
1380 v bibliotéke otcov františká-
nov v Bratislave. Ešte staršia (z
roku 1317) je freska na stene Ka-
tedrály svätého Martina v Spiš-
skej Kapitule, na ktorej je znázor-
nená Panna Mária - ochrankyňa
Božieho ľudu.
V polovici 15. storočia začali sa
hrnúť z Ázie do Európy Turci. Za
krátku dobu zabrali rozsiahle úze-
mia Európy. Za vlády sultána Meh-
meda II. siahala turecká ríša od
Eufratu až k rieke Dunaj na Balká-
ne. Odtiaľ prichádzali turecké
hordy, ktoré pustošili územia až
SLOVENSKÍ KATOLÍCKI
HISTORICI JEDNOHLASNE
TVRDIA, ŽE SLOVENSKÝ NÁROD
UŽ OD ČIAS SVOJHO OBRÁTENIA
SA NA KRESŤANSKÚ VIERU,
PRAKTIZOVAL ZVLÁŠTNU ÚCTU
K MATKE BOŽEJ. K TEJTO ÚCTE
PRIVIEDLI NAŠICH PREDKOV
VÝZNAMNÍ UČITELIA SVÄTÍ
CYRIL (KONŠTANTÍN) A METOD,
KTORÝCH POVOLALO Z
CARIHRADU DO NAŠICH
KRAJOV NITRIANSKE KNIEŽA
RASTISLAV.
14 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Úcta k Panne Márii
Sedembolestnej
na Slovensku
16 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
„Oh, úbohý don Bosco,
musím to hneď oznámiť pánu
grófovi.“ Voviedol dona Bosca do
paláca a išiel informovať svojho
pána.
Keď náš svätec navštívil cho-
rého v dome pána grófa, potešil
ho v chorobe a vyspovedal, sám
gróf odprevadil dona Bosca po
bočných úzkych uličkách do pre-
dajne obuvi vdovy menom Zano-
ne. Už od dverí jej oznamoval:
„Pani Zanone, don Bosco je bez
topánok a nosí dreváky. Vyberte
preňho najkrajšie topánky, aké
len máte.“
Pani Zanone privítala dona
Bosca veľmi srdečne a vybrala
preňho pár dobrých, pekných a
pohodlných topánok. Dreváky si
však nechala pre seba ako draho-
cennú relikviu na pamiatku, že
turínsky apoštol mládeže nosil
dreváky.
O niekoľko rokov neskoršie
don Bosco v kruhu svojich sale-
ziánskych klerikov vyrozprával
túto príhodu, ktorá sa mu osob-
ne prihodila: „Prišiel ma raz nav-
štíviť jeden horlivý demokrat.
Vyžaloval sa mi, že zbankrotoval
vo svojom podnikaní a nachádza
sa aj s rodinou vo veľkej biede.
Prosil ma, či by som mu nemo-
hol požičať aspoň tri franky.
Chcel si kúpiť novú košeľu, lebo
tá, ktorú mal na sebe, už bola zo-
dratá a špinavá. Uisťoval ma, že
len čo sa bude mať lepšie po eko-
nomickej stránke, dlh mi poctivo
splatí. Pozrel som sa po izbe a na
posteli som zbadal čistú košeľu,
ktorú mi náš Rossi priniesol a
ktorú som si zabudol prezliecť.
Povedal som vtedy môjmu hos-
ťovi:
,Viete, môj milý priateľ, penia-
ze nemám, ale ponúkam vám to,
čo mám.‘ A dal som mu s úsme-
vom moju košeľu.
Ten pán sa pozrel na mňa celý
udivený: ,Ale vy...?‘
,Nestarajte sa o mňa. Prozre-
teľnosť, ktorá sa dnes postarala o
vás, sa zajtra postará o mňa.‘
Ten človek ostal ako vyjavený
a bol veľmi dojatý. Slzy sa mu za-
čali tisnúť do očí, sklonil sa a za-
čal mi bozkávať ruku, vzlykajúc:
,Oh, koľko dobrého môže vyko-
nať jeden kňaz.‘“
Don Bosco k tomu, čo vyroz-
prával svojim klerikom, dodal:
„Ten muž sa potom stal naším veľ-
kým priateľom a neskôr aj dobro-
dincom. Toto je spôsob, ako si
môžeme získať srdcia ľudí.“
Don Bosco slávieval svoje me-
niny 24. júna, na sviatok narodenia
Jána Krstiteľa. Niekoľko dní pred
meninami oznámil chlapcom, aby
si na lístok napísali, čo by si priali
dostať od neho ako darček. Samo-
zrejme, veci dosiahnuteľné skrom-
nými financiami oratória.
Keď večer otvoril lístky, dojatý
čítal: „Don Bosco, budem vám
vďačný za topánky, aj už obnose-
né.“ „Don Bosco, prosím vás o
košeľu.“ „Drahý don Bosco, veľ-
mi by sa mi hodili nohavice.“ „Ja
by som si prosil dajakú poučnú
knihu.“ „Mne by sa páčilo dostať
od vás pančuchy.“
V takom duchu sa niesli pros-
by jeho chlapcov. Otvoril jeden z
posledných lístkov, krasopisne
napísaný, a celý dojatý čítal: „Dra-
hý don Bosco, ja vás prosím iba o
jedno: pomáhajte mi, aby som sa
mohol stať svätý.“
Dobrý otec zajasal v duchu,
že má aj takých chlapcov vo svo-
jom oratóriu.
M. Molineris SDB - A. Paulini SDB
Foto: LDC Turín
Don Bosco musel rýchlo po-
slať do mesta mladíka Rocchietti-
ho vybaviť veľmi dôležitú záleži-
tosť. Keď však videl, že mladík
mal svoje topánky v hroznom
stave, vyzul tie svoje a ponúkol
mu ich bez toho, aby pomyslel,
aké následky to môže mať.
Rocchietti schádzajúc po
schodoch povedal svojim pria-
teľom: „Chcem vidieť, ako sa
dnes don Bosco vynájde, keď mi
požičal svoje topánky a iné ne-
má.“
Vskutku, don Bosco zavolal
Rua a iných mladíkov, či by mu
nepožičali pár topánok, ale nikto
nemal ďalší pár obuvi. Nakoniec
sa podarilo Buzzettimu zohnať
pár drevákov. Don Bosco si ich
obul. Našťastie bol pekný letný
deň. Keď napoludnie don Bosco
schádzal po kamenných scho-
doch, zhŕkli sa chlapci na zvlášt-
ny hrmot drevákov a usmievali
sa na svojho otca.
Najkrajšie však bolo, keď oko-
lo tretej popoludní prišiel do
oratória sluha grófa Giriodiho s
odkazom, aby sa don Bosco po-
ponáhľal k vážne chorému z ro-
diny. Don Bosco vtedy poprosil
svojich, aby mu zaobstarali verej-
ný koč, lebo si uvedomil, že má
dreváky. Ale ani po dlhšom čase
koč nenašli, lebo v meste ich cho-
dilo málo a boli dosť drahé. Don
Bosco vtedy poprosil sluhu, aby
ho sprevádzal. Prechádzali uli-
cou Dora Grossa a námestím
Castello tak, že don Bosco, idúc
prikrčený popri domoch, sa
snažil reverendou zakryť a utlmiť
dreváky. Keď prišli k honosnému
domu pána grófa Giriodiho, slu-
ha povedal donovi Boscovi:
„Myslím, don Bosco, že do-
mov sa vrátite aj bezo mňa.“
Don Bosco však poprosil:
„Nie, nie, môj priateľu, musíte ma
odprevadiť domov.“
„Ale prečo?“ spýtal sa sluha.
„Pretože...ja mám...na nohách
dreváky.“
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
17D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
ZAČIATKY ORATÓRIA NA VALDOCCU BOLI
VEĽMI ŤAŽKÉ. PRETO SA NIET ČOMU DIVIŤ,
ŽE TAM VLÁDLA VEĽKÁ CHUDOBA, AKO O
TOM SVEDČÍ AJ TENTO PRÍPAD, KTORÝ SA
UDIAL V ROKU 1854.
Dreváky,
košeľa
a lístok
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
ako sa žiadajú od členov a zapíše sa do zoznamu.
Rok pred zavŕšením osemnásteho roku si ašpi-
rant urobí rok prípravy a po ňom môže zložiť
prísľub. Príprava je venovaná najmä tomu, aby
spoznal, či je jeho povolaním rozširovať úctu k
Pomocnici. Nie je vhodné byť v nejakom združe-
ní a pritom nehorieť pre jeho myšlienky.
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov
vzniknuté pri domoch SDB alebo FMA robí veľ-
mi záslužnú animáciu úcty k Pomocnici kresťa-
nov. Ukázalo sa, že mnohé združenia vzniknuté
pri diecéznych farnostiach sa inšpirovali práve
združeniami ADMA.
Ateistický režim na Slovensku pretrhol rozvoj
tohto Združenia v päťdesiatych rokoch a dnes
sme svedkami jeho rozvoja v miestnej slovenskej
cirkvi. Aj keď dnes je zatiaľ len jedno združenie
priradené k primárnrmu Združeniu v Turíne -
Valdoccu, ale už pri mnohých domoch SDB a
FMA, ale aj pri dielach saleziánskych spolupra-
covníkov sa pripravujú kandidáti do Združenia,
čo je sľubný začiatok rastu. Združenie Márie Po-
mocnice, je verejná ekleziálna skupina v sale-
ziánskej rodine, ktorá žije, rozširuje sa a prehl-
buje kult Pomocnice, pre vlastné posvätenie a na
rozšírenie kresťanskej viery medzi mladými a ľu-
dovými vrstvami s duchom dona Bosca.
Oprava
V 3. čísle nášho časopisu v článku na strane
18 sme uviedli nesprávny údaj o čase stavby kos-
tola v Čaradiciach. Správny údaj je: Kostol v Ča-
radiciach vo farnosti Tekovské Nemce bol dokon-
čený a posvätený v máji roku 1949.
Ján Zauška SDB, Foto: archív redakcie
Základnú bunku prvého „živého chrámu“ našiel v
združení horlivých dievčat, Dcér Nepoškvrnenej v
Mornese. Medzi nimi vynikala Mária Dominika Mazza-
rellová. S pomocou miestneho pána farára a spomína-
ných nadšených dievčat, ktoré sa venovali hlbšiemu
duchovnému životu a praktickej kresťanskej láske,
chcel uskutočniť svoju myšlienku.
Prvé stretnutie dona Bosca s touto skupinou dievčat
bolo 8. októbra 1864. Vtedy sa začala formovať budúca
kongregácia Dcér Márie Pomocnice. 5. augusta 1872
prvým 11. rehoľníčkam a 4 novickám dal don Bosco
meno Dcéry Márie Pomocnice, pretože mali vyjadrovať
jeho vďačnosť Panne Márii, ktorá bola inšpirátorkou a
„Živé pomníky“
Panne Márii
Pomocnici
v saleziánskej
rodine
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov
18
Založiť miestnu sekciu Združe-
nia je v kompetencii direktora
SDB alebo direktorky FMA, čo
môže byť urobené nezávisle od
prvých prijatí do Združenia.
Hneď sa požiada o pričlenenie k
primárnemu Združeniu, čo je ne-
vyhnutné k tomu, aby miestna
sekcia patrila do Združenia zalo-
ženého donom Boscom. Diecézni
kňazi a členovia iných reholí sa
obrátia na direktora SDB alebo di-
rektorku FMA najbližšieho sale-
ziánskeho domu, alebo na sale-
ziánskeho provinciála. Provinciál
predloží žiadosť ašpirantov do
Združenia z diecéznych farností
alebo farností, ktoré vedú rehoľní-
ci, diecéznemu biskupovi, kompe-
tentnému založiť Združenie a pro-
vinciál SDB menuje delegáta pre
príslušnú diecézu. Prísľub sa skla-
dá počas liturgického obradu, kto-
rému predsedá kňaz, určený pro-
vinciálom alebo direktorom SDB.
Na slávenie prísľubu sa odpo-
rúča spoločný spôsob pre všet-
kých, podľa formulára vydaného
primárnym Združením. Sláve-
ním prísľubov a zložením formu-
ly prísľubov sa kandidát stáva
„de facto a de jure“ členom AD-
MA a následne aj saleziánskej ro-
diny. Zodpovedne prijíma všetky
záväzky a má účasť na všetkých
duchovných dobrách. Počas ce-
lebrácie prísľubov sa odovzdá
členovi legitimácia príslušnosti,
ktorá je osobným dokladom čle-
na ADMA spolu s pravidlami
Združenia. Môže sa odovzdať aj
iný znak, ako medailóny, obrá-
zok Pomocnice s modlitbou do-
na Bosca k nej, ale najmä od-
znak, ktorý je vyrobený v dvoch
verziách: jeden s Pomocnicou s
dieťaťom v náručí a druhý s ini-
ciálkami M A. Odporúča sa, aby
ho člen nosil všade.
Do Združenia môže byť prija-
tý každý pokrstený, ktorý dovŕšil
osemnásty rok života, žijúci v
akomkoľvek civilnom stave. Kto
nedovŕšil osemnásty rok života,
na žiadosť rodičov, ak ide o deti,
alebo na osobnú žiadosť chlapca
či adolescenta sa i v mladšom ve-
ku stáva ašpirantom Združenia.
Odovzdá sa mu diplom a odznak
ašpiranta s tými istými údajmi
Ako založiť miestne stredisko
D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
DON BOSCO SA NEUSPOKOJIL SO STAVBOU
CHRÁMU POMOCNICE KRESŤANOV. IŠLO MU O
„ŽIVÉ POMNÍKY“ PANNY MÁRIE POMOCNICE.
TO, ČO DONA BOSCA OKREM INÉHO
CHARAKTERIZUJE, JE JEHO ORGANIZAČNÁ
SCHOPNOSŤ. PODĽA NEHO ANI NAJLEPŠIE
IDEÁLY SA NEPRENÁŠAJÚ DO ŽIVOTA BEZ
KONKRÉTNYCH REALIZAČNÝCH ORGANIZMOV.
D BSPOLOČNOSŤ
podporovateľkou všetkých jeho
diel. Sám don Bosco sa viackrát vy-
slovil, že nová kongregácia je „ži-
vým pomníkom Panny Márie Po-
mocnice“. Nová rehoľná spoločnosť
sa rýchlo rozšírila najprv v Talian-
sku a potom po celom svete. Tento
nevídaný rozmach možno pripísať
len Božej milosti a osobitnej pomo-
ci Panny Márie, ktorá pomáhala
hneď od začiatku budovať toto die-
lo, tento „živý pomník“ svojej ma-
terinskej lásky.
V tomto súvise je veľavravné to,
že Dcéry Márie Pomocnice na svo-
jej mimoriadnej generálnej kapitu-
le v roku 1969 zamietli návrh
účastníčok kapituly, ktoré chceli,
aby sa inštitút nazýval len Inštitút
saleziánskych sestier alebo Don
Boscových sestier. Tým dali najavo,
že si uvedomujú význam názvu,
ktorý pre ne výslovne zvolil don
Bosco, že aj ony majú totiž vyjad-
rovať - a to oveľa účinnejšie ako sa-
motná bazilika - živú prítomnosť
Panny Márie v saleziánskej rodine,
majú byť živým pomníkom jeho
vďačnosti k Pomocnici a žiada ich,
aby boli jeho vďakou, predĺženou
na všetky časy.
Mariánsky ráz je totiž ich cha-
rakteristickou črtou, ako to vidieť
aj z názvu inštitútu. Dcéry Márie
Pomocnice sa inšpirujú duchovný-
mi prejavmi Panny Márie. Hlavný
predstavený Saleziánov dona Bos-
ca žiada tento inštitút, aby sa oso-
bitne zaangažoval v spoločnej zod-
povednosti za ozajstné oživenie
úcty k Panne Márii Pomocnici.
Druhým „živým chrámom“ bo-
lo Dielo Panny Márie Pomocnice
pre takzvané „neskoré“ povolania.
Aj toto dielo poradila donovi Bos-
covi Panna Mária vo sne roku 1875.
Vnukla mu myšlienku, ako chytro
rozmnožiť počet dobrých kňazov:
„Pozri sa na tento zoznam a vyčítaj
z neho, čo treba podniknúť.“ Don
Bosco zo začiatku nechápal. Bol to
obyčajný zoznam chlapcov, ktorí
navštevovali oratórium. Pri pozor-
nejšom čítaní mien a veku chlap-
cov zistil, že z chlapcov, ktorí začí-
nali svoje štúdiá v jeho ústavoch,
aby sa stali kňazmi, zostalo sotva
pätnásť zo sto, teda ani dvaja z de-
siatich. Keď pozrel zoznamy
starších mladíkov, zistil, že zostali
skoro všetci. Z desiatich to boli ôs-
mi, čo sa stali kňazmi, a to v kratšej
dobe a s menšou námahou.
Toto dielo postavené pod
ochranu Panny Márie sa však ne-
stretlo so sympatiou u všetkých.
No on, keď dostal súhlas Svätého
otca a viacerých biskupov, obetavo
ho presadzoval a dosiahol veľkole-
pé výsledky. Vekom pokročilých
mladíkov boli celé stovky. Nazval
ich Máriini synovia. Oni boli rado-
sťou jeho posledných rokov života.
Don Filip Rinaldi bol jeden z pr-
vých, ktorý k nim patril. On sa ne-
skôr stal ich direktorom a je žiari-
vým príkladom jedinečnosti tohto
diela. Z tohto strediska vyšlo mno-
ho výborných kňazov a zástupy
misionárov.
Tretím „živým chrámom“, kto-
rý Don Bosco budoval hneď po do-
stavaní chrámu v Turíne bolo
Združenie ctiteľov Márie Pomocni-
ce – Associazione dei devoti di Ma-
ria Ausiliatrice. Toto Združenie je
teda veľmi úzko spojené s bazili-
kou. Dňa 9. júna 1868 bola kon-
sekrácia baziliky a 18. apríla 1869,
čiže ani nie o celý rok, arcibiskup
Ricardi schvaľuje štatút - kánonic-
ky eriguje Združenie.
Bazilika je pekná, nádherný je i
obraz Pomocnice na hlavnom oltá-
ri. Ak však niet ľudí, ktorí by oživo-
vali v sebe chrámy Ducha Svätého,
veľmi rýchlo by sa vyprázdnili
chrámy z kameňa. Združenie je ži-
vým pomníkom Pomocnice. To je
myšlienka dona Bosca. Život
v našom vnútri sa udržuje napoje-
ním sa na Zdroj života. Preto sa
člen Združenia zaväzuje „šíriť úctu
k Márii Pomocnici kresťanov a ko-
nať poklonu Najsvätejšej sviatosti“.
Ján Zauška SDB
Foto: LDC Turín
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
20 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
Stredisko má dve polia práce. Pr-
vé na sídlisku Poštárka, kde žije
veľká časť rómskeho obyvateľ-
stva a kde je vybudované róm-
ske pastoračné centrum. Druhé
v centre mesta Bardejov na Kel-
lerovej ulici, kde je saleziánsky
dom.
Ťažisko práce je na Poštárke,
avšak veľká časť Rómov žije roz-
ptýlená v meste. Často prichádza-
jú do saleziánskeho oratória za-
hrať sa, zabaviť, porozprávať.
Majú vyhradený jeden deň v týžd-
ni na pravidelné stretnutia. Sú
zorganizovaní do dvoch samo-
statných skupín. Do prvej chodia
deti zo ZŠ, druhú skupinu tvoria
mladí nad 15 rokov. Špeciálne sa
im venuje jeden salezián a dvaja
animátori. Veľkým problémom
pre rómske deti a mládež je škola
a plnenie si povinnosti voči nej.
Vyskytujú sa opakovania roční-
kov, bezdôvodné vynechávanie
vyučovacích hodín a nezáujem
o učenie. Oblasť výchovy a vzde-
lávania je pre nich veľkým problé-
mom. Vidíme potrebu pomôcť im
práve v tejto oblasti.
V školskom roku 2000/2001 sa
na Poštárke otvorili dve špeciálne
triedy 1. ročníka ZŠ pre rómske
deti. Týmto spôsobom im chce-
me napomáhať pri učení a vzde-
lávaní a preventívne odstraňovať
ich nedostatky. Okrem tohto
školského programu beží aj mi-
moškolské vyučovanie detí za
pomoci niektorých študentiek
pedagogickej fakulty.
Paralelne sa vzdelávaniu róm-
skych detí a mládeže venujú aj
dvaja pedagogickí pracovníci
v saleziánskom oratóriu na Kelle-
rovej ulici, kde od januára beží
projekt MOTIVÁCIA 2001, ktorý
podporila Nadácia pre občiansku
spoločnosť. Tento projekt je za-
meraný práve na problém moti-
vácie vzdelávania Rómov. Cez
rôzne športovo-hudobné aktivity
chceme u nich vzbudiť záujem
o vzdelávanie a tak napomáhať
ich integrácii do spoločnosti.
Chceme vysloviť vďaku Nadácii
pre občiansku spoločnosť, ktorá
podporila tento vzdelávací prog-
ram a takto prispela k jeho rea-
lizácii. Veríme, že aj iné štátne i
neštátne inštitúcie nebudú ľaho-
stajné k rómskemu problému
a budú sa ho snažiť riešiť a pod-
porovať snahy o jeho riešenie.
Anton Odrobiňák SDB
Foto: archív autora
Motivácia Rómov
k vzdelávaniu
STREDISKO DOMKA V BARDEJOVE JE ZNÁME TÝM, ŽE POD VEDENÍM SALEZIÁNOV SA UŽ
DLHODOBO, SYSTEMATICKY ZAOBERÁ VÝCHOVOU A VZDELÁVANÍM RÓMSKYCH DETÍ
A MLÁDEŽE.
21D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
Prvé stretnutie dona Bosca s Máriou Mazzarellovou, 1864 Voľba hlavnej predstvenej, 1874
22 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01 23D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
neodporúčali do rehole. Preto sa
všetci čudovali, keď som tam do-
kvitol. Bez zaváhania ma prijali.
Ba i neskôr sa vyskytli dva lebo tri
také „omyly“, vďaka ktorým som
sa našiel tam, kde som, podľa ná-
zoru toho či onoho predstave-
ného, nemal byť. Po rokoch som
si uvedomil túto hru prozreteľ-
nosti a bol som vďačný Tomu, kto-
rý dosahuje svoje plány aj napriek
opačnému rozhodnutiu ľudí.
Ďalší „omyl“ tohto druhu bol,
že práve mňa spomedzi tých naj-
mladších saleziánov odviedla po-
lícia do koncentračného tábora k
Plzni, odkiaľ som jediný - na roz-
kaz môjho vtedajšieho predsta-
veného Ernesta Macáka - ušiel do
Rakúska a po niekoľkých mesia-
coch do Talianska. Až tam sa skon-
čili nedobrovoľné dobrodružstvá
a začalo sa pasovanie s teologic-
kými knihami. Prednášalo sa po
taliansky a knihy boli sčasti v la-
tinčine.
Aj v tom bola prozreteľnosť.
Mal som totiž - nie z vlastnej vôle
- stráviť celých jedenásť rokov
ako docent filozofie v Rakúsku,
Nemecku a Taliansku. Po sko-
nčení tejto „neužitočnej teoretic-
kej prípravy“, ktorá sa však v mo-
jom živote osvedčila ako to
najužitočnejšie, som na podnet či
rozkaz už spomenutého dona
Macáka prevzal miesto redaktora
nábožensko-kultúrnych progra-
mov v Slobodnej Európe a ne-
skôr aj v Hlase Ameriky.
ZELENAY: Napísal si mnoho
vzácnych kníh, unikátov pre Slo-
vensko - a nielen preň - a predsa
tvoje knihy nemožno nikde kúpiť.
Ani v mnohých katolíckych kníhku-
pectvách. Hneď napr. tvoje monu-
mentálne sedemzväzkové dielo
OZVENA SLOVA. Aj keby si nebol
napísal nič iné, bol by si sa zapísal
do dejín Cirkvi na Slovensku a do
srdca katolíckych vzdelancov zlatý-
mi písmenami.
HLINKA: Každý rozhľadený
človek vie, že to, čo človeka vzde-
láva, sú encyklopedické diela,
kde sa človek azda až po rokoch
vytrvalého a pozorného čítania,
meditovania a štúdia prehryzie
ku „kresťanskému svetonázoru“
a či presvedčeniu na vyššej úrov-
ni. Len toto vyformuje človeka v
kresťanskom zmysle. Tie malé
knižočky s jednou či desiatimi té-
mami sú dobré na povzbudenie,
ale nebudujú kresťanský svetoná-
zor, ktorý človeku umožní obstáť
aj v búrkach dnešného boja proti
Bohu a vôbec náboženstvu.
ZELENAY: Na záver tohto kon-
štatovania, že predsa len niečo
máme aj my, iba toto: Hlinkove
knihy by nemali chýbať na stoloch
katolíckych a veru ani evanjelic-
kých knižníc. Uisťujem vás, že sa to
číta dobre, aj keď sa človek musí za-
vše skoncentrovať a prečítať dajaký
odstavec aj dva-trikrát.
ZELENAY: Pán profesor, mohol
by si nám niečo povedať o svojich
koreňoch, štúdiách, ale najmä o
činnostiach na rozličných poliach
verejného života, v rozličných štá-
toch a na skoro všetkých kontinen-
toch? Je neuveriteľné, kde všade si
bol, čo všetko si robil, a predsa si
zostal vecný a triezvy, oddaný svoj-
mu povolaniu, bez klerikálnej se-
baglorifikácie, nezraniteľný ani ne-
priateľmi, ani bývalými priateľmi,
spokojný tak na výslní ako i v tieni,
lebo - ako si to často opakúval - po-
kladáš všetko za dar prozreteľnosti,
ktorá tým, ktorí sa jej oddajú, všet-
ko privádza k šťastnému koncu.
Pre mnohých si desiatky rokov
bol „hlasom“, ktorý sa prihováral,
burcoval, volal, vyzýval, napomí-
nal, vyčítaval, ba i hrozil v rozhla-
se, televízii a svojich početných kni-
hách a nespočetných článkoch v
rozličných časopisoch a rečiach. Ni-
kdy si však nikoho verejne nenapá-
dal, neodsudzoval, neštval proti ni-
komu, a to ani vtedy, keď bolo
treba zaujať stanovisko voči ľuďom
a udalostiam. V určitom zmysle
možno dokonca povedať, že si sa
stal akýmsi svedomím svojho náro-
da. No najprv nám prezraď, kde sú
tvoje korene z hľadiska čisto zeme-
pisného.
HLINKA: Narodil som sa 31.
októbra 1926. Po skončení zá-
kladnej školy, som sa doslova
omylom dostal na saleziánske sú-
kromné gymnázium do Šaštína.
Osobne to pokladám za „prozre-
teľný omyl“. Po piatej triede gym-
názia znova „omyl“. Direktor ústa-
vu a možno aj niekto iný ma
● V Dóme sv. Martina v Bratislave po operácii bedrového kĺbu
D BINTERVIEW
● Stretnutie so študentami v Mlynskej doline, 1992
Don
Anton Hlinka
24 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
ma zdvihla jej matka. Rita sa ne-
zmohla na nič iné ako na slovo
„mamička“ - po slovensky. Keď
som sa jej potom opýtal, prečo
oslovila mamu po slovensky, od-
povedala: „Mamička, to krásne
znie, mutti nie.“
Raz nám však predsa čosi ho-
relo. Bolo treba ísť do Bratislavy
upozorniť skupinu veriacich ľudí
na nebezpečenstvo. Nemohol
som nikoho z mojich študentov
dosiahnuť. Lebo to bolo v strede
týždňa. Konečne som stretol jed-
nu z našej „úderky“ - veľmi inteli-
gentnú študentku, ktorá ovládala
okrem nemeckej materčiny aj an-
glický a francúzsky jazyk. Mala
však mať o tri dni skúšky. Hneď
som ju oboznámil s vecou. „Pozaj-
tra mám skúšky,“ odpovedala. Ja
som ju však ďalej presviedčal. Ús-
pešne...! Keďže nemala tašku, dal
som jej svoju. Večerným vlakom
odišla do Viedne. Ráno vykonala,
čo bolo treba v Bratislave - už ju
poznala - a nočným vlakom sa cez
Viedeň vrátila do Mníchova.
Ja som však tú noc nespal.
Prišlo mi totiž na um, že na ak-
tovke je pripevnené maličké púz-
dro rovnakej farby ako aktovka a
v ňom moja presná adresa.
Našťastie, že si to nevšimli ani
bratislavskí colníci. Inak by sa
tak skoro nebola vrátila.
Po privítaní som jej ukázal ten
prívesok. Roztvorila ho a v mo-
mente zbledla ako stena. Plní
vďačnosti Bohu sme sa pomodli-
li. Ona so slzami v očiach.
ZELENAY: Ako ste mohli žiť
dvadsať rokov v takom strese?
HLINKA: Asi tak, ako nás to
malých miništrantíkov učil po-
važskobystrický kaplán: „K Bo-
hu, ktorý robí radostnou moju
mladosť.“
Zhováral sa: Gabo Zelenay
Foto: archív dona Hlinku
Hoďme však ešte pohľad aj na
iné životné stránky dona Hlinku.
Hneď napr. jeho príhovory v minu-
losti. Plných 40 rokov oslovoval a
ešte stále oslovuje niekoľkokrát do
mesiaca veriacich a všetkých ľudí
dobrej vôle. Ale slovo nestačí - nech
by bolo aké presvedčivé. Hlinka si
to uvedomil hneď v prvých rokoch
svojej „kazateľskej“ činnosti. Preto
sa rozhodol k jednej z najväčších
obetí: k pašovaniu Božieho slova zo
zahraničia na Slovensko.
To mal Hlinka na mysli, keď za
najväčších obetí v posledných 10 –
12 rokov komunizmu posielal do
vlasti „pašerákov“ s kresťansky a
svetonázorovo ladenou literatúrou.
Každá fúra kníh a réžia prevozu ho
istotne čosi aj stála. Mal však dôve-
ru v Boha a vieru v účinnosť modli-
tieb, ktoré mnohí obetovali na tento
úmysel. Všetok materiál (300 až
500 kníh na jeden prevoz) skrývali
v dvojitých stenách dodávok, špe-
ciálne upravených podľa holand-
ského plánu morských plavidiel.
ZELENAY: Kde si bral peniaze
na tieto a podobné podniky?
HLINKA: Hanbím sa to pove-
dať: Až 70-80% financií šlo z
vrecka protestantov, drobných,
ale sem tam i bohatých ľudí. A
tie vozy stáli tiež čosi. Celý tajný
dovoz svetonázorovo-kresťan-
skej literatúry financovali oni -
najmä Richard Wurmbrand,
evanjelický priam charizmatický
duchovný, rumunský konvertita
zo židovstva. Relatívne často sa
mi prihodilo, že som musel
ozlomkrky letieť do Holandska,
Švajčiarska alebo na sever Ne-
mecka na schôdzu s ním a ostat-
nými spolupracovníkmi. Ja - je-
diný katolík. Robili sme to až do
pádu komunizmu. Rozhovory -
zavše tvrdé diskusie - sa vždy za-
čínali čítaním Písma a improvi-
zovanou modlitbou predsedu. A
výsledok? Nikdy sme nemali ha-
váriu a nikdy nám nechýbali
práve potrebné peniaze. Nikdy
nám na Slovensku nezlyhali ani
autá, ani šoféri, ani ľudia, ktorí
mali to šťastie dostať nábožen-
ské knihy.
ZELENAY: A čo katolícki kurié-
ri?
HLINKA: Takých sme nemali.
Pašovanie bolo výlučným dielom
protestantov. A je im to na česť a
prejde to do dejín Kristovej Cirk-
vi. Ísť s fúrou kníh do strednej a
východnej Európy bolo nepred-
staviteľné hrdinstvo. Hrdinstvom
však bolo i to mať v dome na Slo-
vensku dvesto-tristo kníh a nájsť
tých, ktorí budú mať odvahu čí-
tať tieto knihy a rozširovať ich
medzi priateľmi. Hrdinami boli
„závozníci Boží“ a tí, ktorí mali
odvahu tieto knihy skladovať a
opatrne rozdávať. Je na česť slo-
venským katolíkom, že sa našli
ľudia, ktorí boli na to ochotní.
ZELENAY: Vedel niekto z vašich
priateľov v Mníchove a inde v za-
hraničí, čo robíte vo vašom voľnom
čase?
HLINKA: Ani myslieť! A čo ke-
by sa bol niekto preriekol?
ZELENAY: To je naozaj zázrak
Boží - najmä keď sa uváži, že kaž-
dá nová „dodávka“ stála veľké pe-
niaze. Mali ste aj kritické situácie?
HLINKA: Áno, mali. Ale nie
pre „pašovanie Božieho slova“.
Okrem jedného prípadu, ktorý
sa nám mohol stať osudným. Ale
Boh držal nad nami ruku. Pre
jednu z mojich „vyslankýň“ to
mohlo zle skončiť. Bola to Rita
Hoeler z Kolína nad Rýnom, dcé-
ra z dobrej katolíckej rodiny -
mojich dlhoročných priateľov.
Keď som si raz robil starosti,
ako dosiahnuť, aby sme mali v
samom „bojovom teréne“ svoje
spojky, povedala: „Pôjdem do
Bratislavy študovať... napríklad pe-
dagogiku.“ Všetci sme stŕpli.
Okrem nej. A zopakovala svoj ná-
vrh. Úlohu zohrala na jednotku.
Raz si však jej bratislavskí priatelia
trúfli trochu veľa: zúčastnila sa s F.
M. na tajnom stretnutí asi tridsia-
tich ľudí, katolíckych aktivistov.
Ktosi naraz pošepol, že im „pôda
horí pod nohami“. Rita a traja Bra-
tislavčania sa vytratili von. Naštar-
tovala svoje auto a dali sa na útek.
Čoskoro zistili, že niekto veľkou
rýchlosťou jazdí za nimi. Našťastie
boli v strede mesta. ŠTB stratila ich
stopu. Pre Ritu to však bol signál
bleskurýchle opustiť Bratislavu.
Na hranici ju však podrobili ha-
nebnej osobnej prehliadke, o kto-
rej hovorila s plačom.
Iba po prehliadke smela odísť.
A odišla navždy. Zastavila sa až
pod mojimi oknami v Mníchove.
Zaklopala, vošla a vrhla sa na te-
lefón. Mala šťastie. Slúchadlo do-
● Stretnutie s mladými, 1992
25D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
27D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0126
D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
ktorú škola usmerňuje a zvádza,
ako vodu určenú na výrobu elek-
trickej energie v hydrocentrále.
To si vyžaduje úsilie. Mnohé deti
však nevidia presvedčivý cieľ o
postupe školských predmetov.
Nejasný poukaz na mýtický „kus
papiera“ už nestačí.
Deti majú doma konkrétne vi-
dieť „na čo je škola“. Ak sa škola
nespája so životom, vystavuje sa
nebezpečenstvu, že ju budú po-
važovať za zbytočné sužovanie.
Školské obdobie detí je naj-
väčšou investíciou rodičov pre
budúcnosť. Investíciou, ktorú
treba každým spôsobom chrá-
niť. Škola nie je odsúdenie. Tre-
ba bojovať, a veľa, aby deti mali
radosť z učenia sa, radosť z číta-
nia a radosť z rozmýšľania. Lás-
ka ku knihám, napríklad, sa
obyčajne učí doma. Naučte deti
metódu práce. Mozog sa stane
tým účinnejší, čím viac sa použí-
va. Pamäť pracuje tým lepšie,
čím viac ju nútime pracovať. In-
teligencia mladých sa vystavuje
nebezpečenstvu, že zakrpatie
jednoducho pre nedostatok
cvičenia. Dieťa, aby sa naučilo
myslieť, potrebuje, aby sme ho
myslieť naučili. Aby vhodne po-
užívalo pamäť, potrebuje, aby
sme ho naučili spomínať si. Aby
mohlo vhodne riešiť problémy,
potrebuje, aby sme ho naučili
techniku riešiť problémy. Objaviť
„ako sa to robí“, ako študovať,
robí deti istejšie na takom
dôležitom poli vlastného života
a vo veku, ktorý tak úzkostlivo
hľadá istotu. Domáce úlohy a
lekcie sú príležitosťou vybadať
slabiny detí. Mnohí majú ťažkosť
pochopiť napísaný text alebo
ústne sa vyjadriť na základe na-
spamäť naučenej schémy, alebo
logicky napísať text. S ceruzou v
ruke a lístkom papiera môžu ro-
dičia pomáhať deťom v úsilí po-
chopiť, usporiadať myšlienky a
najmä zabrániť im ľahko „nechať
to tak“. Ak deti upadnú do pasce
„aj tak prepadnem“, ich školský
osud je spečatený.
● Učte ich využívať čas. Je
dôležité, aby rodičia pomáhali
deťom zadeliť si deň, urobiť si
hierarchickú stupnicu záväzkov.
Je dobre, keď rodičia kontrolujú
žiacku knižku spolu s deťmi. Tre-
ba im pomáhať robiť programá-
ciu, do ktorej okrem školských
povinností treba zaradiť aj zába-
vu, hru, šport, kolektívne činnos-
ti. Štúdium si vyžaduje pokoj a
radostnú spokojnosť.
● Vyhýbať sa úzkosti z neúspe-
chu. Nikdy nespájať úctu k osobe
dieťaťa so školským prospe-
chom. Školský úsudok často hľa-
dí iba na výsledok a nevšíma si
pokrok, ktorý tu mohol byť.
Mnohé školské ťažkosti vznikajú
z problémov, ktoré nemajú nič
do činenia s lenivosťou alebo roz-
tržitosťou.
● Buďte prítomní v školskom ži-
vote. Ako môžeme úfať, že dieťa
bude brať školu vážne, ak sa jeho
rodičia o to nestarajú, nezaují-
majú? Deti cítia ako dôležité to,
čo rodičia ukazujú, že považujú
za dôležité. Rodičia sa majú
zúčastňovať na schôdzkach a
stretnutiach. Nie ako nepríjemný
„protihráč“ školskej inštitúcie, ale
ako najvzácnejší spojenec.
Bruno Ferrero
Foto: Peter Bučány
● Škola je veľkým obdobím uče-
nia. To, čo majú deti skutočne
urobiť, je zmocniť sa základných
nástrojov tvorivo zasiahnuť do
ľudskej skutočnosti. Musia sa
naučiť myslieť, správne sa vyjad-
rovať, tvorivo používať všetko, čo
slúži splniť základné úlohy ľudí.
Musia naozaj prísť k „používaniu
rozumu“. Je to ako by sa mali
naučiť nové remeslo, a to si vyža-
duje veľa času. Nik sa nenaučí
študovať, jednoducho keď sa roz-
káže: „Uč sa!“, alebo keď sa mu
vyhrážajú alebo všelijako ho vy-
dierajú.
Stále rýchlejšie premeny na poli
informatiky a kybernetiky, ne-
ustály vývoj na poli zákonodar-
stva a ekonomiky predkladajú
študentom nástojčivý problém:
učiť sa pružne a naučiť sa v krát-
kom čase.
Remeslo sa človek naučí, keď sa
pozerá a napodobňuje toho, kto
je skúsenejší. Samostatnosť, so-
ciálne čnosti, intelektuálna dis-
ciplína, všetko to, čo bude tvoriť
zrelého človeka, sa naučí, ak sa
mu to predkladá alebo dakedy
aj ukladá, nanúti. Rodičia si ne-
môžu myslieť, že túto základnú
výchovu môžu delegovať škole.
Nemajú totiž iba „čakať“ výsled-
ky. Majú spolupracovať, aby ich
deti dosiahli. Učiteľmi ľudskej
zrelosti sú rodičia.
● Nenechávajte ich samé, ale ani
ich nenahrádzajte. Nakoľko mož-
no, nech sa rodičia vyhýbajú
dvom opačným správaniam: na-
hradzovať deti v plnení ich po-
vinností alebo ponechať ich samé
na seba a robiť nanajvýš „dozor-
cov“.
● Dávajte dieťaťu solídnu moti-
váciu. Základný problém detí je:
„Prečo máme študovať?“ Rodičia
musia jasne prejaviť svoje očaká-
vanie. Povzbudzovaním a najmä
príkladom. Koniec koncov deti
sa učia nasilu. Štúdiá sú vecou,
čo zaujíma dospelých, a nie ich.
Malí chcú vedieť, to hej. Praktic-
ky majú nesmiernu zvedavosť,
D BSPOLOČNOSŤ
STAŤ SA „POČESTNÝMI
OBČANMI“, JEDEN Z CIEĽOV
VÝCHOVNÉHO SYSTÉMU
DONA BOSCA JE AJ
POVINNOSŤOU. NA
DOSIAHNUTIE TOHTO
CIEĽA V TEJTO OSOBITNEJ
CHVÍLI VÝCHOVY ŽIVOTA,
KTOROU JE ŠKOLA, SA
SPOLOČNE CVIČÍ RODINA I
SPOLOČNOSŤ. RODINA
MÔŽE VEĽA UROBIŤ, ABY
TOTO DÔLEŽITÉ OBDOBIE
ŽIVOTA DETÍ SPRAVILA
RADOSTNEJŠÍM,
UŽITOČNEJŠÍM A
ÚČINNEJŠÍM.
Do školy
s d e ťm i
29D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0128 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 01
D BSPOLOČNOSŤ
medicínskeho a psychologického
rozdeliť na fázu lákania, keď mani-
pulovaný chápe vstup do sekty ako
prospech z nových priateľov, z no-
vého zmyslu života a zdanlivého vy-
riešenia svojich problémov.
Nový člen to však nedostáva za-
darmo. Začína byť kladne hodnote-
ný len vtedy, ak plní všetky po-
žiadavky. Ináč je kritizovaný a
odsudzovaný. Okrem pravidelného
a systematického zoznamovania sa s
učením sekty je stále viac manipulo-
vaný a dezorientovaný, aby sa tak
zbavil predtým zaužívaných spôso-
bov uvažovania a konania. Kontakty
s vonkajším skazeným a na zánik
odsúdeným svetom, ale i s rodinou a
priateľmi sú obmedzované, ba zaka-
zované, a tak jediným zdrojom infor-
mácií sa stáva sekta a jej učenie. Ak
má určité pochybnosti, tak sa mu to
vysvetľuje ako jeho neschopnosť po-
chopiť učenie sekty, je to jeho vina a
jeho nedostatok viery a pokory.
Príslušníci sekty sú osobitne vyško-
lení na pôsobenie na nového člena a
sú jediní, s ktorými sa stýka.
Mnohé sekty systematicky vyvo-
lávajú u svojich členov strach zo
sveta a vedomie ohrozenia ním, tak-
že nový člen je manipulovaný i stra-
chom zo sekty odísť. Táto druhá fá-
za adaptácie na život v sekte vedie k
tretej fáze závislosti od sekty. Už
prijal názory sekty za vlastné, ako aj
presvedčenie, že učenie sekty je je-
dine správne. Stáva sa vo všetkom
podriadený sekte, ale súčasne nad-
radený iným ľuďom. Je už historic-
kou skúsenosťou, že ľudia, ktorým
všetku činnosť určuje niekto iný,
strácajú po určitom čase schopnosť
rozhodovať sami o sebe, a to aj o
bezvýznamných veciach. Mnohé
sekty pritom vyžadujú od svojich
členov, aby získavali stále nových
stúpencov, a sú hodnotení podľa to-
ho, koľko nových adeptov získajú.
Člen sekty stráca postupne
schopnosť samostatne uvažovať. Pô-
sobenie sekty na duševné zdravie
človeka sa však najviac prejavuje v
jeho emóciách, spojených s pocitmi
viny a strachu. Ide o sústavné ob-
medzovanie medziľudských vzťa-
hov, dokonca i prideľovanie manžel-
ských partnerov, napr. pre členov
Moonovej sekty, sa stalo pravidlom.
Každá sekta má záujem o svoju
ďalšiu existenciu a budúcnosť, tak-
že dochádza k manipulovaniu i ro-
dičovských práv a povinností. Aj
dieťa sa pokladá za majetok sekty.
Niekedy sú rodičia takí zamestnaní
aktivitami sekty, že nemajú na svoje
deti vôbec čas a nesmú sa s nimi
stýkať. Sú známe prípady, keď ro-
dičia svoje deti fyzicky týrali. Pôso-
benie sekty na deti je často späté s
rôznymi formami násilia v oblasti
telesnej i duševnej.
Z pohľadu zdravia je pôsobenie
sekty dlhodobou stresovou situáci-
ou, neraz bezvýchodiskovou, so
stálou depriváciou niektorých zá-
kladných ľudských práv a potrieb.
Aj keď mnohí po čase sektu opustia,
problémy strateného duševného
zdravia sa nekončia. Žijú často s po-
citmi určitého odcudzenia, neschop-
nosti samostatne sa rozhodovať, kri-
ticky uvažovať, prežívajú depresívne
stavy, sú dezorientovaní a potrebujú
po zdravotnej stránke psychologic-
kú alebo i psychiatrickú pomoc.
O pôsobení rôznych siekt potre-
bujeme všetci všeobecne viac ve-
dieť, aby sme lepšie chápali ich čle-
nov ako zmanipulovaných a často
duševne, telesne i sociálne trpiacich
spolubratov, ktorí síce možno hľa-
dali pravdu v období životných
kríz, ale sami sa ocitli v zajatí, z kto-
rého akoby zdanlivo nebolo výcho-
diska. Aby sme im mohli pomáhať,
a nielen ich odsudzovať, musíme o
ich problémoch viac vedieť a viac
ich chápať.
Aurel Štefko SJ - Ladislav Šoltés
Podľa: Studia Aloisiana 2000
Foto: LDC a Andrej Pauliny
Človek vo svojom historickom
vývoji je úzko spätý so spoločnos-
ťou, v ktorej žije. Človek potrebuje
niekam patriť, či je to v najprirodze-
nejšej podobe jeho rodina, spolo-
čenská skupina, národ a štát, eu-
rópske, ba i svetové spoločenstvo,
pričom potrebuje byť skupinou
kladne hodnotený a akceptovaný.
V týchto svojich potrebách je
dnešný človek, žijúci čoraz ano-
nymnejšie vo veľkých mestských
štvrtiach a bytovkách, často osamo-
tený a hľadá určitú spriaznenosť s
niekým alebo niečím. Známy je prí-
pad starenky v ústave sociálnej sta-
rostlivosti, ktorá večer pred spaním
pobozkala televízor so slovami, že
toto bol jediný „človek“, ktorý jej
povedal dobrú noc. Celospoločen-
ské zmeny s výraznými sociálnymi
dôsledkami ešte zvýrazňujú nespo-
kojnosť človeka a jeho ľahkú mani-
pulovateľnosť. Do týchto prirodze-
ných potrieb človeka ľahko preni-
kajú rôzne sekty, ponúkajúc pod-
poru, spolupatričnosť, ba i službu,
najprv kritikou situácie a potom
jednoduchým riešením príslušnos-
ťou k novému, pravému nábožen-
stvu s charizmatickým vodcom,
ktorý svojím učením zaručuje po-
zemské šťastie a posmrtnú blaže-
nosť v spoločenstve vyvolených
príslušníkov nového náboženstva.
Nebudeme rozoberať sekty z
pohľadu teologického a z ich urči-
tého spoločného zamerania voči
majoritnej skupine, ale zameriame
sa na totalitný spôsob ich organizo-
vania a pevnú ideológiu, na ich sys-
tematické manipulovanie svojich
členov až k úplnej závislosti a naj-
mä k poruchám zdravia.
Sekta má svojho vodcu, ktorý
má absolútnu autoritu, siahajúcu do
všetkých oblastí, takže jeho rozhod-
nutia musia byť bezvýhradne akcep-
tované ako jedine správne a nimi sa
členovia sekty musia vždy riadiť. Ty-
pická je kritickosť a netolerantnosť
voči iným názorom. Členovia sekty
bývajú často izolovaní od akýchkoľ-
vek kontaktov, sú kontrolovaní a
sústavne manipulovaní. Sám vodca
sa pokladá za neomylného, za vyvo-
leného, za proroka, za boha a pod.
Učenie sekty sa prezentuje ako
jedine správne, jeho členovia ako
vyvolení a tým akosi predurčení k
výnimočnej budúcnosti. Tým sekty
dávajú svojim členom pocit väčšej
osobnej významnosti a hodnoty.
Členstvo v sekte je často reakci-
ou na životnú záťaž a frustráciu.
Riešenie sa vidí v úniku od problé-
mov. Po prvom kontakte začne pro-
ces systematického spracovávania
potenciálnych záujemcov s postup-
nou osobnostnou premenou mani-
pulovaného jedinca. Proces ma-
nipulácie môžeme z pohľadu
Pôsobenie siekt
na duševné zdravie
NIEKTORÉ NÁBOŽENSKÉ SEKTY EXISTOVALI UŽ V MINULOSTI. SÚ TO NAPRÍKLAD
SVEDKOVIA JEHOVOVI, ALE AJ INÍ. VÝRAZNEJŠIE VŠAK ZAČALI SEKTY PRENIKAŤ K NÁM
A DO VŠETKÝCH POSTKOMUNISTICKÝCH ŠTÁTOV PO PÁDE KOMUNIZMU.
D O B R O D I N C I
V období júl - august prispelo na vydávanie nášho časopisu 485 dobrodincov. Za našich prispieva-
teľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom - jednotlivcom i rodinám vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejavenú
štedrosť.
Milá redakcia,
srdečne Vás touto cestou
pozdravujem. Som veľ-
mi šťastná, že STE.
Žijem sama s dcérkou -
má skoro 17 rokov a celé
roky sa sama starám, aby
bola pripravená do života
ako človek, ale tiež aby
bola vnútorne silná a ve-
dela, čo je správne. Avšak
to ukáže až čas a roky, le-
bo aj ja som len človek.
Nemáme toho veľa a čím
ďalej je to horšie, mám
len svoj plat 5 800,- Sk, z
toho žijeme obe. Výživné
od otca dcérky nedostá-
vam už roky a ne-
zmôžem v tom nápravu,
pretože máme slabé zá-
kony, zle stavané pre ta-
kýchto otcov. Ale máme
jedna druhú. Dcérka mi
robí radosť, darí sa jej,
chodí do prvého ročníka
na strednú a som šťastná
mama. V nej mi náš mi-
lostivý Pán vracia všetko,
o čo ma život pripravil a
čo som nemala nadelené.
Naozaj máme, bohužiaľ,
len a len existenčné - fi-
nančné problémy. Ako
vyžiť, prežiť a nekradnúť
alebo nedať sa na krivú
cestičku. Každý deň pre-
žívam strach o to, aby
sme vyšli, kde zobrať na
chlieb, keď poplatím
všetky šeky, sme tam,
kde sme boli pred výpla-
tou. Je to strach o budúc-
nosť, ale modlím sa a
prosím nášho Pána o po-
moc.
Keďže si nekupujeme
žiadne noviny ani časopi-
sy, nemáme možnosť ne-
jakého širšieho rozhľadu
a prehľadu. Nebolo to ale
stále tak. Pred pár rokmi
som si mohla dovoliť ku-
povať Katolícke noviny
alebo iné. Sem tam mi
niekto požičia niečo na
čítanie. Teraz som sa do-
stala takto k Don Bosco
dnes. Je to nádherná lite-
ratúra, veľa na čítanie pre
mňa i dcérku. Prosím,
zvážte moju prosbu, ne-
mám teraz čím zaplatiť,
ale privítali by sme obe
Don Bosca v našej rodi-
ne. Určite nemôžete roz-
dávať zadarmo, tu síce
čítame, že posielate bez-
platne, ale neviem, či
som to pochopila správ-
ne. Prosíme Vás, keby sa
dalo niečo urobiť, aby
sme si mohli doma opäť
čítať zaujímavé veci. Ďa-
kujeme Vám a stále verí-
me a dúfame.
Júlia
Foto: Rasťo Hamráček
D B
Aj taký je život
LISTY
Poznámka redakcie
Oznam o bezplatnom zasielaní časopisu Don Bo-
sco dnes bol pochopený správne. Zasielame ho
ZADARMO každému záujemcovi práve preto, aby
ho mohli čítať skutočne všetci. Don Bosco z neba
a náš dobrotivý Pán Boh sa už starajú, aby sa takto
mohol zasielať každému záujemcovi. Úprimná
vďaka patrí aj všetkým vám - veľkodušným dar-
com a dobrodincom, ktorí umožňujete, aby sa ten-
to časopis dostal aj do rodín, ktoré musia preko-
návať ťažkú finančnú situáciu.
