ROČNÍK XXXI.5/2000
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
NAŠE DIELA: ŽILINA
AKTUALITA: DOBRODRUŽSTVO ŽIVOTA
AKO DON BOSCO: STRATÉGIA POKLADNIČKY
MISIJNÝ PLAGÁT: ANGOLA 2000
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:06 Stránka 2
Foto: Rastislav H
am
ráček
D R A H Í P R I A T E L I A
D O N A B O S C A
A P O D P O R O V A T E L I A
J E H O D I E L A ,
ešte počas prázdnin sa mi do-
stala do rúk útla knižočka Čas
pre druhého, ktorú vydalo Kar-
melitánske nakladateľstvo. Jej au-
tori pozbierali mnoho pekných
príbehov, udalostí alebo zrniek
múdrosti, ktoré sa dotýkajú veľ-
kej potreby každého človeka –
byť prijatý, pochopený a milova-
ný. Mať niekoho, komu na mne
záleží.
Na druhej strane to ale zna-
mená mať schopnosť a ochotu
venovať svoju pozornosť a čas
iným. Najmä deti sa často sťažu-
jú, že rodičia sú ochotní dať im
čokoľvek – len nie sami seba
a svoj čas. A predsa, deti a do-
spievajúci majú na srdci toľko
pre nich dôležitých vecí, ktoré si
túžia predebatovať so svojimi ro-
dičmi. Malá ukážka.
Otecko číta noviny. „Oci,“
ozve sa syn.
Spoza novín sa ozve zabruča-
nie: „Čo je?“
„Keď budem veľký, budem
musieť i ja čítať noviny?“
„Samozrejme.“
„A prečo, ocko?“ Ocko nič ne-
počuje, pretože opäť číta.
„Ocko, prečo? Chcel by som
to vedieť!“
„Hm, prečo. Čo prečo?“
„Prečo musím čítať noviny,
keď budem veľký?“
„Božemôj, dospelý človek
predsa číta noviny. Musí byť in-
formovaný!“
„Čo to znamená byť informo-
vaný, ocko?“
„Prosím ťa,… to je asi ako…
ako orientovať sa, rozumieš?“
„Nie!“
„Tak si o tom porozprávame
niekedy inokedy. Teraz ma ne-
chaj čítať!“
„Ocko, a prečo nemôžeš čítať,
keď sa s tebou rozprávam?“
„Pretože ma to vyrušuje.
Hovorenie vždy vyrušuje. Človek
by mal hovoriť čo najmenej, pa-
mätaj si to!“
„Ale naša pani učiteľka hovorí
veľa, ocko!“
„Tak dosť! Veď je učiteľka a tí
môžu hovoriť. Ale deti majú byť
ticho, rozumieš?“
„Ale ak v škole celú hodinu
neotvorím pusu, učiteľka ma hre-
ší!“
„Tak ale teraz toho už mám
naozaj dosť! Už chcem konečne
v pokoji čítať! Ak mi nedáš pokoj,
tie tvoje nekonečné otázky ma
dostanú do blázinca!“
„A budeš musieť aj tam čítať
noviny, ocko?“
„Prepánakráľa! Tam ani nie sú
noviny!“
„To je báječné! Prídem ťa tam
navštíviť a budem sa tam s tebou
rozprávať a teba to nebude rušiť!“
Tento príbeh by nás azda aj
rozosmial, keby nebol taký váž-
ny. Moderná doba so všetkými
svojim vymoženosťami, moder-
nými technológiami a vynálezmi
na jednej strane človeku veľmi
pomáha, ale na druhej strane je
schopná ho úplne zotročiť. Zdá
sa, že napriek všetkým výdobyt-
kom komunikačných prostried-
kov pribúda ľudí, ktorí sa cítia
nepochopení, neprijatí a opuste-
ní. A napriek všetkým uľahče-
niam, ktoré nám technika posky-
tuje, jej používanie nás oberá
o bezprostredný ľudský kontakt,
ktorý od nás očakávajú najmä
naši najbližší.
Ešte nikdy nebola zem tak
presýtená záplavou posolstiev
a informácií šírených v podobe
rozhlasových a televíznych vĺn,
telefonickými a internetovými
linkami ako dnes. A azda nikdy
tak intenzívne ako dnes sa necítil
človek taký osamelý, taký ne-
schopný nájsť uši a srdce, ktoré
by ho boli schopné počúvať.
Ako protiklad reklame na mo-
D BSLOVO NA ÚVOD
bilné telefóny „aby ľudia spolu
hovorili“ som kdesi čítal opačné
zúfalé zvolanie: „Prosím vás, za-
hoďte mobil, aby sme mohli spo-
lu hovoriť!“
Drahí čitatelia, prajem vám,
aby ste sa stávali stále viac od-
borníkmi v tejto úzkoprofilovej
profesii: Aby ste vo svojich rodi-
nách a na pracoviskách boli ľuď-
mi, ktorí majú čas pre iného. Ako
kresťania na to máme veľa motí-
vov – ten najdôležitejší je azda
Ježišovo slovo: Čokoľvek ste uro-
bili alebo neurobili jednému
z týchto mojich najmenších bra-
tov, mne ste to urobili alebo ne-
urobili!
Prajem sebe i vám, aby sme
toto Ježišovo slovo pochopili
a dokázali aplikovať počnúc tý-
mi, ktorí sú nám najbližší.
Správy 4
Naše diela
Žilina 8
Sestry FMA
Sestra Dagmar Kráľová FMA 11
Aktualita
Dobrodružstvo života, alebo... 12
Mariánske zvony
Považujte túto svätyňu 13
Mariánske zvony
Úcta k Pomocnici kresťanov u sv. J.Bosca 15
Mariánske zvony
Dejiny vodnej kvapky 16
Mariánske zvony
Združenie za čias nástupcov dona Bosca 18
Mariánske zvony
Kostol sv. Františka Saleského 19
Mariánske zvony
Otče náš 20
Rodina
Manželské stretnutie 21
Sestry FMA
60 rokov Inštitútu FMA 22
Ako Don Bosco
Stratégia pokladničky 24
Misie
Kalich plný krvi 26
Misie
Angola 28
Naši zosnulí
Martin Martinec 30
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 07/50231 340, 311
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Východoslovenské tlačiarne, a. s., Košice
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donboscodnes.sk dbd@donbosco.sk
obsah
5/2000
ROČNÍK XXXI.
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
R
as
tis
la
v
H
am
rá
če
k
Váš brat Vladimír Fekete, provinciál SDB
Fo
to
: V
la
di
m
ír
F
ek
et
e
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:06 Stránka 3
D BDOMA A VO SVETE
MALÝ PRINC V ORATÓRIU ■■ Banská Bystrica■■
DOŽIVOTNÁ PROFESIA
V sobotu 15. júla
zložilo dvanásť mla-
dých saleziánov vo
farskom kostole v
Banskej Bystrici do
rúk otca provinciá-
la svoje doživotné
sľuby, ktorými sa
navždy zasvätili Pá-
novi v službe mla-
dým. Mladých spo-
lubratov pri tomto
ich významnom životnom okamihu sprevádzali rodičia, príbuzní, spolu-
bratia saleziáni a množstvo mládeže z oratórií z celého Slovenska. Po
skončení noviciátu títo bratia prežívali obdobie šiestich rokov dočasnej
profesie a základnej formácie spojenej s filozofickými a teologickými štú-
diami. V tomto období si upevňovali a rozvíjali svoje duchovné povolanie.
Hlavný celebrant, otec provinciál, vo svojom príhovore poznamenal,
že tento ich krok je prejavom pevnej viery v Pána a môže byť povzbu-
dením pre mladých ľudí dneška, ktorí sa často obávajú vziať na seba
trvalý životný zá-
väzok či už v podo-
be manželstva,
kňazstva alebo re-
hoľného života.
Ale v tejto svojej
nerozhodnosti po-
tom ani nespo-
znajú skutočnú ra-
dosť zo života, kto-
rá sa nachádza iba
v obetavej láske.
(VS) V nedeľu 25. júna bola v Kostole Panny Márie
Pomocnice v Bratislave na Miletičovej oficiálne ustanovená
nová samostatná inšpektória sestier saleziánok na
Slovensku. Počas slávnostnej svätej omše, ktorej predsedal
otec provinciál Vladimír Fekete a za prítomnosti generálnej
predstavenej FMA sestry Antonie Colombo z Ríma bola služ-
ba inšpektorky zverená sestre Dagmar Kráľovej. Na slávnosti
sa zúčastnili takmer všetky na Slovensku pôsobiace sestry
FMA, mnoho saleziánov, saleziánskych spolupracovníkov a
iných priaznivcov našich diel. Nechýbali ani sestry zo sused-
ných štátov, Rakúska, Čiech a Maďarska. Celá slávnosť prebehla vo veselom duchu aj vďaka mnohým mladým, ktorí
prišli spolu so sestrami z jednotlivých stredísk. Po svätej omši nasledovalo agapé a v sále pod kostolom akadémia, kto-
rú pripravili sestry FMA s dievčatami z jednotlivých domov.
SLOVENSKÁ INŠPEKTÓRIA FMA
■■ Bratislava■■
4 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0
Počas letných prázdnin sa aj v našich sa-
leziánskych domoch zaužívala tradícia
organizovania prímestských táborov.
Mnohí rodičia musia denne chodiť do
práce, a ich deti majú práve cez prázdni-
ny veľa voľného času. Pomocou v tejto si-
tuácii môžu byť prímestské tábory.
Jeden z nich organizovali aj saleziáni na
Miletičovej. Tohtoročný tábor prebiehal
počas dvoch týždňov začiatkom júla.
Program pre asi 60 detí bol organizova-
ný denne od 730 do 1700. Ráno sa začínalo
spoločnou svätou omšou a doobeda pre-
biehali hry a súťaže v oratóriu i v meste,
ktoré boli zamerané na spoločnú temati-
ku celého tábora – príbeh o Malom prin-
covi. Poobede boli deti zamestnané v
krúžkoch: výtvarnom, umeleckom, futba-
lovom, tanečnom, fyzikálnom, modelár-
skom. Deti absolvovali aj celodenné výle-
ty do okolia Bratislavy, na hrad Červený
kameň, do Smoleníc a do jaskyne Driny.
Celý program zabezpečovalo 16 animá-
torov pod vedením dvoch saleziánov.
Začiatkom júla sa v rekreačnom stre-
disku Jazierce pri Ružomberku usku-
točnil veľký tábor miništrantov.
Hlavným organizátorom podujatia bol
don Jozef Luscoň. Na rozoslané pri-
hlášky zareagovalo 205 chlapcov – mi-
ništrantov z celého Slovenska, ktorí sa
tábora zúčastnili. Program zabezpečo-
valo 25 animátorov. Chlapci boli roz-
delení do sedemnástich skupín.
Denný program bol veľmi pestrý. Po
vstávaní a rannej hygiene nasledovali
modlitby a raňajky. Doobeda prebie-
hali spoločné formačné prednášky na
témy: liturgia, miništrovanie, sviatosti
a dejiny spásy. Po obede bola príprava
hier a o tretej začínali celotáborové
hry v prírode. Večer bývala svätá
omša a po večeri futbal alebo nočné
hry, takže chlapci zaspávali poriadne
vybehaní. Veľkou udalosťou bol aj ce-
lodenný výlet do Vlkolínca a púť na
Staré Hory. Nechýbal samozrejme ani
priestor na duchovné rozhovory a spo-
vede. Miništranti majú veľký záujem
naďalej sa stretávať, udržať si kontakty
a pokračovať vo svojej formácii aj po-
čas školského roka.
■■ Hody pri Galante■■ ■■ Ružomberok■■
CELOSLOVENSKÝ MINIŠTRANTSKÝ TÁBOR
„Jubilejná púť v jubilejnom roku 2000“, to bolo označenie au-
tobusu, ktorý sa so 44 pútnikmi vybral z Bardejova do Ríma.
O čo išlo? „Boli sme pozvaní na Celosvetové stretnutie mig-
rujúcich a itinerantov, čo bolo a je v prvom rade rómske et-
nikum rozšírené po celom svete. Z Bardejova sme vyštarto-
vali 31. mája 2000 a smerom do Bratislavy sme priberali ďal-
šie skupiny pútnikov. Púte sa zúčastnili skupiny Rómov zo
Zborova, z Bardejova mesta aj z Poštárky, z Hanušoviec, z
Jarovníc, z Telgártu, zo Slovenskej Ľupče a z Krupiny. V
Ríme sme sa zúčastnili spoločného programu pripraveného pápežskou radou. Vyvrcholením bola slávnostná sv.
omša so Svätým otcom na Námestí sv. Petra. Ako sa vyjadril jeden z nás, po prvýkrát tu pocítil, že Cirkev je naozaj
pre všetkých. Povzbudil nás pekný program a tiež príhovor Svätého otca, ktorý spomenul, že všetci sme pútnikmi
do nebeskej vlasti, čo je dôvod k tomu, aby sme kráčali spoločne vo vzájomnom porozumení, pokoji a láske.
RÓMSKA PÚŤ DO RÍMA
■■ Bardejov■■
5D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
TENTO ROK
SLÁVNOSTNEJŠIE
Od založenia nášho Združenia
bývalých saleziánskych cho-
vancov v roku 1990 sa stretáva-
me okrem iných významných
sviatkov aj na sviatok Pomoc-
nice. V tomto roku sme sa zišli
23. mája v Hodoch. Hlavný
program sme začali sv. ružen-
com a modlitbami k Panne
Márii Pomocnici. Stáva sa tak-
mer pravidlom pri našich stret-
nutiach vykonať si aj cvičenie
prípravy na dobrú smrť. Aj tento
raz sme to urobili pod vedením
dona Kaisera, ktorý sa s rados-
ťou zúčastnil oslavy. Prekva-
pením bol autobus, ktorý pri-
viezol kapelu. Ďalším bodom
programu bol sviečkový sprie-
vod, ktorý sa konal aj za účasti
domáceho obyvateľstva. Pokra-
čovali sme svätou omšou, ktorú
celebrovali piati kňazi a sprevá-
dzala dychová kapela. V rukách
mnohých z nás bolo vidieť staré
modlitebníčky, ktoré sme použí-
vali ako chovanci v 40-tych ro-
koch. Na záver oslavy kapela
zahrala pár skladieb, potom na-
sledovala večera a záverečné
modlitby. Ďakujeme P. M.
Pomocnici, že nám umožnila
prežiť toto stretnutie.
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:06 Stránka 5
■■ Humenné■■
JUBILEJNÁ KAMA 2000
PRVÉ STRETNUTIE HLAVNÝCH RÁD
SALEZIÁNSKEJ RODINY
(ANS) Celkovo 170 účastníkov sa zišlo
na prvom stretnutí generálných rád sku-
pín, ktoré patria do saleziánskej rodiny.
Stretnutie sa uskutočnilo v hlavnom do-
me saleziánov v Ríme v dňoch 31. mája –
5. júna. Prítomných bolo 21 skupín, ktoré
oficiálne patria do saleziánskej rodiny. Z
toho je 12 rehoľných kongregácií, 2 seku-
lárne inštitúty, 4 asociácie veriacich, jed-
no cirkevné hnutie, 2 civilné asociácie a 6
skupín, ktoré očakávajú oficiálne pričle-
nenie. Saleziánska rodina je široké hnu-
tie osôb, ktoré rôznym spôsobom odvo-
dzujú svoj pôvod od dona Bosca a pracu-
jú pre dobro mládeže. Na stretnutí boli
diskutované hlavne nasledujúce témy:
prehĺbenie, zhodnotenie a preverenie
spoločného apoštolského poslania; prí-
tomnosť a bohatstvo laikov v našej rodi-
ne; zviditeľnenie jednoty v rámci salezián-
skej rodiny, podporovanie vzájomnej in-
formovanosti a posilnenie pocitu spolu-
patričnosti do rodiny.
Jubilejný rok 2000 bol pre
mnohých mladých z na-
šich saleziánskych stre-
dísk vhodnou príležito-
sťou, aby sa vôbec po pr-
výkrát dostali do Ríma a
navštívili význačné bazili-
ky v tomto meste. Takmer
z každého saleziánskeho
strediska boli počas leta
organizované púte do Več-
ného mesta ku Svätému
otcovi. Aj keď bola táto
cesta finančne náročná,
za pomoci sponzorov a
dobrodincov sa týchto pú-
tí mohli zúčastniť aj mnohí
mladí záujemcovia, ktorým
by to ináč finančné mož-
nosti neboli dovolili. Vyvr-
cholením tohtoročných
mládežníckych pútí bolo
istotne Celosvetové stret-
nutie mládeže so Svätým
otcom v Ríme, ktorého sa
zúčastnili aj naši mladí pút-
nici. Pán Boh zaplať všet-
kým dobrodincom, ktorí
nám pomohli púte mla-
dých organizovať a našim
mladým tak umožnili zú-
častniť sa na týchto pek-
ných podujatiach.
JUBILEJNÉ PÚTE
V tomto roku bol futbalový turnaj saleziánskej mládeže KA-
MA zorganizovaný v Humennom. KAMA má dve kategórie:
mladšiu – chlapci do 15 rokov a staršiu – od 15 do 18 rokov.
Prvý ročník veľkej KAMY sa odohral už v roku 1986 v
Kurimanoch na Spiši. Tohto roku sme teda oslávili 15. ročník.
Obidve KAMY prebehli počas dvoch víkendov koncom júna.
Zúčastnilo sa na nich 9 mužstiev z východného Slovenska
spolu s nováčikom z Oravy. Zaslúženým víťazom oboch kate-
górií sa stal Prešov. Naopak, domáce Humenné skončilo až
na 9. mieste. Oceneniu fair play sa potešili mužstvá zo
Sabinova na malej a z Bardejova na veľkej KAME. Počas
príhovorov na svätých omšiach boli chlapci povzbudzovaní
vyhrať najmä ten najdôležitejší zápas – o svoju vlastnú dušu.
Už teraz sa tešíme na budúci ročník turnaja v Košiciach.
■■ Taliansko■■
6 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
NOVÝ POMOCNÝ
ARCIBISKUP V
BELEHRADE
■■ Slovinsko■■
(ANS) Don Stanislav Ho-
čevar, saleziánsky provin-
ciál zo Slovinska, bol meno-
vaný Svätým otcom Jánom
Pavlom II. za pomocného ar-
cibiskupa do Belehradu
(Juhoslávia). Don Stanislav
sa narodil 12. novembra
1945 v meste Jelendol v
Slovinsku. Už ako mladý
prišiel do kontaktu so sale-
ziánmi a vstúpil do Kongre-
gácie, kde potom zastával
dôležité posty vo formácii i
pri vedení provincie. Od ro-
ku 1987 mu bola zverená
služba provinciála. Bol
predsedom Konferencie
hlavných rehoľných pred-
stavených Slovinska a čle-
nom komisie pre prípravu
konkordátu so Svätou stoli-
cou. V roku 1992 spolu s ta-
lianskymi spolubratmi roz-
behol saleziánsku prítomno-
sť v Albánsku a počas ne-
dávnych bojov v bývalej
Juhoslávii a Kosove bol
vždy nablízku spolubratom
v Prištine, v Podgorici i v sa-
motnom Belehrade. Bis-
kupskú vysviacku mal 24.
mája v Rakovniku.
(NEWS) Sestry FMA v Oxforde s pomocou laikov začali pred niekoľkými rokmi ak-
tivitu „Mornese Centre“, ktorou odpovedali na požiadavky miestnej oblasti a po-
núkli dom pre školské doučovanie, pre voľný čas a povznesenie ženy a rodín.
Rozšíriac svoje priestory, centrum v súčasnosti rozširuje i ponuku a iniciatívy. Pri
dome FMA vyrástla nová budova. Žije tu komunita starších sestier, ktoré sa však
aktívne zúčastňujú na iniciatívach centra svojimi modlitbami, „slovkami do ucha“,
neformálnymi stretnutiami so všetkými od 6 do 25 rokov, ale i staršími, ktorí pre-
kračujú prah brány. Skutočne, všetci malí aj veľkí, rodičia i starí rodičia sa tu cítia
ako vo svojom dome, sprevádzaní pohľadom a úsmevom Márie Mazzarellovej. Ak
by sme chceli charakterizovať toto centrum, mohli by sme spokojne použiť obraz
domova, pretože toto je konečný cieľ: ponúknuť priestor pre spoločný rast.
MÁME NOVÉHO BISKUPA SALEZIÁNA
■■ Japonsko■■
(VS) Podľa oznámenia Svätej stolice zo dňa 12. júna 2000 bol bývalý provinciál
Japonskej saleziánskej provincie sv. Františka Xaverského, otec František Osamu
Mizobe, Svätým otcom Jánom Pavlom II. vymenovaný za biskupa pre diecézu
Sendai v severnom Japonsku. Je to prvý saleziánsky biskup v 75-ročných dejinách
japonskej provincie. Don Mizobe bol počas obdobia svojej služby provinciála dva
razy na Slovensku, pričom s donom Suchánom navštívil takmer všetky saleziánske
domy. Cieľ jeho návštevy bol jasný: priviesť niekoľko mladých slovenských saleziá-
nov do Japonska. Don Mizobe bol oduševnený saleziánskym duchom a apoštol-
skou horlivosťou sloven-
ských saleziánov, a preto si
žiadal, aby tohto ducha a
elán priniesli do japonskej
provincie. Túto jeho túžbu a
snahu zakrátko naplní náš
spolubrat Peter Kuchár,
ktorý po krátkej príprave
odcestuje na misie do
Japonska. Na fotografii je
novovymenovaný otec bis-
kup so slovenskými misio-
nármi v Japonsku donom
Suchánom a donom Fol-
tínom.
7D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
■■ Veľká Británia■■
CENTRUM S PLNÝM ZÁBEROM
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:06 Stránka 7
História saleziánov v Žiline sa
začína v roku 1936. Saleziánsky
dom tu vznikol vďaka žilinské-
mu opátovi – farárovi T.
Ružičkovi, ktorý bol najväčším
podporovateľom tohto diela.
Druhým veľkým priaznivcom
bol nitriansky arcibiskup Dr.
Karol Kmeťko. Dom bol otvore-
ný 20. novembra 1938. Hlavným
✦ Letecký pohľad na žilinský dom a komplex budov s areálom učilišťa
Žilina
NAJKOMPLEXNEJŠIE SALEZIÁNSKE DIELO NA SLOVENSKU: ORATÓRIUM, MLÁDEŽNÍCKE
STREDISKO, STREDNÉ ODBORNÉ UČILIŠTE SV. JOZEFA ROBOTNÍKA, DOMOV MLÁDEŽE,
INŠTITÚT SV. TOMÁŠA AKVINSKÉHO – DETAŠOVANÉ PRACOVISKO RKCMBF UK
BRATISLAVA A FARNOSŤ SV. JÁNA BOSCA.
D BNAŠE DIELA
dielom sa stal internát pre stre-
doškolských študentov a denné
oratórium.
Bombardovanie Žiliny v roku
1944 postihlo aj saleziánsky
ústav, i keď rozsah škôd nemož-
no označiť za katastrofálny. Po II.
svetovej vojne sa však objavili iné
ťažkosti. Povereníctvo SNR pre
školstvo a kultúru poštátnilo celý
saleziánsky ústav a internát. Čin-
nosť štátnych orgánov sa postup-
ne menila na systematické sťažo-
vanie a brzdenie každej činnosti,
ktoré v roku 1950 vyústilo do
úplného zákazu Saleziánskej spo-
ločnosti.
Na nasledujúcich štyridsať ro-
kov sa z domu stalo sídlo Štátnej
bezpečnosti, Verejnej bezpečnos-
ti a Požiarneho zboru. K takýmto
inštitúciám pochopiteľne patrilo
i väzenie, na ktoré si s trpkosťou
spomínajú mnohí kňazi a veriaci.
Väznili tu i pána biskupa Voj-
taššáka.
Keď v roku 1989 padol ko-
munistický systém, bolo až šo-
kujúce, s akou rýchlosťou pre-
biehalo vzkriesenie saleziánske-
ho domu v Žiline. Bolo veľmi
príjemným prekvapením, ako
rýchlo sa vedeli saleziáni zmobi-
lizovať. Za pomerne krátky čas
sa vysťahovali zo všetkých ob-
jektov členovia Verejnej bezpeč-
nosti a ako duchovia zmizli
príslušníci ŠtB. Dnes si už len
málokto spomenie, čo tu počas
rokov totality bolo.
O R A T Ó R I U M
Po politických zmenách ora-
tórium začínalo od nuly. Stará,
zanedbaná budova sa čoskoro
zmenila na klubovne, kde prebie-
hajú aktivity chlapcov. V oratóriu
je zaregistrovaných viac ako 400
chlapcov, no počet návštevníkov
prevyšuje 600. Animačné jadro
tvoria prevažne mladí z cirkev-
ných škôl. Sú medzi nimi aj takí,
ktorí sa nechajú osloviť spôso-
bom života viery, ktorú v rodine
nezažili. Chlapci sú z rôzneho so-
ciálneho prostredia a z toho vy-
plývajú aj rôzne očakávania,
s ktorými prichádzajú do ora-
tória.
Činnosť záujmových krúžkov
a aktivít je veľmi pestrá: cyklisti-
ka, stolný tenis, futbal, hokej,
basketbal, rybársky krúžok,
krúžok lezenia po umelej stene,
skautské hnutie – 5. Zbor, kino-
fórum, nedeľné oratkovské rá-
dio, denná možnosť modlitby sv.
ruženca, štvrtkové vešpery, me-
sačné obnovy pre chlapcov
a mladých. V Žiline sa stal zná-
mym viac ako 30-členný detský
orchester a mládežnícky spevác-
ky farský zbor Butterfly.
Cieľom oratória je výchova
k viere a k základným ľudským
hodnotám. Dušou celej činnosti
je predovšetkým don Jozef
Komloš s dvoma mladými spolu-
bratmi – asistentmi.
M L Á D E Ž N Í C K E
S T R E D I S K O
Špecifikom mládežníckej prá-
ce v saleziánskom dome v Žiline
je skutočnosť, že v jeho tesnej
blízkosti sa nachádzajú internáty
Žilinskej univerzity a vysokoškol-
ská mládež našla svoj domov aj
u saleziánov. Jadrom celej práce
je skupina asi 30 animátorov,
✦ Nový rok 2000
9D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
✦ „Dúchanie“ do pahreby
✦ Letný tábor v Domaniži, 1999
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:06 Stránka 9
väčšina vysokoškolákov, ktorí za-
pálene animujú stredoškolákov
i vysokoškolské akcie v koordi-
nácii s donom Milanom Fulom.
Prácu s deťmi v stredisku Laura
vykonávajú stredoškoláčky a
stredoškoláci pod vedením ani-
mátorov.
Utorkové vysokoškolské sv.
omše navštevuje asi 200 – 300
mladých. Pre mladých sa organi-
zujú prednášky na rôzne témy
s pozvanými alebo domácimi od-
borníkmi. Medzi vysokoškolák-
mi sa vytvorila tradícia silvestrov-
ských plesov s polnočnou sv.
omšou (asi 250 účastníkov).
Dôležitý je predovšetkým du-
chovný program. Každoročne sa
uskutočňuje 6 – 8 turnusov du-
chovných cvičení pre jednotlivé
skupiny. Už po štvrtý rok sa or-
ganizujú v spolupráci s animátor-
mi dva detské tábory, dievčenský
a mládežnícky tábor.
S O U S V . J O Z E F A
R O B O T N Í K A
Saleziáni sa venujú aj učňov-
skej mládeži. SOU sv. Jozefa
Robotníka navštevuje okolo 150
chlapcov. Učebné odbory sú:
maliar, murár, stolár, lakovník,
automechanik, autoelektrikár.
Vo viacerých odboroch je možné
dosiahnuť aj maturitu. Ria-
diteľom učňovky je salezián Ing.
Marián Bielik. Asi 70 učňov býva
na internáte, ktorý je súčasťou
saleziánskeho domu. Vychová-
vateľmi sú mladí saleziáni, ktorí
si takto vykonávajú aj svoju pe-
dagogickú prax. Mladí učni svo-
ju prax vykonávajú v dielňach
firmy SALDIEL, ktorá vznikla
v areáli Saleziánskeho domu,
aby sa učni mohli odborne
a kvalitne pripraviť na svoje bu-
dúce povolanie.
Veľkým prínosom pri výchove
učňov je predovšetkým kolektív
učiteľov a majstrov, ktorí sa v du-
chu dona Bosca usilujú vychovať
z chlapcov „čestných občanov,
dobrých kresťanov“ a odborní-
kov v zamestnaní.
I N Š T I T Ú T S V . T O M Á Š A
A K V I N S K É H O
V saleziánskom dome sa na-
chádza aj formačná komunita 23
mladých saleziánov – ponovicov,
ktorých sprevádza don Jozef
Marek. Počas dvojročného štúdia
sa títo spolubratia pripravujú na
svoje budúce poslanie štúdiom
filozofie a pedagogiky. V roku
1991 tu vznikol dvojročný filozo-
ficko-pedagogiký saleziánsky
študentát, ktorý sa vďaka Prof.
ThDr. Jozefovi Kutarňovi v roku
1995 zmenil na Inštitút sv.
Tomáša Akvinského. Inštitút je
detašovaným pracoviskom RKC-
MBF UK a jeho moderátorom je
don Štefan Turanský. Okrem sa-
leziánov Inštitút navštevujú ka-
pucíni a študenti z rehole
Misionárov Najsv. sŕdc. Kvalitnú
a obetavú prácu vykonávajú Prof.
Jozef Prievozník z Nemecka, don
Mlynarčík, don Grach, don Fula
a ďalší externí pedagógovia.
V súčasnosti sa tešíme novej „po-
sile“: donovi Ižoldovi.
F A R N O S Ť
S V . J Á N A B O S C A
Farnosť zahŕňa sídlisko Hliny
VII a filiálku Bánová. V spoluprá-
ci s bratmi sa o ňu vzorne stará
don Benca. Obyvatelia farnosti
nie sú azda až tak mladí, ale do
nášho moderného kostola radi
chodia. Je tu vidieť i mládež
z okolitých sídlisk. Prínosom pre
farnosť sú saleziánski spolupra-
covníci, spolupracujúci, detský
orchester a dva zbory mladých i
dospelých. Prítomnosť salezián-
skej farnosti je veľkým prínosom
nielen pre samotnú Žilinu, ale aj
pre celú diecézu.
Štefan Turanský SDB,
Dipl. Ing. Emil Lacko, Csc.,
Foto: archív SDB Žilina
10 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
✦ Študovňa ponoviciátu
✦ V autodielni učilišťa
✦ Počas výučby v zámočníckej dielni
D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0 11
Tešíme sa z novovytvorenej
slovenskej provincie FMA a z pr-
vej provinciálnej predstavenej,
ktorá bude stáť na jej čele. Je ňou
nám mnohým dobre známa ses-
tra Dagmar Kráľová. Narodila sa
29. 8. 1958 vo Veľkých Úľanoch
pri Galante. Študovala na gymná-
ziu v Senci, na Chemicko-
technologickej fakulte SVŠT v
Bratislave, v roku 1990 absolvo-
vala katechetický kurz na teolo-
gickej fakulte v Bratislave a v ro-
koch 1994 – 1999, na tej istej fa-
kulte študovala teológiu, odbor
učiteľ všeobecno-vzdelávacích
predmetov.
Rehoľnú formáciu si robila
tajne počas totality. Aj napriek ri-
ziku a ťažkostiam išla za svojím
povolaním odhodlane a verne.
Pracovala ako inžinierka v
bratislavskom podniku Gumon.
Popri zamestnaní, už ako junior-
ka, mala na starosti mladšie ses-
try, najprv študijne a potom celú
zodpovednosť za ne ako direk-
torka. Po večných sľuboch jej bo-
la okrem vedenia komunity zve-
rená formácia junioriek. Po páde
totality bol zriadený prvý káno-
nický noviciát v Trnave na
Kopánke. Sestra Dagmar sa stala
prvou oficiálnou magisterkou
noviciek. Tento úrad vykonávala
deväť rokov, od roku 1991 do ro-
ku 2000, spolu s poslaním direk-
torky a radkyne pre formáciu v
rade Inštitútu na Slovensku. V
roku 1994 sa v Ríme, v
Generálnom dome FMA, zúčast-
nila medzinárodného kurzu pre
magisterky. V roku 1996 sa ako
delegátka zúčastnila na XX.
Generálnej kapitule a predtým
na dvoch európskych verifikách
v Rottenbuchu. Dekrétom z 13.
mája 2000 ju generálna predsta-
vená FMA menovala za provin-
ciálnu predstavenú.
Zo záľub sestry Dagmar je
známe, že rada číta, študuje, baví
ju záhrada, pestovanie kvetov,
má estetické cítenie. Zaujímajú ju
aj počítače, turistika, má organi-
začný talent. Nadovšetko jej leží
na srdci práca s mladými, má ra-
da sestry a Inštitút.
Sestra Dagmar, vďaka, že si
prijala úrad, ktorý ti bol zverený.
Panna Mária si ťa určite povedie
ako každú svoju dcéru v službe
autority. Vyprosujeme ti potreb-
né dary pre tvoje poslanie. Neboj
sa, sme s tebou.
Anna Chrkavá FMA
Foto: archív FMA
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu Vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 07/502 31 340
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
D BSESTRY FMA
Sestra Dagmar Kráľová FMA
Pr vá pr ov inc iá lna pr eds t avená
Slovens kej pr ov inc ie FMA sv. Jána Bosca
Blahoželanie noviciek
ku zvoleniu za
provinciálnu
predstavenú
➯
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:06 Stránka 11
D BAKTUALITA
Dobrodružstvo života alebo…
Za motto si tohtoročná vý-
chodná mini-Festa (podľa sme-
lších odhadov sa nás stretlo asi
300) vybrala slová bohatého mla-
díka z Matúšovho evanjelia:
„… všetko som zachovával. Čo mi
ešte chýba?“ Po spoločnej mod-
litbe večerných chvál a veľmi bez-
prostrednej prednáške dona
Antona Červeňa o povolaní, sa v
malých skupinkách naplno roz-
behla diskusia, v ktorej sme sa
spoločne snažili nájsť odpoveď
na to, čo nám ešte chýba: ako
vnímame povolanie, ako sa ho
snažíme objavovať, príp. ako na
túto životnú výzvu odpovedáme.
Obohatení o nové pohľady sme
sa potom stretli na spoločnom
slávení Eucharistie, počas ktorej
nám don Pavol Dzivý ponúkol
know-how na naplno prežitý ži-
vot: žiť na max, easy srdce a dob-
rodružstvo bez konca. Program
ďalej pokračoval stretnutím so
sympatickým mladým kaplánom
z Trebišova, ktorý nám porozprá-
val o svojom kňazskom živote, o
ťažkostiach, ale najmä rados-
tiach, ktoré prežíva.
Nový deň sme privítali pol-
nočnou Cestou svetla, ktorou nás
sprevádzali mladí Humenčania.
Tí vytrvalejší sa ešte stretli pri vi-
deoprojekcii biblického príbehu
Povolanie proroka Jeremiáša ale-
bo pokračovali v debatách v
spontánnych skupinkách pri
vatrách.
A nastalo ráno, deň druhý,
ktorý sme spoločne začali mod-
litbou ranných chvál. Po nich sa
nám predstavila členka VDB.
Postupne nám odhalila, pre veľ-
kú časť nie veľmi známy, ale o to
zaujímavejší a napínavejší spô-
sob zasväteného života v sekulár-
nom inštitúte. Nasledovala sláv-
nostná sv. omša s príhovorom
diakona Miťa Kováča SDB. A ako
v prvotnej cirkvi, hneď po
Eucharistii nasledovalo agapé –
gulášové hody, aby sme sa posil-
nili pred záverečným stretnutím
s mladým párom, ktorý nám pri-
blížil, ako spoločne nesú príjem-
né bremeno stavu manželského,
ako sa hľadali a našli.
A aby nechýbala ani kultúra,
po ich svedectve sa pred nami zra-
zu objavilo asi dvadsať „men in
black“ – mladých košických semi-
naristov, ktorí nám netradičnou
divadelnou formou predstavili
svoju víziu možných odpovedí na
Ježišovo pozvanie kráčať životom.
Dvojdnie plné radosti, priateľ-
stva, diskusií i myšlienok o povo-
laní sa skončilo. Veríme, že celé
toto naše stretnutie bolo len im-
pulzom, začiatkom úprimného a
odvážneho hľadania odpovede
na otázku: „Čo mi, Pane, ešte
chýba, aby som mohol s tebou
kráčať po ceste povolania, ktorú
si mi pripravil ako cestu šťast-
ného, láskou a zmyslom naplne-
ného života?“
Martin Linhart SDB
Foto: archív autora
PRED NIEKOĽKÝMI ROKMI SA V KOŠICKOM STREDISKU ZRODILA MYŠLIENKA
SPOLOČNÉHO STRETNUTIA MLADÝCH NA BORDE PRI PRÍLEŽITOSTI SVIATKU PANNY
MÁRIE POMOCNICE 24 MÁJA. PO NAŠICH PRVÝCH POZITÍVNYCH SKÚSENOSTIACH SME SA
ROZHODLI POZVAŤ AJ MLADÝCH Z ĎALŠÍCH STREDÍSK VÝCHODNÉHO SLOVENSKA.
12 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
Divadelné predstavenie košických
seminaristov
Via Lucis Svedectvo kňazaZbor z Humenného
13D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
1. júla tohto roku sme si pri-
pomenuli piate výročie návštevy
Svätého otca v Šaštíne. V mysli
sme si premietali nezabudnuteľ-
né chvíle: pontifikálnu svätú
omšu so štyristotisícovým zástu-
pom veriacich, korunovanie mi-
lostivej sochy Sedembolestnej,
štvorhodinovú návštevu pápeža
v našom saleziánskom dome, za-
sadenie pamätnej lipky v stred-
nom dvore a toľko iných krás-
nych dojmov.
Počas homílie Svätý otec po-
vedal: „Tu v Šaštíne je národná
svätyňa Slovenska. Je prozreteľ-
né, že práve toto je mariánska
svätyňa vášho národa, do kto-
rého putuje celé Slovensko. Na
tomto mieste ju uctievate ako
Sedembolestnú, ako Matku, kto-
rej srdce bolo pod krížom pre-
bodnuté siedmimi mečmi boles-
ti, ako to znázorňuje tradícia.
Považujte túto svätyňu za svoj
domov.“
Áno, naši predkovia videli a aj
my dnes vidíme v Sedem-
bolestnej našu mocnú ochran-
kyňu. Prebolestná je nám blízka,
lebo v jej utrpení vidíme aj naše
utrpenie a v jej postoji k bolesti
vidíme žiarivý vzor ako premáhať
naše ťažkosti osobné i spoločen-
ské. Lebo máloktorý národ, ako
náš bitý osudom, prežil také utr-
penia a pritom nevymizol z mapy
Európy. Náš slovenský národ stál
pevne pod údermi histórie, ako
pevne a odhodlane stála pod
krížom Ježišova a naša Matka.
Náš veriaci ľud pevne dúfal,
že ako sa bolesti Panny Márie
premenili na radosť a víťazstvo
vo chvíli zmŕtvychvstania jej
Syna, tak sa stanú záslužnými aj
naše utrpenia pre osobné a ná-
rodné víťazstvá.
Zaiste, v slobodnom štáte vidí
náš národ veľké víťazstvo a dúfa,
že pod ochranou Sedem-
bolestnej, našej patrónky, bude
môcť priviesť k plnému rozvoju
tento veľkolepý Boží dar. Ale aj v
samostatnom štáte je nám po-
trebná neustála pomoc zhora.
Všetci si uvedomujeme, že časy
sú ťažké nielen po stránke sociál-
nej a ekonomickej, ale že prežíva-
me ťažký zápas o hodnoty, ktoré
by nám mali byť najdrahšie, veď
ide o dušu národa.
Tak ako ostatným krajinám
Európy aj nám Svätý otec Ján
Pavol II. neustále, ale zvlášť v
Považujte túto
svätyňu za svoj
domov
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
S
oc
ha
S
ed
em
bo
le
st
ne
j P
an
ny
M
ár
ie
z
h
lv
né
ho
o
ltá
ra
v
Š
aš
tín
sk
ej
b
az
ili
ke
.
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:06 Stránka 13
14 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
tomto Jubilejnom roku zdôraz-
ňuje, aby sme pamätali na naše
kresťanské korene. Aj nám hrozí
jed sekularizmu, mamonárstva,
hedonizmu, túžby po moci. Tieto
jedy sú tým nebezpečnejšie, že sa
nám ponúkajú pod etiketou po-
kroku, modernosti a zle chápa-
nej slobody.
Preto musíme volať aj my slo-
vami tradičnej piesne: „Ó, Mária
bolestivá, naša ochrana, sloven-
ský náš národ volá, pros za nás
Boha. Vlasť našu stráž a obhajuj,
vypros milosti, nech nás Syn tvoj
posilňuje vo viere i čnosti.“
Na tomto mieste chceme my,
slovenskí saleziáni, vyjadriť ra-
dosť, že nám bola zverená starosť
o národnú baziliku. Saleziáni sa
ujali tejto úlohy 8. septembra
1924 a až do roku 1950 vykonali
veľa prác na pútnickom chráme.
Zaviedli elektrické osvetlenie, za-
kúpili šesť zvonov, najväčší
„Zvon Sedembolestnej“ vážiaci
štyri tony, reštaurovali vonkajšok
a vnútro kostola, organizovali ná-
rodnú zbierku na zakúpenie mo-
hutného organu. Roku 1950 boli
však saleziáni vyhnaní. Vrátili sa
roku 1990 a hneď sa pustili do
reštauračných prác na chráme i
kláštore. Tieto práce trvajú dote-
raz, ako o tom svedčí lešenie v
presbytériu. Každá, i tá najme-
nšia pomoc je vítaná.
Šaštín bol kolískou salezián-
skeho diela na Slovensku. Tu za-
čínali svoju formáciu desiatky a
desiatky saleziánov. Vo výchov-
nom diele saleziáni dnes po-
kračujú na Gymnáziu Jána Bosca,
pastoračnou prácou v šaštínskej
farnosti a vypomáhaním v širo-
kom okolí.
Andrej Pauliny SDB
Foto: archív redakcie
Celkový pohľad na hlavný oltár Sedembolestnej Panny Márie. Pohľad na veže šaštínskej baziliky.
V Taliansku deväťnásteho storočia
je to svätý Ján Bosco, ktorý urobil z
mesta Turína najdôležitejšie stre-
disko šírenia úcty k Panne Márii
Pomocnici kresťanov. V období, ke-
dy žil tento zakladateľ saleziánov,
boli ťažké časy. Spôsobilo ich rozší-
renie antiklerikálnej a laicko-slobo-
domurárskej mentality Veľkej fran-
cúzskej revolúcie a napoleonizmu.
„Bežia ťažké časy,“ hovoril don
Bosco mladému kňazovi donovi
Caglierovi v roku 1862. „Madona
chce byť vzývaná titulom Pomoc-
nica.“ (MB VII, 334) Nie je to u ne-
ho len všeobecný vzdych, ale je to
výraz jeho hlbokého presvedčenia,
ku ktorému dozrel v priebehu dvad-
siatich rokov svojej pastoračnej prá-
ce. Toto vedomie sa v ňom však for-
movalo postupne.
P A N N A M Á R I A V
Ž I V O T E D O N A B O S C A
Najsvätejšia Panna zaujíma v ži-
vote dona Bosca naozaj mimo-
riadne postavenie. Don Bosco nie
je teológ – vedec, ktorý by ne-
ustále uvažoval o tajomstvách
Máriinho života a písal o nej teo-
logické traktáty. Je len kresťan,
kňaz a vychovávateľ, v živote kto-
rého veľmi skoro, výrazne a veľ-
mi vytrvalo zasahuje Panna
Mária. Keď čítame jeho životopis,
môžeme sa presvedčiť, že zasa-
huje do jeho života už v deviatich
rokoch, sprevádza ho až po hrob
a v mnohých udalostiach mu od-
haľuje riešenia, v ktorých sa javí
prorocký duch. Sám don Bosco
je presvedčený, že má do činenia
so vzkriesenou a aktívne prítom-
nou osobou. Panna Mária nie je
teda pre neho len dajaká idea ale-
bo ideál, ale živá, blízka a prí-
tomná osobnosť, ktorá zasahuje
do ľudských dejín. Toto je aj dô-
vod, prečo don Bosco tak priľnul
k Božej Matke a rozjímal nad roz-
ličnými tajomstvami jej historic-
kej existencie. Podľa neho Panna
Mária je s Kristom prítomná a
činná v Cirkvi, a preto aj nám veľ-
mi blízka. Don Bosco pozeral na
Ježiša Krista a na Pannu Máriu
od začiatku svojho života ako na
tajomných členov rodiny Cirkvi,
ktorí účinne zasahujú a cez kto-
rích sa náš život otvára svetu
vzkriesenia a večnosti. Niekto by si
mohol myslieť, že úcta dona Bosca
k Matke Božej je len prirodzeným
dôsledkom materskej výchovy.
Celá séria historických náznakov i
výslovných vyhlásení samého do-
na Bosca nás presviedčajú, že to
tak nie je. V jeho živote veľmi rých-
lo preberá iniciatívu sama Panna
Mária. Často svojim saleziánom
prízvukoval, že on je len nástro-
jom v rukách Panny Márie.
Môžeme si tu pripomenúť najty-
pickejšie zásahy Panny Márie do
jeho života, ktoré v ňom vyvolali
veľmi hlbokú odozvu. Najmä v
početných snoch, pri ktorých
don Bosco ako realistický človek
zostáva určitý čas na pochybách.
Až keď sa poradil so svojím du-
chovným vodcom a keď videl, že
veci naznačené v snoch sa usku-
točňujú s veľkou presnosťou po-
nad akúkoľvek ľudskú predvída-
vosť, až potom nadobudol istotu,
že nie sú to obyčajné sny, ale vi-
denia. Sen o ružovej aleji (MB III,
32), Sen o hadovi (MB VII, 238),
Sen o slonovi (MB VII, 356), Sen
o Dominikovi Sáviovi (MB XIII,
586). „Panna Mária ma vždy
viedla,“ hovorí pri istej príležitos-
ti (MB XVI, 101). Medzi donom
Boscom a Pannou Máriou bolo
úzke spojenie, čo sa dá vybadať
najmä z poslania saleziánov. Pre
tak delikátne poslanie k mládeži,
ktorá je v puberte, bolo treba aj
zvláštnu pomoc z neba. Pri vý-
chove bolo treba nasledovať ma-
terskú dobrotu Panny Márie v
spojení s preventívnym výchov-
ným systémom. Zdá sa, že toto
aspoň čiastočne vysvetľuje úžas-
ne časté zásahy Pomocnice v ži-
vote dona Bosca.
Ján Zauška SDB, Foto: LDC Turín
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
15D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
Úcta k Pomocnici
kresťanov
u s v ä t é h o J á n a B o s c a
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:06 Stránka 15
lo jaskyňou slabé zeleno-belasé
svetlo.
Dlho som putovala a veru som
túžila po slnku. Aj táto túžba sa mi
splnila. Akoby z ozrutnej papule
vychrlil zo seba ľadovec neskrotný
prúd, ktorý sa v perejách a vodo-
pádoch ohlušujúco rútil do údo-
lia. Celá som sa doudierala. Bol to
búrlivý život a želala som si, aby sa
to už skončilo.
Ani neviem ako a už som sa kú-
pala v jasnom vysokohorskom ja-
zere. Len neskoršie som sa dozve-
dela, že toto jazero vytvoril človek
tým, že údolie prehradil mohut-
nou hrádzou, aby zachytil vodu,
ktorá mala slúžiť na výrobu elek-
triny. Cítila som sa preto veľmi
dôležitá a pokojne som čakala na
svoju hodinu.
A táto hodina prišla. Vstrebal
ma silný vír a strhol ma do akého-
si tmavého tunela, ktorému ľudia
hovoria tlakové potrubie.
V údolí čakala turbína. Bola to
veľmi vážna chvíľka a bola som si
toho vedomá. Sústredila som sa a
keď prišiel na mňa rad, ponúkla
som všetku svoju silu. Prudko
som vrážala do lopatiek turbíny,
hádzalo ma to sprava doľava a po
tomto bláznivom tanci som sa do-
stala zasa na svetlo božie v horskej
riave.
Bola som spokojná. Cítila som,
že som urobila pre iných užitočnú
vec. V ďalekom meste sa moja sila
premenila na svetlo, teplo, prácu,
život.
Na ceste do rovín bol život
omnoho pokojnejší. Každý deň sa
však vyskytla príležitosť vykonať
dajaký dobrý skutok. Práčky pri-
chádzali na potok prať bielizeň.
Bola som rada, že som sa mohla
ponúknuť aj do tejto nízkej služby.
Aby druhí mohli byť čistí a krajší,
oplatí sa priniesť malú obetu.
Mnoho zvierat, ktoré slúžia člo-
veku, prichádzalo sa denne zo
mňa napájať, žili vo mne ako vo
svojom živle, hrali sa na mojej hla-
dine, žartovali so mnou.
A tam nižšie čakalo na mňa aj
staré mlynské koleso. Cítila som
sa taká maličká, no predsa som sa
ponúkla do práce. Veď čo by si po-
vedal, keby ťa na stole nečakal
chlieb?
A na rovine smädná pôda ča-
kala na hlt vody. A ja som zasa ča-
kala na smädnú pôdu. Aj táto túž-
ba sa mi splnila. Bol horúci júlový
deň, keď som sa stretla s pôdou.
Aké je to krásne, keď jedna túžba
spĺňa túžbu druhú.
Ale zmocnil sa ma akýsi smú-
tok. Doteraz som mala vždy
dôležitú úlohu a teraz, keď som sa
veľkodušne obetovala smädnej ze-
mi, stala som sa blatom. Myslela
som, že je už po mne.
Ale slnko, môj brat, si na mňa
spomenul a znovu ma vytiahol do
belasých výšok ako nitku pary. Na
druhý deň ráno som sa usadila na
steblo trávy ako jasná kvapôčka
rosy a skrásnela som. Bola som
ako perla.
Áno, v živote netreba nikdy
zmalomyseľnieť. Niekoľko dní
som sa takto hrala so slnkom.
Každé ráno si teplý slnečný lúč
prichádzal po svoju sestričku a
každý večer mi inde pripravoval
mäkkú postieľku.
Ale ten pokojný životný cyklus
sa raz zmenil. Víchor ma strhol do
veľkého čierneho mračna. Blesky a
hromy otriasali ovzduším. V prud-
kom lejaku som padla na polia na
radosť rastlinám a kvetom.
Potom ma láskavo prijal jarček
a po jarčeku potok a po potoku
rieka. A tak sa vraciam domov, do
mora. No neviem, či tam budem
môcť pokojne zakotviť, keď ma
všetci potrebujú.
Vo svojej skromnosti hovorím,
že som pre hygienu a výživu člo-
veka a vôbec všetkého živého, ne-
nahraditeľná. Človek, ktorý chce
žiť v zdraví, ma potrebuje.
Niekomu sa bude zdať, že pre-
háňam, ale všetci lekári na svete
svorne tvrdia, že každý človek
musí denne vypiť aspoň dva litre
vody. Ani si neviete predstaviť, akú
radosť mám, keď môžem niekoho
osviežiť.
Mnohé kraje sú pekné, pretože
ich robím peknými ja, vrchy, doli-
ny, roviny, dokonca i veľké mestá.
Ježiš Kristus si ma vyvolil, aby
priniesol ľuďom vo sviatosti krstu
milosť a Boží život. A tak keď ma
kňaz leje na hlavu krstenca a vy-
slovuje tajomné slová formuly, pô-
sobí vo mne Božia moc, očisťuje
dušu od hriechu a zapaľuje v člo-
vekovi nový život.
Pri omši vleje kňaz do kalicha
niekoľko kvapiek vody, ktoré sa
stratia vo víne. Cirkev vám chce
týmto obradom naznačiť, že v obe-
ti Otcovi vás všetkých symbolicky
predstavujem ja. „Tajomstvo tejto
vody a vína nech nás spojí s bož-
stvom Ježiša Krista, ktorý láskavo
prijal našu ľudskú prirodzenosť.“
A teraz mi dovoľte ešte slovíč-
ko: Keby bol každý, kto si prečítal
moje dejiny, ochotný slúžiť a roz-
dávať sa ako ja – pokorné Božie
stvorenie – nezdá sa vám, že svet
by sa stal určite lepším a krajším?
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
17D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
Dovoľte, aby som sa predstavi-
la: volám sa vodná kvapka. Po dl-
hé stáročia som žila v temných hl-
binách oceánu v spoločnosti iných
vodných kvapiek, až ma raz priaz-
nivý morský prúd vyniesol na po-
vrch, na hladinu.
Slnko a nebeský blankyt ma
očarovali. Zatúžila som mať krídla
a vyletieť až k nebu. A slnko poču-
lo moju túžbu a vo chvíľočke som
sa premenila na nitku vodnej pary,
ktorou som vyšívala svoju púť po
jasnom nebi v ústrety slnku.
A keďže som bola navyknutá
žiť v spoločnosti iných kvapiek,
čoskoro doľahla na mňa samota.
Cítila som sa taká samučičká sa-
ma. A tak som sa dala hľadať iné
kvapôčky, ktoré sa tiež premenili
na paru. A v ten krásny letný deň
som ich našla toľko, že sme sa od
radosti opili azúrom a tak sme sa
roztancovali, že sme sa stali mrač-
nom.
Bolo to báječné dať sa unášať
na krídlach vetra nad rovinami,
moriami a vrchmi. A tak sme na
svojej ceste za slnkom dosiahli
výšku päťtisíc metrov. Vietor bol
stále chladnejší. A preto sme sa
tlačili k sebe a v tomto objatí sme
zbadali, že sme zasa vodnými
kvapkami.
Ale stačil náraz mrazivého vet-
ra, aby som sa i so svojimi sestrič-
kami premenila na ľadové hviez-
dičky. Potom som videla množstvo
snehových chumáčikov ako pada-
li na ľadovec a ja spolu s nimi.
Sneh padal a padal, vločka za vloč-
kou, až ma celkom prikryli. Páčilo
sa mi to. Bola som spokojná. Veď
po takej dlhej ceste si bolo treba
trochu odpočinúť.
Ten spánok trval dlho. Vari me-
siace. A možno aj dakoľko rokov.
Neviem. Prebudila som sa náhle.
Bol jasný letný deň. Rozpálené sln-
ko pichalo do ľadovca svojimi že-
ravými šípmi. Cítila som, že sa
znovu rodím. Moje hviezdnaté ša-
tôčky sa začínali topiť. Slnko ma
prehrialo až do kosti a znovu ma
premenilo na kvapku vody.
Chvíľku som si kráčala po zamrz-
nutom povrchu. Potom som sa
stretla s puklinou, prepadla som
sa do nej a ocitla som sa v dravom
prúde, ktorý pod ľadom vyhĺbil
nesmierne chodby. Bola tam straš-
ná tma. Skoro som sa bála. Iba na
niektorých miestach prebliskova-
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
16 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
Dejiny vodnej kvapky
Antonio Zappino
Ilustrácie: © J. Martiška
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:07 Stránka 17
skupín Združenia. Pri týchto tvrdeniach vychá-
dza z presvedčenia, že dielo dona Bosca vnukla
a vedie Pomocnica. Ona bola jeho mocnou opo-
rou, a preto sa nemusel báť odporu protivníkov.
Don Albera pri opise až hazardnej veľkodušnos-
ti zakladateľa saleziánov, najmä pri stavbe chrá-
mu Pomocnice v Turíne, vidí v tom prvok sale-
ziánskosti. Odvoláva sa pritom na svätého
Františka Saleského, ktorý sa hlásil k Panne
Márii, u ktorej si trúfal dosiahnuť všetko, po
čom túžil.
P O Č A S R E K T O R Á T U
D O N A F I L I P A R I N A L D I H O
Don Rinaldi patril k „Máriiným synom“.
Vyšiel z „Máriinej školy“, ktorú zriadil don Bosco
pre neskoré povolania. Vo svojej knihe La Pieta
Maria Ausiliatrice sa o Arcibratstve vyjadruje veľ-
mi pochvalne. Túži potom, aby sa do neho zapí-
sali všetci saleziánski chovanci, aby sa toto
Združenie stalo známym cez chovancov ich ro-
dičom a príbuzným, a to nielen v dielach saleziá-
nov, ale aj v dielach, ktoré vedú saleziánski spo-
lupracovníci a bývalí chovanci. Je presvedčený,
že ak budeme štedrí, Madona sa v štedrosti ne-
nechá predstihnúť. Odvolávajúc sa na dona
Bosca tvrdí, že Pomocnica obdarúva nielen čle-
nov Združenia, ale aj tých, ktorí ju vzývajú vo
svojich duchovných alebo časných potrebách. Je
si istý, že všetci sa presvedčia o jej pomoci a bu-
dú mať dôvod dobrorečiť jej, a jedného dňa jej ísť
ďakovať a chváliť ju večne do neba.
Ján Zauška SDB, Foto: LDC Turín
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Stojí pri dome
Pinardiho. Postavili ho v
r. 1851 – 1852. Tento
kostol sa naozaj môže
považovať za „salezián-
sku porciunkulu“.
Počas 16 rokov až do
inaugurácie Kostola Pan-
ny Márie Pomocnice
(1868) bol strediskom,
srdcom diela dona Bosca.
Sem sa chodievala
modliť matka dona Bos-
cova a Dominik Savio.
Blahoslavený Michal Rua
tu slúžil svoju prvú sv.
omšu pri ktorej mu asis-
toval don Bosco. V r.
1859 bol kostol moderne
obnovený a vtedy ho aj
vyzdobili maliari Crida,
Caffaro Rore, Dalle
Ceste, Favaro, ktorých
obrazy pripomínajú uda-
losti a osoby z prvých
čias oratória, zvlášť
Dominika Savia, ktorý je
vyobrazený v eucharistic-
kom vytržení a tiež pred
oltárom Panny Márie,
ako zakladá „Družinu
Nepoškvrnenej“ 8. júna
1856.
19D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
sv. Františka
Saleského
K o s t o l
DON FILIP RINALDI
ZDRUŽENIE CTITEĽOV
PANNY MÁRIE
POMOCNICE
NEZANIKLO SMRŤOU
DONA BOSCA. ŽILO
ĎALEJ. O JEHO
ROZVOJ SA POSTARALI
NÁSTUPCOVIA DONA
BOSCA V ÚLOHE
HLAVNÝCH
PREDSTAVENÝCH.
DON RUA, DON
ALBERA A DON
RINALDI ANIMOVALI
ZDRUŽENIE PRIAMO.
AŽ ZA REKTORÁTU
DONA ZIGGOTTIHO
SA ZAČALI STARAŤ O
JEHO ANIMÁCIU
GENERÁLNI
KATECHÉTI.
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
18 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
P O Č A S R E K T O R Á T U
D O N A R U U , P R V É H O
N Á S T U P C U D O N A B O S C A
Don Rua si osvojil úlohu animáto-
ra Združenia a podporoval ho na kaž-
dom kroku, čo vidieť i z jeho okruž-
ného listu, ktorý píše saleziánom. V
liste sa teší tomu, že sa v rámci
Saleziánskej kongregácie na mno-
hých miestach budujú kostoly, ktoré
nesú titul Pomocnice a pri ktorých sa
zriaďujú Združenia ctiteľov Panny
Márie Pomocnice. Keď za to chváli sa-
leziánov, odvoláva sa na dona Bosca,
ktorý neustále zdôrazňoval, že úcta k
Panne Márii bude pre saleziánov naj-
väčšou slávou v živote a ich najväčšou
útechou v hodine smrti. Povzbudzuje
všetkých k uctievaniu Panny Márie
pod titulom Pomocnice a vyzýva, aby
sa všade zakladalo Združenie ctiteľov
Panny Márie Pomocnice, ktoré je
„predurčené na vykonanie toľkého
dobra“. Vyhlasuje všetkým, ktorí by
potrebovali v tejto veci vyjasnenie, ra-
du alebo inú pomoc, že sa môžu ob-
rátiť priamo na neho. Zaujímavú po-
známku má don Rua pri korunovaní
obrazu Panny Márie na Valdoccu 17.
mája 1903, kde tvrdí, že vôbec nepo-
chybuje o súvise medzi narastaním
lásky k donovi Boscovi a rozšírením
jeho ducha a úctou k Panne Márii
Pomocnici. Tým vydal veľmi dôležité
svedectvo vzťahu saleziánskej spiritu-
ality a úcty k Pomocnici.
P O Č A S R E K T O R Á T U
D O N A P A V L A A L B E R U
Don Pavol Albera na Veľkú noc
1918 povzbudzuje saleziánov k odda-
nosti Panne Márii. Cituje patróna sale-
ziánov, svätého Františka Saleského,
podľa ktorého sa môžeme s istotou
pustiť do veľkých vecí, keď sa odo-
vzdáme do jej ochrany.
Don Pavol Albera ako hlavný ani-
mátor Združenia vo svojom okruž-
nom liste z 24. 4. 1921 povzbudzuje
saleziánov k otvorenému šíreniu úc-
ty k Pomocnici medzi všetkými ľuď-
mi cez Združenie ctiteľov Panny
Márie Pomocnice. Prakticky sa to má
robiť aj tým, že sa bude v salezián-
skych domoch slávnostnejšie celeb-
rovať spomienka na Pomocnicu,
každého 24. dňa mesiaca, v súvislos-
ti s liturgickým sviatkom Pomocnice,
ktorý sa pre celú Cirkev slávi 24. má-
ja. Tým sa napomôže, aby rástol po-
čet zapísaných a tiež počet nových
DON PAVOL ALBERA
DON MICHAL RUA
Za čias
nástupcov
dona
Bosca
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:07 Stránka 19
D BRODINA
Manželské
stretnutie
OD ROKU 1992 SA SALEZIÁNI
NA SLOVENSKU VENUJÚ OKREM
INÝCH AKTIVÍT EŠTE JEDNEJ
DÔLEŽITEJ ČINNOSTI, A TO
MANŽELSKÝM STRETNUTIAM.
MANŽELSKÉ STRETNUTIA
ORGANIZUJE ROVNOMENNÉ
OBČIANSKE ZDRUŽENIE, KTORÉ MÁ
SÍDLO V TRENČÍNE. KAŽDÝ ROK
PRIPRAVUJE STRETNUTIE PRE
MANŽELOV, KDE SA POD
DUCHOVNÝM VEDENÍM
SALEZIÁNOV ZDOKONAĽUJÚ
V ŽIVOTE PODĽA KRESŤANSKÝCH
ZÁSAD.
Oficiálny prvý ročník
manželských stretnutí sa
uskutočnil v roku 1994 v Sta-
rej Turej za účasti 47 man-
želských párov. Ďalší bol vo
Zvolene a od roku 1996 sú
už pravidelne v Banskej
Bystrici. Tohoročný siedmy
ročník manželských stretnu-
tí sa uskutočnil v dňoch 15.
– 23. júla. V internáte Uni-
verzity Mateja Bella sa ho
zúčastnilo 147 manželských
párov zo všetkých regiónov
Slovenska spolu so svojimi
deťmi. Celkovo tu bolo 708
účastníkov, ktorých duchov-
ne usmerňovalo 5 kňazov-sa-
leziánov a jeden diakon.
Počas prednášok sa o takmer
300 detí staralo 108 animá-
torov, ktorí pre deti pripravo-
vali vlastný program.
Program pre rodičov bol
nasledovný: doobeda a po-
obede boli dve prednášky na
pripravené témy, ktoré na zá-
klade svojich vlastných život-
ných skúseností prednášali
vybrané manželské páry. Po
prednáške sa účastníci stretli
v skupinách po 3-4 manžel-
ských párov, kde sa vyjadro-
vali k prednášanej téme a ho-
vorili o vlastných skúsenos-
tiach.
V sobotu 22. júla absolvo-
vali manželia „maturitu“, po-
čas ktorej sa v krásnom oko-
lí Banskej Bystrice mohli sa-
mostatne porozprávať, čo
treba ešte zlepšiť v ich rodin-
nom živote. Po nej bola sláv-
nostná svätá omša, na ktorej
si manželia obnovili manžel-
ské sľuby. V Banskej Bystrici
medzi manželov pravidelne
zavíta aj otec biskup Mons.
Rudolf Baláž a v aule odpo-
vedá na otázky manželov i
detí.
Okrem tohto letného kur-
zu, ktorý trvá týždeň, bývajú
aj trojdňové jarné a jesenné
obnovy, ktoré sa konajú už
bez detí v Trenčíne. Pri tejto
príležitosti sa žiada poďako-
vať všetkým organizátorom i
spolupracovníkom, ktorí veľ-
mi dobre zvládli celkovú or-
ganizáciu tohto najväčšieho
stretnutia kresťanských ro-
dín na Slovensku.
Kladom manželských
stretnutí je, že si manželia na
nich vyriešia nejeden prob-
lém, ktorý ťaží ich spolunaží-
vanie. Ľudia často túžia po
zázrakoch. Najväčšie zázraky
sú však vtedy, keď si manže-
lia opäť nájdu cestu k sebe a
začnú sa lepšie chápať.
Naučia sa odpúšťať, vyjadro-
vať svoje pocity a byť k sebe
pozornejší. Aj v tomto obdo-
bí potrebuje Slovensko dob-
ré a zdravé rodiny. Man-
želské stretnutia sa o to svo-
jím programom snažia.
Štefan Antalík
Foto: autor
21D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
1. a 3. Kňazi počas slávenia
svätej omše
2. Animátori,
ktorí sa starali o deti
1
2
3
20 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Nemôžem povedať „Otče“,
ak môj vzťah s ním neprežívam
a necítim každý deň.
Nemôžem povedať „náš“,
ak mi moja viera neuvoľní priestor
pre iných a pre ich potreby.
Nemôžem povedať „ktorý si na nebesiach“,
ak moje záujmy a moje ciele
sú príliš pozemské, materiálne, nízke.
Nemôžem povedať, „posväť sa meno tvoje“,
ak ja, ktorý nosím jeho meno, nie som svätý.
Nemôžem povedať „buď vôľa tvoja“,
ak ju nechcem prijať do svojho života
a znášam ju len s nechuťou.
Nemôžem povedať „ako v nebi tak i na zemi“,
ak nie som ochotný dať sa do jej služieb
teraz a hneď tu.
Nemôžem povedať „chlieb náš každodenný
daj nám dnes“, ak sa ja vôbec nestarám
o skutočné potreby iných.
Nemôžem povedať „odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame našim vinníkom“,
ak ja nosím v srdci odpor voči druhému.
Nemôžem povedať „neuveď nás do pokušenia“,
ak ja vedome zostávam v situácii,
v ktorej budem istotne pokúšaný.
Nemôžem povedať „zbav nás od zlého“,
ak ja ostávam naviazaný na zlo
a nebojujem proti nemu modlitbou a umŕtvovaním.
Nemôžem povedať „Amen“,
ak nie som schopný povedať: nech ma to
stojí čokoľvek, toto bude vždy moja modlitba.
(The Beam)
foto: Peter Bučány
„Otče náš“
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:07 Stránka 21
pomáhajú s pastoráciou mladých
vo farnostiach, katechézou, vy-
učovaním, otváraním škôl a so-
ciálnych diel, apoštolátom kultú-
ry a komunikačných prostried-
kov. Inštitút má aj silný misionár-
sky rozmer. Okolo 1 600 sestier
FMA pracuje v misiách po celom
svete, kde vykonávajú intenzívnu
prácu v oblasti výchovy, zdravot-
níctva, kultúry, sociálnej pomoci,
náboženstva, a to s osobitným za-
meraním na dievčatá a ženy.
Inštitút za svoj rozkvet vďačí
Božej milosti a osobitnej pomoci
Panny Márie, ktorá pomáhala
hneď od začiatku budovať tento
živý pomník svojej materinskej
lásky. Veľké zásluhy na diele má
však aj spoluzakladateľka svätá
Mária Dominika Mazzarellová, le-
bo svojou pokorou, jednoducho-
sťou a poslušnosťou radám dona
Bosca položila pevné základy
Inštitútu Dcér Márie Pomocnice.
D C É R Y M Á R I E
P O M O C N I C E N A
S L O V E N S K U
Don Bosco bol na Slovensku
známy už koncom 19. storočia.
Hneď po prvej svetovej vojne via-
ceré slovenské dievčatá odišli do
Talianska a boli prijaté do ústavov
Dcér Márie Pomocnice. Tu dostali
výchovu v duchu zakladateľov a
stali sa Dcérami Márie Pomocnice.
Po náležitej príprave prišli na
Slovensko, aby tu začali svoje die-
lo. Prvú komunitu úradne povolil
12. apríla 1940 biskup Dr. Pavol
Jantausch v Trnave na Ulici Jána
Hollého. 12. augusta 1943 arcibis-
kup Dr. Karol Kmeťko povolil
otvorenie ďalšieho domu v Nitre,
kde bol v roku 1948 kánonicky
založený noviciát. Vstúpili do ne-
ho viaceré slovenské dievčatá.
Práve z tohto noviciátu pochádza
šesť sestier, ktoré sa dožili milosti
osláviť v Jubilejnom roku 2000
zlaté jubileum svojich prvých re-
hoľných sľubov. Tieto sestry sa
svojou vytrvalosťou, napriek ťaž-
kému a skúšanému životu, za-
slúžili o zachovanie začínajúceho
diela na Slovensku. Po Nitre bol
ďalší dom otvorený v Trnave na
Kopánke v roku 1944. Štvrté die-
lo bolo založené v roku 1947 v
Dolnom Kubíne, najmä zásluhou
miestneho farára, Mons. Viktora
Trstenského.
Žiaľ, všetky tieto diela padli za
obeť krutému náboženskému
prenasledovaniu v roku 1950.
Sestry boli buď rozohnané, alebo
odvlečené do sústreďovacích tá-
borov, kde boli odsúdené na po-
malé vymretie. Boh však nechcel
dať zahynúť svojmu dielu a nevy-
spytateľnými cestami ho viedol k
novému rozkvetu.
Súčasná provincia má 60 ses-
tier, 6 misionárok vo svete a 11 no-
viciek. Sestry u nás pracujú s mlá-
dežou predovšetkým ako ka-
techétky a učiteľky, ďalej so skupi-
nami mladých, vo farnostiach a
oratóriách. Žijú v desiatich komu-
nitách, v ôsmich mestách: Bra-
tislava, Šamorín, Trnava, Dubnica
nad Váhom, Rožňava, Dolný Ku-
bín, Michalovce a Humenné.
Životom Dcér Márie Pomoc-
nice sú mladí. Charizma zostáva
nezmenená, aj keď za 60 rokov
sa vystriedali rôzne formy jej
uskutočňovania. Vernosť v pre-
nasledovaní a tiché hrdinstvá pr-
vých sestier, osobitne tých, ktoré
slávili 6. júla päťdesiat rokov svo-
jich rehoľných sľubov, priniesli
ovocie nových povolaní. Vďaka
im Inštitút na Slovensku žije, roz-
víja sa a chce dynamicky odpove-
dať na potreby súčasnosti a mla-
dých. Veríme, že pod vedením a
ochranou Panny Márie Pomocnice
sa nám v tom bude dariť.
Anna Chrkavá FMA, Foto: archív FMA
23D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
Komunita na modlitbách
Sestry juniorky
Dievčatá sú náš svet
V Z N I K A P O S L A N I E
I N Š T I T Ú T U D C É R
M Á R I E P O M O C N I C E
Na založení Inštitútu mal naj-
väčší podiel veľký „otec a učiteľ
mládeže“ svätý Ján Bosco. Spo-
čiatku sa don Bosco zdráhal zalo-
žiť aj pre dievčatá také dielo, aké
založil pre chlapcov. No na radu a
odporúčanie pápeža Pia IX. a vnú-
torne osvietený nadprirodzenými
pokynmi sa konečne rozhodol za-
ložiť ženskú kongregáciu, ktorá
by na poli výchovy konala to, čo
saleziáni konali už viacero rokov.
V roku 1864 navštívil don
Bosco na svojom jesennom výlete
s chlapcami dedinku Mornese,
vzdialenú 30 km od Janova. Tu
spoznal horlivé dievčatá, členky
Združenia Nepoškvrnenej. Pod
vedením miestneho pána farára
don Pestarina sa tieto dievčatá ve-
novali hlbšiemu vnútornému ži-
votu a praktickej kresťanskej lás-
ke. Spomedzi nich vynikala Mária
Dominika Mazzarellová. Svojou
silnou osobnosťou a príkladom
priťahovala svoje rovesníčky, kto-
ré sa k nej postupne pridávali.
Keď Mária stretla dona Bosca, ma-
la 27 rokov. Hneď pri tomto pr-
vom stretnutí cítila, že don Bosco
je svätý a že majú čosi hlboko
spoločné. Don Bosco tiež postre-
hol výnimočné prirodzené i nad-
prirodzené schopnosti Márie a
vhodné podmienky tohto mor-
nézskeho prostredia. A tak po-
stupne, v spolupráci, sa v roku
1872 rodí Inštitút Dcér Márie
Pomocnice. Sám don Bosco sa
viac ráz vyslovil, že nová kongre-
gácia je „živým pomníkom Panny
Márie Pomocnice“. Mária Po-
mocnica si chce poslúžiť svojimi
duchovnými dcérami a pomocou
nich zachraňovať dievčatá a privá-
dzať ich k svojmu synovi Ježišovi.
Nová rehoľná spoločnosť sa
rýchlo rozrástla najprv v Ta-
liansku a potom po celom svete.
Dnes viac ako 16 tisíc sestier sale-
ziánok a 400 noviciek pôsobí v
1 603 domoch v 86 krajinách sve-
ta. Ich činnosť je zameraná na po-
zdvihnutie dievčaťa a ženy. Tento
cieľ sa usilujú dosiahnuť prácou v
oratóriách a mládežníckych stre-
diskách, so skupinami mladých,
D BSESTRY FMA
60 rokov Inštitútu Dcér
Márie Pomocnice na Slovensku
JUBILEJNÝ ROK JE PRE DCÉRY MÁRIE POMOCNICE, FMA, ĽUDOVO NAZÝVANÉ SESTRY
„SALEZIÁNKY“, NAOZAJ ROKOM MILOSTI. PRIPOMÍNAJÚ SI 60. VÝROČIE PRÍCHODU
PRVÝCH SESTIER NA SLOVENSKO, 50. VÝROČIE PRVÝCH SĽUBOV ŠIESTICH SESTIER A DO
TRETICE – STALI SA PROVINCIOU SVÄTÉHO JÁNA BOSCA A ZA PRVÚ PROVINCIÁLNU
PREDSTAVENÚ BOLA ZVOLENÁ SESTRA DAGMAR KRÁĽOVÁ.
22 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
Dve sestry Zuzany, najstaršia a najmladšia
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:07 Stránka 23
nákupy. Namiesto toho, aby svo-
jim deťom dvadsaťkrát denne po-
vedali „koľko stoja“, a že život je
drahý, môžu ich učiť rátať, koľko
stoja veci, hovoriť o priemernom
plate, pomáhať im pochopiť, akí
sú šťastní, že majú toľko výhod,
ktoré veľa ich vrstovníkov na sve-
te vôbec nemá.
▼ Deti majú právo zaúčať sa.
Rodičia by mali dať deťom vhod-
nú príležitosť nadobudnúť čo
najviac skúseností s peniazmi.
Určená pravidelná suma, ktorou
deti môžu samy disponovať, ich
núti pre niečo sa rozhodnúť. A to
môže byť veľmi užitočné.
▼ Deti sa majú zúčastňovať na
rozhodnutiach o mimoriadnych
rodinných výdavkoch. Deti nie
sú jednoduchými štatistami v
rodine: sú naplno jej členmi a
preto sa majú zúčastňovať na
riešení rodinných ťažkostí, na
vedení, organizovaní a plánova-
ní.
▼ Deti sa musia naučiť nemrhať
peniazmi a nebyť nerozumne
veľkodušné. Peniazmi si nemajú
kupovať priateľov. Žiaľ, nájdu sa
rodičia, ktorí sa usilujú peniaz-
mi nahrádzať svoju neschop-
nosť milovať deti. Dávajú alebo
odmietajú dávať podľa toho,
ako deti odpovedajú alebo ne-
odpovedajú na ich očakávania.
Takto peniaze nadobúdajú pre
deti význam lásky. Celý život sa
budú cítiť zle kvôli tomu, čo sa
nimi nedá získať.
Dieťa nikdy nesmieme podplá-
cať. Rodičia nesmú sľubovať pe-
niaze ako odmenu za školské
povinnosti alebo za povinnosti
iné… To je nebezpečné ozubené
súkolesie: mohli by sa spolu s
deťmi ocitnúť v neustálej špirá-
le: „Spravím to, ale koľko mi
dáš?“
Dnes rodičia nemôžu zabudnúť,
že žijeme v spoločnosti, ktorá sa
stále klania „zlatému teľaťu“.
Deťom treba pomáhať, aby ne-
upadli do osídiel hyperkonzu-
mizmu. Deti sú „pod tlakom“,
stále niečo požadujú, „všetci“ ich
vrstovníci majú viac peňazí, ako
ony, ich šaty sú predpotopné i
keď sú ešte nové atď. Potrebujú
silu, aby nezávideli susedom a
nedali sa zhypnotizovať rekla-
mou. Treba im pomáhať vyhýbať
sa osídlam značkových vecí.
Pripomínajte im hodnotu veľko-
dušnosti: nezatvárajte deti do
systému rodičia – peniaze – zis-
ky. Deti učte slovom a príkla-
dom, že jestvuje aj láska a soli-
darita. A predovšetkým, že jest-
vuje aj kultúra daru. Práve tá,
ktorú rodičia vyjadrujú samou
svojou existenciou.
Bruno Ferrero
Foto: Peter Bučány
25D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
D BAKO DON BOSCO
24 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
Ďalšiu významnú črtu don Bos-
covej pedagogiky nachádzame v
spomienke dona Ruu:
„Jeho túžbou bolo, aby si mladí
zvykli správať sa tak, ako keby žili
vo svete. Preto ich učil šetriť a nará-
bať s peniazmi. Každému každý
deň, okrem polievky na obed a
večeru, dával 25 centesimov, za
ktoré si mohli kúpiť chlieb a niečo
navyše. Výchova k zodpovednosti u
dona Bosca ide v každom prípade
cez dôveru. Roku 1849 zveril všet-
ky peniaze komunity na Valdoccu
Buzzettimu. A Giuseppe Buzzetti
mal iba 17 rokov.“
Keď ide o peniaze, rodičom
obyčajne robí starosti, koľko
peňazí majú dávať deťom:
„Robíme dobre, keď dávame de-
ťom vreckové? Ak áno, koľko?
Od akého veku? Treba dávať pe-
niaze ako odmenu za dobre uro-
benú prácu? Je dobré povzbu-
dzovať ich, aby šetrili, učiť ich
hospodáriť?“ V skutočnosti majú
peniaze silnú symbolickú hodno-
tu, ktorú deti „dýchajú“ už od na-
rodenia. Peniaze sú pre nich nie-
kedy predmetom dychtivosti a
dohody, predmetom výbojnosti,
predmetom lásky a predmetom
nenávisti: pánom. Jedom rodin-
ného ovzdušia. Nástrojom moci,
nezávislosti, slobody, potešenia.
Nástrojom trápenia, keď sú príči-
nou previnenia: „Za všetku ná-
mahu, ktorú vynakladáme, aby
sme ti zaplatili hodiny tanca, gi-
tary, pizzu s priateľmi, týždne na
snehu atď., by si mohol aj ty
niečo urobiť.“
Namiesto „môže sa“ či „musí sa“
si rodičia musia objasniť význam,
aký pripisujú tomuto vecnému a
predsa symbolickému aktu,
akým je dať dieťaťu peniaze.
Chcú na prvom mieste deti
naučiť, že peniaze sa zarábajú? V
tom prípade, nech im nikdy ne-
dávajú istú sumu bez dôvodu.
Ale ako sa to v niektorých rodi-
nách robí, môžu určiť tarifu za
ich prácu v dome. Ak chcú naučiť
dieťa pracovať zadarmo, nech
mu aj oni dávajú zadarmo a nech
ho nechajú slobodne disponovať
tým, čo mu zadarmo dali.
Dôverovať dieťaťu znamená po-
máhať mu stať sa nezávislým a
učiť ho zmyslu pre zodpoved-
nosť bez toho, aby sme mu odo-
preli právo na omyl a vzdor, lebo
to sa môže prihodiť aj dospelému.
▼ Deti majú predovšetkým prá-
vo vedieť. Bez rečnenia všetci
dobre vieme, že peniaze majú v
našej spoločnosti dôležitú úlohu.
Keď to rodičia uznajú za vhodné,
deti majú poznať ekonomický
stav rodiny. Rodičia ich majú učiť
spravovať malé výdavky domác-
nosti a môžu ich brať so sebou na
Stratégia pokladničky
Deti
a peniaze
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:07 Stránka 25
27D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
mladých Číňanov v októbri 1911
zaniklo cisárstvo a Čína sa stala
republikou. V krajine sa začali
veľké nepokoje.
Roku 1917 Svätá stolica zveri-
la saleziánom územie Kwang-
tung, ktoré bolo povýšené na
apoštolský vikariát a don Ver-
siglia bol vymenovaný za bisku-
pa. Biskupské svätenie prijal 9.
januára 1921. Jeho biskupským
sídlom sa stalo mestečko Šu-
kchou. Prvou katedrálou bisku-
pa Versiglia bola skromná kapln-
ka.
T A J O M N Ý K A L I C H
Nové misijné územie potrebo-
valo nových pracovníkov. Sa-
leziánski predstavení z Turína
mu poslali na pomoc ďalších
kňazov a bratov. Mons. Versiglia
ich išiel privítať do prístavu v
Macao. Don Garelli vtedy odo-
vzdal novému biskupovi dar od
predstavených, krásny omšový
kalich.
Mons. Versiglia vzal do rúk
kalich a dojatý povedal: „Keď
som bol ešte mladým kňazom,
don Conelli nám častejšie rozprá-
val o jednom don Boscovom sne.
Videl dva kalichy. Jeden bol napl-
nený horkým potom a druhý čer-
venou krvou. A bolo počuť hlas:
,Keď bude kalich naplnený kr-
vou, dielo tvojich synov v Číne sa
začne veľmi sľubne rozrastať.’
Všetci prítomní ostali hlboko do-
jatí a cítili, že ide o čosi tajomné,
mystické.
Roku 1921 bola založená čín-
ska komunistická strana a situá-
cia sa pre kresťanov a misionárov
ešte viac sťažila.
V roku 1924 došiel do Číny
na misiu aj mladý taliansky sale-
zián, študent teológie Kalixt
Caravario. 18. mája 1929 ho otec
biskup Versiglia vysvätil za kňaza
a určil ho na misijnú stanicu do
Lin-kchou. Novokňaz sa pustil
do práce s nadšením a získal si
veľa priaznivcov pre katolícku
vieru.
Čínske politické sily sa rozde-
lili na nacionalistov a boľševikov,
ktorí medzi sebou zúrivo bojova-
li. Misijné dielo tým veľmi trpelo.
Kresťania boli vystavení šikano-
vaniu a prenasledovaniam.
N A R I E K E S M R T I
Koncom februára 1930 sa
Mons. Versiglia rozhodol podnik-
núť pastoračnú návštevu v okolí
Lin-kchou. Don Caravario ho spre-
vádzal. Cestovali s nimi aj tri diev-
čatá, odchovankyne Dcér Márie
Pomocnice. Prvá časť cesty vlakom
bola pokojná. Nasledujúci deň
skupina pokračovala v ceste na
prenajatej loďke po rieke Pak-
kong. Čínska loďka je ako domček
plávajúci na vode. Plavba bola po-
kojná a zástava s nápisom
„Katolícka misia“ sa veselo trepota-
la vo vzduchu. Misionári, dievčatá
a veslári sa práve pomodlili „Anjel
Pána“, keď sa z brehu ozvali drsné
výkriky. Z húštiny na brehu vysko-
čilo asi desať vojakov a namierili
pušky proti loďke. Zaznel rozkaz:
„Zastavte a priveslujte k brehu,
ináč začneme do vás strieľať!“
Keď misionári videli namiere-
né pušky, priveslovali k brehu.
Do loďky skočili ozbrojení vojaci.
„Nepôjdete ďalej, kým nezaplatí-
te 500 dolárov!“ začali kričať.
Don Caravario poznamenal, že
takú sumu peňazí nemajú. Vojaci
začali prehliadať loďku a v malej
izbičke objavili dievčatá. Podľa
smiechu a rečí vojakov bolo jas-
né, aké úmysly s nimi majú. Ale
biskup a misionár bránili dievča-
tá, ako len mohli. Vojaci ich zača-
li biť pažbami pušiek, až ich ce-
lých dokrvavili. Potom im zviaza-
li ruky a spolu s dievčatami ich
vyvliekli na breh.
Vojaci sa začali medzi sebou
radiť. Naraz jeden z nich vykrí-
kol: „Musíme zabiť týchto dvoch
cudzincov!“ Vojaci odviedli misi-
onárov do blízkeho bambuso-
vého lesíka. Obaja pochopili, že
ich osud je spečatený. Jeden dru-
hému sa vyspovedali a potom sa
začali nahlas modliť. Don
Caravario prosil vodcu bandy:
„Neubližujte dievčatám, nechajte
ich slobodne odísť. Ak chcete pe-
niaze, dostanete ich.“
Vodca mu odvrkol: „My ne-
chceme peniaze, my chceme za-
biť diabolských cudzincov. Ne-
chceme, aby šírili medzi Číňanmi
svoje náboženstvo.“
Vojaci zrazili oboch misioná-
rov k zemi. Zarachotilo päť
výstrelov. Kalich, ktorý videl don
Bosco vo sne, sa naplnil červe-
nou krvou. Dvaja mladíci-veslári
a tri dievčatá všetko videli a po-
čuli. Dievčatá museli potom na-
sledovať svojich agresorov a mla-
díci sa museli pod hrozbou vrátiť
na loď. Jedno z troch dievčat pri
beatifikačnom procese povedalo:
„Mons. Versiglia a don Caravario
dali život za mňa a za moje pria-
teľky.“
Ich spomienka žije v sláve ich
mučeníctva.
Andrej Pauliny SDB
Foto: archív redakcie
Biskup Alojz Versiglia
a kňaz Kalixt Caravario
D BMISIE
26 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
V NEDEĽU 15. MÁJA 1983
SVÄTÝ OTEC JÁN PAVOL
II. VYHLÁSIL ZA
BLAHOSLAVENÝCH
DVOCH SALEZIÁNSKYCH
MUČENÍKOV: BISKUPA
ALOJZA VERSIGLIU A
KŇAZA KALIXTA
CARAVARIA. ZAČIATKOM
OKTÓBRA V JUBILEJNOM
ROKU 2000 ICH SPOLU
SO STOVKOU ČÍNSKYCH
MUČENÍKOV ZAPÍŠE DO
ZOZNAMU SVÄTÝCH.
N E C H C E L S A S T A Ť
K Ň A Z O M
Alojz Versiglia prišiel do
oratória v Turíne pod podmien-
kou, že ho nikto nebude nútiť
stať sa kňazom. A nikto ho ne-
nútil. V októbri 1881 odchá-
dzala z Turína misionárska vý-
prava. Bola to posledná výpra-
va, ktorú vyprevádzal don Bos-
co osobne. Odhodlanosť a na-
dšenie misionárov tak zapôso-
bili na mladého Alojza, že sa
rozhodol aj on vstúpiť k sale-
ziánom s túžbou stať sa misio-
nárom.
Po noviciáte si Alojz dokončil
filozofické a teologické štúdiá a
pracoval ako magister novicov v
Genzane pri Ríme. Túžba praco-
vať v misiách však u mladého sa-
leziánskeho kňaza neuhasla.
Napokon hlavný predstavený
don Rua usúdil, že Alojz Versiglia
by bol veľmi schopný viesť prvú
misionársku výpravu saleziánov
do Číny. 19. januára 1906 odišli
prví šiesti saleziáni do Číny.
Viedol ich don Versiglia. Usadili
sa v meste Macao, ktoré bolo por-
tugalskou kolóniou.
S K R O M N É Z A Č I A T K Y
Prvé dielo bolo veľmi skrom-
né. Čoskoro sa však rozrástlo.
Don Versiglia zriadil školy a
učňovské dielne. Z Európy dal
priviezť hudobné nástroje a zalo-
žil dychovú kapelu, ktorá sa stala
senzáciou pre celé mesto. Po-
litická situácia sa však začala
komplikovať. Počas revolúcie
Kalich
plný
krvi
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:07 Stránka 27
P R Í C H O D S A L E Z I Á N O V
D O A N G O L Y
Už v roku 1880 si biskupi v
Angole želali saleziánsku prítom-
nosť a listom sa obrátili priamo
na dona Bosca. V roku 1881 im
don Bosco odpovedal pozname-
najúc, že vo svojom čase saleziáni
do Angoly prídu. To don Bos-
covo „vo svojom čase“ sa naplni-
lo až v roku 1981. O sto rokov
neskôr. Prví saleziáni prišli do
mesta Dondo, kde začali pastorá-
ciu v miestnej farnosti Ružen-
covej Panny Márie.
Medzi prvými bol aj slovenský sa-
lezián don Milan Zedníček, ktorý
tam pôsobí dodnes.
Misijná práca v tejto krajine si už
vyžiadala aj obetu života. Jeden z
prvých misionárov bol v roku
1991 usmrtený v lese pri osade
Calulo vojenskou skupinou. Ďalší
misionár bol tiež v tom čase une-
sený a dlhšiu dobu zadržiavaný.
Misia v Calulo bola počas vojno-
vých nepokojov úplne zničená.
Saleziáni tu žili v čase najintenzív-
nejších bojov v roku 1994 štrnásť
mesiacov v úplnom vyhnanstve
bez spojenia so svetom. Aj iné mi-
sie veľa trpeli kvôli vojne v rokoch
1992, 1994 a ani dodnes sa ešte
úplne nepozviechali. Smrť môže
prekvapiť na každom kroku.
Rozsieva ju aj špinavá nakazená
voda a nedostatok základných hy-
gienických podmienok potreb-
ných pre život.
V súčasnosti pôsobia saleziáni v
Angole v šiestich mestách, v kto-
rých majú osem diel. Sú to väčši-
nou fary so širokým spektrom ak-
tivít: alfabetizácia detí i dospelých,
sociálne centrá a aktivity, pomoc
deťom z ulice, učňovská škola,
centrá pre výučbu remesiel, pasto-
rácia priľahlých dedín a pastorácia
mládeže. Táto práca už priniesla
ovocie v podobe prvých angol-
ských kňazov a mladíkov, ktorí
rozšírili rady saleziánov.
Saleziánske dielo v Angole rastie a
stáva sa komplexným. Don Bosco
prijal od Ducha Svätého misionár-
sku charizmu, preto treba kráčať
dopredu. Realita vojny nie je pre-
kážkou. Saleziáni prišli do Angoly
v čase neľútostných bojov a za du-
nenia kanónov musia robiť svoju
prácu aj dnes. Musia prinášať ná-
dej svetu mládeže. Nádej, že deň
mieru sa zrodí, aby zmenil dneš-
ných vojakov na jednoduchých
obyvateľov. Mnohí z týchto voja-
kov sú chlapci. Neboli to náho-
dou tí zo sna dona Bosca, keď mal
deväť rokov?
Školy vyučujú nepravidelne, niet
práce. Mužská mládež je prinúte-
ná nastúpiť do armády, kde je ofi-
ciálnym učivom smrť nepriateľa.
Dievčatá sa stávajú príliš skoro mat-
kami. Keď dospejú do zrelej mla-
dosti 25-30 rokov, mnohé už vide-
li smrť svojich synov a dcér kvôli
chýbajúcej pomoci a podpore.
Rozum, náboženstvo a láskavosť
musia preniknúť život tohto trpia-
ceho sveta, ktorý je nateraz bez
perspektív. Saleziáni napriek to-
mu snívajú sen, ktorý sa už reali-
zuje a istotne dospeje do dobrého
cieľa. Napokon, veď sú to synovia
„snilka“, ktorý však svoj život ne-
prežil zaspato.
Jozef Kupka SDB
Foto: Casa Generalizia SDB, Rím
Vyhnanci vo svojej vlastnej krajine
29D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0
Angola
D BMISIE
Do dediny prichádzajú misionári a katechéti
28 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
H I S T O R I C K É
S Ú V I S L O S T I
Angola sa nachádza v južnej
časti kontinentu. Má rozlohu 1
246 700 km štvorcových a viac
ako 11 miliónov obyvateľov,
ktorí však boli v poslednom ča-
se zdecimovaní dlhou vojnou,
hladom a chorobami. Angola
ako stará portugalská kolónia
zaznamenala v koloniálnej do-
be veľký ekonomický rozvoj.
Dnes je to jedna z najchudob-
nejších krajín subsaharskej
Afriky. Priemerná dĺžka života
je tu 42 rokov. Obyvateľstvo je
prevažne kresťanské. Katolíkov
je 69%. Krajina je zmietaná
občianskou vojnou, v ktorej bo-
jujú rôzne skupiny o moc.
Vojnový stav trvá už 35 rokov a
vyžiadal si viac ako dva milióny
životov.
Angola leží v centre zóny bohatej
na naftu, minerály a diamanty.
Všetky krajiny tejto oblasti by
mohli byť bohaté, napriek tomu
sa nachádzajú vo veľkej biede a v
občianskych vojnách. Môžeme si
teda položiť otázku, prečo európ-
ske kresťanské krajiny, ktoré ko-
lonizovali Afriku, nedokázali dať
do vienka obyvateľstvu týchto
krajín pokojný život a rozvoj ku
blahobytu?
V roku 1961 sa v Angole začali
ozbrojené vzbury proti portugal-
skej nadvláde. Hnutia za oslobo-
denie Angoly boli podporované
komunistickými krajinami, hlav-
ne ZSSR a Kubou. Najdô-
ležitejším okamihom v novodo-
bej histórii bolo vyhlásenie nezá-
vislosti Angoly, 11. novembra
1975. Portugalčania uznali nezá-
vislosť angolského ľudu, ktorý
však v tom čase mal dve vlády
podporované dvoma silnými vo-
jenskými skupinami. Po 14. ro-
koch boja proti zahraničnému
nepriateľovi sa pustili do boja
medzi sebou. To znamená, že
Angola pozná vojnu takmer ne-
pretržite od roku 1961. Po roku
1975 začal v krajine totálny roz-
vrat a dlhé obdobie hľadania jed-
noty a pokoja v krajine.
V roku 1991 bola v Lisabone
podpísaná dohoda o mieri a
Angola prijala prítomnosť jedno-
tiek OSN v krajine, ktoré mali do-
hodu zabezpečovať. Realita je
však naďalej tvrdá a bolestná.
Dnes tu už medzinárodné jed-
notky pozorovateľov nie sú.
Cesta násilia zo strany mocných
je otvorená, vládne korupcia.
Dokedy ešte dokáže miestny ľud
znášať takúto situáciu?
11. NOVEMBRA 2000 OSLÁVI SALEZIÁNSKA
KONGREGÁCIA 125. VÝROČIE VYSLANIA PRVEJ
MISIONÁRSKEJ VÝPRAVY. KAŽDÝ ROK SA POZORNOSŤ
V KONGREGÁCII SÚSTREĎUJE OSOBITNE NA NIEKTORÚ
MISIJNÚ KRAJINU, KDE PÔSOBIA SALEZIÁNI, S CIEĽOM
POMÔCŤ TEJTO MISII A PODPORIŤ PROPAGÁCIU
MISIONÁRSKYCH AKTIVÍT V DANEJ KRAJINE. PRE
JUBILEJNÝ ROK 2000 BOLA VYBRATÁ AFRICKÁ ANGOLA.
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:07 Stránka 29
Revízia života, Andrea Gasparino 35,- Sk
Prvé kroky v modlitbe, Andrea Gasparino 35,- Sk
Spiritualita dialógu, Andrea Gasparino 35,- Sk
Vyhlásenie Dominus Iesus, Vatikánsky dokument 32,- Sk
Názov a autor cena počet objednaných
kusov
Akcia pre čitateľov časopisu
39,-Sk
32,-Sk
D BNAŠI ZOSNULÍ
30
Michal Bachratý, ZELENEČ,
Anton Balcerčík, NÁMESTOVO,
Mária Chalupková, SENEC,
Johana Dedinská, TRSTENÁ,
Mária Drahošová, SLIAČ,
Michal Hertel,
MORAVANY NAD VÁHOM,
Ján Ivanič, BANSKÁ ŠTIAVNICA,
Marián Jankech, SKALICA,
Ignác Juruš, BRATISLAVA,
Valéria Klobučníková, GALANTA,
Vilma Kosmál, KÁTLOVCE,
Genovéva Královičová, PEZINOK,
Peter Lajčin, BRATISLAVA,
Ján Lančarič, SMOLENICE,
Júlia Lukáčová,
JEDĽOVÉ KOSTOĽANY,
Jozef Macejko, ODORÍN,
Erika Malinová, KOŠICE,
Mária Marečková, BRATISLAVA,
Margita Maťaťová, KLIN,
Bibiana Medárová, HUMENNÉ,
Elemír Múdry, BRATISLAVA,
Roman Okoličány, BRATISLAVA,
Augustín Panáček,
LYSÁ POD MAKYTOU,
Terézia Paulinyová, BRATISLAVA,
Anna Pavlíková,
TRENČIANSKE STANKOVCE,
Jozef Rychlý, BANSKÁ BYSTRICA,
Imrich Sondej, BRATISLAVA,
Melánia Sprušanská, TRNAVA,
mal. L. Záborský, MARTIN,
Jozef Čurnek, PIEŠŤANY,
Štefánia Štefanovská, TRNAVA,
Margita Šutková, ŽEHŇA,
Katarína Pongrácová, PODHRADIE,
Miroslav Zámečník,
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM,
Jozefína Hrubá, NOVÁ DUBNICA,
Pavol Zimen, VARÍN,
Jolana Dzibelová, BRATISLAVA,
Irena Jandurová, LISKOVÁ,
Emília Uhríková,
MORAVSKÉ LIESKOVÉ,
Mária Fedorová, NOVÁ DUBNICA,
Jozefína Majerová, VEĽKÉ ROVNÉ,
Bernardina Krajňáková,
NACINA VES,
Mária Voleková, NITRA,
Andrej Smolko, LIPOVCE,
Mária Fecurková, KOŠICE,
Terézia Semanová, BARDEJOV,
Margita Altmanová, KOŠICE,
Magda Kaletová, MEDZEV,
Margita Fabová, TRENČÍN,
Angela Bukovčáková, VRBOVÉ,
Mária Tabačková, DOLNÝ KUBÍN,
Ladislav Stehlík,
RAJEC NAD RAJČANKOU,
Zoznam neobsahuje mená všet-
kých dobrodincov pre obmedze-
nosť priestoru. Za našich prispie-
vateľov a ostatných dobrodincov
slúžime každý týždeň v sobotu
svätú omšu.
Úprimné Pán Boh zaplať za všetko.
DOBRODINCI, KTORÍ V POSLEDNOM OBDOBÍ PRISPELI VÄČŠOU SUMOU
NA NAŠU TLAČ A SALEZIÁNSKE DIELO:
D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 0
Pochádzal z viacdetnej rodiny.
Rodičia Štefan a Katarína boli
chudobní, hlboko veriaci manže-
lia. Detské roky prežil v Mojši s
rodičmi a súrodencami.
Po základnej vojenskej službe
bol zamestnaný v Žiline ako
mzdový účtovník a pritom absol-
voval večerné gymnázium s ma-
turitou. Medzitým stále túžil po
duchovnom stave. V roku 1954
prišiel do Žiliny salezián don
Kysela. U tohto sa Martin začal
stretávať a tajne konať aj noviciát.
V roku 1955 zložil dočasné sľuby
u dona Františka Valábka.
Martin stále túžil stať sa kňa-
zom. Avšak po úraze (páde z bi-
cykla) sa jeho zdravotný stav za-
čal zhoršovať. Jeho pohyblivosť
sa sťažila a chodievať mohol len s
pomocou barlí. V takomto stave
zložil v roku 1978 doživotné sľu-
by u dona Štefana Olosa s náde-
jou, že bude môcť pokračovať v
štúdiu teológie. Jeho zdravotný
stav sa však nezlepšoval. Často
mával veľké bolesti, ale všetko tr-
pezlivo znášal.
Po zmene politických pome-
rov v roku 1989 sa presťahoval
do komunity v novozískanom sa-
leziánskom dome v Žiline a v
rámci svojich možností sa po-
dieľal na jej živote a práci.
Pravidelne písaval kroniku domu
a vypomáhal v sakristii. Brat
Martin s hlbokou vierou prežíval
svoje rehoľné zasvätenie. Bol veľ-
mi pokorný a skromný. Svoje bo-
lesti a utrpenia obetoval najmä za
mladých saleziánov, za našu pro-
vinciu, za Svätého otca a za apoš-
tolát. Bol príkladne chudobný a
skromný.
Nech ho Pán odmení za jeho
utrpenie a vzorný saleziánsky ži-
vot.
Štefan Turanský SDB
* 18. 8 . 1929 – Mojš pr i Ž i l ine
+ 7 . 6 . 2000 – Ži l ina
Martin Martinec,
salezián koadjútor
5dbd-tlačwww 17.9.2000 10:07 Stránka 31
