Don Bosco Dnes SLK No. 4 2007

Festa:


ŽIŤ NA INTERNETE


Misie:


POSVIACKA KOSTOLA


Rozhovor:


DON ŠTEFAN ŠILHÁR


don bosco
dnes


ROČNÍK XXXVIII.4/2007 JÚL – AUGUST


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA




1. Aj po 140 ro-
koch je stále na
svojom mieste
studňa, kam si
chodili chlapci
naberať vodu na
raňajky a počas
dňa. Voda bola
ich jediným ná-
pojom počas jed-
la.


2. Don Bosco chcel okolo svojho domu stĺporadie, kde sa
dalo prechádzať počas zimy. Na múry a stĺpy tu všade dal
umiestniť rôzne biblické nápisy, aby chlapcov vždy inšpi-
roval k večným pravdám.


3. Na konci stĺ-
poradia je socha
Nepoškvrnenej
Panny Márie.
Don Bosco ju tu
chcel mať vo vý-
klenku pri sak-
ristii veľkého
kostola.


4. Počas jedného
večera v roku
1851 don Bosco
povedal svojej
mame: „A teraz
chcem postaviť
pekný kostol ku
cti svätého Fran-
tiška Saleského.“
Základný kameň
bol položený 20.
júla 1851.


5. Kostol bol po-
svätený 20. júna
1852 na sviatok
Márie Utešiteľky.
Počas 16-tich ro-
kov, až do roku
1868, bol srdcom
rodiacej sa Sale-
ziánskej kongre-
gácie.


6. V roku 1856
bola v Turíne veľká cholera a chlapci z oratória pomáhali
ošetrovať chorých. Keď prišli od mamy Margity pýtať ne-
jaké plachty, napokon im dala aj oltárne plachty z hlav-
ného oltára, lebo už iné nič nemali.


7. Pri tomto dre-
venom zábradlí
kľačali chlapci,
aby prijali sväté
prijímanie. Od
29. októbra 1854
tu kľačieval aj
Dominik Savio,
12-ročný chla-
pček, ktorý prá-
ve prišiel zo svo-
jej dediny.


8. V tomto kosto-
le za hlavným ol-
tárom mal Domi-
nik Savio extázu
pri bohostánku,
ktorá trvala viac
ako šesť hodín.


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: VKÚ, a. s. Harmanec


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


4/2007
ROČNÍK XXXVIII.


JÚL –AUGUST


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
: L


D
C


T
ur


ín


Doma a vo svete
Ružomberok, Oščadnica... 4


Festa
Žiť na internete a naozaj žiť 7


FMA
Kňažná medzi najchudobnejšími 8


Redakcia
Saleziánski novokňazi 2007 10


Mládež
Voľný čas prázdnin 11


Misie
Azerbajdžan, Posviacka kostola 12


Pedagogika
Škola aj pre štvorročných? 14


Strenna 2007
Zapojenie saleziánskej rodiny 16


Mládež
BOSS 2007 18


Duchovnosť
Výzva znie: „Ožiť!“ 19


Škola
Naši chlapci sú majstri Slovenska 22


Výchova
Zaklopalo mi to na ucho a viečka 24


Misie
Ako to vlastne funguje... 26


Rozhovor
Štefan Šilhár SDB 28


2 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


Vstúpili sme do letných
prázdninových mesiacov, kto-
rých príchod je vždy dôvo-
dom radosti zvlášť pre naše
deti a mladých, ale veríme, že
aj pre tých skôr narodených,
ktorí si cez prázdniny doprajú


zaslúženú dovolenku, relax, oddych od povinností kaž-
dodenného bežného života. A je to potrebné – veď aj sám
Ježiš zavolal svojich apoštolov na osamelé miesto, aby si
oddýchli. A oni oddychovali s Ježišom, v jeho prítom-
nosti. Zaiste počúvali jeho slovo, ktoré prinášalo radosť
a pokoj do ich duší. Predpokladám, že veľa sa s Ježišom
aj rozprávali, hovorili mu o sebe a On ich iste rád a s hl-
bokým záujmom počúval, odpovedal na ich otázky. Apo-
štoli nachádzali odpočinok v dare jeho priateľstva jeho
lásky, ktorou ich zahŕňal. Myslím, že spolu s ním aj žasli
nad krásami prírody a ďakovali za ňu Otcovi Stvoriteľovi.
Chvíle oddychu s Ježišom posilňovali ich vzťah lásky
s ním, prehlbovali poznanie jeho osoby. Takýto oddych
s Ježišom umocnil ich silu ducha i tela, aby mohli plniť
poslanie, ktoré im zveroval a aby ho mohli plniť v zhode
s jeho vôľou.


Nechajme sa nimi osloviť a inšpirovať v tom, ako vy-
užiť chvíle nášho oddychu. Nech ich budeme prežívať
kdekoľvek, nech je v nich predovšetkým prítomný Ježiš
so svojím slovom, s darom lásky v Eucharistii.


Ticho prírody môže byť pre nás výzvou k hlbokému
započúvaniu sa do jeho hlasu, do jeho slova, ktoré má
moc premieňať nás na nových, evanjeliovo zmýšľajúcich
a konajúcich ľudí. Veďme s Ježišom intenzívnejší dialóg
o svojom živote s dôverou, že nájdeme odpovede na naše
otázky. Využime oddych s Ježišom na lepšie poznanie je-
ho cítenia, zmýšľania, konania, postojov, reakcií…


Ak prežijeme takúto hlbšiu skúsenosť s Ježišom, pri-
nesie nám to novú silu pre zvládanie náročnosti nášho
každodenného života práce, povinností, vzťahov. To, čo
pochopíme vo chvíľach počúvania Ježišovho slova, čo
prežijeme v prijatí Ježišovej lásky v Eucharistii, čo sa
naučíme v rozhovoroch s ním, čo sa osvetlí z tienistých
stránok nášho života, ktoré ešte stále v sebe nachádzame,
to bude veľká devíza a prameň sily, radosti, nádeje do
všedných dní a každodenných bojov.


Cez našu Matku a Pomocnicu vyprosujem pre vás
všetkých milosť takýchto chvíľ oddychu s Ježišom. Nech
sú navždy pre vás požehnaním!


Využívam túto príležitosť na vyslovenie prosby o vaše
modlitby za provinciálnu i generálnu kapitulu Inštitútu
dcér Márie Pomocnice, na ktoré sa my, sestry saleziánky
v tomto období intenzívne pripravujeme. Prosím, zveruj-
te nás cez Máriu Ježišovi s prosbou o otvorenosť našich
sŕdc pre Božieho Ducha.


S vďakou


Drahí priatelia
saleziánskeho diela,


milá Saleziánska
rodina!


S L O VO N A Ú VO D


Ján Bosco v obrazoch


sr. Iveta Sojková FMA
provinciálna predstavená


Inštitútu dcér Márie Pomocnice


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.




D O M A A VO S V E T ED O M A A VO S V E T E


Celá Cirkev spolu prežívala tajomstvá Veľkého týždňa –
umučenie a ukrižovanie Ježiša Krista. A rovnako spolu prežíva
preradostnú zvesť Veľkej noci – Ježišovo zmŕtvychvstanie,
víťazstvo nad smrťou, slobodu od hriechu, nový večný život.
Aj členovia a priatelia ružomberskej Domky a saleziánov spo-
lupracovníkov sa v tieto dni schádzajú, aby spolu premýšľali
nad týmto Božím vykupiteľským dielom. Nad dielom jeho ne-
smiernej lásky a záchrany človeka.
Ako každý rok, aj tentokrát sme sa stretli na poludnie Veľkého
piatku pri spoločnej krížovej ceste na ružomberskej kalvárii.
Deti, mládež, rodičia, starí rodičia… všetci sme spolu rozjímali
nad zastaveniami Ježiša na je-
ho ceste utrpenia. Zamýšľali
sme sa, čo tieto zastavenia zna-
menajú pre nás. Ježiš povedal
ženám: „Neplačte nado mnou,
ale nad sebou a nad svojimi de-
ťmi.“ Preto nerozmýšľame len
o útrapách krížovej cesty, ale
taktiež o ceste nášho života
a o našich vlastných pádoch.
Vieme však, že ukrižovaním
a pochovaním sa Boží plán ne-
končí. Z Ježišovho hrobu sa vy-
tratila smrť. Už nad ním nemá
žiadnu moc. Aj k nám prúdia
lúče života, napĺňajú nás rado-
sťou a pobádajú nás, aby sme si
túto radosť nenechali len sami
pre seba. V slávne veľkonočné
ráno sa opäť stretávame na Kal-
várii, ale tentokrát je radostnou
Cestou svetla. Už o piatej hodi-
ne, sprevádzaní nočnou oblo-
hou, kráčame so sviečkami v ru-
kách tam, kde uvidíme východ
slnka. Dnes vyšlo Slnko spásy
všetkým ľuďom…


Tradičnou domkárskou akciou Veľkej noci sú aj pondelkové
„Emauzy“. S Ježišom a emauzskými učeníkmi chceme prežívať
spoločenstvo a priateľstvo. Tento rok sme zorganizovali bicyk-
lový výlet k Mútniku pri Liptovskom Mikuláši, spojený s jazdou
na koňoch a štvorkolkách.
Pán nám priniesol radosť, ktorú nám nik nevezme. Táto radosť
sa nekončí pondelkovou oblievačkou ani poslednou veľkonoč-
nou nedeľou. Aj my chceme byť soľou zeme a svetlom sveta –
svedkami Božej lásky a veľkonočnej radosti medzi ľuďmi. V me-
ne celej saleziánskej rodiny v Ružomberku vám prajeme pože-
hnané dni.


Mariánsky mesiac vo farnosti sv. Gorazda


Farnosť sv. Gorazda v Ústave na výkon trestu odňa-
tia slobody v Dubnici nad Váhom je zverená saleziá-
novi donovi Bartolomejovi Juhásovi. A on ako verný
salezián (podobne ako don Bosco) veľkú dôležitosť
pripisuje sláveniu sviatkov Panny Márie a marián-
skych mesiacov. Preto sa v mesiaci máji zúčastnil
s mládežou púte do Baziliky Sedembolestnej v Šaš-
tíne. 8. mája pozval do ústavu po predchádzajúcom
povolení riaditeľa súrodencov Paholíkových z far-
nosti Domaniža spolu so správcom tejto farnosti
Mgr. Mariánom Ďurčanom. Hudbou a spevom obo-
hatili svätú omšu, ktorú Vdp. Ďurčan celebroval pre
odsúdených spoločne s miestnym väzenským kaplá-
nom. Vo svojom príhovore povzbudzoval odsúde-
ných k prežívaniu ich neľahkej situácie spolu s Pan-
nou Máriou. Odsúdení a členovia hudobnej skupiny
Gorazd a rómskej hudobnej skupiny Zefyrín sa po-
ďakovali hosťom predvedením svojho mariánskeho
programu.


RUŽOMBEROK
VEĽKÁ NOC V RUŽOMBERSKEJ DOMKE


Naozaj prvýkrát v histórii sa v prvý májový víkend
stretli spolu na jednej chate slovenskí a českí laici
zasvätení donovi Boscovi.
18-členná saleziánska skupina sa mala možnosť
spoznať a viac obohatiť. Hovorili sme o osobnom,
ale aj provinciálnom vnímaní osoby saleziána ko-
adjútora, o našom živote a budúcnosti. Vzájomne
sme mohli nabrať zo skúseností z oboch našich
blízkych provincií. Pohodovú atmosféru dotvárali
vzájomné rozhovory, diskusie, okolitá príroda, ho-
kej Slováci proti Čechom a samozrejme aj typický
lahodný český nápoj, ktorý nám naši bratia pri-
niesli.
Z chaty Kamilka v obci Oščadnica, ktorú odpo-
rúčame pre rodinné dovolenky, sme odchádzali
naplnení o niečo nové, čo každému z nás pomôže
radostnejšie a plnšie prežívať svoje povolanie sa-
leziána koadjútora.


DUBNICA NAD VÁHOM
ÚVTOS DUBNICA NAD VÁHOM


OŠČADNICA
HISTORICKY PRVÉ STRETNUTIE SALEZIÁNOV KOADJÚTOROV SK A CZ


Animátori zo saleziánskych stredísk DOMKY
a LAURY sa druhýkrát stretli na prípravnom
stretnutí FESTY – sviatku saleziánskej mláde-
že. PredFESTA II sa konala 27. – 29. apríla
v Poprade. Dôležitou súčasťou programu bolo
stretnutie s miestnym organizačným tímom,
prehliadka haly Poprad – Aréna a priestorov,
v ktorých bude FESTA prebiehať. Animátori
zhodnotili doterajší priebeh prípravných aktivít
a výziev, fungovanie webu www.festa2007.sk
a podieľali sa na tvorbe podnetov programu sa-
motného sviatku, ktorý sa uskutoční 29. sep-
tembra.


Misijní dobrovoľníci VIDES-u – medzinárodnej
dobrovoľníckej organizácie – sa stretli na svojom
predposlednom kurze v Dolnom Kubíne 27. – 29.
apríla. Hosťom tohto stretnutia bol don Daniel
Pravda SDB. „Predstavil nám ucelený obraz o ži-
vote spojenom s islamom. Trpezlivo nám odpove-
dal na naše nekončiace otázky. Misionársky nás
naladili aj fotografie z jeho činnosti v Afrike, na Si-
bíri a v Azerbajdžane,“ podelil sa so svojimi zážit-
kami jeden z dobrovoľníkov, Martin Farbák. Infor-
mácie o islame budú užitočné hlavne pre skupinu,
ktorá bude v lete pomáhať pri prázdninových ak-
tivitách v Albánsku. Dobrovoľníci, ktorí pôjdu na
Ukrajinu, si pripravovali podnety na tvorivé diel-
ne, program na prímestský tábor a na stretnutie
s ukrajinskými animátormi v Užhorode.


sr. Andrea Miklovičová FMA


DOLNÝ KUBÍN
PRÍPRAVY NA MISIJNÉ LETO VIDES-U VRCHOLIA


don bosco dnes 4 / 2 0 0 7 54 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


POPRAD
PRÍPRAVNÉ STRETNUTIE FESTY 2007




D O M A A VO S V E T E F E S TA 2 0 07


Na úvod testík: Stretneme sa na
chate. Čítate to na chate alebo na čete?
Lebo aj na čete sa dá fajn stretnúť. „Tá
dnešná mládež – nič nerobí, len chodí
na ten internet,“ posťažuje sa neraz
staršia generácia. Čet a internet celko-
vo nie sú ani dobré, ani zlé. Takisto
ako „ísť si sadnúť“ môže znamenať
možnosť porozprávať sa s niekým, po-
deliť sa so životom, ale môže to
byť aj bezhlavá alkoholická
žúrka. Záleží. Od osôb,
cieľa… Také isté odtiene
môže mať aj stretnutie
na internete. Opäť
záleží. Internet ponúka
veľa priestoru, záleží od
každého, ktoré miestnosti,
chaty či čety si vyberie.


Stránka www.festa2007.sk je
jednou z možností. Ide o oficiálnu
stránku projektu saleziánskej mládeže
FESTA 2007.


Čo prezradili štatistiky
Za prvý mesiac od spustenia strán-


ky sa zaregistrovalo vyše 1500 užíva-
teľov a prebojovala sa na prvú priečku
jedného z najprestížnejších vyhľadá-
vačov. Návštevníci webu pochádzajú
najmä zo Slovenska, ale zaregistrovali
sa aj kontakty zo Spojených arab-
ských emirátov, Nórska či Austrálie.


Virtuálne saleziánske ihrisko
Don Bosco vo svojej dobe ponúkol


mladým ľuďom ihrisko. Aby im mohol
ponúknuť viac: kresťanské hodnoty
a hlavne zmysluplný život. Život
s Kristom. Saleziánska rodina dnes
tiež ponúka ihrisko – vo virtuálnom
svete, ale s tým istým cieľom. „Ži!“ vy-
zýva mladých ľudí. „What?“ znie pro-
vokačná otázka. ŽiWhat! ŽIVOT je
hlavnou témou a príčinou existencie
webu. Aj hlavnou myšlienkou projek-
tu FESTA 2007.


Ako to na webe žije
Dá sa tu posedieť v rôznych dis-


kusných fórach, zablogovať si alebo sa
podeliť o svoje zážitky cez fotky a krát-
ke videá. Tie momentálne bodujú. Na
ihrisku nemôže chýbať zábava, hry
a hudba, preto sú súčasťou aj fesťáckej


webky. V saleziánskych oratóriách ak-
tivity oživujú a usmerňujú animátori.
Ich úlohu na webe plnia moderátori,
ktorí monitorujú dianie vo všetkých
kútoch virtuálneho ihriska.


Výzvy
Na prvom mieste fesťáckeho menu


sú VÝZVY. Každý mesiac nové. V mar-
ci sa odštartovalo rodinou – FESTA
vyzývala mladých ľudí nezištne robiť
babysitting alebo pomôcť s doučova-
ním. V polovici apríla sa začalo s výz-
vou venovať čas chudobným a núdz-
nym. V máji sa organizovali podujatia


pre deti na sídliskách, školách
a v detských domovoch. Jún


bude patriť chorým. Jed-
nou z možností, ako im
pomôcť, bude darovanie
krvi. Saleziánske stredis-
ká na celom Slovensku


vďaka týmto aktivitám
ožili, pripravujú si mládež-


nícke sväté omše a stretká na
tieto témy a hlavne sa činia. Úlohy


sú aj súťažné. Treba predsa využiť
fakt, že adrenalín stimuluje. A to práve
FESTA chce: podnietiť mladých ľudí
k plnému životu. Zdá sa, že aj priestor
na internete vie výborne poslúžiť to-
muto cieľu.


apa


Internet ponúka priestor. FESTA život.
Spojením týchto dvoch ponúk vznikol
jedinečný saleziánsky projekt –


webová stránka www.festa2007.sk


7don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


Žiť na internete
a naozaj žiť


V dňoch 13. – 18. mája sa na Banskej Belej konali du-
chovne cvičenia bratov, ktorí sa pripravujú na dia-
konskú a kňazskú vysviacku. Kazateľom bol Láďa
Heryán SDB, ktorý je direktorom komunity v Prahe
na Kobylisých. Témou týchto duchovných cvičení bo-
li Blahoslavenstvá, ktoré kazateľ objasňoval spolu
s vlastnou skúsenosťou kňaza, saleziána, biblistu
a „rockera“. Sme vďační Bohu za ten čas milostí, ako
aj za príklad kazateľa, jeho práce a prístupu k ľuďom,
ktorý nám ukázal počas týchto duchovných cvičení.


BANSKÁ BELÁ
DUCHOVNÉ CVIČENIA


Je už tradíciou, že naši novici si v máji robia púť do Turí-
na. V tomto roku si ju spolu s nimi vykonalo aj päť spolu-
bratov z popradskej komunity.
Všetkým účastníkom poskytla táto púť okrem iného mo-
žnosť prežiť novénu pred sviatkom Panny Márie Pomoc-
nice trochu inak – putovaním a modlitbou na miestach
spojených s dielom dona Bosca v Turíne a jeho okolí.
Boli sme ubytovaní na Colle Don Bosco v dome Artemi-
da Zattiho, v tesnej blízkosti Kostolíka Panny Márie Po-
mocnice a rodného domu dona Bosca. Vďaka obeta-
vosti nášho sprievodcu Petra Ondreja, bohoslovca z
Crocetty, sme sa mohli dostať takmer na všetky miesta,
ktoré nejakým spôsobom súviseli s osobou dona Bo-
sca, jeho mamy Margity a Dominika Savia.
Jeden deň sme strávili so svojimi kolegami v severota-
lianskom noviciáte v Pinerolo. Vyvrcholením púte bola
slávnosť Panny Márie Pomocnice v Bazilike na Valdoc-
cu. Silným zážitkom bola veľmi pekne zorganizovaná a
duchovne hlboká trojhodinová večerná procesia, ktorú
viedol turínsky arcibiskup kardinál Severino Poletto.
Na fotografii je spolu s účastníkmi púte aj najstarší slo-
venský salezián pán Minár, žijúci na Valdoccu.


TALIANSKO
NOVÉNA K PANNE MÁRII POMOCNICI TROCHU INAK


Združenie saleziánskej mládeže (DOMKA) a Miniš-
trantské hnutie, v spolupráci so saleziánmi organizu-
jú v dňoch 9. – 15. 7. 2007 celoslovenský tábor pre
miništrantov vo veku od 12 rokov. Miesto podujatia:
RZ Dolina Raková - Korcháň, okres Čadca. Cieľom
podujatia je výmena skúseností zo života miništran-
tov z rozličných častí Slovenska ako aj pomoc far-
nostiam pri ich formácii. Program je prispôsobený
vekovým kategóriám. Starší chlapci sú zaškolení do
vedenia miništrantských skupiniek. V programe je
bohatý duchovný program (prednášky, svätá omša,
obnova, filmy...), ale aj šport, súťaže, nočné hry, dob-
rodružstvá, turistika a veľa, veľa iných radosti. Ďalšie
informácie sa dozviete na kontaktoch: DOMKA-
Združenie saleziánskej mládeže, Daliborovo nám. 1,
851 01 Bratislava, č.t. 0907/397799. Prihlášky sú v
elektronickej podobe na www.ministranti.sk,
www.domka.sk, www.sdb.sk. Kontaktné osoby: vdp.
Pavol Michalka SDB (pavol.michalka@sdb.sk), Peter Melišek (piotr@bonet.sk), vdp. Jozef Luscoň SDB (luscon@sdb.sk). Za or-
ganizačný tím vás všetkých pozdravuje Jozef Luscoň.


ČADCA
TYMIÁN 2007


6 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7




„Tieto peniaze nie sú pre teba, ale
pre chudobných. Musíme im vždy po-
máhať.“ S týmito slovami otec naplnil
malej Terezke peňaženku mincami
a spolu vykročili do ulíc na prechádz-
ku.


Hoci sa Terézia Valsé narodila v zá-
možnej rodine, lásku k chudobným
jej rodičia vštepovali od malička. Pre-
to neprekvapilo jej rozhodnutie stať
sa členkou rehole Dcér Márie Pomoc-
nice, ktoré sa venujú výchove chudob-
nej a zanedbanej mládeže.


V jej rodnom dome nechýbal lu-
xus, pohodlie a zábava vo vyberanej
spoločnosti. Terézia bola inteligentná,
duchaplná, živá a spontánna. Otváral


sa pred ňou život s veľkými možno-
sťami. Už v dvanástich rokoch však
objavila inú vnútornú radosť, ktorú
jej dávala láska k Ježišovi Kristovi.
Hoci ju obklopoval blahobyt, skryte
žila v duchu stáleho sebazaprenia,
v práci, štúdiu a vo vytrvalom úsilí
zušľachťovať svoju silnú povahu.


NEODVOLATEĽNÉ
ROZHODNUTIE
So saleziánkami sa Terézia stretla


v Ríme. Cítila povolanie k zasvätené-
mu životu a napokon spoznala, že ju
Pán volá do tejto rehoľnej rodiny. Jej
brat sa proti tomu rázne staval: „Dcé-
ra šľachtickej rodiny sa nemôže znížiť
k tomu, aby prala handry pre ľudí
z periférie!“


Pokúšal sa ju odhovoriť aj kňaz
don Marenco, ktorý veľmi dobre po-
znal život Dcér Márie Pomocnice
a uvedomoval si, že každodenná ná-


maha týchto sestier je príliš náročná
pre dievča s takým krehkým zdravím.
Viac ráz jej vypočítaval všetky obety,
ktoré ju čakajú. Napriek tomu sa Teré-
zia neodvolateľne rozhodla.


Po zložení rehoľných sľubov dosta-
la na starosť dievčatá a mladé robot-
níčky v oratóriu v chudobnej rímskej
štvrti Trastevere. Oratórium navštevo-
valo stovky hlučných, nedisciplinova-
ných dievčat z tých najnižších vrstiev
spoločnosti. Terézia ich mala rada,
pristupovala k nim s trpezlivou dob-
rotou, vedela sa povzniesť ponad ich
tisíceré prejavy nevychovanosti a dr-
zosti.


BOLA NAŠÍM ÚTOČIŠŤOM
Regina Cerrai, ktorá v tom čase na-


vštevovala oratórium, si na sestru
Teréziu spomína takto: „Bola šťastná,
keď mohla otvoriť dielňu, kde sa moh-
li dievčatá zhromažďovať aj počas týž-
dňa a tak sa dostať do zdravého pro-
stredia. Môžem povedať, že vďaka nej
mnohé dievčatá zmenili svoj život. Ak
som ja počas života urobila trocha do-
bra, vďačím za to jej radám a príkladu.


Zvlášť vo sviatočné dni nepoznala
oddych, tak sa nám venovala. Boli to
pre ňu dni veľkých obiet. Tešila sa,
keď prichádzali chudobné dievčatá
z rozvrátených rodín, ktoré žili na uli-
ci. Okrem iného nás učila spievať a na-
cvičovala s nami rôzne predstavenia.
Dievčatá vyhľadávali jej spoločnosť.
Niekedy naschvál niečo vyviedli, aby
si ich všimla.


Prejavovala nám nesmiernu láska-
vosť, trpezlivosť a toleranciu, napriek
svojej živej povahe, ktorá bola náchyl-
ná k hnevu. To sa videlo na jej tvári,
keď pri napätých situáciách očervene-
la, ale rýchlo sa ovládla a upokojila,
takže jej nevyšlo z úst žiadne nevhod-
né slovo. V núdzi pomáhala každému,


Bola rehoľníčkou len štyri roky. Stačilo jej to však na dosiahnutie vrcholov svätosti.
Tento rok si pripomíname sté výročie jej smrti. Sestra Terézia Valsé Pantellini – kňažná
medzi najchudobnejšími.


F M A


8


Kňažná medzi
najchudobnejšími


kto to potreboval. Sestra Terézia bola
naše útočište.“


VIEDLA JU LÁSKA
K BOHU A K BLÍŽNEMU
V dome sestier vládla taká chudo-


ba, že bolo potrebné chodiť prosiť
o hmotnú podporu. Tak aj sestra Teré-
zia, hoci cíti silný odpor, ide klopať na
dvere tých bohatých známych, ku kto-
rým kedysi chodievala ako hosť.


Pani Adalgisa Chirri si na ňu spo-
mína: „Sestra Terézia mala živú, poho-
tovú, citlivú povahu, teda prirodzene
inklinovala k nezávislosti, hnevu, od-


vážim sa povedať až k vzbure, zvlášť
keď sa nachádzala v prítomnosti ľudí
s hrubými spôsobmi. Napriek tomu
bola vzorom trpezlivosti a láskavosti,
ktoré si nadobudla vytrvalým bdelým
a húževnatým bojom, plným stálych
zriekaní. Dosiahla plné a dokonalé se-
baovládanie, o to viac, že nijako ne-
upútavala pozornosť na svoju osobu
ani na svoje krehké zdravie. Vo všet-
kom ju viedla láska k Bohu a k blížne-
mu.“


V septembri 1906 sa zdravotný
stav sr. Terézie viditeľne zhoršil. Le-
kárska prehliadka stanovila diagnózu:


tuberkulóza. Sr. Terézia prijala choro-
bu s vyrovnanosťou a znášala ju hr-
dinsky, v zmysle predsavzatia, ktoré si
dala na duchovných cvičeniach: „Mi-
lovať Ježišov kríž vo všetkom, prežívať
jednotu s Ukrižovaným a umŕtvovať
vôľu, srdce, túžby…“


Zomrela 3. septembra 1907 so slo-
vami: „Mária Pomocnica a don Bosco
ma volajú. Vidím ich! Aké je to krás-
ne!“


Pripravila sr. Eva Matejková FMA
Foto: archív FMA


9don bosco dnes 4 / 2 0 0 7don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


F M A


Generálna predstavená o sestre
Terézii : „Stala sa domom
s otvorenou bránou, v ktorom sa
sestry, mladí ľudia aj laici cíti l i
milovanými a pozvanými rásť
v slobode a zodpovednosti.“


sr. Terézia Valsé Pantellini FMA


10. októbra 1878
– narodila sa v Miláne
2. februára 1901
– vstúpila do Inštitútu FMA
3. augusta 1903
- zložila prvé rehoľné sľuby


3. septembra 1907
– zomiera v Turíne
12. júla 1982
– bola vyhlásená za ctihodnú


MODLITBA NA PRÍHOVOR SR.
TERÉZIE VALSÉ


Pane Ježišu, ty si povedal: „Učte sa
odo mňa, lebo som tichý a pokorný
srdcom.“ Osláv, prosím, ctihodnú ses-
tru Teréziu Valsé-Pantellini, tvoju ver-
nú nevestu a veľkodušnú apoštolku.
Udeľ mi milosť(i) ……………………, o kto-
rú/é ťa na jej príhovor prosím a daj,
aby som mohol/a nasledovať jej vieru
a lásku, a teba milovať a chváliť nave-
ky, lebo ty žiješ a kraľuješ s Otcom
a Duchom Svätým. Amen.


Z výpovede sr. Márie Gal-
vanone: „Ráno 24. júla 1907
mi sestra Terézia rozprávala,
že v noci sa jej zjavil don Bo-
sco. Keď ho zbadala pri svojej
posteli, ponáhľala sa povedať
mu: «Nie ja som sa modlila za
uzdravenie. Sestra v susednej
izbe prosí o túto milosť.» V su-
sednej izbe sa nachádzala sr.
Giovanna Lenci, ktorá v ten
deň dokončila tretí deviatnik
k donovi Boscovi za svoje
uzdravenie. Don Bosco sa na
Teréziu usmial a odišiel do su-
sednej izby. Sr. Lenci naozaj
po osemnástich mesiacoch
choroby náhle vyzdravela a aj
o vyše 20 rokov neskôr sa teši-
la dobrému zdraviu. Keď nám
sestra Terézia rozprávala túto
udalosť, s radosťou zvolala:
«Teraz som si istá, že už skoro
pôjdem do neba!» Výnimoč-
nosť tohto faktu spočíva
v tom, že v ten deň – 24. júla
1907 – bol don Bosco vyhlá-
sený za ctihodného.“


„Raz som bola svedkom,
ako jej jedno dievča napľulo
do tváre a ušlo. Bolo to v prí-
tomnosti ostatných dievčat.
Sestru Teréziu to nevyviedlo
z miery. Hneď mi povedala:
«Utekaj za ňou a snaž sa ju
priviesť späť!» Po dvoch či
troch dňoch sa mi podarilo
priviesť ju. Sr. Terézia ju prijala
s dobrotou a povedala jej: «Nič
sa nestalo. Snaž sa byť dob-
rou.» A naozaj – dievča sa
zmenilo.“




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


R E DA KC I A M L Á D E Ž


Voľný čas prázdnin


10 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


Čas… Veličina veľmi relatívna.
Keď sa stretáme so svojimi
známymi a vidíme deti,
veľakrát žasneme nad tým, ako
ten čas rýchlo letí. A deti nám
rastú… Tie naše menej, lebo ich
máme na očiach každý deň, tie


cudzie oveľa rýchlejšie.
A v úžase konštatujeme, že ten
čas naozaj veľmi rýchlo letí…


Ešte len prednedávnom sme riešili otáz-
ku, kde budú naše ratolesti počas jarných
prázdnin, aby sme my, rodičia, boli v práci
pokojní a spokojní, že tie naše deťúrence
sú v dobrých rukách. A ani sme sa nenaz-
dali a tento problém riešime znova. Teraz
je to komplikovanejšie, lebo tie letné
prázdniny sú predsa len podstatne dlhšie.
A máme pred sebou otázku: Ako zvládnuť
tie dva mesiace, ktoré sú pre deti oddy-
chom pred ďalšími školskými povinnosťa-
mi? Nie jednému rodičovi pribudnú kvôli
tomu vrásky na čele. Bezpečnosť detí a vy-
plnenie ich voľného času počas celých
dvoch mesiacov nie je otázkou jednodu-
chou hlavne vtedy, keď nie sú poruke obe-
taví starí rodičia, príbuzní, známi, na kto-
rých sa môžeme s prosbou o opatrovanie
našich detí obrátiť.


My patríme k tým šťastnejším rodičom,
lebo, vďaka Pánu Bohu, máme aj starých
rodičov, aj príbuzenstvo, ktorému nie je
osud našich detí ľahostajný. Tiež tu máme
spoločenstvo bratov saleziánov a sestry
FMA, ktorí odovzdávajú celých seba, so
všetkou obetavosťou.


Rada by som sa vrátila k jarným prázd-
ninám a prímestskému táboru MADAGAS-
KAR.


Tradícia letných prímestských táborov
na Mamateyke počas jej trvania je dlhá.
Madagaskar bol špecifický tým, že bol pr-


vým jarným prímestským táborom. Bol to
tábor, ktorý navštevovalo deň čo deň asi
40 detí. Ich počet bol v porovnaní s tými
letnými nižší, ale kvalitou programu nebol
o nič chudobnejší. Aj počas týždňa prázd-
nin sa našla skupinka mladých animáto-
rov, sestier FMA, ktorí s radosťou pripravo-
vali program pre chlapcov a dievčatá, ktoré
radi navštevujú našu Mamatku. Predpove-
de počasia neboli pre pripravený program
najprívetivejšie, ale veľká túžba niečo pek-
né pripraviť a dať to ďalej boli spolu s mod-
litbami také silné, že aj počasie sa umúdri-
lo a predsa len vydržalo. Deti chodili
domov unavené, ale radostné a plné zážit-
kov z prežitého dňa. Menší mali veľa zážit-
kov, tí starší, ktorí sa na príprave programu
podieľali, mali zasa radosť z dobre vykona-
nej práce a užitočnosti. Malí i veľkí prežili
týždeň, ktorý bol pre nich obohatením
v spoločenstve kamarátov i Pána. My ro-
dičia sme mali spokojnosť v duši, že deti sú
v dobrých rukách a nič zlé na nich bez do-
zoru nečíha.


V piatok, keď sa ich „prímesťák“ končil,
sme sa zišli, prezreli si fotografie, ktoré bu-
dú spomienkou, a už sme sa tešili na ten
ďalší, letný. A spolu s ním i na všetky ostat-
né akcie počas prázdnin, ale i všetky tie,
ktoré deťom chystajú počas celého škol-
ského roka.


Chcem sa touto cestou poďakovať všet-
kým mladým, ale i tým kúsok starším, kto-
rí už majú vlastné rodiny, ale týždeň čo týž-
deň si nájdu čas pre tie naše deti. Veľká
vďaka patrí aj bratom saleziánom a ses-
trám FMA, ktorí sú tu pre naše deti a nás
vždy, v každej chvíli, keď ich potrebujeme.
Veľká vďaka za ich optimizmus, elán, odo-
vzdanie sa, mladosť v srdci i na duši, dob-
rú náladu a porozumenie. Vďaka vám všet-
kým, nech vás žehná a sprevádza Pán…


Za všetkých rodičov
Mgr. Renáta Raučinová


Foto: archív redakcie


11don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


František Kubovič SDB
Narodený: 9. 3. 1973
v Bratislave
Vysviacka: 19. 5. 2007
v Bratislave


Ján Jura SDB
Narodený: 4. 10. 1978
v Bardejove,
Vysviacka: 9. 6. 2007
v Prešove


Jozef Knap SDB
Narodený: 23. 6.
1979 v Bardejove
Vysviacka: 9. 6.
2007 v Prešove


Juraj Kovaľ SDB
Narodený: 29. 3.
1980 v Prešove,
Vysviacka: 9. 6.
2007 v Prešove


Peter Kvašňovský SDB
Narodený: 17. 9. 1978
v Žiline,
Vysviacka: 9. 6. 2007
v Prešove


Peter Palušák SDB
Narodený: 19. 6.
1979 v Poprade,
Vysviacka: 9. 6.
2007 v Prešove


Peter Grzechynka SDB
Narodený: 15. 10. 1975
v Nowom Targu,
Vysviacka 10. 6. 2007
v Košiciach


Imrich Horváth SDB
Narodený: 4. 6. 1980
v Rimavskej Sobote,
Vysviacka 10. 6. 2007
v Košiciach


Daniel Hric SDB
Narodený: 9. 8. 1979
v Košiciach,
Vysviacka 10. 6. 2007
v Košiciach


Milan Janák SDB
Narodený: 24. 8. 1976
v Michalovciach
Vysviacka 10. 6. 2007
v Košiciach


Ladislav Miko SDB
Narodený: 13. 12.
1978 v Košiciach
Vysviacka 10. 6.
2007 v Košiciach


Saleziánski
novokňazi


2007




Katolícka cirkev v Azerbajdžane bez
kostola a kňaza. Aj keď pôvodný ka-
tolícky Kostol Nepoškvrneného po-
čatia Panny Márie bol vyhodený do
vzduchu, kňaz Štefan Demurov hr-
dinsky vytrval pri svojom stáde.
Učil, krstil, sobášil, vysluhoval
sviatosti. Až napokon ho na nezná-
mom mieste zastrelili. „Zvyšky“ tejto
skúšanej cirkvi si po skončení obdo-
bia totality v Sovietskom zväze žia-
dali katolíckeho kňaza. Misia bola
zverená saleziánom dona Bosca zo
Slovenska (v roku 2000). Súčasným
predstaveným misie je Mons. Ján
Čapla, s ktorým tu pracujú 3 kňazi
a 2 bratia koadjútori. Pred rokom tu
pol postavený aj dom pre sestry Mat-
ky Terézie.


Cirkev v Azerbajdžane siaha do
apoštolských dôb. Už v prvom storočí
tu podľa niektorých svedectiev hlásal
evanjelium sv. apoštol Bartolomej
a Júda. Na pamiatku toho boli vložené
do oltára relikvie apoštola Bartolome-
ja i ostatky ukrajinského mučeníka
komunizmu Mikuláša Čarneckého.
V oltári sa uložili aj relikvie salezián-
skych svätých: svätého Jána Bosca,
svätej Márie Dominiky Mazzarellovej
a svätého Dominika Savia.


Architektom kostola je Paolo Rug-
giero, taliansky profesor gotiky na ne-
apolskej univerzite, ktorý ho napro-
jektoval v modernom štýle s prvkami
gotiky a s 200 miestami na sedenie.
Vzácnosťou kostola je, že umelecké
stvárnenie interiéru vytvorili miestni
umelci – moslimovia: keramickú
kompozíciu na hlavnom oltári, vitráže
krížovej cesty, oltár, krstiteľnicu i svä-
tostánok. Liturgické zariadenie kosto-
la i s oltárom je vytvorené z miestneho
kameňa badandára. Týmto kameňom
je obložený aj celý kostol, čo symboli-
zuje, že Cirkev rastie ako miestna cir-
kev.


Na kostole stojí päťmetrová socha
Panny Márie, dielo umelca Huseyna.
Je viditeľná zo všetkých strán a je vý-
borným symbolom jednoty katolíkov,
pravoslávnych, moslimov, lebo pre
všetkých je svätou. Veríme, že práve
Panna Mária bude cestou k Ježišovi
pre mnohých Azerbajdžancov. Ktosi
z miestnych katolíkov sa pri pohľade
na sochu pred istým moslimom vyslo-
vil, že teraz všetci okoloidúci budú po-
zerať na ňu. A on ho opravil: „Nie oni
budú pozerať na ňu, ale ona na nich,
aby ich chránila.“


Kostol bol postavený vďaka pod-
pore katolíkov, viacerých dobrodin-
cov i vďaka daru Konferencie bisku-


pov Slovenska. Istý miestny moslim-
ský podnikateľ sa spýtal na najvzác-
nejšiu vec v kostole. Keď sa dozvedel,
že je to oltár, zaplatil zaň celú sumu.


Koncom marca navštívil ešte nepo-
svätený kostol poľský prezident Lech
Kaczynsky a podaroval zvony. Medzi
darcami je však aj „hlava“ moslimov
(95 % obyvateľstva) islamský šejk Al-
lahšukur Pašazade, predstaviteľ miest-
nej pravoslávnej komunity, i predsta-
vitelia židovských náboženských obcí.


Text a foto: Andrej Foltán


M I S I E


Chrám Nepoškvrneného počatia
Panny Márie v Baku čaká na svoje po-
svätenie. Po vyše 60-tich rokoch ne-
prítomnosti katolíckeho kňaza Cirkev


znova ožíva a po zbúraní ťažko posta-
veného prvého kostola Stalinom tu
vyrástol nový krásny kostol. Taliansky
architekt Paolo Ruggiero ho naprojek-
toval v modernom štýle s prvkami
neogotiky. Samotný chrám okrem
hlavnej lode má malú Kaplnku Jána
Pavla II., ktorý počas návštevy Baku
dostal od prezidenta Azerbajdžanu
Heydara Alieva do daru pozemok na
stavbu chrámu. V jeho kaplnke
okrem obrazu bude stáť oltár, na kto-


rom v Baku slúžil svätú omšu. V ľavej
časti chrámu je sála agape, kde sa ve-
riaci budú schádzať po bohoslužbách
na neformálne stretnutie v rámci čajo-
pitia. Architekt naplánoval aj zvonicu,
ktorá však zívala prázdnotou, lebo ne-
bola reálna nádej na zadováženie zvo-
nov. 31. marca 2007 sa však v histórii
kostola zapíše ako významný deň, ke-
dy kostol (ešte neotvorený pre verej-
nosť) pri svojej oficiálnej návšteve
Azerbajdžanu navštívil prezident Poľ-
skej republiky Lech Kaczynsky.
Okrem prekrásneho kalicha a patény
podaroval novému kostolu a malej


skupine katolíkov (150 miest-
nych, 200 cudzincov) tri zvo-
ny: Zvon svätého Petra vážiaci
500 kg a zvučiaceho na tóne
„A“ s obrazom prvého pápeža.
Zvon Benedikta XVI. s jeho ob-
razom vážiaci 220 kg a zvučia-
ceho na tóne „D“ i zvon Čens-
tochovskej Panny Márie
vážiaceho 290 kg zvučiaceho
v tóne „C“. Na tomto zvone bu-
de napísané „Mária, ochraňuj
nás!“ a z druhej strany motto
i erb Jána Pavla II. „Totus tu-
us!“ s nápisom „Bohu ďakujte,
ducha neuhášajte!“


Tento dar bol pripravovaný už pri
návšteve zástupcu ministra zahranič-
ných vecí Poľskej republiky v Azerbaj-
džane Pawla Kowala, ktorý je prakti-
zujúci katolík, aktívne pracoval
v mládežníckych katolíckych orga-
nizáciách a spolupracoval so salezián-
mi. Azerbajdžanská „Missio sui iuris“
je zverená saleziánom dona Bosca,
ktorých predstaveným je don Ján
Čapla. Spolu s ním spolupracuje 5 sa-
leziánov, 3 dobrovoľníci i 5 sestier Mi-
sionárok lásky Matky Terézie.


Gesto poľského prezidenta má veľ-
ký význam pre Cirkev, ktorá je poč-
tom nepatrná v moslimskej krajine,
ale je prijímaná s úctou pre hodnoty,
ktoré reprezentuje po celom svete.


Mons. Ján Čapla SDB
Foto: Peter Červeň


M I S I E


Dar poľského
prezidenta katolíkom


Azerbajdžanu



i lí


Štvrtá veľkonočná nedeľa
29. apríla sa stala pre
azerbajdžanských katolíkov
nedeľou veľkej radosti
nielen zo zmŕtvychvstania
Ježiša Krista, ale dôvodom
bola aj oslava posviacky
nového Kostola
Nepoškvrneného počatia
Panny Márie v Baku.


Posviacku kostola v prítomnosti
hostí z Gruzínska, Ukrajiny, pred-
staviteľov kresťanských cirkví
v Azerbajdžane vykonal apoštolský
nuncius Zakaukazska Mons. Clau-
dio Gugerotti. Skoro 70 rokov bola


Azerbajdžan
Posviacka prvého katolíckeho kostolai lí l


13don bosco dnes 4 / 2 0 0 712 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7




a umožniť aj mladším deťom, ktoré
dosiahnu šiesty rok až po 31. de-
cembri, vstup do prvého ročníka
školy. V tom prípade však je po-
trebné konzultovať celú situáciu so
školským psychológom.


Ostatné prípady potenciálnych
„mladších“ prvákov sú v kompeten-
cii riaditeľov škôl. Viacerí riaditelia
však posudzujú tieto žiadosti s veľ-
kou pozornosťou, pretože najčas-
tejšie to sú nie chýbajúce intelek-
tuálne, ale práve spoločenské
schopnosti, na základe ktorých ria-
ditelia neodporúčajú vstup dieťaťa
do školy.


Znamená to, že hoci tieto deti ve-
dia čítať a písať, chýba im predovšet-
kým schopnosť vychádzať so skupi-
nou spolužiakov, vedieť vytvárať
vzťahy a orientovať sa aj v nových,
dosial nepoznaných situáciách.


Rôzne typológie rodičov
Tento trend skorého zaškolenia


ukazuje ešte na ďalšiu dôležitú sku-


točnosť, že dochádza k postupnej,
ale o to radikálnejšej polarizácii
dvoch typológií rodičov: kým na
jednej strane jestvujú rodičia, ktorí
svoje deti v útlom veku vôbec ne-
vzdelávajú a nepodporujú ich uče-
nie („veď sú ešte deti, majú čas!“),
na druhej strane sa zväčšuje počet
otcov a matiek, ktorí svoje deti po-
háňajú k dobrým výsledkom za
každú cenu a vynakladaním neuve-
riteľného množstva síl (a peňazí!),
často aj s nádejou, že ich dieťa je mi-
moriadne nadané.


To, aké dôsledky môžu mať tieto
rôzne postoje na naše deti, ukáže
hádam až čas. Ale už teraz možno
povedať, že netreba zabúdať aj na
zlatú strednú cestu a predovšetkým
na skutočnosť, že vo výchove je pr-
voradé dobro dieťaťa.


Tibor Reimer SDB
Foto: archív redakcie


P E DAG O G I K A


V mnohých európskych krajinách
sa takéto situácie opakujú veľmi často.
Pritom aj najskúsenejší riaditelia zá-
kladných škôl sa s údivom zastavujú
nad tým, koľko rodičov chce za každú
cenu dosiahnuť, aby ich deti prijali do
prvých ročníkov, hoci niekedy ešte ne-
majú ani päť rokov.


Podľa štatistického úradu sa v Ne-
mecku minulých rokoch zvýšil počet
detí, ktoré napriek tomu, že im „zle
vychádzali roky“, začali navštevovať
prvé ročníky ZŠ, o viac než 50%. Via-
cerí odborníci vidia v týchto číslach
dôsledky neprimeraného tlaku úspeš-
nosti, ktorý rodičia prenášajú na svoje
deti. Alebo je to skutočne snaha dať
primerané vzdelanie deťom, ktoré na
to majú?


Zrýchliť vzdelanie
V mnohých školských systémoch


dnes vidno určitú všeobecnú tenden-
ciu zrýchliť vzdelávanie, čo sa ale
mnohokrát neskôr prejaví v jeho ne-
dostatočnej hĺbke a kvalite.


Skoršie zaškolenie dieťaťa má –
podľa mnohých odborníkov – zmysel
len vtedy, keď dieťa aj pred svojím
šiestym rokom života je zrelé pre
vstup do školy nielen z hľadiska inte-
lektuálneho, ale predovšetkým spolo-
čenského.


A hoci tento trend sa dnes zdá byť
veľmi rozšírený, je potrebné hodnotiť
tieto prípady veľmi individuálne. Nie-
ktoré výskumy ukazujú, že skoré za-
pojenie sa do školského vyučovania
nezanecháva na deťoch žiadne nega-
tívne následky. Iné výskumy naopak
poukazujú na fakt, že deti, ktoré ne-
skôr vstupujú do školy, mávajú lepšie
známky. Toto potvrdzuje aj skutočnosť,
že kým v krajinách ako Francúzsko
a Írsko deti už ako päťročné chodia do
školy, v národoch ako Švédsko, ktoré
obstáli veľmi dobre v európskych tes-


toch PISA, žiaci prvého ročníka začí-
najú iba ako sedemroční.


Vzhľadom na tieto skutočnosti sú
dnes mnohí rodičia na vážkach.
Keďže aj viacerí neurológovia uzná-
vajú, že je potrebné, aby deti už od
malička boli podporované a podniete-
né učiť sa, rodičia sa boja, aby ich deti
nezmeškali vlak a nestratili príležitosť
dobrého vzdelania, a tým pádom aj
budúcej úspešnosti.


Preto sa aj niektoré nemecké spol-
kové republiky, napríklad Hessensko,
rozhodli novelizovať školský zákon


P E DAG O G I K A


don bosco dnes 4 / 2 0 0 7 15


Škola aj pre
štvorročných?


Hneď na prvý pohľad sa dalo
vidieť, že dievčatko bolo dobre
vychované, mimoriadne
priateľské a naozaj príjemné.
Jediný problém bol v tom, že
dievčatko malo iba štyri roky, ale
rodičia trvali na tom, aby ich
dcéra už mohla chodiť do prvej
triedy…


14 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7




ľudu, že život pochádza od Boha a že
treba žiť pred jeho tvárou, že sa ho za-
stáva a ochraňuje ho. Život je Božie
požehnanie, v ktorom sa trblieta dar
jeho lásky a veľkodušnosti. Je to naj-
vyššie Božie dobro, ktoré nám môže
darovať.


Preto našou prvoradou úlohou je
tešiť sa zo života. Prvý príkaz, ktorý
od Boha dostávame, je žiť. Toto priká-
zanie nebolo vytesané do kamenných
tabulí, ale je vryté do najhlbších pries-
torov nášho bytia. Prvým gestom
našej poslušnosti je milovať život,
prijímať ho s vďačnosťou, svedomito
sa oň starať a rozvíjať všetky jeho mo-
žnosti.


Biblia neustále poukazuje na pria-
my vzťah života k Bohu. Život človeka
pochádza od Boha, a ako na to upo-
zorňoval Ján Pavol II., Boh ho dal člo-
veku, je darom, pomocou ktorého
„udeľuje niečo zo seba stvoreniu”. Boh
je jediný Pán života, človek nemôže
narábať so životom podľa svojej ľubo-
vôle. Život a smrť sú v Božích rukách:
V jeho ruke je duša všetkých bytostí aj
duch každého ľudského tela (Jób 12,
10). Každý život pochádza od Boha
a Boh ho ochraňuje. Nestvoril človeka
preto, aby ho nechal zahynúť, ale aby
žil (porov. Múd 2, 23).


Práve preto Boh života je aj „Bo-
hom chudobných“, tých, ktorí ledva
vládzu prežiť, je aj „Bohom spravodli-
vosti“, ktorý ochraňuje tých, ktorým
hrozí zneužitie a nespravodlivosť zo
strany mocných a silných (porov. Kni-
hu zmluvy v Ex 21, 1 – 23, 9). Iba Boh
verný životu sa môže počas stáročí
zjavovať ako ochranca života chudob-
ného, slabého, vdovy, cudzinca, bez-
branného. Poznať tohto Boha zname-
ná praktizovať spravodlivosť, ktorá
dáva život, a bojovať proti nespravod-
livosti, ktorá zabíja. Veriť v neho zna-
mená solidárne napomáhať tým, čo tr-
pia a umierajú opustení. Počúvať jeho
hlas znamená otvoriť si ucho pre jeho
neustálu otázku: Čo si urobil so svo-
jím bratom? (porov. Gn 4, 9 – 10).


Nechajme sa viesť Božou láskou
k životu


Božia láska k životu nás pobáda
svedčiť, hlásať a milovať hodnotu ľud-
ského života. Ján Pavol II. napísal: „Je
potrebné, aby sa evanjelium života do-
stalo k srdcu každého človeka, aby
sme ho vložili do samého vnútra ľud-
skej vospolnosti.“ Takéto ohlasovanie
obsahuje v sebe jasný a rozhodný po-


stoj, v ktorom zastávame nedotknuteľ-
nosť života.


Život človeka je krehký, neistý
a pominuteľný, ale je to hodnota po-
svätná a nedotknuteľná. Boh pri stvo-
rení vdýchol do človeka svojho Du-
cha, stvoril ho na svoj obraz a na svoju
podobu (porov. Gn 1, 27). Nikto by
nemal narábať so životom podľa svo-
jich vrtochov, ani so svojím, ani so ži-
votom druhých. Život prijatý od Boha
je konštitutívny a nezničiteľný základ
ľudskej dôstojnosti každého človeka,
prvá hodnota, na ktorej sa zakladajú
a rozvíjajú všetky ostatné hodnoty
a práva.


Božie prikázanie je jasné a neodvo-
lateľné: „Nezabiješ“ (Ex 20, 13). Aj
keď je formulované v negatívnej for-
me, vyjadruje základný zmysel hod-
noty života a povzbudzuje nás, aby
sme ho dnes znovu presadzovali.


Pred mnohorakými útokmi na ži-
vot nás dnes znovu čaká veľmi dôleži-
tá úloha napomôcť správnej výchove,
ktorá by bola citlivejšia na hodnotu ži-
vota, na jeho rešpektovanie a obranu;
výchovy, ktorá by bola schopná po-
skytnúť integrálny pohľad na život,
zdravie a predložiť ľudskej osobe etic-
ký zmysel. Nové generácie sa potrebu-
jú stretnúť s vychovávateľmi a rodič-
mi, ktorí by boli skutočnými „učiteľmi
života“. Potrebujú sa naučiť ďakovať
za život, prežívať ho zdravo a vyváže-
ne, aby dokázali prijať zodpovednosť
za vlastnú existenciu, vedeli budovať
svoj život a integrovať do neho aj pá-
dy, neúspechy, zriekanie, utrpenie.


Skrátka, aby vedeli oslavovať život
a Boha, ktorý nám ho dal, aby ho ve-
deli žiť v láske a v nasadení pre dru-
hých.


Aby sme mohli splniť túto úlohu,
treba pamätať na povolanie a poslanie
rodiny. Jej výchovná zodpovednosť
pramení z jej samotnej podstaty a oso-
bitného poslania. Rodina je totiž spo-
ločenstvom života a lásky; jej úlohou
je „strážiť, zjavovať a komunikovať lá-
sku“. Rodina ohlasuje evanjelium ži-
vota predovšetkým tým, že vychováva
deti k úcte k životu a k vďačnosti Bo-
hu za dar života.


Ide o pozornú prácu v oblasti for-
mácie morálneho svedomia. Svojimi
slovami a svojím svedectvom, svojimi
vzťahmi a dennými rozhodnutiami ro-
dina učí, vychováva a pomáha žiť veľ-
ké hodnoty slobody, rešpektu voči
druhým, pohostinnosti, dialógu,
zmyslu pre spravodlivosť, solidarite
a darovaniu sa. Týmto spôsobom
môžu rodičia s dôverou a odvahou vy-
chovávať deti k základným hodnotám
ľudského života.


Pascual Chávez Villanueva
Foto: archív redakcie


S T R E N N A 2 0 07


Ako príklad by som vám chcel
predstaviť niektoré najvýznamnejšie
iniciatívy v našej saleziánskej rodine
a súčasne vás pozývam, aby ste spo-
znali, ocenili a rozvíjali zdroje, iniciatí-
vy a možnosti, ktoré existujú v kaž-
dom štáte alebo kraji. Tu je určitý
prehľad toho, čo sa v našej rodine ro-
bí pre život:


Hnutia solidarity, ktoré vznikli pri
rôznych prírodných nešťastiach po-
sledných rokov (cunami, zemetrase-
nia, záplavy, požiare, atentáty, vojny…).
V nich sa prejavila disponovanosť a cit-
livosť mnohých ľudí, predovšetkým
tých jednoduchých, ktorí veľkodušne
odpovedali na núdzu iných, aby
ochránili život slabých a dali im nádej
do budúcnosti.


Denné prijatie toľkých mladých ľu-
dí v rizikových situáciách, mladých
z ulíc a bez práce. Prijímajú ich tisíce
vychovávateľov, ktorí saleziánskym


štýlom prežívajú svoj život s nimi pre-
to, aby im pomohli prekonať ich ne-
ľahkú a náročnú situáciu a zabezpeči-
li im nádej do budúcnosti.


Saleziánska rodina v rôznych kra-
jinách sveta uskutočňuje rozličné
programy pomoci utečencom a pri-
sťahovalcom, usiluje sa ich prijať, vy-
chovávať a pomáha im integrovať sa
do kultúry, ktorá je pre nich nová.


Ide o iniciatívy v Afrike, ako napr.
Stop au Sida a Love matters, aby sa vy-
šlo v ústrety tým, čo sú dramaticky
postihnutí chorobou aids. Táto choro-
ba sužuje celý čierny kontinent, odsu-
dzuje na smrť milióny ľudí a zanechá-
va za sebou milióny sirôt. Saleziánska
rodina stavila na preventívne stratégie
informovanosti a osvety najmä mla-
dých, vo vedomí, že túto pandémiu
nezastaví predaj kondómov, ale účin-
ná výchova.


Tisíce vychovávateľov a vychováva-
teliek, ktorí v rôznych saleziánskych
dielach a prítomnostiach vychovávajú
mladých, aby dokázali zaradiť sa do
sveta práce.


Nesmierne dôležitá humanitárna,
výchovná a evanjelizačná práca sa
odohráva v našich misiách a mnoho
ráz je to takmer jediná možnosť, ako
brániť život a celkové ľudské práva
tisícok osôb i celých národov.


Misie sa neusilujú len o to, aby sa
zachovala existencia pôvodných oby-
vateľov, ale predovšetkým plánujú aj


ich rozvoj, ich spoločenské a verejné
uznanie s právom na vlastný jazyk,
kultúru, svetonázor, sociálnu orga-
nizáciu i politickú reprezentáciu.


Je to aj práca toľkých rodín, ktoré
sa denne – síce v ťažkostiach, no veľ-
kodušne – usilujú o výchovu a obra-
nu života.


A nakoniec treba spomenúť aj roz-
ličné formy dobrovoľníctva: sociálne
a misijné, ako aj rozmer povolania.


Sú tu ešte aj ďalšie iniciatívy a sku-
točnosti, ktoré každodenne budujú
sieť pomoci mnohým osobám v ohro-
zení a nebezpečenstve a napomáhajú
budovať ľudskejší životný štýl, citli-
vejší na solidaritu a evanjeliové hod-
noty. Týmto spôsobom vzniká kultúra
života.


Myslím, že s touto kvalitou a s tým-
to množstvom skupín a osôb môžeme
a musíme čeliť výzvam, ktoré máme
pred sebou v oblasti ochrany života.
Heslo chce byť podnetom na to, aby
sme prehĺbili vlastné povolanie k ži-
votu, pozvaním na zjednotenie síl
a pokračovanie našich úsilí, aby sme
mohli tvorivo a dynamicky odpovedať
na tieto veľké výzvy.


Boh, ktorý miluje život
Od prvých stránok Knihy Genezis


až po poslednú stránku Zjavenia apo-
štola Jána nám Sväté písmo zvestuje
vieru a hlboké presvedčenie Božieho


16 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


S T R E N N A 2 0 07


17


Tento pohľad na
skutočnosť by nebol
dostatočne pravdivý, ak
by sme nepoukázali aj na
mnohé snahy, iniciatívy
a konkrétne kroky
všetkých zložiek
saleziánskej rodiny na
mnohých miestach sveta.


don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


Zapojenie saleziánskej
rodiny do


obrany života






D U C H O V N O S Ť


Súťaž Boss organizujú saleziáni
a je pokračovaním bývalej Biblickej
olympiády. Aj teraz sa súťaží v biblic-
kých vedomostiach, ale pribudlo aj
súťaženie o saleziánskych svätých.
Tohto roku si súťažiaci museli naštu-
dovať Skutky apoštolov, Sirachovcovu
knihu a svätcov: Dominika Savia
(mladšia kategória) a Matku Teréziu
(staršia kategória).


Súťaž prebieha v dvoch vekových
kategóriach a zúčastňujú sa na nej troj-
členné družstvá. Mladšiu kategóriu
tvoria žiaci základnej školy a staršiu
stredoškoláci. V marci sa najskôr
uskutočnili miestne kolá v jednotli-


vých strediskách z ktorých víťazi po-
stúpili na tri regionálne kolá, ktoré sa
konali 14. apríla v Poprade, Žiline
a v Bratislave. Z každého regionálne-
ho kola už postúpili vždy iba tri najle-
pšie družstvá z jednej aj z druhej ve-
kovej kategórie na celoslovenské
finále do Bratislavy.


Mladí ľudia žili touto súťažou už od
začiatku roka. Museli si, samozrejme,
naštudovať potrebné veci a druhou ča-
sťou súťaže bola aj úloha vykonať so-
ciálny čin Bossa, ktorý sa na súťaži


hodnotil. Súťažiaci navštevovali nemoc-
nice, robili zbierky a konali rôzne skut-
ky sociálneho typu. Cieľom bolo to, aby
chlapci a dievčatá nemali len teoretické
vedomosti, ale aby sa prakticky angažo-
vali v službe, aby vyšli z prostredia ora-
tória a videli situáciu iných ľudí.


Bratislavské celoslovenské finále
prebiehalo počas troch dní. V piatok
po príchode nasledovalo zvítanie sa
a svätá omša. Po večeri súťažiaci pred-
stavovali svoj sociálny čin Bossa, kto-
rý sa už hodnotil a potom nasledovali
spoločné hry.


V sobotu doobeda bola hlavná
časť súťaže, kde sa preverovali teore-


tické vedomosti pomocou rôznych
testov a úloh. Poobede mali súťažiaci
aktívny program. Mladší išli do lesa
a hrali pokladovú hru a starší išli do
mesta na rôzne miesta. Navštívili ne-
mocnicu na Kramároch, nemocnicu
milosrdných bratov, išli do zariade-
nia pre liečenie závislostí a do domo-
va sociálnych služieb pre telesne
a mentálne postihnuté deti. Cieľom
týchto návštev nebola len exkurzia,
ale aj konkrétna dvojhodinová služ-
ba v danom zdravotníckom zariade-


ní. Po návrate večer boli vyhlásení
celkoví víťazi. V kategórii mladších
bolo poradie na prvých troch mies-
tach takéto:


1. miesto Hanušovce
2. miesto Humenné
3. miesto Udavské
a Brezno-Michalová


A v kategórii starších:
1. miesto Humenné
2. miesto Humenné
3. miesto Humenné


V nedeľu doobeda bola potom zá-
verečná svätá omša a posledné spolo-


čné chvíle, ktorými sa ukončilo tohto-
ročné finále Bossa.


Všetci mladí ľudia, ktorí sa sa do
súťaže zapojili, získali zaujímavé skú-
senosti a istotne sa zamysleli aj nad
heslom súťaže Život pre život, ktoré
ich môže inšpirovať v nasledujúcom
období. Vďaka patrí aj všetkým orga-
nizátorom z Boss tímu, ktorí pripravi-
li pre súťažiacich pekné tri dni plné
zážitkov a nových kamarátstiev.


Jozef Kupka SDB
Foto: Maroš Leškovský


M L Á D E Ž


Výzva znie: „Ožiť!“


BOSS 2007


18 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


V dňoch 4. – 6. mája sa v Bratislave na Salese uskutočnilo celoslovenské kolo
saleziánskej biblickej súťaže Boss. Svoje vedomosti si na ňom zmeralo 48 mladých ľudí


z celého Slovenska.


Chceme sa pozerať na život z per-
spektívy neba. Je to pohľad lásky. Je to
jediný pohľad, ktorý vás dokáže po-
hladiť. Chceme sa pozerať na ľudí, ako
sa na nás pozerá náš Stvoriteľ. Je to
pohľad zaľúbeného. Boh nás vidí vo
svojom svetle lásky. Toto svetlo nás ro-
bí Božími deťmi. Spoznali sme svojho
otca a zistili, že na svete máme veľa
bratov a sestier. Chceme ich nájsť. Zo-
známiť sa s nimi. Povedať im, že majú
Otca, ktorý na nich čaká. Keď k nemu
prídu, pripraví im hostinu. Je to milo-
srdný otec. Túži ich objať. Láskyplne
ich očakáva.


Kto sme
Sme skupina mladých laikov inšpi-


rovaných skúsenosťou práce v Škole
pre animátorov a spoločne pripravuje-
me program duchovných cvičení pre
mladých duchom. Realizačný tím du-
chovných cvičení tvoria


– tí, ktorí tému a dynamiky DC
v danom roku pripravujú


– kňaz, ktorý prichádza slúžiť na
DC


– kuchári
– správca www stránky
– sponzori – ktorí prispievajú


modlitbou, alebo finančne
– JEHO silná a stála PRÍTOM-


NOSŤ
– … a mnohí, ktorí nás inšpirujú,


podporujú, chránia, kritizujú, ľúbia…
a tak nám pomáhajú na našej ceste
k NEMU.


Od roku 2007 pripravujeme jednu
tému duchovných cvičení aj v spolu-
práci s pastoráciou povolaní.


Povedali o nás
DC znamenajú pre mňa oázu na púšti


tohto sveta prázdnoty, smerovku ukazujú-
cu na nové obzory v zmätku komercie.
Zvláštny druh drogy, na ktorej sa človek
stane zavislý po prežití jedných DC, zažití
úžasného spoločenstva, otvorenej vzájom-
nosti, konfrontácii s druhými i so sebou.
Možnosť nazrieť sebe do duše, dovoliť
iným vyzdvihnúť jej krásu i hodnotu. Po-
vzbudenie, inšpirácia. Keď myslím na DC,
zahaľuje ich istý opar posvätna…


Katka, Trnava/Štokholm


Keď sa tak spätne pozerám na DC,
ktoré som s vami prežila, … myslím, že té-
my boli vždy kvalitne pripravené, páčila sa
mi príroda v blízkosti chaty, veľmi vhodná
na prežívanie samoty s Bohom a na mod-
litbu, som rada, že som tam mala možno-
sť spoznať mnoho nových ľudí, i keď vy-
tvorenie otvorenej atmosféry záviselo od
každého jedného z nás, (možno som aj ja
viac mohla prispieť, ale nie vždy sa na to
cítim pri ľuďoch, ktorých moc nepoznám).


No a z vecí, ktoré mi prekážali,… tak
asi dosť dlhé polemiky na niektoré té-
my… ktoré niekedy spôsobili odbočenie
od témy, ale možno si tým niektorí chce-
li vyjasniť otázky, ktoré sa im v živote vy-
skytujú.


Prajem všetko dobré
Maja, Pezinok


História
Od roku 2003 sme postupne pri-


pravili témy:
1. Kristus – dosť dobrý vzor pre


môj život.
2. O tom, ako hlúpy Jano k rozumu


prišiel, alebo Eucharistia…
3. Máš chvíľku…?, alebo O tom,


ako sa stretnúť a nebyť sám! (t.j. vzťa-
hy – o5 a znova a predsa trochu inak)


4. Odpustenie – radosť dospelosti
5. Výzva znie „Ožiť!“
6. Tu chcem žiť! (o rozlišovaní po-


volaní)


Pozvanie na tento rok


1. – 5. august 2007,
Téma: Výzva znie: „Ožiť!“


22. – 26. august 2007
Téma: Tu chcem žiť! (o rozlišovaní


povolaní)


3. – 7. október 2007
Téma: Výzva znie: „Ožiť!“
Jednotlivé témy pripravujú: Viliam


Riško SDB, Pavol Boka SDB, Anastázia
Strečková, Anna Kilimajerová, Daniela
Somorová FMA, Martin Brestovanský,
Tomáš Doboš, Kamil Žiška.


Kontakt:
www.duchovnecvicenia.sk


Anastázia Strečková, 0903/590 364
postmaster@duchovnecvicenia.sk


don bosco dnes 4 / 2 0 0 7 19




NAJSKÔR DVA OBRÁZKY
Z REALIT Y
Naši misijní dobrovoľníci, ktorí pô-


sobia v Jakutsku, v hlavnom meste Ja-
kutskej republiky, vzali v nedeľu Bo-
žieho milosrdenstva niekoľko
mladých na chatu. Keďže táto nedeľa
v Rusku sa slávi ako deň úcty k ro-
dičom, spontánne sa dostala na pre-
tras aj téma „rodičia“. Aljoša, asi se-
demnásťročný chlapec však spomínal
len mamu. Keď sa ho opýtali na otca,
smutne konštatoval, že nemá otca.
Keď sa totiž jeho matka dozvedela, že
je v požehnanom stave, oznámila to
otcovi, ktorý rezolútne vyhlásil: „Ja
nechcem dieťa!“ A nenávratne zmizol.
Aljoša tvrdil: „Nemám otca a nechcem
mať takého otca, čo ma odmietol.“


Keď sme sa mikrobusom presúvali
z Jakutska do Aldanu, pristúpil asi 30-
ročný muž, robotník ruskej národnos-
ti. Po niekoľkých otázkach, kam ces-
tuje, čo robí a po našom predstavení,
že sme kňazi, priznal, že aj on je ve-
riaci, ale nepokrstený. A potom sa roz-
hovoril, že je veľmi nešťastný, lebo ho
opustila žena aj so štvorročnou dcér-
kou, hoci ich mal veľmi rád. Musel
chodiť vyše 1000 km za prácou a to
rozbilo ich vzťah.


Tieto dve svedectvá podávajú veľ-
mi pravdivú realitu, v akom stave sa
nachádzajú rodiny v Jakutskej repub-
like, kde pôsobia naši misionári. Som
veľmi vďačný Pánovi, že som ich mo-
hol z poverenia otca provinciála nav-
štíviť a kázať im duchovné cvičenia
v dňoch pred Veľkým týždňom.
Zúčastnili sa na nich všetci okrem do-
na Petra Bicáka, direktora z Aldanu,
ktorý bol práve chorý.


Vo vážnej modlitbovej atmosfére
sme uvažovali nad témami o salezián-
skej spiritualite, ktoré nám zanechal
bývalý hlavný predstavený don Vec-
chi. Duchovné cvičenia sa konali na
chate neďaleko hlavného mesta v pre-
krásnej, ešte zimnej zasneženej tajge.
Veď každé ráno teplomer ukazoval
viac než mínus 30 stupňov. Večery
sme trávili v družných bratských dia-
lógoch pri ohni v kozube (elektrický
prúd tam nebol) o rôznych témach zo
Slovenska i veľkej Rusi. Po duchov-


ných cvičeniach som sa spolu s brat-
mi Jožkom Gánovským a Jožkom Tót-
hom previezol do Aldanu, kde som
potom prežil veľkonočné sviatky. Veľ-
konočná liturgia bola veľmi pekná
najmä vďaka direktorovi donovi Bicá-
kovi, ktorý ju obohatil spevmi. Na Bie-
lu sobotu bolo na obradoch asi 50 ľu-
dí. Prišla aj pekná skupina veriacich
z Chatystyru, z evenkovskej dediny,
kde naši bratia apoštolsky pôsobia.
Práve odtiaľ bol na tejto slávnosti po-
krstený ročný chlapec. Na Veľkonoč-
nú nedeľu bolo na svätej omši vyše 70
ľudí, väčšinou detí. Zdá sa, že táto mi-
sia má veľkú nádej do budúcna, no
potrebuje veľa našich modlitieb
a obiet. Po Veľkej noci som sa mikro-
busom prepravil do Jakutska. Najmä
po tejto ceste som dával za pravdu do-
novi Alencherrymu, radcovi hlavnej
rady zodpovednému za misie, ktorý
sa vyjadril na adresu sibírskych ciest,
že také niečo nezažil ešte nikde na
svete, a priznal, že už pochodil rôzne
cesty. Jednoducho, hoci je to hlavná
spojnica dôležitých centier Jakutskej
republiky, jej väčšia časť je hlinená.
Aby zakryli prúdy vody z topiaceho sa


snehu, navážajú na cestu obrovskými
nákladnými autami kamene s hlinou.
Autá, ktoré tadiaľ jazdia, majú hlinu
utlačiť. Je samozrejmé, že pritom sa
vytvárajú aj polmetrové koľaje, po kto-
rých sa osobným autám jazdí dosť ťaž-
ko. Nuž nečudo, že aj pre nás bola tá-
to cesta trápením znásobeným
nehodou, keď nám kameň, ktorý sme
zachytili, odtrhol čosi na motore a bo-


lo treba opravovať. A tak som bol veľ-
mi šťastný, keď som po 13 hodinách,
hoci sa to dá prejsť aj za osem, po tre-
tej nad ránom zazvonil u našich bra-
tov v Jakutsku.


V zostávajúcich dňoch som sa ešte
porozprával s bratmi o budúcnosti
tohto diela, o ich plánoch, ale aj oba-
vách, mal som tiež možnosť poslúžiť
dobrovoľníkom slávením svätej omše
pri ich pobyte s mladými na chate,
ako aj oprášiť svoje stolárske remeslo
pri zakončovacích prácach na stavbe
nového kostola.


Takto veľmi rýchlo prišiel deň, keď
bolo treba všetko pobaliť, rozlúčiť sa
so spolubratmi, misijnými dobrovoľ-
níkmi i novými známymi z veriacich
a nastúpiť na cestu dlhú tisíce kilo-


metrov, ešte dobre, že lietad-
lom.


Vďaka ti, Bože, za túto skú-
senosť, vďaka za možnosť za-
žiť, aké veľké je pole, ktoré
kričí po saleziánskej charizme.


Pavol Michalka SDB
Foto: autor


M I S I EK N I H Y


(ÚRYVOK)
Mama stále uvažovala o kurze a nebola schopná roz-


hodnúť sa, či sa má prihlásiť, alebo nie. Skutočne by ma
zaujímalo, odkedy sa kupuje vzdelanie spolu so záhrad-
ným nábytkom a spodnou bielizňou. Keby mala ozaj-
stný záujem o ďalšiu kvalifikáciu, poradila by sa s dok-
torom Montgomerym. Ale ona nechcela kvalitný kurz,
chcela práve tento. Zamilovala sa do Life shopu, pretože
sľuboval, že všetko bude jednoduché.


Napokon sa problém kurzu vyriešil sám. Charlie zo-
dral podrážky na topánkach (pretože sa jeho chôdza za-
čala zlepšovať), roztrhal si nohavice (pretože zasa až tak
dobre mu to nešlo), auto potrebovalo väčšiu opravu,
inak by sme si zodrali aj nohy. Mama sa teda rozhodla,
že kurz si nemôže dovoliť. To však vôbec neodradilo ľu-
dí z Life shopu, aby nám prestali vyvolávať. Prvý raz im
to, našťastie, nevyšlo, pretože som telefón zdvihla ja.


„Tu je Lisa, vzdelávacie služby Life shopu,“ povedal
hlas na druhom konci. „Ste pani Katherine Youngová?“


„Nie, nie je tu,“ odpovedala som (kúpala Charlieho,
takže až tak ďaleko nebola).


„A kedy by som ju mohla zastihnúť?“ opýtala sa Lisa
z Life shopu. Jej hlas znel milo, akoby to bola bezprob-
lémová pani od susedov, ale ja som už Life shopu mala
plné zuby.


„Netuším,“ povedala som rýchlo a položila som. Ma-
me som telefonát nespomenula, ani neviem prečo. Vlast-
ne viem. Ale aj tak Lisa z Life shopu mamu neskôr za-


stihla a ja som ju počula vravieť, že už má o kurze pod-
robné informácie, ale neprihlási sa.


Telefonát trval celú večnosť. Mama väčšinou mlčala,
akoby sa do hovoru nestihla vtesnať, a keď už niečo po-
vedala, bolo to iba „ale“, „ďakujem, ale po zvážení všet-
kých okolností…“, „ďakujem, ale radšej by som…“, „ďa-
kujem, ale to nebude nutné…“ Napokon povedala:
„Dobre, možno niekedy v budúcnosti…“


A to bola chyba. Pre Lisu z Life shopu to znamenalo:
„Už sme ju lapili a nepustíme ju, kým sa neprihlási!“


Zdalo sa, že mama ostane prilepená k slúchadlu ďa-
lších dvadsaťštyri hodín – kým nepodľahne alebo kým
nezasiahnem ja.


A tak som zasiahla. Vzala som veľký kus papiera,
Charlieho hrubou fixkou som naň načmárala „NIE!“
a otrčila som jej ho. Zbadala to.


„Nie, ďakujem,“ odhodlane povedala do telefónu. To
sa už mojej mame podobalo viac. Vzápätí dodala: „Ďa-
kujem, áno, ale…“


Vykukla som spoza nápisu „NIE!“ a snažila som sa
gestikulovať.


„Nie,“ povedala znovu a usmievala sa. „Nie, ne-
chcem… áno, môžete mi poslať…“


Mala na výber len dve slová, tak prečo stále volila to
nesprávne? Vrtela som hlavou, ale snažila sa nedívať na
mňa, aby sa nesmiala. Schytila som pero, načmárala si
písmená na dlane a zamávala som jej. „NIE!“ Smiala sa.
Želala som si, aby tu bola Fern a mohli sme mamu po-
riadne rozosmiať. Ale darilo sa mi to aj samej. Vyrazila
som oproti nej dlaňami, zamávala jej pred očami a za-
gestikulovala „NIE!“.


„Ďakujem,“ povedala do telefónu a rýchlym rozhod-
ným hlasom dodala: „Musím ísť.“ Veľmi narýchlo, akoby
sa mala už-už rozsypať. Smiala sa tak, že nemohla ani
rozprávať, musela som počkať, kým sa upokojí.


„To ti ale trvalo, kým si povedala nie,“ namietla som.
Prerozprávala mi obsah telefonátu. Boli k nej naoko
ústretoví. Ponúkli jej jednoduché splátky a cestu do ško-
ly zadarmo. Priznala, že má problém s peniazmi – na-
vrhli jej teda, že prevezmú poistku za auto alebo nákla-
dy na jeho opravy. Všetko by potom splatila po skončení
kurzu. Alebo by sa splátky dali odložiť. Prípadne by
mohla robiť kurz po častiach, navyše by jej dali zadarmo
učebnicu aj vzdelávací darček pre Charlieho. Alebo sa
mohla prihlásiť do iného, lacnejšieho kurzu. Mala by sí-
ce nižšiu kvalifikáciu, ale dostala by zadarmo lístky do
kina. Nijako sa ich nevedela zbaviť, až kým som neza-
siahla. Vystrúhala grimasu ako neposlušné dieťa.


„Akosi sa do toho veľmi pletieš,“ povedala a pred-
viedla mi, čo som robila.


No čo, hlavne, že to zabralo. Tak teda do toho!


Vydavateľstvo DON BOSCO
pre vás pripravilo


db


Návšteva na ďalekej


Sibíri


Pravoslavný chrám na Červenom námestí


Novostavba katolíckeho kostola v Jakutsku


Krst evenkovského chlapca na Bielu
sobotu v našej kaplnke v Aldane


don bosco dnes 4 / 2 0 0 7 21




Túto súťaž organizuje už ôsmykrát
Združenie automobilového priemyslu
a Cech predajcov a servisov motoro-
vých vozidiel. Cieľom súťaže je preve-
riť kvalitu stredných odborných škôl,
ktoré pripravujú chlapcov automecha-
nikov a autoelektrikárov. Náročnosť
práce v autoservisoch stále stúpa,
a tak organizátor súťaže chcel zamerať
pozornosť učňovských škôl na súčas-
né moderné trendy v automobilovom
priemysle a potrebu pripravovať vyso-
kokvalifikovaných pracovníkov pre
túto oblasť. Zmyslom celej akcie je
tiež nájsť najlepších juniorských auto-
opravárov z celého Slovenska. Odbor-
né učilištia musia reagovať na zvýšené
nároky, ktoré iba odzrkadľujú stav tr-
hu, techniky a dopyt po kvalitnejších
absolventoch.


Naša škola v Žiline sa na súťaži
zúčastňuje už od roku 2002 a chlapci
sa dostali na celoslovenské finále
v Bratislave už štyrikrát. Tento rok nás


úspešne reprezentoval Dušan Greš-
tiak a Milan Kozák, obidvaja z Oravy,
ktorí toto finále vyhrali.


Do súťaže sa tentokrát zapojilo 76
škôl na celom Slovensku. Najprv pre-
behli školské kolá, ktoré absolvovali
všetci žiaci daných profesii (celkovo
cca 2050 súťažiacich). Víťazi škol-
ských kôl – tri dvojice, postupovali do
oblastných kôl, ktoré zorganizovali
štyri regionálne centrá Košice, Martin,


Nitra a Senec. Oblastné kolá prebehli
všade na dve etapy. To prvé bolo tes-
tovacie a druhé praktické. Len v Mar-
tine si v pasívnych teoretických otáz-


kach zmeralo sily
celkovo 38 dvojíc
– teda 72 súťažia-
cich z celého
stredného Slo-
venska. Oblastné
kolo č. 2 opäť
v servise J.M.
Martin pod vede-
ním Ing. Jara Miš-
kolciho a jeho
mechanikov –
inštruktorov na
jednotlivých sta-
novištiach prijalo


6 najlepších dvojíc (z toho dve dvojice
z nášho SOU sv. Jozefa Robotníka)
a opäť odviedlo perfektnú prácu. Na
súťažiacich čakalo päť stanovíšť z rôz-
nych oblastí automobilu, pričom tri
z nich boli zamerané na elektronickú
diagnostiku. Víťazi oblastných kôl č. 2
plus bodovo najlepšie dve dvojice zo
všetkých oblastných kôl vytvorili šes-
ticu finalistov, teda 12 najlepších, kto-
rých čakalo veľké finále v Bratislave.


Aj vo finále za každú školu súťažili
dvojice chlapcov, pričom každý vyko-
nával úlohy sám za seba a výsledky
dvojice sa sčítali. Počas finále mladí
učni absolvovali teoretickú a praktic-
kú časť. Na teoretickej časti vyplňova-
li testy, v ktorých bolo 40 otázok. Tu
mohli finalisti niečo aj uhádnuť, ale
potom nasledovala aktívna teoretická
časť s piatimi otázkami, kde sa museli
spoľahnúť len na svoje vlastné vedo-
mosti – museli popísať funkciu sní-
mačov, preukázať, že rozumejú elek-
trickej schéme, popísať fungovanie
niektorého technického zariadenia
v aute a iné. Opravovanie auta to nie
je len mechanická robota. Dnes je to
už aj množstvo elektroniky, ktorá sa
v aute nachádza, preto čítanie schém
patrí k základnej gramotnosti mecha-
nika, veď bez toho sa nepohne ani
o krôčik.


Nuž a v praktických úlohách mu-
seli súťažiaci predviesť svoje vedo-
mosti „naostro“. Čakalo na nich nie-
koľko stanovíšť z rôznych oblastí
automobilu. Tohto roku zamerali or-
ganizátori pozornosť hlavne na klima-
tizáciu, diagnostiku motora, prevo-
dovky a motory. Všímali sa aj také


Š KO L A


Naši chlapci sú
majstri Slovenska





22 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


Chlapci automechanici z nášho SOU sv. Jozefa Robotníka v Žiline vyhrali celoslovenské
finále súťaže Autoopravár junior 2007 – Castrol a tým sa stali tohto roku najlepšími


mladými automechanikmi na Slovensku.


detaily, či si mladí súťažiaci
vyžiadali pred začatím opra-
vy auta návleky a ochrany
na sedadlo a volant, či nasa-
dili odsávanie výfukových
plynov. Takéto veci musia
patriť k základným pracov-
ným návykom mechanika.
Jeho vizitkou totiž nie je len
samotná oprava, ale aj čisto-
ta, organizácia práce a prí-
stup k zákazníkom. K ta-
kýmto návykom ich však
musia viesť školy a servisy,
v ktorých praxujú. Učni by
tu nemali len upratovať diel-
ne a vymieňať olej, ale sa aj
aktívne zapájať do jednotli-
vých činností.


V automobilovom svete
na Slovensku sa o tejto
súťaži vie a odborníci z od-
vetvia a médiá jej venujú po-
zornosť. Rozhovor s našimi
finalistami odvysielal Slo-
venský rozhlas v relácii Po-
zor, zákruta. Prvé školské
kolo začalo na našej škole
v januári a zúčastnilo sa na
ňom 50 súťažiacich. Oblast-
né kolo bolo v Martine, a ce-
loslovenské finále sa usku-
točnilo 26. apríla 2007
v Bratislave. Na našej škole
túto súťaž organizačne za-
bezpečoval hlavne spolu-
brat Igor Pecha SDB, ktorý je
hlavným majstrom a venuje
sa aj výchove chlapcov. Pri
príprave na súťaž sa dobre
využila aj spolupráca s fir-


mami, kde chlapci praxujú
a s pedagógmi školy.
Okrem odbornej prípravy
motivovala škola chlapcov
aj rôznymi odmenami napr.
lyžovačkou. Podobne ako
minuloročný bronzový fina-
lista aj tohtoroční víťazi idú
za odmenu do Turína, kde
si pozrú miesta, kde žil don
Bosco (príp., ak sa podarí, aj
závod FIAT).


Ako odmenu za prvé
miesto v súťaži získali
chlapci od organizátorov aj
dva lístky na preteky For-
muly 1 v Hungaroringu na
tribúnu pre VIP, ktoré budú
4. a 5. augusta. Ďalej tričká
a montérky od firmy Cas-
trol. Pre školu vyhrali pra-
covné náradie, najmoderne-
jšie diagnostické zariadenie
od firmy Bosch a automobil
Škoda Octavia na účely
výučby.


Naša škola v Žiline už
šestnásť rokov pripravuje
chlapcov v rôznych učňov-
ských profesiách a tieto pek-
né výsledky automechani-
kov a autoelektrikárov len
dokazujú, že kvalita výučby
je tu na vysokej úrovni. To
potvrdzuje aj posledná
správa Štátnej školskej inš-
pekcie zameraná na profe-
siu 2487 2 autoopravár zo
dňa 27. apríla 2007, v ktorej
sa uvádza nasledovné: „Per-
sonálne podmienky sú veľ-


mi dobré. Na škole je zabez-
pečená 100%-ná odbornosť
vyučovania odborných
predmetov a odborného vý-
cviku. Materiálno-technické
a prístrojové vybavenie vy-
hovuje požiadavkám stano-
veným v Normatíve priesto-
rovej, materiálnej
a prístrojovej vybavenosti
pre výučbu kontrolovaného
učebného odboru.“ Niekto-
rí pozorovatelia na súťaži
ocenili aj to, že medzi naši-
mi chlapcami bolo badať
elán, veľkú motiváciu a túž-
bu po víťazstve, čo silne
kontrastovalo s inými
súťažiacimi, kde bolo vidieť
aj dosť pasívny prístup.


V SOU sv. Jozefa Robotníka
sa popri odbornej príprave
učňov venuje veľká pozor-
nosť aj ich ľudskému a kre-
sťanskému rastu. Chlapci sa
modlia, pristupujú ku
sviatosti zmierenia a zúčas-
tňujú sa na svätých
omšiach. V domove mláde-
že je zabezpečená dobrá
asistencia a vo voľnom čase
sa pre chlapcov organizujú
výlety, športové a kultúrne
podujatia. Pri výchove sa
sleduje preventívny a moti-
vačný systém dona Bosca
a saleziánov.


SOU sv. Jozefa Robotní-
ka poskytuje základné troj-
ročné štúdium v učebných
odboroch – stolár, maliar,
murár a autoopravár, ktoré
skončia chlapci s výučným
listom – čím získajú stredné
odborné vzdelanie. Ak majú
záujem, môžu pokračovať
v štúdiu ďalšie dva roky,
ktoré napokon skončia stre-
doškolskou maturitnou
skúškou.


Chlapcom, ich majstrom
a pedagógom školy blaho-
želáme k peknému víťaz-
stvu a prajeme veľa ďalších
úspechov v práci a veľa po-
dobných nasledovníkov aj
v budúcich rokoch.


Jozef Kupka SDB
Foto: Igor Pecha


don bosco dnes 4 / 2 0 0 7 23


Š KO L A


Naši študenti Dušan Greštiak a Milan Kozák, výhercovia súťaže Autoopravár 2007


Výhercovia so škodou Octavia venovanou pre školu


Adrenalínová jazda pre víťazov oblastného kola v Martine


Školské kolo na SOU v Žiline




don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 25


národu. Celému svetu! Ba, obdivuje-
me ich. S otvorenými ústami a s prs-
tom v nose? Ozaj dnes budem trochu
ironický. Prečo? Lebo mnohé tieto
hriechy sú ospevované! Iné slúžia ako
návod na kradnutie, zbíjanie a zabíja-
nie. Protestujete? Skúste to v robote.
„Múdri tohto sveta“ kritikov zmietnu
otrepanou frázou: „Ty si zastaralý. Ty
si bigotný katolík. Pozor na teba! Si
fundamentalista. Až taký si tupý? Tu
ide o umelecké dielo. Nič nechápeš!
Veru, musíš sa veľa, veľa, veľmi veľa
učiť.“ A tak sa mnohí a mnohí stále
učia. A čím viac pochopia, tým viac
krútia hlavou! Sem tam sa predsa len
ešte nejakí iní rázni a vytrvalí oponen-
ti voči tejto mediálnej lavíne nájdu
a opýtajú sa: „Prečo sú tu stále samé
negatíva?“ A ďalšia odpoveď zástan-
cov slobody bez hraníc? Ďalšia fráza:
„Taký je dnes svet. To všetko prináša
tá doba…“ Hej, hej? Ale dobu robia ľu-
dia. Všakže? Takže? Ozaj sme dnes
akosi pokrivení. Hriech sa stáva čno-
sťou. A čnosť „zadubenosťou“. Chce-
me vidieť drámy, tragédie. Tie nás pri-
ťahujú! A mediálni tvorcovia o tom
vedia. Preto mnohé programy začí-
najú ľudským nešťastím a tragédiou.
No a na tragických udalostiach sú
vždy najzaujímavejšie emócie.


O TO TU IDE…
„Prečo váhate? Pustite do národa


riadnu dávku emócií. Nešetrite ho.
Národ veľa znesie. To má silu. Mnohí
to stále robia a masy idú za nimi. Kto
dnes nevie robiť s masami, nemá ob-
chod, nemá úspech. Tak sa konečne
zobuďte!“


(Poznámky zo školenia lídrov jed-
nej firmy.)


Takže ide o dávku emócií? Ako
v injekcii? Teda obsiahnutú v jednom
programe? Veru, veru. Všetci to vedia.
Lapať emócie je ich sen. Čím bezpro-
strednejšie, tým lepšie. Má to logiku?
A ešte akú! Tak si to spočítajme: Po-
tom sa zvýši sledovanosť mediálneho
formátu! Hneď prídu peniaze na re-
klamu. Okamžite budú mnohí vedieť,
že táto firma funguje a je super. Potom
si mnohí a mnohí kúpia jej výrobky.
Potom? Budú mať peniaze. A či to ty
nechápeš? Kto ma peniaze, má roz-
koš. A kto má rozkoš, ten v tejto dia-
bolskej rétorike ozajstne žije… To je
zmýšľanie tohto sveta. Vlastne stále
ide o peniaze. Pamätáte na pradávne
slová: „Toto ti všetko dám, ak sa mi


budeš klaňať.“ A za tým ide stále
o moje ja. Ja, ja, ja… Iba ja. Kristus
o tom podáva jasné správy!


Dnes špička žurnalistiky pokročila
do stavu, kedy si cieľavedome plánu-
jú, programujú, čo chcú tou-ktorou
správou vzbudiť v národe, v skupine,
v adresátoch, medzi mladými… Píšu
na „mieru“ a s určitým cieľom. Ba ve-
dia predpovedať, sledujú, čo to vzbu-
dí – akú vlnu citov, intenzitu reakcií,
postojov až po zmenu zmýšľania,
hodnôt i viery… u adresátov. Hovorí
sa tomu „účinná kapacita informácie“.
Sociálne inžinierstvo pokročilo dopre-
du. Veľmi dobre sme to mohli sledo-
vať v niektorých posledných kauzách.


KAPACITA SPRÁVY
Kto má kritériá pravdy založené na


presvedčení: „Musí to byť pravda, vi-
del som to v správach… Čítal som to
v novinách…“, ten je naivka a pravde
máva z diaľky.


(A. Michol)


Koľkokrát sme to počuli v škole,
v robote, na ulici… „Videl som to v tel-
ke, musí to tak byť!“ Vôbec, ale vôbec
to tak nemusí byť. Na odhalenie prav-
dy dnes treba nesmierne veľa energie.
Musíme sa učiť čítať medzi riadkami,
vidieť veci skryté, utajené – podtón
článku či videodiela. Ak chcete dešif-
rovať takú bežnú správu v novinách či
v televíznych správach, musíte vedieť
aspoň toto:


1. Správa je produkt. Tovar. Kým
sa to dostane k vám, prejde niekoľký-
mi subjektívnymi kanálmi. Prsty
v tom má editor, redaktor, korektor,
grafik, hlavný redaktor…


2. Kto je editor? Kto vydáva tento
časopis, film, reportáž… On je otec
týchto správ! Určuje ducha v „rodine“.
Povie, čo sa môže a čo nie! On platí,
a preto dáva pravidlá… Ako „Mediálny
otec“ – potom produkuje svoje deti:
„Správy“.


3. Kto je autor článku? Aká je jeho
osobná história? Postoj k hodnotám, k ná-
boženstvu… Čo má v hlave a čo v srdci?
Totiž z plnosti srdca hovoria ústa.


4. Vydavateľ má aj iné ekonomické
záujmy? Je čistý? Teda zaoberá sa len
tlačou, alebo má aj iné aktivity? S kým
spolupracuje? Na akú ideológiu je za-
vesený?


PRAVDA
A ZODPOVEDNOSŤ…
„Žurnalista by sa mal na konci kaž-


dého príspevku pýtať: ,Je v mojej prá-
ci všetko sväté?“


(Deontológ)


Takže, ak vám prvá správa udrie
do nosa, vedzte, že sa na nej podieľali
aspoň desiati ľudia. Každý ju trocha
prifarbil, poľudštil svojimi predsudka-
mi, priateľstvom či nepriateľstvom
k niečomu… A keď sa taký šrapnel,
pardón, taká mediálna strela pustí do
národa… čudujete sa, že urobí pase-
ku? Mierny náskok majú tí mladší, le-
bo sú to nové veci a tých starších ani
nenapadlo, že treba vážne, seriózne
kriticky myslieť. Politici a iní na mé-
diách závislí ľudia to pochopili a vzni-
ká nové povolanie: Spin doctor… Ana-
lyzuje situáciu, stanoví diagnózu
a predpíše postup. Teda liečbu vznik-
nutej situácie. My si nemôžeme dovo-
liť takéhoto doktora, ale môžeme si
aspoň nasadiť novú optiku – pozostá-
vajúcu z tých vyššie uvedených bo-
dov. Potom sa hádam naučíme kritic-
ky – teda správne – čítať veci okolo
nás.


NIEČO NA PRÁZDNINY…
„Dobré ráno, veličenstvo. Dejiny


na vás čakajú.“
(Pozdrav komorníka francúzske-


mu kráľovi)


Takže sme sa trochu poobzerali, čo
sa to tu okolo nás deje… Vysvetlenie
ukončíme zapojením fantázie. Pred-
stavme si vnútro človeka vyložené klá-
vesmi. Kam len pozrieš, samý kláves…
Uf, uf… Sú ľudia, ktorí veľmi dobre po-
znajú toto vnútro človeka. Študujú
psychológiu, sociológiu, politiku, pe-
dagogiku, vplyv obrazu, hudby na
správanie človeka… Títo dokážu vy-
myslieť správu, pripraviť taký prog-
ram, aby tá ktorá klávesnica vnútri to-
ho druhého zahrala. A potom človek
tancuje podľa pesničky, akú mu oni
hrajú. Sú to veci uložené v našej hĺb-
ke.


Idú prázdniny a ty ich môžeš po-
užiť pre dobro. Máš čas, aby si si to
premyslel. Aby si sa naučil kriticky čí-
tať médiá, správy, život.


Učí sa to aj priateľ
Jožko Luscoň.


Foto: archív redakcie


Priatelia, v našej rubrike o mediál-
nej výchove sme naposledy písali
o troch veľkých hráčoch, ktorí pôso-
bia na tomto svetovom smetisku… Eh!
Prepáčte, klávesnica mi dobre nefun-
guje. Opravujem: Ihrisku! Sú to mé-
diá, lídri a my – obyčajní ľudkovia.
Mediálni žongléri narábajú s nimi (na-
mi) ako s loptičkami a nič nenechajú
bez pohybu. Raz je vo vzduchu jedna
zložka, potom iná, potom my… A až sa
uzemníme, už nás niečo iné trafí do
hlavy. Miešajú to tu a miešajú. Až sme
dezorientovaní! Hýbu nami a my hľa-
dáme rovnováhu. Ale aby sme tomu
všetkému lepšie rozumeli, budeme aj
my v pohybe a pokračovať v téme.
Dnes to zaostríme na „správy“.


„VYBITÍ“, VEDIA, AKO
VYBIČOVAŤ EMÓCIE!
Mŕtvy v lese… Okradli starenku.


Desiata tohtoročná lúpež banky. Stra-
til všetky zuby, ale peniaze si nedal
zobrať. Zabitý na úteku… Za pomalú
jazdu slzným plynom do očí. Obchod
s ľudskými orgánmi. Zahryzol sa do
protézy. Odhalili lúpež desaťročia. Vy-
skočil z desiateho poschodia. Nezná-
my páchateľ hodil granát pod auto.
Fantóm noci prepadol ďalšiu obeť.
Stál na námestí, kým tú guľku schy-
tal!


(Vážení, to nebol obsah hororo-
vého filmu, ale titulky z novín.)


Ak ich dnes otvoríte, až vám mráz
prebehne po chrbte. Postupne sa do-
čítate o všetkých druhoch hriechov.
Sú opísané podrobne, zachytené vo
svojej brutalite a ohavnosti. Hej, hrie-
chy sú na výstavu národu. Keby len


V Ý C H O VAV Ý C H O VA


Sála stíchla, kamery sa
spustili. Politik vystúpil
pred poslucháčov a rečnil
a rečnil… Po niekoľkých
minútach sa niektorí
z obecenstva pozreli na
seba. Pokrčili ramenami
a nechápavo si povedali:
„O čom to tento hovorí?
Vie, kde je? Veď to nemá
ani hlavu, ani pätu. Je to
bez ladu a skladu.“ V tom
sa k nim obrátil akýsi
človek a rázne ich
upozornil:
„Buďte ticho, keď to
nechápete!!!“ Potom sa
zatváril rozkošne a pridal:
„Ach, akú charizmu má
tento človek.“


Zaklopalo mi to na ucho
a viečka.





Čo s tým?


24 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7




M I S I E


Na úvod trochu teórie
V misijnom okružnom liste Evan-


gelii nuntiadi pápež Pavol VI. vyhlasu-
je, že Cirkev „má povinnosť hlásať
oslobodenie pre milióny ľudských by-
tostí, medzi ktorými je aj mnoho jej
vlastných synov. Taktiež má povin-
nosť prispievať k tomuto oslobodeniu
a urýchľovať ho, vydávať o ňom sve-
dectvo a snažiť sa, aby to bolo
všestranné oslobodenie. Toto všetko
spadá pod pojem evanjelizácie v šir-
šom zmysle“ (EN 30). Cirkev „vyhla-
suje prvenstvo svojho duchovného
povolania“, avšak na druhej strane
„nehodlá obmedziť svoje poslanie na
čisto náboženskú oblasť bez toho, že
by sa nezaujímala o pozemské problé-
my človeka“ (EN 34). To je inak vy-
jadrená myšlienka dona Bosca, že
„cieľom poslania saleziánov je vycho-
vávať „statočných občanov a dobrých
kresťanov“. Teda, najmä v misijných
krajinách tzv. „Tretieho sveta“ vycho-
vávame a evanjelizujeme podľa pro-
jektu integrálneho rozvoja človeka. To
všetko si okrem kostolov a kaplniek
žiada školy a odborné strediská, zdra-
votné strediská a internáty, útulky
a dielne, stroje a náradie, materiál
a knihy a mnoho iného. Ako to všetko
financovať?


Po stopách dona Bosca
Aby don Bosco zabezpečil fungo-


vanie svojich diel, musel byť skutočný
„fundraiser“ ako to dosvedčujú jeho
cesty do Janova, do Francúzska, do
Španielska, atď. Vytvoril okolo seba
skutočnú sieť dobrodincov, v ktorej
bol skutočný obeh duchovných a ma-
teriálnych dobier, lebo, ako sám opa-


koval „sami môžeme urobiť iba tro-
chu, keď sme však spojení, sme veľmi
silní“. Dnes táto sieť ďaleko presahuje
rozmery Európy a pozostáva nielen
z jednotlivcov, ale z dobre organizova-
ných tzv. misijných prokúr (obstará-
vateľní), mimovládných organizácií
(MO) a projektových úradov (PÚ).


Misijné obstarávateľne
Pred druhou svetovou vojnou jest-


vovali viaceré národné obstarávateľne,
ktoré zbierali najčastejšie materiálne
veci pre misionárov rodákov. Pravde-
podobne najčinnejšia z nich bola
v Turíne. Avšak veľké hnutie hmotnej
pomoci saleziánskym misiám začalo
po druhej svetovej vojne. Najvýrazne-
jšia z nich vznikla v r. 1947 v USA
v New Rochelle. Ona v podstatnej
miere napomohla našim misiám po
celom svete a ovplyvnila aj vznik
a rozvoj iných. Počas 37 rokov ju vie-
dol vynikajúci don Cappelletti.


V nasledujúcich tridsiatich rokoch
ďalšie veľké obstarávateľne vznikli
v Madride, v Bonne, v Bruseli. K nim
treba pripočítať turínsku. Tieto majú
dodnes celosvetové pôsobenie.
Okrem nich je množstvo malých ná-
rodných obstarávateľní, napr. v Rakú-
sku, v Poľsku, Filipínach, vo viacerých
štátoch Latinskej Ameriky atď. Od
zberu a posielania materiálnych vecí
sa postupne prešlo k peňažným pro-
striedkom.


Mimovládne organizácie
Najčastejšie jestvujú popri misij-


ných obstarávateľniach. Zabezpečujú
financovanie sociálnej zložky našich
misijných diel ako sú zdravotnícke


strediská, učňovské školy, atď. Navyše
sa obracajú o pomoc aj na tie podni-
ky, spoločnosti, súkromníkov a iné
právnické osoby, ktoré nechcú alebo
nemôžu podporovať náboženskú sfé-
ru. Tak v Madride jestvuje Jovenes del
Tercer Mundo, v Bonne Jugend Dritte
Welt, v Taliansku VIS a priamo v Turi-
ne Missioni Don Bosco a Noi per loro.
Za zmienku stojí aj veľká belgická mi-
movládna organizácia COMIDE. Ich
vznik sa datuje v období 1960 – 1990.
V päťdesiatich iných štátoch vznikli
menšie národné mimovládky. Tak
napr. v Rakúsku v r. 1997 nemecká Ju-
gend Dritte Welt napomohla založe-
nie sesterskej Jugend Eine Welt. Me-
dzi posledné patrí česká Sadba
a koncom r. 2005 bola registrovaná aj
naša SAVIO (Slovak Activity Volun-
teerôs International Organisation).


Projektové úrady
Tento názov je len jeden z mno-


hých pre označenie ustanovizne, kto-
rej cieľom je študovať prípravu
a schválenie konkrétneho projektu
pre potreby tej ktorej misie. Tieto úra-
dy sa nachádzajú väčšinou na južnej
pologuli od Strednej Ameriky až po
Cejlon a Vietnam. Uľahčujú misioná-
rom presne zistiť potreby a podmien-
ky pre otvorenie a fungovanie nového
výchovno-rozvojového diela v misi-
ách. Ich cieľom je oslobodiť misioná-
rov od zbytočných materiálnych sta-
rostí, ale aj od subjektivizmu
a zbytočných omylov pri financovaní,
výstavbe a spúšťaní nových diel. S ni-
mi sú spojené vyššie spomínané ob-
starávateľne a mimovládky, ktoré veľ-
mi často zabezpečujú ich fungovanie.


Tieto úrady začali vznikať v desaťročí
1990 – 2000.


Obstarávateľne, MO a PU sú mo-
mentálne v počte aspoň 73 s pätnásti-
mi saleziánmi, s dvoma stovkami za-
mestnancov a stovkami nadšených
dobrovoľníkov a vôbec by nebolo div-
né, keby počas prípravy tohto článku
vznikli ďalšie. Je jasné, že všetky tieto
inštitúcie sú spojené do jednej sieti
Don Bosco Network a vedené hlav-
ným predstaveným cez radcu pre mi-
sie.


Popis práce
Na prvom mieste treba spomenúť


tzv. fundraising. Spôsob vyhľadávania
peňažných zdrojov sa líši od krajiny
ku krajine a od obstarávateľne k ob-
starávateľni. No všetko je založené na
veľkodušnosti a cite solidarity s chu-
dobnými. Značná časť zbierok ide do
rúk hlavného predstaveného, ktorý
takýmto spôsobom môže uspokojiť
žiadosti o pomoc inšpektórií a komu-
nít, ktoré sú v tiesni.


30% peňažných prostriedkov sa
získava modernými technikami fun-
draisingu. 60% je získaných od verej-
ných, národných a medzinárodných
inštitúcií /napr. OSN, EU, Svetová
banka, MZV/. 10% sa zozbiera od sú-
kromných alebo právnických osôb.


Okrem priameho zberu peňazí sa
obstarávateľne a MO zaoberajú prí-
pravou, záštitou a realizovaním sociál-
nych a výchovných projektov pre kra-
jiny Tretieho sveta a Strednej
a Východnej Európy. V prípade, že
niektorý projekt je príliš veľký, viaceré
obstarávateľne a MO sa spájajú do
konzorcia, deliac si prácu.


Toto všetko predpokladá misijné
oduševňovanie a šírenie myšlienky
spolupatričnosti a spoluzodpoved-
nosti za osudy núdznych. Deje sa tak
cez stále a putovné misijné výstavky,
misijné múzeá, kázne vo farnostiach,
publikácie kníh a časopisov s misij-
nou tematikou, využívanie internetu,
organizovanie seminárov, konferencií,
kampaní o saleziánskych sociálnych
potrebách, podporou výchovných
programov pre rozvojové vzdelávanie
a pod. Vo svete vydávame 14 časopi-
sov s misijnou tematikou v celkovom
náklade 7 miliónov výtlačkov ročne.
Každý rok sa vyrába viac dokumen-
tárnych filmov zo saleziánskych misií
so zámerom prebúdzať verejnosť k cit-
livosti s mravnou a materiálnou bie-
dou.


V aspoň 15-tich krajinách MO
a obstarávateľne pripravujú a sprevá-
dzajú misijných dobrovoľníkov. Slo-
vensko je veľmi pekne zastúpené v tej-
to oblasti.


SAVIO o.z.
Ako už bolo spomenuté, je to


pravdepodobne najmladšia mimo-
vládka v prospech saleziánskych mi-
sií. Jej prvoradým cieľom je podpora
našich misijných diel na Sibíri
a v Azerbajdžane. Okrem toho už za-
bezpečuje financovanie výstavby
a fungovania desiatich ľudových škôl
v misii Tonj v Južnom Sudáne. Pro-
stredníctvom zbierania peňazí pre
projekty výchovných a rozvojových
diel v krajinách Tretieho sveta chce
otvárať oči verejnosti na strašnú mate-
riálnu a duchovnú biedu chudobnej
mládeže, hlavne na južnej pologuli
a tak propagovať misijnú myšlienku
v slovenskej verejnosti. Okrem toho


by mala zabezpečovať propagáciu, prí-
pravu a financovanie misijného dob-
rovoľníctva na Slovensku. V súčasnos-
ti pripravuje predstavenie projektu
výstavby stolárskej dielne v Nairobi
/Keňa/ v diele Bosco Boys pre chlap-
cov z ulice. Spolupracuje s eRkom
a do nášho vedomia sa snáď zapísala
dvoma „Tehličkami“; Tehličkou pre
Baku v minulom roku a Tehličkou pre
Sibír cez Veľký pôst tohto roku. Iné
projekty sa pripravujú.


Adresa: SAVIO o.z.
Miletičova 7
82108 Bratislava
Tel. 02/55640409,
E-mail: savio@savio.sk


Jozef Daniel Pravda,
delegát pre misie


Foto: misijné oddelenie


M I S I E


26


Don Bosco bol celý život zadlžený a zdá sa že s dlhmi aj zomrel. Napriek tomu zlé
jazyky tvrdia, že je tajomstvo viery odpoveď na otázku, odkiaľ saleziáni berú toľké


peniaze. Autor článku dopredu vyhlasuje, že je nekompetentný v otázke, ako sú na tom
slovenskí saleziáni. Nie však, čo sa týka saleziánov v misiách. Ak neveríte, čítajte ďalej.


27


AKO TO VLASTNE
FUNGUJÚ TIE


SALEZIÁNSKE MISIE?






don bosco dnes 4 / 2 0 0 7 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7




sme sa s Mukatošem (meno je fiktív-
ne), enem enem stále vraví a Šaštínu
hanbu spraví“. Mávali sme recitačné
preteky. Vydávali sme študentský časo-
pis „Zvony“, kde som aj ja prispieval
článkami a básničkami. Zvlášť krásne
boli náboženské akadémie na počesť
Nepoškvrnenej Panny Márie, svätej
Cecílie, patrónky hudby, svätého dona
Bosca. Nacvičili sme operety so spevmi
doprevádzanými naším študentským
orchestrom, v ktorom som hral na hus-
liach. Bola to napríklad napínavá ope-
reta «Rybári, rybári» alebo patetická
a dojímavá «Kaplnka v lese». Hrávali
sme v soboty a v nedele, hlavne pre šaš-
tínskych pútnikov. Jednu operetu sme
predviedli až 24-krát. Avšak toto všetko
nebolo na ujmu štúdia. Vyučovanie
a štúdium boli dobre zorganizované,
takže na štátnych skúškach sme ob-
držali obyčajne vynikajúce výsledky.


Po mojom ašpirantáte, ako sa to vte-
dy nazývalo, prišiel rok 1948/49: bol
to rok krásneho a šťastného noviciátu,
ako o tom svedčí môj zachovalý zošit
s prednáškami nášho novicmajstra do-
na Jozefa Babiaka, ktorý zomrel v mes-
te Latina pri Ríme v chýre svätosti. Na
konci roka sme sa úplne a s nadšením
zasvätili Pánu Bohu rehoľnými sľubmi
v saleziánskej spoločnosti, pre prácu
v Cirkvi v prospech časného a večného
dobra hlavne mládých, aby boli čestní
občania a dobrí kresťania, ako hovoril
don Bosco.


– A čo sa stalo v rokoch nastolenia sta-
linizmu a komunistickej diktatúry?
To bola strašná búrka, ktorá rúcala


všetky cirkevné ustanovizne a rehoľné
diela, prenasledovala a diskriminovala
veriacich vyše 40 rokov. Cirkev mala
veľa hrdinov, ba i mučeníkov ale aj za-
strašených odpadlíkov a skompromi-
tovaných oportunistov. Po polnoci


z 13. na 14. apríla 1950 vopred zorga-
nizovaní ozbrojení komunistickí mili-
cionári takmer súčasne, zradne a po-
užijúc násilie, vpadli do rehoľných
domov. Vnikli aj do našej študentskej
spálne so samopalmi v rukách. Začali
na nás, ešte ospalých a oslepených
náhlym svetlom kričať a dávať rozkazy.
Spýtal som sa môjho suseda Ivanka
Bezáka, koľko je hodín. Povedal, že je
osem. Zrejme v rozruchu si zamenil
malú a veľkú ručičku na hodinkách.
Bolo totiž 40 minút po polnoci. Ne-
skôr nás, tiež v noci, previezli do ko-
munistického koncentračného tábora.


– Aká bola potom vaša cesta za kňaz-
stvom, ktorú ste podnikli?
Hľadal som možnosť utiecť do Ta-


lianska a tam pokračovať v štúdiách za
kňaza.. Predo mnou však v takomto
pokuse chytili na hranici, ba i v soviet-
skej zóne Rakúska, viacerých saleziá-
nov. Odsúdili ich od 10 do 25 dvadsať
rokov väzenia a na nútené práce, aj do
Jáchymova! Moja matka to vedela.
Predsa som sa jej opovážil spýtať, či by
ma pustila. Ona manuálne pracovala
u druhých ľudí ako nádenníčka, najmä
vo vinohradoch. Keď mala 25 rokov
ovdovela s tromi maličkými deťmi,
keďže mi otec ako 29-ročný zahynul
tragicky v robote pri úspešnej záchrane
iných. V poslednej chvíli dostal
sviatostné rozhrešenie. – Ona vedela
o spomenutom nepodarenom úteku,
tým viac, že sa organizátor útekov, don
Titus Zeman, predtým u nás skrýval.
Poznala môj cieľ stať sa kňazom a doja-
tá obetavo prijala moje i jej riziko so
slovami: „Oplatí sa to! Veď si už raz bol
zavretý (ako 18-ročný!) a saleziáni, na-


koľko je to možné, sú zaiste veselí aj
v base.“ – Tak sa mi podarilo, ale až po
druhom pokuse, prejsť cez ozbrojené
stráže (a videli sme ich!). Preplávali
sme na nafukovacom gumenom člne
rieku Moravu v poslednú októbrovú
nedeľu 1951. Vošli sme do Sovietmi ob-
sadenej zóny. Totiž Rakúsko bolo vtedy
rozdelené na okupované zóny. Po 120
kilometroch sme tajne prešli pomedzi
ruskými a americkými vojakmi; potom
sme ušli do anglickej a francúzskej zó-
ny a stadiaľ 2. decembra v noci, po za-
snežených úbočiach Álp, sme prešli do
Talianska. Avšak v prvej dedine, Colle


d’Isarco, okolo tretej hodiny po polno-
ci nás zatkli talianske stráže a dali nás
do basy. V opustenej miestnosti boli
rozbité okná. Bolo tak asi 20° pod nu-
lou. Ale zato nám navarili horúceho ča-
ju a dali veľké množstvo diek. Keď si na
druhý deň v Bolzane overili, že sme sa-
leziáni, po zaregistrovaní nám dokonca
zaplatili cestu až do Turína. Niektorí
policajti a úradníci sa pochválili, že štu-
dovali u saleziánov. Pomyslel som si:
Keby nás boli chytili naši hraničiari, aj
my by sme spolu s nimi cestovali za-
darmo, ale do žalára do Ilavy, Leopol-
dova alebo na Pankrác. – Prišli sme do
Turína, priam na Valdocco len s aktov-
kou v ruke, tam sa nás ujali talianski
spolubratia saleziáni. Cítili sme sa ako
doma. Potom mi dali možnosť študovať
na univerzite na filozofickej fakulte.


– A čo nasledovalo potom?
Dostal som poslušnosť ísť na dva


roky na predpísanú pedagogickú prax
do Francúzska do Loury (Loiret) pri
Orleáne. Po návrate do Talianska ma


S VÄT O S Ť


– Ako prišlo k vášmu kňazskému a sa-
leziánskemu povolaniu?
Doteraz sa zachovala celkom záhad-


ným spôsobom moja písomná žiadosť
o vstup do saleziánskeho ašpirantátu
v Šaštíne z roku 1944. Bola spojená s pí-
somnou skúškou zo slovenčiny (diktát)
a z matematiky (vyriešiť tri príklady).
Žiadosť do druhej triedy gymnázia som
napísal ako 12-ročný. (Prvý rok som to-
tiž chodil do gymnázia do Bratislavy;
denne som vtedy prešiel spolu 10 kilo-
metrov peši, za každého počasia). V žia-
dosti som spomenul, že „už niekoľko
rokov zamýšľam stať sa kňazom“.
V skúšobnej miestnosti vzadu tíško
a krásne hral na harmóniu mladý, dis-
krétne dozerajúci saleziánsky klerik,
asistent. Bol to Štefan Zachar, s ktorým
som potom dlhé roky pracoval v Ríme.
Bol veľmi horlivý, obetavý a obľú-
bený kňaz, vychovávateľ, profesor, diri-
gent spevu a kapely, pracoval medzi
stovkami po vojne osirotených a opus-
tených chlapcov zvaných „šušá“. Nav-
štívil s nimi Pia XII., rímskeho rodáka,
zaspievali mu a zahrali; bol nimi dojatý.
Celú kapelu potom prijal nadšený diri-
gent vatikánskej kapely a bola prijatá
ako výpomocná kapela Vatikánu. Jeho


saleziánsky dom
navštívila aj anglic-
ká kráľovná Allžbe-
ta II. – Opýtal som
sa na meno toho
hudobného nástro-
ja. Tak som do pí-
somky pripísal, že
chcem prísť do Šaš-
tína aj preto, aby
som sa naučil hrať
na harmóniu, čo sa
aj stalo. Hral som
však aj na husle
a v kapele. – Nakoľ-
ko v skúške nebolo
chýb, po krátkom
pohovore s direkto-


rom Dr. Františkom Sersenom bol som
prijatý. On ma však aj trochu nastrašil,
lebo polovážne povedal, že dom je síce
plný, ale na povale sa ešte nejaké to
miesto nájde.


– Ako ste sa dozvedeli o saleziánoch
a prečo ste prestúpili do šaštínskeho
gymnázia?
Úcta k svätému Jánovi Boscovi už


bola čiastočne rozšírená aj v Pezinku,
i jeho životopis od J. K. Matejova. Vo
farskom kostole doteraz visí obraz do-
na Bosca. Pamätám, ako si matka pek-
ným hlasom pospevovala vtedajšiu
pieseň: „Ó don Bosco milý, by sme
v čnosti žili, ráč orodovať za nás. Nech
ťa jednúc v nebi, každý z nás velebí,
vyslyš našej prosby hlas“. Doma sme
dostávali časopis „Saleziánske zvesti“.
V nich som sa po mnohých rokoch
dočítal, že matka, hoci chudobná vdo-
va, posielala podporu na saleziánske
dielo. Tiež neskôr mi povedali, že sa
môj dedko, modleník (a bol aj dva-
krát vyvoleným starostom), modlie-
val, aby sa niektorý z jeho vnukov stal
kňazom; a kňazmi saleziánmi sme sa
stali, s mojím bratancom Alfonzom,
dvaja. V spomenutom časopise som si


všimol aj správu: „Tí, čo chcú študovať
za kňazov saleziánov, sa môžu prihlá-
siť do saleziánskeho gymnázia v Šaští-
ne“. To som aj urobil. Prišla hneď aj
odpoveď, aby som sa tam dostavil. Po
pozitívnom výsledku bol som prijatý.


– Páčil sa vám tamojší život ašpiran-
tov?
Život tam bol pestrý; prebiehal vese-


lo v rodinnom saleziánskom duchu.
Štúdiá boli seriózne. Bolo nás tam oko-
lo 120 študentov. Mám z tých rokov
pekné fotky, najmä študentov spolu
s predstavenými saleziánmi, fotky nás
huslistov a členov kapely… Chodievali
sme na prechádzky do krásneho oko-
lia, najmä do voňavého borového lesa.
Denne sme pestovali šport. Predvádza-
li sme divadelné predstavenia, pripra-
vovali pestré a slávnostné akadémie.
Boli sme členmi veľkého štvorhlasného
spevokolu. V decembri prišiel Mikuláš
(aj s čertami), rozdával každému darče-
ky a pritom rýmovanými veršami kaž-
dého verejne vtipne oslovil, pochválil
alebo aj napomenul, napríklad aj takto:
„… Enem, enem, ovšem, ovšem, stretli


ROZ H O VO R


don bosco dnes 4 / 2 0 0 7 29


Spomienky
nášho jubilanta Dr.
Štefana Šilhára SDB


28 don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


S matkou u Pavla VI. (1964) po 13 rokoch odlúčenia


S mojimi rímskymi študentmi na prechádzke (marec 1984)


Dolomity: na najvyššom štíte 3 342 m
(august 1965)


Počas štúdia a kňazskej výpomoci
v Londýne




R E DA KC I A


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu
Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme
Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu, keď za nich slúžime svätú omšu
a pamätáme na nich v modlitbách.


D O B R O D I N C I


dali vyučovať francúzštinu vo všet-
kých triedach nášho ašpirantátu
v Cumiane pri Turíne. – Nasledovali
štyri roky teologických štúdií. Každý
rok cez trojmesačné prázdniny som
chodil na pedagogickú výpomoc do
Nemecka. Za kňaza som bol vysväte-
ný 1. júla 1959. Na druhý deň 2. júla,
teda na sviatok Návštevy Panny Má-
rie a na moje narodeniny som slúžil


primičnú svätú omšu v Turíne, v Ba-
zilike Panny Márie Pomocnice. Avšak
bez prítomnosti príbuzných. – Po-
znal som viacerých, čo študovali na
Valdoku za čias dona Bosca. Jedného
don Bosco ešte ako chlapca požeh-
nal, on sa uzdravil, a mne to osobne
vyrozprával.


– Kedy ste potom navštívili rodné Slo-
vensko?
Na Slovensko som sa vrátil po


17 rokoch odlúčenia, 2. júla 1968.
V Pezinku na, Cajlanskej ulici, mi pri-
pravili naozaj okázalé primície podľa
krásnych slovenských náboženských
zvyklostí: matkino požehnanie pred
ozdobeným rodičovským domom,
potom slávnostná procesia pozdĺž
1 kilometra ozdobenej ulice, nábo-
ženské zástavy, miništranti, družičky
s vencami, mládež, spevokol, kapela,
veľa chlapov v bielej košeli a v čier-
nych nohaviciach, tridsať saleziánov,
veriaci s krásnymi spevmi a modlitba-
mi. Svätú omšu som slúžil na amfiteá-
tri. Odhadujú, že tam bolo až 1500 ľu-
dí. Účastníci sa sústredene a nábožne
zúčastnili svätej omše s primičným
požehnaním. Sú z toho všetkého pek-
né fotky, diapozitívy, audiokazeta, ste-
reokotúče, ba aj krátky film.


Ale prišiel deň ruskej invázie a oku-
pácie s tankami. Musel som znova


odísť. Most na Dunaji bol zablokovaný
dvoma tankami. Ruskí vojaci ma ne-
prepustili, hoci som mal platný pas.
Tam blízko som videl krv krátko pred-
tým zastreleného dievčaťa: túto udalosť
pripomína tabuľka na stene Univerzity
Komenského. Upozornil som na to Ta-
lianov, ktorí sa práve vracali autobu-
som z Čenstochovej. Dovolili mi tajne
vkĺznuť do ich autobusu a previezli ma
cez hranice.


– Ako Váš život išiel ďalej?
Rímski predstavení mi nariadili


dokončiť štúdiá na univerzite dokto-
rátom z filozofie. Ba mi dali aj mož-
nosť dosiahnuť diplom z angličtiny
v Oxforde: Certificate of Proficiency
in English, ktorý som potom doplnil
talianskou štátnou habilitáciou pre
oprávnenosť vyučovať, ako profesor, i
túto reč: 21 rokov.


Bol som potom viackrát, v duchu
poslušnosti, na študijnej a kňazskej vý-
pomocnej praxi v Anglicku, Nemecku,
v Spojených štátoch amerických, Kana-
de a vo Svätej zemi. V Španielsku,
v Madride som obdržal diplom z ka-
techetického kurzu. Určitý čas som vy-
pomáhal na nunciatúre v Bonne.


– Boli ste aj literárne činný?
Okrem pár originálnych diel som


publikoval preklady do slovenčiny,
a to z nemčiny, francúzštiny, talianči-
ny, latinčiny (encyklika Redemptor
hominis – je aj na internete), aj z an-
gličtiny do taliančiny. Viacero článkov
mi uverejnili rôzne časopisy. Podobne
aj po mojom návrate na Slovensku vy-
šlo tlačou 6 mojich publikácií a asi 40
článkov na rozličné náboženské, filo-
zofické i sociálne témy. Celebroval
som a tlmočil v 4 rečiach. Mal som
prejavy v rádiu aj v STV. V Žiline som
sedem rokov vyučoval filozofické dis-
ciplíny v saleziánskom inštitúte, ktorý
je detašovaným pracoviskom RK CM-
BF Univerzity Komenského.


– Aký ste mali vzťah k Slovenskému
ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme?
K jeho postaveniu poslúžila iniciatí-


va niektorých ľudí, aj nás saleziánskych
študentov teológie. Robili sme rozličné
kroky a podujatia. Bol tam malý semi-
nár s gymnáziom a vydavateľstvom,
kde sme, ako saleziáni, odpracovali
spolu 260 rokov intenzívnej práce.


– Ste známy tým, že ste dlhé roky
sprevádzali po Ríme a okolí sloven-
ských pútnikov a návštevníkov.
Mal som tú česť a radosť. Všetkým,


čo sa na mňa obrátili, som sa snažil zo
srdca poslúžiť. V Ríme som strávil
plných 30 rokov. Poznal som 6 po-
sledných pápežov. Do denníka v po-
sledných mojich najintenzívnej-
ších rokoch som si zaznačil osobné
sprevádzanie vyše 23-tisíc ľudí po rím-
skych historických náboženských a ci-
vilných pamiatkach nakoľko som po-
znal cirkevné a civilné dejiny, ako aj
dejiny umenia; a tieto sa navzájom
prelínajú. Vodieval som ľudí na au-
diencie Svätého Otca, ba keď sa dalo
i do okolia Ríma, pozrieť si more
a okúpať sa. Tu by sa však mohlo ešte
veľmi veľa toho povedať. Udržiaval
som veľkú korešpondenciu, poslal
som na Slovensko stovky balíkov ná-
boženských kníh priamo i cez okolité
štáty. Snažil som sa v ľuďoch aj písom-
ne podnecovať kresťanskú nádej
a príčinlivý optimizmus v snahe po
lepšom, ako aj zdravé národné pove-
domie. Kiež toto všetko naďalej pri-
náša vytúžené ovocie v prospech bla-
ha ľudí a na spásu nesmrteľných duší.
– Naozaj sa oplatí zasvätiť celý svoj ži-
vot Pánu Bohu!


– Ďakujem Vám za pohovor a prajem
veľa zdravia a milostí k vášmu jubileu
75 rokov života.


Rozprával sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Šilhára


30


Pavol
Čerňanský
* 23. januára 1922 v Malej Čier-
nej
+ 19. apríla 2007 v Beckove


V roku 1936
odišiel do Šaštína
na gymnaziálne
štúdiá. Po štyroch
rokoch začal novi-
ciát v Hronskom
Sv. Beňadiku, kde
v roku 1941 zložil
prvé rehoľné sľuby. Pokračoval štúdi-
om filozofie a pedagogiky v študentá-
te v Trnave na Hollého ulici. Gymná-
zium ukončil maturitou v Kláštore
pod Znievom až 22. mája 1944. Asis-
tentskú prax si konal v Trnave a ne-
skôr pôsobil v saleziánskom ústave
v Topoľčanoch.


Barbarská noc z 13. na 14. apríla
1950 Pavla Čerňanského zastihla
v saleziánskom teologickom učilišti
vo Svätom Kríži nad Hronom. Odtiaľ
ho previezli do centralizačných kláš-
torov v Šaštíne a Podolínci a 5. sep-
tembra 1950 narukoval do PTP
v Dobrotivej pri Plzni.


Keďže teologické štúdiá mal uko-
nčené, počas vianočnej dovolenky ho
dňa 26. decembra 1950 v Rožňave taj-
ne vysvätil za kňaza otec biskup Ró-
bert Pobožný. Po prepustení z vojen-
skej služby sa mu podarilo zamestnať
v Mototechne v Žiline a neskôr v Po-
važských strojárňach v Rajci. 15. ja-
nuára 1970 nastúpil ako kaplán do Ja-
coviec, odkiaľ ho po polroku preložili
na faru do Blesoviec, kde slúžil svojim
veriacim celých 29 rokov – až do svoj-
ho odchodu na odpočinok.


Od 15. júla 1998 žil na odpočin-
ku: najprv na Miletičovej v Bratislave,
potom v Charitnom domove v Pezin-
ku, potom v Hodoch pri Galante a
v Beckove, kde vo štvrtok 19. apríla
2007 ráno o 7.30 hod. odovzdal svoju
šľachetnú dušu Stvoriteľovi.


František
MACHÁČ
* 26. október 1927 Podolie
+ 13. máj 2007 Beckov


Ako 15-ročný
chlapec odišiel do
Šaštína k saleziá-
nom, kde sa pripra-
voval na svoje po-
volanie saleziána
laika (koadjútora)
ako kuchár a kos-
tolník. Noviciát ab-
solvoval v Hronskom Beňadiku v ro-
koch 1945 – 1946. Od augusta 1946
do roku 1947 bol kuchárom v Kríži
nad Hronom a od augusta 1947 do
októbra 1949 v Nitre. V čase likvidá-
cie rehoľných rádov si vykonával vo-
jenskú službu v Nitre, Senici a Hodo-
níne.


Po návrate zo základnej vojenskej
služby sa od septembra 1951 opäť za-
mestnal v Nitre – v podniku Reštau-
rácie a jedálne – ako kuchár. Apoštol-
skú činnosť vykonával potajme.
Osobne sa stretával s mladými, orga-
nizoval tajné krúžky, požičiaval nábo-
ženské knihy a na požiadanie rodičov
pripravoval deti na prvé sväté prijí-
manie. V roku 1957 ho často vypočú-
vala polícia.


V roku 1974 mu vtedajší predsta-
vení položili otázku, či by sa chcel stať
kňazom. Túto ponuku prijal, hoci už
mal 47 rokov, a začal tajné teologické
štúdiá. Za kňaza ho 28. februára 1986
tajne vysvätil otec biskup Korec vo
svojom byte v Petržalke. Do roku
1990 slúžieval sväté omše v bytoch
spolubratov, vypomáhal ako tajný
spovedník vo farnostiach saleziánov.
V januári 1990 prišiel do komunity
v Trnave-Kopánke, kde pôsobil se-
demnásť rokov až do svojej smrti.


Posledné tri dni života prežil
v Charitnom dome v Beckove, kde
v nedeľu ráno 13. mája 2007 jeho srd-
ce prestalo biť.


Štefan
Javorský
* 7. decembra 1924 Spišský
Štvrtok
+ 12. apríla 2007 Levoča


Základnú školu
ukončil v rodnom
Spišskom Štvrtku
a pokračoval na
Gymnáziu v Spiš-
skej Novej Vsi,
v Kežmarku a zma-
turoval v Bratislave
na prvom štátnom
matematickom gymnáziu.


V roku 1947 nastúpil v Bratislave
do seminára, pretože cítil kňazské po-
volanie. Ale v roku 1950, bol prevele-
ný do Pomocného technického prá-
pora (PTP) v Přerove, potom v Plzni
a Ostrave, kde sa zoznámil so sale-
ziánmi. V rámci PTP pracoval štyri ro-
ky v bani. Po návrate pracoval ako sta-
vebný dozor v levočskej nemocnici.
Potom študoval na Priemyselnej sta-
vebnej a zememeračskej škole v Koši-
ciach a popri tom tajne ukončil štúdiá
teológie. V roku 1965 bol v Krakove
tajne vysvätený za kňaza.


Venoval sa deťom, mládeži, zvlášť
tej chlapčenskej, podľa vzoru dona
Bosca.


V roku 1969 svoje povolanie zve-
rejnil a v septembri mal primície vo
svojej rodnej dedine. Od roku 1969
pôsobil ako kňaz v Krompachoch,
v Rimavskej Sobote, v Plešivci a v ob-
ci Muráň v okrese Rožňava, kde
naňho veriaci s úctou spomínajú. Prá-
ve kvôli horlivej pastorácii tam bol na
neho vydaný aj zatykač. Bol väznený
v rokoch 1971 – 1973 a v roku 1978.
Po revolúcii pôsobil v Dubnici nad
Váhom, Dolnej Súči a v Rožňave.


Jeho postupný odchod sa začal za-
čiatkom decembra 2006, keď ochorel
na zápal pľúc. Bol prevezený do Kňaz-
ského charitného domova na Spišskú
Kapitulu a neskôr do levočskej nemoc-
nice, odkiaľ si ho Pán povolal k sebe.


don bosco dnes 4 / 2 0 0 7


Z primícií 7. júla 1968, družičky,
matka a rodina...


Sprevádzanie slovenských pútnikov (Rím, 23. júna 1991)




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo ...................................................................................................


Obec ............................................................................ PSČ


............................................................................................................


Z


Chceš ma milovať?
On a ona v Božom pláne
Mariateresa Zattoni
Gilberto Gillini
Drahí zamilovaní! Ale to je príliš málo,
navyše dosť familiárne a nepostačujúce.


Drahí snúbenci! Ale medzi vami dvadsaťročnými sa už tento výraz
nepoužíva. Drahí „mladí, ktorí máte nejaký vzťah“! Ale to je príliš dlhé
a všeobecné. Drahý on, drahá ona! Ale to je ešte všeobecnejšie, akoby
ste už mali vek na zlatú svadbu. Drahý pár! A ste už vlastne svoji?


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Chceš ma milovať?


Life Shop


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


Titul Počet kusov


79,– Sk


64 strán, brož. 128 strán, brož.


125,– Sk


✃


Life Shop
Margaret McAllister
Poznáš najväčší hypermarket na sve-
te? Ktorý sa zmestí do tvojej izby?!
V ktorom majú všetko o čom snívaš
a k tomu ešte aj za výhodnú cenu?
Kúp si oblečenie, dovolenku, autá,
všetko... Peniaze? S tými si nemusíš
lámať hlavu. Zaplatíš svojou dušou. Len si objednaj
z katalógu Life Shop. Tvoj život sa stane krajším, a splní sa ti
všetko čo chceš. „Nikto nechce drogy, keď má Life Shop.“


Lorna, 14 ročné dievča si všimne, že jej mama sa začína meniť.
Všade na okolo je Life Shop. Už majú doma najnovší katalóg
a vtieravú zvučku počuť pri každej reklame v telke. Ale, ja
nechcem nosiť veci, ktoré mi oni určia, nechcem sa správať
podľa ich „návodu“, nechcem byť ich otrokom. Nezaplatím za
to svojou dušou. Lorna len tak ľahko nepodľahla vábeniu Life
Shop-u, no ako zabrániť tomu, aby sa to šírilo, keď všetci sa už
podriadili.


Vezme malého brata a ide priamo do ústredia Life Shop–u. Ako
to dopadne, kto je Keiron, Fern, a plyšoví zajac Peter....??? To sa
dočítaš v novej knihe Margaret McAllisterovej LiFE SHoP.


Zdroj: www.festa2007.sk


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny


✁


O k t ó b e r


Ročník III. 2006/2007


No 22
Cena 34,– Sk


www.casopisaha.sk


2


Zdravie
Klamstvá


o antikoncepcii


Test
Máš problémy


skoncentrovať sa?




Svedectvo
Boh bol v mojom živote


na poslednom mieste



Paľo Smolka:
„... hudbu nedelím


na kresťanskú a svetskú.“




Príbeh


Najkrajšie veci na svete
nie je možné vidieť ani počuť, iba pocítiť


Fo
to


: s
to


ck
xp


er
t.c


om


+ plagáty
s myšlienkou
Nelly Furtado


Lifehouse


D e c e m b e r


Ročník III. 2006/2007


No 24
Cena 34,– Sk


www.casopisaha.sk


4


Film


Nový filmový hrdina Eragon
il


+ plagáty
s myšlienkou


Saleziáni
Coldplay


Rozhovor


s Petrou
Polnišovou


z relácie SOS


Ako si
vybrať
priateľa/priateľku


Kým je pre teba
Ježiš Kristus?




Poradňa
Môže skoré
líčenie
spôsobiť
starnutie
pokožky?






Justin
Timberlake
Zlatý
chlapček
alebo
zrelý muž?







ot
o:


2
0t


h
Fo


x
C


en
tu


ry


J a n u á r


Ročník III. 2006/2007


No 25
Cena 34,– Sk


www.casopisaha.sk


5


Čo s pleťou v zime?


+ plagáty
Beyoncé


Peter Cmorik


ON A ONA


Nepokúšaj sa
klamať partnera




DUCHOVNÝ ŽIVOT
Nasledujeme Krista




PORADŇA


Ako si vybrať
školu?


ZDRAVIE


TEST


Rešpektuješ
pravidlá?


Fo
to


: S
to


ck
xp


er
t


MARCEL MERČIAK:


„Za komentátora
sa nedá vyučiť.“




F e b r u á r


Ročník III. 2006/2007


No 26
Cena 34,– Sk


www.casopisaha.sk


6


Vieš prejaviť svoje city?


+ plagáty
s myšlienkou


Take That


PROFIL


Avril Lavigne –
divoká skejterka


PORADŇA


Sklamal ma,
neviem na to zabudnúť


DUCHOVNÝ ŽIVOT
Eucharistia –
povolený doping




TEST


PRÍBEH


Najkrajší
Valentín


Fo
to


: S
to


ck
xp


er
t


TECHNIKA


iPhone – nový
štýlový mobil


A p r í l


Ročník III. 2006/2007


No 28
Cena 34,– Sk


www.casopisaha.sk


8


... je stále
medzi
nami


„Neviem žiť
bez lásky...“


JAMES BLUNTPRÍBEH
O čom láska
nie je


Fo
to


: S
to


ck
xp


er
t


+ plagáty
s myšlienkou


Natasha
Bedingfield


Vieš, že si svätý?
DUCHOVNÝ ŽIVOT


j e d i n ý k r e s ťa n s k ý č a s o p i s p r e m l a d ý c h
< < w w w . c a s o p i s a h a . s k > >


• pestrý obsah = 100 %-ne pre mladých
• moderný dizajn a vzhľad = 100 %-ne pre mladých


• ľudské a duchovné sprevádzanie = 100 %-ne pre mladých


O b j e d n a j t e A H A ! n a c e l ý r o k v a š i m m l a d ý m
a z a p o j t e s a d o p r e d p l a t i t e ľs k e j s ú ťa ž e


o s k v e l é c e n y !
P o d p o r t e A H A ! a p o s i l n i t e z d r a v ý o s o b n o s t n ý r o z v o j m l a d ý c h ľu d í a p o s t a v t e s a


n a s t r a n u t ý c h , k t o r ý m n i e j e ľa h o s t a j n é , č o i m p o n ú k a j ú s v e t s k é m é d i á .


ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKA
Meno a priezvisko: .........................................................................................


Ulica: ..................................................................................................................


Mesto: ................................................................................................................


PSČ: Počet kusov: .........


✁


AHA! = 34,– Sk; predplatné = 340,– Sk (Už pri odbere viac ako dvoch kusov AHA! poskytujeme zľavy.)


Objednávky posielajte do 15. 7. 2007 na adresu:
Redakcia AHA!, Miletičova 7, 821 08 Bratislava


alebo na aha@donbosco.sk.


internetové kníhkupectvo
www.dominik.sk


Internetové kníhkupectvo
vydavateľstva Don Bosco


Knihy s dušou
až do vášho domu