Don Bosco Dnes SLK No. 4 2006

ROČNÍK XXXVII.4/2006 JÚL – AUGUST


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


História:


MUKLOVSKÁ PÚŤ


Hudba:


FESTIVAL LUMEN


Misie:


DON MARTIN KRIŽAN




1. V saleziánskom
archíve sú ucho-
vané niektoré
spomienky na ro-
ky štúdia v Chieri.
Medzi nimi aj tie-
to zošity Jána Bo-
sca z tých časov.


2. Keď skončil
klasické štúdiá,
Ján sa prihlásil do


noviciátu v tomto
františkánskom
konvikte. Mal
však zvláštny sen,
kde dostal usmer-
nenie, aby nešiel
touto cestou. Po
porade s duchov-
ným vodcom sa
rozhodol inak.


3. 30. októbra
1835 vstúpil do
diecézneho semi-
nára v Chieri.


4. Ján Bosco žil
v tomto seminári
šesť rokov a ab-
solvoval štúdiá fi-
lozofie a teológie.
Školský rok začí-
nal troma dňami
úplného ticha, po-
čas ktorých štu-
denti absolvovali
prísne duchovné
cvičenia.


5. Na múre budo-
vy vítali semina-
ristov slnečné ho-
diny s nápisom:
„Kto trpí, pre to-
ho sa hodiny
vlečú, ale kto má
spokojné srdce,
tomu letia.“


6. Seminár mal za
úlohu formovať
klerikov k prísne-
mu a vážnemu ži-
votu. Denný prog-
ram bol presný,
rozdelený na ho-
diny, polhodiny
a štvrťhodiny.


7. Počas stravova-
nia v jedálni sa
nerozprávalo, z ambónu sa čítala lektúra z Dejín Cirkvi,
ktorú všetci počúvali. Kuchyňa bola chudobná, riadila sa
heslom: „Jeme preto, aby sme žili, nežijeme preto, aby sme
jedli“.


8. V Kostole svätého Filipa mohli študenti denne prijímať
Eucharistiu, ale za cenu vynechania raňajok. Don Bosco
hovoril, že tieto prijímania boli najúčinnejším pokrmom
pre jeho povolanie.


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: VKÚ, a. s. Harmanec


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


4/2006
ROČNÍK XXXVII.


JÚL – AUGUST


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
S


D
B


Ž
ili


na


Pošta
Listy v redakcii 4


Doma a vo svete
Žilina, Bratislava, Prešov,... 6


FMA
Minister ocenil pedagogickú prácu 8


História
Muklovská púť do Šaštína 10


Šport
17. Medzinárodné hry 12


Hudba
Festival Lumen 14


Pedagogika
Cesta k zodpovednosti je dlhá 16


Príbeh
20 litrov extra trpezlivosti 18


Spolupracovníci
DRIENICA 20


Hudba
Hudobná skupina Saleziáni zblízka 22


Výchova
Povolania... Vraj ich už netreba? 24


Misie
Don Martin Križan 26


Laboratórium viery
Eliáš 28


Mládež
Eurizon! 30


2 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6


Proste Pána žatvy... Ak sa radi
a často modlíme za povolania, tak
mesiac jún prináša so sebou istú od-
poveď na túto našu prosbu. Na Slo-
vensku sa zatiaľ stretávame s pomer-
ne peknou úrodou povolaní a práve
v tomto mesiaci sme akoby svedka-
mi zberu úrody. Diakonské a kňaz-


ské vysviacky prenikajú srdcia rodín, ale i mnohých obyva-
teľov obcí a miest, veriacich i neveriacich. Naša saleziánska
rodina sa môže tešiť v tomto roku z veľkého daru: z 11-tich
mladých saleziánov sa stanú diakoni a z 11-tich diakonov
kňazi. V rámci pomerov, ktoré vládnu v Európe je to, azda
s výnimkou Poľska, dosť nevídané číslo... Žiaľ, v perspektíve
najbližších rokov aj u nás posledné. V nižších ročníkoch je
našich spolubratov oveľa menej. Žiada sa mi však dodať:
Proste Pána žatvy... aj za tých, ktorých poslal. Budú zaiste
potrebovať túto modlitbu i konkrétnu pomoc. V Cirkvi sa
má uskutočňovať výmena darov: obdarení rôznymi povola-
niami a darmi navzájom sa obohacujeme. Takéto vzájomne
obohacujúce sa prostredie by malo existovať medzi laikmi
a kňazmi. Kňaz je oddelený od laikov, ale nie preto, aby im
vládol, ale aby im slúžil. Laici rešpektujú dary kňazstva, ale
pritom si uvedomujú, že aj kňaz má svoje ohraničenia, svo-
je slabosti. Ďakujme a prosme spoločne. Uvedomujme si
stále viac potrebu vzájomného spoločenstva. Boh nás skrze
Krista obdaroval rôznymi darmi – nezabudnime však, že
najväčším darom v Cirkvi je láska. Tá, ktorá je trpezlivá,
dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je neha-
nebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší
sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko
verí, všetko dúfa, všetko vydrží (1 Kor 13). Bez nej nemá
hodnotu ani kňazstvo, ale ani akákoľvek šikovnosť a seba-
vedomie laikov. Dobrotivá a skromná láska je korunou
nášho života.


Po desiatich rokoch môjho kňazstva som sa raz dozve-
del, že istá pani v Bratislave, ktorá bola na mojej primičnej
omši, si pri tej príležitosti predsavzala, že sa bude denne za
mňa modliť. Ja ju osobne ani nepoznám, dozvedel som sa to
prostredníctvom inej osoby. Po desiatich rokoch. A ona sa
ešte stále modlí. Veľmi ma to prekvapilo. Verím, že raz, keď
bude Boh s nami preberať dejiny nášho života, možno až
vtedy porozumieme, koľko v našom živote spôsobila láska
ukrytá v modlitbe takýchto neznámych duší. A zakiaľ ďaku-
jem za túto milosť, chcel by som ju dopriať aj týmto 22 spo-
lubratom, ktorí uskutočnia svoje veľké vykročenie na ceste
v službe mladým a všetkým veriacim v Cirkvi. Pevne verím,
že si ich takisto niekto zo širokej saleziánskej rodiny, ktorá
číta tento časopis, „osvojí“ a zaradí do svojich modlitieb.


Všetkým čitateľom Don Bosca dnes prajem veľa radosti
a príjemných duchovných i rekreačných zážitkov počas ce-
lého leta.


Drahí priatelia dona
Bosca!


SLOVO NA ÚVOD


Ján Bosco v obrazoch


Pavol Grach SDB




POŠTAPOŠTA


Keby nám niekto pred šiestimi rok-
mi (vtedy sme sa totiž sobášili ) pove-
dal, že naše prvé bábätko príde na
svet až teraz, tak by sme ho vysmiali
alebo tvrdili, že je to určite nezmysel.
Ale, ako sa hovorí, človek mieni, Pán
Boh mení. Po dlhom a neúspešnom
čakaní sme sa zamýšľali nad tým, čo
sa v našej rodine vlastne deje, prečo to
nejde tak jednoducho ako v iných ro-
dinách. Začali sme sa hlbšie zaoberať
touto myšlienkou, kde je vlastne chy-
ba. Veď zdravotný stav obidvoch bol
v poriadku. A práve tu sme pochopili,
že Boh mal s nami iné plány. Chcel aj
nám ukázať svoju nekonečnú lásku
a dobrotu.


V celej tejto situácii sme sa obrátili
na nášho vtedajšieho delegáta dona
Tibora Janúcha, ktorý má na svedomí
už nie jedno, ale zopár takýchto vy-
prosených a vymodlených detí. A urči-
te nielen v Humennom, ale aj v iných
mestách. Otec Tibor sa s chuťou
a kozmickou rýchlosťou pustil do prá-
ce. Pri jeho modlitbách a obetách ni-
kdy nechýbala prosba o Božie požeh-
nanie alebo prosba za tie matky, ktoré
nosia nový život pod srdcom.


Tak ako naše, aj jeho srdce sa zara-
dovalo, keď sme videli pozitívny vý-
sledok na tehotenskom teste. Veľmi
sme sa potešili, že všetky tie obety, do-
okola modlený deviatnik k Dominiko-
vi Saviovi a obety svätých omši sa za-
čínajú napĺňať. Naša radosť
vyvrcholila 15. septembra 2005, na
sviatok Sedembolestnej Panny Márie,
patrónky Slovenska, keď o 20.00 hod
prišlo na svet naše vytúžené a vymod-
lené dieťa, Ema. Naša radosť a vďaka
boli neopísateľné.


Malá Ema potešila mnohé srdcia
našich príbuzných a známych. Na pr-
vú októbrovú sobotu bola v kaplnke
SDB v Humennom pokrstená a prijala
meno Ema Dominika. Tieto dva krás-
ne dátumy, 15. 9. a 1. 10. 2005, sa
nám hlboko vryli do srdca. Každý deň
ďakujeme Nebeskej Matke za jej stálu
ochranu a pomoc. Veď aj ona stála pri
nás v našich ťažkých chvíľach. A v ne-
poslednom rade ďakujeme Pánu Bo-
hu, že je nekonečne dobrý a láskavý.


Ondrej, Vladimíra a malá Ema
Foto: archív rodiny


Milý priateľ,
napriek mnohým radám, ktoré sa


uverejňujú v dnešnej sentimentálnej
literatúre verím, že žiť jedinú celoži-
votnú lásku sa dá, pretože je to po-
stačujúce pre plné realizovanie jed-
ného života. Verím aj v adaptívnu
schopnosť človeka, v jeho tvorivú
vôľu, v jeho silu znovu začínať, raz,
dvakrát, desaťkrát... Odmietam pora-
zeneckú neschopnosť, filozofický pe-
simizmus a sentimentálnu nenásytno-
sť. Verím, že láska môže každý deň
znovu povstať. Ak je slúžiaca, vždy
máme k dispozícii nejakú iskierku,
ktorá môže zapáliť ohnisko nadšenia,
ktoré je vždy iné, nové, pretože iskry
sú ako vločky snehu – žiadne dve nie
sú rovnaké. A táto rôznosť dáva chuť
každému podnikaniu.


Verím v neohraničenú schopnosť
človeka pozdvihnúť sa, keď ležal na
zemi, potom sa postaviť, keď sa už
oprel o zem a napokon lietať, keď už
stojí pozdvihnutý. To nie je poézia.


Alebo možno je, keď pripustíme mož-
nosť, že život je poéziou, tou najvyš-
šou, ktorá bola kedy napísaná na
stránkach vesmíru. Človek nie je hú-
senicou, ale motýľom.


Ty si našiel svoj kvet. Mal všetko,
farbu, vôňu, chuť... a tiež krehkosť
každého kvetu. Nesmieme zabúdať aj
na krehkosť kvetu. Je to cena za to, že
má farbu, vôňu a chuť, že je kvetom.
Verím že tá, od ktorej si sa vzdialil,
môže ešte stále byť kvetom tvojho ži-
vota. Posilnením koreňov sa oživia far-
by, vôňa, chuť. Sú to sny? Nie, celkom
možné skutky. Tomuto skutku znovu-
zrodenia dal hodnovernosť sám Boh.


Život je konštrukcia, ktorá sa po-
maly kompletizuje. Nie je to umelecké
dielo už hotové. Zdá sa mi, že ty hľa-
dáš niečo, čo by bolo už hotové, už
ukončené, vyriešené, možno hľadáš
niečo ako byt, ktorý by už bol kom-
pletne zariadený. Ale to nenájdeš, pre-
tože to neexistuje. Ak si našiel niečo
podobné, alebo to nájdeš, potom to


zrejme nevydrží dlho v skúškach času.
Nezabúdaj, že na prežitie jedného ži-
vota, treba jeden celý život. Možno si
to vedel, ale možno si na to zabudol.
Nepovedal ti náhodou niekto, že vstú-
pením do manželstva si dosiahol cieľ?


Nie! To si iba začal cestu. Možnože
tvojou chybou, alebo aj chybou tvojej
manželky bolo, že ste manželstvo bra-
li ako dosiahnutý cieľ, pričom to bol
len štart. Život má iba jednu cieľovú
pásku. Tú na konci. A posledný dopad
je dopad k Bohu.


Ešte jedna pripomienka, na ktorú
by sme nemali zabúdať. Nič nie je bez
utrpenia. Kto odmieta utrpenie, od-
mieta život. Nikomu nie je umožnené,
aby uskutočnil niečo bez toho že by
pri tom nespoznal námahu, sklama-
nie, neúspech a niekedy aj krv. Ale tre-
ba pripomenúť, že akýkoľvek neús-
pech je dočasný a že priestor na nové
vyplávanie je tu vždy. Kto zaklincuje
alebo zamuruje všetky dvere, kto ho-
vorí: „Už o tom nechcem nič počuť“,


kto: „Stačí a definitívne
dosť“, kto: „Každý dia-
lóg je nemožný a nie je
viac priestor na pocho-
penie“, je človek, ktorý
sa vzdáva a prehráva.
Možno tam chýba aj tro-
chu viac hlavy alebo tro-
chu viac srdca, možno...


Predstav si človeka,
ktorý zablúdil v lese
a stratil cestu, že sa zra-
zu dostane na rázcestie,
z ktorého vedú viaceré
cesty. On nevie, kam ho
privedú jednotlivé cesty.
V podstate má len dve
možnosti. Môže done-
konečna váhať a zomrieť
nerozhodnutý, alebo sa
rozhodne vydať na jed-
nu cestu. Vykročí, kone-
čne rozhodnutý, ísť až
na koniec cesty, hoci ho
to bude stáť čokoľvek.


(JK)
Foto: archív redakcie


Listy v redakcii
Dieťa – Boží dar


Jediná láska?
Milá redakcia.
Už dlhšiu dobu si kladiem jednu otázku a a chcel by som ju položiť aj Vám. Myslíte si, že človek sa môže uspokojiť


s jedinou láskou na celý život? Nie je stvorený pre viac skúseností? Nemôže ho viac skúseností viac obohatiť? Pred pár
rokmi som veril, že som našiel svoj vyvolený kvet – moju životnú lásku, ale ten kvet zrazu zvädol a ja som sa od nej
vzdialil, aj keď sme stále manželia. Teraz som sa už zahľadel do inej...


Váš čitateľ


Milá redakcia!
Som stará mama piatich vnúčat,


ale teraz mám určitú ťažkosť. Prečo?
V jednom rozhovore v televízii som
počula, že rozprávky už pre deti nie
sú také výchovné. Je to pravda? Ja ich
často rozprávam mojim vnúčatám.
Mne osobne sa napríklad páči Popo-
luška, aj keď sa tomu niekto dnes
smeje. Na Slovensku máme toľko
pekných rozprávok. Je to teda všetko
chybné alebo zbytočné? Hovoria, že
dnes máme radšej rozprávať skutoč-
nosť ako rozprávky.


Eva, Pezinok


Milá pani,
neviem, kto je ten odborník, ktorý


by chcel odstrániť rozprávky z nášho
života, aby na ich miesto postavil „re-
alitu“. Skúste vychovávať dieťa s „čier-
nou kronikou“. Tá „biela kronika“
z masmédií, zdá sa, celkom zmizla,
alebo je takmer neviditeľná, takže ne-
čitateľná. Ja som za rozprávky. Pozri-
me sa napríklad na Popolušku. Je to
pekný lineárny príbeh bez dvojznač-
nosti, v ktorom sa hneď pochopí, kde
je dobro a kde zlo a v ktorom na kon-
ci víťazí láska. Okrem toho je to aj pe-
dagogická rozprávka. Učí tomu, že
pre realizovanie vlastných snov je po-
trebné bojovať, nevzdávať sa, neustú-
piť, prekonávať nebezpečenstvá, ne-
vzdávať sa pravdy a spravodlivosti.
Nemusíme počúvať všetkých tých
moderných pseudoexpertov na peda-
gogiku. Spokojne rozprávajte deťom
rozprávky a zachovajte si svoju peknú
vieru a morálku.


Rozprávky
v kríze


5D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 64 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6




DOMA A VO SVETEDOMA A VO SVETE


55 švárnych junákov – druhákov
zo Stredného odborného učilišťa
sv. Jozefa Robotníka sa na začiat-
ku marca zúčastnilo lyžiarskeho
výcviku. V krásnom prostredí
Oravy týždeň bojovali s nástraha-
mi svahu, ktorý nakoniec aj zdola-
li – všetci sa naučili lyžovať. Ďaku-
jeme tým, ktorí prispeli k realizácii
tohto podujatia. No a viac vám po-
vedia fotky na www.sou.sdb.sk.


U saleziánov v Bratislave na Trnávke je pekným zvykom uctiť si
v októbri a máji Pannu Máriu spoločnou modlitbou ruženca
v oratóriu. Aj počas tohtoročného mája sa mládež z oratória pra-
videlne stretávala pri tejto modlitbe spolu so saleziánmi. Každý
večer o siedmej sa záujemcovia zhromaždili na dvore a počas
pokojnej chôdze prednášali jednotlivé desiatky ruženca. Boli tu
deti, mladí ľudia i niektorí rodičia a starí rodičia. Účasť bola veľ-
mi pekná. Vo štvrtky, kedy sa na modlitbe zúčastnili aj budúci
birmovanci, sa tu modlilo viac ako 80 mladých ľudí.


ŽILINA
LYŽIARSKY VÝCVIK


Kapela Saleziáni sa v duchu dvojročnej
tradície od 24. – 26. 3. 2006 opäť vydala
na jarné turné do troch slovenských
miest. Tentokrát do Humenného, Prešo-
va a Partizánskeho. Posolstvo tohtoroč-
ného koncertu bolo „Da mihi animas“
(daj mi duše).
Do Humenného sme prišli už vo štvrtok


v neskorých hodinách, aby sme v nasle-
dujúci deň mali dostatok času na prípra-
vu koncertu. V nasledujúci deň vystúpe-
nia bol čas prípravy veľmi vzácny,
predsa však sme mali pocit, akoby ply-
nul rýchlejšie ako zvyčajne. Nastal pia-
tok podvečer. Posledné práce, zvuková
skúška, príprava pódia a osvetlenia. Kul-


túrne stredisko „Červený dom“ v Hu-
mennom sa naplnil stovkou mladých ľu-
dí. Napokon o 19:15 začalo hudobné vy-
stúpenie úvodnou videoprojekciou.
Tohtoročné koncerty sme obohatili o se-
dem nových piesní, takže aj tí, ktorí vide-
li náš vlaňajší koncert, sa tentokrát mali
načo tešiť.
Po prvých štyroch dynamických
piesňach nasledovali žalmy a piesne,
v ktorých sme chceli zvýrazniť pôstne
obdobie. Takmer všetky piesne boli obo-
hatené videoprojekciou, no niektoré,
ako napríklad „Samaritánka“, dokonca
pekne zvládnutou choreografiou. Druhú
časť koncertu tvorili klasické piesne
z nášho CD a jej záverom boli opäť naše
nové hity. Nimi sme sa zvyčajne s mladý-
mi lúčili. Takto nejako to vyzeralo aj v na-
sledujúce dni v Prešove a Partizánskom.
Týmto by sme chceli poďakovať saleziá-
nom z Humenného, Prešova a Partizán-
skeho za bratské prijatie a starosť o nás.
Veľká vďaka patrí nášmu Nebeského
Otcovi, ktorý nás počas týchto dní pože-
hnával, ako aj počas troch rokov tejto
hudobnej činnosti popri teologických
štúdiách.


Ladislav Miko SDB


BRATISLAVA
MARIÁNSKY MESIAC MÁJ


Pre tých, ktorí sa odvážia pýtať sa, čo so životom, sestry saleziánky
v spolupráci so Združením Laura pripravili víkendovku s názvom Žijem,
čo s tým? 17. – 19. marca sa na chate v Liptovskej osade nad svojím po-
volaním zamýšľalo vyše štyridsať dievčat z rôznych kútov Slovenska.
Orientačné body im k tomu poskytla nielen prednáška sr. Elvíry Her-
vayovej FMA, ale aj osobné svedectvá hostí – manželov Havlíkovcov
z Trnavy, Zuzky Havlíkovej, ktorá má skúsenosť s lekárskou prácou
v rozvojových krajinách, saleziána Maroša Sarňáka, alžbetínky Regíny
a saleziánky Adriky. Program okrem besied dotvárali hry, tance, scén-
ky, skupinové práce, osobné rozhovory, adorácia a modlitby.“Svoje po-
volanie hľadaj tam, kde nachádzaš najhlbšiu radosť,“ tvrdí matka Teré-
zia. Túto radu si so sebou dievčatá odnášali domov, aby ich
sprevádzala, kým sa zase stretnú na druhej časti tejto akcie, ktorá bu-
de zameraná už na konkrétnejšie spoznávanie rôznych chariziem.


sr. Andrea Miklovičová FMA


Po pol roku, keď teplota
vzduchu nevystúpila na uli-
ci nad nulu, nastali aj 9 000
km od Slovenska, v Jakut-
sku slnečné a teplé dni.
S deťmi a mládežou teraz
často chodievame na výlety
do prírody, na bežky a iné.
Nielen príroda, ale aj ľudia
sa začínajú pomaly prebú-
dzať zo zimného spánku. Po
období plnom mrazov
a hmly, keď teplota klesla až
k – 60O C, je to veľkým po-
vzbudením aj oživením. Vi-
dieť to aj na tvárach ľudí,
ktoré sú počas týchto dní
viacej usmiate ako obvykle.
Na Kvetnú nedeľu sme pre
deti zorganizovali kalčetový
turnaj, ktorého sa zúčastni-
lo asi 30 oratoriánov.


Nech svetlá padajúce z veže lagiewnickej svä-
tyne, ktoré pripomínajú pramene z obrazu Mi-
losrdného Ježiša, vrhajú duchovný odblesk na
celé Poľsko: od Tatier až k Baltiku, od Bugu po
Odru i na celý svet.
Tieto slová vyriekol blahej pamäti Sv. Otec Ján
Pavol II. pri svojej návšteve Krakowa, kde sa
zúčastnil púte do novopostavenej Baziliky Bo-
žieho milosrdenstva (ktorého bol veľkým cti-
teľom) v Lagiewniku.
Rádio Lumen začalo s veľmi peknou tradíciou,
keď v minulom roku vyhlásilo „1. púť s Rádiom
Lumen“ k Božiemu milosrdenstvu. Tohoročnej
(ako aj minulej) púte sa opäť zúčastnili aj sale-
ziánski spolupracovníci z prešovských stre-
dísk, ako aj zo sabinovského strediska. Je to
veľmi silný zážitok, vidieť toto všetko a hlavne
prežiť a precítiť slávnostnú sv. omšu a vôbec
tieto miesta, kde sa pohybovala sv. sestra
Faustína. Zažili sme skutočne padajúce lúče
Božieho milosrdenstva, ako to povedal Svätý
Otec Ján Pavol II. Keď sme sa pozreli na 76
m vysokú vežu, tak nás naplnilo presvedčenie,
že je to skutočný maják Božieho milosrden-
stva. Byť v bezprostrednej blízkosti sr. Faustí-
ny, ktorej sa dostalo tej veľkej milosti, že sa jej
zjavil Ježiš ako Božie milosrdenstvo a poveril
ju šíriť túto úctu a ohlasovať, aký milosrdný je
Boh. Je to úžasný duchovný zážitok, ktorý sa
len tak ľahko nevytratí z nášho srdca, z našej
duše.
Z veže, ktorá zároveň slúži aj ako vyhliadková,
je úžasný pohľad na panorámu Krakowa a oko-
lia, ba za jasného počasia máte možnosť vidieť
Tatry s krížom na Giewoncie. Veža je súčasťou
Baziliky Božieho milosrdenstva a je vysoká
76,18 m. Pán Boh zaplať o. biskupovi Balážovi
a Rádiu Lumen za nezabudnuteľný duchovný
zážitok a za to, že nás na túto púť pozvali.


Jakub Halčák


PREŠOV
BOLI SME NA PÚTI


BRATISLAVA
JARNÉ TURNÉ KAPELY SALEZIÁNI


6 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 7


RUSKO
JAR V JAKUTSKU


LIPTOVSKÁ OSADA
PRV, NEŽ SA POVIE „ÁNO“




FMA


Čo pre vás osobne znamená také-
to ocenenie?


Ak sa na to pozerám z ľudskej
stránky, prirodzene, mám radosť, že si
niekto všimol prácu, ktorá sa tu robí.
Ja som sa však usilovala robiť všetko
aj s pohľadom na večnosť. Aj toto oce-
nenie mi hovorí, že sa oplatilo na-
máhať sa, aj keď sa problémy kopili
a mala som chuť to všetko zabaliť.


Aký význam má ocenenie pre
vašu škôlku?


Je to pre mňa zadosťučinenie, že
sme toto ocenenie získali ako cirkev-
ná materská škola. Štát nás tým stavia
na vysokú úroveň popri štátnych, sú-
kromných a alternatívnych mater-
ských školách, ktoré sú na Slovensku.
Pred piatimi rokmi sa po prekonaní
mnohých prekážok zo strany štátu
podarilo škôlku preradiť do siete cir-
kevných materských škôl. Minister-
stvo tým potvrdilo, že cesta, ktorou
sme sa vydali, je správna. Je to pre
mňa znak Božieho požehnania.


Je vhodné, aby bola materská
škola tohto typu práve v Petržalke?


Petržalku som vždy vnímala ako
prostredie zrelé na apoštolát. Asi šty-
ridsať percent z našich detí pochádza
z neúplných rodín a z rodín, ktoré
majú rôzne problémy. Rodičia akoby
tu hľadali pomoc a podporu. Dúfajú,
že u nás deti dostanú to, na čo oni
možno sami nestačia.


Od ministra školstva ste dostali
ocenenie za budovanie školy rodin-


ného typu. V čom spočíva rodinnosť
v škôlke?


Výchova v našej škôlke sa zakladá
na saleziánskom výchovnom systéme.
Rodina je jeho významným prvkom.
Usilujeme sa, aby sa tu deti dobre cíti-
li. Ako v rodine. A to nielen pri ses-
trách saleziánkach, ktoré tvoria veľkú
väčšinu pedagogického personálu, ale
aj keď sú deti v kontakte s kuchárkou
či upratovačkou. Staráme sa, aby za-
mestnanci – pedagogickí či prevádz-
koví – pristupovali k deťom podľa sa-
leziánskych zásad, aby sa tak
vytváralo výchovné prostredie prenik-
nuté radosťou, láskavosťou a vľúdno-
sťou.


Dá sa preventívny výchovný sys-
tém dona Bosca uplatňovať u detí
v takom malom veku?


Darí sa nám využívať napríklad tzv.
donovo Boscovo slovko do uška alebo
využiť výchovné momenty pre všetky
deti. Napríklad pred spaním, keď už
sú deti na postieľkach, zdôrazníme
niektoré konkrétne okamihy dňa, ale-
bo ich prerozprávame do príbehu. Vo
výchove sme náročné, nenecháme si
ujsť príležitosť výchovne zasiahnuť
a hľadáme vhodný spôsob ako použiť
trest, keď je to potrebné. Rozvíjame aj
výchovu k viere. Nespočíva však v re-
citovaní naučených formuliek, ale


prostredníctvom zážitkového učenia
vedieme deti k tomu, aby zažili Božiu
prítomnosť a aby sa z nej tešili. Po-
dobne ako donova Boscova mama
Margita im pripomíname: „Boh ťa vi-
dí. On vidí všetko a má nás veľmi
rád.“ To je aj morálny dôvod, prečo sa
dieťa má rozhodnúť konať dobro, aj
keď ho učiteľka alebo kamaráti nevi-
dia. V tomto cítim veľkú pomoc ses-
tier saleziánok pri príprave metodík
pre náboženskú výchovu detí. Zvlášť
sa zameriavame aj na prežívanie litur-
gického roka. Príprava na sviatky je
u nás motivovaná formovaním osob-
nosti dieťaťa.


Od novembra máte v škôlke ka-
plnku. Ako sa vám doteraz osvedčila?


Počas dňa sem sestry prichádzajú
s každou triedou. Deti vedia, že ich
tam Niekto čaká, že tam majú Pria-
teľa, s ktorým sa môžu porozprávať.


My dospelí žijeme hektic-
ký život, máme prob-
lém sa zastaviť.
A deti v tom žijú
tiež. Sú rozteka-
né, živé. Preto
ich učíme na
chvíľu sa za-
staviť a stích-
nuť. Stačí päť
minút. Prídu,


zaspievajú pieseň, povedia svoje mod-
litby. Tu pred Eucharistiou je to pred-
sa len iné ako v triede na koberci.


Ocenenia, ktoré ste dostali, sve-
dčia o tom, že ste museli vašej práci
venovať veľa času. Dá sa to zladiť
s vaším rodinným životom?


„Ako ste to všetko mohli zvlád-
nuť?“ opýtala sa ma jedna pani z mi-
nisterstva, keď videla, koľko problé-
mov treba prekonať pri vybavovaní
záležitostí okolo cirkevnej škôlky. „Vy
musíte mať veľkú podporu.“ „Mám,“


odpovedala som,
„tú najväčšiu ho-
re a druhú doma
– v rodine.“ Man-
žel je škôlke na-


klonený. Keď som
mala chvíle, v kto-


rých som chcela túto
prácu nechať, on sám


ma povzbudzoval: „Vydrž,
veď to stojí za to mať škôlku,


v ktorej sa deti vedú k Bohu.“


S manželom ste obaja saleziánski
spolupracovníci. Čo to znamená pre
vašu prácu?


Vnímam vážne výzvu adresovanú
spolupracovníkom zapájať sa do ve-
rejného života. V pozícii, ktorú zastá-
vam, mám prístup aj do týchto sfér ži-
vota spoločnosti.


Moja práca nie je pre mňa zamest-
naním, za ktoré beriem plat. Je to môj
apoštolát, môj spôsob, ako prežívam
povolanie spolupracovníčky.


Zhovárala sa sr. Andrea
Miklovičová FMA
Foto: archív FMA


Minister ocenil
pedagogickú


prácu


FMA


Sr. Kristína Némethová a škôlkarske
hudobné talenty


Riaditeľka CMŠ Mária Bučková preberá
ďakovný list.


Na prechádzke


Sr. Margita Dubinová a sr. Janka Pullmannová s deťmi


8 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6


Riaditeľka Cirkevnej materskej školy sv. Márie Dominiky
Mazzarellovej v Petržalke Mária Bučková sa v tomto roku


teší nielen z nenapodobiteľných kresbičiek najmladších
detí, z prvých dospeláckych zúbkov predškolákov, či


novej škôlkarskej kaplnky. K bežným radostiam
výchovnej a organizačnej práce pribudla aj radosť


z ocenení. A to hneď dvoch. Na úrovni Bratislavského
samosprávneho kraja a tiež na celoštátnej úrovni, zo


strany ministra školstva.


Z karnevalu v materskej škole


9D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


HISTÓRIA


V sobotu 25. marca sa v národnej bazilike a v saleziánskom dome v Šaštíne
uskutočnilo zaujímavé podujatie s názvom Muklovská púť. Zorganizovala ju
Konfederácia politických väzňov Slovenska, Saleziáni dona Bosca, Hanns Seidel
Stiftung eV. – zastúpenie v SR a Vydavateľstvo Michala Vaška.


REDAKCIA


Išlo o dôstojne uctenie spolubra-
tov saleziánov i laikov, ktorí boli väz-
není a trpeli pre svoju vieru a sale-
ziánske povolanie v rokoch 1950 –
1989. V rámci podujatia bola na chod-
be kláštora slávnostne odhalená pa-
mätná tabuľa s menami všetkých sale-
ziánov, ktorí boli v tomto období
prenasledovaní a väznení.


Program začal o 10.00 svätou
omšou v bazilike za prítomnosti viac
ako dvadsiatich kňazov a asi dvesto


veriacich. Svätú omšu viedol provin-
ciál don Štefan Turanský a príhovor
predniesol don Anton Srholec. Don
Srholec ako priamy účastník prenasle-
dovania povzbudil prítomných, aby
nezabúdali na tých, ktorí museli v ťaž-
kom období našich dejín svedčiť
o svojej viere aj utrpením.


Po svätej omši nasledovalo odhale-
nie pamätnej tabule s menami prena-
sledovaných saleziánov. Autorom ta-
bule je umelecký sochár Miroslav
Minks z Moravy, ktorý bol na poduja-
tí osobne prítomný.


Po občerstvení sa účastníci presu-
nuli do divadelnej sály, kde sa uskuto-
čnil seminár s názvom Saleziáni vo vä-
zeniach a prezentácia knihy Titus
Zeman Vatikánsky špión. V rámci se-


minára predniesli
svoje osobné sve-
dectvá odsúdení
saleziáni don Šte-
fan Sandtner,
don Ernest Ma-
cák a Ing. Ján
Brichta. Kultúrny


program zabez-
pečovali ľudoví
speváci a hudob-
níci z Veľkej nad
Veličkou, odkiaľ
pochádza aj au-
tor pamätnej ta-
bule.


Celé poduja-
tie bolo vyjadre-
ním toho, že
neustále pamä-
táme na všet-
kých bratov
a sestry, ktorí tr-
peli počas ko-
munizmu, ale
najmä na tých,
ktorí už nežijú medzi nami


a týmto spôsobom im chceme vyjadriť
svoje uznanie a vďačnosť za to, že
v kríži vedeli verne nasledovať svojho
Majstra.


Jozef Kupka SDB
Foto: autor


Muklovská púť do Šaštína


11D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 610 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6


Stanislav Haburčák
Nar. 26. 4. 1976
Humenné
Vysviacka:
17. 6. 2006 Prešov


Rudolf Kopinec
Nar. 24. 4. 1979
Trebišov
Vysviacka:
17. 6 2006 Prešov


Ladislav Babača
Nar. 8. 8. 1976
Ilava
Vysviacka:
18. 6. 2006 Šaštín


Marek Gális
Nar. 20. 3. 1978
Partizánske
Vysviacka:
18. 6. 2006 Šaštín


Peter Jacko
Nar. 18. 11. 1977
Prešov
Vysviacka:
17. 6. 2006 Prešov


Ľuboš Stebnický
Nar. 7. 3. 1977
Humenné
Vysviacka:
17. 6. 2006 Prešov


Róbert Flamík
Nar. 11. 6. 1977
Skalica
Vysviacka:
18. 6. 2006 Šaštín


Pavol Pillár
Nar. 4. 12. 1978
Nitra
Vysviacka:
18. 6. 2006 Šaštín


Ondrej Miliczki
Nar. 10. 2. 1978
Košice
Vysviacka:
17. 6. 2006 Prešov


František Čunderlík
Nar. 9. 8. 1973
Stará Ľubovňa
Vysviacka:
18. 6. 2006 Šaštín


Peter Hasidlo
Nar. 1. 8. 1975
Ilava
Vysviacka:
18. 6. 2006 Šaštín


Saleziánski
novokňazi


2006




D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6


Tento rok vyšla výprava s tromi
futbalovými mužstvami. Dve staršie
do haly na 5+1 a na veľký futbal a mla-
dší do haly, celkom 37 ľudí, za po-
sledné roky najpočetnejšia výprava.
Na čele stáli traja mušketieri: Peter
Kvašňovský, Dano Hric, Rado Ruma-
novič a d’Artagnan don Peter Figeľ.
Všetkým ďakujeme za veľké úsilie, ale
ďalej nebudem pokračovať aby im slá-
va nestúpla do hlavy.


Začiatkom PGS pre Slovenský ko-
lektív bol 27. apríl 2006 v hlavnom
meste Bratislava, kde bolo 3-dňové
sústredenie. Aj keď sme sa pred tým


stretli viackrát počas víkendov, teraz
sme boli konečne všetci spolu. Se-
demdesiatdva hodín hlavne sústreďo-
vania, spoznávania sa, trénovania a je-
denia zocelili našich reprezentantov.
V nedeľu 30. apríla ich už čakal kom-
fortný autobus s poloautomatickými
stieračmi. Cesta do Chorvátska bola


betónová a trvala asi šesť hodín.
V Záhrebe potešil pohľad na luxusný
hotel.


Slávnostné otvorenie bolo zaujíma-
vé: slávnostná omša, otvorenie s množ-
stvom príhovorov. A prvé dva zá-
pasy boli na programe
v pondelok. Starší vo
veľkom futbale ne-
šťastne prehrali
2:1 so Španiel-
mi a starší
v hale remizo-
vali 5:5 s do-
mácimi. Strava


nebola veľmi pestrá, ale švédske stoly
na raňajky potešili. V utorok si chcelo
Slovensko napraviť reputáciu. Nezača-
li dobre, keď mladší prehrali s Čes-
kom 5:4. V hale starší vyhrali tesne


5:1 a smútok
nastal po


preh-
re vo veľ-


kom futbale s do-
mácim Záhrebom 0:1. Týmto
zápasom sme stratili šancu hrať o me-
dailové miesta. Večer rovnako bojova-
li mladší chlapci s Chorvátskom, ale


tesne prehrali a rovnako boj o medai-
ly pre nich skončil. Streda bola rovna-
ko bojovná a konečne pre nás víťazná.
Starší porazili Poľsko 1:0 a mladší
Káhiru 6:2. V hale naši bojovali o po-
stupové miesto, no prehrou 3:4 prišli
o túto možnosť. A tak tohto roku brá-
ny finále boli pre nás nejako zatvore-
né. Ale keďže PGS je hlavne o zážitku
a o dobrej partii, náladu to nadlho ne-
ovplyvnilo a zábava gradovala.


Po ďalších nie veľmi vydarených
zápasoch skončili starší futbalisti na
veľkom ihrisku šiesti, mladším to tiež
nejako nevyšlo a starší v hale skončili
na peknom piatom mieste. Vidno, že
Slovensko sa proste nestratí.


Zažiť niečo také je krásne, ale ešte
krajšie je sa o to podeliť a zobrať si
niečo do života – zmeniť sa k lepšie-
mu. Jedna moja fakt posledná rada do
života, ktorú som sa rozhodol, že
musíte všetci dodržiavať: Keep smi-
ling!!!


N a
z á v e r
patrí poďa-
k o v a n i e


našim saleziánom, darcom, sponzo-
rom a ľuďom, ktorí boli ochotní obe-
tovať kus svojho času, aby sme mohli
prežiť tieto nezabudnuteľné chvíle.


Maťo Kováč
Foto: Rado Rumanovič


ŠPORT


12


Medzinárodné saleziánske hry pre mládež do
18 rokov. Možnosť spoznať nových ľudí,
duchovne rásť a neprestajne sa baviť. Krátke
charakteristiky úžasnej udalosti PGS, ktorá zanechá
v každom účastníkovi nezabudnuteľný zážitok. Aj naše rodné Slovensko je
už zapísané v histórii týchto hier a to vďaka pingpongu a futbalu.


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6


ŠPORT


17.
Medzinárodné hry


saleziánskej
mládeže




Otvorenie hier


V meste


Pred zápasom so Splitom


Proti Poľsku


Mladší proti Egyptu


Slovenská výprava


Slovensko – Chorvátsko


Starší proti Talianom


Záverečný ceremoniál




HUDBA


Tak ako po iné roky, aj tentoraz sa
v Mestskej športovej hale stretlo viac
ako 3000 mladých ľudí nielen z Trna-
vy, ale i celého Slovenska, aby si spolo-
čne vychutnali bohatý program, ktorý
bol pre nich pripravený a „dotkli sa
Svetla“, ktorým je Boh sám.


Festival Lumen sa začal slávením
svätej omše v Katedrále sv. Jána Krsti-
teľa a pokračoval oficiálnym otvorením
v športovej hale. Tu sa mladým priho-
voril pán primátor Ing. Štefan Bošnák
a riaditeľ festivalu Viliam Riško (SDB).
Prvý koncert patril prvej slovenskej su-
perstar Katke Koščovej, ktorá spolu so
svojou kapelou vytvorila veľmi príjem-
nú atmosféru. Tá postupne gradovala
cez vystúpenie slovenskej formácie
The Raidown až k prvému zahraničné-
mu hosťovi, ktorým bol William Wix-
ley s Mennom Wiegeraadom z Ho-
landska. Obe kapely priviedli
obecenstvo „do varu“ hudbou, ktorá
priam sršala energiou. Po nich nasle-
dovalo vystúpenie Briana Martina
z Anglicka, ktorý je držiteľom prestíž-
neho ocenenia GEM Awards za rok
2005 v kategórii najlepší spevák–no-
váčik, čo sa veľmi pozitívne odrazilo
v krásnom harmonickom zladení hla-
sov. Tieto kapely priniesli nielen kvalit-
nú hudbu, ale aj pozitívne posolstvo
a svedectvá viery z ich života. Po hu-
dobných vystúpeniach nasledovalo Ta-
nečné divadlo ATak so svojím predsta-


vením Pra(e)meň, ktorým sa uzatvoril
prvý festivalový deň.


Sobota sa začala svätou omšou
a pokračovala množstvom kvalitných
prednášok na aktuálne témy, o ktoré
je každý rok obrovský záujem. Hudob-
ný program sa začal koncertom skupi-
ny Saleziáni, ktorí už popoludní pri-
tiahli do haly veľké množstvo ich
priaznivcov a pokračoval vystúpeniami
slovenských skupín Lamačské chvály,
Rišo Čanaky, Timothy, Heaven’s Shore,
Tretí deň a Vždy@Všade. Po nich na-
sledoval koncert Judy Bailey z Nemec-
ka, ktorá rozhýbala celé publikum. Zla-
tým klincom festivalu Lumen 2006
bolo vystúpenie skupiny GK Real z An-
glicka, ktorá je tiež držiteľom ocenenia


GEM Awards za rok 2005 v kategórii
najlepšia skupina–nováčik. To sa aj po-
tvrdilo, pretože svojím osobitým štý-
lom a rytmickou hudbou roztancovali
nadšených divákov. Ich vystúpenie bo-
lo lahôdkou nielen pre uši, ale aj dušu.
Obecenstvo neskrývalo nadšenie...
Úplným záverom festivalu bolo poďa-
kovanie pána primátora Ing. Štefana
Bošnáka a riaditeľa festivalu Viliama
Riška všetkým zúčastneným divákom,
hudobným hosťom, sponzorom a or-
ganizátorom. Zároveň všetkých pozva-
li na jubilejný 15. ročník festivalu Lu-
men 2007, ktorý sa uskutoční 27. a 28.
apríla 2007.


Zuzana Krajčovičová


INFO O DOMKE
DOMKA – Združenie saleziánskej


mládeže je dobrovoľnícka mládežníc-
ka organizácia s celoslovenskou pô-
sobnosťou. Je členom Rady mládeže
Slovenska (RMS) a európskej siete sa-
leziánskych mládežníckych organizá-
cií Don Bosco Youth-Net. Má 32 sa-
mostatných stredísk, v ktorých je
združených viac ako 6800 detí a mla-
dých ľudí po celom Slovensku.


DOMKA patrí medzi najväčšie det-
ské a mládežnícke organizácie na Slo-
vensku. Deťom a mladým ponúka
takmer neobmedzené možnosti ako
zmysluplne využiť svoj voľný čas a na-
plno využiť svoju energiu a potenciál,
ktorý sa v nich skrýva.


DOMKA spolu so svojimi partner-
mi – Saleziánmi don Bosca a Salezián-
skymi spolupracovníkmi ponúka pre
deti a mladých množstvo príležitostí
ako zabiť nudu a zabaviť sa spolu
s ostatnými na športových, kultúr-
nych či spoločenských aktivitách od
výmyslu sveta.


Ak chceš zostať „in“ sleduj
www.domka.sk a neujde ti žiadna
dôležitá informácia alebo ponuka.


A ešte niekoľko informácií o tom,
ako vidia tento festival lumeňáci, teda
organizátori. Za všetkých odpovedala
Zuzana Krajčovičová.


Lumen: ponúka hudbu, tanec,
spev, spoločenstvo, svedectvá, modlit-
bu... neopakovateľnú atmosféru
a stretnutia, ktoré menia život (osob-
ne som to zažila :))


Organizátori: mladí a duchom
mladí ľudia, dobrovoľníci plní nadše-
nia, ktorí svoju prácu vnímajú najmä
ako službu blížnemu, osobné svedec-
tvo, ale aj ako obetu (spať 4 – 6 hodín
denne dá zabrať ;)). Tento rok nás bo-
lo 205.


Účinkujúci: z celého Slovenska a aj
zahraničia, kresťania, ktorí svojou
hudbou prinášajú Svetlo, radostnú
zvesť, ale i svoje osobné skúsenosti.
Tento rok v počte 110 (počnúc zbor-
mi ktoré obohatili sväté omše až po
kapely a ich tímy).


Publikum – lumeňáci: viac než
3000, (cca 3500 počas oboch festiva-
lových dní). Sú skvelí, plní života a ra-
dosti, túžby po stretnutí s Bohom. Má-
me ich radi a Lumen robíme len a len
pre nich.


Čo ti Lumen dáva?
To je ťažká otázka. Lumen podstat-


nou mierou zasahuje všetky oblasti
môjho života. Dáva mi radosť z toho,
že dary, ktoré som od Boha dostala,
môžem použiť a rozvíjať práve prácou
na Lumene... či už počas jeho príprav,
ale i počas festivalu. Dáva mi naplne-
nie, keď vidím, že práca celého tímu
priniesla dobré ovocie. Dáva mi zažiť
stretnutie s Bohom najmä prostred-
níctvom stretnutí s ľuďmi, priateľmi
ktorí chodia na Lumen, ale i účinku-
júcimi s ktorými som si počas posled-
ných rokov vytvorila veľmi pekné
vzťahy. Dáva mi upevnenie vo viere.


Myslím, že každý Lumen je dôka-
zom toho, že Bohu nič nie je nemož-
né.


Čím bol tento Lumen pre teba špe-
ciálny?


Na rozdiel od iných ročníkov festi-
valu, tento Lumen som prežívala nie-


len duchovne, pracovne/zodpovedne,
ale aj emocionálne. Lumen mi vždy dá
priam životodarnú silu, z ktorej čer-
pám veľmi dlho. Tento rok ma tá eu-
fória akosi stále neopúšťa. Mám ra-
dosť a chce sa mi smiať vždy, keď si
naň spomeniem. Do značnej miery to
spôsobilo stretnutie so skupinou
účinkujúcich z Holandska (William
Wixley a Menno Wiegeraad), s ktorý-
mi sa osobne poznám už niekoľko ro-
kov a dlhšie sme sa nevideli. Veľmi ma
potešili malým darčekom a časom,
ktorý sme strávili v spoločenstve, pri
rozhovore a spoločnom vtipkovaní.
Krásne bolo i stretnutie so skupinami
z Anglicka (GK Real a Brian Martin),
ktorí mali obrovskú radosť zo svojho
účinkovania na Lumene. Boli veľmi
srdeční, a nevedeli si vynachváliť pub-
likum a zapálenie našich mladých.


Viac info: www.festivallumen.sk
Foto: Zuzana Krajčovičová


14 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 15D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6


V dňoch 21. – 22. apríla 2006 sa v Mestskej športovej hale v Trnave uskutočnil 14.
ročník hudobného festivalu gospel music Lumen, ktorý pripravila DOMKA – Združenie
saleziánskej mládeže v spolupráci s mestom Trnava.


HUDBA


GK Real, Anglicko


Don Viliam Riško SDB a Ing. Štefan Bošnák, primátor Trnavy


Brian Martin, Anglicko


Tanečné divadlo ATak


FESTIVAL Lumen




dičia neprijímajú alebo nevedia oceniť
ich pokusy, ich snahu. Tu je namieste
podporovať dieťa v tom, čo vie urobiť:
vziať na seba zodpovednosť pri oblie-
kaní, aby malo v izbe poriadok, starať
sa svoje vlastné veci, vedieť pomáhať
druhým.


Učenie vyžaduje čas.
Mnohé pokusy, ktoré sa snažili


rozvinúť zodpovednosť, stroskotali
kvôli nedostatku času. Najhorší spô-
sob ako učiť dieťa, je uväzniť ho tvr-
dými pravidlami, presnými schémami
a obmedzeným časom. Trpezlivosť,
čas a neunáhlenosť sú najlepšími
a najúčinnejšími spôsobmi. To však
vyžaduje, aby ani rodičia neboli pod
časovým stresom, lebo zmeškajú au-
tobus alebo prídu neskoro do roboty:
dôležitý je pokoj, trpezlivosť, prijatie,
otvorenosť a ochota venovať čas (po-
stoje, ktoré nám tak často chýbajú
v tomto sídliskovom svete). Keď rodič
nemá čas, keď je pod tlakom a všetko
musí rýchlo odbaviť, stáva sa, že strá-
ca trpezlivosť, zvýši hlas, vyvolá nepo-
koj a potom často zaujme miesto svo-
jich detí: rodič nakoniec urobí úlohu
namiesto nich. To však môže spôsobiť
nechuť a odmietnutie spolupráce.


Lepšie je prosiť ako žiadať.
Keď od detí žiadame príliš veľa


vecí, zvyčajne umenšujeme ich túžbu
pomôcť. Lepšie je poprosiť ich o po-
moc, čím ukážeme, že vnímame ich
schopnosti a zručnosti a že aj my po-
trebujeme ich pomoc. Dieťa sa bude
cítiť rásť v zodpovednosti vždy, keď
môže rodičovi pomôcť.


Používať prirodzené a logické
dôsledky.


Keď dieťa odmieta vykonať
tie úlohy, za ktoré má zodpo-
vednosť, je dobré, keď rodič vie
ustúpiť do úzadia, bez kriku
a konfliktu, a dovolí, aby dieťa
zakúsilo dôsledky svojej nezod-
povednosti. Nikto sa nenaučí
zodpovednosti, ak ho druhí ne-
ustále nahradia: kým rodičia bu-
dú vykonávať za neho jeho úlo-
hy, nikdy sa nestane
zodpovedný ani za seba, ani za
veci, ani za druhých. Dieťa –
a nie rodič – sa musí cítiť zod-
povedný za svoje správanie.
Na základe pokusov a skú-
seností sa musí naučiť, aké
je vhodné správanie sa
v danej situácii. Preto
dieťa musí vedieť vyjad-
riť svoj názor, urobiť


rozhodnutie, a samozrejme byť aj zod-
povedný za prípadné prirodzené dô-
sledky: ak teraz nechcem jesť, budem
hladný neskôr! Ak sa nechcem teplo
obliecť, hoci vonku je zima, bude mi
neskôr zima. Hlad a zima nezávisia od
vôle alebo úmyslu niekoho: je to pri-
rodzenosť vecí, je to realita. Dieťa sa
však musí aj naučiť, že nie všetky dô-
sledky závisia od prirodzenosti vecí:
niektoré sú vytvorené, aby sa predišlo
určitým rizikám. Keď niekto prekročí
určitú normu alebo zákon, ne-
musí byť ešte delikventom,
ale škodu musí napra-
viť. Každá chyba


má svoje dôsledky, a práve preto je
dobré poučiť sa na vlastných chybách.
Veď kto nerobí chyby, nemusí byť nut-
ne lepší.


Tibor Reimer SDB
Foto: Maťa Kredátusová


a Jozef Pekľanský


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 17


PEDAGOGIKA


Každý rodič je presvedčený, že
vhodná a správna príprava pre život
vyžaduje od dieťaťa rozvoj a vyzrieva-
nie jeho zmyslu pre zodpovednosť.
Ale nie je veľa tých rodičov, ktorí aj
skutočne vedia, ako podporiť rozvíja-
nie zrelej zodpovednosti; zvyčajne
chcú to dosiahnuť nesprávnymi pro-


striedkami: tres-
tom, odmenou,
t ý ž d e n n ý m
vreckovým a i.
Je to však ne-
účinná metóda,
ktorá dokazuje, že
rodič nevie naučiť
svoje dieťa zodpoved-
nosti, a preto mu túto
úlohu iba bez pomoci odo-
vzdáva. Okrem toho táto metó-
da trestov a odmien vyvoláva niektoré
problémy, ktoré sťažujú dozrievanie
zodpovednosti:


Týmto spôsobom je to práve rodič,
ktorý sa stáva zodpovedným za sprá-
vanie sa svojho dieťaťa, lebo deti sa
budú správať podľa toho, aby sa vyhli
trestom a dosiahli odmenu.


Zabraňuje deťom, aby sa naučili sa-
mostatne rozhodovať, t.j. aby ony skú-
sili uplatňovať potrebné pravidlá, aby
dosiahli vhodné správanie. Prílišná
závislosť zabraňuje samostatnosti.


Tento spôsob podporuje myšlien-
ku, že je potrebné správať sa slušne
a vhodne iba v okamihu, keď sú prí-
tomní rodičia, teda dospelí, ktorí
majú autoritu. Dieťa si myslí, že sa od
neho očakáva správanie, ktoré je od
iných považované za slušné a dobré.
To, čo je podstatné, aby to navonok
vyzeralo dobre: vnútorná motivácia,
ktorá stojí za tým, nie je považovaná
za dôležitú!


Okrem toho je to metóda, ktorá vy-
voláva odpor, vytvára bariéry, obran-


né mecha-
nizmy, pretože dieťa sa cíti


donútené prispôsobiť sa určitým pra-
vidlám a normám len preto, lebo to
chcú druhí.


Jestvuje však aj iná metóda, ktorá
nepoužíva ani trest, ani odmenu. Táto
metóda však vyžaduje od rodičov nie-
koľko základných postojov a predpo-
kladá splnenie niekoľkých špecific-
kých úloh:


Vyhýbať sa nutkaniu robiť to, čo
môže urobiť dieťa.


Nie je jednoduché zachovať túto
zásadu, predovšetkým, keď je rodič
náročný, s veľkými očakávaniami. Nie-
kedy rodičia zaobchádzajú s vlastný-
mi deťmi, akoby tie neboli schopné
myslieť alebo niečo urobiť. Keď dieťa
prvýkrát začína preberať zodpoved-
nosť, nie je ľahké porovnávať sa so
vzormi a pravidlami dospelých. Ale
výsledok nie je taký dôležitý ako sna-
ha. Naopak: dieťa stráca odvahu a pre-
stáva preberať zodpovednosť, ak ro-


PEDAGOGIKA


Koľkokrát počúvame rodičov sťažovať sa na svoje dieťa:
„Aký je len nezodpovedný!“, „Chová ako malé dieťa!“
alebo „Všetko musím robiť za neho“. Rásť
v zodpovednosti je podstatnou úlohou
vo výchove. Málokedy si však uvedomíme,
že je to beh na dlhé trate.


16 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6


Cesta
k zodpovednosti
je dlhá




Don Bosco vo svojich Pravidlách
ctiteľov Panny Márie Pomocnice neho-
vorí nič o hmotnom zabezpečení
Združenia. Združenie žilo a tvorilo pri
Bazilike Panny Márie Pomocnice kre-
sťanov v Turíne na Valdoccu z milo-
darov veriacich a pútnikov. Pravidlá
boli napísané v taliančine. Okrem
siedmich článkov, ktoré sme citovali
v predchádzajúcich porovnaniach
s terajšími Pravidlami, malo ešte osem


článkov duchovných výhod členov
a tri články ohľadom prijímania no-
vých členov


15. článok obnovených Pravidiel
Združenia nám predstavuje Združe-
nie ako verejný cirkevný právny sub-
jekt, právnickú osobu, ktorá má podľa
práva príslušnej krajiny možnosť zís-
kavať, spravovať a scudzovať svoje
časné majetky. Správa majetkov Zdru-
ženia sa riadi cirkevným právom.


Záverečný článok obnovených Pra-
vidiel Združenia hovorí o prekladoch
Pravidiel do národných jazykov. Pre-
klad musí byť verný, musí sa zhodo-
vať s textom schválených Pravidiel
v taliančine a má sa predložiť na
schválenie materskému stredisku
v Turíne na Valdoccu.


Ján Zauška SDB


19


ZMP


Kým som takto schuti nadával, po-
zrel som sa na suseda v aute po ľavici,
ktorý tiež — ako všetci ostatní — po-
stupoval slimačím tempom. Ale to ho
akosi nevyvádzalo z miery. Mal som
dojem, že má času na predaj. Čosi si
pospevoval. Bol to muž okolo päťde-
siatky s jazvami na tvári a s nosom
akoby zatlačeným do nej. Obrátil sa
ku mne a posunkom hlavy ma
upozornil na dravého vtáka, čo krúžil
vysoko nad nami. Bola to vskutku za-
ujímavá vec. Široké krídla sa takmer
nehýbali a vták robil dojem hlbokej
koncentrácie.


Sused sa na mňa víťazne pozrel,
ako keby chcel povedať, že za tento
pohľad môžem ďakovať len jemu. Po-
tom ho zasa začali zaujímať stromy za
benzínovou pumpou. Isteže, pekné


stromy, s jemne chvejúcimi sa listami
— ale čo ma teraz po nich. A čo ma i po
deťoch, ktoré sa po stranách cesty hra-
li s vozíkom a s čímsi pestrofarebným.
Ešte menej zaujímavé boli vrabce, lo-
moziace na ríne — ako keby sa boli há-
dali o zrelú čerešňu. Môj sused sa
s uspokojením usmieval. Kto vie, či si
uvedomoval, že mi to ide na nervy.
A potom si znova čosi zanôtil. Medzi-
tým sme sa pomaličky blížili k pum-
pe. Ja sprava, on zľava. Ešte niekoľko
minút. Len tak z dlhej chvíle som sa
pozrel hore za dravcom. Už ho nebo-
lo. Stromy tam ešte stáli, deti
poskakovali, výskali, smiali sa. A vrab-
ce už odleteli.


— Prosím, koľko litrov mám natan-
kovať, — pýtal sa pumpár nahnutý
k oknu suseda.


— 20 litrov extra trpezlivosti,
a zmyte, prosím, z predného skla náh-
livosť a mrzutosť.


Dobre som počul. Doslova tak to
povedal. Pumpár najprv trochu ne-
chápavo pozrel na zákazníka a po-
tom, vidiac jeho úsmev, pochopil,
prisvedčil hlavou i rukou, zasmial sa
a dal sa do roboty. Jeho pohyby však
nemali viac ten rýchly, nervózny ryt-
mus ako predtým. Kým pozoroval na-
skakovanie čísiel, čosi si popiskoval.
Pravdepodobne znovu nadobudol
svoju vnútornú pohodu.


Suseda odbavil s osobitnou priateľ-
skosťou a zaželajúc mu šťastlivú cestu,
obrátil sa ku mne. Povedal som pria-
teľsky: „Plnú, extra,“ a pozeral som sa
za susedom. Ten sa ešte raz ku mne
obrátil so šibalským úsmevom. Istotne
bol presvedčený, že som zachytil jeho
slová pumpárovi a že som pochopil,
čo chcel nimi povedať. Najradšej by
som ho bol ešte uistil, že tieto jeho váž-
ne žarty sú veľmi účinnou vecou, ale
práve sa dal do pohybu. Škoda!


Odvtedy vždy hľadám v bez-
prostrednej blízkosti benzínovej pum-
py „zaujímavé veci“ namiesto toho,
aby som si pohundrával zlostné slová.
Muža s pojazvenou tvárou som už
viac nevidel, ale neraz som mal sto
chutí dať si natankovať 100 litrov
trpezlivosti, najmä keď som mal oko-
lo seba ľudí, podobných mne pred-
tým, ako som stretol onoho zaujíma-
vého muža. Nikdy som však už nebol
schopný precediť zlostné slová cez zu-
by. Azda preto, že som tej trpezlivosti
vtedy natankoval. Vystačil som s ňou
až doteraz. Ale len pri tankovaní. Bo-
hužiaľ.


Francesco Anthony
Foto: archív reakcie


PRÍBEH


POZNÁVAME ZDRUŽENIE
MÁRIE POMOCNICE
Hmotný majetok Združenia a jazykový preklad Pravidiel


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6


Združenie učí živej prítomnosti
Panny Márie v živote kresťana


Cesta k povolaniu do Združenia.
Do Združenia Márie Pomocnice


(ADMA – ZMP) môže byť prijatý každý
pokrstený, ktorý dovŕšil osemnásty rok
života, v akomkoľvek civilnom stave.
Kto nedovŕšil osemnásty rok života, na
žiadosť rodičov, ak ide o deti alebo na
osobnú žiadosť dospievajúcich, zaradí
sa do zoznamu ako ašpirant Združenia,
s tými istými údajmi ako sa žiadajú od
členov, odovzdá sa mu diplom a odznak
ašpiranta. Rok pred zavŕšením osem-
násteho roku si urobí jednoročnú bez-
prostrednú prípravu a po nej môže zlo-
žiť prísľub.


Založiť miestne stredisko Združenia
Márie Pomocnice (ADMA – ZMP) pri sa-
leziánskych domoch tak SDB ako aj
FMA, môže len provinciál saleziánov.
Hneď požiada o pričlenenie k materské-
mu stredisku v Turíne, čo je nevyhnutné
k tomu, aby miestne stredisko patrilo
do Združenia založeného donom Bo-
scom. Diecézni kňazi alebo rehoľné spo-
ločnosti, ktoré spravujú diecézne far-
nosti môžu vyjadriť svoju túžbu založiť
Združenie, v mieste svojho pôsobenia,
direktorovi SDB alebo direktorke FMA
najbližšieho saleziánskeho domu, alebo
priamo sa obrátia na provinciála saleziá-
nov. Provinciál saleziánov pri zriaďovaní
miestneho strediska Združenia Márie
Pomocnice v týchto prípadoch potrebu-
je súhlas biskupa diecézy, do ktorej far-
nosť patrí. Po obdržaní súhlasu provin-
ciál SDB menuje delegáta – animátora


pre príslušnú diecézu. Prísľub nových
členov Združenia sa slávi počas liturgic-
kého obradu, ktorému predsedá kňaz,
poverený provinciálom. Na slávenie
prísľubu sa doporučuje spoločná litur-
gická forma, podľa formulára vydaného
materským strediskom v Turíne na Val-
doccu. Slávením prísľubov a zložením
formuly prísľubov sa kandidát stáva čle-
nom ADMA – ZMP „de facto a de jure“
a následne aj členom Saleziánskej rodi-
ny. Zodpovedne prijíma všetky záväzky
a má účasť na všetkých duchovných
dobrách. Počas slávenia prísľubov sa
odovzdá členovi preukaz, ktorý je osob-
ným dokladom člena ADMA – ZMP
spolu s Pravidlami Združenia. Môže sa
odovzdať aj iný znak, ako medailónik,
obrázok Pomocnice s don Boscovou
modlitbou k nej, ale najmä odznak, kto-
rý existuje v dvoch podobách: jeden
s Pomocnicou, s dieťaťom v náručí,
a druhý s iniciálkami M A. Doporučuje
sa, aby ho člen všade nosil. Združenia
Panny Márie Pomocnice kresťanov pri
domoch SDB, alebo FMA, robia veľmi
záslužnú animáciu úcty k Pomocnici
kresťanov v celom božom ľude. V minu-
losti sa na Slovensku ukázalo, že mnohé
združenia rôzneho druhu a zamerania,
vzniknuté v diecéznych farnostiach sa
inšpirovali práve Združeniami ADMA.
Ateistický režim na Slovensku pretrhol
rozvoj tohto Združenia v päťdesiatych
rokoch a dnes sme opäť svedkami jeho
rozvoja v miestnych cirkvách na Sloven-


sku. Hoci
sú dnes zatiaľ
len dve miestne strediská Združenia pri-
radené k materskému stredisku v Turí-
ne – Valdoccu, pozorujeme, že pri mno-
hých domoch SDB a FMA, ale aj pri
dielach saleziánskych spolupracovní-
kov sa zoskupujú ctitelia Panny Márie
Pomocnice, čo je sľubný začiatok rastu
Združenia ADMA – ZMP na Slovensku.
Združenie Márie Pomocnice je verejná
cirkevná skupina v Saleziánskej rodine,
ktorá žije, rozširuje a prehlbuje kult Po-
mocnice kresťanov jednak pre vlastné
posvätenie jej členov, jednak na rozšíre-
nie kresťanskej viery medzi mladými
a ľudovými vrstvami s duchom dona
Bosca.


Rozvoj mariánskeho kultu cez laické
Združenie Márie Pomocnice kresťanov
sa uskutočňuje v dvoch rozmeroch:
v celosvetovom rozmere a v miestnych
cirkvách. Rýchlym šírením sa salezián-
skeho hnutia, najmä vďaka misiám, ro-
zšíril sa kult Pomocnice kresťanov prak-
ticky do celého sveta a tým sa celkove
posilnil mariánsky kult. Združenie, tým,
že má jasnú štruktúru, ktorú mu dali
obnovené Pravidlá, môže naplno rozví-
jať šírenie mariánskeho kultu aj mimo
Saleziánskej rodiny a tak plniť poslanie,
ktoré prijal zhora sám don Bosco.


SALEZIÁNSKU RODINU OBNOVUJE
PANNA MÁRIA POMOCNICA





20 litrov


Nie je to dávno, čo som robil posledné prípravy na do-
volenku. Mali sme vyraziť zavčas ráno, a tak som šiel ešte
natankovať. No beda, pred pumpou dvojnásobný rad áut,
siahajúci až na cestu. Zaradil som sa a pozrel na ho-
dinky. Ešte to mi chýbalo. Kde ich tu parom toľko berie...


18 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6



extra
trpezlivosti




SPOLUPRACOVNÍCI


Tieto túžby sú dobré u ľudí, ktorí
majú správny hodnotový systém. Zo
skúsenosti vieme, že u mladých je
značne narušený aj vplyvom absencie
pozitívnych vzorov. Teda bez výchov-
ného vplyvu a bez kontaktu s duchov-
ne zdravými vrstovníkmi je tento
problém ťažko riešiteľný.


Toľko na úvod, o čom chcem písať.
Drienica. To slovo alebo názov už mys-
lím pozná každy saleziánsky spolu-
pracovník či salezian a hlavne kto
prišiel do kontaktu s Tonkom Pipkom
a jeho „tajomným mešcom“, sa určite
stretol aj s názvom Drienica.


Chcem vám preto v tomto článku
trošku viac priblížiť Drienicu, aby ste
boli, takpovediac, v obraze. Čo je to,
kde je to, na čo je to a prečo o tom
píšeme. Už v úvode sa píše o tom, že
dnešný mladý človek prichádza do
styku s hodnotami, ktoré sú pre neho
viac škodlivé ako užitočné a že dnešný
konzumný spôsob života narúša jeho
duchovný rast. Že je veľmi málo ta-
kýchto miest, aby sa mu podával „po-
krm“, ktorý mu neškodí, ale priam mu
dodáva chuť žiť. Žiť plnohodnotným
životom. Tak poďme poporiadku.


Čo je to. Drienica je turistická lo-
kalita, kam chodia turisti počas ce-
lého roka kvôli krásnemu, zdravému
prostrediu. Či je to už jarná, letná, ale-
bo jesenná prechádzka, kde človek
má možnosť spoznávať krásu prírody,
ktorú pre nás Boh stvoril. V zime je tu
hotový raj pre lyžiarov. Terén ako stvo-
rený, aby si lyžiar prišiel na svoje.
V poslednej dobe Drienicu využívame
aj na duchovné cvičenia.


Kde je to. Drienicu najdete na ma-
pe, keď si na sever od Prešova najdete
malé mestečko Sabinov a neďaleko
(asi 5 km) opäť na sever nájdete de-
dinku Drienica. No a ste na mieste.
Prepáčte, zabudol som vám povedať,
že je to turistické prostredie, ktoré sa
nachádza na východnom Slovensku
v šarišskej oblasti, či, historicky pove-
dané, v Šarišskej stolici, kde hovoríme
tak, že nám zapadňare nič nerozumia.


Načo je to. Po poznaní, že Pilárov
mlyn – čiže chalupa pri Pekľanoch už
nestačí, sa na spolupracovníckom
„grémiu“ rozhodlo, že sa bude hľadať
vhodný objekt či lokalita, kde by sa
mohlo dať viac priestoru telesnému,
ale hlavne duchovnému vyžitiu rodi-


nám s deťmi a mládežníkom. Hľadala
sa budova, ktorá by mohla slúžiť tým-
to účelom. Keďže sa nič vhodného ne-
našlo (keď to vyzeralo, že by to bolo
vhodné, bolo to priliš drahé a ešte
k tomu to bolo potrebné prerobiť),
tak sa prešlo na hľadanie pozemku,
kde by bolo možné postaviť čosi, čo
by vyhovovalo vo všetkých smeroch.
Don Tibor vyzval spolupracovníkov,
aby sa na tento umysel – čiže nájdenie
pozemku – modlili. A vyšlo to. Boh
vypočul naše modlitby a cez rodinu
Jurkových zo sabinovského strediska
sa začala rysovať možnosť nadobud-
nutia pozemku pre salezianských spo-
lupracovníkov. Neskutočné sa po
určitých „peripetiách“ stalo realitou.
Po nadobudnutí pozemku v prímest-
skej rekreačnej oblasti Drienica padlo
rozhodnutie vybudovať objekt, ktorý
bude slúžiť rodinám na osobný rast
ich členov (rodičom s deťmi) ako aj
mladým, aby sa vedeli zorientovať
v tomto virvare informácií a ponúk,
ktoré predkladá „na zlatej tácni“ táto
spoločnosť. Ponuky plné všetkého
možného, ale bez Boha. Tato spoloč-
nosť, čo chrlí množstvo ponúk a in-
formácií dala Boha na vedľajšiu koľaj.
Aj preto sa saleziánski spolupracovní-
ci rozhodli vybudovať Centrum vý-
chovy (Dom Matky Margity?) aby
mohli sprevádzať mladých na ceste
ich vyzrievania, odvolávajúc sa na ich
vnútorné sily a energiu a postupne
v nich prebúdzať zodpovednosť za se-
ba aj za iných. Toto vzdelávacie stre-
disko bude podľa možnosti a podľa
aktuálnych potrieb sprevádzať mla-
dých na počiatočnej ceste zo sveta
školy do sveta práce. Uvádzať mla-
dých do aktivít rozvíjajúcich nielen jej
dary a schopnosti, ale aj pocit empatie
a zodpovednosti. Bude sa tu ponúkať
možnosť riešiť problémy a rôzne ži-
votné situácie s odborníkmi, lekármi,
zdokonaľovať sa po stranke ľudskej


a odbornej. Dať mladým šancu vy-
skúšať si v praxi rôzne aktivity. Budú
sa tu organizovať prímestské tábory
pre mladších, ako aj športovo-relaxač-
né aktivity pre rovesníkov, kultúrne
a zábavné akcie pre rodiny a deti. Cen-
trum chce aktívne reagovať na aktuál-
ne požiadavky a potreby rodín, kto-
rým chce svoje priestory ponúknuť na
rodinné rekreácie, prázdninové aktivi-
ty či športové víkendy.


Prečo o tom píšeme. Je dobré, aby
sa vedelo, že sme tu pre mladých
a chceme im pomôcť, že ich problémy
a ťažkosti nie sú nám ľahostajné. Tak
ako sa nás v minulosti ujali kňazi, kto-
rí boli mimo pastorácie a neskoršie sa-
leziáni (tiež mimo pastorácie), lebo
sme im neboli ľahostajní. Tak aj dneš-
ný mladý človek nech spozná, že je tu
niekto, na koho sa môže kedykoľvek
obrátiť a ten niekto je saleziansky spo-
lupracovník, či salezián vo svete a je
nástrojom v rukách Božích.


Ako to začalo a ako pokračuje. Tak-
že po všetkých tých vybavovačkách
povolení atď. začali sa zháňať peniaze
cez sponzorov (aj z radov spolupra-
covníckych), nenávratné alebo bezú-
ročné pôžičky a s požehnaním otca ar-
cibiskupa Košickej diecézy sa
cestovalo aj do zahraničia za štedrými
darcami (aj keď nie je vždy ľahké ich
nájsť). Pod vedením skúseného stav-
bára-spolupracovníka Janka Kováča
začalo sa budovať. Okrem iného bolo
potrebné kalkulovať aj s vlastnými si-
lami. Pri výstavbe tohto centra na
Drienici sa značná časť prostriedkov,
t.j. viac ako 60%, získala z vlastných
zdrojov a rôznych grantov. Hodnota


práce vykonaná vlastnými silami pred-
stavuje čiastku okolo dvoch miliónov
korún. Celkový rozpočet stavby je cez
12 miliónov (tu je potrebné brať do
úvahy aj to, že ceny stavebných aj
iných materiálov každoročne vzras-
tajú). Museli sme pristúpiť aj k nemi-
lým povinnostiam, že sme začali a do-
posiaľ ešte stále vykonávame strážnu
službu, lebo sa našli bezočivci, ktorí
toto dielo kazili a narušovali svojimi
vandalskými činmi (to sa vie, že diab-
lovi to nie je dvakrát milé, aké cen-
trum tu vyrastá). Touto službou nám
táto stavba ešte viac prirástla k srdcu.
Pomaličky ale isto sa práce na stavbe
blížia ku koncu. Minulého roku mo-
hol don Tibor a don Peter požehnať


suterén budovy, kde je možnosť v let-
ných horúčavách príjemne posedieť.
Opekačky a aktivity s deťmi prebieha-
li aj počas budovania, a to v prevažnej
miere cez víkendy, čo bolo pestrým
spríjemnením pre tých, ktorí práve
mali strážnu službu. Je tu nádherný
pohľad na Šarišskú kotlinu s impo-
zantným kopcom, na ktorom stojí Ša-
rišský zámok. Uskutočnila sa tu už aj
minuloročná silvestrovská zábava
s privítaním Nového roku 2006. Je to
ozaj Bohom požehnaná príroda, kde
vyrástol Dom Matky Margity (?), prvej
spolupracovníčky dona Bosca, ktorej
150. výročie smrti si tohto roku pripo-
menieme, matky výchovnej rodiny,
ktorú založil don Bosco na Valdoccu.
Keď Boh dá, že sa v tomto roku dokon-
čia práce na stavbe a bude posvätené
Centrum výchovy, bude to aj v súlade
so strenou na tento rok: Venovať oso-
bitnú pozornosť rodine, ktorá je kolís-
kou života a lásky a prvým miestom
ľudského rozvoja. Príďte, spoznajte
a uvidite, čo Boh pripravil pre tých,
ktorí ho milujú. Veríme, že s pomocou
Panny Márie Pomocnice a dona Bosca
a na orodovanie mamy Margity, bude
toto bohumilé dielo slúžiť svojmu úče-
lu na česť a chválu Najvyššieho.


Na záver len krátky povzdych: Pa-
ne, daj, aby sa každé saleziánske stre-
disko stávalo rodinou a ohniskom lás-
ky, kde sú všetci vítaní a prijímaní.


Jakub Halčák
Foto z archívu Drienice


SPOLUPRACOVNÍCI


DRIENICA
V súčasnosti sme často svedkami
nebezpečného trendu – konzumizmu,
dôsledky ktorého negatívne ovplyvňujú
spoločnosť, manželstvá a rodiny. Situácia
mládeže a jej postavenie je ešte zložitejšie. Materiálny rozvoj, ponuky a reklama
vytvárajú v dnešnej mládeži mimoriadnu vôľu žiť a túžbu zakúsiť všetky ponúkané
možnosti.


20 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 21D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6




mu oveľa viac času a dôkladne sa na to
pozrie, objavuje vo veci stále neodha-
lené horizonty, ako vo všetkom umení.
A vnímam aj medzi ostatnými, že aj pri
nácvikoch každé „odznova“ odhalí
niečo nové. McCartney to vlastne cíti
podobe ako ja (smiech). Snažíme sa aj
staré veci stále viac počúvať uchom
kritického a náročného mladého po-
slucháča tu a dnes a rozmýšľať nad
tým, čo by sa mu asi páčilo a čo nie.
A mnohokrát sa veľa vecí jednoducho
„odreže a zahodí“, veľa vecí nečakane
pribudne. Má to svoju dynamiku vý-
voja a nikdy nevieme s istotou povedať
o pesničke, že už má definitívnu for-
mu. V hre stále ostáva kritérium „aby
to bolo silné, hlboké, úderné a aby to
neunavilo poslucháča, ale naopak, aby
ho to držalo v pozornosti počas celej
skladby.“ Naplniť dokonale toto krité-
rium nie je krátkodobá záležitosť. O to
sa snaží naša tvorba a aj naše vystúpe-
nia. Réžiu nad tým všetkým má dobrá
Božia Prozreteľnosť a to doslova. Kto
chce počuť zopár zázrakov z jej galé-
rie, len nech sa na to opýta hocikoho
z nás. Je ich primnoho na to, aby som
to tu opísal. :o)


.vaše doterajšie turné možno chápať
aj ako správu o stave slo-
venského gospelu. Ako by
ste vy sami slovenský go-
spel hodnotili?


Tak nerozumiem cel-
kom prvej polovici tvojej
otázky. ... a slovenský go-
spel... – napríklad taký
Lumen, na ktorom sme
toho roku vystupovali,
považujem za takú solíd-
nu prehliadku. Spätne vo
mne vyvoláva veľmi pek-
né a silné obrazy mla-
dých ľudí a ich tvárí.
Myslím, že slovenský go-
spel má v sebe silu, hĺb-
ku a hlavne úprimnosť
zo strany jednotlivých kapiel. V kaž-
dej sa nachádza niečo špecifické, neja-
ká spiritualita, ktorá zachytí určitú
vrstvu. To, čo mi ešte chýba, je pries-
tor, ktorý chceme vyplniť naša kapela.
To je viac dynamiky, živosti, rocku
a štýlu evanjelizácie, ktorý nie je taký
explicitný a dotkne sa tých mladých
ľudí, ktorí sa po „dávku náboženstva“
nevyberú nikdy sami. Fandím sloven-
skému gospelu a chcem, aby sme
v ňom zaujali svoje pevné miesto.


.nepociťujete nostalgiu pri odchode
vášho gitaristu Roba Flamíka do iného
saleziánskeho domu? Aké sú vaše plány
do budúcnosti?


Určite nie, lebo Robo naším čle-
nom zostáva aj naďalej. Plány sú rôz-
ne a sú veľké... :o) Prezradím len toľ-


ko, že v októbri „točíme“, v decembri
jeden megakoncert v Bratislave a na
jar ďalšie turné po Slovensku.


Vďaka za rozhovor, prajem všetko
dobré.


Zhováral sa: Rudo Kopinec SDB
Foto: Zuzana Krajčovičová


Hudobná skupina Saleziáni je
kapelou , ktorá tvorí piesne s vlast-
nou hudbou a textami v pop-roc-
kovom štýle, zameraná na gospelo-
vú tvorbu. Vznikla v septembri r.
2003 v Bratislave, v Salese, stredis-
ku formácie, kde sa v tomto čase
zišlo viac saleziánov s dovtedajšími
hudobnými skúsenosťami a roz-
hodlo sa dať svoj potenciál doko-
py. Momentálne skupinu tvorí 8
hudobníkov v nasledovnom
nástrojovom zložení: klávesy, sólo
gitara, el.akus. gitara, basgitara, bi-
cie, spev, vokály.


Svojou tvorbou sa Saleziáni ra-
dia ku gospelu, kde chcú ponúk-
nuť špecifický saleziánsky pohľad
a spiritualitu. Preto Saleziáni pro-
dukujú skladby v novom štýle, viac


rockovejšom, moderne-
jšom a cez to chcú predať
životné hodnoty aj tej vrs-
tve mladých, ktorí v slo-
venskej gospelovej pro-
dukcii dosiaľ nenašli svoj
štýl alebo je im kresťan-
stvo zatiaľ čímsi cudzím.
Koncerty Saleziánov,
s ktorými chcú navštíviť
okrem domácej Bratisla-
vy stále ďalšie mestá na
Slovensku, chcú dať zažiť
mladým ľuďom svojskú
dynamiku, efekt, humor
a hĺbku.


Doterajšia produkcia
Saleziánov sa stretla s veľmi pozi-
tívnym ohlasom verejnosti, stáva
sa populárnou, preto chcú vo svo-
jej činnosti pokračovať aj na ďal-
ších turné a na iných vystúpe-
niach. Okrem toho sa po vydaní
prvého CD „Dotyk zhora“ pomaly
začínajú pripravovať na vydanie
druhého albumu, ktorý predstavili
v predstihu už na jarnom turné
2006 a na hudobnom festivale Lu-
men v Trnave.


HUDBAHUDBA


Saleziáni zblízka... –
tak, ako ich (ne)pozná-
me. Pozvŕtame Ďuriho
(Juraj Kovaľ, 26, spevák
kapely), uvidíme, či je
pripravený aj na takéto
otázky :)


.s akými pocitmi idete
na pódium dnes a s akými
ste naň vychádzali kedysi?


Vždy boli a sú veľmi
príjemné, aj keď plné
otáznikov. Je pekné, keď
môžeš hrať a spievať pre
niekoho konkrétneho,
keď môžeš mladým ľuďom komuni-
kovať niečo hlboké zo svojho života
a vnímaš nadšenie na ich tvárach,
odrážajúce sa z našich tónov. Možno
sú dnes naše pocity o niečo silnejšie,
lebo je to umocnené všetkými scénic-
kými, svetelnými a choreografickými
efektmi a aj hudba je o poznanie dy-
namickejšia. To všetko dokopy vyvo-
láva zimomriavky... Niekedy to boli
viac očakávania a obavy, dnes už viac
tušíme, ako mladí príjmu naše vystú-
penie a dopredu sa na to veľmi tešíme.


.myslíte na viacgeneračné publikum
aj pri výbere skladieb?


Samozrejme. Vždy som túžil spie-
vať piesne z JKS-ka, smola je, že zvy-
šok kapely ma furt prehlasuje. Nuž,
ale aby som pravdu povedal, nie veľ-
mi. Ostávame pri mladých.


.vašu kapelu tvorí viacero ľudí. Podľa
akého kľúča boli vybratí?


Podľa kľúča „človek mieni, Pán
Boh mení“. Každý sa začlenil akosi
spontánne. Tie cesty boli veľmi pestré
a asi by zabralo veľa priestoru opiso-
vať, kto a ako sa k nám dostal. Jedným
z našich kritérií však ostáva stále to, že
aj pri budúcom zložení kapely chce-


me byť medzi sebou stále viac partia,
ktorá si medzi sebou dobre rozumie


a má jasný, spoločný
úmysel, ako to, aby sme
boli dobrí hudobníci.


.medzi vašimi vokalis-
tami chýba Peter Cmorík,
víťaz tohoročnej súťaže
Slovensko hľadá Su-
perStar. Je reálne, že by sa
vaša spolupráca obnovila?


Ó, dobre, že si mi to
pripomenul, musím mu
zatelefonovať... :o)


.pred pár týždňami vy-
dal album David Gilmour


a povedal, že mu viac vyhovuje sólová
práca v menšom rozsahu, lebo s Pink
Floyd pociťuje príliš veľký tlak a očaká-
vania.


V októbri nahrávate svoje nové CD.
Pociťujete aj vy niečo také?


To akože mi vykáš, alebo chceš,
aby som odpovedal za všetkých!? :o)
Tak ja zatiaľ takéto túžby u seba ne-
vnímam, no a myslím, že ani nikto
z členov. Hráme spolu tri roky a mys-
lím, že už sme si dokázali za tento po-
sledný rok nájsť takú našu spoločnú
hudobnú cestu, alebo sa tomu hovorí,
že náš hudobný štýl. Vyprofilovali
sme sa do pop-rocku, máme zopár
svojich obľúbených nápadov, postu-
pov, nachádzame sa kdesi spolu aj vo
všetkých našich textoch, a tak asi by
nám bolo ľúto túto harmóniu, v ktorej
je sila, zameniť za niečo individuálne.


.paul McCartney povedal, že pri kaž-
dom komponovaní a nahrávaní akoby
začínal odznovu. Máte aj vy takýto po-
cit? O čo sa pri vašej tvorbe opierate?


Vychádzajúc zo skúseností pri pr-
vom nahrávaní CD, môžem za seba
povedať, že v mnohých piesňach som
začínal vždy akoby odznovu. Keď sa
človek zastaví pri niečom, venuje to-


Hudobná skupina


Saleziáni zblízka


Ide o skupinu ktorá začala hrať pred troma rokmi a ktorá prekvapuje nielen veľkosťou
svojich snov... Má za sebou viacero hudobných koncertov – v Banskej Bystrici,


Michalovciach, Prešove, Žiline, Námestove, Partizánskom, Trnave, Bratislave, Dubnici,
Pezinku a v Šaštíne. Naposledy to bolo aprílové úspešné vystúpenie v rámci hudobného


festivalu Lumen v Trnave (www.festivallumen.sk).


22 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 23D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6




VÝCHOVA VÝCHOVA
1. Možno vznikne v ňom najprv


myšlienka: „Čo tak to skúsiť? Byť celý
Boží – ako rehoľník, kňaz, rehoľníč-
ka?“ Táto myšlienka môže vzniknúť
pod rôznym vplyvom. Napríklad pri
čítaní dobrej knihy, vplyvom povzbu-
denia duchovného otca, na duchov-
ných cvičeniach...


2. Snáď myšlienka ešte „odletí“, ale
po čase sa opäť vráti. Pri modlitbe,
svätej omši, futbale, v spevokole...


3. Je veľmi dôležité všimnúť si tie-
to vnútorné hnutia. Na mieste sú otáz-
ky: „Čo to je ? Prečo je to vo mne?“ Je-
den svätec povedal, že tieto myšlienky
sú také vzácne, že keby boli aj od
diabla, treba ich nasledovať. Ten mal
odvahu, čo?


4. Môže sa stať, že myšlienka na ži-
vot prežitý s Bohom človeka už ne-
opúšťa. Udomácňuje sa v ňom, priťa-
huje ho. „To je ono, to je pre mňa,“
povie si. „Tu budem šťastný. Idem do
toho!“


5. Nastáva čas skúmania svojich
darov, osobných záujmov, náklonnos-
tí. Tu sa zistí aj to, či Boh volá do re-
hole alebo na iné miesto v Cirkvi. Zi-
sťuje sa tiež odpoveď na otázku: „A či
na to mám?“


6. Je nutné poradiť sa s nejakým
múdrym veriacim človekom. V dôvere
mu otvoriť srdce, aby to všetko posú-
dil. Najlepšie u toho, kto má na to po-
verenie od Cirkvi (duchovný otec,
predstavený...)


7. Odporúča sa mať stáleho spo-
vedníka, aby videl až do hĺbky duše
a posúdil, či náklonnosť je trvalá, po-
chádzajúca od Boha.


8. Ak je ich postoj pozitívny, smelo
vpred. Boh takého šťastlivca volá do
duchovného stavu.


9. Tým sa povolanie nekončí. Všet-
ko pokračuje. Je potrebné neprestať
v pravidelnom duchovnom živote,
v modlitbe za povolanie, štúdiu, začle-
není sa do konkrétnej inštitúcie v cirk-
vi...


10. Je krásne, mať odvahu začať
a nasledovať Pána Ježiša zbližša. Du-
chovné povolanie, to nie je smutný
spôsob života. Ide o úžasné dobro-
družstvo s Pánom.


V uvedených bodoch sú zhrnuté
dva rozmery jedného povolania. Prvý
rozmer je ten, ktorý vedie človek s Bo-
hom vo svedomí. (Bod 1. až 5.).
V druhom rozmere viac pôsobí cirkev.
Kandidát sa dáva poznať cez úprimný
dialóg. Cirkev rozoznáva dary, ktoré


mu boli dané, volanie Pána a určuje
poslanie. (Zvyšné body.) Naša úloha
je pomôcť mladým scitlivieť na „bod
zlomu“, na chvíľu keď Pán k nim ho-
vorí. A vôbec, máme im pomôcť po-
menovať, čo sa s nimi deje.


Kňazstvo a dievčatá
Laura Vicuňa bolo mladé dievča,


ktorej otec veľmi rýchlo zomrel. Mat-
ka sa spoznala s iným mužom. Živil
ich, ale bol veľmi tvrdý a matka žila
s ním v hriechu. Keď to Laura zistila,
ponúkla Pánu Bohu svoj život za jej
obrátenie. Pán ponuku prijal. Dcéra
zomiera, matka mení svoj život. Dnes
je Laura blahoslavená a mnohí ju vzý-
vajú ako patrónku rozvrátených ro-
dín. Veru, sú aj špeciálne povolania...


Mohlo by sa zdať, že dievčatá sú
z témy kňazstva úplne vylúčené... Ale
kdeže. V žiadnom prípade. Dievčatá,
matky, vy máte nesmiernu úlohu.
Môžete vychovať zo syna kňaza. Vy
mu budete niečo tajomné šepkať do
ucha... A váš syn bude citlivý len na to.
Vy mu vštepíte do srdca lásku. Otcova
úloha príde trochu neskôr. On dá sy-
novi niečo iné. To mužné... Aby sa ve-
del pobiť so zlom. Keby ste vedeli,
s akou nádejou pozerá Boh na matky.


Medzi ženami sú aj také, ktoré sa
rozhodli úplne patriť Pánovi. Vedzte,
že ste obdivované. Máte dar, aby vaša
láska k Ježišovi bola silnejšia než
k materstvu. Nebudete mať vlastné
deti, ale budú sa k vám dvíhať tisícky
detských rúk. Pritúlite ich a budete im
duchovnou matkou. Častokrát budete
ich jedinou nádejou. Pre to sa oplatí
žiť.


Viete, že...
Podľa údajov z Vatikánu, v začiat-


ku tretieho tisícročia bolo na našej ze-
mi katolíkov viac ako miliarda. Počet
kňazov dosahoval číslo okolo 405
000, seminaristov bolo asi 110 000,
biskupov cez 4430, počet rehoľných
sestier asi 815 000. Je to veľa? Málo?
Pán povedal, že žatva je veľká, ale ro-
botníkov málo...


Priatelia, na ceste každého z nás je
veľa Božích ponúk. Keď ich uskutoč-
níme, menia sa na dobré skutky, krás-
ne veci... Princíp je veľmi jednoduchý.
Ak splníme to, čo Boh chce, s istotou
ideme po nej do neba. Životnú cestu
môžeme nazvať „Povolanie“, alebo aj


„Moja hviezdna dráha“. Každý, kto po
nej išiel urobil Nebeskú kariéru.


My trochu starší by sme mali byť
naporúdzi našim mladým ľuďom, aby
netúžili byť len „pozlátenými“ celebri-
tami, ale skutočne kvalitnými ľuďmi.
To je náš prínos k ich šťastiu. Na pr-
vého mladého človeka, ktorého stret-
nem, skúsim pozrieť z tohto uhla.
Skúste to aj vy.


K tomu vám žehná don Luscoň.
Foto: archív redakcie


25D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6


V kupé rýchlika sedel kňaz, robot-
ník a akýsi moderne vyoblieka-
ný muž. Každý bol ponorený
do svojich myšlienok... Na
najbližšej zastávke kňaz
vystúpil a vyobliekaný
muž si uľavil:
„Konečne zmizol...
Na čo sú nám takíto
ľudia. Kňazi vôbec
nie sú potrební!“
Robotník odvrátil hla-
vu do okna. Vlak sa po-
hol a o chvíľu vošiel do
tunela. Nastala tma. V tom
moderný muž s hrôzou za-
chrčal: „Pomóóc...“ Ktosi ho
držal pod krkom. Keď vyšli z tunela,
robotník pustil stisk a povedal:
„Mohol som vás zaškrtiť a zobrať si
váš pekný kufor i peniaze. Ale máte
šťastie... Vychovával ma podobný
kňaz, na akého ste pred chvíľou na-
dávali. Aj na to sú dobrí kňazi...“
Vstal, mávol rukou a nechal pánka
v riadnom strese.


Priatelia, v našej rubrike sme sa za-
čali zaoberať myšlienkami na povola-
nie. Ide nám o to, ako pomôcť zistiť
mladým ľuďom svoju životnú cestu.
V téme budeme pokračovať aj dnes
a skúsime si v tom urobiť ešte väčšie
jasno. Zaostríme si najprv na kňazské
povolanie.


Ako to všetko začalo?
Každý katolícky kňaz by mohol


povedať: „Mňa vysvätil ten a ten bis-
kup, jeho zase ten a ten...“ Až by sme
prišli k apoštolom a nakoniec k samé-
mu Ježišovi Kristovi do Večeradla.


(Z kázne)


Na Zelený štvrtok, po trojročných
„duchovných cvičeniach“, po odchode
Judáša z Večeradla, vysvätil Ježiš apoš-
tolov za kňazov. Stalo sa to slovami:
„Toto robte na moju pamiatku.“ Do
dnešných čias to mal kto robiť. V Cirk-
vi nebolo obdobia, aby nebolo kňazov.
V súčasnosti sa vraví o kríze kňaz-


ských
i rehoľných povolaní... Žeby Pán v tej-
to dobe nepovolával? To by bol trochu
čudný uzáver, však? Pán povoláva do
„duchovného stavu“ i dnes. Ale mnohí
neodpovedajú. Príčin je viac! Niektoré
z nich pomenujem:


Svet niekedy robí konkurenciu
a tiež ponúka pozvania: „Skús toto,
uži si...“ Je to ako v supermarkete...
A mladý človek siahne po ponuke,
ktorá ho vyhodí v úplne inej dimenzii.
Často sa stáva, že v hluku sveta tichý
Boží šepot: „Poď za mnou“ zanikne.
Ak ho niektorí aj počujú, nevonia im
obeta. Ďalší si myslia, že ide o smutný
a nudný štýl života. Iní sa boja, že by
nevydržali po celý život takto žiť.
Mnohí mladí sú v zajatí všelijakých
predsudkov. A tak stoja, čakajú, nudia
sa, prešľapujú na mieste... No a ani ro-
dičia nechcú pustiť deti týmto sme-
rom! Mnohým práve oni bránia ísť po
tejto životnej ceste, lebo sa im zdá má-
lo výnosná a atraktívna...


Ako vzniká povolanie
v konkrétnom prípade?
Svätý Ignác z Loyoly bol vojak „od


kosti“. V jednom boji bol zranený
a musel sa liečiť. Počas liečby sa mu
dostalo do rúk Sväté písmo. Vždy keď
ho čítaval cítil pokoj... Ak žil inak, do-


stavila sa chvíľková radosť a za tým
smútok. Rozhodol sa: Žiť podľa


Písma... A skončil ako kňaz,
svätec.


Svätý Ján Bosco mal
v deviatich rokoch
zvláštny sen. Ocitol sa
na veľkej lúke medzi
chlapcami. Tí sa mlátili
a nadávali. Janko nabe-


hol medzi nich a chcel
urobiť poriadok. Tu do-


stal od Tajomného mladí-
ka a Krásnej panej /Ježiša


a Márie/ znamenie, že nie bit-
kou, ale láskou ich má meniť. Po-


vedali mu, čo má v živote robiť. On po-
čúvol, stal sa kňazom, rehoľníkom
a dnes je vzývaný ako: Otec a učiteľ
mládeže.


Svätý František Saleský pochádzal
zo šľachtickej rodiny. Vyštudoval prá-
vo a pred sebou mal skvelú kariéru.
Otec mu našiel peknú a bohatú neves-
tu, ale jeho to stále ťahalo k modlitbe
a oltáru. Tu bola jeho pravá láska. Ro-
dina nakoniec povolila. Stal sa bisku-
pom a hovorí sa, že on obrátil vo
Švajčiarsku okolo 80 000 ľudí.


Pán si povoláva rozličnými spôsob-
mi. Jedného na duchovných cvičeniach,
druhého po smrti drahej osoby, ďalší to
pochopí pri západe slnka, iný to cíti
v sebe odmalička... Pán pozýva. Nenúti.
Rešpektuje slobodu. Ale! Keď človek
povie áno, nebo plesá, lebo sa našiel člo-
vek, ktorý si uvedomil, na čo žije. Chce
spolupracovať a vie, čo treba cez tu krát-
ku pozemskú dovolenku robiť.


Krok za krokom
„Keby ľudia vedeli, aké krásne je


duchovné povolanie, mnohí by sa roz-
hodli pre túto životnú cestu.“


(Don Bosco)


Skúsime zachytiť jednu z ciest, ako
môže vznikať duchovné povolanie
v srdci chlapca alebo dievčaťa:


Tymian
2006


Priatelia, ešte je pár voľných miest na
letný tábor pre chlapcov – miništran-
tov vo veku od 12 rokov. Miesto podu-
jatia: RZ Bonums Belušské Slatiny,
okres Púchov. Je to prekrásne prostre-
die obklopené horami a hoľami. Ter-
mín: Od 10. – 16. 7. 2006. Organizá-
tori: stará dobrá parta pozostávajúca
z domkárov, saleziánov, bohoslovcov
a miništrantov. Cieľom podujatia je vý-
mena skúseností zo života miništran-
tov. Program je prispôsobený jednotli-
vým vekovým kategóriám, starší
chlapci sú zaškolení do animátorstva.
Na sústredení nebude chýbať duchov-
ný program, filmy, „celotáborová hra“,
šport, súťaže, turistika a veľa, veľa ra-
dosti. Ak o niekom vhodnom z vášho
prostredie viete a zdá sa vám, že by mu
akcia pomohla aj pri poznaní svojho
povolania, neváhajte a prihláste ho.
Ďalšie informácie sa dozviete na kon-
taktoch: DOMKA-Združenie salezián-
skej mládeže, Daliborovo nám. 1, 851
01 Bratislava, prihlášky sú v elektro-
nickej podobe na: www.ministranti.sk,
a: www.domka.sk, email:
lusko@sdb.sk, tel. č.: 02/50231-222,
0903/838 709. Kontaktná osoba: Jozef
Luscoň, SDB.


Povolania...
Vraj ich už netreba?


24 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6




Po čase ich misionári objavili v osade
uprostred pralesa. Dlhým prehovára-
ním sa im podarilo chlapcov opätov-
ne priviesť na misiu. Znovu dostali ša-
ty, prikrývky a iné darčeky. Sľub, že už
z misie neutečú nemal dlhé trvanie,
pretože o niekoľko dní znovu zvíťazi-
la túžba po slobode. Takto bola skúša-
ná trpezlivosť a milosrdenstvo misio-
nárov. Pár rokov sa nedalo so Šuarmi
vôbec systematicky pracovať, lebo ne-
ustále prichádzali a utekali.


Problémom bolo aj to, že misioná-
ri slabo ovládali jazyk domorodcov
a nemohli sa s nimi dohovoriť. V jazy-
ku Šuarov neexistovala gramatika, ne-
boli modlitby ani knihy. V ich reči ne-
existoval nijaký slovník ani učebnica.
Hneď ako sa don Križan s týmto jazy-
kom zoznámil, začal skladať krátke
modlitby a jednoduché učebnice pre
školu. Veľký problém nastal vtedy,
keď bolo treba Šuarovi vysvetliť vec
alebo situáciu, ktorú pred tým nevidel
ani nezažil. Ich jazyk nemal výrazy na
ich pomenovanie. Dalo sa však po-
môcť kresbami a obrázkami Po čase
misionári pochopili, že základným ús-
pechom bude, ak Šuarov naučia
čítať, písať a popri tom nejaké remes-
lo. Keď sa im to u niektorých podari-
lo, videli, že život divochov to mení
k lepšiemu.


Najťažšou prekážkou misionára
bola hlboko zakorenená pohanská
viera indiánov plná rôznych povier
a hrôzostrašných rituálov. Šuari verili,
že za každú smrť človeka je niekto
zodpovedný. Aby mala rodina aj duša
zosnulého pokoj, bolo sa treba čo naj-
skôr pomstiť. Pomstu znamenala za-
biť „zodpovedného“ za smrť ich prí-
buzného. Toho väčšinou označil
čarodejník. Keď sa vražedná pomsta
vykonala, tak rodina zavraždeného
hneď naplánovala odvetu, teda ďalšiu
vraždu. Takto sa točila špirála vzájom-
ného zabíjania z pomsty už celé stáro-
čia. Kristova náuka o odpúšťaní a mi-
lovaní nepriateľov ohlasovaná
misionármi pomaly likvidovala aj ten-
to hrozný zvyk.


Po šiestich rokoch plodnej práce
v Sevilla don Bosco si predstavení vši-
mli výnimočné schopnosti dona Križa-
na. Poslali ho na misiu Mendéz v naj-
zaostalejšej časti Ekvádoru už ako
nového direktora. Pastorácia v tejto mi-
sii znamenala denne sa predierať cez
hustý prales a brodiť po chodníkoch
plných blata. Don Šutka, ktorý spoznal
dona Križana v Mendéze ešte ako kle-


rik o ňom povedal:
„V našich misiách bol
Martin Križan prvý z mi-
sionárov, ktorý sa začal
starať o to, aby mali šuar-
skí chovanci v škole a na
internáte lepšie podmien-
ky. Veľmi mu záležalo na
zlepšení všetkých život-
ných podmienok, ale
aj stravy. On začal stavať
misijné stanice z tehál.
Keď si to žiadali okolnos-
ti, bol murárom, tesárom,
stolárom, no popri tom
nikdy nezabúdal na to, že
je najmä misionárom –
kňazom. On bol prvý, čo
sa v roku 1955 postaral
o to, aby sa na území
našej misie postavila ka-
plnka. Šesť rokov na to sa
začala práca s Šuarmi
v strediskách. Voči domo-
rodcom bol veľmi pozor-
ný, poznal ich reč a pri-
pravoval pre nich slovník s gramatikou
ich jazyka. Okrem chovancov sa prí-
kladne staral aj o sestry, ktoré pracova-
li v misiách. V duchovnom živote bol
žiariacim príkladom pre všetkých.
Keď sa niečo nedarilo, alebo misijné
dielo sa uskutočňovalo ťažko, nikdy
mu nechýbali slová povzbudenia a úte-
chy. Jeho srdečnosť a dobrota boli po-
vestné nielen medzi saleziánmi, ale aj
medzi domorodcami. O sebe rozprával
veľmi málo a vždy sa s otcovskou sta-
rostlivosťou zaujímal o druhých.“


Don Križan neskôr o svojej misij-
nej práci povedal: „Za tie roky, čo me-
dzi Šuarmi pracujem, sa stále viac utvr-
dzujem v presvedčení, že sú schopní
dosiahnuť veľa. Misionárovo úsilie ve-
dia odmeniť dôverou a pokladajú ho
za osobnosť, ktorá im môže a chce po-
máhať riešiť ich životné problémy. Ek-
vádorská vláda uznanlivým gestom
vyhlásila misionára za ochrancu do-
morodcov. Šuari sú si vedomí, že sa
od belochov mnoho naučili. Preto si
vždy pokladajú za svätú povinnosť
misionára ponúknuť, tým najvzácne-
jším, čo doma majú.“


Don Križan neskôr pracoval ako
direktor ešte v misiách Yaupi a Chigu-
aza. Jeho poslednou misiou bola Se-
villa don Bosco, kde začínal ako novo-
kňaz. Tam dovŕšil vek 60 rokov
a rozhodol sa vrátiť na Slovensko.


Tu dostal na starosť správu fary
v Šuriankach. Chuť pracovať a neustá-


le zveľaďovať podmienky v kostole
a na fare mu nikdy nechýbali ani na-
priek pokročilému veku a zhoršujúce-
mu sa zdraviu.


V roku 1986 ho na Slovensku na-
vštívil jeho bývalý šuarský žiak z mi-
sie, Ten sa neskôr stal kňazom. Don
Križan mal určite veľkú radosť z jeho
kňazského povolania, pretože tým sa
naplnil jeden z najdôležitejších
cieľov misijnej činnosti Cirkvi. To, že
začali vyrastať duchovné povolania aj
z domorodých obyvateľov je zna-
kom, že tamojšie cirkevné spoločen-
stvo začína byť samo o sebe života-
schopné a prestáva byť závislé od
misionárov. Nemalým podielom sa
o to pričinil aj don Martin Križan.
Boh si ho v útlej mladosti povolal do
služby pre uskutočnenie svojich plá-
nov. On toto volanie počul a svojou
celoživotnou službou naň hlasne od-
povedal.


Keď 8. septembra 1990, zodratý
prácou a zoslabnutý chorobou odo-
vzdal dušu Stvoriteľovi, mohol s po-
kojom v srdci zopakovať slová Simeo-
na: „Teraz prepustíš, Pane, svojho
služobníka v pokoji podľa svojho slo-
va, lebo moje oči uvideli tvoju spásu,
ktorú si pripravil pred tvárou všet-
kých národov: svetlo na osvietenie po-
hanov...“ (Lk 2, 29 – 32) .


Vladimír Chrobák
Foto: archív misijné oddelenie SDB


MISIE


26. novembra 1912 sa v Ujlaku,
dnes Veľké Zálužie pri Nitre narodil
v roľníckej rodine Martin Križan. Vte-
dy ešte nikto netušil, že on bude jed-
ným z tých, čo sa veľkou mierou priči-
nia o to, že slová Pia X. sa raz stanú
skutočnosťou.


Martin nemal ľahké detstvo, preto-
že ako dvojročný prišiel o otca, ktorý
padol v 1. svetovej vojne. Jeho mama
však bola veľmi starostlivá a v skrom-
ných podmienkach z neho vychovala
zbožného a dobrého človeka. V čase,
keď mal už sedemnásť rokov, prišiel
z Talianska do Ujlaku páter Jozef Ba-
túc. Pri svojom návrate do cudziny
vzal so sebou 7 slovenských chlapcov,
aby sa v saleziánskom stredisku neďa-
leko Turína začali pripravovať na po-
volanie misionárov. Bol medzi nimi aj
Martin Križan.


V Castelnuovo dôAsti strávil prvý
rok štúdií a formácie. Potom ho vďaka
jeho šikovnosti poslali na ďalšie štú-
diá do Bagnola, kde po štyroch ro-
koch prijal obliečku klerika. Po nej
pustili chlapcov na 15 dní domov, aby
si oddýchli a v kruhu najbližších


načerpali sily do novej práce v misi-
ách Pred tým sa však každého pýtali,
kam by chcel ísť. Martin Križan ne-
chal rozhodnutie na predstavených
a tí rozhodli, že pôjde do Ekvádoru
medzi indiánov kmeňa Kiwarov nazý-
vaných aj Šuari.


Koncom decembra 1934 sa Martin
rozlúčil s rodinou a priateľmi a odces-
toval späť do Talianska. Odtiaľ po-
kračoval loďou až do Ekvádoru. Tam
prežil noviciát a prvú dva a pol ročnú
prax v misijnej stanici Macas. V roku
1941 nastúpil do seminára v Quite. Za
diakona bol vysvätený v meste Cuen-
ca 15. 8. 1944 a o necelý mesiac, 8.
septembra bol vysvätený za kňaza.
Všetky svätenia dostal od Mons. Do-
menica Comina zakladateľa salezián-
skej misie medzi Šuarmi. Týždeň po
vysviacke ho poslali do misie Sevilla
don Bosco.


Začiatky boli v tom čase na všet-
kých misiách medzi Šuarmi ťažké.
Chlapci z indiánskych osád prichá-
dzali do misijných centier takmer na-
hí. Misionári ich obliekli, dali sa im
najesť. Navyše im darovali aj nejakú


drobnosť: zrkadlo, či hrebeň. Takéto
veci sa im veľmi páčili, lebo dovtedy
sa s nimi ešte nikdy nestretli. Za pár
dní však chlapcom pochodilo niečo
po rozume a potajomky zmizli. Vza-
li si oblečenie, aj prikrývky z postelí.


MISIE


26 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 27


Keď bol Mons. Domenico Comin na súkromnej audiencii
u pápeža Pia X., povedal mu o misiách medzi Šuarmi tieto
slová: „Svätosť, my tam polievame vyschnutý peň.“ Vtedajší
pápež mu na to odvetil: „Len ho neprestaňte polievať, on sa
jedného dňa určite rozzelená.“


Don
Martin Križan


Don Križan medzi Šuarmi Don Križan na ceste za farníkmi roztrúsenými v rozľahlom pralese


Jedna zo šuarských osád


Misionár musí byť občas aj športovec


Do niektorých osád sa dalo dostať
iba na člne




D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 29


k á t n o s ť o u
v okamihu najväčšieho
Eliášovho poníženia. Eliáš ide na púšť
poháňaný skutočnými popudmi: bo-
lesť nad ľudom, ktorý spoznal Boha
a opustil ho, napriek znakom milosr-
denstva a sily. Zakúša prenasledova-
nie zo strany mocných. Má strach, je
unavený, žiada si smrť. Jeho utrpenie
sa zrodí z konštatovania, že sa mu
zdá, akoby Boh zahynul v srdciach je-
ho ľudu. Otázka o Bohu ho ženie na
púšť a je to preňho skutočne otázka
života a smrti.


Hľadá Boha na púšti. Púšť je
miestom slova. Na púšti sa počúva
slovo. Zbiera pokorné znaky Boha:
je chlieb a pije z krčahu vodu, obo-
je mu ukázal anjel. Prijíma Boží
čas. Posilnený týmto pokrmom
išiel štyridsať dní a štyridsať nocí
až k Božiemu vrchu Horeb. Vytr-
vá v putovaní počas dňa i počas
noci podľa Božieho času. Stret-
nutia s Bohom nie sú naše stret-
nutia. Na svätom vrchu zakúša
Boha v intímnosti s Bohom
a v hlbokom počúvaní v jasky-
ni. Prítomnosť Božia je pre-
chod, „Pán prechádzal“. Je to
žijúci Boh, nie mŕtvy objekt,
idol. Pán nie je vo vetre, v ze-
metrasení, v ohni, čo sú
symboly sily, násilia. Pán je
v „tichom lahodnom šu-
me“. Ticho sa načúva tak,
že sa tvár zahalí do adorá-
cie a poníženosti a odpo-
vedá sa hlasu, ktorý volá,
ktorý pozýva. Božia exis-
tencia je zakúšaná v Je-
ho tichu, v Jeho slove
tam, kde sa On nachá-
dza.


Eliáš je takto znovu
poslaný Pánom, ktorý
ho uisťuje o veriacej


časti svojho ľudu, ktorý je ešte
svedkom dôvery v Božie pri-


sľúbenia. Zdôrazňuje to
apoštol Pavol v liste Ri-


manom, kde spomí-
na epizódu
s Eliášom: „Boh ne-
odvrhol svoj ľud,


ktorý predpo-
znal. Alebo
neviete, čo
hovorí písmo


o Eliášovi?
Ako sa žaluje Bo-


hu na Izrael: „Pane tvojich proro-
kov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len
ja sám som ostal a aj na môj život
striehnu“. A čo mu odpovedá Boh? Po-
nechal som si sedemtisíc mužov, ktorí
nezohli kolena pred Bálom. A tak aj
v tomto čase


ostal zvyšok vyvolený z milosti. Ale ak
z milosti, už nie zo skutkov, inak by
milosť nebola milosťou“ (Rim 11).


Otázky na uvažovanie pri
Eliášovi.
Pozerám iba na Boha? Som slo-


bodný od súdu ľudí? Slobodný pred
mocnármi? Som na strane pokor-
ných? Som sluhom skutočného Boha?
Stojím stále v Jeho prítomnosti?
Snažím sa s Božou pomocou byť sved-
kom Boha aj v čase jeho zdanlivej po-
rážky? Aké idoly mi bránia spoznať ži-
vého a pravého Boha?


Mons. Bruno Forte
Ilustrácie: © Juraj Martiška


LABORATÓRIUM VIERY


Historicky Eliáš pochádza z Tesbe
(dediny v Zajordánsku) a svoj pro-
rocký úrad uskutočnil v severnom
kráľovstve v časoch kráľov Achaba,
Ochoziáša a Jorama v rokoch 874 –
841 pred Kristom. Achab si vzal za že-
nu Jezabel, dcéru Tira a podporoval
idolatrický kult Bála z Tiru. Eliáš sa
prezentuje ako velikán viery, svedok
jediného Boha. Jeho meno vyjadruje
jeho poslanie Eli = môj Boh + Jhv:
môj Boh je Jhv. Svojím životom uka-
zuje, že iba Bohu treba dôverovať
a poslúchať ho. Žije v Božej prítom-
nosti: „Ako žije Pán, Izraelov Boh,
v ktorého službe stojím“ (1 Kr 17, 1).
Celkové dielo Eliáša poukazuje na to,
že skutočným pokušením nie je ateiz-
mus, ale idolatria. Eliáš je slobodný,
odvážny a neskrotný pred mocnými
(Achab), je obrancom slabých (Na-
bot, vdova zo Sarepty) a nebojí sa sú-
du ľudí. Má nadšenie a žije duchovnú
samotu.


V súvislosti s Eliášom
máme sedem príbehov,
ktoré rozprávajú o suchu
a vdove zo Sarepty. Kon-
text sucha má teologický
význam, pretože pripomí-
na Izrael a stav jeho ľudu,
ktorý úplne závisí od Bo-
ha. Je to rozdiel medzi
Egyptom, z ktorého vyšli
a Zasľúbenou zemou, kde sa
o nich stará Pán. „Krajina, do
ktorej sa uberáš, aby si ju vlast-
nil, nie je taká ako egyptská kraji-
na, z ktorej ste vytiahli, kde si sial
svoje semeno a zvlažoval svojimi no-
hami ako zeleninovú záhradu. Kraji-
na, do ktorej tiahneš, aby si ju vlastnil,
je krajinou vrchov a rovín a zvlažova-
ná je z neba dažďami, krajinou, o kto-
rú sa stará Pán tvoj Boh a sú na ňu
ustavične upreté oči Pána, tvojho Bo-


ha, od začiatku roka
až do konca“ (Dt 11,
10 – 12). Samotná
geografia Izraela
má teologickú hod-
notu a objasňuje
Eliášovo posol-
stvo. Je obrancom
monoteizmu a ra-
dikálnej dôvery


v jediného Boha na-
vzdory skúškam ži-


vota a histórie. Pripo-
meňme si tri udalosti


z jeho života.


Povolanie
(1 Kr 17)


„Odíď odtiaľto“, znamená
zanechaj istoty. „Obráť sa na vý-


chod“, je ísť smerom k Bohu.


„Skry sa“, prorok musí byť ukrytý, ži-
vený iba Bohom, v úplnom odovzdaní
sa Bohu. Potok Karit je akoby oáza
v púšti: Boh je prorokovou oázou.


Súd na Karmeli
(1 Kr 18)
V hre je viera v monoteizmus. Ido-


latria je istejšia, lebo idol je pevne
uchopiteľný a manipulovateľný. Boh
je naopak živým Bohom, v ktorého
prítomnosti prorok stojí, a je teda Bo-
hom nepredvídateľným, slobodným,
tým, ktorý môže hocičo rozvrátiť, kto-
rý nenávidí nespravodlivých mocná-
rov, zhliada na chudobných a koná
svoje dielo v tých, ktorí zabúdajú na
seba, milujú poníženosť, jednoducho-
sť a dôveru v Neho.


Teofánia vrchu Horeb
(1 Kr 19, 1 – 18)
Je tu znázornená predovšetkým


slabosť Eliáša, ktorý nám ju dáva spo-
znať veľmi zblízka vo svojej ľudskosti,
takej skutočnej. Boh zasahuje s deli-


LABORATÓRIUM VIERY


Ohnivý prorok
Eliáš má veľkú dôležitosť v izraelskej tradícii, ale
tiež v Novom zákone, kde patrí spolu s Abrahámom,
Mojžišom a Dávidom ku štyrom najviac
spomínaným osobám z hebrejskej histórie.
V Sirachovej knihe je predstavený takto : „Potom
povstal Eliáš, prorok ako oheň, jeho slovo blčalo
ohňom sťa fakľa“ (Sir 48, 1).


Eliáš


28 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6




150 účastníkov vo veku 17 až 26 ro-
kov môže zažiť na vlastnej „koži“ kon-
frontáciu s názormi, postrehmi, tempe-
ramentom a zvykmi iných kultúr ...to
všetko nájdu v „akčnom a namaka-
nom“ ☺ programe, ktorý sa tvorí a zre-
je už vyše pol roka.


Celé to začalo v roku 1993 v Rakú-
sku pod názvom Eurotreff, neskôr sa
toto podujatie pretransformovalo na


EURIZON (názov podujatia vznikol
zložením slov Europe a horizon = eu-
rópske horizonty☺). Štafetu prevzali
Belgičania, Česi a tento rok sa pár nad-
šencov rozhodlo zorganizovať toto
podujatie u nás na Slovensku – v sale-
ziánskom stredisku na Mamateyovej
ulici v Bratislave – Petržalke a v jej
okolí ☺.


Minulý rok sa pražský EURIZON
niesol s mottom: „Neboj sa byť mla-
dým!“ (Donôt be afraid to be young“).
Tento rok je ústredným motívom EU-
RIZONU 2006 rodina – ako ju ponú-
ka hlavný predstavený SDB don
Pascual Chávez v strenne na rok 2006.


Mládežnícku podobu rodiny vy-
jadril prípravný tím heslom „feel the
power of sTeam“ (cítite tam tú silu tí-


mu?). Teda v centre pozornosti bude
rodina, vzťahy (profesionálne, priateľ-
ské, ľúbostné), láska, spoločenstvo,
saleziánska spoločnosť; to všetko plné
vitality a energie (steam = para –hna-
cia sila parných strojov; s team = sale-
ziánsky tím).


Mladí, ktorí sa tohto stretnutia
zúčastnia, sa môžu tešiť na diskusné
skupiny, ktoré povedú animátori z ich


vlastných radov –
slovenskí a zahra-
niční animátori
spolu ako tím. Dis-
kusné skupiny bu-
dú zostavené tak,
aby viedli spolu
dialóg ľudia z rôz-
nych krajín a kul-
túr, pričom sa bu-
de komunikovať
v angličtine.


Ďalej sa účast-
níci môžu tešiť na
širokú paletu
w o r k s h o p o v :
umeleckých, tane-
čných, hudob-


ných či športových... a samozrejme
aj typicky slovenských. Chýbať ne-
budú výlety, zážitkové hry (outdo-
orové aj indoorové) plné dobrodru-
žstiev a napätia. Počas celého týždňa
tu bude vhodná príležitosť na spo-
znávanie a vytváranie spoločenstva.
Nie len medzi nami navzájom, ale aj
s Bohom – vo chvíľach ticha, modlit-
by, adorácie a spoločne vytváranej li-
turgie.


Hlavným hnacím motorom tohto
medzinárodného stretnutia je organi-
začný tím ľudí, ktorých tváre a mená
si môžete pozrieť na web stránke
www.eurizon.sk, taktiež sa tam do-
zviete všetky potrebné informácie.


Avšak hnacím motorom môžete
byť aj Vy – modlitbou, konkrétnou


pomocou počas akcie alebo aj finanč-
ným príspevkom. Za to všetko vám
patrí: Pán Boh zaplať!


Monika Skalová FMA a spol.
Foto: DOMKA


Bankové spojenie: Ľudová banka,
a.s. Číslo účtu: 4030031295/3100; Va-
riabilný symbol: 2307


MLÁDEŽ


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6 31


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu
Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme
Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu ráno, kedy za nich redaktor časopisu slúži
svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.


Eurizon!


MLÁDEŽ


Škola pre animátorov je výchovno-vzdelávací program
pre animátorov organizovaný DOMKOU – Združením sa-
leziánskej mládeže. Trvá 3 roky a je rozložený do 6 víken-
dových kurzov, ktoré sa realizujú na jar a jeseň.


Na jar 2006 Škola pre animátorov zorganizovala cel-
kovo 13 kurzov (2 na strede Slovenska, 5 na východe a 6
na západe Slovenska).


Takmer 300 mladých načerpalo vedomosti a zručnos-
ti v kurzoch s témami ako: „Mladí a ich vyzrievanie“, „Stre-
tanie sa s človekom“, „Príprava stretnutí a itineárov“.


Škola pre animátorov je dôležitou súčasťou formácie
animátorov v saleziánskej rodine. Na jej príprave a realizá-
cii sa spolu s DOMKOU podieľajú aj saleziáni, sestry FMA,
odborníci z radov laikov ako aj samotní absolventi Školy
pre animátorov.


Projekt Školy pre animátorov sa v šk. roku 2005/2006
uskutočnil aj vďaka finančnej podpore z grantového prog-
ramu Hodina deťom Nadácie pre deti Slovenska.
Mária Vavreková, projektová manažérka pre vzdelávanie,


foto: DOMKA


Pokúsime sa prehĺbiť tému ticha v rámci liturgického slá-
venia, ktoré je súčasťou rehoľného života najmä v duchovnej
oblasti, ktorú trvale prežívame. Zaoberajme sa tichom tak, ako
sa ním v dokumentoch zaoberá magistérium Cirkvi v posvät-
nej liturgii a ako o ňom hovorí Regula sv. Benedikta.


Pýtame sa: Čo je to silencium?
Silencium je konštitutívny prvok človeka a je ním, pretože


ho Boh vtlačil do človeka a do vesmíru ako stopu svojej prí-
tomnosti. Mohli by sme povedať, že určitým spôsobom ticho
je Boh pred nami; Boh prítomný v nás; Nevyjadriteľný v nás;
Bytosť, ktorá sa prejavuje tým, čím je.


Toto sú však len slová a nedokážu vyjadriť tú skutočnosť,
ktorú možno iba vytušiť, vychutnať a tešiť sa z nej prostred-
níctvom skúsenosti. Totiž skúsenosť ticha sa stotožňuje s mys-
tickou skúsenosťou Božej prítomnosti. Vieme, že Boha nie je
možné „povedať“ slovami: nemôžeme povedať kto je Boh, aký
je Boh. Cítime, že je v nás a my sme v ňom, ale nie sme schop-
ní túto skúsenosť opísať.


Tu sa dotýkame hĺbky, výšky, šírky skutočnosti, akou je ti-
cho, ktoré, práve preto, že určitým spôsobom sa zhoduje s by-
tím Boha, zhoduje sa s láskou; totiž Boh, ako hovorí sv. Ján, je
Láska. Ticho a láska priliehajú, stotožňujú sa.


Naozaj, najhlbšia, najpravdivejšia láska sa prejavuje v ti-
chu. Kde už slová nedosiahnu, tam má láska svoj vrchol: jed-
noducho „je“ tam.


No ticho, ktoré je láska, spoluúčasť Božskej bytosti na koz-
me, stvorení a človeka, je spojené so slovom; totiž Boh, ktorý
je Nevyjadriteľný, sa vyjadril a dal sa ako jasný prúd slov.


Čo sa týmto udialo?
Stalo sa to, že Boh vložil ticho – seba samého – „do“ slova;


my preto nemôžeme povedať, že ticho je neprítomnosť slova.
Ticho je v slove tak, ako jeho farba, jeho chuť, jeho odtienok,
jeho teplo, jeho svetlo, jeho tajomstvo, jeho krása, jeho jem-
nosť, jeho hĺbka.


Ticho je tá skutočnosť, ktorá robí slovo pekným, robí ho ži-
vým.


Anna Mária Canopi OSB


Toto podujatie, ktoré sa uskutoční 23. – 29. júla 2006, ponúka možnosť stretnúť
mladých veriacich ľudí zo saleziánskeho prostredia z dvanástich európskych krajín.


Stretnutie
provinciálov


V dňoch 5. – 8. mája 2006 sa
v Rusku v Petrohrade stretli provin-
ciáli z regiónu Európa Sever. Našu
provinciu zastupoval otec provinciál
Štefan Turanský. Tieto stretnutia sa
opakujú pravidelne každý rok a ich
cieľom je posilniť spoluprácu, ktorá
prekoná hranice provincií a národ-
ných konferencií a v rámci Európy sa
učiť mať spoločné zmýšľanie a plány.
Na fotografii je otec provinciál pred
smutne známou Aurorou.


Čítaš dobre, zrak ťa neklame!
Prichádza k nám Medzinárodné st retnut ie
sa lez iánskej mládeže s názvom


Škola pre
animátorov


LITURGIA TICHA
Konštitutívna skutočnosť človeka


D O B R O D I N C I


Tehlička pre Baku


Saleziánska organizácia SAVIO usporiadala v rám-
ci pôstneho obdobia celoslovenskú zbierku „Teh-
lička pre Baku“. Cieľom bolo vyzbierať finančné
prostriedky na zakúpenie mládežníckeho stredis-
ka pre chudobnú a ohrozenú mládež. Do projektu
sa zapojili školy - materské, základné, gymnáziá,
saleziánska rodina, veriaci z farností, ...
Vďaka nim sa vyzbieralo vyše 300 000 Sk. V mene
všetkých detí, mládeže a saleziánskych misionárov
z Baku Vám ďakujeme. Budúci rok plánujeme po-
kračovať v zbierke.


30 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 6




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


Z


Biblia verzus Da Vinciho kód
Jozef Jančovič
Kňaz, ktorý sa špecializuje v odbore Sväté


písmo, kompetentne a na základe historických faktov i biblických citá-
cií vyvracia klamlivé a zavádzajúce tvrdenia románu Da Vinciho kód.


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Biblia verzus Da Vinciho kód


Laura Vicuňová


Haló, tu je Boh!


Dominik Savio


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Laura Vicuňová
Mária Lucia Beccalossiová
Dcéra sa podujme rozriešiť zamotaný ži-
vot svojej mamy. Spôsob, ktorý si na to vyberie, šokuje
predovšetkým samotnú matku. Sotva trinásťročné dievča vloží
do tohto úsilia všetko – tak veľmi si praje, aby to vyšlo…


Titul Počet kusov


40,– Sk


30 strán, brož.


184 strán, brož.


112 strán, brož.


104 strán, brož.


100,– Sk


115,– Sk
85,– Sk


✃


Haló, tu je Boh!
Valerio Antonioli
Čo keby Boh mal mobilný telefón?
Zavolal by chlapcom a dievčatám, mladým animátorom, vycho-
vávateľom v mládežníckych strediskách… Zavolal by im, lebo
ich miluje. Vznikli by tak príjemné rozhovory, možno aj zopár
hádok či priamych odpovedí, padlo by veľa milých slov.
Niektoré z nich sme zaznamenali do tejto knihy, samozrejme,
pri plnom rešpektovaní súkromia, aby sme mladým pomohli
uvažovať a modliť sa.


Dominik Savio
Teresio Bosco
Chlapec, ktorý vedel chcieť. Takto jednoducho
možno charakterizovať Dominika Savia, chlap-
ca, ktorý bez váhania siahol po duchovných


radách dona Bosca a postupne sa vypracoval na svätca. Navyše, potvr-
dil, že krása, veľkosť i hĺbka života do značnej miery závisia od nás.


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny


Poď s nami do ďalšieho ročníka!


Každý predplatiteľ
dostane zdarma diár


na školský rok
2006/2007!


www.casopisaha.sk


Pozor, rozširujeme obsah o 16 strán!
Nemeníme predplatné!


Ročné predplatné: 340,– Sk.


Meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vek: . . . . . . . . .


Adresa: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


Telefonický kontakt: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


E-mail: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


Informácie: 02/555 722 26, e-mail: objednavky@donbosco.sk, aha@donbosco.sk.


Objednávam si AHA! na školský rok 2006/2007 v počte kusov: . . . . . z každého čísla.


O
brázok je


ilustračný!


časopis pre mladých