Don Bosco Dnes SLK No. 4 2002

ROČNÍK XXXIII.4/2002
SEPTEMBER – OKTÓBER


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


NAŠE DIELA: HODY – GALANTA
MISIE: SVÄTÝ OTEC V AZERBAJDŽANE
HISTÓRIA: BAZILIKA V ŠAŠTÍNE...




Máme za sebou letné mesiace,
ktoré sú pre väčšinu mladých, ale
i dospelých obdobím prázdnin a do-
voleniek. Na prahu nového škol-
ského roku sa chcem spolu s vami
zamyslieť nad ďalšou časťou apoštol-
ského listu Svätého Otca Novo mille-
nio ineunte.


V doterajších úvahách sme si vší-
mali pedagogiku svätosti, ktorú
predložil celej Cirkvi Svätý Otec ako
program do nového tisícročia.
Svätosť, ku ktorej je povolaný každý
z nás, je v prvom rade dar zhora.
Predpokladá však našu ochotu prijať
ho a spolupracovať s ním. Prvou
podmienkou pre nastúpenie cesty
obnovy a svätosti je teda osvojiť si
umenie modlitby.


Modlitbe sa musíme učiť od sa-
mého božského Majstra, ako to robi-
li jeho učeníci. Ich prosba: „Pane,
nauč nás modliť sa…!“ (Lk 11,1), je
stále aktuálna aj pre nás. Popri osob-
ných skúsenostiach nám k tomu
môže pomôcť aj niektorá z mnohých
kníh, ktoré sa venujú tejto problema-
tike. Vlani vyšla v Čechách trilógia
karmelitána Torkingtona Pustovník,
prorok a mystik, ktorá zaujímavým
spôsobom učí vnútornej modlitbe
ľudí dnešných čias.


Ján Pavol I. ešte ako biskup Albi-
no Luciani vysvetľoval na rekolekcii
svojim kňazom rozdiely medzi jed-
notlivými druhmi modlitby na prí-
klade rodinnej slávnosti:


Otec rodiny sa dožíva 50 rokov
a celá rodina sa chystá prejaviť mu
svoju lásku a vďačnosť. Najmladšia
dcérka je len druháčka. Nájde si v čí-


tanke peknú
b á s n i č k u ,
naučí sa ju
n a s p a m ä ť ,
a keď sa všet-
ci zhromaž-
dia, vstane,
ukloní sa
a odrecituje
pekné slová
o otcovskej
starostlivosti.


Toto je
typ modlitby
f o r m u l o v a -
nej, v ktorej
sa obraciame
na Boha slo-
vami, ktoré
vznikli v srd-
ciach svätcov
alebo iných
ľudí a máme
ich zachytené
v našich
m o d l i t b o -
vých knižkách. Je to základný druh
modlitby, ktorým sa učíme modliť
a pripravujeme sa na vyššie druhy
modlitby.


Starší syn je gymnazista a na túto
príležitosť si pripravil oslavnú reč.
Zhodnotil otcov život, čo všetko pre
rodinu i pre neho urobil a robí a vy-
jadril mu svoju lásku a vďačnosť.


Toto je modlitba tvorivá. Vychá-
dza zo života a vyjadruje osobný po-
stoj k Bohu a okolnostiam života.
Stojí nás obyčajne viac námahy ako


modlitby for-
mulované.


Najstaršia
dcéra si odkla-
dá vreckové,
aby mohla kú-
piť oteckovi
kyticu. Keď
príde na ňu
rad, podá mu
kyticu – päťde-
siat krásnych
č e r v e n ý c h
ruží. Aj chce
čosi ešte pove-
dať, ale ostane
len pri jednej
vete, pri poda-
ní kvetov a ob-
jatí.


Toto je
ukážka skut-
kovej modlit-
by. Modlitby
bez veľkých
slov, ktorú sa


modlíme konkrétnym životom
a skutkami, vykonanými z lásky
k Bohu, ktoré nás aj čosi stoja.


Napokon sa postaví mamička.
Mlčky sa zahľadí ockovi do očí. V ich
mysli prebehnú spoločne prežité ro-
ky, radostné i bolestné udalosti. Tu
by všetky slová boli zbytočné. Ús-
mev a objatie sú znakom i dôkazom
vzájomnej lásky.


Toto je typ vnútornej alebo kon-
templatívnej modlitby. Je to najvyšší
stupeň modlitby. Učíme sa jej medi-


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne.
Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


4/2002
ROČNÍK XXXIII.


SEPTEMBER – OKTÓBER


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
R


as
tis


la
v


H
am


rá
če


k


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD
táciou a životom s Bohom, ale nie je také ľahké si ju
osvojiť.


Drahí priatelia, tento príklad neobsahuje všetky dru-
hy modlitby. Nehovorí napríklad nič o modlitbe litur-
gickej, o strelných modlitbách a podobne. Myslím však,
že aj tak môže byť inšpiratívny pre náš každodenný
modlitbový život.


Aby sme boli schopní spoločnej modlitby a liturgie
života, treba si chrániť každodenné tiché chvíle na
osobnú modlitbu. V tichej osobnej modlitbe a adorácii
sa živí náš vzťah k Bohu a rastieme v láske k nemu. Bez
osobného vzťahu a lásky k Bohu je modlitba nemysli-
teľná.


Popri modlitbe sa Svätý Otec vo svojom liste osobit-
ne venuje svätej omši. Hovorí, že nedeľná svätá omša má
byť pre nás srdcom každej nedele. Dnes je táto výzva stá-
le aktuálnejšia aj vzhľadom na šíriaci sa kult obchod-
ných a zábavných centier, otvorených dvadsaťštyri ho-
dín, ktoré často práve v nedeľu ponúkajú rôzne atrak-
tívne akcie a stávajú sa tak novodobými chrámami bôži-
kov obchodu a konzumizmu.


Čo by sme v boji s touto módnou vlnou mohli urobiť


my? Svätý Otec apeluje, že zanedbávanie účasti na ne-
deľnej omši je nebezpečnejšie, ako by sa nám na prvý
pohľad zdalo. Zdôrazňuje, že nedeľné zhromaždenie
v chráme je najprirodzenejším prostriedkom proti roz-
trateniu sa a posilneniu našej rezistencie voči duchu
tohto sveta.


A v tejto oblasti zohrávajú svoju nezastupiteľnú úlo-
hu rodičia i starí rodičia, ktorí majú svoje deti a vnúčatá
príkladom i slovom vychovávať a povzbudzovať, aby sa
im nedeľná svätá omša stala samozrejmosťou.


Drahí čitatelia, prajem vám v tomto začínajúcom sa
školskom roku veľa odvahy a tvorivosti pri rozvíjaní
vášho života modlitby. Nech sa vďaka modlitbe stávate
duchovne zdatnejšími i radostnejšími a váš príklad
i vhodné slovo nech sú povzbudením i životnou orien-
táciou pre iných.


Modlí sa za vás a do vašich modlitieb sa odporúča
váš brat


Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie


Správy
Bratislava, Námestovo, Udavské,... 4


Naše diela
Hody – Galanta 8


Naša rodina
Saleziánky v Humennom 10


Mládež
Prípravy na Festu 12


Mariánske zvony
Láska je silnejšia ako hrob 13


Mariánske zvony
Ruženec 16


Mariánske zvony
Mariánsky kult 18


Mariánske zvony
Zázračné udalosti 19


Mariánske zvony
Zdravas Mária 20


Duchovnosť
Čo s darom duchovného povolania 21


Rozhovor
Don Jozef Izakovič 22


Rodina
Matky a deti 24


Misie
Svätý Otec v Azerbajdžane 26
...




V polovici júna zavítal k saleziánom na Miletičovu zaujímavý
hosť. Bol ním bývalý tréner Slovenskej hokejovej reprezentácie
Ján Filc. Na besedu v hale pod kostolom prišlo nečakane veľa
záujemcov, starších i mladších, takže hala bola skutočne plná.
Pán Filc prítomným účastníkom porozprával o viacerých veciach
okolo hokeja a našej reprezentácie, ktoré sme nemali možnosť vi-
dieť na televíznych obrazovkách. Napríklad i o tom, aké miesto
má viera v Boha u našich hokejistov. Popri tom veľmi ochotne
a veselým spôsobom odpovedal na množstvo zvedavých otázok,
ktoré sa naňho valili doslova z každej strany. Záver besedy bol
vyplnený autogramiádou a spoločným fotografovaním, veď tak-
mer každý z účastníkov besedy chcel mať aj takúto vzácnu pa-
miatku na naše hokejové zlato.


ZLATÍ CHLAPCI


MINIŠTRANTSKÉ SĽUBY


Počas svätej omše na sviatok Dominika
Savia sa u saleziánov v Bratislave na
Miletičovej konala pekná slávnosť. Päť
mladších miništrantov zložilo miniš-
trantský sľub a štyria starší, ktorí už sľub
zložili skôr, si ho obnovili. Skladaniu sľu-
bov predchádzala teoretická i praktická
príprava, ukončená miništrantskými
skúškami, pri ktorých chlapci museli
preukázať svoje vedomosti z oblasti li-
turgie a miništrovania. Zloženie sľubov
pre miništrantov znamená oficiálne uve-
denie do miništrantskej služby a pred-
savzatie úprimne sa snažiť kráčať po
ceste svätosti, tak ako sa o to snažil aj
ich patrón Dominik Savio, ktorý bol ako
prvý chlapec z oratória dona Bosca vy-
hlásený za svätého. Po slávnostnej svä-
tej omši, ktorú celebroval pán kaplán
Marián Bundzel dostali miništranti ofi-
ciálny diplom a spoločne sa všetci stret-
li pri občerstvení.


MINIŠTRANTI NA NÁVŠTEVE V KOŠICKOM SEMINÁRI


■■ Udavské ■■


21. apríla 2002 v nedeľu Dobrého pastiera, Klub Slovenského mi-
sijného hnutia v Udavskom zorganizoval pre miništrantov náv-
števu košického Seminára Karola Boromejského v rámci dňa
otvorených dverí. Miništranti spolu s vedúcimi sa o 9.30 zúčast-
nili na slávnostnej svätej omši v seminárnom kostole, ktorú ce-
lebroval rektor seminára vdp. Anton Konečný, ktorý ako kaplán
pôsobil v Humennom v roku 1975. Po skončení svätej omše sa
naším sprievodcom stal náš bohoslovec, štvrták Marek Veľas.
Prezreli sme si celý seminár – učebne, izby, knižnice, oddychové
a relaxačné priestory, spoločenské miestnosti a telocvičňu. V se-
minárnej kaplnke sme sa bližšie zoznámili so životom a osobnos-
ťou Karola Boromejského. Posilnení obedom v seminárnej jedál-
ni sme sa v átriu seminára zúčastnili na kultúrnom podujatí, ktoré
pripravili bohoslovci 2. ročníka. Štyria naši účastníci: Maroš, Da-
no, Paťo a Števo sa zúčastnili aj výtvarnej súťaže na biblickú tému
Dobrý pastier. Plní zážitkov, pookriati na duchu vrátili sme sa
večer domov. A dnes sú to už len pekné spomienky.


POSVÄTENIE NOVEJ KAPLNKY


■■ Námestovo ■■


Na severe Oravy v Námestove sale-
ziáni pred dvoma rokmi kúpili malý
rodinný dom, v ktorom začali svoju
oficiálnu prítomnosť v tomto meste.
Po prvotných úpravách domu a pri-
spôsobení pre potreby komunity bo-
la v prízemí vybudovaná aj malá ka-
plnka. Jej posviacku vykonal 1. júna
otec biskup František Tondra za prí-
tomnosti otca provinciála Vladimíra
Feketeho a pána dekana z Námesto-
va. Na slávnostnom obrade sa
zúčastnili aj viacerí spolubratia sale-
ziáni, mládež, spolupracovníci


a priaznivci saleziánskeho diela.
V Námestove pôsobia štyria saleziá-
ni: don Sobota, don Seman, don Tim-
ko a don Barina. Vzhľadom na to, že
novopostavená kaplnka nie je veľmi
veľká, nebude otvorená pre
verejnosť, ale poslúži pre potreby ko-
munity, pre duchovné obnovy a svä-
té omše počas stretnutí s mládežníc-
kymi skupinami. Spolubratia postup-
ne spoznávajú prostredie v meste
a hľadajú spôsoby, ako uskutočňovať
saleziánsku pastoráciu hlavne medzi
chlapcami.


ČO SA V MLADOSTI NAUČÍŠ…


Aj počas týchto prázdnin zorganizovalo ústredie
miništrantského hnutia letné miništrantské tábo-
ry. Organizáciu táborov zabezpečoval don Jozef
Luscoň a študent Rasťo Haľko spolu s viacerými
spolubratmi a animátormi. Počet miništrantov pri-
hlasovaných na letné tábory stále stúpa, preto sa
tohto roku zorganizovali dva turnusy. Jeden pre
východné Slovensko na Borde pri Košiciach a dru-
hý pre stred a západ v Jazierciach pri Ružomber-
ku. Na táboroch sa zúčastnilo spolu takmer dve-
sto miništrantov, ktorí strávili pekný týždeň v príro-
de a dobrom kolektíve. Popri odbornom miniš-
trantskom formovaní bol dostatok priestoru aj na
zábavu a športovanie. Program táborov sa niesol
v duchu života prvých kresťanov z čias Rímskej
ríše, takže chlapci si museli svoju vieru pevne brá-
niť a šíriť ju i v podmienkach prenasledovania.


D BDOMA A VO SVETE


4 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2


■■ Bratislava ■■


ZLATÉ VÝROČIE KŇAZSTVA


1. júla uplynulo 50 rokov od kňazskej vysviacky nášho
spolubrata dona Rafaela Černého. Toto okrúhle výro-
čie si jubilant pripomenul malou slávnosťou, ktorá sa
uskutočnila v Bratislave na Miletičovej. Počas sláv-
nostnej svätej omše, na ktorej sa zúčastnilo asi 30
kňazov a veľa veriacich z jubilantovho rodiska Sobo-
tišťa, hlavný celebrant otec biskup Štefan Vrablec pri-
pomenul dlhé roky, ktoré strávil spolu s donom Čer-
ným v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda
v Ríme, kde don Černý vyučoval chlapcov a pripravo-
val do tlače mnoho kníh a literatúry s náboženskou te-
matikou, ktoré sa potom tajne prinášali na Slovensko.


Oslava po-
kračovala ro-
dinným pose-
dením v hale
pod kostolom,
kde všetci prí-
tomní vyjadrili
o s l á v e n c o v i
svoju vďaku za
obetavú službu
a dobro, ktoré
mnohým svo-
jou tichou a vy-
trvalou kňaz-
skou prácou aj
napriek zdra-
votným ťažkos-
tiam stále po-
skytuje.


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 5




25. generálna kapitula dňa 4. apríla 2002
potvrdila vo funkcii vikára hlavného
predstaveného dona Luca van Looya.
V ďalších dňoch postupne zvolila novú
generálnu radu pre nasledujúce obdo-
bie šiestich rokov. Členmi generálnej ra-
dy sú: don Giovanni Mazzali, hlavný eko-
nóm kongregácie, don Francesco Cere-
da, radca pre formovanie, don Antonio
Domenech, delegát pre pastoráciu mlá-
deže, don Tarcisio Scaramussa, sektor
sociálnej komunikácie, don Francis Al-
lencherry, hlavný delegát pre misie.
8. apríla boli zvolení členovia hlavnej rady
za jednotlivé regióny sveta, v ktorých sa-
leziáni pôsobia. Pre región Európa-Sever,
do ktorého patrí aj Slovensko, bol potvr-
dený doterajší radca don Albert Van Hec-
ke. Zo 14-členného tímu tvoria polovicu
novozvolení radcovia. Najstaršími členmi
sú Van Looy a Van Hecke (61 rokov), naj-
mladší Václav Klement (Čech, 43 rokov).
Podľa národností sú to vedľa Mexičana dona Chaveza, ktorý je hlavným predstaveným, traja Španieli a traja Taliani, dvoma člen-
mi sú zastúpení Brazílčania, Belgičania a Indovia, jeden je Ekvádorčan a jeden Čech.


Pápež Ján Pavol II. 14. 4. 2002 v Ríme blahorečil šesť osôb.
Z toho boli traja zo saleziánskej rodiny: sestra Meneses, kňaz
Variara, koadjútor Zatti. Významné pre saleziánsku rodinu bo-
lo to, že bol po prvýkrát blahoslavený salezián koadjútor – ne-
mučeník, o ktorom povedal jeho súčasník Mons. M. Peréz: „Pô-
sobil na mňa dojmom muža spojeného s Bohom. Modlitba bo-
la ako dýchanie jeho duše.“ Mnohí ho pripodobňovali k milo-
srdnému Samaritánovi. Preto sa na tejto slávnosti stretli
koadjútori z Talianska, Nemecka, USA, Južnej Ameriky, ale aj
my zo Slovenska a mnohí iní. Deň pred blahorečením sme sa
v Generálnom dome SDB stretli s novým hlavným predstave-
ným donom Pascualom Chavezom. Atmosféra bola veľmi brat-
ská a plná radosti i z nasledujúceho blahorečenia. Mali sme
tiež možnosť byť na miestach, kde vznikala a rástla raná Cirkev
(katakomby – Rím) a saleziánska spoločnosť (Colle Don Bos-
co – Valdocco). Chceme sa poďakovať Pánovi za požehnanie,
ktoré nám dal cez týchto nových blahoslavených, a tiež ďaku-


jeme všet-
kým, ktorí
nás podporili
svojimi mod-
litbami, ale
i materiálne
počas púte
pri príležitos-
ti tejto výz-
namnej uda-
losti.
S l o v e n s k í
koadjútori


SLOVENSKÍ KOADJÚTORI V RÍME


■■ Taliansko ■■
D BDOMA A VO SVETE


VEĽKÁ NOC V TIRANE


■■ Albánsko ■■


Slovenská sestra FMA Magda Cérovská,
ktorá je misionárkou v Albánsku, nám po-
slala pekný pozdrav: „Veľkonočné sviatky
priniesli aj tu v Albánsku veľkú nádej, po-
koj a túžbu po krajšom živote. V kostoloch
vidieť viac ľudí, detí a mladí sa pripravujú
prijať sviatosť birmovania. V Tirane máme
katedrálny kostol zasvätený svätému Pav-
lovi. Nachádza sa v časti mesta, kde je má-
lo katolíckych rodín, ale aj napriek tomu je
vždy dosť ľudí prítomných na svätej omši.
Deti a mládež sa aj tohto roku horlivo pri-
pravovali na sviatky Veľkej noci, pričom
každý deň prinášali malý kvietok obety.
Zriekali sa napríklad čokolády a iných slad-
kostí a starostlivo zdobili vajíčka. Deti, kto-
ré vidíte na fotografii, sú naši najmenší. Ce-
lá skupinka sa pripravuje na nástup do pr-
vej triedy, kde mnohé začnú navštevovať aj
hodiny náboženstva. Aj moslimské rodiny
rešpektovali dni pokoja a radosti počas
Veľkej noci a tiež nám priniesli pekné
darčeky pri príležitosti našich veľkých
sviatkov.“


DOM MARIA SHARAN PRE DIEVČATÁ V OHROZENÍ


■■ India ■■


Mestečko Pune, v ktorom pôsobí komunita sestier FMA, sa na-
chádza len pár kilometrov od indického veľkomesta Bombaj.
Jedným z problémov tohto veľkomesta je aj prostitúcia. Veľká
väčšina žien, ktoré sú takto zneužívané, pochádza z Nepálu
a sú to dievčatá bez akéhokoľvek vzdelania, ktoré boli svojimi
príbuznými predané rôznym priekupníkom. Od roku 1999
miestna komunita sestier FMA spolupracuje so sociálnym
ústavom, ktorý sa snaží zmierňovať neblahé dôsledky tohto zla.
Sestry prijímajú do opatery opustené dievčatá, ktoré by veľmi
pravdepodobne skončili tak ako ich mamy vo verejných do-
moch. V súčasnosti sa komunita stará o 14 dievčat vo veku od
troch do desiatich rokov, ktorým sa snaží zabezpečiť aj prime-
rané vzdelanie. Po prevzatí do opatery sa už dievčatá nevra-
cajú k svojim mamám, aby sa obmedzil vplyv zlého prostredia,
ale celý školský a prázdninový čas strávia v zariadeniach pro-
vincie, kde sú pre ne organizované vhodné podujatia.


PRVÁ CESTA HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO


■■ Mexiko ■■


Don Pascual Chavez, novozvolený hlavný predstavený saleziánov, navštívil v dňoch 4. – 13. mája Mexiko – svoju rodnú krajinu. V obi-
dvoch mexických provinciách dona Chaveza s nadšením privítali spolubratia saleziáni, mládež i množstvo členov saleziánskej rodi-
ny. Počas svätej omše v Bazilike Márie Pomocnice v Mexiko City don Chavez s dojatím povedal, že bolo potrebné prísť sem a poďa-
kovať všetkým, ktorí mu pomohli nasledovať saleziánske povolanie a poďakovať tiež Panne Márii Pomocnici, vďaka ktorej existuje aj
Saleziánska kongregácia. 6. mája v ranných hodinách don Chavez prišiel aj do Chrámu Panny Márie Guadalupskej, ktorý je srdcom
mariánskej úcty v Mexiku i celej Amerike. Chrám ešte nebol zaplnený množstvom pútnikov, ktorí sem dennodenne prichádzajú. Don
Chavez, sprevádzaný miestnym provinciálom donom Valerdiom, pobudol 15 minút v tichej modlitbe pred ikonou Panny.


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 7


NOVÁ GENERÁLNA RADA SDB


ČESKÝ SALEZIÁN KAREL HERBST JE BISKUPOM


■■ Česká republika ■■


6. apríla vysvätil kardinál Miloslav Vlk v pražskej Katedrá-
le svätého Víta za pomocného pražského biskupa saleziá-
na Karla Herbsta. Na slávnostnom obrade sa zúčastnilo
asi 3 000 veriacich, medzi ktorými boli aj naši študenti te-
ológie z Dúbravky s niekoľkými kňazmi. Karel Herbst sa
narodil 6. novembra 1943 v Prahe. Kňazom sa stal v roku
1973, ale v roku 1975 mu bol odobratý štátny súhlas k vý-
konu duchovnej činnosti. Do roku 1986 pracoval spolu so
súčasným kardinálom Vlkom ako čistič výkladných skríň.
V roku 1976 zložil
večné sľuby ako sa-
lezián dona Bosca.
Od roku 1986 pôso-
bil opäť v duchovnej
správe. V roku 1999
sa zapojil do obno-
veného oficiálneho
života saleziánov
v českej provincii
a pracoval v oblasti
tlače, duchovného
formovania a tiež
ako člen provinciál-
nej rady. Za svoje
heslo si nový biskup
zvolil citát z evanje-
lia (Mt 9, 13): Milosr-
denstvo chcem –
Misericordiam volo.


6 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2




formáciu, ale aj na prvé pokusy o
apoštolskú činnosť medzi miestnou
mládežou. Napriek tomu, že obec,
v ktorej sa dom nachádza, má iba
okolo päťsto obyvateľov, ujalo sa tu
typické saleziánske oratórium s via-
cerými záujmovými skupinami mlá-
deže, ktoré postupne začali vyvíjať
obdivuhodnú činnosť nielen kultúr-
no-zábavného rázu, ale aj nábožen-
sko-osvetového a výchovného zame-
rania.


Saleziáni dali o sebe vedieť
v okresnom meste Galanta slávnost-
nými bohoslužbami, sprevádzanými
polyfónnym spevom, v popolud-
ňajšom programe hudobno-spevác-
kym koncertom a večer poučným di-
vadelným predstavením. Duchovní
správcovia susedných farností začali
pozývať saleziánov kňazov pri rozlič-
ných príležitostiach na duchovné ob-
novy svojich farských spoločenstiev
a klerikov spolu s mládežou na po-
dujatia, ktorých cieľom bolo spestre-


nie kultúrno-náboženského života
farností.


Začiatkom júna 1948 absolvovali
svoje stredoškolské štúdia na galant-
skom gymnáziu prví saleziánski ma-
turanti, ktorí súčasne zavŕšili aj svo-
ju pedagogickú prípravu na tirocí-
nium (dva roky apoštolskej prítom-
nosti medzi mládežou).


Podobne tomu bolo aj v nasledu-
júcom školskom roku, ale zmenená
politická situácia neveštila do bu-
dúcna nič dobrého. V máji 1949 no-
vý režim poštátnil a prakticky zobral
saleziánom na Slovensku všetky in-
ternáty, v dôsledku čoho bolo po-
trebné urobiť určité preskupenie ko-
munít. Klerici z Hodov odišli a ich
nástupcami v dome sa stali žiaci pia-
teho ročníka gymnázia, ktorí sa pri-
pravovali na vstup do noviciátu. Štát-
na správa nasadila do domu 16. mar-
ca 1950 svojich zmocnencov, ktorí
mali úradne „bdieť“ nad výukou.
Hlavným cieľom ich prítomnosti


v rehoľnom dome bola však príprava
na brutálny zásah proti všetkým re-
hoľným inštitútom, ku ktorému doš-
lo o mesiac neskôr, v noci z 13. na
14. apríla 1950, čím aj tento sale-
ziánsky dom prestal slúžiť svojmu
pôvodnému cieľu.


Keďže súčasťou domu je aj verej-
ná kaplnka, veriaci obce si aj po vy-
vezení saleziánov počas celého trva-
nia totalitného režimu uchovali v nej
právo na pravidelné bohoslužby. V
dôsledku toho aspoň tento posvätný
priestor slúžil duchovnému dobru
veriacich, ktorí na návrat saleziánov
museli čakať vyše štyridsať rokov.


Nakoniec sa predsa len dočkali…
V roku 1994 sa dostal dom znovu


do našej správy a jeho dočasným ve-
dením bol poverený jeden spolubrat
kňaz s perspektívnym poslaním hľa-
dať možnosť jeho využitia.


V súčasnosti dom slúži duchov-
ným cvičeniam a obnovám rehoľ-
ných i laických komunít, rekreačno-
-zábavným stretnutiam skupín mlá-
deže, blízkej našim oratóriam alebo
mládežníckym strediskám. Pravidel-
ne tu prebiehajú aj kurzy školy pre
animátorov a iné výchovné poduja-
tia.


Perspektívou tohto domu sa už
dlhšie zaoberá provinciálna rada.
Určitým bremenom je nevyriešená
kauza bývalej protialkoholickej
liečebne, postavenej na našom po-
zemku, ktorú má v úmysle využívať
akási nezisková organizácia na do-
liečovanie osôb, závislých na dro-
gách. Veríme, že ťažkosti spojené s
hľadaním vhodného účelu pre toto
saleziánske zariadenie sa v budúc-
nosti premenia na radosť.


Jozef Kaiser SDB
Foto: archív redakcie


8 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2


Inšpektoriálna rada slovenskej
provincie na čele s donom Jozefom
Bokorom chcela mať popri ašpiran-
táte (Šaštín), noviciáte (Sv. Beňadik)
a teologickom študentáte (Sv. Kríž
nad Hronom) osobitný dom aj pre
formovanie mladých spolubratov
klerikov. V trnavskom dome, v kto-
rom bol pedagogický študentát do-
časne umiestnený spolu s diecéznym
malým seminárom, stredoškolským
internátom a oratóriom, bolo dosť
zložité poskytnúť mladým saleziá-
nom podmienky pre zodpovedajúce
formovanie najmä zo strany predsta-


vených, ktorí sa museli venovať aj
ostatným skupinám tejto veľkej ko-
munity. Preto keď sa naskytla príleži-
tosť kúpiť vhodný dom od Hospo-
dárskeho družstva Hody, hlavný
predstavený saleziánskej spoločnos-
ti don Peter Ricaldone dal k tomu
súhlas.


Pred Vianocami 1947 po uskutoč-
není drobných úprav dvojpodlažnej
budovy niekdajšieho vidieckého kaš-
tieľa prišlo do svojho nového domo-
va v Hodoch okolo 50 mladých kle-
rikov, študentov vyšších tried gym-
názia a súčasne poslucháčov Sale-


ziánskeho pedagogického študen-
tátu z Trnavy, aby tu pokračovali vo
svojej rehoľnej i odbornej príprave
na pedagogickú prax v slovenských
saleziánskych domoch.


Mladá saleziánska komunita sa
veľmi rýchlo udomácnila vo svojom
novom sídle, ktorého súčasťou je aj
veľký udržiavaný park a čosi vyše
hektára ornej pôdy s menším ovoc-
ným sadom. Pod vedením svojich
predstavených klerici naplno využí-
vali možnosti nového prostredia a
nových podmienok nielen na svoju
intelektuálnu a rehoľno-asketickú


Hody
-Galanta


■ 1. september 2001 – stretnutie mládeže Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy


JE TO TRINÁSTY REHOĽNÝ DOM NA SLOVENSKU,
KANONICKY ZRIADENÝ 30. SEPTEMBRA 1947,
OTVORENÍM KTORÉHO SALEZIÁNI ZAVŔŠILI
BUDOVANIE SVOJHO DIELA V PRVEJ ETAPE
PÔSOBENIA POD TATRAMI V ROKOCH 1924 – 1950.


■ Prvý ročník školy animátorov, jeseň 2001, Hody – Galanta


■ Vzhľad domu spred roku 1950 ■ Návšteva biskupa Trochtu v Hodoch


D BNAŠE DIELA


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 9




10


D BNAŠA RODINA


Časopis Don Bosco
dnes zasielame


bezplatne každému, kto
oň požiada. Už od roku


1877 je to dar dona Bosca
tým, ktorí so sympatiou


sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


PRVÉ LASTOVIČKY
Prvý dátum, ktorý sa zapísal do


histórie humenských saleziánok, je
7. apríl 1994. Mestské zastupiteľstvo
sa uznieslo prenajať nebytové pries-
tory bývalého výpočtového strediska
Bytovej správy na desať rokov pre vý-
chovnú činnosť Dcér Márie Pomoc-
nice. Toto rozhodnutie si vymodlili
dievčatá, ktoré už poznali saleziánky


spred troch rokov, keď v Humennom
pôsobili po prvýkrát. Boli to sestry
Helenka Gábrišová, Marieta Bérešo-
vá a Anka Ulčáková. Bývali síce
v štvorizbovom byte na Ulici oslobo-
diteľov a pohybovali sa „inkognito“
v civile, ale nič im neprekážalo (iba
občas susedia) žiť pravý saleziánsky
nadšený život. Položili základy a ďa-
lej sa ťahajú múry.


ŽIVOT V RUŽOVOM DOME
15. augusta 1994, na sviatok Pan-


ny Márie prišli po trojročnej prestáv-
ke do Humenného nanovo tieto ses-
try FMA: Andrea Mladošová a Marta
Peťková. Ako komunita fungovali
načas so sestrami z Michaloviec,
s veľkou pomocou sestry Evky Pull-
mannovej. Vo veľkom dome po vý-
počtovom stredisku ešte nebolo mo-
žné bývať, a preto sa sestrám o býva-
nie i stravu postarala dobrá susedka
teta Koščová. Dom počas dňa pôso-
bil ako mravenisko: robotníci upra-
vovali priestory, robili kúpeľňu, pod-
lahy, prebúravali priečky, ujo Pavli-
kovský pomáhal pri akejkoľvek prá-
ci, dievčatá spolu so sestrami
zariaďovali, drôtikovali parkety,
umývali okná, šili záclony… Postup-
ne sa rozbiehal aj apoštolský život –
stretnutia s animátorkami, duchov-
né obnovy, stretká pre dievčatá, výle-
ty do prírody, spoločné akcie so sale-
ziánmi. Okrem toho vyučovanie ná-
boženstva v okolitých dedinách.


ODOVZDÁVANIE ŠTAFETY
Podľa výroku dona Bosca „aby ka-


pustné hlavy mali silnejšie korene“ v zlo-
žení obyvateliek našej komunity boli kaž-
dý rok nejaké zmeny. Vystriedali sa tu
sestry: Bea Franeková, Monika Goliano-
vá, Janka Pullmannová. Každá vtlačila
originálnu stopu.


V súčasnosti sa radujeme a spoločne


prebíjame ťažkosťami ako štvorlístok: An-
ka Ulčáková, Henrieta Tongeľová, Hela
Gúberová v jednote s direktorkou Gabi-
kou Bauerovou.


NÁŠ APOŠTOLÁT V SÚČASNOSTI
Nenudíme sa. Akoby sme aj mohli,


keď diabol nespí. Usilujeme sa o rovno-
váhu „na troch nohách“: škola, dom a far-
nosť. Katechizujeme na školách (dve zá-
kladné – štátna i cirkevná, tri stredné,
učňovka), každá po 14 hodín týždenne.
Tam nás čakajú mladí naozaj „chudobní
i hladní“ – túžiaci po Pravde. V dome sú
základom našej činnosti stretká. Dievča-
tá od 4. ročníka ZŠ po 4. ročník SŠ. Od
nich sa odvíjajú ostatné aktivity: krúžky,
športová činnosť, hudba, videotéka, ob-
novy, duchovné cvičenia, animátorské
stretká či výlety. Spolupracujeme s far-
nosťou animáciou mládežníckych svä-
tých omší, pri rôznych programoch, prí-
spevkami v mládežníckych a farských ra-
dách.


ŽEBY UŽ BODKA?
Blahoslavená Magdaléna Morano,


pod ktorej ochranou je tento dom, nech
sa naďalej prihovára za všetky svoje „dze-
ci“. Bola to silná žena – v činnosti i vo
viere, a preto veríme, že ani teraz neod-
dychuje. Cítime to. Vďaka Pánovi – i vám
– že si občas na nás spomeniete.


Helena Gúberová FMA
Foto: FMA Humenné


Saleziánky
v Humennom
DOMINANTOU V MESTE
HUMENNÉ JE STAROBYLÝ
KAŠTIEĽ A NA KOPCI NAD NÍM
VZÁCNY SKANZEN. TO BY STE
V NAŠOM MESTE NEMALI OBÍSŤ.
ALE MY VÁS POZÝVAME I ĎALEJ
– VYDAJTE SA JEDNODUCHO
ULIČKOU DOPRAVA NA LIPOVÚ
ULICU. LIPY NEHĽADAJTE,
RASTÚ NA NEJ IBA AGÁTY, ALE
NA ČÍSLE 23 VO VYSOKOM
RUŽOVOM DOME SA NA VÁS
USMEJÚ SESTRY
A ŽIVOTASCHOPNÉ DIEVČATÁ.


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 11D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2


Najvýchodnejšie „efemáčky“ na Slovensku




Mohol by si nám popísať
priamo deň Festy?
Pre účastníkov stretnutia sú pri-


pravené na 5. októbra dva osobitné
vlaky: jeden z východu Slovenska
a druhý zo západu. Vlaky budú za-
stavovať vo väčších mestách, kde bu-
dú pristupovať jednotlivé organizo-
vané skupiny mladých, ktorí sa na
Feste zúčastnia. Príchod do Žiliny sa
predpokladá okolo 8.30 ráno.


Potom bude nasledovať zorade-
nie do sprievodu, ktorý bude pre-
chádzať určenou trasou cez Žilinu
smerom k športovej hale. Jednotlivé
strediská sa počas sprievodu môžu
predstaviť svojím pokrikom, trans-
parentom, vlajkami, heslami alebo
jednotným oblečením. Sprievod
spestria mladí z Dolného Kubína
a Žiliny, ktorí budú vtipným spôso-
bom navigovať a ukazovať smer po-
chodu cez mesto.


Čo bude nasledovať po
príchode do športovej haly?
V hale očakávame asi 4 000 účast-


níkov. Strediská zaujmú svoj pripra-
vený priestor v hale. Všetkých bude


vítať spevácky
zbor Prameň
zo Žiliny. Po-
čas úvodného
programu bu-
dú zástupco-
via stredísk
privítaní chle-
bom a soľou.
Strediská sa
p r e d s t a v i a
vlastným po-
krikom. Ďalej
bude nasledo-
vať privítanie hostí – FMA, SDB a zá-
stupcu z generálneho domu z Ríma.
Uvítací program má na starosti Žili-
na a pevne veríme v pomoc spolu-
bratov zo žilinského domu, pretože
je s tým všetkým veľa práce, hlavne
s prípravou dvoch scénických výz-
dob pódia – jednou na program
a druhou na svätú omšu.


Aký bude ďalší oficiálny
program?
Predpokladaný začiatok progra-


mu v hale je stanovený na 9.30. Prog-
ram bude nadväzovať na Svetové


stretnutie mládeže so Svätým Otcom
v Kanade. V rámci neho odznejú aj
svedectvá mladých, ktorí sa so Svä-
tým Otcom stretli v Toronte. Bude
tiež vyhradený priestor a čas na vy-
sluhovanie sviatosti zmierenia.


O 11.30 začne slávnostná svätá
omša a po nej obed a priestor na
osobné zoznamovanie sa. Poobed-
ňajší program odštartuje o 14.15
a budú ho tvoriť scénky, piesne a vy-
stúpenia prihlásených stredísk. Všet-
ko to vyvrcholí o štvrtej, keď začne
veselica, spevy a spoločné tance pria-
teľstva. Na 18.00 je stanovený od-
chod vlakov zo Žiliny, ktorými sa
účastníci dostanú späť domov.


Chcem ešte povzbudiť miestne
strediská, aby si pred Festou urobili
duchovnú obnovu na tému „Svetlo“
a aby sa nebáli zapojiť do organizá-
cie podujatia i samotného progra-
mu. Úspešnosť celého podujatia zá-
visí od toho, či si obnovíme v duši to
známe saleziánske heslo: Idem ja!


Teším sa na spoločné stretnutie.


Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív redakcie


D BMLÁDEŽ


Istého večera som bol taký zamest-
naný, že len okolo polnoci som mo-
hol dokončiť svoj breviár. Chystal
som sa uložiť do postele, keď zrazu
niekto tak prudko zacengal, že som
sa až preľakol. Otvoril som dvere
a zazrel som pred sebou asi štyrid-
saťročnú pani. Bola bledá a vrúcne
ma začala prosiť:


- Pán farár, poďte rýchlo vyspove-
dať a zaopatriť istého mladého muža,
ktorý dnes zomrie.


Neisto som odpovedal:
- Prídem zajtra ráno hneď po svätej


omši, niečo po šiestej hodine.
- Zaprisahám vás, pán farár, poďte


ihneď, zajtra ráno bude už neskoro.
- Dobre teda, napíšte mi sem do


notesa presnú adresu. Udajte číslo
domu a označte presne aj poschodie.


Pani vkročila do prijímacej izby. Až


13


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Prípravy
na Festu
UŽ LEN NIEKOĽKO DNÍ NÁS DELÍ OD ŠTVRTÉHO
CELOSLOVENSKÉHO STRETNUTIA SALEZIÁNSKEJ MLÁDEŽE – FESTY,
KTORÁ SA USKUTOČNÍ 5. OKTÓBRA V ŽILINE. KOORDINÁTOR FESTY
DON JOZEF LUSCOŇ NÁM POSKYTOL NAJDÔLEŽITEJŠIE
INFORMÁCIE O TOMTO BLÍŽIACOM SA PODUJATÍ. ČASOPIS CROIX DE LÔ ORNE


OPÍSAL V ROKU 1947
ZAUJÍMAVÝ PRÍPAD, KTORÝ
SA UDIAL POČAS DRUHEJ
SVETOVEJ VOJNY VO
FRANCÚZSKOM MESTE
NANTES. VYROZPRÁVAL HO
SÁM PROTAGONISTA, KŇAZ,
OTEC LABUTTE. PRÍHODA
VYVOLALA VEĽMI ŽIVÚ
OZVENU, A KEĎŽE
NIEKTORÍ ZAČALI
POCHYBOVAŤ O JEJ
VIEROHODNOSTI, OTEC
LABUTTE VIACKRÁT
PREHLÁSIL, ŽE VŠETKO
ZODPOVEDÁ PRAVDE A NA
SVOJU KŇAZSKÚ ČESŤ
DOSVEDČIL, ŽE VŠETKO SA
ODOHRALO TAK, AKO TO
OPÍSAL.


Skutočná udalosť, opísaná najmä pre tých, ktorí
pochybujú o posmrtnom živote


Láska je silnejšia
ako hrob


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 212 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


14


teraz pri lepšom svetle som mohol
spoznať jej zvláštnu, ustarostenú,
bledú tvár, ktorá akoby nebola ani
z tohto sveta. Vypísala meno s uda-
ním ulice: Descartes 37, druhé pos-
chodie.


Uistil som tú ženu:
- Môžete si byť istá, že o dvadsať


minút budem na mieste.
- Nech vám Pán Boh odplatí vašu


láskavosť k blížnemu a nech vás on
chráni od každého nebezpečenstva!
– povedala pani a zmizla.


Vy sa mýlite
Zišiel som do kostola a vzal som si


všetko potrebné na zaopatrovanie
chorých. Vyšiel som na ulicu. Mesto
bolo pusté. Rýchlym krokom som vy-
kročil a čoskoro som bol pred označe-
ným domom. Brána domu bola len
privretá. Vošiel som dnu a svietiac si
baterkou, vyšiel som na druhé pos-
chodie. Zazvonil som pri dverách by-
tu, z ktorého bolo počuť tlmenú hud-
bu z rádia. Čoskoro zaškrípal kľúč
v zámku a dvere sa otvorili. Mladý, asi
dvadsaťročný muž si ma prekvapene,
ba skoro so strachom premeral.


- Prichádzam k chorému, ktorý je
v nebezpečenstve smrti, aby som ho
zaopatril. Je v tomto byte? – pýtal
som sa.


- Nie, pán farár, to je asi omyl, –
odpovedal mladý muž.


- Ako je to možné? Veď mi bolo po-
vedané: ulica Descartes, číslo 37,


druhé poschodie, – namietal som.
- Áno, adresa súhlasí. Ale ja, ako vi-


díte, som celkom mladý človek, na
smrť nemám ani pomyslenie a ani
nie som v nebezpečenstve smrti.


Tu som otvoril svoj poznámkový
notes, ktorý som si pre každý prípad
vzal so sebou a ukázal som mladému
mužovi zápis neznámej panej so slo-
vami:


- Istá pani, asi štyridsaťročná, priš-
la mi dnes v noci oznámiť, že mám
ísť zaopatriť chorého. Ona sama vpí-
sala adresu sem do notesa.


- Ukážte?
Podal som mu notes.
- Rukopis sa mi zdá akýsi známy.


Podobá sa písmu mojej… Ale nie! To
je omyl! Pani chcela asi napísať ulica
Despartes, nedopatrením však napí-
sala Descartes.


Pozreli sme sa udivení na seba.
Muž potom pokračoval:


- Pán farár, vidím, že ste celkom
premrznutý. Nože, poďte ďalej, pri-
pravím vám niečo teplé na zohriatie.


Posadil som sa do pohovky, zatiaľ
čo mi môj hostiteľ pripravoval teplý
čaj s rumom. Tu sa mladý muž neča-
kane rozhovoril:


- Viete, pán farár, už dva roky sa
strojím, aby som vás vyhľadal. Chcel
som sa vám otvoriť, aby ste spoznali,
akým hriešnikom som ja. Ale človek
je už taký, odkladá zo dňa na deň,
a tak prejdú roky. Ja som vlastne ta-
ký márnotratný syn.


A rozpovedal mi celú svoju smutnú
históriu. Pokorne uznal svoje omyly,
vyspovedal sa a ja som ho rozhrešil.
Pozdravili sme sa nakoniec ako dob-
rí priatelia.


Nočný nálet
Keď som sa znovu ocitol na ulici,


dal som sa hľadať ulicu Despartes.
Cestou som stále myslel na podivu-
hodnú návštevu panej a na mladého
muža, ktorého som práve zmieril
s Bohom. Všetko sa mi zdalo také
zvláštne. Na veži odbíjali práve dve
hodiny po polnoci. Hlboké ticho na-
raz prehlušil rev poplašných sirén:
letecký nálet. Utekal som hore uli-
cou. Zazrel som tabuľu ulice Despar-
tes a sledoval som čísla. Ale ulica ma-
la len šestnásť čísel.


Na mesto začali padať prvé bomby.
Dunenie, krik, plač, utekanie ľudí do
úkrytov. Pridal som sa k skupinke
ľudí a s vypätím posledných síl som
pribehol do úkrytu, kde som zostal
asi trištvrte hodiny. Keď skončil po-
plach, vyšiel som z úkrytu. Mesto ho-
relo na viacerých miestach. Štipľavý
zápach síry a fosforu napĺňal
vzduch. Zo všetkých strán bolo po-
čuť zúfalé výkriky, volanie o pomoc.
Vyhľadal som ihneď stanicu prvej
pomoci, kde už bolo niekoľko mŕt-
vych a veľa ranených. Chodil som od
jedného k druhému, dával som všeo-
becné rozhrešenie a ťažko raneným
aj posledné pomazanie.


Zavadil som o mŕtvolu
Privážali ďalších ranených a aj mŕt-


vych. Kládli ich na zem. Chodiac od
jedného k druhému, zavadil som
o jednu mŕtvolu. Pozrel som dolu
a zmeravel som od údivu. Zalomco-
vala mnou taká triaška, že som sa
musel oprieť o stenu, aby som sa ne-
zrútil na zem.


- Čo vám je, pán farár? – spýtal sa
ma známy lekár. – Azda niekto
z vašich príbuzných?


- Ó, nie! Je to jeden môj farník, –
ukázal som rukou na mŕtveho.


Spoznal som v ňom hneď mladého
muža z ulice Descartes. Sotva pred
hodinou som sa s ním rozlúčil. Mal
som ešte pred očami šťastný výraz
tváre po jeho dobre vykonanej spo-
vedi. Znova a znova sa mi vracali na
um slová: „Ale, pán farár, vy sa mýli-
te! Pozrite, som celkom zdravý a na


smrť nemám ani pomyslenia.“
A stál už na prahu večnosti. Božie


milosrdenstvo, pre nás takmer nepo-
chopiteľné, dalo mu čas ešte sa vy-
spovedať. Začal som hľadať v jeho ša-
tách dajaký doklad. Pracovná knižka
bola vystavená na meno B. N., dvad-
saťjedenročný. Nič viac. Ale medzi
zožltnutými papiermi v peňaženke
som našiel fotografiu asi štyridsať-
ročnej panej. Od prekvapenia som
skoro zamdlel. Bola to tvár onej ženy,
ktorá ma niečo pred polnocou prišla
úpenlivo prosiť, aby som išiel vyspo-
vedať mladého muža na ulici Descar-
tes. Na fotografii bolo jednoduché
slovo: mamička. Našiel som aj druhú
fotografiu. Predstavovala tú istú ženu
v rakve. V rukách držala ruženec.


Na fotke bolo napísané: 1898 – 1939.
Bol tam aj list, ktorý začínal slovami:
Môj drahý syn… Porovnal som ruko-
pis: aké prekvapenie! Písmo bolo to-
tožné s písmom neznámej ženy, kto-
rá mi vpísala do notesa adresu… svoj-
ho syna.


Zamyslite sa nad týmto prípadom,
takým tajomným a vzrušujúcim ako
detektívka a dajte mu význam, aký
chcete. Pre mňa je všetko jasné. Pre-
tože Boh jestvuje a evanjelium je
pravdivé, aj podivuhodné a nepo-
chopiteľné je možné, hovorí Pascal.


Naozaj je ťažké niečomu takému
uveriť v dnešnom modernom svete?


Preložil Andrej Ilenčík
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


15D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2


Naši novokňazi


Ondrej Puček
n a r o d e n ý :
26. 11. 1965 Trenčianske Teplice
v e č n é s ľ u b y :
18. 8. 1997 Žilina
k ň a z s t v o : 25. 5. 2002 Žilina


Pavol Piatrov
n a r o d e n ý : 21. 1. 1974 Zvolen
v e č n é s ľ u b y : 15. 7. 2000 Košice
k ň a z s t v o : 25. 5. 2002 Žilina


Robert Benko
n a r o d e n ý : 14. 3. 1970 Bratislava
v e č n é s ľ u b y : 15. 7. 2000 Košice
k ň a z s t v o : 22. 6. 2002 Šaštín


Peter Pagáč
n a r o d e n ý : 29. 6. 1973 Ilava
v e č n é s ľ u b y : 15. 7. 2000 Košice
k ň a z s t v o : 22. 6. 2002 Šaštín


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2




16 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2


ho mnícha môžeme uznať za „otca“
ruženca. Bol to veľmi múdry „otec“,
ktorý vedel napísať do svojho diela
rady, akoby napísané aj pre našu
dnešnú dobu. Napríklad: „Netreba
sa natoľko starať o tu i tam používa-
né slová, o vyslovovanie bodov rozjí-
mania. Každý môže, podľa svojich
schopností a podľa zbožnosti, ktorú
zakusuje, predĺžiť, skrátiť alebo aj
zmeniť matériu, či už jedným alebo
druhým spôsobom. To závisí od ča-
su, aký má k dispozícii, alebo od
podmienok, v ktorých sa nachádza.
Ťažko by sa však mohlo nájsť niečo
lepšie, čo by sme mohli recitovať po-
čas malej hodiny zasvätenej tomuto
ružencu.“
Z dodatkov, ktoré radí Dominik Hé-
lion, 14 sa vzťahovalo na Ježišovo na-
rodenie, detstvo a život v Nazarete, 6
na verejný život, 24 na umučenie a
smrť, 6 na oslávenie Ježiša a Márie.
Súčasníkom Dominika z Pruska bol
dominikán Alan de la Roche (1428 –
1478), ktorý navrhol recitovať tých
150 Zdravasov s rozjímaním ta-
jomstiev, rozdelených do troch sku-
pín: tajomstvá vtelenia, tajomstvá
Kristovho utrpenia a smrti, tajom-
stvá oslávenia Krista a Márie. To je
štruktúra, ktorá sa dodnes nezmeni-
la.
Alan de la Roche bol veľkým apošto-
lom Mariánskeho psaltéria, ktoré sa
odvtedy začalo nazývať Ruženec Bla-
hoslavenej Panny Márie. Pomocou
ohlasovania a mariánskych bratstiev,
ktoré založil on a jeho spolubratia
dominikáni, ruženec sa rýchle rozší-
ril medzi ľuďmi. Bratia kazatelia sa
neúnavne starali o rozšírenie úcty k
Panne Márii a praktizovanie modlit-
by Ruženca, čo tvorilo akoby pred-
poklad k legende ustanovenia ružen-
ca svätým Dominikom (1170 –
1221).
Druhý dominikán Alberto da Castel-
lo v roku 1521 nakoniec zjednodušil
modlitbu, aby ľuďom uľahčil recito-
vanie, pretože si nevedeli pamätať
mnohé „dodatky“ (daktoré ružence
mali na každý Zdravas Mária iné ta-
jomstvo). Zredukoval tajomstvá na
15 a odporúčal, aby dodatky slúžili
ako jednoduché komentáre k tajom-
stvu alebo aby ich pripomínali počas
recitovania Zdravasov.
V roku 1569 pápež svätý Pius V., po-
chádzajúci z dominikánskeho rádu a


nazývaný „prvým pápežom ružen-
ca“, bulou Consueverunt romani
pontifices uzákonil zaužívanú formu
ruženca a nastalo zlaté obdobie jeho
rozvoja. Neskôr v bule Salvatoris Do-
mini, ktorú vydal po viťaznej bitke
pri Lepante, doplnil svoje učenie o
ruženci.
Toto učenie môžeme zhrnúť takto:
- potreba modlitby ruženca, aby sme
prekonali ťažkosti vojen a iných ne-
šťastí,
- ruženec je jednoduchým prostried-
kom dostupným pre všetkých,
- ruženec sa prejavil ako veľmi účin-
ný prostriedok proti bludom a ne-
bezpečenstvám pre vieru a spôsobil
veľa obrátení,
- odporúča modlitbu svätého ružen-
ca všetkým kresťanom.
Aj vďaka podpore nástupcov svätého
Pia V. sa ruženec stáva vždy viac uni-
verzálnou formou modlitby pre celú
Cirkev. Nábožnosť k Panne Márii a
ruženec sa spájajú. Mariánska nábož-
nosť nachádza v ruženci svoje modlit-
bové vyjadrenie, tým najjednoduch-
ším, ale najbohatším spôsobom.
V niektorých obdobiach sa možno
prejavilo určité ochladnutie a zaned-
banie ruženca, no teraz pozorujeme
horlivé obnovenie tejto krásnej mod-
litby.


Gianni Sangalli
Foto: archív redakcie


V terajšej podobe má ruženec
okolo 500 rokov, no Psaltéri-
um Blahoslavenej Panny Má-
rie, z ktorého sa zrodil, má
oveľa starodávnejší pôvod.
Už od 12. storočia sa udomác-
nila pomôcka pre mníchov,
ktorí nevedeli čítať, aby sa reci-
tovanie 150 biblických žalmov
nahradilo 150 Zdravasmi roz-
delenými do troch skupín po
päťdesiatich, ktoré sa pripojili
k recitovaniu liturgie hodín.
Túto „božskú kantilénu“, ako
ju nazýva Dante, čoskoro zača-
li používať aj nábožní laici,
ktorí sa tak pripájali k predpí-
sanej modlitbe mníchov.
V roku 1198 parížsky biskup
pozýva veriacich, aby recitova-
li 150 Zdravasov spolu s Otče-
nášom a s Verím. V roku 1266
generálna kapitula dominiká-
nov určuje Mariánske psaltéri-
um ako riadnu modlitbu bra-
tov laikov. V 14. storočí kartu-
zián Henrich Kalkar podelil
tých 150 Zdravasov Marián-
skeho psaltéria do 15 desiat-


kov a vložil na konci desiatku
recitovanie modlitby Otče náš.
Prax sa rýchlo rozšírila a v jed-
nom dokumente z tej doby sa
dokonca píše, že „nebolo oso-
by, ktorá by nemala ruženec s
15 desiatkami… a nikto neza-
čal jesť pokrm skôr, ako by
najprv nebol priniesol hold
Panne Márii“.
No rozhodný krok k usporia-
daniu a štruktúre ruženca,
ktorá sa ešte dnes používa, na-
stal publikovaním diela Ruže-
nec našej drahej Madone a je-
ho pôvod (medzi rokmi 1410 a
1439). Autor, Dominik Hélion
z Pruska, kartuziánsky mních
z Kolína, navrhol pripojiť k
tým päťdesiatim Zdravasom
rozjímanie o evanjeliových ta-
jomstvách, pripomínajúcich
radostné, bolestné a slávnost-
né tajomstvá. Týmto svojím
„objavom“, ktorým sa odvolá-
val na podobný druh modlit-
by Žalmy nášho Pána Ježiša
Krista so 150 vyhláseniami
viery o Ježišovi, kartuziánske-


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 17


VIACERÍ ĽUDIA SI MYSLIA, ŽE RUŽENEC „VYMYSLEL“ SVÄTÝ DOMINIK. NIE JE TO VŠAK TAK.
NASLEDUJÚCI ČLÁNOK NÁM POMÔŽE SPOZNAŤ PÔVOD A DEJINY TEJTO ZNÁMEJ MARIÁNSKEJ
MODLITBY, KTORÚ SA AJ V OKTÓBRI MODLIEVAME ČASTEJŠIE.


Marián Ondriaš
n a r o d e n ý :
26. 11. 1969 Zlaté Moravce
v e č n é s ľ u b y : 14. 8. 1999 Šaštín
k ň a z s t v o :
15. 6. 2002 Banská Bystrica


Marián Husár
n a r o d e n ý :
26. 2. 1973 Spišská Sobota
v e č n é s ľ u b y : 15. 7. 2000 Košice
k ň a z s t v o :
15. 6. 2002 Banská Bystrica


Peter Varga
n a r o d e n ý : 15. 12. 1974 Prešov
v e č n é s ľ u b y : 14. 8. 1999 Šaštín
k ň a z s t v o :
15. 6. 2002 Banská Bystrica


Dušan Vilhan
n a r o d e n ý :
24. 5. 1972 Rimavská Sobota
v e č n é s ľ u b y : 15. 7. 2000 Košice
k ň a z s t v o :
15. 6. 2002 Banská Bystrica


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Koľko
rokov
má ruženec?


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y




Panna Mária zrodila Krista a po-
čas celého svojho života s ním spolu-
pracovala. Byť Matkou neznamenalo
pre ňu len porodiť Krista, ale i starať
sa o bratov a sestry svojho Syna, teda
o nás. Všetko to robí z postavenia
Matky. Toto postavenie jej umožňuje
veľmi účinne sa za nás prihovárať
a pomáhať nám, najmä potom ako
bola nanebovzatá. Boží ľud to od po-
čiatku Cirkvi zakusoval a usiloval sa
odpovedať na jej pomoc prejavmi
pozornosti voči nej, najmä vo forme
rôznych združení a spolkov na jej
počesť. Vzdávanie úcty Božej Matke
nazývame mariánskym kultom.


Mariánsky kult sa zapája do jed-
ného kultu, ktorý má svoj pôvod
v Kristovi a nazýva sa podľa Krista
kresťanský. Panne Márii v rámci
Kristovho tajomstva patrí jedinečné
miesto v kresťanskom kulte ako
vznešenej spolupracovníčke Vykupi-
teľa. Aj celá Cirkev preto vyjadruje
svoj vzťah k Panne Márii prejavmi
kultu.


II. vatikánsky koncil sa pričinil
o to, aby mariánsky kult bol liturgic-
kejší, aby zachoval tradíciu, aby sa
vyhol prehnanej citovosti a umožnil
aj inovercom mať na ňom účasť.


Súčasťou mariánskeho kultu je
i kult Pomocnice kresťanov, na rozši-
rovaní ktorého má podiel aj salezián-
ska rodina, najmä prostredníctvom
Združenia Márie Pomocnice, a to tak
v miestnych cirkvách, ako i vo sveto-
vých rozmeroch. Rýchlym šírením
saleziánskeho hnutia, najmä vďaka
jeho misijnému rozmeru, sa kult Po-
mocnice kresťanov rozšíril prakticky
do celého sveta. Veľkou manifestá-
ciou tohto kultu v celosvetovom roz-
mere sú medzinárodné kongresy. Pr-


vý bol v Turíne pri príležitosti stého
výročia vstupu dona Bosca do neba.
Kongresy prebiehajú za účasti miest-
nych stredísk Združenia Márie Po-
mocnice z mnohých štátov. V miest-
nych cirkvách sa strediská Združe-
nia Márie Pomocnice stali ohniska-
mi šírenia mariánskej úcty nielen
v domoch SDB a FMA, ale i vo far-
nostiach diecéz. Združenie tým, že
má jasnú štruktúru, ktorú mu dali
obnovené pravid-
lá, môže naplno
rozvinúť šírenie
mariánskeho kul-
tu aj mimo sale-
ziánskej rodiny
a tak plniť vlastné
poslanie. Združe-
nie je dnes už
schopné osloviť ši-
roké ľudové vrstvy
a môže sa stať ži-
vou časťou obno-
vy Cirkvi pri novej
e v a n j e l i z á c i i .
Duch združenia
obsahuje prvky
užitočné pre dneš-
né časy, ako je na-
príklad pravé cir-
kevné zmýšľanie,
oddaná úcta ku
Svätému Otcovi,
biskupom a kňa-
zom Cirkvi a pod-
necuje angažovať
sa za spásu duší.


Keďže združe-
nie má svoje celo-
svetové centrum,
ktoré spĺňa úlohu
animácie miest-
nych stredísk po


celom svete, má možnosť všade ani-
movať ducha angažovanosti pre Bo-
žie kráľovstvo. Miestne strediská tak
môžu prejavovať hlbokú solidaritu
s populárnou ľudovou úctou k Pan-
ne Márii, prenikať k ľudovým vrs-
tvám a tak v Cirkvi pomáhať angažo-
vať laikov.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Tieto jeho slová sa čoskoro splni-
li. Po dvojtýždňovej práci staviteľ žia-
dal od dona Bosca 1000 lír na vyplá-
canie robotníkov. Pokladňa však bo-
la prázdna. V úzkosti si don Bosco
spomenul na istú chorú pani, ktorú
už niekoľkokrát navštívil. Bola to
majetná osoba a ležala už tri mesiace
v ťažkej chorobe. Keď ju don Bosco
poslednýkrát navštívil, pani mu po-
vedala: „Keby sa mi aspoň trochu
uľavilo. Som pripravená priniesť kaž-
dú obetu a vykonať všetky modlitby,
ktoré mi uložíte. Už i to by bola pre
mňa veľká milosť, keby som mohla
vstať z postele a urobiť aspoň pár
krokov po izbe.“


„Urobíte, čo vám rozkážem?“ opý-
tal sa don Bosco.


„Všetko navlas, čo poviete.“
„Tak dobre. Začnite hneď deväť-


dňovú pobožnosť k Panne Márii Po-
mocnici kresťanov.“


„A ako ju mám robiť?“
„Počas nasledujúcich deviatich


dní sa každý deň pomodlíte trikrát
Otče náš, trikrát Zdravas a trikrát
Sláva. A pridáte k tomu Zdravas
Kráľovná!“


„To veľmi rada urobím. A aký
dobrý skutok mám ešte okrem toho
vykonať?“


„Až vám bude lepšie, obetujte
niečo na stavbu Kostola Panny Márie


Pomocnice, ktorý sa práve stavia na
Valdoccu.“


„Veľmi vďačne, len čo sa budem
môcť prejsť po izbe.“


Tento sľúbený milodar bol jedi-
nou nádejou dona Bosca v jeho veľ-
kej finančnej tiesni.


Keď sa priblížil deviaty deň nové-
ny, don Bosco šiel k chorej, aby zistil,
či sa už cíti lepšie. Len čo ho vo dve-
rách zbadala slúžka, radostným hla-
som povedala: „Moja pani je celkom
zdravá! Bola už dva razy v kostole.“


Don Bosco vošiel a sotva ho tá
dobrá pani uvidela, s radosťou zvola-
la: „Prevelebný pane, mne je už cel-
kom dobre a bola som aj dvakrát
v Božom chráme poďakovať sa Božej
Matičke za svoje uzdravenie. Prijmite
teda sľúbenú obetu na kostol, ktorý
staviate. Je to iba prvý milodar, ale
uisťujem vás, že nie posledný.“


Tu odovzdala donovi Boscovi
obálku. Keď ju otvoril, našiel v nej
1000 lír. Bola to suma, ktorú potre-
boval na vyplácanie robotníkov.
Týchto 1000 lír dostal akoby z ruky
Panny Márie. Hoci don Bosco ne-


chcel nikomu rozprávať o tejto uda-
losti, predsa sa správa rozletela ako
blesk po celom meste a mnohí k ne-
mu prichádzali, aby ich odporúčal
do ochrany preblahoslavenej Panny
Márie. Každý z nich bol ochotný pri-
spieť milodarom na nový kostol a za-
čať deviatnik, len aby bol vypočutý.
Don Bosco sa za nich horlivo modlil.
Všetci tí, ktorí obsiahli veľké milosti,
prinášali mu svoje milodary na stav-
bu kostola. A ich počet stále rástol.


Ján Lechermann
Foto: LDC


NEBESKÝ OTEC SI VYVOLIL PANNU MÁRIU PRE JEDINEČNÉ POSLANIE V DEJINÁCH SPÁSY. PANNA
MÁRIA ODPOVEDALA NA BOŽIE VOLANIE S MIMORIADNOU OCHOTOU: „HĽA, SLUŽOBNICA
PÁNA, NECH SA MI STANE PODĽA TVOJHO SLOVA“. (LK 1, 38)


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Mariánsky kult


Zázračné udalosti


na príhovor


Márie Pomocnice
KEĎ DON BOSCO ZAČAL
STAVAŤ KOSTOL MÁRIE
POMOCNICE, MAL IBA 40
CENTESIMOV (PÁR HALIEROV).
TIETO DAL STAVITEĽOVI NA
ZÁVDAVOK A S ÚSMEVOM
POZNAMENAL: „BUĎTE BEZ
STAROSTI, PANNA MÁRIA SA
POSTARÁ O POTREBNÉ
PENIAZE NA STAVBU. JA SOM
LEN JEJ POKLADNÍKOM.“


18 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 19




Dnes, v dobe zdôrazňovania slobo-
dy a samostatnosti človeka, registruje-
me jeden zaujímavý jav: mladý človek
práve vtedy, keď by si mohol uplatniť
svoju slobodu pri voľbe svojho život-
ného povolania, pri rozhodovaní sa
pre manželstvo alebo duchovný stav,
zrazu nevie čo urobiť, a tak odkladá
rozhodnutie. Je to azda z veľkej úcty k
nadprirodzenému daru alebo z ne-
schopnosti orientovať sa v sebe, vo
svojom živote, alebo možno zo stra-
chu pred veľkým záväzkom a jeho dô-
sledkami. Nakoniec mnohí zostávajú
na jednom mieste, v prešľapovaní
v domnení, že nejaká vonkajšia sila
ich zrazu niekam nasmeruje.


Medzi povolaniami má svoje deli-
kátne miesto duchovné povolanie.
Mám azda aj ja duchovné povolanie?
– môže byť zožierajúca otázka pre nie-
ktorých, ktorí ju možno riešia odsú-
vaním tejto myšlienky. Ten, pre koho
sa táto možnosť javí ako celkom reál-
na, by sa k tejto myšlienke a najmä k
jej pôvodcovi mal zachovať seriózne.
Treba vytvoriť vhodné podmienky na
to, aby sa ukázalo, či to, čo klíči, je
skutočne niektorá z foriem duchov-
ného povolania.


S obdivom si spomínam na svojho
otca, ktorý sa vždy príkladne staral o
záhradu, v ktorej sa všeličo pestovalo.
Po zasiatí semena sa istý čas čakalo,
kým rastlinka vyrástla a
bolo možné rozoznať bu-
rinu od kultúrnej rastli-
ny. Potom sa burina pra-
videlne odstraňovala a
rastlinky sa pravidelne
zalievali. Nie však za ho-
rúceho poludnia a nepo-
lievali sa listy, ale voda
sa liala ku koreňom. Bo-
lo potrebné premyslené
a pozorné úsilie, aby sme
sa nakoniec mohli tešiť z
úrody.


Môj duchovný otec mi
vtedy, keď som mu roz-
prával o tom, že mi pri-
chádza myšlienka na du-


chovné povolanie, odporúčal podob-
né premyslené a dôsledné úsilie a vy-
tvorenie podmienok na to, aby som
toto povolanie mohol rozpoznať a ne-
chal ho rásť. Poradil mi tieto pro-
striedky a postoje:
● Byť vytrvalý v pravidelnej a častej
osobnej modlitbe. Obľúbiť si zvlášť
rozjímanie nad Božím slovom a nad
svojím životom. Ono pomáha objaviť
krásu Božej lásky v svojom živote. Je-
dine láska človeka naplní a presvedčí.
Nechať sa fascinovať osobou Ježiša
Krista. Štýlom jeho života a myšlien-
kou, pre ktorú žil: priviesť ľudí zmie-
rených k Otcovi.
● Vyhýbať sa prázdnym činnostiam,
kontaktom a svetskému, rozbíjajúce-
mu spôsobu zábavy. Každému je jas-
né, ako ľahko sa stratí to, čo je dobré
v našej mysli a v našom srdci v pro-
stredí, ktoré žije úplne inými hodno-
tami a túžbami. Veď každý z nás je z
mäsa a krvi, keď chce získať celý svet,
môže stratiť to, čo má najcennejšie:
svoju dušu.
● Venovať zo svojho času nezištnej
pomoci iným, najmä apoštolátu. Naše
slová, skutky, postoje musia svedčiť o
živom Pánovi Ježišovi a vedieť rozprá-
vať o Božích veciach či už na organi-
zovaných stretnutiach alebo v prostre-
dí, kde žijeme. Je vhodné zapojiť sa do
činnosti farnosti, rehoľného spolo-


čenstva alebo hnutia, ktoré je nám
blízke.
● Pravidelný rozhovor s kňazom ale-
bo zasvätenou osobou, ktorá sa nám
stane duchovným sprievodcom. Tre-
ba rozprávať o tom, čo v sebe objavu-
jeme, ako spoznávame Božie výzvy,
ako spoznávame seba i Boha prítom-
ného v našom živote. Pomoc duchov-
ného vodcu je nevyhnutná pre získa-
nie istoty v orientácii v radosti i smút-
ku a najmä vo svojich úmysloch.
● Pravidelná účasť na obete svätej
omše, kde sa spolu s Ježišom učíme
dávať, a prijímanie sviatosti pokánia,
ktorá odstraňuje naše hriechy, ktoré
by chceli udusiť dobro v nás.
● Napokon synovská úcta k Panne
Márii. Ona vie naučiť správnemu vzťa-
hu k Ježišovi, k životu i k povolaniu.


Vďaka týmto radám vo mne rástlo
presvedčenie, že Boh má plán s mojím
životom. Prešli roky a realizáciu tohto
plánu som našiel v saleziánskej du-
chovnosti.


Začína sa nový školský rok. Prídu
každodenné povinnosti. Možno cel-
kom rovnaké a banálne. Začiatkom
týždňa mnohí budú očakávať piatok
koniec vyučovania a potom koniec
polroku a zasa nové prázdniny. Niekto
sa uspokojí s tým, že čosi beží, že sa
čosi deje. Nejde však aj o niečo viac?
Nebolo by dobré myslieť aj trochu ďa-


lej alebo hlbšie preniknúť
do svojich túžob a ná-
klonností a prežiť tento
rok ako rok objavovania
a rastu svojho povolania?
Aj v tom prípade, že cíti-
me podnety k duchovné-
mu povolaniu. Ba v tom-
to prípade ešte viac. Ak
máš záujem komuniko-
vať na túto tému, môžeš
písať na adresu:


Ján Čapla SDB
Saleziáni, Rajecká 17


010 01 Žilina
alebo e-mailom:


jancapla@hotmail.com
Foto: LDC


D BDUCHOVNOSŤ


Zdravas
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Čo s darom
duchovného povolania?


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 21


Zdravas Mária,
raduj sa Mária,
ave Mária,
chaire Mária.
Nech ťa chvália
všetky jazyky,
všetky radostné výkriky!
Zdravas Mária!


Milosti plná,
obdarená milosťou,
milosťou prekypujúca,
milosť vyžarujúca,
naša Pomocnica.
Milosti plná!


Pán s tebou
od počiatku,
v tvojom detstve,
v tvojej mladosti
i v dospelosti,
i v žalosti,
v radosti,
v utrpení
i v oslávení.
Pán s tebou.


Požehnaná si
medzi ženami,
medzi ľuďmi,
medzi anjelmi,
medzi zdravými,
medzi hriešnikmi,
medzi chorými,
medzi svätými.
Požehnaná si.


Požehnaný je
plod tvojho života,
požehnané tvoje meno,
požehnaná tvoja láska,
požehnaná tvoja dobrota,
požehnaný plod
tvojho života,
Ježiš.
Požehnaný je.


Svätá Mária
presväté stvorenie,
sväté sú tvoje slová,
pretože si
Matka Ježišova.
Sväté sú tvoje skutky,
zažeň naše smútky.
Svätým si
naším vzorom,
vedieš nás
k anjelským zborom.
Svätá Mária!


Matka Božia
je len jedna,
oslavuj ju,
duša biedna.
Takej nikdy nebolo
ani nebude,
môže rozhodnúť
o tvojom osude,
ak ťa ona
chytí za ruku
a ty prijmeš
jej mocnú záruku.
Matka Božia!


Pros za nás
hriešnych,
čo ťa vzývajú,
za nevinných,
nech vytrvajú,
za tých,
čo sa rodia
i zomierajú.
Pros za nás.


Pros za nás
teraz,
v našej prítomnosti,
v našej nestálosti,
v našich pokušeniach,
keď nás trápi strach,
keď sme nezamestnaní,
keď sme hladní
alebo prejedení.
Teraz, teraz!


Pros za nás
v hodinu smrti,
ktorá nás škrtí.
Naraz sa rozodnie,
všetko sa rozhodne,
či večná prekliatosť
alebo blaženosť.
Pros za nás
v hodinu smrti! AMEN!


Vít Ušák Vetva
Foto: archív redakcie




pravili do vojenského pracovného tá-
bora. Narukovali sme 5. septembra
a na vojne sme si odkrútili tri roky.
Najprv som bol v juhozápadných
Čechách v Strašiciach a neskôr
v Kladne. Boli sme zaradení do po-
mocných technických práporov a za-
čali sme vykopávať rôzne kanalizá-
cie. Na začiatku zimy ma vybrali na
prácu v kotolni. Dopadlo to veľmi
dobre. Práca pri kotli bola jednodu-
chá a mal som veľa času na štúdium.
Všetky najdôležitejšie knihy z teoló-
gie som mal stále pri sebe a nikdy mi
ich neobjavili, takže som mohol po-
stupovať aspoň v tých najdôleži-
tejších veciach.


Aj moji spolubratia, s ktorými
sme boli na vojne, ďalej študovali a tí
starší, hlavne diakoni, už boli pri-
pravení na kňazskú vysviacku. Veci
sa potom zariaďovali tak, že tí starší
sa počas opušťákov predstavili u pá-
nov biskupov, ktorí zatiaľ neboli väz-
není, a tajne prijímali kňazské vy-
sviacky. Títo novokňazi potom
u mňa v kotolni tajne slúžievali svä-
té omše.


Kedy ste boli za kňaza
vysvätený vy?
Počas vojenskej služby za nami


často chodieval don Ernest Macák,
ktorý neúnavne cestoval po celom
Československu. Navštevoval mla-
dých spolubratov a riešil všetky naše
záležitosti. Koncom tretieho roku na
vojne sa už rysovalo, že aj mňa bude
môcť niekto vysvätiť. Don Macák mi
povedal, že vie o jednom mladom
biskupovi, ktorý je jezuita. A potom
mi poradil, ako sa mám s ním skon-
taktovať. Išlo o pána biskupa Korca.
Počas nasledujúcej dovolenky som
sa s otcom biskupom stretol v Sta-


rom Smokovci, kde mi povedal, že je
ochotný vysvätiť ma, ale potrebuje
na to poverenie od svojho rehoľného
predstaveného, ktorému som mal
najprv predostrieť svoju žiadosť.


Ja som sa zatiaľ musel znovu vrá-
tiť do kasární v Kladne a vyčkať na
koniec vojenčiny. Až po návrate do
civilu som sa stretol aj s dotyčným
predstaveným, ktorý moju vysviacku
dovolil. Hneď ten istý deň večer som
spolu ešte s jedným spolubratom-sa-
leziánom prišiel k otcovi biskupovi
do jeho bratislavského bytu a tam
sme boli tajne vysvätení za zvuku rá-
dia, ktoré hralo, aby sme vylúčili od-
počúvanie. Neskôr mi otec biskup
povedal, že som bol prvým kňazom,
ktorého vysvätil.


Po návrate z vojenskej služby som
sa zamestnal v Bratislave ako labo-
rant v onkologickom ústave. Po
dvoch rokoch však k zamestnáva-
teľovi došla tajná polícia a oznámili,


že nesmiem pracovať
v Bratislave. Tak som
musel odísť. Po viace-
rých presunoch a zme-
nách pôsobiska som sa
zamestnal v Trnave opäť
v zdravotníctve. Mal
som veľmi výhodné za-
mestnanie, ktoré mi po-
skytovalo dostatok voľ-
ného času na tajnú pas-
toračnú prácu. Prichá-
dzalo za mnou najviac
návštevníkov z celej ne-
mocnice a kolegovia mi
žartom hovorili, že som


tu dôležitejší ako riaditeľ. Chodieva-
li za mnou aj mnohí uchádzači o re-
hoľný život, ktorým som
pomáhal zorientovať sa v povolaní.


Jednou z vašich úloh bola úloha
magistra novicov. Ako ste ju
vykonávali?
Naši predstavení ma poverili tou-


to službou. Noviciát bol samozrejme
tajný a prebiehal počas dvoch rokov.
Stretával som sa len individuálne
s jednotlivými kandidátmi, ktorí sa-
mostatne študovali potrebné veci
a ja som pravidelnými rozhovormi
s nimi pomáhal v ich formovaní. Mo-
jím prvým novicom bol don Ivan
Gróf, potom nasledovali ďalší: Jozef
Šebo, Juraj Kyseľ, Alojz Špaldoň, Jo-
zef Mihok, Vladko Fekete, Štefan
Wallner, Jozef a Kamil Kutarňovci,
Jozef Slivoň a ďalší. Mal som na sta-
rosti aj noviciát sestier FMA. Na tra-
bante som preto cestoval po celom
Slovensku, aby som sa mohol stretá-
vať s jednotlivými kandidátmi. Úlo-
hu magistra som vykonával celých
24 rokov a Pán Boh nás ochraňoval
tak, že sme pri tejto práci nemali
žiadne nepríjemnosti zo strany polí-
cie.


Funkciu magistra neskôr prevzali
mladší spolubratia a ja som sa veno-
val inej pastoračnej činnosti, pri kto-
rej nás všetkých zastihol pád komu-
nizmu a príchod slobody.


Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Izakoviča


Môžete nám porozprávať niečo
o počiatkoch vášho rehoľného
a kňazského života?
Za svoje duchovné povolanie ďa-


kujem predovšetkým dvom mamám
– starej mame a mojej mame. Keď
som mal dvanásť rokov, bol som na
púti v Marianke pri Bratislave. Počas
tejto púte ma prvýkrát oslovila moja
mama s myšlienkou, či by som ne-
chcel byť kňazom. Nasledujúcu jar
v máji som bol zase na púti v Šaštíne
spolu s babkou. V Šaštíne nás priví-
tal jeden môj starší kamarát, ktorý
už študoval u saleziánov. Ten nás po-
vodil po celom dome a naša pre-
chádzka skončila u pána direktora,
ktorým bol Dr. František Sersen. Ten
sa ma celkom priamo spýtal, ako sa
mi tu páči a či by som k nim chcel
prísť. A ja som celkom úprimne po-
vedal, že sa mi tu veľmi páči a rád by
som prišiel.


Po krátkej previerke, ktorú som
hneď vtedy urobil ešte spolu s ďalší-
mi troma chlapcami, sme všetci „pre-


šli“ a pán direktor mi vravel, aby
som povedal otcovi, že sa má prísť
dohodnúť o podmienkach môjho
prijatia.


A to bolo všetko. Doma som
o tom spolu s mamou otcovi často


hovoril, ale otec nechcel o tom ani
počuť. Ako najstaršieho ma chcel
mať doma, aby som mu pomáhal ži-
viť rodinu. No na moje stále nalieha-
nie a výdatné mamine príhovory
otec napokon súhlasil.


Potom už nasledovali moje gym-
naziálne štúdiá. Po piatich rokoch
som nastúpil do noviciátu vo Svätom
Beňadiku. Ďalej nasledovali posled-
né tri triedy gymnázia v Trnave a po
maturite trojročná asistencia v Trna-
ve na Kopánke u dona Hlubíka. Teo-
lógiu som začal študovať v septembri
1949 v Žiari nad Hronom. Ale to už
boli časy nastupujúceho komuniz-
mu, takže som nestihol ukončiť ani
jeden ročník.


Ako ste prežívali prvé roky
komunistického
prenasledovania?
V apríli 1950 nás v Žiari nad Hro-


nom likvidovali a previezli do Podo-
línca. Tam sme boli asi päť mesiacov.
Keďže väčšina z nás nemala ešte za
sebou vojenskú službu, pod dozo-
rom ozbrojených žandárov nás do-


22 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2


D BROZHOVOR
Don Jozef Izakovič


NARODIL SA 14. MARCA 1923 V DLHEJ
PRI TRNAVE AKO PRVÝ Z DEVIATICH
DETÍ – ŠTYROCH CHLAPCOV A PIATICH
DIEVČAT. PÁN BOH VIEDOL JEHO KROKY
ZAUJÍMAVÝMI CESTAMI TAK, AKO TO
DOKÁŽE LEN ON, NÁŠ PÁN.


▲ Spoločné chvíle spolubratov


▲ Primičná svätá omša po páde totality 15. 8. 1993, Dlhá pri Trnave


▲ Tajné stretnutie spolubratov v Tatrách počas totality


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 23




D BRODINA


Máme štyri deti, z toho dvoch veľmi
živých synov. Častokrát si s manželom
hovoríme, že pre nich by bol ideálny ro-
dinný dom so záhradou alebo dvorom,
kde by sa títo naši šarvanci mohli dosý-
ta vynaháňať a vyskákať, čo veľmi radi a
temer bez prestávky – s výnimkou noč-
ného spánku – robia v našom trojizbo-
vom byte.


Raz si naši synovia dokazovali svoju
silu tak, že sa pretláčali o presklené dve-
re medzi predsieňou a obývačkou. Toto
huncútstvo však dopadlo dosť nebez-
pečne. Jeden z nich nestrpel, že mu brat
zatvoril dvere pred nosom, a buchol
pravou rukou do skla, mysliac si, že si
tak pomôže. Sklo sa rozprsklo a náš Jur-
ko si rozrezal pravú ruku v zápästí.
Manžel našťastie nestratil duchaprítom-
nosť a zavolal rýchlu lekársku pomoc,
takže Jurka odviezla sanitka a o niekoľ-
ko minút ho už aj operovali v celkovej
narkóze. Keď som sa o tom dozvedela
od staršej dcéry, ktorá mi telefonovala
(bola som práve na trhu), samozrejme
som sa zľakla. Hneď som sa začala mod-
liť a prosiť za Jurka.


Keďže každú stredu večer sa stretá-
vam s niekoľkými mamami na modlit-
bách za naše deti, kde ich odovzdávame
Pánovi Ježišovi, mala som teraz kon-
krétnu príležitosť dokázať, či to, čo ús-
tami hovorím, naozaj aj žijem. Na stret-
nutiach sa modlíme asi takto: „Pane
Ježišu, ty miluješ naše deti viac ako my.
Veríme, že čokoľvek sa s nimi stane, ty o
tom vieš. Dôverujeme ti, odovzdávame
ti ich, aby si ty mohol konať v ich živote
– nie podľa našej predstavy, ale podľa
tvojej múdrosti a lásky.“


Je to úžasná oslobodzujúca modlit-
ba, pretože ak ju hovoríme naozaj aj
v srdci, Ježiš nás zbavuje strachu. Dáva
nám prežiť, čo to znamená dôverovať
mu. On si samozrejme želá, aby sme sa
za naše deti prihovárali a vyprosovali
im zdravie, šťastie…, ale prekážkou pre
to, aby On celkom vstúpil do ich života,
sú práve naše konkrétne predstavy, vy-
snené ideály, ako majú naše deti vyze-
rať, ako majú myslieť, na akú školu sa
majú dostať. Avšak takto to nefunguje.
Naopak – modlitba odovzdania požeh-


náva jednak našu rodinu (a jej sila je na-
ozaj veľká), čo je tiež veľmi dôležité –
pretvára nás samých. Učí nás slobode
Božích detí, ktoré vystierajú ruky oproti
svojmu milujúcemu Otcovi, načúvajúc
jeho hlas a prijímajúc z jeho rúk všetko
ako dar.


Ideál? Možno. Ale bez vidiny nášho
cieľa, ktorým je sám Boh, teda dokona-
losť sama, by sme ťažko niekam zašli.


A ešte o jednej veci by som tu chcela
svedčiť. Je to jedna z mnohých hodnôt,
ktoré nám Pán ponúka. Záleží len na
nás, či ponúkanú vec prijmeme alebo o
ňu neprejavíme záujem.


Keď som sa dozvedela o Jurkovej ne-
hode a odovzdala ho Pánovi Ježišovi
v modlitbe, začala som telefonovať a po-
sielať správy všetkým mojim známym, o
ktorých viem, že sú ľuďmi modlitby a že


nás majú radi. Takúto správu som po-
slala aj pánovi farárovi a niektorým
ľuďom z nášho farského spoločenstva.
Dodatočne som sa dozvedela, že sa
správa rýchlo rozšírila a všetci sa zjed-
notili v modlitbe za nášho Jurka. V tej
chvíli som prežila veľkú radosť z nášho
farského spoločenstva – ako z rodiny. Je
to pre mňa jedna z tých krásnych hod-
nôt, ktoré ponúka Pán, keď po svojej
pokrvnej rodine, ktorá je mi mimoriad-
ne drahá, sa môžem cítiť členkou ešte
ďalšej rodiny – tej farskej. Chcem za to
poďakovať Pánovi a všetkým, ktorí nás
majú radi a sú ochotní prijímať nás aj
napriek našim chybám a neúspechom.


Renáta Mikušová
Foto: archív redakcie


Matky
a deti


Dvakrát rodina


EŠTE AKO DIEVČA SOM HLBOKO PRECÍTILA, ŽE ĽUDSKÝ
ŽIVOT SA ZAČÍNA OD POČATIA A ŽE DIEŤA JE BOŽÍ DAR. KEĎ
SOM SA VYDALA, VŽDY PO OTEHOTNENÍ SOM SA TEŠILA NA
CHVÍĽU, KEĎ SA MOJE DIEŤA NARODÍ A JA SA HO BUDEM
MÔCŤ NADÝCHAŤ, BUDEM HO MÔCŤ OVONIAVAŤ A LÁSKAŤ.


CHCELA BY SOM SA S VAMI PODELIŤ O JEDEN NÁŠ RODINNÝ ZÁŽITOK A O DVE SKÚSENOSTI,
KTORÉ SOM PRI ŇOM SPOZNALA.


24 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 25


Nehnevala som sa ani vtedy, keď
som otehotnela po šiesty raz. V živo-
te som sa stretla s matkami, ktoré sú
veriace a hlboko si vážia ľudský ži-
vot, a predsa nedokázali prijať svoje
dieťa. Častokrát ho prijali až vtedy,
keď bolo ohrozené. Stretla som veľa
veriacich matiek, ktoré keď otehot-
neli, zúfali. Nevedeli sa dlho zmieriť
s tým, že sú tehotné. A teraz často
práve z tých nechcených detí sú tie,
ktoré im i celej rodine prinášajú naj-
viac radosti, ktoré ich obohacujú ta-
kým úžasným spôsobom, ako by to
nedokázal nikto. Áno, takto dokáže


obdarovať len všemohúci Boh.
Častokrát sa trápime, rozmýšľa-


me, veľa uvažujeme nad rôznymi me-
tódami, ako nemať deti alebo mať ich
len nami určený počet, a pritom za-
búdame na Boha – milujúceho Otca.
Zabúdame na to, že Pán Boh nedáva
zlé dary, a je isté, že darcom života je
práve a jedine on. Cítim, že riešenie
tohto problému je v dôvere v Boha.


Modlime sa a prosme, povedzme
Pánovi Ježišovi, čo si myslíme a čo cí-
time, a dôverujme. Dôverujme mu.
On vie, koľko a aké deti potrebuje-
me, aby tá naša cesta k nemu bola


najbezpečnejšia. Dôverujme a neboj-
me sa! Nie je dôležité, či máme jedno
dieťa alebo desať detí. Dôležité je,
aby sme tie deti, ktoré nám Boh zverí
s veľkou dôverou, prijali s láskou.
Dovoľme Bohu, aby nás potešil tak,
ako on vo svojej múdrosti chce. Ne-
nanucujme mu stále našu vôľu. On
nám chce pomôcť. Stačí len, aby sme
ho poprosili, aby s nami žil náš život.
Nie podľa našich predstáv, ale s na-
mi tak, ako chce on.


Jana Pajanová
Foto: Peter Bučány




Na Svätom Otcovi je badať pre-
máhanú únavu a bolesť. Pohybuje sa
len s veľkou námahou a hlas mu chvíľa-
mi zlyháva.


Atmosféra je trochu atypická, preto-
že veľká väčšina z prítomných je azda
na bohoslužbe prvýkrát v živote a veľmi
nevie, ako sa do nej zapojiť. Ľudia sú
však disciplinovaní, správajú sa dôstoj-
ne a napodobňujú to, čo robia katolíci,
pre ktorých sú vyhradené prvé rady
pred oltárom.


Evanjelium číta don Pravda po azer-
bajdžansky a aj Svätý Otec začína svoju
homíliu v tomto jazyku. Po niekoľkých
vetách v jeho mene pokračuje po rusky
jeden z prítomných monsignorov z Rí-
ma, aby na záver – tak ako je to obvyklé
v poslednom čase, opäť prehovoril
k zhromaždeniu po rusky Svätý Otec.


„S veľkou radosťou Vám oznamu-
jem, že pri včerajšom stretnutí mi pán
prezident prisľúbil, že venuje Katolíckej
cirkvi v centre mesta pozemok, na
výstavbu kostola,“ končí svoj príhovor
Svätý Otec. Ozve sa najprv nesmelý po-
tlesk, ktorý postupne prerastá v radost-
né tlieskanie celého zhromaždenia.


Po svätom prijímaní Svätý Otec po-
žehnáva základný kameň budúceho
kostola, ukončuje liturgiu a koncelebru-


júci kňazi k nemu pristupujú, aby ho
mohli osobne pozdraviť. Kľačím pred
mužom, z ktorého tváre napriek starobe
a únave vyžaruje iná sila a moc, ako sú
tie, na ktorých si zakladá tento svet.
Som vďačný Bohu, že môžem pobozkať
ruku toho, ktorý zvoláva Božie požeh-
nanie na tento svet a ktorý je stále viac
podobnejší Ježišovi na kríži, uzmierujú-
cemu Otca za viny svojich bratov a ses-
tier.


Po svätej omši, pozdravoch a lúče-
niach prijíma Svätý Otec zástupcov
utečencov z Náhorného Karabachu.
V Azerbajdžane ich žije vo veľmi bied-
nych podmienkach asi jeden milión
a Svätý Otec im okrem slov účasti venu-
je aj stotisíc dolárov na zmiernenie ich
biedneho položenia. Nasleduje presun
v kolóne za asistencie polície na druhý
koniec mesta do saleziánskeho domu,
kde je pre Svätého Otca a jeho sprievod
pripravený obed. Ešte pred obedom je
naplánované stretnutie s predstaviteľmi
hlavných náboženských skupín v Azer-
bajdžane.


Po stretnutí prijíma Svätý Otec ešte
saleziánsku komunitu a personál do-
mu, ktorý zabezpečoval toto stretnutie.
Namiesto plánovaného obedu s nami
však uprednostňuje návrat do hotela,


aby si pred odletom do Sofie mohol od-
dýchnuť. Je mi ľúto, že program sa me-
ní, ale na druhej strane sa teším, že Svä-
tý Otec bude mať takto možnosť o ho-
dinku dlhšie si oddýchnuť.


Svätý Otec odchádza so svojím sek-
retárom a asistentami. Ochranka a žur-
nalisti, tvoriaci jeho sprievod sa už po-
silňujú pri švédskych stoloch na pos-
chodí nášho domu, keď v sále na príze-
mí zasadáme k obedu. Miesto,
pripravené Svätému Otcovi, zaujme
nuncius z Tbilisi. Vedľa mňa je zľava je-
ho sekretár a sprava kardinál Sodano.
Oproti je don Pravda, vedľa neho sale-
ziánsky biskup z Teheránu Mons. Igna-
tio Bedini a kardinál Sepe.


Je 16.00 hodín miestneho času. Azer-
bajdžanská televízia vysiela priamy pre-
nos z rozlúčkovej ceremónie na letisku.
Svätý Otec ďakuje za možnosť tejto náv-
števy, za všetky prejavy úcty a pozor-
nosti. Prezident republiky mu vyslovuje
svoje uznanie a obdiv a želá mu 120 ro-
kov života i pevné zdravie. Uisťuje ho,
že táto návšteva sa nezmazateľne zapíše
do dejín Azerbajdžanu. Odovzdáva mu
album s fotografiami, zachytávajúcimi
hlavné momenty jeho návštevy. Nasle-
duje prehliadka jednotky čestnej stráže
a rozlúčka s nunciom i predstaviteľmi
ostatných cirkevných spoločenstiev.
Svätý Otec ešte raz zakýva z dverí lietad-
la, aby sa oceľový vták Azerbajdžan-
ských aerolínií odlepil od zeme a zamie-
ril na severozápad. Na Svätého Otca ča-
kajú tri hodiny letu a po nich tri dni
stretnutí a námah, spojených s pasto-
račnou návštevou Bulharska.


Bože, pomáhaj Svätému Otcovi, po-
silňuj a ochraňuj ho, aby vládal vyniesť
svoj kríž až na Kalváriu, až po posledný
výdych, v ktorom sa spojí s Tebou a náj-
de odmenu za svoje mučeníctvo pre vie-
ru.


Vladimír Fekete SDB


Tento neúnavný pútnik, prinášajúci
nádej a ohlasujúci radostnú zvesť oslo-
bodenia v Ježišovi Kristovi, napriek sta-
robe a únave prichádza aby povzbudil
vo viere hŕstku kresťanov v Baku a dip-
lomaticky urovnal napätie, ktoré vznik-
lo zo strany tunajšej vlády voči Vatiká-
nu a katolíkom po pápežovej vlaňajšej
návšteve Arménska, s ktorým je Azer-
bajdžan ešte stále vo vojnovom stave
kvôli obsadeným územiam Náhorného
Karabachu.


Azda aj preto priamo z letiska sme-
rovali prvé kroky Svätého Otca do Aleje
šechidov (Alej mučeníkov) k pamätní-
ku padlých za nezávislosť Azerbajdža-
nu. Pri pamätníku zotrval Svätý
Otec chvíľu v tichej modlitbe. Od neďa-
lekej tureckej mešity sa ozýva skando-
vanie „My ljubim papu!“, Niekoľko de-
siatok katolíkov, ktorým sa sem podari-
lo dostať, krikom a mávaním pápežský-
mi zástavami vyjadrujú svoju radosť
a upútavajú na seba pozornosť kamier
a fotoreportérov. Auto so Svätým Ot-
com sa približuje k mešite a radosť detí
i dospelých sa stupňuje. Svätý Otec po-
zdravovaný skupinou katolíkov miest-


nej farnosti i zamestnancov zahranič-
ných veľvyslanectiev odchádza na stret-
nutie s prezidentom republiky Alievom,
po ktorom nasleduje stretnutie s vr-
cholnými predstaviteľmi sveta vedy
a kultúry Azerbajdžanu.


Od 15.45, keď na letisku v Baku pri-
stal špeciál z Ríma, vysielajú všetky ka-
nály Azebajdžanskej televízie v priamom
prenose príchod námestníka Kristovho
do Baku. A keď po 19.00 odchádza do
hotela, kde bude nocovať, televízia až do
polnoci opakuje udalosti prvých hodín
pápežovho pobytu v Baku.


Ťažiskom programu druhého dňa
návštevy je slávnostná svätá omša
v športovej hale El oyunlari sarayi. Spo-
lubratia saleziáni, pripravili a cez kato-
líkov rozdali 5000 lístkov. V hale je
k dispozícii 3000 miest na sedenie. Ďal-
šie tisíce zvedavcov, ktorí nedostali líst-
ky, obliehajú budovu a sledujú boho-
služby na veľkoplošných obrazovkách.
Počas liturgickej slávnosti prebieha
všetko pokojne a dôstojne. Asi stočlen-
ný štátny zmiešaný zbor, v ktorom je
väčšina neveriacich, spieva nádherné
piesne na Božiu oslavu, sčasti prevzaté


z pravoslávnej liturgie. Tri skladby boli
skomponované pre túto príležitosť.


So Svätým Otcom koncelebrujú via-
cerí biskupi a apoštolskí administrátori
z okolitých krajín a zo dvadsať kňazov,
medzi nimi sedem saleziánov. V mene
miestneho spoločenstva katolíkov víta
na úvod svätej omše Svätého Otca sale-
zián don Daniel Pravda, predstavený
Misssio sui iuris na území Azerbajdža-
nu. Zdôrazňuje, že je to historická
chvíľa pre krajinu a mimoriadne zna-
menie Božej dobroty a lásky voči jej
obyvateľom.


D BMISIE


Svätý Otec
v Azerbajdžane




22. A 23. MÁJ 2002 SA NEZMAZATEĽNE ZAPÍŠE DO DEJÍN AZERBAJDŽANU. NA POZVANIE
PREZIDENTA REPUBLIKY HEJDARA ALIEVA PRICESTOVAL DO BAKU NÁMESTNÍK JEŽIŠA KRISTA,
PÁPEŽ JÁN PAVOL II.


26 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2


Stretnutie s predstaviteľmi iných vierovyznaní v saleziánskom dome


Kresťania v Baku vítajú Svätého otca


Svätá omša v športovej hale




vyzdvihol umelec veľký tmavomodrý
záves, do ktorého umiestnil zlatý
kríž. Sochu Panny Márie nesú na ob-
lakoch dvaja pozlátení anjeli.


Po oboch stranách oltára umiest-
nil dve biele sochy: svätého Jána, mi-
láčika Pána, a svätej Márie Magdalé-
ny, veľkej kajúcnice. Tváre oboch
sôch hľadia útrpne na bolestnú Mat-
ku s mŕtvym Ježišom na kolenách,
akoby chceli veriacim pripomenúť,
aký má byť náš, najmä duchovný po-
hľad na našu patrónku. Nad krásnou
rímsou sa dvíha mohutná, na šesť
dielov členená klenba, na ktorej vy-
tvoril cisársky dvorný maliar Jean Jo-
seph Chamant (1699 – 1768)
významné umelecké fresky.


Maliar vychádzal z myšlienky utr-
penia bolestnej Matky a rozvinul na
jednotlivých poliach klenby tieto té-
my: nad presbytériom namaľoval
oslávenie Panny Márie v nebesiach.
Matku Božiu odetú v belasom plášti
s kráľovským žezlom v ruke nesie
skupina anjelov do striebristého ne-
ba. Výjav je vložený do tambúra – vy-
maľovaného bubna. V kartušách
bubna sú vpísané slová dvoch oslo-
vení z Loretánskych litánií: „Conso-
latrix afflictorum“ a „Auxilium
Christianorum“ (Utešenie zarmúte-
ných a Pomocnica kresťanov). Sú to
oslovenia vyzývajúce aj dnešných ľu-
dí k veľkej dôvere k svojej patrónke.


Na ďalšej časti klenby smerom
k vchodu kostola majster Chamant
namaľoval roj anjelov, ktorí v nad-
zemských výškach nesú rozvinutú
Veronikinu šatku, na ktorej sa výraz-


ne skvie tvár Spasiteľa. Na nasledu-
júcej časti klenby je vyobrazená sku-
pina anjelov, ktorí nesú nástroje
umučenia Ježiša Krista, kde vyniká
oslávený kríž.


Na ďalšej časti klenby, ktorá pred-
stavuje stred chrámovej lode, sa roz-
prestiera namaľovaná fialovo-žltá
dvojitá kupola, ktorá sa na prvý po-
hľad podobá veľkému plošnému or-
namentu. Keď si však pútnik stane
presne pod stred tejto fresky a náhle
zdvihne hore zrak, nadobudne do-
jem, že má nad hlavou skutočnú ku-
polu. Je to zapríčinené tým, že zorný
uhol pohľadu na kupolu nie je šik-
mý, ale kolmý.


Na predposlednej klenbe maliar
Chamant namaľoval fresku Triumf
Eucharistie. Velebná ženská postava
drží nad kalichom žiariacu hostiu. Aj
v tejto freske sa anjelské postavy
vznášajú v hmlistých mystických
diaľavách striebristého neba. Maliar
tak chcel naznačiť, že spásna Ježišo-
va obeta sa sprítomňuje v Eucharis-
tii, aby bola posilou v našich ťažkých
utrpeniach života.


Nad chórom s veľkolepým orga-
nom opísaný rad fresiek vyznieva
v slávnostnom hymne k pocte vše-
mohúceho Boha, ktorý spievajú
a rozličnými hudobnými nástrojmi
sprevádzajú skupiny anjelov.


Po opise klenby obráťme našu po-
zornosť na bočné steny chrámu. Po
oboch stranách nás upútajú tri a tri
vysoké oblúky, ku ktorým sa pripá-
jajú tri a tri bočné kaplnky zaklenuté
elipsovitými kupolkami a tiež vyzdo-
bené freskami od Chamanta. Jednot-
livé kaplnky sú zasvätené (pozerajúc
od oltára) na pravej strane: svätej ro-
dine, svätému Jánovi Nepomuckému
a anjelom strážnym. Na ľavej strane
svätému Jánovi Boscovi, svätému
Pavlovi Pustovníkovi, patrónovi kon-
gregácie paulínov, a posledná svätej


Anne, matke Panny Márie. V kapln-
kách sú umiestnené mramorové oltá-
re z červenkastého mramoru. Steny
medzi oblúkmi bočných strán zdobí
vždy dvojica hladkých pilastrov
s kompozitnými hlavicami korint-
ského štýlu. Nad hlavicami okolo ce-
lého vnútra kostola sa vinie vodorov-
ná nezvlnená konzola s neobyčajne
výraznou profilovanou zuborezbo-
vou rímsou. Na rímse roku 1941 da-
li saleziáni vypísať zlatými písmena-
mi nápis, ktorý krásne zhŕňa úctu
slovenských veriacich ku svojej Pat-
rónke: „MY SLOVÁCI TEBA, MAT-
KA, ČO PATRÓNKU VZÝVAME,
TVOJE VEĽKÉ BôLE, NAJVIAC
V MYSLI MÁVAME, VEĎ SI NÁS MI-
LOVALA, BOHU OBETOVALA A CE-
LÝ SLOVENSKÝ NÁROD POD
OCHRANU PRIJALA.“ Sú to slová,
veľmi slávnostné a pritom dojemné,
ale aj veľmi zaväzujúce. Sedembo-
lestná nás miluje, obetuje Bohu,
chráni nás svojou mocnou láskou.
Ale aj my ju vzývame? Rozjímame
o bolestiach? Snažíme sa žiť, ako sa
patrí na vďačných synov? Tieto slová
sú krásne vyryté na rímse, ale musí-
me si ich napísať na steny nášho srd-
ca, uskutočňovať ich, prežívať ich, le-
bo len našou úprimnou láskou a šľa-
chetnými skutkami im dáme oprav-
divú náplň.


Už viacero rokov sa pracuje na
reštaurovaní tohto nášho pútnic-
kého chrámu. V týchto mesiacoch sa
prikročí k očisteniu fresiek v šiestich
bočných kaplnkách. Ale veľa práce
ešte bude treba vykonať, aby sa Bazi-
lika Sedembolestnej zaskvela v plnej
kráse. Preto saleziáni počítajú so
štedrosťou všetkých veriacich na Slo-
vensku.


Andrej Pauliny SDB
Foto: archív redakcie


Bolestnej Matke spieva mohutná
stavba chrámu z roku 1764 so svoji-
mi vysokými vežami, s národným
Zvonom Sedembolestnej v súzvuku
s ostatnými zvonmi, celá harmonic-
ká fasáda s mohutnými stĺpmi
a krásne rozvinutými hlavicami, ri-
zalitou, rímsami a sochami. V dol-
nom poli sochami svätého Augustí-
na – učiteľa cirkvi a svätého Hiero-
nyma – prekladateľa Svätého písma.


Plánovanie, stavba a výzdoba pút-
nického chrámu a kláštora patrí do
rozmedzia rokov 1740 – 1786. Teda
46 rokov. Bolo to počas panovania
cisárovnej Márie Terézie. Aj keď táto
panovníčka prichádzala častejšie do
Šaštína a sledovala stavbu kostola,
ako si to zaznačil vo svojom denníku
dvorný majster, a podporovala ho,
predsa na základe skutočností mo-
hutná stavba pútnického chrámu
a kláštora v Šaštíne boli postavené aj
z milodarov obetavých slovenských
katolíkov. Tehly chrámu sú svedka-


mi túžby pútnikov našej krajiny vzý-
vať, oslavovať a ďakovať Sedembo-
lestnej, svojej dobrotivej Matke. Tu
sa úcta nášho ľudu k Panne Márii
stala výraznou, silnou, tvrdou a kaž-
dá tehla a kameň o tom hovorí.


Štedrosť cisárovnej Márie Terézie
a jej manžela Františka Lotrinského
sa ukázali najmä po zaklenutí kos-
tolnej lode po roku 1756, podporo-
vaním tvorby vnútornej výzdoby,
čím poverili umelcov, sochárov a ma-
liarov cisárskeho dvora.


Celkový dojem vnútra chrámu je
priamo podmaňujúci. Máme dojem,
že ide o jeden z najväčších a najhar-
monickejších kostolov na Slovensku.
Samozrejme, že ťažiskom kostola je
oltár s eucharistickým Spasiteľom
a na oltári socha bolestnej Matky, vy-
kresaná v roku 1564 neznámym slo-
venským ľudovým umelcom. Oltár je
zakomponovaný do umeleckej scené-
rie. Úmyslom architekta Hillebrand-
ta bolo predstaviť Sedembolestnú už
v nebeskej sláve. V abside za oltárom


D BHISTÓRIA


Pohľad na chór v šaštínskej bazilike
Hlavný oltár v Bazilike Sedembolestnej


Odpustová slávnosť 15. sptembra 2001


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2 2928 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2


Krásna
je


Bazilika
Sedembolestnej


ČASTO POČUJEME ŽE „AJ CHRÁMY
HOVORIA, BA SPIEVAJÚ“. A TO NEPLATÍ LEN
O GOTICKÝCH KATEDRÁLACH ALEBO
O BAZILIKE SVÄTÉHO PETRA V RÍME, ALE AJ
O NAŠEJ BAZILIKE SEDEMBOLESTNEJ
PANNY MÁRIE V ŠAŠTÍNE. DÍVAJÚC SA NA
VONKAJŠOK REŠTAUROVANÉHO KOSTOLA,
ZAPOČÚVAJME SA, ČO NÁM POVEDIA
JEDNOTLIVÉ UMELECKÉ PRVKY.




30 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 2


D BHUD A


V období júl – august prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela 438
dobrodincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu
a pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám – vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejave-
nú štedrosť.


Súčasťou osláv bola aj slávnostná
akadémia pod vedením dona Augus-
tína Nádaského. V nápaditom prog-
rame prvýkrát vystúpil na pódiu ško-
ly novovytvorený mládežnícky muž-
ský spevácky zbor s názvom Cantica
Nova Secunda.


Významná hudobná stopa, ktorú
zanechala po sebe na Slovensku
osobnosť dirigenta a skladateľa, pro-
fesora dona Jozefa Strečanského,
podnietila Mgr. Jána Schultza, skúse-
ného dirigenta a odborníka v zboro-
vom umení, k myšlienke návratu


k úspešnej tradícii zborového spevu.
Aj keď Gymnázium Jána Bosca nena-
vštevujú dievčatá, ktoré majú k spe-
vu predsa len bližšie, dokázal pre tú-
to myšlienku nadchnúť okolo 20
mladých mužov. Štart tejto aktivity


bol bleskurých-
ly. Zbor pripra-
vil program už
v týždni, keď
vlastne vzni-
kol. Previer-
kou jeho
s c h o p n o s t í
boli školské
akadémie. Ja-
nuárová už
znamena la
kvalitatívny
skok. V pô-
v a b n e j
skladbe W.
A. Mozarta


sa v skúške na
koncert podarilo získať ako sólistu
priamo umelca z opery SND Pavla
Remenára.


Na začiatku jarných prázdnin te-
noristi a basisti zo zboru obetovali
časť voľna a tak pomohli definitívne
vytvoriť mužský zbor a capella,
schopný spievať viachlasne bez


sprievodu hudobného nástroja.
Prvý zájazd mimo Šaštína uskuto-


čnila Cantica Nova Secunda do diri-
gentovho rodiska Trnavy. Zbor prijal
aj viceprimátor Trnavy, spieval
v Gymnáziu Angely Merici a pri pa-
mätnej tabuli Jozefa Strečanského.


Veľké nadšenie vypuklo v Šaštíne,
keď nám Národné osvetové centrum
v Bratislave oznámilo, že výberová
komisia akceptovala našu prihlášku
do Turčianskych Teplíc v máji 2002.
Tu sme sa zúčastnili na prehliadke
stredoškolských zborov Mládež spie-
va. Svojím vystúpením v rámci festi-
valu zanechala Cantica Nova Secun-
da veľmi dobrý dojem u odbornej
poroty a vyvolala spontánny ohlas
publika. Hlasovým zložením raritný
zbor vzorne reprezentoval svoju ško-
lu a bol obrovským prekvapením.


Hudobný prejav mladých spevá-
kov bol výrazným svedectvom toho,
že to, čo sa nedá v sekularizovanom
školstve – zapáliť mladíkov pre krá-
su a ušľachtilosť pestovaním bel can-
ta (pekného spevu) je možné práve
vďaka donboscovskému preventív-
nemu systému.


Jozef Skala SDB
Foto: archív autora


SEPTEMBER 2001 BOL PRE GYMNÁZIUM JÁNA
BOSCA V ŠAŠTÍNE VÝZNAMNÝM MEDZNÍKOM.
JEHO PEDAGOGICKÍ PRACOVNÍCI NA ČELE S
RIADITEĽOM MGR. JÁNOM GOČOM PRIPRAVILI
JUBILEJNÚ BILANCIU – 10 ROKOV
OBNOVENÉHO SALEZIÁNSKEHO GYMNÁZIA.


Cantica Nova Secunda
v Šaštíne


■ Časopis Don Bosco dnes s prílohou Ma-
riánske zvony si nachádza stále nových odbera-
teľov. Častou otázkou nových čitateľov býva, ako
sa tento časopis predpláca. Tí, ktorí ho poznajú už dlhšie, vedia, že Don Bosco dnes sa nepredpláca.
Posielame ho bezplatne priateľom dona Bosca a tým, čo oň požiadajú, prípadne podporujú jeho die-
lo. Do niektorých čísel vkladáme šeky pre dobrodincov, ktorí svojím priateľským príspevkom a pod-
porou umožňujú vydávanie tohto časopisu.


■ Vďaka týmto štedrým darcom, teda vďaka vám, sa časopis môže zasielať bezplatne všetkým záu-
jemcom, aby pomohol zachraňovať to, čo je v našom národe najcennejšie: vieru a nesmrteľné duše.
Jeho výtlačky sa dostávajú napríklad aj do väzníc a iba samotný Pán vie, kde všade si ho vďaka vašej
veľkodušnosti ľudia môžu čítať.


■ O časopis je veľmi veľký záujem a sme v stave, že už nemôžeme naplno uspokojiť všetkých záu-
jemcov, preto musíme pre niektorých hromadných odberateľov obmedziť počet čísel, ktoré im môže-
me posielať. Don Bosco dnes má pred sebou ešte veľké otvorené priestory, kde by mohol priniesť
dobré slovo a povzbudenie, ale množstvo časopisov je limitované finančnými
možnosťami.


■ S veľkou vďačnosťou vyslovujeme úprimné Pán Boh
zaplať všetkým veľkodušným dobrodincom, ktorí veľ-
mi účinne pomáhajú pri šírení dobra, pri po-
vzbudzovaní slabých a hľadajúcich.
Nech im Pán Boh a Panna
Mária štedro odmenia všet-
ku ich obetavosť.


Redakcia


Z čoho žije
Don Bosco


dnes?


D O B R O D I N C I




Môžete kúpiť aj na internete
http://obchod.donbosco.sk


Už o chvíľu pre vás