ROČNÍK XXXII.4/2001
JÚL – AUGUST
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
4-Bosco.Far 3.7.2001 8:40 Stránka 1
putujú uprostred porušiteľných
vecí, ale očakávajú nebeskú ne-
porušiteľnosť. Duša sa krotením
v jedle a v pití stáva lepšou – aj
kresťania vystavení mukám deň
čo deň vzrastajú počtom. Boh ich
postavil na také význačné miesto,
ktoré nesmú opustiť.“
Dnes, keď sa aj naša sloven-
ská spoločnosť stáva viac a viac
rôznorodou, keď medzi nami
žijú ľudia s najrozličnejšími ži-
votnými názormi a filozofiami, je
viac ako inokedy potrebné, aby
sme poznali svoju kresťanskú
identitu, aby sme sa za ňu ne-
hanbili, ale boli schopní prejavo-
vať ju nielen v súkromí, ale i na
verejnosti. O to viac to platí v
tomto období, keď sa ako turisti
vydávame na cesty alebo sa s tu-
ristami stretávame doma.
Želám a vyprosujem vám
všetkým pekné leto, dobré zota-
venie, a stále väčšiu radosť zo
svojej viery a z kresťanského po-
volania.
Správy
Bratislava, Trnava, Vatikán, India 4
Naše diela
Malý seminár v Ríme 8
Aktualita
Situácia vo Svätej zemi 11
Mariánske zvony
Význam úcty k Panne Márii Pomocnici 13
Mariánske zvony
Čerešne, čerešne... 14
Mariánske zvony
V leopoldovskom mlyne 15
Mariánske zvony
Zachovaj tento list 16
Mariánske zvony
Združenie na Slovensku dnes 18
Mariánske zvony
Sestry FMA v Dubnici 20
Predstavujeme
Štefan Sandtner 21
Ako Don Bosco
Obnovenie autority otca 24
Spoločnosť
Komunita – východisko 26
História
Náboženská literatúra za totality 28
Svätosť
32 saleziánskych mučeníkov 30
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.
Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 22 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donboscodnes.sk dbd@donbosco.sk
obsah
4/2001
ROČNÍK XXXII.
JÚL – AUGUST
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
R
as
tis
la
v
H
am
rá
če
k
Váš brat Vladimír Fekete,
provinciál SDB
Zatvorili sa brány škôl a je tu
opäť čas letných prázdnin. Čas
zaslúženého oddychu pre žiakov
i učiteľov, čas žatvy, brigád ale i
výletov a rodinných dovoleniek.
Kroky mnohých z vás povedú do
prírody, na miesta, spojené s
vaším detstvom a mladosťou,
mnohí sa dostanú i do zahra-
ničia. Cestovanie prináša so se-
bou stretávanie nových ľudí, čo
môže byť obohacujúce, ale i ná-
ročné. Nie je nám vždy ľahké po-
chopiť zvyky a správanie sa iných
ľudí a nie je ľahké ostať sami se-
bou, zachovať sa ako kresťania
katolíci, kdekoľvek sa ocitneme.
To čo je nám samozrejmé a ľahké
v domácom prostredí, môže sa
stať komplikovaným a namáha-
vým v prostredí cudzom. Kresťan
katolík má však veľkú zodpoved-
nosť byť sám sebou v každom
prostredí a v každej situácii. To je
náš najúčinnejší apoštolát, to je
svedectvo, že naša viera je živá a
účinná.
Neplánované situácie, do kto-
rých sa dostaneme azda aj toto
leto, nám môžu pomôcť lepšie sa
poznať a potvrdia, či a nakoľko je
naša viera autentická.
V starobylom liste Diognetovi
vysvetľuje neznámy spisovateľ,
kto sú kresťania a ako sa prejavu-
jú v občianskej spoločnosti. Tento
text je veľmi zaujímavý a úryvok z
neho vám ponúkam na uvažova-
nie.
„Kresťania sa nelíšia od ostat-
ných ľudí ani krajom, ani rečou,
ani spôsobom života. Lebo ne-
obývajú vlastné mestá, nepouží-
vajú nejakú osobitnú reč, ani ne-
žijú nejakým nápadným životom.
Toto učenie nevynašli ani daja-
kým rozumovaním alebo úsilím
bádavých ľudí, ani nehája ľudskú
náuku ako niektorí.
Obývajú aj grécke aj barbar-
ské mestá, podľa toho, ako komu
určil osud. V obliekaní a strave,
ako aj v ostatných oblastiach ži-
vota sa držia domorodých
obyčají, no ukazujú obdivuhod-
ný, ba podľa všeobecnej mienky
až neuveriteľný životný postoj.
Bývajú vo svojej vlasti, ale ako cu-
dzinci. Všetko majú s ostatnými
spoločné ako občania, a všetko
znášajú ako príšelci. Každá cu-
dzia krajina je ich vlasťou, a kaž-
dá vlasť cudzinou. Ženia sa ako
ostatní a plodia deti, ale nemluv-
ňatá neodhadzujú. Stôl majú
spoločný, ale lôžko nie.
Sú v tele, ale nežijú podľa tela.
Bývajú na zemi, ale svoj domov
majú v nebi. Vydané zákony po-
slúchajú, a svojím životom prevy-
šujú zákony. Všetkých majú radi,
a všetci ich prenasledujú. Nepo-
znajú ich, a predsa ich odsudzu-
jú. Zabíjajú ich, a oni ožívajú. Sú
žobrákmi, a predsa mnohých
obohacujú. Všetko im chýba, a
pritom všetkým oplývajú. Potu-
pujú ich, a v potupe získavajú slá-
vu. Kazia im povesť, a vydáva sa
svedectvo o ich spravodlivosti.
Nadávajú im, a oni žehnajú.
Urážajú ich, a požívajú úctu. Ho-
ci robia dobro, trestajú ich ako
zločincov. Keď sú trestaní, radujú
sa, akoby ožívali. Židia proti nim
vedú vojnu ako proti cudzincom
a pohania ich prenasledujú. Ale
tí, čo ich nenávidia, nevedia po-
vedať príčinu svojho nepriateľ-
stva.
Jedným slovom: Čím je duša v
tele, tým sú kresťania vo svete.
Duša je rozptýlená po všetkých
údoch tela, kresťania po mestách
sveta...
Duša miluje telo, hoci ju telo i
jeho údy nenávidia – aj kresťania
milujú tých, ktorí ich nenávidia.
Duša je uzavretá v tele, ale udržia-
va telo – aj kresťanov drží svet
ako vo väzení, no oni udržujú
svet. Nesmrteľná duša prebýva v
smrteľnom stánku – aj kresťania
D BSLOVO NA ÚVOD
VÁŽENÍ ČITATELIA, MILÍ
PODPOROVATELIA
SALEZIÁNSKEHO DIELA!
Fo
to
: R
as
ti
sl
av
H
am
rá
če
k
Foto: Peter Bučány
V blízkosti Bratislavy sa nachádza
známe pútnické miesto – Marianka,
ktorá svojím pokojným prostredím
už niekoľko storočí k sebe priťahuje
mnoho pútnikov. Zvlášť v pôstnom
období sa tu organizujú púte spoje-
né s pobožnosťou krížovej cesty,
ktorej zastavenia sú rozmiestnené
v lese. Saleziánske oratórium na
Miletičovej už niekoľko rokov orga-
nizuje tradičnú nočnú púť do Ma-
riánky. Aj tohto roku sa uskutočnila
v piatok pred Kvetnou nedeľou. 25
mladých pútnikov vyrazilo okolo de-
viatej večer z oratória a po lesnej
ceste cez Malé Karpaty putovali 12
kilometrov. Nočný pochod im vypl-
nila modlitba ruženca a spev. Po
príchode na miesto sa účastníci
okolo jednej v noci pomodlili krížo-
vú cestu a potom driemajúc vyčkali
na prvé spoje do Bratislavy. Vyna-
ložená námaha istotne stála za to,
hlavne kvôli duchovnému ovociu,
ale aj kvôli peknému spoločnému
zážitku a utuženiu kolektívu.
D BDOMA A VO SVETE
NOČNÁ PÚŤ DO MARIANKY
30. apríla sa u saleziánov na Miletičo-
vej uskutočnilo zaujímavé diskusné
stretnutie. Pozvanie k nám prijala člen-
ka Pápežskej rady pre rodinu Prof.
MUDr. Wanda Poltawska z Poľska.
Prof. Poltawska úzko spolupracuje so
Svätým otcom a donedávna vyučova-
la na Pápežskej teologickej univerzite
v Krakove. Prítomní účastníci si od nej
mohli vypočuť viaceré pohľady na
manželský život i zaujímavosti z jej prá-
ce v blízkosti Svätého otca. Pani pro-
fesorka je matkou štyroch dievčat a je
to tá pani, za ktorú sa prihováral v roku
1962 Karol Wojtyla, ešte ako pomocný
krakovský biskup, u pátra Pia. Na jeho
príhovor bola potom zázračne uzdra-
vená z rakoviny. Napriek svojmu veku
79 rokov je pani profesorka veľmi ak-
tívna a aj počas stretnutia v Bratislave
sympatickým spôsobom reagovala na
otázky poslucháčov, ktoré sa týkali
úlohy otca a jeho zodpovednosti v ro-
dine, dôležitosti čistoty predmanžel-
ského vzťahu či prirodzeného plánova-
nia rodičovstva.
ŽIVÝ SVEDOK ZÁZRAKU
Pri príležitosti 85. narode-
nín nášho spolubrata dona
Štefana Sandtnera nám
do redakcie došlo aj toto
vzácne uznanie zo Spolku
slovenských spisovateľov:
„Vážený pán kolega, origi-
nálnymi hodnotami Vašej
literárnej tvorby žije slo-
venská kultúrna verejnosť
nielen v dňoch, keď si s ra-
dosťou pripomíname Vaše
významné jubileum. Spolok slovenských spisovateľov,
ktorého ste prominentným členom, v rámci svojich limito-
vaných možností vyvíja maximálne úsilie, aby optimalizo-
val systémové podmienky vzniku kvalitných diel a sprí-
stupňoval ich čitateľom u nás i v zahraničí. Váš osobný
sviatok chápeme ako kultúrnu udalosť, ktorá je vhodnou
príležitosťou na pripomenutie si nevšedného prínosu a
vysokých duchovných parametrov Vašich tvorivých vzo-
pätí. Ceníme si aj Vaše vzácne ľudské vlastnosti, ktorými
robíte svet okolo seba znesiteľnejší a krajší. Už dnes mož-
no bez nadsadenia konštatovať, že ste sa stali trvalou
súčasťou literárnych dejín Slovenska, ktoré ste vnútorne
posunuli do kontextu európskych a univerzálnych myš-
lienkových prúdov a tvorivých pohybov. Dovoľte, aby sme
Vám v mene Spolku slovenských spisovateľov i v mene
svojom úprimne zaželali do ďalšieho života veľa inšpirá-
cie, zdravia a rodinnej pohody.
So srdečným pozdravom Ján Tužinský, predseda SSS,
Pavol Janík, tajomník.“
SRDEČNÉ BLAHOŽELANIE
Pod týmto titulom sa v Kostole Márie Po-
mocnice na Miletičovej 13. mája uskutoč-
nil koncert detského a mládežníckeho
speváckeho zboru Úsmev a miestneho
detského orchestra pri príležitosti Dňa
matiek. Týmto koncertom už pravidelne
každoročne v máji deti a mládež chcú vy-
jadriť svoju vďaku mamám, ktoré boli hlav-
nými pozvanými hosťami. Vo vyše hodino-
vom programe deti predniesli básne,
piesne, príhovory a orchestrálne skladby
a napokon svoje mamy obdarovali kvetmi.
Pod vedením vedúcich: Emílie Rácovej,
Jany Rácovej, Martina Víglaského a Lý-
die Čeledovej deti spestrujú detské sväté
omše v kostole, vystupujú v televízii a na
iných podujatiach, kde prezentujú svoje
umenie a šikovnosť.
4 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
Na výpomoc saleziánskym misiám sa na Slovensku pripravuje
takmer 150 laických dobrovoľníkov, ktorí prejavili záujem o tento
druh práce. Tí, ktorí prejavia potrebné predpoklady pre misijnú
prácu a absolvujú vyše ročnú prípravu napokon odchádzajú na
naše misie. 8. mája takto odišli z Bratislavy ďalší traja dobrovoľní-
ci na misiu v Jakutsku na Sibíri. Sú to: Martina Michalíková z Čer-
veného Kameňa, Patrik Kuric z Rovinky a Štefan Račák z Novote.
V Jakutsku budú pôsobiť jeden rok. Počas rozlúčkovej svätej
omše v kostole na Miletičovej, ktorú celebroval otec vikár Štefan
Wallner, zložili sľub misijného dobrovoľníka a dostali posvätené
misijné krížiky.
NOVÍ MISIJNÍ DOBROVOĽNÍCI
■■ Braislava ■■
MAMA – DAR OD BOHA Toto hnutie vzniklo v roku 1995 v Anglicku. Zjednocuje
matky v spoločnej modlitbe za svoje deti, ktoré sú ohro-
zované množstvom negatívnych vplyvov. Matky sa stre-
távajú raz do týždňa vždy v ten istý deň a hodinu na mod-
litbách, aby svoje deti odovzdali Pánovi Ježišovi. Sú
presvedčené, že Pán Ježiš miluje ich deti omnoho viac
ako ony. Ich úlohou je viesť deti za Pánom Ježišom tak,
aby na konci ich pozemskej púte mali otvorené nebo.
Modlitby matiek sa v priebehu dvoch rokov rozšírili do
celého sveta. Na Slovensku približne raz za tri mesiace
vychádza občasník – List Modlitieb matiek, ktorý posie-
lame na vyše 600 adries – do každej skupiny jeden. Raz
do roka organizujeme veľké stretnutia, na ktoré pozýva-
me prednášajúcich v oblasti partnerských vzťahov, vý-
chovy detí alebo rôznych tém duchovného života. Po-
sledné takéto stretnutie bolo nedávno vo Svite 16. – 18.
marca 2000, ktorého sa zúčastnilo 300 matiek, niekoľko
otcov i detí. Veľkým povzbudením sú pre nás skupiny
modliacich sa otcov. Neustále sa presviedčame o sile
spoločnej modlitby a ďakujeme Pánovi za to, že pôso-
bením svojho Svätého Ducha vnáša svetlo do našich ži-
votov.
Na fotografii je záber z II. medzinárodnej konferencie
Modlitieb matiek vo Walsinghame v Anglicku, na ktorej
sa zúčastnili aj zástupcovia zo Slovenska.
Kontakt:
Ing. Jana Pajanová, Fedinova 5, 821 05 Bratislava
HNUTIE MODLITBY MATIEK
5D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
ZASTRELENÍ TRAJA
SALEZIÁNI
■■ India ■■
(ANS) Dvaja kňazi a jeden se-
minarista boli 15. mája 2001
zastrelení v meste Imphal na
severovýchode Indie. Všetci
traja boli členmi Saleziánskej
spoločnosti. Okolo ôsmej ho-
diny večer vtrhli ozbrojení
muži do saleziánskeho novi-
ciátu a zabili tam magistra no-
vicov otca Raphaela Paliakara,
kňaza Andreasa Kindo a mla-
dého klerika Josepha Shinu.
Otec provinciál Thomas Ma-
layinkal, do ktorého pôsobnos-
ti noviciát patril, povedal, že v
tejto oblasti už dlhšie zavládol
strach, kvôli rôznym bandám,
ktoré žiadajú peniaze a násil-
nosti tohto druhu sa tu už v mi-
nulosti vyskytli. Otec Thomas
uzavrel kvôli bezpečnosti na
mesiac všetky saleziánske
školy a stiahol ich direktorov.
LIST Z EKVÁDORU
■■ Ekvádor ■■
(VS) Milovaní bratia a sestry!
Všetkým Vám veľmi veľa dlhu-
jem. Dostal som hromadu po-
zdravov zo Slovenska aj odina-
kiaľ. Od októbra sa stala zmena v
mojej práci: už nie som prokurá-
torom, ako posledných 10 rokov,
ale náš otec biskup mi zveril faru
tu v Macas. Macas je provinciál-
ne mestečko so 17 000 obyvateľ-
mi a je tu veľa problémov. Sám
nestačím na toľkú prácu, preto
počítam s pomocou laikov. V Ma-
cas žijú miešanci a domorodí
Shuari. Veľký problém robí vysťa-
hovalectvo. Z Macas odišlo do
Spojených štátov, Španielska,
Talianska a inde cez 800 mužov.
To prináša veľké ťažkosti s tým
spojené, najmä v rodinnom živo-
te a pri výchove detí. Počítam
vždy s pomocou Božou a opie-
ram sa o Vaše modlitby.
P. Ján Šutka, misionár.
SALEZIÁNI V ISLAMSKOM KONTEXTE
■■ Taliansko ■■
(ANS) Islamský kontext bol v
centre záujmu počas seminá-
ra misionárskej animácie a for-
mácie, ktorý sa uskutočnil
v hlavnom dome v Ríme.
Zúčastnilo sa na ňom asi 40
bratov SDB a sestier FMA,
ktorí pracujú v krajinách s is-
lamskou väčšinou. Na seminá-
ri sa zúčastnili aj naši dvaja mi-
sionári z Azerbajdžanu, don
Daniel Pravda a Štefan Kor-
mančík. Cieľom seminára bola
výmena výchovno-pastorač-
ných skúseností medzi misio-
nármi z jednotlivých islam-
ských krajín, ďalej definovanie
nových výchovných stratégií a hľadanie ciest ku medzináboženskému dialógu. Medzi príspevkami odzneli aj re-
feráty na tému: Ježiš Kristus a jeho posolstvo videné islamom, Rodina v islamskej spoločnosti a Kľúčové body pri
výchove v interreligióznom prostredí. Spoločným konštatovaním všetkých účastníkov však boli značné ťažkosti
pri evanjelizácii, ktoré zakúšajú vo všetkých islamských krajinách.
Aj v tomto roku sa Trnava stala
miestom stretnutia, ktorého hlav-
ným dôvodom bola prezentácia
gospelovej a kresťanskej hudby.
Hudobný festival Lumen prebe-
hol opäť v nadšenej atmosfére a
tí, ktorí sa ho zúčastnili, neľutova-
li. Veríme, že okrem pekného
zážitku si odniesli aj duchovné
povzbudenie, napríklad i z piesni
Stephena Pascha z USA, ktoré
prezentoval počas svojho prog-
ramu:
SURRENDER
/ODOVZDANIE/
Pane, vezmi ma späť
na miesto, kde som bol,
keď som bol poprvýkrát zachrá-
nený,
keď som prvýkrát našiel Ježiša.
Daj mi srdce,
srdce, ktoré si želá
chváliť ťa,
chváliť Ježiša.
Otec, ty vieš,
že moje jediné želanie
je oslavovať ťa.
Našiel som priateľa,
priateľa v Ježišovi,
zamiloval som si jeho svätosť.
Drž ma teraz, drž ma Otec!
Odovzdal som svoje srdce...
Ukáž mi cestu,
ako znovu začať,
začať znovu.
■■ Trnava ■■
LUMEN NOVÍ KARDINÁLI
■■ Vatikán ■■
(MA) V stredu 21. februára doobeda
počas konzistória – zhromaždenia
kardinálov na Námestí svätého Petra
Ján Pavol II. odovzdal kardinálsky bi-
ret 44 novým kardinálom, ktorí pochá-
dzajú zo všetkých častí sveta, aby sa
tak vyjadrila univerzálnosť Katolíckej
Cirkvi. Medzi novomenovanými kardi-
nálmi sú aj dvaja saleziáni. Svätý otec
počas konzistória povedal: „Vy ste pr-
ví kardináli menovaní v novom tisícro-
čí. Spoločne chceme nastaviť plachty
vetru Ducha Svätého, sledujúc zna-
menia doby a interpretujúc ich vo
svetle evanjelia, aby sme odpovedali
na naliehave otázky ľudí.“ Pripomenul,
že červená farba ich odevu je symbo-
lom horiaceho ohňa lásky k Cirkvi,
ktorá nás musí pobádať, ak to bude
potrebné, až ku najvyššiemu svedec-
tvu krvi. Saleziánska kongregácia ma-
la počas svojej existencie 195 bisku-
pov, z ktorých 102 žije a 10 kardinálov,
z ktorých 6 žijú.
NÁVŠTEVA Z RÍMA
Tohoročný Veľký týždeň bol pre Dcéry
Márie Pomocnice na Slovensku osobit-
ne bohatý. Sr. Matilde Nevares, generál-
na radkyňa pre formáciu a sr. Ana-María
Porta, členka pracovného tímu pre for-
máciu sa zriekli krásy veľkonočnej litur-
gie v Ríme a prišli stráviť veľkonočné
sviatky so slovenskými sestrami.
Cieľom návštevy bolo predstavenie no-
vého formačného projektu V brázdach
zmluvy, ktorý sestry vďaka pružnosti prí-
pravných prác už mohli dostať do rúk v
slovenčine. Formačný projekt bol vypra-
covaný na výzvu Svätého otca a je vzác-
nou pomôckou pri prežívaní salezián-
skej výchovnej charizmy v rapídne sa
meniacom spoločensko-kultúrnom kon-
texte.
STRETNUTIE PROVINCIÁLOV REGIÓNU EURÓPA-NORD
Je to už jedenásťročná tradí-
cia, že raz za rok zvoláva re-
gionálny radca predstave-
ných jednotlivých provincií
celého regiónu na bratské
stretnutie. Organizáciou
tohtoročného stretnutia bo-
la poverená česká a sloven-
ská provincia. Stretnutie sa
konalo v dňoch 12. – 15. má-
ja v Prahe. Zúčastnili sa ho
sedemnásti predstavení sa-
leziánskych provincií sever-
nej Európy od Írska až po
Moskvu. Česká provincia
zobrala na seba veľkodušne
všetky výdavky spojené so
stretnutím a vytvorila naozaj
dobré prostredie i bratskú at-
mosféru. Náplňou stretnutia
bolo ako obvykle spoločné
štúdium vopred dohodnutej
témy, informovanie o situácii
v jednotlivých provinciách a
iné viacstranné dohody.
Úvodnú prednášku na tému
Saleziánska komunita dnes
mal náš spolubrat don Šte-
fan Turanský. Účastníci sa
tiež zamýšľali nad súčasným
stavom komunitného života a
nad smermi a východiskami,
ktoré by mala potvrdiť budú-
ca generálna kapitula.
■■ Česká republika ■■
6 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01 7D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
8 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
D BNAŠE DIELA
1959 napísali predstaveným list,
že by veľmi radi privítali dielo na
prípravu slovenského kňazského
dorastu v zahraničí, v ktorom by
boli ochotní spolupracovať. Ideu
vrelo privítali spolubratia saleziá-
ni a tiež slovenskí kňazi, pôsobia-
ci pri Slovenskom katolíckom
ústredí v Ríme. Dp. Štefan Náhal-
ka, ktorého salezián don Ľudovít
Macák informoval o veci dokon-
ca prisľúbil, že ústredie je ochot-
né prebrať starosť o finančné za-
bezpečenie diela.
U saleziánskych predstave-
ných sa získalo povolenie začať
toto dielo v rámci formačného
malého seminára pri Katakom-
bách sv. Kalixta v Ríme. V októb-
ri a novembri 1959 prišli do Rí-
ma prví chlapci slovenského pô-
vodu z Rakúska a Nemecka,
ktorých získal otec Ľudovít Ma-
cák a začali spolu s talianskymi
študentmi svoje prvé pokusy,
hlavne s taliančinou. Ku otcovi
Macákovi sa pridali ďalší saleziá-
ni, ktorí súčasne vypomáhali aj
pri formácii domácich talian-
skych žiakov.
Počet študentov sa v lete 1961
rozšíril o ďalších z Európy i z Ka-
nady. S počtom seminaristov sa
rozrastal aj počet saleziánov, kto-
rí ich sprevádzali. V študijnom
programe boli popri miestnych
predmetoch zaradené aj sloven-
ské gymnaziálne predmety.
Dve okolnosti, ktoré sa udiali
v týchto rokoch v Ríme dali se-
mináru definitívny rozmach. Pr-
vou bola prítomnosť biskupov
na II. vatikánskom koncile, na
ktorý prišiel i otec biskup Grut-
ka z USA, ktorý navštívil aj náš
seminár v katakombách. Bol po-
vzbudený chudobným, ale ra-
dostným prostredím, ktoré tam
vládlo a zaviazal sa, že sa pričiní
o to, aby sa našla dôstojná budo-
va, ktorá by mohla pojať dielo,
ktoré by malo vyjsť z katakomb
na verejnosť.
Druhou okolnosťou bola prí-
prava 1100. výročia príchodu sv.
Cyrila a Metoda k našim pred-
kom. Z príležitosti tohto jubilea
sa začala celkom konkrétne reali-
zovať túžba Slovákov v slobod-
nom svete vybudovať v Ríme
Ústav sv. Cyrila a Metoda pre vý-
chovu kňazského dorastu a pre
nábožensko-kultúrnu prácu Slo-
vákov. Otec biskup Grutka si
vzal na srdce tento živý pomník
jubilea a spolu s kňazmi v Ríme
sa dohodol na jeho promptnej
realizácii.
Po rozšírení tejto idey sa me-
dzi americkými Slovákmi začali
organizovať zbierky na stavbu
ústavu. Americkí Slováci prijali
V apríli 1950 boli komunistic-
kou mocou odvlečení z kláštorov
príslušníci všetkých mužských
reholí na Slovensku. Výchova re-
hoľného kňazského dorastu bola
takto znemožnená. Diecézne se-
mináre boli zrušené v lete 1950,
okrem jediného seminára v Brati-
slave, kde zaviedli numerus clau-
sus – počet seminaristov obme-
dzený na veľmi nízke číslo.
Za týchto okolností sa medzi
Slovákmi v zahraničí veľmi živo
pociťovala potreba pracovať na
príprave kňazských povolaní.
Modlitbovú prípravu horlivo or-
ganizoval americký bohoslovec
slovenského pôvodu – dnes ame-
rický biskup – otec Jozef Adamec.
Na konkrétne činy pre výcho-
vu kňazských povolaní v zahra-
ničí prišlo z iniciatívy skupiny
saleziánskych novokňazov v Tu-
ríne. Desiatky mladých klerikov
sa dostalo tajne do zahraničia,
kde mohli dokončiť svoje boho-
slovecké štúdiá a stať sa kňazmi.
Novokňazi vysvätení v roku
✦ Spoločná fotografia po svätej omši ✦ Svätý otec Ján XXIII. pri posviacke základného kameňa ústavu
9D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
✦ Študenti ústavu počas oddychu
✦ Budova SÚSCM v Ríme
KONCOM JÚNA A
ZAČIATKOM JÚLA SME NA
SLOVENSKU SVEDKAMI
POČETNÝCH KŇAZSKÝCH
VYSVIACOK A PRIMÍCIÍ V
RODNÝCH DEDINÁCH A
MESTÁCH NOVOKŇAZOV.
STALO SA NÁM TO UŽ
SAMOZREJMÉ. NAŠE MLADÉ
GENERÁCIE ANI NETUŠIA,
ŽE PO DLHÉ OBDOBIE
TOTALITY TO TAK NEBOLO.
✦ Kaplnka v areáli domu
Malý seminár pri
Slovenskom ústave svätého
Cyrila a Metóda
v Ríme
11D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
D BAKTUALITA
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
Situácia vo
Svätej zemi
Drahí priatelia,
srdečný pozdrav z Betlehema.
Od mnohých priateľov k nám do-
šli žiadosti, aby sme udržiavali
úzke kontakty. A to je aj našou
túžbou. Sme prekvapení a po-
vzbudení vašou láskou, solidari-
tou a priateľstvom. Jedno arabské
príslovie hovorí: Nikdy sa krv ne-
zmení na vodu.
Pripravujeme sa na Veľkú
noc. Situácia nadobudla „chro-
nický“ vývoj. Je až nemožné, ako
sa človek prispôsobí, aby prežil.
Teror a strach prvých mesiacov
vystriedala rezignácia a život zo
dňa na deň, od toľkej trpkosti –
nanútenej a zvolenej. Ostala ešte
vôľa vyťažiť dobro z toho mála,
čo ostalo. Badať určité zlepšenie
v oblasti práce a školského úsilia.
Niektorí robotníci pracujú za
mzdu, ktorou je prísľub, že do-
stanú mzdu... keď sa zlepšia časy.
Centrá pre stretávanie, ktoré boli
zatvorené, sa pomaly otvárajú.
Spoločenské aktivity, dočasne
veľmi utlmené, ožívajú.
Z náboženského pohľadu sa
prehlbuje zmysel príslušnosti ku
jeruzalemskej cirkvi, strážkyni
svätých miest. Svetová Cirkev,
ktorá bola v tejto situácii pozorná
a štedrá, povzbudzuje k púťam a
posiela svojich biskupov, aby po-
veľkodušne túto iniciatívu a svo-
jou obetavosťou chceli vyjadriť
vďaku za to, že zo Slovenska
prišli spolu s vysťahovalcami aj
ich kňazi, ktorí sa im potom obe-
tavo venovali. Ústav mal byť aj
dôstojným pomníkom, ktorý
chceli Slováci postaviť v strede
kresťanstva svojim slovanským
apoštolom.
Len čo prišlo v decembri
1962 povolenie na stavbu ústa-
vu, otec biskup Grutka zorgani-
zoval požehnanie pozemku a pr-
vý výkop na stavbe budovy, ktorá
tam mala o niekoľko mesiacov
narásť. Na stavbe sa hneď – na-
priek chladnému zimnému poča-
siu – začalo usilovne pracovať a
seminaristi radi prichádzali po-
čas vychádzok sledovať, ako ras-
tie ich budúce sídlo.
Deň 13. máj 1963 bol ďalším
pamätným dňom ústavu, ako aj
jubilejného roka. Na audiencii
Svätý otec Ján XXIII. prijal účast-
níkov cyrilometodskych osláv.
Osobne posvätil základný ka-
meň ústavu a podpísal apoštol-
ský list adresovaný biskupom
slovanských národov. Rímske
oslavy pokračovali pre nás polo-
žením tohto kameňa do rozosta-
vaného komplexu ústavu na Via
Cassia. Msgr. Jozef Tomko prečí-
tal pri tejto príležitosti text pa-
mätného pergamenu, ktorý sa
vkladá do základného kameňa a
uložil ho do stavby.
Na všetkých podujatiach rím-
skeho slávenia jubilea dávali mla-
dí seminaristi so svojimi salezián-
skymi vychovávateľmi svedectvo,
že milodary na ústav sú reálne
potrebné.
Posviacka ústavu na sviatok
Sedembolestnej Panny Márie v
septembri 1963 vyznela majes-
tátne a po dokončení vnútor-
ných prác a zariadení nábytkom
sa doň mohli v máji 1964 nasťa-
hovať prví obyvatelia. Rektor
ústavu, Msgr. Náhalka, ponechal
saleziánskej komunite pod vede-
ním otca direktora Ľudovíta Ma-
cáka celú zodpovednosť za semi-
naristov, o ktorých sa v duchu
osvedčenej saleziánskej metódy
vzorne starali.
Väčšie obývacie priestory po-
skytli možnosť prijať viac semina-
ristov. Po ceste otca direktora do
USA a Kanady preto pribudli ďal-
ší študenti. Aj počet saleziánov,
ktorí sa venovali seminaristom,
sa obohatil o ďalších, ktorí pôso-
bili v zahraničí. V pamätnici
ústavu z roku 1973 sa spomína,
že Slovenským gymnáziom v Rí-
me už prešlo 218 mladíkov. Nie-
ktorí z nich už boli diecéznymi
kňazmi, iní si ukončovali kňaz-
ské štúdia alebo rehoľnú for-
máciu, prípadne študovali na
rôznych univerzitách. Ústav pra-
videlne informoval o svojej čin-
nosti v časopise Hlasy z Ríma,
ktorý sa tu vydával. Náplňou prá-
ce ústavu bolo zhromažďovať
slovenských mladíkov, vychová-
vať ich a viesť ku kňazstvu, ako aj
zaistiť pastoráciu Slovákov v emi-
grácii a náboženskou literatúrou
udržiavať a zveľaďovať nábožen-
ský život spolurodákov.
Keď po páde totality na Slo-
vensku v roku 1989 prestalo byť
potrebné Slovenské gymnázium
v Ríme, prešli predstavení ako aj
seminaristi do vlasti, aby tu ďa-
lej pokračovali v práci pre dobro
Cirkvi. Odchovanci ústavu pre-
brali ako mladí kňazi spolu s
miestnymi saleziánmi prácu,
ktorú pred štyrmi desaťročiami
museli pod tlakom prenasledo-
vania opustiť ich bývalí vychová-
vatelia. Priestory ústavu v Ríme
prebrali študenti-kňazi zo Slo-
venska a Svätá stolica v roku
1998 poctila bývalý seminár
vzácnym titulom Pápežského
slovenského kolégia.
Alojz Ondrejka SDB
Foto: Andrej Pauliny
10 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
1. Andrej Šándor, 28 rokov
2. Augustín Nádaský, 25 rokov
3. Rudolf Blatnický, 25 rokov
4. František Novanský, 24 rokov
5. Ján Gazdík, 22 rokov
6. Andrej Pauliny, 22 rokov
7. Rafael Černý, 22 rokov
8. Ľudovít Macák, 16 rokov
9. Alojz Ondrejka, 16 rokov
10. Ján Tocký, 11 rokov
11. Ernest Macák, 9 rokov
12. Jozef Kočík, 6 rokov
13. Štefan Turanský, 4 roky
14. Jozef Huta, 3 roky
15. Andrej Polák, 3 roky
16. Štefan Šilhár, 1 rok
17. Anton Baník, 1 rok
18. Štefan Tribuljak, 1 rok
Zoznam slovenských
saleziánov a počet rokov,
ktoré strávili v Ústave sv.
Cyrila a Metoda v Ríme:
13D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
tvrdila teologickú a duchovnú
dôležitosť svätých miest pre našu
vieru a duchovnosť.
Patriarcha Michel Sabbah píše
takto palestínskym kresťanom:
„Čo sa týka emigrácie, hovorím
vám: buďte trpezliví, neopúšťajte
vašu zem. Tu vás Boh chce veria-
cich v neho a ako svedkov Krista v
jeho zemi. Ak je niekto v núdzi,
nech vyhľadá niekoho, kto je ešte
vo väčšej núdzi a nech mu prine-
sie potrebnú pomoc – to málo
alebo mnohé, čo vlastní. Všetkým
tým, čo majú hlad hovoríme:
chceme si s vami podeliť náš
chlieb. Pozývame všetkých veria-
cich v našich farnostiach, rehoľní-
kov a rehoľníčky, aby sa podelili
so svojím chlebom s tými, ktorí ho
potrebujú tak, že ich pozvú do
svojej jedálne alebo pošlú dobro-
činným organizáciám príslušný
milodar. Prežívame vojnu, ktorá
nám bola nanútená. Musíme to-
mu prispôsobiť náš spôsob života,
zvyknúť si na núdzu a na štedrosť
voči všetkým bratom v núdzi.
Čo sa týka domov, ktoré ne-
prestávajú byť cieľom izraelských
bombardovaní, hovoríme Izrael-
čanom: ,Zničte naše kostoly, ale
uchráňte domy našich veriacich.
Ak musíte za každú cenu uplatňo-
vať kolektívne potrestanie, ak je
potrebné zaplatiť výkupné kvôli
získaniu pokoja pre nevinné deti a
rodiny, my ponúkame naše kosto-
ly. Zničte, nájdeme si iné miesta
na modlitbu a budeme pokračo-
vať v modlitbe za nás a za vás.’
A palestínskym vojakom ho-
voríme jasne: ,Počúvnite rozka-
zy, posilňujte súdržnosť palestín-
skej spoločnosti a ušetrite domy
nevinných. My ponúkame naše
kostoly ako výkupnú cenu za
všetky domy, ktoré majú byť
zničené. Ale nemôžeme súhlasiť s
tým, aby boli zničené domy
našich detí, ktoré sú nútené
opustiť svoju zem.’ “
S naším biskupom aj my ho-
voríme: „Žiadame spravodlivosť a
pokoj, pretože Boh je spravodli-
vosťou a pokojom. Za to sa mod-
líme a postíme v týchto dňoch,
aby sme sa očistili od našich hrie-
chov a aby sme spolupracovali s
Bohom na vytváraní našej novej
histórie. Tu, v našej zemi sa zjavil
Boh a prejavil svoju lásku voči
všetkým ľuďom. Prosíme Boha,
aby nás uviedol do hĺbky svojho
tajomstva, aby sme ho videli a mi-
lovali. Tak budeme schopní vidieť
ho všetci spolu vo všetkých jeho
tvoroch a milovať ho vo všetkých
jeho deťoch v spravodlivosti, rov-
nosti a v milosrdenstve.“
Vďaka Bohu, že sa stále stará
o svoju Cirkev cez svojich pastie-
rov.
Filippo Dore SDB,
direktor saleziánskeho domu
v Betleheme
Foto: Alojz Špaldoň a Milan Urbančok
12 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Úcta a pobožnosť k Ježišovej Mat-
ke sa má stať na jednej strane pro-
striedkom dokonalého poznania
Syna Božieho, aby sme vyrástli na
dospelého človeka, k miere plného
Kristovho vzrastu (Ef 4, 13), na
druhej strane veľmi prispeje k to-
mu, aby sa prehĺbila patričná úcta
k samému Kristovi, k prameňu a
stredobodu cirkevného spoločen-
stva. „Cirkev právom preukazuje
Márii osobitnú úctu.“ (LG 66)
Pre dona Bosca slovo „úcta“ sa ne-
redukuje na nejaké úkony kultu,
ale obsahuje v sebe úsilie svedectva
konkrétnej kresťanskej viery, ktorá
podľa saleziánskej charizmy je pre-
žívaná apoštolsky. Úcta k Panne
Márii Pomocnici má veľký praktic-
ký význam, lebo je veľmi aktuálna
v každom čase. Osobitne však
dnes pomáha čeliť rôznym nalieha-
vým potrebám prítomného okami-
hu, ktorý práve žijeme. Dnes veľmi
silno prežívame najmä sociálnu a
cirkevnú oblasť svojho života. Kres-
ťanský ľud môžeme v súčasnom
období nazvať viac ako inokedy ľu-
dom bojujúcim o zachovanie viery
na čele so Svätým otcom a biskup-
mi. Je potrebná spoločenská ochra-
na Pomocnice, aby duchovné sily
veriacich mohli odrážať strašné
útoky, aby si zachovali živú vieru,
aby prešli od individuálneho
zmýšľania k solídne organizované-
mu apoštolátu. Všetka činnosť Pan-
ny Márie, ako sa ukazuje v priebe-
hu dejín spásy, je zameraná na
spoločenské sprostredkovanie a to-
to sa dá veľmi krásne zhrnúť do vý-
razu Auxilium Christianorum.
Ctiteľ Pomocnice sa podľa jej prí-
kladu stáva neohrozeným obran-
com viery, osvedčuje vernosť pá-
pežovi a biskupom a je veľkým a
oduševneným spolupracovníkom
na vykúpení celého Adamovho
pokolenia. Spolupracuje s Matkou
Božou na budovaní a zveľaďovaní
Tajomného tela Kristovho, pričom
skusuje ochranu svojej Orodovni-
ce a Pomocnice. Práve v tejto bo-
hatej činnosti v prospech Cirkvi a
celej ľudskej rodiny, ktorá dnes
tak veľmi potrebuje správnu
orientáciu a smer je aktuálnosť a
oprávnenosť, ba nevyhnutnosť úc-
ty a pobožnosti k Panne Márii Po-
mocnici kresťanov.
Ctiteľ Panny Márie Pomocnice kres-
ťanov žije v spojení s Pánom
Ježišom ako Panna Mária, stáva sa
Božím spolupracovníkom, realizu-
júc Božiu vôľu: „Lebo každý, kto
plní vôľu môjho Otca, ktorý je na
nebesiach, je môj brat i sestra i
matka.“ (Lk 12, 50) Panna Mária
ho takto bezpečne a priamo vedie
k dokonalému zjednoteniu sa s
Bohom.
Po nanebovzatí sa jej spoločenská
úloha javí ako úloha pomocnice a
spočíva v jej materskej starostlivos-
ti, ktorú poskytuje z neba na osoh
Cirkvi bojujúcej. Panna Mária stále
sprevádza Boží ľud na tejto ceste
viery k svetlu. Putovanie Cirkvi v
našej dobe sa vyznačuje ekume-
nickým úsilím. Svojím prostredníc-
tvom podriadeným prostredníctvu
Vykupiteľa, Mária osobitne pri-
spieva k jednote Cirkvi putujúcej
po tejto zemi. K tomu môže veľmi
účinne pomôcť pobožnosť k Pan-
ne Márii Pomocnici kresťanov, aby
sa vďaka materinskej pomoci ve-
riaci užšie spojili so svojím Spro-
stredkovateľom a Spasiteľom, čo je
hlavný význam a dôvod pobožnos-
ti k Pomocnici kresťanov.
Ján Zauška SDB
Foto: Peter Bučány
Význam úcty
k Panne Márii Pomocnici kresťanov
Procesia s palmovými ratolesťami počas Kvetnej nedele v Nazarete
Pri Múre nárekov v Jeruzaleme
15D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
ný Slovák „bohatému“ Japon-
sku? Otec Figura to urobil pred
65 rokmi, keď sa ponúkol Spa-
siteľovi, ktorý ho volal do Ja-
ponska. Robil to cez celý svoj ži-
vot tu v Japonsku svojou
húževnatou a neúnavnou prá-
cou. Postavil sirotince, školy,
prekonal štyrikrát nebezpečen-
stvo smrti, pracoval ako misio-
nár na farách a takto podával
dar viery premnohým Japon-
com, ktorých priviedol do Bo-
žieho kráľovstva. Či si viete
predstaviť krajší a cennejší dar
ako tento? Teraz, na lôžku,
spečaťuje tento dar trpezlivo-
sťou a odovzdanosťou do vôle
Toho, ktorého vôľu plnil cez ce-
lý svoj život. My dvaja, čo máme
možnosť často ho navštevovať,
odchádzame od neho vždy po-
vzbudení pokračovať až do kon-
ca v misionárskom povolaní.
Mladí slovenskí priatelia, po-
zrite sa dobre na tohto misioná-
ra! Neodvrhnite hlas povolania,
ak ho pri tomto pohľade budete
v srdci cítiť. Otec Jozef Figura zo
svojho lôžka vás k tomu vyzýva
a s úsmevom povzbudzuje. Aj
my dvaja misionári, jeho spolu-
bratia a spolupracovníci v služ-
be evanjelia, pripájame sa k jeho
výzve a zároveň vám všetkým
vyprosujeme radostné prežitie
veľkonočnej doby s nádejou na
stretnutie so zmŕtvychvstalým
Spasiteľom.
Japonsko 7. apríla 2001
Ľudovít Suchán SDB, Štefan Foltín SDB
Foto: Vladimír Fekete
Milí misijní priatelia, najmä
mladí, prijmite môj srdečný po-
zdrav z Japonska. Tieto riadky
píšem v dňoch, keď je Japonsko
zaplavené čerešňovým kvetom.
Dvaja slovenskí mladíci z Topoľ-
čian, ktorí nás tu práve v tieto dni
navštívili, sú toho svedkami. Bol
som ich odprevadiť na letisko do
Tokia. V nedeľu dňa 1. apríla som
videl na dvore saleziánskeho se-
minára troch mojich bývalých far-
níkov kráčať do kostola, ako pre-
chádzali pod rozkvitnutou
čerešňou. Urobilo to na mňa silný
dojem, vidiac ich hlavy také strie-
borné, ako tie čerešňové kvety
nad ich hlavami. Pozdravili sme sa
a povzbudili k vytrvalosti vo viere,
lebo tie strieborné šediny nám pri-
pomínali blízky prechod spod če-
rešní na druhý svet.
Dnes, po návrate do mojej mi-
sie, vynorila sa mi vo fantázii strie-
borná šedivá hlava nášho stareši-
nu-misionára, otca Jozefa Figuru,
tak isto biela, ako ten čerešňový
kvet. O ňom idem teraz písať. Na-
vštívili sme ho s otcom Foltínom a
s tými dvoma mladíkmi práve na
sviatok sv. Jozefa, jeho patróna.
V ten deň čerešňe neboli ešte roz-
kvitnuté, ale jeho hlava bola a je
stále bielučká. Počasie bolo krás-
ne, takže naše slovenské stretnu-
tie sa podarilo nad očakávanie.
Pozdravili sme ho, zaviezli na vo-
zíčku do kaplnky, podali sviatost-
ného Spasiteľa, pomodlili a za-
spievali pieseň, ktorú nikdy
nevynecháme: Tie šaštínske zvo-
ny k sebe nás volajú. Nato sme ho
previezli do jedálne, štrngli na
zdravie a zaspievali spolu s ním
„Živio, živio!“. Keď už bol znovu
na lôžku, ktoré je akoby jeho oltá-
rom, na ktorom obetuje Pánovi
posledné roky svojho misionár-
skeho života, zanôtili sme mu pie-
seň Starý náš, starý náš, šedivú
hlavu máš, ktorej posledné slová
najkrajšie vyjadrujú naše pocity:
„Dokiaľ si ty medzi nami, dotiaľ
ešte dobre s nami“.
Opisujem to preto, aby ste si
vedeli predstaviť, ako to bude asi
vyzerať dňa 21. apríla, kedy sa
otec Figura dožije 95 rokov svoj-
ho požehnaného života. Počíta-
me s vašimi modlitbami.
Otec kardinál Jozef Tomko,
upovedomený o tomto výročí ot-
ca Jozefa Figuru, odpovedal tými-
to krátkymi, ale hlbokými slova-
mi: „Otcovi Figurovi blahoželám
k jeho významnému výročiu, ďa-
kujúc za jeho život, darovaný hlá-
saniu evanjelia a prosiac o Božie
požehnanie.“
Tak je to. Otec Figura daroval
celý svoj dlhý život Kristovi, jeho
evanjeliu a týmto spôsobom Ja-
ponsku. Čo krajšieho a cennejšie-
ho mohol darovať jeden chudob-
Štefan Sandtner
V LEOPOLDOVSKOM
MLYNE
Prišli si po mňa do špitála,
spomienka si tak spomína,
tri ružence ma cesta stála,
kým zaviezli ma do mlyna.
Nik na mňa ruku nepoložil,
no sú aj iné mučiarne,
a zasiahnu ťa priamo do žíl
– horíš jak sviece oltárne.
Od piatej ráno, večer do desiatej
týždeň som prestál v pozore
ako strom v púšti smädnej, neosiatej
opretý iba o zore.
A k tomu v drepe dvanásť nocí,
polhodinový interval,
že sa svet s tebou divo točí,
no totožnosť si neprehral.
Dni stuhnuté a noci biele,
stále si ako na kríži.
Ktosi je s tebou v tejto cele,
deň noc, noc deň ti priblíži.
Prebleskujúci v nedohľadne
raz sa len predsa rozhorí,
v človeku driemu kdesi na dne
nádeje – Božie obzory.
Foto: Dušan Ilenčík
Čerešne, čerešne,
strieborné šediny
K 95. narodeninám otca Jozefa Figuru, saleziánskeho misionára v Japonsku
14 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Otec Figura so spolubratmi
Katolícka katedrála v Tokiu
Z vysviacky saleziánskeho biskupa dona Mizobe
17D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0116 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
druhý po primasovi Wyszinskom
podpísal list pápežovi Pavlovi VI.
Medzi pátrom Piom a kardiná-
lom Wojtylom sa odohrala aj iná za-
ujímavá udalosť. V roku 1962 sa
Wojtyla ako pomocný krakovský
biskup nachádzal v Ríme na Dru-
hom vatikánskom koncile. Bol mi-
moriadne ustarostený pre prípad
jednej svojej veriacej, ktorú veľmi
dobre poznal. Bola to psychiatrička,
mladá matka štyroch pekných diev-
čat. Lekári zistili u nej rakovinu na
hrdle a odporúčali jej čím skôr sa
podrobiť delikátnemu chirurgické-
mu zákroku. Biskup Wojtyla si vte-
dy spomenul na pátra Pia, o ktorom
počul, že vymodlil už mnoho zázrač-
ných uzdravení. Zobral papier a pe-
ro, napísal po latinsky pátrovi Piovi
tento list: „Ctihodný otče, prosím
Vás, aby ste sa pomodlili za istú mat-
ku štyroch dievčat, 40-ročnú (počas
poslednej vojny strávila 5 rokov v
koncentračnom tábore v Nemecku)
a teraz sa nachádzajúcej vo veľkom
nebezpečenstve života pre rakovinu.
Kiež Boh jej a jej rodine preukáže
svoje milosrdenstvo na príhovor
Najsvätejšej Panny. V Kristovi vďač-
ný Karol Wojtyla.“
Dňa 18. novembra bol list do-
ručený pátrovi Piovi. Po jedenástich
dňoch, presne 29. novembra, bol pá-
trovi Piovi doručený druhý list s tou-
to správou: „Ctihodný otče, žena bý-
vajúca v Krakove v Poľsku, matka
štyroch dievčeniec, dňa 22. novem-
bra pred chirurgickou operáciou
náhle nadobudla zdravie. Bohu vďa-
ka! Vám, ctihodný otče, veľmi pekne
ďakujem v mene jej, v mene jej man-
žela a celej rodiny. V Kristovi Karol
Wojtyla.“
Zázračné uzdravenie sa udialo.
Veriaca z Krakova sa náhle a nevy-
svetliteľne uzdravila z rakoviny deň
pred operáciou, ako to vysvitá z listu
poslaného Wojtylom otcovi Piovi.
Existuje svedectvo tej osoby, ktorá
doručila obidva listy od Wojtylu pá-
trovi Piovi: Angelo Battisti, v tom ča-
se administrátor Casa Sollievo della
Sofferenza, nemocnice, ktorá bola
postavená zásluhou stigmatizova-
ného kapucína. Len čo som prišiel
do kláštora, páter Pio mi povedal,
aby som mu prečítal list. Počúval
mlčky posolstvo napísané po latin-
sky a potom povedal: „Ach, tomuto
nemôžem povedať nie“ a dodal: „An-
gelino, zachovaj dobre tento list, le-
bo jedného dňa sa stane veľmi
dôležitým.“
Zázračné uzdravenie – ktoré
však neplatilo pre beatifikačný pro-
ces, nakoľko sa udialo počas života
pátra Pia – len zväčšilo úctu Wojtylu
k talianskemu kapucínovi. Po vyvo-
lení Wojtylu za pápeža novinári naš-
li medzi knihami v jeho pracovni v
Krakove aj po taliansky písaný Epis-
tolár pátra Pia. Avšak najlepší dôkaz
úcty Svätého otca k pátrovi Piovi bo-
lo rozhodnutie dať do pohybu jeho
beatifikačný proces, ktorý bol zablo-
kovaný už dlhý čas.
Páter Pio počas svojho života za-
ujal aj ostatných pápežov. Pri jednej
audiencii povedal Pavol VI. kapucí-
nom: „Kiež by sa znovu opakoval
zázrak, ktorý pre Cirkev znamenal
páter Pio. Pozrite, akú povesť dosia-
hol! Aký bohatý zástup z celého sve-
ta zhromaždil okolo seba. Prečo? Bol
azda dajakým múdrym filozofom,
dajakým slávnym učencom? Nie! Ale
pretože spovedával od rána do veče-
ra a bol – s pohnutím to treba spo-
menúť – obrazom ranami prebodnu-
tého Spasiteľa. Bol to človek, ktorý sa
veľmi modlil a veľa trpel.“ V roku
1967 otec Pio vyspovedal 25 000 pe-
nitentov, to znamená každý deň prie-
merne 70 ľudí.
Nuž a príchod Karola Wojtylu na
Petrov stolec znamenal potvrdenie
hrdinských čností tohto mimoriad-
neho muža v živote Cirkvi. Svätý otec
Ján Pavol II. vyhlásil pátra Pia za bla-
hoslaveného 2. mája 1999 na Sväto-
peterskom námestí vo Vatikáne.
Tommaso Ricci
Preložil: A. Pauliny SDB
Foto: archív redakcie
V roku 1947 sa v San Giovanni
Rotondo udialo prvé stretnutie 60-
ročného kapucínskeho kňaza z Gar-
gana s 27-ročným poľským kňazom,
vysväteným pred niekoľkými mesiac-
mi, otcom Karolom Wojtylom. Mla-
dý poľský kňaz sa tiež chcel vyspo-
vedať u pátra Pia. Čo si medzi sebou
títo dvaja povedali, ostane navždy ta-
jomstvom, aj keď okolo ich rozhovo-
ru vznikli tie najrozmanitejšie legen-
dy. Podľa jednej z nich páter Pio mal
predpovedať mladému kňazovi z
Krakova, že sa stane pápežom a že
bude na neho spáchaný atentát. Až
doteraz nebolo možné dostať úradné
potvrdenie alebo odmietnutie tejto
správy. Je však pravda, že mladý poľ-
ský kňaz ostal veľmi dojatý z tohto
stretnutia; vskutku po 27 rokoch, 2.
novembra 1974 sa sem vrátil ako kra-
kovský kardinál, aby tu oslávil výro-
čie svojej kňazskej vysviacky. Páter
Pio bol už šesť rokov mŕtvy, a1e kar-
dinál Wojtyla ho spomenul v homílii
pohnutými slovami: „Tento kostol
ostal pre mňa nezabudnuteľným
miestom stretnutia so sluhom Božím
pátrom Piom. Aj po 27 rokoch mám
pred očami jeho postavu, jeho prí-
tomnosť, jeho slová, pamätám si na
celebrovanie jeho svätej omše, a po-
tom na túto spovednicu, na sakristiu,
na hlavný oltár, kde rozdával sväté
prijímanie.“
Ozvenu hlbokého dojmu, ktorý
zanechal páter Pio na Wojtylu cítiť aj
z listu, ktorý poľská biskupská kon-
ferencia poslala roku 1972 pápežovi
Pavlovi VI., aby urýchlil beatifikáciu
nábožného kapucína. V liste sa tvrdí,
že „niektorí z nás videli na vlastné
oči pátra Pia a jeho apoštolát“. Je cel-
kom jasné, že táto zmienka sa vzťa-
huje na kardinála Wojtylu, ktorý
PO TRIDSIATICH TROCH ROKOCH OD SMRTI PÁTRA PIA
(ZOMREL 23. SEPTEMBRA 1968) SA PRÍKLAD JEHO
SVÄTOSTI ROZŠÍRIL TAKMER PO CELOM SVETE. SVEDČIA
O TOM NEUSTÁLE ZÁSTUPY ĽUDÍ, ČO SA PRICHÁDZAJÚ
POMODLIŤ NA JEHO HROB. 23. MÁJA 1987 SA PRIŠIEL
POMODLIŤ NA HROB PÁTRA PIA VEĽMI VÝZNAMNÝ
PÚTNIK, SVÄTÝ OTEC JÁN PAVOL II. PÁPEŽ, KTORÝ SI VEĽMI
CTÍ PÁTRA SO STIGMAMI, NEPRIŠIEL DO SAN GIOVANNI
ROTONDO PO PRVÝ RAZ. TOTO BOLA UŽ JEHO TRETIA
NÁVŠTEVA.
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Zachovaj
tento
list!
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
apoštoláte medzi mládežou a pospolitým ľudom. Nako-
niec je požehnanie Panny Márie Pomocnice kresťanov
niektorým z miestnych saleziánov. Táto sekcia Združe-
nia je veľmi živá a stáva sa animátorkou mariánskej úcty
aj medzi ostatnými zložkami saleziánskej rodiny v Pre-
šove formou novén, adorácií a Večeradiel.
Pravidlá Združenia
Panny Márie
Pomocnice
Prvé pravidlá Združenia napísal Don Bosco. Vy-
jadril v nich svoju túžbu, aby úcta k Madone privádza-
la k Ježišovi: Ad Jesum per Mariam. Don Bosco často
opakoval, že Panna Mária nie je spokojná s nami, ak
nevidí svojho Božského Syna prichádzať často do
nášho srdca, aby tam kraľoval so svojou svätou milo-
sťou. Pre neho časté sväté prijímanie a súčasne i ma-
riánska úcta boli dva úkony zbožnosti, ktoré boli pod-
statné a vzájomne závislé, ba nerozlučiteľné.
24. 7. 1992 boli schválené nové pravidlá Združenia
ad experimentum, teda na skúšku. Po skúške v praxi
pravidlá Združenia boli upravené a nanovo vydané 24.
7. 1997, čo je doteraz najnovší text pravidiel a platia
pre všetky strediská Združenia roztrúsené po celom
svete, ktoré uznávajú Združenie Márie Pomocnice
(ADMA) na Valdoccu za svoje materské združenie.
Môžeme povedať, že Združenie Márie Pomocnice
na Valdoccu je jediné združenie vo svete s miestnymi
strediskami. Miestne strediská sa spájajú a zosúlaďujú
na národnej úrovni pomocou provinciálneho koncilu
a na svetovej úrovni pomocou hlavného turínskeho
koncilu.
Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie
Od dona Bosca pochádza široké hnutie osôb, ktoré roz-
ličným spôsobom pracujú na spáse mládeže. On sám
okrem Spoločnosti svätého Františka Saleského založil
Inštitút Dcér Márie Pomocnice a Združenie salezián-
skych spolupracovníkov. Žijú v tom istom duchu a vzá-
jomnom spoločenstve a v odlišných špecifických povola-
niach pokračujú v poslaní, ktoré on začal. Spolu s týmito
i ďalšími skupinami, ktoré vznikli neskôr, tvoríme sale-
ziánsku rodinu. Saleziánski odchovanci do nej patria z ti-
tulu prijatej výchovy.
(Zo saleziánskych stanov.)
Saleziánska
rodina
Dom saleziánov v Prešove
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov
18
Prvá informácia o Združení cti-
teľov Panny Márie Pomocnice kresťa-
nov po obnovení Saleziánov Don
Bosca sa po Nežnej revolúcii objavila v
časopise Mariánske zvony. Informácia
hovorí o tom, kde a kedy toto Združe-
nie vzniklo a kto je jeho zakladateľom.
Ďalej hovorí o jeho poslaní, aké výho-
dy a záväzky majú jeho členovia a ke-
dy môžu členovia Združenia získať
úplné odpustky. Je tam i informácia,
ako sa robí zápis do Združenia. Aj keď
sa v závere informácie uvádza, že sa
časopis vráti v nasledujúcich číslach
k tomuto Združeniu, už o tomto
Zdužení až do svojho zániku nič ne-
uviedol. Na záver informácie je uverej-
nená modlitba k Pomocnici, ktorú zlo-
žil Don Bosco. Je v nej vyjadrený jeho
pohľad, obdivuhodne zhustený v anti-
fóne, ktorú poslal vedúcemu prvej sa-
leziánskej misijnej výpravy Mons. Cag-
lierovi, aby ju zhudobnil na brehu Rio
Negro v Patagónii.
Prvým miestom, kde bolo založe-
né Združenie ctiteľov Panny Márie
Pomocnice kresťanov na Slovensku
po Nežnej revolúcii je Prešov. V ka-
plnke saleziánskeho mládežníckeho
strediska sa hneď po vzniku tohto
saleziánskeho diela v roku 1991, stre-
távala skupina ctiteľov Panny Márie
každú prvú sobotu v mesiaci vo
Večeradle. Animáciou kultu Panny
Márie Pomocnice sa postupne nie-
ktorí mariánski ctitelia cítili byť oslo-
vení pre povolanie rozširovať úctu k
Pomocnici.
Prví kandidáti pre vstup do
Združenia sa začali pripravovať na
tento úkon 15. 5. 1995. Záujemco-
via sa stretali naďalej na Večerad-
lách na prvú sobotu v mesiaci, ale
tiež aj každého 24. dňa v mesiaci.
Tieto stretnutia slúžili na obozna-
movanie sa s primárnym Združe-
ním Márie Pomocnice kresťanov pri
Bazilike Panny Márie Pomocnice v
Turíne a na formáciu duchovnosti
Združenia. Zoznamovali sa s pra-
vidlami Združenia, spoločne sa
modlili a zapájali sa i do apoštolátu
medzi mládežou. Po ročnej príprave
15. 6. 1996 na sviatok Nepoškvrne-
ného srdca Panny Márie prví desiati
kandidáti zložili prísľub a následne
boli prijatí do Združenia. Združenie
hneď požiadalo o pričlenenie k pri-
márnemu Združeniu v Turíne.
Novovzniknutá sekcia Združenia
Prešov obdržala od primárneho
Združenia v Turíne diplom, ktorý
nesie dátum 24. 9. 1996. Je na ňom
napísané registračné číslo strediska
Združenia Prešov. Diplom je vysta-
vený v priestoroch saleziánskeho
mládežníckeho strediska na Meto-
dovej ulici v Prešove.
Ďalší štyria kandidáti zložili prísľu-
by 24. 5. 1997 na sviatok Panny Márie
Pomocnice, ďalší štyria o rok na to 24.
5. 1998 a traja 24. 5. 1999. Prešovská
sekcia ADMA sa i naďalej pravidelne
stretáva dvakrát mesačne na modlitbe
svätého ruženca a snaží sa ho modliť
rozjímavým spôsobom. Potom nasle-
duje formačná časť smerujúca k teolo-
gickému prehĺbeniu mariánskej úcty a
čítanie z Pravidiel Združenia. Nasledu-
je praktická časť o živote Združenia v
rámci saleziánskej rodiny a účasti na
na Slovensku dnes
D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01 19D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
SDB
Saleziáni don
Bosca
Rehoľníci, kňazi
a koadjútori,
žijú v komunite.
FMA
Dcéry Márie
Pomocnice
Saleziánske
rehoľníčky,
žijú v komunite.
Na dona
Bosca
a na jeho
nástupcov sa
odvolávajú:
VDB
Don Boscove
dobrovoľníčky
Sekulárny inštitút,
skladajú tri sľuby
a jeden prísľub
apoštolátu,
nežijú v komunite.
Ich príslušnosť k saleziánskej
rodine je užšia vtedy, keď sa an-
gažujú a majú účasť na sale-
ziánskom poslaní vo svete.
Okrem toho je tu ešte vyše de-
siatka rehoľných spoločností a
iná desiatka sekulárnych inšti-
tútov v Brazílii, Japonsku, Indii,
Argentíne, Taliansku, Poľsku a
inde, ktoré vznikli z iniciatívy
saleziánov. Mnohé z nich sa na-
ozaj považujú za účastníkov sa-
leziánskej rodiny. Niektoré z
týchto organizácii žiadajú o pri-
jatie a sú úradne prijaté do sa-
leziánskej rodiny na základe
prijímacích kritérii ustanove-
ných generálnymi kapitulami.
EX
Saleziánski odchovanci
ACS
Saleziánski
spolupracovníci
Medzinárodné
hnutie mužov a žien,
ktorí sa angažujú
v saleziánskom
poslaní v duchu a
štýle dona Bosca,
v službe miestnej
cirkvi.
D BPREDSTAVUJEME
Prítomnosť Dcér Márie Pomocnice v
tomto meste má svoju históriu siahajúcu
do čias totality. V tomto období na fare
pôsobila sr. Mária Černá ako kuchárka, a
keďže jej bola zverená úloha magistry
noviciek, dubnická fara sa stala miestom
formačných stretnutí a často aj skladania
rehoľných sľubov sestier.
Koncom osemdesiatych a začiatkom
deväťdesiatych rokov bývali sestry v pa-
nelákoch a vo voľnom čase sa venovali
apoštolátu medzi mládežou. V roku
1993 dostali do prenájmu od mesta bý-
valú budovu jaslí, ktorú sa snažili pri-
spôsobiť potrebám rozvíjajúceho sa apo-
štolátu. Sestry pracovali ako katechétky
prevažne na základných školách, založili
a viedli spevácky zbor „Mária“, mali
otvorené dvere i srdce pre rôzne vekové
kategórie dievčat.
V súčasnosti je vekový priemer našej
komunity dosť nízky – štyri zo šiestich
sestier sú juniorky – sestry s dočasnými
sľubmi. Vzor autentického rehoľného ži-
vota nám živo sprítomňuje naša sr. An-
tónia Hederová, najstaršia sestra komu-
nity (91-ročná).
V apoštoláte hľadáme čo najúčinnej-
šie spôsoby ako zachytiť mladých a
zveľaďovať v nich to najcennejšie – vieru
a život s Kristom. Snažíme sa o to pri vy-
učovaní náboženstva na dvoch základ-
ných školách v Dubnici a pri práci s deť-
mi a mládežou v Centre voľného času v
neďalekej Nemšovej, kde pracuje jedna
sestra. Raz do týždňa chodíme aj na apo-
štolské výjazdy do Novej Dubnice, kde je
životaschopná partia dievčat.
Každý deň v týždni okrem pondel-
ka, ktorý celý patrí komunite, sú všetky
miestnosti nášho domu využité na
100%. Popoludňajší čas delíme medzi
mladých na stretkách a krúžkoch. Naša
snaha v oblasti apoštolátu je zameraná
predovšetkým na výchovu animátoriek.
Počas prázdnin a cez víkendy dievčatá
rady chodia na výlety, najradšej viacdňo-
vé. Cez letné prázdniny sa usilujeme ro-
biť pre staršie dievčatá duchovné cviče-
nia, a tak ich „naštartovať“ na aktívne
prežívanie kresťanského života.
Dá sa povedať, že Dubnica nad
Váhom je mesto mladých – priemerný
vek obyvateľov je 31 rokov. Mladých je
tu naozaj veľa a často aj z neúplných ro-
dín. S túžbou zmysluplne a plnohodnot-
ne prežiť svoj život sa stretávame u mno-
hých z nich, ktorí však, tak ako aj inde,
musia bojovať s mnohými ťažkosťami v
nich samých aj okolo nich – nezamest-
nanosť, malá sebadôvera, neistota a
strach z budúcnosti. Zdá sa, že salezián-
ska charizma tu teda má svoje miesto.
Na záver naša prosba: prosíme, pod-
porte naše hľadanie, prácu a celé naše
pôsobenie v tomto meste a jeho okolí
svojimi modlitbami.
Sestry FMA z Dubnice nad Váhom
Foto: archív FMA
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Sestry FMA
v Dubnici nad Váhom
20 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
NARODIL SA 30. APRÍLA 1916 V PEZINKU.
ROKU 1929 ODIŠIEL ŠTUDOVAŤ K
SALEZIÁNOM DO ŠAŠTÍNA. PRECHODNÝMI
STANICAMI ŠTÚDIÍ A REHOĽNEJ FORMÁCIE
BOL POSTUPNE ŠAŠTÍN, HRONSKÝ BEŇADIK,
OSTRAVA A TRNAVA.
Don
Štefan
Sandtner
Teológiu študoval na Grego-
riánskej univerzite v Ríme. Za
kňaza bol vysvätený 20. marca
1943 v Ríme v Bazilike Sacro Cu-
ore. Ako kňaz pôsobil v rokoch
1943-50 v saleziánskych formač-
ných domoch v Hronskom Beňa-
diku, Trnave, Hodoch pri Galante
a v Šaštíne. Pritom študoval na
FFSU v Bratislave filozofiu a slo-
venčinu a redigoval časopis Mlá-
dež a misie.
Rok 1950, rok likvidácie muž-
ských reholí na Slovensku ho zasti-
hol v Šaštíne. Odtiaľ bol deporto-
vaný do Podolínca. Koncom
decembra bol hospitalizovaný vo
Fakultnej nemocnici v Bratislave.
Ležal tu vyše štyri mesiace. Navšte-
vovali ho tu mladí saleziáni, štu-
denti, odkázaní sami na seba. 5.
mája ho však navštívila aj polícia a
zatkla. Z nemocničného lôžka ho
zverila na pár hodín pod ochranu
„dvoch levov“ a potom ho odviezli
do vyšetrovacej väzby „do mlyna“ v
Leopoldove. Dôvod: jednému štu-
dentovi povedal, že keď nemôže
doštudovať tu, nech sa o to pokúsi
niekde inde. A to bolo trestné. Po
vyšetrovacej väzbe v Leopoldove
ho Štátny súd v Justičnom paláci v
Bratislave 22. februára 1952 odsú-
dil pre velezradu na 15 rokov.
ZO SÚDNEJ SIENE
V BRATISLAVE
Prvý deň sa vybavovali formali-
ty. Bolo nás tam vyše dvadsať. Kaž-
dý mal dvoch strážcov, jedného
sprava a druhého zľava. Po prečíta-
ní obžaloby nás odvádzali do väz-
nice. Pred dverami sme museli ča-
kať, kým nás väznica prijme. Ani
neviem ako, v tomto čakaní som sa
ocitol vedľa Tita Zemana. Pošepkal
mi: „Vyspovedaj ma!“ Na konci
som mu povedal: „Zajtra ti prine-
siem sväté prijímanie.“
21D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
Don Sandtner odovzdáva Svätému otcovi zdravicu slovenských saleziánov, v Šaštíne 1995
Deti v nedeľnom oratóriu
Dubnická komunita sestier
Z oslavy sviatku
Laury Vicuňove
j
23
D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0122 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
Triedili sme odrezky staniolu a jem-
ného papiera, na ktorý sa dalo dob-
re písať. Prekladal som vtedy litur-
gické hymny z breviára. Vedel som
ich naspamäť. Vyrábal som malé
knižočky do dlane tak 1,5 x 3 cm a
zošíval do žltej tvrdšej obálky. A tak
som sa dostal na raport. „Odsúde-
ný číslo to a to hlási príchod.“ „Víte,
proč ste zde?“ „Neviem.“ „Protože
děláte žluté knižečky a píšete je na
cigaretové papírky.“ „Pán náčelník,
ja som cigaretové papírky v živote
ešte nevidel, a preto som na ne ne-
mohol písať. Ste zle informovaný.“
„Jelikož jste jinak bezúhonný, dejte
si odchod.“ Udal ma jeden „kšonc
podfukový“, ktorý sa vydával za
kňaza, chodil po farách, spovedával
a slúžil omše, a tak sa živil.
Keď som prišiel na pracovisko,
všetko sa poschovávalo. Asi o pol
hodiny bol filcunk. Nenašli nič.
Druhý raz som však nepochodil.
Prekladal som vtedy Renčovo Lore-
tánske světlo. Jediný raz som si na-
písal asi desať slov, aby som ich ne-
zabudol. Pri filcunku mi ich našli a
vyfasoval som za to desať dní ko-
rekcie. To je väzenie na druhú. Za
každé slovo jeden deň. Takú hod-
notu malo vo väzení napísané slovo.
PO MÍROVE A AMNESTII
PEZINOK
V roku 1960 bol don Štefan
Sandtner amnestovaný a potom re-
habilitovaný. Ostro sledovaná slobo-
da – skoro ako väzenie. Možno ešte
zákernejšia. Časté predvolania, „po-
hovory“ a neustály dozor. Dakto-
rých strážcov poznať, ale viac je tých
druhých, ktorí sliedia ako supy.
Po doliečovaní pracoval ako
vrátnik-rampár s dvoma vysokými
školami a potom ako skladový ro-
botník v OSP Pezinok. Po zdravot-
ných ťažkostiach bol v roku 1968
prepustený do invalidného dô-
chodku. Čas naozaj vhodný mať v
ruke skutočné pero. Zrodilo sa v
tom čase viacej kníh, pôvodných i
prekladov z francúzštiny, nemčiny
a taliančiny. Dvanásť kníh vyšlo v
Ríme v SÚSCM a asi 50 menších i
väčších neskôr na Slovensku. Ďal-
šie trpezlivo čakajú.
A bojoval nielen perom za sto-
lom, ale aj inou zbraňou – „potulo-
val sa po svete na spásu duší“.
Koľko prednášok, duchovných
cvičení, obnov, skoro na to nestači-
li ani víkendy. A na potechu aj bás-
ne. Koľko hodín presedených v
spovednici i pod nebeskou oblo-
hou, všade, kde to potreba vyžado-
vala. A k tomu ešte duchovná asis-
tencia v rodiacom sa sekulárnom
inštitúte VDB na Slovensku. Spolu-
pracoval pri jeho formovaní a ve-
dení a tá práca trvala 25 rokov.
Od roku 1990 žije v salezián-
skom dome na Miletičovej, kde v
rokoch 1989 – 1999 redigoval ča-
sopis priateľov dona Bosca Don
Bosco dnes a po 58 rokoch kňaz-
stva pokračuje vo svojej práci, kto-
rej sa učil 85 nestarnúcich rokov:
byť vždy a všade kňaz.
Z rozprávania dona Sandtnera
Foto: archív redakcie
Dvere sa otvorili a väznica nás
zhltla. Na druhý deň som mu to
prijímanie priniesol. Cestu si uro-
bil Pán Ježiš. Po väzení sa hovorilo,
že Zeman dostane prinajmenej do-
životie, ak nie štranok.
Raz sa mi na cele ticho otvorilo
okienko. Objavila sa v ňom tvár ba-
chára. Keď zistil, že vzduch je čistý,
podal mi balíček a povedal: „Dobre
si to schovajte.“ Schovajte, ale
kam? „No predsa do slamníka,“ a
okienko sa zatvorilo. Začal som
slamník skúmať. Všimol som si,
ako bol zošívaný. Uvoľnil som opa-
trne nitku, otvor som roztiahol,
vložil doň balíček a nitku zatiahol.
V balíčku bolo omšové víno a hos-
tie. A tak som denne mával svätú
omšu. Texty som vedel naspamäť.
Titus dostal 25 rokov.
ILAVSKÝ KRÍŽ
V tom čase v Ilave zrušili väzen-
skú kaplnku a premenili ju na
krajčírsku dielňu. Sústredili do nej
zväčša kňazov a pár krajčírov. Šili
sme tam väzenské handry. Asi za-
budli alebo nestačili zlikvidovať
sakristiu. Ostal tam posledný kríž
väznice. Veľkým krížom bolo však
aj samo väzenie. Aby kríž zo sak-
ristie nebol zneuctený, schoval
som ho. Zvesil som z neho korpus
(bolo to snímanie z kríža) a skryl
do ušitých šiat. Drevo som spálil.
Korpus sa mi v ušitých šatách po-
darilo prepašovať do skladu a tak
sa korpus dostal do môjho vreca.
Po čase, pre nedostatok miesta, za-
čali osobné veci dlhodobých
väzňov posielať príbuzným. Bol pri
tom aj patričný väzeň. Jeden ba-
chár vyťahoval veci z vreca a druhý
rozhodoval o ich osude. Prvý vytia-
hol aj korpus z posledného kríža a
druhý na to: „Preč s ním“ (ako dav
pred Pilátom). Mala to byť popra-
va? A tak sa korpus dostal z nemi-
losti z väzenia na slobodu.
Keď som sa na amnestiu 1960
dostal na slobodu, urobil som si
doma oltárik. Chýbal mi len kríž.
Sestra hneď priniesla korpus, ktorý
s mamou opatrovali ako vzácnu re-
likviu. Brat urobil drevený kríž a
korpus naň s úctou „ukrižoval“. Za-
vesil som si ho nad oltár, kde som
potom celebroval tridsať rokov.
Koncom roku 1968, keď sa si-
tuácia trocha uvoľnila, som mal ísť
s inšpektorom Andrejom Derme-
kom a Františkom Valábkom do
Ríma zreferovať o stave našej inš-
pektórie a stretnúť sa so slovenský-
mi spolubratmi. Čakala nás aj au-
diencia u Svätého otca Pavla VI.
Povedal som si, že to bude dobrá
príležitosť odovzdať mu zachráne-
ný posledný väzenský kríž ako
symbol utrpenia „križovaných“
biskupov, kňazov, rehoľníkov a ve-
riacich. Na audienciu som sa však
nedostal. „Zastúpil“ ma ktosi iný
bez kríža, a tak väzenský kríž ostal
nad mojím oltárom a ja tak trochu
na ňom. Bol to predsa môj kríž.
A ČO NA MÍROVE?
Čo sa dalo robiť vo väzení, a čo
sa robiť nedalo? Najprv nás kňazov
dali na jedno oddelenie. Keď zistili,
že sa im nedarí nikoho „vyheglať“,
rozmiestili nás medzi ostatných
väzňov, vrahov, násilníkov, zlode-
jov atď. A zasa bolo zle, lebo sme
ich začali obracať. Znova nás izolo-
vali, ale do každej izby nasadili
udavača, aby mali všetko pod kon-
trolou. A doplatil som na to aj ja.
Pri oslavách päťdesiateho výročia kňazstva, 1993
Novic Š. Sandtner víta vo Svätom Beňadiku sal. kardinála Augustína Hlonda z Poľska, 1934
So svojími bývalými žiakmi
Po primíciách v Pezinku 18. júla 1943
V Hodoch pri Galante
24 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
D B
val, že by jeho syn odišiel k jeho ex-
manželke, že sa ho vôbec neodvážil
napomínať, aby ho nestratil. Otec ne-
chcel napomínať zo strachu, že sa na-
ruší synovský vzťah, hoci dieťa jasne
pochopilo, že milovať znamená aj
občas napomínať, vyhrešiť.
Ochraňovať znamená naučiť
dieťa uchovávať si v pamäti úspechy.
Pretože človek nie je schopný preko-
návať ťažkosti, ak sa nedokáže po-
vzbudiť na nejakom predchádzajú-
com úspechu. To je jedna zo
základných úloh otca: upevniť dieťa
v schopnosti uspieť. Poznal som veľa
adolescentov, ktorí žili pod ne-
ustálym znehodnocujúcim pohľa-
dom otca a stratili všetku sebaúctu a
sebadôveru.
Ochraňovať, ale aj viesť k zodpo-
vednosti
Otec musí naučiť dieťa zodpoved-
nosti. To sa dá uskutočniť len skorým
sprevádzaním v cvičení zodpovednos-
ti a pomocou, aby dieťa pochopilo, že
práva a povinnosti idú vždy spolu.
Príslušnosť k rodine mu dáva is-
té práva (strava, ubytovanie, citová
bezpečnosť), ale je tiež prameňom
určitých povinností: najmä účasti
na živote domácnosti. Je dôležité
mu veľmi skoro zverovať určitú
zodpovednosť v tejto oblasti, samo-
zrejme primerane jeho schopnos-
tiam. V takomto procese cvičenia
zodpovednosti potrebuje dieťa, aby
sa mohlo oprieť o modely zodpo-
vedných dospelých. Preto je také
dôležité, aby mechanizmus identifi-
kácie fungoval, aby mohlo vnímať
svojho otca ako zodpovedného dos-
pelého.
Vidíme teda, ako je v našej spolo-
čnosti dôležité viesť k zodpovednos-
ti aj otcov, ak chceme, aby si mohli
dobre zastať svoje miesto pri
ochraňovaní a učení zodpovednosti
detí. Koľko sociálnych pracovníkov,
v dobrej vôli zameraných na svoje
projekty pre deti, vylúčilo rodičov a
zvlášť otcov.
POTREBA
PARITY
Takéto zoslabenie úlohy otca so
sebou dnes nesie nebezpečné ná-
sledky pre proces socializácie detí a
adolescentov. O to viac, že tento fe-
nomén kráča ruka v ruke s oslabením
mužskej prítomnosti vo výchovnom
sprevádzaní. Koľko adolescentov vi-
dím v ťažkostiach vo vzťahu s mat-
kou, ktorá ich vychováva sama. Na
strednej škole stretávajú len učiteľky
a „principálku“. Po prvom delikte ich
odvedú k detskej sudkyni, ktorá
zverí výchovnú úlohu špeciálnej vy-
chovávateľke. Jedinými mužmi, kto-
rých stretajú, sú častokrát len poli-
cajti. A stret je na svete!
Nikdy sa nebude dostatočne zdô-
razňovať, ako veľmi deti a adolescen-
ti potrebujú vo výchovnom sprevá-
dzaní paritu. Ide o skutočný vklad
pre dnešok.
Jean – Marie Petitclerc
Preklad: Martin Linhart SDB
Foto: Martin Brodňanský, Peter Bučány
DVOJITÁ ÚLOHA OTCA
VO VÝCHOVE
Základná úloha, ktorú otec zohráva vo výchove, spočí-
va, podľa mňa, v ochrane a v učení zodpovednosti. V tejto
chvíli myslím na všetky tváre tých adolescentov, ktorí sú
nechránení, neistí a nezodpovední, na tých, ktorí svojím
správaním vkladajú do hry svoj život i životy druhých.
Ochraňovať
Ochraňovať znamená chrániť dieťa pred naviazaním sa
na všetko zlé. Znamená to rozpoznať a uznať originalitu
dieťaťa, milovať ho také, aké je a nie také, aké by sme chce-
li, aby bolo. A je dôležité byť stále pripravený rozlúčiť sa so
svojimi plánmi s dieťaťom, aby sme mu pomohli realizovať
jeho vlastný projekt. Ochraňovať znamená vedieť povedať
nie, jasne predložiť zákazy. Dieťa potrebuje na svojej ceste
stretnúť dospelých, ktorí mu vedia oponovať. Ak nie, ris-
kujeme, že ho upevníme v zdanlivej a nebezpečnej ilúzii
všemocnosti. Myšlienka, že všetky priania sa môžu usku-
točniť, vyvoláva v dieťati chaos. Aby sa cítilo v bezpečí, po-
trebuje otca, ktorý vie povedať nie.
Spomínam si na úvahu desaťročného dieťaťa, ktoré mi
povedalo: „Môj otec ma nemá rád. Nikdy ma nehreší, ne-
napomína.“ A dieťa robilo hlúposť za hlúposťou. Otec, kto-
rý bol rozvedený a mal deti vo svojej opatere, sa tak obá-
Otec, ktorý chýba, či už je neprítomný alebo len
málo prítomný, otec, ktorý neprijíma svoju
zodpovednosť, prípadne zostáva večným
adolescentom, môže pre chlapca alebo dievča
znamenať začiatok nedôvery v seba, neistoty,
nedostatku hodnôt. Niektorí autori si myslia,
že neprítomnosť otca je, najmä v období adolescencie,
škodlivejšia pre chlapcov než pre dievčatá. Budúci
dospelý sa vytvára identifikáciou s rodičom toho
istého pohlavia. Pre chlapca je nevyhnutná mužská
prítomnosť, aby sa mohol porovnávať, aby sa vedel
ohodnotiť, aby pochopil a správne usmernil svoju
energiu. V tomto všetkom sa telesná a fyzická
prítomnosť otca javí ako niečo veľmi dôležité.
Ak chlapec neobjaví prostredníctvom otca,
prostredníctvom slov, usmernení i spoločného
športovania svoju mužskosť, je v nebezpečenstve,
že bude mať strach zo ženského sveta a z energie,
ktorú v sebe nachádza.
Otec tvorí od malička akoby ochranný val pred
mnohými nebezpečenstvami dospievania. Otec
oslobodzuje dieťa od pocitu všemocnosti, ktorý si
projektuje na svoju matku. Dieťa objavuje, že nie
ono tvorí zákon, ale že zákon sa zjavuje v jeho
vnútornej dimenzii. Vidíme teda, že úloha otca v
rozvoji dieťaťa a dospievajúceho je podstatná.
OPIS UVEDENÝ V MINULOM ČÍSLE
UKÁZAL, AKO ABSENCIA OTCA
(A NEHOVORÍM LEN O ABSENCII
FYZICKEJ, ALE SKÔR O NEVYKONÁVANÍ
OTCOVSKEJ ÚLOHY) NEBLAHO VPLÝVA
NA ĎALŠÍ ROZVOJ DETÍ
A ADOLESCENTOV.
AKO DON BOSCO
obnovenie
a u t o r i t y o t c a
25D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
26 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
Modlitba je hlavný terapeutický
prostriedok, cez ktorý prichádza
uzdravenie duše, ducha a často aj
tela. Ak sa začne závislý alkoho-
lik alebo narkoman úprimne
modliť, veľmi rýchlo sa začne
meniť k lepšiemu. Druhým pro-
striedkom, ktorý pomáha k
uzdraveniu, je disciplína. Skoro
ráno sa vstáva, pravidelne sa cho-
dí spať. Toto závislým osobám,
ktoré neboli nikdy zvyknuté na
disciplínu, vnáša do života poria-
dok. Tretím prostriedkom je tvo-
renie spoločenstva s druhými.
Závislý človek sa snaží iba brať,
využívať druhých pre svoje uspo-
kojenie. V komunite sa učí otvo-
riť sa pre druhých, počúvať, po-
máhať, prežívať spoločenstvo,
byť zodpovedný. To je cesta, kto-
rá vedie k uzdraveniu.
Komunita robí osvetu medzi
ľuďmi rôznymi spôsobmi. Medzi
ne patrí vydávanie časopisu Sem-
plicemente, do ktorého prispie-
vajú samotní pacienti. Ďalej je to
pravidelné rozhlasové vysielanie
v rádiu Mater s možnosťou zapo-
jenia sa poslucháčov. Zaujíma-
vým spôsobom osvety je aj tzv.
mobilné združenie. Skupinka ľu-
dí z komunity jazdí karavanom
po talianskych mestách a mesteč-
kách. Zastaví sa vždy temer na
celý deň pred obchodným do-
mom alebo nemocnicou. Tu sa
rozdávajú informačné letáky o
komunite a rozpráva sa s ľuďmi o
ich problémoch.
Myslím, že komunita naozaj
ponúka východisko z problémov
so závislosťami. Avšak závisí
vždy od každého jednotlivca, ako
sa chopí svojej šance. Od vôle a
vytrvalosti, ktorú je ochotný vlo-
žiť do zmeny svojho života. Mno-
hí ľudia, ktorí sa tu kedysi liečili,
prichádzajú cez víkendy a sviat-
ky z vďačnosti odmeniť sa svojou
prácou za život, ktorý tu našli.
Zuzana Gažiová
Foto: archív autorky
Máme na tomto svete v pod-
state iba jednu jedinú úlohu: po-
dávať pomocnú ruku svojmu
blížnemu, brať na seba ťarchu je-
ho osudu, podieľať sa na biede
druhého, znášať cudziu bolesť a
tak utrpenie druhých premáhať.
Ak to takto budeme robiť, bude-
me to mať na svete veľmi ťažké.
Ale budeme šťastní.
Ladislav Boros
Počiatky komunity CUFRAD
siahajú do roku 1983, kedy fran-
tiškán Fabrizio Gagnor, vtedy 23-
ročný pedagóg, so skupinou
dobrovoľníkov začali realizovať
myšlienku, pomáhať závislým na
drogách a alkohole. Prvú komu-
nitu otvorili 1. júla 1983 v Um-
brii. V roku 1984 sa komunita
presťahovala do Sommarivy del
Bosco, kde dostali pozemok. Za-
čalo sa s prácami na úprave oko-
lia, budovania komplexu budov
a športového ihriska. O celý
ekonomický chod komunity sa
starala a naďalej sa stará Božia
prozreteľnosť. To znamená, že ju
nepodporuje ani Cirkev, ani štát,
ale žije z príspevkov dobrovoľ-
ných darcov.
Okrem dobrovoľníkov, ktorí
zasvätili svoj život Bohu a službe
ľuďom v ťažkostiach, tu pracuje
aj tím psychológov, pedagógov a
sociálnych asistentov. Dva až tri-
krát do týždňa prichádzajú do
komunity aj lekári. Ľudia sa sem
prichádzajú liečiť zo svojich zá-
vislostí po tom, čo sa rozhodli
skoncovať s drogou alebo alko-
holom. To je ten lepší prípad, ke-
dy prichádzajú sami, lebo našli
motiváciu a vôľu zmeniť svoju ži-
votnú situáciu. V druhom prípa-
de sú sem poslaní rodinou alebo
sociálnou službou. Liečia sa tu
muži aj ženy nad 18 rokov. Mno-
hí z nich majú psychické ťažkosti
a problémy. Momentálne sa ich
tu lieči šesťdesiat. Sú rozdelení
do menších skupín po šesť až
osem členov. Na čele skupinky
stojí vždy osoba, zodpovedná za
jej chod. Zodpovednú úlohu má
vždy ten, ktorý je už v komunite
dlhšie. Čas pobytu v komunite
by mal byť tri roky.
Deň sa vždy začína budíčkom
o šiestej hodine ráno. O siedmej
sa všetci stretávajú na modlit-
bách. Po raňajkách sa ide praco-
vať. Všetky práce v komunite –
varenie, upratovanie, pranie si ro-
bia pacienti sami. Po obede sa
opäť pracuje alebo prebiehajú
rôzne záujmové aktivity a šport.
O piatej sa všetci stretávajú na
modlitbu ruženca, ktorá trvá do
pol siedmej. Po večeri je čas, kedy
sa všetci stretávajú na rôznych
spoločenských aktivitách alebo
pozeraní televízie. Spať sa chodí o
desiatej hodine. Cez nedeľu a
sviatky je program trochu voľnej-
ší. Viac sa športuje, zabáva a po-
zerá sa televízia. Všetky pracovné,
záujmové, duchovné, športové a
kultúrne aktivity majú terapeutic-
ký cieľ. Tím psychológov prísne
dohliada na ich plnenie.
Veľa času, tri hodiny denne aj
viac, je venovaného modlitbe.
AKÉ MOŽNOSTI MAJÚ ĽUDIA ZÁVISLÍ
NA ALKOHOLE A DROGÁCH DOSTAŤ
SA Z OSÍDIEL SVOJEJ ZÁVISLOSTI?
EXISTUJE VÔBEC SPÔSOB, AKO SA
ÚPLNE ZBAVIŤ TÝCHTO ZÁVISLOSTÍ?
ODPOVEĎ ZNIE – ÁNO, JE TO
MOŽNÉ. JEDNOU Z CIEST MÔŽE BYŤ
AJ KOMUNITA. MALA SOM MOŽNOSŤ
NAVŠTÍVIŤ JEDNU Z MNOHÝCH
TALIANSKYCH KOMUNÍT, KTORÉ SA
VENUJÚ PRÁVE TAKÝMTO ĽUĎOM.
CHCELA BY SOM VÁM TROCHA
PRIBLÍŽIŤ CHOD TAKEJTO
KOMUNITY
D BSPOLOČNOSŤ
27D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
Komunita
– východisko zo závislosti
Peter Timko
n a r o d e n ý :
9. 4. 1973 Prešov
p r v é s ľ u b y :
14. 8. 1993 Poprad
k ň a z s t v o :
5. 5. 2001 Žilina
Peter Kuchár
n a r o d e n ý :
2. 2. 1971 Prešov
p r v é s ľ u b y :
14. 8. 1993 Poprad
k ň a z s t v o :
5. 5. 2001 Žilina
Jozef Motýľ
n a r o d e n ý :
24. 10. 1969 Prešov
p r v é s ľ u b y :
14. 8. 1993 Poprad
k ň a z s t v o :
5. 5. 2001 Žilina
Naši
novokňazi
Zakladateľ komunity Fabrizio Gagnor s autorkou článku
28 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
D BHISTÓRIA
národní poštovní přepravy v Prahe.
Je tu prehlásené, že dovoz a rozširo-
vanie týchto publikácií bol zakázaný
a podľa vládneho nariadenia pre-
padli v prospech štátu. Táto doku-
mentácia je doplnená originálmi,
ktoré dostali švajčiarski a nemeckí
odosielatelia a tiež reklamáciami,
ktoré zaslali kvôli nedoručenej zá-
sielke. Nehodil som to do koša, ale
vzal so sebou, aby som raz mohol
dokumentovať hlad po náboženskej
literatúre u veriacich za totality.
Dojímavé boli odpovede tých,
čo zásielky dostali v poriadku.
Vždy sa pýtali, ako by sa nám od-
vďačili. Radili sme im, aby prispeli
v hodnote obsahu balíka na nejaké
dobré dielo. Neviem, či to všetci
urobili, ale raz som dostal zaujíma-
vú výčitku: Fakt, že ste posielali ná-
boženskú literatúru zdarma, sa pre
niektorých stal normou, a preto sa
teraz čudujú, že dnes si treba aj ná-
boženskú knihu zaplatiť.
Ani vtedy sme nedostávali kni-
hy zadarmo a Ústav sv. Cyrila a
Metoda, kde vychádzala väčšina
publikácií, musí ďakovať mnohým
zahraničným dobrodincom za
publikovanie, ako aj za expedíciu
vydaní. Ako sme vďační materiál-
nym dobrodincom, tak patrí naša
vďaka aj tým nadšencom, ktorí da-
li k dispozícii seba a svoj talent. Je
to predovšetkým okruh spolupra-
covníkov pri Ústave sv. Cyrila a
Metoda v Ríme na čele s Msgr. Šte-
fanom Náhalkom a neskôr otcom
biskupom Hrušovským, o ktorých
americký biskup slovenského pô-
vodu otec Andrej Grutka povedal:
„Zakladatelia ústavu si citlivo uve-
domili veľkú zodpovednosť, keď
brali na seba úlohu zachovať vieru
nášho skúšaného národa a nájsť
spôsob a účinné prostriedky, ako
zachrániť dedičstvo otcov.“
Keď bol ústav povýšený na pá-
pežský slovenský ústav, bolo to aj
uznaním za jeho záslužnú prácu,
ako sa to stalo už viackrát aj zo
strany slovenských vládnych kru-
hov pri jeho jubileách. Verím, že
slovenské médiá nenechajú nepo-
všimnuté toto dielo a svojich profe-
sionálnych kolegov, ktorí niesli hr-
do fakľu objektívnej informácie a
formácie, keď u nás médiá museli
prisluhovať ateistickému režimu.
Nie je možné na tomto mieste
spomenúť všetkých záslužných
pracovníkov na poli masmédií,
ktorí tvorili v čase duchovnej poro-
by mimo vlasti. Všetkým však patrí
naša vďaka a uznanie. Rád by som
poukázal aj na to, že v súčasnom
trhovom hospodárstve tiež platí
vzťah medzi dopytom a ponukou.
Existenčný hlad po duchovnom
pokrme u čitateľov počas totality
povzbudzoval dušpastierov a auto-
rov ku apoštolátu každého druhu.
Máme my dnes ten istý prístup k
problematike, keď už máme du-
chovnej potravy nadostač?
Alojz Ondrejka SDB
Foto: archív autora
Čo je na tom zaujímavé? Treba
sa vžiť do čias totality, kedy sa to
všetko odohrávalo, keď turista, ná-
vštevník zo západu alebo aj náš
občan pri návrate z dovolenky za-
žil na hraniciach nepríjemné pre-
kvapenie, že musel vyložiť obsah
kufra, tašky a nehovoriac už o ne-
príjemných prehliadkach. A beda,
ak sa medzi osobnými vecami naš-
la náboženská literatúra. Ako ťažko
sa dala posielať táto literatúra poš-
tou, ktorá bola colnými úradmi sta-
rostlivo kontrolovaná.
A predsa, koľko listov je tu za-
chovaných, v ktorých čítam také
hrdinské svedectvá. Je tu list od
žiaka z Novote, ktorý si prosí mod-
litebnú knižku a sväté obrázky.
List matky z Nitry, ktorá prosí o
náboženskú literatúru, aby mohla
v kresťanskom duchu vychovávať
svoje tri deti. Otec z Popradu prosí
o zaslanie detskej Biblie a rehoľná
sestra z Vrícka ďakuje za balíčky a
v „šifrovanej“ reči informuje o si-
tuácii a potrebách.
Spolubrat, otec Bohuslav (Ľudo-
vít Macák), ktorý tu tiež pôsobil a
pripravoval relácie slovenského vy-
sielania Vatikánskeho rozhlasu, na
každý takýto list reagoval a dal po-
slať žiadanú náboženskú literatúru.
Vedel, že aj keď nie všetko došlo do
cieľa, to čo došlo sa čítalo, ďalej po-
dávalo, ba často opisovalo strojom a
samizdatovo sa rozširovalo. Posielal
zásielky do Poľska a Maďarska. Od-
tiaľ sa turisticky, výmenou plecnia-
kov na štíte Tatier alebo na Balato-
ne, dostávali do cieľa.
Basel má výhodnú pozíciu, pre-
tože leží na rohu troch krajín: Ne-
mecka, Francúzska a Švajčiarska.
Do všetkých týchto krajín sme po-
sielali zásielky kníh, určených pre
Slovensko. Tu si ich preberali
miestni veriaci, ktorí ich potom
pod vlastným menom odosielali
poštou na Slovensko. Túto službu
prijímali radi ako apoštolskú účasť
na evanjelizácii. Po otcovi Bohusla-
vovi zostala celá dokumentácia do-
poručených zásielok, ktoré bolo
možné sledovať, či došli do cieľa,
alebo sa cestou stratili.
Tak sú tu dokumentované aj
mnohé vrátené zasielky s nálepkou:
NON ADMIS – NEPŘÍPUSTNÉ.
Alebo zhabané zásielky s patričnou
dokumentáciou od Ředitelství mezi-
Náboženská
literatúra
za totality
PRED ODCHODOM ZO
ŠVAJČIARSKEHO BASELU NA
SLOVENSKO SOM ZAČAL
VYPRÁZDŇOVAŤ BYT, KDE SOM
SO SPOLUBRATMI SALEZIÁNMI
ŽIL DLHÉ ROKY. MEDZI INÝM
SOM MUSEL UZAVRIEŤ AJ
ARCHÍV A ZAUJÍMAVÚ
KOREŠPODENCIU, KTORÁ SA TU
POČAS ROKOV NÁŠHO
PÔSOBENIA NAHROMADILA.
29D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 01
Otec Bohuslav (Ľudovít Macák)
Ukážka publikácií vydaných Ústavom svätého Cyrila a Metoda Otec Bohuslav v kruhu misionárov Slovákov v zahraničí
Dobový dokument o rozhodnutí vrátenia zásielky
D O B R O D I N C I
D BSVÄTOSŤ
V období máj – jún prispelo na vydávanie nášho časopisu 620 dobrodincov. Za našich prispieva-
teľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejave-
nú štedrosť.
SPRÁVA O BLAHOREČENÍ 32 ŠPANIELSKYCH
MUČENÍKOV VZBUDILA V CELEJ
SALEZIÁNSKEJ RODINE VEĽKÚ RADOSŤ.
KONKRÉTNE IDE O 29 SALEZIÁNOV, 2
DCÉRY MÁRIE POMOCNICE A JEDNÉHO
LAIKA. VŠETCI BOLI UMUČENÍ POČAS
ŠPANIELSKEJ OBČIANSKEJ VOJNY.
11. marca 2001 boli v Ríme
vyhlásení za blahoslavených
spolu s ďalšími 201 mučeník-
mi z diecézy Valencia, aby sa
takto stali vzormi kresťan-
ského života a orodovníkmi
všeobecnej Cirkvi. Verní v
maličkostiach dokázali dosve-
dčiť darom vlastného života,
že „ani smrť, ani život, ani
žiadne iné stvorenie“ ich ne-
môže odlúčiť od Kristovej lás-
ky. Väčšina z nich bola za-
vraždená jednotlivo alebo po
malých skupinkách na rôz-
nych miestach a za rozličných
okolností. Je to 32 jednodu-
chých životných príbehov.
Niektoré veľmi krátke, stráve-
né v každodennej službe mla-
dým. Tu je jeden z nich.
Don José Calasanz
Narodil sa v Azanuy 23. de-
cembra 1872. Keď mal 14 ro-
kov, stretol sa s donom Bos-
com počas jeho návštevy
Barcelony. V roku 1890 vstú-
pil do Saleziánskej spoločnos-
ti a v roku 1895 bol vysvätený
za kňaza. Počas svojho sale-
ziánskeho života pracoval na
rôznych miestach. Okrem
iného bol predstaveným in-
špektórie Peru-Bolívia a ne-
skôr inšpektórie Barcelona-
Valencia. Vynikal svojou pra-
covitosťou a veľkodušnosťou.
Ako dobrý otec a vodca in-
špektórie, od prvých názna-
kov nebezpečenstva sa nesta-
ral o nič iné, len o svojich spo-
lubratov.
Kázal duchovné cvičenia vo
Valencii, keď vypukla ob-
čianska vojna. Saleziáni boli
uväznení a tu sa snažil po-
vzbudiť a upokojiť všetkých
spolubratov. Jednému sale-
ziánovi, ktorý mu hovoril o
svojich obavách, odpovedal:
„Drahý synu, musíme viacej
dôverovať v Božiu Prozreteľ-
nosť. Snažme sa byť v Božej
milosti.“
Po siedmich dňoch boli pre-
pustení. Spolu s donom Re-
caredo de los Rios sa snažil
dostať do Mislata. V jednom
mestečku ich zastavili po-
vstalci, podrobili ich výslu-
chu a prehliadli ich. V kufri
dona Calasanza našli reve-
rendu. „Áno, som saleziánsky
kňaz.“ Na nákladiaku ich pre-
viezli do Valencie. Jeden mla-
dík naňho stále mieril odiste-
nou puškou napriek tomu,
že ho viackrát prosili, aby s
tým prestal. Keď prechádzali
cez most San Giuseppe,
zbraň vystrelila a zasiahla
hlavu dona Josého.
Marián Peciar SDB
Foto: Il Bollettino Salesiano
32 saleziánskych
mučeníkov
Vyobrazenie niektorých španielskych saleziánskych
mučeníkov na pamätnej zástave
