Don Bosco Dnes SLK No. 4 2000

ROČNÍK XXXI.4/2000


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


AKO DON BOSCO: ROZHODNÚŤ SA
AKTUALITA: STRETNUTIE NOVICIÁTOV


4-BOSCO 17.8.2000 16:16 Stránka 1




chvália, kde všade boli, čo všetko
počas prázdnin precestovali a na
koľko horských velikánov vybeh-
li v jedinom dni. Takýto stresujú-
ci životný štýl nepridá k vnútor-
nému pokoju a neprinesie
osvieženie a regeneráciu, ktoré
od prázdnin očakávame.


Naopak, ak sa naučíme mať
radosť aj z malých vecí, ak si náj-
deme čas obdivovať západ slnka,


krásu nočnej oblohy a prírodu
v jej bohatosti, dávame svojej
duši pokrm, ktorý nám nepo-
skytne ani jedna cestovná kance-
lária. Vedeli to naše staré mamy
i mamy, uplatňovala to vo výcho-
ve Janka Bosca i jeho mama
Margita a pomáhala ho tak for-
movať na opravdivého človeka.


Drahí čitatelia, každý deň je
neoceniteľným Božím darom,
ktorý dostávame, aby sme mu
dali zmysel, aby sme ho naplnili
skutkami lásky. To platí i o čase
prázdnin.


Prajem vám, aby tohtoročné
prázdniny boli pre každého dňa-
mi skutočnej telesnej i duchov-
nej regenerácie, vyplnené zážit-
kami z budovania rodinného
a duchovného spoločenstva.


Správy 4
Naše diela


Bratislava – Petržalka, Mamateyova 8
Šport


Futbalisti z Bardejova 11
Aktualita


Stretnutie noviciátov 12
Mariánske zvony


Nanebovzatá a korunovaná 13
Mariánske zvony


Úcta k P. Márii Pomocnici 15
Mariánske zvony


Pocta Jozefovi Strečanskému 16
Mariánske zvony


Začiatky Združenia P. Márie Pomocnice 18
Mariánske zvony


Kaplnka Pinardi 19
Mariánske zvony


Veľké jubileum 20
Predstavuje sa


AVeS 21
Interview


Vladimír Fekete 22
Ako Don Bosco


Už sa konečne rozhodni 24
Misie


Hady im neuškodia 26
Spoločnosť


Keď práce doma niet 28
Redakcia


Novokňazi 30


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, slovenská provincia, vo vydavateľstve DON BOSCO
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Pauliny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 07/50231 340, 311
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Východoslovenské tlačiarne, a. s., Košice


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donboscodnes.sk dbd@donbosco.sk


D R A H Í P R I A T E L I A
D O N A B O S C A


A P O D P O R O V A T E L I A
J E H O D I E L A !


Máme za sebou ďalší školský
rok. Zatvorili sa brány škôl. Žiaci,
učitelia a vychovávatelia, ale
aj rodičia prežívajú zaslúžené
prázdniny. Dva mesiace sú dosť
dlhý čas. Mal by to byť čas na
zregenerovanie opotrebovaných
síl, ale aj na také činnosti a práce,
na ktoré sme si v školskom roku
nevedeli nájsť čas. A hoci sa mladí
na prázdniny veľmi tešia, pre
dospelých, najmä pre rodičov, sú
letné dni neraz poznačené
starosťami.


Aj don Bosco vedel, koľko ne-
bezpečenstiev číha na jeho chlap-
cov počas voľných dní, a preto ich
zo svojich internátov a oratórií
púšťal na letné prázdniny s oba-
vami a ťažkým srdcom. Vedel, že
pravidelný rytmus práce, škol-
ských povinností a úloh je na jed-
nej strane únavný, ale na druhej
strane napomáha pravidelnosti aj
v duchovnom živote. Dni voľna
sa naopak môžu stať príležitosťou
na nudu a záhaľku, od ktorej je
už len krok k postojom a činnos-
tiam, ktoré môžu byť nebezpečné
pre zdravý vývoj a rast mladého
človeka. Zlý zážitok z prázdnin
môže znamenať zásadný obrat
v nasmerovaní života.


Hoci sú vaše životné situácie
a prostredia, v ktorých žijete, veľ-
mi rôznorodé, chcel by som vám
ponúknuť niekoľko myšlienok,
ako prežiť prázdniny užitočne
a ako ich pripraviť aj svojim de-
ťom alebo vnúčatám. Každý má
už svoje skúsenosti a odskúšané
spôsoby, ako v zdraví a bez prob-
lémov prežiť toto obdobie. V na-
sledujúcich riadkoch možno náj-
dete dajakú novú inšpiráciu pre
seba a svojich drahých.


Po mesiacoch, odsedených
v škole a vyplnených duševnou
prácou sa priam žiada vypnúť
a oddýchnuť si od kníh a úloh.
A tu sa mnohí mýlia. Najlepší od-
dych sa totiž dosahuje nie nične-
robením, ale vhodným strieda-
ním činností.


Preto by prvou starosťou ro-
dičov malo byť zabezpečiť deťom
počas prázdnin telesnú námahu,
šport a pohyb na čerstvom vzdu-
chu. Mladých k tomu obyčajne
ani netreba veľmi nútiť, stačí im
dať príležitosť. Deti žijúce na vi-
dieku majú možností až-až. Pre
deti, ktoré žijú v mestách je šťas-
tím, ak majú na vidieku starých
rodičov alebo známych, u ktorých
môžu prežiť niekoľko týždňov na
zdravom vzduchu a ich veku pri-
merane aj telesne pracovať.


Nie je však ideálne, aby žiaci


celé dva mesiace nevzali do rúk
knihu alebo pero. Najmä v dru-
hej časti prázdnin je dobré zara-
diť do programu aj hry a činnos-
ti, ktoré ich privykajú na blížiace
sa školské povinnosti.


Dni prázdnin sú rekreáciou
pre celého človeka, pre jeho telo i
dušu. Slovo rekreácia pochádza
z latinského re-creare a znamená
znovu stvoriť, znovu oživiť. Len
v prenesenom zmysle je rekreá-
cia oddychom. Vo svojom pôvod-
nom význame je to činnosť vedú-
ca k oživeniu opotrebovaných síl.


Keďže človek má telo a dušu,
nemala by sa všetka naša snaha
vyčerpať pri obnovovaní teles-
ných síl. Prázdniny sú ideálny
čas aj na duchovné osvieženie.
Duchovné cvičenia, púte, du-
chovné obnovy, stretnutia s osob-
nosťami náboženského života,
modlitba, čítanie Svätého písma
a náboženských kníh, častejšia
účasť na svätej omši – to sú len
niektoré z mnohých možností,
ako posilniť svoj duchovný život
aj počas školských prázdnin.


Jedným z bludov modernej
doby je kult úspešného človeka
a súťaženie vo všetkom a za kaž-
dú cenu. A predsa menej zname-
ná niekedy viac. Nedajme sa strh-
núť mentalitou tých, ktorí sa


D BSLOVO NA ÚVOD


obsah


4/2000
ROČNÍK XXXI.


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
P


et
er


B


án
y


váš Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: Peter Bučány


4-BOSCO 17.8.2000 16:16 Stránka 2




D BDOMA A VO SVETE


24. máj je pre saleziánsku rodinu veľkým
sviatkom Panny Márie Pomocnice. Aj
tohto roku prebehli vo všetkých stredis-
kách pekné slávnosti. V Bratislave na
Miletičovej je tomuto mariánskemu titulu
zasvätený farský kostol, takže sviatok
prebehol zároveň ako odpust miestnej
farnosti. Slávnostnej svätej omši predse-
dal otec provinciál, ktorý predniesol aj
homíliu. Liturgiu spestrovali dva spevác-


ke zbory. Po svätej omši pokračovali
oslavy zábavným a umeleckým progra-
mom na priestranstve pred kostolom. Na
pódiu sa predstavili hudobníci zo ZUŠ
Sklenárová s ľudovou muzikou a tiež
folklór z Terchovej, ktorý prezentoval
pán Ján Miho. Pre deti boli pripravené
viaceré súťaže a atrakcie, kde sa mohli
zabaviť a vyhrať sladkosti či doširoka
rozvoniavajúce opekané špekáčiky.


■■ Banská Bystrica■■ ■■ Bratislava■■


OSLAVY SVIATKU MÁRIE POMOCNICE


V júni minulého roka sa odchovanci šaštínskeho gymná-
zia – exallievi – stretli na zakladajúcom zhromaždení
Združenia mladých exallievov dona Bosca. Účastníci
schválili stanovy združenia a zhodli sa na aktivitách, kto-
ré chcú v budúcnosti realizovať. V dňoch 18. – 19. marca
tohto roku sa mladí odchovanci opäť stretli v priestoroch
gymnázia, teraz už na prvom zhromaždení mladých exal-
lievov. Na zhromaždení bol prítomný aj celosvetový dele-
gát exallievov don Henri Allen SDB a viceprezident Alex
Dockers, obidvaja z Belgicka. Od mladých odchovancov
prišiel i pekný pozdrav: „Pozdravujeme všetky zložky ši-
rokej saleziánskej rodiny. V nádeji našej aktívnej spolu-
účasti na práci pre mladých sa tešíme, že patríme medzi
vás.“ Výchova je stálym procesom, ktorý sa neskončil
opustením saleziánskej inštitúcie, ale ktorý napreduje
ďalej. V tomto zmysle chápu exallievi spoluprácu so sa-
leziánmi, ale i vlastné združovanie sa.


MLADÝ EXALLIEVO KONEČNE UŽ I NA SLOVENSKU


BYSTRICKÍ SALEZIÁNI
VYLIEZLI NA HRB


„Zlákala nás predstava,
aký bol pohľad Pána na
svet zhora, keď vstal z hro-
bu. Jedna časť komunity
vyliezla až na vrch Hrb, dru-
há vyšľapala na chatu pod
Hrbom. Celkovo nás bolo
dvadsať. Bola to krásna ko-
munitná akcia na Veľko-
nočný pondelok. Vrch Hrb
má nadmorskú výšku
1 255 metrov a je považo-
vaný za geometrický stred
Slovenska. Toto bol deň,
ktorý učinil Pán na to, aby
sme sa pozreli z Hrbu na
Banskú Bystricu a zvlášť
na náš dom na okraji sídlis-
ka Sásová. Videli sme tiež
veľký kus nádherného Slo-
venska. Od Vysokých Ta-
tier cez Nízke, Veľkú Fatru,
Kremnické pohorie až po
Klenovský Vepor a Kráľovu
hoľu. Bol to deň v ktorom
sme upevnili naše bratské
vzťahy spoločným poby-
tom v božej prírode a spo-
ločným hodnotením muzi-
kálu Víťazstvo, ktorým bra-
tia spolu so sásovskou mlá-
dežou spríjemnili Veľko-
nočnú nedeľu mnohým ro-
dičom a deťom.“


■■ Šaštín■■


CIRKUS
ALEBO NESKUTOČNE SKUTOČNÝ ŽIVOT


Šaštínski gymnazisti nacvičili pod vedením svojich
asistentov vydarené divadelné predstavenie s názvom
Cirkus. Autorom pôvodného scenára je Stano Staško a
ako sám spomína, na tvorbe celého predstavenia pra-
covali takmer rok. Dej humorným spôsobom opisuje
strastiplnú životnú cestu človeka v tomto našom nároč-
nom a komplikovanom svete. Divadelné predstavenie
bolo ocenené aj na žilinskom festivale „Divadelné ma-
kovice“ tromi cenami: za herecký výkon v hlavnej a ved-
ľajšej úlohe a za scenár. Gymnazisti s ním vystupovali
okrem Žiliny aj v Šaštíne, v Piešťanoch, v Bratislave na
Mamateyovej ulici a vo viacerých mestách na Záhorí.
Predstavenie zožalo u divákov úspech a sympatické
herecké výkony mladých umelcov poskytli pekný ume-
lecký zážitok i myšlienky na zamyslenie.


V dňoch, keď sme spomínali na „barbarskú
noc“ 14. apríla 1950, zorganizovali naši pria-
telia v Žiari nad Hronom slávnostné „me-
mento“, spomienkové stretnutie pri 50. výro-
čí likvidácie saleziánov vo vtedajšom
Svätom Kríži nad Hronom. Stretnutie organi-
zovali rímsko-katolícky farský úrad, miestny
odbor Matice slovenskej, obchodná akadé-
mia (teraz sídliaca v priestoroch bývalého te-
ologického študentátu), Základná škola Šte-
fana Moyzesa a bývalí oratoriáni. Na stretnutie prišli aj niektorí saleziáni, účastníci smutne pamätných udalostí –
vtedajší profesor teológie ThDr. Andrej Dermek a vtedajší bohoslovci Ján Beňo, Miroslav Kysela a Jozef Izakovič.
Hlavný spomienkový program prebiehal v aule kaštieľa za prítomnosti asi 200 hostí. Po programe v aule nasledo-
vala slávnostná svätá omša vo svätokrížskom kostole. Celé podujatie vyšlo z vlastnej iniciatívy priateľov a priaz-
nivcov saleziánskeho diela. Patrí im naša úprimná vďaka.


SPOMIENKA NA SMUTNE PAMÄTNÚ
NOC V ROKU 1950


■■ Žiar nad Hronom■■


4 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


Pri saleziánskom dome na Miletičovej už päť rokov úspešne
žije a rozrastá sa detský a mládežnícky spevácky zbor Ús-
mev. V súčasnosti ho tvorí 35 spevákov a hudobníkov, ktorí
veľmi pekne oživujú detské sväté omše i iné podujatia na
Miletičovej. Zbor vedú traja animátori: Milka Rácová, Janka
Rácová a Martin Víglaský. Súčasťou zborovej činnosti nie
sú len pravidelné nácviky a vystúpenia, ale aj formačné troj-
dňové umelecké sústredenia, ktoré členovia absolvujú dva-
krát do roka a tiež veľký letný tábor počas prázdnin. K
utuženiu kolektívu prispievajú aj rôzne výlety a aktivity po-
čas roka, ktoré vedúci zboru pre deti obetavo pripravujú.
Poslednou väčšou akciou bol koncert pri príležitosti piate-
ho výročia vzniku zboru a Dňa matiek, 14. mája v Kostole
Panny Márie Pomocnice na Miletičovej ulici.


ÚSMEV JE PÄŤROČNÝ


5D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


4-BOSCO 17.8.2000 16:16 Stránka 4




CIRKEV PROSÍ
INDIÁNOV


O ODPUSTENIE


■■ Brazília■■


■■ Taliansko■■


6 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


(TK KBS) Katolícka cirkev
poprosila indiánov a černo-
chov v Brazílii o odpuste-
nie za bezprávie spáchané
na nich v rámci evanjelizá-
cie. Pri svätej omši s
50 000 účastníkmi, ktorej
predsedal kardinál štátny
sekretár Angelo Sodano,
oslávila Katolícka cirkev v
Coroa Vermelha v štáte
Bahia evanjelizáciu krajiny,
ktorá sa začala pred 500
rokmi. Bohoslužby sa ko-
nali na mieste, na ktorom
kaplán portugalskej vý-
skumnej expedície, františ-
kán Frei Henrique Soares
de Coimbra, slávil prvú
svätú omšu na brazílskej
pôde. Kardinál Angelo
Sodano vo svojej homílii
povedal: „Chceme popro-
siť o odpustenie za chyby a
zanedbané dobro, ktorých
sme sa dopustili pri hlásaní
evanjelia počas minulých
500 rokov.“ Kardinál So-
dano súčasne pripomenul
zásluhy misionárov: „Svo-
jím nesebeckým nasade-
ním síl priniesli do krajiny
vieru a svojimi početnými
vzdelávacími zariadeniami
hájili ľudskú dôstojnosť a
kultúrne hodnoty domoro-
dého obyvateľstva.“


Začiatkom mája sa v trnavskej
športovej hale uskutočnil 8. roč-
ník hudobného festivalu Lumen.
Jeho riaditeľ, Emil Šafár SDB,
vyjadril celkovú spokojnosť:
„Heslom tohtoročného festivalu
boli Ježišove slová: ,Aby všetci
jedno boli…‘ V našom storočí sa
sľubne rozvíja hnutie za zjedno-
tenie všetkých kresťanov.
Dôkazom toho je aj tento festi-
val, kde účinkujúcimi i účastník-
mi sú kresťania rôznych vyznaní.
Bol by som veľmi šťastný, keby aj
gospelová hudba a toto festiva-
lové stretnutie pomohli nášmu
vzájomnému zblíženiu, ,aby svet
uveril‘, že Boh naozaj prišiel v
Ježišovi Kristovi na svet.“


■■ Trnava■■
HUDOBNÝ FESTIVAL LUMEN


(ANS) Nedostatok pokrmu ohrozuje milióny životov v Etiópii. Všeobecný nedosta-
tok, suchota, biedna úroda a vojna s Eritreou sťažujú situáciu. V oblastiach Ogaden
a Borena, kde posledné tri roky vôbec nepršalo, dobytok hynie a vidiečania ute-
kajú do miest hľadajúc pokrm a vodu. Situácia je kritická a stále sa zhoršuje. Osem
miliónov ľudí je v nebezpečenstve smrti hladom. Každý deň búchajú na dvere sale-
ziánskych domov matky s chorými a podvyživenými deťmi a žiadajú pokrm, lieky a
miesto na odpočinok. V oblasti Tigrai sa krajinou túla asi 300 000 nešťastníkov.
Saleziánske domy zabezpečujú asistenciu a pomoc, ako len môžu. Pomoc potre-
bujú zvlášť deti, ktoré v tejto situácii trpia najviac. Pre nich bol rozbehnutý osobitný
program podpory a adopcie na diaľku, aby sa im zabezpečilo prežitie a nádej do
budúcnosti, nevynímajúc základnú školskú výchovu.


HISTORICKÁ NÁVŠTEVA PÁPEŽA JÁNA PAVLA II. VO SVÄTEJ ZEMI


■■ Izrael■■


(VS) Túto návštevu naplno prežívali aj naši študenti v Cremisane a podelili sa s nami
o svoje bezprostredné dojmy. „Myslím si, že niet novín, ktoré by tu nepísali o tejto náv-
števe. Je zaujímavé povšimnúť si zmenu postoja izraelských periodík pred návštevou
a po nej. Komentáre médií boli pred návštevou silne poznačené nedôverou. Po nej
však nejeden novinár začal zrazu dávať predstaviteľovi Katolíckej cirkvi titul ,Svätý
otec’ alebo ,Jeho Svätosť Ján Pavol II’. Zmena pohľadu je viditeľná. Nedávno sa je-
den významný izraelský novinár pýtal, či aj Židia nemajú niečo, za čo by mali prosiť o
odpustenie. Čo sa týka miestnych kresťanov, tí sú nadšení, lebo počas tých dní pre-
žívali jednotu a chcú ju prežívať aj naďalej. Z našej strany sa urobili značné kroky.
Kresťania sú tu naozaj v menšine a vôbec to nemajú ľahké pri styku s fundamentalis-
ticky ladenými veriacimi iných náboženstiev. Bohu však nič nie je nemožné.“


7D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


■■ Etiópia - Eritrea■■


NÚDZA, MENIACA SA NA KATASTROFU


NOVÍ DIAKONI


V Turíne, kde don Bosco začal svoju apoš-
tolskú činnosť, sa v saleziánskom teologic-
kom seminári na Crocette pripravujú na
kňazstvo aj niekoľkí slovenskí saleziánski
študenti teológie. V minulom školskom ro-
ku tam študovalo sedem slovenských sale-
ziánov. Štyria z nich v máji štúdium úspeš-
ne ukončili a v Bazilike Panny Márie
Pomocnice kresťanov na Valdoccu boli
v júni tohto roku vysvätení za diakonov.
V súčasnosti sú už všetci na Slovensku a
zapojili sa do pastorácie v našich domoch.
Na fotografii sú naši študenti z Crocetty
počas návštevy otca provinciála v Turíne.
Novovysvätení diakoni, stojaci v zadnom
rade, sú zľava doprava: Peter Timko,
Marián Sarňák, Peter Kuchár a Jozef Ižold.


V dňoch 26. – 27. mája sa v pries-
toroch saleziánskeho domu v Žili-
ne uskutočnil druhý ročník diva-
delného festivalu DVOR. Počas
každého roka mládež v salezián-
skych domoch na Slovensku na-
cvičí viacero divadelných hier.
Cieľom festivalu je vybrať z pre-
miérových predstavení to najlep-
šie a prezentovať ich na jednom
mieste. Aj tohto roku organizátori
vybrali z desiatich hier štyri, ktoré
sa predstavili pred odbornou po-
rotou na festivale. Boli to súbory
zo saleziánskych domov v


Banskej Bystrici, zo Šaštína a dva
z Bratislavy (Miletičova a
Mamateyova). Prvé miesto a
hlavnú cenu získal súbor J.
Miletiča z Bratislavy s hrou
Spolok pluh a kovadlina. Súbor z
Banskej Bystrice zase postupuje
s muzikálom Víťazstvo na tohtoro-
čný festival divadelných diel s bib-
lickou tematikou do Močenka.
Organizátori boli s priebehom
festivalu spokojní, rozmýšľajú
však o tom, ako by mohli zabez-
pečiť účasť aj väčšieho počtu di-
vadelných súborov na festivale.


■■ Žilina■■
DVOR


– SALEZIÁNSKY FESTIVAL DIVADELNEJ ORIGINALITY


4-BOSCO 17.8.2000 16:16 Stránka 6




V máji 1991 prišiel nečakaný
zvrat udalostí. Mestský úrad v
Petržalke nás upozornil na to, že
by sme sa mohli pokúsiť získať a
dostavať niektorý rozostavaný
objekt, na ktorý mesto nemá fi-
nancie. Jedným z takých objek-
tov bolo aj rozostavané športové
a kultúrne stredisko v Petržalke
na Mamateyovej. Pričinením
mnohých priaznivcov salezián-
skeho diela, zastupiteľstvo hlav-
ného mesta Bratislavy odpredalo
saleziánom tento športový a kul-
túrny areál za symbolickú cenu.


Prestavba športovej budovy
na stredisko mládeže začala v au-
guste 1994 a kolaudácia prebeh-
la v auguste 1996. Na radosť sa-
leziánov, petržalskej mládeže i
množstva priaznivcov sa uskutoč-
nilo otvorenie diela 14. septem-
bra 1996 za účasti mnohých
vzácnych hostí.


Celé dielo poskytuje veľmi
pestré možnosti pre prácu s mlá-
dežou. Hlavnú kaplnku, prístup-
nú pre verejnosť, sme zasvätili
svätému Dominikovi Saviovi.
Kaplnka sa v prípade potreby
spojí odsunutím deliacej steny s
veľkou viacúčelovou halou (telo-
cvičňou), a tak poskytuje mož-
nosť zúčastniť sa na bohosluž-
bách asi tísícke návštevníkov.
Telocvičňa sa samozrejme využí-
va na šport, prípadne aj na kul-
túrne podujatia. Vedľa sú miest-
nosti s pingpongovými stolmi a
biliardom. Vo vestibule je stánok
s predajom kníh, časopisov, po-
hľadníc a obrázkov.


Na poschodí je priestranná
kongresová sála pre asi 150 osôb,
knižnica a čitáreň pre mládež a
štyri klubovne na stretnutia. V
suteréne je dvanásť miestností
pre záujmové krúžky, šatne a
kolkáreň. Za objektom sú futba-
lové ihriská, ihriská na hádzanú,
volejbal, basketbal, nohejbal, te-
nis a autodrom s detskými moto-
rovými autami „Bugy“.


V roku 1997 sme na 15 rokov
získali do prenájmu a zrekon-
štruovali športový objekt pri
ihrisku v Marianke neďaleko
Bratislavy. Slúži na rekreáciu, du-
chovné obnovy a duchovné
cvičenia pre mládež.


Po úradnom otvorení diela za-
čala v Petržalke naplno účinko-
vať nová komunita, ktorá pozo-
stávala z jedenástich členov.
Viacerí z nich pôsobili medzi petr-
žalskou mládežou už pred otvo-
rením tohto diela. Priamo v stre-
disku potom nastalo postupné
rozvíjanie činnosti a po mnohých
skúsenostiach a experimentoch
sa zaužíval stabilný program apo-
štolátu.


V nedeľu dopoludnia máme
tri sväté omše pre všetkých veria-
cich. Popoludní je otvorené ora-
tórium pre chlapcov. Chlapci
majú možnosť pestovať rozličné
športy na ihriskách a hrať sa v
herniach za stálej aktívnej prí-
tomnosti saleziánov a animáto-
rov, ktorých sme už pripravili na
spoluprácu s nami.


V týždni máme každý deň po-
obede svätú omšu pre verejnosť.


Pred svätou omšou a po nej je
oratórium v herniach a keď je
dobré počasie i vonku na ihris-
kách. Okrem toho býva v týždni
jedna svätá omša len pre chlap-
cov, jedna pre dievčatá a jedna
pre staršiu mládež. Zúčastňuje sa
jej asi 200 mladých nad 16 rokov.


Pre lepšiu organizáciu a vzbu-
denie motivácie účasti aj na prog-
rame duchovného charakteru
sme zaviedli odstupňované preu-
kazy oratoriánov. Prvý stupeň je
dočasný preukaz, ktorý oprávňu-
je na vstup do veľkej herne. Ak sa
chlapec zúčastní aj na niekoľ-


Pri príchode saleziánov do
Petržalky na faru, ktorú im zveril
otec arcibiskup Ján Sokol v ja-
nuári 1990, sa popri intenzívnej
pastoračnej činnosti ukázalo ako
nevyhnutné zachytiť čím viac
mladých a zabezpečiť čím väčšie-
mu množstvu veriacich možnosť
účasti na bohoslužbách. Postup-
ne sme v nedele začali slúžiť svä-
té omše v troch petržalských kul-
túrnych strediskách. Súčasne
sme však pripravovali výstavbu
nového kostola.


D BNAŠE DIELA


✦ V posilňovni


✦ Slávnostná sv. omša na sviatok dona Bosca 31. januára 2000✦ Z posviacky pozemku a stavby, október 1994


Bratislava – Petržalka
Mamateyova ulica


9D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


PETRŽALKA ZA 20 ROKOV VZRÁSTLA Z PÄTNÁSŤTISÍCOVEJ
BRATISLAVSKEJ ŠTVRTE ZA DUNAJOM NA KONGLOMERÁT
SÍDLISK S VYŠE 130 000 OBYVATEĽMI. NAJOHROZENEJŠIA
BOLA I OSTÁVA MLÁDEŽ. V ROKU 1990 BOLO V PETRŽALKE
ASI 50 000 MLADÝCH ĽUDÍ DO 20 ROKOV VYSTAVENÝCH
MNOŽSTVU NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV, NAJMÄ ZÁHAĽKE,
PORNOGRAFII, FAJČENIU, ALKOHOLU, HAZARDNÝM HRÁM,
DROGÁM.


4-BOSCO 17.8.2000 16:16 Stránka 8




D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0 11


Saleziánski chlapci z Bardejova sa v
dňoch 30. apríla až 5. mája zúčastnili na
11. Medzinárodných športových hrách
saleziánskej mládeže (PGS). Konali sa v
španielskom meste Madrid. Na hrách sa
súťažilo v piatich disciplínach: stolný te-
nis, basketbal, volejbal, halový futbal a
futbal na ihrisku. Zastúpenie mali chlap-
ci a dievčatá z deviatich európskych
krajín. Naši chlapci hrali futbal na ihris-
ku. Na tieto hry postúpili ako víťazi fut-
balového turnaja KAMA s titulom maj-
strov Slovenska za rok 1999.


Madrid nás privítal nečakaným teplot-
ným prekvapením 15 stupňov Celzia, ho-
ci na Slovensku sme vtedy mali už 25
stupňov. Ale krása samotného mesta nás očarila a urobila svoje.
Organizátori nás ubytovali v peknom hoteli a na druhý deň to začalo.


Počas slávnostného otvorenia hier zaznela aj slovenská hymna,
veď sme prišli reprezentovať našu vlasť, saleziánov a mesto Bardejov.
V kvalifikačnej skupine sme hrali so Španielskom a Talianskom.
Prvý zápas s Talianskom sme nehrali v pohode, kvôli neférovému sú-
perovi. Prehrali sme ho 0 : 2. Naši chlapci obstáli statočne, nedali sa
vyprovokovať hrubosťou a nakoniec mali pocit morálneho víťazstva.
Druhý zápas so Španielskom bol reprezentačný. Až v posledných
minútach rozhodol súper o tesnom víťazstve 2 : 1. Po záverečnom
hvizde rozhodcu sme ocenili súpera spoločným skandovaním.
Chceli sme ukázať, že sme neprišli hrať iba futbal, ale aj ukázať, čo ži-
jeme. Súper to ocenil a od tej chvíle sme boli najlepšími priateľmi.


Napokon sme skon-
čili na šiestom mieste,
ale naši chlapci sa svo-
jím vystupovaním a
správaním umiestnili
na poprednom mieste.
Svojou srdečnosťou a
priateľskosťou oslovo-
vali mnohých. Hoci
futbal nám nevyšiel, to
podstatné vyšlo. Vďaka
Bohu.


Peter Petriľák SDB
Foto: autor


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,


kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí


so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.


Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď


zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 07/502 31 340


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


D BŠPORT


z B a r d e j o v a v M a d r i d e
Futbalisti


kých duchovných besedách, do-
stane preukaz druhého stupňa,
ktorý oprávňuje na vstup do te-
locvične a do miestnosti s biliard-
mi. Ak sa podieľa na určenom poč-
te duchovných stretnutí, dosiah-
ne tretí stupeň, ktorý ho opráv-
ňuje využívať ďalšie výhody a stať
sa animátorom. Animátori sú
našimi najbližšími spolupracujú-
cimi, ktorí nám vo všetkom po-
máhajú, zúčastňujú sa komunit-
ných porád o úspešnejšom cho-
de oratória a zverujeme im vede-
nie niektorých skupín.
Príležitostne sa zúčastňujú aj na
duchovnom a rekreačnom prog-
rame komunity.


Okrem rozličných hier majú
chlapci možnosť zapojiť sa do
záujmových krúžkov, ako sú:
športový, hudobný, gitarový,
rezbársky, letecký-modelársky,
fotografický, spevácky, liturgický,
biliardový, chovateľský a výtvar-
ný. Pre dievčatá organizujú krúž-
ky sestry saleziánky vo vyhrade-


ných miestnostiach. Funguje diev-
čenský spevácky, gitarový, dra-
matický, tanečný, výtvarný,
krajčírsky a športový krúžok.


Cez víkendy a počas prázdnin
organizujeme krátke i niekoľko-
dňové výlety, pešie túry, cyklotúry,
autobusové zájazdy a letné tábory.


Zaiste, našou hlavnou staro-
sťou je pomôcť mladým ľuďom,
aby sa zoznamovali aj s vyššími
záujmami. Chlapci, ktorí k nám za-
čínajú chodiť, sú z rodín, ktoré ob-
vykle nemajú záujem o nábožen-
ský život a sú teda prakticky neve-
riaci. Postupne pomocou besied a
„stretiek“ vzbudzujeme u nich záu-
jem o vzdelávanie sa aj v nábožen-
skej oblasti a postupne prostred-
níctvom duchovných obnov a du-
chovných cvičení aj k horlivejšie-
mu náboženskému životu.


Pri všetkej tejto činnosti si ako
saleziáni, duchovní synovia svä-
tého Jána Bosca, veľkého apoštola
mladých, plne uvedomujeme, že
naša apoštolská práca bude pri-


nášať najviac ovocia vtedy, keď si
čo najviac osvojíme ducha dona
Bosca. Preto sa snažíme využiť
všetky príležitosti na prehĺbenie
nášho duchovného života. Každý
deň napríklad celá naša komuni-
ta zotrváva po večernej modlitbe
v poklone pred Eucharistiou a v
osobnej modlitbe za našu mlá-
dež. V pondelok a štvrtok máva-
me porady a plánovanie našej čin-
nosti, na ktoré prizývame aj nie-
ktorých animátorov.


Príležitostne zapájame do prá-
ce s mladými i ďalších členov sa-
leziánskej rodiny, ako sú sale-
ziánski spolupracovníci, sestry
saleziánky, bývalí chovanci, ro-
dičia našich chlapcov a ďalší sale-
ziánski priatelia a priaznivci.


Na Mamateyovej pracujeme
už štvrtý rok. Od začiatku pri
prekonávaní rozličných pre-
kážok sme si hovorili, že keď to
Pán Boh chce, toto dielo tu bude.
A teraz s veľkou vďačnosťou kon-
štatujeme, že Pán Boh ho naozaj
chcel a stále ho požehnáva.
Každodenne pociťujeme prítom-
nosť Panny Márie Pomocnice a
svätého Jána Bosca, a preto ideme
napred s veľkou dôverou, že bu-
deme môcť urobiť ešte veľmi veľa
pre dobro petržalskej mládeže.


Miroslav Kysela SDB
Foto: archív SDB Mamateyova


✦ Akadémia na sviatok dona Bosca 2000✦ Obetné dary pri sv. omši na sv. Jána Bosca 31. januára 2000


✦ Tábor petržalských rodín na Ponickej Huti, 1998


10 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


➯ Rozhodca zo Slovenska
Peter Dolný (hore)


➯ Pred bránami slávneho
Realu


4-BOSCO 17.8.2000 16:16 Stránka 10




D BAKTUALITA


13D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Nanebovzatá
a korunovaná


Teda ako Kristovo slávne zmŕ-
tvychvstanie je podstatnou zlož-
kou a vyvrcholením tohto víťaz-
stva, tak aj zápas Panny Márie po
boku jej Syna musel byť koruno-
vaný ,oslávením‘ jej panenského
tela. (pozri 1 Kor 15, 24)


Preto preslávna Matka Božia
ako najvzácnejšiu korunu svojich
výsad dosiahla to, že bola uchrá-
nená od porušenia v hrobe a bo-
la povýšená s telom a s dušou na
najvyšší stupeň nebeskej slávy,
kde žiari ako kráľovná po pravici
svojho Syna, nesmrteľného kráľa
vekov.“ (Munif. Deus)


Panna Mária bola korunovaná
svojím synom Ježišom Kristom.
Oči sa naplnia každému veriace-
mu nevýslovným šťastím, keď v


Bazilike Panny Márie väčšej po-
zerá na krásne mozaiky v apside,
ktoré znázorňujú scénu koruno-
vania Matky Božej. Koľko sily,
moci a zároveň nehy a poníže-
nosti vyžaruje z tváre
Bohorodičky, keď prijíma z ruky
Ježiša Krista kráľovský diadém.


Korunovanie je úkonom poc-
ty, vyznačenia a oslavy. Sám Boží
Syn oslavuje svoju Matku a keď
jej kladie na hlavu korunu slávy
akoby chcel naznačiť, že jej do
rúk odovzdáva čiastku svojej mo-
ci. A preto cirkevní otcovia správ-
ne nazývajú Pannu Máriu „vše-
mohúcnosť na kolenách“.


Panna Mária vždy mocne za-
sahovala do dejín Cirkvi.
Výrazne o tom svedčia aj posled-


né storočia. Stačí spomenúť
Lurdy, La Salettu, Fatimu,
Syrakúzy a iné miesta zjavení.


Kráľovné sveta sú aspoň čias-
točne nositeľkami moci. Moc a
sláva vzbudzujú v človeku bázeň,
ba i strach, lebo sa dajú hrozne
zneužiť. Máriina moc však vzbu-
dzuje dôveru, lebo táto je v ru-
kách Matky. Naša Kráľovná je
všeobecnou matkou. Žezlom jej
moci je nesmierna materinská
láska. A tak sa k nej Cirkev už dl-
hé storočia modlí: „Nikdy nebolo
počuť, že by si bola niekoho
opustila.“


Ona je Kráľovná neba i zeme.
Kráľovná všetkých svätých, aj
tých svätých, čo sa ešte očisťujú v
očistci, aj všetkých veriacich i ne-


Stretnutie noviciátov PÁPEŽ PIUS XII. V BULE
MUNIFICENTISSIMUS DEUS, KTOROU
PRVÉHO NOVEMBRA ROKU 1950
VYHLÁSIL DOGMU O NANEBOVZATÍ
PANNY MÁRIE A TEDA AJ JEJ
KORUNOVANÍ, NAPÍSAL: „UŽ OD
DRUHÉHO STOROČIA CIRKEVNÍ
OTCOVIA PREDSTAVOVALI PANNU
MÁRIU AKO NOVÚ EVU, PODRIADENÚ
SÍCE, ALE VEĽMI ÚZKO PRIDRUŽENÚ
NOVÉMU ADAMOVI V BOJI PROTI
PEKELNÉMU NEPRIATEĽOVI. TENTO
BOJ, AKO SA O ŇOM HOVORÍ V BIBLII
(GN 3, 15), MAL RAZ VYÚSTIŤ DO
ÚPLNÉHO VÍŤAZSTVA NAD HRIECHOM
A SMRŤOU, AKO O TOM HOVORÍ I
SVÄTÝ PAVOL VO SVOJICH LISTOCH
RIMANOM A KORINŤANOM. (RIM 5 A
6, 1 KOR 15, 21 – 26; 54 – 57)


Privítanie bolo netradičné.
Jeden z nás sa prezliekol za poli-
cajta a za pomoci spojok čakal,
kedy sa objaví české alebo poľské
„podozrivé“ auto. A dočkali sme
sa. Po nekompromisnej prehliad-
ke auta Česi zistili, že ešte sa ani
nezačalo stretnutie a už prehrá-
vajú 0 : 1. Po bratskom privítaní
sme netrpezlivo čakali na
Poliakov. Náš policajt stihol ešte
aj ich trochu postrašiť. Večer sme
pomocou rôznych hier a piesní
ihneď prekonali rečové, národ-
nostné a jazykové bariéry.
Modlitby boli počas celého stret-
nutia vždy trojjazyčné.


Na druhý deň bolo krásne sl-
nečné ráno, čo dávalo dobrý
predpoklad na zvládnutie
Slavkovského štítu. Počas cesty
sme sa rozprávali, ako to v tom
ktorom noviciáte prebieha, ako
pracujeme s mladými, hľadali


sme, čo nás spája. Tesne popo-
ludní sme mali pod štítom svätú
omšu a po nej sme po krátkom
brodení sa v snehu slávnostne
dosiahli vrchol. Dolu sa išlo po
snehu ľahko ako na saniach.


Na tretí deň sme sa hneď ráno
vybrali do Levoče, kde sme si
prezreli Chrám sv. Jakuba. Odtiaľ
sme odišli na Spišský hrad, ktorý
sa všetkým veľmi páčil. Po obede
sme si pozreli starobylé kostoly v
Spišskej Sobote a na námestí v
Poprade.


Nasledujúce ráno sme všetci
vstali v bojovej nálade, pretože
sme v Starom Smokovci hrali fut-
balový turnaj medzi noviciátmi.
Po celodenných bojoch nakoniec
zvíťazil noviciát z Kopca v Poľsku.
My sme boli tretí. Večer sme mali
svätú omšu v bazilike na
Mariánskej hore v Levoči s naším
otcom provinciálom. A potom prí-


jemné posedenie pri ohni a preží-
vanie úžasného spoločenstva.


Na druhý deň ráno po svätej
omši sme sa navzájom obdarova-
li drobnými pozornosťami a za-
čalo lúčenie. Postupne sme od-
prevadili jednotlivé posádky áut.
Podľa vyjadrenia niektorých bolo
toto stretnutie jedným z naj-
väčších zážitkov, ktoré so sale-
ziánmi doteraz prežili. Podarilo
sa nám vytvoriť naozaj super at-
mosféru a v spojení s JESUSOM
sme pocítili, že naša radosť je
úplná.


Na záver len toľko: Ďakujeme
Bohu za to, že vzbudil dona
Bosca, za to, že aj nás si povoláva
za jeho nasledovníkov po celom
svete a chce, aby sme v jeho du-
chu ohlasovali evanjelium mla-
dým.


František Kubovič, novic
Foto: Peter Žatkulák


DON BOSCO UŽ POČAS SVOJHO ŽIVOTA VIDEL VO SNE, AKO SA JEHO KONGREGÁCIA
BUDE ŠÍRIŤ. VIDEL MLADÍKOV, KTORÍ PÔJDU ZA NÍM. A MOŽNO, ŽE VIDEL AJ TÝCH, KTORÍ
SA ZIŠLI OD 15. DO 19. MÁJA V CHARITNOM DOME V STAROM SMOKOVCI. BOLI TO
SALEZIÁNSKI NOVICI ZO SLOVENSKA, Z ČESKA A ZO ŠTYROCH POĽSKÝCH NOVICIÁTOV.


12 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


Fo
to


: P
et


er
B



án


y


4-BOSCO 17.8.2000 16:16 Stránka 12




14 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


Úcta – kult k Panne Márii
Pomocnici je vlastne odpoveďou
veriacich na jej záujem pomáhať
ľuďom na ceste k Bohu. V názve
Pomocnica kresťanov, nemyslí-
me na Pannu Máriu v prvom ra-
de ako na tú, ktorá pomáha kaž-
dému jednotlivcovi, ale rozumie-
me pod ním starostlivosť Panny
Márie o všetkých ľudí, ktorí žijú
na tomto svete. Ona pomáha
kresťanom zachraňovať duše.


Krajina, v ktorej je na
Východe najväčšmi pestovaná
pobožnosť k Pomocnici, je
Ukrajina. Úcta k nej tu našla svo-
je vyjadrenie vo veľkom liturgic-
kom sviatku „Pokrow“ –
Pomocnica, ktorý sa na Ukrajine
a v celej východnej Cirkvi slávi 1.
októbra. Je to liturgický sviatok
spoločenskej ochrany Panny
Márie. Čo sa týka starobylosti a
podobnosti s vyobrazeniami
Pomocnice na Západe, je zaují-
mavá ukrajinská ikona, pomeno-
vaná „Peremožna“ – to jest
Víťazka, pochádzajúca z čias
Jaroslava Osmomysla z roku
1187. Na začiatku VII. storočia,
za panovania cisára Heraklia sa
Byzantská ríša nachádzala v ťaž-
kom položení, v ktorom zažiarila
– ako neskoršie pri Lepante a pri
Viedni – sociálna pomoc Panny
Márie. V byzantskej liturgii sa
stretáme so širokým uplatnením
spoločenskej ochrany Panny
Márie nad Cirkvou a nad kres-
ťanskými brannými silami.
Starodávny hymnus Akatist, kto-
rý je veľmi rozšírený medzi vý-
chodnými kresťanmi, asi tak ako
v latinskej Cirkvi ruženec, má 24
odstavcov, v ktorých sa ospevujú
víťazstvá Panny Márie nad ne-
priateľmi Cirkvi. V každoden-
nom ofíciu byzantského obradu
sa Panna Mária oslovuje ako
Pomocnica.


V rímskom obrade sa úcta k
Panne Márii Pomocnici kresťa-


nov začína šíriť v južnom
Nemecku už začiatkom XVI. sto-
ročia. Podnetom k jej vzniku boli
dve veľké nebezpečenstvá: refor-
mátori a mohamedánstvo. Bolo
to nemecké Bavorsko, ktoré malo
v západnej Cirkvi prvý kostol za-
svätený ku cti Panny Márie
Pomocnice. V Pasove už v roku
1627 pápež Urban VIII. schválil
„Spolok Panny Márie
Pomocnice“ zriadený pri tomto
chráme. Koncom XVII. storočia
sa úcta a pobožnosť rozšírila na-
toľko, že v Innsbruckom biskup-
stve bolo 70 miest, kde sa pravi-
delne konali pobožnosti k
Pomocnici kresťanov. Tam kde sa
úcta k Pomocnici rozšírila, refor-
mácia nemala veľký účinok. Keď
pominulo i turecké nebezpečen-
stvo po víťazstve pri Viedni, úcta
k Pomocnici kresťanov sa šírila
medzi veriacimi ešte viacej. Za
panovníka Maximiliána Ema-
nuela sa rozšírila prakticky do ce-
lého katolíckeho sveta na
Západe. Je zaujímavé, že úcta k
Panne Márii Pomocnice kresťa-
nov sa objavuje i na Ďalekom vý-
chode v Číne, ale i v Latinskej
Amerike, ešte skôr ako tam prišli
misionári dona Bosca. Bolletino
salesiano – saleziánsky vestník –
z 1. februára roku 1978 naprí-
klad uvádza, že na ostrove Haiti


pri internáte svätej Magdalény,
ktorý patril sestrám sv. Jozefa z
Cluny, v tamojšej kaplnke visel
obraz Panny Márie s Ježiškom v
náručí a žezlom v pravej ruke.
Pod ním bol nápis „Auxilium
christianorum“. Ústna tradícia o
pôvode kaplnky a obrazu siahala
až do obdobia kolonizácie, pred
rokom 1804.


Aj z tohto krátkeho náčrtu je
vidieť, aká odôvodnená je viera v
Pomocnicu tak vo východnej,
ako i v západnej Cirkvi.


Ján Zauška SDB, foto: LDC Turín


veriacich na zemi. Spomeňme si
na všetky tie tituly Kráľovnej, kto-
ré kresťanská viera a láska na-
zbierala v Loretánskych litá-
niách. Je to sedem titulov:
Kráľovná anjelov, patriarchov,
prorokov, apoštolov, mučeníkov,
vyznávačov, panien. Sedem fa-
rieb dúhy, ktoré sa potom zlie-
vajú do bielej farby: Kráľovná
všetkých svätých.


Keď sa modlíme túto invoká-
ciu, nezabudnime vyjadriť našej
Kráľovnej osobnú túžbu po svä-
tosti, po tomto vrchole opravdi-
vej ľudskosti. Povedzme jej, aby
nám pomáhala dosiahnuť s po-
mocou Božou ideál kresťana a
kresťanky: stať sa svätými. Veď
čím viac sa budeme snažiť stať sa
svätými, tým viac budeme bližší
Bohu a tiež aj ľuďom. Veď preto
sa vzďaľujeme jeden od druhého,
lebo sa vzďaľujeme od Boha.


Nesmieme však zabúdať aj na
jednu smutnú skutočnosť. Nebo
oslavuje Pannu Máriu, svoju
Kráľovnú, ale zem ju dostatočne
neoslavuje. Ba dokonca svet na
ňu zabúda, rúha sa jej. Žiaľ,
mnohí ľudia, ba i povrchní kres-


ťania, preklínajú vznešené meno
našej Kráľovnej a Matky. Neviem,
či sa niekto rúha napríklad
Kleopatre alebo moderným
hviezdam hudby a filmu. Ale
mnohí hádžu blato a špinu na tú
najčistejšiu, najkrajšiu a najmi-
lšiu. Povrchní kresťania, aj keď sa
nerúhajú Matke Božej, vyslovujú
jej meno s neúctou a pohŕdaním.
Keď sa modlíme desiatok ružen-
ca „ktorý ťa, Panna, v nebi koru-
noval“, nech je to rázny a vrúcny
protest proti proti zlozvyku hre-
šenia a vyjadrenie túžby ponúk-
nuť Matke Božej náhradu za toľ-
ké zneuctenia.


Nech nám Panna Mária po-
máha premáhať nedbanlivosti a
neochotu pracovať v našom na-
predovaní vo svätosti. Nechcime
žiť len ako priemerní kresťania.
Nech naša nebeská Matka udržu-
je v nás túžbu a snahu po hrdin-
skejšom spôsobe života, aby sme
po smrti boli pripočítaní medzi
tých, čo ju budú oslavovať po
všetky veky ako svoju Kráľovnú a
Matku.


Andrej Pauliny SDB


D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y


15D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


(saleziánky) s veľkou radosťou
oznamujú, že dekrétom generál-
nej predstavenej, bola dňa 13.
mája 2000 zriadená Slovenská
inšpektória sv. Jána Bosca.
Mandát služby autority bol zve-
rený sestre Dagmar Kráľovej. V
tomto roku si sestry FMA pripo-
mínajú aj 60. výročie príchodu
prvých sestier na Slovensko a 50.
výročie prvých sľubov šiestich
slovenských sestier. Za tieto veľ-
ké milosti poďakovali Pánovi
slávnostnou svätou omšou 25.
júna v Kostole Panny Márie
Pomocnice na Miletičovej ulici v
Bratislave.


Dcéry
FMA


Mária Dominika Mazzarellová,
spoluzakladateľka FMA


Inštitút
Dcéry Márie
Pomocnice
na Slovensku


Úcta k Panne Márii
Pomocnici kresťanov


v Cirkvi východného a
rímskeho obradu


4-BOSCO 17.8.2000 16:16 Stránka 14




1)
20. mája 2000 bola v Trnave na budove bý-
valého saleziánskeho konviktu odhalená
pamätná tabuľa saleziánskeho kňaza Jozefa
Strečanského – dirigenta a hudobného
skladateľa. Na fotografii J. E. Mons. Ján
Sokol, arcibiskup – metropolita s koordiná-
torom podujatia dirigentom Mgr. Jánom
Schultzom po odhalení tabule.


2)
Slávnostný rečník don Augustín Nádaský
SDB, profesor Gymnázia Jána Bosca v Šaští-
ne, vydáva svedectvo o tejto veľkej osob-
nosti slovenskej saleziánskej rodiny.


3)
Ulicou M. Schneidera-Trnavského znejú tó-
ny Strečanského skladby „Ó, zem ty krás-
na“ v citlivom podaní zboru Cantica Sacra
Tirnaviae pod vedením dirigenta a organis-
tu Petra Reiffersa.


4)
Medzinárodný zborový koncert v Katedrále
sv. Jána Krstiteľa v Trnave s mimoriadnou
pozornosťou sledovali duchovné osobnosti
(zľava): básnik don Š. Sandtner SDB, vikár
saleziánov don Š. Wallner, J. E. Mons. Ján
Sokol, J. E. Mons. Štefan Vrablec a spisova-
teľ Šebastian Labo SJ.


5)
Poctu svojmu profesorovi prišiel vzdať jeho
žiak a bývalý sólista Trnavských salezián-
skych speváčikov, dirigent Ján Čambál so
svojím zborom Schola Cantorum Sanctae
Caeciliae, ktorý pôsobí v ČR v Kladne-Roz-
delove.


6)
Vyvrcholením koncertu bolo vystúpenie
svetoznámeho Bratislavského chlapčen-
ského zboru pod vedením dirigentky
Magdalény Rovňákovej. Bola to dôstojná
bodka za oslavou 90. nedožitých narodenín
dona Jozefa Strečanského. Slovensko neza-
budlo!


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


16 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0 17D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


Jozefovi
Strečanskému


Pocta saleziánovi
Foto: Marta Ďurišová


4-BOSCO 17.8.2000 16:20 Stránka 16




februára 1870 píše don Bosco z Ríma donovi
Ruovi: „Naše zbožné Združenie Márie
Pomocnice bolo povýšené na arcibratstvo.“
Združenie sa takto stalo právne samostatným
centrom, s právomocou pripájať k sebe už exis-
tujúce združenia toho istého mena a s tými istý-
mi pravidlami alebo tie, ktoré by v budúcnosti
vznikali na území Turínskej arcidiecézy. Dňa 2.
marca 1877 Pius IX. udelil Združeniu fakultu
pridružovať k Arcibratstvu Márie Pomocnice za-
loženému v Turíne, všetky združenia toho istého
názvu a kanonicky zriadené v celom piemont-
skom regióne. Dňa 14. 3. 1878 na prvej audiencii
u Leva XIII., práve zvoleného za pápeža, don
Bosco žiada, „aby menoval Jeho Eminenciu kar-


dinála Luigi Oreglia za protektora saleziánskej
kongregácie … a Arcibratstva ctiteľov Márie
Pomocnice, ktoré je kanonicky zriadené v chrá-
me jej venovanom v Turíne“. V tých dňoch píše
donovi Ruovi do Turína: „Svätý otec nás má rád a
on sám sa chce stať naším protektorom.“


V diecéznom procese blahorečenia dona
Bosca dňa 23. júna 1909 vypovedal don Rua, je-
ho prvý nástupca, že Združením ctiteľov Panny
Márie Pomocnice sa veľmi rozšírila úcta k nej nie-
len v Európe, ale aj v Južnej Amerike, kde pôso-
bili saleziánski misionári. Samozrejme, že pre do-
na Bosca sa úcta k Pomocnici neredukovala iba
na niekoľko jednoduchých úkonov, ktoré sa
viažu na liturgický kult, ale obsahuje v sebe úsi-
lie svedectva konkrétnej kresťanskej viery, ktorá
sa prežíva apoštolsky. Aj Svätý otec Ján Pavol II.,
meditujúc postavu dona Bosca počas storočnice
od jeho smrti poznamenáva, že donovi Boscovi
sama Panna Mária vnukla duchovnú a apoštol-
skú cestu a „Pán Boh nám ju dal, ako Pomocnicu
a ochrankyňu celej Cirkvi“.


Ján Zauška SDB, foto: LDC Turín


Odvtedy ako sa začala stavba
turínskeho chrámu, mnohí veria-
ci predkladali donovi Boscovi po-
žiadavku, aby sa založila zbožná
spoločnosť ctiteľov, „ktorí by
zjednotení v rovnakom duchu
modlitby a zbožnosti prejavovali
úctu a lásku veľkej Matke
Spasiteľa, vzývanej pod titulom
Pomocnica“.


Donovi Boscovi bolo známe
existujúce a veľmi starobylé Ar-
cibratstvo Panny Márie Pomoc-
nice so sídlom v Mníchove a tiež
jeho filiálna časť pri kostole svä-
tého Františka z Pauly, ale to, čo
sa začalo rodiť na Valdoccu je
úplne originálna iniciatíva a treba
ju rozumieť v úzkej súvislosti so
stavbou Chrámu Panny Márie


Pomocnice a s mimoriadnymi
milosťami, ktoré stavbu sprevá-
dzali. Keď sa skončil obrad po-
sviacky Chrámu Pomocnice kres-
ťanov v Turíne, mnohí veriaci sa
ponáhľali do sakristie chrámu,
aby sa zapísali do knihy ctiteľov
Panny Márie Pomocnice a aby
prejavili záujem patriť do
Združenia. Don Bosco sa popo-
náhľal vyhovieť ich túžbam. V ži-
votopisných pamätiach dona
Bosca čítame, že už v januári
1869 išiel don Bosco do Ríma,
aby dosiahol schválenie
Zbožného združenia svätého
Františka Saleského. Medzi ďalší-
mi dôvodmi tejto cesty bolo aj
dosiahnuť od pápeža osobitné
odpustky pre Združenie ctiteľov


Panny Márie Pomocnice, ktoré
už predtým kanonicky ustanovil
osobitným dekrétom zo dňa 18.
apríla 1869 Mons. Alessandro
Ottaviano Riccardi, turínsky arci-
biskup, pod názvom As-
sociazione dei devoti di Maria
Ausiliatrice. Ešte pred kanonic-
kým dekrétom arcibiskupa, ako
to bolo vtedy vo zvyku, zvlášt-
nym „Breve“ zo dňa 16. marca
1869 pápež Pius IX. udelil
Združeniu početné odpustky na
desať rokov. Rok potom, 11. mar-
ca 1870 platnosť týchto odpust-
kov potvrdil „in perpetua“. 5. ap-
ríla 1870 Pius IX. kanonicky po-
výšil Združenie ctiteľov Panny
Márie Pomocnice z Turína-
Valdocca na „arcibratsvo“. Už 14.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov


Začiatky v časoch dona Bosca


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


2. apríla 1846, na
Veľkonočnú nedeľu, don
Bosco otvoril prvé trvalé
bydlisko svojho oratória
v chudobnej šope, ktorú
vlastnili Pinardiovci. Po
úprave slúžila najprv ako
kaplnka, potom ako je-
dáleň a od roku 1928
znovu ako kaplnka za-
svätená zmŕtvychvstaniu
Pána. Vyzdobil ju maliar
Crida. Sochu Panny
Márie Potešiteľky nosie-
vali na mariánske sviatky
v procesii cez lúky a dvo-
ry Valdocca. Mramorová
tabuľa naľavo pripomína
návštevu kňaza Achille
Rattiho, ktorý sa neskôr
stal pápežom Piom XI.


Na vonkajšej stene
vedľa kaplnky je vyobra-
zený niekdajší dom
Pinardiovcov. Don Bosco
sa vyjadril, že je to pres-
ný obraz toho domu.
Namaľoval ho Belisio, je-
den z prvých oratoriá-
nov. Tam v podlubí a na


priľahlom dvore sa kaž-
dý večer zhromažďovali
chlapci na modlitby, po
ktorých mával don
Bosco rodinný príhovor
na dobrú noc – večerné
slovko.


18 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0 19D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


Pinardi
K a p l n k a


4-BOSCO 17.8.2000 16:20 Stránka 18




20 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Dvetisíc rokov je už tomu,
čo sám Boh prišiel medzi nás,
čo prišlo k dejinnému zlomu
a dal sa počuť jeho hlas.


Šťastliví ľudia, čo tam boli,
boli to celé zástupy,
potrebovali všetci ako soli,
že z otroctva ich vykúpi.


On učil, kázal neúnavne,
oslobodzoval od hriechu,
učil žiť tento život správne,
darúval smutným útechu.


On musel za ňu platiť draho,
na kríži veď bol pribitý,
by ľudstvu získal pravé blaho
a vrátil život večitý.


Víťazne svoj hrob zanecháva,
vznáša sa k nebu v oblaku,
nuž Bohu nech je za to sláva,
spievajme vďaku storakú.


No on tu ostal ďalej s nami,
s nami chce povždy prebývať,
s človekom kráča dejinami
a v Cirkvi dal nám dobrú mať.


Postavil Petra na jej čelo,
kľúčami pravdy vystrojil
a ona vekmi kráča smelo
a nebojí sa ťažkých chvíľ.


Kráľovstvo Božie ohlasuje,
ponúka Božiu slobodu,
ku koncu vekov pochoduje,
celý svet volá k pochodu.


Nuž hor sa teda, ľudstvo celé,
len smelo, smelo v diaľnu diaľ,
nech každý nesie srdce vrelé
tam, kde nás čaká KRISTUS KRÁĽ!


Ján Vetva Ušák


D BPREDSTAVUJE SA


AVeS
TÁTO TAJOMNÁ SKRATKA OZNAČUJE
AUDIOVIZUÁLNE ŠTÚDIO, PÔSOBIACE V
PREŠOVE, V KTOROM SA ANGAŽUJE
SKUPINA MLADÝCH ĽUDÍ NADŠENÝCH PRE
PRÁCU V MASMÉDIÁCH.


fo
to


: P
et


er
B



án


y


■ Počiatky tejto aktivity sia-
hajú do roku 1995. V tom čase sa
pri saleziánskom dome v Prešove
začala vytvárať skupina mladých
ľudí, ktorých spájali spoločné
záujmy: počítače, hudba, video-
produkcia. Prvou spoločnou prá-
cou bola príprava hudby na diva-
delné predstavenie ku sviatku
dona Bosca. A bolo to dobré.
Povzbudení miestnym direkto-
rom sme začali vytvárať mediálny
tím, ktorý by pre stredisko mo-
hol zabezpečovať archívne video-
zábery. Kúpili sme prvú kameru
a začalo sa pracovať.


■ Malými krokmi sme išli stá-
le dopredu. Pribudol počítač,
ktorý sme vyzbrojili digitálnou
kartou na spracovávanie obrazu.
Každá práca, ktorú sme vykona-
li, nás ohromne tešila. Náš prvý
oficiálny program bol krátky vi-
deoklip na sviatok mladých v Ži-
line, ktorý bol súčasťou progra-
mu mladých z Prešova. Potom
nasledovala spolupráca na rôz-
nych iných vystúpeniach a prog-
ramoch. Do našej skupinky pri-
búdali ďalší mladí ľudia, ktorých
táto práca bavila.


■ Keď sme hodnotili svoju
ročnú prácu a vyjasňovali si naše
zameranie do budúcnosti, prišlo
na rad aj meno nášho krúžku.
Chceli sme tam mať pozdrav aj
symbol. Tak vznikla prvá časť
„Ave“ ako ave Mária, keď ju po-
zdravil anjel. A to „S“ pochádza


od slov saleziáni alebo studio. A
tak vznikol AVeS.


■ Začali sme chodiť na súťaže
zamerané na filmovú amatérsku
tvorbu. Na naše prekvapenie sme
sa umiestnili na veľmi dobrých
miestach a mali sme z toho veľkú
radosť. Skupina mladých ľudí sa
rozrástla a vytvorila nielen pra-
covný tím, ale predovšetkým
dobrú partiu priateľov. Nie sú to
len veci audio a videoštúdia, čo
nás spájajú, ale predovšetkým
hodnota „stretiek“, ktoré máme
pravidelne raz do týždňa.
Spoločné výlety, duchovné obno-
vy a cvičenia.


■ Štúdio sa technicky aj per-
sonálne dobudovalo na solídnu
úroveň. Natočili sme už viacero


programov katechetického cha-
rakteru, videoklipy populárnych
i gospelových skupín, ktoré boli
vysielané v televízii a rôzne ko-
merčné, formačné i zábavné
programy. Nezabúdame ani na
náš výchovný projekt. Svoje
priestory i vedomosti ponúkame
bezplatne mladým ľuďom, ktorí
sa chcú zdokonaliť vo videotvor-
be. Prichádzajú a majú možnosť
pracovať s modernou technikou,
ku ktorej by sa inde vôbec nedo-
stali. Aj keď je namáhavé spĺňať
takýto projekt, stojí to za to.


■ Stále máme chuť a možnosť
lietať. Veríme, že sa nám to bude
s Božou pomocou dariť.


Pavol Dzivý SDB
Foto: archív AVeS


Veľké jubi leum 2000


21D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


4-BOSCO 17.8.2000 16:20 Stránka 20




profesor Gróf je kňaz a salezián.
Duchovné cvičenia, pravidelný
modlitbový život vo mne stále
silnejšie prebúdzali túžbu dať
svojmu životu hlbší zmysel. A
pretože z toho, čo som spoznal
štúdiom a osobnou skúsenos-
ťou, ma najviac oslovil don
Bosco, o mojej budúcej ceste bo-
lo rozhodnuté.


Po maturite som nastúpil na
Prírodovedeckú fakultu UK v


Bratislave a zároveň som začal sa-
leziánsky noviciát. Býval som v
Bratislave na viacerých privátoch,
vždy s 2-3 ďalšími mladými sale-
ziánmi a popri univerzitnom štú-
diu som tajne študoval teológiu a
venoval sa apoštolátu. To, čo mi
najviac pomáhalo pri prekonáva-
ní ťažkostí, boli hlboké bratsko-
priateľské vzťahy, silné zážitky zo
spoločných modlitieb a bratská
spoluúčasť na všetkom, čo sme
prežívali.


V januári 1983 som bol v
Berlíne, v súkromnej kaplnke
kardinála Meisnera, vysvätený za
kňaza. V marci toho roku som za-
čal pracovať na Geologickom
prieskume v Spišskej Novej Vsi a
dostal som za úlohu venovať sa
kandidátom na saleziánsky za-
svätený život na východnom
Slovensku.


Čo je náplňou tvojej práce ako pro-
vinciála?


Podľa Stanov je provinciál
zodpovedný za rozvoj salezián-
skej charizmy vo svojej provincii,
animuje rehoľný život a apoštol-
skú činnosť, stará sa o pastoráciu
povolaní a formovanie členov. V
spolupráci so svojou radou sa
usiluje o jednotu ducha a činnos-
ti vo všetkých zložkách salezián-
skej rodiny. Je ordinárom a ako
taký udeľuje nižšie svätenia kan-
didátom kňazstva a dáva kon-
krétne poverenia a miesta urče-
nia pre jednotlivých spolubratov.


Ako vidíš vývoj v Saleziánskej spo-
ločnosti v poslednom období?


Desať rokov slobody je dob-
rou príležitosťou na zastavenie sa
a zhodnotenie toho, čo sa do-
siahlo, i na prípadnú korekciu.
Myslím, že saleziáni na Sloven-
sku za toto obdobie urobili veľmi
veľa. Vybudovali stanovami poža-
dované základné štruktúry pre
fungovanie provincie, založili a
rozvíjajú oratóriá, mládežnícke


strediská, školy i fary. V súčas-
nosti sa preveruje signifikan-
tnosť, t. j. významnosť našich diel
z hľadiska ich lokalizácie i perso-
nálneho obsadenia. Myslím si, že
napriek všetkým nedostatkom
a osobnej ohraničenosti, sú sale-
ziáni všeobecne vnímaní ako tí,
ktorí rozumejú mladým, usilujú
sa s nimi pracovať a pomáhajú im
v osobnom vyzrievaní a raste.
Určité rezervy však pretrvávajú v
animovaní saleziánskej rodiny a
v upevnení bratsko-priateľských
vzťahov v komunitách. Sme
ochotní venovať všetky svoje sily
a čas pre iných, ale niekedy je
nám ťažšie „stratiť“ ich pre spolu-
brata, pre komunitu.


Máš nejakú silnú životnú myšlien-
ku, ktorá by charakterizovala tvoj
život a vzťah k Bohu?


Od noviciátu ma sprevádza
modlitba, ktorú som si odpísal z
nástenky na Prírodovedeckej fa-
kulte na Moskovskej ulici nieke-
dy v roku l974 a ktorá bude asi
stále aktuálna: Bože, daj mi OD-
VAHU zmeniť to, čo mám zme-
niť, TRPEZLIVOSŤ znášať to, čo
sa zmeniť nedá, ale najmä
MÚDROSŤ, aby som to vždy
správne rozlíšil.


Čo by si chcel odkázať čitateľom
nášho časopisu?


Všetkým čitateľom ďakujem
za ich sympatiu a podporu diela
dona Bosca na Slovensku. Každý
z vás je rôznym spôsobom čle-
nom veľkej saleziánskej rodiny. A
každý z vás má svojimi modlitba-
mi účasť na práci saleziánov pre
dobro mládeže a spásu nesmrteľ-
ných duší. Nech Pán odmení
vašu veľkodušnosť a urobí vás
svedkami a spolupracovníkmi na
svojom pláne spásy aj v treťom
kresťanskom tisícročí.


Zostavil: Jozef Kupka
Foto: archív dona Feketeho


PROVINCIÁL SALEZIÁNOV DON BOSCA NA SLOVENSKU.
NARODIL SA 11. AUGUSTA 1955 V BRATISLAVE AKO
PRVORODENÝ SYN V RODINE ROĽNÍKA. DETSTVO PREŽIL
V CHORVÁTSKOM GROBE. MÁ TROCH SÚRODENCOV –
DVOCH BRATOV A NAJMLADŠIU SESTRU.


D BINTERVIEW


Don
Vladimír Fekete


Ako si spomínaš na svoje detstvo?
Detstvo – to je návrat do ob-


dobia, vyplneného veľkými oča-
kávaniami i množstvom príhod.
V rodine som dostal základy
kresťanskej viery a výchovu k
zodpovednosti a pracovitosti.
Spolu s mladšími bratmi a ka-
marátmi z ulice som prežíval
jednoduchý, ale krásny život de-
dinského chlapca s množstvom
zaujímavých príhod.


Mohol som mať asi desať ro-
kov a bol som s mladšími brat-
mi sám doma. Vo dvore stála
mohutná moruša, plná dozrie-
vajúcich sladkých plodov.
Neuspokojil som sa s tými, kto-
ré som dosiahol z rebríka, ale
vyškriabal som sa na strom a
veľkodušne som triasol konáre.
Nedával som si však dobrý po-
zor, noha sa mi pošmykla a od-
razu som visel asi v päťmetrovej
výške nad vybetónovaným dvo-
rom. Určite by to bolo skončilo
veľmi zle, keby sa práve vtedy
nevrátil z poľa starý otec. Prišiel
práve včas, aby ma uchránil mi-
nimálne od dajakej zlomeniny.
V tejto i v iných príhodách som
sa aj za pomoci starej mamy
naučil čítať Božie stopy a vnímať
Božiu starostlivosť a lásku.
Prozreteľnosť Otca, ktorý do-
pustí v našom živote aj skúšky a
chvíle bolesti, ale nás neopustí.


Detstvo i mladosť som prežil
v období socializmu. Strana a
vláda brzdila u ľudí všetku ini-
ciatívu a súčasne s ateizáciou vy-
chovávala ľudí k spokojnosti s
minimálnymi prostriedkami.
Myslím, že svojím spôsobom bol
vtedy život mladých jednoduch-
ší. Poskytoval síce oveľa menej
možností ako súčasnosť, ale vy-
tváral pokojnejšiu klímu pre ži-
votné rozhodnutia.


Ako v tebe rástla myšlienka na re-
hoľný život a kňazstvo?


Od prvého svätého prijíma-
nia som bol miništrantom a táto
služba sa mi celkom páčila. Keď
sa ma však cestou z kostola spý-
tala jedna pani, či som neroz-
mýšľal o tom, že by som sa i ja
raz stal kňazom, vyhŕklo zo


mňa: „Farárom? Nikdy!“ Ne-
viem, čo všetko ma viedlo k ta-
kejto odpovedi. Možno to bol i
fakt, že sme mali starého kňaza s
rečovou chybou, ktorý sa pekne
staral o farnosť i včely, ale pre
chlapcov veľmi príťažlivým mo-
delom nebol.


Situácia sa podstatne zmenila
v roku 1968 takzvanou Praž-
skou jarou a najmä vtedy, keď
som začal chodiť na strednú ško-
lu do Senca. Znamenalo to pre
mňa oživenie náboženského ži-
vota, stretnutia, mládežnícke
sväté omše a púte. Stretnutia so
zaujímavými kňazmi mi otvorili
nové horizonty. Osobitnú úlohu
v mojom živote zohral Janko
Noskovič, ktorý ma zoznámil s
profesorom Grófom. Až ako sale-
zián som sa dozvedel, že pán


23D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 022 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


Po sv. omši po návšteve Sv. otca Jána Pavla II v Šaštíne, 1995


So študentami teológie v B. Bystrici


Medzi mladými


Terchová – Paseky. Chvíle relaxu počas stretnutia so saleziánskymi asistentmi.


4-BOSCO 17.8.2000 16:20 Stránka 22




C H Ú L O S T I V É R I E Š E N I A


Nikdy nemáme hovoriť:
„Choď a rob takto!“ To je najhor-
šia rada, akú možno dať. Väčšina
detí „odložených na reparát“ po-
čula tisíckrát túto vetu; jej stále


používanie vyvoláva nevrlosť,
frustráciu a nepokoj. Aj stále opa-
kovanie tých istých vecí je nega-
tívne: dieťa to cíti len ako obťažo-
vanie a kontrolovanie. Keď ne-
rozhodný cíti, že ho nútia niečo
robiť, prežíva určitý odpor, ktorý
ho núti ísť stále pomalšie.
Netreba kritizovať, vysmievať sa a
vyhrážať. Vyhrážanie môže vyvo-
lať reakciu a deti sa potom od nás
pravdepodobne úplne odpútajú.


Druhá rada je, nikdy neurobiť
to, čo má urobiť nerozhodné
dieťa. Ak sa rodičia stanú preňho
zázračným riešením, zvečnia je-
ho problém a v budúcnosti bude
pravdepodobne pokračovať jeho
odkladanie v domnení, že rodičia
alebo niekto iný zázračne zasiah-
ne, aby ho zachránil.


A K O V Y C H O V Á V A Ť
D E T I , K T O R É M A J Ú
S K L O N O D K L A D A Ť
V E C I N A N E S K Ô R ?


• Prvá vec, čo treba urobiť, je
povzbudzovať nerozhodné deti,


aby objavovali a prekonávali prí-
padné problémy. Musia sa učiť
samy osobne pykať za dôsledky.
No najčastejšie im môžeme po-
môcť prekonávať strach tým, že
problém pokojne rozoberáme.
Potrebujú radcu, ktorý vie po-
vzbudzovať, a nie odsudzovať.


• Nerozhodnému dieťaťu tre-
ba pomáhať pri plánovaní prog-
ramu práce, určiť jasné hranice,
etapy a ciele; diskutovať o práci,
ako a dokedy ju treba urobiť; dis-
kutovať aj o následkoch, ak sa
práca neskončí v predpoklada-
ných termínoch. Spoločne určo-
vať poradie a dôležitosť.


• Nerozhodnému dieťaťu tre-
ba pomáhať klásť si dosiahnuteľ-


né, konkrétne a reálne ciele.
Nerozhodné dieťa nevie odhad-
núť, koľko toho je schopné uro-
biť, keď na seba berie nejaký zá-
väzok. Keď hovorí o čase, je málo
realistické.


• Kým deti pracujú na do-
siahnutí cieľa, treba ich odmeňo-
vať. Nerozhodní nikdy nemyslia
na to, že už niečo urobili, kým
prácu nedokončia. Vidia iba to,
čo ešte treba robiť, a nie to, čo už
urobili. Treba ich odmeniť, i keď
spravili menej. To im pomáha
uvedomovať si svoje schopnosti.


• Treba vždy vysvetliť dôvod,
prečo sme sa nahnevali. Dôležité
je jasne sa o tom porozprávať,
bez toho, aby sme deti trestali a
boli krutí. Deťom sa nemá dať po-
cítiť hnev a vyjadrovať sa o nich
posmešne. To, čo prežívame, tre-
ba jasne vysvetliť.


• Deťom treba povedať, že si
ich vážime kvôli dôležitejším
vlastnostiam, ako sú vlastnosti
„ziskové“. I keď nedosiahnu ná-
padné výsledky, milujeme ich a
vážime si ich. Rodičia majú zdô-
razňovať pozitívne stránky ich
charakteru: veľkodušnosť, dobrú
náladu, citlivosť, vyrovnanosť,
zručnosť. Žiaľ, už aj deti dnes
oceňujú samy seba iba za to, čo
sa im podarí spraviť s úspechom
a s ekonomickým ziskom. Učiť
deti, že je dôležité nadobúdať si
veľké a silné osobné vlastnosti,
naučiť sa viac „byť“ ako „robiť“ a
„vlastniť“, to je posolstvo, ktoré si
vyžaduje čas na pochopenie. To
je to najdôležitejšie, čo im môže-
me dať.


Bruno Ferrero
Foto: Peter Bučány


D BAKO DON BOSCO


24 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0 25D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


MEDZI VLASTNOSŤAMI, KTORÉ SI RODIČIA
PRAJÚ PRE SVOJE DETI, PRAVIDELNE FIGURUJE
„SCHOPNOSŤ ROZHODNÚŤ SA“, CHÁPANÁ
NIELEN AKO OBRATNOSŤ VOLIŤ SI MEDZI
ROZLIČNÝMI VHODNÝMI PRÍLEŽITOSŤAMI,
ALE AJ AKO POHOTOVOSŤ, RÝCHLOSŤ A
VHODNOSŤ ROZHODNUTIA.


Kto neustále všetko odkladá, kto sa neisto
kolíše, kto vždy mešká a je nerozhodný alebo
stále váha, a predovšetkým, kto na seba nikdy
neberie zodpovednosť, rozdúcha v rodine na-
päté rozvratné ovzdušie. Pre mnohých ro-
dičov to často býva hlbokým sklamaním: také
dieťa nedodržiava sľuby, marí sny a plány.
Frustrácia v nich môže vzbudiť pocit bezmoc-
nosti a rozhodnutie stiahnuť sa: „Rob si, čo
chceš. Už mi na tom vôbec nezáleží!“ V sku-
točnosti ten, kto stále odkladá a nevie sa roz-
hodnúť, poukazuje svojím správaním na prob-
lémy. Keď ide o deti a mladých, prvá vec je zis-
tiť, o aké problémy ide.


Problémy dnes najčastejšie vyvoláva chaos
a neistá budúcnosť; nedostatočná schopnosť
vytýčiť si konkrétne ciele v hmlistých perspek-
tívach; neschopnosť určiť hierarchiu vecí, ktoré
treba robiť: mnohí mladí ľudia nie sú informo-
vaní, nemajú zdôvodnenú istotu, čo a prečo je
dôležité a čo nie.


Iné problémy vznikajú zo strachu, zo stra-
chu pred rizikom. A je tu ešte úzkosť, depresia,
a preto odmietajú zodpovednosť. Študenti sa
usilujú predĺžiť si štúdium na univerzite, aby
nemuseli hľadať prácu. Dvojice si predlžujú čas
zasnúbenia, aby unikli zodpovednosti manžel-
stva. To je strach z autonómie.


Ďalšie problémy vyvoláva nedostatočná
osobná zrelosť. To sa týka tých mladých, ktorí
sú príliš závislí od druhých, a preto sa dajú ľah-
ko manipulovať, podliehajú vonkajším nátla-
kom, ktoré v ich vývoji spôsobujú určité, zdan-
livo nedosiahnuteľné obdobia dokonalosti.
Strach pred skrachovaním mnohých z nich
znehybňuje.


Vyskytnúť sa môžu aj iné dôvody: jedno-
tvárnosť úlohy, nechuť, zábudlivosť, nuda, fy-
zická a psychická námaha. Často je to aj
strach, že sklamú rodičov. Veštba, ktorá sa zvy-
čajne splní.


„Už sa konečne
rozhodni“


S C H O P N O S Ť
R O Z H O D N Ú Ť S A


4-BOSCO 17.8.2000 16:20 Stránka 24




D BMISIE


26 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0 27D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


Hady
im neuškodia


DON JÁN ŠUTKA SA NARODIL 11. SEPTEMBRA 1930 V OROVNICI PRI HRONSKOM
BEŇADIKU. VÄČŠINU ŽIVOTA VŠAK PREŽIL V EKVÁDORE, V MISII MEDZI DOMORODÝM
KMEŇOM SHUAROV.


Posviacka kostola v žalári v Macas
(don Šutka v strede vedľa otca biskupa)


Deti Shuarov v školeRodina Shuarov – dcéra po prijatí sviatosti birmovania Príprava nápoja nichiamanch z mandioky – koreňovej rastliny


Už od mladosti vo mne žila
túžba po misiách. V roku 1953
som ako mladý salezián tajne
odišiel z Československa do
Talianska. Tu som spolu s ďalší-
mi tromi spolubratmi napísal list
do hlavného domu so žiadosťou
o vyslanie na misie. Po pár týž-
dňoch nám prišla kladná odpo-
veď a dostal som poslanie do
Ekvádoru.


Hneď po príchode som začal
pôsobiť ako asistent v noviciáte,
aby som sa podučil v španielčine.
Neskôr som odišiel na štúdiá teo-
lógie v Bogote a v roku 1960 som
bol vysvätený za kňaza.
Predstavení ma potom poslali do
dediny Suqua v Ekvádore, kde
som začal pracovať s miešancami
a domorodým kmeňom Shuarov.


Navštevoval som chatrče v prale-
se a rozbehli sme prácu s orga-
nizáciou Shuarov do stredísk.
Bola to veľmi tvrdá práca a stála
nás veľa námahy.


Tridsať rokov som pracoval v
priamej evanjelizácii Shuarov, v
organizácii ich stredísk. Chodilo
sa pešo, chodilo sa na koni, navš-
tevovali sa strediská, najprv,
pravda, len chatrče v pralese.
Keď sa zorganizovali strediská,
už to bolo lepšie. Stavali sme kos-
tolíky, kaplnky, školy, zdravotné
domy a dielo sa pohlo dopredu.


V roku 1968 sme začali kate-
chizovanie vysielačkou a v roku
1972 už aj vysielanie školského
programu. Shuarovia boli roz-
ptýlení v pralese a bolo ťažké do-
stať sa k nim. Preto sme v našom


centre zriadili vysielaciu stanicu,
kde som mal dvoch učiteľov.
V shuarských osadách bol zas po-
mocný učiteľ, ktorý mal rádio.
V stanovenú hodinu ráno zhro-
mažďoval deti. Počúvali dvadsať
minút vysielanie z nášho centra a
učiteľ potom pokračoval vo vy-
učovaní podľa odvysielaných tém.


S
hu


ar
sk


ý
do


m
v


p
ra


le
se


Výchovný ústav sestier FMA v Macas


Na začiatku to bolo 21 stredísk.
Ich počet rástol a po troch rokoch
sme ich už mali vyše sedemdesiat.
Po skončení vyučovania na úrovni
základnej školy sme začali s gym-
náziom až po maturitu. Dnes tým-
to spôsobom študuje už asi 7000
Shuarov vo svojom prirodzenom
domácom prostredí.


S organizáciou stredísk sa
zmenil aj charakter evanjelizácie
a misijnej práce. Predtým bola
strediskom všetkej činnosti misij-
ná stanica, kde sa chodilo na svä-
tú omšu, vysluhovali sa sviatosti.
Keď sa zorganizovala sieť stre-
dísk, zmenilo sa to. Začali sme
pripravovať miestnych kateché-
tov a vysluhovateľov sviatostí. V
strediskách Shuarov máme už
päť stálych diakonov a viacero
lektorov a akolytov. Zväčšila sa
šírka záberu. V našich misionár-
skych školách študuje asi 18 000
žiakov z kmeňa Shuarov od zá-
kladnej školy až po maturitu.


Práce máme veľa a je nás na to
trochu málo. Ekvádorská salezián-
ska provincia má 36 diel a práca je
veľmi rozsiahla. Spolubratov je
tam 205. V našom vikariáte, ktorý
zahŕňa územie Shuarov je nás len
32. Sú miesta, kde sú len jeden či
dvaja spolubratia, tí sa striedajú
alebo dochádzajú pravidelne do
väčšej komunity.


Prvá saleziánska misionárska
výprava, ktorá dorazila do týchto


končín, bola vyslaná ešte za živo-
ta dona Bosca. Bola to posledná
výprava, ktorú vysielal ešte on
osobne. Keď naši prví misionári
dorazili do Quita a odoslali sprá-
vu do Turína, don Bosco ich ešte
30. januára 1888 na smrteľnej
posteli požehnal. Od roku 1893
tu začala pravidelná misionárska
práca so Shuarmi, ktorá sa však
rozbiehala veľmi ťažko.


Stotisíc príslušníkov kmeňa
Shuari v Ekvádore žilo pôvodne
v tropickom pralese. Dnes sú už
samozrejme v kontakte s miešan-
cami a prisťahovalcami, teda do-
chádza k výmene kultúr pro-
stredníctvom obchodných a tu-
ristických aktivít. Pôvodní domo-
rodci verili v nadprirodzené by-
tosti, ale nemali presné poznanie
Boha. Verili v Dobrého ducha a
v Zlého ducha. Medzi kmeňmi
boli nepokoje a boje, ale vďaka
evanjeliu sa to všetko mení.
Domorodci sú otvorení kresťan-
stvu a nikdy sa nestalo, že by
usmrtili misionára. A tiež sa ne-
stal prípad, že by bol niektorý
náš misionár usmrtený hadom, i
keď tých jedovatých je tu dosť. Je
to presne podľa prísľubu dona
Bosca, ktorý to svojím misioná-
rom zaručil. Misionári tu zahynu-
li kvôli náročným podmienkam
pri presunoch, napríklad v divo-
kých riekach.


Civilizácia z okolitého sveta
už silne preniká aj do našich pra-
lesov a ovplyvňuje domorodcov.
Nie vždy v tom najlepšom smere.
Domorodci sa prispôsobujú, pre-
tože je to pre nich výhodné a uži-
točné. Aj o Slovensku už z môjho
rozprávania vedia, ale je to pre
nich veľmi vzdialená krajina.


V súčasnosti má moja misio-
nárska práca trochu osobitný
charakter. V deväťdesiatych ro-
koch ma náš pán biskup popro-
sil, aby som mu vypomohol ako
prokurátor misií. Táto funkcia
predstavuje oficiálne zastupova-
nie a reprezentáciu našich misií,
zmluvy so štátom a s minister-
stvami, aby misia mohla po-
kračovať vo svojej práci. Okrem
toho zastávam aj funkciu ekonó-
ma vikariátu. Sledujem stavby
kostolov, domov a všetko, čo s
tým súvisí. To je moja nová práca.


Nuž, ak Pán dá, chcem ešte
pomôcť našej misii. V súčasnosti
sú medzi nami v Ekvádore aj dva-
ja mladíci zo Slovenska ako misi-
onári a práca sa tu nájde pre kaž-
dého, kto by mal záujem.


Zaznamenal: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Šutku


4-BOSCO 17.8.2000 16:20 Stránka 26




V rodine som pracovala denne
okrem stredy a nedele. Hneď v pr-
vý voľný deň som sa snažila nájsť
v cudzom svete blízke miesto –
katolícky kostol. Na moje veľké
prekvapenie bol iba na 15 minút
chôdze od nás. Pre mňa bolo
dôležité, že som mala možnosť byť
aj cez týždeň na svätej omši, svä-
tom prijímaní a že som sa necítila
osamelá ani v duchovnom živote.
Svojmu synčekovi sa rodičia veno-
vali vždy, keď mali trocha voľ-
ného času. Aj keď prišli vyčerpaní
z práce, čo najviac sa snažili byť
spolu všetci traja. Vydávali pekné
svedectvo kresťanského manžel-
stva. Malý drobček mal len šesť
mesiacov a bol úžasne dobrým
dieťaťom. Trávila som s ním tak-
mer dvanásť hodín denne, kým
mu rodičia zarábali na väčší byt.
Na rozdiel od našinca, ktorý naj-
radšej býva vo svojom vlastnom


dome, Angličania sa sťahujú v
priemere každých sedem rokov
do iného – nového domu. Trochu
mi trvalo, kým som pochopila,
prečo je v Londýne realitná kan-
celária takmer na každej ulici.
Keďže títo manželia bývali naozaj
v skromnom trojizbovom byte, aj
kvôli synovi sa chceli presťahovať
do väčšieho bytu.
Od prírody som človek zvedavý, a
tak som tiež chcela vedieť, ako sa
angažujú anglickí katolíci vo far-
nosti. Pri kostole stála budova far-
ského pastoračného centra. Tam
sídlili traja mládežnícki koordiná-
tori, zamestnaní na plný úväzok.
Zabezpečovali aktivity pre deti a
mladých. Tri popoludnia v týždni
mohli stráviť pri počítačových
hrách, počúvaní hudby, v športo-
vom krúžku. Bola som však rozča-
rovaná zo stavu, ktorý som mala
možnosť pozorovať. Deti a mladí
sa mi zdali veľmi pasívni, unude-
ní. Zdalo sa mi, že sa ich animáto-
ri vôbec nesnažili byť „dušou“ at-
mosféry. Nadobudla som dojem,
že sú príliš svetácki, konzumní.
Jednu asi sedemnásťročnú animá-
torku som napríklad stretla v mes-
te, ako si vykračuje s cigaretou v
ruke. Nebol to práve najlepší prí-
klad pre mladších. Uvedomila
som si ešte stále dosť veľký rozdiel
medzi mentalitou u nás na našom
milom malom Slovensku a v eu-
rópskej metropole. I keď sa západ-
ná mentalita z roka na rok stále
viac mieša i do nášho myslenia.
Pre mňa bolo vo farnosti pekným
zážitkom vidieť to množstvo ná-
rodností a rás, ktoré sa stretávali
na nedeľnej svätej omši: černosi,
Indovia, Angličania, Francúzi,
Taliani a Slovenky. Obdivovala
som pestrofarebné africké kroje,
ktoré sa zvlášť vynímali.
Môj pobyt v Londýne znamenal
pre mňa kopec pekných zážitkov
a skúseností. Každá dobrá skúse-
nosť v živote človeka má význam.
Človek porovnáva, konfrontuje,


učí sa, zväčšuje svoj obzor. Keď
má niečo zažiť na vlastnej koži,
naživo, často zmení alebo aspoň
poopraví svoj názor na vec. Ja
som si uvedomila, že ľudia majú
na celom svete podobné problé-
my, starosti, radosti. Každá kraji-
na má svoje klady aj zápory.
Dôležité je všimnúť si ich a podľa
toho prijať alebo odmietnuť to, čo
sa nám ponúka. Myslím si, že po-
dobný pobyt v zahraničí by pro-
spel viacerým mladým ľuďom.
Najmä tým, ktorí sa bezhlavo a
nerozumne ženú za vidinou slo-
body a voľnosti Západu, a pritom
zanedbávajú vzácne hodnoty a
tradície domova. Pri otváraní sa
svetu a vstupe do Európy by sme
nemali zabudnúť na dôležitú vec:
ostať sami sebou a vážiť si naše
hodnoty a kultúru.


Jana Sláviková, Rožňava, foto: autorka


Pre mladé dievčatá, ktoré sa chcú zdokonaliť


v angličtine a trochu si privyrobiť ponúkame


kresťanskú agentúru GRACE AU-PAIRS.


Sprostredkúva pobyt v kresťanských rodi-


nách v Londýne a okolí prednostne pre kres-


ťanov. Tel: 0044-1322-386081,
Fax: 0044-1322-382168
e-mail: grace_Aups@btinternet.com
web stránka: www.GraceAupairs.com


V marci som sa skontaktovala s
Au-pair agentúrou, ktorú mi od-
poručila moja známa.
Uvedomovala som si, aké je
dôležité dostať sa do dobrej rodi-
ny. Za „moju“ rodinu som sa za-
čala modliť už v pôste. Majiteľka
agentúry ma prekvapila telefoná-
tom v jedno sobotňajšie predpo-
ludnie. Pýtala sa, či mi nevadí, že
ide o černošskú rodinu a či som
ochotná starať sa o 6-mesačné
dieťa. Súhlasila som. Domáca pa-
ni mi zavolala hneď na druhý
deň. Nepovažovala som za náho-
du, že boli práve Turíce. Dohodli
sme sa na termíne počas letných
prázdnin.
Stalo sa. V dohodnutom čase som
bola v Londýne. Na náš autobus
čakalo na stanici viac ako 30 ľudí.
Zrazu som zazrela moje meno na-
písané na výkrese v rukách milo
sa usmievajúcej mladej černošky.
Posunkami som jej naznačila, že
sme sa našli. Jednoduché, však? V
skutočnosti som sa bála, či to
náhodou nie je sen a ja nebodaj
precitnem do úplne inej reality.


Ale nie, nič takého sa nestalo.
Prišli ma čakať spolu s manželom
a synčekom. Srdečne sme sa zví-
tali, nastúpili sme do auta a po
tridsaťhodinovej ceste autobusom
zo Slovenska trvalo ešte hodinu,
kým sme sa dostali z centra
Londýna do ich domčeka. Pani
mala onedlho nastúpiť do zamest-
nania. Vysvetlila mi, že by veľmi
rada ostala doma s malým, ale an-
glické zákony jej to neumožňujú.
Nárok na platenú materskú dovo-
lenku má iba počas piatich mesia-
cov. Žasla nad tým, že na
Slovensku môže žena ostať doma
s dieťaťom do troch rokov.
Prvý týždeň sme sa o malého sta-
rali obidve a ja som tak mala mož-
nosť adaptovať sa na ich spôsob
života bez veľkých stresov. Počas
tohto príjemného týždňa som zis-
tila, že s pani domácou máme
veľa spoločných názorov a vlast-
ností. Obe sme boli milo prekva-
pené, keď sme zistili, že sme sa ja
aj oni modlili na ten istý úmysel.
Ja za dobrú rodinu, oni za dobrú
pestúnku. Rodina to síce nebola


katolícka, patrili do niektorej pro-
testantskej cirkvi, ale boli veľmi
milí. Manžel sa napríklad pred
každým spoločným jedlom krát-
ko pomodlil.
Domáci bežne počúvali vysielanie
kresťanského rádia. Dokonca ma
pozvali v nedeľu na ich bohosluž-
by. Išla som rada a bola som milo
prekvapená, keď začali spievať
jednu z piesní, ktoré sme spievali
na stretnutí so Svätým otcom v
Nitre. To bol pre mňa akoby
darček od Nebeského Otca – po-
zdrav z domu, z rodného kraja.


29D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


Chvíle oddychu v Regent’s Park
(Autorka článku prvá sprava)


PRED PÁR ROKMI SOM SA ROZHODLA, ŽE STRÁVIM NEJAKÝ
ČAS V ZAHRANIČÍ. MOHLA SOM SI DOVOLIŤ IBA DVA
MESIACE – ČAS PRÁZDNIN, ALE POKÚSILA SOM SA.


Keď práce doma niet


D BSPOLOČNOSŤ


Malý Olakunle, o ktorého som sa starala


Známa veža Clock Tower v Londýne


28 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


4-BOSCO 17.8.2000 16:20 Stránka 28




D BREDAKCIA
Naši novokňazi


30


Pavel Baxa, KOŠICE,
Ivan Benko, BRATISLAVA,
Jozef Bonkalo, KOŠICE,
František Fiala, TRNAVA,
Ing. Igor Fickuliak, CSc., BRATISLAVA,
Mária Hlavatá, PLAVECKÝ MIKULÁŠ,
Oľga Hulínová, HLOHOVEC,
Štefan Janák, BRATISLAVA,
Helena Jašáková,
ORAVSKÁ POLHORA,
Veronika Jendrašíková, NOVOŤ,
Anna Kocholová, BRATISLAVA,
Vendel Konečný, ŠPAČINCE,
Vojtech Lojka, ČAJKOV,
Jozef Láštic, ŽAŠKOV,
Božena Matejovičová, PRAŠICE,
Ján Miho, ŽILINA,
Ružena Motešická, BOJNIČKY,
Marián Okál, HUBOVÁ,
Imrich Poláček, TRNAVA,
Anton Puškár, BRATISLAVA,
Jozef Rozin, DOLNÝ KUBÍN,
Vendelín Sabo, HOLÍČ,


Katarína Umrianová, BRATISLAVA,
Mária Vančová, TRENČÍN,
Margita Virdzeková,
ŽILINA (BRODNO),
Ján Šuterík, RUŽOMBEROK,
rodina Janošovičová, ŠVAJČIARSKO,
Pavlína Barancová, ZVOLEN,
Agáta Kapičáková, MUTNÉ,
Štefan Havaš, SPIŠSKÉ BYSTRÉ,
Mária Kollárová, LEVICE,
Sidónia Trubačová,
BLATNÉ PRI SENCI,
Anna Saková, VEĽKÉ ROVNÉ,
Bartolomej Tarhanič, MALÁ IDA,
Karol Baláž, JAROK,
Matilda Králová,
RUŽOMBEROK – RYBÁRPOLE,
Jozef Hlinka, VALASKÁ BELÁ,
Mária Kovaliková, CHYNORANY,
Veronika Jakabová, LEMEŠANY,
Justína Suchanovská, LENDAK,
Ján Drozdík, KOŠICE,
Viera Banasová, RUŽOMBEROK,


Emília Pavlíková, VEĽKÉ ROVNÉ,
Anna Dušaničová, BRATISLAVA,
Mária Tarasovičová, FINTICE,
Danka Čertíková, BRATISLAVA,
Anna Hollá, VEĽKÉ LEVÁRE,
Anna Semufová, MICHALOVCE,
Ema Eliášová, HRABUŠICE,
Anna Bečárová,
MELČICE-LIESKOVÉ,
Anna Oravcová, TRENČÍN,
Anna Oravcová, DOBRÁ NIVA,
Marta Koliareková, ČERNOVÁ,
Helena Mikolajová, POPRAD,
Eva Pozdechová, HRNČIAROVCE,
Misijné sestry, IVANKA PRI NITRE,


Zoznam neobsahuje mená všet-
kých dobrodincov pre obmedze-
nosť priestoru. Za našich prispie-
vateľov a ostatných dobrodincov
slúžime každý týždeň v sobotu
svätú omšu.
Úprimné Pán Boh zaplať za všetko.


DOBRODINCI, KTORÍ V POSLEDNOM OBDOBÍ PRISPELI VÄČŠOU SUMOU
NA NAŠU TLAČ A SALEZIÁNSKE DIELO:


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 0


Marián MAŤAŤA
n a r o d e n ý :
12. 3. 1965 Námestovo
p r v é s ľ u b y :
15. 8. 1992 Poprad
v e č n é s ľ u b y :
11. 7. 1998 Banská Bystrica
k ň a z s k á v y s v i a c k a :
23. 5. 2000 Žilina


Peter BARINA
n a r o d e n ý :
30. 11. 1968 Nová Baňa
p r v é s ľ u b y :
15. 8. 1992 Poprad
v e č n é s ľ u b y :
11. 7. 1998 Banská Bystrica
k ň a z s k á v y s v i a c k a :
17. 6. 2000 Banská Bystrica


Jozef MICHŇÁK
n a r o d e n ý :
15. 6. 1968 Lipany
p r v é s ľ u b y :
15. 8. 1992 Poprad
v e č n é s ľ u b y :
11. 7. 1998 Banská Bystrica
k ň a z s k á v y s v i a c k a :
17. 6. 2000 Banská Bystrica


Jozef SARNECKÝ
n a r o d e n ý :
4. 3. 1973 Prešov
p r v é s ľ u b y :
15. 8. 1992 Poprad
v e č n é s ľ u b y :
11. 7. 1998 Banská Bystrica
k ň a z s k á v y s v i a c k a :
17. 6. 2000 Banská Bystrica


4-BOSCO 17.8.2000 16:20 Stránka 30