Don Bosco Dnes SLK No. 3 2003

ROČNÍK XXXIV.3/2003
MÁJ – JÚN


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


NAŠE DIELA: BRATISLAVA MILETIČOVA
MARIÁNSKE ZVONY: CESTA SVETLA
MAGISTÉRIUM: RUŽENEC PANNY MÁRIE




Sociológovia poukazujú na to, že
moderný človek stále viac stráca zmy-
sel pre históriu. Zabúda na korene,
z ktorých vyrastá jeho existencia.
Ovplyvňovaný médiami je stále viac
pokúšaný žiť iba pre prítomnú
chvíľu, napĺňať sa momentálnym po-
citom príjemna a predlžovať ho. Chý-
ba mu pocit zodpovednosti za bu-
dúcnosť a nemá dosť úcty a vďačnos-
ti voči tým, ktorí tento svet budovali
pred ním.


Je to omyl, z ktorého musíme po-
máhať oslobodzovať sa najmä mla-
dým. Je potrebné poukazovať im na
to, že naša prítomnosť vyrastá na zá-
kladoch mnohých obetí a veľkých roz-
hodnutí, vykonaných v minulosti...


Píše sa rok 1910 a medzi mnohý-
mi vysťahovalcami, ktorí hľadajú
v Amerike obživu pre svoju rodinu je
aj Zemplínčan Michal. Na rodnom
Slovensku zanechal svoju manželku
a vydal sa do ďalekého sveta v náde-
ji, že sa mu podarí zgazdovať pár ko-
runiek, aby mohol kúpiť kus poľa
a vystaviť si chalupu.


Každý list zo Slovenska je balza-
mom na jeho dušu v tomto čudnom,
cudzom svete. V priebehu roka vy-
striedal viacero zamestnaní. Teraz
pracuje v uhoľnej bani. Je to drina,
ktorá sa nedá porovnať s prácou roľ-
níka, na ktorú bol zvyknutý. Doláriky
však pribúdajú a ešte rok azda vy-
drží. Už sa v duchu vidí, ako si vy-
kračuje rodnou obcou, kde ho ako
Amerikána všetci úctivo zdravia.


Dni, ktoré plynú v pokojnej mo-
notónnosti však náhle preruší nešťas-
tie. Zával v bani a medzi tými, ktorí


sú zaživa pochovaní v útrobách zeme
je aj náš Michal.


Vari je už všetkému koniec? Či má
takto nezmyselne skončiť jeho mladý
život? Vzdor a márne pokusy
o záchranu sa striedajú s chvíľami zú-
falstva a beznádeje. Štyri nekonečné
dni sa chlapi zmietajú v neistote, či sa
záchranným čatám podarí prekopať
až k nim alebo nie. Štyri nekonečné
dni, v ktorých len vlások delí modlit-
bu od rúhania.


A v tejto veľkej tvŕdzi sa Michal
modlí ako azda nikdy v živote. Prosí,
aby ho Boh zachránil. Žobroní, aby
dostal ešte šancu. Aby mohol žiť
a vrátiť sa domov.


Aby však Boha iba neprosil, dáva
mu aj sľub. Zaväzuje sa, že ak sa
šťastne vráti k svojej žene, obetuje Pá-
nu Bohu jedného svojho syna za kňa-
za. Nevie, či je to málo alebo veľa, ale
cíti, že toto by sa mohlo Pánu Bohu
páčiť.


Na piaty deň pre zavalených baní-
kov opäť zasvieti slnko. A neprejde
ani týždeň, a náš Michal už v ruke
žmolí šífkartu do Hamburgu.


Prebehnú desaťročia. Európou sa
preženú dve vojnové povíchrice
a Slovenskom i metla kolektivizácie.
Staručký, zhrbený Michal je stále zá-
dumčivejší. Keď raz ako obvykle po-
sedáva na priedomí a zohrieva sa
v lúčoch popoludňajšieho slnka, pri-
sadne si k nemu vnučka Jolanka. Šte-
boce o všetkom možnom a až po
chvíli si všimne žiaľom skalený zrak
starého otca. Zháči sa, ale po chvíli sa
osmelí a spýta sa ho, prečo je taký
smutný. A Michal, ani sám nevie pre-
čo, jej otvorí celé svoje srdce.


Ako by nemal byť smutný. Čo-
chvíľa sa poberie na pravdu Božiu


a ťaží ho, ako ho len ťaží nesplnený
sľub. Pán Boh mu zachránil život
v bani a doprial mu ho dlhý a požeh-
naný, ale on nebol schopný darovať
mu syna za kňaza.


Jolanka pozorne počúva to, čo bo-
lo doteraz pre ňu tajomstvom. Zrazu
ju čosi napadne a šibalsky vraví
starému otcovi: „Dedo, však sa vy už
len netrápte. Viete čo? Ja zoberiem
váš sľub na seba. Keď sa raz vydám a
Pán Boh bude chcieť, možno sa mi
podarí to, čo sa nepodarilo vám. Od
sobáša sa budem modliť, aby som
mohla mať aspoň jedného chlapca
a aby som ho dokázala vychovať, aby
sa z neho mohol stať dobrý kňaz.”


Osemročné dievčatko to hovorí
s takým oduševnením, že sivá hlava
starého kmeťa sa prestane hrbiť k ze-
mi a v jeho očiach sa zapália pla-
mienky nového svetla. Pritúli k sebe
svoju vnučku a ďakuje Bohu, že mu
v nej poslal svojho anjela útechy.


Prejdú ďalšie desaťročia. Z Jolky
sa medzitým stáva nielen matka, ale
už aj stará mama. Dodnes si živo spo-
mína na rozhovor so starým otcom
a ďakuje, že Boh tak mimoriadne vy-
slyšal jej prosby a ochotu potešiť
starého otca. Veď nielenže sa môže
tešiť z troch vnúčat, ale aj z toho, čo
jej závidia mnohé jej priateľky. Je
matkou kňaza!


A keby len jedného. Po naj-
staršom synovi, ktorý je už osem ro-
kov diecéznym kňazom, si Boh povo-
lal ku kňazstvu aj druhého syna Vi-
liama, ktorý je salezián.


A do tretice všetko dobré: o pár
rôčkov sa azda dožije kňazskej vy-
sviacky aj svojho tretieho syna, ktorý
je saleziánskym bohoslovcom.


Nie je to každodenná vec, skôr vý-
nimka. Aj na zbožnom, katolíckom
Slovensku veľká výnimka, aby v jed-
nej rodine vyrástli traja služobníci ol-
tára. Táto skutočná udalosť však v se-
be nesie silné posolstvo aj pre nás.


V prvom rade je lekciou dôvery
v starostlivého a milujúceho Boha,


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: Merkantil s. r. o., Trenčin


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


3/2003
ROČNÍK XXXIV.


MÁJ – JÚN


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


ar
ch


ív
re


da
kc


ie


Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie


Správy
Bratislava, Poprad, Žilina, ... 4


Aktualita
Valné zhromaždenie DOMKY 2003 6


Naše diela
Bratislava Miletičova 8


Duchovnosť
Dobrovoľníčky dona Bosca 12


Mariánske zvony
Dvanásti 13


Mariánske zvony
Cesta svetla 15


Mariánske zvony
Kult Panny Márie v liturgii 19


Svedectvo
Veľmi sme túžili po dieťatku 21


História
Mariologické múzeum 22


Výchova
Aby mali život a mali ho v hojnosti 24


Magistérium
Ruženec Panny Márie 26


Duchovnosť
Gregor Tateiši, japonský vojačik 28


Redakcia
Môžu telá ožiť? 30


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD
ktorý dopúšťa do našich životov aj utrpenia, skúšky
a bolesti, ale nikdy neopustí tých, ktorí mu dôverujú
a úprimne sa modlia.


Je osobitnou lekciou pre naše dievčatá a mamy, aby
si uvedomili svoju nezastupiteľnú úlohu a zodpoved-
nosť pri odovzdávaní života i pri výchove detí, ktoré by
boli schopné zasvätiť sa Bohu.


Koľko zbožných matiek v našom národe dokázalo
v minulosti prijať nový život s vierou a dôverou aj vo veľ-
mi zlých ekonomických podmienkach. A koľké ho do-


kázali s ešte väčšou vierou ešte vo svojom lone obetovať,
zasvätiť Bohu.


Ak z našich kresťanských rodín vymizne tento duch
viery, dôvery a obety, stratí sa niečo veľmi dôležité
a krásne.


Keď sa v týchto dňoch tešíme z nových robotníkov vo
vinici Pánovej, nezabudnime v modlitbe ani na naše ro-
diny. Ony musia byť prvými seminármi, prvými škola-
mi modlitby, viery a dôvery v Boha. A modlime sa naj-
mä za dievčatá a mladé matky, aby boli schopné prijať a
odovzdávať tieto postoje a hodnoty aj budúcim generá-
ciám.


V donovi Boscovi váš brat




V sobotu 15. marca sa v dome na Mile-
tičovej uskutočnila pekná slávnosť a po-
ďakovanie Pánu Bohu za dvoch vzác-
nych spolubratov. Don Štefan Sandtner
oslávil 20. marca šesťdesiat rokov od
svojej kňazskej vysviacky a don Jozef
Izakovič slávil 14. marca osemdesiat ro-
kov života. Obidvaja spolubratia celeb-
rovali slávnostnú svätú omšu sprevá-
dzaní mnohými koncelebrujúcimi kňaz-
mi-saleziánmi, ktorí si prišli pripomenúť
tieto jubileá spolu so svojimi bratmi. Aj
mnohí prítomní hostia a príbuzní ďako-
vali Pánovi za týchto dvoch kňazov a za
ich prácu. Otec provinciál vo svojej ho-
mílii okrem vďaky za obetavý život
našich oslávencov pripomenul aj výzvu,
aby sme sa všetci modlili za kňazov, za
ich vytrvalosť, vernosť a aby sme vždy
prosili aj za nových robotníkov do Páno-
vej vinice, ktorých potrebujeme stále a
v každom čase.


SLÁVNOSTNÉ POĎAKOVANIE


D BDOMA A VO SVETE
VESELO S DONOM BOSCOM


Všetci saleziáni oslavuju 31. januára sviatok svojho zaklada-
teľa. V Bratislave na Miletičovej je už druhý rok tradíciou, že po-
čas rodinného posedenia s dobrodincami, ktoré nasleduje
vždy po slávnostnej svätej omši, sa o dobrú náladu v hale sta-
rajú samotní saleziáni. Aj tohto roku preto na pódium vystúpili
traja hudobníci-saleziáni v tradičnom oblečení dona Bosca –
v reverendách - a takmer dve hodiny prítomným hosťom sprí-
jemňovali oslavu hudbou a spevmi. Zneli mládežnícke nábo-
ženské piesne, ale aj ľudové melódie, na ktoré si viacerí mladí i
starší s chuťou zatancovali. Hlavní protagonisti tejto kultúrnej
hudobnej vložky sú zachytení na zábere počas svojho umelec-
kého výkonu. Boli to: sprava don Emil Šafár - vedúci oratória,
don Štefan Wallner - vikár a don Jozef Motýľ - kaplán.


4 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


ŠTUDENTI NA LYŽIARSKOM VÝLETE


Vo februári sa študenti z druhého ročníka SOU
sv. Jozefa Robotníka v Žiline zúčastnili na týž-
dennom lyžiarskom výcviku v Oravskom Vese-
lom. Takmer 50 chlapcov, traja učitelia a dvaja sa-
leziáni vytvorili cez týždeň veľmi dobrú atmosfé-
ru a radosť mali nielen z lyžovania, ale aj zo vzá-
jomného budovania spoločenstva. Chlapci boli
rozdelení do štyroch výkonnostných skupín. Na
konci lyžiarskeho kurzu už nebol nikto, kto by sa
nevedel na lyžiach spustiť zo svahu, za čo patrí
veľká vďaka pánu učiteľovi Buchelovi - vedúce-
mu výpravy, ktorý sa usilovne venoval začiatoč-
níkom. Každý večer si chlapci pripravovali aj
súťažno-zábavný program, kde sa ukázali ako vý-
borní herci, organizátori a súťažiaci. Pri tom všet-
kom sa nezabúdalo aj na duchovné ponuky
a chlapci mali možnosti byť na svätých omšiach,
pristupovať k sviatostiam a spoločne sa pravidel-
ne modliť. Chlapci ukázali, že z nich nebudú iba
dobrí stolári, maliari, autoelektrikári a murári, ale
že sa naučili byť aj celkom obstojnými lyžiarmi.


■■ Žilina ■■


BIBLICKÁ OLYMPIÁDA 2003


Stretnutie s Pánom na odbornej úrovni - aj tak sa dá popísať celoslovenské
kolo Mariánskej biblickej olympiády, ktorej 11. ročník sa zavŕšil 15. marca
v stredisku na Mamateyovej ulici v Bratislave. Na súťažné družstvá sa pri-
pravoval okrem “patróna” Jozefa Mareka SDB aj nový organizačný tím -
mamateyovské stretko Slovko. Úplný zoznam družstiev by zaplnil celú stra-
nu, prišlo totiž celé Slovensko od Bratislavy až po Humenné, spolu približne
150 súťažiacich - ani chrípke sa nepodarilo obmedziť bohatú účasť. Druž-
stvá z väčšej diaľky prichádzali na deviatu hodinu z bratislavského strediska
SALES, kde sa v predchádzajúci deň mohli ubytovať, a po svätej omši hneď
hor sa do súťaženia. Tohtoročná téma - Evanjelium podľa Jána a Kniha Es-
ter - v tento deň vydali mnohé svoje tajomstvá. Družstvá si prehĺbili znalosti
faktov, ale najmä duchovného odkazu Svätého písma, vyjadreného mottom
Moje kroky sprevádza Pán. Formálnym víťazom sa nakoniec stalo v mladšej
kategórii družstvo z Levíc a v staršej kategórii družstvo zo Žiliny. Na obed
do neďalekého penziónu však ako praví víťazi išli všetci, aby sa po naozaj vý-
datnej duchovnej hostine aj telesne posilnili na cestu domov.


V popradskom oratóriu ÚSMEV sa na sviatok
dona Bosca aj tento rok konala tradičná Don
Bosco show. Niesla sa v duchu hesla Staň sa
svätý. Aj keď sa to na prvý pohľad zdá neaktuál-
ne a pre niekoho aj zvláštne, mladí dokázali
sympatickým spôsobom ukázať, ako sa to dá aj
v dnešnej dobe bez toho, že by musel byť niekto
„čudný“. V dvaapolhodinovom programe sa
striedali najmä scénky a tance chlapcov a diev-
čat, ktorí chodia pravidelne do oratória, a samo-
zrejme, že nechýbali ani piesne skupín Sherido
a Smiley. Všetci sa snažili ísť vo svojich vystúpe-
niach až na vrchol svojich schopností, pretože
nik nechcel sklamať prítomných rodičov, ka-
marátov, sympatizantov oratória a pozvaných
hostí. Vďaka osobným stretnutiam po skončení
celého programu sa prehĺbila už aj tak radostná
a rodinná atmosféra. Pri odchode si bolo možné
zakúpiť dobrú knihu a opäť sa začať tešiť na bu-
dúcoročnú oslavu sviatku dona Bosca.


■■ Poprad ■■■■ Bratislava ■■


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 5


UŽ 10 ROKOV CH.A.O.S.


Po návrate saleziánov do domu na Miletičovej ulici v Bra-
tislave začal vo februári 1993 pôsobiť v tomto stredisku aj
spevácky zbor, ktorý vytvorili mladí ľudia navštevujúci
miestne oratórium. 9. februára 2003 si tento zbor pripo-
menul svoje desiate narodeniny slávnostným koncertom,
ktorý sa uskutočnil v Kostole Márie Pomocnice. Koncert
pripravili súčasní členovia zboru pod vedením vedúcej
Kataríny Porubskej. Názov CH.A.O.S. vyjadruje poslanie
zboru: Chváľte a oslavujte Pána. Počas desaťročnej histó-
rie sa v zbore vystriedali už desiatky mladých ľudí, ktorí
postupne prichádzali do oratória, a neskôr, vo vyššom ve-
ku, odchádzali inam. Práve preto boli na koncert pozvaní
všetci bývalí členovia zboru, aby spolu oslavovali a aby si
pri premietaní starých diapozitívov spoločne zaspomínali
na časy pôsobenia v zbore a na spoločne prežité chvíle.


■■ Bratislava ■■


OSLAVA SVIATKU DONA BOSCA




7


D BAKTUALITA


NAJVYŠŠÍ ORGÁN DOMKY - ZDRUŽENIA
SALEZIÁNSKEJ MLÁDEŽE, VALNÉ
ZHROMAŽDENIE, SA STRETLO
V HRANOVNÍCKOM PLESE V DŇOCH 7. - 9.
MARCA 2003. ZÚČASTNILI SA NA ŇOM
DELEGÁTI Z 28 STREDÍSK DOMKY. SPOLU
SO VŠETKÝMI DOBROVOĽNÍKMI, ČLENMI
PREDSEDNÍCTVA, KANDIDÁTMI DO
RÔZNYCH FUNKCIÍ, ZAMESTNANCAMI
ÚSTREDIA A HOSŤAMI TO BOLO VIAC AKO
60 ÚČASTNÍKOV.


Počas soboty 8. marca sa v Banskej Bys-
trici za účasti 8 družstiev uskutočnila halo-
vá KAMA pre starších. Boli tu chlapci zo
stredísk Bratislava Miletičova, Bratislava
Mamateyova, SOU Žilina, Banská Bystri-
ca, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom,
Námestovo, Žilina Hájik. Hralo sa v dvoch
skupinách po 4 družstvách a prvé dve po-
stupovali do semifinále. Dvojice v semifi-
nále boli Banská Bystrica – Bratislava Mi-
letičova a SOU Žilina – Bratislava Mama-
teyova. Do finále postúpili Banská Bystri-
ca a SOU Žilina. Víťazom halovej Kamy sa
napokon stali chlapci zo strediska Banská
Bystrica (na fotografii), na druhom mieste
skončili chlapci z SOU Žilina a na treťom
Bratislava Miletičova.


HALOVÁ KAMA ZÁPAD


■■ Žilina ■■


MLADÍ MODELÁRI


Každú druhú stredu majú chlapci ubytovaní na internáte pri
SOU Jozefa Robotníka v Žiline možnosť spoločnej vy-
chádzky so svojimi asistentmi. V jednu takúto stredu využili
chlapci pozvanie od spolužiakov z prvého ročníka, ktorí sú
aktívni v modelárskom krúžku, pozrieť si zblízka štart rake-
ty. Voľné priestranstvo za sídliskom Hájik umožňovalo ne-
rušené a bezpečné sledovanie viacerých úspešných a jed-
ného neúspešného pokusu. Raketky lietali vysoko a na zem
pristávali bezpečne pomocou padáka. Chlapci z krúžku
opäť dokázali, že sú šikovní a vedia takéto stroje spúšťať
a ovládať. V blízkej budúcnosti sa chcú zamerať na kon-
štrukcie a prevádzku vláčikových súprav, na čo dostali od
vedenia internátu k dispozícii aj jednu klubovňu.


MODLITBY ZA POKOJ VO SVETE


Obec Jasenovce je známa medzi Saleziánmi don Bosca
a Dcérami Márie Pomocnice ako miesto, kde sa nachádza
chata slúžiaca na duchovné cvičenia a duchovné obnovy pre
mládež. Spravuje ju komunita SDB v Humennom. V tejto obci
(podobne ako aj v mnohých iných) je aj veľa dobrodincov, kto-
rí pomáhajú hmotnými darmi mladým pri ich stretnutiach na
chate. Dobrodinci okrem hmotnej podpory mladých majú
niečo aj z charizmy dona Bosca. Je to veľká úcta k Panne Má-
rii a k Svätému Otcovi. Na fotografii ich vidíme pri modlitbe
sv. ruženca, ktorú zorganizovali na výzvu Svätého Otca za po-
koj vo svete. Modlitbu konajú po rodinách, kam sa prináša
aj putovná socha Panny Márie a veľký ruženec, ktorý pri tejto
príležitosti zakúpili. Pri modlitbe nezabúdajú prosiť za mládež,
aby si aj ona zamilovala modlitbu ruženca - tú modlitbu našich
starých mám a starých otcov. Vtedy bude opravdivou náde-
jou pre naše krásne Slovensko.


■■ Jasenovce ■■


6 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


Delegátov čakalo niekoľko dôleži-
tých rozhodnutí, ktoré mali pozitívne
ovplyvniť ďalšie fungovanie organizá-
cie. Najdôležitejšími bodmi rokovania
boli voľby do orgánov DOMKY, hlaso-
vanie o zmenách v stanovách, ale aj
návrhy na smerovanie združenia.


Na úvod si účastníci vypočuli hu-
mornú úvahu o tom, ako sa DOMKA
vyvíjala od svojho vzniku až do te-
rajšej podoby. Po nej nasledovali
správy o fungovaní ústredia, pred-
sedníctva a komisií za rok 2002.


Delegáti odhlasovali nespočetne
veľa návrhov na zmenu stanov, ús-
pešne zaplnili prázdne miesta v pred-
sedníctve, kontrolnej a regrantingo-
vej komisii. Diskutovali o tom, akým
spôsobom by sa DOMKA mohla za-


pájať do verejného života, angažovať
sa v štruktúrach verejnej správy
a ovplyvňovať spoločenské dianie na
Slovensku.


Návštevou nás poctil aj otec provin-
ciál Vladko Fekete SDB. V príhovore
zdôraznil snahu o spoluprácu sale-
ziánov s mladými z DOMKY (na báze
rodiny) a ponúkol strediskám, ktoré
fungujú mimo saleziánov, duchovnú
službu na akciách.


Keďže ďalšie smerovanie DOMKY
by malo viesť k posilňovaniu stredísk
a spolupráce v rámci saleziánskej ro-
diny, valné zhromaždenie zaviazalo
predsedov stredísk, aby vytvorili v
každom stredisku strediskovú radu.
Tá bude pozostávať z jednotlivých
zložiek saleziánskej rodiny, ktoré


v danom stredisku ovplyvňujú jeho
fungovanie.


Okrem toho sa valné zhromaždenie
rozhodlo, že v nasledujúcom roku
bude rozvíjať športovú sekciu a špe-
ciálne sledovať duchovné aktivity
stredísk.


Príjemnú neformálnu atmosféru
pomohli dotvárať aj bratia saleziáni,
ktorí sa tento rok zišli v hojnom poč-
te. Tohtoročné valné zhromaždenie
DOMKY nebolo len pracovným stret-
nutím, ale aj priestorom na spozná-
vanie nových ľudí, nadväzovanie spo-
lupráce medzi strediskami či stretnu-
tie dobrých priateľov.


Mirka Hasková
Foto: archív Domky


Valné zhromaždenie
DOMKY 2003


■■ Banská Bystrica ■■


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3




kostola a saleziánskeho ústavu. Stav-
ba už po tomto začiatku pokračovala
pomerne rýchlo a bez problémov. 14.
septembra 1933 na sviatok Povýše-
nia sv. kríža sa bratislavskí saleziáni
nasťahovali do svojho dohotoveného
domu. Vykonanému dielu sa najviac
tešila mládež, pre ktorú sa to všetko
robilo. V dome boli k dispozícii dve
veľké siene: jedna ako hračkáreň a
druhá na prednášky a divadlá.
Okrem nich tu bolo aj niekoľko
miestností na stretávanie sa skupín.
Mládež sa však najviac tešila prie-
strannému ihrisku. Dvor a dom sa už
napĺňali veselým krikom mladých
duší.


8. decembra 1933 bola v Bratisla-
ve veľká katolícka slávnosť. Bol po-
svätený nový kostol na Miletičovej
ulici, ktorý vybudovali saleziáni. Po-
sviacku vykonal mestský pán farár
Dr. Ľudovít Okánik. Táto veľkolepá
cirkevná slávnosť pritiahla do no-
vého a vkusne vybudovaného kosto-
la mnoho veriacich mesta Bratislavy i
z okolia. Tento nový kostol bol v sku-
točnosti iba Kaplnkou Panny Márie
Pomocnice, ktorá sa mala neskôr stať
bočnou kaplnkou veľkého kostola
zasväteného Panne Márii. So stavbou
veľkého kostola sa však iba uvažova-
lo v blízkej budúcnosti. Táto prie-
stranná kaplnka, ktorá sa počas ne-
dieľ spájala s divadelnou sálou, však
už začala slúžiť verejnosti a mládeži.


Priestory domu a ihriska sa po-
stupne sprístupňovali pre potreby
rozrastajúceho sa apoštolátu. Na jar
roku 1934 sa uskutočnila úprava veľ-
kého priestranného dvora, ktorý
chlapcov priťahoval, ale ešte nebol
pripravený. Stále tam zavadzali staré
hroby, jamy, kamene a kadejaká bu-
rina. Ale mladých to neodradilo. Vy-
súkali rukávy a už aj šermovali ča-
kanmi, motykami a rýľmi. S pomo-
cou dospelých, ktorí to všetko riadili,
sa dvor menil. Zo starého cintorína
sa stalo výborné ihrisko. Od toho
dňa už bol dvor denne plný mladí-
kov, ktorí by sa boli ináč túlali po ne-
bezpečných miestach. Tu im bolo ve-
selo, mali všetko - dobrých priateľov,
asistentov a kňazov, ktorí im rozu-
meli a každému chceli dobre.


Po dobudovaní ihriska sa značne
rozbehla športová činnosť. Pri dome
vznikol futbalový klub ŠK Konkor-
dia-saleziáni, ktorý kráčal od víťaz-
stva k víťazstvu. Chlapci sa samozrej-
me najviac tešili, keď bol so zábavou


spojený aj neja-
ký výlet. Prvým
väčším výletom
bola púť do
Šaštína k Pat-
rónke Sloven-
ska. Išlo ich
tam 150. Po-
dobné menšie
výlety sa začali
o r g a n i z o v a ť
často. Mládež z
Miletičovej sa
zapájala aj do
rôznych mani-
f e s t a č n ý c h
slávností v Bratislave. V peknom poč-
te sa zúčastňovali na procesiách Bo-
žieho Tela. Ako sa spomína v zázna-
moch z domu, chlapci vedeli nielen
hrať futbal, ale aj plniť si svoje nábo-
ženské povinnosti. Mnohých ľudí
zvonka prekvapoval fakt, že veselí,
hrou zaujatí chlapci, vedeli večer na
daný znak stíchnuť, odobrať sa do
kaplnky, zaspievať si tam a vykonať
si svoje večerné pobožnosti.


16. septembra 1934 prišiel do do-
mu nový pán direktor vdp. Jozef Bo-
kor s novými spolubratmi. Činnosť
saleziánov bola v tom čase nasledu-
júca: Kňazi a klerici predpoludním
vyučovali náboženstvo na školách a
popoludní sa venovali pastorácii a
chlapcom, ktorých sem prichádzalo
vo všedné dni vyše 200, v nedeľu a vo
sviatok však 500 až 700. Tu v hrách
na priestrannom dvore alebo v spo-
ločenských miestnostiach trávili svoj
voľný čas pod dohľadom asistentov.
Príťažlivým lá-
kadlom pre
chlapcov a
mocným vý-
chovným pro-
striedkom boli
časté akadé-
mie, tomboly,
svetelné obra-
zy, divadlá a
večerné slovká.


Ako v kaž-
dom oratóriu,
aj tu v Bratisla-
ve, boli v nede-
ľu u saleziánov
dve príťažlivé
strediská: kos-
tol a divadlo. Ani jedno z nich ne-
mohlo chýbať. Divadlo priťahovalo
na bohoslužby. Medzi divadlom a sa-
leziánskym kostolom bola úzka spo-


jitosť. Pripraviť dobrý nedeľný prog-
ram síce dalo zabrať, ale bola v tom
záruka istého úspechu. Takýto je
duch výchovnej metódy dona Bosca,
ktorú možno vyjadriť slovami žalmu:
„Slúžte Pánovi vo veselosti.”


1. októbra 1934 sa do domu na
Miletičovej presťahovala redakcia ča-
sopisu Don Bosco a správa salezián-
skych spolupracovníkov. Bol to
významný krok vo vývoji salezián-
skeho diela v Bratislave na Miletičo-
vej, o ktorom sa už predpokladalo, že
sa stane centrom Saleziánskej spolo-
čnosti na Slovensku. Je potrebné pri-
pomenúť, že v tom čase saleziáni na
Slovensku ešte nemali samostatnú
provinciu, ale boli súčasťou Česko-
slovenskej provincie, ktorej centrum,
spolu s osobou provinciála, bolo v
Prahe.


24. septembra 1938 ľudí prekva-
pila správa o mobilizácii, ktorá za-
siahla aj saleziánsky dom. Piati kňazi


museli narukovať, aby bránili repub-
liku proti hroziacemu vpádu zo stra-
ny Nemcov. Pocítilo to aj oratórium,
jednak preto, že večer sa nesmelo


Po svojom príchode na Slovensko
Saleziáni už dlhšiu dobu uvažovali o
začatí budovania diela dona Bosca aj
v hlavnom meste Slovenska, k čomu
ich povzbudzoval aj trnavský apoš-


tolský administrátor, otec bis-
kup Pavol Jantausch. Pán bis-
kup dokonca v roku 1930 zakú-
pil veľký pozemok v Bratislave
na Tehelnom poli na postavenie


ústavu a kostola pre saleziánov. Stav-
ba sa však nemohla rozbehnúť, pre-
tože zakúpený pozemok sa mal podľa
návrhu niektorých členov stavebnej
komisie mesta Bratislavy použiť na
park. Kvôli vyjednávaniu a novým
ťažkostiam, ktoré medzičasom vznik-
li, sa musela stavba odkladať. Až za-
čiatkom októbra 1932 bolo vydané
stavebné povolenie na pôvodnej par-
cele na Tehelnom poli.


Správca začínajúceho sa salezián-
skeho diela v Bratislave Dr. František
Sersen v tom čase napísal do kroni-
ky:


Keď som prišiel na Miletičovu, na
starom opustenom cintoríne, ktorý
sa rozkladal na našej parcele, bujnelo
na hroboch krovie a plevel, z čoho vy-
čnievali zvyšky chátrajúcich krížov.
Keď som s bratislavským farárom,
osvieteným pánom prelátom Dr. Ľu-
dovítom Okánikom obchádzal hrob-
mi obsiate budúce stavenisko, pove-
dal:


- Viete, z tohto miesta ticha a smr-
ti musíte spraviť oázu radostného ži-
vota. Toto miesto je pre vás ako stvo-
rené. Vôkol iba fabriky. V tôni ich
učadených komínov sa krčia osady.
Mládež vám nebude chýbať. Ujmite
sa, prosím, tejto opustenej záhradky.
Ujmite sa tých osirelých hrobov,
zmeňte to zabudnuté miesto smrti na
život, čo nech je skvelým symbolom
vášho budúceho apoštolátu v mojej
farnosti.


24. novembra 1932 sa konečne
pristúpilo k stavbe projektovaného


❏ Saleziánsky ústav v 40- tych rokoch


❏ Stavebné práce na dvore


❏ Divadlo - opereta: Železný rytier


D BNAŠE DIELA


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 9


Bratislava
Miletičova


(1930 – 1950)


SALEZIÁNI, KTORÍ PRIŠLI NA SLOVENSKO V ROKU 1924,
ZAČALI SVOJU ČINNOSŤ V ŠAŠTÍNE. AKO SVOJ DRUHÝ
DOM DOSTALI FARNOSŤ A STARÝ BENEDIKTÍNSKY
KLÁŠTOR V HRONSKOM SV. BEŇADIKU. V PORADÍ TRETÍM
SALEZIÁNSKYM DOMOM NA SLOVENSKU BOL DOM
V BRATISLAVE NA MILETIČOVEJ ULICI.


8 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ


DVA


MESIACE


DON


BOSCO


DO


TVOJHO


DOMU


nástupu proticirkevnej politiky v našej
vlasti. Avšak ani tak nestratili chuť do
práce. Namáhali sa a pracovali tak, ako v
danej situácii mohli a vedeli. 19. mája
1946 bratislavskí saleziáni zorganizovali
púť do Šaštína. Počet prihlásených vystú-
pil na 5 500, a preto museli od železníc
požiadať o tri osobitné vlaky pre pútni-
kov.


Keď sa koncom februára 1948 zmoc-
nila moci v Československu Komunistic-
ká strana, znamenalo to na náboženskom


poli začiatok boja na život a na smrť. Ate-
isti zakázali vydávať náboženskú tlač,
knihy aj časopisy. Zoštátnili všetky kato-
lícke školy, zrušili všetky katolícke orga-
nizácie, do seminárov sa nanútil marxiz-
mus ako povinný predmet. Pripravovala
sa likvidácia rehoľných spoločností. Do
každého nášho ústavu prišli dvaja tak-
zvaní národní správcovia. Jeden politický
a druhý hospodársky. Úlohou dosade-
ných zmocnencov bolo nebadane študo-
vať denný program a plán každého ústa-
vu a podávať o tom správu na ďalšie in-
štancie, aby tajné obsadzovanie prebehlo
bez problémov. Aby nik nemohol zute-
kať, robiť poplach alebo sa postaviť na
odpor. Aj v našom provinciálnom dome
na Miletičovej preto „pracovali” dvaja
zmocnenci. K pripravovanej likvidácii
došlo následne krátko po polnoci 14. ap-
ríla 1950.


Don Valerián Kňazovič, ktorý pôsobil
v ústave ako kaplán, sa vracal domov tes-
ne pred polnocou. Pred domom videl pri-
stavený autobus a v ňom hromadu žan-
dárov, na čo hneď upozornil direktora
domu. Ten povedal vrátnikovi, aby niko-
ho nepúšťal dnu, kým nezobudí spolu-
bratov. Žandári ozbrojení samopalmi ob-
sadili dom a spolubratov hneď v noci od-
viezli do šaštínskeho ústavu, z ktorého
spravili koncentračný tábor saleziánov.
Odtiaľ boli prevezení do Podolínca. V do-
me bola zrušená kaplnka i oratórium a
saleziáni v ňom celých štyridsať rokov ne-
smeli pôsobiť.


(Pokračovanie v budúcom čísle.)
Jozef Kupka SDB


Foto: archív redakcie


svietiť, i preto, že mnohé rodiny odiš-
li z Bratislavy na miesta, ktoré boli
ďalej od hraníc. Mobilizačný stav
našťastie netrval dlho a všetko sa vrá-
tilo do riadnych koľají.


Po rozpade Česko-slovenskej re-
publiky a vzniku prvej samostatnej
Slovenskej republiky požiadala slo-
venská vláda, aby sa rozdelila aj Čes-
ko-slovenská saleziánska provincia.
Tak vznikla samostatná slovenská sa-
leziánska inšpektória so sídlom v
Bratislave. Týmto sídlom sa stal náš
dom na Miletičovej ulici. Za prvého


inšpektora no-
vej provincie
hlavný predsta-
vený saleziánov
don Peter Rical-
done vymeno-
val 1. septem-
bra 1939 dote-
rajšieho direk-
tora domu vdp.
Jozefa Bokora.


Činnosť do-
mu na Miletičo-
vej sledovala
stále štyri hlav-
né oblasti: ná-


boženské formovanie, kultúrnu čin-
nosť, sociálnu činnosť a telovýchov-
nú činnosť. Tisíce chlapcov a mladí-
kov prešlo oratóriom na Miletičovej
ulici. Každú nedeľu a na sviatok pri-
chádzali stovky chlapcov na svätú
omšu a pristupovali k sviatostiam. V
oratóriu boli organizované viaceré
náboženské skupiny s hlbokým du-
chovným zameraním. Bola tu sprí-
stupnená čitáreň s veľkou knižnicou.
Divadlo zaujímalo po kaplnke hneď
druhé miesto. Súčasťou kultúrnej
činnosti bol aj spevokol, hudba a


výstavy tlače a
misií. Saleziáni
od svojho vstu-
pu na bratislav-
ské periférie po-
pri morálnej
biede odstraňo-
vali, nakoľko
mohli, aj hmot-
nú biedu. Pri
výchove sa po-
užívala zábava
a šport, ktoré
neboli cieľom,
ale hlavným
prostriedkom,
ako získať mlá-
dež, aby sa
mohla vychová-
vať v kresťan-
skom duchu.


V búrlivom
roku 1945 po-
čas frontových
udalostí na Slo-
vensku časté
poplachy a
nálety v Brati-
slave obmedzo-
vali pravidelnú
pastoračnú prá-
cu v oratóriu. V


domových záznamoch z toho roku čí-
tame: „Hrôza približujúceho sa fron-
tu nás ponorila až do prachu a cítili
sme sa malí a slabí ako nikdy pred-
tým. Vo svojej bezmocnosti sme hľa-
dali záchranu a našli sme ju u Matky
Božej. V bratislavskom dóme sme sa
slávnostne zasvätili Panne Márii Se-
dembolestnej. Pred Veľkou nocou sa
veriaci pripravili na krvavé jarné dni
hlbokou duchovnou obnovou. Potom
prišli aj tie strašné dni, keď sme so
skľúčeným srdcom, ale s odhodlaním
plným dôvery vďaka Pomocnici pre-
žili aj front. V okolí ústavu sa tuho
bojovalo. Tri dni vo dne v noci dopa-
dali bomby a míny, lebo blízko nás
sú pre vojnu dôležité objekty: továr-
ne, sklady a mestský bitúnok. No sa-
leziánska komunita neopustila svoj
ústav ani v najťažšej chvíli. Spolubra-
tia prežívali hrôzy vojny a bombardo-
vania v pivnici. Tak splnili sľub, daný
veriacim: Nebojte sa, neopustíme vás
a nenecháme vás bez duchovnej po-
techy.“


Kaplnka a ústav dostali niekoľko
menších-väčších zásahov. Materiálne
škody boli veľké a následky vojny sa
potom cítili na každom kroku. Avšak
spolubratov i veriacich začala mučivo
trápiť celkom nová vec. Bola to najmä
neistota a obava o budúcnosť kvôli


❏ Oltár Pomocnice kresťanov v kaplnke


❏ Detský futbalový turnaj 1943
❏ Socha sv. Jána Bosca, ktorá bola umiest-
nena na streche kaplnky, vpravo don Bokor


❏ Čajový večierok vojakov a oratoriánov 1936


❏ Bohoslužby na dvore domu


❏ Púť Miletičovej v Šaštíne 1936


10 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 11




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Už ako malý chlapec som často ostával
v nemom úžase pri obdivovaní nebes-
kej oblohy plnej tajomných hviezdnych
sústav. To tajomstvo mi neskôr pomoh-
lo i nájsť a objaviť Boha.
Hvezdárom som sa zato nestal, súhvez-
dia do máp zakresliť neviem, ale
hviezdnu oblohu mám stále rád. Aj ľu-
dí, ktorí mi pripomínajú tieto hviezdy.
Najmä tajomstvom či pestrosťou Bo-
žích darov. Za jeden z nich pokladám aj
sekulárny inštitút Dobrovoľníčok dona
Bosca. Dnes reprezentuje tento inštitút
16 skupín v dvoch oblastiach Sloven-
ska a 160 členiek.
Málokto vie, že sekulárny inštitút Dob-
rovoľníčok dona Bosca začínal svoje pr-
vé kroky v 50-tych rokoch. Vznikal v
sťažených podmienkach, v skrytosti,
pod pokrievkou tlaku totality, ale i pod
tlakom túžob, ktoré Boh vložil do sŕdc
ľudí zapálených láskou pre Božie
kráľovstvo.
Začiatky inštitútu na Slovensku boli ne-
smelé. Veľa sa o sekulárnych inštitú-
toch nevedelo. Vedelo sa len to, že sú
a že ich Cirkev schválila ako novú for-
mu zasväteného života. Odlišnú od re-
hoľného spôsobu života.
Po namáhavom, postupnom získavaní
a pribúdaní informácií začali pribúdať
i povolania. Postupne pribúdalo i sku-
piniek, v ktorých sa členky schádzali
v malých garsónkach alebo jednoizbo-


vých bytoch. A tak toto prekvapivo sa
rozvíjajúce dielo od roku 1965 oficiál-
ne začalo žiť ako samostatná oblasť
(provincia).
Počiatočné podmienky pre rast inštitú-
tu boli skromné, neraz až hrdinské.
Napr. duchovné cvičenia v malom byte,
kde 8 ľudí kvôli sledovaniu políciou ne-
vychádzalo po celý ten čas. Bohaté však
boli na čosi iné. Veľkým zážitkom boli
zážitky viery a veľkým obohatením bo-
la skúsenosť, že nik neľutoval nijakú
obetu, ani peniaze, ani čas, ani riziko
straty slobody. Veľkou postavou tohto
obdobia bol don Štámec - „ujík”, ako
ho všetci volali, ktorý plný neuveriteľ-
ného entuziazmu cez deň pracoval v za-
mestnaní a v noci cestoval po celom
Slovensku a duchovne viedol členky
a nové záujemkyne. Túto veľkodušnosť
a veľkú dôveru v Božiu lásku vložil do
vienka aj dievčatám z inštitútu.
Prišli však i chvíle skúšky - napríklad
rok 1978, keď naraz 30 členiek VDB vy-
počúvala polícia, no neotriasli inštitú-
tom. Naopak, dopomohli k očisteniu
viery, k prehĺbeniu vzťahov medzi
členkami a upevnili ich v povolaní.
Naučili sa vzájomne sa obdivovať, ob-
divovať Božiu milosť, pôsobiacu v „ži-
vých a zraniteľných ľuďoch”. Naučili sa
rešpektovať vzájomné odlišnosti a ve-
riť silno a silno sa vinúť k Pánovi, ktorý
neopúšťa svoje „malé stádočko”.
Povolaní pribúdalo, a ako keby Sloven-
sko bolo malé pre toto dielo, oblasť sa
začala rozrastať do Česka, Poľska,
Maďarska, ba vznikla aj druhá oblasť
na Slovensku.
Po páde totality nastala v živote inštitú-
tu nová éra. Okrem radosti zo slobody
prišli i nároky novej, meniacej sa spo-
ločnosti. Na veľkú radosť mnohých
vstúpili na pôdu Slovenska po prvýkrát
aj najvyššie osobnosti inštitútu a sale-
ziánskej rodiny a tu spoločne obdivo-
vali veľký dar, ktorým obdaroval Pán


našu krajinu. Až teraz bolo možno vi-
dieť a obdivovať celý rozsah a šírku in-
štitútu. Jeho členky žijú a pracujú
v mnohých mestách a dedinkách, v rôz-
nych profesiách od upratovačiek cez
kuchárky, úradníčky, zdravotné sestry,
učiteľky, profesorky, lekárky a misio-
nárky až po ministerstvá, ba dnes už aj
v ústrednej celosvetovej rade inštitútu.
Sú tu však aj nové nároky. Nároky, vy-
plývajúce z obrovského zrýchlenia
a premien a z mnohorakosti kultúry.
No sú tu aj ľudia, ktorí pomáhajú
ľuďom prekonávať apatiu a nedôveru
voči zmenám. Napríklad nedôveru
v zlepšenie spoločenskej situácie. Dob-
rovoľníčky dona Bosca, navyknuté hľa-
dať, aj dnes tak ako kedysi pomáhajú
ľuďom osobným svedectvom i slovom
nachádzať orientáciu v živote a v ňom
nachádzať i orientáciu na ceste k Bohu.
Ich činná prítomnosť vo svete spojená
s jeho aktuálnymi osudmi, ich denne
učí a ponúka skúsenosť pre pokoru
a zvnútornenie. Dnes predstavujú tú
kontemplatívnejšiu zo zložiek salezián-
skej rodiny. Zasvätenie, ktoré nezverej-
ňujú, im dáva možnosť približovať sa
k ľuďom s úctou a láskou. Jednoducho
byť, žiť, trpieť i radovať sa a dosahovať
úspechy spolu s nimi a prežívať „čas
Pánovho prechodu”. A aj dnes, tak ako
kedysi, sa usilujú s veľkou dôverou
a odovzdanosťou spoznávať Pánov
plán, ľuďom neraz skrytý pre množstvo
rastúceho egoizmu, a v láske a v mno-
horakosti ich služby deliť sa o blaže-
nosť života s Pánom. Ich život, očiam ne-
raz skrytý, pôsobí podobne skryto ako
kvas pri premene cesta, a tak, keď sa
niekedy zadívate na severnú i južnú ob-
lohu Slovenska a zbadáte nejakú novú
hviezdu zo 16 nezakreslených súhvez-
dí, nezabudnite poďakovať sa Bohu...


M. K.
Foto: archív redakcie


D BDUCHOVNOSŤ
Doma a vo svete


12 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


Dobrovoľníčky
dona Bosca
Málokto vie, že severná i južná
obloha na Slovensku má
16 nezakreslených súhvezdí... Hlavná predstavená Dobrovoľníčok donaBosca Anita Mertens


ONDREJ
šikmý kríž


(ondrejský kríž)


BARTOLOMEJ
nôž, zodratá koža


JAKUB STARŠÍ
pútnické oblečenie


s mušľami


JAKUB MLADŠÍ
zástava alebo tyč


na bielizeň


JÁN
bez brady, orol,
kalich alebo had


JÚDA TADEÁŠ
kyjak


MATEJ
uholník, sekera, ha-


lapartňa


MATÚŠ
meč, kniha


PETER
kniha, jeden


alebo dva kľúče


FILIP
palica s krížom (an-


tonský kríž)


ŠIMON
píla


TOMÁŠ
uholník


alebo oštep


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 13


O prvých rokoch účin-
kovania Cirkvi v Jeruzale-
me a takmer o celom
účinkovaní svätého Pavla
vieme pomerne veľa, lebo
máme osobitnú knihu
Svätého písma, ktorá nám
o tom hovorí. Sú to Skut-
ky apoštolov od svätého
Lukáša, sprievodcu svä-
tého Pavla na jeho misij-
ných cestách. Účinkova-
nie iných apoštolov nikto
nespísal, preto sa o nich
zachovali len neskoršie
odkazy, podávané ústne z
pokolenia na pokolenie.


Pripomeňme si druži-
nu apoštolov, jedného po
druhom, a v skratke, čo
vieme o ich účinkovaní:


PETER účinkoval v
Antiochii, kde po prvý raz
nazvali veriacich kresťan-
mi. Neskoršie odišiel do
Ríma, kde bol hlavou ta-
mojšej cirkvi, a keďže ho
Kristus ustanovil za hlavu
všetkých apoštolov a za
skalu, na ktorej sa mala
postaviť celá Cirkev, bol
hlavou všetkých kresťan-
ských obcí na celom sve-
te. Zahynul v roku 67 za
panovania cisára Neróna
a bol pochovaný na vati-
kánskom pahorku, kde
dnes stojí bazilika jeho
mena a kde sídli pápež.


JÁN, miláčik Pána
Ježiša, po nanebovstúpení
a zoslaní Ducha Svätého
odišiel do Efezu a bol tam
biskupom kresťanskej ob-
ce. Staral sa o Ježišovu
Matku až do jej nanebo-
vzatia. Cisár Domicián ho
poslal do vyhnanstva na
ostrov Patmos. Tam svätý
Ján napísal poslednú kni-
hu Nového zákona - Apo-
kalypsu. Po návrate z vy-


hnanstva napísal štvrté
evanjelium.


JAKUB STARŠÍ, brat
svätého Jána zahynul
mučeníckou smrťou v Je-
ruzaleme v roku 41.


JAKUB MLADŠÍ,
vzdialený príbuzný Ježi-
šovej Matky bol prvým bis-
kupom Jeruzalema. Zahy-
nul mučeníckou smrťou
ukameňovaním v roku 62.


ONDREJ, brat Petra,
hlásal evanjelium v Gréc-
ku a v krajoch pri Čier-
nom mori. Bol ukrižova-
ný okolo roku 60.


FILIP účinkoval vo
Frýgii a ako 88-ročný sta-
rec bol na rozkaz cisára
Domiciána ukrižovaný.


BARTOLOMEJ hlásal
Krista v Arménsku a tam
bol na rozkaz kráľa Astia-
gesa odsúdený na smrť.


TOMÁŠ podľa tradície
hlásal evanjelium v Indii
a tam aj získal korunu
mučeníckej smrti.


ŠIMON bol pravdepo-
dobne druhým jeruza-
lemským biskupom a
umrel mučeníckou smr-
ťou, podľa tradície bol
rozrezaný pílou.


MATÚŠ, autor prvého
evanjelia, účinkoval v
Etiópii a tam zahynul sťa-
tý mečom.


JÚDA TADEÁŠ, brat
Jakuba mladšieho a blíz-
ky Ježišov príbuzný. Ne-
vie sa, kde presne účinko-
val.


MATEJ, zvolený na
miesto po Judášovi, pra-
coval v Etiópii, kde bol
sťatý toporom.


Dvanásti




Vstup (JKS 192, 1 – 2)
Ideme sa modliť Cestu svetla.
Vo svetle Božieho slova chceme


uvažovať o niektorých evanjeliových
scénach, ktoré budú zastaveniami
nášho rozjímania. Pomôžu nám po-
noriť sa srdcom do ústrednej udalos-
ti dejín spásy, do Ježišovho vzkriese-
nia.


Dajme sa teda viesť spoluautormi
Svätého písma, evanjelistami, ktorí
nám rozprávajú o udalostiach, stret-
nutiach a prvých svedectvách o víťaz-
stve Ježiša Krista nad hriechom
a smrťou. Panna Mária, veľká postava
dejín spásy, blahoslavená, lebo prvá
uverila, nech je nám vzácnou sprie-
vodkyňou na našej ceste v ústrety
Vzkriesenému.


1. zastavenie (JKS 192, 3 – 4)
◆ PÁN JEŽIŠ VSTAL
Z MŔTVYCH


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Mt 28, 1 - 7
Ženy chceli preukázať poslednú


úctu telu, ktoré malo byť podľa nich
definitívne pochované. Ale v Božom
pláne nebolo, aby smrť navždy pora-
zila život. Je tu zemetrasenie, strach


vojakov, otvorený a prázdny hrob.
Anjel uisťuje ženy a oznamuje im:
„Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol
ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal,
ako povedal.” On, ktorý je zálohou
života, neumiera, je základom našej
odvahy, účinným znakom lásky, kto-
rá vyháňa strach. Po Veľkej noci nie
sme sami, ponechaní sami na seba.
Veď on žije stále, aby sa za nás priho-
váral. Základom našej istoty je Pán
Ježiš, víťaz nad smrťou a nad peklom.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


2. zastavenie (JKS 209, 4)
◆ PETER A JÁN PRI
PRÁZDNOM HROBE


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Jn 20, 1 - 10
Božie dielo, ktoré sa uskutočnilo


Kristovým zmŕtvychvstaním, je také
veľké a nečakané, že spočiatku ne-
môže vniknúť do nepripravených
sŕdc učeníkov. Magdaléna vidí prázd-
ny hrob a myslí si, že niekto telo
skryl. Upozorní učeníkov. Peter a ten
ďalší utekajú a vidia. A začínajú veriť.


Ale zmätok sa ešte nevytratil. Stratili
telesnú prítomnosť Učiteľa a ešte im
nie je všetko jasné.


Nestáva sa aj nám niečo podobné?
Nedali sme sa aj my oklamať pocitmi,
ktoré majú bližšie k matérii než k du-
chu? Koľkokrát sa nám stane, že hľa-
dáme Ježiša v prázdnom hrobe. Mali
by sme sa nechať viesť vnuknutiami
jeho Ducha, prijatím jeho slova a nie
naším uvažovaním a túžbami.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


3. zastavenie (JKS 209, 5)
◆ PÁN JEŽIŠ SA ZJAVUJE
MÁRII MAGDALÉNE


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Magdaléna je vzorová postava
našej ľudskosti. Ježiš z nej vyhnal
diabla, vládcu sveta, a vytvoril si k nej
taký hlboký vzťah, že si bola istá, že
bez Učiteľa už nemôže existovať. Pre-
to ho nástojčivo hľadá a pritom nevie,
že on prvý, verný, pravdivý vyhľadá-
va ju. Spozoruje ho, ale ho nespozná-
va, kým ju nezavolá po mene: „Má-
ria!” Konečne spoznanie, prekypujú-
ca radosť zo stretnutia s tým, ktorého
Nebeský Otec pomenoval milovaný
Syn. Ešte to však nie je radosť z defi-
nitívneho a úplného vlastníctva. Ježiš
ešte nevystúpil k Otcovi. A Mária, vy-
kúpená hriešnica, sa stane vyvole-
ným poslom radostnej zvesti: „Choď
k mojim bratom a povedz im: Vystu-
pujem k môjmu Otcovi i vášmu Ot-
covi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu”.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 15


Cesta svetla


Rozhovor trval hodinu a pol. Pá-
pež uistil dona Bosca, že urobí všetko
možné, aby ho uspokojil. Podobné
návštevy a konzultácie sa uskutočnili
ešte dvakrát. Nebolo však veľmi ľah-
ké naraz odstrániť všetky ťažkosti,
ktoré sa objavili po poradách kardi-
nálov a biskupov. Najväčším protiv-
níkom bol ešte Monsignor Svegliati,
najučenejší tajomník skupiny kardi-
nálov. Don Bosco ho navštívil a našiel
ho odpočívať, keďže práve zápasil so
zápalom pľúc.


- Potrebujem vašu pomoc, Mon-
signor, - povedal bez všetkého don
Bosco. - Prišiel som v záležitosti, kto-
rá je vám dosť známa. Prosil by som
vás, keby ste sa ráčili prihovoriť
u Svätého Otca a pomohli odstrániť
posledné prekážky, ktoré stoja proti
potvrdeniu Kongregácie svätého
Františka Saleského.


- To je veru, don Bosco, vážna vec.
Ale pre svoju chorobu ani neviem, ke-
dy by som sa mohol vybrať ku Sväté-
mu Otcovi.


- A predsa, Monsignore, vy musíte


priniesť túto obetu a ísť ku Svätému
Otcovi.


- Ani viezť by som sa nemohol
v tomto položení a s týmto strašným
kašľom. Ak mi bude do soboty lepšie,
pokúsim sa.


- Nie v sobotu, ale zajtra tam musí-
te ísť, a to pešo.


Svegliati naňho udivene pozrel
a riekol: - Tak skoro to nie je možné.


- Odporúčajte sa Panne Márii Po-
mocnici a sľúbte, že sa zasadíte za po-
tvrdenie mojej kongregácie, a ja vás
uisťujem v mene Matky Božej, že vy-
zdraviete.


- Ak naozaj do zajtra vyzdraviem,
ubezpečujem vás, don Bosco, že vaša
záležitosť bude u Svätého Otca prajne
vybavená.


Na druhý deň Monsignor Svegliati
už necítil žiadnu chorobu. Šiel k pá-
pežovi a prosil ho, aby schválil a po-
tvrdil Spoločnosť svätého Františka
Saleského. V ten istý deň navštívil aj
dona Bosca, ktorému sa poďakoval
a ubezpečil ho o svojom zakročení.


Pápežský dekrét potvrdenia vyšiel


1. marca 1869. Don Bosco sa naplne-
ný veľkou radosťou a povďačnosťou
vrátil 5. marca cez Florenciu späť do
Turína, kde ho uvítali s neopísateľ-
ným jasotom. 7. marca večer, s prí-
kladnou poníženosťou porozprával
svojim saleziánom podrobnosti
o procese potvrdenia kongregácie.


- Milí synovia! Prozreteľnosť Božia
to tak riadila, že naša zbožná spoloč-
nosť je konečne uznaná Svätou stoli-
cou v Ríme. Povinní sme za to vzdá-
vať tie najhlbšie vďaky Božej láske
a usilovať sa všemožnou horlivosťou
zodpovedať cieľu našej kongregácie.


Ján Lechermann
Foto: LDC


Don Bosco
u Svätého Otca


A TAK DON BOSCO NAVŠTÍVIL PÁPEŽA. SVÄTÝ OTEC PIUS IX. BOL DOJATÝ TÝMI VECAMI, KTORÉ MU
ROZPRÁVALI DVAJA KARDINÁLI, A DONA BOSCA PRIJAL VEĽMI MILO.


14 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


VIERA KAŽDÉHO KRESŤANA A KAŽDÉHO KRESŤANSKÉHO SPOLOČENSTVA SA ČASTO PRIROVNÁVA
K CESTE, KTORÁ PREDPOKLADÁ POSTUPNÝ RAST A POSTUPNÉ, STÁLE ZODPOVEDNEJŠIE


VČLEŇOVANIE SA DO ŽIVOTA CIRKVI. PRETO JE PRIRODZENÉ, ABY SA POBOŽNOSTI STÁVALI
CESTAMI, KTORÉ NÁS MAJÚ KAMSI PRIVIESŤ. TAKOUTO POBOŽNOSŤOU JE AJ CESTA SVETLA.
NADVÄZUJE NA CESTU KRÍŽA. ZAČÍNA SA PRI HROBE, Z KTORÉHO VYRÁŽA VÝBUCH RADOSTI


Z KRISTOVHO ZMŔTVYCHVSTANIA A VRCHOLÍ NA HORE TÁBOR, ALEBO PRESNEJŠIE, VO VEČERADLE
VYLIATÍM DUCHA SVÄTÉHO.


TÁTO POBOŽNOSŤ SA MÔŽE OBOHATIŤ AJ INÝMI PRVKAMI, SKÚSENOSŤAMI A TVORIVOSŤOU INÝCH.




im chcel dať dych života, ktorý Stvo-
riteľ vložil do prvého Adama, aby im
komunikoval princíp života, ozajstnú
účasť na jedinom živote. Preto po
tomto geste nasleduje slovo: „Prijmite
Ducha Svätého.” A vysvetlí im jeho
dopad: majú komunikovať život a od-
straňovať jedinú pravú prekážku,
ktorá sa stavia proti životu, a tou je
hriech. Učeníci, muži, ktorí sú slabí a
nedokonalí ako my, budú mať neuve-
riteľnú moc odpúšťať hriechy, zničiť
ich v samotných Božích očiach.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


8. zastavenie (JKS 210, 5)
◆ PÁN JEŽIŠ POSILŇUJE
TOMÁŠOVU VIERU


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Jn 20, 24 - 29
Apoštol Tomáš, jeden z jedenás-


tich, ešte nestretol Zmŕtvychvstalého.
Svojím pochybovaním vyprovokuje
Ježišovo milosrdenstvo k ďalšiemu
pedagogickému kroku, ktorý je aj v
náš prospech. Požehnané pochybova-
nie, ktoré v Ježišovej veľkodušnosti
vyvolá prekvapujúcu veľkorysosť tr-
pezlivo nástojiť na Tomášovom obrá-
tení. Tomáš pred Učiteľom konečne
kapituluje: „Pán môj a Boh môj!” Tú-
to bezpodmienečnú, ale oneskorenú
kapituláciu Ježiš komentuje: „Uveril


si, lebo si ma videl. Blahoslavení tí,
čo nevideli, a uverili.”
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


9. zastavenie (JKS 199, 5)
◆ PÁN JEŽIŠ SA ZJAVUJE
SVOJIM UČENÍKOM PRI
TIBERIADSKOM MORI


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Jn 21, 1 - 14
Keďže sa po Veľkej noci všetko


stáva novým, Ježiš znova volá učení-
kov, aby ho nasledovali. Nájde ich
unavených, pretože celú noc lovili ry-
by, a pritom nič nechytili. Učeník,
ktorého Ježiš miloval, ho spozná. Pe-
ter, prudký ako zvyčajne, skočí do
vody a hneď k nemu dopláva. Nájde
ho, ako chystá jedlo. On sa však na
nich obráti, aby k spoločnému stolo-
vaniu prispeli tým, čo ulovili. Božské
a ľudské sa stretnú pri spoločnom po-
krme, ktorý má väčšiu hodnotu ako
samotné ryby a chlieb. Odteraz už
bude Učiteľ stále s nimi a bude sa o
nich starať. Ale vždy bude chcieť, aby
každý z nich robil pre evanjeliové
kráľovstvo to, čo je v jeho silách: aby
sadili, polievali, namáhali sa, aj keď
silu k vzrastu dá iba On.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


10. zastavenie (JKS 194, 4)
◆ PÁN JEŽIŠ UDEĽUJE
PETROVI PRIMÁT V CIRKVI


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Jn 21, 15 - 19
Svojím zmŕtvychvstaním Ježiš


Kristus založil nové a definitívne ľud-
stvo. Dopĺňa svoje dielo tým, že mu
vtláča svoju štruktúru, ktorá mu
umožňuje byť prítomným počas stá-
ročí v ľudských dejinách, to jest vo
svojej Cirkvi. Peter je základ tejto bu-
dovy. Ježiš sa ho pýta: „Šimon, syn
Jánov, miluješ ma?” Táto otázka,
okrem iného, chce povedať, že láska,
ktorú od svojich žiada Ježiš Kristus,
nemá byť iba čisto filantropická, iba
priateľstvo medzi ľuďmi, ale je to vyš-
šia láska, agapé, ktorá vyviera z Otca.
Peter sa má stať viditeľným predĺže-
ním prítomného, no neviditeľného
Vzkrieseného, Pastiera, ktorý jediný
predstavuje Dobrého pastiera.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


4. zastavenie (JKS 202, 3)
◆ ZMŔTVYCHVSTALÝ JEŽIŠ SA
ZJAVUJE EMAUZSKÝM
UČENÍKOM


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Lk 24, 13 - 19. 25 - 27
Ženy sa už stretli s Ježišom. Muži


sú ešte omráčení udalosťami a svoj
pohľad nevedia upriamiť tam, kde by
našli toho, ktorý im chýba. Ježiš pre-
vezme iniciatívu a pridá sa k dvom
pocestným do Emáuz. Vyhreší ich
pre hluchotu na Božie slovo a ako
pravý Učiteľ a Zjavovateľ im otvorí
myseľ i srdce, aby mohli pochopiť
Písmo. Seba ponúkne ako kľúč, kto-
rým môžu všetko pochopiť.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


5. zastavenie (JKS 293, 2)
◆ PÁN JEŽIŠ SA DÁVA
SPOZNAŤ PRI LÁMANÍ
CHLEBA


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Lk 24, 28 - 35
Cesta do Emáuz je symbolom


našej cesty životom. Dvaja učeníci hľa-


dajú toho, ktorého ešte nespoznávajú
a ktorý je s nimi. Keď sa začína zveče-
rievať, z ľudskej slušnosti mu ponúk-
nu pohostenie. Ale v skutočnosti on
klope na dvere a chce byť ich hosťom
a pripravuje sa dať im svoj chlieb.
Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho.


Cesta našej viery si vyžaduje po-
krm, ktorý by nám dal silu pokračo-
vať v ceste. A ním môže byť iba Ježiš.
On je Chlieb života. Takým sa preja-
vil v Emauzách a obaja sa vydajú na
cestu, z evanjelizovaných sa stávajú
evanjelizujúci. Keď prídu do Jeruza-
lema, uvedomia si, že ich opäť pre-
dišiel: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a
zjavil sa Šimonovi.” V celom našom
kresťanskom živote je to stále on, čo
nás sprevádza a predchádza. My spo-
ločne kráčame so Vzkrieseným, vo
Vzkriesenom a ku Vzkriesenému.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


6. zastavenie (JKS 194, 1)
◆ PÁN JEŽIŠ SA ZJAVUJE
UČENÍKOM


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Lk 24, 36 - 49
Pedagogický prístup Pána Ježiša


tu dosiahol vrchol. Zjaví sa im, po-
zdraví bežným pozdravom „Pokoj
vám”, a ich údiv prekoná tým, že sa
ukáže taký, aký je, ako opravdivý člo-
vek, ochotný nielen nechať ich do-


tknúť sa ho, pretože „duch nemá mä-
so a kosti”, ale ochotný je dokonca
pýtať si pokrm a jesť s nimi tak, ako
to urobil v Emauzách. Urobí to s nimi
viackrát a táto skutočnosť sa stane
súčasťou ich svedectva o jeho zmŕ-
tvychvstaní: „My sme s ním po jeho
zmŕtvychvstaní jedli a pili.” Pán Ježiš
sa nezjavil ako nejaká nádherná myš-
lienka, ale ako konkrétna skutočnosť,
ktorá nás síce nekonečným spôso-
bom prevyšuje, ale súčasne sa skláňa
k nášmu prirodzenému spôsobu, že
sme mäso a kosti. V ňom je to stále
Boh, ktorý nám chce byť na dosah,
aby si nás mohol pritiahnuť k sebe.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


7. zastavenie (JKS 199, 2)
◆ PÁN JEŽIŠ DÁVA
UČENÍKOM MOC ODPÚŠŤAŤ
HRIECHY


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Jn 20, 19 - 23
Kristov prístup je čoraz hlbší a


nástojčivejší, vplýva na život, chce z
nich vytvoriť nových ľudí. Nielenže
im praje pokoj, ale im ho naozaj dá-
va. Nechal sa spoznať tým, že im uká-
zal prebodnuté ruky a nohy. Opakuje
„Pokoj vám” a dodáva „Ako mňa po-
slal Otec, aj ja posielam vás”. Tým
majú veľký podiel na jeho božskom
poslaní. Preto na nich dýchne, ako by


17


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


16 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


RÍMSKY MISÁL
Keď prehliadame texty misála, zisťu-
jeme, že sú v ňom obdivuhodne skĺ-
bené námety minulé so súčasnými.
Nepoškvrnené počatie a plnosť mi-
losti, Božie materstvo a dokonale
plodné panenstvo. Objavujú sa aj ná-
mety nové, napríklad: Cirkev a Má-
ria. Tieto texty spoznávajú v Nepoš-
kvrnenom počatí Panny Márie prvo-
počiatky Cirkvi, v tajomstve mater-
stva, materstvo Hlavy a údov, takže ju
možno nazvať Bohorodičkou a záro-
veň bedlivou Matkou Cirkvi.
Keď posvätná liturgia obracia svoj
pohľad či už na prvotnú Cirkev, ale-
bo na dnešnú, takmer zámerne na-
chádza Máriu, ako sa spolu s apoš-
tolmi modlí a vzdáva chvály Bohu.
Cirkev chce oslavovať Boha spolu s
ňou. Keďže však liturgia je služba,
ktorá vyžaduje dôsledný spôsob živo-
ta, prosí, aby sme úctu k Panne Márii
spájali s úctou k Cirkvi, a čo robí ona,
robili aj my. Napríklad v modlitbe po
prijímaní na sviatok Sedembolestnej
Panny Márie prosíme „...aby sme pri
spomienke spolutrpenia blahoslave-
nej Panny Márie doplňovali na sebe
za Cirkev to, čo ešte chýba utrpeniu
Kristovmu”.


OMŠOVÝ LEKCIONÁR
Hojnosť biblických čítaní umožňuje
podať v usporiadanom trojročnom
cykle celé dejiny spásy a úplnejšie


predložiť samotné Kristovo tajom-
stvo. Z toho prirodzene vyplýva, že
lekcionár obsahuje i viac textov o
Panne Márii, pričom sa ponechali
len tie čítania o nej, ktoré možno
právom pokladať za mariánske, čo aj
rozličným spôsobom a v rozličnom
stupni. Samozrejme, že tieto čítania
sa môžu čítať a aj sa čítajú i pri
iných príležitostiach, nie len na ma-
riánske sviatky.


BREVIÁR
Obsahuje význačné svedectvá nábož-
nosti k Matke Pána, a to v hymnic-
kých skladbách, antifónach a v ma-
riánskych textoch z prvokresťan-
ských čias i zo stredoveku a novove-
ku.


OSTATNÉ LITURGICKÉ
KNIHY
I v ostatných liturgických knihách sa
často uctieva pamiatka Panny Márie.
Vyskytujú sa v nich často miesta s
vrúcnymi modlitbami k nej, naprí-
klad pri slávení krstu, pri skladaní re-
hoľných sľubov, pri udeľovaní
sviatosti pomazania chorých ako aj
pri iných príležitostiach.
Pri skúmaní liturgických textov tak
na Východe, ako i na Západe najzna-
menitejšie a najskvostnejšie prejavy
nábožnosti k Panne Márii vykvitli
práve na pôde liturgie, alebo boli do
nej začlenené.


Keby sme chceli zhrnúť základy ma-
riánskeho kultu môžeme povedať, že
ho tvorí Božie materstvo Panny Márie
a jej duchovné materstvo voči všet-
kým ľuďom, ktoré vykonáva službou
v Cirkvi a sprostredkovaním Božej
milosti. Vzdáva tým česť Bohu Otcovi
cez Syna v Duchu Svätom. Máriin ži-
vot je spojený so životom Najsvätejšej
Trojice. Máriu si nemožno uctiť, ak sa
neusilujeme žiť v milosti Božej.


Kult
Panny Márie
v liturgii




18 19


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


11. zastavenie (JKS 209, 6)
◆ PÁN JEŽIŠ POSIELA
UČENÍKOV DO CELÉHO
SVETA


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Mt 28, 16 - 20
Keď mal Ježiš vystúpiť k Otcovi,


zjavil sa učeníkom, aby sa s nimi roz-
lúčil. Niektorí však ešte stále pochy-
bujú. Cirkev, ktorá sa má predstaviť
svetu, je rozdelené ľudské spoločen-
stvo! Napriek tomu práve jej, týmto
ľudským a slabým učeníkom, Učiteľ
zveruje pokračovanie svojho diela.
Uisťuje ich všeobecnou mocou, ktorú
on sám dostal na nebi a na zemi. Ich
úlohou bude učiť všetky národy, vy-
tvoriť z nich ďalších učeníkov. Je to
teda svetlo, ktoré z Krista vyžaruje a
prostredníctvom činnosti učeníkov
sa bude šíriť po celom svete. Cestou
svetla je Kristova Cirkev. Uisťuje ju:
„Hľa, ja som s vami po všetky dni až
do skončenia sveta.”
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


12. zastavenie (JKS 213, 1 – 2)
◆ PÁN JEŽIŠ VYSTUPUJE DO
NEBA


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Sk 1, 3 - 11
Ježiš sa lúči so svojimi učeníkmi.


Začína sa cesta jeho najbližších uče-
níkov, jeho Cirkvi, zo storočí do sto-
ročí. Bude to dlhá cesta časom a
priestorom, od Jeruzalema až po celú
Palestínu, po celom svete. Ježiš sa od
nich viditeľne vzďaľuje. Istotne sa
vráti, ale nie hneď. Od chvíle, keď ho
Nebeský Otec v nebi povýšil nad
všetko stvorenstvo, nebeské brány sú
už bez mreží. Cesta svetla vedie do
domu spoločného Otca. Kristus, kto-
rý vystúpil na nebesia, všetkým pri-
pravuje príbytok. Všetkých nás tam
čaká.
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


13. zastavenie (JKS 213, 4 – 5)
◆ S MÁRIOU V OČAKÁVANÍ
DUCHA SVÄTÉHO


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Sk 1, 12 - 14
Obdobie Cirkvi sa začína modlit-


bou. Tak ako Kristus trávil dlhé chví-
le v modlitbe, aj pre kresťanov oprav-
divým oporným bodom vždy bude
sústredený a hlboký rozhovor s Ot-
com, Synom a Duchom Svätým. Táto
prvopočiatočná kresťanská modlitba
je zvolaním a očakávaním Ducha Svä-
tého, je modlitbou všetkých bratov a
sestier, zhromaždených spolu s
Ježišovou Matkou Máriou. Koľko
svetla vyžaruje pre nás z tejto cesty
svetla!
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


14. zastavenie (JKS 218, 1)
◆ PÁN JEŽIŠ ZOSIELA
UČENÍKOM DUCHA SVÄTÉHO


K: Klaniame sa ti, Ježišu, a dobrorečí-
me ti.
V: Lebo si svojím zmŕtvychvstaním
prežiaril vykúpený svet.


Sk 2, 1 - 6
Cirkev sa po prvý raz predstavuje


svetu. Nie je dielom ľudským, ale Bo-
žím. A tak ako Kristus, keď sa zjavil
tomuto svetu, bol ponížený, chudob-
ný, ignorovaný, podobne je to aj s
Cirkvou: podobá sa hociktorému ľud-
skému náboženskému hnutiu. Cir-


kev je však mystickým telom Božieho
Syna, ktorý sa stal človekom; je Bo-
žím kráľovstvom v čase i vo večnosti,
skutočným a definitívnym Božím ľu-
dom. Je pravým a večným Božím
chrámom. Jej pôvodom je Nebeský
Otec, jej silou Duch svätý, jej srdcom
Ježiš Kristus. Cirkev je autentické
miesto veľkonočnej radosti. Nech je
zvelebený Pán!
K: Toto je deň, ktorý učinil Pán, alelu-
ja!
V: Plesajme a radujme sa z neho, ale-
luja!


Záver
K: Kráčali sme za Kristom, ktorý


je Svetlo sveta. Spolu s ním a v ňom
ďakujme Nebeskému Otcovi, ktorý je
pôvodcom veľdiela vzkriesenia.


Buď zvelebený, svätý Otče, zato,
že si nás zaplavil svetlom svojho Kris-
ta a silou Ducha Svätého. Aj naďalej
nás zahŕňaj svojím svetlom, aby vo
všetkých našich skutkoch a úmys-
loch zažiarila tvoja sláva v nás a všet-
ci ľudia došli k tebe, nášmu jedinému
dobru. Skrze Krista nášho Pána.


V: Amen.
K: V úsilí prežívať každodenný ži-


vot ako Veľkú noc nech vás žehná vše-
mohúci Boh Otec i Syn + i Duch Svätý.


V: Amen.


Panna Mária v obnovenej rímskej liturgii
– bohoslužobné knihy


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3




D BSVEDECTVO


Asi po roku prišla nádej. Tehoten-
ský test ju potvrdil: Áno, budeme mať
dieťatko. Veľmi, veľmi sme sa tešili.
Týždne ubiehali a všetko vyzeralo
v poriadku.


V prvý deň 9. týždňa sme sa roz-
hodli, že si to pôjdeme dať potvrdiť
lekársky. Vyšetrenie bolo pozitívne
a nasledovalo SONO. Dlhé, napäté ti-
cho a potom otázka: „Máte problémy,
bolesti...?” Neveštilo to nič dobré.


Vravím: „Nie.”
„Nepoteším vás....” a ticho. „Nie je


tam ozvena srdiečka a veľkosť plodu
vôbec nezodpovedá času!”


„Prosím vás, a nemôže sa stať, že
sa ešte roztlčie srdiečko?”


„Nie, už určite nie, musíte ísť na
zákrok, s týmito snímkami...”


Srdce mi zamrelo. Prečo?! Veď
všetko bolo v poriadku! Tak sme sa
tešili! Moje dieťatko...


Vedela som, čo bude nasledovať.
Je to už náš druhý anjelik. Len teraz
to bolí oveľa, oveľa viac, lebo už vie-
me, o čo sme prišli. Máme už dieťat-
ko - milé, zdravé.


Keď ma manžel videl vyjsť, oka-
mžite pochopil výsledok. Ticho a bo-
lestne ma objal. Nedalo sa rozprávať.


Šok, bolesť, slzy... Za pár minút sa
zmenil svet. Pre nás... Namiesto ra-
dostných príprav a očakávania prišli
dlhé minúty čakania pred ordinácia-
mi na predoperačné vyšetrenia a bo-
lesť v duši nad veľkou stratou.


Bol práve sviatok dona Bosca,
a tak sme dali nášmu anjelikovi me-
no Janko. Smutná správa a prosba
o modlitbu sa pomaly dostávala k
našim priateľom a už prichádzali pr-
vé pozdravy, povzbudenia, rady. Sú-
cit, spolupatričnosť a uistenie, že sa
k Bohu nesú prosby za Janka aj za
nás - od priateľov, ich známych, ro-
dín, dokonca celých spoločenstiev,
ľudí, ktorých ani nepoznáme...


A každou novou modlitbou v nás
narastala nádej: Boh je stále ten istý,
čo konal zázraky, vzkriesil Lazara...
Pre jeho milujúce otcovské srdce je
predsa maličkosť, aby roztĺklo to ma-
lilinké srdiečko a pomohlo rásť Jan-
kovi... Istotu lekárov vystriedala ná-
dej.


Prerušili sme predoperačné vyšet-
renia a zaklopali na dvere špecialis-
tov... No hneď prvý pohľad na sním-
ky zo SONA potvrdil KONIEC. V duši
to zabolelo po druhýkrát. No ešte


sme to nechceli vzdať a poprosili
sme o druhé SONO.


Ani úžasne ľudský prístup ses-
tričky však nemohol zmierniť bôľ
a sklamanie, keď SONO vyšetrenie
potvrdilo už rozklad plodu.


Vari Boh nepočul všetky tie pros-
by? Tak veľmi sme dúfali... No On
počul. A spravil zázrak. Nebol to
však zázrak vzkriesenia, ale zázrak
upokojenia zranených duší. Nie je
tu hnev a ukrivdenie, sebaľútosť ani
výčitky: Prečo práve my? Prečo náš
Janko? Napriek všetkej logike duša
v bolesti vzdáva chválu Pánovi, že
nám aspoň na chvíľku dal okúsiť tú
radosť z nového človiečika (koľko je
takých, čo to ešte nezažili a ani ne-
môžu).


Vzdávame chválu Pánovi za jeho
nekonečnú lásku k nám a k Jankovi


- jeho ušetril od bolestí, starostí a trá-
penia tohto sveta a nám dal v tejto
ťažkej skúške možnosť a príležitosť
ešte viac sa priblížiť jeden k druhému
a spolu k Nemu.


Vieme, že nás Janko bude vítať
medzi prvými vo večnosti, že bude za
nás prosiť... No veľmi to bolí, že ho
nebudem môcť objať, pritúliť, po-
hladkať. Jeho úsmev, prvé kroky...
A tak len tichučko prosíme nášho Ot-
ca, aby si ho pritúlil a všetkých, ktorí
sú už tam, aby ho vyľúbili za nás...


Mária + Ivan
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


21D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


Veľmi sme túžili
po dieťatkuDuchovní animátori, animujúcistrediská Združenia Márie Pomocnice


Duchovní animátori miestnych
stredísk sú spojení s rozličnými skupi-
nami saleziánskej rodiny cez materské
stredisko združenia v Turíne na Val-
doccu. Každá provincia má menova-
ného provinciálneho animátora a kaž-
dé miestne stredisko združenia má
svojho duchovného animátora, kto-
rého menuje provinciál/ka. Môže ním
byť aj náležite pripravený člen sale-


ziánskej rodiny. Jeho po-
slaním je predovšetkým sa-
leziánska apoštolská for-
mácia členov miestneho
strediska. Miestny delegát,
ak nie je kňazom, má sa
usilovať, nakoľko je to
možné, aby mali pre svoje
stredisko saleziánskeho
kňaza pre silné chvíle
modlitby a rozpoznávania
a pre sviatostno-liturgický
život členov strediska. Ten-
to kňaz sa nezúčastňuje
miestnej rady ani nemá or-
ganizačné zodpovednosti.


Provinciálny animátor má zod-
povednosť za animáciu združenia
a za formovanie všetkých stredísk
provinciálneho zoskupenia, pre
ktoré bol menovaný. Pri animácii
postupuje vo vzájomnej zhode
s provinciálnou animátorkou FMA
a tým udržuje vzťahy, ktoré spájajú
členov združenia so saleziánskou
rodinou.


Na určitom väčšom území (úze-
mie provincie) riadi činnosť Združe-
nia Márie Pomocnice Provinciálna ra-
da združenia.


Provinciálna rada Združenia Má-
rie Pomocnice podporuje a koordinu-
je iniciatívy miestnych stredísk, ktoré
patria k provinciálnemu zoskupeniu.


Na provinciálnej rade sa zúčas-
tňuje “podľa práva” provinciálny ani-
mátor združenia. V provinciálnej ra-
de môžu byť i niektorí miestni dele-
gáti-saleziáni, ale podmienkou je, že
počet saleziánov rehoľníkov v rade
nebude prevyšovať tretinu celej rady.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


Peter Šinčík – Prešov
Pavol Minarčic –


Bratislava-Daliborovo námestie


Časť členov ZMP z Prešova na púti v Šaštíne


Animátori ZMP v jednotlivých mestách:


Bartolomej Juhás – Humenné


20 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


Poznávame
Združenie Márie Pomocnice




Projekt Mariologického múzea
slovenskej národnej svätyne v Šaští-
ne-Strážach vzišiel z myšlienky Jána
Malženického, správcu šaštínsko-
strážskej farnosti. Vypracoval som ho
v roku 1990 z poverenia provinciála
Saleziánov dona Bosca na Slovensku
Jozefa Kaisera. Projekt nadväzuje na
zhromažďovanie a vystavovanie vo-
tívnych darov venovaných Piete šaš-
tínskej od prvých rokov devätnáste-
ho storočia. Časť týchto darov bola
vystavená na stene po bokoch hlav-
ného oltára. Iné rozličné dary sa dá-
vali do úschovy bývalej knižnice pav-
línov na prvom poschodí.


V období po roku 1950 sa však
viaceré cenné a umelecky hodnotné


diela rôzneho druhu nenávratne stra-
tili. Založenie a skoré sprístupnenie
Mariologického múzea slovenskej ná-
rodnej svätyne v Šaštíne-Strážach
po roku 1990 bolo
vzácnym darom
Ježiša, syna Máriinho,
v rokoch obnovy vo
viere v Boha a Otca
nášho Pána Ježiša
Krista, ktorú vyhlásil metropolita
bratislavsko-trnavskej cirkevnej pro-
vincie arcibiskup Mons. Ján Sokol.


Pôvodný projekt mariologického
múzea počítal so stálou a veľkolepou
mariologickou výstavou. Avšak uká-
zalo sa, že múzejný zbierkový fond
je nedostačujúci kvalitou a množ-
stvom. A ukázala sa tiež ťažkosť zís-
kať nové múzejné exponáty. To všet-
ko spôsobilo zmenu pôvodného pro-
jektu v tom zmysle, že namiesto veľ-
kej stálej výstavy sa začali realizovať
menšie tématické evanjelizačné
výstavy. Usúdilo sa, že aj návštevníci
múzea budú chcieť vždy skôr nové
muzeologické ohlasovanie evanjelia.


Múzeum sme teda otvorili v roku
1995 tematickou výstavou Sedembo-
lestná. Úvodnou časťou tejto výstavy
bola výstava Stabat Mater vo foyeri
riaditeľne saleziánskeho domu v Šaš-
tíne-Strážach. V tomto priestore kus-
tód múzea zrealizoval v roku 1995 aj
prvú tematickú výstavu vôbec s náz-
vom Andrej Pauliny.


Po nej, druhou toho istého roku,
bola výstava Ján Pavol II. a Sedembo-
lestná Panna Mária a ďalšie po sebe
nasledujúce výstavy. Nateraz posled-


ná výstava Ježiš Kristus je ten istý
včera i dnes a naveky (Hebr 13, 8)
bola sprístupnená 15. septembra
2002 v dvoch miestnostiach mariolo-


D BHISTÓRIA


22


gického múzea na prízemí vedľa sa-
kristie.


Uskutočnené tematické výstavy
v rámci hlásania Božieho evanjelia
(Mk 1, 14), kresťanskej katechézy
metódou muzeológie sú publikované
v zošitoch, ktoré vydáva múzeum.
Zošity sú zostavené tak, aby si ich
záujemci mohli vyvesiť na nástenke
farského spoločenstva, katechetic-
kého strediska alebo v priestore pre
náboženské vzdelávanie. Okrem nich
vyšli v rámci múzea aj iné publikácie
v uvedenom odbore, ktoré čakajú na
výstavné stvárnenie.


O jednotlivých tematických výsta-
vách môžeme oboznamovať čitateľov
časopisu na pokračovanie.


V súčasnosti sa muzeológii v súvi-
se s bazilikou v Šaštíne-Strážach ako
národnou pamiatkou venuje jeden
pracovník, ktorý má okrem toho ešte
záväzky v učiteľskej činnosti na Gym-
náziu Jána Bosca a v pastoračnej čin-
nosti vo farskom spoločenstve. Keďže
múzeum nesmie strácať svoj vedecký
a umelecký charakter, chcú Saleziáni
dona Bosca v Šaštíne-Strážach budo-
vať depozitárny priestor a vymenovať
kustóda mariologického múzea. Naj-
vhodnejšie učiteľa dejepisu salezián-
skeho gymnázia, a to so znalosťou


muzeológie ako samostatnej vednej
interdisciplíny. Zároveň určiť asisten-
ta kustóda múzea. Je čas začať s in-
ventarizáciou jestvujúcich múzej-
ných zbierok a odborne katalogizo-
vať muzeálne pamiatky. Prejaví sa to
úrovňou vedeckej aj osvetovej čin-
nosti pracovníkov múzea.


Doteraz uskutočnené výstavy si
získali zo strany verejnosti pozitívne
ohodnotenie. Veľmi kladne sa hodno-
tila putovná výstava, ktorú zrealizo-
val kustód mariologického múzea v
roku 2000 v Bratislave pod názvom
Expozícia slovenského saleziánskeho
diela od začiatku až podnes.


Sedem kópií panelov výstavy Ján
Pavol II. a Sedembolestná Panna Má-
ria si vystavili aj farské spoločenstvá
na Slovensku. Jednu kópiu si zobrali
Slováci žijúci vo Švajčiarsku.


Na aktívnosť saleziánov šaštínsko-
strážskej komunity v múzejníctve
upozornili v časopise Záhorie aj pra-
covníci Záhorského múzea v Skalici.
Hlavne čo sa týka prínosu pre vlasti-
vedné poznávanie krajiny. A tiež jeho
kultúrneho významu v sieti múzeí a
galérií v oblasti Záhoria ako aj na Slo-
vensku vôbec.


Činnosť saleziánov dona Bosca v
rámci Mariologického múzea sloven-


skej národnej svätyne v Šaštíne-
strážach, videná z toľkých pohľadov
ľudí vied a umení, je darom Pána vied
a umení. Nesmieme ho premárniť
zlou žiadostivosťou vedcov a umel-
cov.


O nepopierateľnom význame toh-
to inštitútu svedčí návštevnosť uči-
teľov so žiakmi a tiež záujem študen-
tov o archív. K nim sa pridáva dopyt
pracovníkov, najmä cirkevných ústa-
vov v rôznych štátoch.


Výstavy sú sprístupnené pre verej-
nosť každý deň. Pri príchode sa treba
zahlásiť na farskom úrade, prípadne
si aj dopredu dohodnúť vhodný čas
na návštevu a sprístupnenie expozí-
cií. Pri skupinových návštevách je
možné dohodnúť aj sprievod s od-
borným výkladom. Bližšie informá-
cie o tlačených materiáloch, ktoré sú
k dispozícii, o starších expozíciach v
mariologickom múzeu, ako aj o prá-
ve prebiehajúcej výstave je možné
získať na adrese:


Saleziáni
Kláštorné námestie 1295
908 41 Šaštín-Stráže
tel.:034/6942 111


Zoltán Schmidt SDB
Foto: Kamil Kutarňa


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 23


Mariologické múzeum
slovenskej národnej
svätyne
v Šaštíne-Strážach


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


BAZILIKA SEDEMBOLESTNEJ V ŠAŠTÍNE JE NAŠOU NÁRODNOU
SVÄTYŇOU. KU ZVÝŠENIU JEJ VÝZNAMU AKO CENTRA
MARIÁNSKEJ ÚCTY ISTOTNE PRISPEJE AJ PROJEKT
MARIOLOGICKÉHO MÚZEA, KTORÝ SA V PRIESTOROCH BAZILIKY
POSTUPNE REALIZUJE.




krývkou hlavy, odznakmi, vzdáva-
ním úcty, vyvýšeným sedením pri
zhromaždeniach kmeňa... Na veľ-
kých zhromaždeniach dochádzalo
k predstavovaniu jednotlivých pred-
stavených, vrstiev kmeňa. Zdá sa
akoby všetko odpovedalo na ľudskú
praotázku: „Kto som?“


Kmeň a jeho územie
Životný priestor bol pre kmeň ne-


smierne dôležitý. V ňom uskutočňo-
val svoj život. Tu sa cítil bezpečný. Tu
sa chránil pred inými. Územie
kmeňa zabezpečovalo jeho rozvoj.
Vyznačovali si ho, ba chceli si ho aj
zväčšiť. Preto sa často robili výboje
proti iným kmeňom.


Ale aj členovia kmeňa si chránili
svoj priestor: svoju chyžu, záhradu,
posteľ, hrniec... Je to kdesi v človeko-
vi a zdá sa, že je to opäť odpoveď na
veľmi prastarú otázku: „Kde som?“
Kmene sa časom zjednocovali a vy-
tvárali národ, štát. Tieto tiež majú
svoju reč, územie, vládcov, vlajky,
hymny, tance, znaky, bojové pokri-
ky...


Kmene dnes
A sme v treťom tisícročí. Platí teó-


ria o kmeňoch aj dnes? Domorodé
kmene v Afrike alebo v Južnej Ameri-
ke nám dosvedčujú, že to dorazilo aj
do našich čias. Do doby postmoder-
ny. Je to však aj v našich moderných
mestách a dedinách?


Skúsme prečítať, čo sa v nich de-
je. Podľa výpovede niektorých ľudí
z exotických krajín, život v meste na-
zvali, že je to život v ľudskej zoolo-
gickej záhrade. Človek je v ňom
uväznený. Toľko oni. A čo my na tú
tému?


Kmene v mestách a dedinách
na Slovensku


Akokoľvek, kmeňový spôsob živo-
ta prenikol aj do našich dedín a
miest. Máme tu veľa kmeňov. Pri
tomto tvrdení sa opieram o to, že i tu
sa lepšie pozná asi len okolo 150 ľu-
dí. Tieto kmene majú svoje názvy.
Chcete ich poznať? Tu sú niektoré
z nich: „skeiteri“, „rockeri“, „raperi“,
„anarchisti“, „pankáči“, „skíni“, „me-
talisti,“ „depešáci“. Na tom istom
princípe žijú „fan kluby,“ rôzne gan-
gy, sekty, ba aj firmy, s. r. o., podni-
ky...


Majú svoj štýl života, svoje znaky,
bojové pokriky, reč, vyznamenania,


obliekanie, tance, hudbu, náradie...
Všetci si chcú zabezpečiť svoje úze-
mie, životný priestor. Niektoré kme-
ne sídlia v budovách firiem, iné sa
preháňajú na motorkách, ďalší si
územie značkujú sprejmi, plotmi,
ostnatým drôtom...


Územie strážia rôzne bezpečnost-
né služby a ochranky. Ak dôjde k po-
rušeniu pravidiel medzi kmeňmi, ak
preniká jeden kmeň do druhého, do-
chádza k roztržke, boju až k vojne.
Tak ako pred dávnymi vekmi. Len
zbrane sú dokonalejšie. Svoje osobné
územie si tiež veľmi chránime. Stále
platí: „Moje územie, moja záhrada,
môj dom - môj hrad, moja izba – mo-
je kráľovstvo, môj písací stôl, moje
pero... až to raz príde: Môj hrob, mo-
ja truhla.


Naši náčelníci
Vodcovia kmeňov sa dnes nazý-


vajú rôzne: šéf, vedúci, bos, kapo, di-
ri... U tých serióznejších kmeňov je
to prezident, predseda, primátor, sta-
rosta... Kmene majú zasadania, na
ktorých sa predstavujú náčelníci, sta-
rejší, prijímajú sa ďalší do kmeňa, vy-
laďuje sa spôsob života,... Všetko je
to doprevádzané rôznymi rituálmi –
odovzdávaním cien, povstaním,
úklonmi, bozkami, gratuláciami...


To čo je v nás uložené po tisícky
rokov sa hlási k životu. Ľudia si vy-
tvárajú subkultúry typu „kmeň“. Tie-
to sa opäť spájajú a máme národy,
štáty... Európsku úniu. Nič nové pod
slnkom.


Kmeň a výchova mládeže
Tieto riadky vám možno viac po-


mohli pochopiť, čo sa to niekedy de-
je s našou mládežou. Prečo je taká,
čo na ňu vplýva. Vedieť prečítať záko-
ny, ktoré ňou hýbu, je nesmierne
dôležité. V ich živote je veľmi veľa
dobrého a to môžeme pri jej pastorá-
cií využiť. Nie je múdre ísť proti to-
mu, čo je v nás od vekov. Omnoho
lepšie je využiť to. Ako? O tom nabu-
dúce.


Odpoveď na vzdych!
Často si hovoríte: „Ja už tým mla-


dým vôbec nerozumiem?“ Možno...
Sú ozaj trochu iní, ale to sa dá očaká-
vať. Všetko sa dnes veľmi rýchlo me-
ní. A aj mladí ľudia vyznávajú iné
hodnoty. No tak či tak, nevzdávajte
to! Skúste si urobiť výlet do sveta
mladých a z nasledujúceho náhodi-


lého zoskupenia hodnôt, urobte po-
radie, ktoré podľa vás najviac vyzná-
vajú mladí ľudia. Takže náhodilá
zmes:


1. Založiť si rodinu a žiť v nej spokoj-
ne.
2. Žiť v mieri, pokoji a istote.
3. Mať dobré zdravie.
4. Mať detí a dobre ich vychovávať.
5. Mať zamestnanie.
6. Mať dosť peňazí a vysokú životnú
úroveň.


A správne poradie toho, čo má
pre mladých ľudí najväčší význam
(Podľa prieskumu Ústavu informácií
a prognóz školstva) je:
1. Mať dobré zdravie.
2. Žiť v mieri, pokoji a istote.
3. Mať zamestnanie.
4. Založiť si rodinu a žiť v nej spokoj-
ne.
5. Mať dosť peňazí a vysokú životnú
úroveň.
6. Mať detí a dobre ich vychovávať.


Len tak mimochodom: Obstáli
ste?


Súťaž
Do našej súťaže sa zapojili mnohí


čitatelia a po riadnom „žrebovaní“
sme vytiahli nasledujúcich čitateľov,
ktorým posielame sľúbené ceny:
Kristína Ondríková z Liesku, Mária
Sobeková z Komárova a Vierka Anta-
líková zo Šamorína. Dnešná súťažná
otázka znie: „Napíšte nám, aké kme-
ne sú vo vašom bydlisku.“ Cenami
opäť nebudeme šetriť – traja vyžrebo-
vaní výhercovia dostanú pekné kni-
hy a iné darčeky z vydavateľstva Don
Bosco. Na odpovede budeme čakať
do konca mája.


V živote je aj pokušenie...
Janko našiel peňaženku, ale ne-


odovzdal ju. Prišli mu na to a policajt
sa ho pýtal:


„Prečo si peňaženku neodovzdal,
keď nebola tvoja?“


„Peňaženka nebola moja, ale pe-
niaze sa mi pozdávali ako moje.“


Priatelia, pravda robí život nád-
herným. Všetko dobré praje


Jozef Luscoň SDB.
Foto: Peter Bučány


Americký misionár sa vracal po
dlhých rokoch do svojej vlasti. Roz-
hodol sa, že so sebou zoberie najlep-
šieho domorodého priateľa. New
York v prvých dňoch pôsobil na
muža z africkej divočiny fascinujúco.
Potom si však zvykol a svojim dra-
hým do Afriky okrem iného napísal:
„Mesto, v ktorom teraz bývam, je ob-
rovské... Ale aj tu je to podobné ako
u nás. Ľudia sú rozdelení do
kmeňov.“ Znie to pre vás tajomne?
Fajn, to som chcel úvodom dosiah-
nuť!


Kde sme sa ocitli?
Veľmi nás potešilo, že ste novú


rubriku o výchove mladých ľudí
s nadšením prijali. Poslali ste nám
množstvo zaujímavých listov, v kto-
rých nás povzbudzujete pokračovať v
tejto odvážnej téme. Kde sme to mi-
nule skončili? Aha... Reč bola o post-
moderne.


Kľúčové slová dnešnej doby
Aby sme vedeli vychovávať, pove-


dali sme si charakteristiku doby,
v ktorej žijeme. Dýcha na nás „post-
moderna“ a jej charakteristické slová
sú: Relativizmus hodnôt, individua-


lizmus, konzumizmus, anonymita,
strata identity, informačná a biologic-
ká revolúcia, subkultúry.


Sú to samé cudzie slová, no zdá
sa, že to k nám ozaj ide najmä z cu-
dziny. Ale nebojíme sa. Veď sme tu
u nás prežili už toľko všelijakých
„módnych prúdov“ končiacich na „iz-
mus“! My sme tu a ony odišli. Slovák
bol a bude... Ak bude využívať svoj
zdravý rozum a držať sa Pána.


Už to tu raz bolo?
Ak vás predsa len neopúšťa obava


o našu budúcnosť, spomeňte si, že
čosi podobné to na Zemi už raz bo-
lo. Vo Svätom písme sa píše, ako si ľu-
dia povedali, že postavia vežu, ktorá
bude siahať až do nebies. Mali
v úmysle „ukázať“ Bohu, čo dokážu
keď sa spoja, „kto sú oni - ľudia“. Vy-
našli koleso a už sa cítili ako „stvori-
telia“!


Niektorí odborníci text z Písma in-
terpretujú aj tak, že si vtedajší ľudia
chceli vytvoriť nebo na zemi. S Pánom
Bohom pri tom vôbec nepočítali.


Tak či tak konali v pýche, indivi-
dualizme, konzumizme... a vo vzdore
voči Pánovi. A dopadlo to zle – ne-
dobre. Pýcha spôsobila, že sa nedo-


hovorili a pomiatli sa v reči. Keď je-
den povedal: „Dones mi tehlu!“, iný
odvrkol: „Urob si sám...“ A rozišli sa
v hneve. Nastalo delenie. Ale Boh aj
toto mal pod „kontrolou“. Len aby
sme prežili....


Niečo podobné sa deje aj dnes.
Chceme si žiť ako v nebi a nepozerá-
me sa pri tom na druhých. Sme pyšní
a egoistickí. (Vďaka, že nie všetci.)
Niektoré princípy platia odkedy sú
ľudia ľuďmi. A jeden z nich je aj ten-
to: „Vrana k vrane sadá.“ A tak sa ľu-
dia dali do „kmeňov“.


Kmene v dejinách ľudstva
Kdesi hlboko v človekovi je zakó-


dovaná túžba po spoločenskom živo-
te. Človekovi nie je dobré, keď žije
osamote. Potrebuje citové naplnenie,
pocit bezpečia, deliť sa o svoje ra-
dosti i starosti.... Vytvárali sa skupiny
ľudí a tento rodový, kmeňový spôsob
života prišiel k nám až od praveku.
Tento pravek nás aj dnes veľmi silne
ovplyvňuje.


Život v kmeni
Skúsme zaostriť svoju pozornosť


na vývin ľudstva. Ako žili po tisícky ro-
kov naši predkovia. To čo o nich vie-
me je: Boli zhromaždení v kmeňoch,
kde žilo okolo 150 členov. Každý po-
znal každého po mene. Nebola tu osa-
melosť, pomáhali si, vedeli ľahko
nadviazať medzi sebou kontakt,...
Osvedčilo sa im to! Aby zvýraznili, že
patria k sebe, mali svoje znaky, zásta-
vy, hudbu, svoje tance, rituálne pohy-
by, bojové pokriky, oblečenie, tetova-
nie, pomaľovania... Všetko to plnilo aj
funkciu odstrašenia druhých kmeňov
pred napadnutím.


Medzi členmi kmeňa sa vytvorila
istá hierarchia. Členovia mali rôzne
hodnosti. Sú tu náčelníci, starejší, bo-
jovníci, obyčajní príslušníci kmeňa...
Tieto pozície v skupine sa veľmi
dôležito zvýrazňovali oblečením, pri-


D BVÝCHOVA


Aby mali život
a mali ho v hojnosti


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 2524 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3




Ruženec ako modlitba za pokoj je
zároveň modlitbou rodiny a za rodi-
nu. V istom období bola kresťanským
rodinám táto modlitba zvlášť drahá a
tak ich určite zbližovala. Dôležité je,
aby sme toto vzácne dedičstvo nestra-
tili. Potrebujeme sa vrátiť k rodinnej
modlitbe a k modlitbe za rodiny, po-
kračovať v tejto forme modlitby
ruženca.


Rodina, ktorá sa spolu modlí, zo-
stáva jednotná. Posvätný ruženec sa
svojou dávnou tradíciou ukázal
zvlášť účinný ako modlitba, v ktorej
rodina nachádza sama seba. Tým, že
jej jednotliví členovia obracajú svoj
pohľad na Ježiša, získavajú vždy zno-
vu schopnosť vidieť jeden druhého
novými očami, komunikovať spolu,
byť solidárni, odpustiť si navzájom a
zakaždým začínať vo zväzku lásky
obnovenom z Božieho Ducha.


Tak isto je pekné a užitočné, ak
tejto modlitbe zveríme vývoj a rast
našich detí. Nesleduje vari ruženec
Kristov život od jeho počatia po smrť
a ďalej až po jeho zmŕtvychvstanie a
oslávenie? Pre rodičov je dnes čoraz
ťažšie sprevádzať si deti v rozličných
obdobiach ich života. Najrôznejšie
informácie a najneočakávanejšie skú-
senosti si rýchlo razia cestu do života
detí i mladistvých a rodičia sa často
obávajú nebezpečenstiev, ktoré hro-
zia ich deťom.


Modliť sa ruženec za deti a ešte
skôr s deťmi, učiť ich už odmalička
na denné rodinné zastavenie sa pri
tejto modlitbe - to bezpochyby nie je
riešením každého problému, no ako
duchovnú pomoc ho netreba pod-
ceňovať. Mohlo by sa namietať, že


ruženec je modlitba, ktorá nevyhovu-
je vkusu dnešných detí a mladých.
Ale táto námietka je namierená skôr
na nie dosť primeranú metódu mod-
lenia sa. Navyše, nič nebráni tomu,
aby sa základná štruktúra ruženca
pre deti a mladých, ktorí sa ho mod-
lia buď v rodine, alebo v skupinách,
neobohatila vhodnými symbolickými
a praktickými pomôckami na jeho
lepšie pochopenie a ocenenie.


Tajomstvá svetla


Ruženec obsahuje iba niektoré z
mnohých tajomstiev Kristovho živo-
ta, ktoré sa ustálili vo všeobecnej pra-
xi a ktoré potvrdila cirkevná autorita.
Preto, aby sa ruženec stal skutočným
súhrnom evanjelia, je vhodné po pri-
pomenutí si vtelenia a skrytého Kris-
tovho života (radostné tajomstvá) a
predtým, ako sa zameriame na jeho
bolesti a utrpenia (bolestné tajom-
stvá) a na jeho víťazné zmŕtvychvsta-
nie (slávnostné tajomstvá), upriamiť
meditáciu na niektoré zvlášť dôležité
okamihy jeho verejného účinkovania
(tajomstvá svetla).


Päť významných okamihov, žiari-
vých tajomstiev, z tohto obdobia
Ježišovho života môže byť príhodne
odhalených v týchto udalostiach: 1.
pri jeho krste v Jordáne, 2. keď zjavil
sám seba na svadbe v Káne, 3. keď
ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval
na obrátenie, 4. pri jeho premenení a
5. pri ustanovení Eucharistie.


Podľa súčasnej praxe sú pondelky
a štvrtky venované radostným tajom-
stvám, utorky a piatky bolestným ta-
jomstvám a stredy, soboty a nedele


slávnostným tajomstvám. Kde by
sme mali vsunúť tajomstvá svetla?
Keď si uvedomíme, že slávnostné ta-
jomstvá sú v sobotu aj v nedeľu a so-
bota mala vždy zvláštny mariánsky
nádych, druhá meditácia v týždni o
radostných tajomstvách, v ktorých je
Máriina prítomnosť zvlášť prízvuko-
vaná, by sa mohla presunúť na sobo-
tu. Štvrtok by tak zostal voľný na me-
ditovanie nad tajomstvami svetla.


Toto usmernenie nemá obmedziť
oprávnený slobodný výber pri osob-
nej a spoločnej modlitbe, rešpektujú-
ci duchovné a pastoračné potreby, a
najmä liturgické príležitosti, ktoré si
môžu vyžadovať vhodnú úpravu.
Skutočne dôležité je, aby bol ruženec
stále chápaný a prežívaný ako cesta
kontemplácie. Pomocou ruženca, po-
dobne ako v liturgii, sa týždeň kre-
sťana, vrcholiaci dňom vzkriesenia,
nedeľou, stáva putovaním cez tajom-
stvá Kristovho života. Kristus sa tak v
živote svojich učeníkov zjavuje ako
Pán času a dejín.


Ruženec, taká jednoduchá, no ta-
ká bohatá modlitba, si zasluhuje, aby
ju kresťanské spoločenstvo znovu ob-
javilo. Urobme to predovšetkým v
tomto roku Ruženca.


Zostavil: Jozef Kupka SDB
Foto: archív redakcie


Modlitba za pokoj


Niektoré historické okolnosti ro-
bia oživenie modlitby ruženca stále
aktuálnejším. Je to predovšetkým
potreba vyprosovať od Boha dar
mieru. Ruženec bol často charakte-
rizovaný ako modlitba za pokoj. Na
začiatku tisícročia, ktoré sa začalo
hrozivými scénami atentátu z 11.
septembra 2001 a ktoré je každý
deň svedkom nových scén krvipre-
lievania a násilia v mnohých čas-
tiach sveta, znovuobjaviť ruženec
znamená vnoriť sa do rozjímania
nad tajomstvom Krista, ktorý je náš
pokoj.


Problémy, ktoré stoja pred sve-
tom, nás vedú k presvedčeniu, že iba
zásah zhora, schopný správne usmer-
niť srdcia tých, ktorí žijú v konflikt-
ných situáciách, a tých, čo riadia osu-
dy národov, môže dať nádej na lepšiu
budúcnosť.


Ruženec je zo svojej podstaty
modlitbou zameranou na pokoj. Kaž-
dý, kto si osvojuje Kristovo tajomstvo


- a na to je ruženec zameraný -, záro-
veň spoznáva tajomstvo pokoja a sta-
via na ňom svoj životný program. Na-
vyše, svojím meditatívnym charakte-
rom a za sebou pokojne plynúcimi
modlitbami Zdravas Mária pôsobí
ruženec na modliaceho sa upokoju-
júco a tak ho robí schopným prijať a
v najvnútornejšej hĺbke svojho bytia
zažiť pravý pokoj, vzácny dar vzkrie-
seného Krista, ako aj šíriť ho okolo
seba.


Ruženec nás tým, že upriamuje
náš pohľad na Krista, robí tvorcami
pokoja vo svete. Zo svojej podstaty -
ako vytrvalá spoločná prosba, ktorá
je v súlade s Kristovou výzvou, že sa
treba stále modliť a neochabovať (Lk
18, 1), nám dáva nádej, že aj dnes
môžeme vyhrať taký ťažký boj, akým
je boj za pokoj. Ruženec nám nepo-
núka útek od problémov, naopak,
núti nás hľadieť na ne zodpovedným
a veľkodušným pohľadom, dáva nám
silu čeliť týmto problémom s istotou,
že Boh nám pomôže, a s pevným od-
hodlaním, že za každých okolností


budeme svedčiť o láske, ktorá je zväz-
kom dokonalosti (Kol 3, 14). Z toho
je zrejmé, že nikto sa nemôže modliť
ruženec bez toho, aby sa cítil zaan-
gažovaný v jasnom poslaní šíriť po-
koj, s osobitnou pozornosťou na stá-
le tak ťažko skúšanú Ježišovu zem,
ktorá je blízka srdcu každého kresťa-
na.


Modlitba za rodinu


Podobná naliehavá potreba an-
gažovanosti a modlitby vyrastá pri
ďalšom závažnom súčasnom problé-
me: rodina, základná bunka spoloč-
nosti, je čoraz väčšmi ohrozovaná si-
lami dezintegrácie na ideologickej aj
praktickej rovine, čo v nás vyvoláva
strach o budúcnosť tejto základnej a
nenahraditeľnej inštitúcie a spolu s
ňou o osudy spoločnosti ako celku.
Oživenie ruženca v kresťanských ro-
dinách sa ponúka ako efektívna po-
moc na zastavenie devastujúcich ná-
sledkov tejto krízy, typickej pre našu
dobu.


26 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


D BMAGISTÉRIUM


Ruženec
Panny Márie
16. OKTÓBRA 2002
VYDAL SVÄTÝ OTEC
JÁN PAVOL II.
APOŠTOLSKÝ LIST O
RUŽENCI ROSARIUM
VIRGINIS MARIAE.
ZÁROVEŇ VYHLÁSIL
ROK RUŽENCA OD
OKTÓBRA 2002 DO
OKTÓBRA 2003.
PRIPOMEŇME SI, K
ČOMU NÁS SVÄTÝ
OTEC V TOMTO
LISTE
POVZBUDZUJE.


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 27




ské vojská vylodili na Singapure a za-
čali obsadzovať Maléziu. USA a An-
glicko vypovedali Japonsku vojnu.
Do Odawy prišiel povolávací lístok aj
Gregorovi Tateišiovi, aby hneď nastú-
pil do zbrane.
Spolubratia a
chlapci ho
sprevádzali na
stanicu a prv
než nastúpil
na vlak, odo-
vzdali mu veľ-
kú národnú
zástavu, na
ktorú každý
napísal po-
zdrav, blaho-
želanie, myš-
lienku.


Z vojenských kasární, kde robil
manévre, prichádzali donovi Cimatti-
mu a saleziánom Gregorove listy. Keď
ich čítali, zdalo sa im, akoby prebieha-
li pred ich očami túžby pokojnej a
priezračnej duše, zhrozenej nad ne-
smiernym cyklónom, ktorý ju deň čo
deň pohlcoval. Hľa, niekoľko úryvkov:


„Váš vojačik sa má dobre a plní si
svoju povinnosť v kasárenskom živo-
te. Dnes je nedeľa a hoci ďaleko, som
s vami spojený duchom a bol som aj
na svätej omši. Pred dvoma dňami
sme pochodovali na miesto vzdialené
30 km. Keď sme sa vrátili, bol som
úplne vyčerpaný. Modlite sa horlivo
za vojačika dona Bosca, Gregora Ta-
teišiho.”


„Bol som sedem dní na mané-
vroch v horách. V nedeľu nám dovo-
lili vyjsť po prvý raz po dvoch mesia-


coch. Ja som hneď išiel do salezián-
skeho domu. Pravdu povediac, ne-
mal som dovolenie ísť na našu misiu:
všetci museli ísť do kina. No potom,
keď všetci vošli do sály a začalo pre-


mietanie,
tajne som
vyšiel von
a tak som
mohol ísť
na faru.
Ostal som
tam tri ho-
diny. Keď
som vošiel
do kostola,
horko som
plakal a
dobre som


si osviežil dušu. Presne neviem, kedy
pôjdeme na front. Vo vojenskom ži-
vote sa v minúte môže všetko zme-
niť... Aký veľký je rozdiel medzi vo-
jenským systémom a systémom dona
Bosca!... Modlite sa za vášho smut-
ného vojačika.”


Vianoce na fronte
Odkaz odísť do vojnovej zóny v


Číne prišiel hneď potom. Vojenský
vlak mal prechádzať cez Miyasaki a
don Cimatti spomínal: „Išiel som so
spolubratmi pozdraviť ho na stanicu.
Keďže bolo zakázané zísť z vlaku, za-
stavil sa na stupni vozňa. Požehnal
som ho, on sa postavil do pozoru a
potom sa prežehnal.” Keď vlak
odišiel, obaja, Gregor a don Cimatti
plakali.


Japonci obsadili v Číne široké zó-
ny na pobreží. Celé mesiace nik ne-


mal zvesti o Gregorovi. Konečne
prišiel zo Šanghaja jeho žalostný list.
„Nezabudnuteľný pán direktor! Po-
slúcham Božiu vôľu, ktorá ma chcela
mať ako vojaka v Číne. Vianoce som
strávil vo vysokých vrchoch, zoči vo-
či nepriateľovi, medzi neustálym ra-
chotom bômb a guliek. Cítim veľkú
nostalgiu, keď som myslel na Vás v
Tokiu. Vianoce som slávil, mysliac na
Betlehem a na deň, keď sa Pán naro-
dil pre nás. Aj Nový rok som strávil v
boji. Takisto Veľkú noc som prežil na


fronte, ďaleko od Vás, ale srdcom s
Vami. V mysli mi zaznievali vaše
chvály Bohu a spev Aleluja. Už prešli
štyri mesiace od môjho príchodu do
Číny a ešte som nemohol byť ani raz
na omši. No všetko robím pre Pána.
Budem spievať Aleluja so svojím an-
jelom strážcom. Prosím Vás, pošlite
mi Katolícke noviny, kalendár, Sale-
ziánske zvesti, niečo, čo mi poslúži
ako duchovné čítanie. Modlím sa za
Vás, aj Vy sa modlite za úbohého vo-
jačika dona Bosca. Gregor.”


Zdravie sa zrúti
V Japonsku v tom čase všetko cu-


dzie bolo podozrivé. Na Gregora Ta-
teišiho hľadeli s nedôverou, pretože
písal cudzincom. Keďže v jeho lis-
toch sa striedali japonské znaky s ta-
lianskymi slovami, energicky mu roz-
kázali, aby všetko písal iba po japon-
sky. Listy chodievali čím ďalej tým
zriedkavejšie, žalostnejšie.


Istý list z frontu, poslaný koncom
roka 1942, nám dal vycítiť, že Grego-
rovo zdravie sa zrútilo: „Ochorel som


Medzi prvými chlapcami bol Gre-
gor, osemročný, útly a usmievavý
chlapec. No nikdy sa nehral s ostat-
nými. Donovi Cimattimu sa podarilo
znakmi a úsmevom (japončinu sa ni-
kdy dokonale nenaučil) objaviť príči-
nu utiahnutosti. Chlapec mal ranu na
nohe. Náš Gregor Tateiši Konokiči sa
narodil na ostrove Kurošima zo sta-
rodávnej kresťanskej rodiny. Otec
mu zomrel a matka Abe Maria prišla
bývať ku svojim rodičom v Miyasaki.
Donovi Cimattimu sa podarilo nájsť
špecialistu, ktorý dôkladne prezrel
Gregorovu ranu a rozhodol sa nohu
operovať. Operácia sa výborne vyda-
rila a o niekoľko mesiacov mohol
Gregor veselo behať po dvore s ostat-
nými chlapcami.


O rok neskôr sa Gregor stal mi-
ništrantom. Keď mal 13 rokov, so
súhlasom matky požiadal „skúsiť sa-
leziánsky život”. Don Cimatti ho po-
slal do Nakatsu medzi prvých sale-
ziánskych čakateľov. Neskôr napísal:
„Gregor sa pokúšal študovať za kňa-


za, no potom sa uspokojil s povola-
ním kuchára, krajčíra a záhradníka.”
Začal noviciát v Tokiu v roku 1935 a
ako 17-ročný zložil prvé rehoľné sľu-
by. Ťažko vyjadriť Gregorovu radosť
aj radosť dona Cimattiho: Gregor bol
jedným z prvých japonských saleziá-
nov.


Don František Rossi, ktorý prišiel
veľmi mladý z Talianska, bol jeho
spoločníkom v noviciáte a zanechal o
ňom výstižné svedectvo: „My Taliani
sme nemali skúsenosti s japonskými
zvykmi. Často sme sa správali ne-
okrôchane hrubo. Magister nás ener-
gicky upozorňoval. Gregor sa však
nikdy neurazil, jeho srdečné výbuchy
smiechu nás vedeli pochopiť a veľa
ráz nám pomohli.


Počas letného pobytu v Nonake
mi bol priateľom počas krátkych pre-
chádzok, ktoré mu dovoľovala práca
kuchára. Vtedy som videl, ako dobre
pochopil don Boscov preventívny
systém. Keď sa stretol s nejakým
chlapcom, aj s tým najusmrkanejším,


vľúdne ho pozdravil. Chlapec sa čas-
to zastavil a rozpačito hľadel na toho
mladého pána, ktorý si ho uctil. Gre-
gor sa ho potom začal vypytovať na
meno, hádal, do ktorej triedy chodí, a
zavolal ho na návštevu misie. A
chlapci skutočne prichádzali. Videl
som chudobné deti, ako sedeli v ma-
lej chodbe a vo vytržení hľadeli na
Gregora sediaceho vedľa nich, ako im
usilovne obšíval kabátiky, prišíval
gombíky, opravoval zodrané sandále.


V kuchyni mal za pomocníkov
dvoch pohanských chlapcov. Gregor
bol pre nich priateľom i bratom. Raz
sa ho pýtali, čo je to kresťanstvo, a on
im pomáhal študovať katechizmus.
Keď prijali krst a prvé sväté prijíma-
nie, Gregor bol už dva mesiace na vo-
jenskej službe.”


Hrozná vojna v Tichom oceáne
7. decembra 1941 vstúpilo Japon-


sko do druhej svetovej vojny. 183
bombardérov zasiahlo americkú bá-
zu Pearl Harbour a súčasne sa japon-


28 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


D BDUCHOVNOSŤ


V ROKU 1926 PRIŠIEL DO JAPONSKA DON
CIMATTI A PRVÍ DEVIATI SALEZIÁNSKI
MISIONÁRI. V MIYASAKI ZAČALI AKO DON
BOSCO: ORATÓRIOM, HUDBOU, VESELOSŤOU.
JAPONSKÝ PARK PREMENILI NA IHRISKO
A CHLAPCI IHNEĎ PRIŠLI.


Gregor Tateiši,
japonský vojačik


Japonská pagoda


Púť Japoncov v parku v Meji na Nový rok


Vincenzo Cimatti


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3 29


Gregor Tateiši




Charizmatický
svätec
S chlapcami
V očiach chlapcov génius. Im-
ponoval im, pretože len málo-
kto sa mu mohol vyrovnať.
Pre študentov vševed, pre
športovcov neprekonaný at-
lét.
V očiach dospelých moderný
muž, vynálezca, novátor. Už
len zriadiť také oratórium, ktoré si podaktorí
dovtedy plietli s laboratóriom, bolo neslý-
chané.
Vždy to veru vedel poriadne roztočiť. Aj tre-
tia časť životopisného príbehu o svätom Já-
novi Boscovi je plná zlomov a netradičných
riešení.
vydavateľstvo Don Bosco, 232 str., viaz.,
cena 119,- Sk


ROZLET A PÁD
VEĽKEJ MORAVY IV.
Tma moci a slávy
Albert Masár - Tatranský
Arcibiskup Metod zomrel a
za svojho nasledovníka odpo-
rúčal Svätoplukovi Gorazda,
ktorý by zaistil pokračovanie
diela oboch solúnskych bra-
tov na Veľkej Morave. Sväto-
pluk však namiesto toho po-
slúcha rady svojho franského kancelára Vi-
chinga, ktorý sa s jeho podporou stáva no-
vým arcibiskupom. Viching je presvedčený o
potrebe univerzalizmu (jedna Cirkev – kato-
lícka, jeden jazyk – latinčina), a to pod vede-
ním jediného panovníka – franského kráľa.
U pápeža si vymôže zákaz staroslovienskeho
bohoslužobného jazyka. Slovanské učilište
káže zatvoriť, kňazov verných staroslovienči-
ne vyháňa z krajiny alebo predáva do otroc-
tva. Svätopluk na vrchole svojej moci vidí
budúce problémy ríše – mocenské snahy
Frankov a uhorské hordy, prenikajúce na je-
ho územie. Mlčky sa však prizerá, ako cudzi-
nec Viching kradne dušu jeho vlastnému
národu...
vydavateľstvo Don Bosco, 480 str.,
viaz., cena 279,- Sk


ponuka Vydavateľstva Don Bosco db


30 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 3


V období marec – apríl prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela 813 dobrodin-
cov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám – vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejavenú štedrosť.


1. sa pokúšam zadať svoje heslo už aj
na mikrovlnku.
2. pýtam sa svojich kolegov mailom,
či nemajú chuť ísť na pivo, a oni mi
odpovedajú mailom: „O.K. Daj mi eš-
te 5 minút.“
3. mám 15 rôznych telefónnych čísel,
aby som sa dovolal svojej trojčlennej
rodine.
4. denne v práci hovorím s ľuďmi z
iných kontinentov, ale ešte som sa
tento rok neporozprával so svojím
susedom.
5. kúpim si nový počítač a za týždeň
je zastaralý.
6. dôvod, prečo strácam kontakt so
svojimi priateľmi je, že mám ich e-
mailové adresy.
7. neviem, koľko stojí známka na list.
8. väčšinu vtipov, ktoré poznám, som
čítal v e-mailoch.


9. meno firmy, kde pracujem vidím,
keď som večer doma, a vezmem do
ruky telefón.
10. z domu sa pokúšam volať von cez
nulu.
11. odchádzam do práce za tmy a za
tmy sa i vraciam domov.
12. rodičia o mne hovoria: “pracuje s
počítačom”.
13. poznám svoje deti len vďaka fot-
kám, ktoré ležia na mojom pracov-
nom stole.
14. čítam si tento článok a neustále
prikyvujem.
15. práve premýšľam, komu môžem
túto správu ďalej poslať.
Už nepremýšľam, jednoducho som
zadal vaše adresy...


Z e-mailovej pošty


Isaac Newton (1643 - 1727) vyšiel za
rána na prechádzku so svojimi štu-
dentmi. Šli popri cintoríne. Istý štu-
dent si chcel utiahnuť z veriaceho
profesora a opýtal sa ho:
- Pán profesor, vy veríte, že prach
týchto mŕtvych môže vytvo-
riť nové telo schopné života?
Newton mu hneď neodpove-
dal. Na nasledujúcej hodine
robili pokusy. Profesor si dal
doniesť oceľové piliny, ktoré
zmiešal s obyčajným pra-
chom a zmes vysypal na plyt-
ký tanier. Začal nad ním po-
hybovať magnetom a tu sa
zmes začala hýbať: oceľové pi-
liny sa prilepili na magnet a
prach ostal na tanieri. Potom
Newton vážne poznamenal:


- Boh si ponechal nekonečne viac síl,
než vložil do tohto magnetu.
Toto ako posilnenie nádeje na naše
zmŕtvychvstanie.


Andrej Pauliny


D O B R O D I N C I


D BREDAKCIA


Mám dosť tretieho
tisícročia, pretože...


Môžu telá ožiť?


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é
P r i o b j e d n á v k e d v o c h a v i a c k n í h p o š t o v n é h r a d í v y d a v a t e ľ s t v o


db vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk, ww.donbosco.sk


O b j e d n á v k a názov knihy počet kusov ✃
Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


Podpis/pečiatka.............................................................................................................


.........................................................................................


17. PRVÝ DOMOV


Dielo dona Bosca poznalo zatiaľ len jednu formu: oratórium. Chlapci pri-
chádzali z mesta a bývali u rodičov alebo u zamestnávateľov. Občas sa však vy-
skytol bolestný prípad, že chlapec skutočne nemal kde hlavu skloniť. Mnohí na
otázku, kde spia, odpovedali, že v sklade, v maštali, v stohu slamy, na lavičke v
parku. Boli to vyslovene sociálne prípady, ktoré sa nedali vybaviť dobrým slovom
alebo almužnou. Don Bosco pre tých najbiednejších zriadil vývarovňu. Dával im
aspoň polievku a chlieb, no hľadal trvalejšie riešenie. Najradšej by bol postavil as-
poň malý útulok.


Začal zisťovať, za čo by pán Pinardi predal svoj dom. Nepýtal málo – 80 000
lír. Bola to poriadna suma! Ale nakoniec bude treba zahryznúť do kyslého jablka
a dom kúpiť. Don Bosco to vedel a začal si počínať tak, ako by už trochu bol jeho
majiteľom. Zrak mu padol na senník. Bol prázdny a nepoužívaný. To by mohla
byť predbežná nocľaháreň. Nikomu nič nepovedal a začal zháňať deky a prestie-
radlá. Do senníka priviezol za voz slamy – na slamníky.


Nadišla prvá príležitosť. Don Bosco sa podvečer vracal domov a stretol sku-
pinku roztopašných chlapcov, ktorí hulákali na predmestí. Pustil sa s nimi do re-
či a pozval ich na pohár vína. Dozvedel sa, že niektorí asi nemajú kam ísť. Don
Bosco si myslel, že prišiel ten správny čas. Zavolal ich na večeru, vyšiel s nimi na
senník, každému dal dve plachty a deku. Keď schádzal po rebríku, mal príjemný
pocit, že začína niečo nové, ale sklamal sa. Keď išiel ráno chlapcov zobudiť, boli
fuč a s nimi aj všetky plachty a deky. Mama mu vyčítala ľahkomyseľnosť, ale ne-
dalo sa nič robiť, iba byť opatrnejší.


V ktorýsi májový deň, keď lialo ako z krhly, zaklopali na okno nejakí známi.
Priviedli na kosť premoknutého chlapca, aby s ním niečo urobil, lebo nemá kde
hlavu skloniť. Pochádzal z Valsesie a do Turína prišiel hľadať prácu pri murároch.
Doteraz však nič nenašiel a minul už všetky peniaze. Bol to úbožiak, skoro nič ne-
vedel z náboženstva. Don Bosco žmurkol na mamu a tá nenamietala. Len tak mi-
mochodom pripomenula, že chlapec bude spať v kuchyni.


V ten večer sa v kuchyni pripravovalo prvé lôžko zo série miliónov ďalších,
ktoré stáli v domoch dona Bosca. Tvorilo ho niekoľko tehál a tri dosky. Na nich
bol umiestnený matrac dona Bosca. Matka Margita povedala chlapcovi pred spa-
ním „kázničku“, prvú zo série mnohých „slovíčok na dobrú noc“, ktoré sú dodnes
neodmysliteľnou súčasťou saleziánskych ústavov. Chlapec sa nevedel modliť, ale
modlili sa traja, mohol sa teda pridať. Potom sa mama Margita ešte zabezpečila
proti vlámaniu. Všetko poriadne pozamykala, aby sa chlapec nedostal von. Ale
tentoraz to nebolo treba. Chlapec nebol zlý a zostal u dona Bosca, ktorý sa o ne-
ho postaral.


O niekoľko dní sa don Bosco stretol s druhým takýmto prípadom. Vracal sa
z mesta po Triede kráľovnej Margity a uvidel o strom opretého a plačúceho asi
dvanásťročného chlapca. Zomrela mu mama, a keď ju pochovali, domáci chlapca
hneď na druhý deň vyhodil z domu. Prípad na zaplakanie. Don Bosco ho zobral
k sebe a postaral sa o neho.


Do konca roka prijal pod svoju strechu spolu sedem chlapcov. Viac nemo-
hol. Len jeden z nich to nepotreboval – murársky učeň Jozef Buzzetti. Oratórium
dona Bosca navštevoval už siedmy rok, teda od prvých schôdzok v konvikte. Bol
spoľahlivý a pochopil, že chlapcov treba vychovávať a formovať aj prostredie, pre-
to donovi Boscovi pomáhal usmerňovať chlapcov a neskôr sa k nemu aj nasťa-
hoval.


na maláriu. Tu v Číne sa vyskytuje
veľmi často. Horúčka vystúpila až na
42 stupňov.”


5. marca 1943. Prichádza posol-
stvo z vojenskej nemocnice v Kuna-
noto. Gregor Tateiši je veľmi vážne
chorý. Direktorom saleziánov v
Miyasaki bol vtedy don Braggion.
Len čo ho o tom informovali, robil
všetko možné a konečne dostal po-
volenie navštíviť ho. Ako „cudzinec”
musel čakať štyri hodiny. Potom ho
zaviedli do izby, kde bol vojak Tate-
iši. Jeho tvár jasne prezrádzala, že
smrť nie je ďaleko. Prílišné námahy a
malária úplne zničili jeho mladé telo.
Keď sa dôstojník vzdialil, Gregor
vrúcne zovrel ruky svojho brata a
pustil sa do plaču. Prosil, aby ho pri-
pravil na smrť. Vyspovedal sa a prijal
Pána Ježiša, na ktorého tak dlho ča-
kal, potom pokojným a radostným
hlasom obnovil svoje rehoľné sľuby.


Zdravotný stav sa stále zhoršoval.
Dostal povolenie, aby ho jeho matka
mohla deň i noc ošetrovať. Tá kre-
sťanka čelila bolestiam s nadľudskou
silou. Opatrovala svojho syna s veľmi
dojemnou láskou. Keď videla, že už
hrozí smrť, upozornila saleziánskych
spolubratov. Japonský kňaz Mukai
(prvý, ktorý bol vysvätený v malom
saleziánskom seminári) po dlhom
vyšetrovaní dostal dovolenie 15-mi-
nútovej návštevy. Gregorovi sa poda-
rilo usmiať sa a s radosťou zašepkal:
„Oh, otče Mukai!” Prijal Ježiša ako
viatikum, potom sa mu podarilo po-
vedať s vypätím všetkých síl, že obe-
tuje svoje utrpenie za saleziánov a za
Cirkev v Japonsku.


13. mája 1943 mama priniesla
správu, že Gregor usnul v Pánovi. Sa-
leziáni sa modlili za prvého japon-
ského saleziána – laika, ktorý zomrel
ako 25-ročný, strhnutý spolu s mi-
liónmi osôb tým hrozným bláznov-
stvom, ktoré nazývame vojnou.


Teresio Bosco SDB
Preložil: Andrej Pauliny SDB


Foto: archív redakcie




Matička Božia
Moje vyhladované srdce túži,
po nežnosti tvojich rúk,
Ty vystelieš mi cestu z ruží
a zmyješ rany po bolesti z múk.


Poznáš cestu ku šťastnému cieľu,
kde ruža radosti večne kvitne,
nájdeš tam margarétku bielu,
lupeňmi sa záblesk radosti mihne.


Nie úspech, ale nízke ciele zločinné sú,
ale ty máš pred sebou obrovské ciele,
so sebou si ťa ľudia v srdci nesú,
keď si tu ty, tak prežiť sa dajú ťažké chvíle.


Pre všetkých v srdci miesta máš dosť,
pochopenia ponúkaš veľa,
aj cudzí je u teba hosť,
z každého si spravíš priateľa.


Na zákrute každej cesty
života bojov ma čakáš,
s tebou je si každý istý,
štedro svoju lásku núkaš.


Matička Božia aspoň dnes
ti chcem vyznať vďaku,
nech šumí o tom celý les
a srdce spieva chválu.


Adelka Greliková
Foto: Jozef Kupka