Don Bosco Dnes SLK No. 3 2002

ROČNÍK XXXIII.3/2002
MÁJ – JÚN


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


NAŠE DIELA: TRNAVA
OSOBNOSŤ: JÁN HLUBÍK
MISIE: ŽIJEME V NÁDEJI




Pamätám sa, že ako školáci sme sa
dokázali pohádať i znepriateliť nie-
kedy aj kvôli maličkostiam. Čím me-
nej argumentov sme pre svoje tvrde-
nia mali, tým boli naše hádky zápa-
listejšie. Možno to bolo tak aj preto,
lebo v týchto sporoch ani tak nešlo o
pravdu ako takú – tú sme vtedy azda
ani neboli schopní spoznať. Skôr to
bola príležitosť presadiť v diskusii
svoj názor, svoje presvedčenie a
zvíťaziť tak nad ostatnými. Mať dob-
rý pocit z toho, že som sa pred nie-
kým blysol, že som niekoho umlčal.
My dospelí, trpíme azda tiež na nie-
ktoré z týchto detských chorôb. Da-
kedy sa príliš stotožníme s nejakým
názorom a obhajujeme ho, ako by
nám šlo o život. A ak náš návrh ne-
prejde, ak preň nezískame iných, be-
rieme si to príliš osobne, sme ne-
šťastní a považujeme to za svoju pre-


hru. Alebo naopak – v spleti mienok
a názorov si možno niekedy povie-
me, že je škoda sa ozvať, lebo všetko
sa aj tak stále mení, nič nie je isté a
my by sme ľahko mohli vyjsť na po-
smech.
Aj tieto skutočnosti sú dôkazom to-
ho, že napriek úsiliu o duchovný ži-
vot ostávame ľuďmi ponorenými v
tomto svete, a životné okolnosti na
nás silno vplývajú. Človek však ne-
dokáže žiť trvalo spokojný život na
rozbúrenom mori a v spleti názorov.
Potrebuje aspoň určitú mieru istoty
a stability. Potrebuje niekomu dôve-
rovať. O niekoho alebo o niečo sa
oprieť. Človek hľadá pravdu, túži po
istote. Určitou oporou nám môže byť
náš životný partner, naša rodina ale-
bo i názory človeka, ktorého si váži-
me. Pre veriaceho človeka by mal byť
najväčšou oporou a istotou Boh.


Boh, ktorý sa každému prihovára v
hĺbke nášho svedomia. Ale ktorý sa
na nás obracia aj cez Cirkev, ktorú
založil ako viditeľné znamenie svojej
prítomnosti vo svete.
Na našej ceste upevňovať svoje kre-
sťanské povedomie pomocou apoš-
tolského listu Svätého otca Jána Pav-
la II. Novo millenio ineunte sme sa
dostali k ďalšej jeho praktickej pas-
toračnej smernici, ktorá má názov
Prvenstvo milosti.
Nechajme najprv hovoriť Svätého ot-
ca: ... podstatným princípom kre-
sťanského chápania života je prven-
stvo milosti. Existuje totiž pokuše-
nie, ktoré odjakživa ohrozuje každú
duchovnú cestu a aj samotnú pasto-
račnú prácu. Tým pokušením je do-
mnienka, že výsledky závisia od
našej schopnosti plánovať a robiť.
Boh od nás celkom určite žiada reál-
nu spoluprácu s jeho milosťou. Preto
nás vyzýva, aby sme do služby Bo-
žiemu kráľovstvu vložili všetky svoje
intelektuálne a praktické schopnos-
ti. Ale beda, ak by sme zabudli, že
bez Krista nemôžeme urobiť nič! (Jn
15,5)
Čo tým chce Svätý Otec zdôrazniť?
A prečo dnes považuje práve túto
skutočnosť za takú dôležitú?
Žijeme v období neslýchaného roz-
voja vedy, technológií a možností ria-
diť a ovládať rozličné procesy. Čím
zložitejšie sú však systémy, ktoré člo-
vek vytvára a riadi (počítač, lietadlo,
veľkomesto....), tým sú aj zraniteľnej-
šie. A tak človek žije v stave perma-
nentného napätia medzi údivom a
obavou, medzi obdivom a strachom,


Kapitula
25. generálna kapitula SDB 4


Naše diela
Trnava 8


Správy
Bratislava... 11


Mariánske zvony
Levoča – maják Slovenska 14


Mariánske zvony
Dve matky 16


Mariánske zvony
Deti sa učia modliť... 18


Mariánske zvony
Nová blahoslavená 20


Spolupracovníci
Brezno 21


Osobnosť
Don Ján Hlubík 22


Rozhovor
Uzdravený na príhovor Artemida Zattiho 24


Misie
Žijeme v nádeji 26


Predstavujeme
Audiovizuálne štúdio AVES 28


Redakcia
Nová provinciálna rada SDB 30


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: Merkantil, s. r. o., Trenčín


Saleziánsky bulletin vychádza na celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


3/2002
ROČNÍK XXXIII.


MÁJ – JÚN


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
L


ad
is


la
v


Ji
ro


uš
ek


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD
že čosi sa opäť pokazí, že niečo nebude fungovať tak,
ako by malo.
Aby sa predišlo negatívnym dôsledkom, treba v moder-
nej spoločnosti veľa plánovať, projektovať a vyhodnoco-
vať. Všetko to sú nesporne pozitívne hodnoty, dôstojné
človeka. Mentalita opierať sa len o svoj rozum a skúse-
nosť preniká aj do duchovnej oblasti. Vo sfére ducha
však platia iné zákonitosti. Pripomína nám ich Ježišovo
podobenstvo o boháčovi, ktorý si všetko dobre premys-
lel, naplánoval a zabezpečil, ale ktorý nepočítal s takou
maličkosťou, že Boh si ho ešte v túto noc povolá a urobí
tak škrt cez jeho plány.
Doba, v ktorej žijeme si vyžaduje zaujímať sa o poznat-
ky sociológie, psychológie i manažmentu. Nemáme ale
podľahnúť pokušeniu, že Božie kráľovstvo sa dá budo-
vať tak, ako sa organizujú a riadia naše ľudské projekty.
Tu iba ľudské prostriedky nestačia. Boží človek, hoci aj
so slabšou teoretickou prípravou a vedomosťami, urobí
pre duše viac ako najzdatnejší odborník, ktorý vo svo-
jom živote nedáva na prvé miesto Boha a jeho vôľu.


Počítať vo svojom živote s prvenstvom milosti, to môže
celkom konkrétne znamenať:
– v prvom rade veriť v Boha, účinkujúceho v tomto cha-
otickom svete i v mojom osobnom živote,
– veriť, že Božia milosť je skutočnosť, ktorá podstatne
ovplyvňuje náš život,
– využívať prostriedky, ktorými v sebe upevňujeme a
rozmnožujem Božiu milosť (sviatosti, modlitba, Sväté
písmo...)
– namáhať sa spoznávať Božiu vôľu v Svätom písme, ale
aj v znameniach čias.
Želám každému jednému čím viac hlbokých osobných
zážitkov z účinkovania Boha vo vašom živote. Nech Bo-
žia milosť účinkuje vo vás bez prekážok pre váš pokoj a
šťastie i na úžitok všetkých, s ktorými žijete.
Modlí sa za vás a do vašich modlitieb sa odporúča váš
brat


Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie




ubúdanie spolubratov badať skoro
vo všetkých regiónoch okrem Ázie a
Afriky. V súčasnosti je úplne aktív-
nych saleziánov asi 12 000. Väčšia
časť z nich pracuje:
– v školách 3 601,
– vo farnostiach a na misiách 4 490,
– v oratóriách a mládežníckych stre-
diskách 2 721.
Popri klesajúcom počte saleziánov
však badáme nárast počtu laikov,
ktorí pracujú v našich dielach, nie-
len čo sa týka počtu, ale aj množstva
prevzatých úloh. V roku 2001 bol
počet priamo spolupracujúcich lai-
kov, ktorí sú aj členmi saleziánskej
rodiny 13 903.
Po prednesení správy o stave spoloč-
nosti sa večernými chválami začali
pre účastníkov kapituly päťdňové
duchovné cvičenia. Kazateľom bol
Mons. Alojz Kothgasser, salezián a
toho času insbrucký sídelný biskup.
Kazateľ mal denne dve prednášky na
tému tohtoročnej strenny „Duc in al-
tum!“ a homíliu. Čerpal z listov dona
Vecchiho i zo svojej bohatej skúse-
nosti a účastníkov kapituly odušev-
nil k prehĺbeniu duchovného života.
Po skončení duchovných cvičení ka-
pitule dočasne predsedal radca pre
saleziánsku rodinu a sociálnu komu-
nikáciu don Martinelli, pretože vikár
don Luc van Looy sa medzičasom


nepríjemne zranil pri jazde na bicyk-
li a musel sa podrobiť operácii bed-
rového kĺbu.
Pracovné tempo sa zo zasadania na
zasadanie zvyšovalo. Hlavnou té-
mou, ktorá bola vybraná pre tohto-
ročnú kapitulu po dôkladnom prie-
skume mienky provincií bola proble-
matika saleziánskej komunity. Pra-
covný názov tejto témy bol:
Saleziánska komunita dnes. Delegáti
prijali pracovný dokument, ktorý
pred začatím kapituly pripravila ko-
misia z príspevkov a návrhov pro-
vincií z celého sveta. Prípravná ko-
misia zozbierala písomné podnety


zo všetkých provincií a usporiadala
ich do týchto kapitol:
– Bratský život,
– Evanjeliové svedectvo,
– Prítomnosť medzi mladými,
– Animácia života v komunite.
Členovia kapituly sa rozdelili do
skupín, v ktorých pracovali na jed-
notlivých častiach dokumentu. Štu-
dovali tento dokument a na základe
pripomienok ho aj dôkladne pozme-
nili, doplnili a obohatili.
Päť komisií študovalo situáciu v sale-
ziánskej komunite, šiesta skúmala
funkčnosť centrálnych orgánov spo-
ločnosti a prípadné možnosti zmien


Slovenskú provinciu na kapitule za-
stupoval otec provinciál Vladimír Fe-
kete a dvaja zvolení delegáti: don Šte-
fan Turanský a don Pavol Grach. Ka-
pitula sa začala 24. februára, keď sa
v hlavnom dome zhromaždilo 231
delegátov, ktorí zastupovali všetkých
spolubratov so sľubmi. Saleziáni pô-


sobia v 95 provinciách a vizitató-
riách, ktoré sú prítomné v 128 náro-
doch na piatich kontinentoch.
Najväčší počet účastníkov pochádzal
z Európy, kde 128 účastníkov zastu-
povalo 19 národov. Nasledovala Se-
verná a Južná Amerika s 55 účast-
níkmi, ktorí reprezentovali 17 náro-
dov. Krajiny s najväčším zastúpením
boli: Taliansko – 47, Španielsko –
28, India – 26, Poľsko – 14, Argentí-
na – 12, Brazília – 11, Belgicko – 8.
Najstarší účastník kapituly mal 74
rokov a najmladší 27.
Toto je zhruba obraz tohto veľkého
saleziánskeho zhromaždenia, ktoré
trvalo do 20. apríla.
Úlohou kapituly bolo naznačiť nové
línie činností, aby sa zaktualizoval a
podnešnil život rehoľných salezián-
skych komunít. Jej úlohou bolo tiež
zvoliť nového hlavného predstave-
ného a jeho radu po celkovom pre-
verení štruktúr centrálneho vedenia.
Kapitula sa na tri mesiace stala výni-
močnou saleziánskou komunitou,
medzinárodnou, reprezentujúcou
celý saleziánsky svet. Bola tiež naj-
početnejšou saleziánskou komuni-
tou, aj keď iba dočasnou. To však is-
totne vytvorilo podmienky pre dobré
prežívanie a pochopenie komunitnej


skúsenosti, ktorá bola samotnou té-
mou rokovaní.
Oficiálne otvorenie kapituly sa usku-
točnilo v pondelok 25. februára o
10.00 prednesením slávnostných po-
zdravov a príhovorov. Účastníkom
sa prihovorili zástupcovia hlavných
zložiek saleziánskej rodiny. Svoj po-
zdrav a povzbudenie zaslal aj Svätý
otec Ján Pavol II. Poobede mali dele-
gáti priestor na oboznámenie sa s ro-
kovacím poriadkom kapituly a na
vyriešenie rôznych technických a or-
ganizačných záležitostí.
Nasledujúci deň vikár hlavného
predstaveného don Luc van Looy
predstavil zhromaždenej generálnej
kapitule svoju správu o stave kon-
gregácie a vývoji za posledných šesť
rokov. Správa má 323 strán a ďalších
211 strán štatistických údajov o spo-
lubratoch, dielach a činnosti. Vikár
hlavného predstaveného podal v ne-
celých dvoch hodinách hutný súhrn.
Zo štatistiky vyplýva, že celkový po-
čet saleziánov v roku 2001 bol 16
913, vrátane novicov a biskupov,
kým v roku 1995 bol 17 556. Teda
počet saleziánov sa za šesť rokov
zmenšil o 643 spolubratov. Zmenšil
sa aj počet novicov zo 657 v roku
1995 na 531 v roku 2001. Postupné


D BKAPITULA


KAŽDÝCH ŠESŤ ROKOV SA KONÁ GENERÁLNA
KAPITULA SDB. JE TO STRETNUTIE VŠETKÝCH
PROVINCIÁLOV A DELEGÁTOV JEDNOTLIVÝCH
SALEZIÁNSKYCH PROVINCIÍ SPOLU
S GENERÁLNOU RADOU. V MESIACOCH
FEBRUÁR – APRÍL 2002 SA V HLAVNOM DOME
V RÍME USKUTOČNILA UŽ 25. GENERÁLNA
KAPITULA OD VZNIKU SALEZIÁNSKEJ
KONGREGÁCIE.


0


10


20


30


40


50


60


25-29


1
4


21


29


35


44


48


26


19


4


30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 60-64 65-69 70-75


25. generálna
kapitula SDB


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 5


VEKOVÉ ROZLOŽENIE ÚČASTNÍKOV 25. GENERÁLNEJ KAPITULY


Neformálne diskusie prebiehali aj počas chvíľ oddychu


Don Luc van Looy prednáša správu
o stave spoločnosti


4 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2




D BKAPITULA
Ľudia, ktorí ho poznajú a praco-


vali s ním, ho definujú ako človeka
inteligentného a racionálne založe-
ného, človeka dialógu, ktorý hneď
čelí problémom bez toho, že by ich
odďaľoval na neskoršie. Je schopný
hneď zachytiť problematické záleži-
tosti a čeliť im pri ich koreni. S
húževnatosťou a vytrvalosťou vie za-
angažovať zainteresované stránky a
usmerňovať ich k črtajúcim sa rieše-
niam. Je hlboký, praktický a pripra-
vený pre zverenú úlohu. Všetky svo-
je študijné zaväzky v primeranom
čase splnil a bez väčších problémov
dosiahol očakávané výsledky.


Má hlbokú biblickú kultúru a
značný zmysel pre veci a to robí z ne-
ho praktického a konkrétneho člove-
ka, syna latinsko-americkej citlivosti,
ktorá usmerňuje jeho ponímanie ži-
vota človeka a jeho každodennú sku-
točnosť. V prospech toho svedčí nad-
šenie s akým konsolidoval a upevňo-
val dielo v priekopníckych orató-
riách v Tijuane (Mexiko), ktoré začal
jeho predchodca don Humberto Ma-
nese. Bola to služba tým najbiedne-
jším a postaveným na okraj spoloč-
nosti.


Aj keď nikdy nemal priame pasto-
račné úlohy medzi mladými, mal
vždy saleziánsky zmysel pre kontakt
s chlapcami, v prospech ktorých
uskutočňoval svoje poslanie ako
zodpovedný za mexicko-guadalajar-
skú provinciu. Mladí, s ktorými pria-
mo pracoval, boli saleziáni v teolo-
gickom formovaní v Tlaquepaque,
ktorým odovzdával nielen svoje hl-
boké znalosti Biblie, ale aj svoje sale-
ziánske nadšenie pre mládež.


Ako regionálny radca animoval
región pozostávajúci zo 14 provincií,
ktorý bol pestrofarebný čo do kultú-
ry, spôsobu života ľudí, rehoľníkov,
teda aj saleziánov. Región v sebe za-
hŕňa národy Severnej a Strednej
Ameriky, Karibské ostrovy a národy
andského územia (Kolumbia, Vene-
zuela, Ekvádor, Peru a Bolívia). Ani-
mácia, ktorú vyvíjal, dosahovala sta-
novené ciele a darilo sa mu spájať
veľkú mnohorakosť regiónu. Počas
šiestich rokov, keď vykonával túto
službu, navštevoval každú provinciu
aspoň raz za rok.


Text a foto: ANS
Preklad: don Štefan Šilhár SDB


Don Chavez je Mexičan. Narodil
sa 19. decembra 1947 v meste Real
de Catorce v baníckej oblasti v srdci
severného Mexika. Po niekoľkých ro-
koch sa rodina presídli do mesta Sal-
tillo (štát Coahuila), kde Pascual na-
vštevoval saleziánsku školu Colegio
Mexico. Tu sa zrodilo jeho povolanie
a dozrieval úmysel nasledovať dona
Bosca. V auguste 1946 zložil svoje
prvé rehoľné sľuby v meste Coalcal-
co a v auguste 1970 sa stal saleziá-
nom s doživotnými sľubmi. Diako-
nát prijal 10. marca 1973 v meste
Guadalajare. V tomto hlavnom mes-
te štátu Jalisco, nazvanom Perla Ta-
patia, bol vysvätený za kňaza 8. de-
cembra 1973. Prvé roky svojej kňaz-
skej služby prežíval v Chapalite


(Guadalajara), v komunite mladých
saleziánov v procese formovania. V
rokoch 1975 – 1977 študoval v Ríme
na biblickom inštitúte, kde dosiahol
licenciát zo Svätého písma.


Nový hlavný predstavený bol di-
rektorom teologického inštitútu v
meste San Pedro Tlaquepaque v ro-
koch 1980 – 1988, kde aj vyučoval
Sväté písmo. V rokoch 1986 – 1989
bol provinciálnym radcom v provin-
cii Mexiko-Guadalajara a v rokoch
1989 – 1994 aj provinciálom tej istej
provincie, ktorá zahŕňa celé severné
Mexiko až po hranice Spojených štá-
tov. V roku 1995 začína doktorské
štúdia z biblickej teológie a býva v
Španielsku v Madride-Carabanchel,
kde bol až po dosiahnutie titulu na


Pápežskej univerzite v Salamance. V
roku 1996, počas 24. GK mu zatele-
fonoval hlavný predstavený don Vec-
chi a navrhol mu, aby sa stal regio-
nálnym radcom pre región Interame-
rica napriek tomu, že nebol regulár-
nym členom kapituly. Po prijatí
návrhu sa presunul do generálneho
domu, kde doteraz pracoval.


Materinským jazykom nového
hlavného predstaveného je španiel-
čina, ale plynule hovorí po anglicky
a taliansky. Rozumie aj po nemecky,
francúzsky a hebrejsky.


Pascual Chavez,
9. nástupca dona Bosca
NOVÝM HLAVNÝM PREDSTAVENÝM SALEZIÁNOV DONA BOSCA
JE DON PASCUAL CHAVEZ VILLANUEVA. PO NÁLEŽITOM
UVAŽOVANÍ SA GENERÁLNA KAPITULA SÚSTREDILA NA JEHO
MENO A ZVOLILA HO NA VEDÚCE MIESTO KONGREGÁCIE PRE
ŠESŤROČIE 2OO2 – 2OO8.


v generálnej rade. Komisie sa rozde-
lili ešte na menšie pracovné skupiny
a podskupiny, takže postupne boli
všetky voľné miestnosti v dome ob-
sadené debatujúcimi skupinkami.
Voľné chvíle, ktoré sa vyskytli medzi
jednotlivými pracovnými zasadania-
mi, účastníci využívali na spoločné
športovanie, prechádzky, diskusie,
návštevy rímskych saleziánskych
diel, spolubratov a pamätihodností
alebo tiež na návštevu Katakomb
svätého Kalixta so saleziánskou
hrobkou, v ktorej odpočíva nedávno
zosnulý don Juan E. Vecchi.
Popri intenzívnej práci na texte zá-
verečných dokumentov účastníci
kapituly uskutočnili voľbu nového
hlavného predstaveného. Po dvoj-
dňovom procese rozlišovania kapi-
tula zvolila v stredu 3. apríla hneď v
prvom kole hlasovania výraznou
väčšinou hlasov deviateho nástupcu
dona Bosca. Stal sa ním doterajší re-


gionálny radca pre severnú a stred-
nú Ameriku Mexičan Pascual Cha-
vez Villanueva.
Na otázku predsedu kapituly dona
Luca van Looya, či prijíma túto voľ-
bu, don Chavez odpovedal: „Prijí-
mam toto rozhodnutie kapituly ako
prejav Božej vôle a ako som odpove-
dal Bohu zložením svojich prvých re-
hoľných sľubov, tak i teraz chcem
povedať ÁNO.“
Za vikára hlavného predstaveného
bol opäť zvolený don Luc van Looy,
ktorý túto funkciu vykonával v uply-
nulom období a podobne boli voľ-
bou doplnené aj ostatné posty gene-
rálnej rady.
Keďže medzi úlohy kapituly patrí aj
vypracovanie projektu pre ďalšie
šesťročie, účastníci v závere hlasova-
li o jeho definitívnej podobe. Tento
projekt je vyjadrený v podobe doku-
mentu a slúži ako orientácia pre for-
movanie celej spoločnosti v nasledu-


júcom období. Výsledný dokument
sa objaví začiatkom leta aj v sloven-
čine.
Zamyslenie sa saleziánov celého sve-
ta vychádza z uvedomenia, že sve-
dectvo evanjelia nie je hodnoverné,
ak ho podáva jednotlivec, ale ak ho
dosvedčuje a žije spoločenstvo. Ako
prežívať toto spoločenstvo, na ktoré
hodnoty klásť dôraz, a ako oživiť sve-
dectvo často sektoriálne pracujúcich
členov komunity, to je veľká otázka
pre saleziánov dnes, na začiatku tre-
tieho tisícročia. Ak sa im podarí
nájsť odpoveď na túto otázku, môžu
ňou inšpirovať mnohé rodiny vo sve-
te, ktoré takisto v tomto dnešnom
svete stratili zmysel svojho spoloč-
ného života a nevedia vytvoriť spolo-
čenstvo v práci a v oddychu.


Jozef Kupka SDB
Foto: ANS


6 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2


Don Pascual Chavez so slovenskými účastníkmi kapituly


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 7




na Kopánke značne rozsiahla. Na-
cvičili sa viaceré akadémie a desiat-
ky divadelných hier. Do roka vznikli
aspoň 3 hry a mnohé z nich mali
viacero repríz. Napríklad opereta
Rybár Marek bola odohratá viac ako
10-krát. Okrem divadiel a akadémií
sa v oratóriu hrávalo bábkové divad-
lo, premietali sa veselé, náučné i ná-
boženské filmy.
Športová činnosť – bola v oratóriu
taktiež bohatá. V prvom rade to bol
stolný tenis, v ktorom sa dosiahli
veľké úspechy i v rámci celého Slo-
venska. V oratóriu bol jeden z naj-
lepších stolnotenisových klubov na
Slovensku. Úspešní boli i oratorián-
ski futbalisti.
Činnosť hudobná – zasluhuje si
zvláštnu pozornosť, lebo medzi záuj-
movými činnosťami bola najstabil-
nejšia a najorganizovanejšia. Pritom
veľmi prispievala k slávnostnému
rázu všetkých podujatí. Začiatky ne-
boli ľahké. Nikto však nemohol od
11 – 14-ročných chlapcov očakávať
hneď brilantné výkony. Mali však
chuť a mali dobrých a ochotných
učiteľov – asistentov. A postupne sa
ich odbornosť zvyšovala. Vystupova-
li na všetkých slávnostiach poriada-
ných na Kopánke, na procesiách,
akadémiách, na púťach a birmov-
kách. Koncertovali často i po svä-
tých omšiach pred kostolom a na
dvore oratória.
Sociálna činnosť – na poli sociálnej
výpomoci saleziáni vykonali toľko
dobra, že ľudské slová nie sú dosta-
točné na spravodlivé ohodnotenie
ich činnosti. Sami nemali nijaké ma-
jetky ani nijaké trvalé a pravidelné
príjmy. Žili iba z milodarov, o ktoré
museli neustále prosiť rozličných
dobrodincov.
Oratoriánom usporadúvali viackrát
do roka nádielku: mikulášsku, via-
nočnú, fašiangovú, veľkonočnú a
rozdali pritom 2500 – 3000 balíčkov
(oblečenie, knihy, školské potreby,
cukríky). Okrem toho pre mnohé
deti i rodiny organizovali „ošacova-
ciu akciu“. Zriadili i priamu „stravo-
vaciu akciu“ – podávanie raňajok.
Každý deň ráno po svätej omši na
chodbe pred kuchyňou bol priprave-
ný stôl s taniermi, chlebom a misa-
mi teplej, výživnej polievky. Túto po-
moc denne využívalo 50 – 80 ľudí.
Zaujímavú a veľmi prospešnú čin-
nosť vykonávala i tzv. „Kancelária


8 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2


D BNAŠE DIELA
Trnava


Výstavba saleziánskeho diela
Po zrelom uvážení a na žiadosť cir-
kevnej a svetskej vrchnosti sa sale-
ziáni rozhodli začať akciu na posta-
venie kostola a sociálneho domu v
robotníckej štvrti na Kopánke. Ko-
pánka neustále rástla. Bývalo tu už
okolo 5000 ľudí. Ďalšie role sa par-
celovali na stavebné pozemky. A kos-
tola tu nebolo. Viera, prameň všet-
kého dobra sa zanedbávala, mravy
klesali, hriech sa šíril. Sociálne dielo
tu bolo veľmi potrebné.
V krátkom čase úsilie dp. Jána Hlu-
bíka a jeho spolupracovníkov začalo
prinášať ovocie. Mnohí obyvatelia
Trnavy a okolia, ba celého Slovenska
obetovali finančné prostriedky na


stavbu. Je to dôkaz živej viery, ktorá
sa prejavuje skutkami, je to znak kre-
sťanskej lásky k chudobným spolu-
občanom. A tak 8. decembra 1941 v
deň sviatku Nepoškvrneného poča-
tia Panny Márie sa začala veľká so-
ciálna a najmä duchovná premena
zaostalej a úbohej Kopánky. Na Ko-
pánke sa otvoril saleziánsky dom.
Celebrovala sa prvá svätá omša.


Život v oratóriu
Všetka činnosť v oratóriu sledovala
hlavný cieľ: záchranu duší. A tak sa v
oratóriu postupne rozmáhali viaceré
činnosti:
Družinová činnosť – chlapci boli roz-
delení do družín podľa veku. Stretali
sa každý týždeň. Náplň schôdzok
bola primeraná veku členov. Zaují-


mavé schôdzky mávala Družina mla-
díkov sv. dona Bosca. Na mnohé to-
tiž pozývali známe osobnosti z nábo-
ženského, vedeckého či verejného ži-
vota.
Náboženská činnosť – okrem nedel-
nej svätej omše mnohí chodili na
sväté omše i vo všedné dni a pravi-
delne pristupovali ku spovedi. Kaž-
dý rok, najmä v pôstnej dobe, sa ko-
nali duchovné cvičenia. Najhorlivejší
chlapci boli zapojení do miništrova-
nia. Tejto službe sa horlivo venovali
a miništrovali veľmi dôstojne. V ro-
ku 1943 sa začala na Slovensku or-
ganizovať družina miništrantov ako
Legio angelica. V dňoch 28. a 29.
mája 1944 sa konal v Trnave prvý
miništrantský kongres na Slovensku.
Divadelná činnosť – bola v oratóriu


SALEZIÁNI ÚČINKOVALI V TRNAVE NA HOLLÉHO ULICI OD ROKU
1936. BOLI SI VŠAK VEDOMÍ TOHO, ŽE ICH POMOC POTREBUJE
PREDOVŠETKÝM CHUDOBNÁ, OPUSTENÁ MLÁDEŽ, KTORÁ SA
V TOM ČASE NACHÁDZALA NAJMÄ V ŠTVRTI KOPÁNKA.


Don Ján Hlubík v začiatkoch saleziánskeho diela na Kopánke


Vysluhovanie sviatosti birmovania...


Hudobný festival Lumen, 2001


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 9




Časopis Don Bosco
dnes zasielame


bezplatne každému, kto
oň požiada. Už od roku


1877 je to dar dona Bosca
tým, ktorí so sympatiou


sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


chudobných gratis“. Jej činnosť po-
zostávala z rozličných vybavovaní na
úradoch, písania prosieb a žiadostí,
hľadania zamestnania pre učňov i
dospelých atď.


Činnosť za totality
Salezián don Emil Šafár pracoval
tak, ako sa dalo. Bol zamestnaný vo
Výskumnom ústave kukurice a po
skončení pracovnej doby rozbiehal


apoštolát po celej Trnave. Partizán-
sky v Trnave pôsobil od roku 1974.
Apoštoloval po celom meste, kde bo-
lo treba. Viedol stretká po bytoch a
birmovky vo všetkých trnavských
farnostiach. V spolupráci s pánom
dekanom robil mládežnícky prog-
ram na trnavskej novéne, viedol
modlitbové stretnutia v kostoloch.
Ďalší neúnavný salezián bol don La-
dislav Baranyai. V Trnave bol už
dávnejšie a pracoval podobne ako
don Emil Šafár. Oficiálne pracoval
na Základnej škole v Trakoviciach.
Po páde komunizmu práve v Trako-
viciach na Popolcovú stredu prvý-
krát verejne celebroval svätú omšu.
Na Kopánke bol farárom salezián
don Bleho. To, že bol salezián, do-
svedčuje aj fakt, že v sakristii kostola
bol pingpongový stôl. Emil s Lacom
mu pripravovali pre deti Mikuláša aj
akadémie. Pôsobili tu aj don Surový,
pán Bajaník a viacerí saleziáni v pro-
cese základného formovania.


Dnešná činnosť
Saleziánom je zverená starosť o far-
nosť, oratórium, spolupracovníkov a
mládežnícke stredisko. Komunitu
tvorí osem bratov, z toho päť kňazov,
jeden koadjútor a dvaja asistenti.
Okrem svätých omší a vysluhovania
sviatostí v našej farnosti sa týždenne
konajú prednášky, vysvetľujúce svä-
tú omšu. Mladí vydávajú časopis o
živote farnosti a mesačne robia pre
najmenších bábkové divadielka. Po-
čas týždňa sú sväté omše obohatené


chlapčenským, dievčenským, mláde-
žníckym a dospeláckym zborom.
Uvedomujeme si, že v mnohom sme
vďační za pomoc saleziánskym spo-
lupracovníkom, katechétom a ses-
trám FMA a VDB.
Oratórium je otvorené denne okrem
pondelka pre chlapcov základných
škôl. Výchova chlapcov je hlavne v
rukách animátorov, ktorí sa im venu-
jú na stretkách. Okrem toho máme
pre deti rôzne krúžky. Na sviatok do-
na Bosca a Nepoškvrnenej Panny
Márie usporadúvame spoločné aka-
démie, kde program tvoria vlastné
skupiny. Na jar a v lete sa pravidelne
organizuje prímestský tábor a letný
tábor.
Mládežnícke stredisko trikrát týž-
denne funguje ako herňa a trikrát je
otvorené len pre prácu v skupinách.
Okrem stretiek máme tanečnú školu,
pingpongový klub, utorkový prog-
ram pre animátorov, mesačné pred-
nášky na témy z lekárstva, geografie,
chémie, mesačné spoločné zábavno-
-súťažné programy skupín, mesačné
filmy na plátne cez videoprojekciu,
viackrát do roka obnovy, zábavy a
občas nejaký turnaj alebo výlet. V le-
te býva viac turnusov duchovných
cvičení, prechod hrebeňom hôr a
animátorský výlet ako odmena za
prípravu letného tábora. Momentál-
ne je animácia mládežníckeho stre-
diska výrazne smerovaná k precho-
du od kvantity akcií ku kvalite du-
chovných ponúk.


Ladislav Babača SDB
Foto: SDB Trnava


10 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2


Súťaž mladých v „potápaní“Púšťanie šarkanov


Sestry FMA a dievčatá na OLDIE’S PARTY


Počas tohtoročnej zimy mali chlapci z naších stredísk možnosť zúčastniť sa už na piatom
ročníku Vianočného hokejbalového turnaja v Košiciach. Turnaja sa zúčastnilo 7 mužstiev z
miest: Košice, Bardejov, Trnava, Žilina, Humenné, Michalovce a Prešov. Tohtoročný malý ju-
bilejný turnaj sa začal 14. decembra večernou svätou omšou a slávnostným otvorením s na-
zretím do minulosti. Potom prišla na rad bojovnosť. Chlapci mohli dokázať, ako vedia bojo-
vať, ale ukázať aj to, že nás všetkých Niekto spája. Na prvých troch miestach sa umiestnili:
1. Žilina, 2. Prešov, 3. Humenné. V skutočnosti však zvíťazilo priateľstvo a radosť, veď na to-
to podujatie nás všetkých pritiahol don Bosco. Ešte raz vďaka za fantastický turnaj hlavne
animátorovi Peťovi Velikému a skupine okolo neho, vďaka ktorým sme mohli prežiť toto pek-
né podujatie. Veríme, že o rok sa všetci opäť stretneme.


D BDOMA A VO SVETE
■■ Košice ■■


VIEDLA NÁS BETLEHEMSKÁ HVIEZDA


Od augusta 2001 bola ustanovením a príchodom správcu zriadená nová diecézna farnosť v
Žiline na sídlisku Hájik. Desať rokov slúžili spolubratia saleziáni v provizórnych priestoroch
sväté omše, viedli stretnutia s mladými a vykonávali aj farskú agendu. Po príchode vdp. Iva-
na Ďuriša sa činnosť vo farnosti veľmi pekne rozbehla. Skrášlenie a premaľovanie provizór-
nej kaplnky, ale aj zabezpečenie svätých omší v nedeľu v neďalekej ZŠ pre veľký nárast ve-
riacich na bohoslužbách. Saleziáni sa z Hájika úplne nestiahli a hlavne študenti sa cez ví-
kendy angažujú, animujú a ve-
dú stretnutia s miništrantami,
staršími animátormi a mladý-
mi, ktorí majú záujem o spev v
zbore POZ. V určené dni býva
klasické oratórium, duchovné
obnovy a výlety. Najviac tre-
ba poukázať na vynikajúcu
úroveň spolupráce a vzájom-
nej ústretovosti p. farára a sa-
leziánov. Je to naozaj príklad-
ná spolupráca, ktorá dokazu-
je, že medzi diecéznymi kňaz-
mi a rehoľníkmi môže
existovať spoločná snaha o
dobro a spásu pre všetkých.


■■ Žilina ■■


PEKNÁ SPOLUPRÁCA


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 11




Sviatok svojho patróna sv. Jána
Bosca oslávilo ružomberské
Združenie saleziánskych spolu-
pracovníkov už tradičným „Pose-
dením pri hudbe“. Do černov-
ského kultúrneho domu prijali po-
zvanie mladí z Domky z Ružom-
berka i z Liskovej, i rodiny, s
ktorými sa spolupracovníci pravi-
delne stretávajú. Zhruba 140 ľudí
odmenilo potleskom členov zná-
mej ružomberskej gospelovej
skupiny Jocara za ich podmanivé
piesne. Pozornosť upútali mladí z
Liskovej svojou spomienkou na
krásne chvíle letného tábora, ako
aj ružomberskí „domkári“ umelec-
kou scénkou Ruky. Do programu
tiež prispeli spolupracovníci paró-
diou na nekonečné telenovely.
Polnočným napätím bolo tradičné
žrebovanie tomboly. Potom už
prúd hudby striedali len prestáv-
ky na oddych a debaty s priateľmi
a známymi. Za krásny večer plný
skvelej kultivovanej zábavy patrí
všetkým zúčastneným vďaka.


5. apríla si náš spolubrat Andrej Dermek pripomenul krásne výročie – 60 rokov od
kňazskej vysviacky, ktorú prijal v roku 1942 v Šaštíne. Toto pekné jubileum si pripome-
nuli spolubratia spolu s oslávencom v Šaštíne a v Bratislave na Miletičovej za prítom-
nosti mnohých hostí, ktorí sami počas svojho života pocítili, koľko dobra im priniesla
obetavá práca a život dona Dermeka. Spomienková oslava na Miletičovej sa uskutoč-
nila 7. apríla. Začala slávnostnou svätou omšou v Kostole Márie Pomocnice, po ktorej
nasledovala akadémia pripravená donom Sandtnerom. Na akadémii okrem oficiálnych
predstaviteľov z radov saleziánov vystúpili aj známi umelci: Štefan Bučko, Peter Mi-
chalica, Peter Lorenc, Mária Dacejová a Martin Babjak. Moderovanie celého podujatia
mal na starosti študent teológie z Dúbravky Martin Linhart. Nech Pán Boh žehná
nášho oslávenca a udelí mu ešte veľa zdravia a sily do jeho života.


60. VÝROČIE KŇAZSTVA


BEZ MATKY TO NEJDE


■■ Udavské ■■


Pod týmto názvom
uviedli divadelní
ochotníci zo salezián-
skeho centra z Hu-
menného divadelnú
hru od Palla Ziniho,
alebo skôr muzikál o
sv. donovi Boscovi.
Predstavenie, ktoré
zorganizoval Klub slo-
venského misijného
hnutia v Udavskom v
spolupráci s Osveto-
vou besedou Obec-
ného úradu v Udav-
skom sa uskutočnilo
6. januára 2002 v Rím-
skokatolíckom kultúr-
nom dome v Udav-
skom a zvýraznilo ča-
ro vianočných a novo-
ročných sviatkov v
Udavskom.


MARIÁNSKA BIBLICKÁ OLYMPIÁDA 2002


Klub SMH v Udavskom v spolupráci s obecnou knižnicou a sa-
leziánskym strediskom v Humennom zorganizoval 28. februára
v Rím. kat. kultúrnom dome v Udavskom miestnu súťaž Marián-
skej biblickej olympiády 2002. Súťaže sa zúčastnilo desať troj-
členných družstiev a bola obohatená o účasť dvoch družstiev
detí z farnosti Perečín, zo zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Vedo-
mosti súťažiacich boli na veľmi dobrej úrovni a hodnotiaca po-
rota v zložení dp. Peter Šalgovič, miestny farár, Mikuláš Kováč,
saleziánsky kňaz, a sestra Svätoslava z Perečína mali plné ruky
práce pri hodnotení ústnych i písomných odpovedí. Víťazom sa
stalo družstvo miništrantov z Rovného, farnosť Vyšný Hrušov,
tesným rozdielom pred družstvom miništrantov z Udavského a
družstvom dievčat z Perečína. Víťaz postúpil do celosloven-
ského kola, ktoré sa uskutočnilo 9. marca v Žiline. Organizátori
i súťažiaci odchádzali s peknými pocitmi dobre vykonanej práce
na duchovnom poli.


TURNAJ MINIŠTRANTOV V MINIFUTBALE


■■ Udavské ■■


V čase vianočných prázdnin Klub Slovenského misij-
ného hnutia v Udavskom v spolupráci so Základnou
školou v Udavskom zorganizoval turnaj miništrantov v
minifutbale o putovný pohár Klubu SMH v Udavskom.
Samotnému turnaju predchádzal akt požehnania futba-
lovej výstroje dôstojným pánom farárom Petrom Šala-
govičom pri večernej svätej omši deň pred turnajom.
Po spoločnej modlitbe všetkých účastníkov turnaj ofi-
ciálne otvorila pani Marková, predsedníčka KSMH
Udavské. V minifutbale súťažili družstvá miništrantov z
Vyšného Hrušova, Rovného, družstvo humenského de-
kanátu a domáci Udavčania. Atmosféra bola výborná.
Putovný pohár získalo družstvo humenského dekanátu
(na fotografii). Všetci účastníci dostali diplom. Plastiku
futbalistu, cenu pre najlepšieho strelca si odniesol mi-
ništrant z Vyšného Hrušova Rašpľa. Nebolo víťazov ani
porazených, víťazi boli všetci, ktorí prežili jeden krásny
duchovno-športový deň.


JEŽIŠKO V ZÁVEJOCH


■■ Detvianska Huta ■■


Ochotnícky divadelný súbor PRAMEŇ v Detvianskej Hute nacvičil k Viano-
ciam s deťmi našej farnosti peknú divadelnú hru Ježiško v závejoch, ktorá
spestrila vianočné obdobie v našej farnosti. V ochotníckom divadelnom sú-
bore pôsobia aj saleziánski spolupracovníci, ktorí patria do strediska Detva.
Deti mali s divadelnou hrou celkovo osem vystúpení, ktorými potešili srdcia i
mysle divákov v okolitých
obciach. Ochotnícky sú-
bor počas svojej niekoľ-
koročnej existencie na-
cvičil a odohral šesť diva-
delných hier. Minulý rok
zahrali ochotníci hru
Vášeň a pokánie z vlast-


nej tvorby a v roku 2000 sa zúčastnili na celoslovenskej súťaži Gorazdov
Močenok s hrou Strídža spod hája. Touto svojou aktivitou s prispením sa-
leziánskych spolupracovníkov prispieva súbor k rozšíreniu kultúrnych a
kresťanských hodnôt v našej malej podpolianskej obci.


■■ Bratislava ■■■■ Ružomberok ■■


RUŽOMBERSKÉ
STREDISKO


OSLAVOVALO


12 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 13




14 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2


Ako sa to všetko začalo
I keď je ťažko určiť, kedy bol postavený


prvý kostol na Mariánskej hore v Levoči,
jedno je isté, že počiatok mariánskej úcty
na Slovensku spadá do najstarších dejín
našej vlasti. Stopy vedú až ku svätému Cy-
rilovi a Metodovi. Hoci sa Veľkomoravská
ríša v roku 906 rozpadá, nezaniká kre-
sťanstvo, ktoré sa u nás udomácnilo a úpl-
ne vytlačilo pohanských bôžikov.


Aj Spiš mal podobný vývoj. V 12. storo-
čí je tu už viacero kostolov. Veľký úder však
znamená vpád Tatárov. Obyvateľstvo uteká
do hôr, obce a mestečká sú vyplienené. Ta-
kýto osud postihol aj slovenskú osadu v
blízkosti dnešných levočských lúk. Húžev-
natí obyvatelia sa však nevzdali a po od-
chode Tatárov spolu s nemeckými kolonis-
tami zakladajú v roku 1245 mesto Levoču.


Kronikár Lányi píše, že hneď po dvoch
rokoch postavili Levočania kostolík na
dnešnej Mariánskej hore. Je dosť pravde-
podobné, že už skôr tu bola kaplnka, kto-
rá mala pre miestne obyvateľstvo veľký
význam. V každom prípade je však tradí-
cia mesta Levoča nerozlučne spätá s Ma-
riánskou horou.


Neveľký kostolík na kopci nad mestom
bol stavaný dosť narýchlo a po niekoľkých
desaťročiach vznikli trhliny, takže v roku
1311 ho musia opravovať. V tom čase sa v
ňom už nachádza socha Panny Márie, kto-
rú okolité obyvateľstvo zahŕňa svojou úc-
tou a dôverou. To značí, že slovenský ľud
si už 700 rokov ctí na tomto mieste našu
Nebeskú matku.


V 15. storočí farár Servácius kostolík
prestaval a keďže videl, že by sa mal niekto
stále starať o udržiavanie kostola, postavil
pri ňom obytný strážny dom. Bola to akási
pustovňa, do ktorej uviedol mníchov. Ma-


riánska hora má už v tejto dobe také
meno, že i vzdialenejšie obce cítia po-
vinnosť starať sa o pútnický kostol.


V období, keď k nám z Nemecka
prichádza učenie odlišné od katolíc-
keho, nastávajú aj pre Kostol navští-
venia Panny Márie na hore smutné
časy. Magistrát mesta Levoče je pod
vplyvom protestantizmu a zakazuje
púte. Ich účastníkom nedovoľuje ani
prechádzať mestom. A tak pútnici
putujú za Pannou Máriou okľukami,
neraz strmými horskými cestami.
Toto sa vo zvykoch ľudu zachovalo
podnes.


Hladina spoločenského života sa
znovu rozhýbala za Jozefa II. V roku
1787 sa brány kostola na Mariánskej
hore musia zatvoriť. Veriaci sú s tým-
to rozhodnutím nespokojní. So so-
chou Panny Márie sa nevedia roz-
lúčiť, a preto ju prenesú do farského
kostola v Levoči. Cisár Jozef II. za-
krátko zomiera a pred smrťou odvo-
láva svoje proticirkevné nariadenia.
Ale socha Panny Márie zostáva ešte
19 rokov v meste, pretože kostol na
hore je v zlom stave. Preto sa v roku
1819 prikročilo k jeho prebudovaniu
doslova od základov. Tento nový
kostol potom stál na Mariánskej ho-
re až do roku 1906.


2. júl 1903 sa stal medzníkom v
dejinách Mariánskej hory. Počas od-
riekania Loretánskych litánií bol po-
ložený základný kameň úplne no-
vého kostola. Začala sa príprava ná-
ročnej stavby kostola podľa vzoru
lurdskej baziliky. Posledný odpust v
starom kostole sa konal 2. júla 1906.
Nasledujúcu nedeľu preniesli sochu
Panny Márie do farského kostola v
Levoči a so stavbou sa začalo.


Počas nej sa vyskytlo veľa problé-
mov – ťažký dovoz materiálu, nedo-
statok vody. Stavba napriek ťažkos-
tiam pokračovala, ale 16. októbra
1908 okolo tretej hodiny nad ránom
sa novopostavená veža zrútila a strhla
i s ňou súvisiace múry. Bolo treba za-
čať stavať odznova a kvalitnejšie. Vďa-
ka podpore celého národa i americ-
kých Slovákov bol kostol v roku 1914
dokončený do dnešnej neogotickej
podoby. Vojna však nedovolila
dokončiť vnútorné zariadenie. Až 2.
júla 1922 sa uskutočnila slávnostná
posviacka chrámu. Vykonal ju spiš-
ský biskup Ján Vojtaššák za prítom-
nosti dovtedy nevídaného množstva
ľudí.


Milostivá socha Panny Márie
Na hlavnom oltári novogotického


štýlu je umiesnená milostivá socha
Panny Márie. Pochádza z druhej polo-
vice 14. storočia. Jej autorom je nezná-
my umelec. Socha predstavuje Pannu
Máriu v okamihu uvítania sa s Alžbe-
tou. Neskoršie jej, asi z nevedomosti,
vložili do rúk kráľovské žezlo. Socha
je vysoká 148 cm a drevo sochy je ešte
dnes čerstvé, bez jaziev po červoto-
čoch. Keďže sa na základe prísneho
vyšetrovania zistilo, že na orodovanie
Panny Márie na Levočskej hore sa sta-
li udalosti, majúce charakter zázrakov,
jágerský biskup Juraj Bársony vyhlásil
túto sochu v roku 1761 za milostivú.


2. júla 1900 bola socha Madony
slávnostne korunovaná. Zlatú koru-
nu s hmotnosťou 550 gramov daro-
vali Košičania. Z Košíc ju prinieslo v
slávnostnom sprievode 130 dievčat a
veľký počet veriacich. Žiaľ, túto koru-
nu v novembri 1934 zločinné ruky
ukradli. Panna Mária dostala späť ko-


runu, ktorá pochádza z roku 1700 a
ktorou bola okrášlená už skôr. Je zo
striebra a je tiež bohato vyzdobená.


Aj po II. svetovej vojne bola Ma-
riánska hora bohato navštevovaná. V
roku 1947 tu bolo stotridsaťtisíc pút-
nikov a otec biskup Ján Vojtaššák za-
svätil Spišskú diecézu Nepoškvrne-
nému srdcu Panny Márie.


Nedávnych štyridsať rokov bolo
pre veriaci slovenský národ zase
smutných. Potrebovali sme pomoc a
oporu. Matka vždy pomôže, a tak
sme boli rok čo rok pri nej. Súkrom-
ne i po skupinách. Putovalo sem ce-
lé Slovensko, a to v státisícových zá-
stupoch. Áno, je to miesto, kde sme
aj v útlaku prežívali slobodu a ra-
dosť. Svätý otec vie, aká je nám levoč-
ská hora drahá, a preto 26. januára
1984 poctil celý slovenský národ
tým, že chrám na Mariánskej hore v
Levoči vyhlásil za baziliku minor.


Jozef Luscoň SDB
Foto: Vlado Kuric a archív redakcie


Levoča
– maják Slovenska


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 15


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


NEBEZPEČENSTVÁ, KTORÉ VERIACEMU ČLOVEKU VO SVETE HROZIA, MÔŽEME PREŽIŤ BEZ
ŤAŽKÝCH STRÁT LEN S PANNOU MÁRIOU. VEDELI O TOM AJ NAŠI DÁVNI PREDKOVIA, KTORÍ SA
PO STÁROČIA UTIEKALI K PANNE MÁRII AKO KU SVOJEJ ZÁCHRANE. AJ PRETO MÔŽEME
POVEDAŤ, ŽE LEVOČA JE MAJÁKOM SLOVENSKA.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y




v Kanade, kam odišiel za prácou a
ostal nezvestný. Nevie sa, čo sa mu
prihodilo. Bol to dobrý, statočný člo-
vek, možno niekde zahynul a nebolo
nikoho, čo by podal správu. Trápila
sa teda sama žena, ako vedela, a stá-
le tak ako my všetci dúfala v koniec
vojny a šťastný návrat syna. Dúfala a
vrúcne sa modlila.


Čas plynul. Pracovala ako iné že-
ny vo fabrike i na poli a prečasto
kľačievala pred sochou našej milej
Matky Márie, tróniacej na bočnom
oltári s Jezuliatkom v náručí, vypo-
čúvajúcej prosby všetkých.


Syn čas z času na čas poslal do-
mov správu, tešil matku, že sa azda
vojna čoskoro skončí a že zase budú
spolu. A potom sa odmlčal.


Vojna sa skončila, vojaci sa vraca-
li. Niektorí ostali v zajatí, o iných
prišla zvesť, že padli za vlasť. Ale o
ňom nebolo chyrovať. Matka sa bez
prestania modlila. Modlila sa a vyč-
kávala. Trýzeň a strach začali trápiť
unavené srdce matky. Plakávala pred
milostnou sochou a jej rozhovory s
Nebeskou matkou sa predlžovali.
Všetci ju ľutovali, ale pomôcť mohol
iba sám Pán Boh.


Jedného dňa prišli veriaci do kos-
tola a s hrôzou i s veľkým údivom
našli na tróne sedieť Nebeskú matku
bez Jezuliatka. Náručie Panny Márie
bolo skutočne prázdne. Nastal po-
plach. Zlodej ukradol Ježiška! Privo-
laný pán farár však zistil, že zlatá ko-
runka z Ježiškovej hlavičky je polo-
žená pri nohách Panny Márie a že v
kostole nechýba vôbec nič, čo by
svedčilo o zlodejovi. Krútil nad tým
hlavou, upokojoval ľudí, ale sám bol
bezradný.


Vyzval ľudí k modlitbe a k trpez-
livosti, že on sám bude robiť kroky,
aby sa Jezuliatko našlo.


Čo sa vlastne stalo? Tajomstvo
ostalo zatiaľ len medzi dvoma mat-
kami.


Keď minul rok od skončenia voj-
ny a všetci zajatí sa už vrátili, roz-
hodla sa utrápená matka k posledné-
mu boju. Išla večer do kostola, kľak-
la pred trónom Matky a s užialeným
srdcom i slzami sa k nej prihovorila:


– Ach, najsvätejšia Matka! Hľa,
rok je preč a môj syn sa nevrátil. Len
ty vieš najlepšie, ako som ti dôvero-


vala, že mi ho ochrániš a privedieš
naspäť domov. Nuž, teraz už ne-
viem, čo si počať. Mám jedinú mož-
nosť. Viem, že ty si u Boha mocnou
orodovnicou a že tvoj Syn môže
všetko. Ty sa už tešíš spolu s ním,
ale moje srdce krváca. Aby si ma lep-
šie pochopila, ja ti dnes vezmem
tvojho Syna a nedám ti ho skôr, kým
ty nevrátiš mne môjho. Je mi to ľúto,
ale...


Vzala Jezuliatko z Matkinho
náručia, nábožne ho pobozkala a
pritúlila k sebe, odchádzajúc poti-
chu domov.


Doma ukryla Ježiška na tajnom
mieste, ale jej srdce sa s ním často
zhováralo a dúfalo.


Poplach v dedine pomaly ustal.
Mária, Božia Matka trónila bez Jezu-


liatka a niektorým sa zdalo, že sa
usmieva.


Neminulo veľa dní, keď odrazu
starosta obce dostal telegram od me-
dzinárodného Červeného kríža, že
sa do vlasti vracia posledná skupina
zajatcov, medzi ktorými je aj ich
občan Jozef Liesko, aby upovedomili
jeho rodinu.


To bola správa ako blesk z jas-
ného neba a rozletela sa po dedine
naozaj rýchlosťou elektriny. Keď
prišli s tou správou k matke, ostala
pokojná, len pery niečo ticho šepka-
li. Šepkali modlitbu vďaky Matke.


A potom išla na faru, kde poroz-
právala pánu farárovi všetko a pri-
znala sa, ako vzala Božej Matičke
Dieťa, aby ju prinútila vrátiť syna.


Kňaz nemal slov, len ticho v srdci
obdivoval silu materskej lásky a ne-
dozernú dôveru utrápeného srdca.


Na druhý deň celá dedina vítala
oneskoreného príchodiaceho a zahr-
nula oboch, matku i syna, prejavmi
úprimnej lásky a spoluúčasťou na ra-
dosti zo stretnutia.


V kostole našli ľudia opäť sedieť
na tróne Matku Máriu so synáčkom
Ježišom a všetkým sa zdalo, že sa
akosi ináč, šťastnejšie usmievajú.
Rozchýrilo sa to naokolo, neostalo to
tajomstvom, ale nikdy nikto nedal
znať tejto matke, že o tom vie. Iba po-
tichu si vraveli:


– Ona sa opovážila pravotiť s Ne-
beskou Matkou, tak milovala svojho
syna.


Keď mi mamka dorozprávala tento
príbeh, zažiadalo sa mi ísť do kostola
a kľaknúť pred touto našou skutočnou
Matkou a Prostrednicou milostí a po-
ďakovať za tento krásny, tak hlboko
ľudský čin jej materinského srdca.


Ja viem, že podobných príbehov
je vo svete mnoho a matiek s takou
veľkou láskou bez počtu. Každá mat-
ka je hrdinka a zaslúži si, aby jej bo-
la venovaná spomienka a aby sme
každý a každá tej svojej, ako len
vládzeme, vyjadrili vďaku za všetko,
čo sme jej zásluhou a prostredníc-
tvom jej obetí dostali.


Skromný kvietok modlitieb kla-
diem na hrob svojej najdrahšej mat-
ky aj ja a pri spomienke na ňu som
vám porozprávala tento príbeh.


Marianna Svitková
Foto: Andrej Pauliny


Vlak, hoci sa volá rýchlik, ide po-
dľa mňa veľmi pomaly. Po dlhšom tr-
mácaní sa predsa len začínajú obja-
vovať môjmu zraku známe hory, lú-
ky a nadovšetko milovaná rieka, kto-
rú zdravím spomienkami bez konca.


Konečne moja rodná dedina! A
čakajú ma obaja: otec i mamka. Do-
slova som vyletela z vlaku a už sa
všetci topíme v slzách radostného
zvítania. Praktická mamka však od-
razu povie: – Nezdržiavajme sa. Do-
ma si všetko povieme. Teraz sa musí-
me ponáhľať na pohreb susedke.


Zvedavo sa opýtam:
– Ktorej, hornej či dolnej?
Mamka sa ku mne prikloní a po-


šepne:


– Tej, čo sa pravotila s Nebeskou
matkou Máriou.


Neviem potlačiť údiv.
– Nuž, ty to nevieš, nebola si už


doma, potom ti to porozprávam. Bu-
deme mať hádam dosť času na všet-
ko.


Ďalej som sa nevyzvedala, na
všetko príde čas. Musím sa však pri-
znať, že som horela zvedavosťou –
ale keďže si mamku poznám, už som
nedobiedzala.


Doma bolo všetko ako v rozpráv-
ke. Ožívali spomienky detstva. Milé,
pokojné a krásne. A potom sme išli
susedke na pohreb. Odprevadila ju
takmer celá dedina, nábožne a s
modlitbou. Za truhlou kráčal jej je-


diný syn s rodinou. Poznala som len
tých starších. Mala som však dojem,
že z tvárí všetkých vyžaruje pokoj a
nádej na budúce stretnutie. Nik bez-
nádejne nenariekal. Kresťanský po-
hreb.


Po niekoľkých dňoch, keď sme
raz s mamkou osameli, vrátila sa v
reči k našej nebohej susede.


– Musím ti to porozprávať od za-
čiatku. Keď si odišla z domu do kláš-
tora, ako vieš, onedlho vypukla voj-
na. Mnoho našich mužov muselo na-
rukovať. Poznala si predsa Jozefa, jej
syna, jediného, čo mala. Aj on musel
narukovať a veru to bolo preťažké
lúčenie pre ťažko skúšanú matku,
ktorá pred rokmi stratila muža kdesi


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Dve matky


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 17


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


16 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2


SRDCE MI MOCNE BÚŠI A TAKMER MA POHÁŇA BEŽAŤ NA STANICU. PO DLHÝCH ROKOCH
POBYTU V CUDZINE IDEM DOMOV NA NÁVŠTEVU K RODIČOM. OBJÍMEM SVOJHO DRAHÉHO
OTCA, VYBOZKÁVAM NAJMILŠIU MAMIČKU A VYSTÍSKAM SESTRIČKU HANIČKU, KTORÁ UŽ
ZATIAĽ ISTE VYRÁSTLA.




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
počíta Boh pri spáse každého z nás,
pri formovaní každého z nás, aj my
musíme a chceme s ňou počítať!
My sme už dospelé deti svojich ma-
tiek. Všeličo vieme. Podaktorí už aj
zmaturovali, majú aj diplomy... A tak
málo je už toho, čo by nám naše mat-
ky mohli povedať, čo by sme ešte ne-
vedeli. Nie sme však dospelí duchov-
ne. Sme duchovné novorodeniatka,
ktoré potrebujú matku a jej starostli-
vosť, jej príklad, slovo a výchovu
Matky v duchovnom význame. A táto
Matka je tu, je pripravená po poro-
dení aj vychovávať, formovať a do-
viesť nás do dospelosti, ktorá sa v
duchovnej rovine meria podobno-
sťou Ježišovi Kristovi.
Panna Mária nás učí a vychováva prí-
kladom svojho života
Ona je tá pokorná služobnica Pána,
vždy pripravená zaujať miesto poslú-
chajúcej a slúžiacej. Jej veľkosť je v
jej „fiat“, ktoré určite nevyslovila len
raz počas svojho života – pri anjel-
skom pozdravení. Toto „fiat“ – ako
každé „fiat“ dané Bohu – ju privied-
lo na horu utrpenia, bolesti a kríža,
ale aj do slávy vzkriesenia. Od nej sa
učme toto „fiat“, ktoré aj my potre-
bujeme vysloviť, vyslovovať veľkoduš-
ne, pohotovo, úprimne a neodvola-
teľne. Ona nám môže a chce po-
máhať v spoznávaní, prijímaní i pl-
není Božej vôle. Chce to robiť svojím
príkladom i svojím príhovorom. Po-
čítajme s ňou a prosme ju denne pri
modlitbe Anjel Pána, keď práve vy-
slovujeme slová: „Nech sa mi stane
podľa tvojho slova.“
Panna Mária nás učí a vychováva prí-
kladom svojej modlitby
Jej vzťah k Božiemu slovu je pre nás
živou lekciou. Je napísané o nej, že
„zachovávala všetky slová vo svojom
srdci“ (Lk 2, 51). Obrovská a jedineč-
ná je jej veľkosť preto, lebo porodila
Božieho Syna a tak sa stala Matkou
Božou. Ale to ešte nie je všetko. Ona
je ešte aj v inom význame Matkou
Ježišovou. Tým, že počúvala a zacho-
vávala Božie slovo. A v tom je tiež na
prvom mieste zo všetkých ľudí. Ni-
kto tak dychtivo nepočúval Božie
slovo a nezachovával ho ako ona.
Panna Mária nás chce vychovávať aj
cez modlitbu ruženca. Tam nás učí
rozjímať nad najväčšími udalosťami
našej spásy. Tam nás privádza do ta-
jomstiev Krista Pána. Chce nás


naučiť tomu, aby sme sa nechali pre-
niknúť úplne týmito tajomstvami,
aby bol nimi poznačený celý náš ži-
vot. Spolu s Pannou Máriou prežívaj-
me tajomstvá života, smrti a zmŕ-
tvychvstania jej Syna. Ona nech nás
učí a vychováva.
Panna Mária sa za nás prihovára u
svojho Syna v nebeskom kráľovstve.
Panna Mária žije v kráľovstve svojho
Syna. Je s telom i dušou vzatá do ne-
ba. Jej úloha Matky sa neskončila na
zemi jej slávnym nanebovzatím. Scé-
na z Kány galilejskej sa denne opa-
kuje! „Nemajú vína.“ (Jn 2, 3) Buď-
me o tom presvedčení! Don Bosco
hovorieval: „Uctievajte si Pannu Má-
riu, proste ju o pomoc a uvidíte, čo
sú zázraky!“ Prosme ju o zázraky! O
zázrak duchovného zrodenia v mla-


dých, o zázrak záujmu o Boha, dušu,
večnosť pre tých, u ktorých sa usadil
ateizmus a materializmus. Prosme ju
o zázrak, aby tí, čo sú v bahne ne-
mravnosti, zatúžili po mravnej čisto-
te.
Panna Mária nám chce a môže po-
môcť dobre a vytrvalo sa modliť.
„Dám ti Matku a Učiteľku, a ona ťa
naučí všetkému,“ hovorí tajomná po-
stava vo sne deväťročnému Jankovi
Boscovi.
Nauč nás, drahá Matka, Panna Má-
ria, modliť sa! Nauč nás vytrvať v
modlitbovom postoji po celý náš ži-
vot. Mária, Pomocnica kresťanov,
nauč svoje deti modliť sa. Amen.


P. Július Obonya SDB
Foto: Andrej Pauliny


a archív redakcie


Máme veľa dobrých priateľov, úprim-
ných bratov, ktorým na nás záleží,
ktorí nás úprimne majú radi. Sú nám
veľkou pomocou pri dosahovaní
nášho posledného cieľa svojimi
modlitbami, osobným príkladom,
svojou prítomnosťou, bratstvom v
spoločenstve, svojimi pripomienka-
mi, upozorneniami, prípadne i po-
karhaním. Je však niekto, kto nás z
pozemšťanov má najradšej. Je to
naša matka. Za veľa jej môžeme a
máme ďakovať. Za život, keď sa
ochotne podujala spolupracovať so
Stvoriteľom, keď nás priviedla na
svet a veľkodušne prijala obetu, kto-
rá s tým súvisela. To, že sme tu, slúži
jej na chválu.
Veľké sú dobrodenia, ktoré pre nás
urobila v prirodzenej rovine. Koľko
prebdených nocí, úzkostí a obiet... a
nikomu sa nesťažovala, nikomu ne-
vyčítala, lebo to robila všetko s lás-
kou. Ó, Bože, ty poznáš veľké úsilie
našich matiek – ich tiché, mlčanlivé
obety – aj tej mojej. Keby mala len tú
zásluhu, že ma prijala, porodila, vy-
chovala a naučila ma modliť sa, už to
stačí, aby som nestrácal dôveru, že
ju prijmeš do svojej slávy a bohato
odmeníš.
A ešte väčšie sú hodnoty, ku ktorým
nás viedla v nadprirodzenej rovine.


Ešte sme ani nerozlišovali pravú a ľa-
vú ruku a ona nás učila, držiac našu
ruku vo svojej ruke, robiť ten požeh-
naný znak kríža, v ktorom máme byť
spasení. Ba ešte skôr! Ešte nás ani
nepoznala, ešte nás len pod srdcom
nosila a už na nás vplývala svojimi
modlitbami.
Sú ľudia, ktorých matky zasvätili
Panne Márii, keď ich ešte len pod
srdcom nosili. Ešte nevedeli, či to bu-
de chlapec alebo dievča, keď ich ma-
terinská láska zasväcovala Matke
najlepšej, najsvätejšej. Kto vie, prečo
to robili naše matky? Možno ich
viedla intuícia, že matku človek po-
trebuje v celom svojom živote, najmä
ak sa má aj duchovne znovuzrodiť a
duchovne rásť. Porozmýšľajme tro-
cha o tejto láske, ktorou nás miluje
naša drahá matka. Možno skôr po-
chopíme a budeme citilivejší na lás-
ku, ktorou nás miluje naša nebeská
matka – Panna Mária. Mne to vždy
pomáha. A keď som prišiel na to, že
z pozemšťanov ma má najradšej mo-
ja dobrá matka – žiaľ, bolo to dosť
neskoro! – a keď som jej to aj pove-
dal, rozplakala sa. Zaiste preto, že je
to naozaj pravda.
Toto všetko slúži „obrazu a tieňu ne-
beskej skutočnosti“ (Hebr 8, 5), kto-
rá sa nachádza v plnosti až v mater-


stve Panny Márie. Keďže náš život,
naša úloha sa nenapĺňa tu na zemi, v
pozemskom živote, ale v oveľa vzne-
šenejšej forme večného života, potre-
bovali sme všetci Matku, ktorá by
nás duchovne porodila a vychováva-
la pre večný život.
„Veď ak je slávne to, čo je pominuteľ-
né, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie“
(2 Kor 3, 11). Pozemské materstvo i
synovstvo je pominuteľné – nech by
bolo akokoľvek vznešené, šľachetné
a krásne, aby uvoľnilo svoje miesto
tomu, čo má byť trvalé. Tej materin-
skej láske, ktorej nositeľom je z vôle
Božej Panna Mária. Zamyslime sa
trochu nad jej úlohou pri našom du-
chovnom zrodení a našom duchov-
nom raste.
Boh s ňou počítal od začiatku. Bola
povolaná do stredobodu diania. V
nej, za jej spolupráce, sa uskutočnilo
najväčšie tajomstvo – tajomstvo vte-
lenia. Z nej si vzal Boží Syn ľudské te-
lo. A Boh ju chce zapojiť aj do toho
aplikovania ovocia vykúpenia na
každého z nás. Teda jej úloha sa vo
vzťahu k celému ľudstvu ešte neskon-
čila. Z vôle Božej má zohrať úlohu
duchovnej matky vo sfére vykúpenia
pre každého jednotlivca. Nuž, mohli
by sme s ňou nepočítať bez toho, aby
sme neboli nevďační Bohu? Ak s ňou


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


AJ KEĎ SÚ DETI DOSPELÉ, NEVEDIA EŠTE VŠETKO.
PANNA MÁRIA – MATKA BOŽÍCH DETÍ NÁS CHCE
NAUČIŤ MODLIŤ SA.


Deti
sa učia
modliť
od svojich matiek


18 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 19




D BSPOLUPRACOVNÍCI


STREDISKO SALEZIÁNSKYCH
SPOLUPRACOVNÍKOV V BREZNE VZNIKLO 15.
SEPTEMBRA 1991 ODČLENENÍM OD STREDISKA
ZVOLEN. ALE MYŠLIENKY DONA BOSCA PRIŠLI
NA HOREHRONIE UŽ DÁVNO PREDTÝM, V ROKU
1976, KEĎ PRACOVNÉ POVINNOSTI ZAVIALI
BUDÚCICH SPOLUPRACOVNÍKOV DO TOHTO
MESTA NA ÚPÄTÍ NÍZKYCH TATIER.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
BreznoNová blahoslavená


14. apríla 2002 Svätý otec Ján Pavol II. vyhlásil
za blahoslavenú sr. Máriu Romero, dcéru Márie Pomocnice


EŠTE ŽIJÚ SESTRY, KTORÉ JU OSOBNE POZNALI. ZALOŽILA
VEĽKÉ MNOŽSTVO CENTIER PRE OPUSTENÉ CHUDOBNÉ DETI.
POSLALA STOVKY DOBROVOĽNÍKOV DO DEDÍN KATECHIZOVAŤ
CHUDOBNÝCH, POSTAVILA PRE CHUDOBNÝCH ŠKOLU,
LEKÁREŇ A CELÚ DEDINU, ABY DALA PRÍSTREŠIE MNOHÝM. NA
VŠETKY TIETO INŠPIRÁCIE PRIŠLA PRED SVÄTOSTÁNKOM. A
KEĎ NIEKTO OBDIVOVAL JEJ ENORMNÚ AKTIVITU,
JEDNODUCHO ODPOVEDALA: „TO NIE JA, VŠETKO UROBILA
PANNA MÁRIA POMOCNICA, JA SOM IBA JEJ NÁSTROJOM.“


Sr. Mária Romero sa narodila v
roku 1902 v Nikarague, v Strednej
Amerike. Jej rodina bola bohatá, otec
bol ministrom financií. Takto Mári-
ina dobrovoľná voľba chudoby a
chudobných sa stala skutočne zriek-
nutím sa všetkého z lásky k Bohu.


Ako 18-ročná vstupuje do Inštitú-
tu dcér Márie Pomocnice, kde začína
jej život plný dobrodružstiev. V rám-
ci provincie ju predstavené preložia
do Kostariky, kde začína pracovať
ako učiteľka hudby v škole. Vidiac
okolo seba veľkú morálnu a hmotnú
chudobu, prosí Pána o svetlo ako po-
môcť. Tak sa postupne rodia a po-
maly uskutočňujú jej odvážne plány.
Tisíce chudobných našlo jej pričine-
ním domov, vzdelanie, no hlavne Bo-


ha a jeho lásku. Všetky tieto diela sa
rodili v ťažkostiach, ale ona svojich
dobrovoľníkov posmeľovala: „Dôve-
rujeme Márii, Božie diela vždy stoja
námahy, ale dôverujme mu!“


Takouto neoblomnou dôverou
ide vpred, aj keď vždy začína bez
peňazí. Panna Mária na jej príhovor
robí zázrak za zázrakom. Mnoho ľu-
dí zažilo zázračné uzdravenie, k čo-
mu sr. Mária od nich žiada vieru,
spoveď, sväté prijímanie a ruženec k
Panne Márii. Jedna ešte žijúca sestra
o nej rozpráva: „Keď sa vrátila z mes-
ta, pýtali sme sa, čo dnes urobila
Panna Mária. A ona so všetkou jed-
noduchosťou a pokorou vyrozpráva-
la zázraky, ktoré v ten deň vykonala
cez ňu Najsvätejšia Panna.“


Ťažko povedať, či bola viac ženou
viery alebo činu. Ale bola ženou činu
až neuveriteľne veľkolepých projek-
tov, pretože bola ženou hlbokej viery
a dôvery v Boha. Zomrela v roku
1977. Jej blahorečenie nielen rozšíri-
lo rady oslávených v saleziánskej ro-
dine, ale je aj pre nás povzbudením
na ceste ku svätosti v dnešnej dobe.


Elvíra Hervayová FMA
Foto: archív redakcie


20 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2


Keď v roku 1980 prví saleziánski spolupracovníci na
Slovensku skladali prísľuby, boli medzi nimi aj bratia a ses-
try z Brezna. O saleziánsku animáciu sa starali delegáti Vác-
lav Kocián, don Štefan Urban a don Jozef Gibala.


A ako žije stredisko dnes? 26 spolupracovníkov, 10 ašpi-
rantov a 6 predašpirantov sa predovšetkým usiluje o budo-
vanie strediska ako živého spoločenstva. Dobré vzťahy sú na
prvom mieste. Práve živé kresťanské spoločenstvo je vzácna
hodnota, ktorú môžeme a aj sa usilujeme ponúkať tým, kto-
rí hľadajú hlbší vzťah k Bohu. A okrem toho saleziánsky
duch prežívaný tak, ako by ho dnes ponúkal don Bosco.


Združenie saleziánskych spolupracovníkov je hnutie
apoštolské. Aký apoštolát robia breznianski spo-
lupracovníci dnes? V prvom rade vo vlastných ro-
dinách. Spoločné vychádzky do prírody spojené s
gulášom či opekaním slaninky, karnevaly či dis-
kotéky. Letné tábory, tradičné putovanie s Bibliou
po slovenských horách. Samozrejmá je práca vo
farnostiach, kde pomáhajú pri katechizácii, prí-
prave na birmovanie a sviatosť manželstva, venu-
jú sa mladým. Úspešne sa rozbehol farský spevo-
kol Jubilate Deo, ktorý sa stal srdcovou záležitos-
ťou strediska. Spolupracovníci žijú nielen v mes-
te Brezne. V Michalovej spolupracovníci
animovali činnosť Domky a nacvičili divadelnú
hru Vianočný sen. V povstaleckom Čiernom Ba-


logu pomáhajú pri animácii mladých v miestnej cirkvi.
A plány do budúcnosti? Rozália Ambrosová, koordiná-


torka strediska hovorí: „Život v našom stredisku sa mení.
Najmä mladí by radi privítali nové aktivity. Ich angažovanie
v Domke, práca s animátormi, s mladými a zakladanie skau-
tingu vhodne zapadajú do života strediska.


V spolupráci s donom Antonom Červeňom sme začali
organizovať TAF – večery teológie a filozofie. V neformál-
nom spoločenstve diskutujeme o aktuálnych problémoch
dnešnej doby. Aby sme veci nielen registrovali, ale poznali
príčiny a dôsledky.


Svoje hlavné poslanie vidíme v budovaní malých spolo-


čenstiev, ktoré pomáhajú prežívať brat-
ský rozmer kresťanstva a ktoré nám po-
máhajú kráčať bližšie k Bohu. Zážitok
prežívaného spoločenstva je to, čo po-
dľa nás najviac chýba dnešným kresťa-
nom. Mladým i tým skôr narodeným. A
veľmi sa modlíme za to, aby v našom
meste pribudla aj ďalšia zložka sale-
ziánskej rodiny. Už tu máme kostol za-
svätený donovi Boscovi.“


Rafael Ambros
Foto: ACS Brezno


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 21


Sestra Mária Romero v nemocničnej ošetrovni a na návšteve v Miláne


Saleziánska rodina spolu


Matky a ich deti...


Na výlete v časoch totality




pravenú na nedeľu. Povedal som ju
tak, ako som sa pripravil. Po dokon-
čení ma upozornil na miesta, ktoré
bolo treba zdôrazniť hlasom.


Don Hlubík stále myslel apoštol-
sky. Hovoril, že tu u nás sa pripravu-
jú nové kresťanské rodiny. Vyjadril
sa: „Dobre je, keď sa mládenci a
dievčatá stretajú v kostole, pred kos-
tolom a pod kostolom. V kostole vi-
dia, kto pristupuje ku sviatostiam,
aby si mohli vybrať dobrého partne-
ra do života. Pred kostolom ich vidia
ľudia a nemajú dôvod, aby sa skrý-
vali. Pod kostolom je divadlo a tam
je všeobecný dozor. Takto, keď sa
spoznajú u nás, je predpoklad dob-
rých, vzorných kresťanských rodín.“


Keď išiel zaopatrovať, brával ma
so sebou, aby som ako novokňaz po-
znal prostredie a rodiny. Do rodín
prinášal pokoj a rovnováhu. Pripo-
mínal mi citlivý prístup najmä k tr-
piacim.


Veľmi ho mrzelo, keď niektorí
mládenci, ktorí k nám prichádzali
denne do oratória, nevedeli nájsť
cestu k sviatostiam. Robil všetko,
aby ich povzbudil k očisteniu svedo-
mia vo sviatosti zmierenia.


Don Hlubík každoročne organi-
zoval púte. Blízko bola Modranka a
ďalej Šaštín. Počas púte sa usiloval
všetkých povzbudiť k lepšiemu osob-
nému a rodinnému životu.


Na jeho návrh sme v roku 1948
namaľovali na priečelie budovy tvár
dona Bosca, pod ktorou bol nápis: Sa-
leziánske oratórium. Vydržal až do
roku 1958, lebo to nikto nechcel za-
trieť. Až keď sa objavila kritika v novi-
nách, našiel sa niekto, čo to urobil.


Don Hlubík často hovoril: „Žeh-
najte, žehnajte kade chodíte, lebo
diabol je tu. Treba ho zastaviť a odo-
hnať.“ Na bránu dal zavesiť posväte-
ný obraz sv. Jozefa s prosbou o


ochranu saleziánskeho diela a far-
nosti.


Keď toto dielo v roku 1950 na Ko-
pánke likvidovali, bol bledý ako zais-
te my všetci. Ťažko opísať pocity, kto-
ré sa v každom z nás odohrávali. Keď
nás odvádzali, nahlas sa rozplakal.
Videl koniec dobre rozbehnutého sa-
leziánskeho diela, ktorému sa toľko
venoval, ktorému dal všetku svoju
energiu, ktoré mal rád, lebo ho staval.
Bola tam všetka námaha výstavby die-
la. Neuskutočnené plány. Opustení tí,
ktorých sa mu podarilo zjednotiť, kto-
rých mal rád a ktorí mali radi jeho a
celé saleziánske dielo. Smutné lúče-
nie s otázkou: čo bude nasledovať?


O niekoľko mesiacov som sa s
ním stretol v Podolínci v kárnom
kláštore, do ktorého som sa dostal aj
ja. Stopy rozchodu s ústavom sa na
ňom prejavovali tak ako na všetkých.
Potom ho zatvorili.


Keď som sa v roku 1954 vrátil z
PTP domov, navštívil som strýka v
Moravci v charitnom domove pre
kňazov. Bol tam aj on. Skoro po celej
posteli mal porozkladané korešpon-
denčné lístky s pozdravmi. Udržia-
val kontakt so známymi a s dobro-
dincami, ktorí sa mu ohlásili.


Naposledy som sa s ním stretol v
Hrnčiarovciach. Ležal v posteli. Keď
som vstupoval do izby, spoznal ma a
oslovil menom. Moja návšteva uňho
nebola dlhá, ale bol som rád, že som
sa s ním ešte stretol. Kvôli liečeniu ho
zaviezli do Dolnej Krupej. Potom ho
previezli do Zavara. A tu aj zomrel 27.
decembra 1965 ako 69-ročný.


Uvedomil som si, že odišiel z
našich radov jeden z priekopníkov
saleziánskeho diela na Slovensku.
Dobrý organizátor, obľúbený pracov-
ník a neúnavný priateľ našej sloven-
skej mládeže. Život dona Hlubíka
ako kňaza bol radosťou i obetou.


Usiloval sa pochopiť druhých. Kam
prichádzal, tam prinášal pokoj, tr-
pezlivosť, pocit osobnej zodpoved-
nosti. Kde cítil potrebu, tam po-
máhal. Usiloval sa dobre poznať ľudí
a ich život. Prajem každému, aby s
takým záujmom konal svoje posla-
nie ako don Hlubík. Aby oduševnene
plnil zverené úlohy, posväcoval sa
a rástol na duchu k svojmu dobru
i k dobru iných.


Leopold Sersen SDB
Foto: autor


D BOSOBNOSŤ


S donom Hlubíkom som sa stre-
tol ešte ako malý chlapec v rodičov-
skom dome, kam občas prišiel na
svojich apoštolských cestách. Prichá-
dzal cez prázdniny z Talianska, kde
študoval u saleziánov, aby vyberal
chlapcov na štúdiá k saleziánom.
Keď raz takto prijímal a skúšal no-
vých uchádzačov, vošiel som aj ja do
izby, aby som sa prihlásil ako druhí
chlapci. Pozrel na mňa, pousmial sa
a povedal: „Ty si ešte malý, nemôžeš
ísť. Neskôr.“


Prešiel čas a šiel som ku saleziá-
nom. Už nie do Talianska, ale v roku
1930 do Šaštína za chovanca.


Don Hlubík dokončil teologické
štúdiá. Primičnú svätú omšu mal v


rodných Hrnčiarovciach. Aj ja som na
nej bol. S babičkou sme išli pešo zo
Špačiniec cez Trnavu. Doma sa hovo-
rilo, že za jedno primičné požehnanie
sa oplatí zodrať aj pár topánok.


Ako kňaz pôsobil don Hlubík v
Šaštíne, Svätom Beňadiku, v Bratisla-
ve na Miletičovej a nakoniec v Trna-
ve ako apoštol, ktorý niesol dobrú
zvesť a nadšenie všade tam, kde sa
ukázal.


V roku 1930 som sa s ním stretol
v Šaštíne na prízemí, keď som bol na
prijímacích skúškach. Chytil ma
okolo krku a vyjadril radosť, že sme
sa stretli a že sa hlásim k donovi Bos-
covi a Pomocnici kresťanov. Potom
som sa s ním stretával zriedkavo, iba


pri duchovných cvičeniach.
Prešlo veľa rokov. V roku 1947


som bol vysvätený za kňaza. Pripra-
vovali sa primície v Špačinciach. Z
Kopánky, kde bol don Hlubík direk-
torom a farárom, priviedol oratorián-
sku kapelu a on sám bol pri oltári
mojím manuduktorom.


Pridelili ma do Trnavy na Kopán-
ku. Don Hlubík ma prijal srdečne a
radostne. Zadelil ma pre oratórium
ako vedúceho oratória. Povzbudil
ma, že nemusím mať obavu, pretože
nebudem sám.


Prvú sobotu ma zavolal na ihris-
ko. Popýtal sa, ako sa cítim na no-
vom mieste. Nakoniec ma požiadal,
aby som mu predniesol kázeň pri-


SALEZIÁNSKE DIELO NA SLOVENSKU OBOHATILI SVOJOU
ČINNOSŤOU MNOHÍ VÝZNAMNÍ SPOLUBRATIA. DON HLUBÍK TIEŽ
MEDZI NICH PATRIL. ROBIL VŠETKO PRE POVZNESENIE ČLOVEKA.
MAL RADOSŤ Z VYKONANEJ PRÁCE. ŽIL TVORIVÝ ŽIVOT. NESTONAL.


Don
Ján Hlubík


Procesia po Kopánke pod vedením dona Hlubíka Po prijati sviatosti krstu Salima Kaida Personál ústavu s biskupom Trochtom


Don Hlubík a novopokrstený Salim Kaida


Zasväcovanie rodín Božskému srdcu Ježišovmu


22 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 23




D BROZHOVOR


Don Carlos, môžeme povedať, že
za svoj život vďačíte zázraku?


Celý ľudský život je zázrak. Smut-
né je, že my si túto skutočnosť do-
statočne neuvedomujeme. My sa na
veci pozeráme povrchne a nevníma-
me hodnotu, že sme živí. Samozrej-
me, skúsenosť, že som bol uzdrave-
ný, že som utiekol predpovediam le-
károv, upevňuje vo mne presvedče-
nie, že „som zázrakom živý“, ale len
z Božej dobroty.


Kedy a za akých okolností ste sa
uzdravili?


Proces mojej choroby sa začal za-
čiatkom marca 1980 v meste Bahía
Blanca. Mal som 24 rokov a chystal
som sa študovať prvý ročník teoló-
gie. Práve v tom čase sa začal diecéz-
ny proces blahorečenia pána Zatti-
ho. So spolubratmi z mojej komuni-
ty sme išli na jeden deň pozrieť si Ba-
hía Blanca a Fortín Mercedes. Zrazu
som cítil silnú bolesť. Odviezli ma
do nemocnice. Lekári diagnostikova-
li akútny zápal slepého čreva. Ope-
rovali ma a behom troch dní vznikla
silná infekcia. Lekári ju nedokázali


zastaviť, môj zdravotný stav sa zhor-
šoval a objavil sa i zápal pľúc a po-
tom aj celková infekcia krvi. Situácia
bola zúfalá, pretože výsledky ďalších
vyšetrení ukázali, že imunitná
schopnosť môjho organizmu je nulo-
vá. V chorobe som sa začal utiekať o
pomoc práve ku Artemide Zattimu.
Doktor Zabalza, vedúci piatej chirur-
gickej sály nemocnice Muniz, pove-
dal, že takéto prípady na sto percent
končia smrťou. V nemocnici som bol
skoro dva mesiace, najprv v Bahía
Blanca a potom ma previezli do Bue-
nos Aires.


Moju smrť očakávali každú
chvíľu a lekári o nej už informovali


mojich rodičov. Bol som v kóme,
avšak ráno 17. apríla 1980, iní mi to
neskôr vyrozprávali, som sa zobudil,
trochu som rozprával, pýtal som si
jesť a všetci sa divili, že som nemal
teplotu. Od tej chvíle všetko išlo k
lepšiemu. Doktor Zabalza mi hovo-
rieval: „Ty nesmieš hovoriť. Si mŕ-
tvy!“. Samozrejme, že žartoval.


Čo treba urobiť, aby Cirkev
uznala nejaký zázrak?


Predstaviť dokumenty, ktoré pri-
pravili lekári: štúdiá, diagnózu, stav
choroby, spôsob liečenia. A potom je
potrebný posudok odborníkov, ktorí
podpíšu, že vyliečenie nie je možné
vedecky vysvetliť.


Môžeme povedať, že aj Váš prí-
pad mal všetky tieto náležitosti?


Áno. Ba ešte viac. Aby mal proces
väčšiu garanciu, môj prípad uzdra-
venia oddelene zverili piatim leká-
rom, ktorí sa mali vyjadriť svojím
osobným hlasom. V mojom prípade
všetkých päť hlasov bolo pozitív-
nych. Je to nevysvetliteľné. To sa stá-
va veľmi zriedkavo.


Pomohla táto skúsenosť choroby
vašej viere?


V podstate mi pomohla pozerať
sa na život inými očami. Boh sa do-
tkol mojej existencie silným spôso-
bom. Táto extrémna skúsenosť mi
pomáha pozerať sa na veci v ich
správnej hodnote. Pomáha mi relati-
vizovať mnohé problémy. A keď
vzniknú nejaké ťažkosti, alebo tro-
chu stratím trpezlivosť, stačí si spo-
menúť na chvíle v nemocnici a po
chvíli sa upokojím. Prežitá skúse-
nosť je pre mňa výzvou, aby som ne-
ustále vzdával vďaky Bohu za preja-
vy jeho lásky.


Na čo si najviac spomínate v tej-
to silnej skúsenosti s Bohom?


Na to, že som sa búril proti tomu,
čo sa so mnou dialo. V plnej mlados-
ti som nebol pripravený čeliť takej
silnej chorobe a utrpeniu. Duchovne
a duševne som sa cítil veľmi zle.
Osobne som dovtedy nemal žiadnu
skúsenosť s takýmto druhom milos-
ti, avšak prežité udalosti mi pomohli
pochopiť, že mimoriadne veci sa
môžu udiať. Samozrejme, že netreba
očakávať takýto zázrak každý deň.
Dôležité je úplne dôverovať Bohu,
ktorý tieto veci koná vždy pre naše
dobro. Jeho prozreteľná láska je ob-
divuhodná.


Poznali ste pána Zattiho prv než
sa tieto udalosti odohrali vo vašom
živote?


Osobne som ho nepoznal. Prvý
kontakt s jeho životopisom som mal
počas noviciátu v roku 1973, keď
som si prečítal knihu dona Entraiga-
sa Príbuzný všetkých chudobných.
Veľmi ma oslovila, pretože som sa
mohol presvedčiť, že byť svätým ne-
znamená byť dokonalým alebo ko-
nať mimoriadne veci, ale žiť v duchu
služby a disponovanosti blížnym,
najmä voči tým, čo sa nachádzajú vo
veľkej núdzi.


Čo vás na ňom najviac oslovi-
lo? Aký vzťah ste si k nemu vybu-
dovali?


Na Zattim ma oslovila jeho jedno-
duchosť a neustála disponovanosť,
ale aj jeho pokojná povaha, láskavé
zaobchádzanie s ľuďmi a potom jem-
ný humor. Intenzívne prežíval to, čo
don Bosco hovorieval donovi Ruovi:
„Snaž sa, aby ťa mali radi“.


Môj vzťah k Zattimu je jednodu-
chý a dôverný. „Otravujem“ ho me-
nami osôb, ktoré sa potrebujú uzdra-
viť z každého druhu zla. Musím vám
povedať pravdu, že on všetky moje
požiadavky berie vážne.


Ako prežívate skutočnosť, že
vaša choroba a uzdravenie prispela
k blahorečeniu koadjútora Zattiho?


Teším sa z toho! Chcem povedať,
že kľúčom všetkého je pán Zatti. Nie
ja som dôležitý, ale dôležitá je osob-
nosť tohto človeka, ktorý celý svoj ži-
vot daroval chorým.


Myslíte si, že je možne ponúknuť
mladým ideál, ktorým žil Zatti?


Áno. Myslím si, že osobnosť Zatti-
ho, tohto saleziána - laika, môže
sympaticky osloviť dnešných mla-
dých. A nielen mladých, ale i dospe-


lých. A to preto, že svojím životom
prežíval podstatu evanjelia. Bol to
muž, ktorý dokázal milovať tým, že
dennodenne odovzdával svoj život
chudobným a núdznym. Toto je hod-
nota, ktorá môže vnútorne osloviť
mnohých mladých, ktorí majú vzne-
šené srdce, dokážu byť solidárni a
schopní sebadarovania.


Pán Zatti bol ošetrovateľom aj
Zefferina Namuncurá, mladíka,
ktorý je Boží sluha, pričom už pre-
bieha prípravný proces jeho blaho-
rečenia.


Spomínam si, že prvé náznaky
mojej choroby som cítil v meste For-
tin Mercedes. Neskôr som si myslel,
že som bol uzdravený na príhovor
Zefferina, no bola to zásluha Zattiho.
Tým, ktorí sa utiekajú k Zefferinovi,
chcem povedať, že som presvedčený,
že aj tento mladík bude čoskoro vy-
hlásený za blahoslaveného.


Prebraté zo zahraničnej tlače
Foto: Vladimír Fekete


Uzdravený na príhovor
nového
blahoslaveného


Artemida
Zattiho


24 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 25


ROZHOVOR S ARGENTÍNSKYM PROVINCIÁLOM DONOM CARLOSOM BOSIOM, KTORÉHO
ZÁZRAČNÉ UZDRAVENIE PRISPELO KU BLAHOREČENIU PRVÉHO SALEZIÁNSKEHO KOADJÚTORA.


Počas obradov blahohorečenia na Námestí svätého Petra v Ríme


Don Carlos Bosio je medzi nami vďaka zázračnému uzdraveniu na príhovor A. Zattiho




D BMISIE


V roku 1999 došla na Slovensko
žiadosť od hlavných predstavených
otvoriť dielo v Azerbajdžane. Na zá-
klade tejto žiadosti sme 15. septem-
bra 2000 na sviatok Sedembolestnej
došli do Baku. Sme v krajine, ktorá
sa oficiálne hlási k islamskej tradícii,
aj keď treba povedať, že kresťanské


spoločenstvá tu boli stále prítomné
už od prvých storočí.


V Baku bol aj prekrásny katolícky
kostol, ktorý však v roku 1932 vyho-
dili do vzduchu a katolícka komuni-
ta bola rozprášená. V čase perestroj-
ky sa katolíci začali obracať na Svä-
tého otca so žiadosťou o zaslanie
kňaza. V roku 1992 sa veci pohli do-
predu a do Baku prišiel mladý poľ-
ský kňaz. Začal zhromažďovať kato-
líckych veriacich. V roku 1997 sa im
podarilo zaregistrovať farnosť a do-
stať oficiálne štátne uznanie. Svätá
stolica potom poprosila saleziánov,
aby prevzali farnosť, ktorú založil
spomínaný poľský kňaz.


Do Azerbajdžanu sme prichádza-
li s maličkým srdiečkom. Mali sme
strach z islamu. Mysleli sme si, že
všetky kontakty budú úplne zablo-
kované, aj po zlých skúsenostiach,
ktoré mal ten poľský kňaz s miestny-
mi zástupcami vlády. Teraz sa však
zdá, že to bude predsa len ľahšie, že
to nie je výslovne tvrdý islamsky štát.
Ľudia sa viac-menej formálne po-
važujú za moslimov, ale praktizova-
nie viery je na veľmi nízkej úrovni.
Po ateizácii sú len formálne veriaci a
saleziánske dielo sa tu pravdepodob-
ne bude dať rozvíjať.


Kúpili sme veľký rodinný dom.
Podstatnú časť domu tvorí kaplnka,
sú tam miestnosti na stretávanie sa,
na hranie pre mládež a v tomto do-


me aj žijeme. Máme tam tri izbičky a
kuchyňu. Úplne ako za komunizmu
u nás.


V súčasnosti rozvíjame prevzatú
farnosť a popri tom sa snažíme vy-
stopovať, ako by sme tu mohli pôso-
biť. Nateraz pracujeme s mládežou
farníkov. Sú to deti, ktoré majú ro-
dičov alebo starých rodičov kresťa-
nov. Zameriavame sa na mládež z
chudobných rodín, ktorým pomáha-
me aj materiálne. Pomáhame im v
škole, aby mohli získať vzdelanie.


Úroveň škôl je veľmi nízka. Aj od-
borné školy opúšťajú ľudia, ktorí nie
sú pripravení do života. Preto rozbie-
hame večerné kurzy pre chudobné
deti, ktoré nemajú možnosť platiť si
súkromných učiteľov. Štát je totiž
veľmi skorumpovaný a funguje veľ-
mi zle. Napríklad učitelia zarábajú
asi 15 dolárov mesačne, z ktorých sa
absolútne nedá vyžiť. Preto nie sú sti-
mulovaní, aby vyučovali, a aj zámer-
ne deti neučia. Týmto spôsobom ich
nútia žiadať o doučovanie, za ktoré
už musia platiť. Sociálne slabé rodi-
ny nie sú schopné platiť doučovanie.
V tomto zmysle im chceme poskyt-
núť službu. Samozrejme, prvotné čo
sledujeme je evanjelizácia, teda for-
movanie ľudského a kresťanského
svedomia v mladých ľuďoch a odo-
vzdávanie viery v Krista.


Rozvíjame tiež projekt adopcie na
diaľku, kde si nejaká talianska aleboChlapec z chudobnej rodiny v Azerbajdžane Sviatosť krstu katechumenky


Letný tábor v Baku, 2001


POČAS SVOJEJ CESTY DO RÍMA
SA NA SLOVENSKU ZASTAVIL
DON DANIEL PRAVDA –
MISIONÁR V AZERBAJDŽANE.
VYUŽILI SME JEHO
PRÍTOMNOSŤ ABY NÁM
POROZPRÁVAL O SITUÁCII
V KRAJINE, V KTOREJ PÔSOBÍ.


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 27


Žijeme v nádeji


26 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2


slovenská rodina adoptuje na diaľku dieťa, na
ktoré finančne prispieva, aby dotyčný mladý
človek mohol chodiť do školy, ukončiť štúdi-
um a pripravil sa do života. V tejto adopcii je
zahrnutá aj lekárska starostlivosť, ak to ten
človek potrebuje, dokonca aj stravovanie či
odievanie, podľa materiálnych podmienok, v
ktorých dané dieťa žije. Cieľom je pomôcť
mladému človeku ukončiť odborné vzdelanie,
aby sa mohol postaviť na vlastné nohy.


Máme už asi 12 rodín z Košíc a Petržalky,
ktoré by chceli pomáhať touto formou. Je to te-
da možné. Žiada sa však, aby tá rodina bola
schopná pravidelne niekoľko rokov na dané
dieťa prispievať. Nejde o jednorazový dar, ale
skôr o pravidelnú mesačnú pomoc, aj keď ma-
lú, aby dieťa mohlo byť podporované po mate-
riálnej stránke. Kto by mal záujem o túto služ-
bu, nech sa hlási priamo na našu adresu do
Baku, kde mu poskytneme presné informácie.


Rozmýšľame aj o otvorení mládežníckeho
strediska. To ale bude závisieť od toho, ako sa
nám podarí spolupracovať s miestnymi štát-
nymi úradmi. Práve kupujeme chatu, kde by
sme chceli počas víkendov formovať farské de-
ti, ktoré majú kresťanské pozadie v rodine a aj
moslimské deti z chudobných rodín.


Obrátenia z islamu do kresťanstva sú v
Azerbajdžane možné, aj keď sa nedá povedať o
obrátení v pravom zmysle slova. Najčastejšie tí
ľudia nepoznajú ani islam. Našťastie, zatiaľ
nie sú žiadne prekážky pre domácich prijať
kresťanstvo. Naopak, dosť hromadne sa dá-
vajú krstiť v Pravoslávnej cirkvi. Tu je to totiž
podstatne jednoduchšie: netreba žiadnu prí-
pravu, žiadne formovanie, stačí zaplatiť popla-
tok.


Ľudia sú otvorení, aj keď určité predsudky
tam sú: oni sú moslimovia a kresťanstvo nie je
ich. Takto ich učia. Je tam teda určitý psycho-
logický blok. Ale nie je to také ťažké ako na-
príklad v Tunise alebo Alžírsku.


V celom Azerbajdžane sme prítomní len
dvaja katolícki kňazi, ja a don Kormančík,
plus koadjútor Marián Kališ. Preto mám pri-
delené právomoci ordinára a som priamo pod-
riadený Kongregácii pre evanjelizáciu náro-
dov. Žijeme v nádeji. Farnosť neustále rastie.
Prichádzajú noví ľudia, chlapci a dievčatá
sprevádzaní rodičmi alebo starými rodičmi, s
ktorými už môžeme otvorene hovoriť o nábo-
ženstve. A myslím, že aj u chudobných mosli-
mov sa po postupnom vyzrievaní prejaví záu-
jem o kresťanstvo.


Zaznamenal: Jozef Kupka SDB
Foto: SDB Baku


Adresa:
Teimura Alieva 69b/1


3700 69 BAKU
AZERBAIGAN


e-mail: parish@catol.baku.az




sco. Tu sa v súčasnosti snažíme kon-
krétnejšie premyslieť našu víziu a
plány do budúcnosti. V tomto naj-
bližšom období rozmýšľame zamerať
našu tvorbu aj na komerčnú oblasť,
osobitne v tvorbe videoklipov a v re-
klame. Potrebujeme to aspoň teraz zo
začiatku, aby sme si dokázali zabez-
pečiť určitú finančnú samostatnosť.
Zároveň chceme zvýšiť úroveň našej
tvorby, k čomu nás bude nútiť práve
konfrontácia s ostatnými štúdiami.


Ďalším dôvodom je to, aby sme
získali prostriedky na tvorbu progra-
mov, ktoré neprinášajú finančný
zisk, ale sú užitočné napríklad pre
formovanie alebo pre správnu vý-
chovu.


Naším cieľom je vybudovať si
určitú pozíciu a meno. Kvôli tomu
pripravujeme aj náš prvý katalóg a
webstránku na internete.


V súčasnosti sme v AVES-e napl-
no zaangažovaní traja: Tomáš Stra-
ka, Veronika Belošovičová a ja. Spo-
lupracujeme aj s externými manažér-
mi. Jeden nám pomáha vypracovať
projekty a jeden spolupracuje v ob-
lasti ekonómie a marketingu. Chce-
me okolo seba vytvoriť skupinu ľudí,
ktorí sú aj kresťansky zaangažovaní.
Ktorí majú otvorené srdce pre hod-
noty tohto sveta, ale zároveň aj kres-
ťanského ducha a citlivosť pre vý-
chovu v štýle dona Bosca.


Medzi našimi študentmi teológie
v Dúbravke sa vytvorila aj mediálna
skupina, ktorá s nami spolupracuje.
Spoločne sme už pripravili jeden film
pre kurzy Školy animácie. Táto sku-
pina spracováva aj webstránku pre
saleziánsku rodinu. Zamýšľame na-
hrať nanovo niektoré audiokazety s
príbehmi, ktoré sme poznali už v ča-
soch totality a ktoré sa veľmi dobre
používajú počas duchovných cvičení
a na výletoch s deťmi.


Máme pripravených viacero sce-
nárov pre rôzne programy a postup-
ne by sme ich chceli realizovať. Bude
to však závisieť od toho, ako sa nám
podarí získať financie na ich tvorbu.
Jeden z programov má už aj názov:
Kolesá šťastia. Je to dokumentárno-
-opisný film o ľuďoch, ktorí sú celý
život pripútaní na invalidný vozík a
o tom, ako dokážu prežívať vzťahy k
iným ľuďom.


Ďalší program sa volá Čierna a
biela. Je to o rómskej problematike u
nás. Mal by ukazovať, ako my prijí-


mame rómsku menšinu a ako oni
prijímajú nás. Na čiernej kazete bu-
dú bieli hovoriť o Rómoch a o tom,
ako ich vnímajú, a na bielej zase Ró-
movia budú hovoriť o nás. Tento pro-
jekt je rozpracovaný a čakáme na od-
povede z Európskej únie, odkiaľ by
mal byť financovaný.


Veronika pripravila napríklad aj
bábkové divadlo Popoluška, ktoré
tiež príťažlivou formou predstavuje
deťom pekné ľudské vlastnosti.


Akou formou chcete šíriť svoju tvorbu?


Máme pred sebou tie najvyššie
ciele. Chceme ísť do komerčných te-
levízii aj do STV. Už sa nám to darí
pomocou videoklipov, ktoré sú tro-
chu odlišné od bežných. Majú vždy
takú zvláštnu atmosféru a sú spraco-
vané ináč ako bežné videoklipy, kto-
ré v televízii vidíme, pretože cez ne
chceme ponúknuť divákom aj hod-
notné posolstvo.


Pravidelné programy v televízii
zatiaľ nemáme. V súčasnosti ešte ne-
dokážeme vyrábať nejaký pravidelný
program. Potrebujeme určitý čas,
aby sme sa rozbehli, upevnili si svo-
ju pozíciu a zistili, čo všetko budeme
schopní tvoriť.


Máme kontakty aj s kresťanským
štúdiom LUX Communication. Mož-
no že je trochu cítiť, že si navzájom
konkurujeme, ale nemusí to byť zlé,
lebo konkurencia nie je na škodu.
Jednu aj druhú stranu môže vypro-
vokovať k tvorbe stále lepších a kva-
litnejších vecí.


K čomu by si chcel povzbudiť našich čita-
teľov?


Pracovať v médiách je veľmi
dôležitá vec. Snažíme sa v tom urobiť
konkrétne kroky. Preto by som chcel
poprosiť všetkých o podporu v mod-
litbách, podporu príspevkami, ná-
metmi a ideami, ako by sme mohli
ísť v mediálnej tvorbe aj v našej Cirk-
vi ďalej.


Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: Archív AVES


Ako postupoval váš vývoj a vaša tvorba od
prvých rokov až po dnešok?


Začínali sme so skromnou ideou:
urobiť niečo pre masmédiá v Cirkvi.
A tak sme v prvých rokoch začali na-
táčať a spracovávať rôzne akcie v
našom stredisku. Bolo vidieť, že je to
dobrá aktivita, ktorá zaujala viace-
rých mladých v stredisku. Mladí ľu-
dia, ktorí v tomto štúdiu pracovali,
začali mať radosť z pekných prác,
ktoré dokázali vytvoriť.


Pomocou projektov zaslaných do
Nemecka sa nám podarilo technicky
stále lepšie vybavovať štúdio. Postup-
ne sme sa vyvíjali a dostávali jasnejší
smer svojho pôsobenia. V roku 1998
sme sa pričlenili k vydavateľstvu Don
Bosco ako jeho audiovizuálne oddele-
nie, pričom sme však ešte stále pôso-
bili v Prešove. Počas tohto obdobia ab-
solvoval náš člen Tomáš Straka a ne-
skôr aj ja ročné štúdium audiovizuál-
nej tvorby v Paríži, ktoré organizovala
francúzska biskupská konferencia.


Keď sa Tomáš vrátil z Francúzska,
prišla nám prvá väčšia ponuka od
skupiny I.M.T. Smile, aby sme im na-
točili videoklip k ich pesničke. Vtedy
sme prvýkrát začali spolupracovať s
televíziou a takto začala naša tvorba
videoklipov, ktoré spracovával Tomáš.
V roku 2000 sme boli neoficiálne vy-
hodnotení ako štúdio, ktoré vytvorilo
najviac videoklipov, ktoré boli odvy-
sielané v televíziách. Po I.M.T. Smile
prišla spolupráca aj so skupinami
Noc a deň, No Name, s Paľom Habe-
rom i s menej známymi interpretmi.


Medzitým sme robili aj nemálo
gospelových videoklipov sloven-
ských spevákov a skupín, ktoré boli
odvysielané v relácii Poltón. Takto
sme chceli prispieť k tvorbe a propa-
gácii kresťanskej hudby na Sloven-
sku. Natočili sme tiež niekoľko do-
kumentárnych programov zo sale-
ziánskeho prostredia alebo z prostre-
dia iných rehoľných spoločenstiev.


Ako sa zmenila vaša práca po presťahova-
ní sa z Prešova do Bratislavy?


V auguste 2001 sme sa presťaho-
vali do Bratislavy, kde sme dostali
nové vyhovujúcejšie priestory pria-
mo v budove vydavateľstva Don Bo-


D BPRE STAVUJEME


VZNIKLO V ROKU 1995 PRI SALEZIÁNSKOM DOME V PREŠOVE AKO SKUPINA MLADÝCH ĽUDÍ,
KTORÍ SA ZAUJÍMALI O AUDIOVIZUÁLNU TVORBU. DNES UŽ MÁ ZA SEBOU NIEKOĽKOROČNÉ


PÔSOBENIE, KTORÉ NÁM PRIBLÍŽIL JEHO VEDÚCI PAVOL DZIVÝ.


Veronika Belošovičová – scenár, réžia dokumentuTomáš Straka – kamera, strih, réžia videoklipov


V štúdiu....


Pavol Dzivý


Ing. Ľubomír Straka – spolupracovník


Audiovizuálne štúdio


28 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2 29




30 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 2


D BREDAKCIA


D O B R O D I N C I


V období marec – apríl prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela 966 dob-
rodincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pa-
mätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám – vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejave-
nú štedrosť.


P. Jozef LUSCOŇ,
nar. 1959 v Sihelnom – radca
pre pastoráciu mládeže (1.
trojročie)


P. Peter BUČÁNY,
nar. 1967 v Trnave – provin-
ciálny ekonóm (1. trojročie)


P. Ján ČAPLA,
nar. 1957 v Senci – radca pre
formovanie (2. trojročie)


Generálna rada na základe širokej konzultácie v pro-
vincii a po vypočutí mienky provinciála, vymenovala
pre slovenskú saleziánsku provinciu na trojročie 2002
– 2005 nového provinciálneho ekonóma a piatich čle-
nov provinciálnej rady. Sú to:


Nová rada bude uvedená do funkcie na stretnutí di-
rektorov v Žiline v pondelok 13. mája a v najbližších
troch rokoch bude spolu s otcom provinciálom zabez-
pečovať chod a riadenie Saleziánskej spoločnosti na
Slovensku.
Chceme využiť aj túto príležitosť, aby sme poďakovali
spolubratom donovi Špaldoňovi, donovi Baranyaiovi
a donovi Slivoňovi, ktorí s veľkou obetavosťou praco-
vali v provinciálnej rade deväť rokov, za všetky ich ná-
mahy a prácu pre dobro spolubratov a celej salezián-
skej rodiny na Slovensku.


P. Štefan TURANSKÝ,
nar. 1956 v Selenči, Juhoslá-
via – radca (4. trojročie)


P. Milan URBANČOK,
nar. 1964 vo Veľkých Uľa-
noch – radca pre saleziánsku
rodinu (1. trojročie)


Do novej rady patrí aj P. Štefan WALLNER, nar. 1951
v Bernolákove, ktorý bol menovaný do funkcie viká-
ra na najbližšie trojročie už vo februári 2002.


P. Karol MANÍK,
nar. 1967 v Prešove – radca
(1. trojročie)


Nová
provinciálna


rada SDB