ROČNÍK XXXII.3/2001
MÁJ – JÚN
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
NAŠE DIELA: BARDEJOV
INTERVIEW: ONDREJ DERMEK
AKO DON BOSCO: ŠESŤ TYPOV OTCA
cov, ak nieto dostatok kňazov,
ktorí by mohli byť duchovnými
správcami škôl a internátov, ne-
môžeme čakať, že Pán Boh alebo
otcovia biskupi to nejako vyriešia
aj bez nášho pričinenia.
Boh dáva milosť duchovného
povolania podľa svojho tajomného
plánu tak, ako sám chce. Neobjavia
sa ale duchovné povolania tam,
kde o ne ľudia nestoja, kde nepro-
sia Pána žatvy, aby poslal nových
robotníkov do svojej žatvy.
Bolo by veľmi krásne, keby
v našom národe tĺklo stále viac
ženských sŕdc, schopných v po-
kornej modlitbe prijať a zasvätiť
Bohu dieťa už vtedy, keď sa prvý-
krát prihlási k životu.
Ak budeme mať dievčatá
a matky, ktoré dokážu prijímať
deti ako Boží dar, ktoré každé jed-
no budú nosiť pod svojím srdcom
ako vzácny poklad, ktorý im zve-
ril Boh, a budú ochotné ho Bohu
obetovať, ak sa aj dnešné mamy
dokážu modliť o milosť, aby sa
z ich syna stal kňaz alebo z dcéry
rehoľná sestra, ak dokážu svoje
dieťa „stratiť“ pre Boha, potom sa
o budúcnosť nášho národa ne-
musíme obávať.
Modlime sa, aby naše mamy
túto svoju nenahraditeľnú úlohu
pochopili a prijali. A sprevádzajme
vo svojich modlitbách aj tých, kto-
rí po tieto dni prijímajú sviatostné
kňazstvo, aby svojmu životnému
rozhodnutiu ostali verní.
Správy
Ružomberok, Žilina, Vatikán, Azerbajdžan 4
Naše diela
Bardejov 8
Misie
Ukrajinské potulky 10
Aktualita
Animátor pre tretie tisícročie 12
Mariánske zvony
Rozhovor s Ježišom 13
Mariánske zvony
Sústredenie záchranárov 15
Mariánske zvony
Bral na seba bolesti druhých 16
Mariánske zvony
Združenie na Slovensku do roku 1950 18
Mariánske zvony
Požehnaj, Pane, mamy 20
Naša rodina
Kto sú VDB? 21
Interview
Ondrej Dermek 22
Ako Don Bosco
Šesť typov otca 24
Spoločnosť
Kultúra života 26
Šport
Futbal 28
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 07/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.
Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 22 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donboscodnes.sk dbd@donbosco.sk
obsah
3/2001
ROČNÍK XXXII.
MÁJ – JÚN
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
R
as
tis
la
v
H
am
rá
če
k
Váš brat Vladimír Fekete,
provinciál SDB
Blíži sa čas kňazských vysvia-
cok a primičných svätých omší.
Sú obce, ktoré si na takúto uda-
losť vo svojej histórii nepamätajú.
Ale sú aj také, ktoré ju za posled-
né roky prežili aj viackrát.
V radostnej nálade sa zhromažďu-
jú hostia k pohosteniu po kňaz-
skej vysviacke. Mladý muž v kňaz-
skom ornáte, ešte stále v obkľúče-
ní gratulantov, prijíma prejavy
pozornosti svojich príbuzných,
priateľov a známych. Na jeho tvári
sa dajú čítať známky dojatia i tichej
radosti.
Nižšia pani v tmavom kostýme
stojí obďaleč ako stelesnenie šťas-
tia. Veď dnes je aj jej deň. Stala sa
matkou kňaza. Plná pokornej hr-
dosti nespúšťa oči z toho, ktoré-
mu dala život a ktorého si Pán po-
volal pre službu oltára.
„Viete, som veľmi šťastná,“ priho-
vorí sa mi. „Pán Boh mi dnes zno-
vu potvrdil, že moje rozhodnutie
bolo správne.“
Keď som sa na ňu pozrel spýta-
vým pohľadom, začala rozprávať.
„V päťdesiatych rokoch sa v našej
rodine nejaký čas skrýval kňaz,
ktorého prenasledovali len preto,
že bol rehoľníkom. Neviem, či to
boli jeho modlitby alebo príklad,
ale po jeho odchode sa vo mne
prebudila túžbu stať sa rehoľnou
sestrou. Skoro rok som zápasila
a prosila Pána Boha, aby mi dal
jasne najavo, aká je jeho vôľa. Keď
som sa konečne zverila nášmu pá-
nu farárovi, odhováral ma. Veď
len nedávno boli všetky rehole
zrušené, sestričky oddelené od ve-
riacich a sústredené v koncentrač-
ných táboroch. Neukazovala sa ni-
jaká nádej, že by sa veci mohli
v dohľadnom čase zmeniť. „Len sa
ty vydaj, a ak Pán Boh bude chcieť,
vychováš namiesto seba pre
Cirkev nielen rehoľnú sestru, ale
možno i kňaza,“ povzbudzoval
ma pán farár.
Nebolo mi ľahko, hoci som už
dlhšie poznala dobrého chlapca,
ktorý o mňa stál.
Pretože však nebo stále mlčalo,
napokon som súhlasila. Vnútorný
pokoj však neprichádzal. Urobila
som naozaj dobre, keď som po-
slúchla radu pána farára? Nemala
som radšej ostať slobodná? – to
boli najčastejšie otázky, ktoré som
si kládla. Keď som sa ocitla v po-
žehnanom stave, znovu som si
spomenula na slová pána farára
o tom, že môžem namiesto seba
darovať Pánu Ježišovi syna-kňaza.
S touto myšlienkou sa do mojej
duše po dlhom čase konečne vrá-
til pokoj. A s touto myšlienkou
som sa začala každý deň modliť
o milosť duchovného povolania
pre moje deti.
Keď sa pred 14 rokmi stal kňa-
zom môj prvorodený, myslela
som, že prežívam najšťastnejší
deň svojho života. Ale mýlila som
sa. Dnes, keď sa vo vašej reholi
stal kňazom aj môj ďalší syn, je
moje šťastie úplné.
Dnešná vysviacka mi potvrdila, že
aj keď ma to stálo veľa, urobila
som dobre, že som poslúchla radu
nášho pána farára a vydala sa...“
Jeden z mnohých životných
príbehov. Jeden z dôkazov, že Boh
účinkuje v našom živote i dnes. Je
to príbeh, ktorý má v sebe dôleži-
té posolstvo aspoň pre polovicu
nášho národa.
Áno, myslím tým na vás, ženy
a dievčatá. Vy, ktoré ste prijali úlo-
hu matky alebo sa na ňu chystáte.
Ako veľmi záleží na vašom postoji
k životu! Ak budete ochotné prijať
s láskou nový život, bude náš ná-
rod rásť. Ale ak vo vás zvíťazí mo-
derné pokušenie po pohodlí a se-
bectve, ak sa necháte zviazať ľud-
skými obavami o budúcnosť
a uzavriete sa pred životom, zač-
neme aj my tak ako mnohé iné ná-
rody Európy vymierať.
A ako veľmi záleží aj na vašej
viere, či bude v našej vlasti dosta-
tok kňazov! Milujúce srdce matky,
ochotné nový život nielen prijať,
ale ho aj darovať Bohu a Cirkvi, je
prvým kňazským seminárom.
Ak nás na Slovensku znepoko-
juje nedostatok duchovných po-
volaní, ak sú ešte stále uprázdne-
né farnosti, ak chýbajú kapláni do
nemocníc a do domovov dôchod-
D BSLOVO NA ÚVOD
VÁŽENÍ ČITATELIA, MILÍ
PODPOROVATELIA
SALEZIÁNSKEHO DIELA!
Saleziánski študenti teológie z Bratislavy-Dúbravky nacvičili pôvodné diva-
delné predstavenie s názvom Na suchu, ktorého autorom a režisérom je
Vladimír Vančo. Dej hry humornou formou opisuje zážitky skupiny strosko-
taných vikingských bojovníkov, ktorí sa snažili ochrániť miestnych vidieckých
obyvateľov pred neznámymi nepriateľmi. Bojovníci však v ťažkom boji strá-
cajú postupne odvahu, sily i motivácie. Povzbudením v tejto situácii im mohol
byť aj príbeh starozákonnej Knihy Judita, ktorý bol do deja hry harmonicky
zapracovaný. Premiéra tohto vydareného predstavenia sa uskutočnila v ne-
deľu 18. marca u saleziánov na Miletičovej a o týždeň neskôr si ho mohli po-
zrieť diváci u saleziánov na Mamateyovej ulici v Bratislave.
V RUŽOMBERKU O SVÄTOM PÍSME
Saleziánsky spolupracovní-
ci v stredisku Ružomberok
začali nový kalendárny rok
štúdiom Svätého písma.
Reagovali tak na výzvu ot-
cov biskupov Slovenska,
ktorí cítia potrebu obrátiť
pozornosť veriacich na číta-
nie, porozumenie a následné prežívanie Biblie v každodennom ži-
vote. S myšlienkou usporiadať cyklus prednášok o Svätom písme
prišiel saleziánsky spolupracovník Ing. Peter Jakubík, ktorý túto
myšlienku aj organizačne zabezpečil. Na jeho výzvu kladne zarea-
goval don ThLic. Pavol Grach SDB a začiatkom januára, vo feb-
ruári a v marci predniesol na pôde Katolíckej univerzity
v Ružomberku pred cca 70 poslucháčmi prvých desať tém. Don
Grach zameral našu pozornosť na Starý zákon, predovšetkým na
jeho nosnú niť, knihu Exodus. Všetci zúčastnení odchádzali veľmi
spokojní a nadchnutí pre hlbšie štúdium Biblie, čomu v nemalej
miere napomohol aj svieži a netradičný prístup prednášajúceho.
D BDOMA A VO SVETE
SVIATOK SVÄTÉHO JÁNA BOSCA
20. január 2001 sa v ružomberskom stredisku
saleziánskych spolupracovníkov niesol v pra-
covno-oslavnom duchu. Od predošlého večera
až do nedele 21. januára sme hostili Provinciálnu
radu Združenia saleziánskych spolupracovní-
kov. Okrem jej pracovného stretnutia sa
v Liskovej pri Ružomberku uskutočnilo aj stret-
nutie s novozvolenými koordinátormi z dvadsia-
tich piatich stredísk spolupracovníkov z celého
Slovenska. Večer patril takmer dvom stovkám
mladých i starších z Domky z Liskovej
i z Ružomberka, členom Provinciálnej rady, sale-
ziánskym spolupracovníkom s rodinami a mno-
hým sympatizantom saleziánskeho diela. Na
parkete sa počas tretieho ročníka Posedenia pri
hudbe, striedali tanečníci so súťažiacimi, herci
scénok s víťazmi tomboly. Tento udalosťami na-
bitý víkend bol naším príspevkom k oslave sviat-
ku svätého Jána Bosca.DIVADELNÉ PREDSTAVENIE NA SUCHU
Pri farskom Kostole Márie Po-
mocnice u saleziánov na Mileti-
čovej ulici začal v októbri minulého
roka vychádzať farský časopis Mi-
letičkár. Časopis vychádza v me-
sačných intervaloch. Prináša infor-
mácie zo života farnosti a zaujíma-
vosti rôzneho druhu, ktoré sa tý-
kajú farských aktivít. Prispie-
vateľmi a tvorcami časopisu sú sa-
motní farníci, a keďže sa v ňom na-
chádzajú informácie z miestneho
prostredia o časopis je veľký záu-
jem. Čita-
telia v ňom
nachádza-
jú články o
osobách a
u d a l o s -
tiach, s kto-
rými sa sa-
mi stretá-
vajú a kto-
ré sami
prežívajú. To je výhoda miestnych
časopisov, ktoré veľmi pružne rea-
gujú na lokálnu situáciu. Náklad
Miletičkára je 500 kusov a za sym-
bolický poplatok sa bezo zvyšku
rozdá počas jednej nedele.
NOVÝ FARSKÝ ČASOPIS
(VS) V dňoch 11. – 15. februára prebehlo
druhé kolo provinciálnej kapituly sloven-
ských saleziánov v teologickom študentáte
v Bratislave-Dúbravke. Zúčastnilo sa na nej
46 delegátov zastupujúcich všetky domy.
Na úvodnom rokovaní boli prítomní aj hos-
tia – zástupcovia jednotlivých zložiek sale-
ziánskej rodiny na Slovensku, ktorí pozdra-
vili prítomných delegátov. Výsledkom päť-
dňových debát a rokovaní sú konkrétne do-
kumenty, návrhy a odporúčania, ktoré budú
v najbližšom období usmerňovať život sale-
ziánskej provincie. Kapitula tiež zvolila
dvoch delegátov, ktorí budú spolu s otcom
provinciálom zastupovať slovenských sale-
ziánov na generálnej kapitule v Ríme, ktorá
sa bude konať o rok.
PROVINCIÁLNA KAPITULA
Misijné oddelenie Saleziánov don Bosca zorganizovalo 17. marca celoslo-
venský Kongres misijných dobrovoľníkov. Podujatie sa uskutočnilo v
Katolíckom dome Školských sestier svätého Františka v Žiline a zúčastnilo
sa ho asi 150 delegátov. Prítomní boli laickí misijní dobrovoľníci, diecézni kňa-
zi i zástupcovia reholí, ktoré sa venujú misiám. Na podujatí odzneli prednáš-
ky o dejinách saleziánskeho misijného dobrovoľníctva, o saleziánskych misi-
ách a misionároch vo svete. Ďalej boli predstavené misijné iniciatívy na
Slovensku, misijné spoločnosti a ich diela vo svete a tiež vízie pre tretie tisíc-
ročie v súvislosti s misijným dobrovoľníctvom. Súčasťou programu bolo aj
slávenie Eucharistie a diskusné stretnutie. Podujatie prinieslo veľké povzbu-
denie pre všetkých zúčastnených a prispelo k lepšej informovanosti medzi
jednotlivými skupinami, ktoré sa na Slovensku venujú misijnej činnosti.
■■ Žilina ■■
KONGRES MISIJNÝCH DOBROVOĽNÍKOV
4 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
■■ Ružomberok ■■
Aké boli podmienky účasti na celoslovenskom kole biblickej olympiády?
1. Pripraviť sa z dvoch kníh Svätého písma – Skutky apoštolov a Druhá
kniha kráľov.
2. Vyhotoviť výtvarnú prácu na tému: ohlasovanie radostnej zvesti.
3. Vyhrať miestne kolo.
24. februára sa takto v Žiline stretlo na celoslovenskom kole biblickej
olympiády 44 trojčlenných družstiev. Víťazmi sa stali v kategórii stred-
ných škôl dievčatá z Gymnázia sv. Františka Assiského zo Žiliny a v ka-
tegórii základných škôl chlapci zo Zborova pri Bardejove. Dôvodom, pre-
čo biblickú olympiádu každoročne organizujeme, je príťažlivosť a krása
Božia, ku ktorej sa aj štúdiom Svätého písma chceme priblížiť.
BIBLICKÁ OLYMPIÁDA 2001
5D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
■■ Braislava ■■
OTEC JOZEF FIGURA JUBILUJE
■■ Japonsko ■■
Slovenský saleziánsky misionár v Japonsku
otec Jozef Figura oslávil 21. apríla krásnych 95
rokov života. Otec Figura sa narodil v Šenkvi-
ciach. Za kňaza bol vysvätený 7. júla 1935 v
Turíne a od 24. novembra 1936 pôsobí ako misi-
onár v Japonsku. Osobne spolupracoval so slu-
hom Božím Vincenzom Cimattim, ktorý v roku
1926 otváral saleziánske misie v Japonsku. Otec
Figura pôsobil na viacerých miestach, pričom
počas svojho horlivého misionárskeho pôsobe-
nia sám vybudoval viaceré saleziánske domy,
školy a kostoly v tejto krajine. O jeho živote a mi-
sijnom pôsobení veľmi pekne rozpráva kniha
Spod Tatier pod Fudžijamu, ktorú napísal. Na fo-
tografii je otec Figura so svojou mamičkou a prí-
buznými počas stretnutia v Budapešti v osem-
desiatych rokoch.
ROZBEH NOVEJ MISIE
■■ Azerbajdžan ■■
(VS) Na našej misii v Azerbajdžane sú už traja
spolubratia: kňazi Daniel Jozef Pravda, Štefan
Kormančík a koadjútor Marián Kališ. Ubytovaní
sú v hlavnom meste Baku, kde majú k dispozícii
priestranný dom, ktorý slúži ako stredisko misie,
ako kostol a priestor pre všetky aktivity.
Azerbajdžan je krajina, ktorá trpí núdzu po 80-
tich rokoch komunistickej nadvlády. Jej nezávis-
losť trvá iba osem rokov. 89% obyvateľstva sa
hlási úradne k islamu, no je to islam, ktorý prežil
dlhé roky marxistického režimu, a teda tak tro-
chu ateistický, sekularizovaný, a preto voči kre-
sťanom v podstate tolerantný. Katolíci tu iba za-
čínajú svoju cestu. Výzvy pre budúcnosť sú veľ-
ké. Predovšetkým sa znova zakladá Cirkev a očakáva nás práca prvej evanjelizácie. Tiež treba uprednostňovať po-
le lásky a ľudskej pomoci, lebo to hodnotia aj moslimovia ako medzináboženskú hodnotu a ekumenizmus.
PROCES BLAHOREČENIA PÁTRA IGNÁCA STUCHLÉHO
V sobotu 20. januára 2001
Mons. Ján Graubner, olomoucký
arcibiskup a moravský metropo-
lita slávnostne uzavrel v Kostole
svätého Mikuláša vo Fryštáku
diecézny proces o živote, čnos-
tiach, zázrakoch a povesti svä-
tosti služobníka Božieho pátra
Ignáca Stuchlého, prvého čes-
kého saleziána (1869 – 1953).
Vypracované dokumenty postu-
pujú teraz do Ríma, kde proces
blahorečenia bude ďalej po-
kračovať. Don Stuchlý sa narodil
v Boleslawi, v Hornom Sliezsku
a za saleziána ho prijímal ešte
don Rua – prvý nástupca dona
Bosca. V rokoch 1935 – 1939 bol
inšpektorom spoločnej Česko-
slovenskej saleziánskej inšpek-
tórie, do ktorej v tom čase patrilo
aj Slovensko. Aj preto slovenská
saleziánska rodina s radosťou
sleduje úspešne napredujúci
proces blahorečenia tohto vzác-
neho spolubrata-saleziána.
■■ Česká republika ■■
6 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01 7D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
(VS) Noviciát v Poprade sa hlási so svojou čin-
nosťou: „Najväčšou udalosťou bola koncom ja-
nuára slávnosť sv. Jána Bosca. Tento veľký deň
sme v oratóriu oslavovali na etapy. Na vigíliu
slávnosti bola klasická akadémia a v nedeľu 4.
februára bol duchovno-zábavný program pod
názvom Show dona Bosca. Tento trojhodinový
maratón spevu a divadelných minipredstavení
sa niesol vo veselej rodinnej atmosfére a do
prípravy programu sa zapojili všetky skupiny,
ktoré sú v oratóriu. Čo v praxi znamená, že
publikum zabávalo asi sto účinkujúcich.
Oratórium Úsmev bolo do posledného mies-
tečka zaplnené. Okrem toho pripravujeme di-
vadelné predstavenie, takže nás možno uvidíte
vo svojich strediskách. Noviciát ide dopredu svojím tempom a všetky tieto akcie sú iba druhoradou záležito-
sťou. Život u nás je zameraný predovšetkým na duchovnú a ľudskú formáciu novicov, čo verne sledujeme.“
■■ Poprad ■■
SPRÁVY ZO ŠŤASTNÝCH TÝŽDŇOV
POPRADSKEJ KOMUNITY
NOVÝ APOŠTOLSKÝ NUNCIUS PRE SLOVENSKO
■■ Vatikán ■■
8. februára 2001 vymenoval Svätý otec Ján Pavol II. za nového apoštolského nuncia v Slovenskej republike Mons.
Henryka Józefa Nowackého, ktorého zároveň povýšil na titulárneho arcibiskupa blerského. Mons. Nowacki sa na-
rodil 11. augusta 1946 v Gunzenhausene v Nemecku. Kňazskú vysviacku prijal 30. mája 1970 a po získaní doktorátu
cirkevného práva vstúpil do diplomatických služieb Svätej stolice. Pracoval na jej zastupiteľských úradoch v
Paraguaji a Angole. Po návrate do Ríma pôsobil v prvej sekcii štátneho sekretariátu. Nový pápežský vyslanec ovlá-
da poľský jazyk, francúzštinu, taliančinu, nemčinu, ruštinu, španielčinu a portugalčinu. Na poste apoštolského nun-
cia vystrieda Mons. Luigiho Dossenu, ktorý bol do diplomatických služieb na Slovensku vymenovaný 2. marca 1994.
D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
D BNAŠE DIELA
Neskôr traja a po Nežnej revolú-
cii štyria. Od roku 1999 sa ustálil
počet členov komunity na šesť.
Pre Bardejov je to veľký prínos.
Vyžadovali to však nové okolnos-
ti, pretože bardejovská komunita
má aj špeciálne poslania v róm-
skej pastorácii. Venujú sa jej na
plný úväzok dvaja spolubratia –
jeden kňaz a jeden spolubrat.
Takto spoločne v šestke nažíva-
me už druhý školský rok a ko-
munita sa snaží žiť a pracovať
v rodinnom duchu dona Bosca aj
s určitými problémami a ťažkos-
ťami, ale aj s radosťami, ktoré
každodenný život prináša.
ORATÓRIUM
Otvorené je šesťkrát týžden-
ne, okrem pondelka. Má dve pô-
sobiská – Bardejov-mesto, Bar-
dejov-Poštárka (rómska pastorá-
cia). Chlapci, ktorí k nám pravi-
delne prichádzajú, sa stretávajú
v skupinách a v rôznych záujmo-
vých krúžkoch. Cieľom je rozví-
jať a prehlbovať priateľské vzťahy
a ponúknuť im zážitky viery
v Boha.
MLÁDEŽNÍCKE
STREDISKO
Od začiatku vývoja prekonalo
celý rad zmien. Problém bol naj-
mä s priestormi, lebo saleziánsky
objekt ich má málo. Do roku
2000 fungovalo ako klub vo ve-
dľajšej, prenajatej budove. Od
minulého roku sa presťahovalo
do saleziánskeho domu. Má svo-
ju pravidelnosť a funguje každý
piatok, sobotu a nedeľu najmä vo
večerných hodinách.
SALEZIÁNSKA RODINA
Tvoria ju Saleziáni don Bosca,
saleziánski spolupracovníci, mla-
dí, rodičia a dobrodinci. Špeciál-
ne sa jej venuje otec direktor
Jozef Krušac, ktorý je nielen
miestnym, ale aj celoslovenským
delegátom saleziánskych spolu-
pracovníkov. Zástupcovia sa
snažia navzájom spolupracovať a
vyvíjať aktivity. Stretávajú sa pra-
videlne na duchovných, ale aj
pracovných stretnutiach.
FARSKÁ SPOLUPRÁCA
Vďaka otcovi direktorovi a do-
novi Ondrejkovi sa výborne roz-
víja a dopĺňa. Činnosť spočíva vo
výpomoci diecéznemu kléru pri
spovedaní a slúžení svätých
omší, v publikačnej spolupráci,
ale aj športových, kultúrnych a
duchovných stretnutiach. V Bar-
dejove spravujeme Kostol svätej
Anny, kde pravidelne slúžime
sväté omše a poskytujeme du-
chovnú službu.
Sľubne sa rozvíja spolupráca
s cirkevnými školami, štátnymi
školami, katechétmi a učiteľmi.
Pravidelne slúžime sväté omše a
vyučujeme náboženstvo na cir-
kevnej Základnej škole svätého
Jána Bosca a učiteľom prednáša-
me duchovné príhovory.
Anton Odrobiňák SDB
Foto: archív SDB Bardejov
ROKY ILEGÁLNEJ
ČINNOSTI
Prvý dátum, ktorý sa zapíše
do histórie bardejovských sale-
ziánov, je 2. január 1987, ktorý
naznačuje príchod prvých dvoch
saleziánov do Bardejova, a to
kňaza Jozefa Bližinského a kleri-
ka Vincenta Macejku. Zamestnali
sa v okolitých podnikoch VD
SNAHA a ZŤS, ale v tajnosti apo-
štolsky pracovali s chlapčenskou
mládežou, s ktorou vyvíjali rôzne
športové, kultúrne a duchovné
aktivity.
ROKY LEGÁLNEJ
ČINNOSTI
Rok 1989 priniesol nové po-
litické zmeny na Slovensku. Čin-
nosť saleziánov sa zverejnila.
Prišli aj nové saleziánske posily –
vtedy ešte klerik Peter Bešenyei
a od r. 1991 novokňaz Teodor
Gavenda. Popri nich im vždy po-
máhali aj kandidáti Ondrej
Krajňák, Anton Odrobiňák a iní.
Od bývalého JAS-u Bardejov sa
saleziánom podarilo odkúpiť
objekt, štvorbytovku pre život a
činnosť komunity a apoštolátu.
Po roku 1990 sa začal salezián-
sky život v Bardejove rozvíjať
v iných, slobodných podmien-
kach. Rozbehla sa pravidelná
činnosť s chlapcami a neskôr sa
otvorilo aj mládežnícke stredis-
ko. Športové, kultúrne a du-
chovné programy začali nado-
búdať svoju pravidelnosť a stabi-
litu. Rozvíjali a rozvíjajú sa akti-
vity na miestnej, oblastnej, ale aj
celoslovenskej úrovni.
ČINNOSŤ
Z kultúrnych podujatí má ši-
roký ohlas Bardejovské Val-
docco pri príležitosti osláv smrti
nášho zakladateľa sv. Jána
Bosca. Prvý ročník Bardejov-
ského Valdocca sa slávil roku
1992. V tomto roku sme slávili
jubilejný 10. ročník s mottom
Don Bosco včera, dnes a zajtra.
Zo športových aktivít prioritu
udáva futbal. Na celoslovenskej
úrovni je to KAMA, na miestnej
úrovni SALESSUPERLIGA, kto-
rých sa chlapci z Bardejova a
okolia pravidelne zúčastňujú.
Dosahujú výborné výsledky aj
na celoslovenskej úrovni – víťazi
KAMA 1999.
Z duchovných programov sa
pravidelne organizujú mesačné
duchovné obnovy pre animáto-
rov a animátorky, dvakrát ročne
duchovná obnova pre celú sale-
ziánsku rodinu. Každoročne
prebiehajú štyri turnusy du-
chovných cvičení pre rôzne sku-
piny mladých.
KOMUNITA
V začiatkoch, v 90-tych ro-
koch saleziánska komunita ne-
bola úplná. V prvých rokoch prí-
chodu to boli dvaja spolubratia.
✦ Vyhodnotenie súťaže na tábore ✦ Hry na tábore
9D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
✦ Na tábore
Bardejov
✦ Dom Saleziánov
v Bardejove
✦ Kostol sv. Anny v správe saleziánov
D BMISIE
Už som si zvykol, že ísť na
Ukrajinu bez ťažkostí a problémov
je nemožné. Aj túto našu cestu
sťažila vízová povinnosť. Spo-
čiatku sa zdalo, že tento rok to ne-
vyjde, lebo vybavovanie víz bolo
veľmi komplikované. Ale Pán Boh
sa postaral, lebo získanie víz sa
náhle zjednodušilo. A tak sme vy-
razili až v piatok 29. decembra
2000, čo je o 2 dni neskôr ako sa
plánovalo.
Cestu z Bratislavy sme preruši-
li v Košiciach. Pri svätej omši nám
don Jozef Bago SDB posvätil a zve-
ril malé misijné krížiky. Ráno sme
sa oddýchnutí vydali na ďalšiu eta-
pu našej cesty – smer Ukrajina.
Pred hranicami sme sa pomodlili
za duše všetkých zosnulých colní-
kov a veru na všeobecné počudo-
vanie sme prešli cez hranice bez
problémov za 40 minút. Bola už
noc, keď sme dorazili do Ternova –
jedna z dediniek, do ktorých cho-
díme. Tu pôsobí gréckokatolícky
kňaz zo Slovenska otec Janko so
svojou manželkou Marcelou. Vždy
nás tu všetkých milo privítajú.
V nedeľné ráno sme sa po
dvoch rozišli na naše konkrétne
miesta: Ternovo, Petrušiv, Hániči a
Kaliny. Ako všetci ostatní, aj my v
Hániči sme začínali službou
Božou. Ja som už v tejto dedine
bol aj predtým v lete 2000. Snažili
sme sa stretnúť s tými, ktorých
som už poznal, a tiež nadviazať
nové kontakty s mladými. Na ich
návrh sme si išli zahrať futbal do
telocvične, trochu ošarpanej a
chladnej. Chlapci nám dali poriad-
ne zabrať. Premrznutí – ten pojem
tam bol veľmi častý – ale spokojní
sme sa vrátili k našej domácej, tete
Márii, ktorá nás prichýlila. Všetci
Slováci sme sa dohodli že Silvester
a Nový rok prežijeme spolu u otca
Janka. Naplnení prvými zážitkami
sme sa odobrali na bohoslužbu.
Keďže kostol nie je ešte dostavaný,
veriaci sa stretávajú v blízkom do-
me. Svätú omšu viedol don Jozef
Bago v rímsko-katolíckom obrade
– niektoré časti boli v slovenčine a
niektoré v ukrajinskom jazyku. Po
nej nasledovala poklona najsvä-
tejšej Oltárnej sviatosti z vďaky za
Nový rok, na prelome storočí a
tisícročí.
Na stretká spočiatku chodilo
málo detí, pravdepodobne preto,
že o nás veľmi nevedeli. Náš prog-
ram sa niesol v znamení blížiacich
sa Vianoc, keďže tam sa riadia ju-
liánskym kalendárom, ktorý je
vzhľadom na náš o niečo posunu-
tý. V aktivitách sme sa zamerali na
11
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 07/5557 2226
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
10 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
Ukrajinské
potulky
SOM JEDNÝM ZO SALEZIÁNSKYCH MISIJNÝCH
DOBROVOĽNÍKOV, KTORÝCH OSLOVILA
MYŠLIENKA UROBIŤ NIEČO PRE ŠÍRENIE
EVANJELIA VO SVETE. POD VEDENÍM
SALEZIÁNOV SA MNOHÍ Z NÁS PRIPRAVUJÚ A
ODCHÁDZAJÚ POMÔCŤ AKO LAICI SLOVENSKÝM
SALEZIÁNSKYM MISIONÁROM NA SIBÍR. ĎALŠIA
SKUPINA PRIPRAVUJE KATECHETICKÝ PROGRAM
PRE DETI A MLADÝCH NA UKRAJINE VO FORME
PRÍMESTSKÝCH TÁBOROV V LETE A V ZIME.
rozdelenie nášho srdca pre svojich
blížnych. Pohovorili sme si o dô-
vernom živote s Bohom a taktiež
sme sa zamysleli nad tým, aký
darček môžeme priniesť Ježiškovi
na Vianoce. To všetko sprevádzali
rôzne hry a piesne. Boli sme tiež
na krátkej prechádzke pri rieke,
ktorá tam spôsobila povodne. Raz
sme sa dokonca vybrali navštíviť a
povzbudiť našich dobrovoľníkov
do Petrušiva. O tej dedine sa ho-
vorí, že je odrezaná od sveta. Na
stretnutia postupne prichádzalo
viac chlapcov, mladších aj starších.
Na prvom bol iba jeden, ku koncu
ich prichádzalo okolo 15, dokon-
ca aj dve dievčatá. Deti sú tu rov-
nakí huncúti ako u nás. Boli sme
tam síce iba krátko, no sme veľmi
vďační, že sa neprerušil osobný
kontakt s mladými. Odchádzali
sme spokojní a veselí.
Naša cesta teraz smerovala do
Ľvova, miliónového ukrajinského
mesta s poľskou históriou. Vo Ľvo-
ve pôsobí saleziánska komunita,
ktorej členom je aj náš don Štefan
Urban SDB. Tu žije s mladými v
začínajúcom oratóriu. Taktiež tu
stavajú novú školu. Spoločný
večer sme strávili vzájomným ko-
ledovaním – vždy jedna slovenská
a jedna ukrajinská koleda. Teraz
celá Ukrajina žije v očakávaní ná-
vštevy Svätého otca Jána Pavla II.,
ktorý vyzval gréckokatolíkov a
pravoslávnych na Ukrajine k vzá-
jomnému zmiereniu. Pozreli sme
si trochu mesto a poobdivovali
krásne chrámy.
Tak a sme na hraniciach.
Všetko naznačuje, že to pôjde
hladko. Tu vám však chcem dať
jednu radu: na hraniciach nevy-
stupujte z auta a nechoďte do za-
kázaných zón. Mne a ešte jedné-
mu chlapcovi sa to stalo. To nás
potom stálo pokutu, hoci vyhráža-
li sa nám aj „basou“. Napriek všet-
kému sme sa 5. januára 2001 do-
stali na Slovensko všetci, a veru,
boli sme aj radi. Takto sme zavŕši-
li Jubilejný rok 2000.
Chcem poďakovať všetkým,
ktorí nám akýmkoľvek spôsobom
pomohli. Neviem si totiž predsta-
viť našu cestu bez vašich modlitieb
a mnohých milodarov.
S láskou a vďakou misijný dob-
rovoľník
Stano Hurbanič, Lozorno
Foto: Danka Dvoranová
D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
13D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
Ježiš, ty si nikomu neodmietol odpovedať na
otázky, ktoré ti kládol. Každému si odpovedal
až na Herodesa, ak sa dobre pamätám. Chcem
sa ťa teda aj ja na niečo spýtať. Povedz mi, pro-
sím ťa, páči sa ti tvoje meno „Ježiš“?
Páči sa mi zmysel tohto mena, veď ono značí „Boh
je spása“.
Aký máš dojem, keď vidíš tvoje meno vytlačené
na tričkách a košeliach chlapcov a dievčat?
Jedného dňa som povedal: „Keď budem pozdvih-
nutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“.
Často možno stretnúť ľudí, ktorí majú pripev-
nený odznak s nápisom: JESUS LOVES YOU.
Ja sám som povedal: „Po tom poznajú všetci, že
ste moji učeníci, keď sa budete navzájom milo-
vať“.
Teda aj ty si za heslo: LÁSKA, NIE VOJNA?
Nikto nepreukáže väčšej lásky, ako keď svoj život
položí za svojich priateľov.
A kto sú tvoji priatelia?
Vy budete mojimi priateľmi, ak budete konať, ako
vám prikazujem.
Máš aj nepriateľov?
Satana, ale videl som ho ako blesk padnúť z neba.
Aký máš pojem o šťastí a blaženosti?
Blažení tí, ktorí počúvajú Božie slovo a zachová-
vajú ho.
Podľa teba, v čom spočíva odcudzenie sa zmys-
lu života, o ktorom sa dnes toľko hovorí?
Veru, veru, hovorím ti: Každý, kto pácha hriech, je
otrokom hriechu.
Čo by si povedal mladíkovi, ktorý droguje?
Rozhovor s Ježišom
UŽ ICH VEZÚ
26. februára sa začala písať
nová história španielskeho a slo-
venského animátorstva. Na pôdu
košického letiska priletelo 22
španielskych animátorov, ktorí
prišli na Slovensko, aby nám pri-
niesli skúsenosti zo svojej dlho-
ročnej práce s mladými. Na tvá-
rach prichádzajúcich Španielov
sa priam dali čítať očakávania a
neistota z novej krajiny.
Prvé dni boli venované vzá-
jomnému spoznávaniu sa cez
rôzne aktivity. Zistili sme, že špa-
nielski animátori majú veľké srd-
ce pre mladých a rovnakú zanie-
tenosť pracovať pre spoločné
dobro. Naši noví priatelia nám
predstavili aj svoj štýl práce
s mládežou a deťmi. Pre nás to
bolo zároveň inšpiráciou a načer-
paním nových nápadov. Samo-
zrejme nechýbala ani prezentá-
cia našej činnosti. Väčšina Špa-
nielov bola nesmierne povzbu-
dená z našej práce s mladými,
z čoho sme boli zase my prekva-
pení.
Jedinečnou bola aj prezentá-
cia našej a španielskej kultúry.
Španieli boli unesení z našich ľu-
dových spevov a tancov či ovčie-
ho syra a kysnutých koláčov.
SNEŽÍ
Krik, zhon, blesky – aj takto by
sa dalo charakterizovať štvrtkové
ráno, kedy rozjarení Španieli vy-
behli s veľkou radosťou von a za-
čali sa fotografovať. Príčinou bolo
husté sneženie, pre väčšinu z nich
prvé v živote. Hneď potom sme
sa vydali autobusom spoznávať
krásy východného Slovenska –
Vysoké Tatry, konkrétne Hre-
bienok so sánkovačkou a guľovač-
kou a cestou späť zastávka v
Levoči.
A prišiel deň s malým d, lebo to
bol deň posledný. Bodkou spoloč-
ného týždňa bol záverečný večer,
pri ktorom sme si navzájom odo-
vzdali darčeky a vymenili adresy.
Na letisku nechýbali ani slzy a
smutné oči. Predsa nám všetkým
vo vnútri zostala iskierka radosti a
nádeje. Onedlho – v septembri –
sa všetci znovu zídeme, aby sme
prežili opäť spoločný týždeň ale
tentokrát v Španielsku, vo Valen-
cii, kam sme boli srdečne pozvaní.
Spoločne sme mali možnosť
ochutnať, ako chutí naše animá-
torstvo a animátorstvo španielske.
V oboch prípadoch ide o život,
ktorý dáva chuť dnešnému svetu.
A táto chuť trvá dlho, pretože sa
prenáša na mladých.
Pavol Drška SDB
Foto: archív autora
D BAKTUALITA
Animátor pre tretie
tisícročie
V DŇOCH 26. FEBRUÁRA – 5. MARCA 2001
ZORGANIZOVALI KOŠICKÍ SALEZIÁNI
V SPOLUPRÁCI S MIESTNOU DOMKOU ZA
PODPORY FONDU EURÓPSKEJ ÚNIE
VÝMENNÝ ANIMÁTORSKÝ KURZ
ŠPANIELSKYCH A SLOVENSKÝCH
ANIMÁTOROV NA ZLATEJ IDKE A
V KOŠICIACH.
12 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Spev a dobrá atmosféra nechýbali ani v autobuse
Superdobrí lyžiari
14 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
15D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
Skupina nadšených kňazov,
bohoslovcov i laikov spustila pro-
jekt Záchranár tretieho tisícročia.
Cieľom projektu je zmobilizovať v
mladých ľuďoch sily pre obnovu
farností. Ide vlastne o záchranu
hodnôt tohto sveta. Tento projekt
má medzi mladými ľuďmi veľmi
dobrú odozvu.
Preto vyhlasujeme pre všet-
kých záujemcov konkurz na fan-
tastický letný výcvik miništrantov
– záchranárov Božieho stvorenia,
ktorý sa uskutoční od 15. do 21.
júla v Jazierciach pri Ružom-
berku. Stretnú sa tam miništranti
z celého Slovenska (asi 200
chlapcov).
O čo tam pôjde? O veľa!
O záchranu človeka od ujmy na
tele aj na duši. Miništranti budú
rozdelení do troch kmeňov – po-
dľa veku a podľa záujmu.
Najmladší kmeň – chlapci od
12 rokov budú mať hlavnú tému
ako zachrániť svojho priateľa.
Chlapci vo veku od 14 rokov
sa budú zamýšľať nad problé-
mom, ako zachrániť skupinku
mladých ľudí.
Tí najstarší budú mať v progra-
me záchranu mladých ľudí vo svo-
jej farnosti. Ale to nie je všetko.
V týždennom programe nebu-
de chýbať narábanie so Svätým
písmom, dozviete sa, ako zriadiť
farskú internetovú stránku, ako
tvoriť miništrantský časopis, ako
dať „do kopy“ miništrantský
zbor, aký je postup pri zriadení
farskej káblovej televízie, ba bu-
de sa môcť odskúšať aj snímanie
života so skutočnou kamerou
a tiež sa naučíme rozoberať fil-
mové diela cez videoprojekciu
zaujímavých filmov a záchranár-
skych akcií. K dispozícii budú
počítače a technické vymoženos-
ti. Kto má podobnú techniku,
môže ju priniesť. Výcvik proti zlu
sa začína.
Vo voľnom čase bude množstvo
hier, súťaží a spoločensko-kultúr-
nych podujatí. Plánujeme aj hor-
skú turistiku a samozrejme du-
chovnú obnovu s možnosťou pri-
stúpiť ku sviatosti zmierenia. Celý
priebeh kurzu zabezpečujú kňa-
zi, bohoslovci a animátori z ce-
lého Slovenska. Bližšie informá-
cie si môžete vyžiadať na adrese:
Miništrantské hnutie
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 07/ 50231 222
e-mail: rastyhalko@hotmail.com
A tak vás čakáme v Jazier-
ciach. Čas si žiada dobré skutky a
na tie sa chceme pripraviť. Preto
ideme do toho. Pri táborovej brá-
ne vás čakajú vaši
don Jozef Luscoň, Rasty Halko,
Vlado Vančo a ďalší
Foto: Jozef Luscoň
Sústredenie
záchranárov
Každý, kto pije z tejto vody, bude zasa smädný.
Kto sa však napije z vody, ktorú mu ja dám, nikdy
viac nebude smädný, lebo voda, ktorú mu ja dám,
stane sa v ňom žriedlom vody prúdiacej do več-
ného života.
A čo by si povedal revolucionárom, ktorí nará-
bajú so zbraňami a „molotovými zápalnými
fľašami“?
Všetci, čo siahajú po meči, mečom zahynú.
Podľa teba, kto je naozaj slobodný?
Keď vás Syn oslobodí, budete skutočne slobodní.
Akému najväčšiemu riziku je podľa teba vysta-
vená demokracia v súčasnej dobe?
Každé kráľovstvo proti sebe rozdvojené sa rozpad-
ne; ani jedno mesto, ani jeden dom proti sebe roz-
dvojený neobstojí.
Chutí ti zvlášť dajaké jedlo?
Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý
ma poslal, a uskutočniť jeho dielo.
Ktoré chyby si ochotný ľuďom pre-
páčiť?
Každý hriech a každé rúhanie sa ľuďom
odpustí, ale rúhanie proti Duchu sa ne-
odpustí.
Ako to?
Svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi mi-
lovali tmu ako Svetlo, lebo ich skutky
boli zlé.
Ktoré vlastnosti sa ti najviac páčia u
tvojich priateľov?
Nech je teda vaša reč: Áno, áno! – Nie, nie!
Čo si myslíš o nedorozumeniach,
o konfliktoch, o triednom boji?
Blahoslavení pokojamilovní, lebo sa bu-
dú volať synmi Božími.
Aký posudok by si vyriekol o dnešnom
svete?
Nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale
svet spasiť.
Aká je tvoja mienka o politike?
Odovzdajte cisárovi, čo je cisáro-
vo, a čo je Božie, Bohu.
Akú radu by si chcel dať ľuďom?
Bedlite a modlite sa.
Počul si o tej žene, čo sa nechcela podrobiť po-
tratu, hoci mala nevyliečiteľne choré obličky?
Ó, žena, veľká je tvoja viera.
Keby si dnes prišiel na svet, hovoril by si ináč
ako kedysi dávno v Palestíne?
Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
Aký je tvoj najväčší prísľub ľuďom?
Hľa, ja budem s vami po všetky dni až do skonče-
nia sveta.
Ďakujem za rozhovor.
Zhováral sa: Paolo Scappucci
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0116 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
nemôže prijať. Don Bosco však za-
čal modlikať: „Povedzte oteckovi,
že veľmi trpím, bolesť je priam ne-
znesiteľná, aby mi nejako pomo-
hol.“
Syn s ľútosťou poznamenal:
„Poďte teda dnu a môj otec urobí
všetko, čo bude môcť.“
Vskutku, doktor Camusso
vstal, obliekol sa a prišiel do ordi-
načky. Preskúmal donovi Boscovi
chrup a zistil, že nijaký zub nie je
poškodený, všetky zuby sú zdra-
vé. Iba čeľusť je veľmi zapálená.
Don Bosco však prosil: „Pán
doktor, prosím vás, pomôžte mi.
Ináč sa bojím, že prídem o ro-
zum!“
„Drahý don Bosco,“ povedal
zubár, „musím sa pokúsiť o po-
sledný zákrok. Vytrhnem vám je-
den zub!“
Bola to ťažká skúška: vytrhnúť
celkom zdravý zub a dobre zasa-
dený medzi ostatnými. Ale don
Bosco bol ochotný dať si ich vy-
trhnúť hoci všetky, len aby sa bo-
lesť utíšila.
„Dobre, pán doktor, súhla-
sím.“ Sadol si na stoličku a zubár
s veľkou námahou začal trhať.
Hoci lekár robil svoju prácu so
všetkou opatrnosťou, don Bosco
omdlel a bolo ho treba kriesiť da-
jakým preparátom.
Keď sa svätec vrátil domov, po
chvíli mu bolesť zubov utíchla, až
konečne prestala. Aj mladík sa
uzdravil.
Nebol to jediný prípad. O
inom, celkom opačnom prípade,
nám porozprával očitý svedok
don Francesia.
„Jedného dňa som videl dona
Bosca s červenými, zapálenými
očami. Saleziánov i chlapcov veľ-
mi bolelo vidieť nášho otca trpieť.
Boli by sme urobili všetko možné,
ale ako ho oslobodiť od bolesti?
Po večeri mali chlapci dovole-
nie prísť do jedálne predstave-
ných a porozprávať sa s donom
Boscom. Veľké bolo naše prekva-
penie, keď sme videli oči nášho
otca čisté a jasné. Vtedy som sa k
nemu priblížil a so synovskou jed-
noduchosťou som sa spýtal, akým
spôsobom mu oči vyzdraveli a vy-
jasnili sa. Don Bosco mi odpove-
dal: ,Ak to chceš vedieť, opýtaj sa
toho, chlapca, čo stojí tam v kúte.’
,A čo urobil?’ pýtal som sa ja.
Don Bosco mi na to odpove-
dal: ,On si tak dobre rozumie s
Pannou Máriou, že obdrží od nej
všetko, o čo ju požiada.’
Podišiel som ku chlapcovi a
zbadal som, že mal tvár odvrátenú
od lampy. Spýtal som sa ho:
,Priateľ môj, si chorý?’ On sklonil
hlavu a iba polohlasne mi pove-
dal: ,Bolia ma trochu oči, ale nie je
to vážne. Dúfam, že zajtra už bude
všetko v poriadku.’
Teraz si on vyprosil od Panny
Márie, aby smel vziať na seba bo-
lesť dona Bosca.“
VESELÁ PRÍHODA
NA DIPLOMATICKOM
OBEDE
Gróf Rudolf De-Maistre si do-
na Bosca vysoko vážil. Chcel mu
preukázať svoju úctu i tým, že ho
pozval na diplomatický obed.
Zúčastnilo sa na ňom veľa veľvy-
slancov, ktorí zastupovali svoje
štáty pri Svätej stolici. Títo páni
veľmi radi rozprávali najrozličnej-
šími rečami, lebo v ich spoločnos-
ti mal prvenstvo ten, kto ovládal
najviac rečí. Gróf De-Maistre sa s
jedným rozprával francúzsky, s
druhým nemecky, s tretím špa-
nielsky atď. Konečne sa obrátil na
dona Bosca, ktorý sedel ticho me-
dzi týmito diplomatmi, rozprá-
vajúcimi všetkými možnými reča-
mi, okrem talianskej. Svätec sedel
naproti grófovi, ktorý sa ho opýtal
v pravom piemontskom nárečí,
ako sa mu páčila pápežská kapela
a rímski speváci. Don Bosco mu
odpovedal nahlas a veľmi živo,
pričom žartoval a obratne narábal
piemontskými porekadlami ako
majster nástrojmi svojho remesla.
Grófovi hostia pomaly utíchli,
otvárali oči a napínali sluch, lebo
nikto z nich nerozumel tejto čud-
nej reči. Keď si už nevedeli rady,
do akej skupiny ju zaradiť, opýtal
sa ktorýsi veľvyslanec grófa, čo je
to za reč. Gróf sa vážne tváril a
slávnostne povedal: „To je staroin-
dická reč sanskrit.“
Táto odpoveď ich ohromila.
Keď však gróf prezradil, aký žart
si z nich urobil, všetci sa schuti
smiali a tlieskali na slávu novej
diplomatickej reči.
M. Molineris SDB – A. Pauliny SDB
Foto: LDC Turín
Raz videl, že jedného mladíka
hrozne bolia zuby. Pristúpil k ne-
mu a povedal: „Upokoj sa, ja bu-
dem prosiť Pána, aby mi dal čiast-
ku tvojich bolestí.“ Mladík sa
zdráhal a nijako nechcel, aby don
Bosco trpel. Svätec však dodržal
slovo.
Po večeri začali don Bosca bo-
lieť zuby tak strašne, že si dal za-
volať svoju mamu Margitu a pove-
dal jej: „Mama moja, neopúšťaj
ma! Tak hrozne ma bolia zuby!
Bojím sa, že zošaliem a vyskočím
von oknom!“ Dobrá mama začala
hľadať všelijaké domáce prostried-
ky na utíšenie bolestí, ale nič ne-
pomáhalo. Don Bosco hrozne tr-
pel, ale nechcel prosiť Pána, aby
mu bolesť odobral. Chcel hrdin-
sky niesť následky svojho obeto-
vania sa za chlapca.
Väčšiu časť noci sa trápil. Keď
videl, že bôľ je priam neznesiteľný,
dal si zavolať mladíka Buzzettiho
a prosil ho, aby ho odprevadil k
nejakému zubárovi. Vyšli do ulíc
Turína a hľadali dosť dlho.
Konečne zastali pred domom
„kráľovského zubára“ doktora
Camussa. Zaklopali a o chvíľu im
prišiel otvoriť syn zubára. Povedal,
že otec je ešte v posteli, a preto ich
Bral na seba
bolesti druhých
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
DON BOSCO MAL VEĽMI RÁD SVOJICH CHLAPCOV A BOL OCHOTNÝ UROBIŤ PRE NICH
VŠETKO. KEĎ VIDEL, ŽE NIEKTORÉHO CHLAPCA TRÁPI NEJAKÁ BOLESŤ, PROSIL PÁNA, ABY
ČASŤ BOLESTI ALEBO AJ CELÚ, PRENIESOL NA NEHO.
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
skych, obsadené vládnou mocou a kláštorné ar-
chívy zničené. V kláštornom archíve by sa iste
bol dal nájsť zoznam členov tohto Združenia ako
i kronika činnosti Združenia tak, ako to odpo-
rúčali najprv nástupcovia dona Bosca a potom
nimi menovaní katechisti. Situácia nie je jasnejšia
ani v iných mestách, kde pôsobili saleziáni pred
rokom 1950. Ťažko je už totiž dnes povedať, či
ešte aj pri iných domoch Saleziánov dona Bosca,
Dcér Panny Márie Pomocnice kresťanov či
diecéznych farách boli tieto laické združenia zria-
dené. Časopisy vydávané saleziánmi s názvom
Don Bosco a neskoršie s pozmeneným názvom
Saleziánske zvesti, ktoré sa našli u odberateľov, a
teraz sa nachádzajú v saleziánskom archíve v
Bratislave na Miletičovej ulici, nepodávajú zmien-
ku o samotnom Združení a ani najstarší dnes
žijúci saleziáni si nepamätajú, žeby toto
Združenie niekde bolo, a je isté, že ani jedno z
nich nepretrvalo až do našich dní. Totalitné časy
neboli prajné pre prejavy zbožnosti v združe-
niach. Často jediným prejavom ostávali súkrom-
né a tradičné mariánske pobožnosti v kostoloch.
Boží ľud však manifestoval svoju vieru na mno-
hých vyššie spomínaných slovenských marián-
skych pútnických miestach, čo isto prinieslo ovo-
cie v našich časoch.
Ján Zauška SDB
Foto: Rasťo Hamráček a Matej Chlebiš
Don Bosco vedel po-
volať aj mnohých veria-
cich laikov, aby sa po-
dieľali so saleziánmi a
dcérami Márie Pomoc-
nice na tom istom vý-
chovnom úsilí.
Už od roku 1869 za-
čal s nábožným združe-
ním spolupracovníkov,
ktorí sú plnoprávnymi
členmi saleziánskej rodi-
ny, žijú v jej duchu a tak
sa obetavo začleňujú do
služby Cirkvi.
Keď mal 72 rokov,
bol úplne vyčerpaný prá-
cou súc verný tomu, čo
povedal: „Sľúbil som
Bohu, že až do môjho
posledného dychu bu-
dem patriť mojim chu-
dobným mladíkom“.
Don Bosco zomiera v
Turíne na Valdoccu na
svitaní 31. januára 1888.
Pius XI. vyhlásil Jána
Bosca za blahoslaveného
2. júna 1929 a za svätého
1. apríla 1934 na Veľ-
konočnú nedeľu.
Dona Bosca právom
považujú za jedného z
veľkých vychovávateľov,
ktorý svojou metódou –
preventívnym systémom
– založenom na rozume,
náboženstve a láskavosti,
uskutočnil vzor veľmi
účinnej kresťanskej pe-
dagógie, schopnej vytvá-
rať v jeho domoch ducha
typicky „saleziánskeho“:
radostný zmysel života,
angažovanie sa pre prá-
cu v spoločnosti, v služ-
be spoločného dobra, lá-
sku k Cirkvi a k pápežo-
vi, nádej na nebeský raj.
Ľudia radi označovali
dona Bosca ako priateľa
mládeže, svätca mládeže.
19
Svätec
mladých
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov
18
Môžeme povedať, že jedno z
najvzácnejších dedičstiev požeh-
nanej misie solúnskych bratov
svätého Cyrila a Metoda je, že
naučili našich predkov k osobné-
mu vzťahu k Matke Božej. Inak si
vieme ťažko vysvetliť, že sloven-
ský národ počas mnohých rokov
poroby sa s veľkou dôverou utie-
kal k Panne Márii. Putoval s ra-
dosťou na jej pútnické miesta:
Marianka, Staré Hory, Levoča,
Šaštín, Ľutina, Dubnica nad
Váhom, Višňové, Gaboltov, Svätý
Beňadik, Nitra, Trnava, Topol-
čianky, Topoľčany, Stropkov, Ra-
jecká Lesná. Keď sa na Slovensko
rozšírilo saleziánske dielo z
Valdocca v Turíne, jeho kolískou
sa stal Kostol sedembolestnej
Panny Márie v Šaštíne, ktorý je
od roku 1964 bazilika minor.
Kult Pomocnice kresťanov sa
na Slovensku rozvíjal najprv pod
vplyvom kňazov, ktorí boli napo-
jení na Valdocco, na dona Bosca
a na Baziliku Panny Márie
Pomocnice. Neskôr pomocou sy-
nov dona Bosca, ktorí prišli na
Slovensko v roku 1924. Už štyri
roky po príchode saleziánov na
Slovensko vydávajú saleziáni v
Šaštíne knihu Jána Lechermana
Zázračné udalosti Panny Márie
Pomocnice kresťanov. Úcta sa za-
čala šíriť aj stavaním kostolov na
jej počesť. Najstarším kostolom
na Slovensku, ktorý je zasvätený
Panne Márii Pomocnici kresťa-
nov je kostol v Tekovských Čara-
diciach vo farnosti Tekovské
Nemce. Bol postavený v roku
1934. Ďalšie kostoly zasvätené
Panne Márii Pomocnici kresťa-
nov sú: kostol v Bratislave-Rači z
roku 1937, potom v Trnave-
Kopánke z roku 1942, ďalej vo
Veľkých Bedzanoch je to filiálny
kostol farnosti Jacovce z roku
1965, filiálny kostol farnosti
Hronský Beňadik v Psiaroch v ro-
ku 1997 a doteraz posledným
kostolom v Trnavsko-bratislavskej
arcidiecéze, zasväteným Panne
Márii Pomocnici, je kostol v
Bratislave na Miletičovej ulici z
roku 1997. V Spišskej diecéze sa
kostol Pomocnice kresťanov na-
chádza vo farnosti Kňažia, filiál-
ka Medzibrodie. Postavený bol
roku 1993, keď v tejto farnosti
účinkovali saleziáni. V iných
diecézach na Slovensku sa kostol
s týmto titulom nevyskytuje.
Skúmaním pôvodu názvu naj-
staršieho kostola s titulom Po-
mocnice kresťanov na Slovensku
v Tekovských Čaradiciach sa zis-
tilo, že veľký vplyv na túto skuto-
čnosť mala prítomnosť saleziá-
nov v neďalekom Svätom Beňa-
diku. Dielo v Svätom Beňadiku
saleziáni otvorili v roku 1929,
najprv ako noviciát a potom i ako
teologický študentát. Saleziáni zo
Svätého Beňadika, ako veľkí ctite-
lia Panny Márie, robili v okoli-
tých farnostiach, ba takmer po
celom Pohroní misie, pri ktorých
túto úctu šírili. V beňadickom
chráme sa v sakristii kostola naš-
lo svedectvo o založení Združe-
nia Panny Márie Pomocnice kre-
sťanov, pridruženého k Združe-
niu v Turíne na Valdoccu. Sve-
dectvo je podpísané vtedajším
hlavným predstaveným saleziá-
nov Dona Bosca, donom Petrom
Ricaldonem, štvrtým nástupcom
dona Bosca. Svedectvo nesie dá-
tum 24. september 1941 a jeho
registračné číslo je 610. Žiaľ, to je
jediná pamiatka, ktorá ostala po
tomto Združení na Slovensku
spred roku 1950, kedy boli všet-
ky kláštory, včítane salezián-
D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
na Slovensku do roku 1950
Kostol Márie Pomocnice v Bratislave na Miletičovej
D BNAŠA RODINAD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Požehnaj, Pane,
mamy
Čo nedala by matka synovi
a čo dobrý syn svojej drahej matke?
Veď v oboch znie tej istej struny hlas.
Odkladám stranou pohár vínový
a skromne šepkám
jedno prianie krátke.
Zachovaj v zdraví naše mamy, Pane,
ešte dlhý čas.
Nech z mora tvojich nespočetných darov
každá si ešte zopár vyloví.
Nech nezívajú prázdnotou ich dlane
a vietor, ktorý chváta cez trávy,
nech prináša im len medové vône.
Krehký kvet šťastia mráz nech nestrávi,
nech neschlpia sa klbká súdržnosti
v častých sporoch, či v nezmyselnej hádke.
Sviatočné dni nech neodcválajú
ako splašené kone.
Dopraj im sily, tepla, pevný krok
a všetko, čo je zovšednelé, vratké,
nech v kvase času zas sa vynoví,
aby nezhrdzavela reťaz spomienok.
Voz plný sporov,
vymlátenej slamy,
v období leta, no aj v čase zimy
nech hrkoce si cestou celkom inou.
Požehnaj, Pane, všetky, všetky mamy.
Tá tvoja nech ich neustále chráni
pred nenávisťou, hnevom, urážkami
nehodných dcér
a synov.
Kto sú VDB?
Túto skratku používajú členky sekulárneho
inštitútu Dobrovoľníčok dona Bosca, ktoré sú ak-
tívnou zložkou saleziánskej rodiny. Inštitút založil
v roku 1917 tretí nástupca dona Bosca blahoslave-
ný don Filip Rinaldi. Postupom času tento inštitút
nadobudol celosvetový rozmer a bol zaradený me-
dzi inštitúty pápežského práva. Na Slovensku
existuje od roku 1965 a do dnešných čias počet
členiek neustále pribúda. V súčasnosti sú na
Slovensku dve oblasti (provincie).
Niekoľko slov k charakteristike tohto diela,
ktoré je darom Ducha Svätého pre celú salezián-
sku rodinu a pre Cirkev vôbec.
Povolanie VDB sa líši od povolania matky, re-
hoľnej sestry alebo saleziánskych spolupracovní-
kov. Je to povolanie jedinečné, darované Svätým
Duchom Cirkvi, ktoré Cirkev schválila. VDB sú
osobami zasvätenými vo svete. Tento štýl života,
ktorý žijú VDB v duchu dona Bosca, potrebuje
oporu v hlbokom vnútornom živote. Nežijú spo-
ločným životom, ale zo všetkých síl sa usilujú žiť
život spoločenstva lásky. Ich prostredie v zásade
nevie, že patria k zasväteným osobám.
Uznanie za členov saleziánskej rodiny sa VDB
dostalo na XX. mimoriadnej generálnej kapitule
v roku l970, ktorá hovorila o ich povolaní ako
o pravom saleziánskom povolaní. Uznávajú hlav-
ného predstaveného za otca celej saleziánskej ro-
diny. Sekulárny inštitút VDB požaduje duchovnú
asistenciu saleziánskych kňazov na všetkých úrov-
niach, aby si zaistil vernosť pravému duchu dona
Bosca. Ich poslanie sa v podstate zhoduje s posla-
ním všetkých ostatných zložiek saleziánskej rodi-
ny. Pole apoštolskej pôsobnosti VDB je rozsiah-
lejšie, lebo sa vzťahuje aj na rodinné, profesionál-
ne, kultúrne a sociálne prostredie, v ktorom žijú
a ktoré je im vlastné. Preto apoštolujú nielen vo
svete ako ostatní rehoľníci, ale aj zvnútra sveta
a používajú k tomu všetky prostriedky, ktoré im
svet dáva k dispozícii. Sú otvorené k akejkoľvek
forme apoštolátu v službách Cirkvi a bratov a celý
svoj život sa usilujú premeniť na apoštolát.
Nakoľko sú verné saleziánskej charizme, dávajú
vo svojom apoštolskom živote prednosť mládeži,
ľudovým vrstvám, povolaniam a misiám. Rozdiel
medzi rehoľnými a sekulárnymi členmi v salezián-
skej rodine spočíva v rôznosti spôsobu, ako slúžia
ľudskej a kresťanskej výchove mládeže. Zatiaľčo
SDB a FMA zhromažďujú mládež okolo seba,
VDB idú za ňou tam, kde je. VDB chcú byť ako
všetci ostatní. Vo svojom vnútri nosia bohatstvo,
ktorým môžu obdarovať tých, ktorí sú núdzni ako
ony, lebo ich život je v trvalom kontakte s utrpe-
ním, a pretože ho prežívajú, vedia ho aj chápať.
Ak Svätý Duch povolal VDB k poslaniu
v Cirkvi, aké majú saleziáni, je zrejmé, že ich po-
volanie je saleziánske. Ak ako rodina máme spolo-
čné povolanie a spoločné poslanie, nutne musíme
mať aj spoločnú zodpovednosť. Všetci sme na tej
istej lodi a každý má na nej svoju vlastnú úlohu.
Realizácia tejto myšlienky je zdĺhavá. Každý z nás
zodpovedá za budúcnosť saleziánskej rodiny.
Všetci sa musíme snažiť, aby táto rodina bola čo
najpodobnejšia predstavám dona Bosca a plánom
Ducha Svätého.
Foto: Peter Bučány
Ferko ŠELINGER
Foto: Andrej Pauliny
21D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
v Bratislave. V roku 1942 som
bol vysvätený v Šaštíne na sté vý-
ročie založenia Saleziánskej spo-
ločnosti.
Ako kňaz som začal vyučovať
našich študentov teológie Nový
zákon najprv v Beňadiku. V roku
1946 nám pán biskup dal k dis-
pozícii novú budovu vo Svätom
Kríži nad Hronom, kde sme pre-
sunuli teológiu. Tam som bol až
do roku 1950, kedy komunisti
zlikvidovali všetky mužské reho-
le. Keď nás odtiaľ odvážali do ne-
známa odchádzali sme so spe-
vom: „Christus vincit, Christus
regnat, Christus imperat!“
Potom nasledovali roky
totality. Kde všade ste
ich prežili?
Najprv nás sústredili v Šaští-
ne, potom v Podolínci. Neustále
nás pokúšali, aby sme podpísali
odchod z kongregácie. Keď to
nešlo, oddelili nás a rozoslali na
rôzne miesta po republike. Ja
som z Podolínca ušiel s plánom
emigrovať do zahraničia a orga-
nizovať tam naše štúdiá. Bolo to
dobre myslené, ale nie celkom
dobre pripravené. Vo februári
1951 sme mali prejsť cez rieku
Moravu do Rakúska, ale Morava
bola vtedy rozvodnená. Nemali
sme šťastie a pri tomto pokuse
našu skupinu chytili. Bolo nás
21 a po súde sme spoločne do-
stali 259 rokov väzenia. Ja som
dostal 14 rokov. A potom som
absolvoval akciu „poznej svou
vlast“, ako sme to putovanie po
väzeniach humorne nazývali –
Leopoldov, Ilava, Mírov, Valdice,
Jachymovsko. Celý ten čas som
nemohol slúžiť svätú omšu,
modliť sa breviár alebo čosi du-
chovné čítať. Mohol som iba pre-
spievať všetky pesničky a modliť
sa ružence. Psychické utrpenie
to bolo veľké.
V roku 1960 ma po amnestii
podmienečne prepustili. Zamest-
nal som sa u vodárov v Pezinku
ako skladník. Prvý rok som býval
ako pustovník na jednej chate v
Malých Karpatoch. V roku 1968
som sa dostal na šesť týždňov do
Talianska a bol som spolu s dvo-
ma bratmi prijatý na osobitnej
audiencii u Svätého otca Pavla VI.
S predstavenými sme usporiadali
aspoň niektoré veci ohľadom sa-
leziánov na Slovensku. Ja som
bol vtedy menovaný za provin-
ciála a v tejto funkcii som bol do
roku 1981.
Začali sme vytvárať menšie ko-
munity, bratia, ktorí bývali blízko
seba sa spoločne začalai stretávať
– Jacovce, Topoľčany, Zvolen,
Trnava, Šaštín, Prešov, Košice.
Popritom som bol zamestnaný vo
Vodárňach a kanalizáciach v
Bratislave. Tak ako sa dalo sme za-
čali formáciu nových spolubratov,
ktorí k nám prichádzali.
Po skončení úlohy provinciála
som pripravoval duchovné cviče-
nia pre bohoslovcov, sestričky, lai-
kov a venoval som sa duchovné-
mu sprevádzaniu. Po páde totality
som začal prednášať Nový zákon
na bohosloveckej fakulte v
Bratislave až do roku 2000.
Na čom pracujete teraz?
V súčasnosti spracovávam deji-
ny šaštínskeho kláštora. Uspo-
radúvam tiež vyše 70 formačných
konferencií na rozličné témy, ktoré
som rozpracoval už skôr. To všet-
ko by som chcel dokončiť.
Čo by ste chceli povedať
čitateľom?
Existuje jeden svetový prob-
lém, celocirkevný problém i sale-
ziánsky, a to je vzťah medzi starý-
mi a mladými. Všetci raz budeme
starí, tomu sa nevyhneme. Všetci
sa rodíme ako podpaľači a umie-
rame ako hasiči. Keď sa spojí to
oduševnenie mladých ľudí so
skúsenosťou a opatrnosťou tých
druhých, tak sa urobia veľké veci.
Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Dermeka
Ako ste prežívali svoje
detstvo?
V robote. Môj otec bol chu-
dobný roľník. Obidvaja rodičia
boli hlboko veriaci a k tomu vied-
li aj nás. V dedine sme bývali blíz-
ko kostola, preto sme všetci šty-
ria bratia chodievali pravidelne
miništrovať, čo dobre vplývalo na
našu náboženskú výchovu. Unín
je blízko Šaštína a celá naša obec
chodievala dvakrát do roka na
púť ku Sedembolestnej. Tu sme
mali možnosť zblízka spoznávať
saleziánov a ich chlapcov.
Otec prejavil ochotu, že by
rád dal jedného syna na štúdiá
do šaštínskeho gymnázia.
Vyzeralo to tak, že tam pôjde
František, v poradí druhý brat.
Keď prišiel čas, otec mu povedal:
„Poď, ideme do Šaštína“. Ale on v
tej chvíli trochu zaváhal a prejavil
pochybnosť, či na to bude stačiť.
Do toho som skočil ja a povedal
som: „Idem ja!“ Otec hneď súhla-
sil a išli sme. Bolo to v roku 1927,
mal som vtedy trinásť rokov.
Túto chvíľu považujem za dôleži-
tý okamih v mojom živote, kedy
ma Pán Boh nasmeroval pre môj
budúci život kňaza a rehoľníka.
Keď sa pozerám na súčasnú
situáciu mladých ľudí, myslím,
že ju majú ťažšiu. Ponuky tohto
sveta sú väčšie, než boli vtedy.
Mladí nedostávajú duchovnú
výzbroj, akú sme dostali my.
Chýba im náboženská príprava a
pokušenia sú silnejšie.
Ako prebiehali vaše
štúdiá?
Pri odchode z domu som sa
obával nového prostredia. Hlavne
som sa bál, že Vianoce neprežijem
doma. Celý rok sme ostávali v in-
ternáte, až do letných prázdnin.
Ale bol som príjemne prekvapený.
Asistenti nám pripravili také pek-
né sviatky, že som už potom neľu-
toval odlúčenie od domova.
Po piatej triede som v roku
1932 vstúpil do noviciátu u sale-
ziánov v Hronskom Beňadiku a
po jeho skončení som zložil sľuby.
Vo filozofických štúdiách som po-
kračoval vo Frištáku a v Ostrave,
všetko na Morave. Potom som bol
na asistencii medzi chlapcami.
Rok v Šaštíne a dva roky v Trnave.
Teológiu ma vtedajší pán inš-
pektor poslal študovať na
Gregoriánsku univerzitu do
Ríma. Medzitým však prišla voj-
na a pán inšpektor ma stiahol na
Slovensko. Štúdiá som dokončil
22
Don
Ondrej Dermek
D BINTERVIEW
NARODIL SA 27. NOVEMBRA
1914 V UNÍNE NA ZÁHORÍ
AKO ŠTVRTÝ – NAJMLADŠÍ
SYN. VŠETCI SÚRODENCI SÚ
UŽ VO VEČNOSTI. DON
DERMEK SA DO DEJÍN
SALEZIÁNSKEJ
SPOLOČNOSTI NA
SLOVENSKU ZAPÍSAL
VEĽMI VÝZNAMNOU
MIEROU.
D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
Počas návštevy Svätého otca v Šaštíne, 1995
Návšteva dona Vigana, Trnávka, 1991
23D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
spôsobom uplatňovania jeho
autority.
Spomínam si na chlapca, kto-
rého som sprevádzal jeho škol-
skými štúdiami, skutočne úspeš-
ného v štúdiu – podarilo sa mu
dostať na lýceum. Čím vyššie
triedy chlapec prechádzal, tým
viac otec, ktorý sa na svojej kul-
túrnej úrovni cítil zaostalý, uplat-
ňoval násilie.
Takéto násilie musí byť dešif-
rované podľa trojmriežkovej ana-
lýzy. V prvom rade ide o spôsob
vyjadrenia utrpenia otca, ktorý
sa už necíti uznávaný. Je to tiež
spôsob provokácie, manifestácie,
ktorou otec zdôrazňuje svoju
prítomnosť. A na koniec je to
spôsob konania. Keďže stratil
všetku dôveru vo svoju schopno-
sť viesť dialóg, usiluje sa pro-
stredníctvom násilia získať to, o
čom vie, že nemôže získať vyjed-
návaním.
Otec hrdina
Inak povedané otec, ktorý sa
na hrdinu hrá. Ide iba o iný spô-
sob, ako sa vyhnúť bolestnému
dialógu s realitou, ktorý spočíva
v izolácii na svojej planéte: otec
pokračuje v snahe hrať úlohu hr-
dinu, ktorým bol pre svoje deti,
keď boli malé. Má sklon trans-
formovať nevýraznú realitu svoj-
ho života na množstvo hrdin-
ských činov. Anekdota z profesi-
onálneho života sa stáva hrdin-
stvom, banálne gesto v štvrti od-
vážnym činom. Postupne ako
dieťa rastie, však otec stráca všet-
ku dôveryhodnosť.
Otec kamarát
Je to trochu iná pozícia. Otec cí-
ti priepasť, ktorá ho oddeľuje od
jeho detí, a preto sa rozhodne pri-
dať k ich „táboru“. Rozhodne sa
zachrániť vzťahy tým, že sa prispô-
sobí úrovni detí na spôsob vzťa-
hov, ktoré prežívajú vo svojom
prostredí. Bude schopný ukrývať
ukradnuté veci, byť základňou pre
obchod s drogami, ktorým sa ži-
via. Osvojí si rolu kamaráta, preja-
viac bezhraničnú oporu, pomoc
svojim deťom, nech by ich správa-
nie bolo akékoľvek.
Otec „bezproblémový“
Týmto názvom označujem ot-
ca, ktorý, cítiac ako sú veci nároč-
né, urobí všetko preto, aby sa vy-
hol problémom. Nechce sa nikdy
dostať do konfliktu zo strachu,
že by ho nedokázal regulovať.
Bude síce prítomný, ale nikdy sa
nepokúsi vyskúšať svoju autoritu
zo strachu z konfliktov, ktoré by
takýto postoj mohol vyvolať.
Jeho devíza: „Žiadny problém...“
Šesť portrétov, šesť spôsobov
vyjadrenia náročnosti byť dnes
otcom. Pri vykresľovaní týchto
problémov som vychádzal z prí-
kladov, s ktorými som sa stretol
počas mojej vychovávateľskej
praxe v problémových štvrtiach.
Ale myslím si, že tieto figúry sú
uplatniteľné aj v iných prostre-
diach.
Aj v priaznivých prostrediach
stretávame:
✤ otcov neprítomných z dôvodu
príliš intenzívneho angažovania
sa v práci, ktorí sú v pokušení
nahradiť túto absenciu dáva-
ním peňazí;
✤ otcov zosmiešnených ado-
lescentami, ktorí pochybujú
o autorite otca tak agresív-
ne, že sa cíti úplne odzbro-
jený;
✤ otcov násilníckych, kto-
rí pod pláštikom „autori-
ty“ (všetci sa snažia za-
chrániť spoločenský ob-
raz) nechajú rodiny žiť
v hotovom pekle;
✤ otcov hrdi-
nov, kto-
rí sa
n a
nich „hrajú“ za volantom svojho
BMW alebo Mercedesu;
✤ otcov kamarátov, ktorí si od-
mietajú osvojiť každý postoj au-
tority zo strachu pred zničením
vzťahu priateľstva s deťmi;
✤ otcov „bezproblémových“, kto-
rí vidia podstatu svojej stratégie
vo vyhýbaní sa akýmkoľvek
problémom.
Vo svetle týchto príkladov vi-
díme, že ak nám nič nedovoľuje
tvrdiť, že vzťahy otcov s deťmi sú
horšie než inokedy, práve na-
opak, neplatí to ohľadom ich
úlohy byť prostredníkom medzi
rodinou a spoločnosťou.
Jean-Marie Petitclerc
Preklad: Martin Linhart SDB
Foto: Peter Bučány
Otec neprítomný
Môže byť skutočne neprítom-
ný. Odlúčený, rozvedený pociťu-
je veľké ťažkosti a nenachádza
spôsoby, ako by ich prekonal,
aby sa mohol stretnúť so svojimi
deťmi.
Druhá možnosť: hoci je reálne
prítomný, stavia sa do pozície ne-
prítomného. Keďže sa vo vlastnej
rodine necíti dôveryhodný, dáva
prednosť úniku. Trávi čas v ka-
viarňach, domov sa vracia nesko-
ro a nikdy nevstáva v čase, keď sa
deti chystajú do školy.
Otec zosmiešnený
Je to otec v utrpení. Vždy, keď
prehovorí, cíti sa vysmievaný aj
svojimi vlastnými deťmi a jeho
otcovská autorita je minimálna.
Často sa stáva, že inštitúcie,
bez toho, aby si toho boli vedo-
mé, sa zúčastňujú na tomto zo-
miešnení otca. Dieťa v škole tes-
tuje otcove myšlienky. Učiteľ
rýchlo usmerní dieťa, bez po-
chopenia jeho uhlu pohľadu.
Toto potom postupne uberá
z kreditu otcových slov. Pre otca
je to skutočné utrpenie, najmä
ak sa na stranu detí postaví aj
matka. Môžeme tu spomenúť aj
nevlastných otcov, neustále zo-
smiešňovaných deťmi, ktoré im
nechcú dať žiadnu šancu.
Otec násilnícky
Tretí typ – násilnícky otec.
Cítiac, že stráca vládu nad všet-
kými plánmi, prejavuje svoju
prítomnosť násilím. To sa stáva
AKO SA TIETO ŤAŽKOSTI
VYKONÁVAŤ ÚLOHU OTCA
ODZRKADĽUJÚ
V KONKRÉTNOM ŽIVOTE?
VEĽMI KRÁTKO, A TEDA
TROCHU ÚSMEVNE,
VYKRESLÍM ŠESŤ
PORTRÉTOV OTCOV TAK,
AKO SOM SA S NIMI
STRETOL.
24 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
D BAKO DON BOSCO
Š e s ť typov o t c a
25D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
voľných nemocničných lôžok.
V dnešnom čase akoby sa význam
tohto slova vracal ku svojej brutálnej
minulosti. Predstavuje sa pod zá-
mienkou falošného súcitu. Pod týmto
plášťom sa nachádza mentalita, ktorá
nepozná zmysel utrpenia a berie člo-
veka ako pána nad životom a smrťou.
Spoločnosť, v ktorej žijeme, sa nás
snaží presvedčiť, že život je dobrý len
vtedy, pokiaľ v ňom nie je utrpenia
alebo bolesti. Práve preto ponúka ako
jedno a postupom času možno aj je-
diné východisko eutanáziu, ktorú po-
važuje za dôstojnejšiu ako bolesť.
Rôzni jej prívrženci sa snažia hrôzo-
strašnými opismi postupu choroby
priviesť trpiacich ľudí k súhlasu s ta-
kýmto koncom pričom vôbec neberú
utrpenie ako neoceniteľnú hodnotu
pre osobnú spásu i pre celú Cirkev. A
pritom utrpenie, ktoré sprevádza člo-
veka pri skone je v dnešnej dobe tl-
miteľné, a práve toto utrpenie a „agre-
sívna“ liečba sú hlavným argumen-
tom prívržencov eutanázie.
Čo všetko je za tým?
Svätý Pavol v jednom zo svojich lis-
tov píše: „Teraz sa radujem v utrpe-
niach pre vás a na vlastnom tele do-
pĺňam to, čo chýba Kristovmu utr-
peniu pre jeho telo, ktorým je
Cirkev“ (Kol 1, 24). Božie prikázanie
hovorí: „Nezabiješ!“ (Ex 20, 13) a
„...od každého človeka budem vy-
hľadávať dušu človeka, lebo na Boží
obraz som stvoril človeka“ (Gn 9, 5
– 6). Pavol taktiež hovorí, že nepatrí-
me sebe, lebo sme boli draho vykú-
pení (1 Kor 6, 19 – 20), a že nik z
nás nežije pre seba a nik pre seba ne-
umiera. (Rim 14, 7 – 8)
Človek nie je darcom ani zvrchova-
ným pánom nad svojím životom. Je
iba jeho správcom a nie majiteľom.
Práve preto nemôže on sám rozhod-
núť kedy má život skončiť a kedy nie.
Choroba alebo iné postihnutie ne-
znižuje ľudskú dôstojnosť alebo hod-
notu života. Ale treba sa na to pozerať
ako na neoceniteľnú možnosť spo-
znania a prijatia zachraňujúcej Božej
milosti. Z hľadiska Cirkvi je eutanázia
vražda, aj napriek jej „etickým“ dôvo-
dom, ktorá ničí všetky nádeje cho-
rého a aj jeho okolia. Treba počítať s
tým, že ťažko chorý človek zvyčajne
bezvýhradne dôveruje svojmu lekáro-
vi a berie jeho rady ako jediné možné
východisko zo svojho utrpenia. Môže
sa však stať, že po legalizácii eutaná-
zie by ošetrujúci lekár poradil pacien-
tovi predčasné ukončenie života.
A je ťažko chorý pacient, ktorý je de-
primovaný, vystrašený a možno v de-
presii schopný zodpovedne sa roz-
hodnúť? Neprijíma on vtedy každú
radu ako jedinú možnosť. Čo ak sa
cíti povinný v dôsledku rôznych tla-
kov využiť túto ponuku a navonok
súhlasí s tým, čo je v rozpore s jeho
vnútrom. A nakoniec, čo ak diagnóza
nie je správna, čo ak prognóza nie je
presná a čo ak to nie je ten správny
pacient. Je mnoho známych prípa-
dov, keď bola nesprávne diagnosti-
kovaná smrteľná choroba, a pre člo-
veka je predsa ťažké alebo skôr ne-
možné predpovedať koľko času pa-
cientovi zostáva. Ďalšia otázka ohľa-
dom legalizácie eutanázie je jej zneu-
žitie. V dnešnej dobe, keď sa viac hľa-
dí na ekonomickú stránku ako hu-
manitnú stránku života je ťažké za-
ručiť, že odsúhlasenie takéhoto záko-
na nebude zneužité.
Nestáva sa ťažko a nevyliečiteľne
chorý človek príťažou pre štát a spo-
ločnosť? Veď je predsa omnoho jed-
noduchšie a hlavne lacnejšie inves-
tovať do jednej smrtiacej dávky, ako
ho nechať po neurčitú dobu pripú-
taného na lôžku. Štát z takejto oso-
by žiaden zisk nemá, iba finančnú
stratu. A pritom túžba pacienta zo-
mrieť je vlastne len zúfalý krik o po-
moc. Ide tu o obviňovanie celého
okolia za to, že bude žiť, kým on
sám nie. Má strach, že keď bude od-
chádzať, nenájde sa nikto, kto by ho
držal za ruku, kto by ho povzbudil a
ubezpečil, že smrťou nič nekončí.
Našou povinnosťou by malo byť iba
zabezpečiť ťažko chorému a umie-
rajúcemu pacientovi podmienky na
ľudsky dôstojnú smrť a tlmenie prí-
padných bolestí. Posledná cesta
nášho života je niečo, čo musíme
prejsť každý sám, ale naše okolie
nám ju môže uľahčiť dodaním odva-
hy a nádeje.
Juraj Fischer, Foto: Andrej Pauliny
2726 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
D BSPOLOČNOSŤ
Kultúra života
– kultúra smrti
VO VIANOČNOM
POSOLSTVE URBI ET ORBI
SVÄTÝ OTEC JÁN PAVOL II.
OKREM INÉHO ODSUDZUJE
KULTÚRU SMRTI, KTORÁ,
AKO HOVORÍ, OHROZUJE
BUDÚCNOSŤ SVETA. „TIENE
SMRTI DNES OHROZUJÚ
ČLOVEKA V KAŽDEJ ETAPE
JEHO ŽIVOTA, NAJMÄ V
POČIATKOCH JEHO ZRODU
A VO CHVÍĽACH JEHO
PRIRODZENÉHO SKONU.
POKUŠENIE STAŤ SA PÁNOM
SMRTI TÝM, ŽE JU
PRIVODÍME PREDČASNE –
AKOBY ČLOVEK BOL
SUDCOM SVOJHO
VLASTNÉHO ŽIVOTA AJ
ŽIVOTA OSTATNÝCH ĽUDÍ –
JE DNES VEĽMI SILNÉ.“
Problém eutanázie sa v poslednej
dobe stáva stále viac aktuálny, a to
najmä v súvislosti s diskusiou o jej
legalizácii v Holandsku. Pritom eu-
tanázia sa často prezentuje ako hu-
manitný čin, prípadne milosrdná
pomoc trpiacemu.
Pojem eutanázia mal v dávnej mi-
nulosti na rozdiel od dnešného
užívania oveľa humanistickejší
zmysel. Pochádza z gréckych slov
eu = dobre, thanasos = smrť, v pre-
klade dobrá smrť v zmysle
všestrannej pomoci umierajúcemu
človeku, zameranej na miernenie
telesných bolestí a duševných úz-
kostí. Eutanáziu rozoznávame ako
aktívnu – teda priame vedomie za-
biť ťažko chorého človeka a pasív-
nu – úmyselné nevykonanie po-
trebných opatrení zdravotníckej
starostlivosti tam, kde existuje mo-
rálna povinnosť udržať život, napr.
odoprieť potravu, vodu a ďalšiu
zdravotnícku starostlivosť.
História
Už v dávnej histórii môžeme nájsť
takéto ukončenia života. Sparťania
usmrcovali novorodencov, ktorí bo-
li nejakým spôsobom telesne po-
stihnutí, taktiež Platón vo svojich
názoroch na štát píše, že nevyvinuté
a slabé deti treba zabíjať.
V 20. storočí sa vplyvom sociálneho
darwinizmu začalo hovoriť o euta-
názii v dnešnom slova zmysle. V ro-
ku 1920 vydali Binding a Hoche
knihu Oprávnenie zničiť život ne-
hodný žitia, v ktorej nazývajú men-
tálne narušených ľudí a ľudí trpia-
cich na psychické poruchy ako
„Ballastexistenz“ čiže niečo ako ľud-
ský odpad. V roku 1939 sa na žia-
dosť rodičov a po schválení A-
dolfom Hitlerom uskutočnilo prvé
„zabitie z milosti“ dojčaťa trpiaceho
vrodenou slepotou a ťažkými defor-
máciami končatín. Počas druhej sve-
tovej vojny bolo usmrtených injekci-
ou približne 6 000 detí trpiacich na
rôzne dedičné choroby. V roku
1941 sa začala eutanázia dospelých,
ktorej cieľom bolo vytvoriť 70 000
nám začali prichádzať chlapci z
veriacich rodín z celej Bratislavy.
Ukázal sa záujem o kresťanský
športový klub s výslovne kre-
sťanskou formáciou hráčov, kto-
rý by však mal aj vysokú športo-
vú úroveň. V súčasnosti sa pôso-
benie nášho klubu pohybuje me-
dzi týmito dvoma víziami.
Dnes
má futbalový klub SDM DO-
MINO v súťažiach dve mužstvá
prípraviek, tri družstvá žiakov a
jedno mužstvo mladších dorasten-
cov. Okrem toho sledujeme aj šty-
ri skupiny prvákov a druhákov,
ktorí trénujú na okolitých školách.
Chlapci v týchto skupinách sa po-
stupne zoznamujú s prostredím
saleziánskeho oratória, zapájajú sa
do jeho aktivít a neskôr vstupujú
do jednotlivých mužstiev.
Mužstvá vo vekovej kategórii
žiakov mávajú 2 – 3 tréningy týž-
denne, formačné stretnutie a cez
víkendy popri zápasoch aj rôzne
zábavné, výchovné a náboženské
aktivity. Činnosť mužstva riadi
vo vzájomnej spolupráci s tréne-
rom aj asistent mužstva, ktorý
pripravuje a realizuje výchovné a
voľnočasové aktivity. V zime a v
lete absolvujú mužstvá sústrede-
nie. Skupina chlapcov pripravu-
júcich sa na prijatie krstu a pr-
vého svätého prijímania sa stre-
táva osobitne.
Mužstvo mladších dorasten-
cov hráva v rámci TJ TRNÁVKA.
Vytvorenie mužstiev dorastencov
a projekt spôsobu ich činnosti je
práca do nasledujúcich rokov.
Dôležitou súčasťou činnosti
klubu je aj práca s trénermi, ktorí
sa stretávajú jedenkrát mesačne, a
už sa z nich vytvorila dobrá partia
pozostávajúca zo štrnástich veľko-
dušných mužov najrôznejšieho
veku. Ich stretnutia majú za cieľ
zvýšenie futbalovej a výchovnej
kompetencie a osvojenie si sale-
ziánskeho výchovného štýlu.
Aké výsledky
dosiahol náš futbalový klub? V
prvom rade je malým zázrakom,
že z takého malého futbalového
krúžku vyrástol za päť rokov mlá-
dežnícky futbalový klub, v ktorom
je zapojených okolo 140 chlapcov,
organizovaných v šiestich mužs-
tvách a štyroch skupinách pod ve-
dením štrnástich trénerov.
Pre niekoho môže byť úspe-
chom víťazstvo mladších žiakov
nad Interom alebo účasť starších
a mladších žiakov v regionálnej
lige (II. liga). Pre iného môže byť
výhrou objavenie dobrých ka-
marátov, pre ktorých nie je hreše-
nie vstupenkou do partie. A pre
ďalších je to objav zvláštneho ty-
pu ľudí, pre ktorých dôvodom
pobehovania okolo futbalu a fut-
balistov je Boh, alebo je to aj ob-
jav Boha samotného. Pre nás je
naša päťročná skúsenosť hlavne
výzvou, že futbalové prostredie
potrebuje niekoho, kto ho miluje
a dáva mu nádej, že je dnes ešte
možné hrať fair-play, bez podvo-
dov a nenávisti. Potrebuje nieko-
ho, kto dáva zažiť, že vďaka
Ježišovej zachraňujúcej láske
môže byť aj dnes futbal radosťou.
Kontakt:
Tibor Reimer
Okružná 13
821 04 BRATISLAVA
Jozef Kabina SDB
Foto: Jozef Kupka
Nenápadný začiatok
Celý futbalový kolotoč v Bra-
tislave-Trnávke pod značkou
SDM DOMINO (Spoločenstvo
detí a mládeže DOMINO) vznikol
úplne nevinne. Myslím, že nikto
vtedy netušil, čo z toho vznikne.
Začalo to pred piatimi rokmi, keď
bol direktorom saleziánskeho die-
la na Trnávke don Milan Ballo.
Pozerajúc na situáciu vtedajšieho
oratória sa zdalo najlepšie pritiah-
nuť mládež krúžkovou činnosťou.
Jedným z tých krúžkov mal byť aj
futbal, ktorý sa zapojil do súťaží
riadených futbalovým zväzom.
Väčšinou sa táto direktorova vízia
stretávala s rozpakmi. Napriek to-
mu prihlásil do súťaže dve muž-
stvá a veľká šou sa začala. Za prvú
jeseň sme nenazbierali body, ale
aspoň sme nazbierali chlapcov na
dve mužstvá a veľa tragikomic-
kých zážitkov.
Nasledujúce roky
priniesli postupne rozmach
činnosti. Počet chlapcov rástol a
každé nové mužstvo prinášalo
špecifické otázky. Zároveň sme
skúmali, ako je možné formovať
futbalistov prostredníctvom fut-
balového klubu, aký prínos pre
ich osobný rozvoj prináša športo-
vá činnosť, ako pôsobiť v štruk-
túre futbalového zväzu, až po
otázku, či je takáto činnosť v rám-
ci saleziánskeho diela efektívna.
Naša skúsenosť nám priniesla
niekoľko poznatkov. Klub kaž-
dým rokom privádzal do nášho
oratória „ročník“ chlapcov, ktorí
s ním mali pravidelný kontakt.
Základ skupiny prežíval spolu
niekoľko rokov a dával nádej vý-
chovného pôsobenia. Z hľadiska
formácie samotných chlapcov sa
ukázal výhodnejší model syste-
matickejšej športovej činnosti,
ktorá je aj „drinou“, nielen hrou.
Postupne sa črtali dva rozmery
perspektívy klubu. Jedným roz-
merom je privádzanie chlapcov z
blízkeho okolia cez futbal do
kontaktu so saleziánskym orató-
riom, kde je pre záujemcov mož-
nosť stretávania sa. Druhý roz-
mer sa začal ukazovať, keď k
D BŠPORT
28 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
Futbal
–bôžik,
alebo cesta
k Bohu?
29D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 01
NOC, KTORÁ STRIEDALA DNI NAPLNENÉ
RADOSŤAMI A TRÁPENIAMI
S FUTBALISTAMI AJ S FUTBALOM SAMÝM,
PRESTRIHOL SEN. KRÁČAL
SOM NA FUTBALOVÝ ŠTADIÓN, KEĎ SOM
ZNENAZDANIA STRETOL VZNEŠENÉHO
MUŽA V BIELOM, KTORÝ SA MI ZDAL
POVEDOMÝ. OPÝTAL SOM SA HO:
„TY NEJDEŠ? POĎ, CHÝBAŠ TAM.“ ON MI
ODPOVEDAL: „SÚ TAM TÍ, KTORÝCH
MILUJEM. ALE SLUŠNÍ ĽUDIA ROZHODLI,
ŽE TAM NEPATRÍM. VIEŠ, HREŠÍ SA TAM.“
A OBAJA SME KRÁČALI ĎALEJ.
D BNAŠI ZOSNULÍ
V období marec – apríl prispelo na vydávanie nášho časopisu 490 dobrodincov. Za našich pri-
spievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pamätáme na nich v mod-
litbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za preja-
venú štedrosť.
D O B R O D I N C I
Kňaz-salezián Viliam Jablonický
sa narodil v Jaslovciach rodičom
Jánovi a Anne rod. Polákovičovej
ako tretie z požehnaného počtu
13 detí. Po skončení šiestej triedy
základnej školy ho starostlivý otec
zaviezol do Šaštína študovať v sa-
leziánskom prostredí. Tu si v ro-
koch 1934 – 1938 vykonával ašpi-
rantát a stredoškolské štúdia na
Gymnáziu v Malackách. V roku
1938 nastúpil do noviciátu vo Sv.
Beňadiku nad Hronom. Po roku
ho ukončuje zložením prvých re-
hoľných sľubov. V roku 1939 pri-
chádza do Trnavy a pokračuje
v štúdiách na Gymnáziu v Klá-
štore pod Znievom. Štúdium ukon-
čil v roku 1942. Už počas štúdií sa
uňho prejavil športový, divadelný
a hudobný talent, čo ako mladý
spolubrat plne využíval pri práci s
chlapcami.
Teologické štúdia si vykonal vo
Sv. Kríži nad Hronom, kde ho
otec biskup Andrej Škrábik vysvä-
til za kňaza 29. 6. 1949. Po vy-
sviacke ho predstavení poslali do
saleziánského ústavu v Bratislave
na Trnávke. Tu ho zastihol začia-
tok štyridsaťročnej náboženskej
genocídy. V noci z 13. na 14. apri-
la 1950 v rámci likvidácie reholí
ho vtedajšia vládna moc premiest-
nila do Šaštína a neskôr do kláš-
tora v Podolinci. Po roku 1951 je
jeho kňazská a saleziánska služba
navonok obmedzená. Pracuje iba
ako radový zamestnanec v rôz-
nych civilných zamestnaniach.
V polčase náboženskej genocídy
prichádza uvoľnenie, a tak sa do-
stáva do kňazskej pastorácie ako
kaplán v saleziánskom dome na
Kopánke v Trnave. Tu sa v rokoch
1969 – 1971 začína opäť naplno
venovať mladým. Jeho saleziánske
srdce zhromažďuje mládež špor-
tom, hudbou a spevom. Je to proti
srsti vtedajším komunistom, nuž
musí odísť. V rokoch 1971 – 1973
ho prichýlia v Topoľčanoch ako ka-
plána. Tu sa prejavuje navonok je-
ho hlboký a úprimný vzťah
k Panne Márii. V jeho básnickej
duši sa rodia básne na každý deň
mája, ktoré sú prednášané v kosto-
le. Jeho ďalšími pôsobiskami sú:
Šišov, Dolné Orešany a Dolná
Krupa.
Brat Viliam hovorieval: „My kňazi
nesmieme byť lakomí. Učme sa
každého prijímať na fare a potešiť
ho maličkosťou.“ A podľa toho aj
žil. Veľmi často bolo z jeho úst po-
čuť, s akou úctou a láskou spomína
na saleziánov, ktorí mu dali dobré
základy pre život, z ktorých mnohé
zachovával až do smrti. Ani trochu
nedal navonok najavo bolesť alebo
chorobu. Hrával ping-pong do po-
sledných dní, až kým ho nepre-
viezli do nemocnice v Trnave, kde
si ho 9. marca 2001 Nebeský Otec
zobral posilneného sviatosťou cho-
rých k sebe v 62. roku rehoľného a
52. roku kňazského života.
Spolubratia mu úprimne ďakujú za
jeho príklad vernosti v povolaní.
Bartolomej Juhás SDB
* 20. októbra 1920 v Jaslovciach
+ 9 . marca 2001 v Trnave
Viliam Jablonický SDB
Už ste získali jedného nového odoberateľa
časopisu Don Bosco dnes? Ešte nie...?
Don Bosco tak ako ho nepoznáme
115,– Sk
115,– Sk
Charizmatický svätec – Detstvo 115,– Sk
Charizmatický svätec – Mladý kňaz 115,– Sk
Kytica Dominika Savia, Štefan Sandtner 110,– Sk
Názov a autor cena počet objednaných kusov
K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é
P r i o b j e d n á v k e d v o c h a v i a c k n í h p o š t o v n é h r a d í v y d a v a t e ľ s t v o
db Objednávky prijíma vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, tel.: 07-5557 2226, fax: 07-5557 4992, e-mail: objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk
O b j e d n á v k a
Don Bosco mal sviatok.
Chlapci ho zahrnuli veľ-
kou láskou.
Don Bosco sa im chcel
odvďačiť. Každý mal napí-
sať čo si želá. Boli to preču-
desné veci. Keby im don
Bosco chcel vyhovieť mu-
sel by byť milionárom.
Dominik ho prosil:
„Pomôžte mi spasiť si
dušu a urobte ma svä-
tým.“
110,– Sk
Meno a priezvisko .................................................................................................................................................................
Ulica a číslo............................................................................................................................................................................
Obec............................................................................PSČ Podpis/pečiatka..........................................................
db
✄
Objednávky prijíma vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, tel.: 07-5557 2226, fax: 07-5557 4992, e-mail: objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk
