D R A H Í P R I A T E L I A
D O N A B O S C A
A P O D P O R O V A T E L I A
J E H O D I E L A !
Prežívame milostivý rok, rok
Veľkého jubilea 2000. Je to rok
bohatý na podujatia i osobitné
milosti, ktoré môžeme získavať
pre seba i pre našich drahých.
A sme opäť v mesiaci máji, ktorý
je od nepamäti zasvätený úcte
k Panne Márii, tak ako jún bude
upriamovať našu pozornosť na
tajomstvo Božej lásky, prejavova-
nej ľudstvu v Eucharistii.
V Ríme sa chystá celosvetový
eucharistický kongres, ktorý má
mať v týždni od 17. do 25. júna
svoje pokračovanie vo všetkých
diecézach i farnostiach. Bude
preto azda vhodné aspoň niekoľ-
kými myšlienkami upriamiť našu
pozornosť na aktuálnu tému:
Eucharistia a Panna Mária v sale-
ziánskej apoštolskej mystike.
Saleziánska duchovnosť má
hlboký eucharistický a marián-
sky rozmer. Známy sen dona
Bosca o prenasledovaní Cirkvi,
symbolizovanej loďou, ktorá na-
chádza útočište medzi dvoma
stĺpmi – na jednom je Eu-
charistia s nápisom „Spása veria-
cich“ a na druhom Panna Mária
s nápisom „Pomocnica kresťa-
nov“, je len jedno z celého radu
svedectiev, ktoré nám potvrdzu-
jú veľkú intuíciu dona Bosca
a odhaľujú jeho srdce, formované
láskou k Eucharistii a k Panne
Márii.
Vo večernom slovku 19. júna
1864 don Bosco odporúčal svo-
jim chlapcom: „Proste si od
Panny Márie milosť pristupovať
ku svätému prijímaniu často, ale
aj dobre, s dušou v poriadku…
A aby ste si ho vykonali dobre,
predstavte si, že nie kňaz, ale sa-
ma Najsvätejšia Panna vám po-
dáva svätú hostiu – svojho mi-
lovaného Syna. Nikto nebude
mať odvahu prebodnúť srdce
Ježiša, ktorý je v Máriinom
náručí.“
Panna Mária, matka Hlavy
Cirkvi i jej údov, je neomylnou
vodkyňou k poznaniu eucharis-
tického tajomstva. Veď ona, prí-
tomná v dejinách ľudstva, má je-
dinečným spôsobom účasť na
Kristovej veľkonočnej obeti
a predlžuje v Cirkvi svoju apoš-
tolskú mystiku. Pod jej vedením
môže kresťanská komunita i
každý jednotlivec objavovať eu-
charistické tajomstvo, aby pre-
šiel od neosobného podriadenia
sa požiadavkám viery k pozna-
niu Ježiša Krista a k budovaniu
osobného vzťahu k nemu.
Tonino Bello, mystik našich
dní, keď uvažuje o druhej hlave
Lukášovho evanjelia, si všíma, že
evanjelista v niekoľkých riad-
koch trikrát spomína jasle.
Akoby nám tým maľoval Máriu
v postoji tej, ktorá napĺňa prázd-
ny košík na stole a predstavuje
tak už od začiatku Ježiša ako
chlieb pre hlad sveta.
V jasliach je slama pre zviera-
tá a hore na nej Zrno, pomleté
a upečené pre ľudí, Živý chlieb,
ktorý zostúpil z neba. Mária spá-
ja fakt Ježišovho narodenia
v Betleheme (v preklade „v dome
chleba“) s jasľami, ktoré nám
môžu symbolizovať košík na sto-
le; Mária je nositeľkou chleba,
materiálneho i duchovného, už
od začiatku života Syna,
Spasiteľa.
„Ježiš musel čítať v žiarivých
očiach svojej matky dvojitú po-
dobu chleba: tú trpkú, keď sa sta-
lo, že chýbal, i extázu jeho vône,
keď ešte teplý rozvoniava po do-
me a drobí sa na obruse na more
odrobín. Preto je v jeho evanjeliu
toľko oslavy chleba, ktorý sa de-
lením rozmnožuje, prechádza
z ruky do ruky a nasycuje hlad
chudobných usadených v tráve
a prekypuje v úlomkoch a odro-
binách dvanástich košov.“
D BSLOVO NA ÚVOD
Ježiš do stredu modlitby, kto-
rou sa máme obracať na Otca,
vložil prosbu o každodenný
chlieb. Bude iste aj v jeho záuj-
me, aby sme cez Matku prosili
milosť spravodlivo ho rozdeľo-
vať, aby tak ani jedno dieťa
neostalo hladné.
Mária, ty žena chleba, znova
ako vtedy v Betleheme, vkladaj
do jasieľ chlieb, ktorý zostúpil
z neba, lebo iba ten, kto je z toh-
to chleba, nikdy už nebude mať
hlad.
Saleziánska eucharistická
a mariánska úcta je veľmi realis-
tická a stáva sa prameňom opti-
mizmu. Človek potrebuje pre
svoj život radosť, istotu. A hoci
vieme, že sa tak ľahko dá prísť
o zdravie, o česť i majetok, že ži-
vot je napriek všetkým moder-
ným poistkám veľmi neistý
a všetko sa môže zrútiť, zverme
sa Márii, ktorá je „všemohúcnosť
na kolenách“, a jej Synovi. To je
najistejší zdroj nádeje a životnej
radosti aj v dnešnej modernej
dobe.
Ježiš Eucharistia a Mária
Pomocnica sú v saleziánskej du-
chovnosti dve veľké lásky, dve
veľké prítomnosti, ktoré po-
máhajú budovať v živote človeka
evanjeliovú syntézu.
Využime preto osvedčené,
tradičné prejavy mariánskej úcty,
púte i pobožnosti, a objavujme
i nové spôsoby sprítomňovať vo
svojom živote tú, ktorá je Mat-
kou Boha.
Pozývam každého z vás, aby
sme sa najmä počas týchto me-
siacov dali viesť Pannou Máriou,
ktorá pochopila Ježišovo tajom-
stvo a je pre každého neomylnou
vodkyňou, objaviť hĺbky Eu-
charistie.
Správy 4
Naše diela
Poprad 8
Jubileum
Petržalskí chlapci v Ríme 11
Misie
Misijní dobrovoľníci z Košíc 12
Mariánske zvony
Pomocnica dona Bosca 13
Mariánske zvony
Jubileum miništrantov 15
Mariánske zvony
Sen o dvoch stĺpoch v mori 16
Mariánske zvony
Pôvod mena „Pomocnica kresťanov“ 18
Mariánske zvony
Krypta 19
Mariánske zvony
Petícia nenarodených 20
Spolupracovníci
Čo by don Bosco robil dnes 21
Interview
Don Ján Čapla 22
Ako don Bosco
Rodičia: Efektívne dueto 24
Aktualita
Don Bosco pre Európu 26
Aktualita
Biblická olympiáda 28
Naši zosnulí
Anton Vácval 30
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes,
Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 07/50231 340, 311
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Východoslovenské tlačiarne, a. s., Košice
obsah
3/2000
ROČNÍK XXXI.
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
R
as
tis
la
v
H
am
rá
če
k
Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: Jozef Kupka
D BDOMA A VO SVETE
Pri svätej omši na sviatok dona Bosca saleziáni a dcéry
Márie Pomocnice kresťanov z Petržalky (osem bratov a
desať sestier) v stredisku na Mamateyovej ulici v
Bratislave verejne vyslovili svoje „áno“ Bohu a donovi
Boscovi – čiže obnovili svoje rehoľné sľuby – ako pre-
jav svojho odhodlania aj v novom tisícročí sa úplne da-
rovať Bohu pre mladých a budovať kultúru života a soli-
darity. Slávnosť sa uskutočnila za prítomnosti sestry
Yvone Reungoat, členky Generálnej rady FMA, a býva-
lého otca provinciála dona Ernesta Macáka. Tomuto
obradu predchádzala niekoľkotýždňová duchovná prí-
prava v komunitách a neformálne bratsko-sesterské
stretnutie bratislavských komunít z Mamateyovej,
Vavilovovej a Kremnickej.
DON BOSCO 2000 – OBNOVENÉ „ÁNO“
SYMPÓZIUM O VÝCHOVE
Tohtoročné oslavy spolupatróna saleziánskej spoloč-
nosti, svätého Jozefa, boli v Bratislave na Miletičovej uli-
ci výnimočné. Konferencia biskupov Slovenska totiž v
priestoroch nášho domu organizovala v nedeľu 19. mar-
ca slávenie Jubilea remeselníkov. Oslava začala svätou
omšou v Kostole Márie Pomocnice kresťanov. Hlavným
celebrantom bol otec biskup František Rábek. Po svätej
omši nasledovalo stretnutie v spoločenskej hale, kde si
prítomní vypočuli príhovor otca biskupa, pozdravy hostí,
posolstvá remeselníkov i umelecký a hudobný program.
Oslava pokračovala priateľskými rozhovormi zúčastne-
ných, výmenou skúseností a vzájomnými povzbudenia-
mi vytvárať tradičné remeselnícke cechy aj v našej vlasti.
JUBILEUM REMESELNÍKOV
4 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
Jedným z ďalších podujatí, ktoré boli zorganizova-
né pri príležitosti 75. výročia príchodu saleziánov
na Slovensko, bolo sympózium o výchove s náz-
vom „Don Bosco a mladí dnes“. Uskutočnilo sa v
Bratislave na Miletičovej. Organizačne ho zabez-
pečoval don Peter Bučány a zúčastnila sa ho vyše
stovka učiteľov a katechétov z bratislavských cir-
kevných škôl. Na sympóziu odzneli tieto odborné
prednášky: Súčasný stav mládeže vo svetle výsku-
mu (Ladislav Baranyai SDB), Základy saleziánske-
ho výchovného systému (Ján Čapla SDB),
Výchovný systém dona Bosca v škole (Jozef Slivoň
SDB), Výchova dospievajúcich v rodine (Štefan
Turanský SDB) a Výchova mladých ľudí počas voľ-
ného času (Karol Maník SDB). Podujatie poskytlo
mnohé kvalitné impulzy pre náročnú prácu výcho-
vy mladých v našich školách a rodinách.
DIVADELNÉ PREDSTAVENIE
■■ Bratislava■■
V Bratislave na Miletičovej ulici prebehol sviatok
dona Bosca opäť veselo. Popri slávnostnej svätej
omši, koncerte a spoločnom pohostení s dobrodin-
cami, spolupracovníkmi a s mladými, nacvičili chlap-
ci a dievčatá z oratória výborné divadelné predsta-
venie s názvom: „Pluh a kovadlina“. Autorom scená-
ra a režisérom bol asistent Vladimír Vančo. Dej hry
bol situovaný do ruského provinčného mestečka na
prelome minulých storočí. Množstvo humorných si-
tuácií a dialógov pobavilo všetkých divákov.
Povzbudivým bol aj nevšedne zodpovedný prístup
všetkých mladých hercov, ktorí predstaveniu veno-
vali to najlepšie, čo mohli.
Škola animátorov je sale-
ziánska formačná aktivi-
ta, na ktorej sa mladí ani-
mátori z celého Slo-
venska môžu účasťou na
pravidelných formačných
stretnutiach vzdelávať a
vylepšovať vo svojich ani-
mátorských vedomos-
tiach a zručnostiach.
Kurz školy animátorov tr-
vá tri roky a končí sa zá-
verečnou skúškou. Do-
teraz školu úspešne
ukončilo 123 účastníkov.
5. februára sa v Žiline
stretli organizátori tejto
školy, odborní lektori, kto-
rí zabezpečujú výučbu a
všetci tí, ktorí školu ani-
mátorov propagujú a za-
bezpečujú v jednotlivých
strediskách na Sloven-
sku. Počas stretnutia
účastníci zhodnotili šesť-
ročnú históriu školy, po-
delili sa so svojimi skúse-
nosťami a načrtli víziu jej
ďalšieho rozvoja a po-
kračovania. Hlavnú bu-
dúcnosť tejto aktivity vi-
dia v tom, aby sa jej po-
mocou uskutočňovala re-
álna duchovná obroda v
našich prostrediach spá-
janím života a viery.
■■ Prešov■■ ■■ Žilina■■
VYHODNOTENIE ŠKOLY ANIMÁTOROV
V marci sa v Žiline konalo 4. členské zhromaž-
denie združenia NETWORK Slovakia. Je to
spoločenstvo mladých katolíkov aktívnych v
masmédiách, do ktorého patria aj redaktori ča-
sopisov Svetlo a Čajka. Network Slovakia je
členom Únie katolíckej tlače (UCIP) so sídlom v
Ženeve. Cieľom združenia je spájať mladých no-
vinárov – katolíkov, ktorí sú aktívni v médiách,
aby si prehlbovali svoje osobnostné, duchovné,
teoretické aj praktické žurnalistické kvality a budovali medzi sebou sieť pracovných i
osobných vzťahov. Združenie má v súčasnosti 72 členov. Na stretnutí v Žiline obo-
známil riaditeľ tlačovej agentúry SITA mladých žurnalistov s prácou tejto agentúry,
predseda združenia predniesol správu o jeho stave a aktivitách, uskutočnila sa voľba
rady spoločenstva a diskusia o činnosti na najbližšie obdobie. Súčasťou programu
bola aj spoločná svätá omša.
nom, ktorí sem prišli v roku 1991 do
prázdna len so srdcom plným viery, že
don Bosco požehná ich dielo. Dnes tu už
je saleziánske centrum, ktorého oratóri-
um navštevuje novodubnická mládež se-
demkrát do týždňa, aby sa rozvíjala na
duchu i na tele. Každý deň je tu ranná a
večerná svätá omša, v stredu aj detská,
no a v nedeľu štyri bohoslužby. Každý
deň je možnosť pristúpiť ku sviatosti
zmierenia a stále viac veriacich prijíma
počas prvých piatkov Eucharistiu.
NETWORK SLOVAKIA
SLÁVNOSTNÁ
AKADÉMIA
Prešovská saleziánska ro-
dina oslávila tohoročný
sviatok dona Bosca veľko-
lepým spôsobom. Sláv-
nosť prebiehala v Odbo-
rovom dome kultúry a
zúčastnilo sa na nej vyše
500 divákov. Počas prog-
ramu sa predstavili všetky
zložky saleziánskej rodiny,
ktoré sú prítomné v meste.
Program začal videopro-
jekciou o histórii saleziá-
nov vo svete, na Slovensku
a v Prešove. Potom vystú-
pili chlapci z oratória s hu-
mornou scénkou o
Garellim. Nasledovali vi-
deoprojekcie z letných po-
dujatí a scénka spolupra-
covníkov, ktorí v prezlečení
za deti poukázali na obeta-
vosť rodičov a úskalia pri
výchove detí v rodinách.
Dievčenské stredisko Lau-
ra prezentovalo tiež svoju
činnosť. Na záver sa pred-
stavila spevom a hrou začí-
najúca rómska kapela z
oratória. Program uzavrel
direktor don Milan Ballo
príhovorom a požehnaním.
■■ Nová Dubnica■■
DON BOSCO V NOVEJ
DUBNICI?
(VS) Áno, v našom tzv. „so-
cialistickom mestečku“ už
zjavne vnímajú jeho prí-
tomnosť. Vďaka saleziá-
5D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
(VS) V saleziánskom dome v
Cremisane pri Betleheme sa pripra-
vuje na kňazstvo 7 slovenských štu-
dentov. Čo prežívajú v tejto vzdiale-
nej krajine? „Oslavy Veľkého jubilea
začali ekumenickou slávnosťou 4.
12. 1999 na námestí pred Bazilikou
narodenia Pána v Betleheme. Na
Vianoce sme sa zúčastnili na svätej
omši v tejto bazilike a Silvester sme
oslávili v Jeruzaleme pobožnosťou v
Bazilike všetkých národov v Get-
semani. Tu sa zišli kresťania prítomní
v Jeruzaleme a po vďakyvzdaní sme
sa pred polnocou vybrali v tichom
sprievode s fakľami alebo sviečkami
v ruke do Olivovej záhrady. Tu sme
zasadili svetelný kríž a o polnoci sme
si srdečne zablahoželali požehnaný
nový rok. V Izraeli sa príchod roku
2000 nijako mimoriadne neoslavo-
val. Obyvatelia väčšinou spali, vša-
de bolo ticho, jediný ohňostroj bol
ten náš na Olivovej hore.“
POZDRAV Z CREMISANUKARNEVAL V ORATÓRIU
LAURA
■■ Izrael■■■■ Trnava■■
6 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
Keby ste boli 28. februára v orató-
riu Laura u saleziánok v Trnave,
priamo na parkovisku by vás priví-
tali dve „šarmantné“ čarodejnice a
zaznačili by vašu prítomnosť do kni-
hy bosoriek. Konal sa tu totiž už tra-
dičný siedmy zjazd stríg. Malé aj
veľké strigy si tu zdokonaľovali svo-
je schopnosti na rôznych stanoviš-
tiach. Napríklad na stanovišti „dra-
pyoko“ si skúšali svoju presnosť.
Na stanovišti „popletené drápy“
zase svoju zručnosť. Cibrili si tiež
svoje stridžie kuchárske umenie a
prítomným dali typy na „výborné“
recepty, ktoré však radšej neuvá-
dzame. Zábavy a veselosti tam bo-
lo, ako sa na karneval patrí.
(VS) Naši misijní dobrovoľníci iniciatívne nadväzujú no-
vé kontakty a hľadajú možnosti pre apoštolát a kon-
krétnu pomoc ľuďom: „Pre niekoľko desiatok rodín a
dom invalidov sme boli odviezť humanitárnu pomoc –
šatstvo, prikrývky i potraviny. Objavili sme tiež detskú
polepšovňu, kde žije asi 25 detí, ktoré sa ocitli v krízo-
vej situácii. Na Vianoce sa tieto detváky veľmi potešili
darčekom, ktoré sme im pripravili. Sme vďační mnohým
deťom zo Slovenska, ktoré sem k nám poslali svoje
hračky, aby sme nimi mohli obdarovať tunajšie deti.
Veľmi vám za ne ďakujú a úprimne sa tešia z týchto mi-
lých vianočných darčekov. Taktiež chceme vyjadriť svo-
ju vďaku všetkým dobrodincom, ktorí nám obetavo a v
hojnosti posielajú balíky, nech vás Pán bohato odmení.
Otec biskup Jerzy Mazut vybral aj našu kaplnku za pút-
nické miesto, kam môžu katolíci našej diecézy prichá-
dzať v jubilejnom roku. Pravda, hromadné púte sa k
nám asi nebudú organizovať, ale i tak sa tešíme, že v
tomto roku bude náš dom miestom osobitných milostí.“
■■ Rusko■■
JUBILEJNÝ ROK V JAKUTSKU
PATENT NA ĽUDSKÉ
EMBRYÁ TREBA
STIAHNUŤ
■■ Vatikán■■
NAMÁHAVÝ NOVÝ ZAČIATOK
■■ Východný Timor■■
(ANS) Vo Východnom Timore momentálne pracuje 54 saleziánov, ktorí sa snažia zno-
vu pozdvihnúť krajinu ťažko poškodenú násilnosťami. V septembri 1999 musel tento
ľud bojovať za svoju nezávislosť. Devastácia krajiny je obrovská. 80% domov v hlav-
nom meste Dili bolo zničených alebo podpálených. Saleziáni sa na žiadosť dočasnej
vlády snažia o obnovu vyučovania v školách. Kongregácia spolu s ostatnými zložkami
obnovuje výchovu, aby mladých pomohla pripraviť na prácu pri obnove krajiny. Popri
mnohom úsilí saleziáni myslia aj na voľný čas chlapcov. Traja bratia a štyria spolupra-
covníci, vyučujúci na miestnej technickej škole v Dili, zorganizovali turnaj vo futbale
pre 92 mužstiev, ktorý skončil oslavou sviatku dona Bosca. Organizátori chcú ďalej
pokračovať otvorením denného oratória. Študenti sú teraz vážnejší a zodpovednejšie
pristupujú k štúdiu. Je tu všeobecný nedostatok prostriedkov a mnohí z nich musia
denne prekonať desať kilometrov, aby mohli navštevovať saleziánsku školu.
DNEŠOK V KRAJINE LAURY
■■ Argentína■■
7D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
(ANS) Na dve hodiny letu z
Buenos Aires sa nachádza
oblasť Junín de los Andes s
asi 8000 obyvateľmi. Je to
miesto, kde blahoslavená
Laura Vicuňová prežila po-
sledné roky svojho života.
Otec biskup Mons. Au-
gustín Radrizzani svojim
dekrétom z 30. novembra
1999 zmenil titul miestneho
farského kostola na: „Ko-
stol našej Snežnej Panej a
blahoslavenej Laury Vi-
cuňovej“. Tento kostol záro-
veň povýšil na diecéznu
svätyňu. V chráme sú ucho-
vávané ostatky blahoslave-
nej Laury. Sú uložené vo
veľkom kvete zo vzácneho
dreva, ktorý je obklopený
kameňmi, semienkami a ži-
vými listami. Príroda, ktorú
Laura tak milovala, vzdáva
poctu tej, ktorú nazvali
kvetom Ánd. Veľmi pekná je
aj socha pred kostolom.
Znázorňuje Lauru, ktorá ne-
žne objíma Pannu Máriu a tá
ju takmer prikrýva svojím
pončom. Panna Mária je
znázornená ako miestna do-
morodá žena. Jej tvár vyjad-
ruje nežnosť, ale aj silu ženy
tohto ľudu.
Európsky patentový úrad
so sídlom v Mníchove zare-
gistroval v decembri 1999
patent Edinburskej univer-
zity na manipuláciu dedič-
ných informácií embryí.
Podľa kritikov patent ne-
umožňuje len manipuláciu
s ľudskými orgánmi a bun-
kami, ale aj klonovanie ľu-
dí. Vatikánsky odborník na
bioetiku, biskup Elio
Sgreccia, žiadal stiahnutie
tohto patentu. Zároveň vy-
jadril obavy, že za patento-
vaním sa neskrýva v žiad-
nom prípade omyl úradu v
Mníchove, ale koncentro-
vané úmysly. S touto inicia-
tívou je totiž spojené pod-
nikanie vo viacerých kraji-
nách. Urobiť ľudské em-
bryo ako patent vlastníc-
tvom niekoho je najzávaž-
nejším ponížením človeka.
Patentovanie odporuje
smerniciam EÚ a protirečí
každému zmyslu pre ľud-
skosť. Biskup Sgreccia vy-
jadril nádej, že sa táto
ohavnosť napraví a patent
bude stiahnutý.
Z A Č I A T K Y
Roky totality nás prinútili žiť
rehoľný život v mimoriadnych
podmienkach s množstvom vý-
nimiek z pravidiel. Po príchode
slobody nebolo ľahké vojsť do
ustálených foriem rehoľného ži-
vota. Odkiaľ začať? Táto otázka
bola najnaliehavejšia azda naj-
viac pre noviciát, lebo práve v
ňom sa zabezpečuje pokračova-
nie rehole. Pôvodný dom sale-
ziánskeho noviciátu v Hronskom
Beňadiku by si bol žiadal veľké
úpravy a čas súril. Hviezda náde-
je sa ukázala v zrekonštruovanej
farskej budove v Poprade-Veľkej,
V SALEZIÁNSKOM DOME V POPRADE-VEĽKEJ ŽIJE
V SÚČASNOSTI KOMUNITA, KTORÁ ZABEZPEČUJE
FORMOVANIE NOVICOV, SPRAVUJE FARNOSŤ
VO VEĽKEJ I MLÁDEŽNÍCKE STREDISKO „ÚSMEV“
NA SÍDLISKU JUH V POPRADE.
D BNAŠE DIELA
Poprad-Veľká
ktorá bola ešte neobsadená.
Obetaví farníci ju pripravovali
pre novovysväteného spišského
biskupa Františka Tondru. Otec
biskup dal prednosť sídlu svojich
predchodcov na Spišskej Ka-
pitule a na požiadanie našich
predstavených budovu vo Veľkej
veľkodušne odovzdal do bezplat-
ného prenájmu saleziánom na 99
rokov. Takto sa Poprad a Tatry
stali vstupnou bránou do sale-
ziánskej spoločnosti pre saleziá-
nov nových čias.
Ž I V O T V N O V I C I Á T E
Život v noviciáte má svoj
určený rytmus. Všetko je zaria-
dené tak, aby bol novic postup-
ne uvádzaný do skúsenostného
prežívania rehoľného života, aby
spoznal sám, ale aj predstavení,
že je súci na tento spôsob života.
Na to je potrebný dostatočný
čas ticha, meditácie, hodnotenia
a modlitby. Spoznať v sebe, vo
svojom doterajšom živote i pred-
kladanom saleziánskom pro-
jekte života svoje vlastné povola-
nie, prehĺbiť sa v ňom a odpove-
dať naň, nemôže byť povrchná
činnosť. Pre uľahčenie takejto
činnosti sa život v noviciáte odo-
hráva viac vo vnútri ako navo-
nok. Štúdium Saleziánskych sta-
nov, zásad duchovného života a
viery, život dona Bosca a jeho
dielo sú tu základnými obsahmi
záujmu všetkých. Kto ako reagu-
je na prežívanie skúsenosti for-
movania, ako sa orientuje v se-
be, vo svojom živote, v spozná-
vaní Božej vôle, ako napreduje v
čnostiach alebo s akými ťaž-
kosťami sa trápi, to sú témy roz-
hovorov s duchovným vodcom
novicov, s magistrom.
Treba povedať, že okrem tej-
to práce boli zvlášť prvé roční-
ky zamestnané aj budovaním
spální pre obyvateľov domu v
podkroví a inými potrebnými
prácami.
F O R M O V A T E L I A
10. augusta 1990 začal v
Poprade prvý oficiálny salezián-
sky noviciát po vyše štyridsiatich
rokoch prenasledovania. Za pr-
vého pototalitného magistra no-
vicov bol menovaný don Ján
Zauška, ktorý nadväzoval na túto
svoju službu, ktorú konal ešte v
ilegalite. Formačný tím tvorili
don Milan Ballo, don Milan
Ficík, don Štefan Turanský a brat
laik Pavol Grivalský.
V roku 1993 bol menovaný za
magistra novicov a direktora do-
mu don Ján Čapla. Prišli aj nie-
ktorí noví formovatelia: don Vla-
dimír Študent, don Jozef Bli-
žinský a don Vít Ušák. Dočasne
boli do komunity začlenení aj iní
bratia ako asistenti alebo formo-
vatelia.
Všetci členovia formačnej sku-
piny majú svoje určené úlohy vo
vyučovaní a zabezpečovaní zvere-
ných úsekov. Za svoju prvoradú
úlohu pokladajú však život v ko-
munite s novicmi ako v jednej ro-
dine, v bratskej zhode a vzájom-
nej pomoci. Spolu rozhodujú o
dôležitých veciach a najmä vyjad-
rujú úsudok o pravosti povolania
jednotlivých novicov. Od roku
1990 do dnešných dní vstúpilo
do tohto noviciátu 168 novicov.
V O N K A J Š I A Č I N N O S Ť
Hoci noviciát je obdobím hl-
bokej vnútornej reflexie a asimi-
lácie, predsa sa saleziáni nemôžu
celkom zrieknuť ani vonkajšej
činnosti. Saleziánske stanovy ho-
voria o pastoračnej láske ako
ústrednom prvku saleziánov a o
prednostnej láske k mladým v
konkrétnej praxi. To novici usku-
točňovali najprv v skupinovej ka-
✦ Novici pri zbere zemiakov na zimu 1996
✦ Apoštolát na školách - Mikuláš
9D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
techeticko-výchovnej práci s
chlapcami vo farnosti vo Veľkej,
ale aj v okolitých farnostiach.
V roku 1994 sme dostali do
bezplatného prenájmu budovu
bývalej materskej škôlky na síd-
lisku Juh, aby sme zriadili mládež-
nícke stredisko. Toto stredisko
je otvorené pre všetkých a ponú-
ka priestor na využitie voľného
času s priateľmi pri hrách, pose-
dení, modlitbe, ale aj krúžkovej a
skupinovej výchovnej činnosti.
Deťom sa venujú saleziánski spo-
lupracovníci, dievčatám sestra
Timotea z Inštitútu Služobníc
Nepoškvrnenej a chlapcom sale-
ziánski asistenti s novicmi, na če-
le s donom Bližinským. Jeho
zásluhou je celková obnova vnú-
torných priestorov a vybudova-
nie kaplnky, ktorú požehnal otec
Andrej Imrich, pomocný spišský
biskup 7. decembra 1998.
Od začiatku existencie novi-
ciátu bola snaha každoročne pri-
praviť jedno alebo dve obyčajne
autorské divadlá, ktoré sa pred-
stavili vo Veľkej, ale aj v iných
mestách po Slovensku. Medzi
najúspešnejšie patrili „Je to zvlášt-
ne“ v spracovaní Vlada Vanča,
ktoré sa dostalo až na celosloven-
skú súťaž amatérskych divadiel
Slovenska; „Vyrušujem?“ od Petra
Timka, ktoré bolo ocenené
Cenou Spolku sv. Vojtecha, a
mnohé iné („Priateľ“, „Droga“,
„Bartolomej“). Divadlá predviedli
buď samotní novici alebo ich na-
cvičili s mladými z mládežníc-
keho strediska.
Mnoho mladých bolo každo-
ročne zapojených aj do pásma hu-
moru, scénok a hudby nazvanej
„Don Bosco show“ pri príležitosti
sviatku tohto svätca. Tradíciou sa
stali okrem periodických jedno-
dňových výletov aj letné stanové
tábory pre mladých z farnosti a
mládežníckeho strediska a okolia.
Každé z týchto podujatí sledovalo
nejakú myšlienku, ktorá sa popri
zábave a športe odovzdávala mla-
dým. Samozrejmosťou sa stali aj
rôzne turnaje a športové súťaže
pre mládež mesta.
Každoročne na konci letných
prázdnin zvolávame chlapcov zo
všetkých saleziánskych stredísk
najmä východného Slovenska do
Levoče na „Bodku za prázdnina-
mi“. Toto podujatie sa snažíme
pripravovať tak, aby napomáhalo
aj pri orientácii v duchovných
povolaniach.
Bývalý hlavný predstavený sa-
leziánov don Egidio Viganó nám
po návšteve v našom dome roku
1991 zanechal v kronike tento
odkaz: „Vďaka za krásnu nádej,
ktorá žiari z vašich mladých očí,
drahí novici. Slovensko čaká na
váš veľkodušný dar.“ Nech Pán
dá, aby tieto jeho slová o nás stá-
le platili.
Ján Čapla SDB, magister novicov
Foto: archív SDB Poprad
✦ Kaplnka v mládežníckom stredisku
✦ Czerwinsk - stretnutie noviciátov Slovenska a Poľska v júni 1999
✦ Saleziánske mládežnícke stredisko v Poprade
Celá Cirkev vkladá svoju nádej do
mladých, preto sa Svätý otec Ján
Pavol II. rozhodol stretnúť s nimi
hneď v prvé dni jubilejného roku
2000 v Ríme na veľkom Jubileu
detí a dospievajúcich. Niekoľko
pozvánok na toto stretnutie sa do-
stalo aj do nášho saleziánskeho
strediska v Petržalke na Mama-
teyovej. Tejto významnej ponuke
zodpovedala aj dvojmesačná du-
chovná príprava, do ktorej sme
zapojili aj šírenie Ježišovej radost-
nej zvesti vianočným koledova-
ním po rodinách našich salezián-
skych dobrodincov.
Púť organizoval vdp. Ferko
Kapusňák, zodpovedný za Pá-
pežské misijné diela na Sloven-
sku. 29. decembra sme sa vydali
na cestu. Na Silvestra sme sa stre-
tli s krajanmi v Slovenskom ústa-
ve sv. Cyrila a Metoda. Hlbokým
zážitkom bol v tento deň prechod
cez Svätú bránu, symbol našej
ochoty vstúpiť do spoločenstva s
Ježišom Kristom a vo viere žiť po-
dľa jeho radostnej zvesti.
Prvú časť Jubilea detí sme strávili
1. 1. na zábavno-katechetickom
stretnutí v jednej z rímskych far-
ností spolu s deťmi z juhoameric-
kého Peru. Najdôležitejšou časťou
bola však 2. januára svätá omša
v Bazilike sv. Petra a po nej stret-
nutie približne stotisíc detí a do-
spievajúcich zo 40 krajín sveta so
Svätým otcom na Námestí sv.
Petra. Z jeho posolstva boli naj-
dôležitejšie asi tieto slová: „Deti
a mladí, staňte sa apoštolmi ra-
dosti a lásky prameniacej z Ježiša.
Vy ste budúcnosťou sveta a vy, do-
spelí, venujte im preto veľkú po-
zornosť budovaním opravdivo
slobodnejšej a spravodlivejšej
spoločnosti.“
Naplnení touto atmosférou sme
sa v noci 2. januára odobrali späť
na Slovensko s radosťou v srdci
a s túžbou šíriť aj napriek ťažkos-
tiam toto posolstvo radosti aj tu
v Petržalke.
Vlado Sopkanič SDB
Foto: autor
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 07/502 31 340
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
D BJUBILEUM
Petržalskí chlapci
v Ríme na Jubileu detí
11
D BMISIE
Skúsenosti a zážitky mladých
Bratislavčanov z ich pobytu na
Sibíri v lete roku 1994 podnietili aj
študentov z Košíc premýšľať o mi-
sijnej činnosti. Na jeseň 1994 sme
sa pod vedením saleziánov začali
stretávať v stredisku na Kalvárii a
pripravovať sa na túto činnosť. Na
prosbu kňaza Petra Krenického,
rodáka z Prešova, ktorý pôsobí na
Ukrajine, a saleziánov z Ľvova sme
nasledujúce leto 1995 strávili v
Zakarpatsku v dedinke Usť-Čor-
na, Ruska Mokra a Komsomolsk.
Naša činnosť spočívala v organizo-
vaní letných a zimných detských
táborov a katechéze pre asi 400
ukrajinských detí.
Po viacročných skúsenostiach sa
nám podarilo vytvoriť skupiny
mladých nielen z Košíc, ale z ce-
lého východného Slovenska.
Pravidelne sa stretávame, pripra-
vujeme program na tábory, učíme
sa piesne a jazyk. Spoznávame
kultúru oblastí, do ktorých cho-
dievame cez letné prázdniny. V
súčasnosti má naša skupina 50
členov. Keďže všetci nie sú
Košičania, naše stretnutia sa usku-
točňujú aj mimo mesta. Väčšina
účastníkov sú študenti, a tak sa naše výdavky (cestovné,
študijné a športové pomôcky, pobyt na Ukrajine) hradia
z milodarov.
Minulé leto sme organizovali aj stavebné brigády a po-
mocné práce pri odstraňovaní škôd spôsobených záplava-
mi v Zakarpatsku. Máme chuť pracovať, máme fantáziu a
tvorivosť a radi prijmeme pomoc od všetkých ľudí, ktorí sa
chcú zapojiť do tohto pekného diela.
Jozef Bago SDB, foto: misijní dobrovoľníci z Košíc
Misijní dobrovoľníci
pri saleziánoch v Košiciach
12 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
1. Ľvov - obedná prestávka
2. V modlitbe na svätej liturgii
3. Pohľad na filiálku farnosti Usť Čorna - Komsomolsk
13D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
P o m o c n i c a
DONA BOSCA
Večer 25. októbra 1835 v deň
obliečky za klerika si ho zavolala
jeho matka Margita a povedala
mu: „Milý Janko, keď si prišiel na
svet, zasvätila som ťa Panne
Márii. Keď si začal štúdiá v
Chieri, odporúčala som ti úctu k
našej dobrej matke a keď sa raz
staneš kňazom, odporúčaj a roz-
širuj pobožnosť k Panne Márii.“
Don Bosco ostal verný tomu-
to odporúčaniu svojej matky.
Vyrastal v mariánskej škole, ako
mu to prisľúbila mystická osoba
vo sne, keď mal deväť rokov: „Ja
ti dám učiteľku a ona ťa naučí
každú pravdu.“
Mariánska úcta dona Bosca
prešla niekoľkými fázami. Svoje
poslanie medzi opustenými chlap-
cami začal v Pinardiovej stodole.
Len čo sa mu tam podarilo upraviť
skromnú kaplnku, hneď tam
umiestnil darovanú sochu, ktorá
sa svojimi črtami podobala Panne
Márii Consolate na obraze patrón-
ky mesta Turína. Táto socha sa za-
chovala až podnes. Nachádza sa
na Valdoccu v Kaplnke vzkriese-
nia na pravej strane. Novokňaz
Bosco počas teologického kurzu v
kňazskom konvikte blízko sväty-
ne Consolaty veľmi dobre poznal
starodávny a vzácny obraz turín-
skej patrónky. Takto chcel splatiť
daň vďaky za kňazské svätenie a
štúdiá.
Keď sa jeho dielo rozrastalo a
vo svojom dome hostil desiatky
chlapcov v pubertálnom veku, za-
čal ich mariánsku úctu upriamo-
vať na Pannu Máriu Nepo-
škvrnenú. K tomuto psychologic-
kému momentu pristúpili aj histo-
rické okolnosti. Boli to časy, keď
sa pripravovalo dogmatické vyhlá-
senie o Nepoškvrnenom počatí
Panny Márie pápežom Piom IX. z
DON BOSCO BOL NIELEN
VEĽKÝM CTITEĽOM PANNY
MÁRIE, ALE AJ VÝBORNÝM
UČITEĽOM MARIÁNSKEJ
ÚCTY. AKO SA HOVORIEVA –
ON SAL MARIÁNSKU ÚCTU
S MATERINSKÝM MLIEKOM.
8. decembra 1854. Don Bosco veľ-
mi starostlivo sledoval tieto uda-
losti a viedol k tomu aj svojich
chlapcov. Deň vyhlásenia dogmy
bol veľkou slávnosťou aj v Turíne.
Na Valdoccu v Kostole svätého
Františka Saleského dal postaviť
bočný oltár zasvätený Nepo-
škvrnenej. Prispeli k tomu aj sa-
motní chlapci, medzi nimi aj
Dominik Savio. Z iniciatívy tohto
svätého mladíka vznikla aj tzv.
Družina Nepoškvrnenej. Združo-
vali sa tu chlapci na spôsob dneš-
ných animátorov, apoštolovali
medzi svojimi rovesníkmi a šírili
medzi nimi úctu k čistote a mrav-
nosti. V krízach a v ťažkostiach sa
utiekali k najčistejšej Matke.
Keď cirkevná autorita schválila
Saleziánsku kongregáciu a don
Bosco rozprestrel svoju činnosť na
všetkých veriacich, aj dospelých,
začal rozširovať úctu k Panne
Márii ako Pomocnici kresťanov.
Tento titul bol už dobre známy z
Loretánskych litánií. Don Bosco
mu dal nový lesk a živú náplň. Pre
neho Pomocnica kresťanov má za
úlohu vychovávať kresťanov.
Máme ju vzývať ako pomocníčku
v titanskom boji medzi dobrom a
zlom, medzi životom a smrťou,
medzi svetlom a hriechom.
Významným, ba vznešeným výra-
zom úcty dona Bosca k Pomocnici
kresťanov bola výstavba prekrás-
neho chrámu na Valdoccu. Chrám
začal stavať na pokyn z neba.
Panna Mária mu naznačila, že z
tohto chrámu bude vychádzať jej
sláva. Stavba si vyžiadala veľké ná-
klady, ale don Bosco hovoril, že
nie on, ale Panna Mária si sama vy-
stavala chrám. „Každá tehla v tom-
to chráme znamená milostivý zá-
sah Pomocnice.“
Ďalším, tentoraz živým pom-
níkom mariánskej úcty bolo za-
loženie kongregácie Dcér Márie
Pomocnice spolu s Máriou Do-
minikou Mazzarellovou. Je to
ženská rehoľná spoločnosť, kto-
rá vykonáva medzi dievčatami
ten istý apoštolát a tú istú prácu,
akú konajú saleziáni medzi
chlapcami.
Okrem toho don Bosco o ma-
riánskej úcte veľa písal, veľa kázal
a smelo môžeme povedať, že v me-
ne Panny Márie konal aj veľa
zázrakov, keď chodil po Taliansku,
Francúzsku a Španielsku, kde ro-
bil zbierky na stavbu chrámu v
Turíne a neskôr na stavbu Baziliky
Božského srdca v Ríme.
Svojim misionárom, ktorých
posielal do misií v Južnej
Amerike, zdôrazňoval: „Rozši-
rujte úctu k Panne Márii Po-
mocnici kresťanov a uvidíte, čo
sú zázraky.“ I jeho synovia sale-
ziáni i dcéry Márie Pomocnice
nielen v misijných krajinách, ale
po celom svete, by vedeli
dosvedčiť tisícami a tisícami prí-
kladov, ako ich Panna Mária
ochránila v ťažkostiach, ako im
pomáhala vybudovať rozsiahle
diela v prospech mladíkov a
dievčat. Slovenská saleziánska
provincia je zasvätená Panne
Márii Pomocnici. Počas 75 ro-
kov života a diela saleziánov
nám naša Pomocnica vyprosila
množstvo milostí! Z toľkých
osobných a spoločných dobro-
dení treba spomenúť aspoň
hlavný „zázrak“: protinábožen-
ská ideológia rozmetala sale-
ziánske diela v našej krajine a
snažila sa pochovať dielo dona
Bosca. Ale ono prežilo, nezanik-
lo a v skrytosti sa chystalo znova
ožiť. A vskutku ožilo. Nech nás
teda Pomocnica chráni aj naďa-
lej. My však musíme vyplniť tú
prvú časť napomenutia dona
Bosca: Rozširujte úctu k našej
Matke Pomocnici!
Andrej Pauliny SDB, foto: LDC Turín
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
14 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
Miništranti boli a sú neustále blízko pri svojom Pánovi.
Statočne mu slúžia a je tu aj pre nich čas, aby s ním
oslavovali jeho Veľké jubileum. Veď vedia, čo sa patrí. A
preto aj vás pozývajú na oslavné akcie, ktoré v roku
2000 pripravuje rada Miništrantského hnutia (MH).
Všetkých zdraví a pozýva k miništrantským oslavám
jubilea 2000 Slovenská rada Miništrantského hnutia
a duchovný asistent MH
Jozef Luscoň SDB, Foto: autor
POZNÁMKA:
Materiál na stretnutia v jubilejnom roku 2000 vám
môžeme zaslať na diskete alebo elektronickou poštou.
Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na adrese:
Miništrantské hnutie, Miletičova 7, 821 08 Bratislava.
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Jubileum
miništrantov
15D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
6 . 5 . 2 0 0 0
◆ miestne oslavy sv. Dominika Savia,
skladanie a obnova miništrantských sľubov,
(knihy, diplomy, preukazy si môžete objednať
na adrese MH)
2 1 . 5 . 2 0 0 0
◆ farské eucharistické kongresy
9 – 1 1 . 6 . 2 0 0 0
◆ školenie vedúcich miništrantov,
Miletičova 7, Bratislava
3 0 . 6 . – 6 . 7 . 2 0 0 0
◆ celoslovenský tábor vedúcich miništrantov,
Jazierce pri Ružomberku
5 . 7 . 2 0 0 0
◆ stretnutie miništrantov z Banskobystrickej
diecézy, Selce
1 9 . – 2 0 . 7 . 2 0 0 0
◆ Majstrovstvá Slovenska miništrantov
v stolnom tenise, Miletičova 7, Bratislava
2 4 . – 2 9 . 7 . 2 0 0 0
◆ hrebeňovka Nízkych Tatier
(Akcia „Gedeon“ – prežiť v divočine)
7 . – 1 2 . 8 . 2 0 0 0
◆ splav Malého Dunaja
1 5 . 8 . 2 0 0 0
– miestne oslavy sv. Tarzícia, spolupatróna
miništrantov
1 3 . – 2 0 . 8 . 2 0 0 0
◆ púť do Ríma na Svetové stretnutie mládeže
(organizujú farnosti a diecézy)
1 6 . 9 . 2 0 0 0
◆ Jubileum miništrantov,
(celoslovenské oslavy v Šaštíne)
2 1 . – 2 2 . 1 0 . 2 0 0 0
◆ Majstrovstvá Slovenska miništrantov
v šachu, Miletičova 7, Bratislava
1 8 . – 1 9 . 1 1 . 2 0 0 0
◆ školenie vedúcich miništrantov,
Miletičova 7, Bratislava
1 . 1 . 2 0 0 1
◆ vstup miništrantov do nového tisícročia
MINIŠTRANTSKÉ OSLAVY JUBILEA NARODENIA
PÁNA MAJÚ TEDA TÚTO PODOBU:
16
„Pre váš vlastný duchovný
prospech chcem vám dnes po-
rozprávať sen, ktorý som videl
pred niekoľkými dňami.
Predstavte si, že sa nachádza-
me na morskom pobreží alebo
ešte lepšie na osamelom brale a
nevidíme žiadnu zem okrem pô-
dy pod našimi nohami. Na šírom
mori rozpoznávame nespočetné
množstvo lodí, ktoré sa pripravu-
jú na námornú bitku. Majú k dis-
pozícii železné provy a sú vy-
zbrojené kanónmi, puškami, zá-
palnými látkami a inými zbraňa-
mi rôzneho druhu. Vezú tiež
množstvo kníh a zlej literatúry.
Približujú sa k jednej lodi, ktorá
je oveľa väčšia ako ich lode, a po-
kúšajú sa poškodiť ju svojimi špi-
catými provami, zapáliť ju a spô-
sobiť jej akúkoľvek škodu. Veľkú
loď doprevádza veľa malých čl-
nov, ktoré od nej prijímajú rozka-
zy a bránia majestátnu loď pred
nepriateľským loďstvom. Fúka
silný protivietor a zdá sa, že roz-
búrené more je naklonené útoč-
níkom. V strede šíreho mora sto-
ja v malej vzdialenosti dva mocné
stĺpy. Jeden je korunovaný so-
chou Nepoškvrnenej, ktorá má
pri nohách tabuľku s nápisom
„Auxilium Christianorum“ (Po-
mocnica kresťanov), na druhom,
oveľa vyššom a mocnejšom stĺpe
vidíme obrovskú hostiu a pod
ňou na štíte slová „Salus creden-
tium“ (Spása veriacich).
Najvyšší veliteľ veľkej lode,
ktorým je sám rímsky pápež sle-
duje hnev nepriateľov a obáva sa
nebezpečenstva, v ktorom sa na-
chádzajú jeho verní. Preto zvolá-
va na svoju loď poradu kormidel-
níkov sprievodných člnov. Útok
naberá na intenzite; kormidelníci
sa musia vrátiť na svoje člny.
Potom, keď sa more upokojí, vo-
lá pápež k sebe kormidelníkov
podruhýkrát.
Zrazu sa odznova rozpúta
útok. Pápež stojí pri kormidle a po-
kúša sa z celej sily viesť loď medzi
oba stĺpy, na ktorých je pripevne-
ných veľa kotiev a veľkých hákov.
Nepriateľské lode začínajú te-
raz útočiť a chcú za každú cenu
zastaviť a potopiť pápežovu loď.
Znova a znova sa pokúšajú palu-
bu veľkej lode zapáliť a strieľajú
zo všetkých kanónov. Napriek
vášnivému boju nepriateľských
lodí a nasadeniu všetkých zbraní
útok predsa len troskotá a pápež-
ská loď prepláva morom slobod-
ne a bezpečne, aj keď po oboch
stranách poškodená. Len čo ju
protivníci zasiahli, jemný vietor
vanúci od oboch stĺpov zacelil
ihneď každú vážnejšiu trhlinu.
Na lodiach útočníkov sa na-
opak trhajú hlavne kanónov, pro-
vy sa lámu, veľa lodí sa rozpadá-
va a potápa v mori. A tak rozhne-
vaní nepriatelia bojujú krátkymi
zbraňami, päsťami, nadávkami a
zlorečením.
Pápeža náhle zasahuje nepria-
teľská guľka. Jeho pomocníci ho
podopierajú a dodávajú mu od-
vahy, no neskôr ho opäť trafí ne-
priateľská strela a on mŕtvy klesá
na zem. Z nepriateľského loďstva
počuť výkriky radosti a víťazstva.
Kormidelníci, ktorí sa zhromaž-
dili na pápežskej lodi, volia no-
vého pápeža v takom chvate, že
správa o smrti veliteľa prichádza
k nepriateľom zároveň so sprá-
vou o voľbe nasledovníka.
D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Sen o dvoch stĺpoch
v mori
Vízia dona Bosca o budúcnosti Cirkvi
DŇA 26. MÁJA 1862 SĽÚBIL
DON BOSCO SVOJIM
CHLAPCOM, ŽE IM V
PREDPOSLEDNÝ ALEBO
POSLEDNÝ DEŇ V MESIACI
POROZPRÁVA „NIEČO
PEKNÉ“. PO VEČERNEJ
MODLITBE 30. MÁJA SPLNIL
SĽUB A VYROZPRÁVAL
CHLAPCOM TENTO PRÍBEH
NA DOBRÚ NOC:
Nový pápež, prekonávajúc
všetky prekážky, vedie veľkú loď
bezpečne až ku dvom stĺpom.
Keď ich dosiahol, upevnil loď sil-
nou reťazou o stĺp s hostiou a na
druhej strane o stĺp s Nepo-
škvrnenou Pannou.
Nepriatelia teraz náhle strá-
cajú všetku odvahu. Zmätene
utekajú, navzájom vrážajú do se-
ba a hynú. Malé sprievodné čl-
ny, ktoré hrdinsky bojovali s pá-
pežskou loďou veslujú z celej si-
ly taktiež k obom stĺpom a tam
pristávajú.
Mnohé iné lode, ktoré sa z
obavy pred bitkou stiahli a na-
chádzali sa ďaleko, opatrne sle-
dovali situáciu. Keď už videli iba
trosky útočiacich lodí plávať na
hladine mora, pomaly veľkým
oblúkom postupne doplávali ku
dvom stĺpom a upevnili k nim
svoje lode, kde potom ostali v po-
koji a bezpečí spolu s hlavnou lo-
ďou, na ktorej bol pápež. Na mo-
ri sa rozhostilo veľké ticho.“
Na tomto mieste sa spýtal
don Bosco svojho neskoršieho
nasledovníka dona Michala
Ruu: „Čo si myslíš o tomto roz-
právaní?“
Don Rua odpovedal: „Mne sa
zdá, že pápežova loď je Cirkev,
na čele ktorej stojí on sám.
Ostatné lode sú ľudia, more je
svet. Tí, ktorí bránia loď, sú ver-
nými prívržencami pápeža, ostat-
ní sú jeho nepriatelia, ktorí sa po-
kúšajú zničiť Cirkev všetkými
prostriedkami. Oba stĺpy zname-
najú, ako sa mi zdá, úctu k Panne
Márii a svätej Eucharistii.“
Don Bosco dodal: „Dobre si
povedal. Len jeden výraz je po-
trebné spresniť: Nepriateľské lo-
de znamenajú prenasledovanie
Cirkvi. Pripravujú najťažšie mu-
ky pre Cirkev. To, čo bolo dote-
raz, je skoro nič v porovnaní s
tým, čo ešte príde. Lode symboli-
zujú nepriateľov Cirkvi, ktorí sa
pokúšajú potopiť hlavnú loď za
každú cenu. Iba dva spôsoby
nám zostávajú na záchranu v
tomto zmätku. Uctievanie Božej
Matky a časté sväté prijímanie.“
Don Bosco rozprával tento
sen chlapcom a saleziánom iba z
jedného jediného dôvodu: aby
ich povzbudil k modlitbám za
Cirkev a za pápeža a aby ich
upozornil na uctievanie Oltár-
nej sviatosti a na úctu k Nepo-
škvrnenej.
Prosba dona Bosca má svoju
cenu a význam aj v súčasnej si-
tuácii Cirkvi Ježiša Krista.
Memorie biografiche VII.,
foto: LDC Turín
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
17D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
Prežívame rok 2000, v ktorom
jubilejné výročie narodenia Ježiša
Krista usmerňuje náš pohľad i na
jeho matku. Nebeský Otec si vy-
volil Pannu Máriu pre jedinečné
poslanie v dejinách spásy. Panna
Mária odpovedala na Božie vola-
nie s mimoriadnou ochotou:
„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi
stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,
38), porodila Krista a počas ce-
lého svojho života s ním spolu-
pracovala. Byť Božou matkou ne-
znamenalo pre ňu teda len Krista
porodiť, ale aj spolupracovať s
ním a starať sa o nás, o jeho bra-
tov a sestry. Vždy v ľudských deji-
nách sa našli ľudia, ktorí mali
zážitky s jej zásahom do svojho
života a usilovali sa odpovedať na
jej pomoc prejavmi pozornosti
voči nej, najmä vo forme rôznych
združení a spolkov na jej počesť.
Jedným z nich je aj Združenie
Panny Márie Pomocnice kresťa-
nov.
Prvá informácia o Združení
Panny Márie Pomocnice po ob-
novení činnosti Saleziánov don
Bosca na Slovensku v roku 1990
sa objavila v časopise Mariánske
zvony v čísle 7/1995, s. 30 – 31.
Informácia hovorí v skratke o
tom, kde a kedy toto združenie
vzniklo, kto je jeho zaklada-
teľom, aký je jeho cieľ, záväzky a
výhody pre jeho členov a ako sa
koná zápis do združenia. Aj keď
v závere informácia uvádza, že sa
časopis vráti v nasledujúcich
číslach k tomuto združeniu, do
svojho zániku už o ňom nič ne-
uviedol.
Mnohí mariánski ctitelia sa v
súčasnosti zaujímajú o Združenie
Panny Márie Pomocnice, preto
sme sa rozhodli, že na stránkach
časopisu Don Bosco dnes v rubri-
ke Mariánske zvony postupne
Združenie predstavíme a zároveň
budeme uverejňovať zásahy
Panny Márie Pomocnice do živo-
ta ľudí. Ak sa chcete podeliť o ne-
jaký zážitok aj vy, alebo máte záu-
jem o uvedenú základnú infor-
máciu o združení, môžete nám
napísať na kontaktnú adresu uve-
rejnenú v prvom tohoročnom čís-
le nášho časopisu.
Tešíme sa na vaše listy.
Ján Zauška SDB
Meno môže byť veľavravné.
Vyjadruje už od pradávna podsta-
tu osoby. Nie je možné historicky
zistiť, kedy sa poprvýkrát v živote
Cirkvi objavilo oslovenie
„Pomocnica kresťanov“. Ale je iste
staršieho dáta ako pontifikát pá-
peža Pia V., ktorý ho v čase
Lepantskej udalosti (7. októbra
1571 – víťazstvo nad Turkami), za-
radil do Loretánskych litánií. Jej
obraz sa dávno predtým nosil do
vojnových bitiek. Dejiny zazname-
návajú slávne víťazstvá proti neve-
riacim alebo heretikom pod jej
zástavami. Víťazstvo nad Maurami
v Ovani (1509), víťazstvo Fer-
dinanda Cartéza v Tabascu proti
Indiánom (1519), Biela Hora
(1620) a pád Rochella vo
Francúzsku, kde bola zlomená
moc hugenotov (1628). Toto oslo-
venie sa ďalej rozšírilo po víťazstve
pri Viedni roku 1683. Pius VII. po
vyslobodení z napoleonského vä-
zenia (1814), ustanovil sviatok
Pôvod mena
„Pomocnica
kresťanov“
Predstavujeme vám
Združenie Panny
Márie Pomocnice
kresťanov
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
18 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
Panny Márie Pomocnice kresťanov a dal mu pevné
miesto v liturgickom kalendári Cirkvi 24. mája deň
jeho návratu do Ríma. Tak bol podčiarknutý
význam špecifickosti tohto titulu: Mária – pomoc a
ochrana viery celého Božieho ľudu, pastierov i ve-
riacich. To je takpovediac cirkevný (ekleziálny) as-
pekt názvu.
Zaiste, Panna Mária nevyčerpala svoje poslanie
pomocnice len pri uvedených udalostiach. To sú len
niektoré obrazy tých víťazstiev kresťanov a Cirkvi,
ktoré sa pod jej vedením a s jej pomocou uskutoč-
nili v ďalšom období dejín spásy. Panna Mária pre-
máha bludy, ochraňuje kresťanské armády bojujúce
za vieru, ba vždy, keď sa kresťania nachádzajú v ťaž-
kostiach, zasiahne. Donovi Boscovi sa zdalo, že jej
pomoc je v jeho časoch aktuálnejšia ako kedykoľvek
predtým.
Teologický aspekt oslovenia má zrejmý základ
vo Svätom písme, v spisoch cirkevných otcov a
učiteľského úradu Cirkvi. Panna Mária sa i tu pred-
stavuje ako spolupracovníčka Pána Ježiša a apošto-
lov i ako pomoc a záštita kresťanského ľudu.
Ján Zauška SDB, foto: archív redakcie
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
KRYPTA
Napravo od bočného
oltára sú schody do
krypty, kde sa nachádza
kaplnka s relikviami.
Najcennejšia medzi všet-
kými je relikvia sv. kríža,
ktorá je uložená v alabas-
trovej schránke vsadenej
do prednej steny. Na
opačnej strane je maličká
kaplnka nazvaná „Ka-
plnka zjavenia“ na pa-
miatku sna – videnia z r.
1844, v ktorom Panna
Mária ukázala donovi
Boscovi počiatok a budú-
ci vývoj jeho diela a mies-
to, kde mal postaviť kos-
tol a vravela mu:
„Chcem, aby na tomto
mieste, kde mučeníci
Aventor, Solútor a Ok-
távius krvou skropili tie-
to hrudy, sa celkom oso-
bitným spôsobom uctie-
val Boh.“ Na pravej stra-
ne je sarkofág blahosla-
veného Michala Ruu, pr-
vého nástupcu dona
Bosca. O niečo ďalej
vpredu sú pamiatkové
predmety, ktoré používa-
li blahoslavení Alojz
Versiglia a Kalixt Cara-
vario, mučeníci v Číne.
Oproti je oltár s obrazom
blahoslaveného Filipa
Rinaldiho.
19D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
20 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
Petícia nenarodených
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Obrovské domy stoja v mestách,
iba ja nemám nikde miesta.
Sexshopy plnia ulice.
Ja som len omyl dvojice.
Výskumom vznikli zázraky.
Môžem byť čierny, blonďatý.
V skúmavke viem sa rozmnožiť.
Bez lásky smiem sa narodiť.
Baby-test? Nemaj obavy.
Ním určíš hneď čas popravy.
Tebe nič pri tom nehrozí.
Vdýchneš len trošku narkózy.
Aj v tomto roku dvetisíc,
bezbranných hynie státisíc.
Dnes z lona matiek voláme,
petičný hárok žiadame.
Nevieme písať rukami.
Tie ste nám zatiaľ nedali.
Je to vec matiek? Lekárov?
Viazaní nie ste prísahou?
Mamička, kúp si kameru.
Natoč ma, kým ma zoberú.
Som bunka drobná, maličká.
Som človek z tvojho vajíčka.
Mamička, počkaj! Pozhovej!
Mám rúčky farby ružovej.
Srdiečko zajtra budem mať.
A budem ťa mať veľmi rád.
Baby-test stratil záruku.
Ja ťa chcem držať za ruku.
Povedz nech skúsia vytvoriť
miesto, kde sa smiem narodiť.
Ekonóm, ako premýšľaš?
Ja som tá mena najvyššia.
Euro má malú hodnotu.
Nedá sa rovnať životu.
Petičný hárok rýchlo dajte,
nech nezomrieme. Pomáhajte!
Kto vám dá smädným vody napiť,
keď budete už silu tratiť?
Kto vám raz vrásky pohladí?
Dom dôchodcov nás nahradí?
Prosíme, drahé mamičky,
spíname ku vám ručičky,
ktoré nám zajtra budú rásť.
Zastavte krok svoj, kým je čas!!!
Margita Marková
foto:LDC Turín
Môžeš nám povedať niečo o sebe?
Toho roku budem mať 48
rokov, s manželkou Rózkou má-
me štyroch chlapcov, žijeme v
Brezne. Tento rok sme oslávili
dvadsiate výročie zloženia prísľu-
bov. V provinciálnej rade som
pracoval tri roky a minulý rok
som bol znovu zvolený.
Kto sú to vlastne saleziánski spo-
lupracovníci?
Sú to laici, ale aj diecézni
kňazi, ktorí sa usilujú prežívať ži-
vot v saleziánskom duchu a pri-
nášajú saleziánsku spiritualitu
do rodín, pracovísk, farností. Je
to naša životná cesta, povolanie,
ktoré sme dostali od Boha.
Podstatnou vecou u nás je aj spo-
ločenstvo, ktoré vytvárame. Spo-
lupracovník vlastne nikdy nie je
sám, má bratov a sestry, s ktorý-
mi vytvára jednu rodinu.
Máš funkciu koordinátora. Aké sú
tvoje plány?
V prvom rade nejde o funk-
ciu, ale o službu. Provinciálna ra-
da je kolektívny orgán. Preto ne-
môžem hovoriť o svojich plá-
noch. Osobne vidím veľkú potre-
bu komunikácie medzi spolupra-
covníkmi v rodinách, spoločen-
stvách, strediskách saleziánskej
rodiny. Ak nebudeme vedieť ko-
munikovať, viesť ozajstný dialóg,
nemôžeme poznať druhého, jeho
potreby. A potom ho nemôžeme
skutočne milovať.
A druhá vec: citlivosť na po-
treby doby. Sú v nás stále pozo-
statky z totality. Uzavretosť do
seba, určitá izolovanosť. Nevieme
sa zorientovať v dnešnej dobe. To
nás mätie. Mali by sme byť ako
špongia, nasávať dobré, čo je
okolo nás.
A čo spolupracovníci v salezián-
skej rodine?
Myslím si, že majú nezastu-
piteľné miesto za predpokladu,
že sú tým, čím majú byť. To, že ži-
jeme vo svete, v rodinách, praco-
viskách, zapájame sa do spolo-
čenského života, nám umožňuje
tento svet spoznávať a rozumieť
tomuto svetu. Toto poznanie sve-
ta, jeho hodnôt, je náš prínos sa-
leziánskej rodine. Tak ako sale-
ziáni a sestry FMA potrebujú
spolupracovníkov, spolupracov-
níci potrebujú ich. Don Bosco
veľmi dobre vedel, čo robí.
Aby sme sa vedeli navzájom
chápať a rozumieť, veľmi potre-
bujeme dialóg, o ktorom sme ho-
vorili.
zhováral sa: Pavol Kotula
Foto: archív Ing. Ambrosa
21D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
D BSPOLUPRACOVNÍCI
Čo by don Bosco
robil dnes?
12. FEBRUÁRA SA UJALA FUNKCIE NOVÁ PROVINCIÁLNA
RADA ZDRUŽENIA SALEZIÁNSKYCH SPOLUPRACOVNÍKOV
NA SLOVENSKU. ZA JEJ KOORDINÁTORA BOL ZVOLENÝ
ING. RAFAEL AMBROS. POLOŽILI SME MU ZOPÁR OTÁZOK.
Spoznávať Božiu
prítomnosť v prírode
Humor a veselosť šíri nový koordinátor aj okolo seba
22 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
SALEZIÁNSKY PROVINCIÁLNY RADCA PRE
FORMÁCIU. NARODIL SA 16. APRÍLA 1957 V SENCI
AKO ŠTVRTÉ DIEŤA PO TROCH DIEVČATÁCH.
RODIČIA SA VEĽMI POTEŠILI CHLAPCOVI, KTORÝ
MAL „ZACHOVAŤ ROD“, A PREDSA ODIŠIEL ZA
KŇAZSTVOM.
D BINTERVIEW
Don
Ján Čapla
Prezraď nám niečo zo svojho det-
stva.
Celá naša rodina nepraktizo-
vala príliš vieru. Moje sestry sa
dostali ku základným sviatos-
tiam len z akejsi tradície. Ja som
sa už ani k tým nedostal. S otcom
som chodieval do lesa na huby,
mal som dobrý vzťah k prírode a
tam som sa spontánne pýtal na
mnohé veci, napríklad: „A toto
všetko je odkiaľ?“ A otec mi od-
povedal: „Toto stvoril Pán Boh,
on je všade a je neviditeľný.“ To
bola prvá informácia o Bohu,
ktorá mi utkvela v pamäti.
Ako ôsmak som ešte necho-
dieval do kostola, nebol som na
prvom svätom prijímaní ani som
sa nemodlieval. Vtedy som sa
stretol so spolužiakom, ktorý
išiel práve na náboženstvo.
Spýtal sa ma, či chcem ísť s ním.
Mňa to zaujímalo, a tak som šiel
zistiť, čo to je. Odvtedy som začal
chodiť pravidelne, lebo ma to veľ-
mi zaujalo. V mnohých takýchto
krokoch vidím Božie riadenie,
ktoré si ani sám neviem vysvetliť.
Pán ma oslovoval a ja som sa mu
otváral.
Kedy si pocítil rehoľné povola-
nie?
Naštartovalo sa vo mne spo-
lu s rastom viery. Keď som obja-
vil vieru, bolo to pre mňa niečo
ohromne krásne, príťažlivé, čo
človeka napĺňa. Ísť na prijímanie
som cítil ako fyzickú túžbu.
Jeden čas som sa modlil, aby som
mohol prísť čím skôr do neba.
Tak som sa na to tešil. Tam sa vo
mne rodila túžba odovzdávať tú-
to krásu ďalej. Cítil som to ako
potrebu: „Koľko mojich spolužia-
kov o tom nevie a žijú bez Pána
Boha.“ V Senci som sa zoznámil
so skupinou mladých ľudí, ktorí
chodili do kostola. Tu rástla moja
vôľa obetovať sa hlavne pre tých,
ktorí to najviac potrebujú a sú na
okraji.
Medzitým som spoznal dona
Bosca a dostal som sa do staros-
tlivosti saleziánov. Bol to don
Ivan Gróf, profesor na gymnáziu
v Senci. On ma duchovne sprevá-
dzal a chodil som k nemu i na du-
chovné cvičenia. On mi povedal o
možnosti stať sa saleziánom a stáť
sa kňazom aj tajným spôsobom.
Prvé sľuby som mal roku
1978. 18. januára 1985 som bol
tajne vysvätený za kňaza v
Petržalke na Vilovej 7, v byte u
Mons. Jána Korca.
Ako si prežíval svoj tajný rehoľný
život?
Väčšinou som bol zamestna-
ný ako vychovávateľ učňovskej
mládeže na rôznych internátoch,
ako pomocník na stavbe alebo v
archíve, jednoducho také zamest-
nania, aby som mohol popri nich
študovať a byť v kontakte s mlá-
dežou. Najdlhší čas som bol v
Bratislave. Neskôr nasledoval Ša-
morín, Šafárikovo ako misijná
iniciatíva a Rimavská Sobota.
Potom Košice, kde som začal ve-
rejne pôsobiť po páde komuniz-
mu a nakoniec noviciát v Po-
prade.
Čo by si povedal o našej mláde-
ži? Zmenila sa?
Niektoré veci sa veľmi me-
nia, hlavne v kultúrnom kontex-
te. Otvorením západných hraníc
prichádza nový štýl života, myš-
lienky, postoje a hlavne, mládež
sa stáva krehkejšou, neistejšou,
dezorientovanejšou. Vývoj mlá-
deže je veľmi ovplyvnený týmito
vecami a nedostatkom pevných
pozitívnych modelov. Ale ostáva
tu vždy potreba dôvery, vnútor-
nej podpory, priateľstva, potreba
Boha v živote, potreba odpuste-
nia. Tieto veci mladí vždy potre-
bovali, aj teraz to potrebujú.
Čo robí provinciálny radca pre
formáciu?
Je to najmä spolupráca s for-
mačným tímom, do ktorého pat-
ria všetci zodpovední za jednotli-
vé výchovné fázy. Konkrétne sú
to stretnutia, príprava obsahov,
preverovanie, sprevádzanie v jed-
notlivých fázach od ašpirantátu
až po kňazskú vysviacku. Kon-
takt s generálnym radcom pre
formáciu v Ríme. Musím myslieť
aj na trvalé formovanie bratov,
mal by som navštíviť každú ko-
munitu aspoň raz do roka, čo sa
veľmi nedá, lebo mám ešte úlohu
magistra novicov.
Akým smerom sa vyvíja
Saleziánska spoločnosť?
My nie sme vytrhnutí zo sve-
ta, ale v ňom žijeme. Problémy vo
svete sa čiastočne prenášajú aj do
našej spoločnosti. Budeme mu-
sieť postupne naznačovať smery
postupu, vytyčovať ciele a kroky
k nim smerujúce. Zjednocovať a
nadšene kráčať dopredu. Dve tre-
tiny spolubratov sú mladí spolu-
bratia v procese formovania, oni
prinášajú nový oheň, ktorý sa-
mozrejme musí dostať svoj smer
a musí sa správne využiť. To vi-
dím ako pozitívnu vývojovú ten-
denciu. Musí to byť v kontakte s
Pánom, so stanovami, s predsta-
venými a mladými.
Máš nejakú silnú životnú
myšlienku?
Od začiatku vo mne ostalo
to isté životné predsavzatie: robiť
pre mladých, dávať sa celý a nájsť
svoj rozvoj v láske, v sebadarova-
ní a v dobrých medziľudských
vzťahoch. Byť blízkym Božím
spolupracovníkom pri záchrane
tohto sveta.
Kto má zdravé ruky a nohy,
kto má niečo dobré vo svojom srd-
ci, nech to dá do výchovy mláde-
že. Čím len môže, nech prispeje.
A kto sa cíti, že by sa na to dal ce-
lý, chvála Bohu.
Zhováral sa: Jozef Kupka
Foto: archív dona Čaplu
23D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
1. Magistrove narodeniny.
Dar pripravený novicmi.
2. Poďakovanie po zložení sľubov 1999.
3. Sľuby novicov 1997.
D BAKO DON BOSCO
Efektívne dueto
24 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
Pre dona Bosca to bol určitý druh refrénu.
Na jednej konferencii r. 1875 povedal:
„Pomáhajme si navzájom. Nech medzi predstave-
nými v našich domoch panuje zhoda. Beda, keby
podriadení mohli povedať: ,Predstavení nie sú za-
jedno. Jeden chce a druhý nechce, jeden niečo pod-
poruje a druhý proti tomu bojuje.‘ Vždy sa pred
podriadenými navzájom podporujme a prejavuj-
me si obojstrannú úctu. Používajme aj prostriedky,
východiská z núdze, aby sa ukázalo, že všetci chce-
me to isté, i keď si podriadený všimol rozdielnosť
názorov. Podporujme sa aj vzájomnými pochvala-
mi a preukazujme si veľkú vzájomnú úctu.“
„Kedy si uvedomuješ, že vo vašej rodine je
všetko v poriadku?“ spýtali sa jedného dievčatka.
Rodičia:
D Ô L E Ž I T O S Ť S Ú L A D U
M E D Z I R O D I Č M I
Mesiac pred smrťou, v predvečer dňa prežitého v bo-
lestnom polospánku, si dal don Bosco zavolať dona
Ruu a monsignora Cagliera, dvoch najdrahších sy-
nov, a s vypätím posledných síl, ktoré ešte mal, pove-
dal im a všetkým saleziánom: „Milujte sa navzájom
ako bratia, milujte sa, pomáhajte si a znášajte sa na-
vzájom ako bratia…“ Neskôr ešte slabým hlasom do-
dal: „Sľúbte mi, že sa budete mať radi ako bratia.“
Dievčatko prekvapene vyvali-
lo oči a jednoducho povedalo:
„Keď vidím, že mama a ocko sa
pobozkajú.“
Je to niečo, čo cítia všetky de-
ti: láska, ktorá spája rodičov, je
pevná skala, na ktorej môžu bu-
dovať svoj život.
Rodičia sa nemusia schovávať
do skrine, aby si prejavili, že sa
majú radi. Vždy, keď to robia slo-
vami alebo gestami, teplý prúd
istoty zaplaví aj ich deti.
Základné puto, ktoré má jest-
vovať medzi jednotlivými členmi
rodiny, je puto lásky. Iné putá, pu-
to právne, ekonomické, ba i po-
krvné, sú nepodstatné, nezávažné.
Dieťa cíti rodinu tam, kde cíti prí-
tomnosť pravej a vzájomnej lásky.
Nevie, čo si antropológovia, psy-
choanalytici, sociológovia alebo
právnici myslia o skupine osôb,
ktoré sa majú rady a majú ho rady.
No veľmi dobre vie, že medzi tý-
mito osobami jestvuje láska, ná-
klonnosť a že do nej patrí aj ono.
Toto ovzdušie podporuje život ta-
kej rodiny, akú chápe dieťa aj my.
Toto a jedine toto je pôda, z
ktorej dieťa čerpá ľudskú, mrav-
nú, psychologickú a kultúrnu
výživu, čo mu umožňuje rásť.
Toto je prístav, z ktorého raz vy-
pláva dobýjať svet.
Dieťa sa však môže stať ne-
závislým, môže sa naučiť čeliť
životu, môže odísť z rodinného
prístavu len vtedy, keď si je isté,
že ten prístav tu ostáva, že tu
ostane navždy a že sa doň bude
môcť vrátiť, kedy bude chcieť či
musieť. Musí to byť prístav, na
ktorý sa môže slepo spoľahnúť.
Pre dieťa v čase dospievania
niet nič horšieho, ako cítiť od-
krytý chrbtát v obave, že sa je-
ho rodina rozpadne alebo ho
opustí a za ním ostane práz-
dnota.
To znamená, že na rodičoch
spočíva veľká zodpovednosť.
Vzťah, ktorý jestvuje medzi
nimi, je prvoradým zdrojom
stálosti a bezpečnosti detí. Preto
si musia nájsť čas spoločne sa po-
zhovárať, zjednotiť rozdielne po-
stoje a nevynášať nezhodujúce sa
výroky, aby rástli vo vzájomnej
„afektívnej zrelosti“, ktorá je
súhrnom mnohých darov: veľko-
dušnosti, znášanlivosti, prispôso-
bivosti, pochopenia, rozumnosti,
atď.
Deti sa naučia správať ako
muži a ženy, keď to odpozorujú
od svojich rodičov. Od nich si
osvojujú aj vzťahy, ktoré jestvujú
medzi pohlaviami.
Dobre to dokazuje hrdé se-
demročné človieča, ktoré rozhod-
ne tvrdí: „Ja keď budem veľký,
tak sa ožením. Moja žena dá vždy
dom do poriadku a ja sa neuna-
vím. Nebudem svojej manželke
pomáhať, lebo som muž. Budem
doma s deťmi a keď bude treba,
potrestám ich.“
Ocko a mama, nájdeme si cez
deň chvíľu pokoja, aby sme si po-
zreli do očí a spoločne si odpove-
dali na otázku: „Čo naozaj chce-
me pre naše deti?“
Bruno Ferrero
Foto: Peter Bučány
25D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
+
Mama! Mama! Oco sa modlí pred
televízorom!!
Zapálil všetky sviečky!
Myslíš, že má krízu viery?
Nie, iba budú vysie-
lať futbalový zápas!
Prešovská saleziánska komu-
nita a DOMKA pripravili v spolu-
práci s belgickými inštruktormi a
animátormi od nedele 5. marca
do soboty 11. marca zaujímavý
animátorský kurz pre mladých
zo Slovenska, z Maďarska i z
Belgicka. V priestoroch SOU sta-
vebného sme našli dočasný do-
mov, školu, priestor na modlitbu
i hru. Hoci sa tu stretlo asi štyrid-
sať ľudí – inštruktori kurzu, ani-
mátori, sestry FMA a saleziáni,
bohatý program z nás vytvoril
jednu rodinu v duchu dona Bos-
ca.
Nemožno tu spomenúť všet-
ko. Preto sa zastavíme pri niekto-
rých aktivitách, ktoré boli organi-
zované vo forme záujmových
dielní a našli veľkú odozvu me-
dzi účastníkmi kurzu. Prečo?
Pretože belgická skupina pia-
tich inštruktorov a piatich animá-
torov priniesla so sebou ukážku
vzorovej tímovej práce. Účastníci
kurzu si precvičili množstvo akti-
vít na „vlastnej koži“. Mohli za-
chytiť ich zmysel a vnútorné pô-
sobenie na deti a mládež, ktorým
sú v saleziánskej výchove tieto
aktivity adresované.
D BAKTUALITA
Don Bosco pre
Európu
A N I M Á T O R S K Ý K U R Z – M E D Z I N Á R O D N Ý T Ý Ž D E Ň
NÁJDI SI PRIATEĽA A PODEĽ SA S NÍM O SVOJU
SKÚSENOSŤ. VAŠE PRIATEĽSTVO BUDE SILNEJŠIE A RADOSŤ
DVOJNÁSOBNÁ. A TÚŽBA, KTORÁ VÁM ZOSTANE, JE OPÄŤ
SA STRETNÚŤ.
26 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
1. Dramatické spracovanie určenej témy - neverbálna komunikácia.
2. Grafické vyjadrenie hudobného pocitu.
3. Príprava textov piesní, národné spevy.
Spomenieme dielňu ručných
prác s využitím dostupných a lac-
ných materiálov. Zaujali nás nové
hry, ktoré bez prehnanej súťaži-
vosti alebo rivality podporujú
spoločnú prácu.
S úžasom sme vyskúšali, ako
a čo všetko dokáže pripraviť zo-
hratá skupina ľudí v tímovej prá-
ci s určeným počtom úloh, za vo-
pred stanovený čas.
Hudbu a tanec, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť života dneš-
nej mládeže, sme vnímali ako
príťažlivý spôsob na sebavyjadre-
nie a vnútorné oslobodenie.
Dramatické – neverbálne vyjad-
renia rozličných modelových si-
tuácií ukázali obdivuhodnú fan-
táziu a vynaliezavosť ľudského
ducha.
Výnimočný zážitok nám spro-
stredkovali členovia štúdia AVeS,
ktorí nám predstavili nové mož-
nosti práce s mládežou v oblasti
komunikácie. Jednotlivé skupiny
vybavené videokamerami vytvára-
li počas ďalšieho programu vlast-
né záznamy o svojich aktivitách.
Priamo v „teréne“ sme použili
tieto kamery pri návšteve sale-
ziánskeho strediska v Bardejove
na Poštárke, kde žije početná ko-
munita Rómov. Nielen hostia zo
zahraničia, ale aj slovenskí ani-
mátori ocenili úspešnú prácu sa-
leziánov s rómskou mládežou a s
rodinami.
Hoci sme postupovali hlavne
vo „vonkajších“ aktivitách, každý
deň sme sa spoločne delili so
svojimi skúsenosťami z viery, z
animátorskej duchovnosti, z
osobného života. A zostane prav-
dou, že to boli chvíle, v ktorých
sme spoznávali krásne vnútorné
bohatstvo už nie tak inštrukto-
rov, animátorov a saleziánov, ale
priateľov, bratov a sestier, kto-
rých spája Ježišov Duch cez dona
Bosca.
Na tomto mieste chceme vy-
jadriť úprimnú vďaku spolubra-
tom a animátorom z Prešova i
členom DOMKY, ktorí nešetrili
námahou a silami, aby pripravili
toto jedinečné stretnutie pre sale-
ziánskych animátorov na medzi-
národnej úrovni.
Ján Martiška SDB, foto: autor
27D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
4. Príprava na svätú omšu.
5. Výučba maďarskej pesničky.
6. Návšteva rómskeho strediska
na Poštárke
Radosť z biblickej olympiády
sa začala šíriť z Rožňavy, keď sa
tam na jeseň roku 1992 konalo
prvé celoslovenské kolo. Vtedy
bola predmetom záujmu porot-
cov aj súťažiacich celá Biblia –
Starý aj Nový zákon. Postupne sa
rozsah zúžil. Každý rok sa zo
Svätého písma vyberajú dve kni-
hy (jedna zo Starého a jedna z
Nového zákona). Týmto sa chce
napomôcť mladým olympioni-
kom, aby prenikli viac do hĺbky
textu, snažili sa pochopiť význam
knihy a nielen ovládali, čo sa
v Biblii nachádza. Zmenil sa po-
čiatočný rozsah, ale cieľ samotnej
olympiády ostal ten istý – stret-
nutie sa s Ježišom Kristom cez
Bibliu, cez Božie slovo.
K hlbšiemu pochopeniu ta-
jomstva Ježiša Krista napomáha
aj výtvarná súťaž, v ktorej sa pro-
stredníctvom diela a nasledov-
ného komentára zachytávajú po-
stoje a náhľady mladých k danej
téme zo Svätého písma. Súťaží sa
v dvoch kategóriách: mladšej
(žiaci základných škôl) a staršej
(žiaci stredných škôl). Súťažiaci
D BAKTUALITA
Biblická olympiáda
28 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
OLYMPIÁDA, STRETNUTIE NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV, JE VEĽKOU ŠPORTOVOU,
NO AJ SPOLOČENSKOU UDALOSŤOU. AJ NA NAŠEJ BIBLICKEJ OLYMPIÁDE SA STRETÁVAJÚ
NAJLEPŠÍ ŠPORTOVCI A ŠPORTOVKYNE, KTORÍ NEBEŽIA LEN PRE VÍŤAZNÝ VENIEC,
ALE AJ PRE VEČNÚ ODMENU V NEBI.
Skupina starších účastníkov v aule
Víťazné družstvo v staršej kategórii zo Žiliny
vytvárajú trojčlenné družstvá.
Tohtoročné celoslovenské finále
biblickej olympiády sa konalo
26. februára v Žiline. V jubi-
lejnom roku boli pod drobno-
hľad všetkých vystavené To-
biášova kniha a Evanjelium po-
dľa Lukáša.
Olympionici zo vzdialenej-
ších kútov Slovenska pricesto-
vali kvôli „aklimatizácii“ už
večer pred súťažou. Voľný čas
využili na zoznámenie sa s pro-
stredím, ale aj mladými kolega-
mi z iných družstiev. Tým, čo
boli u saleziánov v Žiline popr-
výkrát pomohli v orientácii vtip-
né smerové tabuľky.
Ráno dokončovali usilovní or-
ganizátori posledné úpravy na
„športoviskách“, vyvesili olympij-
skú vlajku a celé podujatie sa za-
čalo svätou omšou. Kazateľ, don
Jozef Luscoň, prekvapil mladých
otázkami na telo, ale aj výstiž-
ným prirovnaním Biblie k Bo-
žiemu fotoalbumu. Radostná ro-
dinná atmosféra, ktorá sa vytvori-
la na svätej omši sa potom niesla
celým podujatím.
Po krátkom občerstvení sa za-
čalo súťažiť. Je potrebné si uve-
domiť, že vyše 300 mladých bolo
len vrcholcom ľadovca, za kto-
rým sa skrýva mnohonásobne
viac mladých z jednotlivých stre-
dísk, kde sa pred celosloven-
ským kolom konali miestne kolá.
V mladšej kategórii súťažilo
33 družstiev. Milým prekvape-
ním bola účasť rómskych druž-
stiev z Poštárky pri Bardejove,
ako aj najmladšia olympionička,
žiačka prvého ročníka. Medzi
sústredenými súťažiacimi vládla
priateľská atmosféra, ktorú pre-
rušovali radostné výkriky pri
správnych odpovediach. V pek-
ne vyzdobenej miestnosti sa
dobre cítili nielen „športovci“,
ale aj ich „tréneri“ – katechéti
a katechétky.
Medzi staršími bola o pozna-
nie uvoľnenejšia atmosféra, ktorá
však vôbec neubrala na kvalite
predvedených výkonov. V tejto
kategórii sa prezentovalo 18
družstiev. Vedomosti boli na vy-
sokej úrovni, našli sa aj chlapci,
ktorí ovládali biblickú gréčtinu.
Priebeh bol vyrovnaný a o treťom
mieste sa pri rovnosti bodov mu-
selo rozhodovať až v záverečnom
„rozstrele“ (dopĺňanie výrokov
z evanjelia). Pokojné, dynamické
zápolenie bez väčších prestávok,
dopĺňala v obidvoch kategóriách
príjemná hudba a perfektní mo-
derátori súťaže. Tí sa svojej úlohy
zhostili ozaj výborne a veľkou
mierou prispeli k hladkému prie-
behu podujatia. Po zrátaní bodov
a odmenení každého účastníka
slovenského finále sme sa spoloč-
ne zišli na slávnostnom vyhod-
notení.
V súťaži výtvarných prác boli
odmenené družstvá z Pezinka
(mladšie) a zo Slepčian (staršie),
ktoré si medzi inými vecnými ce-
nami odniesli aj trofej s emblé-
mom biblickej olympiády. Vo ve-
domostnej súťaži, v kategórii
mladších dominovalo družstvo
z Prešova – Prešov 1. Niet sa čo
diviť. Veď Prešov vďaka veľkému
záujmu v miestnom kole mohli
reprezentovať až tri družstvá,
a tamojšie víťazky sa presadili aj
v celoslovenskej konkurencii.
V kategórii starších sa na prvom
mieste umiestnilo domáce druž-
stvo zo Žiliny. Stretnutie rodiny,
ktorá má rada Sväté písmo malo
v jubilejnom roku výbornú úro-
veň zo strany súťažiacich, ale aj
organizátorov.
Má biblická olympiáda per-
spektívu? Oplatí sa ju robiť? Jej
podstatou je kniha kníh, Božie
slovo. Sami mladí olympionici
charakterizovali Sv. písmo ako
cestu, ktorá nás privádza k Bohu,
ako návod na život. Je dobré, ak
mladí takýmto spôsobom spo-
znávajú Bibliu a osvojujú si jej
hodnoty. Prihlásili sa už noví
záujemcovia o miestne kolá, or-
ganizuje sa putovná výstava vý-
tvarných prác, ktoré súťažili na
olympiáde a na internete bude
otvorená stránka o biblickej
olympiáde, kde sa môžu posielať
podnety, návrhy a otázky. Bližšie
informácie o biblickej olympiáde
môžete dostať na adrese:
Saleziánsky dom
Rajecká 17
010 01 Žilina
Už teraz sa spolu s vami teší-
me na stretnutie v novom roční-
ku našej olympiády.
Milan Janák SDB, Foto: Cyril Králik
29D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
Slávnostné fanfáry pri odovzdávaní cien Skupina z Poštárky pri Bardejove
Bol štvrtý z 11 detí. Mal 4 bra-
tov a 6 sestier. V rodine dostal
dobrú náboženskú výchovu, rád
miništroval. Ako 12-ročný sa so
svojimi kamarátmi dozvedel, že
chlapci, ktorí sa chcú stať kňaz-
mi, sa môžu prihlásiť v Ríme a
tam študovať u saleziánov. Do
Ríma odišiel v roku 1921. V roku
1925 vstúpil do saleziánskeho
noviciátu v Genzano di Roma,
kde prijal aj rehoľné rúcho. Z
Genzana ho preložili do rímske-
ho ústavu Sacro Cuore za asis-
tenta študentov. Tam bol dva ro-
ky. Po trojročnom tirocíniu ho
poslali na bohoslovecké štúdiá
do Ľubľany v Juhoslávii, kde 9.
januára 1932 zložil doživotné
sľuby. Po skončení štúdií bol 7.
júla 1935 vysvätený za kňaza v
Ľubľanskej katedrále. Primície
mal v rodných Ostraticiach
Po primíciách bol od roku
1935 kaplánom šaštínskej far-
nosti a katechétom saleziánskych
chovancov. Neskôr pôsobil v
Hronskom Beňadiku, v Trnave
na Kopánke a v Michalovciach.
Odtiaľ ho 16. mája 1949 spolu s
ostatnými spolubratmi odviezli
žandári s podmienkou, že sa tam
už nesmie vrátiť. Počas rokov ko-
munistického útlaku pôsobil ako
správca farnosti v Jarovciach, v
Ardanovciach, v Dedinke a v
Lipovej.
Bol úprimným ctiteľom svia-
tostného Spasiteľa, P. Márie Po-
mocnice, sv. Jozefa, sv. Jána Bos-
ca, sv. Cyrila a Metoda, ktorých
úctu všemožne rozširoval. Počas
svojho kňazského života bol hor-
livým podporovateľom hnutia
„Legio angelica“, malého kléru
alebo miništrantov. Od roku
1987 pôsobil v Šuranoch ako po-
mocný duchovný. Od roku 1995
žil pre celkovú slabosť v charit-
nom dome v Pezinku. Kvôli trá-
viacim ťažkostiam musel byť vo
februári 2000 operovaný. Jeho
organizmus však nevydržal taký-
to zásah. Zomrel vo veku 92 ro-
kov. Jeho telesné pozostatky boli
uložené v rodných Ostraticiach.
Napísal stručný životopis o sv.
Tarzíciovi, o sv. Agnese, o Žofii
Bošnákovej a o sv. Tomášovi
Morovi. Vynikal úžasnou vitali-
tou, zanietenosťou a pracovitos-
ťou pre Božie veci.
Štefan Wallner SDB
D BNAŠI ZOSNULÍ
Anton Vácval SDB
30
Jozefína Dobiašová, Trenčín,
Andrea Lešková, Prešov,
Mária Melišová, Modrová,
Veronika Varáčková, Veľké Rovné,
Terézia Adamcová, Markušovce,
Peter Motyčka, Michalovce,
Pavol Mišejka, Bratislava,
Mária Vopátová, Trnava,
Mária Smatanová, Jacovce,
Etela Drgáňová, Trstená,
Erich Moravčík, Modra,
Irena Pošteková, Kysucké Nové Mesto,
Otto Dovjak, Ľubica,
Paula Herdová, Piešťany,
Mária Tomašková, Veľký Folkmár,
rodina Lopuchová, Spišské Bystré,
Ing. Stanislav Hajduk, Košice,
Doc. Igor Fickuliak, Bratislava,
Ján Marek, Jacovce,
Anton Petrík, Koniarovce,
Helena a Jozef Jenkaničovci,
Kostolište,
Anna Jurčová, Košice-Krásna,
Filoména Martinková, Pov. Bystrica,
Irenka Michalková, Pov. Bystrica-
Podhradie,
Mária Mokrišová, Bratislava,
Judita Stempelová, Bratislava,
Jozef Rozin, Dolný Kubín,
Mária Kollárová, Levice,
František Papan, Slovenská Ves,
Ján Drozdík, Košice,
Ladislav Pikna, Trenč. Teplice,
Štefan Bučko, Trakovice,
Anton Semeš, Bratislava,
Šarlota Olejníková, Košice,
Štefánia Košíková, Chynorany,
Valéria Stettnerová, Trenčín,
Anna Saková, Veľké Rovné,
Ivan Benko, Bratislava,
Mária Vizváryová, Gbely,
Magdaléna Bednáriková, Budmerice,
Magdaléna Kytková, Nitrica,
Žofia Kuchariková, Nitra,
Dezider Labanc, Košice,
Júlia Jureňová, Gbely,
Mária Chlabničarová, Kriváň,
Vladimír Niko, Topoľčany,
Peter Janík, Čadca,
Eva Švecová, Trnava,
Magda Luptáková, Banská Štiavnica,
Katarína Umrianová, Bratislava,
Mária Melišová, Modrová,
Anna Bogyová, Vráble,
Mária Vančová, Trenčín,
Anna Glasová, Cífer,
Terézia Kubíková, Rabča,
Otília Tomečková, Gbely,
Jozef Hudák, Bratislava,
Ernest Klobetz, Bratislava,
Zoznam neobsahuje mená všet-
kých dobrodincov pre obmedze-
nosť priestoru. Za našich prispie-
vateľov a ostatných dobrodincov
slúžime každý týždeň v sobotu
svätú omšu.
Úprimné Pán Boh zaplať za všetko.
DOBRODINCI, KTORÍ V POSLEDNOM OBDOBÍ PRISPELI VÄČŠOU SUMOU
NA NAŠU TLAČ A SALEZIÁNSKE DIELO:
D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 0
* 30. mája 1908 v Ostrat ic iach
+ 6 . februára 2000 v Brat is lave
P
K
H
Ľ
I
Ú
L
Č
B
Š
O
Ť
S
A
M
S
A
T
N
I
S
A
Zo všetkých síl na svete ťa iba jediná môže
urobiť šťastným: sila lásky.
Šťastie má svoje korene hlboko v srdci a ty
ho neustále ponúkaš ľuďom, keď im je
s tebou dobre, keď sú s tebou šťastní; keď
si milý aj tam, kde sú ostatní drzí; keď po-
máhaš tam, kde nikdy nikto nepomáha;
keď prejavuješ spokojnosť tam, kde ostat-
ní presadzujú svoje požiadavky; keď sa
smeješ tam, kde sa ostatní iba hádajú; keď
si schopný odpustiť zlo, ktoré ti spôsobili.
Ľudské šťastie nie je výplodom poznatkov
či techniky. Ľudské šťastie závisí od
schopnosti milovať a byť milovaným a od
mnohých iných pekných vecí, ktoré nič ne-
stoja, ale robia život zaujímavým a hod-
ným jeho prežitia.
Ilustrácia © Juraj Martiška
Phil Bosmans je belgický katolícky kňaz.
Žije a pracuje vo Francúzsku.
Narodil sa v roku 1922 v chudobnej, ale
šťastnej rodine.
Bol sympatizantom kňazov – robotníkov a
určitú dobu žil s baníkmi v baraku.
Následkom vážnej choroby zostal dva roky
pripútaný na lôžko, a hoci mu lekári určili
smrteľnú chorobu, úplne vyzdravel. Je za-
kladateľom nenáboženského hnutia «Bez
mena», ktoré jedinečným spôsobom po-
máha zúfalým ľuďom. Bosmans sa úplne
venuje starostlivosti o duše. Je autorom
početných kníh, ktorými pomohol milió-
nom ľudí nájsť seba samých a pokojne pre-
žívať svoj život.
