Don Bosco Dnes SLK No. 2 2007

Duchovnosť:


POTREBUJEME SVÄTÝCH


Śkola:


SALEZIÁNUM V ŽILINE


Misie:


HRIEŠNICE A MÝTNICI


don bosco
dnes


ROČNÍK XXXVIII.2/2007 MAREC – APRÍL


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA




1. Začiatkom marca 1848 prišla výpoveď z domu Moretta,
pretože susedia sa sťažovali na hluk. Don Bosco je vyho-
dený na dlažbu a znovu sa stretáva s chlapcami len na lú-
kach.


2. Z lúk robili časté výlety na vrch Superga. Bolo to veselé
putovanie s trúbou, bubnom a všetci naokolo si všímali
tento veselý sprievod asi 300 chlapcov.


3. Počas jednej noci mal don Bosco sen. Bolo to ako po-
kračovanie sna z deviateho roku. Videl veľký kostol s ná-
pisom: „To je môj dom, odtiaľto sa rozšíri moja sláva“.


4. Majitelia ho vypovedali aj z lúky, kde sa mohli doteraz
stretávať. Poslednú nedeľu 5. apríla sa don Bosco uchýlil
s chlapcami do kostola Madony di Campagna a videl ich
ako vrabcov, ktorým stále niekto ničí hniezdo.


5. Po omši k nemu prišiel neznámy pán Pankrác Soave
a pozval ho, aby si išiel pozrieť malý dom Pinardiho na
okraji mesta.


6. Dom Pinardiho sa napokon stal definitívnym centrom
saleziánskeho diela, ktoré sa odtiaľto rozšírilo do celého
sveta.


7. Do svätyne Panny
Márie Consolaty don
Bosco vodieval aj svo-
jich chlapcov, pretože
bola blízko miesta, kde
sa hrávali. Tu sa vždy
modlil za svetlo, aby
vedel správne rozo-
znať Božiu vôľu a plniť
ju.


8. Veľké vyčerpanie priviedlo dona Bosca na pokraj života.
Vážne ochorel. Pred týmto oltárom Consolaty sa nepre-
tržite striedali jeho chlapci a napokon mu vyprosili uzdra-
venie.


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: VKÚ, a. s. Harmanec


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


2/2007
ROČNÍK XXXVIII.


MAREC – APRÍL


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
J


oz
ef


K
up


ka
B


ra
tis


la
vs


ký
s


en
d


on
a


B
os


ca


Doma a vo svete
Bratislava, Badín, Žilina, Ukrajina 4


FMA
Čo nám priniesol Rok rodiny 8


Duchovnosť
Potrebujeme svätých koadjútorov 10


Šport
Desať rokov jedného sna 11


Škola
Saleziánum – prvé kroky 12


Mládež
Vidieť sa dá iba očami lásky, srdca 14


Strenna 2007
Nechajme sa viesť Božou láskou 15


Strenna 2007
Žltý dáždnik 18


Redakcia
Tehlička pre misie, Omša v maďarskom... 19


Pedagogika
Keď rodičov trápi puberta 20


Spolupracovníci
Zo života saleziánov spolupracovníkov 22


Výchova
Nestačí hovoriť k veci, treba hovoriť... 24


Misie
Hriešnice a mýtnici vás predídu ... 26


Mládež
FESTA 2007 sa rozbehla 28


2 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


Dovoľte mi najskôr podeliť sa s va-
mi o jednu pastoračnú skúsenosť.
Keď začnem pri niektorých príleži-
tostiach rozprávať o pôste, sebaza-
pieraní, obetách, niektorí z poslu-
cháčov dosť zjavne dajú najavo, že
sa ich táto téma až tak nedotýka.


Akoby bola už dnes nemoderná, neaktuálna. A predsa.
Opäť sme začali obdobie Veľkého pôstu ako prípravy na
najväčšie kresťanské sviatky Veľkú noc. To znamená, že
najmä v tomto čase by sme sa mali viac priblížiť k Páno-
vi, viac porásť v láske, veď pôstna výzva k pokániu je výz-
vou k ochote viac milovať.
Liturgické čítania v pôstnom čase nás budú vovádzať do
náplne tohto obdobia, do modlitby, almužny a zriekania.
Tieto náboženské prejavy ale nemôžu byť bezduché. Veď
aký význam môže mať modlitba lez lásky? Bolo by to len
prázdne hovorenie. Almužna bez lásky je len pekný obal
bez vnútra, podstaty. Zriekanie bez lásky je zasa len
obyčajným sebatrápením. Teda láska dáva tomu všetké-
mu úžasnú hodnotu. Ak sa modlím s láskou, mám mož-
nosť prežívať nádherné spoločenstvo lásky s Bohom. Ak
robím dobrý skutok z lásky, tak hoci by to bola obyčajná
malá nepatrná vec, stáva sa obrovskou v Božích očiach,
lebo srdce dáva hodnotu skutku. A podobne aj sebazá-
por z lásky, neumenšuje, ale obohacuje.
Nás saleziánov čaká v tomto období druhé kolo provin-
ciálnej kapituly. Ťažko by sme si mohli vybrať vhodnejší
čas na túto udalosť ako je obdobie Veľkého pôstu. Veď
práve na tejto kapitule by sme mali zažiť vnútorné obro-
denie, skvalitnenie našej lásky. Povzbudil nás k tomu aj
v jeseni minulého roku náš vizitátor don Václav Klement,
citujúc hlavného predstaveného don Pascuala Chaveza:
„Táto kapitula je nebezpečná. Ona sa totiž chce dotknúť
srdca každého saleziána“. Čo to znamená? O čo ide? Aby
sme sa viac zapálili láskou k Bohu, ktorý nás povoláva do
hlbokého spoločenstva s ním. Viac sa zamilovali do dona
Bosca, ktorý je vzorom pre nás v každej oblasti života.
Viac horeli láskou k mladým a všetkým, ktorí sú nám zve-
rení, pre ktorých sa tu namáhame, pracujeme, žijeme. Ne-
chajme preniknúť hlbšie do svojich sŕdc ústrednú myš-
lienku tejto kapituly: „Daj mi duše a ostatné si vezmi“.
Boh sa chce v tomto pôstnom čase dotknúť srdca aj kaž-
dého člena Saleziánskej rodiny. Milované sestry FMA,
dobrovoľníčky dona Bosca, saleziáni-spolupracovníci
a spolupracovníčky, odchovanci a všetci ostatní členovia
Saleziánskej rodiny. Otec provinciál don Štefan Turanský
mi nečakane pred pár mesiacmi zveril zodpovednosť za
Saleziánsku rodinu v našej provincii. Preto využívam
príležitosť povzbudiť vás všetkých, aby sme dovolili Bo-
hu dotknúť sa našich sŕdc, aby sme sa všetci stali ohnis-
kami Božej lásky, ktorá zapaľuje láskou tento svet, ktorý
zomiera na chlad nenávisti a ľahostajnosti. Budujme také
vzťahy lásky a porozumenia, ktoré dokážu oslovovať aj
ľudí navôkol, ako oslovoval príklad prvých kresťanov.
Prajem vám všetkým takéto hlboké prežitie milostivých
dní Veľkého pôstu.


Drahí priatelia
saleziánskeho diela,


milá Saleziánska rodina!


S L O VO N A Ú VO D


Ján Bosco v obrazoch


Pavol Michalka SDB
provinciálny radca pre Saleziánsku rodinu




D O M A A VO S V E T ED O M A A VO S V E T E


Cez víkend 17. – 19. 11. 2006 sa uskutočnilo v Marianke pri
Bratislave výročné stretnutie saleziánov koadjútorov. Stretol
sa s nami aj don Václav Klement a náš otec provinciál don
Štefan Turanský. Počas celého stretnutia bol prítomný aj náš
provinciálny vikár don Gabo Maník. Ten odovzdal primát zod-
povedného za formáciu koadjútorov Stanovi Semanovi, ktorý
žije v komunite s najväčším počtom bratov saleziánov.
Stretli sme sa hlavne preto, aby sme sa navzájom povzbudili
v našom saleziánskom koadjútorskom povolaní. Ďalej aby
sme sa zamysleli nad našou budúcnosťou a ďalšou náplňou
našich stretnutí. Tiež sa rozoberali rôzne problémy ohľadom
identity saleziána koadjútora, jeho špecializácie a ďalšej mož-
nej formácie v Turíne na Valdoccu. Don Klement nám ponúkol
veľa zo svojej skúsenosti so saleziánmi koadjútormi z Ázie.
Celé stretnutie bolo veľmi podnetné a povzbudivé. Všetci sa-
leziáni – kňazi, diakoni aj koadjútori sú pozvaní, ba priam po-
vinní nanovo poznávať a ponúkať povolanie saleziána koadjú-
tora a jeho identitu. Nech nám v tom pomáha aj náš otec sv.
Ján Bosco.


bratia saleziáni koadjútori


„Nič nové na svete, dáme si repete…“ Takto nejako si mohli zaspievať saleziánski misijní dobrovoľníci, ktorí sa v dňoch 17. – 19. 11.
2006 stretli na veľkom poukrajinskom stretku na bratislavskom Salese. Boli to mladí, ktorí tento a niektorí aj minulý rok obetova-
li časť letných prázdnin misijnej službe na Ukrajine, zvlášť práci s deťmi a mladými. Zišlo sa nás dosť, hádam by to jeden ani ne-
spočítal :) Veď pozvaní boli všetci, vrátane tých, kto-
rí zažili misie na Ukrajine prvýkrát. A tým, ktorým to
tento rok nejako nevyšlo, odkazujeme: „Mysleli sme
na vás v modlitbách i pri spoločnej prezentácií fo-
tiek a zážitkov“. No vedzte, že ste neprišli o veľa, iba
o bolestné lúčenie, ktoré, ako veríme, sa čoskoro
zmení na nové zvítavanie sa pri najbližšej formačnej
príprave pre budúci rok. Nemyslite si však, že to bo-
lo len o zábave. Prišlo aj na „makačku“, a to nielen
pri našom sobotňajšom výlete „lesom-nelesom“, ale
aj pri vzájomnej skupinovej reflexii nášho pobytu na
Ukrajine. Získané skúsenosti by mali byť užitočným
posunom pre misijnú prípravu na ďalšie roky.
Ďakujeme všetkým saleziánom a tým, ktorí sa po-
dieľali na príprave poukrajinského stretka na Sale-
se. Nech Pán žehná ich dielo, ktoré konajú po celom
svete.


Monika Gajdošová – misijná dobrovoľníčka


BRATISLAVA
VÝROČNÉ STRETNUTIE SALEZIÁNOV


KOADJÚTOROV V MARIANKE PRI BRATISLAVE


Tohtoročný sviatok dona Bo-
sca sa saleziánske komunity
v Bratislave rozhodli osláviť
spoločne jednou veľkou sláv-
nosťou pod názvom Bratislav-
ský sen dona Bosca. Oslava
sa konala v nedeľu 28. januára
v Dome odborov – Istropolis.
Hlavná sála, v ktorej je 1 300
miest, sa celkom zaplnila, a tak
bola atmosféra slávnosti vý-
borná. Program pripravili všet-
ky saleziánske domy a ostatné
zložky Saleziánskej rodiny, kto-
ré v Bratislave pôsobia. Deti


a mládež predviedli scénky, di-
vadlá, videoprojekcie, tanec,
spev a hudbu. Predstavili svo-
ju činnosť a zabávali prítom-
ných hostí i seba navzájom. Na
pódiu sa striedala jedna skupi-
na za druhou v programe, kto-
rý trval dve hodiny a niesol sa
v duchu sna dona Bosca, ktorý
sa postupne stával skutočno-
sťou. Tento spoločný spôsob
oslavy sa v Bratislave vyskúšal
prvýkrát a kto vie, či sa práve
nezaložila tradícia, ktorá sa už
bude každoročne opakovať.


BRATISLAVA
MISIJNÍ DOBROVOĽNÍCI NA SALESE


BRATISLAVA
CELOBRATISLAVSKÁ OSLAVA


SVIATKU DONA BOSCA


Skupina misijných dobrovoľníčok pod vedením sestier
Márie Rehákovej a Renáty Žúrkovej sa stretla s ukrajin-
skými animátormi počas víkendu 16. – 17. decembra
2006. Stretnutie inicioval otec Štefan Urban SDB. Cieľom
bola formácia užhorodských animátorov a organizačná
príprava prázdninových aktivít v tomto roku.
Počas pracovnej časti stretnutia si animátori rozdelili úlo-
hy na letnom tábore a riešili ďalšie organizačné záleži-
tosti. Zostal čas aj na hry, tance, tvorivé dielne a nefor-
málne rozhovory. Slovenská skupina sa zúčastnila aj
osláv prvého výročia prítomnosti komunity Viera a svet-
lo, v ktorej sa angažujú viacerí z ukrajinských animáto-
rov a spolupracujú s ňou aj pri príprave letných akcií.


sr. Andrea Miklovičová FMA


UKRAJINA
MISIJNÉ ANIMÁTORSKÉ STRETNUTIE


V UŽHORODE


4 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


Záver minulého roka sme v našom oratóriu prežili pekne, pod-
netne i veselo. V utorok 18. decembra sme začali serióznu prí-
pravu na Vianoce. Začala sa prednáškou Jožka Skalu SDB, kto-
rý našich mladých povzbudil, aby odpustenie bolo pre nich
každodennou samozrejmosťou. Po prednáške bol čas na vlast-
né zamyslenie, sviatosť zmierenia a po odpustení naším Otcom
sme slávili v Jeho náručí sv. omšu. V týždni ešte prebehla pek-
ná adorácia v duchu komunity Taizé.
Po uprataní duše sme sa pustili aj do toho upratovania oratka,
ozdobili sme vianočný stromček a pripravili sa na slávenie ani-
mátorských Vianoc v piatok 22. decembra, kde sme si po chut-
nej kapustnici rozdali navzájom darčeky, zaspievali vianočné hi-
tovky, vzájomne sa pobavili scénkami a vtipnou projekciou,
ktorú pre nás pripravili ponovici. Sv. omše počas týchto sviat-
kov boli v našej farnosti spríjemňované detským a mládežníc-
kym zborom Butterfly, nechýbali ani také nástroje ako husle,
klarinety, kontrabasy a fujara. Ako keby im to nestačilo, spolu pripravili i jasličkovú slávnosť aj s vystúpením pastierov.
No a záver tohto roka sa niesol v duchu Let’s dance – tanečnej silvestrovskej noci na oratku, ktorú sme odštartovali o 20.00. Po
polnoci bol vyhlásený kráľovský pár v spoločenských tancoch na oratku za rok 2006, ktorý slávnostne korunovala naša odborná
porota. Pred tým sme sa však spoločne poďakovali adoráciou za krásne prežitý rok a pripili si na nový. Zábava potom pokračo-
vala až do 4.00. Všetkým vyprosujeme, aby sme sa aj v tomto novom roku 2007 nechali viesť Božou láskou k životu, v ktorej nás
podporuje aj náš súčasný nástupca dona Bosca.


ŽILINA
SALEZIÁNSKE ORATÓRIUM ŽILINA


Vyvrcholením Roku rodiny pre sestry Slovenskej provincie FMA
bolo provinciálne stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 28. – 30. decem-
bra v priestoroch kňazského seminára v Badíne. Hoci sa už konalo
v poradí piatykrát, teraz sa po prvýkrát uskutočnilo pod vedením
novej provinciálnej predstavenej sestry Ivety Sojkovej FMA, ktorá
sa sestrám prihovorila konferenciou o múdrosti srdca sv. Márie
Dominiky Mazzarellovej. Hlavnou témou stretnutia bolo spoločen-
stvo – komunita v Božom pláne. Touto otázkou sa vo svojich pred-
náškach zaoberal hosť stretnutia páter Ján Kušnír SVD, rektor for-
mačného Misijného domu sv. Arnolda Jansena v Bratislave.
Sestry mali priestor o spoločenstve nielen rozprávať, ale ho aj za-
kúsiť pri skupinových prácach, prezentácii činnosti pastoračných
sekcií, neformálnych rozhovoroch a počas večerného zábavného
programu.


sr. Andrea Miklovičová FMA


BADÍN
SESTRY SALEZIÁNKY SA STRETLI NA PROVINCIÁLNOM ZHROMAŽDENÍ


don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 5




D O M A A VO S V E T ED O M A A VO S V E T E


Skupinu tvoria traja mladí spolubra-
tia: Robo Flamík, Laco Miko a Juraj
Kovaľ. Spolu s nimi hrajú a spievajú
ešte mladí z bratislavských stredísk –
piati chlapci a jedno dievča. Doposiaľ
skupina vystupovala väčšinou v rôz-
nych mestách na Slovensku a tento
koncert mal byť venovaný najmä Bra-
tislave. Propagácia bola dobrá, preto
sa telocvičňa domu na Mamateyke
dosť husto zaplnila fanúšikmi skupi-
ny. Divákov vítala pekne pripravená
scéna i úprava priestoru v hale.
Úvodné tóny skupiny hneď všetkých
naladili na tú správnu nôtu a zábava
sa začala. Pesničky sú dostatočne zná-
me, preto mladí fanúšikovia nejednu


z nich spievali spolu s kapelou. Atmo-
sféra v telocvični bola výborná a mladí
sa dobre zabávali.
V telocvični bolo vidieť rôzne vekové
kategórie, ktoré sa rozložili spôsobom
typickým pre takéto koncerty. Pod pó-
diom sa tlačili tí mladší a horkokrvnej-
ší, ktorí chceli byť čo najbližšie a všet-
ko vidieť. Tí tancovali, spievali,
tlieskali a nadšene skandovali mená
členov kapely. Za nimi boli trochu
starší, ktorí si ešte občas zatancovali,
ale dianie na pódiu už sledovali viac-
menej z diaľky. A v zadných častiach
boli ešte tí starší a chladnokrvnejší,
ktorí si aj posadali, počúvali a sem-
tam sa aj rozprávali, lebo vzadu sa už
dalo počuť aj nejaké to slovo. Vpredu
bolo počuť iba hudbu a spev v poriad-
ne silných decibeloch, ktoré vydávala
aparatúra.
Koncert bol veľmi pekne pripravený.
Jeho súčasťou boli tematické video-
projekcie, tečúci vodopád za kapelou,
bohatá scéna na pódiu i okolo neho,
dymové a svetelné efekty, horiace fak-
le a, samozrejme, kvalitný zvuk a hud-


ba. Saleziáni hrali piesne zo staršieho
albumu Dotyk z hora a predstavili aj
svoj nový album Da mihi animas, kto-
rý práve nahrali. Počas vystúpenia ma-
nažér skupiny Milan Janák a vikár sa-
leziánov Karol Maník nové CD
zasadili do kvetináča a poliali, aby
rástlo a šírilo sa po Slovensku. Z pre-
došlého CD sa predalo viac ako 2 000
kusov, čo je na slovenské pomery pre
gospelovú kapelu dosť veľký úspech.
Saleziáni už majú svojich fanúšikov
a na tomto koncerte to bolo jasne vi-
dieť. Mladí diváci sa cítili dobre. Zabá-
vali sa, tancovali, spievali a vytvárali
veselú atmosféru.
Po takmer dvojhodinovom programe
si ešte vyžiadali dodatok a všetci boli
natešení a spokojní. Na záver venovali
skupine skandované poďakovanie za
pekný zážitok. Diváci odchádzali na-
bití kinetickou, zvukovou a veríme, že
aj duchovnou energiou, pretože aj tú-
to sa im skupina snažila počas svojho
koncertu sprostredkovať.


Text a foto: Jozef Kupka SDB


Na štvrtnú advetnú nedeľu sme na-
miesto nedeľnej školy, kde obyčajne
býva katechizmus, s deťmi robili bet-
lehem, ozdobili vianocný stromček
a miestnosť, kde bol večerný program.
Potom sme všetci spolu odišli do Cen-
tra Mária (tam máme obvykle nedeľnú
školu), kde nás čakala „štedrá večera“,
ktorú pripravovala tiež jedna zo sku-
piniek nedeľnej školy. Otec Štefan do-
niesol v čarovnej komputernej krabici
vianočné darčeky. Deti sa spoločne
rozprávali o tom, čo im v tomto roku
Boh podaroval, a každý dostal darček.
Nasledovali spoločné hry a všetci sme
sa vybrali naspäť do farskej budovy.
Ježiško nám dal krásny darček – sneh,
o to bola tá cesta radostnejšia, a ja
som si už myslela, že prežijem Viano-
ce ako v Holywoode.


To sa ale nedá porovnať s Vianoca-
mi na Sibíri s naozaj poriadnym mra-
zom a snehom:)


Vo farskej budove sa všetci ostatní
veriaci zišli o 20:00 na spoločnom
občerstvení. Potom sa začal program
v prenajatej sále, ktorú sme posvätili
našimi scénkami o narodení Pána
Ježiša a piesňami o Bohu.


V programe účinkovali od najme-
nšieho Maxíka, ktorý má 6 rokov a je
čerstvo pokrstený, až po 70-ročné ba-
bušky, ktoré nám spievali v chóre
starších. Tiež vystúpila skupina mla-
dých s pantomímou, ktorou nám uká-
zali, že oplatí sa len jednému človeko-
vi dať svoje srdce a to Bohu-Človekovi
Ježišovi, ktorý práve v tú noc prišiel
k nám.


Naša mládež sa v čase adventu pri-
pravovala na Vianoce prekladom jed-
nej slovenskej piesne: Do tmy na svet
prišlo Svetlo sveta…


Pripravovali sme sa nielen svojím
spevom, ale hlavne sme pracovali na
našich vzťahoch a svojich charakte-
roch, aby sa mohol upevniť náš začí-
najúci chór, lebo sem ľudia prichádza-
jú a zapájajú sa do akcií farnosti
z veľkej časti kvôli priateľstvu a kvôli
tomu, že sa tu cítia dobre.


Celý program sme zakončili spolo-
čnou Tichou nocou, ktorú sme spie-


vali vo viacerých jazykoch.
Presunuli sme sa do kapln-


ky na sv. omšu, ktorá sa začí-
nala o 22:00. Sv. omšu sme ma-
li obohatenú o zaujímavé
obetné dary s komentárom,
mladí napríklad priniesli ružu
ako znak čistoty, jablko ako
symbol našho úsilia zvítaziť
nad našimi hriechmi a nedo-
statkami, sviečku ako svetlo,
ktoré sa narodilo do tmy
a ostatné obetné dary, v kto-
rých sme chceli oddať aj kúsok


z nás Bohu. Pre miestnych ve-
riacich bolo najviac zaujímavé
to, že Lejla (mladá moslimka,
ktorá sa pripravuje na krst), za-
spievala v azerbajdžanskom ja-
zyku žalm. Mne samej naskoči-
li zimomriavky po tele.


Štedrý deň sa skončil, ale
v našich srdciach narodený
Ježiš stále žije!!!


Eva Kisilová, Baku
Azerbajdžan


Foto: SDB Baku


6 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


V piatok 15. decembra 2006 večer sa v priestoroch saleziánskeho domu v Bratislave na
Mamateyovej ulici uskutočnil vianočný koncert rockovej skupiny Saleziáni.


H u d o b n ý k o n c e r t


Da mihi animas


Aj deti v Azerbajdžane sa pripravovali na Vianoce, hoci nikde v meste nemožno zazrieť
nijakú reklamu s vianočnou tematikou.


Vianoce v Baku


7don bosco dnes 2 / 2 0 0 7




Z pohľadu FMA na anketovú
otázku o ovocí Roka rodiny
odpovedajú niektoré zo sestier:


Začala som svoju novú službu v Roku
rodiny a je to pre mňa výzva žiť a pra-
covať tak, aby som čo najlepšie pri-
spievala k budovaniu našej duchovnej
rodiny. Mám túžbu, aby z nej vždy
viac vyžarovala radosť, pokoj, otvore-
nosť, nádej a samozrejme veľká láska
k Pánovi i ľuďom, aby sa touto láskou
mohli sýtiť najmä naši mladí.
Aj vďaka pozornosti zameranej na té-
mu rodiny sme sa v tomto roku usilo-
vali o hľadanie ciest pre prehlbovanie
rodinného ducha v našich komuni-
tách. Niektoré z nich začali vyvíjať
konkrétne pastoračné aktivity v pros-
pech rodín. Ako saleziánska rodina
sme urobili krok vpred tým, že zod-
povední za pastoráciu mladých začali
spoločne uvažovať a hovoriť o niekto-
rých otázkach na provinciálnej úrov-
ni, z čoho sa úprimne teším a verím,
že Pán bude požehnávať toto dielo
svojich rúk aj naďalej.


sestra Iveta Sojková, provinciálna
predstavená


Vzrástlo vedomie, že jednotlivé zložky
saleziánskej rodiny patria k sebe. Ma-
la som radosť zo vzájomných vzťahov,
z úcty, pozornosti a akceptovania to-
ho druhého. Myslím, že to bude stále
lepšie.
sestra Eva Pullmannová, provinciálna


vikárka zodpovedná za oblasť
saleziánskej rodiny, členka


provinciálnej rady ACS


Zorganizovalo sa dosť akcií pre zblíže-
nie saleziánskej rodiny, urobilo sa veľa
pre to, aby rodina rástla. Ovocie však
vnímam nie v akciách, ale vo vzraste
rodinného ducha. Keď chýba duch,
akcia neprinesie také ovocie, ako by


mohla. Našťastie však vidieť, ako v ko-
munitách, v saleziánskej rodine aj me-
dzi mladými rastie atmosféra rodin-
nosti, prijatia, láskavosti a dôvery voči
mladým.
sestra Elvíra Hervayová, provinciálna


radkyňa a direktorka komunity
v Dolnom Kubíne


Samotný rok priniesol množstvo vý-
borných aktivít a stretnutí v rámci sa-
leziánskej rodiny, čo prispelo k uve-
domeniu si niektorých skutočností.
Najmä toho, že rodiny sa nemožno
zriecť. Máme rovnakú DNA, ako spo-
mínal počas svojej vizitácie aj generál-
ny radca don Václav Klement. Zvlášť
som rada, že sa urobili kroky k pre-
hodnoteniu miesta saleziánov – spo-
lupracovníkov v rodine.
sestra Eva Rušinová, provinciálna rad-
kyňa a direktorka komunity v Micha-
lovciach


Prvé, čo mi napadlo na začiatku tohto
roka, bolo: dívaj sa a uč sa od tých naj-


vzornejších rodín: svätej rodiny a pr-
vej komunity našich sestier v Morne-
se. Svätá rodina ma pohýnala k reš-
pektu a chápaniu jedinečnosti každej
sestry, k vedomému prijímaniu roz-
dielností, k schopnosti počúvať a pod-
riaďovať to „svoje“ tomu, čo bolo Bo-
žie, ale i k uchovávaniu v srdci toho,
čomu som nie vždy rozumela a chá-
pala, čo potrebovalo dozrieť alebo vy-
žadovalo čas na nadobudnutie skúse-
ností.
Mornézska komunita ma podnecova-
la prijímať každú sestru ako dar od
Pána, uznať vlastné hranice, ale i hra-
nice sestier, tešiť sa zo vzájomného
dopĺňania sa a zo všetkého, čo sme
mohli spoločne urobiť pre Ježiša, naše
novicky a mladých: otvoriť sa pre chu-
dobných, ale i vo farnosti dať cítiť, že
sme tu ako rodina. Rok rodiny pre
mňa však neskončil. Je to permanent-
né budovanie v dávaní i prijímaní.


sestra Helena Danišová, magistra
noviciek a direktorka komunity


v Šamoríne


Už je v plnom prúde. Rok, v ktorom nám generálny predstavený saleziánov don
Pascual Chávez kladie pred oči lásku k životu. Život však veľmi úzko súvisí s rodinou,


na ktorú sme sa v saleziánskom svete zameriavali v minulom roku.
Čo nám tento rok priniesol?


F M A


8 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


F M A


Čo nám priniesol
Rok rodiny


Pre mňa veľkou výzvou bolo stretnutie
saleziánskej rodiny v Kysaku, stretnu-
tie s donom Václavom Klementom
a všetky tie momenty, ktoré ma vyzý-
vali zastaviť sa a zobrať opatrne do rúk
to, čo je veľmi jemné a krehké. Je to ko-
líska s malým dieťatkom, ktoré potre-
buje veľa trpezlivosti a starostlivosti.


sestra Monika Méryová, direktorka
komunity v Rožňave


Celý saleziánsky svet je jedna rodina.
Zažila som to na vlastnej koži vďaka
medzinárodnej dobrovoľníckej orga-
nizácii VIDES. Počas misijného tábora
na Ukrajine aj naši mladí misijní dob-
rovoľníci ocenili prijatie, otvorenosť
a pohostinnosť otca Štefana Urbana
SDB aj komunity našich sestier. Vždy
si našli pre nás čas, boli k nám sta-
rostliví a pozorní.


sestra Elena Caunerová, slovenská
delegátka organizácie VIDES


Myšlienka budovania rodiny vo mne
samej pracovala myslím dosť intenzív-
ne. U seba samej vidím, že Pán mi
otváral – viac ako predtým – oči a mys-
lenie pre to, čo robiť pre rodiny, pre ro-
dičov, ktorých deťom sa snažíme po-
máhať, aby výchova, ktorú dostávajú,
išla čo najviac v jednej línii – u nich
doma aj u nás. Mám radosť tiež z toho,
že sme budovali rodinu v rámci sale-
ziánskej rodiny, v spolupráci, vzájom-
nej pomoci a pekných vzťahoch s brat-
mi SDB a tiež v rastúcich vzťahoch so
saleziánmi spolupracovníkmi.


sestra Mária Červená, direktorka
komunity v Dubnici nad Váhom


Keď vnímam rodinu ako spoločen-
stvo, kde sa rastie, dozrieva a budujú
sa vzťahy, môžem povedať, že som
mala možnosť zažiť konkrétne úsilie
o vytvorenie rodinného štýlu vzťahov.
Skúsenosťou bol napríklad EURI-
ZON, na ktorom bola veľmi pekná
spolupráca tímu Saleziánskej rodiny.
To isté platí aj o spolupráci na škole
pre animátorov. Ďalšou pozitívnou
skúsenosťou bolo pozvanie zo strany
SDB z jedného mesta, v ktorom nie sú
sestry FMA, na animátorskú akciu –
rafting. Za posledné obdobie ovocie
Roka rodiny vyvrcholilo v prijatí,
otvorenosti a v ochote nielen sa tváriť
ako rodina, ale ňou aj byť.


sr. Monika Skalová, direktorka
komunity v Banskej Bystrici, za FMA


zodpovedná za školu animácie na
celoslovenskej úrovni


Rok rodiny som brala ako osobnú vý-
zvu na konfrontovanie sa. Téma rodi-
ny zasahovala mňa, komunitu aj apo-
štolát. Ja osobne som sa usilovala
hlbšie prenikať do vzťahu s Bohom
a učila som sa s ním tvoriť jednotu.
Volala som si na pomoc Máriu a od
nej som sa učila tomuto veľkému
umeniu. Pokoj a jednota s Bohom mi
umožňuje ľahšie a s vierou sa pri-
bližovať k človeku. V komunite som
sa snažila intenzívnejšie podporovať
vzťahy založené na láske a odpustení.
Ako komunita sme spoločne sa zaují-
mali o deti a mladých na našich apoš-
tolských poliach: snažili sme sa utvá-


rať rodinnú atmosféru s animátorka-
mi pre dievčatá v klube; podarilo sa
nám pár pekných aktivít s deťmi a ro-
dičmi v materskej škole; usilovali sme
sa prejaviť hlbší záujem aj o jej perso-
nál; preniknúť do rómskej mentality
a zblížiť sa s animátorkami aj na poli
spolupráce s rómskymi asistentkami
v Plaveckom Štvrtku.
sestra Edita Štefkovičová, direktorka
komunity na Kremnickej 19 v Petržal-
ke a zástupkyňa riaditeľky Cirkevnej
MŠ sv. Márie Mazzarellovej


pripravila sr. Andrea Miklovičová
FMA


Naša výchovná metóda spočíva v tom, že v našich dielach vytvárame rodinného ducha.
(zo Strenny 2006)


Provinciálna predstavená sr. Iveta Sojková odovzdáva direktorkám komunít symbolickú
studňu, ktorá zobrazuje silu spoločenstva prvej komunity v Mornese


Každá rodina si musí nájsť čas na spoločné pokojné a radostné chvíle.
Komunita nie je výnimkou.


9don bosco dnes 2 / 2 0 0 7




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


D U C H O V N O S Ť Š P O R T


Don Bosco to tak chcel, aby v spoloč-
nosti saleziánov boli saleziáni kňazi
a saleziáni koadjútori – laici. Keď zo-
mieral, bolo koadjútorov okolo 30%.
Dnes sa vo svete cíti kríza zasväteného
života – tým následne aj kríza koadjú-
tora. Veci, služby, ktoré v minulosti ro-
bil salezián laik, dnes robia kňazi, kto-
rí už nenosia reverendu a sčasti sa
zlaicizovali.
Dnes sa hľadá nová identita koadjúto-
ra, jednoducho povedané, aby vedel
čím je a aby to žil. Don Bosco nikdy
identitu saleziána nejako teoreticky
nezadefinoval, čo je aj dobré, pretože
sa máme stotožniť s donom Bo-
scom, s jeho spôsobom výchovy a s je-
ho poslaním, ktoré je orientované
k mladým. No identitou saleziána ko-
adjútora je, teda má byť vychovávateľ
– či v oratóriu, v škole, na internáte,
v dielni, na ihrisku. Práve koadjútori


by mali byť strážcami saleziánskej
identity: v nich sa saleziánska identita
nemieša s klerikálnym ani mníšskym
prvkom. Sú si vedomí, že musia stáť
s mladými vo svete zameranom na
biznis, a v týchto podmienkach pri-
praviť mužov a ženy na život cez vý-
chovnú a pastoračnú činnosť.
Dve svetové oblasti, kde narastajú ko-
adjútorské povolania je Afrika a Vý-
chodná Ázia – Oceánia. Aj u nás mi-
nulého roku pribudli dvaja bratia
koadjútori s doživotnými sľubmi, a to
Jožko Sivek a Rado Rumanovič. Srdeč-
ne blahoželáme. Počty nie sú dôležité,
ale aby sa žilo naplno toto povolanie.
Aj hlavný predstavený so svojou ra-
dou upozorňuje na potrebu svätých
koadjútorov, ktorí vedia v činnosti vi-
dieť Boha. A my takéto vzory máme:
V Južnej Amerike pred 100 rokmi pô-
sobil už blahoslavený Artemide Zatti,
najprv ako ošetrovateľ, potom ako
správca nemocnice. Napriek tomu, že
nebol lekár, liečil so svojimi skromný-
mi poznatkami, ale s veľkou láskou ku
všetkým chorým.
Vo Východnom Timore pred dvoma
rokmi zomrel slovenský koadjútor mi-
sionár Jozef Kusý, o ktorom bol člá-
nok v tomto časopise minulý rok. Bol
to muž svätého života a práce, ktorý
odišiel na misie v roku 1934 do Por-
tugalska a mimo Európy v roku 1946.
Svoje posledné roky života prežil v no-


viciáte vo Východnom Timore, kde
bol pre novicov veľkým vzorom. Ešte
pred jeho smrťou o ňom jeho direktor
don Alfonz Ma Nacher napísal do kro-
niky domu: „To je človek, ktorý je
schopný spojiť svoju veľkú prácu so
svojou nekonečnou obetavou láskou
a povzbudivou nábožnosťou. Možno
povedať, že on je dokonalý salezián-
sky koadjútor, na ktorého don Bosco
myslel vo svojom pláne ako zakladateľ
kongregácie.“
Veríme a modlíme sa, aby príklady
týchto bratov, ktorí naplno žili toto sa-
leziánske zasvätenie, vzbudzovali no-
vé a nové povolania.


Pavol Kalata SDB
Foto: archív autora


Slávnostný program sa začal o 15.30 hod.
v hale pod kostolom, ktorú zaplnilo asi
dvesto hostí, trénerov, priaznivcov klubu
a detí. Chlapci futbalisti mali oblečené dre-
sy, takže ich všade bolo dobre vidieť. Medzi
hosťami bol aj nový starosta mestskej časti
Ružinov pán Slavomír Drozd.
Program uvádzali dvaja šikovní moderátori.
Na začiatku všetkých prítomných privítal di-
rektor domu Dominik Vinš. Potom nasledo-
vala videoprojekcia, ktorá obsahovala pred-
stavenie klubu, jeho históriu, činnosť.
Viacerí hráči, tréneri, rodičia
a priaznivci v nej podali svoje
svedectvo o klube a ponúka-
ných kvalitách. Mladí hráči
oceňovali aj to, že v klube je
dobrá partia, že tam nejde len
o športový výkon, ale aj o osob-
nostný rast, a že v DOMINE –
na rozdiel od iných futbalových
klubov – sa nenadáva. Chlapci
sa predstavili v scénke o sne
dona Bosca z deviatich rokov,
do ktorej, samozrejme, zakom-


ponovali aj myšlienku futbalu, ktorý sa však
za čias dona Bosca ešte nehrával.
Potom Ľubo Stebnický vyhlásil jedenástku
klubu, ktorú vytvorili z najlepších hráčov
jednotlivých vekových kategórií, a traja hu-
dobníci zahrali a zaspievali niekoľko pies-
ní. Nasledovala humorná scénka o vysiela-
ní troch rozhlasových správ, ktoré sa
navzájom preplietali.


Prezident klubu Jozef Kabina poďakoval
bývalým trénerom a priaznivcom, ktorí bu-
dovali klub v minulosti. Nechýbal medzi
nimi ani Tibor Reimer, ktorý kedysi tento
klub viedol. Nasledovalo poďakovanie
súčasným trénerom a priaznivcom. Don
Kabina im odovzdal malé dary a vyzdvihol,
že všetci tréneri trénujú v DOMINE bez ná-
roku na finančnú odmenu, ktorej sa zriek-
li v prospech rozvoja klubu. Vďaka patrila
aj mnohým dobrodincom, sponzorom
a stavbárom, ktorí pomohli vybudovať no-


vé priestory na šatne a klubo-
vé miestnosti v budove pri
ihrisku.
Na koniec programu prišli na
pódium všetci hráči v dresoch
a zoradili sa podľa veku.
V súčasnosti je to 240 chlap-
cov, ktorí hrajú v jednotlivých
súťažiach. Pódium našťastie
vydržalo ich váhu. Klub DO-
MINO má dnes 14 vekových
skupín, z ktorých každá hrá
súťaž vo svojej kategórii. Na-


pokon nasledovalo záverečné pohostenie,
neformálne rozhovory a spoločné spo-
mienky.
Vďaka za pekne pripravený program
a oslavu patrí saleziánom: Jozefovi Kabino-
vi, Ľubovi Stebnickému, Janovi Jakubovovi
a všetkým chlapcom.


Text a foto: Jozef Kupka


11don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


Výrazná a navzájom sa
dopĺňajúca prítomnosť
saleziánov klerikov
a laikov v komunite je
podstatným prvkom jej
podoby a apoštolskej
úplnosti.


(Saleziánske stanovy 45)


Potrebujeme svätých
koadjútorov


Desať rokov
jedného sna





V nedeľu 10. decembra 2006 sa v Bratislave na Trnávke
uskutočnila oslava 10. výročia založenia futbalového klubu


DOMINO.


10 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7




votných hodnotách (kapitoly z teo-
lógie, základy animácie, sociálno-
psychologické výcviky, prax v rôz-
nych zariadeniach).


Ako na to všetko reagujú samot-
ní študenti? V polovici skúškového
obdobia sa niektorí vyjadrili takto:
Štúdium veľmi rozširuje náš ob-
zor… Dozvedeli sme sa veľmi veľa
nových vecí… Snáď nikdy doteraz
som nepreštudovala za taký krátky
čas toľko materiálov… Človek nie-
kedy zapochybuje, či to všetko
zvládne… Štúdium je náročné a po-
pri iných povinnostiach vyžaduje
niekedy až krajné nasadenie. Po-


máha však odhaľovať kto som a aké
možnosti sú vo mne skryté… Nie-
ktoré zážitky zo spoločných aktivít
v skupine sú jedinečné – nepamä-
tám sa, čo by ma tak v živote pred-
ným oslovilo – hovorí jedna
z účastníčok. Obohatenie prinášajú
aj neformálne rozhovory v čase pre-
stávok a večerov pre tých, ktorí sú
zďaleka a využívajú možnosť uby-
tovania v priľahlých priestoroch.


Peter Mlynarčík SDB
Foto: Oto Naď


Š KO L A


Kto prečíta čítanie, žalm, prosby?
Dobrovoľníkov je stále dosť. Ktosi
vezme gitaru a oznámi, čo budeme
spievať. Miništrant je pripravený, kňaz
– profesor dá pokyn a začína sa sv.
omša. Po nej – v spoločenskej miest-
nosti raňajky – každý ponúka, čo pri-
niesol, nejaký čaj alebo stačí iba káva.
Zatiaľ profesor pripraví počítač s pro-
jektorom a prednášky sa môžu začať.
Tak akosi vyzerali rána pred vyučova-
ním v našej novootvorenej vysokej
škole – Saleziánum v Žiline.


Už dlho predtým sa saleziáni za-
mýšľali nad tým, ako ponúknuť don
Boscov preventívny systém čo naj-
širšiemu okruhu ľudí. Je to predsa
naše najvzácnejšie dedičstvo – pas-
toračná láska, ktorá sa dáva do slu-
žieb predovšetkým mladým, aby im
pomohla prežiť svoj život naplno pre
dobro spoločnosti aj Cirkvi (viď. Sta-
novy). Naše skúsenosti z práce
s mladými sme chceli ponúknuť
všetkým, ktorí pracujú s deťmi
a mládežou na výchovnom a sociál-
nom poli. Tak vznikol projekt vyso-
koškolského štúdia sociálnej práce
s deťmi a mládežou. S organizova-
ním takého typu štúdia (okrem vý-
chovy budúcich kňazov) sme nemali
žiadne skúsenosti. Preto sme začali
štúdiom problematiky a konzultácia-
mi s odborníkmi. Otázok bolo veľa:
Aký má byť profil absolventa? Aké
bude mať uplatnenie v praxi? Ktoré-
mu z existujúcich študijných odbo-
rov sa najviac približujú naše pred-
stavy? Ktorá z vysokých škôl prijme
spoluprácu na našom projekte? Po-
stupne sme sa dopracovali k odpo-
vediam.


Absolventi by mali byť schopní
uplatňovať preventívny systém pre-
dovšetkým v priamej práci s deťmi
a mládežou v detských a mládežníc-
kych organizáciách, centrách voľného
času, detských domovoch, diagnos-
tických centrách aj pri priamej práci
na ulici. Okrem toho budú pripravení
aby mohli zastávať riadiace funkcie
a spolupracovať pri vytváraní koncep-
cií a projektov pre deti a mládež. Ma-
li by mať súhrn poznatkov a zručnos-
tí predovšetkým z pedagogiky
a sociálnej práce. Pri realizácii tohto
projektu sa ukázali dobrými partner-
mi zodpovední pracovníci Vysokej
školy zdravotníctva a sociálnej práce
sv. Alžbety v Bratislave. Oni mám po-
mohli vytvoriť nové detašované pra-
covisko v Žiline.


Čo to však znamená pracovať ako
sociálny pracovník? Môžeme povedať,
že sociálny pracovník je človek, ktorý
odborným spôsobom (aj pomocou
inštitúcií) pomáha iným ľuďom pri
zvládaní problémových situácií. Medzi
takéto situácie patria napríklad problé-
my pri realizácii rodinnej starostlivos-
ti, hľadaní jej náhradných foriem, po-
moc pri riešení hmotnej núdze,
pomoc a podpora pri zdravotnom po-
stihnutí, práca s deťmi s poruchami
správania a podobne. Na takúto rôz-
norodú prácu je potrebná dobrá prí-
prava.


V prvom semestri študenti absol-
vovali predmety, ktoré im majú rozší-
riť predovšetkým intelektuálny obzor
a položiť základy pre ďalšie štúdium
takých vied ako filozofia-etika, antro-
pológia, psychológia, pedagogika, so-
ciológia, právne vedy a sociálna práca.
Okrem toho počas celého štúdia sa
kladie dôraz aj na praktické zručnosti
v ďalších oblastiach, s ktorými sa ab-
solventi v praxi stretnú. Sú to naprí-
klad základy ekonomiky a projektova-
nia, práca s PC, základy zdravovedy
a prvá pomoc. Dôležitou súčasťou prí-
pravy sú predmety a aktivity, kde si
človek môže konfrontovať svoje po-
stoje a učí sa rozprávať o svojich ži-


Š KO L A


DETAŠOVANÉ PRACOVISKO
ŽILINA


v spolupráci so Saleziánmi don Bosca
otvára v akademickom roku 2007/2008
Bakalársky študijný program:
sociálna práca ( so zameraním práca
s deťmi a mládežou) externou formou.
Študijný program ponúkne záujemcom sa-
leziánsky preventívny výchovný systém vy-
chádzajúci z kresťanských hodnôt.


K vyplnenej prihláške na VŠ štúdium (ak-
ceptujeme nový aj starý vzor prihlášky)
priložte:
▲ overenú kópiu maturitného vysvedče-
nia. Uchádzači, ktorí maturujú v škol-
skom roku 2006/2007 predložia vysve-
dčenie dodatočne, najneskôr však v deň
prijímacej skúšky. Bez predloženia matu-
ritného vysvedčenia nebude uchádzačovi
umožnené vykonať prijímaciu skúšku.
▲ životopis (podpísaný).
▲ ústrižok o zaplatení resp. kópia realizo-
vanej platby o úhrade. Poplatok za úhra-
du nákladov spojených so zabezpečením
prijímacieho konania na vysokoškolské
štúdium uchádzač zaplatí poštovou pou-
kážkou, resp. bankovým prevodom na
účet VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava číslo:
2626748634/1100, variabilný symbol:.
dátum narodenia uchádzača (v tvare
DDMMRR).
▲ poplatok za prijímacie konanie:
980,– Sk
▲ termín odovzdania prihlášok
31. 3. 2007
▲ termín prijímacieho konania:
jún – júl 2007 – pošleme pozvánku.
Prijímacie konanie: test z biológie človeka
(v rozsahu stredoškolského učiva), spolo-
čensko-vedný test (psychológia, socioló-
gia, filozofia, etika, spoločenské dianie),
ústny pohovor.


Prihlášky možno posielať na adresu:
VŠZaSP sv. Alžbety
P.O.Box: 104
810 00 Bratislava


Bližšie informácie o štúdiu na VŠZaSP sv.
Alžbety nájdete na adresách:
www.vssvalzbety.sk,
www.sdb.sk, otázky: salezianum@sdb.sk


Súkromná Vysoká škola
zdravotníctva a sociálnej


práce
sv. Alžbety v Bratislave


12 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 13


Saleziánum
– p r v é k r o k y
Je sobotné ráno a blíži sa
ôsma hodina. Do
saleziánskeho domu
v Žiline prichádzajú prví
študenti, aby po
namáhavom týždni
v zamestnaní alebo
v domácnosti prežili
študijnú sobotu. Kaplnka
Panny Márie Pomocnice na
prvom poschodí sa pomaly
zapĺňa.




Drahí spolubratia a sestry, členo-
via Saleziánskej rodiny,


na záver občianskeho roka 2006,
ktorý bol milostivým rokom pre celú
saleziánsku rodinu, keďže sme na zá-
klade hrdinských čností mamy Margi-
ty dostali úžasný dar – jej vyhlásenie
za ctihodnú, a na začiatku roku 2007,
ktorý sa plný nádejí pred nami otvára,
sa Vám v duchu dona Bosca znovu pri-
hováram, a keď Vám odovzdávam du-
chovný a pastoračný program na tento
rok, ktorého témou je ľudský život,
prajem Vám plnosť života v Kristovi.


V roku 2006 sme boli svedkami
dramatických udalostí, v ktorých sme
si znovu mohli uvedomiť pohŕdanie
ľudským životom: vojna v Iraku a na
Blízkom východe, terorizmus, nez-
adržateľný rast emigrácie, zneužívanie
a vykorisťovanie detí a žien, zákony,
ktoré schvaľujú experimenty so záro-
dočnými bunkami a pod.


Tieto udalosti svedčia o tom, ako je
dnes ohrozovaný veľký dar života. Po-
tvrdil to aj Svätý Otec Ján Pavol II.,
keď sa obrátil na mladých na VIII. sve-
tovom dni mládeže týmito slovami:
«Ako plynie čas, ohrozenia života sa
neumenšujú. Naopak, nadobúdajú
obrovské rozmery. Nejde iba o ohro-
zenia „zvonku“, silami prírody alebo
„Kainmi“, ktorí vraždia „Ábelov“; ide
o ohrozenia, ktoré sú vedecky a syste-
maticky naprogramované. Dvadsiate
storočie bude považované za epochu
masových útokov proti životu, za ne-
konečnú sériu vojen a trvalú deštruk-
ciu nevinných ľudských životov. Falo-
šní proroci a falošní učitelia v ňom
dosiahli najväčší možný úspech.»


Pred touto skutočnosťou nemôže-
me ako členovia Saleziánskej rodiny,
animovaní duchom humanizmu svä-
tého Františka Saleského, ktorý nám
don Bosco odovzdal ako vzácne vý-
chovné dedičstvo, zostať ľahostajní.
Ide totiž o humanizmus, na základe
ktorého môžeme oceniť, brániť a roz-
víjať všetko, čo je pozitívne v živote ľu-


dí, vo veciach a v histórii, nelamento-
vať, ale veriť v silu dobra a usilovať sa
ho podporiť, milovať život a všetky
ľudské hodnoty, ktoré sa v ňom stre-
tajú.


Musíme cítiť a vnímať, že Boh, mi-
lovník života, sa na nás obracia s výz-
vou. Ak ľudský život pramení z Božie-
ho Ducha, ak je božským vánkom, ak
sme stvorení na jeho obraz a podobu,
nevyhnutne v našej existencii vanie
Božia láska. Boh miluje každé bytie.
Nemôže nenávidieť nič z toho, čo
stvoril z lásky. Oproti tým, čo žijú
v temnom presvedčení, že Boh je
ohrozením ľudskej existencie a že je-
ho ťaživú prítomnosť treba odstrániť,
aby sme mohli plnšie žiť svoju exis-
tenciu, my chceme ohlasovať našu vie-
ru v Boha ako toho, ktorý je
najlepším priateľom člove-
ka a najistejším obrancom
života.


Boh dáva život z lásky,
udržuje ho v láske a určuje
ho na lásku. Je to Božia Lás-
ka, ktorá nás pobáda milo-
vať život, podporovať ho
zodpovednou službou, brá-
niť ho s nádejou, ohlasovať
hodnotu jeho zmyslu, naj-
mä mladým, slabým, bez-
branným a všetkým, ktorí
sa zmietajú medzi prázdno-
tou a nepokojom.


Vzhľadom na tieto sku-
točnosti navrhujem, aby sa
celá Saleziánska rodina ne-
chala viesť týmto Bohom,
priateľom života, a jeho lás-
kou k životu a aby sa roz-
hodne angažovala v jeho
obrane a aktívne ho podpo-
rovala.


Vo chvíli, keď je život
osobitne ohrozovaný, sa
ako Saleziánska rodina za-
väzujeme:


vďačne a radostne prijí-
mať život ako nedotknuteľ-
ný dar,


zanietene podporovať život ako
zodpovednú službu,


s nádejou brániť dôstojnosť a kva-
litu každého života, predovšetkým to-
ho, ktorý je slabší, chudobnejší a bez-
branný.


Týmto heslom chcem „rozhodne
a jednoznačne potvrdiť hodnoty ľud-
ského života a jeho nenarušiteľnosti;
zároveň ide o naliehavú výzvu v mene
Boha, adresovanú všetkým a každé-
mu jednotlivo: rešpektuj, chráň, miluj
život a slúž životu – každému ľudské-
mu životu! Len na tejto ceste nájdeš
spravodlivosť, rozvoj, pravú slobodu,
pokoj a šťastie“!


don Pascual Chávez Villanueva
hlavný predstavený


S T R E N N A 2 0 07


Ako napísala novinárka v miestnych
novinách „aj profesionálni umelci by
mohli závidieť do posledného mies-
tečka divákmi zaplnenú divadelnú sá-
lu a po uvedení hry aj obrovský ap-
lauz, ktorým ich publikum obdarilo“.
Hra bola inšpirovaná súčasnou roz-
právkou španielskeho autora. Jej hlav-
ná myšlienka, téma pravdy a pretvár-
ky, býva vo svete umenia často
a v rôznych formách spracovaná,
a mladí a môžeme povedať i nádejní
herci, ju podali zase inak, svojsky, je-
dinečne.
Divadelníci tému hry „pozerať na svet
a nič nevidieť a nepočuť, alebo ne-


chcieť vidieť a počuť“, stvárnili aktuál-
ne a veľmi príznačne pre dnešnú do-
bu. K tomu prispeli vynikajúce herec-
ké výkony Miroslava Perniša,
hlavného hrdinu, prezidenta istej pla-
néty, jeho poradcu Filipa Bartu a Ra-
dovana Števulu, vedca Extrolábia, kto-
rého stvárnil Lukáš Števík, či
sekretárky Janky Cinkovej alebo
chlapca z ulice Martina Čepku, poli-
cajta Jána Okkela, bezdomovca Šimo-
na Dziana a rozprávačky Veroniky
Ďurčekovej.
Extrolábius bol vynálezca, ktorý spô-
sobil v hlave svojho prezidenta obrov-
ský chaos. Chaos z toho, že zrazu po
pretvárkach, falošnosti videl a počul
pravdu. Pravdu tak nemilosrdnú, až
sa zdrvený z poznania, radšej vzdal
možnosti ďalej využívať vynálezcov
objav, okuliare. Radšej zostal žiť naďa-
lej vo svete pretvárky, lži, ako by mal
počuť a vidieť pravdu, neraz smutnú
a ťaživú. Tak ako to bežne chodí aj
v našom svete, zatvárajúcom oči pred
pravdou.
A ako to všetko začalo? Krátky po-
streh našej herečky: „Zišli sme sa ako
partia ľudí, ktorí divadlo poznajú len
z miesta pre divákov – neskúsení,
s obavami, ale predsa nadšení. Naše
začiatky neboli najľahšie. Nevedeli
sme ešte ako treba rozprávať, ktorým
smerom sa pozerať, čo robiť a hlavne
čo nerobiť, no napriek tomu sme sa
pri skúšaní často poriadne nasmiali


(niektorí z nás sú rodení herci). Po-
stupnými nácvikmi sme sa dostávali
do tajomstiev scény, konečne nám už
bolo rozumieť, texty vypadávali čoraz
zriedkavejšie. Vtedy prišlo na rad
ozajstné divadlo – ako sa pohybovať,
kedy zvýšiť hlas, jednoducho, ako
vliať do každého slova, do každého
obrazu život. Čím viac sa blížila pre-
miéra, tým viac v nás rástlo napätie.
Nevyskytli sa síce žiadne nervové
záchvaty ani hysterický plač, ale pred-
sa len nám pri sledovaní zapĺňajúcej
sa sály poriadne bili srdcia. Bolo ťažké
prelomiť ticho prvou vetou, ale ako
tak sme sa upokojili. Ešte stále sme
mali milión pochybností – veď čo ak
zabudnem vetu a čo ak sa ten kufrík
neotvorí a čo ak pri bitke nevrazíme
do prezidenta a čo ak sa na tých pod-
pätkoch zabijem a čo ak… Ale urobili
sme pre Okuliare všetko, čo sa dalo
a odmenou nám bol dlhý, dlhý, dlhý
potlesk. A poviem vám, stálo to za ten
úžasný pocit.“


saleziáni z Partizánskeho
Foto: SDB Partizánske


M L Á D E Ž


don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 15


Vidieť sa dá iba očami
lásky, srdca





Heslo na rok 2007
NECHAJME SA VIESŤ


BOŽOU LÁSKOU K ŽIVOTU







14 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


Sviatok Nepoškvrnenej
oslávila saleziánska rodina
v Partizánskom prvým
domácim divadlom
mladých. Propagácia
v meste i po širokom okolí,
pravidelné nácviky


a dvojmesačné úsilie
desiatich divadelníkov
a ich režiséra asistenta
Bohuša Levka SDB, to
všetko vyvrcholilo
9. decembra v Dome
kultúry premiérou divadla
OKULIARE,
ktorými možno pozerať.


Premiéra divadelného predstavenia OKULIARE, ktorými možno
pozerať, mladých divadelníkov zo saleziánskeho strediska na


Šípku v Partizánskom.




NECHAJME SA
VIESŤ BOŽOU
LÁSKOU
K ŽIVOTU
Heslo na rok 2007
Don Pascual Chávez Villanueva
hlavný predstavený Saleziánov dona Bosca




R E DA KC I A


Bol raz jeden sivý a smutný kraj,
v ktorom často pršalo a vtedy všetci
obyvatelia nosili čierny dáždnik. Vždy
iba čierny!


Všetci mali pod dáždnikom za-
mračenú a smutnú tvár… A pod čier-
nym dáždnikom to inak ani nemôže
byť!


Raz lialo ako z krhly. Zrazu sa však
objavil istý trochu čudný pán, ktorý
mal v rukách žltý dáždnik. A okrem
toho sa ešte aj usmieval.


Niektorí chodci sa pod svojím
dáždnikom pohoršovali a šomrali si
popod nos:


„Nevychovanec! Je smiešny s tým
svojím žltým dáždnikom. Vôbec nie je
seriózny! Dážď je seriózna záležitosť,
a preto dáždnik musí byť čiernej far-
by!“


Iní sa zase hnevali a navzájom si
hovorili: „Čo je to za nápad chodiť so
žltým dáždnikom? Je to obyčajný
chvastúň, za každú cenu chce na seba
upozorniť! Vôbec nie je zábavný.“


V tom kraji totiž stále pršalo, všet-
ky dáždniky boli čierne, a tak tam nič
nebolo zábavné.


Iba malá Nataša nevedela, čo si má
o tom myslieť. Po hlave jej neustále
chodila jedna myšlienka: „Keď prší,
tak dáždnik je dáždnik! Žltý či čierny,
čo na tom záleží? Dôležité je mať
dáždnik, ktorý ma uchráni pred
dažďom.“


Ba čo viac, dievča si všimlo, že ten
pán pod žltým dáždnikom vyzeral
spokojný a šťastný. Pýtala sa prečo?


Raz Nataša vychádzala zo školy
a zistila, že čierny dáždnik si zabudla
doma. Mykla plecami a vykročila do-
mov bez dáždnika. No silný dážď jej
začal zmáčať vlasy.


Vtedy sa náhodou stretla
s mužom, ktorý držal žltý dáždnik.
Usmial sa a povedal:


„Dievča, chceš sa skryť pred
dažďom?“


Nataša zaváhala. Ak ponuku prij-
me, všetci sa jej budú vysmievať. No
potom jej zišla na um iná myšlienka:


„Keď prší, dáždnik je dáždnik! Žltý či
čierny, čo na tom záleží? Je lepšie mať
nad sebou dáždnik, ako by som mala
celá premoknúť!“


Prijala ponuku a skryla sa pod žltý
dáždnik vedľa toho zdvorilého pána.


Vtedy pochopila, prečo bol taký
šťastný: pod žltým dáždnikom zlé po-
časie neexistovalo! Bolo tam veľké ho-
rúce slnko na modrej oblohe, kde lie-
tali vtáky a veselo štebotali.


Natašu tento výjav tak ohromil, že
pán vybuchol do smiechu: „Viem! Aj
ty ma pokladáš za blázna, ale všetko ti
vysvetlím. Pred časom som aj ja nosil
čierny dáždnik a bol som smutný
v tomto kraji, kde stále prší. Jedného
dňa som si však dáždnik zabudol
v úrade a šiel som domov bez neho.
Cestou som stretol istého človeka,
ktorý ma vyzval, aby som sa skryl pod
jeho žltý dáždnik. Aj ja som váhal ako
ty, pretože som mal strach byť
iným, že sa tak zosmiešnim.
Pozvanie som napokon
prijal, pretože som sa
obával nachladnutia.
A ako ty som zistil,
že pod žltým
dáždnikom zlé
počasie zmizlo.
Ten človek mi
vysvetlil, pre-
čo boli ľudia
pod čiernym
d á ž d n i k o m
smutní: zvuk pa-
dajúcich kvapiek
a čierny dáždnik
spôsobovali, že sa
začali mračiť a ne-
mali chuť sa s ni-
kým rozprávať. Ten
muž potom zrazu
zmizol a ja som zis-
til, že mám v ruke je-
ho žltý dáždnik. Za-
čal som ho hľadať, no
márne: zmizol. A tak
som si žltý dáždnik
ponechal a pekné po-


časie ma nikdy neopustilo.“
Nataša zvolala:
„To je úžasné! Necítite sa v pomy-


kove, keď v ruke držíte cudzí dážd-
nik?“


Pán odpovedal:
„Nie, pretože viem, že tento dážd-


nik patrí všetkým. On ho určite dostal
od niekoho iného.“


Keď prišli k Natašinmu domu, roz-
lúčili sa.


Len čo muž odišiel, dievča si všim-
lo, že jej v ruke zostal jeho žltý dážd-
nik. Po ňom však už nebolo ani stopy.


Nataša si žltý dáždnik nechala. Ve-
dela však, že veľmi rýchlo zmení svoj-
ho majiteľa a prejde do iných rúk, aby
chránil pred dažďom a ďalším prinie-
sol natrvalo „pekné počasie“.


Ilustrácia: © Juraj Martiška


S T R E N N A 2 0 07


Tehlička pre misie


Tehlička pre misie je zbierka určená na pomoc vašim ro-
vesníkom, ktorí nemajú také možnosti, ako máte vy. Neraz
nemajú žiadne oratko, žiadne ihrisko, kde by sa mohli hrá-


vať, a niekedy sa nemajú ani s čím. To
si viete asi ťažko predstaviť.
Preto aj tento rok SAVIO organizuje
zbierku, ktorá sa volá Tehlička pre misie. Bude prebiehať
počas pôstu, teda od 21. februára do 7. apríla 2007, v sa-
leziánskych oratkách, na cirkevných školách, ale aj tam,
kde nás o to požiadajú. Výťažok tejto zbierky poputuje
na činnosť a aktivity saleziánskych diel v Jakutsku a Alda-
ne. Môžete sa do nej zapojiť, ak ste ochotní vymeniť 1 ko-
runu za nálepku tehličky. Venujte tento pôst vašim sibír-
skym kamarátom a urobíte niečo „viac“ pre seba i pre nich.
Tak prečo nie?!
SAVIO – občianske združenie, ktoré vzniklo na podporu
misijných diel v rozvojových krajinách a krajinách tretieho
sveta. Naším cieľom je predovšetkým podporovať aktivity
mladých ľudí, chudobných a detí v núdzi.
Krajiny, kde pôsobíme: Sibír, Azerbajdžan, Angola, Keňa,
Južný Sudán a Ukrajina. Na Slovensku sa snažíme zvidi-
teľňovať myšlienku misií a misijného dobrovoľníctva.


SAVIO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2
telefón: 02/556 404 09
e-mail: savio@savio.sk, www.savio.sk


Druhý text, ktorý Vám predkladám ako svoje zhrnutie, je bájka. Ňou chcem podčiarknuť dôležitosť kladného postoja
k životu. V tomto spočíva rozdiel medzi kultúrou smrti, ktorou môžeme žiť bez toho, aby sme si to uvedomili, a kultú-
rou života, ktorá napĺňa našu existenciu a existenciu iných ľudí radosťou, farbami a veľkodušnosťou.


don Pascual Chávez, foto: archív redakcie


ŽLTÝ DÁŽDNIK
Počuli ste už o niečom takom? Že nie?


A čo Tehlička pre Baku? To určite.


Omša v maďarskom jazyku vo
väznici v Dubnici nad Váhom





5-teho januára 2007 (pred Zjavením Pána)
odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody v Dubnici nad Váhom poctil svojou
návštevou duchovný otec Ladislav Tóth SDB,
pôsobiaci vo farnosti Okoč. Po príchode sa
venoval duchovným rozhovorom s odsúde-
nými v ich rodnom jazyku. Po rozhovoroch
spoločne s väzenským kaplánom Bartolome-
jom Juhásom SDB slúžil svätú omšu. V prího-
vore rozprával o nádeji a nekonečnej Božej lá-
ske. Svätú omšu gitarovým doprovodom
a vianočnými piesňami (Pastieri, pastieri, An-
jel z neba a Tichá noc) obohatili odsúdení.
Na konci svätej omše duchovný otec daroval
prítomným katolícke kalendáre.
Odsúdení z farnosti sv. Gorazda, ďakujú sale-
ziánovi Ladislavovi Tóthovi za jeho prejav du-
chovného milosrdenstva. Vyprosujú mu veľa
zdravia a Božieho požehnania, aby ešte dlho
mohol rozdávať svoje požehnanie, či už v te-
rajšom pôsobisku alebo v budúcnosti tam,
kam ho pošle Božia prozreteľnosť.


Zoltán Rábek


don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 1918 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7




Správať sa „ekologicky“
Keď deti prestávajú byť deťmi, vtedy to
hrmí v mnohých rodinách. Otec a mat-
ka sa s úžasom prizerajú, ako si syn
alebo dcéra prefarbujú vlasy, nosia
v nose piercing, začínajú fajčiť a po-
važujú rodičov za trápnych a zastara-
lých, keď kritizujú tieto veci. Čo s tým?
Pedagógovia vtedy odporúčajú ro-
dičom, aby sa správali „ekologicky“ –
nevšímať si všetko, ale neprehliadnuť
to podstatné. Toto niekedy aj funguje,
ale niekedy nie, a vtedy sa takýto vý-
chovný problém môže vyhrotiť až do
takej miery, že rodičia ostanú bezrad-
ní – a preto potrebujú doučovanie.
V súčasnosti, keď v mnohých kraji-
nách vychádzajú rôzne knihy s rada-
mi pre rodičov a diskutuje sa o posta-
vení detí v spoločnosti, aj tieto kurzy
pre rodičov sú veľmi obľúbené. „Veď
dnes človek musí skoro absolvovať
pedagogické štúdium, aby zvládol vý-
chovu puberťákov,“ priznal otec –
účastník takéhoto kurzu.
Je pochopiteľné, že rodičia majú dob-
rú vôľu a chcú pre svoje deti to najle-
pšie. Často však každodenné problé-
my, ranné nestíhanie, neodkladné
povinnosti a všedné napätia nechá-
vajú túto dobrú vôľu rýchlo zoslab-
núť. A rodičia sa to potom snažia riešiť
a hľadajú pomoc v odborných radách,
vo výchovných princípoch alebo po-
učeniach. Zvyčajne sú však už príliš


otrepané alebo jednoducho príliš
všeobecné a vzdialené od ich vlast-
ného života, aby tam skutočne našli
svoje miesto.
To, čo chýba, sú praktické pokyny.
A to sa rodičia môžu naučiť na týchto
kurzoch „kompetenčného tréningu
pre rodičov sociálne nápadných detí“,
ktorý napr. organizuje univerzita
v Kolíne.
Tento tréning pozostáva zo siedmich
trojhodinových lekcií. Pri prvom stret-
nutí sa rodičia a dospievajúci spoloč-
ne s terapeutom snažia identifikovať
podstatu konfliktu. Častokrát von-
kajšie prejavy, ako napr. neporiadok
v izbe alebo občasné malé krádeže,
skrývajú v sebe tie pravé problémy.
Podľa rodičov ich deti-puberťáci majú
v škole príliš zlé známky, podľa detí
sú problémom práve ich rodičia. Čím
konkrétnejší problém, tým je konflikt
tvrdší. Typickými podnetmi pre hád-
ku sú podľa rodičov príliš vysoké úč-
ty za mobil, málo pomoci v domácich
prácach, prílišné míňanie peňazí, prí-
lišné požívanie alkoholu a cigariet.
Príde okamih, keď sú rodičia s nerva-
mi na konci, a vtedy zvýšia tlak a pri-
ostrujú sankcie. Dôsledkom toho je
iba vzájomné emocionálne zbrojenie.


Vzťah potrebuje blízkosť
Rodičia musia pochopiť, že hrozby
a tresty tu nepomáhajú. Jasné pravid-


lá a záväzné dohody sú potrebné, ale
nie nátlak, lebo čím sú deti staršie,
tým ľahšie vedia takémuto tlaku unik-
núť, napr. útekom z domu. Tu odbor-
níci radia, že vzťah potrebuje blízkosť.
Blízkosť však neznamená privinúť si
týchto puberťákov, ako keď boli malé
deti. Tu ide viac o duchovnú a emoci-
onálnu blízkosť. Predovšetkým tu ide
o to, aby si rodičia našli na svoje deti
čas, dvadsať až tridsať minút denne,
aspoň štyri až päťkrát do týždňa. A ne-
musí to byť s nejakým špecifickým
úmyslom, niekedy stačí len tak spolu
tráviť čas, napr. pri športe alebo pri
nakupovaní.


Takýto tréning pre rodičov môže byť
dlhodobo veľmi účinný, čo dokazujú
aj rôzne výskumy. V najlepšom prípa-
de sa podarí zmeniť správanie rodičov
ako aj detí. Niekedy sa aspoň dosiah-
ne to, že rodičia sa po absolvovaní ta-
kého tréningu správajú primeranejšie,
majú na deti správne nároky, vyjadru-
jú jasnejšie požiadavky a predovšet-
kým dávajú svojim deťom pozitívne-
jšie spätné väzby.
Aj tieto výsledky však určite stoja za tú
námahu.


ThDr. Tibor Reimer SDB
Foto: archív redakcie


don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 21


P E DAG O G I K A


Denis sa jedného večera rozhodol, že
sa autom vyberie do mesta. Nebolo by
na tom nič mimoriadne, keby išlo
o 18-ročného mladíka s vodičákom.
Ale Denis má iba 15 rokov! Polícia ho
zadržala, keď v noci jazdil po meste
120-kilometrovou rýchlosťou v otco-
vom aute.
Denisovi rodičia si s ním už nevedia
rady. Preto sa rozhodli navštíviť kurz
pre rodičov, aby spolu s inými podob-


nými rodičmi našli znova prístup do
sveta svojich detí. A to vôbec nie je ta-
ké jednoduché.


Takéto kurzy pre rodičov, ktorí zápasia
s pubertou svojich detí, organizujú vo
svete rôzne inštitúcie a predovšetkým fa-
kulty psychológie a liečebnej pedagogi-
ky. Rodičia sa stretávajú s odborníkmi
a prostredníctvom rolových hier, vzá-
jomných rozhovorov a skupinových dis-


kusií sa dospelí snažia vteliť sa do zvlášt-
neho sveta dospievajúcich, a tým im aj
lepšie rozumieť. „Moja dcéra je ako mo-
týľ,“ hovorí matka 15-ročnej Júlie, „pole-
tuje si sem a tam, a nikde nepreberá
zodpovednosť!“ Iný otec sa hnevá: „Ne-
považujem za smiešne, keď nájdem v iz-
be svojho 14-ročného syna balík s ma-
riškou.“


20 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


P E DAG O G I K A


Jazdia bez vodičského
preukazu, obliekajú sa
absolútne nevkusne, začínajú
fajčiť, večer sa túlajú
s kamarátmi, nosia piercing
v nose či v obočí… jedným
slovom: puberťáci! A rodičia
zrazu nevedia, ako ďalej!
Preto mnohí z nich hľadajú
pomoc a chodia na
doučovanie: takto vzniká kurz
pre rodičov, ktorých trápi
puberta.


KEĎ RODIČOV TRÁPI
PUBERTA…





K dnešnému dňu pôsobia spolupra-
covníci v 25 strediskách s počtom 848
členov.


Dokument stratégie uvádza nasledov-
né oblasti pôsobenia, ktoré sú vzá-
jomne rovnocenné:


● ACS (do vnútra)
Tento pilier pomenúva oblasť formá-
cie členov združenia, ktorá má byť
zárukou budovania, ale aj udržania si
pravého saleziánskeho povolania. Ďa-
lej hovorí o svedectve života, spolu-
práci s inými kresťanskými hnutiami
a saleziánskymi provinciami ACS
a formácii ACS v oblasti duchovného
sprevádzania mladých.


● Mládež
Oblasť zahrňujúca: vlastné deti, deti
vo farnostiach, na školách, v DOMKE
– saleziánska mládež, v oratóriách
a mládežníckych strediskách, deti uli-
ce, v detských domovoch, mládežníc-
ki lídri. Je to práve tá časť spoločnosti,
o ktorú mal don Bosco najväčšiu sta-
rosť…


● Rodina
Ako miesto, kde vzniká život, kde sa
rodí láska, kde je to najprirodzenejšie
prostredie pre budovanie osobnosti
človeka. Žiaľ, tiež ako najohrozenejšia
inštitúcia dnešnej doby. Pilier myslí
na: vlastnú, pokrvnú, širšiu rodinu,
iné rodiny, spolupracovnícku rodinu,
farskú, saleziánsku…


● Médiá
Využitie súčasných a budúcich pro-
striedkov na šírenie „kultúry ducha“.
Aktívne prispievanie do mediálneho
sveta, ovplyvňovanie a pripomienko-
vanie mediálnych informácií, propa-
gácia kvalitných médií a časopisov.


● Cirkev
Na miestnej úrovni, vo farnosti,
v diecéze, na Slovensku, ekumeniz-
mus, iné hnutia.


● Spoločenský život
Politika – miestna, regionálna, celo-
slovenská, profesionálny rast, zdravé
podnikateľské prostredie


Aplikovanie Stratégie do života, je
osobnou zodpovednosťou každého
spolupracovníka. Zodpovednosťou
miestnej rady je príprava a žitie vý-
chovno-pastoračného projektu stre-
diska, ktorý by mal vychádzať z tejto
stratégie. A zodpovednosťou provin-
ciálnej rady je povzbudzovať a po-
máhať združeniu vo vernosti tejto
stratégii na úrovni provincie.


Celý dokument Stratégie, ako aj viac
informácii o združení, môžete nájsť aj
na internetovej stránke: www.acsslo-
vakia.sk


Vlado Slavkovský,
radca PR ACS pre oblasť médií


Foto: archív ACS


V S K R AT K E Ď A L Š I E
I N F O R M Á C I E Z O Ž I VO TA


S P O L U P R AC OV N Í KOV


Duchovné cvičenia
Január je tiež mesiacom prihlasovania
sa na duchovné cvičenia. Pravidlá
apoštolského života, ktorými sa riadi
každý spolupracovník, hovoria:
„Združenie každoročne ponúkne čle-
nom duchovné cvičenia ako privilego-
vanú príležitosť na konverziu a obno-
vu…“ Provinciálna rada s podporou
stredísk organizuje duchovné cvičenia
aj tento rok. Do 31.1.2007 sa spolu-
pracovníci nahlasujú na jeden z 22
termínov na Slovensku, alebo je mož-
né vybrať si termín v Taliansku, či vy-
užiť ponuku združenia z Českej re-
publiky, kde si vzájomne vymieňame
možnosť skúsiť na vlastnej koži ako
chutia duchovné cvičenia v zahraničí.
Detaily je možné nájsť na interneto-
vých stránkach.


PASTORAČNO-REKREAČNÉ
CENTRUM DRIENICA –
DOM MAMY MARGIT Y


Spolupracovníci východnej trojky: Sa-
binov, Prešov-Juh a Prešov-Sever, mali
možnosť otestovať úroveň priprave-
nosti tohto diela na ostrú prevádzku,
ku ktorej sa schyľuje čo nevidieť. Spo-
ločne strávený Silvester 2006 dal od-
poveď každému účastníkovi. Viac na
www.acsslovakia.sk


DISKUTUJME AKTUÁLNE
NA WEBE


Počet registrovaných členov 175 a pra-
videlný denný prístup okolo 70, to je
aktuálna bilancia našej internetovej
stránky www.acsslovakia.sk . Čo je
možné nájsť na tejto stránke? Základ-
né informácie o Združení saleziánov
spolupracovníkov, o jednotlivých stre-
diskách (aj keď aktuálnosť tejto sekcie
nie je silnou stránkou, ale po voľbách
nových miestnych rád sa tu chystá po-
riadny útok), témy duchovných obnov
– pod skratkou CDS – cvičenie dobrej
smrti, termíny duchovných cvičení,
príhovory hlavného predstaveného
z buletinu, dokumenty ako sú napr.
rôzne deviatniky, elektronická verzia
nášho Spravodaja a iné. Tiež je tu mo-
žnosť podiskutovať vo fóre na rôzne
témy zo života, či opýtať sa na názor
iných. Skúste a presvedčte sa sami…


S P O L U P R ACOV N Í C I


Január a začiatok februára je v rodine
spolupracovníkov obdobím výroč-
ných konferencií. V strediskách záro-
veň v tomto roku prebiehajú nové voľ-
by do miestnych rád, nakoľko sú tieto
vo funkcii už tretí rok. Radca môže
byť zvolený ešte na ďalšie trojročné
obdobie. Koľko radcov môže mať stre-
disko? Podľa veľkosti strediska to
môžu byť traja až siedmi radcovia
plus delegát z radov saleziánov či de-
legátka z rodiny sestier FMA.


Zmenou, ktorá nás tento rok čaká, je
aj iné rozdelenie úsekov zodpovedno-
stí v miestnych radách. Provinciálna
rada sama už toto nové rozdelenie ap-
likovala a odporučila aj strediskám,
aby ho miestne rady použili. Nasledu-
júce odstavce nás oboznámia s doku-
mentom, ktorý bol vypracovaný
v predchádzajúcom období a ktorý
túto zmenu vyvoláva.


KRÁTKE PREDSTAVENIE
STRATÉGIE


Stratégia rozvoja a pôsobenia Združe-
nia saleziánov spolupracovníkov na
Slovensku – toto je oficiálny názov
dokumentu, ktorý vznikal pod vede-
ním Darinky Čiernikovej a do tvorby
ktorého sa zapojila celá rodina spolu-
pracovníkov.


Jeho poslaním a cieľom je pomenovať
piliere (oblasti), kde by mali saleziáni
spolupracovníci pôsobiť na miestnej
a provinciálnej úrovni v duchu Pravi-
diel apoštolského života (PAŽ) Zdru-
ženia saleziánov spolupracovníkov.
Poukázať na body „kam sa
dostať“(resp. čo pre to urobiť), odu-
ševniť saleziánov spolupracovníkov
kráčať po jasnejšej ceste, skonkretizo-
vanej pre našu slovenskú provinciu.


Z dokumentu ďalej vyberáme: Kto je
Združenie saleziánov spolupracovní-
kov(ACS)?


Je združením osôb, ktoré sa pod vply-
vom Ducha Svätého rozhodli nasledo-
vať don Bosca a spolupracovať s ním


v jednote s ostatnými zložkami Sale-
ziánskej rodiny tak, že ostávajú žiť vo
svete a prísľubom sa zaväzujú žiť po-
dľa PAŽ, ktoré schválila apoštolská
stolica. Žijú vo vlastných rodinách ako
manželia, slobodní alebo diecézni
kňazi. Poslaním saleziánov spolupra-


covníkov je vytvárať prostredie posvä-
covania a rozvíjania osobností detí,
mladých, manželských párov a rodín
používaním tzv. preventívneho systé-
mu, predovšetkým tam, kde žijú
a pracujú. Saleziánski spolupracovní-
ci sú praví saleziáni žijúci vo svete.


S P O L U P R ACOV N Í C I


Zo života saleziánov
spolupracovníkov




22 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 23




don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 25


dôležité to, čo je napísané v Biblii… Že
Adam pomenoval všetky veci. Lebo
tak ich vlastne uložil do svojho srdca,
mohol ich odhmotniť a mohol s nimi
narábať v duchu. Mohol nad nimi
vládnuť.


A teraz sa vráťme do svojho vnútra.
Ide o svet aspoň taký bohatý, ako ten,
čo vidíme. Ak nemám pomenované
veci, ktoré sú v ňom, nemôžem s nimi
narábať v duchu… Nevládnem nad ni-
mi. Hádžu ma od emócii k emócii. Ne-
držím ich v mysli, nemôžem ich ko-
munikovať, vysielať k druhému…
Nemôžem mu urobiť dobre. Prečo?
Nuž lebo to nedokážem. Ide o námet
na ďalší deň duchovných cvičení.


Vynoriť sa zo svojho srdca
„Nehľadajte šťastie vonku, ale v sebe.
Lebo ináč ho nikdy nenájdete.“
(Epiktetos)


Vynárať sa a ponárať. Zrodiť krásne
veci v krásnom srdci a vyniesť ich na
povrch do tohto sveta. Ako nezištný
dar. Ako dobro. Ako tovar, ktorý je ne-
zaplatiteľný. To je proces, to je komu-
nikácia. Učiteľom v tejto spolupráci
na stvorení je sám Pán. Jeho striedanie
činnosti a meditácie. Práce na kráľov-
stve a komunikácii s Otcom.


Takže? Niet pochýb. Zdrojom Kristo-
vej lásky bol dialóg s Otcom. Ak sa


nad tým podrobnejšie zamyslíme,
musí nám vyjsť, že musel pochopiť,
poznať, kto Otec je! Aký je úžasný, rý-
dzi, čistý… Sama krása a dobrota. Isto
kontemploval jeho krásu i dobrotu.
Tak ho ľúbil, že sa utiekal stále k ne-
mu… Fantazírujme a položme si „hy-
po otázku“: Hrozilo nám nebezpečen-
stvo, že Ježiš bude len s Ním
a zabudne na nás? Nie. Láska je láska
a tomto jednom prúde lásky sme boli
aj my.


Inakšie, kto pochopil túto vec, neču-
duje sa, že aj teraz sú duše, ktoré sa
vzdajú tohto sveta a sú v ústraní, v ti-
chu, v spojení s Bohom. Cítia pritom
nevýslovnú radosť. No svet ich nechá-
pe. Ba zosmiešňuje. Ba ktosi nám chce
zatemniť myseľ, aby sme toto tajom-
stvo neodhalili. Múti nám mozog
a odvádza nás od šťastia a krásy.


Vzor komunikácie
„Ja vám však hovorím…“
(Kristus)


Je dobre na záver dnešnej témy ako
matériu pre naše rozjímanie, priblížiť
si majstra komunikácie. Ježiš z Naza-
retu je človek slova i silencia. Svojim
slovom vie prebúdzať city. Nadhadzu-
je také témy, ktoré by ľudia častokrát
radšej nechali plynúť „samospádom“.
Inšpiruje ľudí vojsť do svojho vnútra


a hľadať odpovede. Postaviť sa pravdi-
vo voči životu i svojej budúcnosti. Dá-
va neslýchané vízie…


Jeho reč je dynamická a páči sa mu
rozprávačská metóda. Nebojí sa ľudí
priamo osloviť a vtiahnuť ich do deja.
Pýta sa ich na názor. Je zaujímavé, že
ani raz neukončil reč rozpačito. Istotu
bolo cítiť z každého slova. Častokrát
používa prirovnania a príbehy. Je zho-
vorčivý a nevyberá si diskutujúcich.
Vie „hodiť reč“, priblížiť sa chudob-
ným, hriešnikom a nehanbí sa poroz-
právať aj so ženami.


Jeho myšlienkové pochody prinášajú
novosť za novosťou. Ostrovtipom
a pohotovosťou sa vymaňuje z nejed-
nej pasce, ktorú mu nepriatelia nasta-
vili. V komunikácii s farizejmi a zá-
konníkmi používa múdre argumenty.
Prejav vhodne dopĺňa gestami a mi-
mikou. Nič nie je na ňom umelé. Všet-
ko vyviera zo šľachetného srdca, ktoré
je naplnené láskou. Takou reálnou,
aká má byť. Preto je vzorom autentic-
kej komunikácie s ľuďmi i s Bohom.
Až tak, že z apoštolov bezprostredne
vyhŕklo: „Nauč nás modliť sa…“ A to
by mohlo vyhŕknuť aj z nás…


Zo srdca vám to želá Jozef Luscoň
Foto: archív redakcie


Priatelia, o čom sa dočítate v dneš-
nom príspevku? Budeme pokračovať
v téme o komunikácii. Skúsime pre-
niknúť hlbšie do tejto skutočnosti.
V minulom čísle sme išli viac po po-
vrchu – horizontálne. Rozvinuli sme
myšlienky kto s kým a ako môže ko-
munikovať vo viditeľnom svete. Ocit-
li sme sa vlastne v komunikačnej sie-
ti…


Dnes si komunikáciu predstavíme
viac menej vo svete neviditeľnom.
V horizontálnej osi. A začneme od se-
ba. Od svojho hlbokého tajomného
miesta, od svojho vnútra. A skončíme
ešte vo väčšom tajomstve – u Pána.
Počítam s vašou skúsenosťou. S tým,
že máte už niečo „nažité“. Takže začí-
na prechádzka po tajomných duchov-
ných cestách ľudského bytia.


Moje najtajomnejšie miesto
„Keby človek miloval všetkých ľudí,
nosil by v sebe celý svet.“
(F. Rapeort)


Srdce… Nemyslím len na jednoduchý
sval, ale na to, čo je ukryté v jadre
tvojho ducha. Tak ako ho chápe Bib-
lia. Cez srdce človeka prechádza pra-
vá komunikácia a prúdia vzťahy. (Ve-
ru, cez nohu to nejde…) Srdce je
v centre nášho bytia. Je naším moto-
rom, zdrojom emócií a pohnútok. Je
„generátorom“ myšlienok, „zariade-
ním“ pre spojenie s Bohom, „trie-
dičom“ informácií i vzťahov. Dokáže
zachytiť a prijať aj nadprirodzené
vzťahy i skutočnosti. Sídli tu šiesty
zmysel – intuícia.


Srdce nie je len intelekt ani len cit, ani
len vôľa. Srdce toto všetko spája. Zjed-
nocuje naše najhlbšie schopnosti v ce-
listvý spôsob života a tak vytvára ne-
porušenú osobnosť. Všetky zložky
majú byť v ňom v rovnováhe. Majú sa
dopĺňať, aby sa neskreslila pravda.
Srdce je naše skutočné ja. Je jadrom
života človeka. Hýbe ním. Akým sme-
rom? O tom teraz!


Posvätne miesto vnútri
každého človeka


„Ale mnohí ľudia tejto doby navláčili
do svojej svätyne výkaly.
A ešte stále sa im to máli… Aj iných by
do tejto špiny strhli radi.“


(J. Consul: Steny srdca, múr nárekov)


Človek dobrého srdca je nádherná by-
tosť. (Provokačná otázka: Ak je srdce
skazené, aká je potom bytosť, ktorú ria-
di?) Byť doma – v srdci, znamená byť
pravdivý sám k sebe, byť citlivý na hlas
svedomia a žiť podľa neho. Srdce tvorí
najvnútornejšiu časť ľudskej osobnosti.
Tu som naplno sám sebou. Tu sa stre-
távam s Bohom. Tu sa dá Boh cítiť. Tu
sa dá s ním komunikovať… No je tu
podmienka. Musím sa snažiť o pravdu
a lásku. Lebo len cez pravdu a lásku sa
dá napojiť na večnosť, na Boha. To je
duchovný zákon. Pevnejší ako skala!


Čo poviete, je to dobrý návod na
„denné duchovné cvičenie“? Myslím,
že hej… Ak objavíš svoje srdce a jeho
schopnosti, máš kľúč k pochopeniu
tajomstiev. Dobre je mať dobré srdce.
Nič lepšie v sebe nemáš.


Mapovanie duše
„Sme teraz už konečne tak ďaleko, že
zisťujeme, že myšlienky sú sila
a moc.“
(Ch. Douwn)


Na rozbeh myšlienok si poslúžme
známym tvrdením: „Život je ako roz-
burené more…“ Otrepaná fráza, ale
málokto vie, ako to v takom mori
„funguje“. Veruže na povrchu sú ob-
rovské vlny. Dosahujú až desať met-
rov. Hádžu všetkým, čo sa nachádza
na hladine. No niekoľko metrov pod
povrchom sa masa vody utišuje…
A v päťdesiatich metroch je skoro po-
koj. A ešte hlbšie niet ani stopy po
búrke.


Aj ľudská duša má podobné úrovne.
Na povrchu to nami hýbe, vrie v nás
žlč, hádže nami nepokoj, zlosť… Ak sa
ponorím do seba hlbšie, zapojím do
deja srdce a hľadám Boha, moje bytie
sa utišuje. A v hĺbke svojho bytia
môžem chytiť Boha za ruku. Hriech
víri hladinu duše a budí nepokoj? Aj
ten sa dá zvládnuť, vyhodiť – ľútosťou,
spoveďou. A najkvalitnejšia, životo-
darná komunikacia môže nastať. Boh
môže naplniť všetky cievy, nervy, túž-
by, chvenia srdca, celé naše bytie…
Naše bytie môže spievať novú – víťaz-
nú pieseň o novom živote. Môžeme
skríknuť: „Čo sa mi môže stať? Zo-
mriem? Beriem. Veď prídem k Otco-
vi.“


Ďalší krok k zážitku
nevídaného


Legenda hovorí, že keď Michelangelo
dokončil sochu Mojžiša, poklepal ho
po nohe a povedal: „Prečo nehovo-
ríš?“
(Internet)


Len pripomínam, čo isto viete… Viete
si predstaviť, ako by sme komuniko-
vali, keby sme nemali slová? Keby
sme nemali pomenované veci, zviera-
tá, ľudí, vlastnosti, vzťahy, duchovné
skutočnosti? Keby sme na všetko ho-
vorili hhh, cŕŕŕ. Pŕŕ, ehm, hm, huu,
buu, pu, ru, fi… Preto je nesmierne


V Ý C H O VAV Ý C H O VA


Starý pavúk sa vybral na prechádzku po svojom
kráľovstve. Bol spokojný. Hustá sieť mu priniesla bohaté
ovocie… Už netrel núdzu ako za mladi. Pribral…
Obrovské brucho ledva vliekol za sebou. Sem-tam sa
zastavil a opravil nejaké to vlákno.
„A toto je čo?!“ zašomral zlostne nad akousi zaprášenou
pavučinou, ktorá sa strácala v neznáme. Sekol do nej
svojimi tesákmi a… A to nemal robiť! To bola jeho prvá,
hlavná pavučina, ktorá všetko držala pokope… Celé jeho
kráľovstvo sa mu razom zrútilo.


Nestačí hovoriť k veci,
treba hovoriť k ľuďom





24 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7




„Vidím, že aj napriek našej krátkej čin-
nosti v Baku nás Pán prostredníctvom
niekoľkých svetlých udalostí povzbu-
dzuje a presviedča o jeho prítomnosti
medzi nami. Raz sú to viacej, inokedy
zasa menej výrazné povzbudenia zo
strany Božej. Medzi jedno z nich patrí
aj to, že sa nám podarilo vybaviť poze-
mok na stavbu domu pre bezdomov-
cov. Taktiež sa podarilo vybaviť prí-
chod štyroch sestier z komunity
milosrdenstva Matky Terézie, ktoré za-
čali v tomto dome ihneď pracovať. Od
prvej chvíle, ako bol 19. mája 2006


otvorený, tam prišlo niekoľko bezdo-
movcov. Na prelome mesiacov máj
a jún, sa do domu nasťahoval mladý
muž, ktorý sa volal Nikolaj, no väčši-
nou ho oslovovali Kolja. Bol napoly
gruzínsky Žid a moslim – Azerbajdža-
nec. Hoci mal iba 40 rokov, ochorel na
rakovinu. Z brucha mu vystupovali
dva veľké nádory, na niektorých mies-
tach aj otvorené. Cez tieto otvory mu
vychádzal hnis, ktorý veľmi silno za-
páchal. Nejaký čas ho držali v nemoc-
nici, no neskôr ho chceli odtiaľ poslať
preč, lebo operácia už nebola možná.


Pri odstránení nádoru by
bol určite zomrel. Bola
s ním veľmi ťažká práca,
pretože rana mu veľmi sil-
no zapáchala a bolo mu ju
treba niekoľkokrát za deň
preväzovať. Pre vylučova-
nie zapáchajúcich štiav,
ktoré mu vychádzali von
zrejme cez črevá a žalúdok,
znášali jeho prítomnosť
v nemocnici veľmi ťažko
Napokon musel z nemoc-
nice odísť. Tak zostal na
ulici, lebo žena ho už pred-
tým opustila aj s dvomi de-
ťmi a znova sa vydala. Vô-
bec nikto sa o neho
nezaujímal. Zašiel teda
k sestrám Matky Terézie do
ich nového azylového do-
mu, kde ho prijali. Prišiel


tam veľmi uzavretý a agresívny. Pred-
tým v nemocnici ho zdravotná sestra
často preklínala, aby už zomrel, preto-
že mala s ním veľmi ťažkú robotu. Po-
dľa vzťahu, ktorý mali k nemu ostatní,
začal nenávidieť aj seba samého. Z to-
ho bol napokon agresívny aj voči svoj-
mu okoliu. Veľmi impulzívne reagoval,
hnevlivo kričal. Hneď prvý týždeň po-
bytu v dome u sestier vytiahol na spo-
lubývajúceho pre nejaké jeho reči nôž.
Vyzeralo to tak, že tam nebude môcť
ďalej bývať. Ale sestry Matky Terézie sa
aj napriek tomu o neho starali. Štyri-
krát za deň mu umývali rany a prevä-
zovali mu ich. Prali mu zapáchajúce
šaty každý deň bez toho, že by mu po-
vedali čo i len jednu výčitku. Tiež sa
pri ňom modlievali, a keď toto trvalo
asi mesiac a pol, tento človek plný zlo-
by a nenávisti sa začal vnútorne meniť.
Začal prichádzať na bohoslužby do ka-
plnky. Začal sa zaujímať o kresťanské
náboženstvo, hoci predtým sám o sebe
vyhlasoval, že je moslim a že on nemá
žiadne hriechy. Keď však raz pri ňom
prečítali spytovanie svedomia, tak po-
vedal, že má veľmi veľa hriechov
a chcel, aby sa pri ňom často modlie-
vali. Aj on sa zapájal do modlitieb, naj-
mä do modlitby venčeka milosrden-
stva, ktorý sa ľahko naučil. Napokon
vyslovil túžbu, že sa chce dať pokrstiť
a že chce aj odpustenie hriechov.
Ja ako predstavený misie som zdržo-
val krst, pretože všetci, vrátane nás vy-


hlasovali, že tento dom nie je určený
na to, aby sa v ňom robila evanjelizá-
cia, alebo že by sme cez tento dom
chceli rozširovať našu vieru. Tento
dom mal byť svedectvom o láske ku
všetkým trpiacim. Odkladom som
chcel dosiahnuť aj to, že ak má tento
človek prijať krst, nech sa naň pripra-
ví dôsledne. Ďalším nebezpečen-
stvom bolo urobiť takýto úkon hneď
prvý polrok po otvorení domu. Pri-
pustil som však, že ak bude v ťažkom
stave a ak by umieral, treba ho pokrs-
tiť, lebo to je naša povinnosť. Jeho
stav sa skutočne zhoršoval a dostal sa
až do stavu bezvedomia, keď si sestry
mysleli, že už zomiera. V tom čase bol
v blízkosti prítomný aj kňaz. Nachá-
dzal sa na streche, lebo robil opravu
strechy azylového domu. Rýchlo ho
zavolali a ten ho hneď aj pokrstil.
Z tohto ťažkého stavu sa však ešte zo-
tavil. Ale zakrátko bol stav znovu veľ-
mi vážny a sestry začali zháňať mož-
nosť, aby ho dostali opäť do
nemocnice. Prešli niekoľko nemocníc,
ale nepodarilo sa im ho nikde umiest-
niť. V jednej ho napokon zobrali, aby
jeho organizmus aspoň trošku posil-
nili a preliečili. Ale o dva, tri dni im le-
kár už volal, aby ho odtiaľ prišli zob-
rať., lebo sa to nedá vydržať pre
zápach, ktorý sa od neho šíril na celej
chodbe a že ho tam nechcú už ani vi-
dieť. Keď ho dávali do nemocnice, tak
bol dva dni po krste, preto si dal na
krk modrý ruženec z umelej hmoty.
Keď ho sestra v nemocnici vyzliekala,
tak sa pýtala, že čo toto má byť.
V moslimskom svete je to veľmi do očí
bijúce, hlavne ak ide o kresťanské zna-
ky ako je kríž. Ten moslimovia ne-
znášajú. On povedal: „Toto si ja ne-
chám na sebe, lebo ja som kresťan.“
Povedal to s veľkým presvedčením,
bez akejkoľvek pochybnosti. Okrem
toho ešte povedal rehoľnej sestre, že si
žiada, aby ho prišiel vyspovedať kňaz.
Bola práve nedeľa popoludní, tak sme
k nemu prišli. Ja som sa s ním rozprá-
val a vyspovedal som ho. Spovedal sa
ako skúsený kresťan s veľkou poko-
rou a nábožnosťou až tak, že ma pre-
kvapil jeho postoj. Keby som ho ne-
poznal a nevedel, ako dostal k viere,
tak by som povedal, že je to kresťan,
ktorý sa pravidelne spovedáva. Potom
ho sestry znova vzali do ich domu.
Veľmi sa zaujímal o kresťanské pies-
ne, pravidelne sa modlieval, pravidel-
ne prijímal Eucharistiu, počúval kaze-
tu s evanjeliom, ktorú som mu


požičal. Počúval kresťanské piesne.
Bol veľmi pokorný a povedal som mu,
aby bolesť prijímal aj ako pokánie za
chyby a hriechy, ktorých sa v minu-
losti dopustil vo svojom živote. Aby to
prinášal ako obetu zmierenia za všet-
kých hriešnikov a za Azerbajdžan. On
povedal: „Ja všetko znášam, som
ochotný všetko trpieť, ja sa nesťažu-
jem.“ S odovzdanosťou prijímal aj veľ-
ké bolesti, ktoré mával. Postupne mu
vypovedávali nohy. Už nemohol ani
chodiť, ale pravidelne si žiadal, aby
som ho chodil spovedávať. Asi raz za
dva týždne som ho chodieval spove-
dať. V októbri sa jeho stav značne
zhoršil. Už nemohol schádzať z poste-
le. Bolesti sa mu zväčšovali. Sestry do-
sť ťažko znášali tento stav, lebo muse-
li byť pri ňom aj v noci. Upadával do
bezvedomia a bolo treba asistovať pri
ňom. Aj napriek tomu, že sestry mali
mnoho ďalších prác, tak všetko toto
trpezlivo znášali. Až napokon pred-
stavená povedala, že je to pre ne veľmi
náročné a že sa už modlia, aby Pán vy-
riešil túto situáciu, lebo nie všetky ses-
try sú schopné mu robiť preväzy. Boli
na to schopné len dve. Preto prosili
Pána, aby vyriešil túto situáciu a aby si
ho vzal k sebe. Bolo to v nedeľu, a keď
mi to povedali, tak naozaj on skutoč-
ne už zomieral. Ale sestry hovorili, že
pred smrťou bolo cítiť, že diabol zá-
pasí o jeho dušu. Nastal u neho taký
stav, že okolo seba všetko odmietal.


Odmietal ruženec, modlitbu, nechcel
aby sestry pri ňom boli. Chcel byť
v jednej chvíli sám, o chvíľu ich zasa
volal k sebe. V jeho duši prebiehal veľ-
ký zápas. Nakoniec však zobral do ru-
ky kríž, pobozkal ho a povedal: „Ja
ulietam“, a s pokojným a usmiatym
výrazom tváre odovzdal svoju dušu
Pánovi. Dá sa povedať, že toto je náš
prvý svätý z nášho zariadenia a tešíme
sa tomu, že Pán ukázal svoju zázračnú
silu na ňom. Je to pre nás veľký
znak a nádej, že Pán nás sprevádza
a takto potvrdzuje potrebu našej prí-
tomnosti a práce v Azerbajdžane
a v Baku. Keď bol už v takom ťažkom
stave, jedna sestra mu povedala:
„Modli sa za mňa!“ a on odpovedal:
„Ja sa modlím za vás a budem sa mod-
liť za tento požehnaný dom. Budem sa
modliť za vás všetkých.“ Veríme, že je
už u Pána a tam sa prihovára za nás.
Po jeho smrti ho sestry ponechali ešte
jeden deň vo svojom dome. Kňaz vy-
konal pri ňom pohrebné obrady. Na-
koniec sa našli nejakí jeho priatelia
a vybavili mu pohreb na židovskom
cintoríne. Takto je pochovaný ako
anonymný kresťan, ktorého si Pán po-
zval a ktorý sa u Neho prihovára za
nás všetkých.


Podľa rozprávania dona Jána Čaplu
spracoval Vladimír Chrobák


Foto: SDB Baku


M I S I E


26


V novembri 2006 sa
zúčastnil provinciálnej
kapituly aj vedúci
saleziánskej misie v Baku
don Ján Čapla.
V Azerbajdžane pôsobí už
tri a pol roka a počas
jedného stretnutia nám
porozprával tento príbeh:


M I S I E


Typická scenéria v Baku – naftové vrtné veže.


Komunita sestier Matky Terézie v Baku.


don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 27don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


Hriešnice a mýtnici
vás predídu do
Kráľovstva




Znie to neuveriteľne, ale čoskoro to bu-
de pätnásť rokov, čo sa nadšení mladí
ľudia zišli v rodinnej atmosfére na pr-
vom Lumene. Toto spočiatku malé diel-
ko sa zapáčilo nielen organizátorom,
ale najmä Pánovi, a tak sa mladí z tr-
navských spoločenstiev pustili do prí-
prav ďalšieho a ďalšieho ročníka festi-
valu. Z ihriska bol postupne presunutý
do športovej haly a z pôvodného zame-
rania na spevácke zbory sa preoriento-
val na vystúpenia gospelových kapiel.
Počas posledných rokov svojou prítom-
nosťou obohacujú festival aj hostia zo
zahraničia. Úroveň festivalu sa v mno-
hom zvýšila. Festival je momentálne
rozšírený aj o sprievodné podujatia rôz-
neho druhu, mládežnícke sväté omše,
prednášky, workshopy, ale aj adorácie,
spovede a osobné stretnutia.
Lumen 2007 bude prezentovať i mot-
to „Vykroč do života“, ktoré má byť
najmä výzvou pre mladých, aby sa ne-
báli aktívne vykročiť do života s Bo-
hom a aby sa o tom nebáli povedať aj
druhým. Má ich podporiť, aby sa viac
angažovali v konaní dobra (život). Vy-
kročiť do života znamená žiť ho napl-
no s Bohom pre druhých v akejkoľvek
forme.
Festival tradične odštartujeme mláde-
žníckou svätou omšou. Hudobný


program sa oficiálne začne v piatok.
V sobotu dopoludnia sa uskutočnia
workshopy, besedy a prednášky na
rôzne témy, ktoré budú vedené zaují-
mavými hosťami, popoludní budú na-
sledovať ďalšie koncerty.
Spomedzi zahraničných hostí sme
oslovili gospelový zbor Gospel Boule-
vard a Susannu Fields z Holandska,
a Jahaziela z Veľkej Británie. Domácu
gospelovú scénu budú zastupovať Vž-
dy@Všade, Saleziáni, The Raindown,
Rieka života, Timothy, Tretí deň…
a mnohí ďalší.
Gospelová hudba je jedným z najúžas-
nejších nástrojov evanjelizácie, aké
nám Pán dáva. Oslavujeme a chválime
ňou Boha, tešíme sa zo života, vytvára-
me spoločenstvo. Je to skvelý prostrie-
dok vyjadrenia viery a presvedčenia
v nás, mladých. Dobrý gospelový kon-
cert je ako balzam na dušu. Dúfame,
že aj tohtoročný Lumen bude plný ne-
zabudnuteľných zážitkov, stretnutí
s Bohom a priateľmi nielen pre mla-
dých, ale i pre nás.
Podrobnejšie informácie sa budete
môcť dozvedieť na našej webovej
stránke www.festivallumen.sk


Text a foto: Zuzana Krajčovičová


R E DA KC I A


Deň s veľkým D nastane 29. septem-
bra v Poprade. Tam to všetko vyvr-
cholí. FESTA, ktorá má byť oslavou ži-
vota, sa rozbehne oveľa skôr.


Pôjde o život
A nie život hocijaký. Plnohodnotný.
Prípravný tím spolu s animátormi zo
stredísk pre účastníkov pripravili po-
nuku plnú výziev, sociálnych činov
a aktivít v prospech tých, ktorí to sku-
točne potrebujú: chudobní, chorí, ro-
diny… FESTA má totiž mladým ľuďom
otvoriť dvere ich srdca aj
strediska, pozvať ich angažovať sa
v spoločnosti a prísť tam, kde je život
v ohrození alebo ho treba podporiť.
A to nielen v jediný deň
FESTY, ale už od marca
2007.


FESTA cez internet
„Po novom, ale tak is-
to,“ povedali si v prí-
pravnom tíme FESTY.
Treba využiť nové mož-
nosti, ale zároveň za-
chovať to dobré, čo po-
núkali minulé FESTY.
V marci by sa mala
spustiť fesťácka web
stránka s aktuálnymi in-
formáciami, blogmi, do-
wnloadmi, fotosúťaža-
mi, témami na stretká
a samozrejme s fórom,
do ktorého sa budú
môcť účastníci zapojiť.
Jej adresa je: www.fes-
ta2007.sk. Strediská bu-
dú medzi sebou súťažiť,
ktoré z nich sa viac na-
sadí pre život.


Logo
Bude fesťákov sprevádzať a povzbu-
dzovať ich žiť FESTOU až do konca
septembra. Farby modrá a žltá nie sú
náhodné. Modrá symbolizuje Sloven-
sko – je to farba našej reprezentácie;
táto farba sa spája aj s Pannou Máriou
– matkou Života; vodou, ktorá je ži-
vot; oblohou a vysokými ideálmi či
dobrodružstvom. A žltá? Predstavuje
Slnko – zdroj života na Zemi; Eucha-
ristiu – zdroj života v duši, energiu,
optimizmus…
Otvorené náručie FESTA-panáčika je
tiež výzvou: „Vydrží to s tým nadše-
ním až do konca? A vydržíte aj vy?“


V nasadení celá Saleziánska rodina
Prípravný tím pozostáva zo zástupcov
zložiek Saleziánskej rodiny – saleziá-
nov, saleziánok, saleziánov-spolupra-
covníkov, DOMKY, LAURY a samo-
zrejme animátorov. Pred nich kladie
FESTA 2007 najväčšiu výzvu – prebu-
diť a oživiť to jedinečné, čo Pán do nás
vložil – lásku k životu. Tu pomôžu aj
vaše modlitby, za ktoré vám patrí veľ-
ká vďaka


za prípravný tím FESTY 2007 Apa
Foto: archív redakcie


M L Á D E Ž


Život je hlavnou témou
Strenny generálneho
predstaveného a stal sa
aj námetom pre
tohtoročné obľúbené
stretnutie saleziánskej
mládeže FESTU 2007.


FESTA 2007 sa
rozbehla


Lumen 2007
– Vykroč do Života





DOMKA – Združenie saleziánskej mládeže a Mesto
Trnava v spolupráci s mladými zo saleziánskych


stredísk sa už pustili do práce a usilovne pripravujú
ďalší Lumen. Ten sa uskutoční 20. a 21. apríla 2007


v Mestskej športovej hale v Trnave.


Náš
spolubrat
don Ján
Malženický
sa v januári
dožil 80
rokov života.
Pri tejto príležitosti mu
blahoželáme a vyprosujeme
veľa Božích milostí.


Don Malženický sa narodil 6. januára
1927 v Hodoch pri Galante. Po stret-
nutí so saleziánmi vstúpil do noviciá-
tu vo Svätom Beňadiku a v roku 1947
zložil rehoľné sľuby. Potom študoval
na Gymnáziu v Trnave. Po zrušení re-
holí bol internovaný a v rokoch 1950
– 1953 bol odvedený ako vojak PTP
na viaceré miesta v Čechách.
Po návrate z vojenskej služby bol za-
mestnaný vo viacerých civilných za-
mestnaniach v Bratislave a vo Veľkých
Levároch. V roku 1954 tajne zložil
večné sľuby a v roku 1959 bol tajne
vysvätený za kňaza. V roku 1969 zís-
kal možnosť verejne pôsobiť ako kňaz
a pracoval na fare v Šaštíne, Veľkých
Kostoľanoch a Hlohovci.
V roku 1973 mu bol odňatý súhlas na
kňazskú službu a opäť sa musel za-
mestnať vo viacerých civilných za-
mestnaniach.
V roku 1975 sa však opätovne dostal
do farskej pastorácie a pôsobil na via-
cerých miestach. Najdlhšie obdobie
v rokoch 1980 – 1990 ako farár v Mo-
tešiciach.
Po páde komunizmu ho predstavení
poslali na faru do Šaštína, kde v ro-
koch 1991 – 1994 veľmi intenzívne za-
bezpečoval obnovu národnej baziliky.
V rokoch 1994 – 2001 pôsobil v dome
v Trnave na Kopánke a od roku 2001
je v Hodoch. Jubilantovi prišiel na osla-
vu do Hodov zablahoželať aj otec arci-
biskup Ján Sokol, ktorý sa s donom
Malženickým veľmi dobre pozná.
V minulosti sa totiž zhodou okolností
obidvaja vzájomne zaopatrovali po au-
tonehode. Keď mal autonehodu otec
Sokol, zaopatriť ho prišiel don Malže-
nický, a keď mal nehodu don Malže-
nický, zaopatril ho otec Sokol, pretože
tieto dve nehody sa stali práve na mies-
tach, kde vtedy títo kňazi pôsobili.


28 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


Ján Malženický
SDB


don bosco dnes 2 / 2 0 0 7 29




L I S T Y R E DA KC I A


Po 50-ke do Anglicka Don Rafael Černý SDB
V Šarišskej župe sme začali písať
novú etápu dejín Saleziánov spo-
lupracovníkov (ACS) stredísk Pre-
šova a Sabinova. Po prvykrát sa
Konferencia ACS v prešovských
strediskách Sever (13. 1. 2007)
a Juh (14. 1. 2007– v ten istý dá-
tum sa uskutočnila aj konferencia
strediska Sabinov) konala vo
vlastných priestoroch. Áno! Spolu-
pracovníci majú
svoj dom v Drie-
nici pri Sabino-
ve. Domnievam
sa, že je to prvý
dom na Sloven-
sku, ktorý si
spolupracovníci
sami postavili.
Keďže dom si
stavia obyčajne
dobrá rodina
a rodina má ma-
mu, tak aj „náš
dom“ má svoju
mamu, podľa
ktorej sme ho aj
p o m e n o v a l i
„Dom Mamy
Margity“. Prečo?
Mama Margita
bolá prvá „spo-
lupracovníčka“ dona Bosca. Stara-
la sa o dobrý chod domu a spolu-
prácu medzi chlapcami a svojím
synom, a to bol ten dôvod pome-
novať tento prvý dom ACS po pr-
vej spolupracovníčke. Náš dom
bude v prevažnej miere slúžiť du-
chovným, ale aj rekreačným akti-
vitám.
Prvou veľkou akciou domu bol
Silvester na prelome rokov 2006-
2007. Pekným vstupom do roku
2007 boli lektorské duchovné
cvičenia a do tretice (hovorí sa, že


všetko najlepšie) boli výročné
konferencie, pri ktorých sa usku-
točnili aj nové voľby do miestnych
rád. Hosťami konferencie ACS
strediska Sever za prítomnosti de-
legáta dona Petra Šimčíka, boli
z provinciálnej rady don Peter
Hrabovecký, ktorý bol hlavným
celebrantom sv. omše na začiatku
konferencie ACS strediska Sever,


a Darinka Čier-
niková. Hosťom
konferencie bol
aj František Bar-
náš zo strediska
Juh, ako aj pre-
dašpirantky a aš-
pirantky ACS
strediska Sever.
Konferenciu na-
vštívil aj delegát
sab inovského
strediska don
Ferdo Kubík a je-
ho spolubrat
Ondrej Miliczki.
K o n f e r e n c i u
ACS viedol
„starý“ koordi-
nátor František
Goboňa. Novým
koordinátorom


ACS strediska Sever sa stal Juraj
Kovaľ. Celá konferencia sa niesla
v duchu horeuvedenej strenny na
rok 2007. Don Hrabovecký vo svo-
jej homílii pripomenul spoluprácu
ako dar, ktorý Duch Sväty dáva
každému jednemu z nás. Na záver
sme pri tejto príležitosti pogratu-
lovali aj našim jubilantkám Irenke
Kováčovej a Marienke Komiňáko-
vej. Tieto šarmantné „dievčatá“ si
pripomenuli svoje eLté narodeni-
ny.


Foto a text: Jakub Halčák


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu
Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme
Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu, kedy za nich slúžime svätú omšu
a pamätáme na nich v modlitbách.


D O B R O D I N C I


Ako to vlastne u nás na Slovensku
minulý rok začalo. Ja som už šťastne
dovŕšila 50-ku a vtedy sa neoplatí veľ-
mi meniť prácu, lebo nemáte príliš na
výber. Dajú vám pocítiť, že chcú mla-
dších, a to som žila v Bratislave. A tak
som skúšala cez trhy práce a cez po-
nuky práce cez agentúry do zahra-
ničia. Ale nedarilo sa.
Ale asi po pol roku som objavila
agentúru IFNE, ktorá ponúkala spro-
stredkovanie práce za výhodných
podmienok, a tak som sa prihlásila.
Moja angličtina bola úbohá, ale na-
priek tomu ma zavolali na pohovory
s anglickými manažérmi a ja som, ču-
duj sa svete, uspela. O dva týždne
sme leteli tri Slovenky do Anglicka.
Ubytovali nás neďaleko Birmingha-
mu v dedine s 3000 obyvateľmi.
Hneď som objavila aj katolícky kostol


a to bolo od začiatku mojou posilou.
Katolíkov je tu tak asi 200, ale veľmi
držia spolu a pomohli aj mne, keď
som potrebovala. Vlastne nebyť ich,
ani by som nemala veľmi kam chodiť
na návštevy. Zas to nie je často, lebo
každý má svoju rodinu, ale občas to
človeku dobre padne.
Čo sa týka našej práce, hneď na dru-
hý deň sme začali pracovať v opatro-
vateľskom dome. Naša práca, mimo-
chodom vždy v tenkých gumených
rukaviciach, zahŕňa: kúpanie ľudí,
ich celkové obriadenie, kŕmenie,
ustielanie postelí, obliekanie a ukla-
danie do postelí. Jednoducho všetka


pomoc, ktorú starí ľudia potrebujú.
Tu v Anglicku mladí ľudia väčšinou
dávajú svojich rodičov, ktorí už ne-
môžu žiť sami, do týchto centier
a majú po starosti. Tu ich navštevujú,
ako často chcú, ale nemusia sa tak
obetovať. Čo sa však týka staroby,
v Anglicku žijú starí ľudia naplno,
kým nie sú odkázaní ísť do tohto do-
mu, ale aj tam majú svoj program. Ta-
kže tu aj niektorí 90-roční riadia autá.
Jedna 70-ročná pani tu študuje na
univerzite maliarstvo a celá rodina to
berie veľmi vážne a chvália sa tým, že
mala výstavu a bude predávať svoje
obrazy. Je tu iný život. Starí ľudia sú
všade a 50-ročný človek sa cíti veľmi
mladý, ba nedospelý.
Čo sa týka práce, táto anglická spolo-
čnosť Alpha care, ktorá nás zamest-
náva, prijíma starších aj mladších ľu-


dí zo Slovenska. Aj 56-roční tu robia
a dá sa to tu. V každom opatrovateľ-
skom dome, ak sa človek venuje naj-
mä práci, sa dá vydržať. Nájdu sa aj
nepríjemní a namyslení ľudia, ale na
Slovensku tak isto. Tak čo? Kto chce
vydržať, ten vydrží. 20 000.– Sk za
mesiac je tu najmenší plat už po odčí-
taní ubytovania a cestovného. Ak má
človek nadčasy môže zarobiť aj 30 –
35 000,– Sk mesačne. Takže kto má
pôžičky, ako som mala aj ja, za nejaký
čas ich má splatené. Ten pocit, keď
prídete a v hotovosti môžete v banke
vyplatiť 30 000,– Sk a ani okom ne-
mihnúť, to musíte zažiť.
Sú sprvu chvíle, keď máte chuť so
všetkým praštiť a vrátiť sa, kvôli ne-
príjemnostiam, ktoré tu sú, ale človek
sa musí vedieť aj zaprieť. Chcem tým-
to povzbudiť starších ľudí, teda tých
okolo a po 50-ke, aby sa zdokonalili
v angličtine alebo aspoň sa začali učiť
a ak to potrebujú, skúsili riešiť svoju
situáciu aj touto cestou. Stojí to za to.
Počiatočné náklady sa vám rýchlo
vrátia, len sa informujte, či budete ro-
biť blízko od ubytovania, lebo nieke-
dy je drahý presun do vzdialenej prá-
ce. Ak máte záujem, informácie
o agentúre, cez ktorú som získala to-
to zamestnanie, nájdete na interneto-
vej adrese: www.ifneslovakia.sk.


Elena Kajanová
Foto: archív autorky


Je to práve rok, čo som prišla pracovať do Anglicka ako opatrovateľka starých ľudí
v Care house – opatrovateľskom dome.


30 don bosco dnes 2 / 2 0 0 7


Asi 1 000-ročná dedina Broadway, kde sú domy z kameňa. Autorka článku prvá zľava.


* 26. septembra 1924 Sobotište okres Senica
+ 9. decembra 2006 Bratislava


Základné vzdelanie získal
don Černý v rodnej obci.
V roku 1937 ho prijali do sa-
leziánskeho gymnázia v Šaš-
tíne. Po absolvovaní piatej
triedy vstúpil v roku 1941 do
saleziánskeho noviciátu vo
Svätom Beňadiku nad Hro-
nom a v auguste 1942 zložil
prvé rehoľné sľuby. Gymna-
ziálne a pedagogické štúdium si vykonával
v Trnave, kde maturoval v roku 1945. Potom
ho predstavení poslali na pedagogickú prax
do Žiliny, kde v rokoch 1945 až 1946 pôso-
bil ako organista a dirigent kapely a hudby.
Potom bol ešte rok asistentom a dirigentom
spevokolu v Trnave. V roku 1948 začal
štúdium teológie vo Svätom Kríži nad Hronom,
kde ho v druhom roku stihli udalosti tzv.
barbarskej noci. Najprv ho deportovali do
Šaštína a neskôr do Podolínca. Po
šesťmesačnom pobyte ho 7. septembra 1950
spolu s ďalšími rehoľníkmi klerikmi poslali na
preškolenie do Pezinka. V októbri 1950 sa mu
po dramatickom prechode cez rieku Moravu
podarilo preplávať do Rakúska a ilegálne prejsť
aj do Talianska. Tam pokračoval v teologických
štúdiách. V Taliansku bol 1. júla 1952
vysvätený za kňaza. Neskôr ho predstavení
poslali do Ivrey v Piemonte do misionárskeho
ašpirantátu. V roku 1955 dona Černého poslali
do Belgicka – do Ramegnies-Chin pri Tournai,
kde sa venoval záchrane utečencov-mladíkov
až do r. 1969. Od 15. septembra pôsobil ako
pedagóg v Luxemburgu. V nasledujúcom roku
ho predstavení pozvali do Ríma do
Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, aby
pomáhal vychovávať kňazský dorast pre
Slovensko a zahraničie. V roku 1992 sa vrátil na
Slovensko. Pôsobil v Šaštíne a v Bratislave na
Miletičovej. V roku 2005 bol don Rafko zverený
do opatery rehoľných sestier v Liečebni sv.
Františka v Bratislave, odkiaľ si ho Pán Boh
povolal k sebe.


KONFERENCIA ACS 2007
Nechajme sa viesť Božou


láskou k životu


I
j i


l i t




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo ...................................................................................................


Obec ............................................................................ PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


Z


Ľudská zrelosť
zasvätených osôb
A. Grün, Ch. Sartoriusová
Táto kniha chce otvorene a nezahalene, ba
v určitých oblastiach až „provokačne“ pou-
kázať na niektoré prvky ľudskej nezrelosti
zasvätených osôb v ich postojoch, emó-


ciách, správaní, prístupoch, zraneniach, očakávaniach, reakciách. Záro-
veň naznačuje cestu, na ktorej možno všetky tieto prvky v každom ve-
ku stvárniť hodnotami evanjelia a zasvätenia. Veď „človek nikdy
nedosiahne taký vek, v ktorom by mohol povedať, že sa skončil proces


jeho dozrievania“ (VC 69).


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Ľudská zrelosť zasvätených osôb


Via Crucis


Božia láska k životu


Kvalitný život podľa dona Bosca


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Titul Počet kusov


139,– Sk


136 strán, brož.


40 strán, brož.


40 strán, brož.


62,– Sk


39,– Sk


✃


Božia láska k životu
Pascual Chávez Villanueva
Boh miluje každé bytie. On dáva život
z lásky, udržuje ho v láske a určuje ho
na lásku. Nemôže nenávidieť nič z to-
ho, čo stvoril z lásky. A je to práve
Božia Láska, ktorá aj nás pobáda mi-
lovať život, podporovať ho zodpo-
vednou službou, chrániť ho s nádejou, ohlasovať hodno-
tu jeho zmyslu. Spolu so svätým Františkom Saleským môžeme
veriť v silu dobra a podporovať ho, môžeme milovať život a všetky
ľudské hodnoty, ktoré sa v ňom stretajú.


Kvalitný život podľa dona Bosca
František Kubovič
Umenie kvality života spočíva v tom, že do-
kážeme byť citliví na prejavy Boha v našich
všedných dňoch.
Lenže ako na to? Inšpirujme sa každodennou
svätosťou dona Bosca a jeho pohľadom na de-


väť „problémov“ života: ako sa tešiť, ako prekonávať ťažkosti, ako si
uchovať zdravie, ako prežívať Božiu prítomnosť, ako a prečo študovať,
ako využívať čas, ako mať viac nádeje a ako si nájsť svoje povolanie.


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny


jediný celoslovenský kresťanský časopis


pre mladých


pestrý obsah = 100 %-ne pre mladých


moderný dizajn a vzhľad = 100 %-ne pre mladých


ľudské a duchovné sprevádzanie = 100 %-ne pre mladých


48 strán za 34 korún mesačne (predplatné na rok 340 korún)


pre predplatiteľov sú počas roka pripravené extra prílohy


a súťaže o zaujímavé ceny


OBJEDNÁVKA


●


●


●


●


●


Meno a priezvisko ..................................................................................


Ulica a číslo...........................................................................................


Obec..................................................................PSČ


Redakcia AHA!, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26; casopisy@donbosco.sk;


www.casopisaha.sk


✃


Via Crucis
Ján Pavol II.
Živo si pamätáme na dni, keď pápež
Ján Pavol II. prežíval osobnú agóniu,
až odovzdal svoj život Pánovi.
Táto brožúrka je určená tým, ktorí ho mi-
lovali a chcú naďalej čerpať z bohatstva jeho života a viery.
Texty meditácií napísal on osobne v roku 1984 pre tradičnú
Via Crucis – Krížovú cestu v Koloseu. Sú vhodné na osobnú
aj spoločnú meditáciu.


32 strán, brož.


39,– Sk