Don Bosco Dnes SLK No. 2 2006

ROČNÍK XXXVII.2/2006 MAREC – APRÍL


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


FMA:


TRNAVSKÉ ORATÓRIUM


História:


DON BOSCO NA SVETLE


Osobnosť:


JOZEF HERIBAN




1. Popri návšteve
školy v Castelnuove
bol Janko zamestna-
ný pri rôznych poľ-
nohospodárskych
prácach, ale aj tu ho
bolo možné vidieť
s nejakou obľúbe-
nou knihou, ktoré
ho veľmi zaujímali.


2. Vo voľnom čase
viedol kravy svojho
brata Jozefa na pašu
alebo strážil vinice,
ale jeho pohľad bol
upriamený do dia-
ľok, kde stále sledo-
val svoj sen, ktorý
ho nikdy neopúšťal.


3. Počas rôznych sviatkov chodieval sledovať klaunov
a kúzelníkov, aby sa naučil niečo z ich kúskov. Raz všet-
kých prekvapil, keď napriek svojmu nízkemu veku vylie-
zol na vysoký stĺp, čo sa málokomu podarilo, a zobral si
odtiaľ niektoré ceny, ktoré tam čakali na šikovných lezcov.


4. Počas jednej osla-
vy v Crivelle začal
hrať na husliach, aby
potešil stolujúcich.
Tu si však všimol, že
ľudia na jeho hudbu
začali tancovať. Pre-
stal hrať, odišiel do-
mov a rozbil husle.
Preňho mali oslavy
vyzerať ináč.


5. Toto je farský kos-
tol v Castelnuove,
kde bol Janko pokrs-
tený, kam chodieval
na náboženstvo
a nedeľné sväté
omše. Veľmi dobre
si pamätal kázne
a potom ich opako-
val svojim chlapcom
v Becchi.


6. Až dodnes sa za-
chovala táto nádoba
z kameňa, pri ktorej
bol 17. augusta 1815
Janko Bosco pokrs-
tený.


7. V tomto kostole pristúpil na Veľkú noc v roku 1826
k prvému svätému prijímaniu. Veľmi dôsledne ho naň pri-
pravila a sprevádzala jeho mama Margita.


8. Pred školou
v Castelnuove, kto-
rú navštevoval, po-
stavili v roku 1898
tento pamätník.
Bol to prvý z ne-
spočetného množ-
stva pamätníkov,
ktoré neskôr posta-
vili po celom svete
tomuto veľkému
priateľovi všetkých
chlapcov.


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: VKÚ, a. s. Harmanec


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


2/2006
ROČNÍK XXXVII.


MAREC – APRÍL


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


S
D


B
M


am
at


ey
ov


a


Pošta
Listy v redakcii 4


Doma a vo svete
Bratislava... 7


Aktualita
Trnavské oratko – inak, a predsa tak isto 8


História
Don Bosco sa opäť ukázal na svetle! 10


Šport
Halová KAMA – západ 12


Misie
Nový sen pre nový Sudán 13


Pedagogika
Rodičom sa človek (ne)narodí... 16


ZMP
Živá prítomnosť Panny Márie 19


Spolupracovníci
Náboženstvo a spiritualita 20


Osobnosť
Jubilejný rok otca Jozefa Heribana 22


Výchova
Vychovávať, kým nie je neskoro 24


Duchovnosť
Duchovný profil mamy Margity 26


Laboratórium viery
Samuel 28


Misie
Ekvádor 30


2 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


Pred pár dňami som čítal v jed-
nom našom denníku, že sme jedna
z najchudobnejších krajín Európ-
skej únie a že máme najvyššie per-
cento ľudí žijúcich na hranici chu-
doby. Tieto informácie ma ani veľmi


neprekvapili. Je jasné, že ak niekto viac cestuje po Sloven-
sku (mám tú možnosť), určite vníma rozdiely medzi re-
giónmi omnoho markantnejšie ako ten, čo sedí v Auparku
v Bratislave, alebo za pecou v Novej Sedlici. A ak k tomu eš-
te pridáme situáciu našich Rómov, môžeme povedať, že
sme krajina závratných rozdielov. Skoro ako India...


Keď sa tam Matka Terézia usilovala urobiť citlivejším
svedomie bohatých kresťanov, tak v pôstnom období
brávala so sebou chudobné deti, ktoré im ukázala a po-
vedala: „Váš pôst, to je jedlo pre tieto deti.“


Aj my na Slovensku asi niekedy potrebujeme uvidieť,
že je na tom niekto ešte horšie ako my, aby sme sa uspo-
kojili s tým, čo už máme, a stále nelamentovali. Pôstne
obdobie, ktoré sme práve začali, je peknou príležitosťou
aj na poukázanie sociálneho rozmeru nášho pôstu: „Náš
pôst, to je naozaj jedlo pre chudobných.“


A vskutku, viaceré charitatívne a misionárske spolo-
čenstvá sa v tomto období usilujú prebudiť otupené sve-
domie ľudí zahľadených často až príliš do seba a svojich
problémov (viac sa o tom dozviete v článku vnútri ča-
sopisu pod názvom Nový sen pre nový Sudán). Naozaj,
ak si uvedomím, že len niekoľko stovák mojich korún
môže zachrániť a zlepšiť život nejakému dieťaťu chorému
na AIDS niekde v Afrike alebo Ázii, tak sa budem relatív-
nejšie pozerať na svoju ťažkosť či si kúpiť košeľu so znač-
kou alebo bez nej.


Nemali by sme však zabudnúť, že pôst má okrem so-
ciálneho aj rozmer duchovný. Cirkevní otcovia prvých
storočí neodchádzali do samoty púšte preto, aby v sebe
pestovali nejaké stoické čnosti, ale aby v strádaní a nedo-
statku paradoxne nachádzali Boha. Vtedy aj hlad mal
svoj duchovný rozmer. Viedol ich totiž k úprimnej mod-
litbe, aby tak ako ich telo túži po pokrme, túžila ich duša
po Bohu a jeho pokrme.


Aj my sa pokúsme aspoň raz prežiť svoj pôst ako túž-
bu po Bohu a nezabudnime ani na svojich chudobných
bratov a sestry, či už niekde v misiách alebo aj u nás.


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia


jeho diela!


SLOVO NA ÚVOD


Ján Bosco v obrazoch


Viliam Riško SDB




POŠTAPOŠTA


VÝCHOVA V RODINE


Milá redakcia!


V čísle 6/2005 Vášho časopisu ma za-
ujal list pani Anny z Bratislavy. Ja som
tiež matkou troch detí a veľmi dobre
ju chápem a trápim sa s podobnými
problémami a nie len ja, ale aj moje
kamarátky.
V prípade pani Anny vidím dosť veľký
problém v manželovi. Podľa toho, ako
píše, manžel sa venuje výchove detí
dosť málo. Deti v takom náročnom ve-
ku potrebujú rozumnú otcovu výcho-
vu. Pani Anna to sama ťažko zvládne, aj
keby sa vzdelávala v oblastiach, o kto-
rých píše. Správny a zásadový vplyv ot-
ca vo výchove je veľmi dôležitý.
Doba a s tým aj vplyvy na deti sú na-
ozaj veľmi odlišné ako v dobe, v ktorej
sme my žili. Ku kríze autority rodičov
dochádza aj v rozdvojenej výchove,
keď otec sa nevenuje výchove vôbec,
alebo je benevolentný k deťom, tým
podkopáva aj akúkoľvek snahu matky
dobre vychovať svoje deti. Deti veľmi
rýchlo vycítia, že z otcovej strany im
nič nehrozí.
Pani Anna je veľmi dobrá a rozumná
matka, prajem jej veľa síl na výchovu
detí a aj na modlitbu, aby spolu s Pá-
nom Bohom sa jej podarilo výchovu
detí dobre zvládnuť.
Vaša čitateľka Veronika.


KDE SA STRÁCA
ČLOVEK?


Vážená redakcia,


Na úvod môjho zamyslenia Vás chcem
čo najsrdečnejšie pozdraviť.


Máme za sebou vianočné sviatky, ich
čaro sa veľmi rýchlo vytratilo, zostali
po nich iba zosušené vyhodené strom-
čeky pri kontajneroch. Ani sme sa ne-
nazdali a školáci priniesli domov svo-
je vysvedčenia – hodnotenia svojej
polročnej práce. A už je tu opäť zápis
do 1. ročníkov základných škôl
a s ním aj bitka o budúcich žiakov –
prváčikov. V tomto zhone mi ako ma-
me, učiteľke i človeku chodia po rozu-
me rôzne myšlienky a následne otáz-
ky, či ako ľudia máme ešte svoj vlastný
život alebo sa dostávame do etapy,
keď sa z nás vytráca ľudskosť a nahrá-
dza ju éra počítačov.


Postreh číslo 1 – učiteľský


Som učiteľkou na 1. stupni základnej
školy. V septembri mi pribudol žiačik,
ktorý má zdravotné problémy s uče-
ním i so svojou pamäťou. Snaží sa
žiačik, ako vládze. Snažím sa ja ako
učiteľka, aby som zohľadnila jeho
zdravotný stav i jeho možnosti. Dá sa
povedať, že snaží sa i jeho starostlivá
mama. Zdalo by sa, že je všetko v naj-
lepšom poriadku. Ale nie je to celkom
tak. Mama neprijala svoje dieťa také,
aké je. Rozhodla sa, že spraví z neho
bezchybnú osobnosť, ktorá všetko
zvládne perfektne. Ťažko by prežila,
že jej dieťa by mohlo mať horšie znám-
ky ako tí ostatní. Rozhodla sa, že so
synom sa bude učiť tak, aby v ňom vy-
budovala fotografickú pamäť na úrov-
ni encyklopédie.
Ja sa pýtam: Hovoríme ešte stále
o dieťatku, ktoré má 8 rokov ? Alebo je
to už robot, ktorý to musí zvládnuť na
základe príkazu svojho tvorcu? Je to
ešte stále milujúca matka, ktorej záleží
na svojom dieťati, alebo iba na svojej
dokonalosti ?


Postreh číslo 2 – rodičovský


Ako každá mama, i ja som očakávala
vysvedčenia svojich ratolestí. Vysve-
dčenie mladšej dcéry nám všetkým
urobilo radosť. S vysvedčením syna to
už bolo horšie. Nečakali sme žiadne
zázraky. Veď vieme, čo doma máme,
a v puberte si ani neprikrášľujeme rea-
litu žiadnymi ružovými okuliarami
ani svätožiarou nad hlavou nášho sy-
na. Niekoľko dní pred vysvedčením
som v televízii postrehla názor, že
mnohé vysvedčenia nie sú skutočným
ohodnotením žiakovej práce, ale sym-
patií vo vzťahu učiteľ – žiak. Rovnaké
vedomosti žiakov môžu byť ohodnote-
né u tichého, sympatického dievčatka
stupňom 3 a živého, neposedného
chlapca, lajdáka dokonca 5. Neverila
som tomu, že tie rozdiely môžu byť až
také obrovské. Zo svojho omylu som
sa prebudila, keď som videla vysved-
čenie svojho syna. Z predmetu, kde
mal 2 týždne pred klasifikáciou jedinú
známku 2 sa na vysvedčení objavila 4.


Pani profesorka nemá nášho syna (ale
ani jeho spolužiakov a spolužiačky)
príliš v láske a na žiadnom rodičov-
skom združení sme nepočuli o nich
láskavé slovo. Iní profesori, ktorých
majú deti radšej, nikdy nepovedali, že
nie sú zvládnuteľní.
Ja si kladiem ďalšie otázky: Ako chce-
me, aby nás žiaci ako svojich učiteľov
milovali, keď im nedávame pocítiť, že
nám na nich záleží ? Ako chceme
v nich vzbudiť lásku k svojmu pred-
metu, keď ich učíme nenávidieť ? Dá-
vame im šancu, aby ukázali aj to dob-
ré, čo majú v sebe ? Záleží nám na
premene jednotlivca (ešte tvárneho)?
Alebo už sme až v takej dezilúzii a kaž-
dý deň je pre nás utrpením, keď musí-
me vkročiť medzi divé šelmy a iba ich
krotiť? Nebolo by jednoduchšie sad-
núť si niekde za kancelársky stôl
a krotiť iba čísla, poprípade zadávať
inštrukcie a príkazy do počítača? Veď
by sme toho až tak veľa nepokazili...


Postreh číslo 3 – pracovný


Väčšina z nás chodí do práce a stretá-
va sa s rôznymi príkazmi, zákazmi,
zmenami k lepšiemu či horšiemu. Ve-
dúci pracovníci si stanovia podmien-
ky a my ostatní sme nútení pristúpiť
na ich pravidlá. Toto všetko je v po-


riadku v prípade, že zmena nás posú-
va ďalej a obohacuje nás, naše pracov-
né vzťahy, zlepšuje výsledky práce.
Menej príjemné je, keď vedúci pracov-
ník zvolá pracovnú poradu a obozná-
mi vás so zmenami, ktoré sú výhodné
iba pre neho.
V každej normálnej škole sú vyučova-
cie hodiny a po nich prestávky na od-
dych, ľudské, toaletné a iné potreby.
Jedného dňa si nás naša pani riaditeľ-
ka zavolala na krátku pracovnú pora-
du, kde nám oznámila, že od nasledu-
júceho dňa skrátila prestávky medzi
vyučovacími hodinami. Malé (10 mi-
nútové) na 5 minút. Veľkú (15 minú-
tovú) na 10 minút. Ďalšiu veľkú už ne-
treba, a preto z nej spravila 5
minútovú. Na nesúhlasné reakcie pe-
dagogického zboru odpovedala, že
čím budú prestávky kratšie, tým me-
nej možností budú mať žiaci na to, aby
robili nezbedu. Zarážajúce bolo odô-
vodnenie, že žiaci cez prestávku sú
hluční, pri pohybe v triede hrmocú so
stoličkami, prípadne lavicami a pani
riaditeľka nemôže pracovať. Dozvede-
li sme sa aj ďalší dôvod. Pani riaditeľ-
ka týmito zmenami skráti dĺžku vy-
učovania a počítačové učebne budú
skôr k dispozícii na vzdelávanie do-
spelých z nadriadených okresných,
mestských úradov a dokonca i minis-


terstva. Deti v škole zatiaľ nejaké má-
me, ale konexie na úradoch nám
môžu utiecť.
Opäť si kladiem otázky: Je škola pre
deti? Nie sú tu deti na to, aby pani ria-
diteľka mohla zastávať funkciu riadi-
teľky školy? Ako dlho ešte rodičia ne-
chajú ničiť duševné zdravie svojich
detí ? Kedy z nich spravíme mlčiace
naprogramované stroje, ktoré nebu-
chocú so stoličkami a nerobia hluk ?


Tých postrehov, ale aj otázok by moh-
lo byť oveľa viac. Všetky však smerujú
k tomu istému záveru. Kde sa stráca
človek? Kam sa tak veľmi ponáhľame?
Bežíme a pomaly a isto vnímame ľudí
okolo seba iba z rýchlika. A tak sa aj
k človeku správame. To staré a osve-
dčené : „Miluj blížneho svojho ako se-
ba samého“ vnímame a prežívame tiež
iba povrchne. Pri tom behu sme si ani
nevšimli, že sa nám vnútorná časť tej-
to vety stratila a my sme v tej rýchlos-
ti ani nepostrehli, že sa často riadime
podľa toho pozostatku : „Miluj seba
samého.“


Nechcem však vidieť ľudskú spoloč-
nosť cez tmavé okuliare. Všetkým nám
želám, aby sme každý deň aspoň na
chvíľku spomalili, počúvali človieči-
kov okolo seba, občas ich trochu po-


Listy v redakcii


4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6 5D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6




Kostol saleziánskeho domu v Bratislave-Trnávke je zasvätený donovi
Boscovi. 31. januára tu bratia spolu s veriacimi oslávili odpustovú
slávnosť. Tohto roku sa na sviatok patróna svojho kostola pripravova-
li deviatnikom, ktorého texty boli pripravené z komentára k heslu na
rok 2006 od dona Pascuala Cháveza. Oslavy samotného sviatku
sprevádzalo viacero podujatí. Najprv to bolo slávnostné predstave-
nie Don Bosco Show, kde vystúpili viaceré skupiny mladých z futba-
lového klubu Domino a z oratória so svojím programom. Potom sa ko-
nal tradičný hodový ples pri príležitosti sviatku dona Bosca. V hale
oratória sa uskutočnilo premietanie filmu o donovi Boscovi, kde bol
veľmi živo predstavený jeho zaujímavý, veselý, ale i namáhavý život.
Slávnostnú odpustovú svätú omšu celebrovali bratia kňazi za účasti
mnohých veriacich v nedeľu 29. januára. Hlavným kazateľom bol don
Jozef Slivoň zo Šaštína. Don Bosco je v tejto časti Bratislavy prí-
tomný už 72 rokov a aj tohto roku sa ukázalo, že je tu stále živo prí-
tomný


POŠTA DOMA A VO SVETE


Internacionálna organizácia misijných dob-
rovoľníkov VIDES, ktorá pracuje pod vede-
ním sestier saleziánok a zameriava sa na
podporu a rozvoj ženy, usporiadala v záve-
re roka 2005 medzinárodný kongres. Slo-
venské saleziánky a slovenský VIDES za-
stupovali sestry Elena Caunerová a Renáta
Žúrková. 230 účastníkov z 35 krajín sa za-
mýšľalo nad možnosťami práce pre najchu-
dobnejších a šírením pokoja v blízkom, ale
aj vzdialenejšom okolí každého z dobrovoľ-
níkov a členov organizácie. Karmelitánsky
kláštor v Sassone pri Ríme poskytol vhod-
ný priestor pre prednášky, workshopy
a prácu v skupinách obohatenú zdieľaním
skúseností dobrovoľníckej misijnej práce
a života. Súčasťou programu bola aj pre-
zentácia jednotlivých kultúr pod názvom
Festa dei popoli (Sviatok národov), ako aj
voľby do rady VIDES-u, ktoré sa konajú kaž-
dých šesť rokov. Pre slovenskú realitu to
znamenalo príležitosť rozšíriť si horizonty
a nadobudnúť nové kontakty a skúsenosti
v oblasti misijného dobrovoľníctva.


Sr. Elena Caunerová


tešili, podali im pomocnú ruku. Neza-
budnime však, že ich treba ľúbiť as-
poň tak ako seba samých. Nestojí nás
to ani halier, možno úsmev, pozdrav,
chápavý pohľad... Ak ich darujeme,
určite neschudobnieme.


S pozdravom


Mgr. Renáta Raučinová
Foto: archív redakcie


CUDZIE SLOVÁ


Som čitateľom a sledovateľom Vášho
časopisu. V dnešných časoch si ho
môžu dovoliť aj dôchodcovia, ako
som ja. Som veľmi rád, že ste otvorili
rubriku „Listy čitateľov“, za čo Vám
veľmi pekne ďakujem a hneď ju aj vy-
užívam.
Pred kostolom ma oslovili mladé kole-
gyne s otázkou, či by som im vysvetlil,
čo znamená v preklade oslovenie
„don“. Samozrejme, že som im odpo-
vedal, no pri uvažovaní som zistil, že
to spoločne ani dobre nevieme.
Uvažoval som nad tým, a keď som lis-
toval Váš časopis, natrafil som na via-
cero cudzích názvov, ktoré by bolo
vhodné hlavne mladším objasniť.
Chcem Vás poprosiť o zostavenie ta-
buľky s cudzími názvami jednak titu-
lov v Saleziánskej spoločnosti, ale aj
vo všeobecnej cirkevnej hierarchii.
Myslím si, že máme nedostatky nie
len my skôr narodení, no predovšet-
kým naši mladí.


Vojtech z Liptova


Oslovenia v saleziánskej spoločnosti,
mená titulov a funkcií pochádzajú
z čias dona Bosca. On vybral tieto
oslovenia. Je zaujímavé, že pri výbere
mu poradil vtedajší politik, minister
vnútra Ratazzi. Pri stretnutí navrhol
donovi Boscovi, aby si nevyberal tra-
dičné cirkevné oslovenia, pretože vte-
dajšia doba bola dosť neprajná Cirkvi,
ale aby si zvolil skôr oslovenia, ktoré
sa používajú aj v civilnom živote,
a mohlo by to pomôcť saleziánom pri
kontakte s úradmi.
Inšpirovaný touto radou don Bosco
nazval predstaveného provincie me-
nom inšpektor, teda mal to byť ten,
ktorý robí inšpekciu aj v civilných or-
ganizáciách. Namiesto slova provincia
sa u saleziánov používalo označenie
inšpektória, ktorým sa označovalo
správne územie určitej krajiny.
V súčasnosti sme aj na Slovensku za-
čali namiesto inšpektor používať oslo-
venie provinciál a namiesto inšpektó-
rie slovo provincia, ktoré je typické aj
pre iné rehole a kongregácie a má cir-
kevný pôvod.
Vo funkciách za provinciálom nasle-
duje vikár, toto slovo má latinský pô-
vod a znamená zástupca – zastupuje
provinciála v jeho neprítomnosti. Pro-
vinciálovi pomáhajú niekoľkí radco-
via, ktorí tvoria provinciálnu radu.
Vedúceho domu nazval don Bosco
slovom direktor. Je to teda ten, ktorý
niečo riadi, napríklad fabriku či školu,
a toto oslovenie je bežné aj v civilnom
svete.
Saleziánski kňazi sa oslovujú slovom
don. Toto slovo pochádza z latinského
dominus – pán. Slovom don sa všeo-


becne oslovujú všetci páni na Sicílii
v Španielsku a v španielsky hovoria-
cich krajinách. V Taliansku sa ním
bežne označujú všetci kňazi. Teda aj
Ján Bosco bol bežne oslovovaný ako
don Bosco (pán Bosco). Preto si sale-
ziáni na celom svete osvojili toto oslo-
venie don a saleziánski kňazi sa všade
takto oslovujú z tradície po donovi
Boscovi.
Trochu menej známou osobou u sale-
ziánov je koadjútor. Je to brat laik,
ktorý je zasväteným saleziánom, ale
nie je kňazom. Slovo koadjútor určil
don Bosco a pochádza z latinského
cum adjuvare – spolu pomáhať, alebo
úzko spolupracovať. Saleziáni laici sú
spolu s kňazmi robotníkmi na záchra-
ne mládeže.
Mladí bratia saleziáni, ktorí ešte nie sú
kňazmi, sa nazývajú asistenti, ak si vy-
konávajú apoštolskú prax v oratóriu,
alebo študenti, keď študujú filozofiu
alebo teológiu.
Ďalším osobitným oslovením je novic.
To sú mladíci, ktorí sa počas jedného
roka pripravujú na vstup do salezián-
skej kongregácie.
Chlapci, ktorí prejavujú záujem o sale-
ziánsky život, sú buď ašpiranti, alebo
kandidáti. To sú obdobia dvojročnej
prípravy pred vstupom do noviciátu.
Ak postúpime na úroveň, ktorá presa-
huje danú krajinu – provinciu, tam
máme predstavených, ktorí sa nazý-
vajú generálni predstavení. Je to hlav-
ný predstavený pre celý svet, v súčas-
nosti don Pascual Chávez a jeho
radcovia, ktorí tvoria generálnu radu
v Ríme. Najvyšším predstaveným sale-
ziánov je Svätý Otec.


BRATISLAVA
SVIATOK DONA BOSCA


Boss – za týmito štyrmi písmenami si
môžeme prestaviť rôzne akcie – od
súťaže o naj bossa v stredisku až po
poznávanie Božieho oslovenia súčas-
ného sveta... a o tom to je. Práve v tom-
to čase sa veľmi vysoko zvýšila frek-
vencia používania toho slova v slovnej
zásobe mnohých mladých – kto je
u vás v Bossovi... postúpili sme
z miestneho Bossa, kde bude regio-
nálny Boss...
Ale poďme pekne po poriadku. Boss je
z tých netradičných súťaží, v ktorej ne-
jde len o vedomosti či zručnosti, ale
o niečo viac. Mladí, ktorí sa do nej za-
pojili, mali možnosť objavovať krásu
Božieho slova, prežiť chvíle radosti
a spoločenstva v duchu don Boscovej
saleziánskej charizmy. Tento rok, ktorý
saleziánska rodina prežíva ako rok
don Boscovej mamy Margity, mali
mnohí chlapci a dievčatá možnosť aj
cez Bossa objaviť krásu a radosť z har-
monického rodinného života. Viedli


ich k tomu nielen úryvky so Svätého
písma o rodine, ale aj pekné spomien-
ky dona Bosca na svoje detstvo z kni-
hy Spomienky Jána Bosca.
Súťaž organizačne zastrešuje sale-
ziánska rodina. A tak aj tento rok orga-
nizátori už od novembra komunikačne
preťažovali mailovú poštu informácia-
mi, materiálmi a rôznymi návodmi na
stretká pre všetkých záujemcov o spo-
znávanie Božieho oslovenia. Vytvárali
tak družnú atmosféru veľkej rodiny.
Podieľajú sa aj na príprave miestnych
strediskových kôl, regionálnych kôl
a celoslovenského kola. Veď zorgani-
zovať približne 73 mladších družstiev
a 70 starších družstiev zostavených
z troch členov z celého Slovenska od
Bratislavy až po Humenné chce odva-
hu. Z regionálnych kôl, ktoré sa začiat-
kom apríla uskutočnia v Bratislave, Ži-
line a Bardejove, postúpi spolu 16
družstiev do celoslovenského kola.
Organizátori – Bossteam – sa už teraz


tešia na všetkých
odvážnych, ktorí
prídu do Bratislavy
v dňoch 28. – 30.
apríla na celoslo-
venské kolo pode-
liť sa o svoje zážit-
ky z Božieho
Oslovenia, ako byť
Božími aj v súčas-
nom svete. Držme
im palce!


Mária Nagyová


BRATISLAVA
BOSS


TALIANSKO
MISIJNÉ DOBROVOĽNÍCTVO


POD HLAVIČKOU VIDES-U


7D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6




9


AKTUALITA


Nedeľné popoludnie, vonku je zi-
ma. Za normálnych okolností by bolo
v oratku počuť veselé hlasy dievčat.
Teraz je to inak, a predsa tak isto. Na
dvore je pripravená skupinka animá-
toriek, ktoré majú sprevádzať staré
mamy do oratka a pousádzať ich na
miesta.


„Mna nemúsíte vodzit, ja to tu po-
znám, šak som sem chodzila, hen bo-
li ešče troje dvere. A dze sú tý dalšé
vchody? Počkajte, ja vám to poukazu-
jem dzífčatá!“ ujíma sa s írečitou trnaf-
činou iniciatívy jedna z prichádzajú-
cich tiet.


Po malej vsuvke o histórii domu je
čas urobiť nejakú tú prezenčku. Diev-
čatá zbierajú údaje: „Teta a koľko má-
te rokov?“


„Ále moja to sa nehovorí, už som
zostarla!“ A milá animátorka zostala so
sklopenými ušami. Našťastie prišla ďal-
šia babička: „Čo si, nevidíš, že to po-
trebujú. Tak to nahlás a poďme si už
sadnúť!“ Vchádzajú dovnútra. Počuť
smiech a vidno aj slzičky. Od dojatia.


Spomienky ožívajú
„A to vtedy nebola taká guma, jak


je teraz na podlahe. To boli drevené
dosky a naolejuvané! Jako dzeci sme
si sadli a točili sa. Šak som mala takú
velkú trísku! Matka predstavená mi ju
vytahuvala a hanbila som sa...“


Pred začiatkom svätej omše si ďal-
šia zaspomína: „A to my sme mávali
svätú omšu v kaplnke a bol tam aj kla-
vír, na ktorom nás učila sestrička hrať.
A umývali sme tam aj podlahu. Ses-
tričky nás naučili veľa dobrého.“


Vo vzduchu je cítiť radostné nadše-
nie bývalých oratoriánok, dnes už se-
demdesiat –osemdesiatročných ba-
bičiek. Je to zvláštny pocit, je ich tu asi
šesťdesiat a všetkým z očí žiaria iskrič-
ky. Jedna z tašky vytiahne balíček zo-
žltnutých čiernobielych fotografií:
„Veď si jednu zoberte, keď sa vám tak


páčia, ja ich mám ešte viac. Doma
v obálke. Pozrite, to sú naše sestričky!“


Počas svätej omše si fotky držia
v rukách ako poklad. Pripomína to
obetné dary, prijaté a premenené. Dá
sa len domýšľať, ako veľa pre nich
znamenalo oratko. Pri pohľade na ich
rozžiarené tváre na to ani netreba
mnoho fantázie.


Korene
Strom sa pozná po ovocí,


preto niet divu, že pre najstaršie ses-
try saleziánky sa vyhradili miesta v pr-
vom rade. Neboli síce pamätníčky pr-
vého oratória, v tých časoch ony ešte
len skladali rehoľné sľuby. Potom sa
začala ich krížová cesta po sústreďo-
vacích pracovných táboroch. Ich utr-
penie v časoch komunizmu a nenapl-
nená túžba venovať sa dievčatám boli
zaiste obetou, ktorú Pán prijal a pože-


8 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


hnal. Avšak kde brali na to všetko
energiu?


Pochopila som to, keď som ich raz
počula modliť sa: „Daj, aby sme boli
každý deň pripravené pomôcť k vý-
chove mladých a kráčať spolu s nimi
cestou svätosti na slávu Otca.“ Tieto
sestry žili a žijú autentickosť salezián-
skej charizmy bez ohľadu na čas. Keď
sa tak človek na ne zadíva, zmocňuje
sa ho presvedčenie, že pokiaľ budú
medzi nami staršie sestry a ich mod-
litby, takýchto výročí bude v sloven-
ských oratkách viac. A pokiaľ budú
existovať mladí, budú potrebovať prí-
klad starších sestier, ako sú naše tr-
navské sestry: Vilma Šutková, Mária
Černá, Emília Kubicová, Mária Rajtá-
rová a Irena Škapcová. Kto vie, mod-
litby ktorej sestry prispeli k tomu, že
v tom istom meste je formačný dom
okupovaný ašpirantkami a postulant-
kami od základov až po povalu?


Fotoprojekcia, ktorá dvíha zo
stoličiek
„Naľavo je matka predstavená, naľa-


vo...naľavo! Áno, to je naša sestrička
Žabková!“ Tí postarší sa nevedeli na
fotoprojekciu vynadívať. Samotnú his-
tóriu domu a pôsobenia sestier pre-
zentovala sestra Kamila Novosedlíko-
vá. Vďaka jej úsiliu vyšla kniha Dejiny
Inštitútu Dcér Márie Pomocnice na
Slovensku. Udalosti zo života sestier
v minulom storočí má teda skutočne
v malíčku a strhujúco ich odtiaľ súka
jednu za druhou. V tomto okamihu
všetky tety, babičky, staré mamy a aj
sestry úplne zabudli na decentnú
zdržanlivosť. Vidieť seba samých na
fotkách spred päťdesiatich rokov uro-
bí svoje. Ak sa náhodou sestra Kamila
pomýli kvôli zlej kvalite fotiek, veľmi
rýchlo dostáva odozvu z publika, pre-
tože spomienky prevýšia akúkoľvek
techniku. Bolo počuť rôzne pozoru-
hodné komentáre a sama som sa ne-
mohla udržať, aby som nepozerala
viac na bývalé odchovanky a na ses-
try, lebo to bol oveľa živší a pútavejší
pohľad než fotky samotné. Tentoraz
bývalým oratoriánkam nebolo vidieť
v očiach len iskričky, ony doslova celé
žiarili. Občas sa dokonca sestra Kami-
la nedostala k slovu, lebo ju predbeh-
li. Niektoré z nich nadšenie priam
zdvihlo zo stoličiek.


„A tým dzífčatám tý rúcha
sedzá...!“
To by nebola saleziánska oslava


bez divadla! Animátorky a dievčatá zo
súčasného oratka si pripravili scénky
a tanečné vstupy na tému – ako sa
otvorilo prvé oratko. Celý program
bol okorenený trnavským nárečím
dvoch moderujúcich „babičiek“. Kos-
týmy pôsobili presvedčivo – či už ba-
bičkovské vlniaky alebo sesterské rú-


cha zo starých čias. Posudzovali to
predsa očité pamätníčky.


Inak, a predsa tak isto
Nedeľný večer, vonku je zima. Za


normálnych okolností by bolo pred
oratkom vidieť hlúčiky dievčat, ako sa
rozprávajú a neochotne sa poberajú
domov. Po oratku sa zvyčajne nechce
ísť domov... Teraz je to inak, a predsa
tak isto. Sestry, oratkovské odchovan-
ky spred šesťdesiatich rokov odchá-
dzajú a spomínajú. Nielen na oratko
z čias svojej mladosti, ale aj na to
dnešné.


A my im zaň ďakujeme!


Anna Kalinayová
Foto: FMA Trnava


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


História sestier saleziánok v Trnave a prvého oratka
sa začala pred vyše polstoročím a roky sa už aj
pekne zaokrúhlili. Jubileá treba náležite osláviť.
A tak si môžeme do kroniky zapísať: 4. decembra
2005 sa konala oslava 60. výročia príchodu sestier
FMA do Trnavy.


Trnavské
oratko
– inak, a predsa tak isto


AKTUALITA


Milé spomienky rozžiarili tváre bývalých
oratoriánok


História z fotografií ožila počas
neformálnych rozhovorov


Svätej omši predsedal miestny
direktor don Štefan Walner SDB


Takto si začiatky oratória predstavujú
dievčatá zo súčasného oratka


Po rokoch znova na dvore oratória. Ktovie, kto sa tam cítil viac doma?
Oratko inak...


...a predsa tak isto




11


Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


HISTÓRIA
ochotné podstúpiť toľkú námahu pre spá-
su duší; ktoré hýbali telom toho, ktorý dal
život nám saleziánom a celej saleziánskej
rodine; pri hlave, v ktorej sa rodili túžby,
sny, huncútstva, plány do budúcnosti...;
som mal dojem, ako by som bol pri spia-
com donovi Boscovi. Všetko vyvrcholilo,
keď sme mohli ako prejav úcty pobozkať


lebku dona Bosca. Je to nezabudnuteľný
dojem a určite jeden z najkrajších okami-
hov môjho života. Keď som ju držal, tak
som myslel na všetkých, čo poznám, na sa-
leziánsku rodinu na Slovensku a prosil
som dona Bosca pre všetkých o jeho ro-
dinného a radostného ducha a pomoc spa-
siť si duše.


O niekoľko dní pri príležitosti 75. výro-
čia otvorenia saleziánskeho diela v Cunee
prišiel do Turína aj hlavný predstavený
don Pascual Chávez a zúčastnil sa na záve-
re rekognície. Po dvadsaťminútovej sú-
kromnej modlitbe, ktorá, podľa jeho slov,
uletela ako vietor, okrem iného povedal:
„Bozkať dona Bosca bol jeden z najkrajších
momentov nielen môjho saleziánskeho ži-


vota, ale celej mojej existencie. Nemal som
dojem smrti, ale prežil som niečo vznešené
a živé. Smrť nezvíťazila nad jeho telesnými
pozostatkami.“ Vidiac urnu a liturgické pa-
ramenti, do ktorých bol oblečený don Bos-
co, don Chávez dodal: „Myslel som na lás-
ku, ktorú vzbudzoval v ľuďoch, ktorých
poznal a ktorí toto všetko pripravili s výni-


močnou starostlivosťou do najmenších de-
tailov, odzrkadľujúc tak ich synovskú lás-
ku.“ Pred odchodom hlavný predstavený
dodal: „Keď som bozkal hlavu dona Bosca,
urobil som to v mene celej saleziánskej ro-
diny. Zosobnil som celý saleziánsky svet,
v hlbokej vďačnosti za to všetko, čo dote-
raz bol, čo urobil a že aj ostatným odovzdal
dona Bosca. Pri pohľade na jeho telo pro-
sím dona Bosca, aby sa nám celej salezián-
skej rodine a aj jednotlivcom podarilo na-
pĺňať jeho sny, mať jeho srdce, jeho hlavu,
jeho ruky a jeho nohy.“


František Kubovič SDB
Foto: archív autora


VBazilike Márie Pomocnice v Turíne sa uskutočnilopreskúmanie telesných pozostatkov dona Bosca. Svoje
bezprostredné dojmy nám opísal priamy účastník tejto
mimoriadnej udalosti.


HISTÓRIA


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


Je prekrásny slnečný štvrtok – pre
mnohých obyčajný deň – 3. november
2005 so svojím ešte „dušičkovým“
podtónom. No pre malú skupinku sa-
leziánov („náhodou“ je medzi nimi je-
den zo Slovenska), sestier FMA, ktorí
netrpezlivo čakajú na nádvorí Valdoc-
ca v Turíne na zvuk zvonu, má ne-
obyčajný nádych. Dnes sa udeje re-
kognícia dona Bosca (rekognícia – lat.
– prehľadanie, preskúmanie, uznanie,
potvrdenie, určenie totožnosti osoby,
miesta alebo veci).


Práce na oprave Baziliky Panny
Márie Pomocnice, ktoré sa začali mi-
nulý rok, si vyžiadali počas rekonš-
trukcie bočného oltára premiestnenie
jeho urny na iné miesto.


Konečne o 15:20 sa ozvú dlhooča-
kávané údery zvonov a všetci pomaly
vstupujeme do baziliky, v ktorej sme
boli desiatky krát, ale teraz nás všet-
kých preniká zvláštny pocit – bázeň,
úžas, radosť, pokoj, pokora... Byť tak
blízko pri telesných pozostatkoch do-
na Bosca sa nepodarí každý deň. Veď
naposledy sa uskutočnila exhumácia
16. 5. 1929 pri príležitosti jeho blaho-
rečnia (2. 6. 1929), keď jeho telo bolo
prenesené z Vall Salice do baziliky P.
M. Pomocnice. Prešlo dlhých 76 rokov
a jediným pamätníkom tejto udalosti
sú Memmorie Biografiche napísané


prvými saleziánmi. Asi nikto, kto bol
niekedy v kaplnke relikvií pod bazili-
kou ani nesníval, že raz don Bosco,
ktorému išlo len o spásu duší – teda
o svätosť, sa zrazu ocitne v jej strede.
Po krátkej bohoslužbe slova, vedenej
kancelárom turínskej kúrie a po prísa-
he lekárov sa začala samotná rekogní-
cia. Ako to vlastne všetko prebiehalo?


Po odstránení liturgických para-
mentov a šiat, ktoré sa mimochodom
zachovali vo výbornom stave, sme
mohli obdivovať napríklad biely or-
nát, ktorý mal don Bosco na sebe. Or-
nát daroval pravdepodobne Sv. Otec
Benedikt XV., bol na ňom totiž vyšitý
a ešte stále dobre viditeľný jeho pá-
pežský erb. Potom bolo treba malý
skrutkovač na odmontovanie rúk kto-
ré sú z dreva, no našťastie saleziáni sú
vždy pohotoví a vreckový nožík jed-
ného koadjútora zachránil situáciu. Po
stiahnutí reverendy sme zistili, že ve-
dľa „falošných rúk a nôh z dreva“ boli


poukla-
dané za-
pečatené
biele vrecká,
ktoré obsahovali
kosti z jeho končatín. Všetci boli asi
najviac nedočkaví na moment nadvih-
nutia voskovej hlavy, lebo podľa spo-
mienok v Memmorie Bigrafiche sa
pod ňou uchováva don Boscova leb-
ka. A naozaj, s bázňou a obdivom don
Martinacci vyťahuje a ukladá na stôl
zabalené a zapečatené vrecko s leb-
kou.


V tom okamihu som si položil
otázku: „Aký to má vlastne význam,
pozerať na vyše storočné zabalené
kosti?“ Kto by čakal senzáciu, zázraky,
určite by odchádzal sklamaný. Preží-
vajúc túto udalosť očami viery, som si
uvedomil, že ocitnúť sa zrazu tak blíz-
ko pri kostiach, ktoré boli nástrojom
Ducha Svätého a ktorými mohol pô-
sobiť na mnohých mladých; ktoré boli


10


Don Bosco
sa opäť ukázal na svetle!


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6




MISIE


Veľká KAMA Dubnica


Jesenná hmla, občas-
né prízemné mráziky
a prenikavá vôňa
chryzantém v kosto-
loch a na cintorínoch
dávali tušiť, že sa blíži
nielen dušičkový čas,
ale aj halová Kama
v Dubnici, ktorá sa už
pravidelne organizuje


v novembri. Inak to ne-
bolo ani tohto roku. 12.
novembra sa v dubnic-
kom kostole o 7.30 na sv.
omši stretli futbalové
mužstvá zo Šaštína, Bra-
tislavy – Mamateyovej,
Bratislavy – Dlhých Die-
lov, Trnavy, Banskej Bys-
trice, Partizánskeho, Ilavy,
Žiliny, Námestova a z domácej Dubnice.
V chladnej atmosfére kostola sa prihovoril k hráčom tep-
lými slovami ilavský p. dekan Gallus, ktorý bol aktívnym
futbalistom a snažil sa chlapcov motivovať k čestnej hre.
Po svätej omši sa všetci účastníci turnaja i organizátori pre-
sunuli do mestskej športovej haly, kde nasledovalo rozlo-
sovanie do skupín a samotné zápasy v skupinách, z kto-
rých do semifinále postúpili družstvá z Bratislavy, Banskej
Bystrice, Žiliny a domáce mužstvo.
Celý turnaj prebehol v milej a priateľskej atmosfére. Ob-
zvlášť nás tešilo, že na Kamu prišiel aj vzácny hosť, legen-
da tohto turnaja don Slávko Švihra, ktorému po dlhých ro-
koch povinnosti konečne dovolili zúčastniť sa na tomto
krásnom turnaji.
A konečné poradie? 1. Bratislava – Dlhé Diely, 2. Žilina, 3.
Banská Bystrica, 4. Dubnica, 5. Ilava, 6. Bratislava – Ma-
mateyova 7. Partizánske 8. Trnava 9. Šaštín, 10. Námesto-
vo. Aj keď Dlhé Diely dominovali, predsa ostatné mužstvá
sa im cestu za titulom snažili prekaziť. Videli sme mnoho
pekných futbalových momentov, bojovného ducha, ale
hlavne vzájomné priateľstvo hráčov, ktorí sa už poznajú
z predchádzajúcich rokov.
Na záver bolo vyhodnotenie a ceny, ktoré odovzdával dub-
nický p. primátor Juraj Červinka, ktorý je veľkým mece-
nášom saleziánskeho športu, určite potešili všetkých. Naj-
viac asi víťazný pohár. Najlepším strelcom počas turnaja
s počtom 15 strelených gólov sa stal Filip Jahič z družstva
Bratislava – Dlhé Diely.
Veríme, že o rok sa opäť stretneme na tomto turnaji.


Malá KAMA Bratislava
Mamateyova


Už skoro typickou súčasťou nášho strediska sa stal turnaj
malej Kamy pre západné Slovensko. Aj tento rok sa v je-
den novembrový piatok (18.11.) vybrali chlapci z viace-
rých saleziánskych stredísk do nášho hlavného mesta, aby
sa tu stretli s chalanmi z iných stredísk. Po privítaní a uby-
tovaní bol pre nich pripravený krátky zábavný program
a rozlosovanie turnaja.
A potom začalo to, kvôli čomu merali cestu, niektorí dlhú
(chlapci z Námestova, Žiliny, Novej Dubnice a Dubnice
nad Váhom), niektorí kratšiu (Trnava, Kaplná, Partizán-
ske) a niektorí iba s použitím MHD (Trnávka, Miletička,
Mamateyka) všetci títo chlapci do nášho strediska. Roz-
behli sa zápasy v skupinách, odkiaľ postúpili po 2 najle-
pšie mužstvá do semifinále.
V ňom sa stretli domáce mužstvo Mamateyky s Námesto-
vom a Žilina s Trnávkou. Po prehrách Žiliny a Mamateyky


sa tieto mužstvá
stretli v zápase o 3.
miesto a až po napí-
navých penalto-
vých rozstreloch sa
z bronzovej medai-
ly tešili domáci. Fi-


nále skončilo víťaz-
stvom chalanov
z Trnávky, ktorí porazi-
li inak vynikajúce a per-
spektívne mužstvo Ná-
mestova, z ktorého si
cenu pre najlepšieho
hráča turnaja odniesol domov Marián Čiernik. O víťazný
gól sa postaral jeden z najmladších hráčov celej Kamy,
hráč Trnávky Thomas Svitok, a tak Trnávka sa mohla už
štvrtýkrát radovať z víťazného pohára. Obe mužstvá poda-
li vynikajúce výkony, a tak sme mohli vidieť jedno z naj-
krajších finále tohto turnaja.


K veľkým pozitívam tohto turnaju patrilo to, že chlapci sa
snažili o kamarátstvo aj na ihrisku, ale aj mimo neho. Via-
cerí z nich sa ešte stretnú pri reprezentácii na PGS v Záhre-
be (Chorvátsko). Na týchto Kamách sme mohli vidieť ras-
túcu úroveň čo sa týka futbalu, a tak bolo z čoho vyberať.
Už teraz sa všetci tešíme na letné Kamy, ktoré naznačujú
vynikajúcu úroveň a atmosféru. Najbližšie nás čakajú ha-
lové Kamy na Východe v Poprade.


Pavol Draka, Ján Rešutík, Peter Kvašňovský
Foto: archív autorov


ŠPORT


12


Halová KAMA – západ


Najčastejšie je to krajina alebo die-
lo, ktoré je v počiatkoch rozvoja alebo
potrebuje mimoriadne investície. Po
celom svete sa hovorí o tomto diele
a organizujú sa zbierky pre finančnú
a materiálnu pomoc. V nie poslednom
rade sa dielo posilňuje i personálne.


SUDÁN – ZEM ČERNOCHOV
Áno, presne toto znamená názov


tejto krajiny. Hoci, paradoxne, práve
tu to neveľmi sedí. Takmer polovica
obyvateľstva je tvorená nie úplne čier-
nymi arabskými kmeňmi. Toto arab-
ské obyvateľstvo obýva sever krajiny
a je celkom mohamedánske. Druhá
časť 34-miliónovej krajiny je tvorená
miešaninou viac ako 130-tich černoš-
ských kmeňov. Černosi sú sčasti kres-
ťania a sčasti animisti, teda pohania.


Najpočetnejší sú príslušníci kme-
ňov Dinka (11,5 %), potom Nuba
(8,1 %) a Beja (6 %). Tak zoči voči jed-
noliatej sile mohamedánskych Arabov
je rozdrobený národnostne, rečovo
i nábožensky čierny juh. Preto je jedi-
ným oficiálnym jazykom arabčina
a štátnym náboženstvom sunitský is-
lam.


Netreba teda veľa vysvetľovať, pre-
čo jestvujú veľké rozdiely v kultúrnej
oblasti i v ekonomike. Pri tradične ne-
tolerantnom islame je jasné, že Sudán
nie je krajinou, kde by panovala zho-
da a porozumenie. Napätia boli vždy,
tým viac, že arabský sever chápal čer-
nošský juh ako zdroj lacnej otrokár-
skej pracovnej sily. Tak to bolo storo-
čia, avšak posledných 21 rokov bolo


mimoriadne krvavých. Boli to roky
občianskej vojny. Táto sa odohrávala
zväčša na juhu Sudánu. Mier medzi
„severom“ a „juhom“ bol podpísaný
začiatkom roku 2005, no bude trvalý
iba v prípade, že zmluvné strany budú
spravodlivo dodržiavať podmienky.


Navyše, všetci máme v čerstvej pamäti
minuloročný konflikt v Darfure. Ten-
tokrát je to severozápad krajiny, no
matrica je tá istá: islamsko-arabská
vláda nestrpí pokusy o ekonomickú,
národnostnú alebo náboženskú nezá-
vislosť.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


Nový sen pre
nový Sudán
Takto nazval radca pre misieSaleziánskej spoločnosti don
Francis Alencherry misijný projekt
pre rok 2006. Každý rok totiž
vyberá hlavná rada jednu misijnú
krajinu, prípadne jedno misijné
dielo ako misiu roka.


Denná stravná dávka pre žiakov v našich dielach


Utečenecký tábor


Trnávka, Námestovo, Mamateyova


Víťazi, Bratislava Dlhé Diely


Domáci fanúšikovia


Najlepší hráč Marián Čiernik




MISIEMISIE


Sudán, najväčšia africká krajina,
má zhruba 2,5 milióna km štvorco-
vých a je dedičstvom koloniálnej epo-
chy. Pravda, v tomto prípade prvými
kolonizátormi boli Egypťania. Iba ne-
skoršie ich prišli vystriedať Angliča-
nia. Sudán formálne získal nezávislosť
1. januára 1956.


SPOLOČENSKO-
HOSPODÁRSKE POMERY
Na úvod niekoľko údajov: 38 per-


cent obyvateľstva žije v mestách. Toto
percento vyrástlo osobitne za roky
občianskej vojny, kedy sa černošské
obyvateľstvo z juhu krajiny masovo
utiekalo do miest v strede krajiny
a na sever, kde bol pokoj. 25 per-
cent obyvateľstva trpí podvýživou


a dĺžka života je 55,5 r. 40 percent
obyvateľstva má menej ako 15 rokov
a presne toľko je aj analfabetov. Kraji-
na má priemerne 16 lekárov na 100
000 ľudí. Na juhu krajiny toto číslo je
v podstate na nule.


Napriek tomu, že 60 percent oby-
vateľstva sa živí poľnohospodár-
stvom, iba 5


percent územia je orná pôda. Ostatok
sú pastviny a púšť. Vojna, hlúpa poli-
tika a sucho zapríčinili, že krajina je
ohrozená hladom. Zadlženosť krajiny
je 20 miliárd dolárov.


VOJNA
Otvorene sa začala v r. 1983, kedy


sa diktátor Nimeiny rozhodol vnútiť
islamský zákon, tzv. sharia všetkým.
Do konfliktu sa neoficiálne zamiešali
aj susedné štáty a v nie poslednom ra-
de svetový kapitál, ktorý sa vrhol na
ložiská nafty a zemného plynu, čo sa
objavili v južných územiach Sudánu.
Vojnou osobitne trpelo civilné obyva-
teľstvo juhu krajiny. Vojna si vyžiadala
aspoň 2 milióny obetí a 4 milióny
utečencov. Centrálna vláda dala bom-
bardovať dediny, školy, nemocnice.
Spáchala mnohé masakre žien a detí.
Zo strany protivníka – Sudánska ľu-
dová oslobodzovacia armáda (SPLA)
nútila deti stať sa vojakmi a zúčastňo-
vať sa na zabíjaní iných.


SALEZIÁNI V SUDÁNE
Začínalo sa ešte v r. 1982 v meste


Tonj. Kvôli vojenskému konfliktu sa
toto dielo opustilo. No i napriek vojne


sa znovu otvorilo v r. 2000.
Osemdesiat kilometrov od-


tiaľ sa v plnej vojne r.
1985 otvorilo dielo vo


Wau. Dodnes sa tieto
mestá nachádzajú
uprostred mínových
polí a dostať sa do
nich je záležitosťou


veľmi zložitou a zdĺ-
havou vďaka nekoneč-


ným obchádzkam. Ne-
skoršie sme otvorili dom


v hlavnom meste Chartume
a nakoniec v r. 2000 v krajne suchej


oblasti na západe centrálneho Sudánu
v El Obeid. Treba podotknúť, že v Su-
dáne pracujú aj naše sestričky FMA.
Nemá význam opisovať, čo ktoré die-
lo robí. Nech poslúži ako ilustrácia
popis činností v Chartúme:


V utečeneckých táboroch v okolí
Chartúmu žije už desať rokov milión
utečencov z juhu Sudánu. Pre nich
sme tam od r. 1986. Pracujeme v naj-
chudobnejšej štvrti Kalakalá. Máme
tam farnosť sv. Jozefa s desiatimi fi-
liálkami, osem ľudových škôl pod jed-
noduchými prístreškami pre 5000 de-
tí, učňovku pre 450 chlapcov,
mládežnícke stredisko, kurzy alfabe-
tizácie pre dospelých, zdravotnícke


stredisko a žiakom sa zabezpečuje
jedna denná stravná dávka. Často sa
organizujú kurzy hygieny, starostli-
vosti o dieťa a iné pre ženy a matky.
Odborne predmety, ktoré sa vyučujú
v našich učňovských školách, sú kla-
sické: murárčina, stolárčina, zámoč-
níctvo, vodoinštalatérstvo a pod. Vo
Wau máme aj odbornú strednú školu,
kde sa vyučuje aj grafika a tlačiaren-
stvo. Mohli by sme hovoriť ešte aj
o leprozáriu v Tonj, kde máme 600
malomocných a o mnohom inom.


SEN PRE NOVÝ SUDÁN
Projekt tohto roku je sústredný na


južný Sudán. Diela na severe a v stre-
de Sudánu sa zachovajú a budú sa
upevňovať najmä v smere pomoci
utečencov, ktorí sa tam dostali počas
vojny. Tento projekt sa obracia na
všetkých členov saleziánskej rodiny,
nielen na rehoľníkov. Ako vieme FMA
už tam sú. Vyzývame najmä laikov
a tiež mladých, ktorí by chceli praco-
vať ako misijní dobrovoľníci.


CIELE, KTORÉ SI DÁVAME:
-upevniť a rozvíjať už jestvujúce diela,
-starať sa o odbornú, ľudskú a kre-
sťanskú výchovu chlapcov,
-formovať miestny personál, laických
pomocníkov, učiteľov, katechistov atď
-otvoriť nové diela v strategických bo-
doch krajiny, tak v mestách, ako aj na
vidieku,
-nezanedbať tiesňové situácie, pomoc
v núdzi a záchranné akcie.


CIELE KONKRÉTNE:
-vyslať nových misioná-
rov (SDB, FMA,
laikov-odborníkov,
misijných
dobrovoľníkov,
nové rehole...),
-študovať miestne
zvyky a jazyky,
-vytvoriť finančné
zdroje pre toto dielo,
-vytvoriť informačnú sieť,
postupovať koordinovane,
podľa spoločného plánu.


NIEKOĽKO SLOV (Z LISTU)
HLAVNÉHO
PREDSTAVENÉHO
V tomto roku sme si vybrali ako


projekt roka saleziánsku misijnú prí-
tomnosť v Sudáne, v krajine zmučenej
21 rokov trvajúcej vojny. Teraz svitá
nádej na mier. Cieľom nášho projektu


je spolu-
práca na obnove krajiny, ktorá nielen-
že utrpela bičom vojny, ale aj naďalej
zostáva v nebezpečenstve pred islam-
ským prozelytizmom.


Sústreďujeme svoje sily na juh Su-
dánu, ktorý je nateraz najviac núdz-
nou a trpiacou časťou krajiny. Hor-
kým ovocím vojny je nielen smrť
tisícov Sudáncov, ale aj zničené cesty,


školy, nemocnice, všetka infra-
štruktúra.


Aj keď našimi hlavnými adre-
sátmi sú deti a mládež, uvedo-
mujeme si, že tú pomoc nutne


potrebujú aj ostatní. Preto projekt
v sebe zahŕňa nielen vzdelávanie,


výchovu a evanjelizáciu, ale aj asis-
tenčnú pomoc v hmotnej núdzi a úča-
sť na záchranných akciách. Takto sa
chceme podieľať na budovaní nového
Sudánu... Sudánu ľudskejšieho a kre-
sťanskejšieho.


Hľa, Boží sen, ktorý si berieme za
vlastný.


Daniel Pravda SDB
Foto: Misijné oddelenie SDB


14 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6 15D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


Učeň – základné remeselnícke operácie


Deti, obete nášľapných mín


Pred kostolom v Chartúm


Utečenecký tábor




PEDAGOGIKA


Rodičom sa človek
(ne)narodí, ale sa
ním môže stať
Nejestvujú školy, kde by sa rodičia mohli naučiť stať sa dobrými rodičmi. Hovorí sa,
že život je najlepšou školou. A tak rodičia-samoukovia sú častokrát zanechaní na
seba samých. O to viac poteší, keď vidíme okolo seba rodičov, ktorí vychovávajú
svoje deti s nadšením a vedú ich životom láskavou a pozornou rukou.


rodičov, ak aj oni sú schopní prijať po-
city svojich detí.


2)Podporiť samostatnosť
a nezávislosť
Nie je jednoduché naučiť deti sa-


mostatnosti, predovšetkým pre ro-
dičov, ktorí sú prehnane protektívni.
Samostatnosť a nezávislosť nezname-
ná nezáujem, ale dôvera vo vlastné
schopnosti, možnosť využiť svoju zod-
povednosť. Mnohým rodičom môže
prekážať, že dieťa, keď vyrastá, ich už
nepotrebuje, že je schopné postaviť sa
na vlastné nohy. Skúsenosť nás učí, že
ak budeme podporovať samostatnosť
a nezávislosť našich detí, podporíme
v nich schopnosť vytvoriť si osobnosť
bohatú na zručnosti, ktoré sú potreb-
né pre spoluprácu a spoluúčasť.


Znamená to samozrejme aj vedieť
dôverovať svojmu dieťaťu, že je schop-
né zvládať tie veci, ktoré sa ho týkajú:
poriadok v izbe, príprava na školu,
domáce úlohy, vzťahy s priateľmi,
s dospelými atď. Rodičia by mali robiť
politiku nezakročenia, podpory a po-
vzbudzovania.


Schopnosť robiť múdre, pozitívne,
konštruktívne a vhodné rozhodnutia,
je cieľom pomalého a dlhého procesu
dozrievania, ktorý vyžaduje mať vý-
chovného sprievodcu. Prvým takým
sprievodcom sú práve rodičia.


3)Vyhýbať sa postoju ľutovania
Niekedy máme pokušenie ľutovať


naše deti: to však môže znamenať, že


oslabujeme ich schopnosť pousi-
lovať sa vlastnou silou. Takto oberá-
me naše deti o odvahu a o ochotu ris-
kovať, čo je veľmi potrebné na
zvládnutie života. Tento postoj môžu
mať často rodičia deti, ktoré sú dlho-
dobo choré alebo postihnuté. V sku-
točnosti však dieťa s takýmito problé-
mami môže byť vo svojom vývoji
omnoho viac zabrzdené týmto posto-
jom ľutovania zo strany rodičov, ako
vlastným hendikepom.


Aj iné situácie môžu byť dôvodom
na ľútostný postoj: materiálna chudo-
ba, smrť jedného z rodičov, rozvod
v rodine. Určite sú to situácie, ktoré
zanechávajú rany a znaky, ale nemu-
sia byť hlavným dôvodom problému.
Chlapec nemusí mať nutne zlé znám-
ky preto, lebo ma rozvedených ro-
dičov, lebo je sirotou alebo je z chu-
dobnej rodiny. Je preto dôležité
pomáhať mladým prijať aj sklamania,
neúspechy a nerobiť z toho tragédie,
ale vedieť prijať ich smútok. Na druhej
strane však je i nutné uvedomiť si, že
sklamania, neúspechy a pády patria
do nášho každodenného života.


Rodičia môžu zmeniť vzťah so svo-
jimi deťmi, bez toho, aby museli nutne
meniť svoju osobnosť, svoj charakter.


A nie je potrebné hneď ísť za psycho-
lógom, za expertom, akoby jestvovala
magická formulka. Možnosti a zdroje,
ktoré sú potrebné, aby sme boli dob-
rými rodičmi, a teda aby sme sa zme-
nili, sú v každom z nás: potrebné je
však veľa cvičenia, aby sme ich vedeli
dobre použiť, a osobná práca a náma-
ha, aby sme ich rozvinuli.


Tibor Reimer SDB
Foto: SDB Košice


RODIČ, KTORÝ VIE DÁVAŤ
ZODPOVEDNOSŤ
Každý rodič má určité repertórium


myš1ienok, názorov, presvedčení,
ktoré uplatňuje: svoj profesionálny
kódex. Niektorý napríklad si myslí, že
nie je dobre, keď jeho dieťa pociťuje
nedostatok alebo bolesť; že mu ne-
smie nikdy nič chýbať; že rodinný ži-
vot musí byť vždy v poriadku a bez
problémov atď. Tieto názory sú určite
dôležité a mnohým v živote asi aj po-
mohli, ale nie vždy tieto názory sú
pravdivé, racionálne a pre deti užitoč-
né. Veci sa menia, lebo svet sa mení,
a preto je potrebné, aby sa rodičia ve-
deli naučiť počúvať a viesť dialóg so
svojimi deťmi.


1)Vedieť vytvoriť pokojnú
atmosféru
Domáca atmosféra je niekedy plná


napätia, nervozity, nedočka-
vosti a neprajnosti. Prí-
lišný autoritariz-


mus zapríčiňuje frustrácie, nedôveru,
hnev. Aby sa vytvorila pokojná a vy-
rovnaná atmosféra, rodičia sa musia
naučiť prijať a akceptovať svoje deti,
jednať s nimi ako s osobami, počúvať
ich a dodávať im odvahy, podporiť
zmysel pre spoluzodpovednosť pro-
stredníctvom použitia racionality
a slobody, ale nevzdať sa ani svojej
úlohy rodiča.


Je potrebné, aby rodič vedel prijať
svoje dieťa v jeho individualite, jedi-
nečnosti a originalite. To neznamená
súhlasiť s akýmkoľvek správaním. Tu
je dôležité vedieť odlíšiť chybu od oso-
by, ktorá pochybila. Nie je jednodu-
ché vedieť dieťa prijať pozitívne vždy
a všade, ale ukázalo sa, že vo chvíli,
keď rodičia viac prijímajú svoje deti,
títo začínajú viac prijímať aj svojich ro-
dičov, začínajú byť pozornými voči
ich pocitom a potrebám.


Prijať znamená aj rešpektovať svo-


je dieťa. Rodičia často hovoria svojim
deťom, ale málokedy hovoria s nimi:
rozprávať sa s osobou znamená brať
ju do úvahy. Mnohokrát spôsoby
našej komunikácie s našimi deťmi
prezrádzajú, že ich nerešpektujeme,
lebo si myslime, že sú neschopné.
Keď sa dieťa cíti rešpektované, začne
samo prejavovať rešpekt a ponúka
svoju spoluprácu.


Vytvoriť prijemnú atmosféru zna-
mená počúvať a pochopiť. Z rôznych
výskumov sa ukázalo, že mnohí mladí
hovoria, že rodičia ich málo počúvajú.
Na to je potrebný postoj pokoja, otvo-
renosti, trpezlivosti, očakávania, ktorý
dovolí, aby dieťa mohlo vyjadriť svoje
najvnútornejšie pocity bez strachu
a bez potreby niečo zakryť. Preto je
i dôležité podporovať svoje deti, aby
sa s rodičmi porozprávali. A naopak,
deti sa naučia rozprávať sa od svojich


PEDAGOGIKA


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6




Združenie Panny Márie Pomocnice
kresťanov (ZMP – ADMA) vedie Boží
ľud k vedomiu živej prítomnosti Panny
Márie v každodennom živote. Úcta
k nej nie je len nejakým doplnkom. Má
to byť spontánna reakcia toho, kto po-
chopil inšpirujúcu prítomnosť Nanebo-
vzatej a kto objavil, že každé kresťanské
povolanie je vo svojej podstate „marián-
ske“. Musí tu byť osobitná pozornosť
a učenlivosť voči Božej Matke do tej mie-
ry, že bez tohto postoja nemôžeme byť
opravdivými kresťanmi. Apoštol Ján,
presne ako don Bosco v turínskom Val-


doccu nám radí vziať si Pannu
Máriu k sebe a úplne sa jej zve-
riť. Máme byť presvedčení, že
ona voči nám plní úlohu
Matky, Učiteľky, Ochran-
kyne a Pomocnice. Rozvo-
ju Združenia napomáha:
požehnanie Panny Márie
Pomocnice kresťanov, kto-
ré zložil don Bosco
a schválil pápež Lev XII.,
májová oslava sviatku Po-
mocnice, ako i tradičná spo-
mienka na Pomocnicu každého


24. dňa v mesiaci. Členovia
Združenia sú účastní na du-


chovných dobrách Sale-
ziánskej rodiny. Okrem to-
ho užívajú ovocie
liturgických slávení
a modlitieb, ktoré sa ko-
najú v Bazilike Panny
Márie Pomocnice v Turí-
ne a v kostoloch, kde je


založené Združenie. Všet-
ky tieto duchovné úkony


posilňujú v ctiteľoch Panny
Márie Pomocnice život viery.


Každá skupina Saleziánskej rodiny
má zaručenú autonómiu, avšak rovna-
ko sa zdôrazňuje aj vonkajšie a funkč-
né puto jednotlivých skupín, a to
v prejavoch spoločného saleziánskeho
povolania.


Rada miestneho strediska ZMP –
ADMA spravuje stredisko kolegiálne,
podľa kánonu 119 Kódexu kanonic-
kého práva. Predseda miestneho stre-
diska vyzve všetkých k voľbe podľa ká-
nonu 166. Podľa kánonu 167
hlasovacie právo majú tí, čo sú prí-
tomní v určený deň a na určenom
mieste


Na bežné rozhodnutia rady stačí,
keď za toto rozhodnutie je jednodu-
chá väčšina členov rady. Pri voľbe čle-
nov rady vo volebnom zhromaždení
strediska na zvolenie radcu stačí jed-


noduchá väčšina hlasov z členov
miestneho strediska zúčastnených na
voľbe. Funkcie na akejkoľvek úrovni
sa vykonávajú podľa princípov spolo-
čenstva a spoluzodpovednosti, ako
bratská služba. Úlohou miestnej rady
je sprevádzať tých, ktorí sa chcú stať
členmi Združenia, i samotných členov.
Členovia rady vyjadrujú svoju mienku
o kandidátoch pri ich prijímaní do
Združenia. Prijímajú tiež akt odchodu
zo Združenia takého člena, ktorý ho
urobil zo svojho osobného rozhodnu-
tia. Schvaľujú finančné vyúčtovanie
vlastného ekonomického riadenia. Po-
dľa apoštolskej práce miestneho stre-
diska sa každému radcovi zverí z tejto
činnosti jeden úsek, za animáciu kto-
rého nesie zodpovednosť. Miestnej ra-
dy Združenia sa podľa práva zúčas-


tňuje miestny delegát SDB alebo
miestna delegátka FMA, alebo delegát
z inej zložky Saleziánskej rodiny.


Animáciu strediska na celosvetovej
úrovni zabezpečuje materské stredisko
Združenia na Valdoccu v Turíne. Zdru-
ženie na celosvetovej úrovni riadi sve-
tová rada Združenia. Jej členom je vi-
kár hlavného predstaveného SDB, čím
je toto Združenie vyznačené väčšou
pozornosťou zo strany predstavených
SDB. Rada sa stretáva každých šesť ro-
kov. Najvyšším orgánom Združenia je
svetový kongres Združenia, ktorý zvo-
láva materské stredisko Združenia
v Turíne na Valdoccu. Toto stredisko
schvaľuje tiež texty Pravidiel Združe-
nia preložené do národných jazykov.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


19


ZMP


Smerom doprava, ešte kúsok, ešte
... ale najskôr ho nájdete, ak navštívite
najbližšie saleziánske oratko, kde sa
v čase veľkonočného pôstu priloží ru-
ka k dielu, či tehlička ku tehličke...


Aj naši kamaráti v Baku, v hlav-
nom meste Azerbajdžanu, chcú mať
oratko, chcú sa stretávať, zahrať si fut-
bal, pingpong... na to potrebujú dom
a my im môžeme darovať tehličku...


Pôstnemu času pristane dobrý
skutok či malá obeta... len jedna ko-
runa každý deň za malú tehličku
a spoločnými silami postavíme dom...
ten v Baku, aj ten v Božom kráľov-
stve...


Navštívte saleziánske oratko a vy-
meňte každý deň jednu slovenskú ko-
runu za malú tehličku pre dom v Ba-
ku! Akcia potrvá od 1. 3. do 13. 4.
2006 na celom Slovensku!


Akciu „Tehlička pre Baku“ v spolu-
práci s misijným oddelením saleziá-
nov don Bosca organizuje SAVIO –
občianske združenie pre pomoc mla-
dým v treťom svete.


Počas víkendu 20. – 22. januára
2006 sa v nádhernom prostredí pod
Tatrami, vo Svite (RZ Skala, ktoré pat-
rí hnutiu Focolare) uskutočnilo valné
zhromaždenie DOMKY – Združenia
saleziánskej mládeže.


Valné zhromaždenie je vrcholným
orgánom združenia a je stretnutím
predsedníctva, ústredia a zástupcov
všetkých stredísk. Zúčastnilo sa ho
približne 80 účastníkov, ktorí zastu-
povali 6800 členov DOMKY, ktorá je
rozšírená v 8 krajoch a v 32 stredis-
kách.


Úlohou valného zhromaždenia je
prehodnotiť činnosť DOMKY v pred-
chádzajúcom roku (správa o činnosti
ústredia, finančná správa, zúčtovanie
DOMKY so štátnym rozpočtom za
rok 2005), plánovať (príjmy – výdav-
ky) a tiež aj zvoliť nových členov pred-
sedníctva. Pretože doterajší predseda
P. Novák abdikoval v decembri na
funkciu, volili účastníci aj predsedu
združenia. Tým sa na tri roky stala
Ing. Darina Čierniková zo strediska
DOMKA-Žilina. Do predsedníctva bo-
la okrem toho zvolená Mgr. Mirka
Hašková a provinciál saleziánov me-


noval do predsedníctva dona Vila Riš-
ka SDB.


Valné zhromaždenie poctili svojou
návštevou predseda RMS Ján Gomba-
la, predseda ZKSM Ján Buc a tiež aj
provinciál saleziánov don Štefan Tu-
ranský. Ten pri svätej omši vyzval
účastníkov k vydávaniu svedectva
o Ježišovi Kristovi práve nezištnou
službou mladým v duchu dona Bosca.


V nedeľu sa po rannej svätej omši
zhromaždenie ešte zameralo na nový
bodovací systém a na viaceré celoslo-
venské projekty DOMKY v roku 2006
(Lumen, Eurizón, a-Tak, oslavy 15-te-
ho výročia založenia DOMKY...). Po
výdatnom obede sa účastníci spokoj-
ne rozišli do svojich stredísk.


Rišo


SPRÁVY


SALEZIÁNSKU RODINU
OBNOVUJE PANNA MÁRIA
POMOCNICA


POZNÁVAME ZDRUŽENIE MÁRIE POMOCNICE
Riadenie miestneho strediska ZMP – ADMA.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


Združenie učí živej prítomnosti
Panny Márie v živote kresťana


Tehlička
pre
Baku


18 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


Milí misijní
dobrodinci, viete
kde je Baku?


Valné zhromaždenie
DOMKY




SPOLUPRACOVNÍCI


Náboženstvo môžeme mať to isté,
ale naša spiritualita môže byť veľmi
rozdielna. Povahy môžeme mať úplne
opačné – ale naša spiritualita môže
byť tá istá. Jedna s odpovedí by mohla
byť aj definícia, že spiritualita je spô-
sob prežívania náboženstva. Definícií
je viacero, na tom nám však až tak ne-
musí záležať. Pre nás je dôležité, by-
tostne dôležité, aby sme si uvedomili,
že okrem toho, že sme kresťanmi, sme
aj predstavitelia nejakej spirituality,
o ktorú sa poväčšine veľmi nestaráme.
Formovanie správnej spirituality je te-
da veľmi dôležitou súčasťou nášho ži-
vota. Jedna vec je veriť v Krista a dru-
há je správne modelovať a formovať
našu spiritualitu.


Od stredy (4. 1.) do nedele (8. 1.
2006) sa zúčastnili duchovných cviče-
ní na Trlenskej chate, neďaleko


Ružomberka, zaodiatej do bieleho
odevu, saleziáni-spolupracovníci (laic-
kí kazatelia) z celého Slovenska („vy-
choďňare“ prevažovali), aby sa učili
ako správne modelovať a formovať
našu spiritualitu, aby to mohli ďalej
odovzdávať na tohoročných duchov-
ných cvičeniach pre saleziánskych
spolupracovníkov.


Tak ako sv. Pavol v prvom liste So-
lúnčanom (5,21) povedal: „Ale všetko
skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!“
Tak aj mi sme skúmali a hľadali, čo je
dobré pre náš život na našej ceste
k spaseniu, aby sme sa mohli toho
držať. Vzývali sme Ducha Svätého,


aby sme boli vnímaví na slovo, kto-
rého sa nám dostavalo cez nášho vy-
nikajúco prednášajúceho dona Maro-
ša Sarňáka. Atmosféra bola ohromná.
Prispel k tomu aj fakt, že ubytovanie
v tomto horskom prostredí bolo nad
očakávanie. Všetko pod jednou stre-
chou. Priestranná kaplnka, kozubom
vyhriata jedáleň a prednášková miest-
nosť, vynikajúca kuchárka p. Zuzka
a priam komfortné ubytovanie. To ste
mali počuť ako sa v noci „pílilo“, par-
don, oddychovalo po „duchovne na-
máhavom“ dni. Dalo sa tam vyžiť nie-
len duchovne, ale aj telesne. Tak napr.
prechádzka do neďalekej horskej de-
dinky Vlkolínec, ako aj na perfektnú
sánkovačku, či cestičkou k Vlčím ska-
lám, kde je lurdská jaskynka s P. Má-
riou a Bernadetou, alebo stúpanie
v hlbokom snehu hore k hore, bližšie
k Bohu. Toto všetko nám zabezpečila
Katka Sendeková cez Spoločnosť


Náboženstvo a spiritualita


21 rokov spolupracovníkmi
Na sviatok dona Bosca koncom ja-


nuára (31. 1. 2006) uplynulo 21 ro-
kov, keď sme (tajne) skladali prísľu-
by u Tonka Anderka, do rúk
vtedajšieho delegáta Václava Kocia-
na. Sv. omšou sme si pred rokom
(keď sme oslávili 20-tku) pripomenu-
li tento, pre nás taký vyznamný deň
a potom sme sa vybrali „do Tonka“,
aby sme si na tvári miesta pospomí-
nali na „tamte časi“.


Pospominali aj pošpievali, Ďuri
i Milka, Kubi i Katka,


jak sme še ftedi radovaľi, Toňo
z Maňku ta i Rudi z Marku.


že sme eštebakoch obabraľi Rado-
vaľi sme še prenaramňe


a prisľuby poskladali. A nemišľeľi
na to jak to dopadňe.


Chvala Bohu tu sme, Bohu dzeku-
jeme, že še nam dal dožic očka (21)
chtore teraz tiež oslavujeme a pri To-
ňovej muzike vešelo špievame, že
s don Boskom, z našu mamu Pomoc-
nicu a Panom Bohom nikemu še ne-
dame. Pan Boh su mocny chlop, oni
znaju co robia, ubližic spolupracovni-
kom nedaju ba jich ešči i Drienicou
obdaruju, žeby maľi dze chodzic a ňe
po švece še dzeška vlačic. Aľe už dosc


tej šariščini bo zapadňare nam nič ne-
rozumeju a po tom nám na Drienicu
eurami neprispeju. Dzekujeme vam
šickim krašňe, že na nas tu f Prešove
nezapominace a v modlidboch na nas
spominace.


A keď budete mať prebytok, čiže
nazvyš „eura“, tak to pošlite do Prešo-
va, Tonkovi Pipkovi do tej zázračnej
kapsičky, ktorú ma pre Drienicu, všet-
ky sa zídu.


Ďakujeme a v modlitbách aj my na
vás myslíme.


Text a foto: Jakub Halčák


Čo je náboženstvo, tovieme všetci (aspoň
dúfam), a čo je to
spiritualita? Tu už by sme
sa asi zamysleli,
ako odpovedať. A práve
spiritualita je tým, čo
podmieňuje výsledný
obraz náboženstva.


Ježišovu v Ružomberku, za čo sme jej
a im veľmi povďační. Pri poslednom
zdieľaní sa v sobotu večer, ktorý nám
sladkými venčekmi (priam vencami)
spríjemnila Darinka Jakubíková, sa
nám ani veriť nechcelo, že v nedeľu sa
už budeme musieť s Trlenskou chatou
rozlúčiť. A nič netrvá večne, ba ani náš
život. Preto si ho spríjemňujme aj ta-
kýmito podujatiami ako sú Duchovné
cvičenia.


Týmito Duchovnými cvičeniami
nás sprevádza sám don Bosco, pre náš
život taká dôležitá osobnosť. Veď aj sa-
motný názov témy DC, nás o tom pre-
sviedča: „S donom Boscom v Kristovej
Cirkvi“, ktoré pre nás pripravil Don
Pavol Grach, za čo mu vyslovujeme
naše srdečné poďakovanie. Samotné
zhliadnutie filmu zo života dona Bos-
ca, radosť, modlitba, vzdávanie vďaky,
nám navodí atmosféru duchovných
cvičení. Rozvíjať tieto myšlienky s po-
mocou Ducha Svätého dokážeme
v ústraní každý jeden z nás. Kresťan-


ská spiritualita má mať v sebe prvky
otvorenosti, ktoré sú založené na úcte,
na daroch Ducha, akými sú radosť –
ustavične sa radujte – a budovanie do-
bra a pokoja – sám Boh pokoja nech
vás posvätí. Ukončím to slovami z lis-
tu Efezanom (5, 1-2) „Napodobňujte
Boha ako milované deti a žite v láske
tak, ako Kristus miluje nás a vydal se-
ba samého Bohu za nás ako dar a obe-
tu ľúbeznej vône!“


20 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6 21D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


Tak tu sme my, tí pionieri Toňu hraj a ti Katko zašpievaj


Pozorne počúvame


Po nevydarenej jazde


Skrze Krista s Kristom a v Kristovi… Čakanie na pokánie


Sladký cumeľ ako odmena


Úvod DC


SPOLUPRACOVNÍCI




a nájde svoje miesto v knižnici teoló-
ga, kňaza i laika, ktorý sa chce zaují-
mať o Bibliu“.


Prezentácia tohto diela za účasti J.
Em. kardinála Jozefa Tomka, arcibis-
kupa Mons. Dominka Hrušovského,
biskupa Mons. Jozefa Zlatňanského,
veľvyslankyne SR pri Svätej Stolici Ex.
Dagmar Babčanovej, biblistov, profe-
sorov univerzít i početných študentov
bola na Pápežskej saleziánskej univer-
zite v Ríme 1. decembra 2005. Rektor
univerzity prof. Mario Toso na úvod
poukázal na súvis práve prežívaného
adventu s láskou k vtelenému Slovu,
ktorá viedla profesora Heribana pri pí-
saní tohto diela. Dekan Fakulty prof.
Giorgio Zevini (tiež biblista) zdôraz-
nil veľký význam knihy nielen pre
špecifické štúdium Biblie, ale aj pre te-
ológiu vôbec. Potom odzneli hodnot-
né príhovory, z ktorých prinášam as-
poň nejaké „omrvinky“:


Prof. P. Prosper Grech (biblista na
Pápežskej gregoriánskej univerzite):
rozoberajúc príklad použitia jednotli-
vých častí „Dizionaria“ pri štúdiu Pís-
ma svätého, poznamenal, že týmto
dielom dosahuje slovenská biblická
veda medzinárodnú úroveň a zakon-
čil veľmi úprimným a bratským „Jozef,
závidím Ti!“.


Náš prof. Rudolf Blatnický (húžev-
natý prekladateľ diela) poukázal na
sedemročnú vytrvalú vedeckú prácu
autora a na obrovské množstvo úda-
jov, ktoré kniha obsahuje.


Kardinál Jozef Tomko, emeritný
prefekt Kongregácie pre ohlasovanie
evanjelia, pomenujúc sa laikom v ob-
lasti biblickej vedy, prirovnal autora,
profesora Heribana, slovanským vie-
rozvestcom – svätým Cyrilovi a Meto-
dovi, lebo aj on ako misionár pocho-
pil potrebu poznania Písma pre prvú
evanjelizáciu a s misionárskou láskou
napísal toto dielo ako významnú po-
môcku pre inkulturáciu evanjelia. Ďa-
lej poukázal na jav, keď z jazyka ma-
lého národa sa prekladá dielo do
taliančiny, a tak sa otvárajú dvere do
sveta.


Sám autor zakľúčil príhovory
a v duchu „kenosis“ (alla gloria di
Dio) hovoril o Božej prozreteľnosti,
ktorá ho viedla. Zdôraznil, že Pán mu
dal milosť, silu i čas pre toto dielo. Za-
končil slovami: „Tutto e dono di Dio“
a vyjadril túžbu, aby sa táto kniha sta-
la pre mnohých bezpečným sprievod-
com pri štúdiu Svätého písma a hlav-
ne účinnou pomôckou pre lepšie


poznanie a zamilovanie si Božieho
slova a života podľa neho.


Osemdesiatročný don Jozef Heri-
ban, päťdesiatročný kňaz, ďakuje Pá-
novi a my s ním. Odznelo to v máji na
narodeniny v kaplnke komunity Gesů
Maestro na univerzite v Ríme, na sú-
kromnej ďakovnej svätej omši v pat-
riarchálnej Bazilike Santa Maria Mag-
giore pri oltári Matky rímskeho ľudu
i na jubilejnej svätej omši 31. júla
v rodných Šelpiciach. Ďakovali sme za
požehnaných 80 rokov, 50 rokov
kňazstva a 61 rokov saleziánskeho ži-
vota a za bohaté dielo v prospech mi-
sijného i vedeckého poslania Salezián-
skej spoločnosti a Cirkvi.


Trnavská univerzita tiež ocenila
veľký význam vedeckej práce profeso-
ra ThDr. Jozefa Heribana SDB a 12.
decembra 2005 mu udelila čestný
doktorát „za celoživotné dielo v odbo-
re biblických vied“. Slávnostného aka-
demického úkonu podľa starobylého
zvyku na zasadnutí vedeckej rady TU
pod vedením jej rektora prof. JUDr.
Petra Blaha, CSc, sa zúčastnili aj rek-
tori iných univerzít, arcibiskup Mons.
Ján Sokol, biskupi Mons. Dominik
Tóth, Mons. Štefan Vrablec a Mons.
František Rábek a ďalší pozvaní hos-
tia. Za vedenie Slovenskej provincie
SDB bol prítomný vikár provinciála
Mgr. Karol Maník SDB.


Podľa rektora prof. JUDr. Petra Bla-
ha, CSc, univerzita tým získala no-
vého čestného člena vynikajúcich kva-
lít – vedca v oblasti biblických vied.
Rektor poukázal vo svojom príhovore
na najnovšie dielo v taliančine i na
ostatné diela nového čestného dokto-
ra TU. Povedal, že profesor Heriban
svojím dielom napomáha hlbšie po-


znanie Božieho slova a uvádzanie po-
solstva do dôsledného uskutočňova-
nia.


Dekan Teologickej fakulty TU doc.
PhDr., ThLic. Juraj Dolinský SJ, PhD
s úctou a vďačnosťou poukázal na bo-
hatú vedeckú publikačnú činnosť
a vyzdvihol najmä Bibliografickú
príručku pre štúdium Písma Svätého,
Príručný lexikón biblických vied,
Úvod a poznámky k slovenskému vy-
daniu Písma Svätého, Apoštol Pavol
v službe evanjelia a mnohé ďalšie
články a štúdie. Osobnosť dona Heri-
bana charakterizoval apoštolskou lás-
kou misionára, ktorý buduje Božie
kráľovstvo tým, čím je, lebo je inšpiro-
vaný láskou Ježiša Krista, zaujíma sa
o problémy bratov a sestier a pomáha
ich riešiť s dôverou.


Jozef Slivoň SDB
Foto: Jozef Kupka


23


OSOBNOSŤOSOBNOSŤ


Jeho životná cesta, vyznačená Bo-
hom a usmerňovaná rozhodnutiami
predstavených, vždy bola a je pre ne-
ho, vnímavého a milujúceho poslu-
cháča Božieho slova, úprimným nasle-
dovaním Slova zblízka.


Rodák zo Šelpíc (7. mája 1925),
veľký ctiteľ Panny Márie a dona Bosca,
oddaný salezián na úteku (1950), vy-
svätený v Turíne (1. júla 1955), štu-
dent biblických vied na Teologickej
fakulte Pápežskej saleziánskej univer-
zity, Kristov kňaz a saleziánsky misio-
nár na Ďalekom východe, profesor
biblických vied na univerzite Sophia
v Tokiu a na univerzite Sapientia
v Osake, autor početných štúdií
a publikácií v japončine... A potom
opäť z vôle Božej v Ríme ako profesor
na Teologickej fakulte Pápežskej sale-
ziánskej univerzity, člen medzinárod-
ného združenia bádateľov Nového zá-
kona Studiorum Novi Testamenti
Societas a autor významných kníh
biblickej vedy... 1. januára 2005 do-
stáva od prezidenta SR Ivana Gašpa-
roviča PRIBINOV KRÍŽ III. TRIEDY za
významné zásluhy o kultúrno-du-
chovný rozvoj SR.


Horlivosť a neúnavná pracovitosť
dnes už emeritného profesora prináša
skvost biblickej vedy v podobe no-
vého DIZIONARIO TERMINOLOGI-
CO-CONCETTUALE DI SCIENZE
BIBLICHE E AUSILIARIE (LAS-Roma,
2005), ktorý je doplneným a prepra-
covaným prekladom známeho sloven-
ského PRÍRUČNÉHO LEXIKÓNU
BIBLICKÝCH VIED (3. vydanie: vyda-
vateľstvo Don Bosco – Bratislava,
1998).


Giuseppe Segalla v L’OSSERVATO-
RE ROMANO zo dňa 16. septembra
2005, v článku Un sussidio per lo stu-
dio delle scienze bibliche (Učebná po-
môcka pre štúdium biblických vied),
napísal o tomto novom diele, že „je
ovocím dlhej skúsenosti autora“. Píše,
že ako literárne dielo „je jedinečné
a zodpovedá postmodernej kultúre“,
v ktorej žijeme. Postmoderna totiž je
charakterizovaná komplexnosťou
a deleniami. Bohatstvo diela je znáso-
bené mnohými vlastnými internými
citáciami. Prítomný „Dizionario“ mož-
no označiť za „druh kľúča, ktorý umo-
žní vstúpiť do rôznych historických
i moderných oblastí biblických vied


Život a dielo saleziána
prof. ThDr. Jozefa
Heribana Dr.hc je veľkým
darom pre Spoločnosť
a pre Cirkev a je
napĺňaním výzvy našich
Stanov: „Každý dáva svoje
schopnosti a dary do
služieb spoločného
poslania” (Stanovy SDB,
69).


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 622 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


Osobný jubilejný rok otca
Jozefa Heribana


ZO SLÁVNOSTI UDEĽOVANIA ČESTNÉHO DOKTORÁTU NA TRNAVSKEJ UNIVERZITE


DON HERIBAN SPOLU S REKTOROM
SALEZIÁNSKEJ UNIVERZITY V RÍME PROF.


MARIOM TOSOM




VÝCHOVA VÝCHOVA
Ak zbadáme uňho veľký sklon k leni-
vosti, konzumu a pohodliu, vedzme
že nepriateľ je pred bránami jeho oso-
by! Spúšťa sa „reality show“ vo vašej
vile. Ak si na konzum zvykne, bude
robiť v živote neustále kompromisy.
Deti bez námahy a „hraníc“, nepo-
znajú hranice slušného správania.
A potom je v rodine rozmaznaný člo-
viečik a zúfalý rodič? Nie možno, is-
totne!


CESTA SLOBODNÝCH
„Cez víkend sme s dedkom čistili stu-
dňu... Hoci sa na povrchu zdala čistá,
neprestávali sme sa čudovať, čo všet-
ko sa v nej našlo: „Bahno, zdochnutá
žaba, konáre, umelá fľaša, fajka, hr-
niec, prasačia kosť...“ radšej nepo-
kračujem. Trvalo nám pol dňa, kým
sme narazili na čisté dno.“


/úryvok zo slohovej práce študenta/


„Čo nosí v duši ten, komu chceš po-
môcť? Pozná silu toho? Ako to dlho
nosí? A vôbec, prečo je to v ňom? Dá
sa vyčistiť jeho srdce?“ Uviedol som
základné otázky lekára duše. A od-
poveď? Hej, je spôsob, ako viesť lieč-
bu ducha. Volá sa askéza. Slovo po-
chádza z gréckeho „askeo“
a znamená tvarovať, kresať, vytvárať
formu, činiť. Samozrejme, že ak sa
postup uplatní na živú hmotu, tro-
chu to aj bolí. Ale ide o vytváranie
osobnosti cez pravidelnú činnosť.
V tomto procese výchovy dochádza
k zosúladeniu všetkých vlastností
človeka – telesných, psychických,
duchovných. Z človeka sa stáva krás-
ne umelecké dielo. Tento obsah do
slova vložili kresťania. Námaha istot-
ne prinesie úspech v podobe dob-
rého života.


PÁR RÁD NAVYŠE
„Učte mladých pravde. Naučia sa od-
haľovať lesť a nestratia sa v klamstve.“
/J. Consul/


Prinášam vám pár rád ako si pomôcť
pri výchove:


1. Dajte mladým istotu vášho vzťahu.
Presvedčite ich, že sa váš vzťah k nim
len tak ľahko nemení a že ich máte ra-
di.
2. V každom človekovi je niečo dobré.
Máte to vidieť aj napriek zlu, ktoré ko-
ná. A to preto, aby ste mali platformu,
základ, na ktorom môžete budovať.
3. Pamätajte, že deti vnímajú, akí sme.
To je spôsob, ktorý môžeme využiť
pre odovzdanie dobrého ducha.
4. Ponúkajte najprv hodnoty. Ak to
nezaberá, zaveďte pravidlá. Keď ani to
nevedie k dobrému výsledku, na rade
je pozitívny zásah. Taký, ktorý nepo-
nižuje, ale vychováva, dáva šancu na-
praviť sa a rásť.
5. Snažte sa získať u mladých ľudí dô-
veru a vnútorne ich získajte pre vec.
6. Pomôžte im pomenovať to, čo ich
štve a trápi. Ak pomenujú svoj prob-
lém, lepšie budú s ním zápasiť.
7. Nebojte sa citovej investície do mla-
dých ľudí. Buďte srdeční, láskaví a po-
vzbudzujte ich.
8. Hovorte mladým o kráse čností
a o ošklivosti hriechu. Krásne túžby
vždy ťahajú dopredu.
9. Nezabudnite, že najlepšia reality
šou je práca, práca, práca... Robte veľa
vecí spolu. Poproste ich o pomoc...
A nešetrite pochvalou.
10. Berte mladých ľudí do prírody. Pre
chlapcov majte pripravené hrdinské
ponuky (výpravy, splavy, hrebeňovky,
lukostreľbu...) Na dievčatá platia po-
nuky dotýkajúce sa prehliadky príro-
dy, krás života, umenie, rôzne koníč-
ky... A hlavne, buďte komunikatívni!


SKÚSME TO SPOLU –
ODHAĽME SI OSOBNÉ
KRÉDO


V roku 1869 našli v juhoaustrálskom
meste Victória zlatý nuget o váhe 69,9
kilogramov. Nazvali ho Vitaj, cudzi-
nec.


Viera v Boha nádej a láska je v kryšta-
lizácii charakteru človeka rozhodujúci
„stavebný materiál“. Pod tlakom živo-
ta vzniká ľudský diamant a spomína-
né čnosti ho zdobia. Tieto zložky člo-
veka (viera, nádej a láska) musia byť


však živé. A preto máme pomôcť mla-
dým ľuďom (i sebe) vytvoriť si osobné
bohatstvo – osobné Krédo – osobné
Verím.


Ako na to? Máme k dispozícii rozho-
vor. V dôvere, v pokojnom rozhovore
ich upozornime na zážitky s Bohom,
na osobnú skúsenosť s ním. Odhaľme
im, ako k tomu dochádza, čo pri tom
človek asi cíti, ako je to možné zistiť
v živote... Nech si to aj zapisujú.


Vznikne im nádherné: Verím v nebes-
kého Otca, ktorý mi daroval na jar ro-
ku dvetisíc... V jeho Syna, ktorý mi po-
mohol pri... V Ducha Svätého, lebo mi
povedal ako... Možno mladému svit-
ne, že je Božie milované dieťa, jeho
obľúbenec, kaskadér, profesionál! Má
váš syn, priateľ zvláštny jas očí a po-
koj, ktorý pramení z nadprirodze-
ného zdroja? Vážte si to ako najväčší
poklad. Tešte sa, že počul Otcove slo-
vá: Vitaj, syn môj.


ABY Z NÁS NIEČO DOBRÉ
BOLO


„Je to tu prekrásne,“ povedal starší
človek a ukázal na kraj, ktorý sa pred
ním otvoril. Trblietajúce sa jazero, za-
kvitnuté pláne a v diaľke hrdé štíty.
Všetko bolo akési čisté, rýdze... Po
rozhovore s mladým človekom konš-
tatoval: „V tvojej duši je to tiež pre-
krásne.“


Priatelia, pôstne obdobie je opäť tu.
Čaká nás každý rok. No pôst v mo-
dernej konzumnej spoločnosti nie je
obľúbený. V našich mysliach sa pri
tom hneď vynorí námaha, smútok,
odriekanie, nechuť. Ide o nesprávny
postoj. Pôst, pokánie je radostná prá-
ca na sebe, ktorá nás má priblížiť k Bo-
hu. Je to vlastne „duchovné odtučňo-
vanie“ – zbavenie sa zlých usadenín
na duchu. Doprajme si pôst oči, rečí,
čuchu, brucha, od zlého ducha...


Vtiahnime do toho celú svoju rodinu.
Vytvorme si rodinný pôstny program.
Veď všetci máme čo robiť na sebe...
Povzbuďme sa myšlienkou: Kto sa
chce pustiť do zápasu so svetom, kto-
rý ho čaká vonku, musí byť pevný
v duši.


Radostný pôst vám zo srdca praje Jo-
zef Luscoň.


Foto: Jozef Kupka, Ján Miško


Vychovávať,
kým nie je neskoro


25D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


Mal som prednášku na rodičovskom
združení. Po skončení ma postupne
oslovili viacerí rodičia. Chceli radu
ako pomôcť svojim deťom. Ich otázky
sa podobali ako vajce vajcu:
„Mám dospievajúceho syna, poraďte
čo mám s ním robiť?“
„V čom je problém? Povedzte mi
o ňom viac. Čo robí?“ vyzvedal som sa
na ďalšie informácie.
„Je akýsi zvláštny. Nič ho nebaví. Ne-
viem, o čom sa s ním mám rozprávať.
Celý čas vylihuje, naje sa, sadne si za
počítač a takto ide deň za dňom... Ako-
by mu niekto ukradol dušu i životnú
iskru.“


Rozhovor bol úprimný, s túžbou po-
môcť mladému človeku. Hľadali sme
riešenia. Na niečo sme prišli, veľa otá-
zok zostalo nezodpovedaných. Keď sa
podobný rozhovor zopakoval aj s ďalší-
mi rodičmi, dospel som k presvedčeniu,
že na „scénu života“ sa nám tlačia mladí
ľudia bez vôle a chuti žiť. Problém musí
mať riešenie a pomôcť sa dá lepšie, ak
príčinu odhalíme včas. Lebo vo výchove
je mimoriadne dôležitý princíp: „Ohý-
baj ma mamko...“ Alebo: Len aby nebo-
lo neskoro. Preto poďme na to.


VŠETKO NAJLEPŠIE SEBE
I MNE?


Rozprávala sa skupina mladých ľudí:
„Pre mňa je život hudba.“
„Pre mňa je život sex.“ Otvoril svoje
srdce ďalší.
„Pre mňa je život Kristus.“ Ozval sa
tretí. V tom sa všetci otočili k nemu
a prekvapene zhíkli.


Čo všetko koluje v mysliach našich
mladých ľudí, však? Čudujeme sa, pre-
čo sú takí, akí sú? Trochu filozofie:
Človek bol „vyvolaný“ k bytiu, dostal
život a každý ho realizuje v sieti vzťa-
hov. A cez tie dnes všeličo tečie. Hod-
noty sú poprevracané. Čo niekedy ne-
stálo ani za povšimnutie, to dnes
obdivujeme a dávame za vzor. Mnohí
hriech vyzdvihujú ako čnosť a čnosť
považujú za hriech. Veru, pôžitok sa
stáva moderným „bohom“. Strácame
pud sebazáchovy – prestávame vedieť,
čo je dôležité. Sme duchovne otrávení,
rozleptaní. No a z „ducha“ sa to pre-
náša na dušu i telo.


Keďže aj v duchovnej rovine platia
zákony, ktoré sa nedajú obísť, máme
problém – platí totiž aj zákon: Zločin


a trest. Ak sa hriech zahniezdi v duši,
zle je. Zasahuje prirodzenosť človeka.
Ten, kto žije zle, musí znášať násled-
ky hriechu – trest. Proti tomu sa nič
nedá robiť. Hriešnik si to sám pritiah-
ne na seba. Hreší, trpí. Hreší, trpí...
Vytvára si bludný kruh. Treba ho roz-
seknúť. Mladí to sami často nedo-
kážu. Iba ak... Pomôžeme im, ak po-
užijeme preventívny systém
a uchránime ich pred konaním zla
i samotným zlom.


ZLO MÁ VŽDY T VÁR
A MENO


„Svoje čelo prenajal ako reklamnú plo-
chu. No kronika jeho života bola vpí-
saná v jeho pečeni.“
/poznámka patológa/


Zle je, ak sa človek po celý život riadi
heslom: Použi a zahoď. Opak je: Pra-
cuj a váž si život. Ak chceme mladému
človekovi pomôcť, musíme mu vhod-
ne dávkovať aktivity. Má mať vyvážený
čas na prácu, štúdium, oddych, du-
chovné aktivity i koníčky. Osaďme ho
do dobrých vzťahov a preveďme ho
cez život, cez dobré aktivity. Dajme
mu nažiť dobré veci.




prostredie je negatívne pre Janka kvô-
li odporu nevlastného brata Antona,
prijala obetu a poslala ho ako sluhu
na poliach do domu Mogliovcov
v Moncuccu. Mama, ktorá sa zriekla
najmladšieho syna a poslala ho obrá-
bať pôdu ďaleko z domu, robí skutoč-
nú obetu, ale ona ju urobila. Odstrá-
nila tým domácu nezhodu
a nasmerovala Janka na cestu, ktorú
on aj ona spoznali v tom sne.


Môžeme spomenúť, že mame Mar-
gite sa pripisuje zásluha, že zasiala
v donovi Boscovi semienka toho zná-
meho trojčlena: rozum, náboženstvo
a láskavosť, ktoré ona žila jednodu-
cho vo svojom pokoji, prívetivosti
a vážnosti. Božia prozreteľnosť jej dala
milosť byť „saleziánskou“ vychováva-
teľkou k preventívnej láske, ktorá vie
chápať, požadovať, upokojovať
a usmievať sa.


Jej synovia boli sledovaní, kontro-
lovaní a vedení, ale nie prinútení. Mu-
seli počúvať a žiadať dovolenia, ale ma-
ma ich spokojne nechávala pohrúžiť
sa do ich veselosti a hier. Nepodlieha-
la ich vrtochom a korigovala ich s lás-
kou... Don Lemoyne poznamenáva:
„Za každú cenu chcela, aby napráva-
nie nevyvolávalo hnev, odstup, nelás-
ku. V tomto bode sa snažila hlavne
o to, aby priviedla synov k tomu, že by
robili každú vec pre potešenie Pána.
Preto bola obdivovanou mamou.“ Don
Bosco neskôr povie, že výchova je ve-
cou srdca: on sám to šťastne zakúsil
pri domácom krbe v Becchi.


Účinná katechétka
Mama Margita mala vzácnu schop-


nosť vyťažiť zo všetkého, čo sa udialo
v živote nejakú myšlienku ku ka-
techéze. Považuje sa za prvú zodpo-
vednú v náboženskej výchove svojich
synov a vedela im ponúknuť jednodu-
ché a silné hodnoty vo svojej rodinnej


škole. To čo na prvom mieste prenies-
la s trpezlivosťou na svojich synov
v čase rastu, bola krištáľovo čistá vie-
ra, zmysel Boha lásky, ktorý je vždy
prítomný, nežná mariánska úcta.


Ostal nám slávny katechizmus ma-
my Margity. Nevedela čítať ani písať,
ale vo svojom detstve sa naspamäť
naučila potrebné formulky. Tie odo-
vzdávala synom, tiež ich syntetizovala
a interpretovala podľa svojho neomyl-
ného materského inštinktu.


Veľké pravdy viery odovzdávala čo
najjednoduchším a základným spôso-
bom, všetko v krátkych výrazoch:


– Boh ťa vidí: bolo pravdou kaž-
dého okamihu, nie určená na nanúte-
nie strachu, ale na ubezpečenie detí,
že Boh sa o nich stará a že Božia dob-
rota si od nich žiada odpovedať dob-
rým životom.


– Aký dobrý je Pán!, prehlásila vž-
dy, keď niečo zasiahlo fantáziu detí
a podnietilo ich obdiv.


– S Bohom sa nežartuje!, pripomí-
nala presvedčene, keď išlo o zamedze-
nie zla a hriechu


– Máme málo času na robenie do-
bra!, vysvetľovala, keď ich povzbudzo-
vala, aby boli pracovitejší a štedrejší.


– Čo zaváži mať pekné šaty, keď
duša je škaredá?, poznamenávala, keď
ich chcela vychovávať k dôstojnej chu-
dobe a k starostlivosti o krásu duše.


Potom to bol katechizmus sviato-
stí. Z rozprávania samého dona Bosca
vieme, ako ho aplikovala pri malom
Jankovi. Keď sa približoval čas jeho
prvého svätého prijímania. Každý deň
mu označila jednu modlitbu a osobit-
né čítanie. Potom pripravila dieťa na
dobrú spoveď (a nechala ho opakovať
ju na skúšku trikrát počas pôstu). Po-
tom, keď prišiel veľký deň (Veľká Noc
1826), urobila všetko pre to, aby dieťa
skutočne zakúsilo spoločenstvo s Bo-
hom. „Som presvedčená,“ povedala


v ten deň synovi,
„že Boh sa zmocnil
tvojho srdca! Teraz
mu sľúb, že urobíš
všetko pre to, aby
si sa zachoval dob-
rým až do konca
života.“


A nakoniec to
bol katechizmus
charity, tak
v dňoch relatívne-
ho blahobytu, ako
v dňoch hladu.
Dom Margity ostal


stále otvorený pre chudobných, pre
pocestných, pre putujúcich, pre
stráže, ktoré žiadali na ceste pohár ví-
na, pre dievčatá v morálnych ťažkos-
tiach, taktiež ponúkla dom pre tých,
ktorí požiadali o pomoc v čase osobit-
ného nešťastia, ošetrenie chorého, za-
opatrenie zomierajúceho.


Prvá spolupracovníčka
Sú modality, akcenty, tóny v pre-


ventívnom systéme, ktorý praktizoval
don Bosco, ktoré majú v sebe čosi ma-
terské, jemné, upokojujúce, ktoré
nám umožňujú vidieť Margitu nie iba
ako ženskú osobu, ktorá uplatňuje
svoj vplyv z diaľky, ale aj z vnútra ako
inšpirátorka a model, ako spolupra-
covníčka, prvá spolupracovníčka.


Bola to prítomnosť mamy Margity
na Valdoccu počas posledného desať-
ročia jej života, ktorá ovplyvnila, a nie
okrajovo toho „ducha rodinnosti“,
ktorý všetci považujeme za srdce sale-
ziánskej charizmy. To nebolo hocijaké
desaťročie, ale prvé, v ktorom sa zalo-
žili základy klímy, ktorá sa dostala do
histórie ako klíma Valdocca. Don Bo-
sco pozval mamu, pretože ho tlačili
praktické dôvody. V skutočnosti táto
prítomnosť bola predurčená prekročiť
limity praktickej nutnosti, aby sa stala
prozreteľnostnou spoluprácou chariz-
my, ktorá sa práve rodila.


Mama Margita vedela o tomto svo-
jom novom povolaní. Prijala ho s po-
korou a jasnosťou. Takto sa vysvetľuje
odvaha demonštrovaná v najťažších
okolnostiach. Spomeňme si na epidé-
miu cholery. Spomeňme si na gestá,
ktoré sú prorocké, ako napríklad po-
užitie oltárnych plachiet na obväzy
pre chorých. Zaváži hlavne slávne
večerné slovko, originálna nóta sale-
ziánskej tradície. Tomuto bodu dával
don Bosco veľkú dôležitosť a začala
ho práve mama krátkym slovkom pr-
vému ubytovanému mladíkovi. Don
Bosco pokračoval v tomto zvyku nie
v kostole na spôsob modlitby, ale na
chodbách alebo pod stĺporadím, ot-
covským a rodinným spôsobom.


Vnútorný vplyv tejto mamy je taký,
že syn, aj keď sa už stal veľkým ex-
pertom na výchovu, sa bude stále učiť
od nej. Aby sme zhrnuli to, čo bolo
povedané, platí úsudok dona Lemoy-
neho: „V nej, dá sa povedať, bolo zo-
sobnené oratórium.“


Pascual Chávez SDB
Foto: LDC


DUCHOVNOSŤ


Napriek tomu proces blahorečenia
a svätorečenia mamy Margity začal
iba 8. septembra 1994. Po ukončení
diecézneho procesu v Turíne 1996 bo-
lo Positio (to je dokumentácia o svä-
tosti a hrdinskosti čností) oficiálne
odovzdané Kongregácii pre svätoreče-
nie 25. januára 2000.


Chcel by som tu načrtnúť
jej duchovný profil, ktorý vy-
chádza z Positio.


Silná žena
Počas celého jej života sa


nedá povedať, že by ľahko
opúšťala svoje prirodzené
sklony. Ukazuje úžasnú rov-
nováhu pri harmonizácii ne-
ľahkých napätí rodinného ži-
vota. Jej postoje sa javia vždy
bdelé a akoby vedené vyšší-
mi starosťami: ako zvoliť čo


najlepší spôsob správania pre dobro
svojich synov pred Bohom. Takto sa
javí nežná a stála, chápajúca a neob-
lomná, trpezlivá a rozhodná.


Mamu Margitu dotláčal k harmó-
nii kontrastov fakt, že musela pre svo-
je deti nahradiť aj otca. Mama Margi-
ta, ktorá mala možnosť zbaviť sa
problémov vdovy, keby sa znovu vy-
dala, vedela stále dosiahnuť a zacho-
vať správnu rovnováhu medzi týmito
dvoma rolami: materstvo dostatočne
silné, aby nahradilo chýbanie otca
a „otcovstvo“ dostatočne jemné, aby
nekompromitovalo neodmysliteľné
materské teplo. Takže nie prázdne po-
hladenia, nie hnevlivý krik, ale pev-
nosť a pokoj.


Z jej správania stále prežaroval po-
koj, pokojnosť, sebaovládanie, skutoč-
ná jemnosť. Nebila deti, ale nikdy im
neustupovala. Hrozila prísnymi tresta-
mi, ale ustupovala od nich pri prvom
náznaku pokánia. V jednom rohu ku-
chyne – spomína don Bosco – bol
prút, ohybná palica. Nikdy ho nepo-
užila, ale nikdy ho nezobrala z toho
kúta. Bola to sladká mama, ale ener-
gická a silná. Darilo sa jej spravovať
dve prítomnosti, ktoré vo všeobecnos-
ti sú v každej rodine problematické:
prítomnosť chorej svokry a nevlast-
ného syna, ktorý bol osobitne ťažkej
povahy. Múdra vychovávateľka vedela
premeniť ťažké rodinné podmienky,
bohaté na problémy, na pôsobiace
a plodné výchovné prostredie.


P r í k l a -
dom a slo-
vom učila
synov pie-
montské-
mu huma-
nizmu tých
časov: zmy-
sel pre povin-
nosť a pre prácu,
každodenná odvaha v ťažkom živote,
úprimnosť a čestnosť, zmysel pre hu-
mor. Naučili sa rešpektovať starých ľu-
dí a ochotne sa otvoriť službe blíž-
nym. Na druhej strane, pokojne
a rozhodne, nebála sa povedať svoju
mienku, ak niekto slovami alebo skut-
kami vyvolával pohoršenie. Tieto prí-
klady zostupovali hlboko do svedo-
mia troch chlapcov.


Rozmer viery potom dával chuť
múdrosti a nástojčivosti každej lekcii,
ktorú táto síce analfabetka, ale múdra
žena dávala svojim synom.


„Saleziánska“
vychovávateľka
Toto výchovné umenie dovolilo


mame Margite objaviť skryté energie
vo svojich synoch, priviesť ich na svet-
lo, rozvinúť a odovzdať takmer vidi-
teľne do ich rúk. To sa týka predo-
všetkým jej najbohatšieho ovocia,
syna Jána. Aké je pekné registrovať
v mame Margite tento vedomý a jasný
zmysel „materskej zodpovednosti“ pri
blízkom a kresťanskom nasledovaní


vlastného syna, ale pritom
ho nechala v jeho slobode
povolania, ale sprevádzala
ho vnútorne na všetkých
etapách jeho života až po
svoju smrť!


Sen, ktorý Janko sníval,
keď mal deväť rokov, odha-
lil cestu preňho, a istotne (aj
keď nie od začiatku) ukázal
čosi aj mame Margite. Ona
vysvetlila tento sen: „Kto
vie, či sa nemáš stať kňa-
zom!“ A o niekoľko rokov,
keď pochopila, že domáce


DUCHOVNOSŤ


26 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6 27


Smrť matky uviedla
na svetlo zväzok medzi
donom Boscom a mamou,


ten prvotný vzťah, ktorý
v ňom vyformoval základné
črty osobnosti. Milovaná


saleziánmi a mladíkmi,
hneď po smrti vzbudila
spoločné presvedčenie :
„Bola svätá!“.


Duchovný profil
mamy Margity




Matka je naopak hlboko nábožnou
ženou. Jej hymnus je príkladom ľudo-
vej zbožnosti Izraela a poslúžil tiež
ako základ pre Máriin Magnifikát. Je
to duchovnosť tých ľudí, ktorí vkla-
dajú svoju nádej iba v Boha. Pán od-
meňuje túto hlbokú a pokornú vieru.
Božie dielo sa uskutočňuje v pokore
stvorenia. Bez mamy Anny by sa Sa-
muel pravdepodobne nikdy nestal ta-
kým prorokom, akým sa stal. Nedalo
by sa vysvetliť, ako taký malý chlapec
túži zasvätiť svoj život Pánovi v chrá-
me. Boh si poslúžil pokorou viery
matky, aby vyformoval malého Samu-
ela, ktorý si počas celého života udrží
rozhodnutie ostať pri Pánovi a páčiť
sa iba Jemu samému. Bohu stále ostá-
va aj sloboda v povolaní ľudí rôznymi
spôsobmi, ale úloha matky je tu tiež
prítomná. Spomeňme si napríklad na
Augustína. To nás privádza k myšlien-
kam: aké svedectvo dávame ako ro-
dičia svojim deťom? Volíme si byť po-
korní a odovzdaní Bohu v každom
okamihu? Zverujeme sa Pánovi a zve-
rujeme mu stvorenia, ktoré nám On
zveril?


SAMUEL, NÁBOŽENSKÝ
PROROK
1 Sam 3, 18 – 7, 3. „Samuel doras-


tal, Pán bol s ním a ani jednému z je-
ho slov nedal padnúť na zem...“ (3,
19). Samuel prijíma Slovo a šíri ho usi-
lovne, pretože ho žije v prvej osobe. Je
predovšetkým náboženským proro-
kom, Božím mužom, ktorý ohlasuje
to, čo žiada Boh ohlasovať: „Pán bol
s ním...“. Pozná aj čas mlčania a ticha,
kniha hovorí o dvadsiatich rokoch:
„Veľa dní minulo... dvadsať rokov bolo
tomu...“ (7, 2). Nevieme, čo robil Sa-
muel počas tých dvadsiatich rokov,
ale istotne žil usporiadaným spôso-
bom, ostal v tichu a pokorne slúžil Pá-
novi. Dospel a sústredil sa na podstat-
né, obrátenie srdca k Pánovi. V čase
krízy, politickej slabosti a etickej de-
kadencie, kedy sa mnohí snažia
ospravedlniť zlo a seba, ostal Samuel
verný Bohu v tichu. A keď je znovu vo-
laný na verejnú scénu, nezdráha sa
pripomenúť, čo je jedine potrebné,
vernosť zmluve s Večným.


Tragické udalosti ako filištínska
nadvláda a strata archy sú preňho
ovocím nevernosti, znakom Božieho
povolania vrátiť sa k vernosti k zmlu-
ve s Bohom. Samuel stále ostáva slo-
bodným človekom, ktorý nehovorí
tak, aby hľadal súhlas alebo robil ces-


tu sebe. Hovorí pravdu, aby robil ces-
tu Bohu do ľudských sŕdc, hoci pri
tom riskuje neúspech a samotu.


Snažím sa páčiť Bohu vo všetkom,
pamätajúc, že iba Boh stačí a nič nie je
dôležitejšie, ako plniť jeho vôľu, v kto-
rej je náš pokoj? Podlieham pokuše-
niu aktivizmu, pričom verím viac
v moc ako v pravdu? Som slobodný
v Bohu?


SAMUEL, CIVILNÝ PROROK
1 Sam 8, 1 – 22. Je to práve nábo-


ženská dimenzia, ktorá dáva Samuelo-
vi slobodu a potrebnú autoritu, aby
bol aj civilným prorokom. Stáva sa vy-
hlasovateľom kráľa. Je to proti jeho vô-
li. Odoláva požiadavke ľudu, ktorý
chce kráľa, lebo v tom vidí únik od Pá-
na. Bojí sa idolatrie, ktorú provokuje
moc. Robí všetko, aby vzdialil ľud od
posadnutosti svetskou logikou. Ustu-
puje, až keď sa presvedčí, že Pán s tým
súhlasí. Aj vtedy ostáva pozorný. Nie
je vždy v stave okamžite pochopiť Bo-
ží pokyn. Takto odoláva myšlienke
pomazať Saula, ale potom ho pomaže
za kráľa. Citovo sa k nemu naviaže, ale
potom musí uznať jeho nehodnosť.
Povzbudzuje ľud k boju, ale zakúša
porážku. Úloha civilného proroka nie
je ľahká: pochopiť historické procesy
v Božom komplexnom svetle, pričom
interpretácie toho, čo sa deje na so-
ciálnom a politickom poli, nie sú jed-
noznačné. Samuel sa dopustí chýb
a je aj kritizovaný, ale v širšom hori-
zonte pochopí a zrealizuje Boží plán,
ktorý pripravuje kráľa podľa svojho
srdca, Dávida, ktorý je predobrazom
Mesiáša.


Samuel je takto charakteristickým
biblickým prorokom nevi: nohy na ze-
mi, pohľad obrátený k Bohu, ktorý


prichádza a úsilie spojiť vernosť ľudu
s vernosťou Bohu.


Usilujeme sa ako jednotlivci a ako
Cirkev žiť civilné proroctvo, zjednocu-
júc vernosť histórii s vernosťou Bohu?
Žijeme stále v námahe rozlišovania,
držiac v jednej ruke Bibliu a v druhej
noviny, ako to hovoril Karl Barth?


ROZLÚČKA PROROKA
1 Sam 12. Rozprávanie o rozlúčke


staručkého Samuela je znakom o mo-
rálnom raste, ku ktorému priviedol
svoj ľud. Robí určitý druh apológie se-
ba samého, pri ktorej ľud spozná
pravdu, o ktorú sa prorok snažil. Je to
znakom jeho čestnosti, ktorá je
dôležitá, lebo ju spoznal aj ľud ako
významný vzor. Pri tom Samuel usku-
točňuje oslavu Boha, lebo ukazuje,
ako mu stále leží na srdci Boží primát.
Pozýva k vernosti zmluve, v ktorej vi-
dí jedinú možnosť budúcnosti pre Iz-
rael a snaží sa ešte raz prihovárať za
svoj ľud. Čestnosť, Božie divy, zmluva
a príhovor sú štyri dôvody tejto roz-
lúčky, svedectva proroka, ktorému sa
nevyhli utrpenia, ktorý až do konca
poznal neúspechy. Bilancia života sa
nerobí na základe zjavných výsledkov,
ale na základe pravdy pred Bohom.


Som čestný voči sebe samému
pred Pánom? Uznávam jeho primát?
Oslavujem jeho divy a viem ich čítať
v udalostiach života a dejín? Považu-
jem za podstatné vždy a nadovšetko
spojenectvo s Bohom? Modlím sa, aby
sa uskutočnilo pre mňa a pre ostat-
ných v dôvere? Som pokorný, ale dô-
verujúci príhovorca?


Mons. Bruno Forte
Ilustrácie: Juraj Martiška


29


LABORATÓRIUM VIERY


Samuel najprv odolával tejto po-
žiadavke, pretože videl nebezpečen-
stvo akejkoľvek koncentrácie moci,
ktorá mohla z moci urobiť idol. Ustú-
pil až vtedy, keď pochopil, že aj sám
Pán súhlasí s požiadavkou za podmie-
nok, že monarchia u Izraela bude od-
lišná od všetkých ostatných národov.
Bude podriadená absolútnemu primá-
tu Boha a jeho požiadavkám spravod-
livosti a dobra.


Kvôli tomu Samuel opúšťa aj Sau-
la, ktorého on sám pomazal, ale ktorý
sa ukázal neverný, a posvätí Dávida.
Táto časť charakterizuje Samuela ako
prostredníka medzi Bohom a ľudom,
podobne ako boli Mojžiš a Áron. To
sú traja veľkí modlitebníci, ako hovorí
Žalm 99, 5. Je mužom modlitby, ktorý
nikdy nestráca z pohľadu vzťah k Bo-
hu, a snaží sa viesť ľud k vernosti
zmluve.


Jeden vrch v blízkosti Jeruzalema
sa volá „Nevi Samuel“, aby symbolizo-
val, že tak ako vrch aj prorok („nevi“)
Samuel „sa dvíha k nebu, ale
pritom pevne stojí na zemi,
sám, dominujúci búrkam,
pričom prijíma prvé lúče ran-
ného slnka, nechávajúc
v histórii za sebou veľký
tieň“ (L. Alonso Schokel).


Je tiež človekom, ktorý
pozná veľa neúspechov,
počnúc bolestnou skúse-
nosťou morálnej biedy
svojich vlastných synov,
ktorí upadli do tých is-
tých chýb chamtivosti
a korupcie, kvôli ktorej
musel napomínaťaj sy-
nov kňaza Héliho. Jeho
história je vyrozprávaná
v dvoch knihách, ktoré sa
nazývajú Samuelove.


POVOLANIE
1 Sam 3, 1 – 18. Príbeh


o Samuelovom povolaní sa
otvára v kontraste medzi dob-


rotou chlapca, ktorý sa ako veľmi mla-
dý presunul do šílskeho chrámu, aby
tu slúžil Pánovi, a smutnou vážnosťou
čias, v ktorých žil. Zmienka o vzác-
nosti Božieho slova ľudu, ktorý bol
zjavne neschopný počúvať, a taktiež
podčiarknutie sna, ktorý chlapec do-
stal a pritom bol viackrát odmietnutý
starým Hélim, ukazujú na to, ako je
jeho povolanie čisto Božou iniciatí-
vou. Úloha kňaza Héliho, ktorý bol
v podstate čestným človekom, aj keď
pomalým v pochopení Božích posol-
stiev a slabým voči vlastným synom,
ukazuje, ako je pri rozlišovaní povo-
lania stále dôležité mať čestného
a solídneho vodcu. Mladík sa uka-
zuje pripravený počúvať a slúžiť.
Hneď vstáva, lebo si myslel, že ho vo-
lá Héli, ktorý ho možno potrebuje. Tá-
to disponibilita


počúvať a slúžiť ho robí milým v Pá-
nových očiach: „Hovor, Pane, tvoj
sluha počúva!“ Božie povolanie je
v skutočnosti nepríjemné, lebo
zarmúti Héliho. Samuel, aj keď
nechce spôsobiť svojmu majstro-
vi bolesť, počúvne Boha.


Aká je vo mne disponova-
nosť počúvať Boha a slúžiť je-
mu a iným? Mám odvahu po-
vedať pravdu, ktorú odo mňa
žiada Boh? Hovor, Pane, tvoj
sluha počúva: hovorím to Bo-
hu v pravde svojho srdca?


MAMA
1 Sam 2, 1 – 10. Mama


Anna mala rozhodujúcu
úlohu pri Samuelovej for-
mácii. Jeho otec Elkána
mal viac manželiek, čo
bolo vo vtedajšej spoloč-
nosti dosť časté, je v zá-
klade dobrý a nechýba
mu ani určitá citlivosť,
ako to vidieť z jeho
správania voči Anne.


LABORATÓRIUM VIERY


Samuel je sudca-prorok, ktorý pôsobil v ťažkom období pre izraelský ľud v XI. storočí
pred Kristom. Nastávalo vnútorné štiepenie Izraela a vonkajšie hrozby tlačili ľud
k túžbe zvoliť si namiesto sudcov kráľa, ktorý by im vládol.


Samuel


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 628




Drahí rodáci, dobrodinci, spolubratia,
milí čitatelia!


Srdečne vás všetkých pozdravujem
z ďalekej krajiny za Veľkou mlákou,
z Ekvádoru. Píšem vám prvý list na
začiatku nového občianskeho roku
2006.
Možno ste zvedaví na môj nový spô-
sob života, ktorý žijem v Ekvádore.
Skutočne je veľmi odlišný od toho
nášho v Európe a na Slovensku. Žijem
tu už skoro štyri mesiace a snažím sa
prispôsobovať novým životným pod-
mienkam. Ja sa nachádzam v salezián-
skej misionárskej komunite v Bombo-
ize na juhovýchode Ekvádoru
v blízkosti peruánskych hraníc. Ekvá-
dor je 5x väčší ako Slovensko a má
okolo 10,7 mil. obyvateľov.
Čo sa týka podnebia, na rozdiel od
nášho, teraz je tu leto, takže zažívame
poriadne horúčavy (okolo 30 – 35o C)
s častými dažďami. V oblasti, v ktorej
sa nachádzam, začína tzv. Amazonská
nížina. Ekvádor leží na rovníku, má te-
da tropické podnebie. Zimu a sneh tu
nepoznajú, len vo vysokohorských
pásmach Kordiller a Ánd nad 3 500
m n. m. Vo všeobecnosti sú tunajší ľu-
dia nižšieho vzrastu, tmaví ako naši Ró-
movia a všetci majú husté čierne vlasy,
ktoré chránia hlavu pred intenzívnym
tropickým slnkom. Nátura ľudí je
južanského typu, ktorý je rýchly, vý-


bušný, temperamentný s veľkou dáv-
kou entuziazmu a emócií. Sú srdeční,
prívetiví, inteligentní, citliví, hrdí, veľa
rozprávajú, ale sú aj nepresní, leniví
a nemajú veľký zmysel pre poriadok
(nemožno to však hovoriť o všetkých).
My na našej saleziánskej misii v Bom-
boize máme základnú i strednú školu
pre šuarské deti a mladých. Máme tu
aj internát pre chlapcov a dievčatá.
O chlapcov sa starajú 4 saleziáni
a o dievčatá 4 saleziánky. Spolu nás je
v misii okolo 150 osôb. Máme tu aj
drevenú kaplnku, obývacie priestory
pre saleziánov, saleziánky a interných
študentov, jedálne, spálne, študovne,
klubovne, úradné miestnosti, triedy
pre žiakov a študentov, dielne, ihriská,
hospodárske budovy pre zvieratá
a poľnohospodársku techniku a ďa-
lšie objekty. Škola je „fiscomisionál-
na“, čo znamená, že je sčasti financo-
vaná štátom a sčasti misiou, do ktorej
patrí aj farma s chovom ošípaných,
hovädzieho dobytka, sliepok-nosníc,
kurčiat – brojlerov a rýb. Časť veľkých
plôch územia s plantážami, ktoré
vlastníme, kultivujeme. Tu pestujeme
kukuricu, sóju, ryžu, strukoviny, zele-
ninu a ovocie. Takto si vlastne sami
zabezpečujeme stravu pre každoden-
ný život. Časť produkcie spotrebuje-
me a väčšiu časť predávame. Fyzickej
práce je teda dosť. Pomáhajú nám
v tom aj niektorí civilní zamestnanci,


dobrovoľníci a šuarská mládež, ktorá
je tu ubytovaná na internáte.
Naša misionárska práca spočíva v sta-
rostlivosti o šuarskú mládež a tiež aj
v pravidelných návštevách osád šuar-
ských komunít, ktoré sú roztrúsené
v blízkom i vzdialenom okolí. Je ich
okolo 30 a kňaz sa k nim dostane tak
raz za 3 mesiace, lebo sme len dvaja.
Potreba nových misionárov je veľká,
hlavne kňazov. V týchto ťažkých pod-
mienkach zväčša pracujú mladí spolu-
bratia, ktorí sú fyzicky výkonní. Moja
prvá misionárska skúsenosť bola asi
pred 3 mesiacmi, keď sme išli dvaja
kňazi a jeden mladík Šuar navštíviť je-
ho šuarskú komunitu Yukuteis v ho-
rách. Išli sme v sobotu ráno okolo
6.00 hod. autom najskôr asi 10 km po
asfaltovej ceste a potom po poľnej, hli-
neno-kamenistej ceste až pokiaľ sa da-
lo. Auto sme odparkovali pred veľkou
riekou a prezuli sa do gumených topá-
nok. Najskôr sme peši prešli dlhý
most nad riekou Zamora a potom stú-
pali do kopca v blate úzkou lesnou
cestičkou. Sem tam ma hádzalo do
strán, lebo som sa šmýkal, potkýnal
a zabáral do blata 20 a viac cm. Vďaka
Bohu a ochrane Panny Márie sa niko-
mu nič nestalo a ani raz nikto nespa-
dol do blata, hoci sme boli od neho
špinaví až po uši. Keď sme prišli do šu-
arskej komunity, srdečne nás privítali.
Potom sme išli sláviť sv. omšu, pri kto-
rej sme vysluhovali 3 krsty malých de-
tí, jednému mládencovi vyslúžili sv.
birmovania a asistovali pri jeho sobáši.
Po omši sme boli pozvaní na svadob-
nú hostinu. Opäť sme sa porozprávali,
oddýchli, urobili fotky a vydali na spia-
točnú cestu do našej komunity. Una-
vení, špinaví, ale spokojní sme sa do-
stali k autu a potom domov.
Takto pravidelne navštevujeme šuar-
ské osady nielen počas Vianoc a sviat-
kov, ale každú sobotu. S pomocou
mladých katechétov-Šuarov katechi-
zujeme dospelých, deti a mládež, spo-
vedáme, slúžime sväté omše, vysluhu-
jeme sviatosti a snažíme sa zveľaďovať
Božie kráľovstvo a privádzať do neho
ľudí, ktorí sú hladní po Bohu a chcú
sa s ním stretnúť.


Anton Odrobiňák SDB
misionár z Ekvádoru


Foto: autor


MISIE


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6 31


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu
Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme
Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu ráno, kedy za nich redaktor časopisu slúži
svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.


Ekvádor


D O B R O D I N C I


30 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 6


CIRKEV


Pápež (lat. Papa – otec) – Svätý Otec
je hlavou Katolíckej cirkvi


Konkláve (lat. Cum clave – uzamknu-
tý na kľúč) – zhromaždenie kardi-
nálov, ktorí volia pápeža


Kardinál (lat. Cardinalis – hlavný) –
pôvodne znamenal hlavného farára
v Ríme, dnes označuje príslušníka
zboru kardinálov – najvyšších hod-
nostárov Rímsko-katolíckej cirkvi
Kardináli majú tri hierarchie:
Kardinál – biskup
Kardinál – kňaz
Kardinál – diakon


Biskup (gréc. Episkopos – dohliada-
teľ, ochranca, zodpovedný) – je to naj-
vyšší predstaviteľ diecézy, nástupca
apoštolov
Biskupi majú tri hierarchie:
Sídelný biskup
Pomocný biskup – svätiaci
Biskup-koadjútor – spolusprávca


Arcibiskup – biskup v historicky
významnej diecéze – arcidiecéze. Ten-
to titul je spojený s titulom metropoli-
ta – predstaviteľ príslušnej cirkevnej
provincie.


Kňaz (lat. Sacerdos) – ten, ktorý pri-
náša obetu v chráme, oslovuje sa aj la-
tinským pater – otec.


Dekan – titul používaný v rôznych
inštitúciách. V Cirkvi má dekan na
starosti určitý počet farností, ktoré
tvoria dekanát.


Farár (lat. Parochus) – osoba, ktorá
má na starosti vedenie farnosti.


Kaplán (lat. Capel-
lanus – duchovný
viazaný na kapln-
ku) – mladší po-
mocný kňaz vo
farnosti alebo du-
chovný pridelený
určitej zvláštnej
skupine ľudí.


Diakon (gréc. Dia-
konos – služobník)
– zastáva službu
v Cirkvi, ktorá má
charitatívny a ad-
ministratívny cha-
rakter, zvestuje Bo-
žie slovo.


Akolyta – nižšie
svätenie, môže po-
sluhovať pri svätej
omši a byť mimo-
riadnym rozdáva-
teľom svätého prijí-
mania.


Lektor – nižšie svätenie, má oficiálne
poverenie prednášať čítania počas li-
turgických obradov.


Eminencia – oslovenie význačných
osobností, v Cirkvi sa takto oslovujú
kardináli.


Excelencia – titul na oslovovanie,
v Cirkvi sa ním oslovujú biskupi.


Monsignore (taliansky – môj pane) –
tento titul udeľuje pápež biskupom,
zaslúžilým duchovným a výnimočne
i laikom.


Foto: archív redakcie


Hierarchia
v Katolíckej cirkvi




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


Z


Rodina
– kolíska života a lásky
Pascual Chávez Villanueva


Hlavný predstavený saleziánov ponúka podľa tradície dona Bosca na
začiatku každého roka širokej saleziánskej rodine heslo (strennu),
inšpiratívnu tému pre konkrétny život – v roku 2006 je to rodina.


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Rodina – kolíska života a lásky


Ale veď máme krídla


Píšem vám, mladí


Don Bosco na každý deň


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Ale veď máme krídla
Bruno Ferrero
Malé príbehy na potešenie duše. Príbehy
končiace malou myšlienkou sú ako
tabletky duchovnej múdrosti. Stačí jedna na deň. Po prečítaní
príbehu nemôžete zostať tým, kým ste boli.


Titul Počet kusov


62,– Sk


48 strán, brož.


48 strán, brož.


88 strán, brož.


80 strán, brož.


59,– Sk


49,– Sk 73,– Sk


✃


Don Bosco
na každý deň
Slovko do ucha.
Majstrovský spôsob, ako don Bosco
vychovával mladých.
Ba aj sami chlapci ho často prosili: „Povedzte mi niečo.“
Nielen príklad, ale aj slová nadchýnajú človeka pre konanie
dobra. Tentoraz to každý deň vyskúšajte s donom Boscom.


Píšem vám, mladí
Aldo Giraudo
Možno sa k vám dostalo už tisíc návodov, ako
vylepšiť svoj duchovný imidž, ale napokon ste
vždy uviazli na plytčine. Zrejme tých tisíc


návodov neprišlo v pravý čas… a vaša cesta za Ježišom nevyšla. Skúste
ešte tento tisícprvý od dona Bosca – niečo možno pristane vašej duši.


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny


21.–22. apríla
2006
Mestská ‰portová hala v Trnave
www.festivallumen.sk


hudobn˘ festival
gospel music


Pod zá‰titou
Petra Dvorského


DOMKA – ZdruÏenie saleziánskej mládeÏe, Mesto Trnava