Don Bosco Dnes SLK No. 2 2004

ROČNÍK XXXV.2/2004
MAREC – APRÍL


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


JUBILEUM SDB: 80 POŽEHNANÝCH ROKOV
MARIÁNSKE ZVONY: SVÄTÝ JOZEF
MISIE: POKLAD KRÁĽA ŠALAMÚNA




Úvodom vás všetkých srdečne po-
zdravujem a úprimne sa chcem po-
ďakovať najmä tým, ktorí zareagovali
na moju výzvu v minulom čísle Don
Bosco dnes a poslali do redakcie svo-
je spomienky na udalosti z rokov pre-
nasledovania Cirkvi. Hneď v januári
ich prišlo niekoľko desiatok. Chcel
by som zároveň povzbudiť aj tých,
ktorí sa ešte nerozhodli, v nádeji, že
sa osmelia položiť na papier svoje
spomienky a zážitky.
Bude vás to stáť čas, námahu i poš-
tovné. Aj vaše svedectvo či spomien-
ka však môže byť povzbudením pre
iných. Do tohto úvodníka som pri-
pravil malú osobnú spomienku v ná-
deji, že bude novým podnetom k pre-
hĺbeniu vďačnosti za dar viery i sily
pri jej vyznávaní.
Ako tajne vysvätený kňaz som sa v
marci 1982 zamestnal na Geologic-
kom prieskume v Spišskej Novej Vsi.
Prvé dni a týždne v novom zamestna-
ní som prežíval vo veľkej vnútornej di-
leme. Mám sa prejavovať ako veriaci a
riskovať, že upozorním na seba Štátnu
bezpečnosť, alebo byť vo svojich preja-
voch zdržanlivejší? Vedel som, že vie-
ru zaprieť nemôžem a nechcem, ale v
novom prostredí sa zdalo múdrejšie
príliš na seba neupútavať pozornosť.
Ak sa v mojej prítomnosti niekto pre-
javil ako veriaci, kládol som si otázku:
Je to naozaj brat vo viere, alebo provo-
katér? V rečiach a postojoch som však
ostával zdržanlivý.
Kanceláriu som mal v provizórnom
baraku z unimobuniek, ktorý postavi-
li krátko predtým pred hlavnou budo-
vou podniku. Hneď vedľa nás mali


svoje ubikácie robotníci, ktorí praco-
vali na novej prístavbe, kde sme sa
mali o niekoľko rokov presťahovať. V
kancelárii boli so mnou dve kolegyne.
Bol som v práci iba niekoľko týždňov,
keď sa raz popoludní za jednou z
nich zastavil na kus reči kolega, pra-
cujúci v teréne na vrtnej veži. Volal sa
tuším Kostík, mal vyše tridsať rokov
a bol rozvedený. Obe kolegyne s ním
živo debatovali, ja som si čosi robil za
stolom. Do reči prišla aj pripravova-
ná návšteva Svätého Otca v Poľsku a
jeho žiadosť československým úra-
dom, aby počas cesty mohol prejsť aj
územím Moravy. Návštevník začal
kritizovať pápeža - čo má vraj čo zne-
pokojovať našich pracujúcich, kto je


na neho zvedavý, nech si radšej sedí
vo svojom Vatikáne...
Ja som sedel ako zarezaný a v duši
som cítil úzkosť. Nie je to provoka-
tér? Mám sa ozvať, alebo sa tváriť, že
mňa sa tento problém netýka? Ale
mlčať, keď v mojej prítomnosti
urážajú Svätého Otca, to sa jednodu-
cho nedalo.
– Pán kolega, celkom s vami ne-
súhlasím, – vyhŕklo zo mňa.
Všetci na mňa prekvapene pozreli.
– Myslím si, – pokračoval som po-
kojnejšie, – že keby pápeža pustili do
republiky, našlo by sa dosť ľudí, ktorí
by z toho mali radosť. A nemyslím, že
by nás to nejako zvlášť mohlo ohro-
ziť. Aj ja by som si ho išiel pozrieť.
– Hádam nie ste veriaci? – opáčil
Kostík.
– Hádam som.
– Katolík? – Áno.


– A to aj chodíte do kostola?
– Chodím.
– Ale azda nie každú nedeľu?
– Ak môžem, tak aj častejšie.
Po tomto dialógu, ktorý odznel v
rýchlom slede, nastalo chvíľu trápne
ticho. Mne búšilo srdce, návštevník
bol trochu v pomykove. Situáciu za-
chránila kolegyňa Dada: "Decká, vo-
da už skoro vyvrela. Komu urobím
kávu a kto si dá čaj?"
Téma rozhovoru sa zvrtla na lyžiar-
sky oddiel, do ktorého chodila Dada
i Kostík. Po odchode návštevy som
dosť dlho sedel so zmiešanými pocit-
mi. Na jednej strane som bol spokoj-
ný, že som sa ozval. Na druhej strane
ma mrzelo, že som tak jasne odkryl


karty pred cudzím človekom i pred
kolegyňami. Hoci – aspoň tak sa mi
zdalo –, kolegyne mojim výstupom
neboli nejako zvlášť prekvapené.
Na druhý deň pri raňajkách som opa-
trne sondoval včerajšiu situáciu. Ko-
legyňa ma s úsmevom upokojila, že
moje včerajšie slová iba potvrdili to,
čo už dávno vedeli od šéfa. Ešte pred
mojim nástupom do práce sa na mňa
totiž šéf RNDr. Antaš informoval na
mojom predchádzajúcom pracovisku
Geofond v Bratislave, a keď sa dozve-
del, že som praktizujúci katolík,
hneď to zvestoval i kolegyniam. V du-
chu som ďakoval Pánovi, že napriek
strachu som sa prejavil ako veriaci...
Inakšie Dr. Antaš bol zaujímavou
osobnosťou. Spolu s manželkou boli
pôvodne učitelia. Keď zosilnel v škol-
stve ateizačný tlak, zanechal školstvo
a zamestnal sa na Geologickom prie-


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: MERKANTIL s.r.o, Trenčín


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


2/2004
ROČNÍK XXXV.


MAREC – APRÍL


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
A


da
m


S
uc


há
nn


ek


Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie


Správy
Bratislava, Švajčiarsko 4


História
Európsky seminár historikov 6


Jubileum
80 požehnaných rokov 8


Hudba
Cantica Nova Secunda vo Viedni 12


Mariánske zvony
Krížová cesta náhlivca 13


Mariánske zvony
Svätý Jozef vždy aktuálny 14


Mariánske zvony
Stabat Mater dolorosa 16


Mariánske zvony
O pravej úcte k Panne Márii 18


Mariánske zvony
Don Bosco a filozof 20


Film
Každý si bude klásť otázku 21


Misie
Päťdesiat rokov Slovenskej katolíckej misie 22


Výchova
Hlavu hore, máš kráľovský pôvod 24


Rozhovor
Don Rafael Černý 26


Misie
Poklad kráľa Šalamúna 28
...


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD


skume. Bol inteligentný, pracovitý a spoločenský, a pre-
to postupoval. Stal sa vedúcim odboru. V ďalšom po-
stupe mu bránilo to, že nebol v strane, a jeho nábožen-
ské presvedčenie, ktoré nikdy neskrýval. Vedenie
podniku to tolerovalo, lebo vedel dostať zo seba i z pod-
riadených dobrý výkon. A v geológii bol výkon viac ako
ideológia.
Kvôli mne mal viacero ťažkostí. Nezúčastňoval som sa
prvomájových osláv, nebol som členom ani len Zväzu
československo-sovietského priateľstva, hoci ma k tomu
veľmi povzbudzoval.
– Juro, ten Fekete z tvojho odboru nebol zase na prvo-
májovom sprievode. Sprav s ním už konečne poriadok!
Vieš, ako ťažko je tam dostať ostatných, a keď sa nepo-
trestá jeden rebelant, čochvíľa prestanú chodiť aj ostat-
ní... Nebuď somár! Nedrž mu chrbát. Určite patrí do
podzemnej cirkvi a keď sa okolo neho čosi zomelie, od-
skáčeš si to aj ty...
Takto milo sa prihováral predseda Komunistickej strany
na podniku Ing. Furiel môjmu šéfovi. Rozhovor bol asi
dosť nástojčivý, lebo v susednej kancelárii oddelenej len
tenkou drevenou priečkou ho vypočula Hanka Sedlačko-
vá a poinformovala ma, že sa nado mnou zbiehajú mraky.
S Hankou som mal priateľský vzťah. Bývala v susednom
vchode na Zápotockého ulici, jej manžel bol železničiar,
mala tri deti a celá rodina žila pekne svoju vieru.
Všetka česť, Dr. Antaš sa veľmi taktne so mnou poroz-
prával, naznačil, že má kvôli mne aj určité ťažkosti, ale
rešpektoval aj naďalej moje postoje a držal nado mnou
ochrannú ruku.
Tieto i ďalšie situácie mi pomáhali žiť svoje povolanie v
dôvere a istote, že som v Božích rukách a ak budem po-
korný a verný, môžem počítať s jeho pomocou a ochra-
nou.
Píšem to aj preto aby som povzbudil najmä mladších


kresťanov, ktorí sa niekedy hanbia prejaviť sa v škole ale-
bo na pracovisku ako veriaci. Osobitne pre nás kresťa-
nov je dnes potrebná čnosť, ktorú Nemci označujú ako
"Zivillkurage" - občianska statočnosť. Vedieť sa postaviť
proti väčšine, nebáť sa mať aj vlastný názor, neskrývať sa
s tým, že som uveril v Krista a že viera dáva môjmu ži-
votu zmysel - to sú v dnešnej dobe veľmi potrebné vlast-
nosti. Pripomenul nám to pri svojej návšteve aj Svätý
Otec svojou výzvou: Nehanbite sa za evanjelium!
Srdečne vás všetkých pozdravuje váš brat v donovi Bo-
scovi


Don Fekete s mladými spolubratmi, máj 1991




Saleziáni don Bosca ďakujú organizácii MIVA - Slovensko, n. f.,
ktorá získala finančné prostriedky na nákup motorového vo-
zidla ŠKODA Fabia pre misionára dona Štefana Urbana pô-
sobiaceho na Ukrajine vo Ľvove. Všetkým dobrodincom, or-
ganizáciám, súkromníkom, ako aj fyzickým osobám
vyjadrujeme úprimné Pán Boh zaplať a zahŕňame ich do mod-
litieb.


AUTOMOBIL PRE MISIONÁROVSPOMIENKA NA LAURU


V predvečer stého výročia smrti Laury Vi-
cuňovej 21. januára 2004 sa v dome na Mile-
tičovej uskutočnila pekná spomienka na toto
dievča. Do domu zavítali sestry saleziánky z
Petržalky: Marta Peťková, Mária Fečíková a
Eva Rušinová. Po mládežníckej svätej omši,
ktorá bola venovaná blahoslavenej Laure, sa
sestry stretli s veriacimi v hale a prežili spolu
vyše hodiny pri spoločnom programe. Pred-
stavili život Laury, oboznámili prítomných so
svojím inštitútom FMA a s mládežníckym hnu-
tím Laura, ktoré animujú. Pri prezentácii po-
užili aj projekciu z počítača, ktorá dopĺňala ich
rozprávanie. Prítomní sa mohli aj otázkami ob-
rátiť na sestry a dozvedieť sa viacero vecí, kto-
ré ich zaujímali. Keďže sestry FMA na Mile-
tičovej nepôsobia, pre mnohých
zúčastnených bolo toto stretnutie vhodnou
príležitosťou spoznať ich život.


D BDOMA A VO SVETE
■■ Bratislava ■■ ■■ Bratislava ■■


ŠKOLENIE DIREKTOROV


V druhej polovici januára prebehlo v našom teologickom šudentáte v Bra-
tislave-Dúbravke týždenné školenie direktorov a členov provinciálnej rady.
Zúčastnilo sa ho 30 spolubratov. Prvýkrát po páde totality bolo toto stret-
nutie bez českých spolubratov čisto v našej réžii. Preberali sa tieto témy -
duchovné vedenie, rendiconto, pastorácia mládeže, provinciálna kapitula,
saleziánska rodina a ekonomika. Témy si pripravili a školenie animovali čle-
novia provinciálnej rady a magister novicov. Väčšinou sa pracovalo v sku-
pinách, takže direktori mali možnosť vymieňať si skúsenosti a zjednocovať
kritériá. Okrem pracovného programu boli v pláne aj kultúrne vstupy - ná-
všteva Slovenského národného divadla - opera Macbeth od Verdiho a ná-
všteva trojrozmerného 3D kina.
Význam takýchto školení je hlavne v tom, že direktori a členovia provinciálnej
rady, čiže tí, ktorí ako prví animujú provinciu, sa môžu pokojne stretnúť a v brat-
skej atmosfére prejsť všetky dôležité oblasti, prediskutovať a vyriešiť potreb-
né otázky a hlavne vytvárať spoločnú mentalitu provincie.


POMOC DO BULHARSKA


8. decembra 2003 na sviatok Ne-
poškvrneného počatia Panny Má-
rie odcestovali dve misijné dobro-
voľníčky Diana Veselovská
z Halíča a Miroslava Rusnáková
z Popradu vypomáhať českým
spolubratom na misiu do Kazanla-
ku v Bulharsku. Ich výpomoc bu-
de predbežne trvať jeden rok.
Česká provincia má v Buharsku
už niekoľko rokov na starosti sale-
ziánsku misiu a spolubratia nás
poprosili o personálnu výpomoc
v podobe misijných dobrovoľní-
kov. Podľa prvých správ sa die-
včatá zaradili do práce veľmi dob-
re a direktor domu Jiří Svoboda
vyjadril spokojnosť s prácou
našich slovenských dievčat.


4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4


DON MARTIN MAZÁK 90-ROČNÝ


12. decembra 2003 sa v plnej životnej sile a saleziánskom
optimizme dožil životnej deväťdesiatky slovenský salezián-
sky misionár don Martin Mazák, ktorý je ešte v činnej službe
ako misionár pre zahraničných Slovákov vo francúzskej čas-
ti Švajčiarska. V sobotu 13. decembra sa pri tejto príležitosti
konala ďakovná svätá omša v mestečku Lousane, neďaleko
Ženevy. Na svätej omši za hojnej účasti veriacich s jubilan-
tom koncelebrovali i otcovia arcibiskupi Mons. Ján Sokol a
Mons. Dominik Hrušovský, provinciál SDB na Slovensku a
ďalší kňazi. V príhovoroch po svätej omši vysoko ocenili ce-
loživotné misijné a kňazské dielo otca Mazáka nielen cirkev-
ní predstavitelia, ale aj pán Šťastný, predseda Združenia za-
hraničných Slovákov, ako aj konzul Slovenskej republiky vo
Švajčiarsku. Na fotografii je don Mazák v strede ako hlavný
celebrant. Aj touto cestou želáme donovi Mazákovi veľa Bo-
žej pomoci a síl do nastávajúcich rokov.


■■ Švajčiarsko ■■


5D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4


VÁŽENÍ PRIATELIA A DOBRODINCI
SALEZIÁNSKEHO DIELA!


Tak ako posledné dva roky i v tomto roku 2004 bolo
možné podporiť niektorú dobročinnú organizáciu a to
tak, že vás to nebude stáť ani korunu. Podľa zákona
č. 366/1999 štát pridelí v nasledujúcich mesiacoch
podľa vášho výberu dobročinným organizáciám 2%
z vašich daní. V roku 2003 viacerí z vás využili túto
možnosť a svojim rozhodnutím nasmerovali do roz-
počtu saleziánov tristotisíc korún. Získané prostried-
ky boli prerozdelené do jednotlivých saleziánskych
domov na Slovensku na podporenie konkrétnych
projektov v roku 2003 (na duchovné cvičenia pre
mladých, na príspevky pre deti z chudobných rodín,
na programy organizované saleziánmi, pre celoslo-
venské stretnutie mládeže-Festa).
Ďakujeme vám!


Novinkou v tomto roku je, že popri fyzických oso-
bách aj právnické osoby môžu darovať dobročin-
ným organizáciám 2% zo zaplatenej dane.


Chceme vás preto požiadať o službu, aby ste pos-
kytli „Vyhlásenie“, ktoré sme vložili do tohto čísla
časopisu, osobám (vašim deťom, vnúčatám, suse-
dom,…) ktoré vlastnia firmy a sú spolumajiteľmi
organizácií. Podľa svojej vôle môžu rozhodnúť, či
2% zo svojej zaplatenej dane podarujú saleziánom
na Slovensku. Bližšie informácie o postupe pri pou-
kázaní 2% z daní si môžete prečítať na stránke
www.rozhodni.sk.
Vopred úprimná vďaka za vašu pomoc.


2% z dane




6 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4


D BHISTÓRIA


kach profesorky z Auxília v Ríme: sr.
Mária Esther Posada, sr. Grazia Lo-
parco a sr. Martha Seide.
Dôležitosť seminára o dejinách SDB a
FMA podčiarkol i pozdravný list ge-
nerálneho predstaveného SDB dona
Pasquala Chavéza. Z jeho listu vy-
beráme pár myšlienok:
"Študujete obdobie rektorátu dona
Ruu a dona Alberu, hodnotiac do-
stupné pramene, aby ste podali rea-
listický obraz určitých modalít vtele-
nia apoštolskej misie dona Bosca v
období 40 rokov po jeho smrti. Boli
to strážcovia jeho charizmy, na kto-
rých sa môže aplikovať to, čo som na-
písal o donovi Boscovi v mojom po-
slednom obežníku. Don Bosco
formoval svojich saleziánov viac for-
mou rozprávania ako formou uče-
ných prednášok. Dnes ako včera po-
trebujeme realizovať pastoráciu
povolaní a formovať saleziánov for-
mou rozprávania (raccontando), ro-
zobrať častejšie a zreteľnejšie dona


Bosca spôsobom ako to robil don
Barberis, jeden z jeho biografov. Za-
tiaľ čo rozprával o dávnom oratóriu
na Valdoccu, ponúkal zároveň rady,
ktoré nás učia a vedú v našich ve-
ciach, metódach, v našom rodinnom
duchu. Zároveň v nás posilňujú zmy-
sel spolupatričnosti, dávajú nám po-
cítiť, že sme členmi rodiny, robia nás
jej protagonistami.
Zotrvanie s donom Boscom nevyluču-
je apriórne pozornosť na jeho obdo-
bie, v ktorom žil, ktoré ho formovalo a
podmieňovalo. Predovšetkým však si
to vyžaduje žiť s jeho nasadením, po-
dľa jeho volieb, s jeho duchom podni-
kavosti a pokroku. Uvedomujeme si,
že čím viac narastá časová vzdialenosť
od čias zakladateľa, tým reálnejšie je
riziko, že budeme hovoriť o donovi
Boscovi všeobecne, v žartoch, bez to-
ho, že by sme skutočne poznali našu
charizmu. Odtiaľto pramení urgentno-
sť poznávať ho prostredníctvom číta-
nia a štúdia. Máme ho milovať afektív-


ne i efektívne ako otca a učiteľa kvôli
jeho duchovnému dedičstvu, nasledo-
vať ho tak, že sa budeme snažiť podo-
bať sa mu a vytvoriť z jeho "Regola di
vita" náš osobný projekt. Toto je zmy-
sel návratu k donovi Boscovi, ku kto-
rému som pozval seba aj celú kongre-
gáciu, počnúc od môjho prvého
večerného slovka. Vracajme sa k ne-
mu štúdiom a s láskou, ktorá sa snaží
pochopiť to podstatné, aby osvietila
náš život i aktuálne výzvy našej doby.
Don Bosco tak ako aj evanjelium je
kritériom nášho rozlišovania a cieľom
našej identifikácie.
Ak toto platí o donovi Boscovi, o kto-
rom už máme rozsiahlu bibliografiu,
či už vedeckého či profánneho cha-
rakteru, o to viac sa to týka obdobia
jeho prvých nástupcov, o ktorých vie-
me málo, príliš málo. Dokonca ide o
svätca, ktorý bol povýšený na oltár,
blahoslavený don Michal Rua, ako aj
veľký salezián don Pavol Albera, kto-
rý s ním úzko spolupracoval. Napo-
kon je tu ďalší svätec, blahoslavený
don Filip Rinaldi."
Historické obdobie prvých nástup-
cov dona Bosca (1880 - 1922) je aj
pre Inštitút FMA veľmi dôležitým z
hľadiska rozšírenia sa diela po celom
sveta. Celé toto obdobie na čele Inšti-
tútu stála sr. Katarína Daghero, ktorá
múdro viedla mladú rehoľnú rodinu
plných 43 rokov po smrti M. D. Maz-
zarellovej.
Rok 1922 je pre Inštitút FMA na Slo-
vensku významným dátumom pre
fakt, že v tomto roku odišli prvé dve
slovenské dievčatá Helena Ščepková
a Jozefína Sobotová do Turína, aby sa
stali prvými slovenskými dcérami
Panny Márie Pomocnice.
Výzva dona Chavéza študovať vlastnú
históriu je záväzná tak pre SDB, ako
aj pre FMA. My dcéry Márie Pomocni-
ce na Slovensku sa cítime oslovené o
to viac, že za posledné desaťročia svet
o nás nemohol vedieť, ba dokonca aj
my samy sme vedeli o našej histórii
na Slovensku len veľmi málo. V rámci
našej inšpektórie už niekoľko rokov
pracuje skupina sestier, ktoré s veľ-
kým zanietením zbierajú, triedia, štu-
dujú historické materiály a výsledky
svojej práce by vám chceli ponúknuť
v niektorých nasledujúcich číslach ča-
sopisu Don Bosco dnes.


Kamila Novosedlíková FMA
Foto: archív autorky


V DŇOCH 30. 10. - 2. 11. 2003 SA KONALO VO VIEDNI
STRETNUTIE ZÁSTUPCOV EURÓPSKYCH SALEZIÁNSKYCH
INŠPEKTÓRIÍ VENOVANÉ SALEZIÁNSKYM DEJINÁM.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 7


Európsky seminár sa konal v Don Bosco Haus vo Viedni. Zúčastnilo sa na
ňom 46 účastníkov saleziánov a dcér Márie Pomocnice. Zo Slovenska bol za
SDB prítomný don Ernest Macák a za FMA sr. Kamila Novosedlíková.
Seminár organizovalo Združenie pre saleziánske dejiny A.C.S.S. na čele s jej
predsedkyňou sr. Máriou Fe Nuňez zo Sevily v úzkej spolupráci so Salezián-
skym historickým inštitútom v Ríme, ktorého riaditeľom je don Francesco
Motto.
Tento seminár sa koná každé dva roky. Jeho hlavným cieľom je venovať sa cel-
kovým saleziánskym dejinám v Európe, ako aj ich vývoju a pestovaniu v jed-
notlivých provinciách. Na ich základe bude potom možné spracovať celoeu-
rópske saleziánske dejiny.
Okrem Európy sa takéto semináre organizujú aj pre Ameriku a pre Áziu, kde
je zahrnutá aj Afrika a Austrália. Výsledky prác na týchto seminároch budú
slúžiť ako podklad pre napísanie celosvetových dejín saleziánskej spoločnos-
ti a Inštitútu FMA.
Tohoročné stretnutie sa nieslo v znamení hlavnej témy: Teologické, duchov-
né a pedagogické línie saleziánskej spoločnosti a Inštitútu FMA v období ro-
kov 1880 - 1922. Na danú tému odznelo niekoľko cenných prednášok z pera
saleziánskych odborníkov. Teologické línie spracoval univ. prof v Louvaine
don Jacque Schepens SDB. Objavovanie duchovnej identity saleziánskej spo-
ločnosti v týchto rokoch predniesol don Aldo Giraudi SDB, prof. na UPS v Rí-
me. Pedagogické línie mladej saleziánskej spoločnosti v týchto rokoch pred-
stavil univ. prof. José Manuel Prellezzo SDB. Vývoj Inštitútu Dcér Márie
Pomocnice v rokoch 1880 až 1922 predstavili vo veľmi podnetných prednáš-


Dnešný moderný priemyselný človek
už nie je obmedzovaný prírodnými
zákonitosťami. Získavanie potravy a
oddych sa už neviažu na ročné obdo-
bia, na zimu a teplo. To, čo oddeľuje
jeden deň od druhého, sa nám tak
čím ďalej tým viac stráca. Áno, človek
blúdi. Hľadáme smerovú tabuľu.
Kam sa stratila?
Anton Červeň na úvod svojho diela
Liturgický rok - Cesta k svätosti upo-
zorňuje, že "ak narušíme cyklus cir-
kevného roka, narušíme poriadok v
človeku, vo svete a v kozme a dôsled-
ky tohto porušenia majú osudné ná-
sledky pre zdravý život na zemi."
Zmenšujúca sa citlivosť dnešného
človeka voči prikázaniu "svätiť deň
sviatočný", naznačuje vážnosť našej
diagnózy. Sme zranení. Ohrdnuté a
potláčané sviatky ako samozrejmé
možnosti prežívania viery v bežnom
živote sú "porušenými stavcami",
ktoré tlačia na "miechu" viery, až ju
postupne prerušia. Ešte sa hýbeme,
ale len obtiažne, a to nielen ako kre-
sťania, ale začíname pokrivkávať aj
ako ľudia.
Don Červeň vo svojej práci ponúka
práve zachovávanie a prežívanie li-
turgického roka ako cestu k svätosti.
Chce to od nás odvahu a čas. Čas
predovšetkým. Lebo ak chceme vy-
chovávať, musíme si nájsť čas, lebo v
bezčasovosti sa vychovávať nedá. I
preto matka Cirkev svoju výchovu
umiestnila do kolobehu liturgie.
Knihu si môžete objednať na telefón-
nom čísle: 0905-477 287.


Katarína Ondrejková


Európsky
seminár
historikov


Nová
kniha




kup Dr. Pavol Jantausch odovzdal
26. 8. 1936 priestrannú budovu se-
minára na apoštolské ciele. Saleziáni
tam otvorili stredoškolský internát,
oratórium a mládežnícke stredisko.
Umiestnili tam svoj pedagogický štu-
dentát pre klerikov, ktorí vychádzali
z noviciátu. A neskôr tam viedli aj
malý diecézny seminár.


5. Bratislava - Trnávka
Bola to najzanedbanejšia bratislav-
ská periféria. Saleziáni tam postavili
kostol a oratórium pre mládež. Tvár
tejto mestskej štvrti začala sa meniť k
lepšiemu, ľudskejšiemu a kresťan-
skejšiemu životu. Saleziáni tam zača-
li účinkovať 8. decembra 1937.


6. Žilina
Veľkú zásluhu na vzniku saleziánske-
ho domu v Žiline mal prelát, apoštol-
ský protonotár a žilinský farár Tomáš
Ružička spolu s nitrianskym bisku-
pom Dr. Karolom Kmeťkom. Saleziá-
ni viedli vo svojom dome stredoškol-
ský internát, oratórium a
mládežnícke stredisko a farnosť. Za-
vítali do Žiliny 20. novembra 1938.


7. Trnava - Kopánka
Za Slovenskej republiky (1939-45)
vznikli ďalšie štyri saleziánske diela.
Na prvom mieste je to výchovné a so-
ciálne dielo v Trnave, v najbiednejšej
štvrti zvanej Kopánka. Hrdinskú prá-
cu tam vykonával veľký slovenský sa-
lezián Ján Hlubík, zvaný Slovenský
don Bosco. Sýtil hladných, šatil bied-
nych, vystavil pre nich oratórium a
mládežnícke stredisko, vznikla tam
farnosť. Kopánka ako štvrť zmenila
svoju bolestnú zachmúrenú tvár. Od
8. decembra 1941 mala tam saleziá-
nov.


8. Michalovce
Saleziánske diela v prvé desaťročia
vznikli iba na západnom Slovensku.
Otvorením saleziánskeho diela v Mi-
chalovciach 8. decembra 1941 vyra-
zili saleziáni na východ Slovenska.


Najväčšiu zásluhu na tom má Dr. Šte-
fan Hlaváč, profesor náboženstva na
gymnáziu v Michalovciach. Saleziáni
vychovávali mládež v stredoškol-
skom internáte, v oratóriu a mládež-
níckom stredisku a viedli farnosť
Panny Márie Pomocnice.
9. Topoľčany
Požehnaná činnosť saleziánov neušla
ani topoľčianskemu farárovi
Mons.Antonovi Richterovi. Saleziá-
nov tam privítali 8. novembra 1942.


10. Nitra
Nitriansky biskup a neskôr arcibis-
kup Dr. Karol Kmeťko patrí k naj-
väčším dobrodincom slovenských sa-
leziánov. Chystal sa im vystaviť v
Nitre moderné pedagogické stredis-
ko. Ústav, ktorý tam saleziáni 8. 12.
1942 otvorili, bol iba počiatkom. Ale
saleziáni tam hneď od začiatku účin-
kovali požehnane.


11. Komárno
Po druhej svetovej vojne do roku
1950 stihli saleziáni otvoriť na Slo-
vensku ešte tri diela. Prvým bolo
otvorenie malého kňazského seminá-
ra v Komárne 22. augusta 1945, a to
na požiadanie trnavského pána bis-


kupa Dr. Pavla Jantauscha. Bolo tam
okolo päťdesiat malých seminaristov,
ktorí navštevovali miestne gymnázi-
um.


12. Žiar nad Hronom (Sv. Kríž
nad Hronom)
Cez druhú svetovú vojnu nemohli
slovenskí saleziáni posielať na štúdiá
do Talianska svojich bohoslovcov. To
ich prinútilo dať sily dohromady a
otvoriť vlastný teologický študentát v
Hronskom Beňadiku, i keď v stiesne-
ných podmienkach, lebo tam bol už
noviciát. Tejto potrebe vyšiel v ústre-
ty banskobystrický biskup Dr. An-
drej Škrábik. 21. októbra 1946 pre-
pustil biskupský kaštieľ vo Svätom
Kríži n/Hronom saleziánom, aby si
tam umiestnili svoju vysokú boho-
sloveckú školu.


13. Hody pri Galante
V saleziánskom dome v Trnave na
Ul. Jána Hollého sa pre rastúci počet
obyvateľov vytvárali dosť stiesnené
bytové podmienky. Preto v roku 1947
zakúpili v Hodoch pri Galante neza-
riadený kaštieľ, núdzovo si ho zaria-
dili pre svojich klerikov ponoviciátu
a 24. 12. 1947 sa tam urýchlene na-
sťahovali. Pre miestnu mládež zorga-
nizovali oratórium s hudobným a di-
vadelným krúžkom a pod.


V týchto domoch pracovalo pre mlá-
dež i pre veriacich 280 saleziánov.
Okrem toho vydávali časopisy a kni-
hy. A z tých najväčších nadšencov
niektorí kňazi, klerici a bratia koad-
jútori odchádzali do zámorských mi-
sií.
Vyzeralo to, že v nasledujúcich desať-
ročiach budú mať obyvatelia kaž-
dého väčšieho mesta na Slovensku


l. Šaštín
V Šaštíne prevzali okrem starostlivos-
ti o farnosť i starosť o rozvoj úcty k
Sedembolestnej patrónke Slovenska.
V časti kláštora, ktorá slúžila pre far-
ské účely, založili ústav zvaný Maria-
num pre výchovu svojho dorastu. Za-
čali 17. novembra 1924 s päťdesiatimi
študentmi. Študovali tu na súkrom-
nom gymnáziu a na konci roka cho-
dievali robiť skúšky najprv do Klášto-
ra pod Znievom, potom do Malaciek,
neskôr opäť do Kláštora pod Znie-
vom a napokon do Trnavy.


2. Hronský Beňadik
Študenti v Šaštíne rástli a po piatej
triede gymnázia tí, čo túžili vstúpiť k
saleziánom, odchádzali do noviciátu
zvyčajne do Slovinska v Juhoslávii.
Cítila sa však potreba otvoriť si vlast-
ný noviciát. Najprv sa počítalo, že to
bude fara vo Vrábľoch, ktorú r. 1927
pán biskup Dr. Pavol Jantausch zveril
saleziánom. Pre noviciát to však veľ-
mi nevyhovovalo. Preto
zanechali Vráble a 24.
mája 1929 sa presťahova-
li na Pohronie do Hron-
ského Beňadika. Tu si
otvorili noviciát, viedli fa-
ru s tromi filiálkami a
pracovali s mládežou. Do
roku 1950 sa tu sformo-
valo dvadsať ročníkov
mladých saleziánov.


3. Bratislava -
Miletičova ulica
Keď sa takto saleziáni v
Šaštíne a v Hronskom


Beňadiku postarali o svoj rehoľný do-
rast, začali budovať diela pre mládež.
8. decembra 1933 posvätili v Brati-
slave na Miletičovej prvú časť posta-
veného objektu. Bola tam zriadená fa-
ra s tromi filiálkami. Ä potom


oratórium s mládežníckym stredis-
kom. 8. decembra 1935 bola posviac-
ka druhej časti domu. V čase svojho
najväčšieho rozkvetu 1946-1950 ho
navštevovali stovky chlapcov a okolo
150 mladíkov. Oratórium malo dy-


chovú kapelu s päťde-
siatimi hudobníkmi,
chlapčenský spevokol
so 40 spevákmi, tri di-
vadelné súbory, športo-
vé krúžky: futbalový,
stolnotenisový atď.


4. Trnava - Ulica
Jána Hollého
Po zriadení teologickej
fakulty v Bratislave sa
seminaristi zo seminára
v Trnave na Ul. Jána
Hollého, presťahovali
do Bratislavy. Pán bis-


D BJUBILEUM


Saleziánske dielo sa stáva stromom


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 9


80
požehnaných rokov (1)2


8 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4


EŠTE KÝM SALEZIÁNI ŠTUDOVALI V CUDZINE, NAJMÄ V TALIANSKU, NITRIANSKY BISKUP
DR. KAROL KMEŤKO ICH VOLAL: "NAČO SA POTĹKATE PO CUDZINE, KEĎ JE NA SLOVENSKU
VEĽKÝ NEDOSTATOK KŇAZOV A ŽATVA JE HOJNÁ?" A SALEZIÁNI PRIŠLI. ZA 25 ROKOV
VYBUDOVALI 13 KVITNÚCICH SALEZIÁNSKYCH DIEL.


Saleziánski novici Hronský Beňadik 1934


Miletičova, Bratislava


Saleziánsky ústav na Hollého ulici, zrušený v roku 1949Hronský svätý Beňadik




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


svojich saleziánov, ktorí ich budú
mať radi, ako to robil svätý Ján Bosco,
a budú žiť hlavne a hlavne pre nich a
pre mládež.


BOMBA V MICHALOVCIACH
Do tejto našej rozbehnutej jari v máji
1949 padla prvá ateistická bomba.
Marxistickí ateisti sú podľa Leninov-
ho učenia "nezmieriteľnými nepria-
teľmi každého náboženstva". Už v ro-
koch 1945-48, keď ešte neboli pri
moci, ich rozhodným vplyvom strati-
li katolíci vyše 1800 základných a
stredných škôl, všetky katolícke orga-
nizácie mládeže, tlačiarne atď. Keď sa
zmocnili vo februári 1948 v Česko-
slovensku moci úplne, začali s nábo-
ženstvom boj na život a na smrť. Za-
tiaľ ešte k rozhodnému boju neprišlo,
ale rozličné obmedzenia a príkoria
sme už cítili. Tu i tam k nám prenikla
dajaká správa i o bezbožníckych plá-
noch s rehoľníkmi.
Do tejto neistoty a chmúrnych obáv
padla proti nám prvá bomba: likvidá-
cia nášho domu v Michalovciach.
Nech nám však o nej porozpráva vte-
dajší michalovský direktor Štefan Fa-
bera:


VEDEL SOM, ŽE NÁS
ZLIKVIDUJÚ


Knihy sme skryli preto, lebo som už
roku 1949 vedel, že nás zlikvidujú. V
októbri 1948 na schôdzke direktorov
saleziánskych ústavov na Slovensku,
ktorá sa konala pod predsedníctvom
vdp. Jozefa Bokora, provinciála sale-
ziánov, som povedal, že nás čaká lik-
vidácia, pretože komunistický režim
nás pokladá za svojich nepriateľov,
najnebezpečnejších. Dozvedel som
sa to od istého pokrsteného žida zo


Žiliny. A pošepol mi to raz aj istý vy-
soký funkcionár z Okresného národ-
ného výboru v Michalovciach, i keď
mi nepovedal, kedy to bude, ani v
čom to bude presne spočívať. Rátal
som s čímsi podobným i preto, že
som vedel, čo robia Sovieti na blízkej
Podkarpatskej Rusi. Skoro každý týž-
deň som sa stretol s nejakým intelek-
tuálom, čo stade utekal. Provinciál
baziliánov, otec Sabol, mi napr. ako
svedok rozprával o tom, ako zabili
gréckokatolíckeho biskupa Romžu z
Užhorodu. Biskup Romža navštevo-
val fary svojej diecézy, vozievali ho
vždy na kočiari. Sovietske úrady mu
veľkodušne ponúkli auto. Biskup ho
prijal. Keď sa však raz viezol autom,
vrazilo doňho náročky vojenské ná-
kladné auto, takže biskup prišiel o ži-
vot. Otec Sabol, pretože o tom vedel,
zachránil sa pred úradmi iba útekom
na Západ, do Spojených štátov.
Komunisti nás pokladali za pre seba
dokonca nebezpečnejších ako jezui-
tov. Jezuiti vydávali knihy a časopisy.


To im mohli ľahko znemožniť pod zá-
mienkou, že je nedostatok papiera.
My sme však mali mládež, a to najmä
v niektorých mestách.


16. MÁJA 1949
Dnes je sviatok svätého Jána Nepo-
muckého. V našej priestrannej kapln-
ke, ktorá slúži nateraz i ako farský
kostol, začíname deväťdňovú pobož-
nosť pred sviatkom Panny Márie Po-
mocnice, ktorý bude 24. mája. V ten-
to deň býva u nás púť, čakáme, že
tohto roku príde najmenej dvanásť-
tisíc pútnikov.
Popoludní medzi štvrtou a piatou ho-
dinou sedím v riaditeľni. Chlapci,
ktorí bývajú s nami v ústave, majú
práve prestávku. Zrazu zbadám, že
pred ústavom zastalo niekoľko áut,
tatraplánov. Vystúpilo z nich dvad-
saťjeden ľudí, jeden z nich v žandár-
skej uniforme, vyzeral ako vypasený
obor.
Vykríkol som: – Svätý Ján Bosco,
chráň nás!
Vedel som už, koľko bije. Očakával
som, že sa s nami niečo stane, takéto
niečo však nie.
Dvadsaťjeden ich je, už sa rútia do
ústavu, už sú na chodbe a dozvedajú
sa, kde je kancelária riaditeľa. Vošli,
či zaklopali, si už nepamätám, v pol-
kruhu obstali môj pracovný stôl a
hneď to šlo do tuhého:
– Čo si prajete, páni?
– Vy ste riaditeľ ústavu?
– Som.
– Ste pozbavený riaditeľského mies-
ta. Vy ste i duchovným správcom tej-
to farnosti?
– Som.
– Ste pozbavený aj tejto funkcie.


D BJUBILEUM
– A kto ma jej pozbavil?
Na miesto odpovede vravia:
– Tento tu bude vaším nástupcom.
Ukazujú na akéhosi územčistého učiteľa
z meštianky z Humenného. Ten má byť
riaditeľom ústavu. Nového správcu far-
nosti už ani neurčujú. Hovorím im:
– Právo pozbaviť úradu ma má iba ten,
kto ma sem postavil. Za riaditeľa ústavu
ma sem postavil provinciál slovenských
saleziánov, otec Jozef Bokor, ktorý sídli
v Bratislave. Len on má právo pozbaviť
ma riaditeľského miesta. Za správcu tejto
farnosti ma ustanovil košický otec biskup
Čársky. Mám od neho menovací dekrét.
Len on má právo vziať mi funkciu du-
chovného. Preto všetko, čo mi tu hovorí-
te, neprichádza vôbec do úvahy.
– To všetko je už zariadené, – vravia mi oni.
– To vravíte vy. Dajte mi však na písme, že
ste u oboch boli a dajte mi od oboch do-
kumenty, ktorými ma pozbavujú mojich
funkcií.
Oni však ustavične trepú svoje, že všetko
je už zariadené a že riaditeľské miesto
musím prepustiť učiteľovi z Humenného.
Začnem kričať:
– Ja sa chcem teda aspoň telefonicky roz-
právať s oboma svojimi nadriadenými!
Márne kričím. Nástoja, aby som sa bral
preč, že mi dávajú trištvrte hodiny na to,
aby som si pobalil osobné veci. Opäť
kričím:
– Ja sa chcem rozprávať s jedným i dru-
hým!
Náš ústavný telefón je už prerušený. Tak
ma eskortujú autom na mestský dom, od-
tiaľ vraj budem môcť telefonovať.
Na mestskom dome som našiel sloven-
ského kňaza-komunistu, bývalého sale-
ziána Dr. Jozefa Straku. Povedal som mu,


že nás vyháňajú z ústavu a že ma chcú po-
zbaviť úradu riaditeľa ústavu i správcu fa-
ry. Odvetil mi:
– Nie človek je pre nedeľu, ale nedeľa je
pre človeka.
Čo tým chcel povedať, podnes neviem.
Likvidovať nás vlastne prišiel on, poslal
však iných, sám ostal na mestskom do-
me. Myslím, že bol vtedy funkcionárom
nejakého štátneho úradu pre cirkevné ve-
ci.
Doktor Straka mi nedovolil telefonovať
ani nášmu provinciálovi, ani otcovi bis-
kupovi Čárskemu. Žandárska eskorta ma
odviezla nazad do ústavu. Jeden zo žan-
dárov, istý Baláž, mi cestou vraví:
– Čože vám môže na tom záležať, či ste tu
v ústave alebo inde, niekde v tábore, veď
aj tam môžete pracovať.
Odsekol som mu:
– Neviem, kto ste. Mne dal Pán Boh toto
povolanie. Mohol som byť šustrom alebo
niečím iným. Keď mi však Boh dal povo-
lanie byť kňazom-vychovávateľom a du-
chovným na fare, svoje povolanie môžem
konať iba tuná.
Žandár Baláž ma viac nepočúval.
Ešte prv, než som šiel na mestský dom,
prišiel do riaditeľne aj don Vácval a
kričal:
– Odtiaľto nás dostanete iba mŕtvych!
Ten vypasený žandár vytasil vtedy bajo-
net a kričal:
– Čo? Pôjdete vy aj živí! Rozbijeme vám
hlavu, vybijeme zuby, dolámeme rebrá a
pôjdete!
Odpovedali sme mu, ale už trochu
skleslým hlasom:
– Nepôjdeme!


Andrej Pauliny SDB
Foto: archív redakcie


10 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 11


Futbalový turnaj klubov, Trnávka 1945


Kopánka, Trnava Kaplnka ústavu, Topoľčany 1947




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


1. Aj
generácia tretieho


tisícročia si môže nájsť cestu k hu-
dobným pokladom, ktoré vytváral je-
den z najväčších duchov ľudstva Lu-
dwig van Beethoven.
2. Nadšený spev mladíkov zo šaštín-
skeho gymnázia umocnil bohatstvo


zážitkov návštevníkov skvostného in-
teriéru Deutschordenskirche, kto-
rého dominantou je vzácny retábulo-
vý gotický oltár.
3. Tento obrázok trochu pripomína


"bielych anjelov". Zakladateľ a dirigent
zboru Mgr. Ján Schultz pochádza tiež
z Trnavy, ale vďaka svojej celoživotnej
láske - umeniu zborového spevu -
"operuje" na celosvetovom priestore.
4. Po dôkladnej príprave sa mohli
nádejní tenoristi a basisti stať súča-
sťou vyše 800-členného medziná-
rodného zboru (Rakúsko, Maďar-


sko, Slovensko), ktorý jedinečným
spôsobom predniesol náročné sklad-
by na počesť patrónky duchovnej
hudby sv. Cecílie v slávnom svätošte-
fanskom dóme 22. 11. 2003.
5. Organ je kráľovský nástroj, keď na
ňom hrá ozajstný umelec, akým je
n e s p o r n e


r i a d i t e ľ
hudby vo svätoštefanskom
dóme a významný svetový
organový virtuóz Prof. Pe-
ter Planyavsky, ktorý účin-
koval počas slávnostných
vešpier. Tie boli vyvrchole-
ním Kirchenmusiktagu,


ktorý poriadala viedenská arcidiecé-
za.
6. J. E. kardinál Schönborn, vieden-


ský arcibiskup, si po skončení vešpier
našiel čas a cestu ku všetkým účinku-


júcim počas agapé na dvore ar-
cibiskupského paláca svo-


jou odzbrojujúcou
milotou.


Ján Schultz
Foto:


Adam Suchánek


D BHUD A


Pane, odpusť mi, že som si nenašiel
času zúčastniť sa na krížovej ceste
tvojej i na krížovej ceste mojich blíž-
nych.
I. Bol som často ako Pilát. Vypytoval
som sa, čo je pravda, ale nemal som
čas sa nad ňou pozastaviť a hlbšie sa
nad ňou zamyslieť.
II. Pane Ježišu, vykročil si na krížovú
cestu. Rysovala sa pred tebou dlhá
asi jeden kilometer. S bremenom
kríža na pleciach ti mohla trvať azda
jednu hodinu. Pre mňa to bolo príliš
veľa. Ponáhľal som sa...
III. Bežal som napred. Opodiaľ som
sa aj na chvíľu zastavil, ohliadal som
sa naspäť a videl som ťa padnutého
na zemi. Nepomohol som ti, lebo
som sa hnal za zbytočnými vecami.
IV. Stretol som na ceste tvoju matku.
Ona tiež bežala, ale k tebe - v opač-
nom smere ako som bežal ja. Určite
ste sa stretli, aj keď len nakrátko, lebo
popravná čata súrila.
V. Stretol som aj Šimona z Cyrény.
Hovoril, že sa ponáhľa domov po ťaž-
kej robote na poli. Ale on sa predsa
podvolil pomôcť ti niesť kríž. Ja som
zbabelo ušiel...
VI. Veronika tiež mala pre teba čas.
Zostal si u nej navždy - s tvárou vy-
tlačenou na šatke. Ja si veru neviem
predstaviť tvoju tvár. Daj, Pane, aby


som sa raz predsa len stretol s tebou
tvárou v tvár.
VII. Bol som už ďaleko, keď si znova
padol na zem. Ani vtedy som ti nepo-
mohol vstať. Koľko takých slabých
som už postretol v živote... a nepo-
mohol som im.
VIII. Ako smiešne som musel vyzerať,
keď som pri západnej bráne stretol
skupinu žien, ktoré trpezlivo čakali
na teba, a ja som sa ponáhľal. Aký to
rozdiel medzi nimi a mnou.
IX. Tvoj tretí pád som zazrel z Golgo-
ty. Nemohol si sa už postaviť na nohy
vlastnými silami. Ale ja som nezbe-
hol trochu nižšie, aby som ti pomo-
hol. Ťažko sa vracia človeku späť...
X. Aj ty si došiel na Golgotu. Pomaly,
ťažko, tackajúc sa. A teraz zvliekajú z
teba šaty. Nie! Aj kati sa ponáhľajú a
šaty z teba drsne stŕhajú!
XI. Teraz si uvedomujem, čo zname-
ná chvat. Aby sa kati nezdržovali pri-
väzovaním rúk a nôh, jednoducho
ich pribíjajú klincami. Je to jedno-
duchšie a istejšie. Ježiš, od-
pusť mi môj životný
chvat a náhlenie,
ktoré už nejed-
nému bra-
tovi a


sestre zapríčinil toľko bolesti, smút-
ku a nedorozumenia.
XII. Sú iba tri hodiny popoludní a
slnko už hasne. Ešte nepadol súmrak
a tma sa už rozhostila po celej zemi.
Ešte si neskonal a už sa poplašené zá-
stupy rozutekali. Zemetrasenie ma
napĺňa úzkosťou a spolu so stotní-
kom sa bijem v prsia a vyznávam: Na-
ozaj, tento bol Syn Boží!
XIII. Stále len náhlenie! Lotrom lámu
nohy, aby čím skôr skonali. Tebe pre-
rážajú srdce kopijou. A potom rýchlo
snímajú vaše telá z krížov, lebo o ho-
dinu začína veľký sviatok. Ako krátko
sme žialili nad tebou, Pane, ako krát-
ko sme boli schopní zotrvať v ľútosti
nad tebou.
XIV. Na všetko si mal čas, Pane, len
na zotrvanie v smrti nie! Teraz si sa
ukázal rýchlejší ako všetci ostatní. Už
na tretí deň, keď ešte len svitalo a ro-
dil sa nový deň, vstal si z mŕtvych
ako VÍŤAZ. Vďaka ti, Ježiš!


Foto: LDC


Krížová cesta
náhlivca


12 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4


Cantica Nova
Secunda vo Viedni


Mládežnícky mužský zbor Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne


1


3


4


2


6


5




Marec sa obyčajne kryje s pôstnym
obdobím a v mnohých rodinách sa
vtedy modlievali bolestný ruženec. K
tomu sa ešte pridávala pobožnosť k
svätému Jozefovi. To bola aj príprava
na slávnosť tohto spravodlivého
muža, ktorá pripadá na 19. marca. Tá-
to tradícia trvala určitý čas. Keď však
prišli známe búrlivé časy 20. storočia,
knižky sa potratili, generácie sa vy-
striedali, aj na svätého Jozefa sa akosi
pozabudlo. Starí ľudia však ešte na to
s nostalgiou spomínajú.
Je známe, že veľká slávnosť na počesť
nášho svätca sa konávala v Hronskom
Beňadiku a bola spojená s púťou. Pút-
nici prichádzali peši aj z veľkých
vzdialeností. Putovali celý deň, v Beňa-


diku nocovali, druhý deň venovali po-
božnostiam a na tretí deň sa vracali
domov. Tak sa putovalo aj do Šaštína
a na iné pútnické miesta. O takých
púťach sú záznamy napr. vo farskej
kronike v Sebechleboch, ktoré sú
vzdialené od Hronského Beňadika asi
štyridsať kilometrov. Vieme, že pútnici
prichádzali aj zo Zvolena, čo je omno-
ho ďalej. Podľa týchto konštatovaní vi-
díme, že úcta k Ježišovmu pestúnovi
bola pomerne dosť rozšírená.
Aby sme sa presvedčili, že úcta hlavy
svätej rodiny je dôležitá aj dnes, aj
pre nás a má hlboké zdôvodnenie v
evanjeliu, pripomeňme si niekoľko
skutočností.
Pri zvestovaní Panne Márii (prvé ta-


jomstvo radostného ruženca) sa ho-
vorí: "V šiestom mesiaci poslal Boh
anjela Gabriela do galilejského mes-
ta, ktoré sa vola Nazaret, k panne za-
snúbenej mužovi z rodu Dávidovho,
menom Jozefovi. A meno panny bolo
Mária" (Lk l, 26-27). My sa to modlí-
me takto: ...ktorého si, Panna, z Du-
cha Svätého počala. Myslíme tu na
Pannu Máriu, ale nesmieme zabúdať,
že je tu už zúčastnený aj svätý Jozef.
Bol totiž jej snúbencom. On tu už má
svoju úlohu a poslanie, hoci o tom eš-
te nevie. Nielen Mesiášova Matka bo-
la vyhliadnutá a vyvolená od večnos-
ti, ale aj jeho domnelý otec. Ježiš sa
mal narodiť v usporiadanej a vzornej
rodine, v ktorej sa predpokladá záko-


nitý otec. I keď sa Jozefova dôležitosť
nevyrovná dôležitosti Márie, jeho
miesto je podľa evanjelia nezastupi-
teľné. A pri kontemplácii prvého ta-
jomstva radostného ruženca, mysliac
aj na svätého Jozefa, sa náš duchovný
obzor značne rozšíri.
V druhom tajomstve sa modlíme:
...ktorého si, Panna, pri návšteve Alž-
bety v živote nosila. Boží plán pomaly
postupuje. Mária sa ponáhľa navštíviť
Alžbetu a ostane u nej asi tri mesiace
a potom sa vrátila domov (Lk l, 56).
Vtedy sa už začali ukazovať znaky jej
materstva. Jozef o tom nič nevedel.
Preto ako spravodlivý človek ju za-
mýšľal potajomky prepustiť (Mt 1,
19). Nikto neprejde pri týchto slovách
len tak napochytro. Vieme si predsta-
viť mučivé otázniky, ktoré hmýrili hla-
vou tohto spravodlivého muža? Sám
Boh prostredníctvom anjela musel za-
siahnuť, aby odstránil jeho súženie,
ktoré iste trvalo nejaký čas. A keď už
bol poučený a vedel, o čo ide, uvedo-
mil si s úžasom, že má byť pokladaný
za Mesiášovho otca, za ochrancu Bo-
žieho Syna a jeho Matky.
V treťom tajomstve kontemplujeme
narodenie Pána Ježiša v Betleheme.
Ono sa to rýchlo povie. Ale cestu do
Betlehema (120 km) musel pripraviť
a prekonať s Máriou Jozef. A ona
mohla rodiť každú chvíľu... Primera-
ný príbytok v nevľúdnom meste zasa
musel hľadať Jozef. Aj tú nehostinnú
maštaľ musel najprv nájsť a potom
ako-tak upraviť. Konečne bolo treba
nájsť nejaký dočasný príbytok, Nebo-
lo to plné stresov?
Pri obetovaní v chráme vedľa Márie,


ktorá nesie božské Nemluvniatko v
náručí, vidíme hlavu rodiny Jozefa.
On sa pridružuje k jej obete a prináša
predpísané obetné i keď chudobné
dary. Okrem toho páru hrdličiek je tu
celá jeho ochota obetovať sa a slúžiť
podľa Božieho plánu.
V ruženci sa nehovorí o úteku svätej
rodiny do Egypta. To je kapitola sama
osebe. Kto však raz utekal do cudziny,
skúsil na vlastnej koži, aké je to dra-
matické. Koľkých pri tom zastrelili ale-
bo koľkí sa utopili v Morave alebo v
Dunaji! A tí, ktorým sa to podarilo,
koľko sa natrápili, kým sa uchytili...
Dvanásťročného chlapca Ježiša nájdu
po troch dňoch neúnavného hľada-
nia v chráme (štvrté tajomstvo). Sú to
dni úzkosti a strachu. Azda som to
zapríčinil ja? Iste si Jozef kládol tuto
otázku. Dobre to vyjadrila Panna Má-
ria: "Syn môj, čo si nám to urobil? Po-
zri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou
hľadali“ (Lk 2, 48).
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a
bol im poslušný (Lk 2, 51). A jeho
Matka zachovávala všetky tieto slová
vo svojom srdci. No nielen ona. Jozef
si musel na tuto udalosť tiež veľmi ži-
vo spomínať. Tieto zážitky mu boli is-
te potechou až do jeho smrti. Bol si
vedomý, že jeho život bol pohrúžený
v nevýslovnom tajomstve. A mal to
šťastie, že mal pri svojej smrteľnej
posteli Ježiša a Máriu, dve najsvä-
tejšie osoby, aké kedy žili na tomto
svete. Preto ho vzývame aj ako patró-
na dobrej smrti. Lebo nieto krajšej
smrti, ako mať v tú rozhodujúcu ho-
dinu pri sebe Ježiša a Máriu.
Dôležitosť svätého Jozefa zvýraznili
viacerí pápeži. Spomenieme Pia IX.,
ktorý ustanovil svätého Jozefa za pat-
róna celej Cirkvi. Blahej pamäti Ján
XXIII. vložil do prvej eucharistickej
modlitby (rímsky kánon) po mene
Panny Márie aj meno svätého Jozefa.
Jeho nástupca Pavol VI. ustanovil spo-
mienku na svätého Jozefa ako robot-
níka. Títo traja Boží služobníci nám
chceli povedať: Ctite si pánovho pes-
túna vrúcne a často a pocítite jeho
mocný príhovor. V tom nám po-
máhajú aj krásne modlitby, ktoré nám
ponúkajú rozličné modlitebníky ako
aj Jednotný katolícky spevník.


Vít Ušák SDB
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Svätý Jozef
vždy aktuálny
V TRIDSIATYCH ROKOCH MINULÉHO STOROČIA VYŠLA ZAUJÍMAVÁ KNIŽKA
OD TRNAVSKÉHO KANONIKA STRAKU, KTORÁ BOLA VENOVANÁ ÚCTE K SVÄTÉMU JOZEFOVI.
BOLA PÍSANÁ ĽUDOVO A TEŠILA SA VEĽKEJ OBĽUBE. NA KAŽDÝ DEŇ MESIACA MARCA
TAM BOLO PRIMERANÉ BIBLICKÉ ČÍTANIE, ÚVAHA A MODLITBY.


Ruženec
k


svätému
Jozefovi


Začiatok ako pri každom ruženci;
na začiatku desiatka Otče náš a na
konci Sláva Otcu. Namiesto Zdravas
Mária sa modlí:
Zdrav buď, Jozef, domnelý Ježišov
otec, ktorý...
Namiesto Svätá Mária sa modlí:
Svätý Jozef, pestún Božieho Syna,
pros za nás hriešnych teraz i v hodi-
nu smrti našej. Amen.
1. ktorý si vzal do ochrany jeho pa-
nenskú Matku.
2. ktorý si bol v úzkostiach pre jej
nevyspytateľné materstvo.
3. ktorý si si zaslúžil pre svoju spra-
vodlivosť anjelovo vysvetlenie.
4. ktorý si pohotovo a odvážne za-
chránil Božieho Syna útekom do
Egypta.
5. ktorý si ho ako dvanásťročného
ustarostene a usilovne hľadal.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


14 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 15




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


V prekrásne osvetlenej sále, v rytme
jemných starodávnych melódií, ra-


dostne sa pohybujú mladé ta-
nečné páry. Do príjemne zne-
júcej hudby sa sypú ako dra-
hokamy šťastné úsmevy a
veselá nálada mladých taneč-
níkov. Možnože tými najšťast-
nejšími sú teraz mladý advo-
kát a jeho pôvabná manželka.
Aká veľká láska ich spája, ako
veľmi sa milujú!
Odrazu niečo zarachotí, svetlá
zhasnú, podlaha sa prepadá a


namiesto hudby a smiechu počuť
krik a nárek... Konečne! Opäť svetlo!


Mladý advokát horúčkovité hľadá
svoju ženu. Už ju drží v náručí. Pozo-
ruje jej krásnu tvár a len na hrdle a
na prsiach vidí menšie zranenia. Pri-
loží ucho na srdce, ale beda! To už
nebije!
O pár dní neskôr možno zazrieť v še-
rosvite gotického chrámu tmavo ob-
lečeného mladého muža, oplakávajú-
ceho svoju veľkú lásku.
Srdcedrásajúce vzlyky sa odrážajú od
chrámovej klenby, ale niet pomoci!
Proti smrti nieto lieku.
Po niekoľkých rokoch v preplnenom


Stabat Mater
dolorosa


O vzniku jednej piesne


kostole káže mladý mních. Plamen-
ným hlasom vyzýva veriacich, aby ro-
bili pokánie. Dojatí poslucháči sa
pevne rozhodujú zlepšiť svoj život.
Mladý mních sa vráti do svojej cely a
horko zaplače. To bývalý advokát eš-
te stále oplakáva svoju stratenú lás-
ku. Ako tak vo svojom žiali chodí po
cele, tu odrazu zastane a, akoby
osvietený zvláštnym svetlom, skočí
ku svojmu stolíku a píše:
Stabat Mater dolorosa,
Iuxta crucem lacrimosa,
Dum pendebat Filius.
Cuius animam gementem,
Contristatam et dolentem
Pertransivit gladius...
Tak sa zrodila 20-slohová nádherná
veršovaná modlitba «Stabat Mater do-
lorosa», ktorú tiež poznáme v sloven-
skom preklade pod názvom «Stála
Matka bolestivá». Modlitba vznikla v
druhej polovici XIII. storočia a na za-
čiatku XIV. storočia už bola rozšírená
po celom vtedajšom kresťanskom sve-
te. Pre svoju krásu bola čoskoro zhu-
dobnená a spievala sa na Veľký piatok
a neskoršie i pri pobožnosti krížovej
cesty. Zhudobnili ju i takí veľkí hu-
dobní skladatelia ako Depres, Pales-
trina, D'Astorga, Boccherini, Haydn,
Hinter, Rossini a Pergolési.
Kto bol ten nešťastne-šťastný mladý
mních, ktorý napísal jej slová? Bol to
Jacopone da Todi (vlastným menom
Jacopo Benedetti), bývalý advokát.
Narodil sa roku 1230 v Todi a zomrel
roku 1306 v Collazone v Taliansku.
O jeho búrlivom živote by sa dalo - z
toho alebo onoho hľadiska - napísať
veľa. Skutočnosťou zostáva to, že je-
ho veľké životné utrpenie začalo tra-
gickou smrťou jeho krásnej ženy, a
dostalo zmysel a radostnú náplň až


vtedy, keď objavil neporovnateľne vy-
ššie a tiché utrpenie Ježišovej matky.
Ak sa len trochu zamyslíme nad spo-
menutým príbehom, môžeme v ňom
nájsť určitú podobnosť medzi Jacopo-
nem da Todim a nami. I my, pokiaľ sa
máme dobre, ani len nepomyslíme
na to, že sú na svete (a často i v našej
blízkosti!) ľudia, ktorí veľmi trpia.
Keď nás však zasiahne niečo neprí-
jemné a bolestivé, hneď strácame hla-
vu a takmer i vieru, hovoriac: - Prečo
to? Aký to má zmysel? Má ešte cenu
žiť? Slovom, chováme sa nekresťan-
sky. Veru, ako často zabúdame, že
naším životným majákom je kríž, na
ktorom pre nás zomrel Pán Ježiš. A
pod krížom, tam na Kalvárii, stála
tiež Matka bolestivá, ktorú sme si my
Slováci vyvolili za Patrónku...
Vieme dobre, že pre neposlušnosť
našich prarodičov Adama a Evy v ra-
ji, vyprovokovanú naším odvekým
neprajníkom - Satanom, prišli na svet
hriech, utrpenie a smrť. Konečný
tvor, človek, urazil nekonečného Bo-
ha, Stvoriteľa. Bola to katastrofa z
ľudského hľadiska nenapraviteľná.
Boh sa však vo svojej nekonečnej lás-
ke zmiloval nad úbohým ľudstvom a
poslal mu svojho Syna - Vykupiteľa.
Ježiš Kristus, druhá božská osoba,
prišiel na svet skrze Máriu Pannu,
ktorú mu Boh Otec pripravil ako Ne-
poškvrnenú matku.
A predsa ani ona, najkrajšia, najčis-
tejšia a najlepšia z ľudského pokole-
nia, nebola ušetrená od utrpenia. Už
o pár mesiacov, osem dní po narode-
ní Božieho Syna, pri jeho obetovaní v
chráme, počula z úst staručkého Si-
meona toto proroctvo:
«Hľa, tento je ustanovený na pád a na
povstanie mnohých v Izraeli a na zna-


menie, ktorému sa bude protirečiť.
A TVOJU VLASTNÚ DUŠU PRENIK-
NE MEČ, aby vyšlo najavo zmýšľanie
mnohých sŕdc» (Lk 2, 34-35).
Nuž a či nebol celý jej život tichým
utrpením milujúcej matky, tak úzko
spätej so životným poslaním svojho
Syna? Stotníkova kopija, ktorá pre-
bodla Ježišovo srdce, je tým mystic-
kým mečom, ktorý prenikol i najčis-
tejšiu dušu Panny Márie. Ježiš
Kristus, nevinný Baránok, Boží Syn,
zomrel pre našu spásu na kríži. Pri
kríži súčasne trpí nevinne a mlčky je-
ho panenská Matka.
Keď na nás doliehajú pokušenia, že
azda niekedy trpíme nevinne, obráť-
me svoj zrak ku Kalvárii. Možno, že
náš hriechom zakalený zrak sa už ne-
odvážime podvihnúť až ku trpiacej
Ježišovej tvári. Nestrácajme odvahu a
pozrime aspoň na Sedembolestnú;
načerpáme sily, vytrváme s Ježišom.
Naše pravé šťastie leží až za Horou
utrpenia, kam sa možno dostať iba
Priesmykom smrti a po Moste zmŕ-
tvychvstania. Neopatrný by mohol aj
padnúť do Priepasti večnej záhuby.
Sedembolestná nás starostlivo sledu-
je na našej ceste. Veď za nás jej Syn
umiera. Stačí sa k nej obrátiť, ona po-
môže. Veď od vekov nebolo slýchať,
že by pomôcť nechcela!
Sedembolestná Panna Mária,
tebe slovenská spieva krajina:
Tisíc ráz buď Zdravas,
oroduj vždy za nás!


Jozef Rajčák
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 17




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Cieľom našich pobožností má byť
Ježiš Kristus. Keby pobožnosť k Panne
Márii niekoho od Pána Ježiša vzďaľo-
vala, nebola by pravá. Nepatríme se-
be, ale Kristovi. Najsilnejšou snahou
Panny Márie je spojiť nás s Ježišom
Kristom, jej Synom.
Prijať Ježiša Krista do svojho života
znamená vyprázdniť sa od všetkého, čo
jeho pobyt v nás znemožňuje. Na pr-
vom mieste je to hriech. Panna plná mi-
losti nám je ochotná pomáhať v tomto
úsilí. Ona je Panna mocná i verná.
Ak by sme mali vymenovať znaky pra-
vej pobožnosti k Panne Márii, museli
by sme hovoriť o tom, že naša úcta k
nej má byť vnútorná, vychádzajúca zo
srdca, nežná, plná dôvery v pomoc
Panny Márie, svätá, ktorá chráni od
hriechu a nasleduje Pannu Máriu v jej
životných postojoch, stála, lebo má
utvrdzovať našu dušu v dobre a pobá-
da ju, aby len tak ľahko nezanechávala
pobožnosti, má byť nezištná, pretože
vnuká duši, aby nehľadala seba, ale je-
dine Boha za pomoci Panny Márie.
Isteže je veľa mariánskych pobožnos-
tí, ktoré obsahujú tieto prvky. Niekto-
ré sú čisto vnútorné, ako napríklad
rozjímať o jej čnostiach, výsadách a či-
noch, alebo vonkajšie, napríklad zapí-
sať sa do niektorého mariánskeho
bratstva, družiny či združenia. Tak
vnútorné ako i vonkajšie prejavy úcty
k Panne Márii majú však smerovať k
tomu, aby nám napomáhali život s
Ježišom Kristom. Čím viac vo svojich
modlitbách, rozjímaniach, činoch a
utrpeniach sa pripodobníme Panne
Márii, tým budeme bližšie k jej Syno-


vi, Ježišovi Kristovi.
Odlúčení bratia nám katolíkom vyčí-
tajú, že Panne Márii vzdávame kult ako
Bohu a považujú nás v tomto smere za
heretikov. Je to spôsobené, okrem
iného, aj rozdielnosťou chápania kul-
tu. Odlúčení bratia chápu bohoslužbu
ako spievanie piesní, počúvanie Božie-
ho slova, spievanie žalmov, kázanie.
Takže, keď katolíci robia toto k oslave
Panny Márie, zdá sa im to ako zbožšťo-
vanie Panny Márie. My však definuje-
me službu Bohu inak. Pre nás bohoslu-
žba je Eucharistia. My nikdy
neponúkame Máriinu obetu Bohu. Na
oltári sa obetuje Bohu vždy Kristus. Pri
svätej Eucharistii spomíname síce Pan-
nu Máriu, ale to preto, lebo v každej
omši pri obete Krista je prítomné i Má-
riino Fiat i jej starostlivosť v Káne. A
tieto skutočnosti tiež patria k tajom-
stvu nášho Boha. Panna Mária nie je
Boh. Uctievame si ju, ale sa jej nekla-
niame, ani ju nezbožšťujeme, to patrí
len Bohu. Na druhej strane, Panna Má-
ria je bytosť tak jedinečne Bohom stvo-
rená a pripravená na poslanie v Božom
pláne ako nijaká iná stvorená bytosť.
Keď ju obdivujeme, obdivujeme Boha -
jeho dielo. Panna Mária si aj sama uve-
domuje svoje vyvolenie a vedie ju to k
oslave Boha. Keď spieva svoj Magnifi-
kat, oslavuje Ježiša, ktorý ju vykúpil z
dedičného hriechu v okamihu jej poča-
tia v lone matky Anny a uchránil ju od
každej škvrny hriechu. Jej bezhriešnosť
bola teda darom milosti, ktorá ju chrá-
nila pred hriechom skôr, než ona moh-
la zhrešiť. Dá sa to pochopiť, pretože
Boh i mnohých z nás uchránil pred ne-


spútanou zhýralosťou skôr, ako sme v
nej mohli zakotviť. Prečo by nemohol
uchrániť Pannu Máriu? Poslanie Panny
Márie je v tom, aby neustále poukazo-
vala na svojho Syna a povzbudzovala
nás k počúvaniu: "Urobte všetko, čo
vám povie!" A to všetko preto, aby nás
priviedla k Synovi. Všetko to robí z po-
stavenia Matky a má čo robiť, keď
uvážime, koľko ťažko zvládnuteľných
detí má na starosti.


Poznávame
Združenie Márie Pomocnice


Mariánska úcta vedie k Ježišovi


O pravej úcte
k Panne Márii


18 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


Pobožnosti Anjel Pána a svätý ruženec
Anjel Pána - je modlitba jednoduchá, čerpajúca z
biblických prameňov.
Svojím dejinným pôvodom sa viaže na vyprosované
záchrany pred pohromami. Jej pravidelné opakovanie je
priam liturgické, takže v istom zmysle posväcuje niektoré
úkony dňa. Pripomína nám tajomstvo vtelenia, ale i veľko-
nočné tajomstvo, lebo nás od poznania vtelenia Syna Bo-
žieho vedie modliť sa, aby "nás jeho umučenie a kríž pri-
viedli k slávnemu vzkrieseniu".
Svätý ruženec - súhrn celého evanjelia.
Je vhodný na rozjímanie, je kontemplatívnou modlitbou. V
rámci ruženca možno uvažovať o základných spasiteľných
udalostiach, ktoré sa uskutočnili v Kristovi. Zadelenie
ružencových tajomstiev do troch skupín úplne zodpovedá
časovému postupu udalostí. Je to modlitba kristologická.


Opakovanie "Zdravasov" je akoby osnova, na ktorej sa roz-
víja kontemplácia Božích tajomstiev.


Teologická a pastorálna hodnota uctievania Panny
Márie
Mária spolupracovala pri najdôležitejších udalostiach vyku-
piteľského diela svojho Syna. Má jedinečné poslanie a po-
stavenie v Božom ľude. Neprestajne, účinne oroduje. Úcta k
preblahoslavenej Panne Márii - podriadená úcte Božského
Vykupiteľa a v súvise s ňou - má veľkú pastorálnu účinnosť
a má zvrchovaný význam pre obnovu kresťanského života.
Príkladná svätosť Panny Márie podnecuje veriacich, aby
upreli "svoje oči k Márii, ktorá žiari celému spoločenstvu ve-
riacich ako vzor čností. Týmito čnosťami sa majú vystrojiť aj
synovia a dcéry Božieho ľudu a tak sa stanú zrelým ovocím
pastorálnej účinnosti uctievania Panny Márie“.


Formovanie členov a kandidátov Združenia Márie Pomocnice


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 19


Nemožno si myslieť, že niekto môže byť "auto-
maticky" členom Združenia Márie Pomocnice
(ďalej len ZMP), bez patričnej prípravy a usta-
vičného úsilia rastu a zrenia. Potrebná je:
1. Počiatočné formovanie
2. Permanentné formovanie
Formovanie je osobnou vecou. Každý člen
združenia berie na seba zodpovednosť for-
movať sa tak, ako sa cíti byť zodpovedným za
dar povolania pred Pánom.
Záväzok byť členom ZMP si vyžaduje slobod-
né rozhodnutie, ktoré sa motivuje a postupne
vyzrieva pôsobením Svätého Ducha.
Je dobre položiť si počas prípravy otázku: Pre-
čo chcem vstúpiť do združenia? Každý kandi-
dát by si mal odpovedať na túto otázku z kon-
krétnych zásahov, ktorými ho Boh oslovil a
Panna Mária sprevádzala. Uvažuje, modlí sa a
postupne pod vplyvom Svätého Ducha sa za-
väzuje a v slobode prijíma všetko, čo hovorí
text článkov Pravidiel ZMP.
Formovanie je nadobudnutie si dostatočných
vedomostí a akceptovanou prípravou. Povola-
nie je DAR i ZÁVÄZOK. Boh nikdy nekoná bez
prispenia osoby. Evanjeliové hodnoty potrebu-
jú byť zosobnené. Vnímam Pánovo volanie a
odpovedám naň životom v radostnom a ver-
nom priateľstve.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie




Don Bosco odpovedal: - Ja vás pane
nepoznám a ani sa nepýtam, kto ste.
Tiež vás ubezpečujem, že čomu vy
nechcete veriť, k tomu vás nechcem
ani nútiť. Len jedno mi povedzte: Vž-
dy ste takto v živote zmýšľali?
- V mladosti som i ja veril, ako verili
moji rodičia a priatelia, ale keď som
začal rozmýšľať nad svojimi ideami,
nechal som náboženstvo pekne bo-
kom a začal som žiť ako filozof.
- A aká je vaša mienka o budúcom ži-
vote?
- Prosím, nestrácajte čas a nezačínajte
mi rozprávať o budúcom živote.
- Keď ste už nadhodili tento predmet,
tak buďte taký láskavý a vypočujte
ma. Zaiste uznávate, že môžete nieke-
dy ochorieť.
- Nepochybujem, najmä v starobe.
- A istotne uznáte, že vám niektorá
choroba môže i život odobrať.
- I to uznávam, lebo sa nemôžem vy-
hnúť osudu, ktorý postretne každého
smrteľníka.
- A keď potom príde ten okamih, v


ktorom budete musieť opustiť tento
svet, čo potom urobíte?
- Vtedy smelo a zmužile ako filozof
nebudem myslieť na nadprirodzené
veci.
- A čo vám bude prekážať, aby ste as-
poň v poslednom okamihu mysleli
na dušu a na večnosť?
- Nič mi nebude prekážať, bola by to
však odo mňa veľká slabosť. Ale ja
nechcem byť zbabelcom, to by ma
moji priatelia vysmiali.
- Veď v tom okamihu ste na konci
svojho života a stojí za to, aby ste si
zadovážili pokoj duše.
- Ja vám dobre rozumiem, čo tým
chcete povedať, ale necítim sa takým
slabým, aby som sa natoľko uponížil.
- Pamätajte, že váš život sa blíži ku
koncu, a čo bude s vami, keď nechce-
te o budúcom živote nič vedieť? Vy
musíte myslieť na tú veľkú poslednú
chvíľu. Z pozemského života už pre
vás ostávajú len krátke okamihy. Ja
vám to poviem ešte zreteľnejšie. Pre
vás už niet viac nádeje, lebo pred va-


mi stojí buď nič, podľa vášho názoru,
alebo večné zatratenie podľa mojej
mienky.
Starec sklonil hlavu a vhĺbil sa do
myšlienok. - Vidím, že sa so mnou
rozprávate ako priateľ. My filozofi
sme ešte nedošli tak ďaleko, aby sme
si položili tieto dve možnosti: alebo
nič, alebo večné zatratenie. Dve bez-
nádejné idey. Budem o tom viac pre-
mýšľať.
Po týchto slovách neznámy pán vstal
a pri odchode zanechal svoju vizitku,
na ktorej stálo: Victor Hugo. Bol to
slávny francúzsky básnik a románo-
pisec a mal už 81 rokov.
Na druhý deň prišiel zas k donovi Bo-
scovi. Stisol mu ruku a povedal: - Ja
už nie som tým nevercom, čo som bol
včera. Už verím v nadprirodzený ži-
vot a trúfam si zomrieť v náručí kato-
líckeho kňaza, ktorý bude odporúčať
moju dušu Stvoriteľovi.


Ján Lechermann
Foto: LDC


20 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4


Don Bosco a filozof
RAZ VEČER SI ŽIADAL HOVORIŤ S DONOM BOSCOM ISTÝ STARÝ VZNEŠENÝ PÁN. CHVÍĽKU
POZOROVAL DONA BOSCA A POTOM ZAČAL: - NEĽAKAJTE SA MA, DÔSTOJNÝ PANE, KEĎ
VÁM POVIEM, ŽE SOM NEVEREC A V ZÁZRAKY NEVERÍM.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Čo sa ti najviac páčilo na úlohe?
Jim Caviezel: Na jednej strane som sa
cítil poctený, na druhej strane som sa
často pýtal: "Prečo si si vybral takého
hriešnika, ako som ja?" Od tej doby,
čo som rolu dostal, snažil som sa,
aby som bol stále vďačný. V tejto úlo-
he nebol ani jeden okamih, kde by
som sa cítil pohodlne. Ani jediný.
Hrať túto úlohu boli pre mňa muky.


Čo si cítil, keď si myslel na to, že
sa musíš v myšlienkach tak pono-
riť do Kristovho myslenia, ako to
hovorí sv. Pavol?


Jim Caviezel: Moja modlitba bola ta-
káto: Jediný dôvod, pre ktorý to všet-
ko robím, je obrátenie sveta. Netúžim
po tom, aby ľudia videli mňa, ale aby
videli Ježiša. Za to sa modlím. A usta-
vične som sa modlil ruženec, aby ma
Naša Pani priviedla k svojmu Synovi.
Nikto, a to myslím s najväčšou váž-
nosťou, nikto doteraz nevidel taký
príbeh umučenia. Je to ten najauten-
tickejší obraz umučenia, aký existuje.
A najmenej dve miliardy ľudí tento
film uvidia. Nikto z nás ho netočil
pre peniaze, ale z lásky. Ja sám som
za to nedostal vôbec nič, Mel Gibson
rovnako. Každý obetoval svoj čas a
robil to z lásky.


Mal si niekedy pochybnosť, či tú-
to rolu zvládneš?


Jim Caviezel: Nie. Tento film by som
musel urobiť, aj keby mal byť posled-
ným. Keď ma Mel Gibson navštívil a
rozprával mi o filme, spýtal som sa ho:
"Ty chceš, aby som predstavoval Ježiša,
však?" A on odpovedal: "Áno.“ Na dru-
hý deň mi volal a snažil sa mi to vyho-
voriť. Spýtal som sa ho: "Mel, prečo sa
ma pokúšaš obrať o túto príležitosť?" A
on mi povedal: "Mohlo by to znamenať


koniec tvojej kariéry. Mohlo by to zna-
menať koniec kariéry nás oboch.
Verím, že chápeš, čo tým myslím." A ja
som mu povedal: "Pozri sa, vec sa má
takto: Každý z nás je povolaný, aby nie-
sol svoj kríž. Keď svoj kríž nenesieš, je-
ho ťarcha ťa zavalí. Moja posledná od-
poveď je áno." A tak sa stalo.


Bola úloha Ježiša skutočne "ne-
pohodlná"?


Jim Caviezel: Keby sme všetko točili v
štúdiu a nie na horách, nebol by som
zrejme tak trpel. Ale keby som nebol
trpel... Musel som zažiť pocit, že zo-
mieram na kríži.


Naozaj si sa na kríži tak cítil?
Jim Caviezel: Naozaj. Na kríži som
bol celkom stuhnutý. Ruky som si
sotva cítil, celkom nekontrolovateľne
som sa triasol. Keď som niesol kríž,
pravidelne sa mi vracala bolesť do be-
dier. Keď som bol na kríži, mal som
temer vykĺbené ruky. Dvakrát ma za-
siahli pri bičovaní a aj inak ma bili.
Kríž som nemohol nechať spadnúť,
pretože bol príliš ťažký... Nebol čas
vydýchnuť si...
Keď sme v posledný deň točili reč na
hore, zasiahol ma blesk. Ľudia vykrí-
kli, moja koža bola ako zuhoľnatená.
Všetci tí, ktorí boli priamymi svedka-
mi, mi potom rozprávali, že
žiadny blesk nevideli, videli len
mňa, obklopeného jasným
svetlom. Celá doba nakrúcania
bola skutočne veľkým nábo-
ženským zážitkom. Pred na-
táčaním som povedal Melovi:
"Musíme ísť každý deň na svätú
omšu. Než natočíme tento kríž
a tento film, musím prijať Eu-
charistiu." Niekedy som chodil
na spoveď aj každý deň, lebo


som to po-
treboval .
Niekto mi
kedysi po-
vedal, že
najťažšie
sú naše
h r i e c h y
zabúdania
(nie tie zo sklerózy - ale na Boha). Ne-
milujem dostatočne, preto táto veta
platí presne pre mňa. Modlili sme sa
ruženec. Všetky relikvie svätých, o
ktoré som požiadal, mi priniesli.
Okrem dvoch relikvií z Kristovho
kríža boli mojimi stálymi sprievodca-
mi sv. František z Assisi, sv. Mária
Gorettiová, sv. Anton Paduánsky, sv.
páter Pio z Pietrelciny a aj Anna Ka-
tarína Emmerichová.


Podľa viacerých zdrojov spracoval kv
Foto: internet


D BFILM


V KINÁCH SA V SÚČASNOSTI ZAČÍNA PREMIETAŤ FILM UMUČENIE
KRISTA, KTORÝ NATOČIL AMERICKÝ HEREC A REŽISÉR MEL GIBSON.
PRINÁŠAME ROZHOVOR S HERCOM JIMOM CAVIEZELOM, KTORÝ V
TOMTO FILME STVÁRNIL POSTAVU JEŽIŠA.


Každý si bude
klásť otázku


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4


Ji
m


C
av


ie
ze


l




Ak v slovenskej diaspore niečo pred
rokom 1989 fungovalo akoby samo-
spádom, boli to slovenské katolícke
misie, ktoré začali vznikať hneď po-
tom, čo pápež Pius XII. v roku 1952
publikoval konštitúciu Exsul familia,
ktorá cirkevnoprávne riešila postave-
nie miliónov utečencov, ktorí sa po 2.
svetovej vojne a vzniku železnej opo-
ny ocitli mimo svojich domovov a
materských cirkví.
Tak vznikli aj všetky slovenské kato-
lícke misie v Nemecku, vo Francúz-
sku, v Rakúsku, v Kanade, Brazílii, v
Austrálii, neskôr aj vo Švajčiarsku a
vo Švédsku. Pri ich zrode stál spišský
kňaz, pápežský prelát ThDr. Štefan
Náhalka, ktorý prakticky až do svojej
predčasnej smrti v roku 1975 bol čle-
nom Pápežskej komisie pre migráciu.
Potom ho v tejto funkcii vystriedal
Msgr. Dominik Hrušovský, ktorého
pápež Ján Pavol II. ustanovil za bis-
kupa pre slovenských katolíkov v za-
hraničí. Ako Štefan Náhalka, tak Do-
minik Hrušovský zastávali funkciu
rektora Slovenského ústavu sv. Cyrila
a Metoda v Ríme, kde sa sústreďovala
aj dušpastierska starostlivosť o slo-
venskú diasporu.
Aktivita slovenských ka-
tolíckych misií nie
je dosiaľ spra-
covaná a


počnúc nežnou revolúciou
1989, dostala sa paradoxne
na perifériu záujmu kom-
petentných štátnych, cir-
kevných aj kultúrnych
vrchností nášho obnove-
ného štátu. Je to smutné
konštatovanie, pretože s
touto činnosťou, ktorá jedi-
ná udržiavala slovenské ná-
rodné povedomie medzi
Slovákmi vo svete a svojou
hrivnou prispela k pádu to-
talitného režimu, sú spoje-
né mená takých osobností,
akými boli napríklad Voj-
tech Bucko v Mníchove, Cy-
ril Buran v Mannheime, Jo-
zef Hutta v Duisburgu,
Jozef Strečanský v Bruxel-
les, Jozef Bábik v Londý-
ne, Július Gašparík v
Paríži, Xaver Čík vo
Viedni, Vojtech Zeman
v Štokholme, Martin
Mazák v Lausanne, Ján
Pius Krivý v Bazileji, či
Anton Baník v Zürichu,


D BMISIE
Tibor Strnisko, Juraj Černaj a Štefan
Senčík v Austrálii.
Dnes mnohé tieto misie osireli a za-
nikli či zanikajú, lebo sa nenašli
ochotní kňazi, čo by sa na túto náro-
čnú misionársku prácu podujali.
Dnes sú aktívne len misie v Mnícho-
ve (Rudolf Maslák), Bazileji (Ján Ber-
nadič), Zürichu (P. Polák SDB), čias-
točne v Ženeve (P. Mazák SDB),
Mannheime (P. Buran SDB) a v Paríži
(Imrich Tóth).
Skutočnosť, že niektoré misie zani-
kajú, je našou smutnou vizitkou, pre-
tože dnes viac ako dosiaľ sú tieto
ustanovizne potrebné. Niekdajších
emigrantov dnes nahrádzajú stovky,
ba tisíce prevažne mladých Sloveniek
a Slovákov, ktorých neradostná eko-
nomická situácia vyháňa z rodnej
vlasti hľadať lepšiu skyvu chleba tam,
kde si ju možno zarobiť. Výrečné sve-
dectvo o tom dáva Kostol sv. Štefana
v Mníchove, ktorý je každú nedeľu
zaplnený do posledného miesta, pre-
tože emigrant práve vtedy, keď sa
ocitne v cudzom prostredí, si viac
uvedomuje, že integrálnou súčasťou
nášho národného povedomia je kre-
sťanský svetonáhľad, a naopak, že
kresťanský svetonáhľad Sloveniek a
Slovákov bez slovenskosti nie je úpl-
ný.
Preto veľmi teší dobrá novina z Fran-
cúzska, kde si Slovenská katolícka
misia v Paríži 16. novembra 2003 pri-
pomenula 50. výročie svojho založe-
nia. Slávnostnú bohoslužbu v Kosto-
le svätého Cyrila a Metoda celebroval
arcibiskup Dominik Hrušovský, nie-
kdajší apoštolský nuncius v Bielorus-
ku, ktorý bol kedysi jedným z jej fará-
rov (popri Františkovi Revesovi,
Jozefovi Kováčovi a Júliusovi Gaš-
paríkovi). Pri omši slúžili biskupský
vikár parížskej arcidiecézy, ktorý je
zároveň zodpovedný za všetky etnic-
ké misie v Paríži; slovenskí misionári
zo Ženevy (Martin Mazák), Mníchova
(Rudolf Maslák); bývalý jej vedúci
(Vojtech Zeman), jej terajší vedúci
(Imrich Tóth); farár kostola Madelei-
ne a ďalší piati kňazi. Medzi množ-
stvom krajanov boli prítomní aj zá-
stupcovia diplomatického zboru na
čele s veľvyslankyňou Slovenskej re-
publiky vo Francúzsku Máriou Krás-
nohorskou a veľvyslancom Sloven-
skej republiky pri OECD Martinom
Bellom. O hudobný program sa po-
starali profesionáli - sestra Žofia (or-
gan), Veronika (viola) a Viktor Mag-


dolen (spev). Arcibiskup Hrušovský
v závere svojho príhovoru vyjadril
presvedčenie, že Slovenská katolícka
misia v Paríži bude existovať aj naďa-
lej, pochopiteľne za predpokladu, že
"každý z nás sa bude o ňu starať". Po
skončení omše boli zaslúžilým čle-
nom misie odovzdané pamätné listy
a medaily.
Po liturgii sa konala konferencia na
tému Dejiny a vyhliadky Slovenskej
katolíckej misie v Paríži. Príspevky
predniesli arcibiskup D. Hrušovský,
výtvarník Viliam Schiffer, P. Vojtech
Zeman SDB a súčasný misionár Im-
rich Tóth, kňaz Košickej arcidiecézy.
Prítomných v mene svojom i v mene
prezidenta Slovenskej republiky po-
zdravila veľvyslankyňa M. Krásno-
horská. Pozdravný list zaslal aj prezi-
dent Národného orgánu pre
pastoráciu migrantov vo Francúzku a
viacerí starší krajania, ktorým pokro-
čilý vek alebo zdravotný stav znemo-
žnili zúčastniť sa na tejto slávnosti.
Podujatie ukončila spoločná večera a
slovenská zábava, o ktorú sa postara-
la hudobná skupina zo Slovenska.
V pondelok 17. no-
vembra vo večer-
ných hodinách sa v
priestoroch kostola
Madeleine, kde má
úradné sídlo Sloven-
ská katolícka misia
v Paríži, uskutočnila
vernisáž umeleckej
výstavy dvanástich
slovenských autorov
zo Slovenska, Ne-
mecka a Francúzska
o christianizačnej
misii sv. Cyrila a Me-
toda u Slovákov.
Cieľom expozície
bolo ukázať francúz-
skej verejnosti, že
hoci Slovensko poli-
ticky do Európskej
únie vstúpi až na jar
2004, Slováci sú kul-
túrne a nábožensky
súčasťou kresťan-
skej Európy prinaj-
menšom od čias pô-
sobenia sv. Cyrila a
Metoda na sloven-
skom území.
Už z tejto jedinej ak-
cie vidno, aký
význam má jedna
slovenská katolícka


misia v takom meste, akým je naprí-
klad francúzska metropola.


Jozef M. Rydlo
Foto: Andrej Macko a archív redakcie


Päťdesiat rokov Slovenskej katolíckej
misie v Paríži (1953 - 2003)
NIE VŠETCI VEDIA, ŽE VO SVETE EXISTUJÚ AJ MISIE, KTORÉ SA VENUJÚ SLOVÁKOM. SÚ TO
MISIE PRE NAŠICH SPOLUOBČANOV, KTORÍ PRE RÔZNE DÔVODY V MINULOSTI, ALE I V
DNEŠNÝCH ČASOCH ODCHÁDZAJÚ ZO SLOVENSKA.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 23


Krížová cesta na Uetliberg - Zürich, Švajčiarsko


Zľava arcibiskup Dominik Hrušovský, veľvyslankyňa vo
Francúzsku Mária Krásnohorská a farár Imrich Tóth,


vedúci Slovenskej katolíckej misie v Paríži


Oslavy 90. narodenín dona Mazáka v Lausanne.
Zľava don Polák, otec arcibiskup Hrušovský, don


Mazák a otec arcibiskup Sokol


Slovenská mládežnícka omša v Zürichu.
Omše bývajú v priestoroch talianskej misie,
kde talianski saleziáni poskytujú priestory


aj pre slovenskú mládež


Zo stretka s mládežou po svätej omši, kde sa otec Polák po
programe ďalej venuje mladým v klubovni.




nevenovali im pozornosť.


Tajomné vnútorné hodiny
Človek je geniálny. Boh na nás nešet-
ril... Naprogramované sú aj iné ryt-
my... Je dobré zorientovať sa podľa
nich. Pomôže nám to zbaviť sa aj
ťažoby „tetky depresky“. Takže, náš
odveký rytmus je:
6. 00 hod. Rozum sa dáva do obrátok
a začína vyhodnocovať život. Najprv
to ide pomaly, ale potom... veď vieš,
ako sa rozbiehaš!
7. 00 hod. K slovu sa hlási žalúdok.
Tvári sa ako hladný vlk... Je dobré ho
upokojiť a ísť ďalej.
9. 00 hod. Analytické myslenie je v
najlepšej forme! Je čas vyriešiť to, s
čím si si včera nevedel rady.
10. 00 hod. Mozog je v najvýkonnejší
a krátkodobá pamäť je v stave naj-
väčšej pohotovosti. Skúšku zvládneš
mrkom očka!
11. 00 hod. Pokračuje to. Čakaj naj-
lepšie nápady. Hodí sa plánovať
vzdialené veci.
12. 00 hod. Prichádza hlad a človek
sa dostáva do útlmu. Ťažko sa sústre-
ďuje. Blíži sa poludňajšia únava, kto-
rá bude trvať a trvať...
14. 00 hod. Po obede sa krv sťahuje
do žalúdka a hlava malátnie. Ak si po-
chrápeš, ešte nemusíš byť chrapúň!
16. 00 hod. Mozog sa zobudil a ty
sršíš nápadmi. Dlhodobá pamäť
načiera na svoje dno – je vynikajúca!
Okrem iného máš najlepší čuch.
17. 00 hod. Zanechaj trápenie moz-
gu, začni ručne pracovať. „Rovno-
váha“ medzi telom a dušou musí byť!
18. 00 hod. Srdce a krvný obeh po-
trebuje dodávku kyslíka. Prechádzka
príde vhod.
20. 00 hod. Pamätaj, že všetko, čo od-
teraz zješ ti môže uškodiť. Potešujúce
je, že sa zbystrujú zmysly a reakcie
sú rýchlejšie...
22. 00 hod. Bliká ti rezerva. Telo
dychčí z posledných síl, chce sa ti
spať. Ak zaľahneš, pleť sa ti najle-
pšie zregeneruje.
22. 00 – 4. 00 hod. Ani nemuk-
ni. Je čas na spánok. Noc má


svoju moc.
4. 00 hod. Telo sa začína pripravovať
na nové úlohy. Pár krát sa prehodíš v
posteli, napiješ sa vody,...
6. 00 hod. Budík zareve a ty opäť
otváraš oči, žiješ a plníš nové úlohy.
Život pokračuje. Ešte ho môžeš napl-
niť krásnymi vecami a udalosťami.
Nuž čo na to povedať? Uvedomil som
si, že náš pôvod je kráľovský. Čo
kráľovský, Božský... Hlavu hore, stvo-
ril nás Boh. A tieto výskumy nám
môžu poslúžiť k tomu, ako narábať so
sebou, ako pomôcť našim drahým a
ochrániť ich od pasce, ktorú si možno
sami svojou nevedomosťou nastavili.


Viete, že . . .
Na celom svete trpí depresiami 340
miliónov ľudí. V modernej dobe sa
depresia považuje za ľudovú choro-
bu. Je však alarmujúce, že až jeden
milión ľudí postihnutých týmto ne-
duhom pácha samovraždu. Lekári
tvrdia, že depresia je jednou z hlav-
ných príčin úmrtí v dnešných časoch.
A jednou z príčin depresií je nedosta-
tok hodnôt v modernej spoločnosti.
V zásade ide strach pred smrťou. Po-
cit smútku a depresia sú rozdielne ve-
ci. Smútok príde a odíde. Depresia je
trvalejší stav našej duše.


Radosť zo života
Don Bosco hovorieval, že človek má
právo býva smutný len v dvoch prípa-
doch: „Keď je chorý, alebo keď ho ťaží
hriech.“ Na chorobu je lekár a lieky,
na hriech je kňaz a spoveď. Priatelia,
neneste v sebe zbytočné bremeno! Ale
ak by tá choroba bola nad schopnosti
doktora, je tu Ježiš, ktorý dokáže vy-
riešiť obidve si-
t u á -


cie. Pomôže niesť aj to najťažšie bre-
meno. Preto prišiel medzi nás.


Súťaž
Napíšte nám, odkiaľ má kresťan čer-
pať radosť? Podarilo sa nám nájsť
sponzora, ktorý až piatim z vás daru-
je cenu, ktorá vám istotne urobí ra-
dosť. A tentokrát nebudeme losovať,
ale zoberieme to jednoducho – kto
prv príde, ten prvý melie – dostane
cenu.


Som dlžný konkrétnu odpoveď
Pani Terézii H. z Nitry som dlžný kon-
krétnu odpoveď. Vidím to takto: V jej
dcérke bola narušená základná rovno-
váha: Osem hodín spať, osem hodín
pracovať, zvyšok sa venovať ušľachti-
lým záľubám, športu, fyzickým aktivi-
tám... Ak nastane nerovnováha, prídu
ťažké depresívne myšlienky. Nesmie
sa v nich zostať. Nervová sústava po-
trebuje oddych. Preto odporúčam jesť,
spať, „hýbať sa“, mať okolo seba dob-
rú spoločnosť, cestovať, zabudnúť na
seba! Minulosť ponechať Božiemu mi-
losrdenstvu, budúcnosť Božej prozre-
teľnosti a žiť prítomnosť - v radosti a v
dôvere. Pomôže uvedomiť si, že človek
je Božie dieťa, nadľahčiť myšlienku, že
čo bude, ak sa nezvládne skúška...
Ciest ako výjsť z osobných ťažkostí je
viacero. Boh pri tom zohráva rozho-
dujúcu úlohu. Ak depresia pokročila
veľmi ďaleko, je potrebné (a to bez
hanby) navštíviť odborné psychologic-
ké vyšetrenie...


Pozor na to, kto ťa chce liečiť!
Prihovoril sa krokodíl rybárovi:
„Neberú, neberú?“
„Nič, ani ťuk,“ odpovedal smutne
rybár.


„Tak to nechaj a poď si zaplávať!“
povzbudil ho krokodíl.


Sú ľudia, ktorí sa len tvária,
že sú priateľmi... Sú však aj


čestní, priami, jasní,
svieži a radostní priate-


lia. Prajem vám, aby
ste to vedeli roz-


lišovať. Zdraví
vás


don Luscoň


Zavčas ráno na vlakovej stanici som
zbadal starčeka, ktorému živo behali
oči po prítomných ľuďoch.
„Neviete koľko je hodín?“ spýtal sa
ma.
„Pol šiestej...“ Bol som zvedavý kto to
je, tak som pokračoval:
„Odkiaľ idete dedo?“
„Z práce synak, z práce....“
„Čo, vy ešte robíte? Koľko máte ro-
kov?“
„Osemdesiat, prečo?“
„To som prekvapený. Na čo sú vám
peniaze?“
„Šetrím si až zostárnem...“


S úsmevom som pokrútil hlavou. Ten
ale mal guráž. A ako mu chutilo žiť.
Kto vie, aký mal recept na sviežosť?
Život je však aj iný. Náš rozvoj veľmi
brzdí depresia!


V duši sa dá čítať. . .
Drahí priatelia, sme radi, že ste si
našu rubriku o výchove mladých ľudí
obľúbili a že vám pomáha pri výchove
mladých ľudí. Veď to je jej hlavným
cieľom. Posielate nám množstvo listov
a my vám podľa možnosti aj osobne
odpovedáme... Dnes uvedieme list,
ktorý zhodou okolností nadväzuje na
to, kde sme v poslednom čísle časopi-
su skončili: psychohygiena a jej
význam pre duchovný rast mladého
človeka. List je od pani Terézie H. z
Nitry. Tá s jeho uverejnením súhlasila
a okrem iného v ňom píše:


Zaujal ma váš posledný článok o psy-
chohygiene. Mám totiž problém so
svojou dcérou. Ešte minulý rok to bo-
lo úplne normálne, veselé dievča...
Mala svoje kamarátky, bola spoločen-
ská, rada chodila do prírody, športo-
vala... Po nástupe na vysokú školu sa
však úplne zmenila. Je akási smutná,
stále ju bolí hlava, nespí, nechce jesť,
neustále je ponorená v knihách. Štu-
duje hlboko do noci a pritom má
strach zo skúšok. Po rozhovore s ňou


sa mi zdá, že školu berie veľmi vážne
a jej organizmus tú záťaž nezniesol.
Je v začarovanom kruhu, pretože štú-
dia chce dokončiť a čím viac sa na-
máha, tým viac nevládze a padá do
depresie... Poraďte, čo mám robiť.


Najprv trochu všeobecne, ale
veľmi jasne!


Sú ľudia, ktorí majú väčší sklon k de-
presiám a počiatok tohto „ľudského
stavu“ by sme mohli hľadať u prvých
ľudí... Hriechom opustili harmóniu a
dopustili v sebe zmätok. Ocitli sa v
smutnom stave. Písmo hovorí, že boli
nahí – bez ochrany milosti! Od ra-
dostného života ich odviedla žiadosti-
vosť... Táto zmena (odklon od stálej
rýdzej radosti) sa v nás silne zakore-
nila a príčina depresívneho stavu aj
dnes väzí v tom, že človek vyjadruje
nesúhlas s vlastným životom a odmie-
ta ho. Je to po dedičnom hriechu kde-
si v hĺbke každého z nás. Pritom von-
kajší dôvod smútku je vedľajší.
Podstata tkvie v tom, že človek je
smutný sám zo seba – na základe svo-
jej neistoty, či nedostatku sebarealizá-
cie. Dochádza k rozporu medzi vlast-
ným stavom a víziou, aký by chcel
byť. Základné pravidlo, ako stav
zvládnuť je: Musí sa prijať, mať sa rád
- takého, aký je a objaviť zmysel svoj-
ho vlastného bytia. Depresia sa často
objavuje u mladých ľudí. Štatistiky
tvrdia, že za posledných desať rokov
je až 40% nárast samovrážd u chlap-
cov vo veku od 15 do 24 rokov a až
44% mladých ľudí uvažovalo o samo-
vražde. Rodičia, vychovávatelia musia
preto svoje deti a zverencov viesť aby
sa prijali a objavili zmysel života.


Východisko zo slepej uličky
Depresia vynáša na svetlo ľudskú,
psychickú a duchovnú krehkosť člo-
veka. To do istej miery spôsobuje mo-
derná spoločnosť. Jej konzumné
správanie stupňuje depresiu ľudí.
Človek sa pod vplyvom konzumu a


príjemna modernej doby stáva čoraz
menej odolný zvládať zaťažkávacie si-
tuácie. A potom to pokračuje: Kto má
depresie je duchovne neustále vysta-
vovaný skúške o svojej istote.
Pre tých, ktorí nevidia zmysel života
kladie terajší Svätý otec na srdce žal-
my, ruženec a prijímanie Eucharistie.
Ježiš je zdrojom vnútorného pokoja.
Kto chce pomôcť takýmto ľuďom, nech
im približuje nežnú Božiu lásku, treba
im podať pochopenie, úctu, humor. Je
potrebné milovať ich a dať im vedieť, že
aj oni sú schopní milovať. Láska je kre-
sťanská odpoveď na depresie.


Objavy, ktoré vypovedajú o
človeku


Britskí vedci zistili, že pre budúci život
človeka sú rozhodujúce prvé dni po
oplodnení. Vtedy nastáva proces prog-
ramovania. Výskumy ukazujú, že ak je
embryo v prvých dňoch podvyživené
alebo vystavené stresu, je človek v ne-
skoršom veku náchylný na cukrovku,
vysoký krvný tlak a iné choroby.
Holandským vedcom sa podarilo doká-
zať, že aj nenarodené deti sa môžu učiť
a pamätať si zvuky. Ľudské embryo má
krátkodobú pamäť najmenej desať mi-
nút a dlhodobú pamäť až v rozsahu 24
hodín. Na neznáme podnety reagovali
najprv pohybmi tela alebo končatín.
Na opakované tóny si však už zvykli a


D BVÝCHOVA


24 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4


Hlavu hore, máš
kráľovský pôvod


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 25




D BROZHOVOR


V JESENI SA DOŽÍVA OSEMDESIATICH ROKOV ŽIVOTA.
POČAS NICH ZAKÚSIL SALEZIÁNSKY ŽIVOT VO
VIACERÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH.


27


Don Rafael, odkiaľ pochádzaš a ako si trá-
vil detstvo a školské roky?


Narodil som sa 26. septembra 1924
v Sobotišti, okres Senica, v takzva-
nom habánskom dvore. To boli väčši-
nou katolíci, ktorí prišli na Slovensko
do Sobotišťa, pretože v Čechách ne-
boli dobre videní. Nazývali ich habá-
ni. Mali také oddelené miesta, tzv. ha-
bánske dvory, kde mali svoju
kaplnku, zvonicu, hostinec, školu.
Tam som prežil svoje detstvo a potom
som chodil asi dva roky do Senice do
meštianky, ale to nebola moja túžba.
Ja som sa už vtedy chcel stať kňazom.


Neskôr sa mi naskytla príležitosť, že
som mohol prestúpiť na štúdiá do
Šaštína. V druhom ročníku meštian-
ky som urobil prijímacie skúšky a bol
som prijatý do druhého ročníka gym-
názia v Šaštíne. Bolo to súkromné
gymnázium. Na skúšky sme chodie-
vali do Malaciek, ale častejšie sme
cestovali do Kláštora pod Znievom.


Cítil som sa tam veľmi dobre. Mal
som aj dosť dobrý hlas, tak sme tam
spievali v rozličných operetách, prí-
padne sme aj niekde cestovali a hrali
operety a divadlá. V Šaštíne som bol
až do roku, keď ma prijali do sale-


ziánskeho noviciátu. Noviciát sme
mali v Hronskom svätom Beňadiku a
v roku 1942 som tu zložil prvé sľuby.


Po noviciáte sme obyčajne chodie-
vali do Trnavy. V Trnave sme po-
kračovali v gymnáziu v saleziánskom
ústave. Gymnaziálnych ročníkov bo-
lo osem a končili maturitou. V Trna-
ve som aj maturoval.


Ako si ďalej pokračoval po noviciáte u sa-
leziánov?


Po maturite nás obyčajne posielali
na asistenciu. Asistencia vtedy trvala
tri roky. Mňa poslali do Žiliny, kde


Don Rafael
Černý


som mal viesť hudobnú kapelu a pô-
sobiť ako organista. Býval som na
hospodárstve u dirigenta kapely. Ne-
skôr som asistoval aj v Trnave, ako
dirigent spevokolu.


Po troch rokoch asistencie ma v ro-
ku 1948 poslali na štúdiá teológie.
Boli sme v Svätom Kríži nad Hro-
nom. Tu som skončil len dva roky te-
ológie. Potom prišli tie strašné časy,
keď komunisti zrušili všetky rehole a
rozposlali nás domov. Neboli nijaké
nádeje. Tí, ktorí boli odvedení, muse-
li ísť na vojnu a ja som čakal na "tiché
zavolanie" ujsť cez hranice. Bol som
vtedy vo Vajnoroch pri Bratislave a
mal som nejakú nádej, že s pomocou
Božou sa dostanem načierno do Ta-
lianska. Sám klerik v jednej skupine
som prešiel rieku Moravu medzi Slo-
venskom a Rakúskom. Prechod hra-
nice bol dosť dramatický. V našej
skupine nás bolo asi desať ľudí. Pri
Morave sme mali pripravený malý
čln, do ktorého sa zmestili len traja
ľudia. Išiel som hneď v prvej skupin-
ke, ale keď sme boli na druhom bre-
hu, mojim dvom spoločníkom sa už
akosi nechcelo vrátiť pre ostatných.
Tí však začali na nás z druhého bre-
hu volať, čo bolo aj dosť nebezpečné.
Tak som sa na úlohu prievozníka od-
hodlal ja. Nastúpil som do loďky a
postupne som asi na štyrikrát všet-
kých previezol na rakúsku stranu.


Nuž a potom som sa s pomocou Bo-
žou a veľkou milosťou dostal postup-
ne až do Talianska. Tam som doko-
nčil teologické štúdiá v piemontskom
meste Bollengo. V roku 1952 som bol
vysvätený za kňaza.


Ako si prijímal
kňazstvo a kam
si šiel ďalej?


Ja som sa cí-
til dobre, lebo
nás tam chá-
pali a vedeli si
uvedomiť ťaž-
kosti, aké sme
mali, keďže v
Českosloven-
sku zrušili teo-
logické štúdiá
a nemohli sme
byť vysvätení
za kňazov ako
saleziáni.


Po vysviacke
ma predstave-
ní v roku 1955


poslali do Belgicka do Ramegnies-
Chin pri Tournai, kde salezián Jozef
Strečanský ešte v roku 1952 založil
domov pre mladých slovenských
utečencov, ktorých vyhľadával v
utečeneckých táboroch v Rakúsku,
Nemecku a Taliansku. Tam som po-
máhal týmto utečencom-mladíkom
ako vychovávateľ až do roku 1969.
Mladíci bývali v našom domove a od-
tiaľ chodievali do Tournai, kde podľa
svojich schopností študovali a získa-
vali diplomy. Takto mohli potom
omnoho ľahšie nájsť nejaké dobré
miesto. Ináč ich bežne posielali pra-
covať do baní.


Jeden rok som pôsobil aj v Luxem-
bursku.


V roku 1970 ma predstavení pozva-
li do Ríma do Slovenského ústavu sv.
Cyrila a Metoda, aby som pomáhal
vychovávať kňazský dorast pre Slo-
vensko i zahraničie. Na toto obdobie
mám tiež veľ-
mi pekné spo-
mienky. Praco-
vali sme aj pri
vydávaní slo-
venskej nábo-
ženskej litera-
túry a príprave
m l á d e ž n í c -
kych progra-
mov pre Vati-
k á n s k y
rozhlas. Počas
prázdnin som
vypomáhal v
Katakombách
svätého Kalix-


ta v Ríme, kde som sprevádzal pútni-
kov, slovenských i talianskych.


Kedy si sa opäť vrátil na Slovensko?
Bolo to v roku 1992. Po 42 rokoch


som sa vrátil do Šaštína. Bol som vy-
učujúcim na gymnáziu a tiež sme tu
pripravovali každý týždeň programy
pre Vatikánsky rozhlas.


V roku 1994 ma preložili do pro-
vinciálneho domu na Miletičovej, kde
som začal pracovať ako provinciálny
sekretár. Tu som mohol dobre využiť
znalosť cudzích jazykov. Spolupraco-
val som tiež s vydavateľstvom Don
Bosco pri rôznych prekladoch.


Prežívaš pekné roky staroby a ťaháš už na
osemdesiatku. Čo by si odporúčal mladým
saleziánom a ľuďom, ktorí spolupracujú so
saleziánmi?


Zaiste najdôležitejšie je dať mla-
dým ľuďom dobré základy. Tie zákla-
dy by mali byť kresťansko-katolícke.
Máme byť Božími synmi a dcérami a
preto predovšetkým poznať svoju vie-
ru a žiť podľa viery s pomocou Bo-
žou, s našou dobrou vôľou a najmä s
pomocou Panny Márie Pomocnice
kresťanov. Aby sa usilovali robiť tak,
ako robil náš zakladateľ don Bosco -
venovať sa mládeži, lebo keď sa dajú
dobré základy, ďalší život je tým
ovplyvnený a pomôže im to, aby sa
stali dobrými občanmi a dobrými
kresťanmi. Aby si spasili dušu, čo je
zo všetkého najdôležitejšie.


Zhováral sa: Kamil Kutarňa SDB
Foto: autor


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4




D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4


Landcruiser 4x4 to zvládla za hodi-
nu) a vysielačka. Tetere si predstavte
ako nádherné miesto - obrovský zele-
ný dvor, na jednej strane ktorého bol
kostol, na druhej viacúčelová obrov-
ská hala, vedľa krajčírska dielňa,
vpredu materská škôlka a obchodík,
vzadu, v tieni kokosových paliem a
iných tropických listnáčov zopár ďa-
lších domčekov, generátor na elektri-
nu (zapínal sa po zotmení na dve ho-
diny), pumpa na vodu, zaparkovaný
nákladiak a traktor. Tento obrovský
dvor susedil z jednej strany s "polikli-
nikou" a z druhej so základnou ško-
lou. A hlavne nezabudnite na zelenú


farbu, ktorá je tu všade a v tisícoch
svojich odtieňoch.


V Tetere bol život, a v koľkých to
podobách... V korunách stromoch
prekrikujúce sa spevavce, po zotmení
chodníky plné preskakujúcich sa
žiab, v domčeku moskytov chytajú-
cich gekončeky, na povale zase mač-
ka plašiaca potkanov. O krokodíloch
a žralokoch mi dievčence pobývajúce
u nás "na internáte" len rozprávali.
Okrem nich tu ešte boli deťúrence z
materskej škôlky, ženičky v krajčír-
skej dielni, chlapi z okolitých osád,
ktorí v "akcii Z" stavali vedľa na lúke
novú učňovku a každý, kto sa na fare
zastavil po pomoc, radu či liek, alebo
len tak si krátil dlhý čas, čakajúc na
transport domov. Človek tam veru ni-
kdy nebol sám.


Krajčírska dielňa - priestor a čas,
kde padali bariéry, kde nás nieke-
dy delili storočia a inokedy stačil
jeden pohľad a úsmev a všetko bo-
lo jasné. Sedem miestnych ženičiek
prichádzalo aj zopár hodín peši
aby si sadli za "singerky" - krásne
to šlapacie exponáty z minulého
storočia, a niečo skúsili, naučili sa
a ušili. V podmienkach, kde bola
vzácnosťou aj obyčajná ihla sme ši-
li sukne, krátke nohavice, blúzky,


tašky... Obdivova-
la som ich a zažili
sme spolu veľa
krásnych chvíľ.
Keď mi po troch
týždňoch Brenda
(55-ročná zrelá
žena, ktorej naj-
obľúbenejšou čin-
nosťou bolo potá-
panie sa v mori
za mušľami) po-
vedala - Alena,
my sa budeme
modliť, aby si
sem prišla aj o


rok... pomyslela
som si - Brenda,
ja asi tiež...


Čo sa týka ku-
chyne, varenia a
takých tých bež-
ných "vecí okolo
domu" - celkom
presne to vystihol
náš duchovný
otec, ktorý na
moje obavy a ne-
istotu, či tam do-


kážem byť užitočná odpovedal slova-
mi - Nepochybujem, ženská ruka sa
tam stále zíde... a Slovenka k tomu...
Varenie bolo mojou takmer každo-
dennou aktivitou a robila som to ra-
da. Povedané jednou vetou - išlo o to,
ako vo veľmi jednoduchých pod-
mienkach (bez chladničky a rúry na
pečenie) z dostupných surovín tro-
pickej záhrady, na základe dote-
rajších skúsenosti a improvizačných
techník - nezomrieť od hladu, alebo
sa čo najviac priblížiť slovenskej ku-
chyni.


Aj šiť, aj variť som vedela z domu,
ale s kým som sa tam stretla prvýkrát
boli saleziáni. Ja neviem prečo to tak
bolo, ale neľutujem - toľko naakumu-
lovaného dobra ako som precítila


tam za to čakanie stálo. Okrem nášho
otca Petra Kuchára, vďaka ktorému
som sa tam dostala, mala sa s kým
porozprávať aj po slovensky a vlastne
naplno prežiť 3 mesiace na misiách,
tam boli ďalší otcovia - z Talianska,
Čile a Indie. Každého jedného si veľ-
mi vážim, boli to ľudia, ktorí "kopú
prvú ligu" a priala by som si veru mať
takýchto kolegov...


Bola som na druhom konci sveta -
bol to úplne iný svet a ešte aj to iné
bolo na viacero spôsobov. A žiaľ, tri
mesiace života tam sa nedá vyrozprá-
vať na dvoch stranách. Nedajú sa vy-
rozprávať všetky tie príbehy a osudy
tamtých človiečikov - mojich pria-
teľov. A bolo by o čom, to mi verte.
Neľutujem ani minúty, ani koruny a
ani kvapky potu tam vypoteného (a
toho bolo...) Dostala som oveľa viac.
Bola som tam šťastná. Keď sa človek
pod dojmom ťažkých, nešťastných či
tragických udalostí zamyslí nad se-
bou, zmení k lepšiemu a preusporia-
da svoje hodnoty, je to veľká vec. Ale
keď zmeníte pohľad na svet, lebo ste
zažili kus dobra, veľkosť Boha a jeho
lásky k človekovi - to je milosť, radosť
a šťastie. To sú Vianoce.


Alena Takáčová
Foto: autorka


Ako sa mi to podarilo a prečo práve
"Šalamúnky"? To sa nepodarilo mne,
to On mal so mnou taký plán a mne
sa len podarilo prikývnuť. Bola som v
písomnom kontakte so slovenským
saleziánskym kňazom - otcom Pet-
rom Kuchárom, ktorý od decembra
2002 pôsobil na Šalamúnových os-
trovoch. Vymenili sme si zopár emai-
lov. A keď som naznačila ochotu ces-
tovať na Šalamúnove ostrovy,
niekedy v apríli prišla odpoveď - ak
chceš, môžeš prísť... viedla by si tu
krajčírsku dielňu, tiež by si tu mohla
variť a robiť nejaké aktivity s mláde-
žou...


Vo firme, kde pracujem, mi vyšli v
ústrety s neplateným voľnom a na


ambasáde vo
Viedni nerobili
problémy s aus-
trálskymi tranzit-
nými vízami. Aj
mamka mala pre
túto moju výpra-
vu pochopenie.
Ostávalo už len
dať sa zaočkovať,
poistiť, zbaliť a
pomodliť sa k
svätému Krištofo-
vi, môjmu patró-
novi, aby ma na
mojej štvordňovej
ceste na druhý


koniec sveta sprevádzal.
Šalamúnove ostrovy - ležia na vý-


chod od Papuy Novej Guiney a seve-
rovýchodne od Austrálie. Je to súos-
trovie asi 1000 ostrovov, samozrejme
nie všetky sú obývané. Na území sko-
ro o polovicu menšom ako Slovensko
žije v súčasnosti asi pol milióna oby-
vateľov. Ostrovy objavil v roku 1568
španielsky moreplavec Alvaro de
Mendana a pomenoval ich podľa bib-
lického kráľa Šalamúna v domnení,
že tie naplaveniny zlata sú jeho po-
kladom.


Šalamúnove ostrovy boli britskou
kolóniou. Smutne známe sú aj z ob-
dobia 2. svetovej vojny, keď boli stra-


tegickým bodom a ťažké boje o ne
viedli americkí a japonskí vojaci.
Okolo ostrovov je potopených nieko-
ľko vojenských lodí a lietadiel. Pred
troma rokmi vypukli zase etnické ne-
pokoje medzi dvoma ostrovmi Malai-
ta a Guadalcanal, ale v súčasnosti - aj
vďaka vojenskej pomoci okolitých
krajín - je už situácia pokojná. 7. júla
2003 oslávili Šalamúnove ostrovy 25
rokov nezávislosti.


Šalamúnove ostrovy a hlavne ich
podmorský svet patrí k lokalitám,
ktoré sú na našej Zemi najmenej do-
tknuté vplyvmi civilizácie.


Bol začiatok júna 2003, svätodušný
pondelok a slová z nedávneho evan-
jelia - Choďte do celého sveta... som
zobrala (s obrovským batohom na
pleciach) doslovne a osobne.


Po obletení polovice našej zemegu-
le som sa pri zostupovaní po schodí-
koch z lietadla na letisku v Honiare, v
hlavnom meste Šalamúnových ostro-
vov, ponárala do neobyčajnej horúča-
vy a vlhkosti, a zároveň do jedného
krásneho sna. Hlavou mi vírili myš-
lienky - tak predsa sa to podarilo, ne-
mohla som tomu uveriť. Začínalo veľ-
ké dobrodružstvo a ja možno ani
dnes netuším jeho konečné rozmery.


Začalo to privítaním najprv na le-
tisku, potom v Tetere (kde som býva-
la tri mesiace) a neskôr aj v niekto-
rých osadách - mládež odetá do
národného kroja a kopija v ruke - za-
hrali "prepad", potom zaspievali, za-
tancovali, zavesili mi na krk vence z
kvetov a každý mi s radosťou a
úprimným prijatím podal ruku.


Tetere bola farnosť, ktorú spravova-
li saleziáni. Patrilo k nej osem osád -
dediniek naokolo. S hlavným mes-
tom Honiara ju spájala dvadsaťkilo-
metrová rozbitá cesta (Toyota


D BMISIE


Poklad kráľa
Šalamúna
V LETE MINULÉHO ROKA SOM DOSTALA OD PÁNA ÚŽASNÚ MOŽNOSŤ PREŽIŤ TRI MESIACE
AKO DOBROVOĽNÍČKA NA ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOCH, V SALEZIÁNSKEJ KOMUNITE
A V ÚZKOM KONTAKTE S MIESTNYMI ĽUĎMI.




D BAKTUALITA


Predstavme si pokus, že by sa celá
populácia planéty Zem presunula do
jedinej dediny, ktorá by mala sto oby-
vateľov, kde by však ostal zachovaný
pomer všetkých ľudských odlišností.
Ako by potom táto maličká rôznoro-
dá dedinka vyzerala?


Presne toto bolo predmetom úvah
Philipa M. Hartera, doktora z nemoc-
nice Stanfordskej univerzity. A tu sú
výsledky jeho výskumu:


V dedine by žilo 55 Ázijcov, 21 Eu-
rópanov, 8 Afričanov, 14 obyvateľov
zo Západnej pologule (Severná a Juž-
ná Amerika),


52 žien, 48 mužov,
30 belochov, 70 "farebných",
30 kresťanov, 70 iného vyznania,
6 ľudí by vlastnilo celý svetový ma-


jetok,
6 ľudí by bolo z USA,
80 by žilo v domoch, ktoré by ne-


vyhovovali základnému štandardu,
70 by nevedelo čítať,
50 by trpelo podvýživou,
1 by bol na prahu smrti,
1 by bola tehotná,
1 by mal vysokoškolské vzdelanie,
1 by vlastnil počítač.
Premýšľajte o tom aj takýmto spô-


sobom:
Ak žijete v peknom byte, máte do-


statok jedla a viete čítať, ste členmi


veľmi úzkej skupiny.
Ak máte pekný byt, jedlo, viete čítať


a vlastníte počítač, ste členom elity.
Ak sa toto ráno zobudíte a budete


skôr zdraví ako chorí, ste šťastnejší
než celý milión ľudí, ktorí neprežijú
tento týždeň.


Ak ste nikdy nezažili vojnu, osame-
losť uväznenia, utrpenie, mučenie
alebo zovretie hladu, ste na tom le-
pšie ako 500 miliónov ľudí tohto sve-
ta.


Ak môžete chodiť na sväté omše do
kostola bez toho, aby ste sa museli
obávať poníženia, zatknutia, muče-
nia, alebo smrti, ste šťastnejší ako mi-
liarda ľudí, ktorí nemajú toto šťastie.


Ak máte jedlo v chladničke, obleče-
nie na seba, strechu nad hlavou a kde
spať, ste bohatší ako 75% ľudí na tej-
to planéte.


Ak máte peniaze v banke, vo svojej
peňaženke a šetríte si do pokladnič-
ky, patríte medzi 8% najbohatších ľu-
dí na svete.


Ak sú vaši rodičia stále svoji, ste
veľmi šťastný a vzácny prípad.


Ak držíte hlavu hore s úsmevom na
tvári, buďte skutočne vďační. Ste po-
žehnaní, pretože väčšina ľudí má túto
možnosť, ale nerobí to.


Ak držíte niekoho ruku alebo sa
len dotýkate jeho ramena, ste tiež po-


žehnaní, pretože
viete ponúknuť
liečivý dotyk.


Ak môžete čítať
túto správu, ste
dvakrát požehna-
ní, pretože niekto
na vás myslel, a
navyše ste viac
požehnaní ako
dve miliardy ľudí,
ktorí nevedia vô-
bec čítať.
Internetová pošta


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 4 31


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časo-
pisu Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovu-
jeme Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu ráno, keď za nich redaktor časopisu slúži
svätú omšu, a pamätáme na nich v modlitbách.


D O B R O D I N C I


Kam patríme?Svetové
náboženstvá
NÁBOŽENSKÉ POVEDOMIE A VIERA V BOHA ALEBO V NADPRIRODZENO SPREVÁDZA
VŠETKY NÁRODY POČAS CELEJ HISTÓRIE ĽUDSTVA. ĽUDIA NA KAŽDOM KÚSKU ZEME
CÍTIA, ŽE POZEMSKÝ ŽIVOT NIE JE VŠETKÝM, ŽE OČAKÁVAME EŠTE NIEČO INÉ.


budhizmus a rôzne formy japon-
ského budhizmu ako napríklad zen.
Budhistické skupiny sa dnes nachá-
dzajú aj na Západe.
Siíkske náboženstvo je jedno z počet-
ných náboženstiev Indie a je rozšíre-
né hlavne na severozápade krajiny v
štátoch Pandžáb a Hariana.
Rozvrstvenie veriacich rímskokato-
líckej Cirkvi podľa jednotlivých kon-
tinentov je tiež veľmi zaujímavé. V
Severnej a Južnej Amerike žije 49,4%
z celkového počtu katolíkov. V Euró-
pe žije 26,7% a zvyšné percentá pri-
padajú na Afriku - 12,4%, Áziu -
10,7% a Oceániu - 0,8%.
K 1. januáru 2002 mala Katolícka
cirkev na celom svete spolu:
4 640 biskupov,
405 067 kňazov (266 448 diecéz-
nych a 138 619 rehoľných),
29 204 stálych diakonov,
54 970 rehoľných bratov,
792 317 rehoľných sestier,
51 973 klauzúrnych mníšok kontem-
platívnych reholí,
31 512 členov sekulárnych inštitútov,
139 078 laických misionárov a
2 813 252 katechétov.
Podľa odhadov prognostikov bude
na zemi v roku 2025 žiť asi
7.823.703.000 ľudí. Koľko skutočne
veriacich ľudí sa však bude vtedy na
zemi nachádzať?


Mario Scudu
Foto: LDC


Celosvetová situácia rozloženia nábo-
ženstiev v roku 2003 vyzerala nasle-
dovne:
Obyvateľstvo sveta 6.278 519.000
NÁBOŽENSTVO POČET VYZNÁVAČOV
Rímskokatolíci 1.097.328.000
Anglikáni 81.799.000
Pravoslávni 217.371.000
Protestanti 351.362.000
Kresťania (spolu) 2.076.629.000
Židia 14.789.000
Mohamedáni 1.265.230.000
Hinduisti 849.339.000
Budhisti 418.345.000
Siikhovia 24.569.000
Kmeňové náboženstvá 237.286.000
Nové náboženstvá 105.256.000
Nekresťanské náboženstvá (spolu)


3.263.997.000
Ateisti 151.162.000
Bez vyznania 786.731.000


Židia prevažujú v Izraeli, ale komunity
majú rozptýlené po celom svete.
Mohamedáni sa delia na dve základné
skupiny podľa interpretácie Mohame-
dovho následníctva a riadenia komu-
nity. Sú to Sunniti (asi 90%) a Skíti
(9%).Iné menšie skupiny predstavujú
asi 1%. Okrem arabských krajín je is-
lam rozšírený v afrických štátoch oko-
lo Stredozemného mora. V Ázii predo-
všetkým v Afganistane, Pakistane,
Bangladéši, Indonézii, Indii a Číne.
Pevne súdržné skupiny mohamedá-
nov sú však roztrúsené po celom svete.
Hinduisti sú rozšírení hlavne v Indii
a s početnými stúpencami tiež v Ne-
pále, Pakistane, Bangladéši, Srí Lan-
ke, Indonézii a Malajzii.
Konfucionizmus je náboženstvo, kto-
ré sa odvodzuje od Konfucia (571 -
479 pred Kristom) a spolu s taoiz-


mom je jedným z veľkých nábožen-
stiev Číny.
Taoizmus je rozšírený takmer výluč-
ne v Číne. Má však svojich nasledov-
níkov aj v Japonsku, ale s prvkami in-
klinujúcimi k šintoizmu.
Šintoizmus je typické japonské nábo-
ženstvo a je rozšírený len v tejto kra-
jine.
Budhizmus vznikol v Indii, ale dnes
je to náboženstvo, ktoré dominuje
najmä v Srí Lanke, Barme, Laose, v
Thajsku a v Kambodži. Je prítomný
aj v Číne, v Japonsku a v Tibete. Vo
vnútri budhizmu sa vytvorili početné
prúdy, z ktorých hlavnými sú bud-
hizmus theravada, ktorý je starší a
vernejší doktrine zakladateľa, a bud-
hizmus mahayana, ktorý je zase roz-
šírenejší. Z tohto druhého sa vyvinu-
li iné prúdy ako lamaizmus, tibetský




Život je všetko,
čo máme
Bruno Ferrero
Ďalšie pokračovanie edície Malé
príbehy na potešenie duše. Sú
ako tabletka. Stačí jedna na deň.
Po prečítaní príbehu nemôžeš
zostať tým, kým si bol.
Vydavateľstvo Don Bosco,
80 str., brož., cena 63,- Sk


ponuka vydavateľstva Don Bosco db


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


db Vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk


O b j e d n á v k a názov knihy počet kusov✃
Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


Podpis/pečiatka.............................................................................................................


.........................................................................................


.........................................................................................


Ak si objednáte z nášho časopisu ľubovoľný titul, poskytneme vám zľavu 10 % z uvedenej ceny.


Z


NOVINKA OD 13. 4. 2004


Nový zákon
s komentármi
Plnofarebná kniha obsahujúca komen-
táre, doplnená množstvom máp, histo-
rických náčrtov a farebnej dokumentá-
cie z umenia, archeológie a maliarstva.
Kniha je zostavená z časopisu Sväté pís-
mo pre každého.
Vydavateľstvo Don Bosco, 964 str.,
formát 28,5x22 cm, pevná koženková
väzba, cena 990,- Sk


NOVINKA


Ježiš na dosah ruky
Anton Hlinka
Ambíciou tejto knihy je priviesť čitateľov
k Ježišovi priam na dosah ruky...
Každé Ježišovo gesto, slovo, každé jeho oslove-
nie – nežné, keď išlo o deti, súcitné, keď išlo o
drobných ľudí, prísne, ba až hrozivé na adresu
samoľúbych farizejov všetkých čias – vyvoláva
úžas u pozorného čitateľa. Opis Ježišovej čin-
nosti, zázrakov a diskusií s duchovnými vod-
cami Židov nám umožní nájsť pravý zmysel
Ježišových slov, gest a celej jeho činnosti.
Vydavateľstvo Don Bosco,
344 str., brož., cena 169,- Sk


NOVINKA