Don Bosco Dnes SLK No. 2 2003

ROČNÍK XXXIV.2/2003
MAREC – APRÍL


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


NOVÝ KOSTOL PANNY MÁRIE POMOCNICE
V BANSKEJ BYSTRICI




Jubilejný rok 2000 bol v mojom
živote rokom mnohých ciest a mimo-
riadnych duchovných zážitkov. Keď
v júni 2000 vymenoval Svätý Otec za
biskupa v Sendai provinciála japon-
ských saleziánov dona Štefana Mizo-
be, naši slovenskí misionári v Japon-
sku nástojili, aby som pricestoval na
jeho vysviacku. Podľa nich si to don
Mizobe zaslúži. On sám bol na Slo-
vensku viackrát a dokonca našiel
dobrodincov, ktorí platili poplatky za
internát viacerým chudobným chlap-
com a sirotám na Slovensku.


Zvlášť neodbytný sa ukázal don
Foltýn. Márne som mu v elektronic-
kej pošte vysvetľoval, že na takéto
výlety na druhý koniec zemegule ne-
mám ani peniaze, ani čas. Na neho to
neplatilo. Všetky moje ťažkosti a ar-
gumenty postupne vyvracal. Začiat-
kom augusta ma informoval, že
našiel dobrodincu, ktorý je ochotný
prispieť slovenským saleziánom
väčšou sumou na zakúpenie budovy
nášho teologického študentátu. Dar-
ca má len jednu podmienku – chce
tieto peniaze osobne odovzdať slo-
venskému provinciálovi...


Neostávalo teda nič iné iba kapi-
tulovať. Desaťdňový pobyt v Japon-
sku bol plný nezabudnuteľných
zážitkov a udalostí. Jednu vám teraz
ponúkam.


„Dnes večer pôjdeme na návštevu
do rodiny pána Yošino,“ zvestoval mi
pri obede v saleziánskom dome Chó-
fu v Tokiu don Suchán, „bývajú tu
neďaleko. Dnes je jedno významné
výročie a chcú, aby som sa k nim
prišiel pomodliť.“


„Keď som tu bol farárom,“ po-
kračuje don Suchán, „zoznámil som
sa s ich synom Takašim. Študoval na
univerzite Hokkaidó. Počas zájazdu
do Európy sa vo Švajčiarsku náhle
dostáva do nemocnice. Diagnóza –
leukémia. Návrat do vlasti a začína
dlhý zápas so zákernou chorobou.
Nemocnica – domov, domov a opäť
nemocnica. Od istej evanjeličky do-
stáva Bibliu a zahĺbi sa do nej s veľ-
kým záujmom. Jedného dňa zaklopal
na dvere mojej fary v nádeji, že lepšie
spozná kresťanskú náuku a nájde od-
povede na otázky, ktoré ho trápili.
Zaradil som ho medzi neokatechu-
menov, ktorí si
práve začali
vykonávať troj-
dňovú duchov-
nú obnovu. Po
jej skončení
Takaši po-
kračuje v pra-
videlných týž-
denných stret-
nutiach. Štu-
dent, ktorý
vyrastal v bud-
histickej rodi-
ne s prekvape-
ním objavuje
cez Bibliu nový svet. V Svätom písme
nachádza odpovede na všetko, s čím
si doteraz vo svojom živote nevedel
poradiť.


Choroba však nezadržateľne po-
stupuje. Zúfalí rodičia podnikajú
všetko možné, aby svoje dieťa zachrá-
nili. Je to jediný syn, ktorý má po ot-
covi prevziať obchod s nábytkom
a starať sa o rodičov až do ich smrti.
Majú ešte dve dcéry, ale podľa japon-


ského zvyku je to povinnosť naj-
staršieho syna. Pobyty v nemocnici
sa predlžujú, komplikácie sa zväčšu-
jú, ale Takaši sa modlí a nepúšťa
z rúk Bibliu. Jeho matka mi ju neskôr
ukázala: skoro na každej strane sú fa-
rebne zvýraznené a podčiarknuté slo-
vá alebo state, ktoré ho mimoriadne
oslovili.


Lekári nariaďujú operáciu ako po-
slednú možnosť zachrániť jeho mla-
dý život.


V decembri je jej termín stanove-
ný na mesiac február. Aj Takaši si
uvedomuje vážnosť situácie a požia-
da ma o krst. Bude 26. decembra na


sviatok sv. Šte-
fana prvomuče-
níka. Deň i me-
no si volí on
sám, pretože
sv. Štefan veľa
pretrpel a doká-
zal odpustiť
svojim muči-
teľom. Bo-
hužiaľ, práve
v tento deň mu
lekári nedovo-
lia opustiť ne-
mocnicu. Krst
prijíma v kruhu


svojej rodiny 30. decembra. Znovu-
zrodený Štefan Takaši na konci obra-
du hovorí: Ďakujem Bohu za tento
veľký dar. Neprosím o uzdravenie,
ale o silu prijať Jeho vôľu.


Nasledujú ďalšie mesiace utrpe-
nia a bolesti, až si napokon Boh po-
volá Štefana do svojho kráľovstva.
Dnes je práve osem rokov od jeho
smrti. Otca jeho smrť temer zlomila.
Hoci to japonské zákony nedovoľujú,
rodičia sa nedokázali so svojím sy-
nom rozlúčiť a ponechali si urnu s je-
ho popolom vo svojom dome,“ končí
svoje rozprávanie don Suchán.


Vchádzame do pekne upraveného
rodinného domu. Po obradných
úklonoch nás domáci vedú do zimnej
záhrady na terase, ktorá je plná zele-
ne. Pri obloku stojí jednoduchý mra-
morový akoby oltárik s fotografiou
ich syna. Na oltáriku otvorená Biblia
a vedľa nej šálka čerstvej kávy. Po
chvíli modlitby vchádzame do jedno-
duchej kuchyne. Podáva sa japonský
zelený čaj so sušienkami a don
Suchán ochotne tlmočí.


Otec sa dlho nevedel zmieriť so
stratou svojho syna. Obaja s manžel-
kou ostali budhistami, ale vážia si ka-


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiškovci
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: Merkantil s. r. o., Trenčin


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


2/2003
ROČNÍK XXXIV.


MAREC – APRÍL


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
S


D
B


B
an


sk
á


B
ys


tr
ic


a


Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie


Správy
Bratislava, Šaštín, Dubnica nad Váhom, ... 4


Aktualita
Kostol PMP v B. Bystrici 6


Naše diela
SALES – Bratislava Dúbravka 8


Mládež
Škola pre animátorov 10


Mariánske zvony
Bol don Bosco politikom? 13


Mariánske zvony
Videl i uveril 16


Mariánske zvony
Kult Panny Márie v liturgii 18


Mariánske zvony
Potvrdenie kongregácie saleziánov 20


Spolupracovníci
ZSS – stredisko Zlaté Moravce 21


Hudba
Hudobný festival LUMEN 22


Výchova
Aby mali život a mali ho v hojnosti 24


História
Pamätná noc v roku 1950 26


Zaujalo nás
V tomto znamení zvíťazíš! 28
...


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD
tolícku vieru. Pán Yošino to vyjadril takto: „Som bud-
hista, ale v mojom vnútri to budhizmus prehral. Počas
choroby navštevovali môjho syna jeho priatelia, bud-
histickí i kresťanskí priatelia. Ale iba kresťania vedeli
Takašimu povedať slová opravdivej útechy a nádeje na
iný, večný život. Budhisti sa na nič také nezmohli.“


Teraz, po jeho smrti, viera ich syna účinkuje v ich ži-
votoch. Polovica domu, ktorý otec chystal pre syna, stá-
la prvé roky prázdna. Počas návštev v nemocniciach
spoznali mnohé podobne postihnuté rodiny, ktoré pri-
chádzali do hlavného mesta zo všetkých kútov Japon-
ska. Život v Tokiu je veľmi drahý. Nájsť si tu na niekoľ-
ko dní ubytovanie by pre mnohých znamenalo prísť
o celoživotné úspory. A vtedy prišla myšlienka, ktorej sa
ako obchodník najprv zasmial. Myšlienka, ktorú však
už nedokázal odohnať. Jeho milovaný syn by týmto
ľuďom určite pomohol... A je tu prázdny dom, ktorý mal
byť pre neho...


Pán Hisaši Yošino zakladá nadáciu na podporu chu-
dobným rodinám, ktorých deti trpia na leukémiu. Počas
liečebných procedúr v Tokiu im za symbolický popla-
tok poskytuje dom, ktorý mal patriť jeho mŕtvemu sy-
novi...


Je budhista a obchodník, ale je presvedčený, že by sa
to páčilo jeho synovi a že mu tým môže urobiť radosť.


Je budhista, v ktorého srdci bije kresťanské srdce.


Drahí čitatelia, prežívame pôstne obdobie. Je to čas
uvažovať o utrpení Ježiša Krista, ale aj príležitosť na pre-
hodnocovanie svojich životných postojov.


Utrpenie a bolesť nie sú vítanými hosťami v našom
živote. A hoci sa im bránime, nedokážeme ich úplne vy-
lúčiť zo svojho života.


Vo svetle Kristovho utrpenia a bolesti môžu však aj
naše trápenia dostať úplne iný rozmer. Utrpenie preží-
vané v duchu viery a spoločenstva s Kristom sa môže
stať pre človeka spásonosným.


Utrpenie môže očistiť náš pohľad, oslobodiť nás od
zlých závislostí a napomôcť nám osvojiť si správne po-
stoje k životu. Postoje vďačnosti, trpezlivosti a záujmu
o iných, ako i schopnosť prejaviť im pozornosť a lásku.


Prajem sebe i vám, aby nás oslovil príklad tohto bud-
histu, ktorého obchodnícke srdce pretvorilo utrpenie
a bolesť na srdce plné kresťanského súcitu a lásky.


V donovi Boscovi váš brat


Štefan Foltýn, Štefan Mizobe, Ľudovít Suchán




8. septembra 1924 prevzali saleziáni do správy faru a pútnický chrám – Baziliku Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne. Tento
dátum znamená ich oficiálny príchod na Slovensko. V budúcom roku si pripomenieme už 80. výročie tejto udalosti. Viacerí bra-
tia prejavili túžbu, aby sa tento dátum vhodne využil na spropagovanie diela svätého Jána Bosca na Slovensku, na prejavenie
úcty a vďačnosti našim predchod-
com na ceste saleziánskeho povo-
lania a tiež pre dobro našich súčas-
níkov. Preto otec provinciál pri tejto
príležitosti vyhlásil Saleziánsky rok
2004 v trvaní od 8. 9. 2003 do 8. 9.
2004, počas ktorého sa bude oso-
bitne prežívať a pripomínať toto ju-
bileum. Odznelo už viacero kon-
krétnych návrhov, ako by sme ho
mohli prežívať: je možné v tomto du-
chu ladiť prípravu a priebeh Festy
2004, môžu sa vydať viaceré sale-
ziánske publikácie, ktoré nám chý-
bajú, a uvažuje sa o stretnutí sale-
ziánskej rodiny s vhodným progra-
mom. Všetkým vopred ďakujeme
za konkrétne návrhy i ochotu po-
dieľať sa na ich realizovaní.


SALEZIÁNSKY ROK NA SLOVENSKU


D BDOMA A VO SVETE
■■ Bratislava ■■


KONFERENCIA DIREKTOROV
SLOVENSKEJ A ČESKEJ PROVINCIE


V dňoch 12. – 17. januára 2003 sa v saleziánskom stredisku SALES v Brati-
slave uskutočnil už desiaty ročník konferencie, určený pre direktorov a čle-
nov provinciálnych rád slovenskej a českej provincie. Téma tohtoročnej kon-
ferencie bola: Saleziánsky direktor – animátor komunity po 25. generálnej ka-
pitule. Školiteľom bol salezián z Čile – bývalý člen generálnej rady don Sergio
Cuevas (na fotografii vľavo). Vo svojich konferenciách vychádzal zo závereč-
ného dokumentu 25. GK, ktorý komentoval na základe svojej bohatej sale-
ziánskej skúsenosti. Obohacujúca bola aj práca v skupinách, počas ktorej sa
účastníci podelili so svojimi skúsenosťami pri vedení komunít, a hľadali nové
možnosti a spôsoby, aby služba direktorov bola čo najúčinnejšia. Štyridsaťtri
účastníkov konferencie strávilo v pokojnom prostredí Devínskej Kobyly dni
vyplnené intenzívnou prácou a štúdiom alebo oddychom – niektorí využili
dobré snehové podmienky a vyskúšali bežkárske trate v okolí nášho domu.
Súčasťou pobytu boli aj spoločné modlitby a liturgické slávenia, ale i bratské
stretnutia a diskusie o saleziánskej charizme v súčasnom svete.


4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


LISTY ZAĽÚBENÝCH


Počas roku 2002 mladí stretávajúci
sa v saleziánskom dome a v dome
FMA v Humennom nezaháľali. Ich ná-
mahy a obety pri prepisovaní listov,
kreslení obrázkov, navrhovaní obálky,
skenovaní a práci na počítači prinies-
li svoje ovocie v podobe knihy Listy
zaľúbených. Ide o knihu, ktorá je
skutočným príbehom chlapca a diev-
čaťa (v súčasnosti žijúcich v harmo-
nickej kresťanskej rodine), ktorí si pí-
sali povzbudzujúce listy (spolu 70),
a boli ochotní ponúknuť ich pre inšpi-
ráciu iným. Knižka predstavuje zaľú-
bených, ktorí majú o svojom vzťahu
jasnú predstavu a poznajú smer, kto-
rým chcú kráčať. Občas však prídu aj
chvíle neistoty a vtedy sa ukáže, ako
to spolu myslia. Kniha je službou mla-
dých pre mladých, ktorí chcú prežívať
krásny vzťah.


■■ Humenné ■■


HALOVÝ FUTBALOVÝ TURNAJ MALÁ KAMA


Že futbal v našich oratóriách prekvitá, dokázala aj tohoročná
Malá Kama. V Dubnici nad Váhom sa zišlo 12 mužstiev zo zá-
padného a stredného Slovenska. Všetko za začalo v sobotu
23. 11. 2002 ráno v kostole, ktorý sa naplnil chlapcami-futba-
listami, aby sa pred turnajom duchovne posilnili a dokázali
hrať čestne. Po presune do športovej haly bolo slávnostné
otvorenie turnaja. 12 mužstiev rozdelil lós do troch skupín.
Mužstvá v skupinách zohrali zápasy každý s každým a víťazi
skupín sa stretli vo finálovej skupine. Po celodennom futba-
lovom maratóne nakoniec zvíťazila Bratislava-Trnávka pred
Novou Dubnicou a Ilavou. Poďakovanie za pekný turnaj pat-
rí najmä primátorovi Dubnice nad Váhom pánu Jurajovi Čer-
vinkovi, ktorý nám vybavil bezplatne športovú halu, donovi
Jozefovi Zacharovi za finančnú podporu na odmeny pre
chlapcov a tiež dubnickým domkárskym animátorom, ktorí
celý turnaj pripravili a zorganizovali. A samozrejme chlap-
com, ktorých sa zišlo vyše 150 a hrali naozaj férovo, čisto,
bez nadávok a dokázali sa skutočne slušne správať.


DOBRÁ NOVINA


Mládež z obce Ždaňa pri Košiciach sa aj tohto roku zapojila
do ôsmeho ročníka Dobrej noviny (DN) – vianočnej koled-
níckej akcie detí, spojenej so zbierkou na pomoc núdznym v
krajinách tretieho sveta. Mladí sa zriekli svojho pohodlia, te-
levízie, a svoj čas a obetu pri návštevách rodín, kde im ozna-
movali, že sa narodil Pán Ježiš, venovali pre apoštolát.
A kde sa učia pomáhať pri apoštoláte? No predsa podobne
ako Ján Bos-
co (zaklada-
teľ saleziá-
nov) pri no-
hách Panny
Márie Po-
mocnice kres-
ťanov, ktorá
je patrónkou
kostola. Ve-
dú ich k tomu
rodičia, starí
rodičia, učite-
lia z cirkevnej
školy a kňazi
p ô s o b i a c i
v obci. A na-
koniec, aj oni
sú týmto
skutkom prí-
kladom pre
menšie deti.


■■ Žďava ■■■■ Dubnica nad Váhom ■■


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 5


CECILFEST


Dva dni pred sviatkom svätej Cecílie, patrón-
ky hudobníkov, sa pódium v divadelnej sále
Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne-Strážach roz-
žiarilo reflektormi, aby na ňom vo večernom
programe CECILFEST vystúpilo mnoho ná-
dejných talentov. Ide o hudobné pásmo, ktoré
už druhýkrát organizuje Domov mládeže
v spolupráci s tunajšími Saleziánmi Don Bos-
ca. „Čo budeme robiť v nebi? Nevieme, ale
spievať budeme určite, lebo už aj anjeli spie-
vali pri narodení Ježiška,“ zaznelo v úvode ak-
cie, po ktorom nasledoval 90-minútový prog-
ram skupín, ktoré prezentovali ľudovú hudbu,
gospelovú tvorbu, inštrumentálne skladby a
tiež ťažké operné vystúpenie. Prvé miesto a
putovný pohár si odnieslo trio „takmer“ sveto-
známych spevákov s piesňou Svet lásku má,
ktorá vniesla do hľadiska blížiacu sa vianočnú
atmosféru. Na fotografii je zachytené vystú-
penie gospelovej skupiny Broken Cross (Zlo-
mený kríž), ktorá svojím názvom vyjadruje ba-
riéru hriechov, ktorú zlomil Ježiš na kríži.


■■ Šaštín ■■




D BAKTUALITA


6 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 7


Vzdialená príprava trvala 11 ro-
kov. V roku 1990 prišli saleziáni do
Banskej Bystrice a v nasledujúcom
roku sa začali zaujímať o výstavbu sa-
leziánskeho diela, k čomu ich po-
vzbudzoval diecézny biskup Mons.
Rudolf Baláž. Na tento účel daroval aj
pozemok, ktorý 1. mája 1994 sláv-
nostne posvätil. Po vybudovaní mlá-
dežníckeho strediska a ihriska v ro-
koch 1995 – 97 sme začali pozornosť
upriamovať na stavbu kostola. Usku-
točnili sme viacero urbanisticko-ar-
chitektonických súťaží, kým sme na-
dobudli morálne presvedčenie, že
kostol má stáť na tomto mieste, a má
mať súčasné stvárnenie. Sme vďační
Pánu Bohu, že vo svätom roku 2000
nám pomohol vyriešiť urbanizmus
pozemku cez nášho saleziána a pro-
vinciálneho vikára Štefana Wallnera.
Následne sme uskutočnili novú ar-
chitektonickú súťaž, z ktorej jedno-


značne víťazne vyšiel návrh spoluau-
torov Ing. arch. Mariána Sitarčíka
a Ing. Martina Muránskeho. Takto
súhlasne posúdili návrh veriaci far-
nosti, diecézna liturgická komisia
a samotní saleziáni ako investori.


Súťažou sme vybrali z viacerých
stavebných firiem banskobystrickú
firmu I.K.M. Reality Staving, a. s.,
ktorá kostol a následne aj katechetic-
kú časť vybudovala. Práce viedol od-
borne zdatný a praktický veriaci stav-
byvedúci Ing. Martin Sedmina a jeho
spolupracovník, skúsený majster Šte-
fan Melicherčík. Veľký podiel na tom-
to diele má aj stavebný dozor Vojtech
Margorín.


Stavbu kostola sme začali 28. júna
2001, keď otec biskup Mons. Rudolf
Baláž posvätil základný kameň. Kon-
sekráciu oltára a posviacku kostola
uskutočnil 21. decembra 2002 za hoj-
nej účasti kňazov a Božieho ľudu


opäť Mons. Rudolf Baláž. Výstavba te-
da trvala 1,5 roka. Otec biskup pri
posviacke prejavil obdiv nad postave-
ným kostolom slovami: „V našej
diecéze sa za posledné roky postavilo
asi 40 nových kostolov, ale tento je je-
den z najlepších.“ Je to najkrajšie
uznanie špičkovému architektovi
sakrálnych stavieb na Slovensku Ing.
arch. Mariánovi Sitarčíkovi, ktorý, vy-
hýbajúc sa čestnému miestu, skrom-
ne v úzadí prežíval celú slávnosť. Aj
moja duša velebí Pána za dar umenia,
skromnosti a nábožnosti, ktorú ar-
chitektovi Sitarčíkovi dal.


Otec provinciál poďakoval otcovi
biskupovi za jeho starostlivosť a sr-
dečnosť voči saleziánom. Direktor
domu don Anton Červeň, ktorý bdel
nad stavbou kostola, na záver sláv-
nostnej liturgie poďakoval všetkým
zainteresovaným pri výstavbe kosto-
la. Sme vďační Pánu Bohu aj za ro-


botníkov, ktorí zodpovedne pracova-
li. Taktiež za priateľskú atmosféru,
ktorú sme medzi sebou vytvárali.
Vďačne si spomíname na Janka Giert-
la, Jožka Gombalu, Jožka Behula, pá-
na Tisovského a Paľka Oravca. Firmu
Slovstein zo Spišského Podhradia,
menovite majstra Kloceka, stolára
Viktora Slovíka, výrobcu lavíc Cyrila
Lapoša, maliara Pavla Milkoviča
a vzácneho sochára Oskara Košec-
kého. Taktiež na nezabudnuteľného
tesára Milana Sadovského, s ktorým
sme rozprávali nielen o kvalite práce,
ale ktorý mal plno otázok aj z oblasti
náboženského života.


Jeho humor a výstižné požiadavky
predkladané donovi Jozefovi Gibalo-
vi, ktorý bol komunitou poverený
starať sa o výstavbu kostola, boli na-
príklad: „Bude posviacka kostola
a sv. omša bude slúžená len za bisku-
pov a kňazov. A za odpustenie našich
hriechov nemá kto slúžiť. A koľko
hriechov sme napáchali aj pri stavbe
tohto kostola.“ Hneď som mu prisľú-
bil, že v novopostavenom kostole od-
slúžim sv. omšu za odpustenie hrie-
chov všetkých zainteresovaných do
stavby, aj svojich hriechov.


Lenže ako rástol kostol, hriechy sa
množili, aj keď sme mali dohodu, že
pri sakrálnej stavbe má byť vyšší stu-
peň sebaovládania. Preto Milan po
čase prišiel s novou požiadavkou:
„Nestačí jedna sv. omša, treba aspoň
tri.“ Keď nové dojednávanie počul
elektrikár Janko, hneď zvolal: „Tak za
nás elektrikárov aspoň štyri.“ Tak
som teda prisľúbil sedem sv. omší
a záväzok plním. Čakávam aj v spo-
vednici tých, čo chcú mať odpustené
hriechy, aby som sprostredkoval Bo-
žie milosrdenstvo, z ktorého aj sám
žijem.


Chrámová loď so štyrmi centrálne
usporiadanými radmi lavíc napo-
máha vytvoriť spoločenstvo okolo
Krista, ktorý je oltárom, obetným
baránkom a obetujúcim kňazom.
V zadnej časti lode je 7 stĺpov podo-
pierajúcich podkovovitý chór a reb-
rový strop. Stĺpy symbolizujú 7
sviatostí a stabilitu Cirkvi. Pevný ka-
menný oltár je z 3 blokov kameňa,
stupňovito usporiadaných. Znázor-
ňuje drámu Kristovej obety prináša-
nej Otcovi za našu spásu, keď „zem
sa triasla a skaly sa pukali“ (Mt 27,
51). Kríž nad oltárom umocňuje vie-
ru kňaza i Božieho ľudu, že aj keď sa
opakujú slávenia sv. omše, Kristova
obeta sa neopakuje, ale každou sv.
omšou nekrvavým spôsobom sprítom-
ňuje. Svätyňa je jasne osvetlená ne-
priamym svetlom zhora, čo sa v chrá-
me vníma ako studňa svetla, ktoré
prichádza z výsosti.


V chráme je mystické šero, ktoré
napomáha modlitbe a tajomnému
stretaniu sa s Bohom. V osi apsidy sú
nápisy posledných Kristových slov
na kríži, s ktorými trpiaci Kristus nad
oltárom vytvára hlbokú spätosť a vy-
zýva k uvažovaniu. Nerezový boho-
stánok je umiestnený na kamennom
pastofóriu, vo výklenku ľavej čelnej
steny naproti adoračnej kaplnke. Na
dverách bohostánku je reliéf peliká-
na, ktorý kŕmi svoje mláďatá vlast-
nou krvou, čo symbolizuje Krista,


ktorý nám dáva svoje telo za pokrm
a krv za nápoj. Ambo – stôl slova je
hrubo opracovaný kamenný blok, do
ktorého sú vložené dve hladké ka-
menné tabule, čo symbolizuje, že do-
konalé Božie slovo je vložené do ne-
dokonalého hlásateľa a poslucháča,
aby ich pretváralo. Pulpit ambóny
znázorňuje otvorenú knihu hovoria-
ceho Boha. Erby pápeža, diecézneho
biskupa, saleziánsky erb a znaky hu-
dobníkov sú namaľované na pevnom
zábradlí chóru.


Krížová cesta ktorá ešte nie je do-
končená, bude umiestnená na čelnej
stene. Socha Panny Márie Pomocnice
v nadživotnej veľkosti je na ľavej čel-
nej stene. Keď ju umelec priviezol,
všetci obdivovali jej krásu. Ale keď
sme ju umiestnili na stenu, architekt
Sitarčík so sochárom Košeckým zo-
smutneli, že Panna Mária má veľmi
sklonenú hlavu. A bol som smutný aj
ja. Ale sochár vzpriamil svoju hlavu
a povedal, že do rána vzpriami aj hla-
vu Panny Márie. Bol necelý deň pred
vysviackou, a preto som ho odhová-
ral. Sochár nespal. Ja som sa ráno po-
náhľal do kostola, a keď som uvidel
nádherne upravenú sochu, považo-
val som to za prvý zázrak Panny Má-
rie v tomto jej kostole.


Bývalý farník JUDr. Ďurica, ktorý
prišiel na slávnosť, po obradoch
skonštatoval: „Konečne som sa v mo-
dernom kostole cítil ako v kostole.“


Ďakujeme Bohu, že Banská Bystri-
ca – mesto sv. archanjela Michala –
dostalo v roku 2002 dva nové kosto-
ly na svojich sídliskách, a to po 300
rokoch od poslednej stavby kostola.


Jozef Gibala SDB
Foto: SDB Banská Bystrica


KEĎ DON BOSCO ZAČÍNAL STAVAŤ CHRÁM PANNY
MÁRIE POMOCNICE V TURÍNE, VYSLOVIL
PRESVEDČENIE, ŽE PANNA MÁRIA SI POSTAVÍ KOSTOL
SAMA, A ON BUDE JEJ POKLADNÍKOM. DNES ĎAKUJEME
PANNE MÁRII AJ ZA TENTO CHRÁM V BANSKEJ
BYSTRICI-SÁSOVEJ, KTORÉHO SA UJALA AKO PATRÓNKA,
A UČILA NÁS PREKONÁVAŤ VŠETKY ŤAŽKOSTI SPOJENÉ
S PRÍPRAVOU A VÝSTAVBOU KOSTOLA.


Kostol
Panny Márie Pomocnice
v Banskej Bystrici-Sásovej


Primátor B.Bystrice Ing. Ján Králik a stavbyvedúci Ing. Martin Sedmina


Pohľad na kostol


Interiér kostola


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3




Okrem iných starostí a radostí zavlá-
dol čulý ruch i na dosiaľ neobsade-
nom druhom poschodí bloku A – za-
čali sme pripravovať izby pre nových
nádejných tretiakov. S nimi k nám
prišiel aj prvý starší spolubrat don


Nikodém Vašek.
Dnes sme tu už dvadsiati siedmi štu-
denti v štyroch ročníkoch. Otcom je
nám don Štefan Turanský, ktorému
pri našom formovaní pomáhajú ďalší
kňazi – don Pavol Seman (toho času
v Ríme), don Jozef Žembera, don
Slávko Švihra a don Ladislav Bara-
nyai. Aby mlaď mala možnosť čerpať
z bohatých životných skúseností,
našu komunitu obohacujú don Fran-
tišek Vizváry a dlhoročný misionár
Slovákov v Zürichu don Anton Baník.
Po dohode predstavených premon-
štrátov a saleziánov sa u nás od tohto
školského roku pripravujú na kňaz-
stvo aj dvaja mladí premonštráti.
Život nášho Salesu poznačuje nielen
pravidelný rytmus školy – prednáš-
kové a skúškové obdobie, ale aj množ-
stvo spoločných chvíľ pri modlitbe,
stolovaní či bežnom domácom upra-
tovaní. Relaxom sú nám rozličné
športové aktivity, výlety, lyžovačka...
Neoddeliteľnou súčasťou každého
saleziánskeho života je život s mladý-


mi a pre mladých. My tento náš apo-
štolát prežívame v širokej a bohatej
palete možností: od stretiek pre mla-
dých v miestnej farnosti, cez sídlisko
Dlhé Diely po Záhorskú Bystricu,
našu účasť na pastorácii vysokoško-
lákov v UPC, školu animácie až po
saleziánske oratóriá na Trnávke, Mi-
letičovej a Mamateyovej ulici.
Okrem toho náš dom a jeho krásne
okolie využívajú aj rozličné skupiny
na duchovné cvičenia, obnovy, škole-
nia a iné podujatia.
Žatevná-Dúbravka, 13.07 hod. Z
meškajúcej 83-ky vypadla tá istá par-
tia mladých mužov v nápadne po-
dobných klerických košeliach. Ces-
tujúci si evidentne vydýchli, resp. sa
nadýchli. Niektorí z nich už vedia, že
starých ranných známych čaká ešte
15 náročných minút chôdze po les-
nej ceste do kopca k ich domovu.


Martin Linhart SDB, Pavol Drška
SDB, Rasťo Hamráček SDB


Foto: archív SDB SALES


Pôvodný „nóbl“ pioniersky tábor po-
stavený na sklonku socializmu (pozri
kvalitu stavebných prác) potom, ako
prešiel rukami viacerých majiteľov,
stál v máji 2000 pred rozhodujúcou
voľbou.
Niekedy v tom istom čase provinciál-
na rada SDB riešila problém, ako nie
príliš nákladne vybudovať dom du-
chovného formovania pre študentov
teológie. Nebo nezostalo hluché...
V júli jubilejného roku s malým
kufríkom a breviárom v ruke prekro-
čil prah hotela priekopník teologic-
kých študentátov – don Jozef Žembe-
ra. V jeho šľapajach kráčal prvý eko-
nóm don Jozef Mihok a šéf pre for-


movanie don Ján Čapla – traja muš-
ketieri. Už chýbal len D’Artagnan.
Prišiel neskôr, ale predsa – don Vla-
dimír Baxa, v tom čase v Ríme úspeš-
ne končiaci biblické štúdiá. Vítali ho
čerstvo zabývaní dvanásti študenti te-
ológie.
Už po niekoľkých dňoch bolo zrejmé,
že tento dom si bude vyžadovať množ-
stvo opráv a práce. Maľovanie, úpra-
va priestorov, spoznávanie zákutí,
veľké plánovanie spoločného života.
V septembri začal prvý školský rok a
s ním prednášky na teologickej fakul-
te UK. Dovtedy neznáme pojmy ako
morálka, dogmatika, biblistika, ká-
nonické právo, pastorálka, funda-
mentálka a ďalšie sa teraz stávali
súčasťou bežného slovníka a života
každého saleziána.
Dom dostal svojho patróna – sv.
Františka Saleského. A keďže jeho sa-
motné umiestnenie uprostred lesa
pripomínalo stredoveké sídlo šľachti-
cov de Sales, pomenovali sme ho SA-
LES (názov prešiel výberovým kona-
ním). Úlohou komunity je príprava
mladých saleziánov na kňazské povo-
lanie a poslanie.
Po síce namáhavom, ale vcelku ús-
pešne zvládnutom prvom roku sa
študenti rozišli na prázdniny, aby sa
z domova i zo sveta opäť stretli pod
strechou nášho veľkého domu.


❏ Divadlo Terra Incognita, 2002 ❏ Pri športe


❏ Batizovské pleso, 2001❏ Lektorát v máji 2002


❏ Koledníci


❏ Don Štefan Turanský pri uvádzaní
do funcie direktora


D BNAŠE DIELA


SALES


8 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 9


Bratislava Dúbravka
ŽATEVNÁ – STARÁ DÚBRAVKA, 7.24 HOD. SKUPINKA
MLADÝCH MUŽOV V NÁPADNE PODOBNÝCH
KOŠELIACH NASKAKUJE DO EŠTE POLOPRÁZDNEJ
83-KY. PRISPATÍ SPOLUCESTUJÚCI NEVEDIA ZAKRYŤ
NA SVOJICH TVÁRACH ÚDIV A ROZČAROVANIE. ZASE
TO DNES STIHLI... NEHOVORIAC O OTÁZKE, KTORÁ
NEVERBÁLNE ODZNIEVA NA ĎALŠEJ ZASTÁVKE:
„PREČO POSLEDNÉ TRI ROKY BÝVA PRÁVE TENTO SPOJ
TAKÝ PREPLNENÝ?“ (LEBO NIEKTORÍ SALEZIÁNI EŠTE
CHODIA NAČAS DO ŠKOLY...)




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ


DVA


MESIACE


DON


BOSCO


DO


TVOJHO


DOMU


ram pozostáva zo šiestich víken-
dových kurzov – Bohatstvo kres-
ťanstva, Mladí a ich vyzrievanie,
Kultúra a umenie výchovy (Pre-
ventívny systém), Stretanie sa
s človekom, Animácia skupín, Prí-
prava stretnutí a itinerárov – s cel-
kovým rozsahom 120 hodín. Kur-
zy obyčajne vedú 4-členné tímy
školiteľov. Najnižší vek uchádzača
je 16 rokov. Kurzy končia závereč-
ným skúškovým víkendom. Každý
rok sa na jesenných aj jarných kur-
zoch (teda dvakrát ročne) zúčastňu-
je asi 300 – 400 mladých nadšen-
cov. Poslednú jeseň školu úspešne ukon-
čilo až 93 absolventov, ktorí – samozrej-
me ako aj ich predchodcovia – dostali aj
osvedčenie a preukaz animátora.


Škola pre animátorov pomáha mla-
dým vyzrievať a uvádza ich do práce ani-
mátora v mládežníckych strediskách. Ne-
môže však prinášať svoje ovocie bez za-
členenia animátorov do výchovného spo-
ločenstva a bez ich sprevádzania na
miestnej úrovni, kde sa animátori an-
gažujú. Školenia rozširujú obzory a po-
máhajú robiť si syntézu svojich skúsenos-
tí. Avšak bez toho, aby animátora niekto
medzi školeniami sprevádzal a „v teréne“
mu pomáhal, sa ďaleko nezájde. Práve tu
majú saleziáni veľkú výhodu, že majú
svoje mládežnícke strediská a v nich oso-
by, ktoré môžu animátorov počas roka
sprevádzať. Osoba zodpovedná za stre-
disko zveruje potom animátorovi určitú
skupinu alebo istý úsek práce.


Ako charakterizujú ŠA jej účastníci?
– zážitková
– podporujúca vyzrievanie
– rodinná
– dynamická
– s dobrým duchovným programom


V záujme zvyšovania kvality ŠA a od-
bornosti školiteľov spúšťame nový trénin-
gový program – Tréning pre školiteľov
ŠA. Ide o súbor dvoch trojdňových stret-
nutí zameraných na osvojenie si teoretic-
kých poznatkov a praktických zručností
školiteľov v oblastiach skupinového uče-
nia, úlohy vedúceho skupiny, vývoja sku-
piny, psychohygieny, riešenia stresových
situácií a napätia.


Škola pre animátorov má už aj svoje
pracovné manuály pre účastníkov i školi-
teľov. Celý program je zameraný na získa-
nie schopnosti robiť pre mladých 1 až
2-ročné výchovné a pastoračné programy.
Ide najmä o to, aby animátori videli viac
a videli ďalej a vedeli kam a vedeli ako...


Škola pre animátorov je financovaná
z viacerých zdrojov. V roku 2002/2003
boli a sú výraznou pomocou v hradení
nákladov dotácia Ministerstva školstva
SR a grant z fondu Hodina deťom. Okrem
toho podiel na financovaní nesú miestne
saleziánske domy a samotní účastníci
školení.


Ponuky pre animátorov sa neustále
rozširujú. DOMKA – Združenie salezián-
skej mládeže spolu so saleziánmi pripra-
vuje rôzne odborné školenia. Na jar 2003
nás čakajú napríklad Víkendová škola tá-
borových vedúcich, Seminár o medziná-
rodnej spolupráci, Tréning o projekto-
vom manažmente a písaní projektov, Ško-
lenie o vyúčtovaní projektov.


Veľkým spoločným projektom je
www.animatori.sk, špecializovaná interne-
tová stránka pre animátorov, ktorá uzrie
svetlo sveta na jar 2003.


Kontakt:
Mgr. Gabriela Kapustová
Oddelenie pastorácie mládeže
Saleziáni Dona Bosca, Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02/502 31 217
e-mail: pastoracia@donbosco.sk


Ladislav Baranyai SDB
a Zuzana Boledovičová


Foto: archív ŠA


Práve na tieto otázky chcú dnes
mladým pomáhať nájsť odpovede sa-
leziáni, sestry FMA, DOMKA – Zdru-
ženie saleziánskej mládeže a množ-
stvo tých, ktorí s nimi spolupracujú.
Kto raz skutočne našiel Život, nechce
si ho nechať len pre seba.


Každý animátor je veľký Boží dar
Je veľa chlapcov a dievčat, ktorí


zacítia „vôňu života“, a rozhodnú sa
robiť niečo pre svojich mladších ka-
marátov. Vedia, že niečo cenné dosta-
li a chcú to dať ďalej. Chcú byť ani-
mátormi. Kto je to animátor?


Animátor v našom výchovnom
a pastoračnom kontexte je niekto,
kto prichádza medzi druhých s po-
solstvom života. Nielen s ponukou
zábavy a hier, ale


aj plného života. Každý rodič a učiteľ
vie, aká je to náročná úloha. Práve na
tieto otázky, ktoré možno zhrnúť do
jedinej: Ako dnes vychovávať mla-
dých?, chce odpovedať formačný
a tréningový program, ktorý sme na-
zvali podľa našich zahraničných part-
nerov – Škola pre animátorov.


Všetko to u nás začalo v roku 1994,
keď sme sa rozhodli
odpovedať na výzvu
mnohých mladých,
ktorí nám chceli po-
máhať. Aj keď sme ne-
mali vôbec jasno, ako


na to ísť


a ako to robia v zahraničí, „skočili sme
do vody“. Pripravili sme niekoľko stret-
nutí v Rajeckej Lesnej, Poprade, Prešo-
ve, Hodoch pri Galatne a na Borde
pri Košiciach, pozvali „veľkých“ hostí
– MUDr. Jozefa Glasu, PhDr. Máriu
Glasovú, Ing. Lacka Lencza, PaedDr.
Oľgu Križovú, PhDr. Ivu Mocákovú,
Doc. Evu Žilinekovú, PhDr. Juditu
Stempelovú, pána Jozefa Hostinského,
PhDr. Máriu Peškovú, Doc. Jozefa Ma-
tulníka i ďalších, a vec sa s nadšením
rozbehla. Najprv to všetko stálo na jed-
nom človeku, ktorý pripravoval a vie-
dol ročne asi 20 víkendových školení.
Potom v roku 1998 sa k nemu pridali


ďalší, medzi nimi
aj čerství absol-
venti Školy pre
a n i m á t o r o v
a vznikli tímy
školiteľov, spolu
asi 50 dobrovoľ-
níkov, ktorí
v súčasnosti vedú
všetky školenia
a svoju prácu ro-
bia bezplatne.


Škola pre ani-
mátorov má 3 roč-
níky. Celý prog-


✦ Manuály pre jednotlivé ročníky školy


✦ Skupina dievčat na kurze


D BMLÁDEŽ


Škola pre animátorov


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 11


DENNE DOSTÁVAME
V REKLAMÁCH MNOŽSTVO
VÝZIEV ZABEZPEČIŤ SI LEPŠÍ
ŽIVOT. MYŠLIENKA NA LEPŠÍ
ŽIVOT JE DOBRÁ, ALE PONÚKA
SA MNOŽSTVO ILUZÓRNYCH
CIEST. VECI, JEDLO,
POHODLIE... AKO DNES ŽIŤ,
AKO SI VOLIŤ TO, ČO JE
SKUTOČNE CENNÉ? AKO SA
ORIENTOVAŤ V MORI PONÚK?


„BYË ANIMÁTOROM ZNAMENÁ ÎIË ÎIVOT, KTOR¯ STOJÍ ZA TO...“


10 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


✦ Scénka pripra
vená účastníčka


mi školy




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Na Sibíri v meste Jakutsk je naša saleziánska
komunita oslabená o Petra Bicáka, ktorý ešte
stále nemá vybavené pozvania a víza, a na-
chádza sa na Slovensku. Otec priovinciál ho
v tomto čase čakania poslal na výpomoc k ex-
misionárovi Jurajovi Kyseľovi do Partizánske-
ho. Don Porubčin a Ferko Špánik teda bojujú
v meste Jakutsk oslabení. Vypomáhajú im dve
dobrovoľníčky zo Slovenska. Do príchodu zi-
my sa im podarilo vybudovať nosné piliere
a prízemnú betónovú nosnú konštrukciu bu-
dúceho prvého katolíckeho kostola. Prostred-
níctvom charitatívnej spoločnosti MIVA sme
získali finančné prostriedky na kúpu nového
vozidla Lada NIVA. Vo februári prišiel na Slo-
vensko aj don Porubčin, aby si vybavil pre-
dĺženie víz.


V Aldane, kde pôsobia Igor Hajzok, Peter Hit-
ka a Patrik Mock, je komunita tiež ohrozená.
Podľa posledných správ hrozí, že Peter Hitka
sa bude musieť vrátiť späť, a to z dôvodu, že
uňho zosilnieva alergia na chlad, ktorá spôso-
buje ťažkosti v dýchaní. Sme plní očakávania,
ako sa situácia vyvinie. Okrem toho sa zostru-
je kontrolný systém pre katolíckych kňazov.
Viete, že podľa posledných vyjadrení je Kato-
lícka cirkev pokladaná v Rusku za najnebez-
pečnejšiu pre krajinu, a je možné predpokla-
dať ťažkosti pri vybavovaní, resp. predlžovaní
víz. Prosíme o modlitbu vo viere, že Pán, kto-
rý započal toto dielo, sa postará o vyriešenie
ľudsky neriešiteľných situácií. Zároveň je to
pre nás výzva k modlitbe za nové misijné po-
volania.


V nedeľu 15. decembra začal premá-
vať na rakúskych železniciach vlak
Inter City nazvaný Don Bosco. Je to
prvý raz, čo niektorá národná želez-
ničná spoločnosť pomenovala vlak
menom svätca. Z Viedne do Salzbur-
gu je to IC 740 Don Bosco a zo Salz-
burgu do Viedne IC 541 Don Bosco.
Cestujúci týmto vlakom tak budú
mať možnosť spoznať tohto veľkého


priateľa mladých a zakladateľa sale-
ziánov. V prvý deň premávania vla-
ku, v mestách na jeho trati, kde sídlia
saleziáni, rozdávali cestujúcim špe-
ciálne vydanie časopisu Don Bosco
Heute (Don Bosco dnes). Provinciál
rakúskych saleziánov, don Wö „asis-
toval“ výpravcovi na viedenskej stani-
ci West-Bahnhof pri vyslaní prvého
vlaku IC Don Bosco. Táto iniciatíva


sa radí k oslavám stého výročia prí-
chodu saleziánov do Rakúska (1903
– 2003).
Dodávame už len, že vo Viedni je po-
mocným biskupom náš spolubrat a
rodák z Mostu pri Bratislave don
Schwarz, a do Salzburgu bol menova-
ný za nového arcibiskupa náš ďalší
spolubrat, doterajší sídelný biskup
v Insbrucku, don Kothgasser.


D BZO SVETA
Rusko


Rakúsko


Bol don Bosco
politikom?


Základy stavby nového kostola v meste Jakutsk


Don Porubčin na návšteve v rodine


12 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


Situácia na našich misiách


Rýchlik pre dona Bosca


Vydávaním kníh a časopisov sa
don Bosco postavil proti propagan-
de, ktorá hnala na nože napätie me-
dzi svetskou vládou a Cirkvou. Don
Bosco bránil autoritu pápeža, ale
v tom istom čase bol aj priateľom
napr. grófa Camila Cavoura, minis-
terského predsedu rodiaceho sa Ta-
lianska.


Len náhla smrť Cavoura prekazila
pokojné vyriešenie „rímskej otázky“ .
Antiklerikalizmus ovládol masy ľudu
a zasiahol široké vrstvy, a tak sa voj-
na medzi štátom a Cirkvou (lepšie
pápežským štátom) stala nevyhnut-
nou. Do tohto kontextu treba začleniť
aj „politickú činnosť“ dona Bosca,
čiže snahu o zblíženie znepriatele-
ných strán. Pápež zveril donovi Bos-
covi dôležité úlohy, ktoré až teraz, po


výskumoch vo vatikán-
skych archívoch dokazu-
jú, aký význam mala táto jeho čin-
nosť pre taliansku cirkevnú politiku.


Prehliadka oratória
Popoludnie 26. mája 1860 je don


Bosco vo svojej skromnej pracovni.
Prijíma do ústavu chlapca, ktorému
zomrel otec. Mladíka sprevádza mat-
ka, bojazlivá ženička. Predstavuje do-
novi Boscovi odporúčajúci list z mi-
nisterstva vnútra. On pozorne prečíta


list a potom na okraj pri-
píše: Tenere presente –
držať v eviden-


cii. Tento list z ministerstva mu po-
slúži, keď sa obráti na úrady s pros-
bou o dajakú podporu, a zároveň ho
obráni proti antiklerikálnym útokom
vlády. Ani mu len neprichádza na
um, že práve v tej chvíli vládne orgá-
ny podnikajú proti nemu útok.
Osemnásť žandárov vystúpilo z vo-
zov a potichu obsadilo dvory, schody
a chodby ústavu. Traja inšpektori
vstúpili do pracovne a oslovili dona
Bosca: „Musíme s vami hovoriť o veľ-
mi dôvernej veci. Boli sme úradmi


poverení vykonať pre-
hliadku vášho ústavu.“


Neočakávaná správa
zarazila Bosca, ktorý
však nestratil chladno-
krvnosť. Vie, že v niekto-
rých turínskych proti-
cirkevných novinách sa
už dávnejšie objavili
články, v ktorých bol
upodozrievaný z taj-
ných stykov s arcibis-
kupom Fransonim,
ktorý žije vykázaný
v Lyone a s kardiná-


DON BOSCO BOL NIELEN VÝBORNÝ
VYCHOVÁVATEĽ, ALE AJ SKVELÝ
ORGANIZÁTOR RÔZNYCH PODUJATÍ,
AKO NAPRÍKLAD VYDÁVANIE
NÁBOŽENSKEJ LITERATÚRY
A ČASOPISOV. SÁM BOL PLODNÝ
SPISOVATEĽ. VŠETKY JEHO KNIHY,
ČLÁNKY A VÔBEC LITERÁRNE PREJAVY
DOSAHUJÚ SÚHRNNE VYŠE 30-TISÍC
STRÁN.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 13


Niektoré publikácie dona Bosca a jeho listy


Don Bosco s pápežom Levom XIII.




lom Antonellim, štátnym sek-
retárom pápeža Pia IX.


V bezočivom článku
novín Gazetta del Po-
polo sa tvrdilo, že
v ústave dona Bos-
ca sú nahromade-
né v pivniciach
zbrane a že sa pri-
pravuje povsta-
nie, financované
peniazmi z Vati-
kánu. Ďalej, že
v oratóriu cvičia
chlapcov do
občianskej vojny.


Don Bosco sa cho-
vá pokojne. Vie, že
musí ukryt’
určité listy,
ale vie, že aj
inšpektori
majú tiež čo
zakrývať. Preto sa obráti na inšpekto-
rov: „Páni, domová prehliadka je veľ-
mi vážna vec. Prosím, predostrite mi
povolenie od súdnych úradov, ktoré
vás poverujú vykonať prehliadku. Ak
ho nemáte, som nútený si myslieť, že
je to vaša osobná akcia, a v tom prí-
pade dám zvoniť na veži Kostola svä-
tého Františka na poplach proti vám,
narušiteľom domáceho súkromia.“
Inšpektori zabudli povolenie od súdu
a musia rýchlo odísť vyzdvihnúť ho.
Zatiaľ má don Bosco čas ukryť na
bezpečné miesto korešpondenciu
s Vatikánom. Po prinesení súdneho
dovolenia sa prehliadka koná s naj-
väčšou pozornosťou. Inšpektori sa
p re h r a b á -
vajú vo


všetkom. V koši na odhodený
papier nájdu obálku s vati-


kánskou poštovou
známkou a medzi pa-


piermi nájdu apoš-
tolské breve s vlast-
noručným podpi-
som pápeža Pia
IX., v ktorom
chváli salezián-
ske dielo.


Don Bosco
s istou dávkou
irónie a humoru


strká inšpektorom
pod nos nezaplate-


né účty od pekára,
mäsiara a iných dodá-


vateľov a vysvet-
ľuje im, ako
ťažko je vy-
d r ž i a v a ť


niekoľko sto-
viek chudobných chlapcov.


Na druhý deň aj noviny Gazetta
del Popolo musia priznať neúspech
domovej prehliadky: „Úrady vykona-
li domovú prehliadku u známeho do-
na Bosca, riaditeľa ústavu na Valdoc-
cu, tajného hniezda pápežencov. Ho-
vorí sa, že v ústave sa nenašlo nič
kompromitujúce.“ (Gazetta del Popo-
lo 31. mája 1860)


Don Alasonatti zamdlie
Po štrnástich dňoch sa znenazdaj-


ky objavili žandári a inšpektori s prí-
kazom vykonať ďalšiu prehliadku.
Don Bosco nie je doma. Našťastie ho


čoskoro nájdu
v meste,


ihneď sa vráti a vezme do rúk opraty
situácie. Ráznymi slovami odsúdi po-
čínanie inšpektorov, ktorí tak na-
strašili dona Alasonattiho, že ten
omdlel. Inšpektori ho musia formál-
ne odprosiť. Potom don Bosco žiadal,
aby mu inšpektori špecifikovali po-
dozrenia. Vraj uschovávanie veľkej
sumy peňazí poslanej pápežom, sty-
ky s pápežovým vyslancom u pie-
montskej vlády, príprava občianskej
vzbury proti vláde.


Prehliadka bola veľmi dôkladná.
Inšpektori podrobili výsluchu samot-
ných chlapcov v triedach a chceli ich
vyprovokovať k výrokom nepriateľ-
ským voči vláde. Don Bosco veľmi
dobre vie, že ten, kto poslal inšpekto-
rov, neverí, že by on ukrýval peniaze
a zbrane, ale že mu chce nahnať
strach. Výsledok prehliadky je nulo-
vý, ako u predchádzajúcej.


Don Bosco však nie je spokojný.
12. júna 1860 poslal ministrovi vnú-
tra Farinovi dlhý list. Medzi iným na-
písal: „Vždy som sa vyhýbal politike
a nikdy som nič neurobil proti vláde.
Na druhej strane však súdim, že ka-
tolícky kňaz môže preukazovať kres-
ťanskú lásku voči chudobnej mláde-
ži, a to v každom čase a pod hocija-
kou vládou.“


V novinách však nepriatelia ne-
prestali útočiť a navrhovali vláde, aby
„zatvorila to nebezpečné hniezdo pá-
pežovi oddaných fanatikov“.


Sedem hodín čakal
v predsieni ministra


Don Bosco si podal úctivú žia-
dosť, aby ho minister vnútra Farina
prijal na súkromnej audiencii.
Konečne minister určil deň audien-
cie. Najprv však nechal dona Bosca
čakať sedem hodín v predsieni. Keď
don Bosco vstúpil do pracovne mi-
nistra, tento mu bez okolkov pove-
dal: „Zakiaľ ste sa, veľadôstojný pán,
venovali opustenej mládeži, boli ste
idolom vládnych kruhov. Len čo ste
zanechali pole kresťanskej lásky a da-
li ste sa na politiku, musíme byť voči
vám opatrní, ba musíme vás neustále
kontrolovať.“ A vypočítal donovi Bos-
covi všetky „priestupky“: nie zbrane
a peniaze v pivniciach ústavu, ale ko-
rešpondenciu s nepriateľmi štátu...,
politické styky s jezuitmi, s arcibis-
kupom Fransonim vo vyhnanstve
a s kardinálom Antonellim vo Vatiká-
ne.


Don Bosco reagoval veľmi odváž-
ne. Nepopieral, že má styky s cirkev-
nými osobnosťami, ale sú to styky
ohľadom náboženských záležitostí.


V tej chvíli vstúpi „náhodou“ do
pracovne ministra vnútra sám minis-
terský predseda, gróf Camillo Cavo-
ur. Ten bol dlhé roky priateľom dona
Bosca a vždy chránil jeho oratórium.
Don Bosco vstal a po pozdrave mu
povedal: „Pán gróf, ten ústav na Val-
doccu, ktorý ste ráčili toľko ráz poctiť
svojou návštevou, svojimi pochvala-
mi a dobrodeniami, ten ústav chcú
zničiť.“ „Upokojte sa drahý Bosco,“
odpovie Cavour, „my dvaja sme vždy
boli dobrí priatelia. Vás však viacerí
oklamali a vidiac vaše dobré srdce,
chceli vás zavliecť do takej politiky,
ktorá privádza k smutným násled-
kom.“


Don Bosco a Cavour vedia veľmi
dobre, o čom hovoria. Každý z nich
vie, čo vie druhý, ale nechcú sa pustiť
otvorene do diskusie. Gróf nemôže
hovoriť o tajných veciach, ako Gari-
baldi pochoduje so svojím vojskom
z juhu do pápežského štátu, a vie tiež
veľmi dobre, že horlivý kňaz ako don
Bosco nemôže neinformovať pápeža
o týchto tajných manévroch. Don
Bosco vyjde nakoniec s kartou von:
„Pán gróf, vy si naozaj myslíte, že
som sprisahancom proti štátu a jeho
nepriateľom?“ Cavour sa zasmeje
a pozrie významne na ministra vnú-
tra Farinu: „Ale nie! Ja som vždy po-
važoval a považujem aj teraz dona
Bosca za čestného a poctivého člove-


ka. A preto chcem od tejto chvíle, aby
všetky nepríjemnosti proti vám pre-
stali, a nechali vás pracovať v pokoji
pre dobro opustenej mládeže.“


Veľké svetlo vrhol na tieto politic-
ké udalosti saleziánsky historik Fran-


cesco Motto, ktorý mal možnosť pre-
hrabávať sa vo vatikánskom tajnom
archíve. Tam našiel list od dona Bos-
ca z roku 1859 (hoci list nie je dato-
vaný), v ktorom píše pápežovi Piovi
IX.: „Cavour prejavuje najlepšiu
vôľu... Lenže obkolesený zlými ľuď-
mi, ktorí ho strhujú, ktovie kde...
Chcem oznámiť Vašej Svätosti, že
z dokumentov, ktoré som mal v ru-
kách, zlí ľudia chcú urobiť určité stre-
diská v Civitavecchia, v Ríme a v An-
cone. Úmyslom týchto ľudí je rozvi-
núť revolučné idey a potom ich usku-
točniť koncom mesiaca marca.“


Gróf Cavour dal svojím spôsobom
vedieť donovi Boscovi, že vie všetko,
a sľúbil mu aj naďalej svoju blaho-
sklonnosť. Pre neho don Bosco ostá-
val dobrý kňaz: verný svojim chlap-
com, ale verný aj pápežovi. A mohol
by niekto chcieť, aby dobrý kňaz ne-
bol verný pápežovi?


Andrej Pauliny SDB
Foto: LDC


D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y


14 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 15


Gróf Camillo Cavour


Pápež Pius IX.
Karikatúry z antiklerikálnych novín


zosmiešňujúce dona Bosca




tom ďalším kusom toho istého plát-
na zakryli mŕtvolu spredu. Túto prá-
cu urobili zaiste sluhovia, lebo Ži-
dom bolo zakázané dotýkať sa mŕ-
tveho tela. Sluhovia potom, chytiac
plátno na okrajoch, zaniesli mŕtvolu
do predsiene hrobu a položili ju na
kamenný stôl. Potom pomazali plát-
no zmesou myrhy a aloe zo všetkých
strán. Nato nastrihali z plátna širšie
pásy a nimi ovinuli v plátne zahale-
nú mŕtvolu od nôh po hlavu. Tieto
obväzy (tá othónia) mali slúžiť aj na
to, aby sa vôňa zo zmesi rýchlo ne-
vyparila v styku so vzduchom. Hla-
vu ovinuli zvláštnym kusom plátna
(sudarium), čiže ručníkom s roz-
mermi 60 cm x 80 cm.


Takto upravenú mŕtvolu položili
do výklenku v stene. Toto miesto tiež
vymazali zmesou myrhy s aloe.


Po opísaní, ako bolo upravené mŕ-
tve Kristovo telo na pochovanie, au-
tori Messori a Persili podrobili pres-
nému výskumu opis okolností, ako
ich napísal svätý Ján evanjelista. Toto
evanjelium bolo napísané v gréčtine.
Potom vznikol preklad do latinčiny,
najprv do prekladu zvaného Itala a
potom prekladu Vulgáta. Ďalej nasle-
dovali preklady do rečí rôznych náro-
dov. Nie vždy sú tieto preklady pres-
né. Autor Persili to dokazuje, práve
keď analyzuje verše 3 – 8 hlavy 20
Evanjelia podľa Jána.


Veľmi známa, takzvaná Jeruza-
lemská biblia, z ktorej talianski litur-
gisti vybrali texty pre liturgické číta-
nia prináša takýto text: „Peter vošiel


(do hrobu) a videl plachty na zemi...
a ručníček z hlavy zvinutý na inom
mieste.“


Autor Persili pokladá takýto pre-
klad za nepresný. Podľa neho grécke
slová „keímena ta othónia“ je vhodné
preložiť: plachty boli položené, a nie
na zemi, ale na hrobe. A šatka (suda-
rium) nebola zvinutá a položená na
inom mieste, ale nachádzala sa v roz-
dielnej pozícii od plachiet, ale tiež na
hrobe blízko plachiet.


Autor Persili spresňuje na základe
komplexnej analýzy gréckych výra-


zov aj to položenie plachty a oviňujú-
cich pásov.


Plachty a pásy látky ostali polože-
né sploštené, pretože mŕtvola v nich
už nebola. Kým ručníček, šatka (su-
darium) ostal nie sploštený, ale vo
svojej pôvodnej forme. Zapríčinila to
pravdepodobne zmes myrhy s aloe,
ktorá v styku so vzduchom urobila
ručníček tvrdším.


Toto sploštenie, ľudovo povedané
„spľasnutie“ plachty, obväzov a ruč-
níka muselo veľmi zaujať evanjelistu
Jána. Ihneď pochopil, že mŕtvolu ne-
mohol nikto ukradnúť. Musel by roz-
rušiť celý komplex plachty a pásov,
rozrušiť aj sudarium. To sa však ne-
stalo. Svätý Ján pochopil, že tu sa sta-
lo čosi nevídané a tajomné. Telesné,
materiálne ustúpilo oslávenému, po-
zemské ustúpilo večnému. Hoci to
evanjelista nehovorí, nastalo vzkrie-
senie. Trochu na to upozorňuje verš:
„Ešte totiž nechápali Písmo (Peter i
Ján), že má vstať z mŕtvych.“ Ján ale
videl i uveril vďaka splošteniu pla-
chiet.


Sme vďační Messorimu i Persili-
mu za tento pozorný prístup k slo-
vám evanjelia, ktoré nám pomáha
mať aj bližší prístup k takzvanému
Turínskemu plátnu, ktoré mnohí po-
kladajú za pohrebné plátno (sindón).


Andrej Pauliny SDB
Foto: LDC


V novembri 2000 vyšla v Talian-
sku veľmi vzácna kniha od Vittoria
Messoriho pod názvom Dicono che
é risorto (Hovoria, že vstal z mŕ-
tvych). Autor sa venuje aj otázke „vi-
del i uveril“ a venuje jej osemnásť
strán. Sám autor píše, že keď mal ro-
zoberať s jeho vlastnou presnosťou
uvedené slová, prišlo mu na um, že
pred niekoľkými rokmi dostal od
rímskeho kňaza Antonia Persiliho
knižočku, v ktorej sa venuje výsku-
mu vety „videl i
uveril“, po gréc-
ky „eiden kai
epísteusen“. Po-
zorne si prečítal
Persiliho knihu,
v ktorej autor
zhrnul výskum
celého svojho ži-
vota, osvojil si je-
ho argumenty a
rozviedol ich vo
svojej knihe.
Uvádzame struč-
ne niektoré z
nich.


Persili opravu-
je niektoré zauží-
vané tvrdenia a
na základe výro-
kov židovských
znalcov naprí-


klad tvrdí, že
mŕtve Ježišovo
telo nebolo po-
umývané. Člo-
veku, ktorý zo-
mrel násilnou
smrťou nesmeli


byť umyté krvavé rany, lebo u Židov
bola krv pokladaná za sídlo života, a
tak krv mala ostať na mŕtvom tele.


Tvrdí tiež, že čas na pochovanie
tak veľmi nesúril, lebo čas od tretej
hodiny popoludní do objavenia sa až
tretej hviezdy na oblohe bol viac ako
dostatočný na pokojný a dôstojný
priebeh pohrebu.


Persili pripomína, že je celkom lo-
gické pripustiť, že Jozefovi z Arimatey
a Nikodémovi pomáhali viacerí slu-


hovia pri pripravení mŕtvoly na po-
chovanie, veď išlo o zámožné osoby.
Okrem toho tieto dve židovské osoby
podrobne poznali predpisy o pocho-
vávaní mŕtvych.


Spomínaný Persili tiež píše, že sa
netreba čudovať Nikodémovi, že pri-
niesol 100 libier zmesi myrhy s aloe,
čo bolo vyše 33 dnešných kilogra-
mov. Veď touto tekutou voňavou
zmesou bolo treba pomazať najprv
veľké plátno (sindón), do ktorého bo-
la mŕtvola zabalená. To plátno bolo
potom ovinuté širokými pásmi (po
grécky tá othónia) až po hlavu. Aj pá-
sy látky boli tiež pomazané, ako aj
samotný hrob – výklenok, do kto-
rého uložili mŕtve telo, jeho podklad
a steny. Teda bolo potrebné mať toľko


kilogramov zme-
si.


Jozef z Arima-
tey priniesol plát-
no. Pravdepo-
dobne celý balík,
z ktorého potom
strihali potrebné
kusy (sindón-veľ-
ké plátno, široké
pásy na ovinutie
a tiež aj ručník-
sudarium na hla-
vu).


Autor knihy
potom opisuje
postup zabalenia
mŕtvoly. Najprv
prestreli na zem
veľké plátno a
položili naň na-
hú mŕtvolu. Po-


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


16 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 17


Videl
i uveril STAŤ Z EVANJELIA PODĽA JÁNA V 20. HLAVEOPISUJE APOŠTOLOV PETRA A JÁNA, AKO SAPONÁHĽAJÚ K HROBU, BA PRIAM K NEMU


BEŽIA. JÁN PRÍDE K HROBU SKÔR, ALE
NEVSTÚPI DOŇ, IBA NAZRIE. VSTÚPI DOŇ AŽ
PO PETROVI A HNEĎ „VIDEL I UVERIL“. NAD
TÝMITO DVOMA SLOVAMI SI LÁMALI HLAVU
MNOHÍ BIBLISTI, ALE AJ JEDNODUCHÍ
VERIACI. MOŽNO AJ VY. ČO TEDA VIDEL
APOŠTOL JÁN, ŽE IHNEĎ UVERIL, ŽE JEŽIŠ
VSTAL Z MŔTVYCH?




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Vo veľkonočnom období sa
neslávi žiaden mariánsky sviatok,
ktorý by pripomínal osobitne ducha
zmŕtvychvstania.


Slávnosť Nanebovzatia Panny Má-
rie (15. augusta) však obsahuje tohto
ducha, aj keď sa vo veľkonočnom ob-
dobí neslávi. Je to slávenie plnosti a
blaženosti, na ktoré bola Panna Má-
ria určená, ďalej je to slávenie jej ne-
poškvrnenej duše a panenského tela,
jej dokonalého pripodobenia sa ku
vzkriesenému Kristovi. Nanebovzatie
Panny Márie bolo vyhlásené pá-


pežom Piom XII. 1. no-
vembra 1950, na svia-
tok Všetkých svätých,
čím chcel Svätý Otec
naznačiť, že je to prav-
da viery určená všetkým.


„Nepoškvrnená Mária vždy Panna
na zakončenie pozemského života s
dušou i telom bola vzatá do nebeskej
slávy.“


Nanebovzatie je vlastne doplnenie
Máriinho FIAT. Zároveň je oslávením
ľudského tela a uistením, že i naše te-
lá sú určené na oslávenie. Je to i chvá-


la ženy ako takej. Chvála Panny Má-
rie, ktorú dostala nanebovzatím, zna-
mená, že je stále s Kristom. Už defi-
nitívne a bez ohraničenia. Jej mater-
stvo, ktoré prijala pod krížom voči
každému z nás, nanebovzatím dostá-
va plnšie vyjadrenie jej možnosti
slúžiť ľuďom a cez ľudí zachraňovať
duše najmä tých najchudobnejších,
najbiednejších, ktorí sú odkázaní na


Kult
Panny Márie
v liturgii



Poznávame


Združenie Márie Pomocnice


18 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


SILNÉ CHVÍLE
PRÍSLUŠNOSTI K ZDRUŽENIU


V biblickom zmysle spoločenstvo
označuje spôsob života a konania,
vzťah k Bohu i k ľuďom, čo je cha-
rakteristikou kresťanského spoločen-
stva. Eucharistické spoločenstvo je
jedným z najvyšších prejavov tohto
kresťanského spoločenstva: cez spo-
jenie s eucharistickým Kristom sa
všetci zúčastnení stávajú jednou rea-
litou, jeho mystickým telom. V tomto
spoločenstve je prítomná i Panna
Mária ako osoba vzkriesená a žijúca.
Stretnutia v jej prítomnosti sú silné
chvíle, v ktorých sa budujú vzájomné
vzťahy. Sú to akoby občerstvovacie
stanice, z ktorých čerpáme silu pre
život v Duchu.


Miestne stredisko združenia Má-
rie Pomocnice svojim členom tieto
silné chvíle príslušnosti poskytuje.


RADA MIESTNEHO
STREDISKA ZDRUŽENIA


Každá skupina saleziánskej rodi-
ny má zaručenú autonómiu, avšak
rovnako sa zdôrazňuje aj vonkajšie
a funkčné puto skupín, a to je preja-
vovanie spoločného saleziánskeho
povolania.


Rada miestneho strediska spravu-
je stredisko podľa kánonu 119 Kóde-
xu kánonického práva. Podľa tohto
kánonu pre výkon kolegiálneho aktu
sú potrebné tri podmienky:


1. Zvolanie všetkých členov rady
podľa normy kánonu 166.


2. Prítomnosť absolútnej väčšiny
členov rady (keď aritmetický priemer
celkového počtu prítomných je viac


o jedného).
3. Súčet abso-


lútnej väčšiny sa
koná z počtu čle-
nov skutočne prí-
tomných na kole-
giálnom akte.


Pri každom
rozhodnutí rady
stačí jednoduchá
väčšina členov ra-
dy.


Pri voľbe čle-
nov rady vo vo-
lebnom zhromaž-
dení stačí, keď je
j e d n o d u c h á
väčšina hlasov
členov miestneho strediska.


Funkcie na akejkoľvek úrovni sa
vykonávajú podľa princípov spolo-
čenstva a spoluzodpovednosti ako
bratská služba.


Úlohou miestnej rady je sprevá-
dzať ašpirujúceho člena združenia
v jeho formovaní.
Vyjadriť svoju
mienku vzhľa-
dom na jeho pri-
jatie. Prijať akt
odchodu zo zdru-
ženia toho člena,
ktorý ho urobil
zo svojho osob-
ného rozhodnu-
tia. Schváliť finan-
čné vyúčtovanie
vlastného ekono-
mického riade-
nia. V miestnej
rade je miestny


delegát SDB alebo miestna delegátka
FMA, alebo delegát z inej zložky sale-
ziánskej rodiny vždy jedinou oso-
bou, ktorá má na rade účasť podľa
práva.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


19


Združenie Márie
Pomocnice kres


ťanov existovalo
na Slovensku už


v roku


1933 pod názvom
: „Spolok ctiteľov


Panny Márie Po
mocnice kresťan


ov“.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


ich pomoc. Pannu Máriu nemožno
chápať ako niekoho, kto stojí medzi
nami a Kristom, pretože ona je zjed-
notená s Kristom. Mária je Prostred-
nica a Pomocnica v Kristovi a cez ne-
ho. Tieto tituly sú len iným vyjadre-
ním jej materstva.


Panna Mária je tiež Kráľovná. Ten-
to titul je taktiež vyjadrením jej oslá-
venia v nebi. Kraľovanie Panny Márie
chápeme však ako službu Kristovi,
od jej FIAT až po terajšiu službu, kto-
rú koná z neba. Hodnosť Kráľovnej a


Matky je teda odvodená od Ježišovho
titulu Kráľa kráľov a Syna Dávidovho.
Určitú podobnosť úcty k Panne Márii
ako Kráľovnej nachádzame v obraze
zo Starého zákona, keď si kráľ Šala-
mún posadil svoju matku Bat-šebu
na trón po svojej pravici, a vzdal jej
tak hold na svojom dvore ako kráľov-
nej-matke. V novozákonnej dobe po-
sadil Ježiš svoju matku, blahoslavenú
Pannu Máriu, po jej smrti a nanebo-
vzatí na trón po svojej pravici v nebi,
čo je pre nás výzvou, aby sme jej


vzdali úctu ako Matke a Kráľovnej ne-
ba (porov. Zjav. 12.1). Len Boh je vša-
de prítomný. Panna Mária, hoci je v
nebi, nie je prítomná na každom
mieste. Veríme však v jej duchovnú
prítomnosť všade tam, kde zasahuje
Boh. Spoločne sa tešme tejto jej prí-
tomnosti a pomoci.


Nanebovzatie Panny Márie:
Táto pravda viery znamená, že Ne-


poškvrnená Mária vždy Panna na za-
končenie pozemského života s dušou
i telom bola vzatá do nebeskej slávy.


Panna Mária v obnovenej rímskej liturgii
– veľkonočné obdobie


Miestna rada strediska ZMP v Prešove pri svojom zasadaní




D BSPOLUPRACOVNÍCI


Je nás 39 spolupracovníkov a sme
vďační Bohu za troch predašpirantov
Jožka, Evku a Katku, ktorí začali svo-
je formovanie v septembri. Sme jedna
veľká rodina a aj napriek tomu, že sú
medzi nami veľké vekové rozdiely
(Vojto – 71, Alenka – 18), myslím, že
si rozumieme a tešíme sa rodinnej at-
mosfére. Naše stredisko je špecifické
tým, že nebolo zriadené pri salezián-
skom diele (SDB, FMA). Vzniklo 8.
12. 1991 odčlenením sa od strediska
Trnava ako stredisko Nitra, ktoré bo-
lo 1. 2. 2001 premenované na stredis-
ko Zlaté Moravce. Prelomovým ro-
kom bol pre nás rok 1994, keď 9 čle-
nov zložilo svoj prísľub, takže cítime
Pánovo požehnanie aj v raste stredis-
ka čo do počtu (pri zakladaní stredis-
ka bolo 5 spolupracovníkov).
Ako praví nasledovníci dona Bosca
sa snažíme pracovať na vlastnom for-
movaní a apoštolovať v prostredí,
v ktorom žijeme. Stretávame sa každé
2 týždne striedavo na duchovných
obnovách a formačných stretnutiach.
A kto je ten, kto sa stará o naše duše?
Otec Ignác z Jedľových Kostolian,
ktorý je ako spolupracovník tiež de-
legátom nášho strediska. Ako spolu-


pracovníci máme
p r i v i l é g i u m
zúčastniť sa kaž-
doročne duchov-
ných cvičení. Toto
stretnutie s Pá-
nom využívame
na zastavenie sa,


hodnotenie a načerpanie síl žiť ako
Boží vyslanci vo svete (čo sa nám viac
alebo menej darí).
Jednou z krásnych letných akcií, kde
sa už pár rokov stretáva veľká časť
našej saleziánskej rodiny, je pobyt
v Banskej Belej. Mamy, tatkovia a sa-
mozrejme mladí a deti prežívajú týž-
deň plný hier, súťaží i vzájomnej
služby. Každý výlet končí slávnost-
ným večerom, ktorý aktívne pripra-
vujú mladí a ktorý je vždy veľmi zá-
bavný. Erko-tance si získali mladých
i starých – ako „spoločenské“ tance
sú výborným relaxom.
K pravidelným akciám, kde sa stretá
takmer celé stredisko, patria oslavy
sviatku dona Bosca a Panny Márie
Pomocnice, ktoré sa konajú tradične
v športovom duchu. Po slávnostnej
svätej omši s nápaditými obetnými
darmi si dobijeme energiu pri opeka-
ní špekáčikov, aby sme ju mohli opä-
tovne vydať pri športovom zápolení
obklopení krásnou prírodou.
Aj my žijeme v „rýchlej“ dobe, ktorá
nás všetkých postihuje. Ako budovať
osobnejšie vzťahy, viac sa navzájom
poznať – to sú otázky, ktoré nás trá-
pia. Ťažko si nachádzame čas na ná-


vštevy. A tak sme skúsili „babinec“
a „chlapinec“ – víkendové stretnutia
iba žien a iba mužov nášho strediska.
A s veľmi dobrým ohlasom. Ženy pre-
žili veselý víkend na Duchonke.
Naše, vtedy ešte ašpirantky, nám pri-
pravili zábavný program – aktivity,
večer pri sviečkach – a aj úlohu
kuchárok zvládli výborne.
Naši muži prežili bádateľsko-dobro-
družné stretnutie – v okolí Jedľových
Kostolian ich zlákali jaskyne. Bolo to
stretnutie obohacujúce a povzbudivé
po každej stránke.
A tak sa ako jedna veľká duchovná
rodina snažíme v radostiach i v sta-
rostiach prežívať svoje povolanie
a „rásť a šíriť Božiu vôňu tam, kde
nás Boh zasadil“.


Milan Krigovský ACS
Foto: ACS Zlaté Moravce


Načo išiel don Bosco do Ríma?
Hlavným cieľom jeho odchodu bolo,
aby získal od Svätej stolice cirkevné
schválenie pre svoju rehoľu. Vyskytli
sa totiž veľké ťažkosti a prekážky, až
také, že rozliční jeho priatelia, ba
i niektorí biskupi z Ríma mu radili,
aby nateraz odstúpil od svojho úmys-
lu predložiť prosbu o potvrdenie kon-
gregácie. Don Bosco však vravel:
„Všetko sa mi stavia do cesty, ale
predsa cítim, že akýsi vnútorný hlas
mi stále hovorí: Choď do Ríma! Boh,
ktorý riadi ľudské srdcia ti pomôže.“
A don Bosco šiel do Ríma s pevným
presvedčením, že Panna Mária Po-
mocnica bude stáť po jeho boku.


V Ríme dostal don Bosco skvelé
privítanie. Na nástupišti ho čakal voz
od Jeho Eminencie kardinála Berardi-
ho. Kardinál ho prosil, aby prišiel k je-
ho chorému synovcovi. Žiadal si, aby
ho odporúčal Matke Božej, a dal mu
požehnanie. Don Bosco sa teda vybral
k chorému. Bol to 11-ročný synček
vznešenej zemianskej rodiny, chvála
a jediná nádej svojich rodičov. Štrnásť
dní sa už boril s vysokou horúčkou,
ktorá ohrozovala aj jeho život.


Len čo don Bosco vstúpil do palá-
ca, celá rodina mu vyšla v ústrety
a prosila ho: „Ó, don Bosco, spro-
stredkujte uzdravenie nášmu chlap-
covi!“


Don Bosco sa ihneď obrátil ku
kardinálovi a vravel: „Vaša Eminen-
cia! Prišiel som vás prosiť, aby ste mi
boli na pomoci, žeby som dosiahol
u Svätého Otca potvrdenie svojej
kongregácie.“


Kardinál odpovedal: „Vyproste
uzdravenie pre tohto chlapca a ja sa
potom prihovorím u Svätého Otca za
vašu kongregáciu.“ Zaviedli ho do
miestnosti chorého. Don Bosco pove-
dal: „Majte dôveru k Panne Márii Po-


mocnici a začnite k nej deväťdňovú
pobožnosť. Vaša Eminencia však
nech si vezme na starosť uznanie
Kongregácie svätého Františka Sales-
kého!“ Nakrátko sa pomodlil a pože-
hnal chorého.


Po troch dňoch sa don Bosco zno-
vu vrátil. Keď ho chlapec celý nara-
dovaný uvidel, bežal mu v ústrety
a volal: „Ó, don Bosco, mne už nie je
nič, ja som úplne zdravý!“ Celá rodi-
na bola nadmieru šťastná a zvelebo-
vala Boha a Pannu Máriu. Jeho Emi-
nencia kardinál povedal donovi Bo-
scovi: „Žiadajte si, čo potrebujete, a ja
som vám ochotný vyhovieť.“


„Vaša Eminencia, vy viete dobre,
čo si prajem. Ujmite sa mojej kongre-
gácie u Svätého Otca.“


Kardinál sa vybral ku pápežovi.
Najprv mu vyrozprával, ako vyzdra-
vel jeho synovec, potom sa čo
najúčinnejšie prihováral za potvrde-
nie Kongregácie svätého Františka
Saleského. Svätý Otec sa nadmieru
potešil a vyslovil vrelú túžbu, aby mo-
hol čím skôr vidieť dona Bosca.


Ján Lechermann
Foto: LDC


20 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


ZLATÉ MORAVCE, TOPOĽČANY, NITRA. MOŽNO SA
VÁM TO ZDÁ ČUDNÉ, ŽE UVÁDZAME AŽ 3 MIESTA,
ALE SESTRY A BRATIA Z NÁŠHO STREDISKA ŽIJÚ
V ICH OKOLÍ A NAKOĽKO VZDIALENOSTI MEDZI
NAMI NIE SÚ NAJMENŠIE, ŽIJEME, PRACUJEME
A STRETÁVAME SA V TÝCHTO 3 CENTRÁCH.


Na konferencii hodnotíme každoročne život nášho strediska,
v skupinách sa diskutuje o rôznych otázkach.


Potvrdenie kongregácie
saleziánov


V POSLEDNÝ DEŇ ROKU 1868 SA DON BOSCO OBRÁTIL NA SALEZIÁNOV A CHLAPCOV SVOJICH
ÚSTAVOV S PROSBOU, ABY SA AŽ DO MARCA KAŽDODENNE POMODLILI PRED BOHOSTÁNKOM


OTČE NÁŠ, ZDRAVAS MÁRIA A ZDRAVAS KRÁĽOVNÁ. „KTO MÔŽE, NECH OBETUJE AJ SVÄTÉ
PRIJÍMANIE NA MÔJ ÚMYSEL,“ DODAL. „CESTUJEM DO RÍMA, A TO VO VEĽMI VÁŽNEJ ZÁLEŽITOSTI.


TÝKA SA TO AJ VÁS.“


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Duchu Svätý, príď k nám! – z detskej svätej omše


O dušu sa treba postarať vždy a všade
– jedna zo scénok, ako sa dobre spovedať


21D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


ZSS
– stredisko Zlaté Moravce




Ako ste prišli na myšlienku
organizovať v Trnave festival


gospelovej hudby?


Počas totality a v prvých rokoch po
páde komunizmu som ako salezián
pôsobil v Trnave. Keď sa oratórium
ako-tak vybudovalo a najmä, keď sa
postavila na ihrisku tribúna, vtedajší
direktor saleziánskej komunity na
Kopánke don Vojtech Surový nás po-
vzbudil, či by sme aj u nás nezorga-
nizovali nejaké vystúpenie kresťan-
ských hudobných skupín. K hudbe
som mal blízko, pretože v mladosti
som hrával v jednej kapele, a tak sme
sa do toho pustili. Spolu s asistenta-
mi Emilom Muchom, Mirom Ko-
váčom a s našou mládežou sme zor-
ganizovali prvý ročník. Konal sa v so-
botu 26. júna 1993 na ihrisku v pries-
toroch saleziánskeho domu na


Kopánke. Trval
iba jeden deň, od
rána do večera
a zúčastnilo sa na
ňom asi 12 sku-
pín. Napríklad
Oremus z Dubni-
ce, Amfortas, Ad-
riel, Sába a iné.
Tak sa založila tradícia a o rok neskôr
sme v tom pokračovali. Na druhom
ročníku sa zúčastnilo asi tridsať sku-
pín a zborov. Tie prvé ročníky trvali
vždy iba jeden deň a diváci i vystu-
pujúci boli väčšinou len z blízkeho
okolia Trnavy. Počas programu sme
pripravovali drobné scénky na ožive-
nie, aby bol program veselší.
Počas tretieho ročníka sa počasie
pred festivalom veľmi zhoršilo a my
sme rýchlo hľadali nejaký vhodný
priestor pod strechou. V priebehu


jedného dňa sa nám
podarilo u pána pri-
mátora dohodnúť
požičanie priestoru
na zimnom štadió-


ne. Odvtedy sa Lumen už natrvalo
presťahoval do haly. Keďže v hale bo-
lo koncom júna horúco, termín festi-
valu sa presunul na mesiace apríl-
máj aj kvôli tomu, aby sme nesťažo-
vali účasť na ňom pre maturantov.
Počas štvrtého ročníka sme si dopre-
du vybavili Mestskú športovú halu,
v ktorej festival odvtedy prebieha stá-
le. V tom roku sme pozvali aj prvého
zahraničného hosťa, ktorým bol Da-
vid Fitzgerald z Anglicka. Zo sloven-
ských skupín sa už urobil určitý vý-
ber a boli pozvané len niektoré sku-
piny. Festival začal prebiehať počas
dvoch dní a účastníci mali zabez-
pečené ubytovanie na základných
školách.
Ďalšie ročníky už predstavovali stále
väčší nárast. Pozývali sme nových za-
hraničných hostí a aj rozpočet festi-
valu stúpal.


Dnes je do organizovania
festivalu zapojené veľké
množstvo ľudí. Odkiaľ


prichádzajú?


Na začiatku nám pomáhali chlapci
a dievčatá z oratória na Kopánke
a ich rodičia. Dnes je do organizácie
zapojených okolo 150 ľudí. Sú to na-
príklad saleziánski spolupracovníci
a tiež mládež z Trnavy, hlavne od je-


D BHUD A


V DŇOCH 2. – 3. MÁJA SA V MESTSKEJ
ŠPORTOVEJ HALE V TRNAVE USKUTOČNÍ UŽ
JEDENÁSTY ROČNÍK FESTIVALU GOSPELOVEJ
HUDBY LUMEN. PRI TEJTO PRÍLEŽITOSTI SME
SA POROZPRÁVALI S RIADITEĽOM FESTIVALU
SALEZIÁNOM EMILOM ŠAFÁROM O HISTÓRII
TOHTO PODUJATIA.


22


zuitského kostola. Aj pre mládež je to
veľká škola. Pripravujú plagáty, bulle-
tin, robia propagáciu v rádiách, tele-
víziách. Zabezpečujú tričká, reklam-
ný materiál, sponzorov, stránku na
internete. Počas festivalu organizujú
ubytovanie, zabezpečujú poriadok
v hale a na školách, stravovanie
a občerstvenie. Komunikujú so za-
hraničnými hosťami pred festivalom
a potom ich sprevádzajú. To všetko
predstavuje peknú skúsenosť do ži-
vota.


Ako zabezpečujete účasť
zahraničných účinkujúcich


festivalu?


Príprava festivalu prebieha takmer
celý rok. Zahraničné skupiny spozná-
vame cez CD, cez internet, vydavateľ-
stvá a hudobné agentúry. Spoznali
sme ich aj na hudobnom festivale
Flevo v Holandsku, kde sme s nimi
nadviazali kontakt. Potom už prebie-
ha vzájomné dohadovanie o vystúpe-
ní u nás a o podmienkach. Zahranič-
ní účastníci sú už veľmi skúsení
a svojím vystúpením sú obohatením
pre našu slovenskú scénu. Vo svojich
programoch majú zaradené aj hovo-
rené slovo, svedectvá a evanjelizáciu,
čo môže byť inšpiráciou pre naše
skupiny. Hostia sú s vystúpením
u nás vždy veľmi spokojní. Sú po-
vzbudení úžasnou atmosférou v hale
a celkovou starostlivosťou organizá-
torov a stáva sa, že chcú prísť aj na
ďalšie ročníky bez akýchkoľvek náro-
kov na honorár.


Festival Lumen, to už nie je len
spev a hudba, ale aj rôzne


sprievodné podujatia.


Áno, už štvrtý rok organizujeme aj
pracovné dielne, prednášky a disku-
sie na rôzne zaujímavé témy pre mla-
dých, ktorým sa prihovárajú viacerí
pozvaní odborníci. Diskusie v skupi-
nách prebiehajú v sobotu doobeda,
keď nie je v hale žiaden program. Ďa-
lej sú to sväté omše s pozvanými ka-
zateľmi s hudobným doprovodom
niektorých známejších zborov. Minu-
lý rok prebiehala počas festivalu na
Trojičnom námestí aj Kampaň pre
Ježiša a organizujeme aj rôzne špor-
tové aktivity.
Festival považujeme za modernú
mládežnícku púť súčasnej doby. Celý
program je zameraný evanjelizačne,


je tu dobrá atmosféra, ktorá pritiahne
aj neveriacich, ktorých sem zavolali
kamaráti. Počas programu odznejú
viaceré svedectvá o viere a aj pomo-
cou hudby sa mladí môžu nadchnúť
pre aktívnejší kresťanský život. Hud-
bou mladí žijú, popri hudbe meditu-
jú a modlia sa.


Čo pre teba osobne hudobný
festival Lumen znamená?


Nikdy som neľutoval, že som sa začal
angažovať aj týmto smerom. Lumen
považujem za jedno z najcennejších
diel, ktoré som robil. Mladí ľudia bu-
dú vždy počúvať hudbu a svet im bu-
de podstrkovať aj takú, ktorá na nich
nebude mať dobrý vplyv. Je ťažko
niečo im v tomto smere stále zakazo-


vať, preto im chceme ponúknuť kva-
litnú hudbu s dobrým obsahom. Aj
preto sa snažíme Lumen organizovať
na vysokej hudobnej a technickej
úrovni a skupiny na ňom predstavu-
jú naozaj výber z toho najlepšieho.
Na poslednom ročníku sme tu už za-
registrovali takmer 4 000 účastníkov.
Je to dosť veľký počet vzhľadom na
obmedzené priestory v hale. Preto
bude v budúcnosti pravdepodobne
dôležitá aj rezervácia lístkov dopre-
du, čím by sa aj v okruhu divákov vy-
tvorila skupina skutočných záujem-
cov.


Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív Lumen


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 23


Hudobný festival
LUMEN


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


Riaditeľ festivalu don Emil Šafár




„Predstavte si, čo minule zahlásil môj
mladší brat: V našej rodine žije dedo
s babkou v stredoveku, rodičia v no-
voveku a my v postmoderne.“


Postmoderna – postrach,
či požehnanie?


Ťažko povedať, ale „dýcha“ to na nás
a sme v tom naplno ponorení. O čo
ide? Tak ako vstup do Ameriky v roku
1495 „odštartoval“ novovek, tak vstup
na mesiac v roku 1968 sa chápe ako
začiatok novej doby – postmoderny.
Medzi jej základné znaky patrí:


Relativizmus hodnôt
U mnohých ľudí vládne heslo „dobré
je to, čo mi osoží“. Prináša to osvoje-
nie si protichodných hodnôt, situač-
nú etiku a neistotu. Následne dochá-
dza k strate identity a dezorientácii
hodnotového systému mladého člo-
veka. Nevie, načo je tu, akú ma hod-
notu... Nad rozumom často víťazí
inštinkt až iracionalita. To mladých
ľudí často „hádže“ do konania podľa
vzoru „prajašterov“. Pri hľadaní svo-
jej novej identity sa opierajú o mód-
ne prúdy, sexuálne vzťahy, sekty...


Individualizmus a konzumizmus
Dnešný človek sa chce čoraz viac sa-
mostatne rozhodovať. Osobná skúse-
nosť preráža nad dlhodobú tradíciu.
Mnohé tradície sa odmietajú, zani-
kajú a prípadne si ľudia z nich niečo
vyberajú (z kresťanstva – len pohreb,
krst, birmovku, sobáš alebo zvyky).
Schéma života mnohých mladých ľu-
dí je podľa vzorca „nasávanie – vý-
kon – oddych (užívanie)“. Ako v tom
trojtaktnom motore – nasávanie –
výbuch – výfuk.


Anonymita
Mnohé rodiny sú v kríze, mladým
chýbajú vzory správneho otca a mat-
ky, opora, pocit bezpečia. Cítia sa sa-
mi a nastáva u nich anonymita, izo-
lovanosť, svojské správania, nárast
násilia. Rozširujú sa sociálne patolo-
gické javy v spoločnosti (drogy, pros-
titúcia, kriminalita, samovraždy).
Veľkú oporu v tomto štýle života na-
chádzajú v masmédiách. To, čo všet-
ko pôsobí na mladých ľudí je také
pestré, že u zodpovedných nastáva
bezradnosť vo výchove.


Informačná revolúcia
Revolúcií sme už v dejinách ľudstva
prežili veľmi veľa. Začalo to objave-


ním ohňa, pokračovalo vynájdením
kolesa, skrotením kozy, vypestovaním
ovsa... O tej vedecko-technickej revo-
lúcii by vedeli rozprávať naši dedovia,
ale je už skončená. Teraz prebieha in-
formačná revolúcia. Sprevádza ju „no-
vodobá“ kolonizácia sveta. „Ide to“
najmä cez masmédiá, internet, rekla-
mu, a rôzne „sféry vplyvu“. Novodobí
proroci – manažéri každého druhu
vedia svoje: „Načo si deliť svet podľa
územia, hlavné je, keď ľudia kupujú
naše výrobky. K tomu potrebujeme
vplyv na ich duše.“ Don Bosco na to
prišiel niekoľko storočí predtým: „Daj
mi duše, ostatné si vezmi.“ Rozdiel
medzi nimi je však obrovský. On ne-
točil biznis, ale mu šlo o spásu ľudí.


Subkultúry
Mladí si pod vplyvom týchto tlakov
vytvárajú subkultúry „kmeňového ty-
pu“. Vznikajú vplyvom pluralitného
videnia skutočnosti a rôznych hodno-
tových systémov, ktoré pôsobia na
mladých ľudí. Majú svoje obliekanie,
svoj štýl života, územie, vodcu, bojo-
vé pokriky, reč, tance, hudbu, nára-
die... Ich názvy? Nech sa páči: skeite-
ri, rockeri, raperi, anarchisti, skíni,
grafiťáci... Často neprijímajú inú au-
toritu ani inštitúcie. Niektorí nadmie-
ru vyzdvihujú svoje ja, svoju slobodu.


Už to tu raz bolo
Zdá sa vám, že to, čo som napísal
o svete, bola „prisilná“ káva? Buďte
pokojní. Nejde o nič nové pod sln-
kom. Už to tu raz bolo. Že sa nepa-
mätáte? Bodaj by... Už je to niekoľko
tisíc rokov a my všetci sme boli ešte
len v Božej mysli – v jeho pláne. Ale
máme o tom správu. Môžete si ju na-
listovať vo Svätom písme – v knihe
Genezis. Ide o prípad babylonskej
veže, ktorú vyprodukovala vtedajšia
kultúra.


Pre oživenie pamäti: V Babylone sa
raz ľudia rozhodli, že si vybudujú...
Nebo na zemi??? A ako sa dá z tohto
obdobia poučiť, budeme písať nabu-
dúce. Skúste si to však dovtedy prečí-
tať: Gn 11, 1 – 9.


Súťaž
Priatelia, chceme vo vás prebudiť ak-
tívny prístup k tomu, čo vytvára bu-
dúcnosť tohto sveta – k výchove,
a preto v rubrike: „Aby mali život
a mali ho v hojnosti“, nebude chýbať
ani súťaž. Dnes je taká rozbehová.
Napíšte nám druhú časť citátu: Ohý-
baj ma mamko, zakiaľ som ja Janko,
bo keď...
Peknou knihou šetriť nebudeme
a pošleme ju prvým trom vyžrebova-
ným súťažiacim. Na odpovede bude-
me čakať do konca marca.


„Minitestík“
Skúste sa preskúšať, či viete, čo dnes
najviac pôsobí na výchovu mladých
ľudí. Nasledujúci zoznam činiteľov
zoraďte do správneho poradia: Ro-
vesnícka partia (A), Škola (B), Situá-
cia v rodine (C), Masmédiá (D), Spô-
sob strávenia voľného času (E).
Správny výsledok má nasledujúce zo-
radenie: Na prvom mieste je to: 1.C.
Potom: 2.E, 3.D, 4.A, 5.B.


Humor nás udrží nad vodou...
A preto na tému výchova istotne ne-
zaškodí. Mamka zalamuje rukami
nad malým synčekom: „Janík môj,
ešte nikdy som nevidela takú špina-
vú nohu...“
Ten sa hrdo vyrovnal a smelo pove-
dal: „Počkaj, až ti ukážem druhú...“
Takže, ako to bolo? Aha... Ak chcete
robiť svätú vec... vychovávajte mla-
dých. Čo môže, to robí


don Jozef Luscoň SDB.
Foto: Jozef Kupka


„A teraz si prečítaj toto.“ V ďalšom
článku sa to len tak hemžilo slovami
o neposlušnosti a skazenosti mladých
ľudí. „No toto,“ utrúsil som si popod
nos. Ale kamarát nedal pokoj a do tre-
tice mi opäť podsunul akýsi text z no-
vín. Po pár riadkoch som vykríkol:
„Opäť ta istá téma – mladí a ich vul-
gárnosť. Kto je autorom tých člán-
kov?! Podobajú sa ako vajce vajcu.“
„Budeš sa čudovať, ale ten prvý zaznel
v rímskom senáte ešte pred naším le-
topočtom. Druhý predniesol poslanec
v anglickom parlamente v sedemnás-
tom storočí a ten posledný je z dneš-
ných čias...“ Tak čo, dá sa ešte niečo
robiť s tou mládežou, alebo je to už
„stratené“?
Chvíľu som sa zamyslel nad odpo-
veďou a potom vyslovil svoje najvnú-
tornejšie presvedčenie: „Vidíš, hoci
mnohí tvrdia, že je mládež stále ska-
zená, náš svet ešte stále existuje a ide
dopredu. Veľký podiel na tom má vý-
chova.“


Hovorí sa, že...
Hovorí sa, že na tri veci sú dnes ľudia
najviac nepripravení – na svoju smrť,
na manželstvo a na výchovu svojich
detí. Nuž, či je to pravda, alebo nie,
posúďte sami... Isté však je, že v dneš-
nom svete je toľko všelijakých názorov
a myšlienkových prúdov, že výchova
ľudí sa už stáva „umením“ i „vedou“.
Časopis, ktorý práve držíte v ruke má
názov Don Bosco dnes. Podáva nám
široký pohľad na to, ako by don Bo-
sco niektoré veci robil práve dnes,
i na to ako to robí jeho duchovná ro-
dina. Isté je, že keby s nami teraz žil,
určite by vychovával mládež.


Mať záľubu v mladých
Don Bosco mal cit pre mladých a ich
duchovný rast. Vychádzal im v ústre-
ty, radil im, povzbudzoval a pomáhal,
kde sa len dalo. Raz sa vyjadril: „Stačí,
ak ste mladí, aby som vás mal rád.“
Ako veľký odkaz nám zanechal tvrde-
nie: „Chcete robiť svätú vec? Vycho-


vávajte mladých. Chcete robiť svä-
tejšiu vec? Vychovávajte mladých.
Chcete robiť najsvätejšiu vec? Vycho-
vávajte mladých.“
A práve preto začíname v našom „ro-
dinnom“ časopise cyklus o výchove
mladých ľudí. Veríme, že do jeho
tvorby sa zapojíte aj vy – skúsenosťa-
mi, otázkami, radami pre iných...
A ako začneme? Pozrieme sa do sve-
ta, ktorý nás obklopuje.


Skúsme mu porozumieť
Proti nasledujúcej vete istotne nebu-
de nikto namietať: „Tempo života sa
nesmierne zrýchľuje...“ Ak niekedy
trvalo celé stáročia, kým sa vedecké
poznatky zdvojnásobili, dnes to trvá
päť rokov. Keď sme na stretnutí ani-
mátorov rozprávali o mladých, ktosi
z nich sa vyjadril: „Tí trinásťroční sú
úplne iní... Ja mám teraz dvadsať a už
im prestávam rozumieť.“
A ostatní mu dali za pravdu. Ďalší
z prítomných priniesol svoj postreh:


PRIATEĽ MI PODSTRČIL AKÝSI ČLÁNOK, V KTOROM SA AUTOR SŤAŽOVAL NA NEVYCHOVANOSŤ
MLÁDEŽE. BOL TAKÝ OSTRÝ, ŽE MI Z ÚST PREKVAPENE VYSKOČILO: „TEN IM ALE DAL...“


D BVÝCHOVA


Aby mali život
a mali ho v hojnosti


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 2524 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3




D BHISTÓRIA


„KOĽKO SI MAL ROKOV, KEĎ VÁS AKO SALEZIÁNOV LIKVIDOVALI KOMUNISTI V NOCI Z 13. NA 14.
APRÍLA V ROKU 1950?“ PÝTAL SA MA MÔJ PRIATEĽ, KEĎ SME SI ZASPOMÍNALI NA PÄŤDESIATE
ROKY.


27


Spomienka
na smutne pamätnú
noc v roku 1950


■ „Mal som práve 26 rokov a končil
som predposledný ročník salezián-
skej teológie vo Svätom Kríži nad
Hronom, teraz Žiari nad Hronom.“
„Je odvtedy už 53 rokov a myslím si,
že by neškodilo pripomenúť to dneš-
nej verejnosti, lebo sa na to už poma-
ly zabúda, ba mnohí tomu už ani ne-
veria,“ podotkol môj priateľ.
■ A tak sa zrodila myšlienka napísať
tieto spomienky a podnietiť čitateľa,
aby sa spolu s nami zamyslel nad ne-
vyspytateľnými Božími cestami.
■ Deň pred tou pamätnou nocou,
niektorí ju nazývajú Bartolomejskou
nocou, sme všetci cítili veľmi napätú
atmosféru a tušili sme, že sa niečo
chystá. Veď v ten štvrtok, bolo to po
Veľkej noci, zmizli cez poludnie
z nášho saleziánskeho domu dvaja,
tzv. národní správcovia, ktorí boli asi
mesiac v našom dome ako štátny do-
zor. Večer sme sa dozvedeli, že na po-
štovom úrade dostali rozkaz, aby
ostala služba pri telefóne po celú noc.
Ľudia nás upozorňovali, že bezpeč-
nosť je v pohotovosti. V podvečer
sme zabarikádovali všetky vchody do
domu a niektorí z nás sa rozhodli
ostať v noci na stráži.
■ O pol dvanástej smerom od stani-
ce prichádzajú pomaly so zhasnutý-
mi svetlami štyri autobusy. Priblížia
sa k nášmu domu, zastanú a vystu-
pujú z nich žandári a milicionári. Je
ich asi dvesto. Jeden z našich beží do
spální a k izbám našich profesorov
a všetkých zobúdza. Modlíme sa
a odporúčame sa do Božej ochrany.
■ Okolo polnoci búchajú pažbami
na dvere. Keď nikto neotvára, vylámu
ich a vnikajú dnu. Toto divadlo plné
hrôzy, dekorované autobusmi ča-


kajúcimi na náš od-
voz, sledujú ustraše-
ní ľudia z tmavých
okien okolitých do-
mov. Ľudia nespia.
Za pekelného rámu-
su povyskakujeme
z postelí a poloob-
lečení vybehneme
na chodby, kde už
asistuje polícia a ľu-
dové milície. Mieria
na nás samopalmi,
takže akýkoľvek od-
por by bol zbytočný.
Kým sa obliekame,
revú na nás: „Vy
lumpi, vy zbojníci...“
Niektorí z nás sa po-
kojne pýtajú: „Čo si
prajete, čo chcete?“
Odpoveďou je len
hulvátsky rev.
■ Po chvíli nás všet-
kých ženú do jednej


veľkej miestnosti. S ružencom v ruke
kráčame mlčky špalierom nabitých
samopalov. V miestnosti čítajú naše
mená jedno po druhom a my musí-
me prechádzať na druhú stranu.
■ Zrazu privedie medzi nás jeden mi-
licionár nášho predstaveného dona


Františka Valábka. A to asi nebolo
v ich scenári, lebo veliteľ ho ihneď
káže zaviesť do jeho izby. Len čo ho
milicionár pažbou pušky opretou
o jeho chrbát vytláča von, on sa obrá-
ti a plným hlasom začne spievať:
„Kristus zvíťazí...“ a my sa hneď k ne-
mu pridáme a miestnosťou zneje for-
tissimo náš spev. Milicionári sa vrh-
nú na nás, udierajú nás, fackajú
a kričia: „Prestaňte! Buďte ticho! Vy
lumpi, zbojníci, my vás naučíme.“
■ No my sme svoju pieseň dospieva-
li do konca. Predstaveného medzitým
odvliekli. Potom nám prečítali vládne
nariadenie, že nakoľko sa rehole za-
oberali špionážnou a vlastizradnou


činnosťou, bude-
me prevezení...
a musíme sa za
10 minút zbaliť.
Trvalo to o niečo
viac. Pri balení
sme nenápadne
vchádzali do ka-
plnky posilniť sa
sv. prijímaním
a zachrániť Eu-
charistiu i boho-
služobné pred-


mety pred zneuctením.
■ Po nástupe do autobusov žandári
na povel hlučne vyprázdnili zásobní-
ky zbraní a my sme sa modlili vrúcne
Zdravas na cestu do neznáma s vedo-
mím, že „pekelné brány ju nepre-
môžu“.
■ Vari je dobre pripomenúť, že sale-
ziáni prišli do Svätého Kríža nad Hro-
nom v roku 1946 zo Svätého Beňadi-
ka (dnes Hronský Beňadik). Usadili
sa v biskupskom kaštieli, ktorý im
zapožičal banskobystrický biskup J.
E. Andrej Škrábik na 99 rokov.
Okrem štúdia bohoslovia sa salezián-
ski kňazi a bohoslovci venovali aj
miestnemu oratóriu a výpomoci
v pastorácii na celom okolí.
■ Jeden z bývalých oratoriánov pri
spomienke na všetko to, čo dostal od
saleziánov on i jeho vrstovníci, pove-
dal: „Ťažko opísať všetko, čo spestro-
valo a obohacovalo náš mladý život.
Môžem však povedať, že to bolo naj-
krajšie obdobie môjho života – mla-
dosť naplnená veselosťou a hrami.
A saleziáni, títo veľkí majstri svojho
remesla, nevtieravým spôsobom nás
otesávali, ako kreše umelec-sochár
drsné balvany, aby z nich vytvoril
niečo pekné a ušľachtilé. Mali také
veľkolepé plány! Nemohli ich však už
uskutočniť, červená búrka po februá-
ri 1948 začala vyčíňať. Lásku vystrie-
dala nenávisť vládnucej triedy voči
kresťanstvu a Cirkvi zvlášť. Zopako-
vali sa udalosti z evanjelia. V roku
1950 pod rúškom tmavej noci eskor-
ta žandárov a milicionárov vtrhla do
ústavu. Saleziánov čakali pracovné
tábory, väzenie a mnohých aj pred-
časná smrť. Zatínali sme malé päste
a bezmocne sme plakali s rodičmi...“


Miroslav Kysela SDB
Foto: archív redakcie


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


❏ Sv. Kríž nad Hronom. Saleziánska bohoslovecká vysoká
škola, umiestnená v budove kaštieľa


❏ Saleziánski bohoslovci vo Sv. Kríži nad Hronom
v školskom roku 1946 – 47


❏ Sústredení v tábore v Podolínci, 1950 ❏ Na Priehrade mládeže, 1950


❏ Pohľad z tábora v Podolínci


❏ Na Priehrade mládeže, 1950


❏ Bohoslovci vo Sv. Kríž nad Hronom pri práci v parku, 1947


26 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3




D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3 29


letela jedna strela. Otec vedel, že keď
príde jedna, príde aj ďalšia. A ozaj,
prišla druhá, tretia aj štvrtá. Otec a
gazdov syn vbehli do pivnice, ktorou
štyrikrát otriaslo. Gazda zostal von-
ku a zatváral dvere na stodole. Ak by
si bol ten starký ľahol pod strom, nič
by sa nebolo stalo. On však zostal
stáť, a to nemal robiť. Ďalšia strela
udrela do plevníka a gazdu zasiahli
črepiny. Boli smrteľné. Ja som sa vte-
dy vážne zamyslel a dal som sľub:
„Pane Bože, ak z našej rodiny nikoho
nezabije, postavím kríž.“


Keďže streľba trvala s prestávkami
dlhšie, presťahovali sme sa do pivni-
ce. Kravy a kone bolo potrebné nakŕ-
miť, lebo už dlhší čas nežrali. Otec mi
preto povedal: „Syn môj, skoč do sto-
doly, zober seno a daj kravám a ko-
ňom.“ Vybehol som z pivnice a zrazu
začujem žžžž..... Rýchlo som vbehol
naspäť do pivnice. „Ty, taký bojko,“
otec na mňa. A vybral sa sám do sto-
doly, nabral sena a otvára na maštali
dvere. Pozeral som sa na to cez od-
chýlené dvere. Zrazu priletela strela a
zasiahla maštaľ. Otca zasypalo. „Pane
Bože, aby sa mu nič nestalo,“ pomys-
lel som si. Pozerám a otec sa vyhra-
báva spod padnutej strechy. Nábojni-
ca zasiahla strechu zlomila tri dosky
na povale, dopadla do blízkosti otca,
ale neexplodovala. Takto sme napo-
kon prežili prechod frontu.


Po skončení vojny roky utekali.
Narukoval som za vojaka a vykonal si
svoju občiansku povinnosť. Po skon-
čení vojenčiny som sa vrátil domov.


Otca medzitým zatvorili, lebo na-
miesto žita zasadil pšenicu, a tým na-
rušil osevný plán. Pohádal som sa
preto s funkcionármi, a tak uväznili
aj mňa. Bol nado mnou vyrieknutý
ortieľ smrti: Pozor nebezpečný!!! –
NN, čiže návrat nežiaduci. A k tomu
označenie MUKL – muž určený k lik-
vidácii.


Pán Boh ma však neopustil. Prešiel
som väzenie, tábor nútených prác,
kde som stretol dekana zo Stropkova
pána Štefana Vargu. Veľmi mi pomo-
hol v mojom živote počas týchto ča-
soch skúšky. Po návrate z väzenia
som sa dostal na pedagogickú fakul-
tu, kde som viedol praktické cvičenia.
Tu nám dali tlačivo, kde som mal
uviesť: Vystupujem z Cirkvi – treba
uviesť z akej. Moje plnoleté, neplnole-
té dieťa. Radšej sme to tlačivo nepod-
písali, ako by sme mali zradiť a robiť
kompromisy. A tak sme na čele s ve-
dúcim katedry Dr. Hvozdíkom se-
demnásti odišli z fakulty. Ako tresta-
nec som pracoval v bratislavskej bota-
nickej záhrade. Neskôr som v Koši-
ciach pracoval ako vedúci oddelenia
teplomilných rastlín (ryža, búrske
oriešky) a podieľal som sa na výstav-
be tamojšej botanickej záhrady.


Počas totality sa nedalo nič podni-
kať s plnením sľubu, ktorý som dal v
čase vojny. Nuž ale raz daný sľub je
sľub, a ten treba aj splniť. A keď
skončila doba totality, ktorú
sme s Božou pomocou
tiež prežili, uvažoval
som nad tým, koľ-


ko krížov sa počas tejto doby zdevas-
tovalo. Aj tu, neďaleko nášho domu
v Prešove, bol kríž. Už tu nie je.
Našou povinnosťou je však kráčať
v tradícii našich otcov, dedov a dať
kríže naspäť na svoje miesta a ešte
viac sa prejaviť v náboženskej oblasti.
Uvažoval som, kde by mohlo byť
miesto pre splnenie môjho sľubu.
V tom mi skrsla myšlienka: „Môj syn
je predsa salezián – kňaz. Venuje sa
chlapcom a mládeži. Spomínal mi, že
majú chatu v Jasenovciach, kde sa
mládež stretá na duchovných progra-
moch. Nuž, to by mohlo byť miesto,
kde by mohol stáť kríž, ktorý som
medzitým dal vyhotoviť. Tam bude
pripomínať, že Boh nás má skutočne
rád a nenechá nás bez pomoci, ak my
jeho pomoc neodmietneme.“


A tak prišlo leto v roku 1997 a veľ-
ká radosť v mojom srdci spojená
s vďačnosťou, že sa mi, s Božou po-
mocou, podarilo splniť daný sľub.
A tak vedľa cesty, po ktorej (ako som
sa dočítal vo vašom časopise Don
Bosco dnes z novembra 2002) sa
modlili ľudia z okolia Jasenoviec, keď
putovali do Humenného na odpust
pri príležitosti nájdenia ostatkov sv.
kríža, stojí kríž, ktorý nech pripomí-
na putovanie a splnenie sľubu.


Zaznamenal: Bartolomej Juhás SDB
Foto: autor


Sú mnohé tajomstvá, ktoré kríž
zachováva pre svojich učeníkov. Pro-
sím vás, študujte kríž, ktorý vám vy-
môže úplné víťazstvo nad vaším se-
bectvom. (M. Cane)


V roku 1944 nariadili v Breznici
okamžitú evakuáciu. Museli sme
opustiť dedinu, pretože pozdĺž toku
Ondavy, z jednej i druhej strany, sa
očakával front. Na západnej strane
boli Nemci, kopali zákopy. Na druhej
strane tlačili Rusi, samozrejme od
Dukly. Čo teraz? Dedinu nechať tak!
Otec zapriahol kone do voza, nahá-
dzal tam periny, múku a takto sme iš-
li k Prešovu. Ja mu hovorím: „V Kva-
kovciach máme rodinu Humeníko-
vých. Je to medzi horami. Poďme
tam.“ Otec súhlasil, a tak sme šli do
Kvakoviec k ujovi Humeníkovi. Rodi-
na nás veľmi milo prijala, takže sme
u nich mohli prečkať nasledujúce
dni.


Keď Nemci obsadili svoje zákopy
a priblížili sa aj Rusi, museli evaku-
ovať aj ďalšiu dedinu – Michalok,
ktorý bol neďaleko od Kvakoviec.
Kvakovce nechali kvôli tomu, aby
mali poruke ľudí. Vojakom sme mu-
seli voziť na vozoch náboje do kanó-
nov. Ak bolo treba napríklad preko-
pať nejaký zákop, Nemci prišli, zo-
brali dvadsať chlapov a poďme ko-
pať, aj keď sa strieľalo. Neboli to


žiadne žarty. Ten front bolo treba ne-
jako prečkať.


Neďaleko od nás bolo pastvisko
smerom k dedine Dobrá, ktorá už ne-
existuje. Bol tam les a roklina ľudovo
zvaná debra. Na tomto mieste si ľudia
začali kopať bunkre, v ktorých chceli
prečkať front. Otec sa rozhodol, že do
týchto bunkrov vyvezieme trochu se-
na. Len čo sme vyšli s tým senom, Ru-
si spozorovali pohyb nášho voza a
spustili na nás paľbu. Prvé otcove slo-
vá boli: „Ježiš, Mária, ochraňujte
nás!“ Začali sme utekať pomedzi krí-
ky. Tie strely dopadali jedna tam,
druhá tam, na niekoľko metrov. Videl
som iba oheň a zem, ktorú vyhodilo.


Zbehli sme medzi kríky a otec
s koňmi zašiel za vymytý breh, kde
sme čakali, kedy prestanú strieľať.
Keď sa zvečerilo, prišiel k nám ujov
syn a so senom sme pokračovali ďalej
do tej debry. Ešte šťastie, že tam bola
taká hlboká cesta. Rusi však museli
počuť lomoz voza po kameňoch a
opäť spustili paľbu. Ja som sa chcel
dostať iba do tých bunkrov. Strely lie-
tali ponad nás. Ak robili fiiiiiii, vede-
li sme, že sú ďalekonosné a idú na


Mihalok. Ale od Mihalka Nemci opä-
tovali paľbu a my sme boli v strede.
Ak strela robila šušušu, to už padala
priamo k človeku.


Po chvíľke sa prestalo strieľať,
zhodili sme seno a vrátili sme sa na-
späť. Nemci zistili, že ľudia utekajú
do lesa. Vydali preto príkaz, že ak
niekoho v lese chytia, budú ho po-
važovať za partizána a zastrelia ho.
Ľudia dostali strach a báli sa ta už ísť.


Náš voz bol umiestnený vo vyšnej
stodole a gazdov v nižnej stodole.
Raz som videl, ako gazda, jeho syn a
môj otec išli hore záhradou rozoberať
voz. Keď vytlačili voz zo stodoly, pri-


28 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


D BZAUJALO NÁS


„PANE BOŽE, AK Z NAŠEJ RODINY NIKOHO
NEZABIJE, POSTAVÍM KRÍŽ.“ TOTO BOLI SLOVÁ
MGR. JÁNA GOČA, KTORÉ VYRIEKOL EŠTE AKO
CHLAPEC POČAS II. SVETOVEJ VOJNY. PÁN GOČ
NÁM OCHOTNE POROZPRÁVAL, ČO VŠETKO V TÝCH
ČASOCH PREŽIL A ČO NASLEDOVALO PO VOJNE.


V tomto
znamení
zvíťazíš!
Kresťan v poznaní
kríža môže
porovnávať zem
s nebom.




30 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 3


V období január – február prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela 715 dobro-
dincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pamätáme na
nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám – vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejavenú štedrosť.


MILÍ PRIATELIA!
Slovenská pošta postupne sťahuje z
užívania poštové poukážky typu A,
ktoré sa doteraz používali na zasiela-
nie peňažných hotovostí. Namiesto
nich, už od septembra minulého ro-
ka, zavádza nový poštový peňažný
poukaz typu U. Staré poštové pou-
kážky sa budú môcť používať už iba


do septembra tohto roku. Od 30. sep-
tembra 2003 bude pošta prijímať iba
nové poukážky typu U. Kvôli tomu
sme už do tohto čísla vložili nové po-
ukážky, ktoré pošta bežne prijíma, a
teda ich možete spokojne použiť na
zaslanie vášho milodaru.
Vyplňovanie novej poukážky je znač-
ne jednoduchšie. Stačí do nej zapísať


zasielanú sumu a iba dvakrát adresu
odosielateľa. Keďže sa šeky spracú-
vajú strojovo, údaje je potrebné vy-
plňovať čitateľne, veľkým paličkovým
písmom do predtlačených okienok.
Všetkým vám úprimne ďakujeme za
vašu pretrvávajúcu priazeň a záujem
o náš časopis.


Jozef Kupka SDB, šéfredaktor


Medzi saleziánov vstúpil 1. augusta
1936 a večné sľuby zložil 16. augusta
1942.
Kristovým kňazom sa stal 22. sep-
tembra 1946.
Do večnosti si ho Pán povolal po
krátkej chorobe na sviatok dona Bos-
ca, v piatok 31. januára 2003.
Prežil tu medzi nami 87 rokov, z toho
66 rokov ako salezián pre mladých


a 56 rokov ako Kristov kňaz.
Svätá omša s pohrebnými obradmi
bola na cintoríne v Bratislave–Dúb-
ravke v stredu 5. februára 2003. Na
tomto cintoríne bol aj pochovaný.
Odpočinutie večné daj mu, Pane.
A svetlo večné nech mu svieti. Nech
odpočíva v pokoji.


D O B R O D I N C I


D BREDAKCIA


Nové poštové poukážky


* 2 2 . 9 . 1 9 1 5 v K o v a l o v e
+ 3 1 . 1 . 2 0 0 3 v B r a t i s l a v e


kňaz František Vizváry SDB


ZASIELANÁ SUMA


ADRESA ODOSIELATEĽA


A musela to byť spoveď, nie iba
hra...


Páter Pio chápal spoveď ako nekoneč-
nú vec, kde Kristus odpúšťa, a bral ju
vážne. A tak ju museli brať i jeho kajúc-
nici...


Každý sa musel dobre pripraviť... Pri
toľkom návale bolo treba spovedať po-
merne i dosť rýchlo, a predsa dôkladne
a sväto. Nezriedka sa stalo, že nepripra-
veného kajúcnika poslal pripraviť sa.
Pred ženami, ktoré sa prišli spovedať len
zo zvedavosti, aby mohli vidieť Pátra Pia,
jednoducho zavieral na spovednici
okienko. Hoci bol Páter Pio človek veľmi
dobrý a láskavý, v určitých chvíľach ve-
del byť – v spovednici – i prísny a tvrdý.


Najčastejšie sa to prejavovalo tým,
že kajúcnika jednoducho nerozhrešil.
A takéto prípady nebývali zriedkavo-
sťou. Bolo tu však podivuhodné to, že
všetci odmietnutí kajúcnici sa vracali
za Pátrom Piom späť k novej spovedi.
Niektorých tak odmietal i viac ráz,
kým nevidel, že ten človek je už hoden
odpustenia. Stávalo sa tak nezriedka
i mladým ľuďom, ktorých duchovný
stav je zavše ako krvavé pole.


Istý mladý človek začne mu odrie-


kať hriechy podľa spovedného zrkadla.
A Páter Pio zrazu vraví:


– Nechaj už tie frázy a vrav radšej
svoje hriechy: tieto... a tieto...


A prepúšťa ho bez rozhrešenia. Iný
mladý človek opäť a opäť cestuje za Pá-
trom Piom ako za čerstvým prameňom,
no nemá silu skoncovať s hriešnym po-
merom.


Páter Pio mu vraví: – Choď! Zmeň
najprv život!


V novembri roku 1910 píše mladý
kňaz Páter Pio svojmu duchovnému
vodcovi, že od istého času sa ponúka
Pánovi ako obeta za hriešnikov a že tá-
to túžba v ňom stále rastie.


Nuž tu to máme! Boh zoslal na neho
muky piatich rán a posielal mu za to
denne stovky ľudí, aby z jeho spoved-
nice vychodili iní. A vychodili preto, le-
bo on si ich „kupoval“ od Boha muka-
mi. Vraví o tom:


– Duše nedostať do daru. Treba za
ne platiť!


A veru aj dnes, i zajtra, vždy sa pla-
tí tou istou mincou!


Úryvok z knihy Muž s ranami od Ernesta Ma-
cáka, vydavateľstvo Don Bosco 2002


Zmeniť seba samých
Väčšina ľudí si myslí,
že môže zmeniť svet bez toho,


že by zmenila seba samých.
Tí hore hovoria,
že by to mali urobiť tí dole.
Tí dole hovoria,
že sa to týka tých hore.
Muži si myslia,
že by sa mali zmeniť ženy.
Ženy by chceli,
aby to urobili muži.
A tak si naháňame strach
a vytvárame zbytočný stres.
Len ťažko chápeme,
že nikto nemá právo
nútiť druhých,
aby sa zmenili.
Iba presvedčenie
a pochopenie,
iba priateľstvo


môžu priviesť ku zmene.
Kto chce ľudí meniť násilím,
je diktátor.
Jedine ľudský tvor
je schopný zmeniť
samého seba.
Len ak zmení seba,
bude môcť zmeniť aj svet
či spôsob ľudského spolužitia.
Spoločenské štruktúry
sa nikdy nezmenia samy od seba,
pretože ich vytvárajú, podporujú
a zastupujú ľudia.
Ak sa nezmenia oni,
Nikdy sa nič nezmení.
Zmeniť svet?
Začnem už dnes...
od seba!


Úryvok z knihy Kľúč šťastia,
Phil Bosmans, vydavateľstvo Don Bosco 2000


Kľúč šťastia
Phil Bosmans
Je hlbokým, duchom evanjelia
preniknutým pohľadom na
všedné, každodenné udalosti
a vzťahy. Vhodná ako darček a
tiež pre mladého človeka, žijú-
ceho vo víre štúdia, práce
a strachu zo vzťahov.
Pevná väzba, prebal, 144 strán,
cena 158,– Sk


Muž s ranami
Ernest Macák
Životopis Pátra Pia.
„Keď zomriem, poprosím Pána,
aby som mohol zostať na prahu
neba, a neprekročím ho, kým
nevstúpi aj ten posledný z mo-
jich duchovných synov a dcér.“
Tieto slová pátra Pia vyjadrujú
podstatu jeho svätého života.
Páter Pio, muž s otvorenými ra-
nami, mnoho trpel: nielen telesne, ale aj
duševne a duchovne. Jeho osudom bol kríž,
obeta a láska ku kajúcnikom, ktorí sa chceli
zmieriť s Bohom.
191 strán, brož., cena 103,– Sk


Tebe ich zverujem
Mária Dominika
Mazzarellová
Maria Pia Giudici
Je to životopis spoluzakladateľ-
ky Inštitútu dcér Márie Pomoc-
nice (saleziánok). Necíti sa ako
hrdinka, bojí sa choroby. Na-
priek tomu ide ošetrovať cho-
rých na týfus. Po krátkom čase
sa nakazí a každý si myslí, že
zomrie. Ale Boh má s ňou iné plány...
90 strán, brož., cena 72,– Sk


Kto chce ísť za mnou
Engelbert Mveng
Krížová cesta.
Autor, jedna z najväčších po-
stáv súčasnej africkej kultúry,
v tejto krížovej ceste vyjadril
kresťanské hodnoty africkými
kultúrnymi výrazmi.
64 strán, brož., cena 75,– Sk


ponuka vydavateľstva Don Bosco db


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


db Vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk
O b j e d n á v k a


nazo knihy pocet kusov
✃


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


Podpis/pečiatka.............................................................................................................


.........................................................................................


.........................................................................................


.........................................................................................




Deviatnik k Panne
Márii Pomocnici


Don Bosco tým, čo ho žiadali, aby
im vyprosil milosti, odpovedal:
„Uisťujem vás, že sa za vás ochotne
pomodlím i so svojimi spolubratmi
a chovancami. Pomodlíme sa de-
viatnik na váš úmysel. Pripojte sa i
vy k našim modlitbám:
1. Každodenne počas deviatich dní
pomodlite sa tri razy: Otče náš,
Zdravas a Sláva Otcu s povzdy-
chom: Nech je pochválená a zvele-
bená najsvätejšia Oltárna sviatosť!
Pripojte k tomu aj modlitbu: Zdra-
vas Kráľovná, Matka milosrdenstva
s povzdychom: Mária, Pomocnica
kresťanov, oroduj za nás!
2. Cez deviatnik pristúpte k sväté-
mu prijímaniu, žriedlu všetkých mi-
lostí.
3. Vykonajte dajaký skutok kresťan-
skej lásky alebo dajaký dobrý sku-
tok v prospech saleziánskeho diela.
Odporúčam vašej štedrosti svojich


chudobných mladíkov a prosím
drahého Spasiteľa, ktorý hovoril:
Dajte a dá sa vám, aby vám to sto-
násobne vynahradil. Pevne dôveruj-
me, že Pán Boh vypočuje naše mod-
litby pre dobro našich duší.“


K DEVIATNIKU MOŽNO
PRIDAŤ I TIETO MODLITBY:


K najsvätejšej Oltárnej sviatosti
Najsladší Ježišu, ktorý z lásky k
ľuďom prebývaš medzi nami a stá-
vaš sa naším duchovným pokr-
mom, pre zásluhy svätého Jána Bos-
ca, ktorý vštepoval do sŕdc mládeže
a kresťanského ľudu lásku k tebe
a horlil za časté spojenie sa s tebou
v najsvätejšej Oltárnej sviatosti, daj
mi milosť, o ktorú ťa vrúcne pro-
sím.


K Panne Márii Pomocnici
Preblahoslavená Panna Mária, Po-
mocnica kresťanov, ktorá si skrze
svätého Jána Bosca vykonala a ešte
i teraz konáš toľké zázraky, zhliadni
na mňa, biedneho hriešnika, svojou
materinskou láskou a vypros mi pre
jeho zásluhy milosť, o ktorú ťa pro-
sím.


K svätému Jánovi Boscovi
Ó, svätý Ján Bosco, predostri moje
prosby pred trón Pána Ježiša a jeho
najsvätejšej Matky a podporuj ich
svojím príhovorom. Okrem milosti,
o ktorú ťa prosím, vypros mi lásku
k najsvätejšej Oltárnej sviatosti a
k Panne Márii Pomocnici kresťa-
nov. Amen.


Rozširujte úctu k Pomocnici
kresťanov a uvidíte, čo sú zázraky.


Sv. Ján Bosco