Don Bosco Dnes SLK No. 5 2012

don boscoseptember - október
w


w
w


.s
a


le
zi


a
n


i.
sk Ročník XLIII. 5/2012


dnes


Aktualita


Rok viery sa začne 11. októbra
Saleziánky


Do služby nastúpila nová provinciálna predstavená
Zaujímavosť


Starý recept novej blahoslavenej




Poznať dona Bosca
4 Predstava spolupracovníka


v chápaní dona Bosca


Správy
6 Slovensko, Misie, Svet, Domka


Téma
10 Mediálna výchova – záchranný


čln v mori mediálnych obsahov


Misie
14 Saleziáni a islam – téma aj pre


Slovensko


Rok vier y
16 Rok viery – ohlasovať Krista


s radosťou


Saleziánky
20 Do služby nastúpila nová


provinciálna predstavená


obsah september – október


Pohľad na saleziánsky svet – saleziánsky pohľad na svet


10


6


22


24


Don Bosco dnes
Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca


5/2012
Ročník XLIII .
Časopis vychádza 6x do roka,
rozširuje sa bezplatne.


Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco


Šéfredaktor
Rastislav Hamráček SDB


Redakčná rada
Marián Peciar SDB
Zlatko Kubanovič SDB
Miroslava Tarajová FMA
Zuzana Petruľáková
zástupkyňa VDB
Veronika Dolná


Jazykové úpravy
Adriana Reguliová


Grafická úprava a zalomenie,
DTP spracovanie
Juraj Martiška


Distribúcia
Ladislav Katona


Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec


Registrácia
MK SR č. EV3448/09


Vaše milodary
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov môžete posielať:
– zo Slovenska
účet: 29330062/0200, VS 0036


– zo zahraničia
Bank Name
Všeobecná úverová banka (VÚB)
Account Name
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia,
Miletičova 7, Bratislava
Swift code
SUBASKBX
IBAN
SK3602000000000029330062


Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


Foto obálka: La parroquia de
Becerril de Campos


www.saleziani.sk




D B D 2 0 1 2


Počas prázdnin som strávil krátky čas v Taliansku na miestach, kde sa
narodil a vyrastal don Bosco. Dnes
sa to volá Colle don Bosco. Je to
mierne hornatý, vidiecky kraj so sa-
motami, dedinkami a malými mes-
tečkami. Rád sa tam vraciam, lebo
tam sa zrodilo saleziánske dielo,
tam sú naše korene, a tak tam cho-
dievam čerpať. Tento rok som sa
na týchto miestach dozvedel zaují-
mavý príbeh.


Keď už bol don Bosco kňazom a za-
čala sa formovať rehoľa, postupne
pribúdali prví saleziáni. Medzi nimi
bol aj don Cagliero, jedna z prvých
a výrazných osobností, výborný hu-
dobník, ktorý neskôr viedol prvú saleziánsku misijnú výpravu do Pata-
gónie. Tento don Cagliero po kňazskej vysviacke išiel do svojho rodného
kraja do Castelnuova d´Asti, ktoré je vzdialené asi 3 km od Colle don
Bosco, aby tam slávil svoje primície a pobudol s príbuznými. Počas
svojho pobytu viedol aj mariánsku pobožnosť práve na Colle don Bosco
na miestach, ktoré už boli známe ako rodisko dona Bosca a kde aj sám
don Bosco pravidelne prichádzal s chlapcami z Turína. Pri pobožnosti
mal don Cagliero príhovor. Zrazu sa na tom kopci zamyslel, zahľadel kdesi
ďaleko a povedal prítomným: „Dnes sme spoločne na mieste, kde vy-
rastal don Bosco. Je tu iba zopár domov a polia. Nás je tu malý zástup.
Raz však toto miesto bude známe celému svetu, budú sem prúdiť zástupy
ľudí a tento kopec sa stane centrom pre celé široké okolie…“


Neviem, či mu vtedy niekto veril. Prešlo 150 rokov. Dnes na tomto vi-
dieckom kopčeku stojí veľká bazilika, do ktorej počas roka prúdia ľudia
z celého sveta. Každú nedeľu tam prichádza množstvo ľudí na svätú
omšu z okolia. V lete po omši mnohí ostávajú s rodinkami na priľahlých
lúkach, kde sa hrajú, oddychujú, spravia si piknik. Slová dona Cagliera
sa do písmena naplnili. Z tohto malého, neznámeho kopčeka sa stalo vy-
hľadávané miesto, ktoré čímsi láka, priťahuje… A odtiaľ sa sen malého
Janka Bosca rozšíril do celého sveta, aj k nám, na Slovensko.


Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Tak vás pozývam v novom školskom
roku k veľkej vďačnosti Bohu za dona Bosca, za jeho povolanie a po-
slanie. Tento rok bude pre nás zvlášť významný aj preto, lebo v apríli
2013 nás don Bosco – jeho relikvie – osobne navštívi. Čakajú nás teda
milostiplné chvíle! A možno podobne z niečoho neznámeho, nenápad-
ného začne čosi rásť.


Prajem vám všetkým požehnaný školský rok!


Karol Maník
provinciál


slovo provinciála


28


16


História
26 Don Alojz Hudek – patria mu


dve prvenstvá


T itus Zeman
26 Don Titus v spomienkach


spolubratov


Zaujímavosť
31 Výnimočná fotka zo začiatku


misií


Aj k nám prišiel sen dona
Bosca z jedného malého kopca




Poznávajme a nasledujme dona Bosca,


Autor: Pascual Chávez V.
Preklad: Stanislav Veselský


D B D 2 0 1 2


„Božia Prozreteľnosť odvtedy práve ta-
kýmto spôsobom viedla nášho Jána: tak,
že si poslúžila pomocou mnohých ľudí,
aby podporovala svojho verného slu-
žobníka a všetky diela, ktorých sa chopil.
A my sme dona Bosca počuli viackrát
opakovať: Ja som stále potreboval všet-
kých!“ (Životopisné pamäti I, 367).


Don Bosco sa nikdy nehanbil
pýtať almužnu
Po jednej prednáške, ktorú mal v roku
1881 v Tolone, „don Bosco v peleríne a so
striebornou táckou v ruke prechádzal cez
kostol a vyberal peniaze. Vtedy sa stala
príhoda, ktorú hodno spomenúť. Vo
chvíli, keď don Bosco predložil tácku is-
tému robotníkovi, ten sa odvrátil na
druhú stranu a nevľúdne mykol plecami.
Don Bosco prešiel ďalej a so všetkou lás-
kavosťou mu povedal: „Nech vás Boh po-
žehná.“ Vtedy robotník siahol rukou do
vrecka a položil na tácku jeden sold. Don
Bosco sa mu uprene pozrel do tváre a po-
vedal mu: „Nech vás Boh odmení.“ Ten
zopakoval svoje gesto ešte raz a daroval
dva soldy. Don Bosco mu povedal: „Môj
drahý, Boh nech vás odmieňa stále viac.“
Keď to ten človek počul, vytiahol peňa-
ženku a daroval jeden frank. Don Bosco
mu venoval pohľad plný dojatia a pobral
sa preč. Ale on, akoby ho priťahovala ne-
jaká magická sila, ho nasledoval po kos-
tole, kráčal za ním do sakristie, vyšiel za
ním do mesta a neustále mu bol v pä-
tách, až kým sa mu don Bosco nestratil
z očí“ (Životopisné pamäti XV, 63).


Spolupracovníci dona Bosca
Keď chcel don Bosco označiť svojich po-
mocníkov, ktorí neboli rehoľníkmi, dlho
váhal, kým sa odhodlal prijať pomenova-
nie „saleziánski spolupracovníci“, ktoré
sa objavilo až na konci dlhého radu uda-
lostí.


Don Bosco nemal strach
„žobrať“, prosiť. Pred
odchodom do seminára
uskutočnil prvú zbierku
vo svojom živote, prvú
z mnohých. „Zostávalo
zadovážiť mu klerický odev,
ktorý mu chudobná Margita
nemohla kúpiť. Don Cinzano
sa o tom porozprával
s niektorými farníkmi a tí sa
ochotne zapojili do dobrého
diela. Pán Sartoris mu
zaobstaral reverendu, kavaliér
Pescarmona klobúk, don
Cinzano mu dal svoj kabát,
ďalší mu kúpil kolárik a biret,
iný pančuchy a istá dobrá
žena vyzbierala potrebné
peniaze, aby mu – ako sa zdá –
mohla zadovážiť pár topánok.“


poznať dona Bosca


Predstava spolupracovníka v chápaní
dona Bosca: úrovne príslušnosti


a záväzok geniálnej intuície
„Ja som s tá l e po t r ebo va l v še t k ý ch“




aby mladí boli poslaním nášho života
Úvod textu Pravidiel, vydaných
v roku 1876 v Albenge, sa začínal slo-
vami: „Čitateľovi. Len čo sa v roku
1841 začalo dielo oratórií, niekoľkí ná-
božní a horliví kňazi i laici ihneď pri-
šli pomôcť pestovať úrodu, ktorá sa
odvtedy v hojnom počte zračila vo
vrstve ohrozených mladíkov. Títo po-
mocníci alebo spolupracovníci boli
v každom čase podporou nábožných
diel, ktoré nám Božia Prozreteľnosť
vkladala do rúk.“
Boli to teda nielen spolupracovníci
s prísľubom, ale rozsiahla sieť spolu-
práce, podpory, sympatie, dobročin-
nosti, o ktorú sa don Bosco pozorne
staral. Je potrebné obnoviť túto ge-
niálnu intuíciu dona Bosca, ktorú don
Rua a ďalší nástupcovia ešte zveľadili
a ktorá umožnila celosvetové rozšíre-
nie saleziánskeho diela.


Vízia dona Bosca o „externom“
saleziánovi
Don Bosco mal predstavu, ktorú
v ňom vzbudila reorganizácia katolí-
kov s cieľom opätovne pokresťančiť
spoločnosť. Táto predstava bola
o dobročinnosti voči saleziánskym
dielam, išlo o predstavu katolíckeho
laického „dobrovoľníctva“ – pasto-
račného (učiť katechizmus, spolu-
pracovať s farármi) alebo sociálneho
(vychovávať, asistovať, formovať,
chrániť).
Skutky a prednášky dona Bosca do-
tvárajú identitu, formy a význam
uskutočňovanej spolupráce. Adre-
sátmi boli spolupracovníci a dobro-
dinci, ale aj ľudia zaangažovaní v rôz-
nych apoštolských iniciatívach
(autonómnych alebo začlenených do
cirkevného prostredia). Materiálna
dobročinná láska mala rozsiahly
priestor v jeho skutkoch a slovách.
Boli to čoraz požadujúcejšie a nástoj-
čivejšie výzvy.


Počas slávnostnej prednášky 1. júna
1885 don Bosco hovoril: „Byť sale-
ziánskym spolupracovníkom zna-
mená spoločne s inými sa podieľať
na podporovaní niektorého diela, kto-
rého cieľom je pomáhať svätej Cirkvi


v jej najnaliehavejších potrebách.
Znamená to podporovať dielo, ktoré
tak veľmi odporúča Svätý Otec, pre-
tože toto dielo vychováva mladíkov
k čnostiam, vedie ich na ceste do
neba; jeho hlavným cieľom je vzde-
lávať mládež, ktorá sa dnes stala ter-
čom zlých ľudí; vo svete, v interná-
toch, v útulkoch, vo sviatočných
oratóriách a v rodinách podporuje –
zdôrazňujem, podporuje – lásku k ná-
boženstvu, dobré mravy, modlitby,
prijímanie sviatostí, a tak ďalej.“


V 21. storočí
Nové pravidlá, ktoré schválila Svätá
stolica 9. mája 1986 a ktoré potom 24.
mája vyhlásil hlavný predstavený
don Egidio Viganò, načrtávajú obno-
vený obraz saleziánskeho spolupra-
covníka na počiatku 21. storočia –
v súvislosti s jeho identitou, jeho du-
chom, jeho poslaním a organizáciou
združenia.


„Spolupracovník je katolík, ktorý
svoju vieru prežíva – v rámci svojich
svetských podmienok – tak, že sa inš-
piruje apoštolským projektom dona
Bosca: angažuje sa pre to isté mlá-
dežnícke a ľudové poslanie v bratskej
a združenej forme, cíti živé spoločen-
stvo s ostatnými členmi saleziánskej
rodiny, pracuje pre dobro Cirkvi
a spoločnosti primerane svojmu po-
staveniu a konkrétnym možnostiam.“


Autori tohto článku chceli nadviazať
na prvotné zámery dona Bosca,
podľa ktorého spolupracovník je sku-
točným saleziánom vo svete, čiže
kresťanom, laikom alebo kňazom,
ktorý bez záväzkov rehoľných sľubov
uskutočňuje svoje povolanie k svä-
tosti v službe poslania k mladým
a k ľudovým vrstvám podľa ducha
dona Bosca. Takto načrtnutá identita
spolupracovníka predstavuje tri cha-
rakteristické črty: je to kresťan katolík,
žije vo svete a je saleziánom.


poznať dona Bosca


D B D 2 0 1 2 5




D B D 2 0 1 2


správy


Don Bosco – jeho relikvie – opäť navštívil ďaleké kraje. Na za-
čiatku prázdnin, 30. júna, začali relikvie putovať po Provincii
bl. Michala Ruu v Južnej Afrike. Svoju cestu začali v Johan-
nesburgu a do 3. júla navštívili kostoly a saleziánske centrá
v Juhoafrickej republike. Pre domácich to bola ďalšia príleži-
tosť zažiť duchovné obnovenie. Potom sa relikvie presunuli do
Svazijska a od 7. júla ich mohli vidieť veriaci v Lesothe – tretej
krajine, ktorá patrí do spomenutej provincie. Nasledovalo
Kapské mesto – od 10. do 15. júla. ,,Celá saleziánska rodina sa
zúčastňuje na tejto skvelej duchovnej slávnosti a mladí ľudia
sú veľmi šťastní – môžu skutočne vidieť dona Bosca medzi
nami,“ povedal don Alberto Villalba SDB, tamojší delegát pre
pastoráciu mládeže. (ah)


S V E T
Relikvie dona Bosca sa vrátili do Afriky


Salezián kňaz don Štefan Šilhár sa 2. júla dožil 80 ro-
kov života. Ďakovná svätá omša za toto jeho jubi-
leum sa konala v sobotu 30. júna v kaplnke Lie-
čebne sv. Františka v Bratislave – Prievoze, kde sa
don Šilhár zotavuje po operácii.
Svätú omšu celebroval provinciál don Karol Maník.
Prítomným sa na záver prihovoril aj don Šilhár. Po-
ďakoval sa Bohu za dar života i všetky dobrodenia
a všetkých vyzval k aktívnemu prežívaniu viery


v spoločnosti a k formovaniu novej generácie mla-
dých, ktorí by priniesli novú jar v Cirkvi, rodinách
aj v rehoľných spoločenstvách.
„Sprevádzajme nášho spolubrata modlitbami, pria-
ním všetkého dobrého a vďačnosťou Bohu za všetko
požehnanie, ktorým ho sprevádzal a cez neho aj
mnohých ľudí,“ prihovoril sa na záver slávnosti don
Jozef Kabina SDB, direktor komunity z Bratislavy -
Miletičovej, do ktorej don Šilhár patrí. (lz)


S L O V E N S K O
Don Štefan Šilhár oslávil pekné jubileum


Matka Yvonne Reungoat, generálna predstavená Inštitútu
dcér Márie Pomocnice, prevzala práve v deň sviatku slo-
vanských vierozvestcov z rúk francúzskeho veľvyslanca
pri Svätej stolici Bruna Jouberta vysoké francúzske
štátne vyznamenanie Rád rytiera Čestnej légie. Vyzna-
menanie jej udelil francúzsky exprezident Nicolas Sar-
kozy na návrh exministra Alaina Juppého. Slávnostná ce-
remónia sa konala v sídle Francúzskeho veľvyslanectva
pri Svätej stolici v Ríme za prítomnosti niekoľkých kar-
dinálov a francúzskych osobností, sestier saleziánok
a iných hostí. V dekréte exprezidenta, ktorým matke
Yvonne udelil hodnosť Rytiera Čestnej légie, sa píše:
„Som spokojný, že týmto môžem oceniť jej celoživotnú
službu na poli výchovy najchudobnejších mladých.“
Rád rytiera Čestnej légie je najvyššie francúzske vyzna-
menanie, ktoré rôznymi stupňami oceňuje významnú
činnosť v službe národa. (jm)


S V E T
Francúzske štátne vyznamenanie pre generálnu predstavenú saleziánok


V i a c a k t u á l n y c h s p r á v n a w w w . s a l e z i a n i . s k a v r e l á c i i




správy


Novou provinciálnou predstavenou Inštitútu dcér Márie Pomocnice
(sestier saleziánok) sa stala sr. Jana Kurkinová. Do tejto služby ju
po skončení mandátu sr. Ivety Sojkovej menovala generálna pred-
stavená saleziánok sr. Yvonne Reungoat.
Sr. Jana Kurkinová pôsobila ako predsedníčka Združenia Laura a od
roku 2009 jej bola zverená aj služba provinciálnej ekonómky slo-
venských sestier saleziánok.
Obrad odovzdania služby provinciálky sa uskutočnil v rámci sláv-
nosti skladania prvých rehoľných sľubov 4. augusta počas svätej
omše v Kostole povýšenia Svätého kríža v Bratislave na Daliborovom
námestí. Prečítaním menovacieho dekrétu ju do služby slávnostne
uviedla sr. Carla Castellino, delegátka generálnej predstavenej.
Hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše bol don Karol Ma-
ník, provinciál saleziánov. (lz)


Každoročné futbalové súperenie medzi stre-
diskami z východného Slovenska, ktoré sa
koná pod názvom KAMA, sa tentoraz usku-
točnilo v Bardejove 22. až 24. júna. Heslo tur-
naja „Kopačky vs. Svätožiara“ znelo mla-
dým v ušiach počas celého víkendu.
Novinkou bolo, že turnaje oboch kategórií –
Veľká i Malá Kama – sa hrali spolu v jednom
termíne.
Na turnaji sa zúčastnili chlapci z Prešova, Sa-
binova, Michaloviec, Humenného, Šariš-
ských Michalian a z domáceho Bardejova.
V posledný deň turnaja sa po výbornom
výkone z víťazstva na Malej Kame tešil Pre-
šov a po zápase, kde rozhodli až penalty, sa
víťazom Veľkej Kamy stali Michalovce.
Priebeh turnaja zhodnotil domáci hráč Ni-
kolas Kostka: „Atmosféra bola výborná nie-
len na ihrisku, ale aj mimo neho a okrem
toho saleziáni vybavili dobré počasie. Na
tento víkend len tak ľahko nezabudnem.“
(lz)


S A L E Z I Á N K Y
Nová provinciálka prevzala svoj úrad


Š P O R T
Veľká a Malá KAMA v Bardejove


V utorok 5. júna sa v Žiline usku-
točnilo mimoriadne valné zhro-
maždenie Domky, na ktorom de-
legáti stredísk z celého Slovenska
zvolili novú predsedníčku. Stala
sa ňou mladá saleziánka spolu-
pracovníčka Lýdia Ondrejková.
Lydka pracuje na ústredí Domky
od septembra 2011 a je zodpo-
vedná za obsahovú stránku ško-
lení Školy pre animátorov. Tieto
kurzy sú dôležitou súčasťou po-


slania organizácie. Okrem toho má bo-
haté skúsenosti s vedením stretiek mla-
dých, birmovancov a takisto spolupraco-
vala na mnohých celoslovenských
projektoch saleziánov a Domky.
„Bola som mierne zaskočená, keď sa ho-
vorilo o mojej nominácii na túto funkciu.
Opýtala som sa manžela a Boha a obid-
vaja povedali áno, tak som túto možnosť
prijala,“ vyjadrila sa s úsmevom novoz-
volená predsedníčka. (lz)


D O M K A
Delegáti stredísk zvolili novú predsedníčku


D B D 2 0 1 2 S a l e z i á n s k y m a g a z í n n a T V L U X , T V N o e a y o u t u b e . c o m / s a l e z i a n i .




správy


Pätnásť chlapcov zo saleziánskych stredísk sa zúčastnilo na
trinástom ročníku hrebeňovky
o povolaní (HOP), ktorú tradične organizujú saleziáni a no-
vici z Popradu. Tento rok bolo jej hlavnou myšlienkou motto
blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. „Totus tuus“ – „Celý
tvoj“. Účastníci hrebeňovky spolu so saleziánmi, salezián-
skymi novicmi a kandidátmi sa v sobotu 30. júna vybrali do
Nízkych Tatier. Turistiku obohatili momenty, pri ktorých sa
účastníci mohli podľa vzoru Jána Pavla II. zamyslieť nad svo-
jím povolaním.
Hovorilo sa o význame povolania, o spôsoboch, akými Boh
povoláva, o odpovedi na povolanie či o dôležitosti duchov-
ného sprevádzania. Súčasťou HOPky bol aj deň služby, po-
čas ktorého chlapci nezištne investovali svoje sily na pomoc
tým, ktorí to potrebujú. Vyvrcholením stretnutia bola svätá
omša v stredu 4. júla v kostole v Liptovskej Tepličke. Don Pe-
ter Timko neskrýval svoju spokojnosť a zúčastneným po-
vedal: „Ak sa do hľadania povolania vložíte tak, ako ste sa
vložili do tejto hrebeňovky, som presvedčený, že sa vám ho
s Božou pomocou podarí úspešne objaviť.“ (jm)


M L A D Í
THrebeňovka o povolaní s blahoslaveným pápežom


D B D 2 0 1 2


Obec Bohdanovce nad Trnavou si pripomenula nedožité
sté narodeniny rodáka saleziána Pavla Pobieckeho (1. 7.
1912 – 18. 4. 1983). Na slávnosti sa zúčastnili aj niekoľkí
saleziáni. Svätú omšu vo farskom Kostole sv. Petra
a Pavla celebroval don Jozef Ižold, homíliu povedal dia-
kon Zlatko Kubanovič. Ako saleziánsky historik a znalec
osudov dona Pobieckeho (písal o ňom v predchádzajú-
com čísle nášho časopisu) priblížil a ľudsky oživil osob-
nosť tohto vzdelaného saleziánskeho kňaza, ktorému


komunisti škrtli všetky jeho ľudské plány. Don Pobiecki
mal v Bohdanovciach prsty v obnove kaplnky, ale aj
v pokoncilovom prestavaní oltára. Na jeho ľudské kva-
lity si ešte mnohí spomínajú aj dnes. Na slávnosti účin-
kovala miestna rodáčka mezzosopranistka Lucia Du-
choňová, praneter dona Pobieckeho. Obec, farnosť a
saleziáni pripravili spoločne aj brožúru o osobnosti
tohto saleziána kňaza. Nechýbala prezentácia dochova-
nej fotodokumentácie a prehliadka výstavných panelov,
na ktorých sa viacerí aj spoznávali a oprášili svoju pa-
mäť. Po modlitbe pri hrobe dona Pobieckého starosta
obce Miroslav Sučák a správca farnosti František Mrkva
za všetkých položili s vďakou veľkú kyticu kvetov.
Informoval Róbert Vavro.


S L O V E N S K O
V Bohdanovciach spomínali na rodáka


Pri príležitosti blížiaceho sa dvojstého výročia narodenia dona
Bosca sa španielski študenti a saleziáni zo Sevilly rozhodli ponúk-
nuť mladým novú aplikáciu pre smartfóny. Program obsahuje tisíc
prísloví, výrokov či aforizmov dona Bosca, je v španielčine a stiah-
nuť si ho možno z internetu alebo pomocou Google Play. Don
Bosco bol mužom, ktorý v mnohých veciach predbehol svoju
dobu. S tým teda priamo súvisí, že je prítomný v mobiloch dneš-
ných mladých, ktorí sú opustenejší a chudobnejší, ako sa na prvý
pohľad zdá. Aplikácia dáva mladým možnosť vyhľadať si obľú-
bený citát zadaním kľúčového slova, ale všetky výroky sú zároveň
rozdelené podľa rôznych kategórií. Počet stiahnutí programu v pr-
vých hodinách bol prekvapivo vysoký a potvrdzuje najznámejší vý-
rok dona Bosca, ktorý tvorcov aplikácie sprevádzal po celý čas:
,,Dôverujte Panne Márii a uvidíte, čo sú zázraky.“ (ah)


S V E T
Slová dona Bosca prenikli do sveta mobilov


V i a c a k t u á l n y c h s p r á v n a w w w . s a l e z i a n i . s k a v r e l á c i i




Pri príležitosti 10. výročia návštevy Jána Pavla II. v Adzerbajdžane kardinál Fer-
nando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, navštívil sale-
ziánsku komunitu v Baku. Dvojdňová návšteva sa začala svätou omšou. Po nej
kardinál požehnal pamätnú tabuľu 10. výročia návštevy pápeža Wojtylu, kto-
rému „táto malá miestna cirkev veľmi ležala na srdci“. Kardinál otvoril aj vý-
stavu o návšteve poľského pápeža a inauguroval nové Pastoračné centrum
Apoštolskej prefektúry. Okrem dona Vladimíra Feketeho SDB, apoštolského
prefekta a direktora komunity, tam boli prítomní aj ďalší občianski a náboženskí
predstavitelia, ako aj viacerí veľvyslanci. Na druhý deň sa kardinál stretol so
zástupcom ministra zahraničných vecí, moslimským šejkom, ortodoxným
biskupom a predstaviteľom židovského spoločenstva. Navštívil rehoľný dom


sestier misionárok lá-
sky a ich dielo pre
chorých a opuste-
ných aj saleziánske
výchovné centrum
Meryam. Prioritami,
ktoré kardinál v Baku
odporúčal pre účinnú
evanjelizáciu, sú mod-
litba za povolania, pas-
torácia rodín a apoš-
tolský duch nielen
medzi kňazmi a re-
hoľníkmi, ale aj medzi
laikmi. (jm)


S V E T
Kardinál Filoni navštívil saleziánsku komunitu v Baku


ed i t o r i á l


správy


O šesť nových zasvätených povolaní sa rozrástli rehole saleziánov a saleziánok
na Slovensku. V sobotu 4. augusta zložili v Bratislave-Petržalke svoje prvé re-
hoľné sľuby v Inštitúte dcér Márie Pomocnice a s vďačnosťou tak darovali svoj
životu Pánovi Paulína Mäsiarová a Eva Šatková. K nim sa na Slávnosť nane-
bovzatia Panny Márie 15. augusta pridal Ján Butkovský, Daniel Holúbek, Jozef
Martinek a Jozef Peržeľ, ktorí sa prvými sľubmi zasvätili Bohu v Saleziánskej
spoločnosti pri slávnosti v Poprade-Veľkej. Týchto šesť mladých ľudí povedalo
Bohu svoje „Tu som“, aby mohli byť v spoločnosti a v Cirkvi znakmi a vyja-
drením jeho lásky k mladým. Dve nové sestry saleziánky zložili sľuby v roku
140. výročia založenia ich rehoľného inštitútu. (rhsdb)


S L O V E N S K O
Prvé sľuby saleziánov a saleziánok


Rok v ý cho v y v o v i e r e
Nepomýlil som sa, nebojte sa. Áno,
podľa správnosti sa to, čo ako Cir-
kev začneme prežívať 11. októbra,
volá Rok viery. Pápež Benedikt nás
pozýva prehĺbiť, oživiť našu vieru.
No keď toto zaznieva v ušiach čle-
nov rodiny dona Bosca, tak priam
automaticky „zo šuplíka rodinného
bohatstva“ vyskočí slovo výchova.
Výchova k viere, výchova vo viere.
Pre dona Bosca je to totiž neodde-
liteľný dvojčlen.
Ako rodičia, animátori, kňazi a re-
hoľníci, zapálení ohňom od dona
Bosca, chceme si v prvom kroku
Roka viery znovu uvedomiť, že viera
nerastie automaticky, ale iba výcho-
vou. Niet viery bez výchovy. Vycho-
vávať k viere je preto pre nás akoby
základný menovateľ všetkých slov,
skutkov, správania, modlitby, aktivít,
činností, podujatí… My spolu s do-
nom Boscom totiž veríme niečomu,
na čo sa dnešná kultúra relativizmu
pozerá veľmi skepticky, priam s opo-
vrhnutím. My veríme vo výchovu,
ba vo výchovu vo viere. Dokonca
keďže niet výchovy bez viery, ve-
ríme vo výchovu s vierou. Veríme to
s donom Boscom, veríme to nielen
s rozumom, ale aj so srdcom.
Podľa údajov ostatného sčítania
ľudu nastúpilo v septembri do škol-
ského rytmu života približne 625-ti-
síc detí a mladých. Rodina dona
Bosca má priamy osobný dosah
možno na niekoľko tisíc z nich. Viac
než dvanásť mesiacov, ktoré napo-
číta Rok viery, nie je málo na to, aby
viera tých niekoľkých tisícok detí
a mladých podrástla. A ten istý čas
nie je málo na to, aby sme aj na tých
ostatných viac než pol milióna pa-
mätali v modlitbách. S húževnatou
vytrvalosťou, napriek prekážkam
a námahám, s citlivým a veľkoduš-
ným srdcom. Napokon buďme pri-
pravení na prekvapenia. Môže sa
nám totiž začať stávať, že pri vý-
chove mladých vo viere, s vierou
a veľkodušnosťou, budeme priamo
v ich životoch stretať živého Boha.


Rastislav Hamráček SDB


D B D 2 0 1 2 S a l e z i á n s k y m a g a z í n n a T V L U X , T V N o e a y o u t u b e . c o m / s a l e z i a n i .




Svet médií je pre mnohých čoraz at-
raktívnejším práve preto, že človeku
ponúka priestor na realizáciu. Nepo-
trebujeme ani drahú techniku, stačí
vlastniť mobilný telefón. Úlohou me-
diálnej výchovy je viesť k zodpoved-


nému užívaniu médií. Druhou, rov-
nako dôležitou funkciou, je naučiť člo-
veka kriticky pristupovať k mediál-
nym obsahom a vyberať si.


ZAČAť TREBA V RODINE
K rodine prichádzajú médiá tak ako
k Malému princovi líška. Najskôr sa
nenápadne vkradnú do jej domác-
nosti a potom jej členom prostred-
níctvom mediálnych obsahov dávajú


téma


Profesor Tadeusz Zasępa hovorí, že rodina, ktorá žije pri mori, neuchráni svoje deti pred
utopením tým, že vybuduje okolo brehu vysoký múr. Úlohou rodičov je naučiť deti plávať.
Môžeme však k tomu dodať, že ak mama alebo otec plávať nevedia, mali by dieťa poslať
na plaváreň. Neutopiť sa v mori informácií a mediálnych obsahov je v súčasnosti veľmi
náročné, najmä ak v minulosti na nás správy padali ako malé kvapôčky vody z vodovodu
a dnes sa na nás valia rýchlosťou a silou Niagarských vodopádov. Záchranným člnom
môže byť v tomto prípade mediálna výchova, či už formálna, alebo neformálna.


Mediálna výchova
záchranný čln v mori mediálnych obsahov


D B D 2 0 1 210


Autor: Viktória Kolčáková


Fo
to


:©
In


gr
id


B
ar


re
nt


in
e




možnosť spoznať svet. Z Malého prin-
ca a ryšavého zvieratka sa stali pria-
telia. Rovnako si aj rodina môže uro-
biť priateľov z médií. Spočiatku ich
musí spoznať, to je prvá rada líšky. Ve-
dieť, ako fungujú, ako na rodinu vplý-
vajú, ako odovzdávajú svoje posol-
stvá. Ďalšia rada znela: „Je potrebné
zachovávať isté zvyky.“ Aj rodina by
si mala vytvoriť akési zásady použí-
vania médií, takú svoju rodinnú me-
diálnu politiku. No najvzácnejšie je
tajomstvo, ktoré líška prezradila Ma-
lému princovi: „Dobre vidíme iba
srdcom.“ Srdce je banka hodnôt,
ktoré v sebe nosíme. Deťom ich vý-
chovou odovzdajú rodičia. Bez mo-
rálnych, etických či náboženských
hodnôt budú členovia rodiny ťažko
hľadať v záhrade mediálnych obsa-
hov tú pravú ružu.


Múdrosť v prístupe ku kultúre i k mé-
diám zahŕňa v sebe vzdelávanie sŕdc
detí a tínedžerov, aby v budúcnosti
mohli robiť správne rozhodnutia. Ro-
dičia by teda nemali zabúdať, že sú
pre svoje deti vzorom vo využívaní
médií, lebo deti sa aj tu učia najmä na
základe odpozorovania. Je však po-
trebné aktívne ich zapojiť do tvorby
pravidiel. Tým sa posilňuje ich slo-
boda a vlastná zodpovednosť. Na dru-
hej strane, skutočná rodičovská auto-
rita je základným predpokladom
úspešne vytvoreného trojuholníka ro-
dič – dieťa – médium. Účinná me-
diálna politika v rodine má za cieľ do-
siahnuť rovnováhu medzi využívaním
médií, inými aktivitami a najmä zmys-
luplnou činnosťou, aby sa deti učili
vychádzať z „virtuality do reality.“


Napokon treba povedať, že dnešné
deti sú často mediálne gramotnejšie
ako ich rodičia. Preto by sa mamy
a otcovia nemali hanbiť napríklad sad-
núť si za počítač spolu s dieťaťom.
Nechať si vysvetliť, ako funguje Face-
book či e-mailove konto a spoločne
s dcérou či synom tak objavovať po-
zitívne stránky virtuálneho sveta.


POMÁHAť BY MALA ŠKOLA
V rokoch 2008 – 2009 školská reforma
začlenila mediálnu výchovu do vše-
obecného vzdelávania na základných
a stredných školách na Slovensku.


Najprv prebehli experimentálne ove-
rovania, no dnes by už mala byť me-
diálna výchova normálnou súčasťou
povinného obsahu vyučovania.
A keďže ju štátny vzdelávací program
označil ako prierezovú tému, mala by
sa vyučovať formou samostatného
predmetu alebo formou kurzov
v rámci jednotlivých učebných pred-
metov, dokonca ako samostatný voli-
teľný predmet. Štátny vzdelávací pro-
gram počíta aj so zaradením
mediálnej výchovy do povinného ob-
sahu vzdelávania v materských ško-
lách najmä v podobe hier.


Aká je však realita? Fakulta masme-
diálnej komunikácie Univerzity Cyrila
a Metoda v Trnave tento rok realizo-
vala výskum na 632 stredných ško-
lách, aby zistila reálny stav tejto prob-
lematiky. Z výsledkov vyplynulo, že
stredné školy síce majú povinne za-
členiť mediálnu výchovu do obsahu
vzdelávania, no na takmer polovici
škôl (43 %) z výskumu sa mediálna
výchova nevyučuje v žiadnej forme.
Je to dôsledok nedostatočnej úrovne
vzdelanosti učiteľov, ale aj nedostatku
didaktických materiálov či slabej pro-


pagácie významu tejto výchovy. Mô-
žeme reálne predpokladať, že po-
dobná situácia, prípadne aj horšia, je
na základných školách.


AK NIE ŠKOLA, POTOM ZÁŽITOK
Mediálnej výchove sa venujú okrem
škôl aj občianske združenia a ne-
ziskové organizácie. Tie využívajú
najmä neformálne spôsoby vzdelá-
vania a jedným z nich, možno naj-
využívanejším, je učenie sa zážitkom.
Takýto spôsob vzdelávania neraz po-
skytuje vytrhnutie zo stereotypu
a priestor na zamyslenie sa. Odbor-
níčka Holcová sa v jednej zo svojich
úvah nad modernou spoločnosťou


téma


Sestra Mária Troncattiová – v strede


D B D 2 0 1 2 11




pýta: „Načo nám je možnosť tvoriť,
keď sa kamarátime skôr s ovládačom
než s múzami?“ Zážitková forma vzde-
lávania pri mediálnej výchove dáva
mladým ľuďom možnosť spoznať
vlastné schopnosti, ukazuje im mož-
nosti realizácie a vedie ich k zodpo-
vednosti za seba i za spoločnosť.
Získavanie a rozvoj praktických zruč-
ností pri práci s médiami sa zhoduje
s tým, čo voláme „learning by doing“
(učiť sa robením). Deti a mladí sa pri
tejto zážitkovej mediálnej výchove
priamo oboznámia s tým, ako médiá
fungujú, na základe vlastného prak-
tického vyhotovenia mediálnych ob-
sahov. Sú nútení pracovať rýchlo
a tvorivo, sami aj v tíme. Aktívne zís-
kavajú skúsenosti s fungovaním ma-
nipulácie, učia sa vyberať si prog-
ramy, ale aj argumentovať.


SLOVENSKÁ PONUKA AKTIVíT
A KURZOV
Ak hľadáme niečo konkrétne slovenské
v tejto neformálnej mediálnej výchove,
ponúkajú sa nám predovšetkým akti-
vity občianskeho združenia eSlo-
vensko. Toto združenie pripravilo in-
ternetové stránky zodpovedne.sk,
stopline.sk a pomoc.sk a tiež známe
animované rozprávky ovce.sk. Na vý-
chodnom Slovensku rozširuje me-
diálnu osvetu občianske združenie
Žabky. Pôsobí na regionálnej úrovni
v Košiciach, realizuje školenia pre ani-
mátorov voľného času a prevádzkuje
internetovú televíziu iTV žabky, ktorá
vznikla v rámci projektu Mediálny
most mladých v roku 2008. Jej vysiela-
nie sleduje týždenne viac ako 12 000 di-
vákov.


Mnoho aktivít mediálnej výchovy na
Slovensku pochádza z kresťanských
inštitúcií. Už od roku 2001 organizuje
eRko – Hnutie kresťanských spolo-
čenstiev detí kampaň Vypni telku,
zapni seba! na podporu aktívneho
prežívania voľného času. Kampaň
trvá vždy jeden týždeň, vedúci eRka


alebo ďalší dobrovoľníci vyzývajú
deti, aby vypli televízor, internet či
počítačové hry a aby prežili voľný
čas aktívne a dali prednosť osobným
zážitkom.


SALEZIÁNSKA RODINA
MEDZINÁRODNE
V duchu hesla: Áno médiám, pre ver-
nosť mladým sa členovia saleziánskej
rodiny zo Slovenska a Čiech už nie-
koľko rokov snažia prinášať mediálnu
osvetu formou rôznych celosloven-
ských alebo miestnych aktivít. Okrem
formácie mladých saleziánov a sale-
ziánok v oblasti médií sú to pravi-
delné alebo príležitostné podujatia
ako mediálny tábor, besedy, work-
shopy, publikácie, víkendové kurzy
Pomedzi riadky, bloky mediálnej vý-
chovy na kurzoch Školy pre animá-
torov. Mladým zo stredísk ponúkajú
možnosť podieľať sa na produkcii me-
diálnych obsahov na webových strán-
kach, v tlači i v televízii. Asi najväčším
zo všetkých projektov, ktoré sale-
ziánska rodina ponúka v tejto oblasti,
je Mediálna škola. Na štyroch víken-
dových kurzoch sa mladí učia hod-


téma


D B D 2 0 1 212


Užitočné odkazy


www.medialnavychova.sk
www.zodpovedne.sk
www.ovce.sk


Fo
to


:w
w


w
.z


sb
ra


co
vc


e.
ed


u.
sk




D B D 2 0 1 2 1


notiť mediálne obsahy a odhaľovať aj
skryté posolstvá v médiách, zorien-
tovať sa v mediálnej produkcii či sami
vytvárať mediálne obsahy. Úlohou
Mediálnej školy je tiež formovať ve-
dúcich stretiek, ktorí budú mediálnu
výchovu a praktické zručnosti s mé-
diami prinášať do svojich stredísk
a spoločenstiev. Mediálnu školu MeŠ
ukončilo už viac ako štyridsať mla-
dých a ďalší pokračujú v nových kur-


zoch tak na Slovensku, ako aj v Če-
chách.


Nie všetci uvažujú o práci v médiách,
no o to viac nás teší, že možno práve
vďaka Mediálnej škole bude vedieť
v mori informácií plávať viac lekárov,
učiteľov, manažérov či technikov.


Každý druhý mesiac


DON BOSCO
u TEBA DOMA


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.


Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.


Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.


Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.


Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.


Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
Tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


do
n


bo
sc


o
dn


es


Aj tento školský rok je tu pre mladých Mediálna škola


Si stredoškolák a zaujímajú ťa médiá a žurnalistika? Chceš vedieť napísať
dobrý článok, vytvoriť jedinečnú fotografiu, získať moderátorské zručnosti
alebo nakrútiť vlastnú reportáž? Dvere do sveta médií ti môže otvoriť práve
Mediálna škola. Chceme, aby si videl pod povrch médií, vedel ich správne
využívať, ale zároveň bol aj tvorcom mediálnych obsahov.


Ak sa pre MeŠ rozhodneš, naši odborní lektori ti dajú cenné rady o písaní,
fotografovaní, nakrúcaní, webe, propagácii, rozhlase, moderovaní a mnoho
ďalšieho. To všetko môžeš využiť vo svojej farnosti či stredisku alebo neskôr
vo svojom profesijnom živote. MeŠ ti tiež poskytne poznatky pre úspešné ab-
solvovanie prijímacích skúšok na vysoké školy mediálneho charakteru. Jed-
noducho, staneš sa aktívnym mediálnym príjemcom, tvorcom a animátorom.
Budeš „doma v médiách“.


MeŠ trvá dva roky, zahŕňa štyri kurzy – dva jarné a dva jesenné, vždy v Ži-
line. Okrem nich sa môžeš tešiť aj na letný mediálny tábor.


Ak ťa naša ponuka zaujala, prihlás sa do 15. septembra 2012 na našom webe
www.medialnaskola.sk. Tam nájdeš aj ďalšie informácie. Tešíme sa na teba!


Mediálna škola (MeŠ) je projekt Združenia mladých Laura v spolupráci s In-
štitútom dcér Márie Pomocnice (FMA), Saleziánmi dona Bosca (SDB) a Zdru-
žením saleziánskej mládeže Domka.




misie


Don Vladimír Fekete, direktor sale-
ziánskej komunity v Baku a zároveň
predstavený tamojšej katolíckej mi-
sie, sa v týždni od 30. júla do 4. au-
gusta zaradil v Ríme medzi asi 50
účastníkov „Dní štúdia o saleziánskej
prítomnosti medzi moslimami“. To,
že ide o potrebné uvažovanie, po-
tvrdzuje realita v číslach: V roku 2010
bolo na svete 1,6 miliardy moslimov.
Ročný rast ich populácie je 1,5 %
a predpoklad je, že v roku 2030 bude
žiť 60 % moslimov v oblasti Ázie a Pa-
cifiku, pričom štátom s najväčším poč-
tom moslimov bude Pakistan; nate-
raz je ním Indonézia.


Prvých saleziánov ako misionárov do
krajín s väčšinou moslimov poslal už
blahoslavený Michal Rua, prvý ná-
stupca dona Bosca. Dnes približne
v tridsiatich saleziánskych provin-
ciách spolubratia denne žijú v realite
moslimskej väčšiny. To znamená, že
stovky saleziánov vyrástli priamo
v takomto prostredí a majú priro-
dzené poznanie tejto reality a kultúry.


Pre synov dona Bosca je však pre-
ventívny systém trvalým základným
kritériom saleziánskej prítomnosti
a činnosti aj v moslimskom kontexte.


Na konferencii v Ríme sa saleziánska
rodina zamýšľala nad významom a do-
padom prítomnosti saleziánov medzi
moslimami, najmä v krajinách, kde je
priame ohlasovanie evanjelia úplne
nemožné. O kresťansko-moslimských
vzťahoch či o dialógu a vernosti pri vy-
dávaní svedectva prišiel hovoriť aj sek-
retár Pápežskej rady pre medzinábo-
ženský dialóg a člen Pápežského
inštitútu arabských a islamských štúdií
P. Miguel Ángel Ayuso Guixot.


Keďže stretnutie sa konalo na konci
moslimského pôstneho mesiaca Ra-
madán, súčasťou programu bola aj ref-
lexia nad posolstvom, ktoré pápež rok
čo rok pri ukončení tohto mesiaca po-
siela všetkým moslimom. Tentoraz
malo posolstvo silne saleziánsku tému:
„Vychovávať mladých kresťanov
a moslimov k spravodlivosti a pokoju“.


Napokon pri záverečnej omši hlavný
predstavený saleziánov don Pascual
Chávez všetkým poďakoval za prácu
a poukázal na tri silné dôvody pre jej


pokračovanie, hoci nie je vždy ľahká:
„Poslušnosť Ježišovmu príkazu ohla-
sovať evanjelium až do končín zeme,
veriť evanjeliu, ktoré prekvasuje, očis-
ťuje a pretvára každú kultúru, a byť
verný donovi Boscovi, ktorý chcel
cez výchovu prísť k všetkým mladým
na celom svete.“


D B D 2 0 1 21


Saleziáni a islam
t é m a a j p r e S l o v e n s k o


MoSliMSKé KRAjiNy
So SAlEZiáNSKoU


PRíToMNoSťoU
Kosovo, Azerbajdžan, Turecko, Ma-
roko, Egypt, Izrael, Tunisko, Sudán,
Keňa, Čad, Nigéria, Eritrea, Mali,
Togo, India, Indonézia, Pakistan, Fi-
lipíny, Albánsko


EURóPSKE KRAjiNy, KDE
RASTiE PRíToMNoSť


MoSliMoV
Francúzsko, Taliansko, Rakúsko,
Nemecko…


SloVENSKá MiSiA
V AZERBAjDžANE


Slovenskí saleziáni začali pôsobiť
v azerbajdžanskom hlavnom meste
Baku už v roku 2001. V roku 2002
tam zavítal dnes už bl. Ján Pavol II.
V tomto pastoračnom roku tam
bude pôsobiť osem spolubratov,
šesť kňazov a dvaja koadjútori.


Až tridsať saleziánskych
provincií pracuje
v moslimskom svete. Keďže
počet moslimov prudko
rastie aj v Európe, vrátane
rodnej krajiny dona Bosca,
zástupcovia komunít
saleziánov a sestier
saleziánok, ktorí pracujú
v týchto krajinách, sa
začiatkom augusta zišli
v Ríme. Vďaka misii
v Azerbajdžane tam malo
svoje zastúpenie aj
Slovensko.


Autor: spracoval podľa ANS rhsdb




Don Chávez zvolal 27. generálnu ka-
pitulu (27. GK) listom z 8. apríla tohto
roka. Pôjde o novú a sľubnú etapu ži-
vota Saleziánov dona Bosca, ktorí
chcú byť schopní odpovedať na Božiu
vôľu, lepšie slúžiť Cirkvi v dynamickej
vernosti donovi Boscovi a potrebám
aj očakávaniam mladých. Hlavným
cieľom je pomôcť každému spolubra-


tovi a každej komunite verne žiť apoš-
tolský projekt dona Bosca.


„V tomto kontexte chápme aj našu na-
sledujúcu provinciálnu kapitulu
a modlime sa za to, aby sme vedeli
pomôcť každému spolubratovi a kaž-
dej komunite verne žiť apoštolský
projekt dona Bosca,“ napísal provin-
ciál don Karol Maník spolubratom
v liste, v ktorom oznámil konanie slo-
venskej provinciálnej kapituly. Tá
bude mať dve fázy: prvý raz sa
stretnú delegáti provinciálnej kapituly
už od 14. do 17. októbra a druhá časť
sa bude konať 5. až 10. mája budú-
ceho roka.


Aby aj slovenskí saleziáni mohli pri-
spieť k priebehu a ovociu generálnej
kapituly, budú sa na provinciálnej ka-
pitule zaoberať predovšetkým témou
evanjeliovej radikálnosti. Táto pro-
vinciálna kapitula však zvlášť pre
svoju tému potrebuje modlitbovú
podporu širokej saleziánskej rodiny.


Don Chávez vo svojom liste upria-
muje spolubratov saleziánov na štyri
tematické okruhy bohatej témy pre
27. GK:
– žiť v milosti jednoty a s radosťou
naše saleziánske zasvätené povo-
lanie, ktoré je Božím darom a osob-
ným životným projektom;
– zažiť silnú duchovnú skúsenosť
tým, že prijmeme spôsob života
a konania ježiša poslušného, chu-
dobného a čistého a staneme sa
„hľadačmi Boha“;
– budovať bratstvo v našich brat-
ských a výchovno-pastoračných ko-
munitách;
– veľkodušne sa venovať poslaniu


a kráčať spolu s mladými, aby sme
boli nádejou pre svet.


„Dnes, tak ako včera, nás Boh volá
k svätosti v saleziánskom spôsobe ži-
vota. Toto bude možné iba vtedy, ak
budeme žiť ako Kristus a náš milo-
vaný zakladateľ a otec; postoje dona
Bosca boli o nesmiernej radosti, sym-
patii, rozžiarenej tvári, ale zároveň žil
silnú evanjeliovú radikálnosť. Vyjadril
to v už spomínanom dvojčlene práca
a miernosť“ (z listu dona Cháveza
spolubratom saleziánom).


aktualita


Saleziánov dona Bosca opäť čaká generálna kapitula.
V poradí už dvadsiata siedma sa bude konať na jar roku


2014. Hlavný predstavený don Pascual Chávez jej dal
tému: Svedkovia evanjeliovej radikálnosti. V prípravnom


období sa nad ňou budú zamýšľať aj miestne –
provinciálne – kapituly.


Autor: spracoval rhsdb


logo PRE 27. gK
Pre blížiacu sa generálnu kapitulu
vybrali v hlavnom dome aj logo.
Autorom toho víťazného spomedzi
29 návrhov je Don Bosco Institute
of Communication Arts (DBICA)
v Chennai v Indii. Jednoduché
a moderné logo vyjadruje dona
Bosca obklopeného piatimi mla-
dými (za každý kontinent jeden),
je tam kniha, ktorá naznačuje evan-
jelium a saleziánske Stanovy
(zdroje radikálnosti saleziánskeho
zasvätenia), a dve farby, červená
a oranžová, predstavujú prácu
a miernosť.


Provinciálna kapitula o radikálnosti


D B D 2 0 1 2 15




rok vier y


Existujú dátumy, ktoré pre Cirkev zna-
menajú veľmi veľa. Sú ako míľniky
na jej ceste dejinami. V tomto prípade
ide o 11. október, na ktorý pripadá
viacero dôležitých udalostí.


STAlo SA A STANE SA
– 11. októbra 1962, pred 50 rokmi, pá-
pež Ján XXIII. otvoril Druhý vatikán-
sky koncil. Dokumenty, ktoré tento
koncil dal veriacim, zhŕňajú nielen
bohaté posolstvo, ale svedčia aj
o enormnej práci koncilových otcov.
My na Slovensku nemôžeme pre-
hliadnuť, že v tom čase sme boli za že-
leznou oponou. Poznanie a praktizo-
vanie posolstva tohto koncilu je aj
dnes pre nás veľkou výzvou, priam
úlohou.


– 11. októbra 1992, pred 20 rokmi a 30
rokov od koncilu, pápež Ján Pavol II.
zverejnil, vydal nový Katechizmus
Katolíckej cirkvi. V našom jazyku sa
zaužívala skratka KKC. Jeho cieľom
je predstaviť všetkým veriacim krásu
viery. Tento nový katechizmus je jed-
ným z najdôležitejších ovocí Druhého
vatikánskeho koncilu a stále sa uka-
zuje ako skutočný nástroj na podporu
a upevnenie viery.
– 11. októbra 2011 pápež Benedikt XVI.
vydal Apoštolský list s názvom Porta
fidei (Dvere viery) a ohlásil ním Rok
viery. Tento „milostivý rok“ sa začne
v deň 50. výročia otvorenia koncilu
a zakončí sa 24. novembra 2013 na
Slávnosť Krista Kráľa.
– Od 7. do 28. októbra 2012 sa zároveň


v Ríme uskutoční synoda biskupov
na tému „Nová evanjelizácia pre odo-
vzdávanie kresťanskej viery“. Bude
to udalosť, ktorú ako saleziánska ro-
dina v rámci Cirkvi chceme s pozor-
nosťou sledovať. Vzídu z nej usmer-
nenia pre budúcu prítomnosť Cirkvi
vo svete.
– 11. októbra 2012 pápež Benedikt XVI.


Rok viery
ohlasovať Krista s radosťou


október 2012 bude plný: ako Katolícka cirkev oslávime
50 rokov od začiatku Druhého vatikánskeho koncilu,


20 rokov od vydania Katechizmu Katolíckej cirkvi, v Ríme
bude biskupská synoda o novej evanjelizácii a začne sa


Rok viery. Svätý otec nás všetkých pozýva znovu objaviť
obsahy koncilu, prehĺbiť si poznanie viery čítaním


katechizmu a obnoviť vlastný život viery, aby sme boli
čoraz viac vierohodnejší.


Autor: podľa časopisu Maria Ausiliatrice rhsdb




rok vier y


D B D 2 0 1 2 1


otvorí Rok viery, ktorý on považuje za
dôležitý „moment milosti a úsilia“ pre
všetkých kresťanov. Pápež určil už aj
ciele tohto roka a možnosti, ako ho
prežívať.


NA čo SA MôžEME ZAMERAť
Tým, ktorí chcú prežiť Rok viery hlbšie,
osobne, pápež Benedikt XVI. ponúka
tri ciele: úsilie o plnšiu konverziu
k Bohu, aby sme posilnili vieru v Krista
a mohli ho s radosťou ohlasovať ľuďom
dneška. Možno sa to zdá ako čosi, čo
stále platilo, ale dnes sa treba na tieto
ciele pozerať novými očami, lebo ľud-
stvo prechádza hlbokými zmenami. „Za-
tiaľ čo v minulosti bolo možné považo-
vať kultúrny kontext za jednoliaty
a naďalej odkazujúci na obsahy viery
a ňou inšpirované hodnoty, dnes sa vo
veľkých oblastiach spoločnosti zdá, že
z dôvodu hlbokej krízy viery, ktorá po-
stihla mnohých ľudí, to už tak nie je“
(Porta fidei 2).


KoNKRéTNE
Svätý Otec sám načrtol aj konkrétne lí-
nie:
– Štartovacím bodom je podľa neho,
vždy a znova, autentické obrátenie sa
k Pánovi (konverzia). „Cirkev zahŕňa
vo svojom lone hriešnikov, je svätá
a zároveň stále potrebuje očisťova-
nie.“ Kresťan je človek, ktorý denne
potrebuje konať konverziu.
– Centrálnym odporúčaním pápeža je
„intenzívnejšie slávenie viery v litur-


gii a osobitne v Eucharis-
tii.“ V podstate potrebu-
jeme znovu objaviť chuť
sýtiť sa Božím slovom
verne odovzdávaným Cirk-
vou a chlebom života –
darmi ponúkanými na po-
silnenie všetkým tým, ktorí
sú jeho učeníkmi.
Svätá Terézia z Lisieux,
ktorá toto pochopila,
vtipne hovorievala: „Keby
ľudia poznali hodnotu Eu-
charistie, vstup do kosto-
lov by musela regulovať ar-
máda.“
– Tým, ktorí sú zapojení do
pastoračnej činnosti a apoš-
tolátu, pápež odporúča čí-
tanie textov koncilu. „Ak ho
čítame a prijímame vedení
správnou hermeneutikou,
môže byť čoraz väčšou po-
silou pre stále potrebnú ob-
novu Cirkvi.“
– Napokon nás Benedikt
XVI. pozýva posilniť sve-
dectvo kresťanskej lásky,
lebo „viera a láska sa navzájom po-
trebujú“. Preto zdôrazňuje váhu
toho, že „kresťania sú povolaní svo-
jím vlastným životom vo svete umož-
niť, aby zažiarilo Slovo pravdy, ktoré
nám zanechal Pán Ježiš“.
Vskutku nestačí byť veriacim, treba
byť vierohodným. Pápež očakáva od
všetkých, že ako členovia Cirkvi bu-


deme vierohodnými a radostnými
svedkami vzkrieseného Pána, schop-
nými ukázať mnohým hľadajúcim
dvere viery.


Október 2012 bude pre Cirkev histo-
rický. Od tohto momentu sa začne
nové obdobie života Cirkvi. Akú bude
mať podobu, akú tvár začne Cirkev
nadobúdať touto „konverziou“, závisí
od každého veriaceho. „Je pravda, že
my ľudia nemôžeme čítať, ale mô-
žeme ju písať.“


Ikona Trojice, najslávnejšie dielo Andreja Rub-
ľova, je zvýraznením centrálnosti lásky, ktorá
spája Ježiša, Otca a Svätého Ducha a ktorá sa roz-
lieva v Cirkvi a dáva ducha kresťanskému sve-
dectvu.


Budú blahorečení ďalší pápeži?
Ako pre agentúru Rome Reports v júli
tohto roku povedal emeritný prefekt
Kongregácie pre kauzy svätých kar-
dinál José Saraiva Martins, je pred-
časné hovoriť o presnom dátume bla-
horečenia pápežov Pavla VI. a Jána
Pavla I., ale mohlo by sa to udiať po-
čas Roka viery. Oba procesy blahore-
čenia sú podľa neho v takom štádiu,
že táto možnosť tu je. Benedikt XVI.
by tak bol pápežom, ktorý vyhlásil za
blahoslavených až troch svojich pred-
chodcov.


Druhý vatikánsky koncil




Ako hovorí autor Životopisných spo-
mienok (Memorie biografiche), don
Bosco veľmi rýchlo pochopil dôleži-
tosť dobrej tlače pre kresťanskú vieru
a veľmi súhlasil s výrokmi jedného
z vtedajších rímskych prelátov kardi-
nála Piu: „Ani tie najlepšie kázne
v kostoloch nie sú také silné ako tla-


čené slovo. Ak kresťania nenájdu
dobré tlačené slovo, ani tí najlepší ka-
zatelia nebudú schopní udržať vieru
v ľude a kresťania ľahko podľahnú ni-
čomnosti, prípadne opustia Cirkev.“


Už menej sa však vie, ako ťažko
a dlho sa tento projekt vydavateľskej
a tlačiarenskej činnosti rodil. Keď don
Bosco v roku 1862 dostal dekrét pre-
fektúry mesta Turína (z 31. decembra
1861) a v ňom povolenie otvoriť tla-
čiareň, staval vlastne na troskách
iného neúspešného projektu. Po roku
1848, uprostred množstva liberálnych
a často proticirkevných novín, don
Bosco založil a viedol časopis Priateľ
mladých (L‘amico della gioventù).
Tento časopis však nemal úspech
a hneď sa dostal do straty: počet
predplatiteľov bol iba 137, v druhom
období roka len 116. Po vydaní 61 čí-
sel sa don Bosco musel vzdať a skon-
čil s tým, že tlačiarni Speirani-Ferrero


doplatil 272 lír z vlastného vrecka.
Nevzdával sa však a stále sníval o no-
vých vydavateľských projektoch
a o tom, že raz bude mať svoju
vlastnú tlačiareň.


Nový projekt sa zrodil ako reakcia na
liberálne a protestantské spisy, ktoré
sa šírili v Turíne i v celom Piemonte
a mnohých kresťanov katolíkov spo-
chybnili alebo priam odviedli od ich
viery. Don Bosco sa často aj osobne
stretával s rôznymi predstaviteľmi
protestantov a viedol s nimi dišputy.
Uvedomil si však, že to nestačí. Tak sa
postupne zrodil jeho projekt Katolícke
čítanie (Letture cattoliche), do kto-
rého zapojil množstvo ľudí. Veľkú
podporu pre túto ideu našiel u bis-
kupa v Ivrei, s ktorým sa radil o štruk-
túre tém. Knižočky mali vychádzať
s mesačnou pravidelnosťou a ivrej-
ský biskup dostával témy na konzul-
táciu. V roku 1853 bol projekt pripra-


Don Bosco 200
1815 – 2015 dvojstoročnica narodenia dona Bosca: rok 2011 – 2012 prehlbujeme si poznanie histórie dona Bosca


Aj priemerní znalci
životopisu dona Bosca
vedia, že jeho nesmierna
apoštolská aktivita sa
prejavila i vo vydavateľskej
oblasti, ba postupne sa
rozvinula až do založenia
vlastnej tlačiarne na
Valdoccu. Takto sa zrodila
slávna saleziánska tradícia
vydavateľskej
a tlačiarenskej činnosti.


Autor: Pavol Grach SDB


Vydavateľstvo a tlačiareň
na podporu viery


D B D 2 0 1 21




vený, odobrený a podporil ho aj pá-
pež. Začalo sa vydávanie. Išlo o jed-
noduché zošity, brožované knižočky,
písané veľmi ľudovo, ktoré mali za
úlohu vysvetľovať základné pravdy
katolíckej viery. (V podobnom duchu
dnes slovenské saleziánske vydava-
teľstvo ponúka edíciu Viera do
vrecka). Rozšírenie týchto spisov don
Bosco zabezpečoval aj cez mnohých
biskupov v diecézach Piemontu. Ka-
tolícke čítanie sa tlačilo v Turíne v tla-
čiarni, ktorú riadil P. De Agostini.


O istý čas, 18. februára 1862, don
Bosco znovu zavítal na návštevu
k ivrejskému biskupovi. Bola to náv-
števa plná entuziazmu a vzájomného
pochopenia. Hoci sa chcel don Bosco
zdržať len krátko, na návšteve zostal
napokon až štyri dni. Hlavnou ná-
plňou boli debaty, úvahy a postrehy
o katolíckych školách, ktoré v tejto
diecéze práve vznikali. Don Bosco
však nehovoril len o školách, ale aj
o potrebe založiť tlačiareň na vydá-
vanie vhodných textov do týchto
škôl. Myslel pri tom na upravené edí-
cie gréckych, latinských i talianskych
autorov, ktoré by boli očistené od pa-
sáží, čo nepodporovali dobré mravy.
Takisto mu ležalo na srdci, aby aj sa-
motné Katolícke čítanie mohol vydá-
vať priamo v tlačiarni, ktorá by bola
v jeho rukách. Po tomto stretnutí sa
dlhoročný sen dona Bosca – mať
vlastnú tlačiareň – začal blížiť k rea-
lite. Už na jeseň predošlého roka,
v septembri 1861, don Bosco vytvoril
na Valdoccu priestor, kde dal umiest-
niť prvé jednoduché tlačiarenské
stroje. Svojim mladým vtedy hovo-
rieval: „Uvidíte, budeme mať jednu,
dve, ba aj desať tlačiarní. Uvidíte.“
Autor Životopisných spomienok na
tomto mieste poznamenáva: Ako
keby už vtedy videl tlačiarne v Sam-
pierdarena, v Nizze, v Barcelone,
v Marseille, v Buenos Aires, v Mon-
tevideu a inde.


K založeniu tlačiarne bolo však po-
trebné povolenie svetskej vrchnosti.
Don Bosco vo svojej žiadosti Turín-
skej prefektúre z roku 1861 uvádza, že
k profesiám, ktoré sa už na Valdoccu
vyučujú (stolári, krajčíri, kníhviazači),
by rád pridal aj profesiu tlačiarov a zá-


roveň by otvoril
malú tlačiareň, kde
by prebiehalo vy-
učovanie. V podrob-
nostiach nachá-
dzame: Titul bude
Tlačiareň Oratória
sv. Františka Sales-
kého, mala by to byť
len malá tlačiareň
pre potreby vyučo-
vania a pre vnú-
tornú potrebu Ora-
tória na Valdoccu,
teda zostala by pod
správou jej direk-
tora a, samozrejme,
don Bosco sa tiež
zaručil, že nájde
profesionálneho ga-
ranta tejto tlačiarne.


Predstaviteľ úradu
Turínskej provincie
vo svojej odpovedi
jasne naznačil, že
podľa platných záko-
nov tlačiareň môže
otvoriť len osoba,
ktorá má trojročnú
prax v tejto oblasti
a túto prax si vyko-
nala v niektorej zo
štátom uznaných tla-
čiarní. Iba takáto
osoba môže žiadať
o otvorenie tlačiarne.
Napokon sa donovi
Boscovi podarilo
presvedčiť úrady,
ktoré uznali pána An-
dreu Giardina ako
materiálno-technické
vedenie tlačiarne
a dona Bosca – z ti-
tulu direktora celého
diela – ako direktora
tlačiarne.


Tlačiareň v oratóriu bola teda sláv-
nostne otvorená. Andrea Giardino do-
stal k dispozícii šikovných chlapcov,
ktorí sa postupne stali veľmi zruč-
nými sadzačmi písmen a tlačiarmi.
O túto skupinu sa staral najprv Giu-
seppe Buzzetti a neskôr don Oreglia.
Na talianskej národnej výstave v roku
1884 sa nachádzal veľký stánok s ti-


tulom: Don Bosco – Továreň na pa-
pier, tlačiareň, väzba kníh a sale-
ziánske vydavateľstvo. Povesť o tejto
jeho činnosti sa rozšírila po celej Eu-
rópe. Don Bosco chcel byť v týchto
veciach vždy na čele pokroku. Veľmi
si cenil silu tlačeného slova.


Don Bosco 200


D B D 2 0 1 2 1


Don Bosco v okružnom liste z roku 1885 o šírení
dobrých kníh svojim saleziánom napísal:
„Nezabúdajte, že hoci kniha nemá takú vnútornú silu
ako živé slovo, za určitých okolností má aj svoje vý-
hody. Dobrá kniha vojde aj do domov, do ktorých ne-
môže vojsť kňaz. Dokonca ju tolerujú aj zlí – ako pa-
miatku alebo ako dar. Keď ju predstavia, nezačervená sa;
keď ju zanedbávajú, neznepokojí sa; čítaná pokojne vy-
učuje pravdu; opovrhovaná si nesťažuje; spôsobuje vý-
čitky svedomia, ktoré niekedy vzbudia túžbu spoznať
pravdu, ktorú je ona ochotná učiť vždy. Niekedy zo-
stáva na stole alebo v knižnici zapadnutá prachom.
Nikto na ňu nemyslí. Prichádza však aj hodina samoty
alebo smútku, bolesti alebo nudy, potreba rozptýlenia
alebo úzkosť z budúcnosti; a tento môj dobrý priateľ
zloží svoj prach, otvorí svoje strany a obnovia sa udi-
vujúce konverzie svätého Augustína, blahoslaveného
Kolumbína a svätého Ignáca. (…) Koľko duší zachránili
dobré knihy! (…) Kto daruje dobrú knihu, aj keby nemal
iných zásluh, iba tú, že vzbudil záujem o Boha, už na-
dobudol pred ním neporovnateľnú zásluhu. Koľko dobra
možno ňou dosiahnuť!“


Dekrét, ktorým don Bosco dostal 31. decembra 1861
povolenie zriadiť tlačiareň




saleziánky


Do Bratislavy prišla hneď po prvých
sľuboch pred desiatimi rokmi. Zme-
nili sa jej pracovné náplne, zmenila
sa bratislavská komunita. V hlavnom
meste však pravdepodobne pobudne
ešte ďalších šesť rokov svojej služby.
Spravidla na takéto obdobie menuje
generálna matka predstavené pro-
vincií.


„Môjmu menovaniu predchádzalo
rozlišovanie a konzultácia sestier
z provincie. Ich výpovede boli pre ge-
nerálnu matku a generálnu radu
v Ríme orientačnou líniou pri rozho-
dovaní o novom vedení. Tak mi to avi-
zovala matka v telefonáte po novom
roku. Keď som bola postavená pred
jej otázku, či prijmem toto rozhodnu-
tie, nemohla som inak. Zopakovala
som to, čo som už raz Bohu povedala:
Áno navždy a na všetko tak, ako ty
chceš. Nebolo to jednoduché, ale je to
možné v duchu viery.“


Sr. Jana pochádza z Machuliniec, ma-
lej dedinky pri Zlatých Moravciach.
So sestrou dvojičkou zažívali rôzne
kuriózne situácie počas školy, ale aj
neskôr. „Vrchol bol, keď mi raz môj
šéf vyčítal, že som sa v pracovnom
čase túlala po meste. Pritom to bola
moja sestra, ktorá pracovala v inej
firme a mala v tom čase voľno. Ale aj


cez takéto zážitky ma Pán
učil mať jasnú identitu.“
Po skončení Strednej eko-
nomickej školy v Nitre sa
na dva roky zamestnala
ako robotníčka v Závo-
doch 29. augusta v Zla-
tých Moravciach. Neskôr
pracovala vo firme Sam-
sung-Calex ako refe-
rentka. Popri tom robila


sprievodkyňu cestovného ruchu po
rôznych európskych krajinách.


Božie výzvy
„So sestrami saleziánkami som sa zoz-
námila v roku 1997. O rok neskôr som
začala rehoľnú formáciu. 3. augusta
2002 som zložila prvé rehoľné sľuby
v Trnave a v roku 2008 večné sľuby
v Bratislave. Predchádzala tomu dlhšia
cesta. V detstve ani v skorej mladosti
som vôbec neregistrovala, že existujú
nejaké rehole, rehoľníci. Keď potom
prišla neústupčivá myšlienka, či ma
Pán nevolá, bránila som sa. Svoj život
som videla v iných obrazoch. Túžila
som po manželovi, krásnej rodine, po
takej, akú som zažívala doma.“
U sestier prešla sr. Jana viacerými
skúsenosťami. Organizačno-riadiacu


V auguste bola do služby novej provinciálnej predstavenej sestier saleziánok uvedená
sr. jana Kurkinová. Do úradu nastúpila po skončení mandátu sr. ivety Sojkovej.
Rozprávali sme sa s ňou o víziách vedenia provincie, ako aj o súkromí.


Autor: Miroslava Tarajová FMA


D B D 2 0 1 220


Do služby nastúpila nová provinciálna
predstavená


Sr. Jana Kurkinová FMA, nová
provinciálka saleziánok




saleziánky
prax získala v mládežníckej organi-
zácii Laura ako fundraiserka, riadi-
teľka ústredia aj ako predsedníčka
združenia. Niekoľko rokov vyučovala
náboženskú výchovu a apoštolsky
pracovala v stredisku Mamateyova
v Bratislave. Pred štyrmi rokmi prišla
do provinciálneho domu. Tu prevzala
službu provinciálnej ekonómky a ne-
skôr predstavenej komunity.


Podnety
„Nechávam sa inšpirovať myšlien-
kami, ktoré ma držia a pohýnajú do-
predu. Oslovuje ma Máriina pokora,
s ktorou prichádza k Ježišovi a ho-
vorí: Nemajú vína! Učí ma to jedno-
ducho a pokorne povedať, ak treba:
Nemám vína, neviem, nedokážem,
ale dôverujem, že ty vieš, ty môžeš, ty
dokážeš… Nechávam sa ním pozvať
nanosiť vodu, naplniť nádoby až po
okraj. Mám urobiť všetko, čo viem
a môžem, a ostatné nechať na neho.
Učím sa tak každodennej ceste viery:
nechať sa napĺňať bez toho, aby som
vedela, čo sa bude diať ďalej.


Vízie
V službe provinciálky chcem nadvia-
zať na prácu mojej predchodkyne sr.
Ivety Sojkovej. Chcela by som, aby
sme si v prvom rade udržali kvalitný
priestor na modlitbu a tak stavali
„dom na skale“, ktorou je Ježiš Kris-
tus. Budem sa snažiť povzbudzovať
sestry, aby sme boli kvalitnými oso-
bami, bohatými na ľudskosť. Verím,
že ona je prvým predpokladom účin-
nosti novej evanjelizácie. Taktiež by
som rada posilnila animáciu a spolu-
zodpovednosť v provincii vo vzájom-
nom dialógu a v spoločnom hľadaní.
Tu si uvedomujem dôležitosť dobrého
spoznania sestier, ich darov a mož-
ností. V oblasti pastorácie budeme
uvažovať o účinnosti a významnosti
nášho poslania na Slovensku. Chceme
sa viac zamerať na rozvoj výchov-
ných a sociálnych diel.“


Svojim sestrám ďakujem za dôveru.
Ďakujem členom saleziánskej rodiny,
mladým, známym a priateľom, ktorí
mi odo dňa zverejnenia môjho me-
novania vyjadrujú svoje blahožela-
nia, podporu a úprimne sa za mňa
modlia a fandia mi.


D B D 2 0 1 2 21


Moja drahá sestra Vilma Šutková,


týmto mojím listom Vás s láskou pozdra-
vujem a posielam blahoželania: rozprával
nám náš drahý direktor don Ján (Váš brat),
že sa konečne otvorili tie železné brány,
ktoré Vás držali zavreté v sústreďovacom
tábore. Nemožno si predstaviť našu radosť
a spontánne nám príde povedať veľké „ďa-
kujem“ dobrému Ježišovi za takú vzácnu
milosť. Ako sa len budú tešiť naše milo-
vané predstavené, celá Kongregácia bude
blízko Vám všetkým, bude mať účasť na Va-
šom šťastí.
Moja najdrahšia sestra Vilma, Vás poveru-
jem vo svojom mene i v mene všetkých
sestier v tomto dome v Sucua odovzdať
veľmi srdečný pozdrav a silné objatie všet-
kým našim spolusestrám v Českoslo-
vensku. Myslím, že niektorú aj poznám, pretože ja som bola istý čas v Nizze
v materskom dome a prichádzali tam neviem koľké (dievčatá zo Slovenska).
Ja som bola povzbudená z týchto dobrých postulantiek. A možno aj ony ma
poznajú. Pracovala som v lekárni a na oddelení pre choré sestry v Nizze. Ak
ma niektorá pozná, posielam jej špeciálne silné objatie a odporúčam sa do
ich svätých modlitieb. Ja som počas všetkých týchto rokov nikdy na ne ne-
zabudla vo svojich misionárskych modlitbách a obetiach tu v Ekvádore. Som
tu s mojimi drahými domorodcami 46 rokov. Už som stará a modlím sa, aby
nejaká mladá sestra prišla a nahradila ma.
Sestra Vilma, Vy ste šťastná, že máte brata misionára. Je naozaj svätý. Akú
má kňazskú horlivosť a ducha obety! Má vieru v Pána, ktorá robí zázraky.
Predstavte si, že začal stavať veľkú stavbu pre Federáciu Kivarov. S málo pe-
niazmi a veľmi mnohými prekážkami. Prekonal všetko len vďaka dôvere,
ktorú má v Pána. Za päť mesiacov sa mu podarilo postaviť veľkú budovu.
Je tam veľká hala a tento týždeň budú dávať strechu. Už dokončili prvé pos-
chodie. Modlite sa a proste o modlitby aj iných, aby mu Pán pomáhal svo-
jou prozreteľnosťou. (…) Otec Ján dáva život za svojich divochov. Vďaka Pá-
novi, zdravotne sa má dobre.
A teraz, drahá sestra Vilma, buďte taká láskavá a veľmi pozdravujte Vašu
drahú a dobrú mamu. Povedzte jej, že si na ňu spomínam vždy s veľkou lás-
kou: Pán ju odmení za jej veľkodušnosť.
S veľkou láskou sr. Maria Troncatti


4. mája 1968, Nemocnica Pia XII., Sucua


B lahos l a v ená Már i a Tr onca t t i o v á
p í sa l a na S l o v ensko


Autor: Miroslava Tarajová FMA


Kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých,
bude 24. novembra v Macase blahorečiť saleziánku Máriu
Troncattiovú. Na Slovensku sa nám zachoval jedinečný list tejto
ekvádorskej misionárky. Poslala ho rok pred svojou smrťou
sr. Vilme Šutkovej. osobne sa nikdy nevideli. Poznala ju
z rozprávania jej rodného brata saleziána jána Šutku, ktorý s ňou
pracoval na misijnej stanici v Sucua.




Keď dieťa odmieta robiť to, čo sa od
neho očakáva, dospelí sa inštinktívne
uchýlia k niektorým zaužívaným
reakciám. Prvou je útek. Znamená vy-
hnúť sa riešeniu problému, tváriť sa,
že neexistuje, a dúfať, že všetko sa
napokon aj tak nejako vyrieši. Iní vo
svojej reakcii rezolútne nanútia svoju
vôľu, niekedy aj nevyberanými slo-
vami. A keď dieťa odporuje, príde na
rad aj agresívna konfrontácia. Uve-
domujú si, že sú mocnejší, a nepo-
chybujú o tom, kto vyhrá. Ďalší si zvo-
lia zvádzanie. Láskajú dieťa, sľubujú
mu odmeny, skúšajú to nehou, ale
často to napokon nechajú tak. Žiadne
z týchto riešení nie je skutočne uspo-
kojivé. Útek má v sebe posolstvo: „Ne-
zaujímam ich.“ Konflikt: „Nevážia si
ma.“ A zvádzanie: „Sú slabí.“ Dieťa,
naopak, potrebuje vnímať, že dospelí
s ním počítajú, že si ho vážia a že má
vedľa seba niekoho silnejšieho, kto
garantuje jeho bezpečnosť. Najčastej-
šou chybou je veriť, že keď povieme
dieťaťu „nie“, odmietame ho.


Väčšina „nie“ je však prejavom lásky.
Sú to majáky, ktoré ukazujú bezpečný
smer.


Pre zdravú reakciu treba spojiť dva
tipy správania, ktoré sa na prvý po-
hľad zdajú protichodné: nežnosť


a silu. Ak sa má dieťa cítiť pochopené
a milované, má aj vedieť, že nemôže
rodičov ovládať, manipulovať.


Prvým krokom je „nechať ho hovo-
riť“. Odmietnutie môže mať rôzne ná-
sledky, ktoré si rodičia poväčšine ani
nevedia predstaviť. Dieťa má mať
možnosť vyjadriť to, čo má na srdci,
potrebuje cítiť, že rodičia jeho city
a pocity chápu.


Druhým krokom je oddramatizova-
nie, nie banalizovanie: „To nič nie je.
Čo by si, prosím ťa, chcel s týmto?!
Nebuď hlúpy!“ atď. Treba dieťaťu po-
môcť rozlíšiť to, čo je subjektívne, od
toho, čo je objektívne.


RáSť ZNAMENá Byť oDVážNyM
Aj zdanlivo malý problém sa môže
premeniť na jeden zo základných mo-
mentov výchovy. Môžeme povedať:
„Chápem, že nová katechétka sa ti ne-
páči. Mariana bola skutočne milá
a dobrá. Ale ty si sympatické dieťa
a isto sa rýchlo spriatelíš aj s touto.“
„Uvedomujem si, že sa ti viac páči te-
locvik, kde sa môžete aj hrať, a v po-
rovnaní s tým je hodina náboženstva
často nudná. Ale ty a tvoji kamaráti
máte bohatú fantáziu: vy to isto tro-
chu oživíte.“ Samozrejme, treba to do-
plniť citlivými gestami a prejavom so-
lidarity.


Posolstvo, ktoré by nejakým spôso-
bom malo byť zjavné, užitočné pre
tieto prípady, a najmä pre život, je, že
v realite existuje veľa vecí, ktoré sa
nám nepáčia, nedá sa im však vy-
hnúť, a preto sa musíme naučiť s nimi
fungovať. Prekážku neprekonáme tak,
že utečieme, ale že nájdeme platné
riešenie. Občas stačí iba rozmýšľať:
„Je to naozaj taká neprekonateľná ťaž-
kosť alebo v podstate ju s trochou ná-


mahy môžem zniesť? Nie je to to, čo
som čakal, ale môžem z toho získať
niečo dobré, ak chcem.“


Dôležité je upriamiť dieťa na fakt, že
rastie a že „stať sa veľkým“ znamená
byť odvážnym pri ťažkostiach. Ďalší
krok je najcitlivejší. Ide o to, aby sme


výchova


„Už tam nie je moja
katechétka!“ „Už tam
nemám svojich spolužiakov
z minulého roka!“ „Už sa mi
nechce!“ čo robiť, keď dieťa
takto alebo podobne
reaguje? Použiť príkazy?
Nechať to tak? čakať na iný
vhodný moment?


D B D 2 0 1 222


„Už nechcem chodiť
na náboženstvo!“Autor: Bruno Ferrero SDB,preklad: rhsdbFoto: www.sestrysvkriza.sk




výchova
na základe rebríčka hodnôt pomohli
dieťaťu rozlíšiť a zhodnotiť dôležitejšie
od menej dôležitého. Dieťa by, na-
príklad, malo prekonať vonkajší
„obal“ a ochutnať pravú hodnotu ob-
sahu náboženstva.


Táto posledná a najdôležitejšia vec sa
nedá urobiť iba slovami o dobrej vôli.
V tomto bode zaváži svedectvo dos-
pelých, ich reálny spôsob, ako vní-
majú a žijú vzťah s Cirkvou, a najmä
konkrétna hutnosť ich života viery.


Toto je práve jadro otázky: rodičia
majú byť protagonistami nábožen-
ského vzdelávania, nie divákmi. Deti
sa na náboženstvo nenútia! Celá ro-
dina aj s deťmi má rásť v Cirkvi.


DETi SA UčiA iBA Zo žiVoTA
Aj pre oblasť náboženstva platí vše-
obecné pravidlo: deti sa učia zo ži-
vota. Osvojenie si náboženských po-
stojov prechádza cez pozorovanie
a napodobňovanie. No okrem vzoru,
modelu zohráva svoju úlohu aj vy-
učovanie a sprevádzanie. Deti majú
právo vedieť a pochopiť, poznať prí-
beh Ježiša, jeho slová, myšlienkové
bohatstvo a tradíciu, ktoré vznikli
v spoločenstve veriacich. A tiež majú
právo byť potom „vovedení“ do vnú-
torného života s Bohom.


Tretia dôležitá cesta, na ktorej sa deti
učia náboženským postojom, je upev-
ňovanie sa. Prichádza cez súhlasné
uznanie od iných a cez spoločenské
potvrdenie. Potrebná vnútorná istota


a autentické poznanie a pochopenie
náboženského správania rastú nielen
vďaka rodičom, ale aj vďaka vzťahom
detí s komunitou veriacich a s jej ak-
tivitami.


V tomto sociálnom kontexte je Cirkev
veľmi dôležitá, keďže je komunitou
veriacich: bez toľkých ďalších osôb,
ktoré kráčajú cestou k Bohu spolu
s Ježišom, kresťanská viera nemôže
ani rásť, ani sa nedá zažiť. Spolo-
čenské potvrdenie, ktoré vzniká zo
spoločnej modlitby a spoločného slá-
venia v kostole alebo v menších sku-
pinách, stretkách, spôsobuje, že dieťa
vníma všetko to, čo prijalo od rodičov
a katechétov, ako niečo naozaj opod-
statnené, čo stojí za to prežívať.


D B D 2 0 1 2 2




misie


V Gumbo začali saleziáni s pôsobením
v miestnej farnosti, ku ktorej patrila aj
základná škola. Potom tu postavili dom
pre misionárov spolu s chatkami pre
dobrovoľníkov (prví z nich – Tomáš
a Marek zo Slovenska – tu pôsobili v ro-
koch 2008 – 2009). Neskôr tu vyrástol
aj vďaka slovenským darcom muro-
vaný kostol a pastoračné centrum.
Od roku 2010 začala v Gumbo sale-
ziánska misijná organizácia zo Špa-
nielska stavať komplex školských bu-
dov. V minulom roku sa tak mohlo
začať vyučovanie žiakov základnej
školy v novej budove – na jej vý-
stavbu prispelo aj slovenské ob-
čianske združenie Savio zo zbierky
Tehlička pre Sudán v roku 2009.
V tomto roku saleziáni otvorili
strednú školu a vo výstavbe sú aj


priestory pre technickú učňovskú
školu. V areáli by mala v budúcnosti
pribudnúť aj nemocnica. Okrem toho
je tu záhrada – malá farma, ktorá má
slúžiť ako pomoc i vzor pre miest-
nych obyvateľov.


Základnú školu svätého Vincenta de
Paul vedú sestry saleziánky, ktoré tu
tiež majú svoj dom. Záujem o jedinú
základnú školu v lokalite je však taký
veľký, že jej kapacity nestačia. Už te-
raz presahuje priemerný počet žia-
kov v triedach 60 a v nižších roční-
koch neraz prekročí aj číslo 80. Takýto
stav, samozrejme, bráni kvalitnému
vyučovaniu a nedovoľuje prijať ďal-
ších žiakov. Vzdelávanie je pritom kľú-
čovou vecou pre rozvoj Južného Su-
dánu. Pomáha miestnym obyvateľom


postaviť sa na vlastné nohy a prevziať
zodpovednosť za svoj život. Preto je
potrebné vytvárať dostatočné pod-
mienky – budovať a rozširovať školy
a zvyšovať kvalifikáciu domácich uči-
teľov.


Občianske združenie SAVIO sa roz-
hodlo – po úspešnom projekte na roz-
šírenie školy a podporu vzdelávania
v Manguo-Maridi, kde zrealizovalo aj
poľnohospodársky projekt a v tomto
roku tam otvorí aj nemocnicu – po-
môcť podobným spôsobom aj
v Gumbe. Nový projekt bude zame-
raný na rozšírenie školy svätého Vin-
centa a k súčasnej budove sa pristaví
osem ďalších tried. Súčasťou projektu
sú aj kurzy pre domácich učiteľov,
ktoré by im mali pomôcť rásť v od-


Súčasným hlavným mestom južného Sudánu, štátu, ktorý v júli oslávil rok svojej
nezávislosti, je Džuba (juba) a počet jeho obyvateľov sa odhaduje na 400-tisíc, teda
o niečo menej, ako žije v Bratislave. S naším hlavným mestom ho spája aj prítomnosť
veľkej rieky – Bieleho Nílu, ktorý rozdeľuje mesto na dve časti. Menšia pravobrežná
časť sa volá gumbo a žijú v nej najmä príslušníci farmárskeho kmeňa Bari.
A práve na tomto mieste budujú od roku 2008 svoje centrum pre celú krajinu
Saleziáni dona Bosca.


D B D 2 0 1 22


V zde l á v an i e
je cestou pre rozvoj Južného Sudánu


Spracoval: Juraj Janto, foto: Savio, o. z.




misie


bornosti. Projekt „Zlepšenie podmie-
nok pre vzdelávanie v Gumbe“ pre-
bieha od júna 2012 do novembra 2013
a je podporený aj z prostriedkov štát-
neho rozpočtu Slovenskej republiky,
z programu oficiálnej rozvojovej po-
moci Slovak Aid.


V Južnom Sudáne už tretí rok pravi-
delne pôsobia aj slovenskí dobrovoľ-
níci – chlapci i dievčatá. Pomáhajú
pri chode misijných staníc, pôsobia
v školách, vedú krúžky a oratóriá,
zdravotníci pôsobia v nemocnici. Pri-
chádzajú na dve miesta: do Džuby-
-Gumba a do severnejšieho Tonju.
V júli sa vrátili po svojom pôsobení
v Gumbe a v Manguo-Maridi dvaja
z nich – Ján Kyseľ a Tomáš Laštík.
Ďalší slovenskí misijní dobrovoľníci


odišli do Južného Sudánu na konci
augusta.


„Deväť mesiacov v Južnom Sudáne
bolo pre mňa stretaním sa s ľuďmi,
ktorí žijú odlišne než my. Hoci mate-
riálne sú takpovediac na „konci“
v svetovom meradle, napriek ranám
z vojny majú nádej a silu napredo-
vať. Myslím si, že len keď má človek
bezprostredné vzťahy s miestnymi,
môže im efektívne pomôcť v kres-
ťanskom duchu a v druhom rade čo-
-to prispieť aj k ich vedomostnému či
odbornému vývoju… Spomienka na
týchto ľudí bude dlho v mojom srdci
a budem hlbšie rozmýšľať, ako efek-
tívnejšie pomáhať ľuďom,“ hovorí
o svojej skúsenosti Ján Kyseľ.


Tomáš Laštík k tomu dodáva: „Je asi
dosť ťažké zhrnúť takýto rok do nie-
koľkých viet. Dobrovoľnícka skúse-
nosť je výborná možnosť obohatiť
iných a ešte viac obohatiť seba. Ne-
bolo tam vždy všetko ľahké, ale
miestni obyvatelia si ma úplne získali
a dúfam, že sa s nimi ešte stretnem.“


Spolufinancovanie projektu pre zá-
kladnú školu v Gumbe môžete pod-
poriť na 262 685 3119/1100 (variabilný
symbol: 06, poznámka: škola).


Mis i j n í
dob r o v o ľn í c i
Záujemcovia o ročnú misiu sa môžu
prihlásiť na ďalší ročník prípravy
(2012/2013) do 23. septembra 2012 na
dobrovolnictvo@savio.sk. Prihláška
a viac informácií na www.savio.sk.


čo ťA čAKá NA MiSii?
• ľudia, zvlášť mladí, túžiaci po tvojej


blízkosti
• pomoc pri evanjelizácii


a katechéze
• vyučovanie na školách, vedenie


záujmových krúžkov
• služba ľuďom v núdzi, odborná


práca (technická, zdravotnícka…)
• praktická služba v misijnom diele


(manuálna práca, administratíva…)


KDE MôžEŠ PôSoBiť?
• Keňa, Južný Sudán, Angola, Peru,


Azerbajdžan,
Slovensko – Luník IX


AKé By Si MAl SPĹŇAť
PoDMiENKy?
• vek 20 – 30 rokov
• dobré zdravie a fyzická kondícia
• aktívny život s Bohom
• pozitívny a tvorivý prístup k životu,


zmysel pre spoločenstvo
• ochota pracovať na sebe a nechať


sa formovať
• dobrá znalosť cudzieho jazyka
• skúsenosť výchovnej práce


s deťmi a mládežou
• odhodlanie darovať časť života


chudobným a opusteným mladým


D B D 2 0 1 2 25




Alojz Hudek sa narodil 8. októbra 1887
v Svätom Jure, ktorý vtedy patril do
Ostrihomskej diecézy. Po skončení ľu-
dovej školy v rodisku prešiel na Piaris-
tické gymnázium, ktoré sa nachádzalo
v jeho rodisku. Podľa saleziána dona
Kozu, ktorý napísal krátke dejiny Slo-
venskej saleziánskej provincie, sa don
Hudek o donovi Boscovi a o Uhorskom
saleziánskom ústave sv. Štefana v ta-
lianskej obci Cavaglià dozvedel od pi-
aristov. Salezián don Václav zase tvrdí,
že sa to dozvedel pravdepodobne z ča-
sopisov. Môžeme k tomu dodať, že nie je
vylúčené, že sa to dozvedel z časopi-
sov u piaristov.


Podľa archívnych materiálov Alojz Hu-
dek vstúpil do Uhorského saleziánskeho
domu v Cavaglià 5. novembra 1905.
O niekoľko dní po jeho príchode do Ta-
lianska, presnejšie 14. novembra 1905,
vznikla aj Rakúsko-Uhorská saleziánska
provincia (inšpektória), ktorá bola za-
svätená anjelom strážcom – Angeli Cus-
todi. V nasledujúcom roku Alojz vstúpil
do Medzinárodného saleziánskeho no-
viciátu v mestečku Lombriasco neďa-
leko Turína. Obliečku prijal z rúk dnes
už blahoslaveného dona Michala Ruu,


prvého nástupcu dona Bosca. Prvé re-
hoľné sľuby zložil Alojz Hudek 28. sep-
tembra 1907. Je prvým saleziánom,
o ktorom z dokumentov vieme, že mal
slovenský pôvod.


Či zo Slovenska odchádzal s myšlien-
kou, že sa chce stať misionárom, alebo
si túto myšlienku osvojil až v Taliansku,
nevieme. Vieme len to, že krátko po
skončení noviciátu, začiatkom roku
1908, odchádza do Bolívie. V tom čase
Bolívia a Peru tvorili jednu saleziánsku
provinciu, ktorá vznikla len krátko pred-
tým, v roku 1902. V Bolívii mladý sale-
zián Alojz Hudek zložil v roku 1914 do-
životné sľuby.


V roku 1915 bol ešte ako klerik pove-
rený organizovať prípravy osláv pri prí-
ležitosti posviacky Kostola Maria Auxi-
liadora (Mária Pomocnica kresťanov)
v Arequipa. Tam absolvoval i svoje teo-
logické štúdiá. Za kňaza bol vysvätený
12. augusta 1917 v Peru v Lime. V tom
čase bol už druhým slovenským sale-
ziánskym kňazom.


Podľa svedectiev dona Kozu navštívil aj
Slovenský saleziánsky dom v Taliansku


história


Don Alojz Hudek –
patria mu dve prvenstvá


Aloj z Hudek ,
sa l e z i án kňa z


Narodil sa 8. októbra 1887
v Svätom Jure (otec Michal,
mama Anna, rodená Zárecká)
1905 odchod do Cavaglia (Ta-
liansko)
14. septembra 1906 nástup do
noviciátu v Lombriascu (Ta-
liansko)
29. októbra 1906 obliečka
z rúk dona Michala Ruu
28. septembra 1907 prvé re-
hoľné sľuby
1908 – 1915 pôsobenie v Sucre
a v La Paz (Bolívia)
25. novembra 1914 doživotné
rehoľné sľuby v La Paz
1915 – 1917 pôsobenie v Are-
quipa (Peru)
12. augusta 1917 vysvätený za
kňaza v Lime (Peru)
1917 – 1919 školský radca
v Callao (Peru)
1919 – 1923 školský radca
v Piure (Peru)
1923 – 1929 školský radca a ka-
techéta v Lime (Peru)
1929 – 1931 ekonóm domu
v La Paz (Bolívia)
1931 – 1939 direktor domu
v Sucre (Bolívia)
1939 – 1943 direktor domu
v Arequipa (Peru)
1943 – 1946 direktor oratória
v Rimacu (Peru)
1946 – 1956 farár v Auxiliadora
v Lime (Peru)
1956 – 1959 farár v Magalena
del Mar (Lima)
1959 spovedník saleziánskych
klerikov v Chosica (Peru)
5. mája 1961 – prvý piatok
v mesiaci – umrel na následky
leukémie


Hlboko veriaci a obdivuhodne odvážny muž, ktorý ovplyvnil
životy mnohých ľudí v Bolívii a v Peru. Hovoríme
o saleziánskom kňazovi a doživotnom misionárovi donovi
Alojzovi Hudekovi. Patria mu dve prvenstvá v slovenskej
saleziánskej histórii: bol prvým slovenským saleziánom
a prvým slovenským saleziánskym zámorským a doživotným
misionárom.


Autor: ThDr. Zlatko Kubanovič PhD.
Foto: archív SDB


D B D 2 0 1 22


Hlavné mesto Peru Lima,
panoramatická fotka z roku 1908




história
v Perose Argentina a neskoršie, keď
sa slovenskí saleziáni presťahovali do
Šaštína, navštívil aj tento dom. Prav-
depodobne sa tak udialo v roku 1925.
V krátkom jednostranovom životo-
pise, ktorý o donovi Hudekovi v roku
2003 napísal jeho vtedajší provinciál
don Santo Dal Ben, sa spomína tento
rok ako rok, keď don Hudek prišiel
navštíviť svoju vlasť. „V roku 1925 mal
to zadosťučinenie, že mohol ísť nav-
štíviť svoju rodinu a hlavne svojho
otecka už v dosť pokročilom veku.“
Zdá sa tiež, že niektorí slovenskí sa-
leziáni ho prehovárali, aby im pomo-
hol pri novovznikajúcom diele v Šaš-
tíne, ako to zaznamenal don Koza vo
svojich dejinách: „Viliam Vagač ho
žiadal pre šaštínsky ústav veľmi na-
liehavo.“ Don Hudek však bol
ochotný obetovať svoje pohodlie
v prospech ešte chudobnejších, ako
boli chlapci na Slovensku, a vrátil sa
do Južnej Ameriky. Ochota sa zmenila
v odhodlanie a don Hudek sa stal od-
vážnou postavou bolívijských sale-
ziánskych dejín. Svedčí o tom aj fakt,
že bol direktorom domu, ktorý sa istý
čas nachádzal vo vojnovej oblasti.
Osvedčil sa tu ako človek, ktorý sa
v krízovej situácii správal zodpo-
vedne a rozvážne. „V roku 1931 dostal
poslušnosť, aby šiel do ďalekého
ústavu v Sucre ako direktor, kde zos-
tal až do začiatku roku 1939. Boli to
ťažké roky pre vojnu v Chacu (Bolívia
bojovala proti Paraguaju), ale najús-
pešnejšie roky pre tento ústav. Ešte
počas svojej staroby s radosťou spo-
mínal na tie roky, ktoré boli pozna-
čené Božím požehnaním.“


Don Hudek zosobňoval skutočné
kresťanské hodnoty ako ľudskosť, sta-
točnosť a obetavosť. Starší saleziáni
z Bolívie a z Peru si naňho pamätajú
aj ako na človeka, ktorý bol srdečný
a ktorý žil to, v čo skutočne veril. Pre-
javil sa aj ako dobrý kazateľ. „V roku
1946 dostal poslušnosť na faru Maria
Auxiliadora, kde pracoval celých de-
sať rokov v plnom nasadení. V tom


čase sa naplno venoval kázaniu a vy-
sluhovaniu sviatosti zmierenia. Po-
slucháči národného rádia ho viac ro-
kov počúvali pri vysielaní nedeľných
sv. omší z Kostola Maria Auxiliadora.“


Na dona Hudeka si saleziáni a tí, čo
ho poznali, spomínali s radosťou. Aj
napriek narastajúcim zdravotným ťaž-
kostiam sa snažil do poslednej chvíle
konať dobro a byť užitočný Salezián-
skej kongregácii. Zomrel v Lime
v Peru po ťažkej chorobe – leukémii
vo veku 74 rokov, 54 rokov rehoľných
sľubov a 44 rokov kňazstva. Pocho-
vaný je v Lime.


„Zomrel, ako zomierajú svätci, po nie-
koľkotýždňovej chorobe 5. mája 1961,


na prvý piatok v mesiaci. V tomto
dome v Lime bol vysvätený za kňaza,
aby začal svoj kňazský život,
a v tomto dome aj skončil svoj kňaz-
ský život. Kostol Maria Auxiliadora
ho prijal aj poslednýkrát pri záduš-
nej sv. omši,“ napísal peruánsky pro-
vinciál don Santo Dal Ben.


V Peru okrem Hudeka zomreli ešte
dvaja slovenskí saleziánski misionári:
Ladislav Filustek, rodák z Veľkých Le-
vár, a Jozef Jantoška, rodák z Rajca.
V saleziánskom noviciáte boli aj mladí
Slováci Eduard Gábriš z Vrbového
a Ľudovít Rafajdus (žiaľ, nateraz ne-
vieme zistiť, odkiaľ pochádzal). Obaja
tam v roku 1925, ešte ako novici, tra-
gicky zahynuli.


D B D 2 0 1 2 2


Bazilika Márie Pomocnice v Lime, kde don Alojz Hudek pôsobil




Pozitívne si na dona Titusa z jeho mla-
dých čias spomína odchovanec trnav-
ských saleziánov Augustín Krivosud-
ský. Spoznal dona Titusa ešte v roku
1943, keď začal učiť v Trnave na arci-
biskupskom gymnáziu. „Bol pozorný
k chovancom, mimoriadne kamarát-
sky, úprimný a skromný,“ spomína Kri-
vosudský v knihe Michala Titusa Ra-
došinského Titus Zeman, mučeník za
duchovné povolania. Už vtedy mal
vlastnosti, ktoré mu pomohli pri pre-
vádzaní mladých klerikov. „Keď bolo
treba, bol rozhodný a rýchlo konal, pri-
tom vedel byť tvrdý, nekompromisný
a prísny, čím si získaval rešpekt. Keď
pred nás predstúpil, z jeho úst to boli
vždy pravé otcovské slová,“ hovorí.


K tejto riskantnej, ale vtedy tak veľmi
potrebnej činnosti tajne prevádzať
mladých spolubratov do zahraničia,
aby mohli dokončiť svoju formáciu
a stať sa kňazmi, povzbudil dona Ti-
tusa don Ernest Macák. Vo svojej
knihe Utečenci pre Krista spomína:
„Najvhodnejší na túto úlohu sa mi
zdal don Titus Zeman. Bol obetavý, ši-
kovný, mal zmysel pre dobrodružstvo
a vedel mlčať.“


Charakter dona Titusa Zemana naj-
lepšie opísal don Rudolf Blatnický,
profesor teológie na Pápežskej sale-
ziánskej univerzite v Ríme. Spomína
si na prípravy na prvý útek do Tu-
rína krátko po pamätnej barbarskej


noci z 13. na 14. apríla 1950, keď režim
zrušil mužské kláštory. Don Titus mal
organizáciu útekov dobre premys-
lenú. Svedčili o tom aj pokyny a rady,
ktoré dával mladým študentom, či už
diecéznym kňazom, alebo saleziá-
nom. „Don Zeman nám odporúčal,
aby sme si vzali iba aktovku a aby
sme nezabudli na uterák, papuče či
cvičky,“ spomína don Blatnický na
prvý z útekov cez rieku Morava až
do Talianska.


Pred útekmi si nezabudol so svojimi
zverencami, za ktorých cítil zodpo-
vednosť, vykonať duchovnú obnovu,
alebo, ako to nazývali pred 60 rokmi,
cvičenie dobrej smrti. Don Zeman do-
hliadal aj na také detaily, aby po vy-
stúpení z vlaku chlapci nešli s dedin-
čanmi, medzi ktorými by tajní mohli
zbadať, že v pohraničných obciach
je niekto cudzí, napríklad v obci Zá-
vod, kúsok od rieky Morava.


Titus Zeman bol podľa dona Jozefa
Heribana skutočne starostlivý a ve-
del pomôcť, zariadiť veci, skrátka,
skvelý organizátor. Dokazuje to spo-


T itus Zeman


Don Titus v spomienkach spolubratov
ako odvážny a obetavý


Zodpovedný a nebojácny, so zmyslom pre dobrodružstvo.
Aj taký bol don Titus Zeman. V týchto týždňoch vrcholí
diecézna fáza procesu jeho blahorečenia. V prvých
rokoch tvrdého socializmu prevádzal mladých saleziánov
do Rakúska a Talianska, aby mohli bez problémov
študovať. Z tých, ktorých previedol cez hranice, už žije
málokto. Pri zisťovaní, ako ho vnímali spolubratia, sme si
teda pomohli knihami.


Autor: Jozef Kotris


D B D 2 0 1 22


Don Rudolf Blatnický † Don Cyril Búran † Don Rafael Černý




mienkou v knihe dona Macáka:
„Okolo 25. augusta prišiel za mnou
Titus Zeman a pýtal sa ma, či by som
nechcel ísť do Talianska. Ihneď som
pristal, len sa mi zdalo, že ak by som
ušiel z bratislavskej nemocnice, mo-
hol by som tým vystaviť riziku nie-
koľkých ľudí. Keď sa don Zeman do-
zvedel, že mám ísť na liečenie na
Sliač, povedal mi, aby som bol po-
kojný, že on to zariadi. O dva dni som
dostal telegram zo Sliača, že sa uvoľ-
nilo miesto, že môžem prísť. Na zá-
klade tohto telegramu ma z bratislav-
skej nemocnice prepustili,“ rozpráva
don Heriban. Hneď však pochopil, že
v telegrame má prsty don Titus, a tak
nešiel na Sliač. „Namiesto na Sliač
som sa vybral na riskantnú cestu za
hranice našej vlasti.“


Počas prvej výpravy sa stratil mladý
diecézny kňaz Július Gašparík. Mal
vo zvyku držať sa obďaleč, aby mal
čas ujsť, ak by sa niečo dialo. Tentoraz
však v pološere skupinku stratil z do-
hľadu. Don Zeman preukázal svoju
zodpovednosť za skupinu, ostatných
nechal v lesíku a mladého kňaza šiel
hľadať.


„Obetavo nás sprevádzal zo Slo-
venska až do Turína. Boh mu to od-
plať,“ napísal v knihe už nebohý don
Stanislav Kmotorka, profesor hudby
vo Florencii.


Tretí pokus o útek s treťou skupinkou
však donovi Titusovi nevyšiel. Mo-
rava mala vysokú hladinu, v skupinke


bolo štrnásť neplavcov a starší kňazi,
čo šli s nimi, boli vysilení. Ak by sa aj
dali na prechod riekou, nemuselo by
sa im to podariť do svitania. Niektorí
vraveli, aby sa skupinka vrátila a skú-
sila to, keď voda opadne. Don Titus
však nechcel strácať čas. Vždy bol
rozhodný. „Treba sa pokúsiť za každú
cenu, aj keď si to niekto odnesie
chrípkou alebo zápalom pľúc,“ vy-
hlásil. Bola skorá jar, a keďže sa don
Titus len pred pár dňami vrátil na Slo-
vensko, vedel, že rieka sa na člne dá
preplávať. Niektorí mladí dokonca
chceli plávať bez člna. Starší a ne-
plavci sa však báli. Keďže hrozilo, že
skupinka sa nezhodne na jednom rie-
šení, don Titus jednoducho nevedel,
čo teraz. „Tak robme niečo!“ strácal is-
totu, lebo vedel, že starší by to ne-
zvládli, ale napriek tomu skupinku
udržal pokope.


Keď tretej skupine nevyšla výprava
cez rieku Morava a mnohých Štátna
bezpečnosť pochytala, Boží sluha don
Titus skončil vo väzení, kde ho mučili.
Napriek tomu nikdy neprezradil
mená ľudí, ktorí mu pomáhali. Na
časy vo väzení a na nútené práce v Já-
chymove a Valdiciach v brusiarni skla
spomína v knihe Titus Zeman, muče-
ník za duchovné povolania spoluvä-
zeň Jozef Lyžica. „Don Titus bol kňaz,
ja som neveriaci. Hlboko sa skláňam
pred statočnosťou a obetavosťou
tohto človeka. Bol príkladom nielen
pre mňa, ale pre všetkých väzňov,
pretože denne bral na seba 180 až 190
percent normy za väzňov, ktorí fy-


zicky nevládali plniť svoje normy,
a preto nedostávali stravu.“


Neúspech tretej výpravy bral don Ti-
tus Zeman na seba. Spomína Anton
Srholec v knihe Don Titus – Vatikán-
sky špión?: „Koncom roka 1968 som sa
stretol s donom Titusom. Stále mal
pocit, že on zavinil neúspech pre-
chodu. Nosil v sebe traumu previne-
nia. Spýtal sa: Hneváš sa na mňa, ako
to dopadlo? Povedal som: Naopak,
don Zeman. Som hrdý, že mi to bolo
dopriate. Som vďačný za zaujímavú
cestu životom. Moja odpoveď ho upo-
kojila. Ako vedúci výpravy sa cítil
vinný za neúspech. Pociťoval zaň
plnú zodpovednosť. Bol to pocit člo-
veka so svedomím, ktorý berie na
seba viac viny, ako je potrebné,“ spo-
mína Anton Srholec.


Podľa neho don Zeman spravil veľa
dobrého tým, že mnohým ľuďom po-
mohol odísť do slobodného sveta
a tam rozvinúť svoje schopnosti,
kňazské povolanie a urobiť kus dob-
rej práce. „To, na čo si sa podujal, ne-
bolo dobrodružstvo, ľahkomyseľnosť,
túžba po senzácii. Bola to láska k du-
šiam. Nezradil si svoj ľud, aj keď si bol
za to súdený a odsúdený. Tvoje kňaz-
stvo pokračuje v kňazstve tých, kto-
rým si umožnil stať sa kňazmi. Sú roz-
trúsení po celom svete,“ povedal na
pohrebe dona Titusa vtedajší provin-
ciál saleziánov don Andrej Dermek.


T itus Zeman


D B D 2 0 1 2 2


† Don Jozef Heriban † Don Stanislav Kmotorka † Don Ľudovít Sucháň




Mária Troncattiová sa narodila v roku 1883. Vyrastala
šťastná a pracovitá v početnej rodine, uprostred
práce na poli a starostlivosti o súrodencov, v priaz-
nivej klíme, ktorú vytvárala láskavosť jej rodičov.
V roku 1908 zložila prvé rehoľné sľuby v Inštitúte
dcér Márie Pomocnice. Svoj zasvätený život začí-
nala ako kuchárka. Po tom, čo ju poslali do Varazze,
sa naučila mnoho vecí z praxe ošetrovateľky, keď po-
čas prvej svetovej vojny pracovala pre Červený kríž.
Vďaka tejto skúsenosti sa v roku 1922 stala „lekárkou
divochov“ na misii v Macase a Sucua v Ekvádore.
Tam, v rovníkovom pralese, prežila zvyšok svojho ži-
vota, takmer polstoročie, a modlitbou aj prácou oše-
trovateľky evanjelizovala indiánsky ľud Šuarov. Na-
učila sa tam aj jazdiť na koni, splavovať rieky, čeliť
tisíckam nástrah divokého pralesa. Jedného dňa sa
stalo, že ju napadol jedovatý had, ovinul sa jej okolo
nôh a paralyzoval ju. Proti tomuto smrteľnému zo-
vretiu použila jedinú zbraň, ktorú mala poruke: ru-
ženec. Po mnohých Zdravasoch sa plaz odvinul z jej
tela a zmizol v divočine. V roku 1969, keď mala už 87
rokov, si 25. augusta dopriala cestu lietadlom do
hlavného mesta Ekvádoru Quito, kde sa mala zú-
častniť na duchovných cvičeniach, jedinej svojej do-
volenke počas roka. Odletela z malého letiska v Ma-
cas v pralese, no krátko po vzlete sa lietadlo zrútilo.
Celé masy Šuarov boli prítomné na pohrebe svojej
„Madrecita“ a oplakávali ju ako vlastnú mamu. Dnes
očakávajú jej blahorečenie.


Sestra Mária Troncattiová sa pri svojej práci teda na-
učila umeniu využiť všetky zvyšky jedla. To isté za-
iste robila aj mama Margita, mama dona Bosca, ex-
pertka na „recykláciu“ zvyškov chleba. Ponúkame
vám jeden starý recept novej blahoslavenej sale-
ziánky.


zaujímavosť


D B D 2 0 1 20


Starý recept novej blahoslavenej: Panada


RECEPT: PANADA
Opečieme 200 g kúskov tvrdého (staršieho) chleba, pomas-
tíme ich olejom a zalejeme 2 litrami vývaru alebo čistej
vody. Privedieme to celé do varu a varíme, miešame, až kým
sa chlieb nezmení na kašu. Panadu ochutíme olejom a podľa
chuti nadrobno nasekanou petržlenovou vňaťou.


Autor: Anna Maria Musso Freni,
časopis Maria Ausiliatrice
Preklad: rhsdb


V tomto roku sa saleziánske nebo
rozrastie o ďalšiu blahoslavenú.
V Ekvádore bude 24. novembra
zapísaná do zoznamu blahoslavených
saleziánka sestra Mária Troncattiová.
Ako každá sestra z prvých rokov ich
rehole, ani ona vo svojej kuchárskej
aktivite zvyšky jedla nikdy
nevyhadzovala.




zaujímavosť


Prvý nástupca dona Bosca don Mi-
chal Rua si spomína na túto udalosť
ešte aj po mnohých rokoch. Vo svo-
jom liste saleziánom z 1. decembra
1909 píše: „Keď ctihodný don Bosco


poslal svojich milovaných synov do
Ameriky, chcel, aby bol na fotografii
zachytený uprostred nich vo chvíli,
keď donovi Giovannimo Caglierovi,
vedúcemu výpravy, odovzdáva knihu
našich Stanov. Koľko vecí don Bosco
týmto gestom vyjadril!“


Táto fotografia sa dnes nachádza –
právom – v Stanovách saleziánov ako
ich riadna súčasť. Don Bosco je na
nej v póze, ktorú si sám prial. „Chcel,
aby jeho synovia pokladali Stanovy –
jeho živý testament – za drahú pa-
miatku na neho,“ píše dnešným sale-
ziánom don Chávez. A historické pra-
mene uvádzajú, že to bola naozaj
prvá fotografia, ktorú si don Bosco
priamo a výslovne želal, a preto sa ob-
rátil na drahé turínske fotografické


štúdio. Zámer bol jasný: zvečniť a zve-
rejniť túto udalosť. Je to akoby jeho
úradná fotografia.


V tomto geste je naznačená veľká
láska dona Bosca k svojim synom
a v danej chvíli zvlášť k tým, ktorí od-
chádzajú na misie do ďalekých krajín,
do nových prostredí, aby tam priná-
šali bohatstvo evanjelia v štýle sale-
ziánskej charizmy. No fotografia sa do-
týka aj života každého saleziána,
ktorý má sprítomňovať dona Bosca
na mieste, kde žije a pracuje. Toto po-
slanie si zvlášť pripomínajú tí, čo skla-
dajú sľuby a prijímajú do svojich rúk
Stanovy, a rovnako všetci misionári
počnúc tou prvou výpravou 11. no-
vembra 1875 až podnes.


Ď a k u j e m e v á m ,
n a š i d o b r o d i n c i !
Kto sa srdečne zapája do diela dona
Bosca, toho Panna Mária Pomocnica s veľ-
kou radosťou zahŕňa potrebnými milos-
ťami.


Všetkým vám, našim dobrodincom, ktorí
svojimi finančnými príspevkami, obetami
a modlitbami podporujete saleziánske
dielo na Slovensku i časopis Don Bosco
dnes, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť
a uisťujeme vás o modlitbách.


Duchovne sa s vami spájame každú so-
botu, keď za vás slúžime svätú omšu, a pa-
mätáme na vás v modlitbe.
Nech vám Panna Mária Pomocnica udelí
s veľkou radosťou svoje štedré milosti!


jedna z najznámejších
fotografií saleziánskych
dejín je z roku 1875
a spája sa so začiatkom
misií. V tom roku don
Bosco poslal svojich
prvých misionárov
za oceán, do Argentíny.
A mal dobrý dôvod na to,
že sám chcel práve
„takúto“ fotografiu.


Výnimočná fotka zo začiatku misií
Autor: Rastislav Hamráček SDB


SloVáCi V 143.
MiSijNEj VýPRAVE


V tomto roku vyšle de-
viaty nástupca dona
Bosca don Pascual
Chávez už v poradí
143. saleziánsku mi-
sijnú výpravu. V Bazi-
like Márie Pomocnice
v Turíne prijmú z jeho
rúk v nedeľu 30. sep-
tembra misijné kríže aj
traja Slováci: don Peter
Pagáč (bude pôsobiť
v rámci Projektu Eu-
rópa v Anglicku), ko-
adjútor Peter Červeň
(pôsobí v Azerbaj-
džane) a don Marián
Ondriáš (z misijnej prí-
tomnosti medzi Ró-
mami na Luníku IX).