Don Bosco Dnes SLK No. 5 2011

don boscoseptember - október
w


w
w


.s
a


le
zi


a
n


i.
sk Ročník XLII. 5/2011


dnes


Fotorepor táž


Nezabudnuteľné Svetové dni mládeže
Téma


Letné tábory a každodennosť školského roku
História


Na Slovensku sa našiel unikátny list dona Bosca




Heslo 2011
4 Kultúra povolania znamená


vychovávať k láske a k modlitbe


Správy
6 Slovensko, Zahraničie, Šport,


Mladí


Téma
10 Letné tábory a každodennosť


školského roku
12 Saleziánske divadlá ponúkajú


viac než len posolstvo


Aktualita
18 Perličky z návštevy dona


Pascuala Cháveza


Udalosť
20 Verný je ten, ktorý vás volá


V ýchova
22 V ruksaku našich detí


Spiritualita
24 Pán nás zasväcuje darom svojho


Ducha


obsah september – október


Pohľad na saleziánsky svet – saleziánsky pohľad na svet


10


6


22


29


Don Bosco dnes
Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca


5/2011
Ročník XLII.
Časopis vychádza 6x do roka,
rozširuje sa bezplatne.


Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco


Šéfredaktor
Rastislav Hamráček SDB


Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Andrea Miklovičová FMA
Zuzana Matejíčková
zástupkyňa VDB
Veronika Dolná


Fotoediting
Lukáš Čerman


Jazykové úpravy
Mariana Gerátová


Grafická úprava a zalomenie,
DTP spracovanie
Juraj Martiška


Distribúcia
Ladislav Katona


Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec


Registrácia
MK SR č. EV3448/09


Vaše milodary
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov môžete posielať:
– zo Slovenska
účet: 29330062/0200, VS 0036


– zo zahraničia
Bank Name
Všeobecná úverová banka (VÚB)
Account Name
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia,
Miletičova 7, Bratislav
Swift code
SUBASKBX
IBAN
SK3602000000000029330062


Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk


www.saleziani.sk




D B D 2 0 1 1


Milí priatelia dona Bosca, milí čitatelia nášho časopisu!


Začiatkom septembra nás navštívil deviaty ná-
stupca dona Bosca, don Pascual Chávez. Pre
celú našu slovenskú saleziánsku rodinu,
a zvlášť pre tých, ktorí mohli byť prítomní na
jednotlivých miestach jeho programu, je to
veľká milosť.


Tieto stretnutia s „donom Boscom dnes“, rov-
nako ako Svetové dni mládeže v Madride, sa
stali Božím dotykom pre mnohých mladých
z našich stredísk aj pre saleziánsku rodinu.
„Vy ste budúcnosťou Cirkvi i spoločnosti!“, tak im to povedal don Chá-
vez na večernom slovku v Madride, keď sa mladí od saleziánov zišli v je-
den večer na svojom festivale viery. Pohľad na skupiny rôznych farieb
pleti i tričiek, usadených spoločne na jednom veľkom saleziánskom
dvore, – a bolo ich tam vyše sedem tisíc –, taký pohľad sa dotýka srdca
každého, kto je priateľom dona Bosca. Lebo ide o mladých, o ich spásu,
o ich život. A to je to najväčšie, čo nám Boh zveruje. Životy mladých.


Keď sa v týchto týždňoch naši chlapci, dievčatá i mladí animátori opäť
púšťajú do svojich školských povinností, pre širokú rodinu priateľov
dona Bosca je to čas, aby sme si znovu vyhrnuli rukávy. Don Bosco nás
učil veľa pracovať pre mladých, najmä pre tých, ktorí sú rôznym spô-
sobom chudobní. Vyhrnúť si rukávy znamená vkladať svoj čas, schop-
nosti, hmotné prostriedky i modlitby, ba celé srdce, celý život, do vý-
chovy chlapcov a dievčat. V rodinách, v strediskách, v kostole, či na
výletoch... Tam, kde sú mladí a my medzi nimi, podľa našich možností.
Mladí dostali počas tohto leta veľa milostí, Boh sa ich dotkol. A tento jeho
dotyk v ich srdciach chceme my, saleziánska rodina, aj počas ďalších
školských mesiacov zveľaďovať výchovnou činnosťou.


Avšak necheme to robiť bez toho, aby sme sa nepozerali na nášho otca
a učiteľa, na dona Bosca. Pozerať na neho, poznávať jeho život, jeho spô-
soby výchovy, jeho dobrotu, pracovitosť, genialitu a svätosť. Don Chá-
vez nás k tomu priamo pozýva, keď uprostred augusta v rodisku dona
Bosca otvoril trojročie prípravy na 200-sté výročie narodenia otca a uči-
teľa mládeže. Ako prvý malý krok v tomto ešte užšom zbližovaní sa s do-
nom Boscom nájdete na jednej zo stránok tohto nášho časopisu aj
modlitbu k nemu. Nech nám pomáha, aby sme vždy mali v srdci živú
túžbu po dobre pre mladých, po ich spáse.


Zo srdca vám prajem požehnané dni!


Rastislav Hamráček SDB
šéfredaktor


Po Božom dotyku si
vyhrňme rukávy


úvodník


31


14


História
26 Na Slovensku sa našiel


unikátny list dona Bosca


V ýročie
27 Tri roky prípravy na dvojsté


výročie narodenia dona Bosca


T itus Zeman
29 Eucharistia v cigaretovom


papieri




D B D 2 0 1 1




Kultúra povolania znamená
vychovávať k láske a k modlitbe


Prostredie, v ktorom dnes žijú mladí, neprijíma kultúru povolania.
Saleziánska výchovná činnosť a kultúrne prostredie majú osobitné črty,
zamerané práve na podporu a rozvoj kultúry povolania. Ide najmä o dva


prvky: rodinné prostredie a sprevádzanie v osobnom i duchovnom živote.


Pascual Chávez Villanueva


Rodinnosť v saleziánskom pro-
stredí znamená, že mladý človek
sa cíti nezištne prijatý a môže
prežívať dôveryplné vzťahy. Ak
sú tieto vzťahy spontánne,
osobné a trváce, pomáhajú mla-
dým chápať život ako dar, nie
ako boj o prežitie. A to aj v po-
hľade na povolanie.


Pri sprevádzaní povolaní má
veľkú úlohu výchova k láske.
Mnohí mladí žijú totiž v pro-
stredí, ktoré neprijíma celistvé
a kladné poňatie lásky. Viacerým
z nich chýba skúsenosť nezišt-
nej lásky v rodine, v ktorej musia
znášať skôr napätia a konflikty.
Ich priateľstvá sú často povrchné
a prinášajú im zvádzajúce ná-
vrhy. Dospievajúcemu preto
treba pomáhať, aby sceľoval
v sebe svoj citovo – sexuálny
rast, výchovu, ktorá sa mu do-
stáva, i osobnú cestu viery.


Modlitba je podstatným a pri-
márnym prvkom pri usmernení
a voľbe povolania. Povolanie je
dar, ktorý Boh slobodne ponúka
človeku, a môže byť objavené
a prijaté iba s pomocou Božej mi-
losti. Dnes žijú mladí často v pro-
stredí, ktoré je málo naklonené
k duchovnému životu. Je skôr
ponorené do kultúry konzu-
mizmu a zisku, osobného pô-
žitku a rýchleho uspokojenia tú-
žob. Práve preto je naliehavé,


aby sme ponúkli mladým silný
a hlboký duchovný život. Treba
im pomôcť, aby urobili prvé
kroky a vošli do opravdivého
a hlbokého života modlitby. Jeho
prvkami sú ticho, reflexia, schop-
nosť „čítať“ vlastný život, ochota
vedieť počúvať a kontemplovať,
nezištnosť a dôvera. Ak budeme
vytvárať chvíle modlitby, v kto-
rých vládne pokoj, ticho, po-
hoda, umožníme mladým stret-
núť samých seba. A na základe
tejto skúsenosti pred Pánom
budú môcť prevziať zodpoved-
nosť za vlastný život.


Srdcom kresťanskej modlitby je
počúvanie Božieho slova. Lebo
kresťanská modlitba nespočíva
v „hovorení“ Bohu, ale skôr
v jeho „počúvaní“ a otvorení sa
jeho vôli. „Drahí mladí,“ napísal
bl. Ján Pavol II., „vo svojich sku-
pinách vytvárajte príležitosti pre
počúvanie a štúdium Pánovho
Slova, predovšetkým prostred-
níctvom lectio divina. V ňom ob-
javíte tajomstvá Kristovho srdca
a budete schopní rozpoznávať
situácie a meniť skutočnosť.“
Mladých treba uvádzať do Bo-
žieho Slova, ale treba aj uznať, že
ono je účinné samo od seba
a povedie ich k osobnému dia-
lógu s Ježišom.


Ďalšou veľkou školou modlitby
je liturgický a sviatostný život


Cirkvi: mladému človeku treba
pomáhať, aby sa na ňom čoraz
vedomejšie zúčastňoval a preni-
kol do znakov a symbolov litur-
gie. „Vo sviatosti zmierenia sa
nám otvárajú oči a vidíme to,
čím by sme sa mohli stať podľa
plánu a túžby Boha. Znovu nám
je daný Svätý Duch, ktorý nás
očisťuje a obnovuje. Hovorí sa,
že ide o sviatosť našej budúc-
nosti Božích detí a nie o našu mi-
nulosť hriešnikov. V Eucharistii
nás Kristus začleňuje do svojej
obety Otcovi a posilňuje naše da-
rovanie sa ľuďom.“


Napokon povedzme, že sale-
ziánska modlitba, aj modlitba
mladých, je jednoduchá, bez
zbytočných komplikácií, začle-
nená do každodenného života.
Predkladáme ju a obetujeme Pá-
novi. Je plná nádeje, podporuje
veľkonočné chápanie života
v osobnom dialógu so Zmŕtvych-
vstalým Pánom. A vedie tiež
k sláveniu sviatostí, najmä Eu-
charistie, ako osobného stretnu-
tia sa s Ježišom. Napokon po-
máha objaviť Ježiša v každom
človeku, najmä v najchudobnej-
ších, a zapájať sa do ich výchovy
a evanjelizácie.


D B D 2 0 1 1 5


heslo 2011




D B D 2 0 1 1


správy


Na tohtoročnú Hrebeňovku o povolaní – HOP prišli
ôsmi chlapci z celého Slovenska. V utorok 5. júla
s nimi z chaty pri Kvetnici vyštartovali na turistiku
aj štyria kandidáti, traja novici a šiesti saleziáni. He-
slom „HOPky“ bolo Heslo pre saleziánsku rodinu na
tento rok: Poďte a uvidíte! „Putovalo sa v dvoch
etapách na Kráľovu hoľu a odtiaľ na chatu pri Lip-
tovskej Tepličke, kde nás vo štvrtok poctil návštevou
misionár don Ladislav Miko,“ opísal priebeh prvej
časti „HOPky“ novic Ján Koperniech. Jeden deň ve-
novali všetci účastníci spoločnej práci okolo chaty
pri Liptovskej Tepličke i v okolitých horárňach, ktoré
patria niektorým saleziánskym dobrodincom. Jede-
násty ročník „HOPky“ vyvrcholil v sobotu 9. júla
spoločnou svätou omšou. Magister novicov don Pe-
ter Timko povzbudil chlapcov slovami: „Ak sa vás
budú pýtať, ako bolo na „HOPke“, odpovedzte he-
slom: Poďte a uvidíte!“
Počas putovania sprevádzal výpravu v Nízkych Ta-
trách pán Ondrej Ujčík. Tradíciu hrebeňovky založil
don Pavol Michalka počas svojej služby magistra.
rhsdb


S L O V E N S K O
„HOPka“ v duchu Hesla


Aj počas tohto leta boli mladí z rozličných farností Slovenska
ochotní darovať svoj čas, energiu a schopnosti deťom a mla-
dým v neznámych podmienkach. Vidieť, ako sa tam žije, roz-
mýšľa a pracuje, bolo pre mladých životnou skúsenosťou. Aj
stretnutie s chudobou je pre nich obohacujúce. Po návrate ve-
dia oceniť „samozrejmosti“, ktoré máme doma na Slovensku.


Po celoročnej príprave (šesť stretnutí) sa 24 mladých dobro-
voľníkov spolu so šiestimi sestrami saleziánkami vybralo do
sveta. Svoju ruku priložili k dielu na Slovensku (Luník IX, Boľ-
kovce, Hriňová), na Ukrajine, v Rumunsku, Albánsku, ale aj na
vzdialenejších kontinentoch v Juhoafrickej republike a na Fi-
lipínach. Lenka a Kika nám odtiaľ poslali pár svojich postrehov.
„Je úplne neuveriteľné a asi aj nepochopiteľné, v akých pod-
mienkach niekto žije. Tu ľudia skutočne nemajú nič, žijú na
ulici, v prívese od auta, desiati v jednej "miestnosti" chatrče, je-
dia to, čo nájdu na zemi...“
Činnosť organizácie Vides na Slovensku podporuje Laura,
združenia mladých a Vides, misijná celosvetová organizácia.
Renáta Žúrková FMA


L A U R A
VIDES: Mladí znova rozposlaní do sveta


V dňoch 10. až 12. júna sa v Dome mamy Margity na
Drienici uskutočnilo spoločné stretnutie českej a slo-
venskej provinciálnej rady saleziánov spolupracov-
níkov (ASC). Spoločne hodnotili uplynulé obdobie,
inšpirovali a obohacovali sa novými podnetmi a ná-
padmi. Okrem pracovnej časti prispeli k budovaniu
vzájomných vzťahov aj spoločné aktivity, výlet a ve-
černé posedenie pri ohni. Dlhoročná tradícia spoloč-
ných stretnutí má svoj význam a opäť priniesla pekné
zážitky a povzbudenia.
Jana Brišová ASC


S P O L U P R A C O V N Í C I
Stretnutie na Drienici




správy


Šiesty Medzinárodný kongres Márie Po-
mocnice sa konal vo svätyni Čiernej Ma-
dony v poľskej Čenstochovej od 3. do 6.
augusta. Kongres organizovalo Združenie
Márie Pomocnice známe pod skratkou
ADMA. Medzi tisíckami prítomných boli
zástupcovia zo 40 krajín.
„Milosť, že môžeme uskutočniť kongres v
Čenstochovej, vo svätyni Čiernej Madony,
na mieste plnom viery, histórie a spiri-
tuality, je pre nás veľkým podnetom, aby
sme v škole Márie obnovili naše úsilie
byť autentickými učeníkmi a zanietenými
apoštolmi v ohlasovaní evanjelia mla-
dým“, zdôraznil don Pierluigi Cameroni,


generálny postulátor saleziánskej
rodiny a svetový duchovný ani-
mátor združenia ADMA.
Kongres sa niesol v hesle blaho-
slaveného Jána Pavla II. „Totus
tuus“. So svedectvom o mariánskej
úcte Jána Pavla II. vystúpil aj kra-
kovský arcibiskup kardinál Stani-
slaw Dziwisz.
Medzi mariánskymi ctiteľmi boli aj
don Pascual Chávez, hlavný pred-
stavený saleziánov, a tiež matka
Yvonne Reungoat, generálna pred-
stavená Dcér Márie Pomocnice.
ANS, rhsdb


Posledný Stage sa uskutočnil 26. júna. Se-
dem multižánrových večerov prilákalo
počas školského roku 2010/2011 do sale-
ziánskeho strediska na Mamateyovej za-
každým viac ako sto, a postupne i dvesto
mladých. „Po štvrtom Stage sme ho pre
veľký záujem museli presunúť do väčšej
miestnosti,“ povedal Daniel Grigar, jeden
z organizátorov. Účastníci sa mohli inšpi-
rovať umením mladých talentov z oblasti
hudby, literatúry i športu, zapojiť do di-
skusií na rozličné témy so zaujímavými
hosťami ako Daniel Hevier, Štefan Hríb,
Michal Kaščák, Katarína Koščová, Tomáš
Hudák... Daniel Grigar dodáva: „Cieľom


tohto podujatia bolo vzbudiť v ľuďoch zá-
ujem o ich osobnostný a profesionálny
rast. Tiež sme ich chceli motivovať k roz-
voju v oblastiach, o ktoré sa zaujímajú.“
Reakcie účastníkov, najmä vysokoškolá-
kov a pracujúcich, boli veľmi pochvalné.
Ako píšu organizátori na svojej stránke, ak
sa nič nestane, s fanúšikmi sa radi stretnú
na ďalšom Stage opäť v októbri. Viac in-
formácií a záznamy z uskutočnených po-
dujatí sú k dispozícií na
www.facebook.com/stagesk.
zm


V saleziánskej provincii
Kalkata v Indii zavítal
don Bosco opäť medzi
väzňov. Jeho slová
o tom, že „v každom
z týchto chlapcov, aj
v tom najnešťastnejšom,
je bod citlivý na dobro,“
sa znova stali aktuálnymi
vo väznici v Berham-
pore. V sobotu 9. júla
sprevádzal urnu dona
Bosca do väznice pro-
vinciál saleziánov z Kal-
katy don Thomas Elli-
cherail, spolu s ním aj don Scaria Nedamattathil,
zodpovedný za pastoráciu väzňov.
Jeden z väzňov, Budhudev Mete, zložil osobitne pre túto


príležitosť vlastnú pie-
seň; hrou na „tabla“, ty-
pický indický bubon, ho
sprevádzal ďalší väzeň,
Kausik Chatterjee. Pro-
vinciál don Ellicherail po-
tom mladým väzňom po-
vedal: „Don Bosco bol
človek, ktorého trápila
vec spravodlivosti,
a preto vytvoril vý-
chovný systém, aby už
nijaký chlapec neskončil
na mieste, ako je toto.“
Návšteva urny dona


Bosca vo väznici trvala len asi 40 minút, ale vo väzňoch
zanechala hlboké dojmy.
ANS, rhsdb


S V E T
India – Urna dona Bosca medzi väzňami


D B D 2 0 1 1


S V E T
Poľsko – V Čenstochovej sa uskutočnil svetový kongres Združenia Márie Pomocnice


M L A D Í
Multižánrové večery Stage




správy


Vzdelávací program Itineráre – Cesty zrenia absolvovalo
v školskom roku 2010/2011 približne 160 animátorov spo-
ločenstiev. Organizačný tím nezaháľal ani cez prázdniny.
Na hodnotiacom stretnutí v Banskej Bystrici sa stretlo
veľa rôznych hláv – garanti,
školitelia, zástupcovia pas-
torácie aj spolupracujúci,
ktorí najmä veľa diskutovali.
Okrem hodnotenia prvého
zrealizovaného ročníka kur-
zov sa rozprávali aj o ve-
ciach ako budúcnosť tímu
a jeho vnútorná organizácia,
budúcnosť programu Cesty
zrenia a jednotlivých aktivít,
organizácia školení, vzťah Iti-
nerárov a Školy pre animá-
torov...
Konkrétnou skutočnosťou


bolo vytvorenie Core teamu (rozumej úderná jednotka
itinerárov), ktorý bude plniť a riadiť určité úlohy, spriadať
mozgové búrky, aby itineráre išli stále lepšie a stále vpred.
Core team sa po prvýkrát zišiel 20. - 21. júna v Košiciach


a tvrdo pracoval. Na
tvorbe vízie, na metodic-
kom spracovaní všeobec-
ného úvodu Ciest zrenia,
na detailoch k tvorbe
webu, na iniciácii garan-
tov a saleziánskej rodiny.
Tiež si zadefinoval rôzne
kroky a z toho vyplýva-
júce úlohy a termíny. A to
všetko s cieľom priniesť
mnoho impulzov pre vý-
chovu mladých.
Eva Rušínová FMA


M L A D Í
Itineráre nonstop


Pápež Benedikt XVI. podpísal dekrét o
hrdinských čnostiach Božej služobníčky
Laury Meozziovej z Inštitútu dcér Márie
Pomocnice (FMA). Tým jej patrí titul cti-
hodná.
Narodila sa vo Florencii 5. januára 1873,
v Ríme vyštudovala medicínu a na radu
duchovného vodcu vstúpila do noviciátu
saleziánok. Po prvých sľuboch pôsobila
na Sicílii. V roku 1922 viedla prvú sku-
pinu sestier poslaných do Poľska a stala sa
tak „pionierkou“ prítomnosti sestier FMA
v tejto krajine. Hoci vo veľkej chudobe,
predsa otvárala domy pre rôzne potreby.
Začínala s útulkom pre siroty, potom so
školami a dielňami pre dievčatá, nasledo-
vali formačné domy, noviciát a potom aj
domy pre prenasledovaných, utečencov,
chorých. Matka Laura vedela každého povzbudiť a pote-
šiť. Počas druhej svetovej vojny sa rozhodla zostať v Poľ-


sku pri mladých sestrách. S nimi zažila
ruskú aj nemeckú okupáciu, zatvore-
nie domov aj deportácie niektorých
sestier do koncentračných táborov. Po
skončení vojny museli sestry opustiť
oblasti, ktoré pripadli Sovietskemu
zväzu a dielo začínalo odznova. Na-
novo otvorili 12 domov. V Pogrzebien,
v zámku, kde cez vojnu Nemci popra-
vovali ženy a deti, otvorili znova no-
viciát.
Matka Laura umrela 30. augusta 1951.
Jej telo je pochované práve v Pogrze-
bien. Proces jej blahorečenia začal v
Poľsku, v diecéze Katowice, v roku
1986. Dekrétom o hrdinských čnos-
tiach matky Laury Meozziovej sa roz-
rástla skupina saleziánskych ctihod-


ných na jedenásť osôb. Medzi nimi sú tri sestry FMA.
ANS, rhsdb


V druhom augustovom týždni sa v
Nitre uskutočnilo školenie na tému
Duchovné sprevádzanie salezián-
skym štýlom. Prvé dva dni boli ur-
čené pre dvanástich členov formač-
nej komisie saleziánov zo Slovenska i
z Čiech. Na druhej časti sa zúčastnili
najmä mladí kňazi, ale aj ďalší zá-
ujemcovia v celkovom počte tridsať


účastníkov. Kurz viedol don Chrys
Saldanha, ktorý ako dlhoročný člen
tímu pre formáciu úzko spolupracuje
s hlavným radcom pre formáciu Sa-
leziánskej spoločnosti v Ríme, donom
Francescom Ceredom.
Školenie sa uskutočnilo na pozvanie
slovenského provinciála. Dôvod ob-
jasňuje provinciálny vikár Jozef Ižold


SDB: „Jedným zo záverov ostatnej ge-
nerálnej kapituly bol aj zámer skva-
litňovať sprevádzanie – je to teda
téma, ktorá nás zaujíma.“ Zároveň do-
pĺňa: „Prínos dona Saldanhu bol
najmä v tom, že nám túto problema-
tiku vysvetlil zo saleziánskej stránky.“
zm


S L O V E N S K O
Duchovné sprevádzanie a saleziánsky štýl


S V E T
Vatikán: Saleziánka Laura Meozzi ctihodná


D B D 2 0 1 1




ww
w.


sa
lez


ian
i.s


k


Denné správy
zo saleziánskeho sveta


aktualizované každý deň


a okrem toho aj


fotogalérie
videosprávy
kalendár provincie
blogy
nekrológ


a množstvo ďalších
informácií


o saleziánskej rodine.


Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.


Slovensko


svet misie
šport


mladí
téma


fotokronika provinciála


www.saleziani.sk


Počas tretieho júlového týždňa pri-
pravilo SAVIO letné tábory pre rómske
deti. Pätnásti dobrovoľníci sa s deťmi
hrali, kreslili, učili a modlili. Tábory sa
uskutočnili v Terni, v Malom Slivníku
a v Plaveckom Štvrtku. Pestrý pro-
gram obohatil nielen deti, ale i samot-
ných dobrovoľníkov. „Prekvapila ma
otvorenosť detí a ich nesmierna vďač-
nosť za každú hru, rozhovor. Naprí-
klad úplne obyčajné 'Kráľu, kráľu, daj
vojačka' sme sa hrali dve hodiny,“ delí
sa o svoje dojmy dobrovoľníčka Majka
Grebečiová. Druhý ročník denných
táborov pre rómske deti sa konal pod
vedením dona Petra Kuchára SDB a sr.
Margity Dubinovej FMA. Don Kuchár
o prínose táborov pre deti nepochy-
buje: „Čosi v nich po tom týždni
ostane. Deti posúva dopredu láska od


animátorov, ktorú inde nezažijú. Veľmi
ma prekvapilo, že si po roku pamätali
naše mená. Je to pre nich naozaj silná
skúsenosť.“ Vzhľadom na záujem zo
strany rómskych detí, dobrovoľníkov
i miestnych kňazov budú misijné tá-
bory pokračovať. V tomto roku sa
uskutočnili aj vďaka finančnej pod-
pore Nadácie Renovabis.
zm


M I S I E
Rómske deti posúva dopredu láska animátorov


V kostole svätého Jána Evanjelistu v Poprade-
-Veľkej zložili 13. augusta svoje prvé rehoľné
sľuby Ján Koperniech z Dubnice nad Váhom
a Miroslav Miltak z Vranova nad Topľou. V prí-
tomnosti svojich príbuzných, provinciála dona
Karola Maníka a mladých sa po roku noviciátu
zložením sľubov stali členmi Spoločnosti sv.
Františka Saleského. Úkon skladania sľubov bol
súčasťou svätej omše. Na svoje oznámenie si
noví saleziáni vybrali výrok z knihy Jozue: „Pán,
tvoj Boh, je s tebou pri všetkom, čo podnikneš!“


S L O V E N S K O
Prvé sľuby zložili dvaja mladí saleziáni


Slovenská provincia dcér Márie Po-
mocnice je od piatka 5. augusta bo-
hatšia o dve sestry. V Kostole Nane-
bovzatia Panny Márie v Šamoríne
prijali rehoľné rúcho a zložili prvé re-
hoľné sľuby v Inštitúte dcér Márie Po-
mocnice novicky Martina Alaxová a
Alžbeta Sárközyová. Provinciálna pred-
stavená sr. Iveta Sojková FMA im po
prijatí medzi sestry saleziánky odo-
vzdala Stanovy Inštitútu FMA, ktoré
sú projektom rehoľného života, a kríž
ako znak zasvätenia a nasledovania
Ježiša Krista v láske. Slávnostnú svätú
omšu za účasti saleziánskej rodiny, prí-
buzných a mladých celebroval pro-
vinciálny vikár Jozef Ižold SDB a niesla


sa v duchu citátu zo 42. žalmu: „Ako je-
leň dychtí za vodou z prameňa, tak
moja duša, Bože, túži za tebou.“ Pr-
vými apoštolskými komunitami a pô-
sobiskami týchto sestier sú Bratislava-
Kremnická a Banská Bystrica.
Miroslava Tarajová FMA


S L O V E N S K O
Saleziánky majú dve nové sestry




„Tábor by mal nadväzovať na existu-
júce „stretká“, ale jeho charakter zá-
visí aj od tradícií v stredisku, od pro-
stredia a tiež od veku a počtu detí,“
vysvetľuje saleziánka Evka Rušinová
a dodáva: „Nesmieme zabúdať, že tá-
bory robíme nie pre samotné tábory,
ale ako odpoveď na potreby detí – to


by malo byť kritériom. Keď vidím, že
počty účastníkov rastú len pomaly,
som za to, skúsiť niečo nové. Tábory
by nemali byť 'na jedno kopyto'. Aj
v animátoroch treba vzbudzovať tvo-
rivosť, viesť ich k vymýšľaniu nových
vecí.“


Nie je tábor ako tábor
Záujemcovia sa najčastejšie môžu
stretnúť s pobytovými a prímestskými
tábormi. Niektoré strediská ich orga-
nizujú pre všetkých spolu, iné zvlášť
pre chlapcov a zvlášť pre dievčatá. Tá-
bory sú aj pre tínedžerov (birmovan-
cov, mladých) i pre celé rodiny. Niek-


toré majú špeciálne zameranie – napr.
Saleziánsky plenér pre mladých umel-
cov, či Tymián pre miništrantov. Oso-
bitnou skúsenosťou sú misijné tábory.


Spolu alebo oddelene?
V určitom veku, do skončenia základ-
nej školy, je pre chlapcov aj dievčatá


dôležité stretávať sa v samostatných
skupinkách, zhodujú sa Eva Rušinová
FMA a Pavol Drška SDB. „Podľa mojich
skúseností, chlapcom do konca 7. či 8.
ročníka dievčatá vôbec nechýbajú. Na
čisto chlapčenskom tábore tak môže
človek chalanov lepšie usmerniť, ľah-
šie im poukázať na hodnoty, ktoré im
chce odovzdať. Keďže tam nie sú diev-
čatá, nemusia sa na nič hrať,“ vysve-
tľuje Pavol Drška. Za nežnejšie pohla-
vie dodáva Eva Rušinová: „Pre
dievčatá je dôležité, aby prežili určité
veci, nadobudli niektoré skúsenosti
samostatne ako dievčatá, aby sa rozvili
plnohodnotne ako ženy. Musia si
v sebe vyriešiť niektoré veci. Kvôli
vlastnej identite a tiež, aby mohli ne-
skôr obohatiť svet chlapcov, mužov.“
Na záver konštatuje: „V tínedžerskom
veku je však lepšie, ak už sú na tábore
spolu ako partia – chlapci aj dievčatá.“


Výchova mladých cez silné
zážitky
„Tábory pre mladých sme začali or-
ganizovať ako súčasť prípravy na bir-
movku,“ objasňuje začiatky Dominik
Vinš SDB. „Birmovanci sú 'decká',
ktoré by sa mali stať zodpovednými
za svoj život a naučiť sa prevziať zod-
povednosť za životy iných, nestratiť
sa v živote. To nie je len tak! Hľadali
sme teda formu. Témy ako: ja sám,
spoločenstvo, Boh sú ťažké a ab-


téma


Hoci sa už začal školský rok, téma letných táborov je
v saleziánskych strediskách stále prítomná. A nielen
v spomienkach. Odráža sa aj na nových členoch
„stretiek“, pevnejších vzťahoch, spoločných zážitkoch.
Tábory sú s celoročnou činnosťou stredísk pevne previazané – sú ich vyvrcholením
a uzatvárajú aktivity starého školského roka. Zároveň pripravujú deťom hlbšie
priateľstvá a nové možnosti na rozvoj v novom školskom roku.


D B D 2 0 1 110


a každodennosť
školského roku


Letné tábory


Autor: Zuzana Matejíčková




straktné. Potrebovalo to niečo kon-
krétne, čosi, čo ich zasiahne. Preto
sme sa rozhodli pre zážitkový tábor –
dostať mladých na hranicu možností,
kde budú musieť siahnuť na dno svo-
jich síl, kde aj v náročných situáciách
budú musieť prevziať zodpovednosť
za seba, za druhých.“


Hoci nie všetky tábory pre mladých vy-
chádzajú zo sily zážitku, v priebehu po-
sledných desiatich rokoch nabrali, najmä
vo väčších strediskách, na popularite.


Na tábor s celou rodinou
Ďalším rozrastajúcim sa typom sú ro-
dinné tábory. „Zoceľujú rodinu,“ za-
čína Tibor Reimer SDB. „Tento rok
sme mali jeden deň bez programu –
určený čisto pre rodiny. Ale asi by sa
hodilo aspoň o pol dňa viac.“ Vzá-
pätí poukazuje na ďalší rozmer: „Ro-
dinné tábory tiež výrazne pomáhajú
budovaniu spoločenstva rodín. Na
Čiernej Vode sa stretávame na ne-
deľných svätých omšiach už dlhšie,
ale až rodinný tábor posunul vzťahy
medzi rodinami za krátky čas kvalita-
tívne kdesi úplne inde.“ Dominik Vinš
dodáva: „Bez práce s rodičmi bu-
deme oveľa ťažšie výchovne vplývať
na deti.“ Aj pri rodinných táboroch
záleží na veku a zložení detí. Program
zvyknú pripravovať saleziáni v spo-
lupráci s animátormi alebo rodičmi.


Prímestský a „prídedinský“
Medzi tradične najúspešnejšie patria
prímestské tábory (v menších ob-


ciach známe pod názvom príde-
dinské). Sú pomerne cenovo nená-
ročné, schopné pojať väčšie množstvo
detí. Výhodou je tiež ich flexibilita. Aj
vďaka týmto charakteristikám sa vo
viacerých strediskách stávajú vý-
znamnejšie než pobytové tábory.


Miništranti z celého Slovenska
Typickým chlapčenským táborom je
aj Tymián. „Tento miništrantský tábor
je výnimočný v tom, že naň chodia
nielen chalani zo saleziánskeho pro-
stredia,“ hovorí Peter Melišek, salezián
spolupracovník (ASC), jeden z organi-
zátorov a dodáva:. „Najmä takíto
chlapci si veľmi vážia, že sa im starší
animátori venujú.“ Na Tymiáne si svoje
animátorské zručnosti vyskúšajú aj ná-
dejní saleziáni – do prípravy a realizá-
cie sa zvyknú zapájať aj kandidáti.


čas pre mladé talenty
Tvorivosť, umenie a svoje schopnosti
si mladí umelci rozvíjajú na Salezián-
skom pléneri. Hlavným organizáto-
rom je už viac ako tri roky akade-
mický maliar Pavol Rehák ASC. Za


jeden z cieľov tábora považuje zdru-
žovanie a formovanie mladých kres-
ťanských umelcov. Na tábore vládne
tvorivá atmosféra – maľuje sa najrôz-
nejšími technikami, ale nechýbajú ani
hry a duchovný program. Napriek
rôznym špecifikám aj tu cítiť sale-
ziánsku atmosféru.


rómske deti sú vďačné aj za málo
Misijné tábory pre rómske deti sú no-
vinkou. Občianske združenie Savio
ich rozbehlo len v minulom roku. „Tá-
bory robíme vždy na miestach, kde
už je rozbehnutá činnosť s Rómami,“
hovorí Peter Kuchár SDB. Deti tábo-
rom žijú aj dlho po jeho ukončení.
„Pán kaplán zo Svidníka mi povedal,
že deti si ešte celé mesiace spievali
piesne, čo sa s nami naučili.“ Dobro-
voľníčka Mária Grebečiová dodáva
vlastnú skúsenosť: „Nevedela som,
čo môžem tým deťom dať. A im stačili
úplne jednoduché hry, naša pozor-
nosť, to, že sme sa s nimi rozprávali.
Nemyslela som si, že tak málo môže
byť pre nich až tak veľa.“


Malá ukážka z pestrosti
letných táborov sale-
ziánskej rodiny. Mnohé
výlety, zážitky, priateľ-
stvá a skúsenosti si no-
síme vo svojom srdci.
Opatrujme a rozvíjajme
ich s láskou, aby nás
hriali pri srdci počas ce-
lého nasledujúceho
školského roka.


téma


D B D 2 0 1 1 11


LETNé TáBOry 2011
V číSLAcH
V saleziánskych strediskách sa
uskutočnilo 90 letných táborov
a vďaka nasadeniu 1 600 animáto-
rov tak krajšie leto prežilo 6 000
detí. Misijných táborov na Slo-
vensku i v zahraničí bolo 6, po-
máhalo 35 animátorov a zúčast-
nilo sa veľké množstvo detí. Počet
zážitkov, nových skúseností, pek-
ných chvíľ a krajších vzťahov je
nevyčísliteľný.




Jedným zo saleziánov, nadšených pre
divadlo, je don Róbert Flamík z ko-
munity v Partizánskom. Spolu s mla-
dými z tamojšieho Pastoračného
centra sv. Tomáša na sídlisku Šípok
už majú za sebou veselú a peknú di-
vadelnú hru Stačí otvoriť dlaň. „Tento
rok sme sa rozhodli skúsiť zrealizovať
ďalšie divadlo. Bola to cesta spoloč-
ného hľadania, stretania sa divadel-
níckeho tímu deviatich mladých a nás,
saleziánov. Spolu sme vytvorili di-
vadlo z vlastnej produkcie s názvom
Legenda o dobre,“ hovorí Robo Fla-
mík. Scenár divadla je autorským die-
lom Veroniky Ďurčekovej.


Premiéra modernej rozprávky, ktorá
podčiarkuje dôležitosť správneho cha-
rakteru a istotu, že „je tu niekto, komu
na nás stále záleží“, bola 30. januára.
V predvečer sviatku dona Bosca to
bola pocta tomuto otcovi a učiteľovi
mladých. Päťdesiatčlenný divadelný
tím stvárnil na doskách pódia pravdu
o tom, že dobro je aj dnes možné,
reálne a skutočné.


Mladí z Partizánskeho sa potom s di-
vadlom o viere v dobro predstavili na
malom jarnom turné. Legendu
o dobre ponúkli najprv žiakom dru-


hého stupňa zo základných škôl
svojho mesta a potom i verejnosti
v niekoľkých obciach. „Dúfame, že
v ľuďoch zanecháme aspoň kúsok
dobra, pretože človek nikdy nevie, ako
veľmi dokáže jedno obyčajné divadlo
ovplyvniť život druhého,“ vyjadril sa
jeden z účinkujúcich. Koncom apríla
videlo Legendu aj vyše sedemsto detí
zo škôl v Topoľčanoch.


Druhé saleziánske divadlo tohto roka
vzniklo v Humennom. Saleziána Ma-
roša Husára už ako tvorcu divadiel sa-
leziánska verejnosť pozná veľmi
dobre. Spolu s s ním nacvičilo hru


dvadsaťpäť mladých hercov, zväčša
chlapcov. Hra Malý kominár mala pre-
miéru na „doskách“ v Humennom
v poslednú májovú nedeľu a nechý-
balo ani niekoľko repríz, opäť najmä
pre žiakov domácich základných
i stredných škôl.


Príbeh o chlapčenskej duši sa rozvíja
v dvoch postavách, umiestených do
prostredia talianskeho Turína v 19. sto-
ročí a zároveň na Slovensku v súčas-
nosti. Malým kominárom je chudobný
žobráčik Giovanni a chlapcom zo sú-
časnosti je Erik, ktorý rád kreslí. „Malý
kominár driemal vo mne niekoľko ro-


téma


D B D 2 0 1 112


Leto je u saleziánov
vrcholom celoročných
aktivít. Okrem „stretiek“,
športových súťaží, či
krúžkov sa najmä vďaka
nadšeniu niektorých
saleziánov nájdu aj chvíle,
keď sa deti a mladí
dostávajú na „dosky, ktoré
znamenajú svet“. Každý rok
vzniká v našich strediskách
jedno, dve či viac divadiel.
A aj keď vrchol kresťanskej
divadelnej sezóny –
Gorazdov Močenok – nie je
saleziánskou aktivitou,
mladí od dona Bosca tam
nechýbajú.


Saleziánske divadlá
ponúkajú viac než len posolstvo
Autor: Rastislav Hamráček SDB




D B D 2 0 1 1 1


kov. Minulého roku sme s niekoľkými
chlapcami urobili osnovu príbehu,
padli mnohé nápady, a tak sa Malý ko-
minár mohol narodiť,“ spomína na za-
čiatky režisér a scenárista don Maroš
Husár.


S „narodením“ však malo prácu okolo
päťdesiat ľudí. Medzi nimi bol naprík-
lad aj šéf činohry Štátneho divadla
v Košiciach Jozef Úradník či drama-
turgička Božena Čahojová z Bratislavy,
ale tiež šéf tanečného divadla ATak
Paľo Danko. Hudobný sprievod pre di-
vadelnú hru mala pod taktovkou Ľu-
bica Čekovská. O kostýmy sa postarali
mamičky samotných hercov.


„Donboskovské“ očarenie na
Gorazdovom Močenku
XIX. ročník festivalu kresťanského di-
vadla privítal desať divadelných pred-
stavení a medzi nimi boli aj Legenda
o dobre a Malý kominár. Štyria prí-
tomní saleziáni a s nimi desiatky mla-
dých hercov priniesli nielen svoje
umenie, ale „tie naše decká rozdávali
predovšetkým radosť dona Bosca,“
ako dosvedčil don Maroš Husár.


V programe festivalu Gorazdov Moče-
nok sú tradične aj workshopy a orga-
nizátori viac ráz osobne ďakovali prí-
tomným saleziánom za to, že deti
a mladí z týchto dvoch súborov po-
máhali, zapájali sa a najmä vytvárali ra-
dostnú atmosféru. Netradičnou súčas-
ťou festivalu bol aj futbal s porotcami.
„Porotcovia mi chodili ďakovať za na-
šich chlapcov, že takú atmosféru vy-
tvorili aj pri futbale, že nebolo počuť
žiadne nadávky pri fauloch, že vnášali
peknú saleziánsku radosť,“ dopĺňa Ma-
roš Husár a spresňuje, že obzvlášť si
cení práve tento vklad detí a mladých
do festivalu. „Boli veľmi obetaví pri ak-
tivitách, pri službe, aj pri zapájaní sa do
modlitieb.“ Zbor z Partizánskeho spre-
vádzal spevom aj jednu zo svätých
omší počas festivalu.


Podľa slov Maroša Husára bola kon-
kurencia na festivale veľmi silná, kva-
litná, no mladí od saleziánov podľa
neho podali svoj doteraz najlepší vý-
kon, „takže sme boli rovnocenní s väč-
šími a skúsenejšími súbormi.“ Za
skĺbenie týchto dvoch momentov –


vytváranie výbornej radostnej atmos-
féry spojenej so službou a naozaj kva-
litný výkon mladých hercov Malého
kominára – udelila porota Mariánovi
Husárovi osobitnú cenu „za pedago-
gické a umelecké vedenie divadel-
ného súboru Saleziáni Don Bosca
v Humennom“.


Za ostatných dvadsať rokov slobod-
ného pôsobenia saleziánov pod Ta-
trami takmer každý rok vzniklo nie-
koľko divadiel a viaceré divadelné tímy
sa zúčastnili aj na festivale v Močenku.
Saleziánske divadlá však núkajú okrem
posolstva ešte čosi navyše. Ich naj-
vzácnejším prínosom je výchovný roz-
mer, skrytý v námahách, keď saleziáni
s deťmi a mladými tieto predstavenia
spoločne pripravujú, tvoria a – ako
apoštolát – aj hrajú. Vždy s prvkami ra-


dosti, často i humoru, a s myšlienkami
o reálnom živote a hodnotách, cez
ktoré sa divadlá dotýkajú svedomia
a nebadane aj vychovávajú. A to je
evanjelium v saleziánskom šate.


„Bol som na mnohých predstaveniach,
kde hrali profesionálni herci. No Malý
kominár bolo najlepšie, čo som dote-
raz videl. Tie decká ma prekvapili. Ho-
vorí o nich celá naša škola na hodi-
nách i prestávkach. Klobúk dole pred
nimi,“ – pochvaľoval humenských her-
cov jeden z divákov, stredoškolák, štu-
dent štátneho gymnázia v Humennom.


Každý druhý mesiac


DON BOSCO
U TEBA DOMA


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.


Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.


Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.


Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.


Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.


Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
Tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


do
n


bo
sc


o
dn


es




téma


Na festival mediálnej tvorby mladých
– MeŠtival – prihlásili do súťaže svoje
písomné, fotografické či video diela
nielen absolventi (skončení druháci)
Mediálnej školy, ale aj iní mladí zo sa-
leziánskych stredísk. „Mladí mali mož-
nosť prezentovať, čo sa naučili na kur-
zoch. Okrem toho sme sa rozdelili do
skupín a účastníci mali spracovať so-
ciálne témy do textovej reportáže, do
krátkeho videoklipu alebo pomocou
fotografií,“ opísal priebeh MeŠtivalu
salezián Pavol Dzivý z co-mediálneho
tímu saleziánskej rodiny. „Médiá a
mladí – to ide spolu. Chceme dať prie-
stor mladým talentom, aby rozvíjali
svoje nadanie,“ doplnila ho koordi-
nátorka projektu Viktória Kolčáková.
Na festivale sa účastníkom venovali
profesionálni mediálni tvorcovia. Prí-
stup ocenili aj samotní účastníci. „Na-
učila som sa pracovať s kamerou a
zlepšila som sa vo fotení,“ povedala
napríklad Barbora Křížová, účast-
níčka z Ostravy.


Vrcholom MeŠtivalu bol sobotný Ga-
lavečer s oceňovaním víťazov. Jeho
atmosféru obohatili vystúpenia gos-
pelovej hudobnej skupiny Metelica
a speváčky Janais. Účasťou poctil Me-
Štvial aj provinciál saleziánov don Ka-
rol Maník. Záštitu nad festivalom pre-
vzal europoslanec pán Miroslav
Mikolášik. Porota bola prísna a ná-
ročná. Svedčí o tom aj fakt, že nie-
koľko cien neudelila.


V kategórii fotografia porotcovia ude-
lili len tretie miesto, a to Veronike Sie-


kelovej z Dubnice nad Váhom: „Moja
výherná fotografia vznikla počas tí-
nedžerského tábora. Úlohou súťažia-
cich mladých tu bolo dopraviť vodu
do cieľa bez straty. Fotografovaniu sa
venujem od 14-tich rokov, študujem
na Strednej umeleckej škole v Tren-
číne odbor Fotografický dizajn. Oce-
nenie na galavečere bolo pre mňa prí-
jemným prekvapením.“


Spomedzi textov ostalo neobsadené
prvé miesto. Lívia Šimečková z Ru-
žomberka získala tretiu cenu. V jej
článku Západo - východný front po-
rota ocenila osobný vklad autorky a
zaujímavú tému. „Spomedzi kategórií
videa, textu a fotografie sa cítim naj-
viac obdarená v písaní. Zvolila som si
tému o misionároch. Vždy ma nad-
chýnali nezvyčajné profesie a misio-


nári si tú svoju odnášajú domov aj
po skončení pracovnej doby. Počas
písania som si uvedomila, že moje
problémy sú v porovnaní s ich pro-
blémami veľakrát také malicherné.“


Druhé „textové“ miesto obsadila
Agáta Šebestová z Ostravy za článok
Učitel - člověk nedoceněný. Historie
marného učitelského pachtění se.
„Pro námět jsem se rozhodla, protože
studuji historii a náhodou jsem se do-
stala k několika informacím o učite-
lích, kteří pracovali s dělnickými
dětmi, což se hodilo k tématu Mešti-
valu Máš jen to, co jsi dal. Nápad jsem
v hlavě nosila asi dva měsíce a na-
psala jsem to za dva dny. MeŠtivalu
bych přála, aby se během několika
let dostal mezi uznávané festivaly na
Slovensku i v České republice.“


V saleziánskych strediskách žijú mladí počas roka aj médiami. Lepšie povedané, venujú
sa mediálnej tvorbe. A to aj vďaka projektu Mediálnej školy (MeŠ), ktorý spoločne


rozvíja saleziánska rodina zo Slovenska i z českej republiky. A toto leto bolo svedkom
historicky prvého vyvrcholenia prvých dvoch rokov MeŠ: začiatkom júla sa v Žiline


konal MeŠtival. Odborná porota v sekcii video vyhlásila dokonca absolútneho víťaza.


Na začiatku leta sme mali prvý
mediálny festival M e Š t i v a l


D B D 2 0 1 11


Autor: Rastislav Hamráček SDB a Miroslava Tarajová FMA




téma
Najbohatšia na súťažné diela bola sek-
cia video. Porota tu udelila až šesť
cien: dve prvé, dve druhé, tretiu a ab-
solútneho víťaza.


Tretiu cenu a zároveň cenu diváka zí-
skala Danka Mäsiarová z Dolného Ku-
bína, ktorá sa však MeŠtivalu ne-
mohla zúčastniť. Cenu prevzala
spoluautorka diela Marcela Kršková.
Video s názvom S anjelmi v pätách je
pútavou výpoveďou zdravotnej sestry
a misijnej dobrovoľníčky v Afrike.


Na druhom mieste v kategórii video
sa umiestnili: Alžbeta Hrušovská z Ko-
šíc a jej Spot o animátorstve spraco-
vaný veľmi dynamickým spôsobom
a Stanislav Mikita z Humenného s do-
kumentárnym videom Rodiny chu-
doby, v ktorom poukázal na ťažkosti
sociálneho prostredia v Azerbaj-
džane. „Veľmi rád cestujem a popri-
tom spoznávam nové krajiny a no-
vých ľudí. Vyskytla sa mi teoretická
šanca, že by som mohol ísť do Azer-
bajdžanu, do komunity slovenských
saleziánov, na "výlet". V Baku som
napokon strávil jeden týždeň. Čistá
práca na tomto „filmíku“ bola asi dva
a pol mesiaca a pri natáčaní som zí-
skal úplne iný pohľad na veci. Stretol
som sa s rodinami, ktoré sú rady, ak
im vôbec elektrika ide
hodinu denne, že majú
vôbec pitnú vodu i čo
dať do úst. Popri týchto
veciach im nechýba
úsmev na tvári a tí ľudia
sú šťastní. Hneď som si
začal vážiť, čo všetko
doma mám.“


Dve prvé miesta udelila
porota za videá Nový
zmysel, o hnutí eRko, On-
drejovi Martinkovičovi
z farnosti Veľký Šariš, fi-
liálka Medzany, a dvojici
Mirka Džupinová a Ró-
bert Chovanec z Barde-
jova za hudobný videoklip Je to v ro-
dine. „eRko mi je veľmi blízke, mám
rád ľudí, s ktorými pracujem, vytvá-
rame v ňom silné spoločenstvo...
Práca s deťmi stojí veľa námahy, ale
neporovnateľne viac človeku dáva.
Takže som sa rozhodol točiť o eRku,


aby som priblížil život týchto mla-
dých ľudí, poukázal na ich prácu,
ktorú často mnohí nevedia oceniť...
Prvý raz som točil "oficiálny doku-
mentárny film" (trvanie 6:30 min),
ktorý som mohol potom prezentovať
ostatným,“ hovorí Ondrej.


„Na natočenie klipu sme dostali po-
nuku od nášho detského zboru Vini-
mini. Pesnička je rodinná, tak sme
chceli, aby to bolo cítiť aj z klipu. Už
samotná príprava scenára bola ča-
sovo taká dlhá ako spracovanie
a trvala nám 20 hodín. Výroba klipu


bola pre nás celkom nová skúsenosť
a sme veľmi radi, že to takto vyšlo.
Bolo to nahrávanie s deťmi, čo je nie-
kedy na koordináciu ťažšie, ale
hlavne sme videli, ako to vyzerá, keď
sa niečo tvorí a že dobrá príprava vie
ušetriť veľa času,“ povedali tvorcovia


z Bardejova, dvojici Mirka Džupinová
a Róbert Chovanec.


Napokon za absolútneho víťaza ur-
čila porota video s anglickým názvom
Mine. Jeho autorom je mladý Michal
Smoleň z Košíc. Porota ho vybrala
pre originálne, jedinečné a profesio-
nálne spracovanie sci-fi príbehu z bu-
dúcnosti s prihliadnutím na animá-
ciu, dramaturgiu a grafiku.
„Aj keď som svoje 10-mesačné dielo
nerobil so zámerom pre MeŠtival,
jeho námet má veľa spoločného s he-
slom MeŠtivalu: Máš len to, čo si dal.


Námet je protikladom
dnešného egocentric-
kého zmýšľania, ku kto-
rému je ťažko nájsť v mé-
diách alternatívu. Popri
tvorbe som si osvojil teo-
retické znalosti aj sa-
motný námet sa mi vžil
pod kožu.“


Mediálnu školu i sa-
motný MeŠtival zastre-
šuje Laura, združenie
mladých, a projekt pod-
porila agentúra Slovak
Aid. O ideovú stránku i o
samotné vzdelávanie
mladých počas štyroch


kurzov sa stará česko - slovenský sa-
leziánsky co-mediálny tím. Jeho čle-
novia boli na MeŠtivale prítomní
všetci; českí i slovenskí mladí ich tak
mohli vidieť nielen ako školiteľov, ale
aj ako zasvätené osoby spojené v jed-
nom projekte.


D B D 2 0 1 1 15


Ocenená fotografia, autor: Veronika Siekelová, Dubnica nad Váhom




fotorepor táž


Prvé tri dni Svetových dní mládeže (SDM) v polovici augusta v Madride
prežívali mladí na katechézach v jazykových skupinách. Slováci mali
k dispozícii dva menšie kostoly vzdialené len 5 minút od seba. Jednu
z katechéz mal aj slovenský provinciál saleziánov don Karol Maník.


Päťsto slovenských mladých od sa-
leziánov bývalo spoločne na jed-
nej veľkej saleziánskej škole na
okraji Madridu. Pred kostolom sa-
leziánskeho strediska ich vítal ob-
rovský kríž.


Medzi ostatnými mladými a najmä počas fiesty Saleziánskeho hnutia
mládeže bolo možné našich mladých rozoznať veľmi ľahko: mali zelené
tričká s bieločiernymi logami saleziánov, SDM a so slovenským znakom


Nezabudnuteľné Svetové dni mládeže


Modlitbová vigília na saleziánskej fieste v provinciálnom dome madridských saleziánov sa začala tým, čo je pre
SDM tradičné: prinesením kríža, okolo ktorého sa mladí stretávajú a modlia. Vigíliu sprevádzal vyše stočlenný
medziárodný spevácky zbor.


D B D 2 0 1 11


Foto © Rastislav Hamráček


Foto © Rastislav Hamráček


Foto © Rastislav Hamráček


Foto © Rudolf Starovský


Fo
to


©
R


ud
ol


fS
ta


ro
vs




Foto © Equipo Comunicación MJS-Madrid




fotorepor táž


Súčasný nástupca dona Bosca, don Pas-
cual Chávez, a s ním aj generálna predsta-
vená sestier saleziánok matka Yvone Reun-
goat, povedali saleziánskym mladým na
záver spoločnej fiesty tradičné večerné
slovko. Don Chávez im zdôraznil: „Cirkev
i spoločnosť vás potrebuje!“


Radosť mladých sa na saleziánskej fieste prežívala
aj hudbou a piesňami. Pestrosť štýlov a kultúr bola
naozaj „farebná“.


Najsilnejší moment viery počas SDM zažili mladí
počas vigílie v sobotu 20. augusta večer na letisku
Cuatro Vientos. Dva milióny mladých v tichu ado-
rovalo pred Kristom v Eucharistii a nakoniec im
všetkým Svätý Otec Benedikt XVI. udelil sviatosné
požehnanie.


Cestu zo Slovenska do Madridu,
dlhú asi 2600 km, si skupina chlap-
cov z tímu Don Bosco Tour od-
krútila na bicykloch. O ich puto-
vaní písal v nedeľu 21. augusta aj
veľký španielsky denník ABC.


Vyše 7000 saleziánskych mladých putovalo na vyvrcholenie
programu SDM na letisko Cuatro Vientos spoločne, všetci
v rovnakých modrých tričkách. A spoločne boli aj v sektore
C2, celkom blízko vpredu.


Foto © Equipo Comunicación MJS-Madrid


Foto © Equipo Comunicación MJS-Madrid


Fo
to


©
Eq


ui
po


C
om


un
ic


ac


n
M


JS
-M


ad
ri


d


Foto © Equipo Comunicación MJS-Madrid


Fo
to


©
Eq


ui
po


C
om


un
ic


ac


n
M


JS
-M


ad
ri


d


Foto © Equipo Comunicación MJS-Madrid




aktualita


D B D 2 0 1 11


Perličky z návštevy
dona Pascuala Cháveza


V dňoch 1. až 3. septembra navštívil Slovensko hlavný
predstavený saleziánov don Pascual chávez.


Autor: spracoval Maroš Peciar SDB




DArčEK
Mladí na Slovensku radi privítali dona
Cháveza nielen chlebom a soľou, ale
si preňho pripravili aj mimoriadny
darček. Odovzdali mu ho v Levoči,
na Mariánskej hore. Práve tam sa don
Pascual stretol s mladými prevažne
z východoslovenských stredísk na
tradičnej Bodke za prázdninami.
Pri príležitosti 20-tich rokov existencie
DOMKY – Združenia saleziánskej mlá-
deže sa im podarilo aj vizuálne vyja-
driť toto pevné spojenectvo medzi
mladými, saleziánmi a donom Bos-
com.
„Stred obrazu tvorí klasická tvár dona
Bosca na pozadí a v popredí je
usmiaty don Chávez. Zo všetkých
strán je táto koláž lemovaná drob-
nými fotografiami slovenských ani-
mátorov a animátoriek. Spolu sa ich
tam zmestilo 1500 zo všetkých našich
stredísk“, prezradila Lucia Čupeľová
z tímu pre oslavu 20. výročia DOMKY.


KOSTOL
Najväčším stretnutím s donom Chá-
vezom bola bezpochyby slávnostná
svätá omša v Žiline. Na tento účel sa
zdal byť najvhodnejší kostol Sedem-
bolestnej Panny Márie vo farnosti Ži-
lina Vlčince. Návštevníka kostola
ohromí veľká socha Panny Márie ob-
lečená v modrom, ktorá dominuje ce-
lému vnútru kostola. Socha je súčas-
ťou mozaiky, na ktorej sú znázornené
zastavenia krížovej cesty a tiež vý-
javy zo života Panny Márie.


Veriaci so stavbou tohto komplexu
začali hneď po páde totalitného re-
žimu, ale dokončili ho až v roku 2005.
Zaujímavosťou je, že otec biskup To-
máš Galis sa na Zelený Štvrok stre-
táva so svojimi kňazmi práve v tomto
chráme, a nie v katedrále v centre
mesta.


PríPrAVA
Prvýkrát v novodobej histórii sale-
ziánskeho diela na Slovensku sa na
spoločnej slávnosti doživotných sľu-
bov stretli bratia saleziáni so sestrami
saleziánkami – Dcérami Márie Po-
mocnice. Štyria mladí saleziáni, dvaja
koadjútori (saleziáni laici) a dvaja štu-
denti teológie, a tri sestry sa pripra-
vovali na tento deň už počas celého
roka. Prvého septembra definitívne
odovzdali svoje životy Pánu Bohu
a donovi Boscovi v Saleziánskej kon-
gregácii, resp. v Inštitúte dcér Márie
Pomocnice a urobili tak v prítomnosti
samotného deviateho nástupcu dona
Bosca.
Už počas minuloročných prázdnin
absolvovali úvodné stretnutia s for-
mátormi, aby sa naladili na plodné
prežitie študijného a apoštolského
roka. Na jar si podali oficiálne žiadosti
o možnosť zložiť doživotné sľuby. Po
kladnej odpovedi predstavených časť
prázdnin venovali intenzívnej prí-
prave v dvoch skupinách. Sestry vy-
cestovali do Talianska a strávili tento
čas najmä v Mornese, na miestach
vzniku ich Inštitútu. Bratia saleziáni
zase navštívili viaceré saleziánske
domy na Slovenku a premýšľali
s miestnymi saleziánmi nad naším po-
slaním k mladým. Okrem toho sa
stretli aj s viacerými zástupcami sa-
leziánskej rodiny.


DrIENIcA – DOM MAMy
MArGITy
Svoju druhú noc na Slovensku strávil
don Pascual Chávez na Drienici. Zdru-
ženie Saleziánov spolupracovníkov
(ASC) tam má Dom mamy Margity.
Spravujú ho manželia Pipkovci
a práve ich sme sa spýtali na detaily
tejto vzácnej návštevy.
„Pre nášho otca sme špeciálne zaria-
dili dvojizbu, kde je fotelové sedenie
v predizbe a potom samotná izba na
spanie. Na večeri s hlavným predsta-


veným tu budeme mať asi 30 hostí,
členov provinciálnej rady ASC a zá-
stupcov stredísk z Prešova a Sabi-
nova. Najviac sa však tešíme na po-
žehnanie našej vynovenej kaplnky.“


DOPrAVA
Spolubratia, ktorí sa venujú študen-
tom na SOŠ sv. Jozefa Robotníka v Ži-
line, zabezpečili pre dona Cháveza
špeciálne auto. Program stretnutí
s mladými, požehnanie nových prie-
storov a liturgické slávenia – toto
všetko sa udialo v pomerne svižnom
tempe, ktoré bolo náročné najmä na
presuny. Od príletu do Viedne bola
cesta nasledovná: letisko Schwechat –
Žilina – Levoča – Košice – Drienica
(Sabinov) – Prešov a napokon pre-
sun do Krakowa.
Jeden zo šoférov, koadjútor Igor Pe-
cha, nám rozpovedal niektoré detaily:
„Oslovil som momentálneho riaditeľa
spoločnosti Auto Becchi pána Jaku-
bova, či by nechcel počas pobytu na
Slovensku zabezpečiť pre nástupcu
dona Bosca nejaké spoľahlivé vo-
zidlo. Povedal mi, že to bude preňho
veľká česť. Nakoniec podľa dohody
zabezpečil Alfu 159 a ako sprievodné
vozidlo osemmiestny Fiat Scudo“.


MEDIALIZácIA
Priebeh celej návštevy hlavného
predstaveného je aj patrične zazna-
menaný. Vzácne slová, gestá a po-
vzbudenia sú tým veľkým bohat-
stvom, ktoré na Slovensko nástupca
dona Bosca priniesol. Aj preto počas
celej návštevy sprevádzal vzácneho
hosťa, ale aj jeho hostiteľa, sloven-
ského provinciála dona Karola Ma-
níka, tím zložený z fotografa, dopiso-
vateľa a kameramanov. Tím tvorili
členovia mediálnej komunity a zopár
profesionálov, ktorí s nimi spolupra-
cujú.
Spravodajstvo z návštevy okrem slo-
venských katolíckych webov pri-
niesla v taliančine aj saleziánska tla-
čová agentúra ANS na adrese
www.infoans.org.


aktualita


D B D 2 0 1 1 1


Do jeho rúk zložili večné
sľuby mladí saleziáni
i sestry saleziánky;
zúčastnil sa na Bodke za
prázdninami na Levočskej
hore a otvoril a požehnal
pastoračné stredisko na
Luníku v Košiciach
i mládežnícke stredisko
v Prešove na Bottovej. Jeho
návšteva mala aj niekoľko
menších či väčších
„perličiek“, ktoré sú hodny,
aby sa na ne nezabudlo.




udalosť


KDE SA TO VŠETKO ZAčALO?


Zuzana Saloňová
V našich Stanovách sa
píše, že Mária je Matka kaž-
dého saleziánskeho povo-
lania. Vždy, keď prídem do
Levoče na Mariánsku horu,
vnímam presne toto. Le-
voča bola spolu so Šaštínom jediné
pútnické miesto, kde som „za mladi“
chodila, takže niečo sa tam muselo
začať.
Sama by som cestu k sestrám u nás
v Michalovciach asi nenašla. Boli to
kamarátky, ktoré ma pozvali. Mohli
sme prísť kedykoľvek a nevyrušovali
sme, mohli sme do neskorého večera
hrať v „hudobke“. Pri večeri, na ktorú
ma sestry nemali problém pozvať,
som sledovala, ako spolu komunikujú
a... páčilo sa mi to. Svoj zápas „Ja-
kuba s Bohom“ som si však ešte po-
trebovala vybojovať počas gymnázia
a štúdia na PdF Trnavskej univerzity.


Peter Jurčišin – Kukľa
Ako chlapci sme s kama-
rátmi v škole alebo na ulici
veľa vymýšľali a vystrájali.
Do tohto obdobia vstúpil
silným spôsobom môj
vzťah s otcom, ktorý si pre
nás vždy vedel nájsť čas.
Okrem neho sa medzi panelákmi náš-
ho sídliska objavil jeden salezián,
ktorý nás pozval na „stretká“. Dobre
rozumel srdcu chlapca. Toto bol
vzťah, o ktorom som presvedčený, že
mal veľký vplyv na moju budúcnosť.
Keď som mal 17 rokov, na skautingu
sme nacvičovali divadlo o prenasle-


dovaní kresťanov. Tu vo mne skrsla
túžba po duchovnom povolaní. Hoci
som mal v sebe túto túžbu, nevedel
som akým smerom sa vydať. Nako-
niec som sa rozhodol pre saleziánov,
u ktorých som vlastne vyrástol.


ŠESť rOKOV JE čAS OD PrVýcH
PO VEčNé SľuBy. čO SA u TEBA
ZMENILO?


Ján Ivančák
Najväčšia zmena, ktorú na
sebe vnímam, je, že sa viac
odovzdávam Bohu a viac
mu dôverujem. A okrem
toho som o 6 rokov starší .


Gabriela Baňasová
Patriť Bohu bola túžba,
ktorá rezonovala v mojom
srdci, keď som hľadala
a rozpoznávala svoje po-
volanie. S odstupom šies-
tich rokov rehoľného ži-
vota žasnem, ako Pán napĺňa túto
túžbu. A čím viac patrím Jemu, tým
viac môžem patriť druhým. Páči sa
mi tajomstvo tejto dynamiky, do kto-
rej túžim stále viac prenikať.


Pavol Pipka
Aby ovocie dozrelo, potre-
buje slnko, aby dozreli ľu-
dia, potrebujú lásku. Mô-
žem povedať, že moja
príprava na večné sľuby
bola cesta dozrievania
v láske. Toto vyzrievanie trvalo šesť
rokov formácie a vidím, že bude po-
kračovať celý život. Každý rok prinie-
sol niečo, čo ma posunulo na ceste za


Kristom. Askéza, nadšenie, apoštolát,
vzťahy, pokora, Sväté písmo.


SALEZIáNI A Dcéry MárIE
POMOcNIcE SKLADALI
DOŽIVOTNé SľuBy SPOLOčNE
PO PrVýKráT...


Juraj Skala
Nápad skladať večné sľuby
spolu sa zrodil spontánne
u sestier aj u nás približne
v rovnaký čas, asi pred ro-
kom. Dôvodov bolo via-
cero. Poznáme sa už od noviciátu,
stretávali sme sa na rôznych akciách
a nevideli sme žiadny veľký dôvod,
prečo by sme nemohli večné sľuby
skladať spolu. Keďže i naši predsta-
vení videli túto myšlienku ako veľmi
pozitívnu a zaujímavú, povedali sme
si, že to skúsime.


Katarína Berešová
Chceme tým vyjadriť, že
patríme do jednej salezián-
skej rodiny. Don Bosco je
zakladateľom obidvoch
zložiek s tou istou chariz-
mou. Jednota, spolupráca a spoločné
momenty sú v rodine veľmi dôležité.
Tento rok sme si zvolili prežiť spolu aj
tento významný moment, ktorým je
skladanie doživotnej profesie. Pre za-
svätených je to najväčší záväzok
Bohu, ktorý my v saleziánskej rodine
vyjadrujeme verejne pred celou Cirk-
vou. Nechce to byť len vonkajším pre-
javom jednoty, ale aj prejavom vnú-
torného presvedčenia a snahy o túto
jednotu a úctu aj naďalej.


D B D 2 0 1 120


Zložiť rehoľné sľuby je pre zasvätenú osobu najvýznamnejšou chvíľou pred Bohom aj
verejnosťou. V žilinskom Kostole Sedembolestnej Panny Márie, v prítomnosti hlavného
predstaveného dona Pasquala cháveza, sedem mladých bratov saleziánok a sestier
saleziánok vyslovilo sľub čistoty, chudoby a poslušnosti na celý život. Podelili sa s nami
o niektoré momenty z ich života a z prípravy na slávnosť.


Verný je ten, ktorý vás volá
Salez ián i a sa lez iánky sk lada l i večné sľuby t ent o raz spo ločne


spracovala Miroslava Tarajová FMA




udalosť


BOH NEPrESTAL POVOLáVAť.
„Sľubmi sa veriaci zaväzuje zachová-
vať tri evanjeliové rady a bezvý-
hradne sa oddáva nadovšetko milo-
vanému Bohu, takže je z nového
a osobitného dôvodu určený na Bo-
žiu službu a chválu.“ (por. LG 44)


MANIfEST PrE KAŽDú DOBu
Je to Boh, ktorý volá k zasväteniu sa. On
je iniciátorom a človek slobodne odpo-
vedá zasvätením sa – sľubmi. Na jednej
strane je to teda vyňatie z čisto profánnej
(svetskej) existencie, na druhej strane je
to úplné odovzdanie sa Bohu.
Zasvätené osoby sú týmto úkonom
umiestnené v takej životnej situácii,
akú si zvolil Ježiš, aby vyjadril hod-
noty dôležité pre dosiahnutie života
s Bohom. Je to akoby manifest pre
každú dobu a chvíľu v znení: Skutoč-
nou hodnotou nie je nič okrem Boha.
Všetko ostatné pominie.


ZASVäTENý ŽIVOT
Cez zasvätených Ježiš naďalej prežíva
čistotu, chudobu a poslušnosť. Preto
povolanie byť zasväteným nikdy nie je
súkromná záležitosť, ale je priestorom
pre pôsobenie Boha v človeku a pre
zjavovanie Jeho lásky cez človeka.
Život v zasvätení podľa evanjeliových
rád je pre svet neustálym znamením
o svätosti Boha a o tom, čo pre nás
pripravil. „Svedectvo tejto svätosti,
ktorá sa uskutočňuje v saleziánskom
poslaní, ukazuje jedinečnú hodnotu
blahoslavenstiev a je najvzácnejším
darom, aký môžeme ponúknuť mla-
dým.“ (Stanovy SDB 25)


„Prispieť modlitbou za ľudí, ktorí po-
vedali Bohu navždy Áno!, je výzvou
pre celú saleziánsku rodinu a jej sym-
patizantov,“ hovorí jeden z formáto-
rov saleziánskych prednovicov, don
Martin Kačmáry.


čISTOTA, cHuDOBA A POSLuŠNOSť
Cez tri evanjeliové rady zasvätený člo-
vek odovzdáva a daruje Bohu seba
samého takého, aký je. Profesia evan-
jeliových rád čistoty, chudoby a po-
slušnosti (zloženie sľubov) vedie
k pravej slobode, posilňuje vzťah
s Kristom, zintenzívňuje putá spolo-
čenstva v komunite, s mladými,
i s prostredím. Odtiaľto pramení sve-
dectvo saleziánov a saleziánok, ktorí
sa usilujú zviditeľniť Božiu lásku vo
svete, a to cez lásku k mladým, v spo-
jení s celou saleziánskou rodinou.


„V čistote je tajomstvo hlbokej vý-
chovnej komunikácie. Čistota oživuje
naše spoločenstvo a vedie nás k prie-
zračnosti života. Don Bosco založil Sa-
leziánsku kongregáciu ako odpoveď
na situáciu chudobných a opustených
mladých. Preto vychovávame seba aj
druhých ku nezištnosti, ku správnemu
vzťahu k sebe navzájom, k veciam
a usilujeme sa odpovedať na potreby
chudobných dnes. A poslušnosť nás
ponára do Kristovej ochoty a učí nás
mať za pokrm vôľu Otca. V salezián-
skej spiritualite má poslušnosť ra-
dostnú tvár,“ vysvetľuje magisterka sa-
leziánok, sr. Monika Skalová.


D B D 2 0 1 1 21


Anke t a
Michal, 37
Rehoľné sľuby? Je to potvrdenie roz-
hodnutia pred Bohom a ľuďmi, že ten
človek chce život zasvätiť duchov-
nému povolaniu. A špeciálne v dneš-
nej dobe, keď ľudia žijú pre akúsi fa-
lošnú slobodu. Zložiť sľub
a dodržiavať ho je vzorom pre ostat-
ných ľudí.


Viera, 20
Myslím, že zloženie rehoľných sľubov
má riadny význam, pretože ľudia,
ktorí tieto sľuby skladajú, sú pre nás
inšpiráciou a príkladom viery v Boha.


Pavol, 21
Pohybujem sa v prostredí, kde je veľa
vzdelaných, ale väčšinou neveriacich
ľudí. Práve pre tento svet sú zasvä-
tení do očí bijúcim výkričníkom, že
okrem sledovania vlastných kariér-
nych a iných záujmov môžu byť vo
svete aj iné ciele. A sú tu ľudia, ktorí
sa verejne rozhodnú „bojovať“ za
tieto ciele. Preto rehoľné sľuby majú
podľa mňa nenahraditeľný význam.


Fero, 20
Je to vloženie seba samého do Bo-
žích rúk, do Jeho služieb. Je to aj dô-
ležitý záväzok pre toho, kto rehoľné
sľuby skladá. Je to určite niečo, čo ho
často dokáže podržať v ťažkých chví-
ľach.


Júlia 20
Zloženie rehoľných sľubov v dnešnej
dobe pokladám za veľmi dôležité.
Ľudí, ktorí sa ich rozhodli zložiť, je
z roka na rok menej. Ale sú to ľudia,
bez ktorých by mnoho, a nielen mla-
dých ľudí, nemohlo a nemalo kde rásť
vo viere. Sú to pre mňa jednoducho
ľudia, cez ktorých mi Boh vraví: „Ne-
boj sa kráčať vpred, veď ja som tu
vždy pre teba.“


Jozef, 18
Mladí ľudia veľmi potrebujú vzor člo-
veka, ktorý sa zasvätil Bohu a môže
im byť príkladom, ktorý ich osloví.
A k tomu je potrebné to dôležité roz-
hodnutie – zložiť rehoľné sľuby.




V podobnej situácii je aj všeobecné
vzdelávanie detí a mládeže. Situácia
je znepokojujúca. Vyberieme príklad
z výročnej správy Štátnej školskej inš-
pekcie za rok 2009/2010. Uvádza sa
v nej aj to, že v testoch z prírodovedy
boli slovenskí štvrtáci na ZŠ o dve
percentá horší ako v predchádzajú-
com šk. roku a úspešnosť testov bola
iba na priemernej úrovni 68%. V tes-
toch z fyziky boli naši deviataci na
ZŠ úspešní iba na 49%, čo inšpekcia
zhodnotila ako nevyhovu-
júca úroveň. Kamienkom
do mozaiky je aj fakt, že
pre vzdelávanie žiakov
v práci s počítačom majú
naše základné školy, podľa
zistení inšpekcie, v prie-
mere len jeden počítač pre
deväť detí. A k tomu ešte
spomeňme, že mladí ľudia
po skončení strednej či vy-
sokej školy u nás len ťažko
hľadajú prácu. V roku 2010
bol takmer každý tretí
z nich nezamestnaný. Od
roku 2003 je to najhorší
stav.


Tieto vybraté fakty nie sú
vôbec radostné. Starosti
a slzy majú na tvárach
najmä rodičia. No práve
preto, že ide o „naše“ deti,
je dobré, aby sa na nový
začiatok školského roka


pripravili aj rodičia. Spoločne sa po-
zrime na to základné, čo treba „sym-
bolicky“ dať školákom do školského
ruksaku (tašky už dávno vyšli
z módy).


Predovšetkým samotní rodičia. Deti
treba sprevádzať aj vtedy, keď sú
samy. Ony musia cítiť prítomnosť ro-
dičov cez pravidlá správania, dobrú
výchovu, rady. Na „ihrisku“ hrajú
deti, ale rodičia sú trénermi, ktorí vy-


svetľujú taktiku, ako vyhrať. Tak, ako
o tom rozpráva nasledujúci príbeh:
Bolo raz jedno dieťa, ktoré v škole
vždy držalo ľavú päsť zavretú. Keď
sa ho učiteľka niečo opýtala, vstalo
a odpovedalo so zavretou ľavou päs-
ťou. Raz sa preto učiteľka opýtala,
prečo to robí. Dieťa nechcelo odpo-
vedať, ale na naliehanie učiteľky
a najmä, aby uspokojilo zvedavosť
spolužiakov, prezradilo tajomstvo.
„Keď ráno odchádzam do školy,
mama mi vždy do ľavej dlane dá
bozk. Potom mi dlaň zavrie a s úsme-
vom povie: Dieťa moje, drž pevne
v svojej ruke mamin bozk! Preto mám
vždy ruku zavretú. Lebo dnu je bozk
mojej mamy.“ Deti musia mať abso-
lútnu istotu, že rodičia sú stále s nimi,
pripravení pomôcť, keď vzniknú pro-
blémy; istotu, že sú v kontakte s uči-
teľmi; že v tom, čo sa deje pre ich bu-
dúcnosť, sú rodičia na ich strane.


výchova


Naša globálna ekonomická spoločnosť sa začína podobať
na džungľu. Ani vlády, ani nadnárodné spoločnosti ju
nevedia riadiť. Sociológ Zygmunt Bauman prirovnáva náš
svet k lietadlu bez pilota. cestujúci s hrôzou zisťujú, že
pilotná kabína je prázdna a z prístroja „automatický
pilot“ sa nedajú zistiť žiadne informácie, kam lietadlo
letí, kde pristane, kto určí letisko, ani či je nejaký návod
pre cestujúcich ako pristáť v zdraví a v poriadku.


D B D 2 0 1 122


V ruksaku našich detí
Niekoľko myš l i enok pr e r od i č o v na za č i a t ku ško l ského r ok a


Autor: Bruno Ferrero SDB, preklad a úprava rhsdb




Zanietenie, chuť učiť sa. To je tá vôľa
rásť, to je zvedavosť, to je zmysel škol-
ského obdobia. K tomu sa pridáva
správna túžba, ambícia uspieť.


Poriadok. Rodičia musia s deťmi „ob-
javiť zvyky“, konkrétne im pomôcť
pripraviť si pomôcky, rozvrh, skon-
trolovať úlohy a učivo. Umiestnime
na viditeľné miesto v kuchyni i na
svojom pracovisku školský rozvrh na-
šich detí. Je to ako vyhlásiť: „Si pre
mňa dôležitý!“


Základná istota: Pre úspech je životne


potrebná dôvera v seba, dôvera
voči rodičom a učiteľom. Do školy sa
ide „vyrovnane“, s rizikom, že sa mô-
žeme pomýliť. To treba brať do úvahy,
no pridať k tomu aj rozumnú istotu, že
ono sa to dá zvládnuť.


Schopnosť sústrediť sa a pokoj emó-
cií. Deti navštevujú školu v období
vlastného fyzického a psychologic-
kého zmätku. Treba ich preto podpo-
rovať, nie na nich tlačiť. Treba ich „až
príliš“ chrániť. Potrebujú, aby sme im
pomáhali ich nové vedomosti a skú-
senosti triediť, filtrovať, ale aj zoraďo-
vať do hierarchie a do celku. Inak


dôjde len k veľkému
znechuteniu. Deti nie
sú v stave robiť to
samy, ani nedokážu
samy od seba vyrov-
nane striedať čas od-
dychu a čas námahy.


Základné komunikačné
nástroje. Vedieť čítať,
písať, správne sa vyja-
drovať, to je ten naj-
lepší dar, aký môžu dať
rodičia svojim deťom.
Ale nad to všetko treba,
aby rodičia naučili deti
rozmýšľať. Lebo čas
školy je časom „tráve-
nia, zažívania“ (my-
slíme na obraz ža-
lúdka), čas osvojovania
si a vstrebávania vzde-
lania.


Trpezlivosť a úsilie.
Dnes je aj pre dospe-
lých ťažké žiť s tým, že
úspech je vždy výsled-
kom námahy a úsilia.
Deti treba učiť, že naj-
dôležitejšie ciele sa do-
sahujú postupne, trpez-
livo, vytrvalo.


Pružnosť. Stále budú
deti, pre ktoré je škola
problémom. A to z rôz-
nych negatívnych dô-
vodov: neúspech,
strach z rodičov, „ne-
sadli si“ s učiteľom,
majú problémy s pria-


teľmi. Jednej veci treba však zabrániť:
znechuteniu. A to tak, že deti „vyba-
víme“ vnútornou silou a tvorivosťou,
vynachádzavosťou, ktoré budú po-
trebovať pri hľadaní riešení v situá-
ciách, keď život hovorí „stop!“ alebo
stavia zátarasu.


Osobný talent. Beda rodičom, ktorí
„zatvárajú do klietky“ detské spon-
tánne náklonnosti, koníčky, záujmy.
Deti musia mať možnosť snívať, pred-
stavovať si, plánovať. Rodičia majú
byť pri tom ako svedkovia týchto
osobných plánov svojich detí a majú
veriť v ich realizáciu.


výchova


D B D 2 0 1 1 2




spir itual ita


Ale robí to jednotlivo, skrze osoby
a komunity, ktoré si uvedomia jeho
prítomnosť, prijímajú jeho vnuknutia
a dávajú sa nimi viesť. Zasvätený je
ten, kto postavil Boha a náboženské
hodnoty, najmä vieru, do stredu svo-
jej existencie. (Juan Edmundo Vec-
chi: Saleziánska spiritualita)


Božie volanie nás pobáda kráčať
v ústrety Bohu. Ponárame sa do
sveta, aby sme pretvárali situácie,
ktoré sú v rozpore s Božím plánom.
Dávame Bohu svoj život, aby ho pre-
tvoril podľa svojej vôle. Dôverujeme
Bohu, spoliehame sa na jeho Slovo,
rozprávame sa s ním, kráčame s ním
a žijeme medzi ľuďmi bez toho, aby
sme sa navonok od nich líšili.


Náš život musí hovoriť svetu, že sme
ženy, ktoré sú schopné milovať mate-
rinským srdcom a dávať veľkodušne
ako Ježiš. Sme ženy, ktoré pozerajú na
realitu Božím srdcom a pohľadom.
Naša prítomnosť medzi ľuďmi sa
stáva viditeľnou prítomnosťou Božej
lásky medzi nimi. Sme formované
Otcovou láskou, preto rastieme v slo-
bode a vyzrievame v duchovnom ma-
terstve. Je to materstvo, ktoré nevyt-
vára závislosti na osobách, ale
pomáha rásť a privádza ku zrelosti,
slobode, samostatnosti, disponova-
nosti prijať aj odmietnutie a ku schop-


nosti nadviazať hlboké citové vzťahy.
Je to materstvo, ktoré nás robí citli-
vými na tých, ktorí nezakúsili auten-
tickú lásku (zvlášť na mladých). Pri
každej príležitosti vytvárame pria-
teľské vzťahy, delíme sa o lásku, po-
koj, optimizmus a dôveru v Boha.
Pravé a autentické priateľstvo, ktoré
vytvára pevné vzťahy, nám pomáha
rásť v povolaní a napomáha citovej
rovnováhe.


Naše povolanie nás vedie k hlbšiemu
chápaniu potrieb blížnych a k hľada-
niu adekvátnych spôsobov reagova-
nia na mnohé pozitívne alebo nega-
tívne podnety. Neunikáme ani pred
situáciami, v ktorých môže nastať
konflikt. Prehlbujúci sa rozdiel medzi
bohatými a chudobnými, migrácia,
mnohoetnická spoločnosť, pracovná
neistota a globalizovaná ekonomika
nás tiež vyzývajú hľadať odpovede
na ne.


Komunikačné prostriedky využívame
na to, aby sa naša prítomnosť vo svete
stávala účinnejšou. Tak ako Mária, aj
my sa učíme v spoločenstve s Nebe-
ským Otcom neustále a sústredene
počúvať Svätého Ducha, ktorý pôsobí
v nás aj v ľuďoch okolo nás a ktorý sa
zjavuje v situáciách každodenného
života.


Svätý Duch hýbe ľudskou históriou a usmerňuje ju k uskutočneniu spoločenstva
s Bohom. robí to vo vedomí každého človeka. Ako hovorí Ján Pavol II.: „Duch vchádza
neprestajne do histórie cez srdce človeka.“


Pán nás zasväcuje darom svojho Ducha
Autor: pripravujú členky inštitútu Dobrovoľníčok dona Bosca


D B D 2 0 1 12




D B D 2 0 1 1 25


spir itual ita


Celý život sa odvíja podľa Božieho
plánu, ktorý sa často nedá ľahko čítať.
Ak sa človek s Ním zjednocuje, tým
ľahšie číta a chápe cesty, ktoré mu
On ukazuje.


Keď si prechádzam v myšlienkach
svoj život, zasvätenie sa mi javí ako zá-
zrak: môj otec nikdy nemyslel na po-
dobnú voľbu a pravdepodobne by ju
nikdy neprijal. Dokonca by ju zo všet-
kých síl sťažoval. Zvyšok rodiny
nikdy nemyslel na to, aby mi prezra-
dil želanie mojej mamy: bol to pre
nich nedosiahnuteľný sen.


Čo sa stalo? Môj otec zomrel, keď
som mala 18 rokov. Potom som žila
normálnym životom: študovala som,
chodila s priateľmi. Až na jednu ma-
ličkosť: od určitého času som začala
chodiť na katechizmus a starať sa
o mládež. Po skončení vysokej školy
môj život poznačila udalosť, ktorá
uspokojila zvyšok mojej rodiny: bola
som zasnúbená a v pláne bola
svadba. Všetci vyzerali šťastní a spo-
kojní. Uspokojovalo ich, ako sa odvíja


môj život. V roku 1983 mi zrazu bolo
jasné, že sa musím na svoj život po-
zerať inak. Zrušila som zasnúbenie,
pretože som pocítila volanie k inému
životu. Mojím snúbencom musí byť
niekto iný: nie človek, ale On.


Moja mama nosila v sebe zbožnú
túžbu, ktorá pochádzala z jej sna. Mu-
sela si tým byť veľmi istá, lebo mala
veľkú trpezlivosť čakať na kroky,
ktoré Boh urobí v mojom živote.


Moja teta mi, predtým, než zo-
mrela, porozprávala sen, ktorý mala
moja mama, keď som mala dva roky:
videla ženu – bola to Panna Mária.
Snívala o nej často, bola jej neúnav-
nou spoločníčkou. Videla mnohé re-
hoľné sestry, v strede ktorých som
bola ja – oblečená do civilných šiat.
A moja mama, celá ustarostená, sa
pýtala ženy, prečo mám odlišné šaty.
Pani odpovedala: „Až príde čas, po-
chopíš. Nerob si starosti.“ Mama sa
zobudila a sen porozprávala mojej
tete, aby mi ho povedala, keď vyra-
stiem. Dozvedela som sa ho krátko


pred smrťou mojej tety, keď som už
bola členkou inštitútu VDB – Dobro-
voľníčok dona Bosca.


Vo chvíli, keď píšem túto moju
vnútornú skúsenosť, spomínam si na
rôzne udalosti a prežívam Božie
otcovstvo, jeho sladkosti a súčasne
jeho pevnosť, jeho rozhodnosť a jeho
veľkosť, keď píše medzi riadkami,
ktoré vyzerajú byť v našich očiach
niekedy krivolaké. Koľkokrát som sa
pred Ním sťažovala, že nemám pri
sebe svoju mamu (predsa dnes po-
znávam, že mi bola oveľa bližšie, než
som si myslela), koľkokrát po smrti
môjho otca som Mu povedala: Prečo
sa to muselo stať práve mne? Zdá sa,
že dnes mi odpovedá: „...pre tvoje
dobro, preto, aby ti bolo ľahšie.“ Snáď
aj môj otec by bol so mnou spokojný,
s mojím naplneným životom a šťas-
tím.


Dnes Ti, Pane, ďakujem za všetko.
Budem Ti stále vďačná.


Životný príbeh




Dona Bosca už za jeho života pova-
žovali za svätca. Dôkazom toho je aj
kňaz Ján Boll (1860-1934), kaplán
v Budmericiach, ktorý ako novokňaz
23. júna 1883 dostal od dona Bosca
vlastnoručne napísaný list s prilože-
ným obrázkom Panny Márie Pomoc-
nice kresťanov. Na druhej strane ob-
rázku bolo po latinský napísané:


„Mária nech ti bude
Pomocnicou v živote,
oporou v nebezpečenstve,
útechou v hodine smrti
a radosťou v nebesiach.
Máriu maj stále na mysli,
Máriu často vzývaj o pomoc.
Pôst a modlitba ti budú osožiť
nadovšetko.“


Prečo Ján Boll oslovil dona Bosca, to
nám dokresľuje salezián Alojz Koza
vo svojom spise K dejinám Sloven-
skej saleziánskej spoločnosti: „Mal
však ťažkosti so zdravím, býval chor-
ľavý, čo mu sťažovalo štúdiá a neskôr
aj pastoráciu. Ako kaplán v Budmeri-
ciach sa dozvedel o donovi Boscovi
v čase, keď ten r. 1883 na svojich ces-
tách po Francúzsku vyprosil viace-
rým chorým zdravie telesné i du-
ševné. Obrátil sa teda naňho
s prosbou, aby mu od dobrého Pána
Boha na orodovanie Panny Márie vy-
prosil uzdravenie. Don Bosco si na-
priek namáhavým prácam a vysiľujú-
cim cestám našiel čas na odpoveď
chorému kaplánovi. Ten to s veľkou
radosťou prijal a zachoval jeho
otcovské rady. Uzdravil sa a nikdy
viac sa nemusel sťažovať na chorobu.


Zomrel pokojnou smrťou na Štedrý
večer r. 1934 ako vzorný kňaz v 75-
tom roku života.“


Ďalšou osobou, ktorú saleziánske pra-
mene uvádzajú, že si písala s donom
Boscom, bol kanonik Vojtech Kelec-
sényi. Ten ako penzista v Bánovciach
nad Bebravou ešte v roku 1930 (už
vyše 90-ročný) hrdo ukazoval svojim
hosťom listy od don Bosca a jeho pr-
vého nástupcu, dnes už blahoslave-
ného dona Michala Ruu.


Saleziánske pramene uvádzajú i jedno
meno rodiny zo Slovenska, ktorá po-
sielala donovi Boscovi milodary do
Turína už za jeho života. Bola to ro-


dina Hettešovcov z Kátloviec. Žiaľ,
pramene neuvádzajú, či si s donom
Boscom dopisovali. Domnievam sa,
že s veľkou pravdepodobnosťou áno.


Až do tohto roku sme nemali žiadny
zdokumentovaný písomný dôkaz, že
don Bosco, ktorý bezpochyby patrí
k vrcholným osobnostiam európ-
skych duchovných dejín, bol v kon-
takte so Slovenskom. Prelom nastal
vo februári 2011, kedy sa našiel origi-
nál unikátneho listu z pera samotného
dona Bosca z roku 1886. Adresátom
bol istý dobrodinec zo Slovenska. List
je súkromného charakteru, je písaný
jednoduchou rečou a odzrkadľuje po-
hľad na dobu a svet, v ktorých don


Svätému Jánovi Boscovi prejavovali dôveru a úctu už počas jeho života ľudia zo
všetkých sociálnych a vzdelanostných vrstiev i rôznych vekových kategórii. Jeho


povesť presiahla nielen lokálny rozmer, ale prekročila i národné hranice Talianska
a dostala sa aj na Slovensko.


história


Na Slovensku sa našiel unikátny
list dona Bosca


D B D 2 0 1 12


Autor: ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., SDB


UVÁDZAME PREKLAD LISTU SV. JÁNA BOSCA


Dobrozaslúžilý pane!


S opravdivou vďačnosťou som prijal veľkodušný milodar, ktorým Vaše
panstvo s veľkou láskou ráčilo prispieť pre našich misionárov, ktorí idú
pracovať, aby získali pre evanjelium divochov Ameriky a zvlášť Pata-
gónie. Popri ich úprimných a iste zaslúžených prejavoch vďačnosti oni
sa celkom osobitne modlia za vás a za vaše rodiny a povzbudení k od-
vahe touto vašou hmotnou i duchovnou pomocou, ktorú im poskytujete,
zdvojnásobia svoju horlivosť, a ak bude potrebné, radi obetujú aj svoj
život za spásu duší, pre šírenie kráľovstva J.(Ježiša) K.(Krista) tým, že
prinášajú náboženstvo a civilizáciu medzi tie kmene a národy, ktoré do-
posiaľ nepoznajú ani jedno, ani druhé. Boh nech vás žehná všetkých,
Boh nech bohato odmení vašu lásku a nech vás urobí šťastnými v tomto
čase a ešte šťastnejšími v Blaženej večnosti.
Ja sa veľmi radujem, že sa môžem vyznávať v našom Pánovi
J. K. ako Váš najviazanejší služobník.


kňaz Ján Bosco, Turín, november 1886.




D B D 2 0 1 1 2


história


Bosco žil. Niekoľko desia-
tok rokov ležal zabudnutý
u istej osoby. V súčasnosti
list vlastní saleziánsky ar-
chív. V liste don Bosco ďa-
kuje dobrodincovi za mi-
lodar a zároveň ho
informuje, na aký účel
budú finančné pro-
striedky použité. Z listu
doslova vyžaruje du-
chovná dimenzia.


Objavenie listu bolo pre
mňa osobne silnou emo-
tívnou skúsenosťou, pre-
tože je živou pripomien-
kou samého dona Bosca.
Bol to taký malý zázrak.
Ide o prvý zdokumento-
vaný spis, ktorý nám do-
kazuje, že don Bosco bol
v písomnom styku s ve-
riacimi zo Slovenska. Po-
vedané trochu nadne-
sene, ide o list, ktorý je
pre celú slovenskú sale-
ziánsku rodinu cenný ako
Tutanchamónova hrobka
pre archeológov.


K uvedenému listu iba
malá poznámka. Don
Bosco sa nikdy nepodpi-
soval „don“, ale vždy po-
užíval slovo kňaz.
S istotou teda môžeme
konštatovať, že ide o prvý
originálny doklad, ktorý
nám dokazuje, že don
Bosco ešte počas svojho
života bol v duchovnom
kontakte s našou vlasťou.


Deviaty nástupca dona
Bosca, terajší hlavný
predstavený saleziánov
don Pascual Chávez, pri
príležitosti svojej náv-
števy na Slovensku dostal
do daru kópiu tohto listu.




D B D 2 0 1 12


Tri roky prípravy (2011-12, 2012-13,
2013-14) majú poslúžiť celej sale-
ziánskej rodine, aby znovu obja-
vila a spoznávala život, pedago-
giku a spiritualitu tohto svätca,
otca a učiteľa mladých.


„Bude to veľká udalosť pre nás,
pre celú saleziánsku rodinu a pre
celé saleziánske hnutie. To si vy-
žaduje intenzívnu a hlbokú prí-
pravu, ktorá prinesie ovocie pre
nás všetkých, pre Cirkev, pre mla-
dých, pre spoločnosť,“ napísal
don Chávez v liste saleziánom na
sviatok dona Bosca v tomto roku.


Táto príprava na oslavy dvojstých
narodenín dona Bosca má svoj
základ v záveroch 26. generálnej
kapituly saleziánov: „Znovu za-
čať od dona Bosca“. A to sa má
prejaviť v posilnení charizmatic-
kej identity saleziánov i v oživení
apoštolského nadšenia v srdci
každého saleziána.


Tri roky budú ako tri etapy a vy-
vrcholia vždy 16. augusta, v deň
narodenia dona Bosca. Každá
etapa bude rozvíjať jeden prvok
charizmy dona Bosca. Téma kaž-
dej etapy bude mať priamy súvis
s Heslom na daný rok.


Pôjde o tieto tri prvky:
Poznanie histórie dona Bosca: 16.
august 2011 – 15. august 2012
Prvý rok má byť obdobím štúdia


a pripodobňovania sa donovi
Boscovi. Poznávanie dona Bosca
je podmienkou, aby sme odo-
vzdávali, komunikovali našu cha-
rizmu a ponúkali jej sviežosť a ak-
tuálnosť.


Pedagogika dona Bosca: 16. au-
gust 2012 – 15. august 2013
Dnes je nutné prehĺbiť sale-
ziánsku pedagogiku. Je potrebné
študovať a uplatňovať aktualizo-
vaný preventívny systém, ako to
žiadal už siedmy nástupca dona
Bosca don Egidio Viganò. Máme
rozvíjať veľké cnosti tohto vý-
chovného systému a hľadať ak-
tuálne formy jeho princípov
a ideí.


Spiritualita dona Bosca: 16. au-
gust 2013 – 15. august 2014
Spiritualita je oblasť, ktorú menej
poznáme, pretože don Bosco bol
človek celkom ponorený do
práce, neponúkol nám opis
svojho vnútorného života ani
nám nenechal žiadne úvahy
o svojom duchovnom živote.


„Oslava dvojstého výročia naro-
denia dona Bosca sa bude odo-
hrávať po 27. generálnej kapitule
saleziánov. Samotné výročie za-
čneme sláviť 16. augusta 2014
a oslava vyvrcholí 16. augusta
2015.


výročie


V rodisku dona Bosca na colle don
Bosco otvoril hlavný predstavený
saleziánov don Pascual chávez 16.
augusta trojročie prípravy na veľký
jubilejný rok saleziánskej rodiny rok
2015. Bude to dvojsté výročie
narodenia svätého Jána Bosca.


Modlitba k sv. Jánovi Boscovi


Príprava na dvojsté výročie jeho narodenia


Otec a učiteľ mládeže,
svätý Ján Bosco,
poddajný darom Ducha a otvorený
skutočnostiam svojej doby
bol si pre mladých, najmä
bezbranných a núdznych,
znakom Božej lásky a priazne.


Sprevádzaj nás na ceste priateľstva
s Pánom Ježišom,
aby sme v ňom a v jeho evanjeliu našli
zmysel nášho života
a zdroj pravého šťastia.


Pomôž nám veľkodušne odpovedať na
povolanie,
ktoré sme dostali od Boha,
aby sme boli v každodennom živote
budovateľmi jednoty
a nadšene spolupracovali,
zjednotení s celou cirkvou,
na budovaní civilizácie lásky.


Vypros nám milosť vytrvalosti
v prežívaní pravého kresťanského
života
v duchu blahoslavenstiev;
a daj, aby sme sa, sprevádzaní Pannou
Máriou Pomocnicou,
mohli jedného dňa stretnúť s tebou
vo veľkej rodine v nebi. Amen.


Tri roky prípravy na dvojsté výročie narodenia


dona Bosca
Autor: spracoval rhsdb




Už v životopise svätého Dominika Sa-
via čítame, že svätá spoveď a sväté
prijímanie boli zdrojom a zárukou
horlivosti a stálej veselosti tohto mla-
dučkého svätca. Vieme, že to bol don
Bosco, kto postavil tieto dva stĺpy svo-
jej geniálnej spirituality a pedagogiky.
Pravidelná svätá spoveď a časté sväté
prijímanie sú zárukou nielen úspešnej
výchovy mladých, ale aj horlivosti
dospelých a vytrvalosti v povolaní.


Don Titus miloval tieto dary milosrd-
ného Boha, a preto s odvahou spove-
dal aj vo väzení. Keď mu to okolnosti
dovoľovali, dokázal aj v najťažších
podmienkach slúžiť svätú omšu a po-
dávať tajne sväté prijímanie aj spolu-
väzňom, ktorí túžili po Ježišovi v Eu-
charistii. On sám sa pravidelne
očisťoval vo sviatosti zmierenia a po-
silňoval sa Eucharistiou, aby mohol
s odvahou kráčať na ceste svätosti
a svojho nádherného povolania.


Istý spoluväzeň z väznice vo Valdi-
ciach spomína: „Keď som sa potre-
boval vyspovedať, počas popolud-
ňajšej prechádzky väzňov som dal
znamenie donovi Titusovi. Prechá-
dzali sme sa dookola v dvoch zástu-
poch. Keďže som bol od neho vzdia-
lený, bol som v druhom zástupe asi


desať metrov od neho, on vystúpil
z radu a zohol sa, akoby si zaväzoval
topánky. Postavil sa, až keď som bol
pri ňom, a tak sme kráčali vedľa seba.
Ja som sa mohol nenápadne vyspo-
vedať, a tak dozorcovia, ktorí nás sle-
dovali, nič nezbadali. Keď mi dal roz-
hrešenie, pozrel sa mi na chvíľu do


tváre a ja som cítil úžasnú radosť z Bo-
žieho odpustenia a zo služby kňaza,
ktorý zastupujúc Krista, vysluhoval
túto sviatosť horlivo, ako otec, priateľ,
sudca, lekár a kňaz.“


Iný spoluväzeň z tej istej väznice zasa
hovorí o tajnom slúžení svätej omše.


T itus Zeman


v cigaretovom papieri
Eucharistia


Autor: Jozef Slivoň SDB


Všetkým, ktorí v procese blahorečenia skúmajú
život Božieho služobníka Titusa Zemana, sa


ujasnilo, že silu, lásku a vytrvalosť čerpal denne
od Najvyššieho. A to cez blízky a osobný vzťah


s Ježišom. Keď to rozmeníme na drobné, môžeme
vidieť tri skutočnosti, najdôležitejšie sviatosti


spirituality dona Bosca, teda sviatosť zmierenia
a sviatosť Eucharistie a adoráciu pred


ukrižovaným.


D B D 2 0 1 1 2




D B D 2 0 1 10


Spomína, že príbuzní dona Titusa Ze-
mana, ktorí ho pravidelne navštevo-
vali v letných mesiacoch a na jeseň,
vždy priniesli hrozno. „Keď sa do-
zorca pýtal, prečo hrozno, oni odpo-
vedali, že veď Vajnory sú v dobrom
vinárskom kraji. Z toho hrozna don
Titus tajne pripravoval hroznovú
šťavu, ktorá sa v tých ťažkých pod-
mienkach mohla použiť namiesto
vína na slúženie svätej omše. Na
svätú omšu bol potrebný aj chlieb.
Ten sa pripravil z rožkov pre diabeti-
kov, ktorý neobsahoval nič iné, len
vodu a múku. Rukoväť lyžice, ktorú
sme ako jediný príbor v cele mohli
mať, sme týždne brúsili na kúsku be-
tónu pri toalete v cele. Tak vzniklo
ostrie, ktorým sme pokrájali rožok na
malé kocky, ktoré sme balili do ciga-
retového papiera, aby sa nedrobili.
Don Titus s úžasnou radosťou a vďa-
kou slúžil svätú omšu, aby sa on mo-
hol stretnúť s Kristom a aby aj mno-
hým nám mohol dať sväté prijímanie.
Slúženie svätej omše však nebolo
ľahké, lebo v cele, kde sme boli ôsmi
rehoľníci – kňazi, bol aj jeden viac-
násobný vrah, ktorého úlohou bolo,
pravidelne donášať všetko, čo sme
robili a o čom sme sa rozprávali.
Jemu sme ponúkli posteľ v strede
izby celkom hore, a tak sme získali
pod ním na posteli miesto, ktoré ne-
mohol sledovať. Tam sa slúžila svätá
omša. Don Titus vedel všetky texty
naspamäť, najčastejšie slúžil ku cti
Panny Márie. Neskôr dokonca pro-
stredníctvom väzňov, ktorí roznášali
obedy, v papierovej liekovej škatuľke
posielal don Titus v cigaretovom pa-
pieri zabalené kúsky rožka preme-
nené pri svätej omši na Eucharistiu aj
do iných ciel, najmä hrdinským lai-
kom, ktorí boli tiež väznení pre Krista.
Ostatným dával don Titus sväté prijí-
manie pri pravidelnej obednej pre-
chádzke na dvore, vždy tak, aby si to
dozorcovia nevšimli.“


Don Titus a aj ďalší horliví kňazi pri
tom všetkom mimoriadne riskovali.
Vieme, že blahoslavený mučeník Do-
minik Trčka vo svojej cele zaspieval
na Štedrý večer iba vianočnú koledu
a za to bol v momente preložený do
studenej tmavej samotky, kde ochorel
a na následky aj zomrel.


Jeden z bývalých žiakov Božieho slu-
žobníka Titusa Zemana zasa hovorí
o stretnutí sa s ním po prepustení
z väzenia. Na jeho otázku, ako to mo-
hol všetko vydržať, don Titus ukázal


na obraz trpiaceho Krista a povedal,
že to On mu dodával silu. Don Titus
často rozjímal o umučení Pána Ježiša
a z neho čerpal silu. Neľudské muče-
nie pretrpel s vierou a ako Pán Ježiš
na kríži, aj on odpustil mučiteľom. Po
návrate z väzenia nehovoril o mučení,
nikdy nebolo cítiť ani najmenší nega-
tívny cit voči tým, ktorí prenasledo-
vali Cirkev a likvidovali kňazov a re-
hoľníkov, aby nemal kto ohlasovať
evanjelium, vysluhovať sviatosti
a zjednocovať Boží ľud.


T itus Zeman


Ď a k u j e m e v á m ,
n a š i d o b r o d i n c i !


Kto sa srdečne zapája do diela dona
Bosca, toho Panna Mária Pomocnica
s veľkou radosťou zahŕňa potrebnými
milosťami.


Všetkým vám, našim dobrodincom,
ktorí svojimi finančnými príspevkami,
obetami a modlitbami podporujete sa-
leziánske dielo na Slovensku i časopis
Don Bosco dnes, vyjadrujeme
úprimnú vďačnosť a uisťujeme vás
o modlitbách.


Duchovne sa s vami spájame každú
sobotu, keď za vás slúžime svätú
omšu, a pamätáme na vás v modlitbe.


Nech vám Panna Mária Pomocnica
udelí s veľkou radosťou svoje štedré
milosti!




naši zosnulí


Uprostred leta povolal Pán života do
večnej vlasti dovtedy najstaršieho slo-
venského saleziána. Pán Michal Minár
zosnul vo veku 98 rokov života. V Sa-
leziánskej kongregácii prežil 73 rokov
ako salezián laik – koadjútor.


Pán Michal Minár sa narodil 23. no-
vembra 1912 v obci Lužianky, v okrese
Nitra. Jeho rodičia sa volali František
a Katarína. Vo veku 24 rokov vstúpil do
noviciátu vo Svätom Beňadiku a 31.
júla 1937 zložil prvé rehoľné sľuby a
stal sa saleziánom koadjútorom.


Vo Svätom Beňadiku zostal dva roky
a staral sa o hospodárske záležitosti
domu. Potom ho predstavení preložili
do Žiliny s úlohou vrátnika a kostol-
níka. Tam zostal do roku 1940. Ďalší
jeho život sa už odvíjal za hranicami.
Odišiel do Talianska, do Turína na Val-
docco. Pobudol tam do roku 1948 a aj
tam zastával úlohu kostolníka a mal
tiež na starosti jedáleň. V roku 1943
zložil doživotné rehoľné sľuby.


V jeho živote nasledovala misijná
etapa. V Indii, v provincii Assam, pre-
žil dlhých 19 rokov. Najprv v komu-
nite v Raliang od roku 1948 do 1961 a
odtiaľ prešiel do Nongphonu. Až do
roku 1967 tak v Indii v jednej i v druhej
komunite vykonával úlohu tzv. „facto-
tum“, čo znamenalo službu, pomoc pri
tom, čo bolo treba, do celej šírky mož-
ností, či v dome alebo pre spolubratov.


Po misijnej etape sa vrátil Michal Minár
opäť do Turína na Valdocco. Bol zase
kostolníkom, venoval sa aj ďalším ak-
tivitám, a napokon bol viacero rokov
sprievodcom a zodpovedným za iz-
bičky dona Bosca. Keď mu postupne
prestávali dobre slúžiť aj zrak, aj sluch,
túto službu ukončil. Záverečné obdo-
bie jeho života charakterizuje jeho po-
sledný direktor don Franco Lotto ako
„obdobie, kedy sa usiloval byť uži-
točný tak, ako mohol, najmä starostli-
vosťou o kvetiny v rámci domu. Ne-
môžeme zabudnúť na jeho obľúbené
hortenzie na terase blízko úradu eko-


nóma. Keďže už slabo videl, zalievanie
kvetín občas prešlo do zaplavovania
chodieb, ale napriek tomu neopustil
svoju úlohu, bol húževnatý, vytrvalý
a verný.“


Pokojne žil v komunite až do mo-
mentu, keď musel kvôli nehode, ktorá
sa mu prihodila v dome, odísť do ne-
mocnice. Posledné dni strávil vo veľ-
kých bolestiach. Chcel sa z toho do-
stať, odolával a dúfal v pozitívne
riešenie, ale tentoraz - aj pre vysoký
vek, aj pre celkové zoslabnutie, na-
priek lekárskej starostlivosti jeho
srdce už nevydržalo.


„Pán Minár sa tešil zo života, miloval ži-
vot. Vek 98 rokov dovŕšil minulý rok v
novembri a už sa radoval z možnosti
dosiahnuť stovku,“ píše v krátkom ži-
votopise jeho direktor don Lotto. „Ale
Pán mu už pripravil oslavu v nebi.“


Miloval Slovensko a vždy bol rád, keď
prišli spolubratia a skupiny pútnikov.
Bol medzi nimi veselý a všetci ho mali
radi. Bol sympatickým človekom, kto-
rého ľudia radi stretali. Osobitne milé
boli momenty, keď ho obkolesili mladí
slovenskí spolubratia a on bol medzi
nimi ako starý patriarcha.


V saleziánskom dome na Valdoccu bol
vždy v pohybe: po dome, na dvore,
v kostoloch - so svojou paličkou.
V očiach všetkých zostáva zvlášť obraz
jeho lásky k modlitbe. Často ho bolo
možné nájsť v rôznych kaplnkách, roz-
trúsených po Valdoccu či v Bazilike
Márie Pomocnie, ako sa kľačiačky
modlí. Boh bol v strede jeho myšlie-
nok, jeho skutkov a rozhovorov. Mod-
lil sa jednoducho a synovsky. Každo-
denná Eucharistia pretvárala jeho
vzťahy, jeho život. Bol človekom viery,
silného charakteru, pevný vo veľkých
hodnotách kresťanského a rehoľného
života. Mal hlbokú úctu a synovskú
lásku ku donovi Boscovi, ku Salezián-
skej kongregácii, k predstaveným.
Roky prežité v službe sprievodcu po iz-
bičkách dona Bosca považoval za roky


milosti. Mohol vtedy dlho zostávať
v priestore posvätenom prítomnosťou
milovaného otca dona Bosca.


Vyzdvihnime aj jeho hlbokú
a úprimnú úctu k Panne Márii. Ruže-
nec neustále „žmolil“ vo svojich ru-
kách. Modlil sa ho niekedy aj viackrát
cez deň. A nebola to pre neho povin-
nosť, ale potreba. Bolo to jeho stretanie
sa s nebeskou Matkou, príležitosť mod-
liť sa za mnohých ľudí, za povolania, za
svoju vlasť.


„Keď si myslel, že je v kostole sám,
bolo počuť jeho jasné šeptanie mod-
litby,“ svedčí don Franco Lotto. „A hoci
by mu vek a zdravotný stav boli ro-
zumnými dôvodmi, nikdy nevynechal
riadne pokľaknutie. A aby naozaj
dobre počul každodenné večerné
slovko, neváhal sa postaviť a prejsť ku
reproduktoru v Kostole sv. Františka
Saleského. Bolo to sympatické,“ dopĺa
don Lotto.


Práca a miernosť mu pomáhali strážiť
si srdce, ovládať sa a zostávať pokoj-
ným. Na dvoch lístočkoch, ktoré sa na-
šli v jeho izbe stojí: „Veselo prežívaj
deň v jednoduchosti a vrúcnosti,
svetlo viery nepozná západ.“ a „Za-
žatú pochodeň svojho povolania držte
vztýčenú.“ Je to akoby program jeho
života a on mu bol verný.


Dedičstvom, ktoré pán Michal Minár
zanecháva, je žiť pokojne a radostne
vlastné povolanie; ponúknuť svoj ži-
vot cez neúnavnú a veľkodušnú prácu
a cez svedectvo života v chudobe, jed-
noduchosti, ale vo veľkej vernosti.


sa l e z i án koad jú t o r, m i s i oná r


M i cha l M iná r SDB * 23.11.1912 Lužianky, okres Nitra
+ 18.7.2011 Turín, Taliansko


D B D 2 0 1 1 1