ROČNÍK XXXII.2/2001
MAREC – APRÍL
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
NAŠE DIELA: ŠAŠTÍN
INTERVIEW: MILAN S. ĎURICA
SPOLOČNOSŤ: PODSTATNÉ JE PRIJATIE
Už svätý Ambróz pripomína, že
„Cirkev má aj vodu a aj slzy: vodu
krstu a slzy pokánia“. Sviatosť zmie-
renia je nevyhnutnou pomôckou
pre každého kresťana, ktorý pociťu-
je, že po krste (prvom obrátení) sa
v jeho živote znovu dostáva k slovu
starý človek, a že hriechom narušil
svoj vzťah k Bohu i k človeku.
Sviatosť pokánia je teda prejavom,
vonkajším vyjadrením druhého ob-
rátenia, ktoré je nepretržitou úlohou
celej Cirkvi.
Ak teda niekto tvrdí, že nikoho
nezabil a teda sa nemá z čoho spo-
vedať, dosvedčuje tým len nízku
úroveň svojej viery a svojho vnútor-
ného života. Každý kresťan katolík,
ktorý žije vnútorným duchovným ži-
votom, ktorý nemá svoje svedomie
zahlušené, cíti rozdiel medzi tým, na
čo je povolaný, a svojim konkrétnym
životom. Zmenšovanie tohto rozdie-
lu, „obracanie“ svojho života k Bohu
sa deje okrem iného práve prostred-
níctvom sviatosti pokánia.
Sviatosť pokánia okrem odpuste-
nia hriechov v nás rozmnožuje aj
duchovný život. Vracia človeku po-
koj a zmieruje ho nielen s Bohom
a ľuďmi, ale aj so sebou samým. A to
tak veľmi potrebujeme práve dnes,
keď sme zraňovaní toľkými proti-
venstvami a ťažkosťami.
Želám vám a vyprosujem silu
uvažovať po tieto dni o tomto veľ-
kom dare lásky, ktorý nám Ježiš za-
nechal, a najmä milosť stále lepšie
ho vo svojom živote využívať.
Všetkých vás pozdravuje
Správy 4
Naše diela
Šaštín 8
Misie
List hlavného predstaveného 11
Mariánske zvony
Saleziáni a Turínske plátno 13
Mariánske zvony
Charakteristické znaky úcty 15
Mariánske zvony
Don Bosco – ako ho nepoznáme 16
Mariánske zvony
Púť Združenia v jubilejnom roku 18
Mariánske zvony
Dcéry FMA v Dolnom Kubíne 20
Interview
Don Milan Stanislav Ďurica 21
Ako Don Bosco
Strata dôveryhodnosti otcov 24
Spoločnosť
Podstatné je prijatie 26
Naša rodina
Detský orchester 28
Redakcia
Naši zosnulí 30
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 07/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.
Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 22 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donboscodnes.sk dbd@donbosco.sk
obsah
2/2001
ROČNÍK XXXII.
MAREC – APRÍL
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
R
as
tis
la
v
H
am
rá
če
k
váš brat Vladimír Fekete,
provinciál SDB
Foto: LD
C
Turín
Fo
to
: L
D
C
T
ur
ínSvätý Ján Bosco, adresoval svo-
jim duchovným synom, salezián-
skym kňazom, mnoho cenných rád
a poučení. Medziiným im kládol na
srdce, aby často rozprávali o sviatos-
ti zmierenia: „Moja dlhoročná kňaz-
ská skúsenosť mi potvrdzuje, že ve-
riaci sa síce spovedajú, ale veľmi čas-
to sa spovedajú zle. Preto keď povie-
te z kazateľnice dve slová, jedno
nech je o svätej spovedi.“
Akoby doplnok tejto jeho skúse-
nosti je celý rad snov-zjavení, v kto-
rých don Bosco veľmi konkrétne až
dramaticky ponúka chlapcom a ve-
riacim poučenie a vysvetlenie, ako
by sme mali sviatosť zmierenia prijí-
mať a na čo by sme si pri tom mali
dávať pozor.
V jednom z týchto snov sa diabol
donovi Boscovi chváli, že mu kazí je-
ho kňazskú robotu tromi slučkami.
Drží nimi spovedajúcich sa chlapcov
vo svojej moci. A tak sa chlapci síce
spovedajú, ale spovedajú a zle.
Nepociťujú účinky prijatej sviatosti
a ak im niekto nepomôže tieto sluč-
ky odhaliť a zbaviť sa ich, postupne
zanechajú nielen spoveď, ale aj du-
chovný život a vieru.
Na naliehanie dona Bosca diabol
postupne prezrádza tajomstvo svo-
jich slučiek. Prvou slučkou je faloš-
ná hanba pred spovedníkom.
Strach, ktorý zatvára ústa a spôso-
buje, že penitent sa nevyzná zo všet-
kého a zatají pred spovedníkom ne-
jaký ťažký hriech. Je to poľutovania-
hodný stav, keď človek nezíska od-
pustenie a pokoj, ale rozmnožuje
svoje hriechy svätokrádežným prijí-
maním sviatosti.
Druhým osídlom - slučkou zlého
ducha je to, že penitent svoje hriechy
neľutuje, alebo ich ľutuje zle. Sviatosť
zmierenia však nie je mágia. Boh je
ten, ktorý odpúšťa ale podmienkou
odpustenia je ľútosť. Nie však hoc-
aká ľútosť. Ak napríklad zlodej ľutu-
je, že nebol dosť šikovný, a že ho pri-
chytili, možno tu hovoriť o úprimnej
ľútosti v kresťanskom zmysle? Iba ľú-
tosť prameniaca z lásky k Bohu
a túžiaca po obrátení a zmene nás
disponuje k tomu, aby nám Boh mo-
hol odpustiť. Bez takejto ľútosti kňaz
nad nami márne recituje formuly
rozhrešenia a robí znak kríža...
Tretím osídlom zlého je to, že ak
sa penitent aj úprimne vyspovedá
a oľutuje svoje hriechy, zlý duch sa
usiluje znemožniť dobré ovocie zo
sviatosti zmierenia tým, že nás odvá-
dza od myšlienky urobiť si zo spove-
de dobré predsavzatie. Alebo ak si ho
aj urobíme, tak ho neuvádzame do
života. V tejto oblasti máme azda čo
naprávať všetci. A práve preto, že nie
sme vytrvalí v plnení predsavzatí
k zmene života, je náš pokrok a naša
cesta ku svätosti taká pomalá a ovo-
cie sviatosti zmierenia také slabé.
Sme na prahu pôstneho obdobia
a preto sa mi zdá aktuálne ponúknuť
vám, drahí čitatelia, týchto niekoľko
myšlienok týkajúcich sa sviatosti
zmierenia. Som si istý, že hoci sú
vám mnohé známe, predsa si nájde-
te a vyberiete niečo, čo vám pomôže
sviatosť zmierenia nielen lepšie chá-
pať, ale aj užitočnejšie prijímať.
Nový Katechizmus Katolíckej
cirkvi (KKC) venuje sviatosti zmiere-
nia 76 bodov. Zdôvodňuje názov tej-
to sviatosti, vysvetľuje dôvody, pre
ktoré ju Pán Ježiš ustanovil, opisuje
vývoj jej foriem v histórii Cirkvi a po-
dáva konkrétny opis jej slávenia
a zdôvodňuje jej jednotlivé časti.
Okrem u nás najrozšírenejšieho
označenia svätá spoveď a sviatosť
zmierenia KKC odporúča nasledov-
né názvy:
sviatosť obrátenia - lebo sviatostne
uskutočňuje Ježišovu výzvu na obrá-
tenie, na proces návratu k Otcovi, od
ktorého sa človek vzdialil hriechom;
sviatosť pokánia - lebo posväcuje
osobný a cirkevný proces obrátenia,
ľútosti a zadosťučinenia kresťana
hriešnika;
sviatosť svätej spovede - lebo spo-
veď, vyznanie hriechov pred kňa-
zom je podstatnou zložkou tejto
sviatosti;
sviatosť odpustenia, lebo kňazovým
sviatostným rozhrešením Boh ude-
ľuje kajúcnikovi odpustenie a pokoj.
No viac ako rozličné mená a názvy
tejto sviatosti je treba mať pred očami
dôvody, pre ktoré Ježiš ustanovil túto
sviatosť, a najmä to, čo treba robiť, aby
sme ju prijímali naozaj hodne a s veľ-
kým duchovným úžitkom.
D BSLOVO NA ÚVOD
VÁŽENÍ ČITATELIA, MILÍ
PODPOROVATELIA
SALEZIÁNSKEHO DIELA!
V areáli saleziánskeho domu na Miletičovej sa nachádzala
ešte jedna nevyužívaná budova. Z iniciatívy zamestnancov
vydavateľstva Don Bosco prebehla v priebehu minulého ro-
ka jej rekonštrukcia a budova bola po rekonštrukcii zverená
do správy vydavateľstva. Keďže priestory sú rozsiahle, dve
poschodia slúžia rôznym nájomníkom. Od januára 2001 sa
táto budova stala aj novým sídlom vydavateľstva Don
Bosco, ktoré obsadilo celé prvé poschodie. Aktivity vyda-
vateľstva sa od jeho vzniku v roku 1994 značne rozšírili, a tak
nové priestory boli skutočne potrebné. Ročne tu bude vzni-
kať približne 20 knižných titulov a štyri periodické časopisy.
Okrem toho je tu hlavný sklad kníh a celoslovenská distri-
búcia katolíckej tlače. V týchto priestoroch sa odteraz na-
chádza aj redakcia časopisu Don Bosco dnes, ktorému, ako
veríme, zmena priestorov prospeje len k lepšiemu.
DVE PROVINCIE
NA BRATISLAVSKEJ „HORE TÁBOR“
(VS) V dňoch od 7. do 12. januára 2001 malo 52
saleziánov (najmä direktori a nejaké tie „výnim-
ky“) z Čiech a Slovenska možnosť z úst dvoch sa-
leziánov, jedného teológa - dona Andrea Bozzola
a druhého biblistu - dona Fausta Perrenchia,
spoznať niečo nové z oblasti teológie Eucharistie
a biblickej exegézy niektorých úryvkov Starého
zákona. Jeden z bratislavských kopčekov nad
Dúbravkou sa tak pre nich stal akoby evanjelio-
vou horou Tábor, kde sa pred nimi Ježiš a
Nebeský Otec určitým spôsobom v ich predsta-
vách menili, pretože dvaja spomínaní saleziáni,
ktorí prišli z Turína, z pobočky Teologickej fakulty
UPS na Crocette, priniesli pre nich nové pohľa-
dy. Zdá sa, že im tam všetkým bolo dobre, a urči-
te aj preto, lebo nemuseli stavať tri stánky. Veď
sa tam o nich vzorne starala komunita nového te-
ologického študentátu, v ktorej boli počas ce-
lého týždňa všetci hosťami.
Nad problematikou výchovy našej mládeže sa už vyše ro-
ka zamýšľa tím pastorácie mládeže, ktorý bol vytvorený za
účelom zefektívnenia našej apoštolskej práce. Jeho jadro
tvoria zástupci SDB, FMA a animátori, ktorí pracujú v ora-
tóriách a mládežníckych strediskách. Najrozsiahlejšou
prácou, ktorou sa v súčasnosti táto skupina zaoberá, je vy-
pracovanie materiálov, knižiek a návodov pre apoštolské
stretnutia pre jednotlivé vekové kategórie. Do práce tejto
skupiny sú zapojení aj vedúci oratórií zo všetkých sale-
ziánskych stredísk, ktorí sa stretávajú spoločne štyrikrát
za rok. Vypracovaniu pastoračných materiálov predchá-
dza štúdium podobných materiálov, ktoré sa už používajú
v iných krajinách, ale tiež dôkladná analýza našej sloven-
skej mládeže, jej očakávania, mentalita, bohatstvá a nedo-
statky a tiež odlišnosti, ktoré našu mládež charakterizujú v
rámci európskej mládeže. Materiály by tak mali čo najviac
odpovedať na naše konkrétne podmienky výchovy.
ŽIVÝ BETLEHEM
SALEZIÁNSKY DOMEC BÁNOVÁ
V septembri minulého roku bolo slávnostne otvorené nové
oratórium v saleziánskej farnosti Žilina - v Bánovej. Dostalo
názov Saleziánsky domec Bánová, lebo takto sa zapísalo do
povedomia Bánovčanov už počas prestavby. Prestavba trva-
la necelý rok, kým sa z pôvodne dvojizbového staršieho dom-
čeka podarilo pripraviť miesto pre stretávanie sa mladých, ale
i starších obyvateľov Bánovej. Dom, ktorý dostali saleziáni da-
rom, sa takto stal odrazovým mostíkom pre všetky aktivity sa-
leziánov v tejto prímestskej časti Žiliny. Veľmi napomohlo i
Združenie saleziánskych spolupracovníkov, ktorých projekt
„Prevenciou na záchranu mládeže“ predložený do Nadácie
pre deti Slovenska získal pre Bánovú vysokú finančnú čiast-
ku na vybavenie nového oratória. Zakúpilo sa vybavenie do
posilňovne, stôl na stolný tenis, športové potreby, spoločen-
ské hry a pomôcky pre krúžkovú činnosť. Oratórium v súčas-
nosti žije naplno cez mnohé činnosti, ktoré sa tu pod vedením
saleziánov a mladých animátorov úspešne rozbehli.
4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
D BDOMA A VO SVETE
■■ Braislava ■■ ■■ Žilina ■■
VYDAVATEĽSTVO DON BOSCO V NOVÝCH PRIESTOROCH
„Svätý Don Bosco bol jedným z mojich mladíckych vzorov. Jeho
vždy úprimná radosť, priateľstvo, hlboká viera, úplné nasadenie a
práca pre dobro druhých nech sú aj vašou inšpiráciou.“ Týmito
slovami sa k účastníkom 4. ročníka Vianočného hokejbalového
turnaja v Košiciach prihovorila listom hokejová legenda - Peter
Šťastný. Všetko to oficiálne vypuklo 15. decembra. Mladí chlapci
zo všetkých kútov Slovenska si to namierili do Košíc, kde si prišli
zmerať sily v hokejbale. Program začal na Kalvárii svätou omšou a
potom už nasledujúce dva dni prebiehali zápasy. Aj keď sa hralo s
veľkou chuťou a nasadením, chlapci nezabúdali na vzájomné pria-
teľstvá, veselosť, čestnosť. Popri športe dostali priestor aj na spo-
ločné posedenia, modlitby, zamyslenia či kultúrne predstavenie.
V celkovom hodnotení družstiev bolo poradie na prvých troch
miestach nasledujúce: 1. Nová Dubnica; 2. Bánová; 3. Košice.
Víťazi si okrem pekných cien odniesli aj pamätnú listinu, ktorú do
turnaja venoval Peter Šťastný.
■■ Košice ■■
HOKEJOVÁ LEGENDA V KOŠICIACH
5D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
Aj keď je už vianočné obdobie dávno preč ne-
zaškodí krátka spomienka na jednu aktivitu,
ktorá môže byť inšpirujúca pre budúce
Vianoce. Pri dome na Miletičovej saleziáni už
tretíkrát postavili živý betlehem, ktorý sa na-
chádzal na nádvorí pred kostolom. Stavba si vy-
žadovala takmer dva dni práce, plodom ktorej
bol pekný drevený domček postavený v typic-
kom štýle slovenskej drevenice. No a neoddeli-
teľnou súčasťou betlehema boli okrem sošiek
Márie, Jozefa a malého Ježiška aj živé zvieratá:
zajace, hus, sliepky, kohúty a kozičky. Nájsť v
centre Bratislavy takéto zvieratá je istotne výni-
močnosť, a aj preto bol betlehem počas celých
vianočných sviatkov stále hojne navštevovaný
rodičmi s deťmi. Aj keď si starosť o živé zvieratá
a ich stráženie vyžadovali svoje, istotne sa do
tohto podujatia oplatilo investovať. Na sviatok
Troch kráľov bolo žrebovanie a niektoré zvierat-
ká si deti odniesli domov ako odmenu.
TÍM PASTORÁCIE MLÁDEŽE
DVAJA NOVÍ SALEZIÁNSKI KARDINÁLI
■■ Vatikán ■■
(ANS) 21. januára počas modlitby Anjel
Pána na Námestí svätého Petra, pápež Ján
Pavol II. oznámil vymenovanie 37 nových
kardinálov, medzi nimi dvoch saleziánov:
Oskara Rodríguez Maradiaga, arcibiskupa
v Tegucigalba (Honduras) a Ignáca Antona
Velasco García, arcibiskupa v Caracas
(Venezuela). Neskôr počet novomenova-
ných kardinálov zvýšil na 44. Noví kardiná-
li prijali investitúru, uvedenie do úradu, po-
čas konzistória 21. februára. Vymenovaním
monsignora Velasca a monsignora
Rodrigueza sa celkový počet salezián-
skych kardinálov vo svete zvýšil na šesť.
MISIONÁR NA CESTE DO JAPONSKA
■■ Filipíny ■■
(VS) Náš spolubrat Peter Kuchár čoskoro začne pôsobiť na misii v
Japonsku. V súčasnosti sa pripravuje na túto misiu na Filipínach,
odkiaľ nám poslal svoje dojmy: „Do Manily som dorazil prvého sep-
tembra. Tu v seminári máme spolubratov z rôznych krajín Ázie, tak-
že je to zaujímavé. Minule nám napríklad vletel počas vešpier do ka-
plnky obrovský netopier. Takého som ešte v živote nevidel. Ja som
bol už skoro pod lavicou, ale spolubratia mi vysvetlili, že je to pravi-
delne - nachytá si, čo potrebuje, a vyletí von. Pred nedávnom sa
nám tu prehnal tajfún. Myslel som, že nám premiestni seminár.
Odniesli si to stromy na našom dvore a dva dni sme boli bez prúdu.
Médiá hlásili aj 10 mŕtvych. Ročne sa cez Filipíny preženie okolo 15
tajfúnov. Ja som si tu už v podstate zvykol, aj keď to určite nie je do-
mov, a o nové zážitky a skúsenosti tu nie je núdza. Momentálne ča-
kám na vízum do Japonska, kam onedlho odcestujem.“
(ANS) Po piatich rokoch mierových rokovaní na palestínskych územiach znovu
vypukli vzbury. Betlehem, Ježišovo rodné mesto, sa úplne zmenil. Zatiaľčo pred-
tým sa pred návštevou Jaskyne narodenia bolo potrebné postaviť do radu a ča-
kať hodiny, teraz sa v nej objaví len nejaký ten palestínsky kresťan alebo ju navš-
tívia občasní pútnici, aby sa poklonili Dieťaťu. Atmosféra je výbušná: časté násil-
né demonštrácie, vojenské zásahy pomocou tankov a helikoptér, uzavretie ciest.
Ísť z Betlehema do Jeruzalema sa stalo nebezpečnou vecou. Školy bývajú často
zatvorené. Mnohí otcovia rodín stratili prácu. Hotely, reštaurácie a obchody pre
pútnikov sú už dlhšie zavreté. Saleziánske diela v tomto meste sa snažia zmierniť
ťažkú situáciu. Oratórium a kostol sú otvorené pre deti, ktoré hľadajú aspoň chvíľ-
ku odpočinku od toho, čo sa deje okolo nich. V dome rozdávajú chlieb všetkým
chudobným bez rozdielu. Miestni obyvatelia vnímajú prítomnosť saleziánov ako
konkrétny prejav solidárnosti univerzálnej Cirkvi voči všetkým ľuďom tohto kraja.
■■ Palestína ■■
SALEZIÁNSKA KOMUNITA V BETLEHEME
ČO SA NEZAPÍSALO, AKOBY SA ANI NEBOLO STALO
■■ Taliansko ■■
(VS) V októbri minulého roka sa konalo v hlavnom dome saleziánov v Ríme tretie medzinárodné stretnutie venované
saleziánskym dejinám. Téma bola: Významnosť a dosah saleziánskych sociálnych diel v rokoch 1880 - 1920. Zúčastnilo
sa na ňom okolo 140 odborníkov a záujemcov o saleziánske
dejiny z vyše 40-tich saleziánskych inšpektórií a odznelo tu
okolo 60 príspevkov. Stretnutie zorganizoval Saleziánsky his-
torický inštitút. Obdobie, ktorým sa stretnutie zaoberalo, bolo
obdobím obrovského rozmachu. Počet saleziánov vzrástol zo
400 na 4 700. Ich domy z 32 na 444. Kongregácia sa rozšírila
do 24 štátov. Vzniklo i veľa misií medzi Indiánmi v Južnej
Amerike: v Patagónii, v Ohňovej zemi, v Brazílii, v Ekvádore.
Nešlo tu iba o evanjelizáciu, ale i o vzdelávanie a kultúrny po-
krok. Sú to dejiny našej rodiny, ktoré nám hovoria, kto sme, od-
kiaľ prichádzame, a kam by sme nemali ísť.
Na Orave nemali saleziáni doteraz žiaden oficiálne otvorený dom,
i keď tu rôznou formou a na rôznych miestach pôsobili už asi 40 ro-
kov. Predovšetkým spolubrat Jozef Sobota sa v okolí Námestova
zapísal významným spôsobom. Na Oravu dochádzali tiež bratia zo
Žiliny, ktorí tu začali rozvíjať rôzne apoštolské aktivity. V niekto-
rých dedinách sú prítomní saleziánski spolupracovníci a v
Dolnom Kubíne sestry FMA. V auguste minulého roka sa v
Námestove začala tvoriť prvá komunita spolubratov, ktorú nateraz
vytvárajú traja bratia bývajúci v menšom rodinnom dome.
Komunita v Námestove by sa chcela venovať hlavne vyhľadávaniu
a sprevádzaniu nových duchovných povolaní cestou osobných
kontaktov a rozhovorov s mladými. Tomuto cieľu budú podriadené apoštolské aktivity a život komunity. Pomerne
zdravé náboženské prostredie Oravy a živá viera tohto kraja pre to dávajú dobré predpoklady.
LUMEN 2001 NA OBZORE
V poradí už deviaty ročník festivalu gospelovej hudby
Lumen sa rýchlo blíži. Uvádzame aspoň niektoré pred-
bežné informácie z hodnoverných kruhov organizač-
ného tímu festivalu, aby ste sa mali na čo tešiť. Lumen
2001 sa bude konať v dňoch 4. a 5. mája v Trnave na ob-
vyklom mieste, v Mestskej športovej hale. Najviac vás
asi zaujímajú skupiny, ktoré prídu. Keďže členovia skupi-
ny Three Crosses (rock) z USA boli veľmi nadšení, svo-
jím minuloročným účinkovaním v skvelej atmosfére, po-
núkli sa sami, že prídu opäť aj bez nároku na zaplatenie
honoráru a leteniek. Okrem toho vystúpi so svojím re-
pertoárom aj popredný člen skupiny Steve Pasch. Ďal-
šou zahraničnou skupinou bude Khanyisa (JAR, pop-
dance), ktorá zažiarila svojím veľmi sympatickým vystú-
pením na európskom festivale Flevo vlani v Holandsku.
Pozvaná bola aj formácia Albina Montisciho z Talianska
a švédska rocková
skupina Attention.
Z Čiech prisľúbili
účasť starí známi
Ram Adonai a
Ester. A zo Slove-
nska - výber toho
najlepšieho. Samo-
zrejme, to, čo bolo
doteraz na Lumene
dobré, sa pokúsia
organizátori zacho-
vať a možno aj čosi
vylepšiť. Nechajme
sa prekvapiť.
■■ Trnava ■■
ZO ŽIVOTA GYMNÁZIA JÁNA BOSCA
(VS) Hneď v prvých školských mesiacoch mali štu-
denti možnosť zúčastniť sa po ročníkoch na duchov-
ných cvičeniach. Duchovnú energiu a rozhodnutia,
ktoré tu urobili, sa snažia upevňovať na pravidelných
mesačných duchovných obnovách. November bol
tiež pomerne rušný mesiac, v ktorom sa okrem ro-
dičovského združenia a duchovnej obnovy pre ro-
dičov konali aj imatrikulácie, veľmi pekne pripravené
samotnými študentami, a tiež tradičná slávnosť odo-
vzdávania maturitných stužiek. Chlapci teda nielen
prijímajú, ale aj dávajú. Vedú stretnutia v miestnom
oratóriu a pomáhajú pri organizovaní pútí alebo tur-
najov, ktoré sa tu konajú. Naposledy v spolupráci s
miestnym starostom pomohli pri organizovaní
Mikuláša pre dedinu a okolie. Prebieha kalčetový tur-
naj a pred Vianocami súťaž vo výrobe betlehemov
spojená s výstavou. Študenti pod vedením dona
Nádaského pripravujú rôzne akadémie, kde si rozví-
jajú svoj umelecký talent a odovzdávajú duchovné po-
solstvo.
■■ Šaštín ■■
■■ Námestovo ■■
SALEZIÁNI AJ NA ORAVE
6 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01 7D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
D BNAŠE DIELA
ašpiranti z Talianska a aj noví
chlapci, čo sa prihlásili z rôznych
krajov Slovenska.
Dielo sa začalo sľubne rozras-
tať. Počet študentov každý rok rás-
tol. Chlapci húževnato študovali,
veď na konci školského roka mu-
seli skladať skúšky na verejnom
gymnáziu. Boli to dobre priprave-
ní študenti. Okrem školských
predmetov študovali aj svoje povo-
lanie. Bolo veľkou radosťou pre sa-
leziánov, keď sa každý rok po
skončení piatej triedy privátneho
gymnázia prihlásilo do noviciátu
okolo 20 mladíkov. Väčšina slo-
venských saleziánov vyrástla teda
v Šaštíne, ktorý bol ozaj seme-
nišťom povolaní.
Saleziáni sa horlivo starali aj o
veriacich vo farnosti. Veľkú pozor-
nosť venovali pútnickému Chrámu
Panny Márie Sedembolestnej, pat-
rónky Slovenska. Hneď po prícho-
de pomocou celonárodnej zbierky
zakúpili šesť zvonov, zaviedli elek-
trické osvetlenie a rozhlasové zaria-
denie. Roku 1941 reštaurovali kos-
tolné priestory a starali sa pastorač-
ne o tisíce pútnikov, ktorí sem pri-
chádzali.
Pre miestnu mládež zriadili ty-
pické saleziánske dielo: oratórium.
Tu sa rozvíjali okrem športových
podujatí aj kultúrne a náboženské
programy, divadlá, krúžky, du-
chovné cvičenia, rozličné zájazdy.
To všetko dvíhalo kultúrnu a ná-
boženskú úroveň šaštínskej mlá-
deže.
Ku 25. výročiu príchodu sale-
ziánov zaobstarali veľkolepý or-
gan, jeden z najväčších v strednej
Európe.
Prišiel však rok 1950, smutne
známy svojou likvidáciou rehoľ-
ných diel na Slovensku. Od 14. do
24. apríla sem pozvážali saleziá-
nov zo všetkých domov. Bolo tu
vyše 250 spolubratov. V noci 24.
apríla všetkých odvliekli do
„sústreďovacích“ táborov, do
Podolínca a inde. Neskoršie ich za-
radili do vojenských pracovných
táborov (PTP). Mnohí boli uväzne-
ní, ďalší prinútení žiť v civilnom
zamestnaní.
Zdalo sa, že všetkému je koniec.
Ale pod popolom zhoreniska tleli
„žeravé uhlíky lásky“ k povolaniu,
k Ježišovi Kristovi a donovi Boscovi.
Prišiel však čas, keď Pán znova oži-
vil žeravé uhlíky a oni vzplanuli no-
vým jasom. Saleziánske dielo v rám-
ci života Cirkvi povstalo z trosiek do
nového života. Prišiel pád totalit-
ného komunistického režimu a re-
hoľné spoločnosti začali obnovený
život.
Šaštínsku svätyňu, ktorá zohra-
la dôležitú úlohu v čase totality,
zveril otec arcibiskup Sokol spolu
s kláštorom opäť saleziánom.
Prvou starosťou spolubratov bolo
urobiť reštaurátorské práce na ba-
zilike a na kláštore. Pod vedením
agilného a neúnavného spolubra-
ta, kňaza Jána Malženického, a za
Slovenské saleziánske dielo za-
čalo klíčiť zásluhou našich mladí-
kov, ktorí po prvej svetovej vojne
odchádzali do Talianska, aby sa
stali saleziánmi. Odišla ich tam
pekná skupina. Vybojovali si do-
konca samostatný slovenský sale-
ziánsky dom v Perosa Argentina
pod Alpami. Túžili sa však presťa-
hovať na Slovensko. Pomohol im
v tom najmä otec biskup Karol
Kmeťko, ktorý spolu s ostatnými
biskupmi vydal „Ohlas“ našim ve-
riacim, aby pomohli saleziánom
usadiť sa v našej vlasti.
Vtedajší provinciál v Poľsku,
don Tirone, rodom Talian, ktorý
bol poverený predstavenými
v Turíne hľadať vhodné miesto, sa
rozhodol pre Šaštín. Otec biskup
Jantausch ochotne zveril saleziá-
nom faru v Šaštíne. Dňa 8. septem-
bra 1924 prišli sem dvaja mladí slo-
venskí saleziánski kňazi: Viliam
Vagáč a Jozef Bokor. Títo potom
dosiahli od vtedajšej českosloven-
skej vlády povolenie zaujať jedno
krídlo priľahlého kláštora. Do
narýchlo pripraveného ústavu
v novembri 1924 prišli slovenskí
✦ Komunita a zamestnanci
✦ Starý direktor a mladí saleziáni
9D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
ŠAŠTÍN JE OZAJSTNOU KOLÍSKOU SALEZIÁNSKEHO
DIELA U NÁS. SALEZIÁNI SÚ VĎAČNÍ, ŽE DOSTALI
MOŽNOSŤ STARAŤ SA O NÁRODNÚ BAZILIKU A
ROZŠIROVAŤ TAK V NAŠOM ĽUDE MARIÁNSKU ÚCTU.
TAK AKO NIE JE MYSLITEĽNÝ DON BOSCO BEZ PANNY
MÁRIE POMOCNICE, TAK SI NEMOŽNO PREDSTAVIŤ
SALEZIÁNOV BEZ ÚPRIMNEJ A VRÚCNEJ ÚCTY K PANNE
MÁRII.
Šaštín
✦ Opekačka na Húškach
✦ Národná
Mariánska
bazilika
v Šaštíne
11D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
D B
Milí priatelia misií!
Minulý rok sme veľmi inten-
zívne prežívali Veľké jubileum
2000 a pri tom sme objavili
veľký misijný význam tejto
udalosti. Svetová Cirkev slávi-
la Jubileum spásy v každom
národe, v každom biskupstve,
a odvažujem sa tvrdiť, aj v
každej misijnej stanici. V Ríme
sa s veľkým úspechom usku-
točnila Svetová misijná výsta-
va, na ktorej sa zúčastnila aj
naša kongregácia. Stadiaľ vy-
chádza aj živý a intenzívny no-
vý prúd a aj my chceme to, o
MISIE
spolupráce toľkých dobrovoľníkov
sa začala oprava chrámu i kláštora.
Do kláštora sa nasťahovali naj-
prv spolubratia, najmä tí, čo študu-
júc tajne teológiu chceli dokončiť
prípravu na kňazstvo dokonalejším
spôsobom. Roku 1991 saleziáni
zriadili cirkevné Gymnázium Jána
Bosca začnúc prvou triedou. Cie-
ľom tejto školy, ktorú podľa vzoru
západných inštitúcií nazývame
„apoštolskou školou“, je vychovávať
angažovaných mladíkov v dobrých
občanov a horlivých kresťanov.
Tých, čo cítia duchovné povolanie,
sprevádza v raste a ostatných
usmerňuje na vysoké školy, aby sa
z nich stali osvedčení a katolíckym
duchom vedení odborníci. Gym-
názium Jána Bosca spĺňa obidva cie-
le. V priebehu šiestich rokov sa vyše
40 chlapcov rozhodlo pre kňazský
a duchovný život a skoro všetci ma-
turanti boli prijatí na vysoké školy.
Viacerí študujú aj v zahraničí.
Pri gymnáziu bol zriadený inter-
nát, kde sú študenti vedení preven-
tívnym systémom k plnšej psychic-
kej a sociálnej zrelosti. Vo viacerých
krúžkoch sa venujú športu, hudbe,
počítačovej technike, recitačným
prednesom, biblickým a iným kul-
túrnym záujmom. K týmto cieľom
slúži bohatá viacjazyčná bibliotéka.
Farskej pastorácii sa venuje
farár, dvaja kapláni a niekoľkí po-
mocní duchovní. Bazilika sa stáva
duchovným strediskom pre mno-
hých pútnikov z blízkeho i vzdiale-
nejšieho okolia. Treba vyzdvihnúť
tzv. fatimské soboty, kedy v prvú
sobotu mesiaca priputujú do ná-
rodnej baziliky stovky a stovky pút-
nikov, aby rozjímaním, modlitbou
ruženca a pontifikálnou svätou
omšou otca biskupa Dominika
Tótha vzdali úctu našej Patrónke a
vo sviatosti zmierenia očistili a po-
silnili svoje duše.
Dva hlavné body mariánskej úc-
ty našich veriacich sú púte na sláv-
nosť Zoslania Ducha Svätého a na
slávnosť Sedembolestnej - patrónky
Slovenska. Pútnici každej kategórie
si prídu na svoje, od mládežnícke-
ho stretnutia po tichú adoráciu. Od
spolubratov to vyžaduje mimoriad-
ne napätie a veľkú námahu pri za-
bezpečovaní celého organizačného
aparátu, ale sú radi a robia to veľmi
ochotne, veď ich zakladateľ don
Bosco bol jeden z najväčších apoš-
tolov mariánskej úcty.
Vzácnymi pútnikmi do Baziliky
Sedembolestnej boli Sv. otec Ján
Pavol II., prezident Talianskej re-
publiky Oscar Luigi Scalfaro a
Matka Terézia.
Mimoriadne zodpovednú po-
zornosť vyžadujú reštaurátorské
práce vo vnútri baziliky. Chaman-
tove fresky sa už skvejú vo svojej
pôvodnej kráse, ale ešte treba veľa
práce, pokiaľ sa celá bazilika za-
skveje v plnej nádhere. Mnohí sa
sťažujú, že práce pokračujú poma-
ly, ale nedá sa ináč. Saleziáni musia
najprv zozbierať od pútnikov urči-
té financie a podľa ich výšky sa
môžu práce hýbať dopredu. Preto
prosíme ctiteľov Patrónky Sloven-
ska, aby svojimi príspevkami
urýchlili ukončenie reštaurátor-
ských prác. (Bankové konto:
Slovenská sporiteľňa, a.s., Senica,
číslo účtu: 0037235532 / 0900)
Tí, ktorí mali možnosť vidieť a
prežiť prvú časť dejín saleziánskeho
diela v Šaštíne, s radosťou zisťujú,
že dielo skúšku utrpenia prežilo.
Dnešné ciele sú tie isté, i keď v tro-
cha inej podobe. Je tu možnosť for-
movať mladíkov a pripravovať ich
na vstup do života.
Tak ako nie je mysliteľný don
Bosco bez Panny Márie Pomocnice,
tak si ani saleziánov nemožno pred-
staviť bez úprimnej a vrúcnej úcty
k tej, o ktorej don Bosco hovorieval:
„Všetko, čo som mohol vykonať,
urobil som s pomocou Matky
Božej. Vo sne v deviatom roku som
pochopil, že ona bude mojou uči-
teľkou.“ Ona musí byť Učiteľkou
každej generácie saleziánov.
Andrej Pauliny SDB
Foto: SDB Šaštín
✦ V Ríme vo svätej bráne ✦ Otváranie Múzea Sedembolestnej Panny Márie
List
hlavného
predstaveného
Na ceste s mládežou Papuy-Novej Guiney
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 07/5557 2226
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
10 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
Katechéta Peter To Rot,
mučeník
13D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
Počas života dona Bosca sa
udiali dve vystavenia „posvätnej
sindony“. Prvé 21. apríla 1842 a
druhé 22. apríla 1868. Na obi-
dvoch sa zúčastnil aj don Bosco
so svojimi chlapcami. Don
Lemoyne napísal v druhom dieli
Memorie Biografiche: „Don Bosco
prišiel na námestie so všetkými
mladíkmi zo svojho oratória. On,
ktorý mal úprimnú a vrelú úctu k
bolestiam božského Spasiteľa a je-
ho bolestnej Matky, využil túto
príležitosť, aby vzbudil u svojich
chlapcov ohnivú lásku k Ježišovi
Vykupiteľovi a neľútostnú nená-
visť voči hriechu. Toto sa snažil ro-
biť vždy, keď hovoril svojim chrá-
nencom o utrpení božského
Spasiteľa“ (MB II, 117).
Niet divu, že podľa príkladu
svojho zakladateľa saleziáni mali
veľkú úctu k posvätnej relikvii. Je
nutné spomenúť aspoň niektoré
mená: don Anton Tonelli, don
Július Barberis, Albert Caviglia a
viacerí iní.
Zvláštnu zmienku si však za-
sluhuje salezián francúzskeho
pôvodu don Natale Noguier (11.
9. 1861 - 21. 12. 1930). Po svojej
vojenskej službe v Alžírsku písal
donovi Boscovi a on ho prijal me-
dzi svojich synov. Bol to veľmi in-
teligentný človek. Don Bosco ho
poslal ako profesora chémie a fy-
ziky na gymnázium na Valsalice.
Roku 1902 napísal knihu o
Turínskom plátne, ktorá mala
veľký ohlas. Ďalšie jeho knihy o
tejto téme vyšli v rokoch 1922,
1928 a 1930 a boli preložené do
viacerých jazykov.
Treba však vyzdvihnúť jednu
zvláštnu vec. Bol to on, ktorý do-
siahol na savojskom kráľovskom
dvore dovolenie fotografovať
Turínske plátno pri jeho vystavení
Saleziáni
a
Turínske
plátno
OD 12. AUGUSTA DO 22. OKTÓBRA
2000 PREBIEHALA V TURÍNE
NAJDLHŠIA VÝSTAVA (72 DNÍ)
TURÍNSKEHO PLÁTNA. STÁTISÍCE,
BA MILIÓNY VERIACICH SA NECHALI
PODMANIŤ TAJOMNOU SILOU TEJTO
RELIKVIE. AJ VIACERO
SLOVENSKÝCH VERIACICH SA
ZÚČASTNILO NA TEJTO VÝSTAVE.
KEĎ SA HOVORÍ O TURÍNE,
PRICHODÍ NÁM NA MYSEĽ DON
BOSCO, SALEZIÁNI A MOŽNO AJ
OTÁZKA, AKÝ VZŤAH MAL K PLÁTNU
DON BOSCO A JEHO SALEZIÁNI.
čo pápež viackrát úpenlivo pro-
sil: aby všetci ľudia poznali dob-
rú zvesť o Ježišovi.
Ako už viac rokov predstavuje-
me aj pre rok 2001 misijný pro-
jekt, tentoraz pod titulom: „Na
ceste s mládežou Papuy-Novej
Guiney“.
Prečo Papua-Nová
Guinea?
Tu sú najdôležitejšie
dôvody:
Žije tu relatívne mladý národ. V
posledných štyroch storočiach
krajina prežila svoje objavenie,
svoju kolonizáciu a konečne sa
16. septembra 1975 stala nezá-
vislou.
Je to národ s explozívne vyso-
kým počtom mladého obyvateľ-
stva. S tým súvisia všetky problé-
my a želania národa, ktorý preží-
va rýchly rozvoj.
Táto krajina hľadá stabilitu, kto-
rá je ťažko dosiahnuteľná ekono-
micky, sociálne a kultúrne.
Nasadenie v oblasti výchovy a
vzdelávania je mimoriadne nás-
tojčivé.
Cirkev je tu ešte mladá, práve te-
raz evanjelizovaná, prechádza
cestou od prvej k novej evanje-
lizácii s obrovskými požiadavka-
mi na inkulturáciu.
Vo svojich štruktúrach vzdeláva-
nia a usmerňovania je miestna
cirkev ešte slabá a potrebuje po-
moc od sesterských cirkví.
Aj saleziánske dielo je ešte mla-
dé, 20 rokov po začiatku je v ná-
rode iba sedem diel.
Saleziánska misijná spolupráca
napreduje zásluhou veľkodušnej
provincie z Manily na Filipínach,
ktorá poskytla saleziánov a lai-
kov a pomáha i finančne.
Dielo Papua-Nová Guinea
(PNG) je po právnej stránke de-
legácia, potrebuje pomoc pri
konsolidovaní, osobitne pri or-
ganizácii rozličných úsekov zá-
kladného vyučovania, pri zvýše-
ní kvality komunít, v ekonomic-
kej oblasti a v práci duchovnej
starostlivosti.
Projekt PNG chce témou „Na
ceste s mládežou Papuy-Novej
Guiney“ vyjadriť, že sprevádzať
na ceste znamená spoločne s ni-
mi prijať ich výzvu, započúvať sa
do ich túžob a prianí. Práca sale-
ziánov si uvedomuje aspekt vý-
chovy a vzdelávania. Je to teda
odpoveď na to, čo tamojšia mlá-
dež tak nutne potrebuje.
Manilskej provincii veľmi ďaku-
jem za nepretržitú pomoc, kto-
rú poskytuje tejto misijnej ob-
lasti a vyzývam rozličné zložky
kongregácie, aby oboznámili
všetkých s týmto projektom a
podporovali ho.
Don Juan Edmundo Vecchi,
hlavný predstavený
Foto: Casa Generalizia, Rím
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Socha Panny Márie
Chlapec z hornatého kraja
Hlavné mesto Port Moresby
Svätá omša v Lariao
12 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
15D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0114 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
1. Dôkladné teologické
poznanie
Podľa dona Bosca mariánska úc-
ta sa má opierať o dôkladné teo-
logické poznanie. Preto všetkých
povzbudzoval k rozširovaniu si
svojich vedomostí o tajomstve
Ježiša Krista a Cirkvi. Toto prehĺ-
bené poznanie nás vedie k po-
znaniu poslania zvereného
Márii. Túto myšlienku pripomí-
na hneď v úvode aj apoštolská
exhortácia Svätého otca Pavla
VI. Cultus Marialis.
2. Pobožnosť zameraná na
osobu
Úcta dona Bosca k Panne Márii
je zameraná nie na nejakú črtu
Panny Márie, ale na jej osobu. V
jeho srdci sa vytvoril typ marián-
skej úcty, ktorá nie je čiastková
ani jednostranná, ale široká a
celková, sústredená priamo na
živý a reálny vzťah s osobu
Panny Márie. Láska k nej ne-
môže predsa nadraďovať jednu
jej vlastnosť nad druhú. „Každé
dieťa je zrodené jedinečným a
neopakovateľným spôsobom a
to platí pre matku i pre dieťa.“
Myšlienka na Matku bola stále v
jeho srdci. Úplne jej dôveroval a
túto svoju dôveru akoby chcel
preliať aj do sŕdc ostatných ľudí.
Často jej verejne ďakoval a pro-
sil ju o požehnanie. Takáto úcta
kladie potom do popredia spolo-
čenskú ochranu Panny Márie a
jej pomoc v najkritickejších
chvíľach ohrozujúcich vieru v
priebehu dejín.
3. Pobožnosť tradičná a
sviatostná
Don Boso nebol typ človeka,
ktorý vyhľadával novoty pre no-
voty. V prejavoch úcty sa držal
tradície. Podľa neho byť ctiteľom
Panny Márie neznamená odrie-
kať špeciálnu modlitbu či osobit-
ne sláviť nejaký mariánsky svia-
tok. Znamená to ctiť a milovať
Pannu Máriu ako Matku celého
ľudstva, Cirkvi, pápeža, bisku-
pov, kresťanských národov a
všetkých tých, čo vyvíjajú úsilie
na budovaní Tajomného
Kristovho tela. Zároveň si má
uvedomiť, že je údom tohto
Tajomného tela, a aby pre jeho
zveľaďovanie ochotne prispel
všetkými svojimi schopnosťami.
Utieka sa k tej, „ktorá je vždy
ochotná vypočuť jeho modlitby
s materinskou láskou a účinnou
pomocou“. Don Bosco nebol te-
da zapálencom úcty k Panne
Márii preto, že chcel zaistiť svoj-
mu dielu úspech. Ani sa necítil
byť Bohom vyzvaný šíriť túto úc-
tu, bol to jednoducho svätec,
ktorý bol celkom mimoriadnym
spôsobom vedený Pannou
Máriou.
Všetka veľkosť Panny Márie má
svoj základ v Ježišovi Kristovi.
Jediným jej poslaním je dávať a
prinášať ľuďom Ježiša Krista. Úc-
ta a pobožnosť k Panne Márii
privádza ľudí do kontaktu s
Kristom vo sviatostiach, najmä k
Eucharistii, a o tomto bol don
Bosco silne presvedčený. Svätá
omša, pokiaľ možno tak každo-
denná, sväté prijímanie na kaž-
dej svätej omši, časté prijímanie
sviatosti pokánia, činná účasť na
liturgii Cirkvi, to sú opravdivé
prostriedky, oživujúce úctu k
Panne Márii Pomocnici kresťa-
nov a sú vyvrcholením života
činnosti.
4. Pobožnosť katolícka
Úcta a pobožnosť k Panne Márii
Pomocnici kresťanov, má podľa
svätého Jána Bosca vzbudzovať
u veriacich pravé cirkevné
zmýšľanie, oddanú lásku ku
Svätému otcovi, k biskupom i
kňazom a podnecuje angažova-
nosť pre spásu duší, ako to vy-
jadruje heslo dona Bosca: Da
mihi animas, coetera tolle! (Daj
mi duše, ostatné si vezmi.) Jej
ctiteľ sa tak stavia do prvých ra-
dov vo vykupiteľskej činnosti,
ktorú svätá Cirkev realizuje v
priebehu storočí. Je to aj v zhode
s novou evanjelizáciou, ktorá má
priviesť ľudí k tomu, aby skonči-
li s „tradičným matrikovým“
kresťanstvom.
Ján Zauška SDB
Foto: LDC Turín
Charakteristické znaky úcty
k Panne Márii podľa dona Bosca
v roku 1898. Fotografovaním bol
poverený amatérsky fotograf ad-
vokát Secondo Pia. Fotograf uro-
bil na ten čas dobré zábery. Tie fo-
tografie komentoval don Noguier
na jednej konferencii študentom
gymnázia, no bol sklamaný, na-
koľko nebolo dovolené urobiť de-
tailné zábery hlavy, rúk, nôh a bo-
ku. Napriek tomu fotografie posu-
nuli štúdium plátna do veľkých,
nevídaných rozmerov.
Bol to don Noguier, ktorý na-
vrhol kráľovským autoritám, ktoré
boli vlastníkmi drahocennej relik-
vie, ako aj turínskemu arcibisku-
povi, aby zriadili komisiu vedcov z
viacerých štátov podľa rozličných
kompetencií (archeológov, chemi-
kov, lekárov, znalcov plátna atď.),
ktorá by bola úradne poverená ro-
biť slobodné výskumy tohto vzác-
neho archeologického predmetu.
Účinne sa zapojil do prípravy
ďalšieho vystavenia, ktoré bolo
naplánované na 4. - 24. mája
1931. Žiaľ, don Noguier sa tejto
udalosti nedožil. Zomrel 21. de-
cembra 1930. Podľa jeho plánov
však pracoval profesionálny foto-
graf Jozef Eurie. On urobil zábe-
ry, ktoré sa stali vzácnym mate-
riálom pre dôkladnejšie analýzy
stôp pohrebného plátna.
Pomocou nich mnohí sindonoló-
govia mohli lepšie pracovať a
prísť k uzáverom, že ide o auten-
tické pohrebné plátno, do kto-
rého bolo takmer s istotou zaha-
lené mŕtve telo Ježiša Krista.
V posledných desaťročiach sa
o výskum plátna zaslúžil v USA
žijúci salezián talianskeho pôvo-
du don Peter Rinaldi, synovec bla-
hoslaveného Filipa Rinaldiho.
Tento salezián zhromaždil a pod-
necoval vedecký tím STURP
(Shroud of Turin Research
Project), ktorý po výstave plátna
roku 1978 mohol vykonať stovky
najrozličnejších výskumov tými
najmodernejšími prístrojmi. Tím
vedcov prišiel k uzáveru, že plát-
no nie je absolútne nijaký falzifi-
kát, že stopy umučeného človeka
nie sú maľbou, a že vznikli dosiaľ
nevysvetliteľným spôsobom.
Vedcom tohto tímu sa podarilo
urobiť trojrozmernú fotografiu
umučeného človeka v hrobe, na
ktorom bolo toto plátno rozpre-
streté. Sám Peter Rinaldi napísal
obsažné dielo o Turínskom plátne
preložené do viacerých jazykov.
O vzťahu Turínskeho plátna a
saleziánov by sa dalo napísať veľ-
mi mnoho. Ale týchto pár riadkov
jasne nasvedčuje, že saleziáni sa
pričiňujú aj teraz, aby dali ľuďom
možnosť pochopiť a uctiť si túto
drahocennú relikviu a mali ju v
takej úcte ako ich zakladateľ.
Andrej Pauliny SDB
Foto: archív redakcie
Don Natale Noguier Advokát Secondo Pia, prvý
fotograf Turínskeho plátna
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Marián Sarňák
n a r o d e n ý :
16. 1. 1974
Stará Ľubovňa
p r v é s ľ u b y :
14. 8. 1993
Poprad
v e č n é s ľ u b y :
14. 8. 1999
Šaštín-Stráže
d i a k o n á t :
10. 6. 2000
Turín
k ň a z s t v o :
20. 1. 2001
Žilina
Jozef Ižold
n a r o d e n ý :
30. 1. 1964
Levice
p r v é s ľ u b y :
10. 8. 1991
Poprad
v e č n é s ľ u b y :
18. 8. 1997
Žilina
d i a k o n á t :
10. 6. 2000
Turín
k ň a z s t v o :
20. 1. 2001
Žilina
Naši
novokňazi
16 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
väčší záujem o rozprávanie kňa-
za. Jeho srdce začalo mäknúť a
byť prístupnejšie.
Keď don Bosco spomenul istú
osobu, ktorá ostentatívne od-
mietla sviatosti, poznamenal:
„Niektorí ľudia uvažovali o tomto
človeku, že sa asi zatratil. Ja si to
však nemyslím. Viem, že Božia
prozreteľnosť je nekonečná a mi-
losrdná. Ona prijíma hriešnika aj
v poslednej chvíli.“
„Tak si myslíte, že pre mňa je
ešte nádej?“ skočil náhle chorý
donovi Boscovi do reči.
„A prečo by nie?“ odpovedal
don Bosco. A začal pokojne vy-
svetľovať chorému, že Boh je
vždy ochotný odpustiť aj veľmi
ťažké hriechy, keď sa človek upo-
níži, uzná svoje viny, oľutuje ich a
vyzná ich pred kňazom.
Chorý sa na hodnú chvíľu za-
myslel, oči sa mu zarosili od do-
jatia a ticho povedal: „Ak je to
tak, ako hovoríte, buďte taký
dobrý a vyspovedajte ma!“
Don Bosco začal pripravovať
skrúšeného kajúcnika a po dô-
kladnom spytovaní svedomia ho
vyspovedal. Upozornil ho, že nie-
ktoré kroky musí zariadiť na arci-
biskupskom úrade. Chorý bol veľ-
mi šťastný a spomenul, že nikdy
sa tak dobre necítil, ako teraz.
V tom prišiel sluha upozorniť
pána, že v predsieni sú dvaja páni,
ktorí si želajú s ním hovoriť. Kázal
ich vpustiť do izby a len čo ich za-
zrel, priamo skríkol: „Ihneď sa
practe preč! Nepotrebujem vás!“
„Ale naše dohody... my máme
isté poslanie,“ odpovedali.
Chorý vytiahol spod vankúša
pištoľ a povedal: „Táto pištoľ bola
určená pre kňaza, ale teraz bude
pre vás, ak ihneď neopustíte
miestnosť. A nechcem už počuť
ani slovo!“ Dvaja návštevníci
ihneď opustili miestnosť.
Nasledujúci deň don Bosco
priniesol chorému sviatostného
Spasiteľa a vyslúžil mu sviatosť
pomazania chorých. Pred obra-
dom dal domáci pán zavolať do
izby príbuzných a služobníctvo a
verejne odprosil všetkých za zlý
príklad, ktorý im dával svojim
bezbožným životom.
Keď všetci opustili izbu, chorý
pán vytiahol z tajnej zásuvky veľ-
kú obálku a podal ju donovi
Boscovi. „U vás budú tieto listiny
v bezpečí. Po ich prečítaní urobte
s nimi čo uznáte za najlepšie.“
Chorý po niekoľkých mesia-
coch zomrel. Don Bosco si pozor-
ne prezrel listiny a našiel medzi
nimi zoznam osôb zapísaných v
slobodomurárskych lóžach.
Zhrozil sa, keď tam videl aj mená
ľudí, ktorí sa navonok správali
ako katolíci. Jednému mladíkovi
z oratória, Buzzettimu, dal opísať
dvojmo všetky listiny. Jeden od-
pis poslal arcibiskupskému úra-
du v Turíne, druhý odpis rozkázal
mladíkovi ukryť na tajnom mies-
te a originály si ponechal.
Po niekoľkých mesiacoch na-
vštívili dona Bosca dvaja páni a
prosili ho, aby im vydal originály.
On sa zdráhal, ale keď videl, že sa
mu vyhrážajú, listiny im odo-
vzdal. Slobodomurári však tušili,
že don Bosco sa z listín dozvedel
veľa vecí, a preto sa ho snažili
zlikvidovať.
Keď raz išiel cez námestie
Piazza Castello, napadli ho dvaja
silní muži s dýkami v rukách.
Prozreteľne tade išiel istý pán
Rolando aj s priateľom, ktorí ho
zachránili.
Je teda pravdou, čo don Bosco
tvrdil v rozhovore so svojimi sa-
leziánmi: „Keby som zverejnil is-
té listiny, isté zoznamy, zmenila
by sa tvár niektorých ľudí.“
M. Molineris SDB - A. Pauliny SDB
Foto: LDC Turín
Istého dňa prišla za donom
Boscom vysokopostavená pani a
veľmi nástojčivo ho prosila, aby
šiel navštíviť jedného pána, veľmi
chorého, ktorý už bol na konci
života. Išlo o pána, ktorý bol za-
tiahnutý do politiky, a bol čle-
nom slobodomurárskej lóže. Ten
pán len na veľké naliehanie do-
tyčnej panej privolil, aby ho
prišiel navštíviť don Bosco.
Len čo don Bosco vošiel do
elegantnej miestnosti, pán z
postele mu kázal zamknúť dvere
a prisadnúť si k posteli.
„Prichádzate sem ako priateľ
alebo ako kňaz? Ja nemám rád
náboženské ceremónie a ne-
chcem počuť ani slovíčko o spo-
vedi.“
Po týchto slovách vytiahol
spod vankúšov sprava a zľava
dve pištole a oprel ich o hruď do-
na Bosca. „Dobre si zapamätajte,
že na prvý pokus obrátiť rozho-
vor na spoveď, rana z tejto pišto-
le bude pre vás a druhou pišto-
ľou sa odstrelím ja, veď už mám
podľa lekárov iba pár dní života.“
Don Bosco sa pokojne zahľa-
del na pána, jemne odtisol na se-
ba namierené pištole a vyhlásil,
že nespomenie spoveď bez pá-
novho dovolenia. Potom sa začal
zaujímať o chorobu, o lekárov a o
ich lekársku starostlivosť.
Obidvaja začali rozprávať o uda-
lostiach a don Bosco vsunul do
reči epizódy historických osob-
ností, ako sa oni správali v ťaž-
kých chvíľach lúčenia sa s týmto
svetom. Chorý prejavoval čoraz
Don Bosco
- ako ho nepoznáme
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
DON BOSCO RAZ V SKUPINE SVOJICH DUCHOVNÝCH SYNOV V ROKU 1886, TEDA DVA
ROKY PRED SVOJOU SMRŤOU, POVEDAL: „OSOBNE MÁM VEĽA AUTENTICKÝCH
DOKUMENTOV, KTORÉ KEBY SA ZVEREJNILI, ZMENILI BY HISTORICKÚ TVÁR MNOHÝCH
POLITICKÝCH OSOBNOSTÍ. NIEKTORÉ LISTINY SOM UŽ SPÁLIL, ABY SA NEDOSTALI DO
NEPOVOLANÝCH RÚK.“ A POTOM PRÍTOMNÝM VYROZPRÁVAL, ČO SA MU PRIHODILO V
ROKU 1850. MEDZI PRÍTOMNÝMI SALEZIÁNMI BOL AJ KLERIK ERCOLINY, KTORÝ UDALOSŤ
VYROZPRÁVAL UŽ AKO KŇAZ V ROKU 1957 NASLEDOVNE:
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
17D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
krvou prví mučeníci za našu vieru - v
Katakombách sv. Kalixta. Na týchto miestach od-
slúžil otec Ján aj svätú omšu. Posledné popoludnie
sme si prezreli aj svetské pamätihodnosti Ríma.
Večer sme pokračovali do Assisi a celý ďalší
deň sme strávili v tomto malebnom mestečku,
ktoré nesie stopy sv. Františka. Pobudli sme pri
hrobe sv. Františka, navštívili sme Baziliku sv.
Kláry a Kostolík sv. Damiána. Po preľudnenom
Ríme Assisi pôsobilo svojím pokojom ako bal-
zam na naše duše.
V Assisi sme sa rozlúčili s Talianskom a po-
kračovali sme už domov na Slovensko. V
Bratislave sme sa zastavili na Miletičovej ulici v
saleziánskom stredisku, kde sme sa v kostole
Márie Pomocnice svätou omšou poďakovali za
milosti, ktoré nám náš Nebeský Otec nadelil.
Naplnení radosťou a s pocitom osobnej odvahy
sme sa vrátili do našich domovov, k svojim blíz-
kym, aby sme všetkým okolo seba rozdávali tú
radosť a pokoj, ktorý sme sami zažili.
Vďaka ti, Panna Mária Pomocnica, za tieto ne-
zabudnuteľné chvíle!
Marcela Fedorová, Prešov
Foto: archív autorky
Ján Bosco sa narodil
16. augusta 1815 v Ta-
liansku na vŕšku osady
Colle dei Becchi pri mes-
tečku Castelnuovo d'Asti.
Pochádzal z chudobnej ro-
diny. Popri ťažkostiach a
nedostatku sa prácou a
štúdiom pripravoval na
poslanie, ktoré mu bolo
naznačené vo sne, keď mal
deväť rokov, a ktoré mu
bolo potom viackrát potvr-
dené mimoriadnym spô-
sobom.
Študoval v Chieri, kde
bol ako 26-ročný vysväte-
ný za kňaza. Po príchode
do Turína sa ho bolestne
dotkol pohľad na stovky
chlapcov a mladých, ktorí
sa tam ponevierali, lebo sa
ich nikto neujímal a boli
bez práce. Pre ich záchra-
nu chcel im zasvätiť svoj
život. 8. decembra 1841 sa
v Kostole sv. Františka
Assiského stretol s prvým
z premnohých chlapcov,
ktorí ho spoznali a nasle-
dovali. Bol to Bartolomej
Garelli. Tak sa začína dielo
oratória, ktoré spočiatku
viackrát menilo sídlo, ale
od Veľkej noci 1846 sa na-
trvalo usídlilo na Val-
doccu, ktoré je materským
domom všetkých salezián-
skych diel.
Chlapcov je už na stov-
ky. Študujú, učia sa re-
meslám v dielňach, ktoré
don Bosco pre nich posta-
vil. V roku 1859 pozval
svojich prvých spolupra-
covníkov, aby sa s ním
spojili a vytvorili Salezián-
sku kongregáciu. Všade sa
rýchlo množia oratóriá,
stredné odborné školy,
školy s internátom, stre-
diská pre zasvätené povo-
lania, fary, misie. V roku
1872 zakladá spolu s
Máriou Mazzarellovou
(1837 - 1881) kongregáciu
Dcér Márie Pomocnice,
ktoré budú pracovať v roz-
manitých dielach v pros-
pech dievčat a žien. Mária
Mazzarellová sa stala pr-
vou hlavnou predstave-
nou tejto rehoľnej spoloč-
nosti. Pápež Pius XII. ju
vyhlásil za svätú 21. júna
1951.
19
Svätec
mladých
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov
18
Na púť sme vycestovali 7. 10.
2000 pod duchovným vedením
nášho otca Jána Zaušku. Cestou
tam sme sa zastavili v Benátkach
a Miláne. A potom už nasledoval
Turín - mesto dona Bosca, v kto-
rom don Bosco postavil Baziliku
Márie Pomocnice, a z ktorej sa ší-
ri jej úcta do celého sveta. Naše
združenie je duchovne zjednote-
né s týmto chrámom, a tak sa je-
ho návštevou splnila najväčšia
túžba každého člena nášho
Združenia. Snažili sme sa tam
načerpať milosti, ktoré potrebuje-
me na šírenie úcty k Panne Márii.
Z príležitosti jubilejného roka
bolo v turínskej katedrále vystave-
né Turínske plátno. Bol to pre nás
hlboký duchovný zážitok, že sme
sa mohli pokloniť pred plátnom, v
ktorom bolo zabalené mŕtve telo
Pána Ježiša, a ktoré nesie nezma-
zateľné stopy jeho utrpenia.
Ďalšou našou zastávkou bolo
Colle don Bosco. V Bazilike zmŕ-
tvychvstania bola k jubilejnému
roku dokončená a sprístupnená
„Cesta svetla“. Z rodiska dona
Bosca sme už potom večernou
jazdou pokračovali do Ríma, kde
sme strávili tri nezabudnuteľné
dni.
Hneď v prvý deň sme prešli
troma svätými bránami v Bazilike
Sancta Maria Maggiore, Late-
ránskej bazilike a Bazilike sv.
Pavla za hradbami. Bolo veľmi
potešiteľné, koľko ľudí prúdilo
svätými bránami. Aj my sme si pri
prechode týmito bránami vypro-
sovali Božie milosti jednak pre se-
ba a tiež pre našich blížnych. Prvý
deň našej púte v Ríme bol dosť
náročný, pretože sme okrem tých-
to troch bazilík navštívili aj
Baziliku sv. Petra v okovách,
Baziliku sv. Klementa, Baziliku
svätých schodov a Baziliku svä-
tého kríža z Jeruzalema.
Na ďalší deň bola audiencia
so Svätým otcom na Námestí sv.
Petra. Po stretnutí so Svätým ot-
com sme navštívili Baziliku sv.
Petra vo Vatikáne, kde sme puto-
vali cez štvrtú svätú bránu. V ba-
zilike si každý z nás našiel mies-
to, kde mohol precítiť tú svätú
chvíľu, ktorú sme prežívali, či už
to bol hrob sv. Petra, sanktuári-
um s Oltárnou sviatosťou, Mi-
chelangelova Pieta...
Z baziliky naša cesta viedla do
Ústavu sv. Cyrila a Metoda, kde
sme sa stretli s ďalšími pútnikmi
zo Slovenska.
Tretí deň sme strávili dojímavé
chvíle na miestach, ktoré skropili
Púť Združenia v jubilejnom roku
D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
JUBILEJNÝ ROK BOL VÝNIMOČNOU UDALOSŤOU PRE CELÝ SVET A O TO VIAC PRE
KAŽDÉHO KRESŤANA. MYSLE KRESŤANOV SA UPRIAMILI K RÍMU AKO K CENTRU, KDE
SÍDLI PÁPEŽ - HLAVA CIRKVI. BOLA TO JEDINEČNÁ PRÍLEŽITOSŤ, ABY SME SA MOHLI SO
SVOJÍM OTCOM STRETNÚŤ AJ MY - ZDRUŽENIE MÁRIE POMOCNICE.
D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
D BINTERVIEW
Môžete nám povedať niečo
zo svojho detstva?
Z detstva, ktoré som prežil
ako všetky deti na malej dedine,
mi najviac utkveli skôr nepríjem-
né udalosti. Tak napríklad, keď
som ešte nevedel plávať, a skočil
som s plávacím pásom z mosta
do hlbokej vody. Ale plávací pás
sa mi odtrhol, takže som videl
zoči-voči smrť. Podobné kritické
situácie som zažil takmer pravi-
delne raz v každom desaťročí
svojho života. To mi pomáhalo
uctiť si Anjela strážcu, ďakovať
mu a prosiť ho o stálu ochranu.
Náš rod pochádza z Detvy,
odkiaľ prišiel môj pradedo na vý-
chod, keď tam otvorili železnicu
Prešov-Orlov. Zomrel, keď som ja
už chodil do školy. Môj otec bol
na zozname tých, ktorých NKVD
malo deportovať po obsadení
Slovenska do ZSSR. Zachránil ho
iba jeho priateľ pravoslávny pop,
ktorý ho prichýlil aj s rodinou,
kým prehrmeli okupačné neprá-
vosti.
Kedy sa vo vás vzbudila myš-
lienka na duchovné povolanie?
Nie je mi ľahko určiť presný
čas tejto myšlienky. My sme boli
vlastne od počiatku taká „sale-
ziánska“ rodina. Jedným z naj-
prvších slovenských saleziánov,
ktorí sa formovali v Taliansku,
bol brat môjho starého otca,
Jozef. Účinkoval v Maďarsku a
iba po roku 1945 sa vrátil na
Slovensko. Každý rok chodil do-
mov na prázdniny a ukazoval
nám fotografie zo saleziánskeho
života. Bol úspešným organizáto-
rom miništrantov. Tak aj ja som
od malička pravidelne miništro-
val. V našom dome visel veľký
obraz vtedy ešte blahoslaveného
dona Bosca. A môj otec, ktorý
tiež študoval gymnázium u sale-
ziánov v Maďarsku, nám často
rozprával o donovi Boscovi.
Napriek tomu všetkému mňa
21D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
NAŠA PRÍTOMNOSŤ V DOLNOM KUBÍNE NIE JE
NOVINKOU, PRETOŽE PRVÉ SESTRY TU BÝVALI
UŽ V ROKU 1948. POČAS NÁSILNÉHO
ODMLČANIA SA V ČASE TOTALITY, PREDSA SA
LEN ZASVÄTENÝ ŽIVOT PREDIERAL NA POVRCH
A OVOCÍM TOHO JE AJ NAŠA SÚČASNÁ
PRÍTOMNOSŤ NA ORAVE.
Dcéry Márie Pomocnice
v Dolnom Kubíne
Po revolúcii v roku 1990 tu
sestry začali bývať nanovo najprv
v paneláku a od roku 1993 už vo
vlastnom dome, ktorý darovalo
mesto ako výmenu za pôvodný
dom sestier.
V súčasnosti je nás tu šesť ses-
tier. Našou základnou apoštol-
skou náplňou je katechizácia na
školách. Pracujeme so širokou ve-
kovou škálou - od 1. ročníka ZŠ
až po 2. ročník SŠ, a to nie len v
Kubíne, ale aj na učilištiach v
Istebnom a Kňažej. Je to pekná,
no náročná práca. Prežívame na
vlastnej koži výrok dona Bosca:
„Duše sa dobývajú na kolenách“.
Keďže katechétov pribúda,
treba sa nám dobre poobzerať a
popremýšľať, ako by mala v bu-
dúcnosti vyzerať naša prítomnosť
v tomto meste. Vďaka Bohu a
všetkým dobrodincom, podarilo
sa nám tu postaviť nový dom,
ktorý by mal slúžiť ako mládež-
nícke stredisko. Táto stavba dosť
pohlcovala naše sily, pretože sme
ju robili svojpomocne. No mladí
mali aspoň možnosť využiť svoju
energiu a užitočne tráviť čas svo-
jej nezamestnanosti. Otestovali
sme ho spoločným Silvestrom s
mládežou.
Akí sú tu mladí? V tomto kra-
ji sú dosť poznačení nezamestna-
nosťou a rozšíreným alkoholiz-
mom. Cítiť, ako v rodinách chýba
vzor otca, ktorého im my nena-
hradíme. Ale mladí sú otvorení
pre opravdivé hodnoty, dajú sa
zachytiť, dokonca z niektorých
sa už formujú animátori.
Začínajúci animátori majú mož-
nosť vyskúšať svoje prvé animá-
torské kroky v oratóriu, ktoré
máme každú nedeľu popoludní v
telocvični jednej ZŠ.
Raz za mesiac mávame pre
nich duchovné obnovy a počas
mesiaca majú možnosť prehlbo-
vať svoj život i vzájomné pozná-
vanie na stretnutiach. V novem-
bri u nás prebehol už 12. ročník
súťaže o putovnú sochu Panny
Márie. Je to súťaž pre dievčatá
stredných škôl. Témou tohtoroč-
nej súťaže bola osobnosť biskupa
Vojtaššáka. Trofej, sochu Panny
Márie, si odniesli maturantky z
Michaloviec. Takže na budúci
rok sa už tešíme, čo pre nás vy-
myslia michalovské dievčatá.
Zastavil sa u nás aj Mikuláš a naši
„nebešťania“ - animátori, pripra-
vili deťom zábavné súťaže.
Takto vyzerá náš každodenný
život. Ale krása je práve v radost-
nom a hlbokom prežívaní našej
každodennej práce. Ak nás v
tomto úsilí podporíte i vy svojou
modlitbou, určite nám to pôjde
ľahšie.
Sr. Mária Snopková FMA
Foto: FMA Dolný Kubín
NARODIL SA 13. AUGUSTA 1925 V
ŠARIŠSKÝCH KRIVANOCH. BOL PRVÝM Z
JEDENÁSTICH DETÍ, 6 CHLAPCOV A 5
DIEVČAT. JE ODBORNÍKOM NA
HISTÓRIU VÝCHODNEJ EURÓPY, V
RÁMCI KTOREJ VÝZNAMNE PREHĹBIL
POZNANIE SLOVENSKÝCH DEJÍN. V
ZÁPADNEJ HISTORIOGRAFII BOLO
SLOVENSKO TAKMER NEZNÁME ALEBO
LEN VEĽMI ZLOMKOVITE A NEPRESNE
PREDSTAVOVANÉ.
Najmladší člen prípravnej Pápežskej komisie pre II. Vatikánsky koncil, 1961
Krst filmovej herečky Tainy Elg, 1965
Don Milan
Stanislav
Ďurica
D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
mesiacoch ma však generálny
školský radca Don Ziggiotti tele-
graficky zavolal do Turína, kde ma
žiadal, aby som nastúpil na mies-
to profesora teologickej morálky v
našom Teologickom inštitúte v
Abano Terme pri Padove, ktoré sa
nečakane uvoľnilo, a on nemal na
to nikoho iného. Malo to byť na
osem mesiacov. Tam som sa však
zoznámil s dekanom Fakulty poli-
tologických vied, Mons.
Bettaninim na slávnej Štátnej uni-
verzite a ten ma pozval, aby som
namiesto vo Viedni študoval v
Padove. Predstavení to radi schvá-
lili. Tak som zostal tam, vyučoval
teológiu a študoval politologické
vedy a históriu v Padove. Keď som
v roku 1961 získal doktorát, hneď
ma pozvali za vedeckého asistenta
na Fakultu politologických vied.
Čoskoro ma pápež Ján XXIII. vy-
menoval aj za poradcu pri prípra-
ve II. vatikánskeho koncilu, takže
som vtedy vyučoval na dvoch fa-
kultách v Padove, pracoval pre Sv.
stolicu v Ríme a potom mi k tomu
pribudla akreditácia pri nemeckej
vláde v Bonne za vatikánsky den-
ník L’Osservatore Romano, do
ktorého som prispieval.
V roku 1967 ma pozvali aj na
Filozofickú fakultu univerzity v
Padove, kde mi zverili vedenie
Katedry slovenského a českého
jazyka a literatúry. Bolo to viac
než dosť na jednu osobu. Preto
som postupne prepúšťal jednotli-
vé funkcie mladším a nakoniec
som zostal iba pri mojej pôvodnej
Katedre dejín Východnej Európy.
V roku 1992 ma pán arcibis-
kup Sokol požiadal o výpomoc
pri Katedre cirkevných dejín na
Cyrilometodskej bohosloveckej
fakulte v Bratislave, kde som naj-
prv prevzal série prednášok a od
roku 1995 tam vyučujem na riad-
ny pracovný úväzok. V Padove
som prestal účinkovať v roku
1997, keď som dovŕšil vek stano-
vený zákonom.
Prečo niektoré kruhy ne-
priaznivo prijali vašu knihu
Dejiny Slovenska a Slovákov?
Moju knihu nepriaznivo prija-
la určitá klika slovenských histo-
rikov, ktorí boli formovaní mar-
xistickou a čechoslovakistickou
ideológiou, a preto im bol cudzí
pohľad na slovenské dejiny zo
slovenského národného a kato-
líckeho hľadiska. Protislovenské
a protikatolícke zoskupenia išli s
tým až do Bruselu, kde ich pod-
porili neomarxistické sily, ktoré
teraz pod etiketou socializmu a
občianskej spoločnosti ovládajú
Európsku úniu.
Ako vidíte najbližší vývoj na
Slovensku a v Európe?
Tento vývoj nevidím ružovo,
lebo veľkej väčšine obyvateľov
Slovenska, s výnimkou občanov
maďarskej národnosti, chýba ná-
rodné povedomie, hlboké nábo-
ženské presvedčenie a hrdosť vy-
plývajúca z týchto základných
koreňov a hodnôt našej kultúr-
nej tradície. To môže viesť
Slovákov k úplnému rozplynutiu
sa v anonymnej občianskej spo-
ločnosti európskeho zoskupenia
silných štátov a k masovému prí-
klonu k intenzívne sa rozširujú-
cemu novopohanstvu americkej i
ázijskej proveniencie, ktorého ne-
priznávaným, ale konkrétne jas-
ným cieľom je odkresťančenie
ľudstva v celosvetovom meradle.
Čo by ste chceli odkázať
našim čitateľom?
Myslím, že aj dnes je najak-
tuálnejší odkaz sv. Jána Bosca:
vychovávať mládež tak, aby z nej
boli dobrí kresťania a poctiví
občania, vedomí si svojich práv i
svojich povinností.
Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Ďuricu
dal otec prihlásiť do piaristického
gymnázia v Krakove, ktoré bolo
prípravnou strednou školou na
vojenskú akadémiu. Nastúpiť
som mal 3. septembra 1939 a už
sme boli s rodinou v Poľsku, v
Mušine-Krynici. Slovom, mal
som sa stať dôstojníkom poľskej
armády. Iba Hitler prekazil tieto
plány, keď l. septembra rozpútal
vojnu proti Poľsku. Tak nás deti a
matku otec hneď poslal domov
posledným vlakom, ktorý išiel na
Slovensko. Ale na zápis do gym-
názia v Prešove, kde som vycho-
dil prvé dve triedy, už bolo ne-
skoro. Tak sme sa obrátili na
„Joži-báčiho“, ktorý zariadil, že
ma prijali do saleziánskeho gym-
názia v Šaštíne. Tam vynikajúci
pedagógovia ako Dr. F. Sersen,
Ján Vizváry, Štefan Vlachovič
nám pomáhali hľadať životnú
cestu a dávali nám solídnu kul-
túrnu prípravu. Po piatej triede
som sa rozhodol požiadať o prija-
tie do noviciátu.
Moja rehoľná a kňazská for-
mácia sa začala v noviciáte vo Sv.
Beňadiku nad Hronom pod ve-
dením magistra Dr. Jozefa
Babiaka, kde som zlozil prvé re-
hoľné sľuby v auguste 1944.
Potom som absolvoval tri roky
Pedagogického študentátu v
Trnave a maturoval som roku
1947. Po maturite ma predstavení
vyslali na Filozofickú fakultu
Saleziánskej univerzity v Turíne.
Bol som jedným z posledných
študentov, ktorí stihli vycestovať
na riadny pas s prídelom valút
do zahraničia. Pomohol mi k to-
mu bývalý salezián Straka, ktorý
sa pridal k partizánom, a vtedy
zastával vysokú funkciu na
Povereníctve školstva. Bol som
mu za to vďačný, modlil som sa
zaňho. A keď som teraz prišiel na
Slovensko, potešilo ma, keď mi
povedali, že zomrel zmierený s
Bohom aj s Cirkvou.
Ako pokračovalo vaše pôso-
benie v zahraničí?
Keď v roku 1950 bezbožný re-
žim na Slovensku likvidoval re-
hole, ja som práve končil filozo-
fické štúdiá v Turíne a predstave-
ní ma hneď poverili ako vedec-
kého asistenta viesť prípravný
kurz filozofie pre slovenských sa-
leziánskych študentov, ktorým sa
podarilo ujsť za hranice. To bola
moja pedagogická prax, v ktorej
som v nasledujúcom roku 1951-
52 pokračoval na Saleziánskom
filozofickom inštitúte v belgic-
kom Grand Halleux ako profesor
ontológie. Súčasne som na uni-
verzite v Leuven pripravoval svo-
ju doktorskú dizertáciu z filozo-
fie. V rokoch 1952-56 som absol-
voval teologické štúdiá na
Pápežskej saleziánskej univerzite
v Turíne, kde ma kardinál
Maurilio Fossati l. júla 1956 vy-
svätil za kňaza.
Potom ma predstavení vyslali
do Viedne, kde som začal štúdi-
um histórie a politologických vied
na tamojšej univerzite. Po dvoch
So Svätým otcom Jánom Pavlom II., 1981
Primície v rodných Krivanoch, 1990
S rezbárom detvianskych krížov
Jánom Ďuricom starším, 1988
V kruhu svojich študentov na Univerzite v Padove, 1989
S rodičmi v poľskej Krynici, 1975
22 23D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
„PROBLÉM“ PLURALITY
SVETA
Ďalší problém otcov dneška: ťaž-
kosť originálne odpovedať na ak-
tuálne problémy života. Žijeme
v pluralitnom a veľmi pohyblivom
svete. Dieťa a dospievajúci už dnes
nie sú len členmi rodiny a obyvateľ-
mi nejakej dediny či mesta. Každý
trávi svoj život na rozličných mies-
tach. Cirkulujú medzi študijným a
obchodným centrom, prechádzajú
športovým a sociokultúrnym cen-
trom a stávajú sa nomádmi bez to-
ho, aby si to uvedomovali. Každé
z týchto miest ponúka pluralitu ná-
boženských, politických, morál-
nych, ale aj praktických názorov.
Celok týchto faktorov má za ná-
sledok relativizáciu základných skú-
seností a faktov z rodinného alebo
kultúrneho prostredia, z ktorého
adolescent pochádza. Z toho vychá-
dza iné usporiadanie hodnôt,
staršou generáciou nazývané „stra-
tou hodnôt“.
Sociálny konsenzus vo veci
usporiadania hodnôt už neexistuje.
A preto je podstatne ťažšie vychová-
vať k hodnotám. Malá karikatúra
tejto náročnosti:
Otec: „Syn môj, je to takto!“
Syn: „Je to tak, lebo si tak myslíš,
otec! A ja ti nezakazujem takto mys-
lieť, ak ťa to robí šťastným, pretože
ja som tolerantný. Ale nemusí to tak
nevyhnutne byť, len preto, že ty to
tak vidíš. Pretože som počul rodičov
môjho kamaráta, pozerám televí-
ziu... a tí hovoria niečo iné.“
Hrať úlohu otca bude teda dnes
podstatne náročnejšie ako kedysi.
Hodnoty nemôžeme odovzdávať
vnútením, ale svedectvom.
DISKVALIFIKÁCIA OTCA
Skôr než o demisii je potrebné
hovoriť o diskvalifikácii otcov sociál-
nym prostredím. A nesmieme za-
budnúť na dominantný model rozší-
rený médiami, model otca neprítom-
ného, poníženého, nehodného a ne-
kompetentného. V niektorých fil-
moch o mládeži (napr. La Haine -
Nenávisť) sa otec objavuje len jeden-
krát. Vo väčšine scenárov televíz-
nych seriálov je otec predstavený
ako neschopný výchovných vzťahov,
ako neschopný zaoberať sa adoles-
centami a už vôbec neschopný pred-
kladať nevyhnutné požiadavky pre
život v spoločnosti, prípadne pokar-
hať, keď je to potrebné. Obraz, ktorý
prevláda, nie je obrazom otca, ale
skôr brata alebo strýka.
Otec je jednoducho infantilizo-
vaný a nie je považovaný za opráv-
neného vykonávať svoju otcovskú
autoritu.
V tomto všeobecnom prehľade
má špeciálne miesto situácia imig-
rantov. Odstrčení od širokej rodiny,
ktorá zostala doma, a voči ktorej
majú podlžnosti, vystavení neza-
mestnanosti, odsúdení na slabo pla-
tené práce, zbavení v prvom období
siete vzťahov, schopných ich podo-
prieť, otcovia imigrovaných rodín
platia najskôr vysokú cenu za dob-
rodružstvo, ktoré môže byť niečím
pozitívnym iba v perspektíve dlho-
dobého pohľadu.
Vo francúzskom kontexte je de-
ťom daná sloboda ísť a prísť, príliš-
ná dôvera v učiteľov a hodnota pri-
delená telesným trestom zdrojom
kultúrnych nedorozumení, ktoré
môžu mať vážne dôsledky. Zásahy
sociálnej starostlivosti a súdov sú
vnímané ako násilie páchané voči
intimite rodiny a apriórna diskvalifi-
kácia otcov, ktorých kultúrna revol-
ta situuje do pozície ustupujúcich.
Koľko som len v mojej praxi mo-
hol pozorovať otcov, ktorých tak ľah-
ko považujeme za odstupujúcich a
teda ustupujúcich, pretože takáto
pozícia je v ich očiach vnímaná ako
jediná možnosť nájsť svoju hodnotu.
Jean-Marie Petitclerc
Preklad: Martin Linhart SDB
Foto: Peter Bučány
Ak deti spoznali rodičov aj ako
pracujúcich, majú v hlave obraz
niekam zaradených rodičov, a tak
dokážu mať účasť na utrpení otca,
ktorý stratil svoju prácu. Táto skú-
senosť chýba deťom, ktoré vyras-
tajú bez akejkoľvek predstavy o
dospelých, ktorí pracujú, niekam
patria a nachádzajú uplatnenie.
Aby som to bližšie vysvetlil, po-
núkam príklad 11-ročného chlap-
ca, ktorému otec jeden večer zaká-
zal ísť von, a ktorý len zabuchol
dvere odpovedajúc: „Počúvaj ma,
otec, ja pracujem v škole celý deň.
Mám teda právo sa uvoľniť a ty, čo
nerobíš nič, mi to nebudeš zakazo-
vať.“ A na tohto otca, ktorému sa
do očí tlačili slzy, pretože pochopil,
že pre syna stratil svoju vieryhod-
nosť, budú všetky možné inštitúcie
ukazovať prstom ako na toho, kto
odstúpil, kto podal demisiu.
Keď sa ráno okolo ôsmej pre-
chádzate po uliciach miest, jediné,
koho vidíte, sú 8 - 14-ročné deti,
ktoré idú do školy. Starší tam už
nechodia a rodičia spia.
V tejto súvislosti je pozoruhod-
né, že deti si uvedomujú fakt, že ro-
dinné prídavky tvoria dôležitú časť
rodinných príjmov: inak poveda-
né, chalan si myslí, že vďaka jeho
školskej práci, prináša do rodiny
určitú časť peňazí. Toto môže vy-
tvoriť situáciu všemocnosti dieťaťa
v rodine. Čo môže povedať otec,
keď nepracuje, a jeho deti vstávajú
skôr ako on, aby išli do školy?!
Keď v tomto kontexte hovorí-
me o demisii otca, máme mylnú
predstavu. Je to aj naša spoločnosť,
ktorá na základe neschopnosti po-
skytnúť prácu často neumožňuje
otcom byť dôveryhodnými
v očiach ich vlastných detí.
A toto potom sťažuje mecha-
nizmus identifikácie adolescenta
s jeho otcom, mechanizmus, kto-
rý ušetrí adolescenta od vstupu
do vleku násilia, pretože limituje
inštinkty všemocnosti dieťaťa a
ukazuje mu jeho reálnu pozíciu v
rodine.
V ŠTVRTIACH, KDE
PRACUJEM, HOCI JE OTEC
PRÍTOMNÝ A JE
LEGITÍMNYM MANŽELOM,
SA OBJAVUJE PROBLÉM
JEHO DÔVERYHODNOSTI.
TROCHU TO SÚVISÍ I S
PROBLÉMOM V RODINÁCH
NEZAMESTNANÝCH
RODIČOV. STÁLE ČASTEJŠIE
STRETÁVAME DETI, KTORÉ
NIKDY NEVIDELI SVOJICH
RODIČOV PRACOVAŤ.
25D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0124 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
D BAKO DON BOSCO
Strata
dôveryhodnosti
otcov
D BSPOLOČNOSŤ
to jednoduché prepočty, ktoré
celkom realisticky hovoria, že pri
súčasnej pôrodnosti nás bude o
sto rokov opäť len polovica.
Počet narodených u nás od ro-
ku 1980 stále klesá a počet zo-
mrelých sa drží na svojej stabilnej
úrovni okolo 50-tisíc ročne. V
súčasnosti je ešte počet narode-
ných o 2 - 3 tisíc viac, ale to je už
číslo, ktoré sa veľmi rýchlo môže
zmeniť. U nás už máme oblasti a
kraje, kde je úbytok obyvateľstva.
Je to Bratislavský, Trnavský,
Nitriansky a Banskobystrický
kraj. V ostatných je ešte zatiaľ pri-
rodzený prírastok. Niekde to dosť
dlho vydrží, ale je otázka dokedy.
Ako sa máme k tomu
postaviť? Je to dobré alebo zlé?
Nebolo by dobré, keby nás
malo ubúdať. Je to proti priro-
dzenosti a zdravému vývoju z
hľadiska ekonómie, vekovej
štruktúry a z hľadiska kultúry.
Aby mal kto našu kultúru pre-
niesť ďalej a nevymreli sme tak,
ako niektoré iné kultúry.
Je tiež dôležité, kto tu bude žiť
ďalej a za akých podmienok.
Preto je potrebné hovoriť aj o
spôsobe života. Ak sa ľudia budú
starať individualisticky iba o seba
a solidarita s druhými sa bude
zmenšovať, to povedie k rozpadu
rodiny, základnej bunky spoloč-
nosti. To, že sa presadzuje spô-
sob života, ktorý vedie k rozpadu
prirodzených rodín, považujem
za vážny problém.
Môžeme povedať, že s vyrieše-
ním ťažkej ekonomickej situácie
vyriešime aj pokles pôrodnosti?
Ono to veľmi súvisí. Rodičia
nutne musia zvažovať, čo si
môžu dovoliť. Akú rodinu. Veľmi
zaujímavé však je, že pôrodnosť
klesne najmä tam, kde sa ľudia
majú lepšie. To sa dá vysvetliť
rôznymi teóriami. Napríklad, že
ľudia, ktorí sa nemajú až tak zle,
si osvojujú stále väčšie očakáva-
nia. Vidia pred sebou veľké mož-
nosti, ktoré by mohli dosiahnuť.
A takýto vysoký štandard života
by chceli zabezpečiť aj svojim de-
ťom, aby sa mali aspoň tak dob-
re. Ale to je náročné, luxusný ži-
vot je drahý, a preto rodičia prijí-
majú len jedno - dve deti, ktoré
ešte zvládnu zabezpečiť na
príslušnej životnej úrovni.
Chudobný, ktorý nemá skoro
nič, vie zabezpečiť takú istú
skromnú životnú úroveň aj veľ-
kému počtu detí. Ale prístupov
ku tejto problematike je viac.
Aký najbližší vývoj môžeme
u nás očakávať?
Pokles pôrodnosti sa zatiaľ eš-
te nebude výrazne prejavovať. V
súčasnosti máme veľa ľudí v
strednom veku a pomerne málo
starých ľudí. Vieme však celkom
určite, že smerujeme ku postup-
nému poklesu počtu obyvateľ-
stva, keď začne dnešná stredná
generácia vymierať a nebude ju
mať kto nahradiť.
Štatisticky napríklad na
udržanie počtu obyvateľstva ne-
stačí, aby každá rodina mala dve
deti. Súvisí to s úmrtnosťou a s
tým, že nie všetky ženy vstupujú
do manželstva. Ten presný počet
potrebných detí v rodine je me-
dzi dvoma a troma. Pri dvoch de-
ťoch bude obyvateľstvo vymierať,
pri troch deťoch sa zabezpečí vy-
soký prírastok. Za štyridsať ro-
kov by to viedlo ku zdvojnásobe-
niu počtu obyvateľstva.
Počet detí sa však nedá tech-
nokraticky plánovať. Dieťa je by-
tosťou, ktorá si zaslúži svoju úctu
vtedy, kedy príde. Každé dieťa má
byť prijaté a chcené. Podstatné je
prijatie, nie plánovanie. A budúc-
nosť môže byť napokon celkom
zaujímavá. Tí, ktorí veľmi dbajú
len o seba, tí napokon vymrú.
Budúcnosť majú tí, ktorí sú veľko-
dušní a ochotní podeliť sa o dob-
rá života so svojimi potomkami.
Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: Peter Bučány
Čo je to demografia?
Demografia je veda o obyva-
teľstve. Skúma ľudské populácie
z hľadiska kvantitatívneho, ale aj
kvalitatívneho. Skúma štruktúru,
rozmiestnenie, dynamiku obyva-
teľstva, teda pohyb prirodzený,
mechanický a sociálny. Demo-
grafia považuje za svoj vznik rok
1662, presnejšie spisy Johna
Graunta, ktorý zozbieral zozna-
my zomrelých na londýnskych
matrikách a objavil rôzne zákoni-
tosti v súvislosti s obyvateľstvom.
Rôzne štatistiky obyvateľstva
sa začali robiť už veľmi dávno.
Súviselo to s panovníckymi am-
bíciami. Bolo to väčšinou pre
účely daňové a vojenské. Koľko
je vojakov a koľko je daňovníkov.
Spravidla išlo len o tých, čo sú
schopní platiť dane a nosiť meč.
Teda ženy a deti sa väčšinou ne-
sčítavali.
Prvé väčšie sčítanie ľudu na
našom území sa uskutočnilo v ro-
ku 1754 za panovania Márie
Terézie. V mnohom sa už podoba-
lo na naše dnešné sčítania.
Odvtedy napríklad každý musí
mať meno a priezvisko. Dovtedy
boli len rôzne prezývky. Niektoré
rody si začali odvodzovať priezvis-
ká od dedín, hradov a remesiel.
Ako teda vyzeral historický
vývoj počtu obyvateľstva na
našom území?
Veľmi názorne nám to ukazu-
je graf. Podľa odhadu odborníkov
na našom území žilo v polovici
prvého tisícročia, teda pred prí-
chodom Slovanov, asi 150-tisíc ľu-
dí. Na konci prvého tisícročia, za
čias svätého Štefana, okolo 400-
tisíc. Okolo roku 1500 to bol ne-
celý milión. Pri sčítaní v roku
1754 to bolo 1.945 milióna. Za
panovníčky Márie Terézie sa zrej-
me nášmu obyvateľstvu začalo
dobre vodiť, lebo jeho počet začal
výrazne stúpať a stúpa až dodnes.
Na začiatku 20. storočia nás bolo
2.917 mil. V roku 1950 už 3.442
mil. A na konci nedávno skonče-
ného tisícročia nás bolo 5.4 mil.
Nikdy nežilo na Slovensku
toľko ľudí ako dnes a pri pohľade
na graf sa zdá, že sa netreba zne-
pokojovať, lebo po čase nás bude
nekonečne mnoho. Ale nie je to
tak. Na Slovensku a v celej
Európe totiž zaznamenávame vý-
razný pokles pôrodnosti. V
Európe od polovice šesťdesiatych
rokov a u nás o trochu neskôr. Na
grafe máme po roku 2000 na-
značené tri predpoklady vývoja
počtu obyvateľov, ktoré sú zosta-
vené na základe výšky pôrodnos-
ti v rokoch 1950, 1990 a 1995. Sú
NAPRIEK TOMU, ŽE NA SLOVENSKU
EŠTE MÁME MIERNY PRÍRASTOK
OBYVATEĽSTVA, V NAJBLIŽŠOM
OBDOBÍ AJ NÁM VÁŽNE HROZÍ JEHO
ÚBYTOK SO VŠETKÝMI DÔSLEDKAMI.
O TEJTO PROBLEMATIKE SME SA
POROZPRÁVALI S DR. KAROLOM
PASTOROM, ŠTATISTIKOM A
DEMOGRAFOM, KTORÝ PÔSOBÍ
NA UNIVERZITE KOMENSKÉHO
V BRATISLAVE A NA TRNAVSKEJ
UNIVERZITE.
2726
Podstatné je prijatie
D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
hudbu samozrejme zachytiť deti.
Ďalším dôležitým cieľom bolo za-
pojiť do liturgie všetkých ľudí. Na
začiatku sme sa volali „Veľký or-
gan“. Pred svätou omšou sme
učili spievať deti aj rodičov, čo
pretrváva až podnes. Na začiatku
boli štyria hudobníci, no už v de-
väťdesiatom treťom roku sa tento
počet zniekoľkonásobil. Dnes je
to vyše 40 ľudí. Deti si tak zami-
lovali hudbu, že zhruba 30% v
nej pokračuje aj po skončení hu-
dobnej školy. Dobré ohlasy o vy-
nikajúcich výsledkoch na kon-
certoch či na cvičeniach hudob-
ných škôl nám avizovali pedagó-
govia hudobných škôl u detí, kto-
ré začali navštevovať detský or-
chester.
Cyril Králik je náš fotograf,
mne a Paľovi Krškovi ostala od-
borná stránka a duchovné sprevá-
dzanie detí samozrejme rozkvita-
lo pekne pod vedením bratov sa-
leziánov. Prvými boli Paľo Piatrov
a Jožko Drobný. To boli zároveň
prví zvukári. Neskôr sa stala prí-
tomnosť bratov saleziánov tradíci-
ou a do orchestra boli vždy začle-
není bratia, ktorí svojím talentom
prispeli do tejto hudby. Boli to v
poradí: Peťo Veselský, Dušan
Vilhán, Marek Michalenko, Ľubo
Stebnický, Tomáš Miško, Pavol
Pillár a v súčasnosti po ročnej od-
mlke Maroš a Juraj Kovaľ. O tých,
ktorí ťahajú spev a dopĺňajú mu-
ziku máme postarané. Je to zbor
dospelákov, rodičov mladých ro-
diniek. Dnes majú takmer všetci
rodičia svoje deti za hudobnými
nástrojmi v orchestri. A od Vianoc
pred troma rokmi sa naše teleso
rozšírilo a každoročne cez vianoč-
né sviatky hráva v ešte väčšom
zložení, spolu s mládežníckym
zborom Butterfly.
Čo sa týka aktivít detského or-
chestra, deti chodievajú na výle-
ty, koncerty. Prvý duchovný otec,
ktorý sa venoval detskému or-
chestru bol don Igor Hajzok. On
začal s tradičným výletom na
Skalité, kde sa oslávil koniec
školského roka. Boli pozvaní ro-
dičia, zástupcovia hudobných
škôl, sympatizanti atď. Neskôr sa
pre zvyšujúci počet zúčastne-
ných (asi 150 ľudí) začalo cho-
dievať na rekreačné stredisko
Kunerád. Okrem toho to boli je-
senné výlety do Rajeckej Lesnej.
No a koncertovali sme v
Košiciach, Humennom, Šaštíne,
v Bratislave na Miletičovej,
Mamateyovej a v Námestove. Čo
sa týka finančnej stránky, asi
70% nákladov pokrývame zo
zdrojov, ktoré si zháňame sami.
Čo ostáva na záver? Je to ob-
divuhodné. Cítiť tu prijatie evan-
jeliovej výzvy, aby sa talenty pre
Božie kráľovstvo rozvíjali naplno.
Kto sa chce presvedčiť, nech prí-
de na detskú omšu do Žiliny.
Nie, hudba nie je prvoradý cieľ,
kvôli ktorému sa chodí na svätú
omšu. Ale tá „orchestrácka“
môže pomôcť svätú omšu lepšie
prežiť a ponúkne ozajstný záži-
tok. Za rozhovor veľmi pekne ďa-
kujeme Peťovi Vrábľovi.
Juraj Kovaľ SDB
Foto: Cyril Králik
Zúčastniť sa na svätej omši,
ktorú doprevádza toto unikátne
hudobné teleso, je naozaj zážitok.
Súhra tých najkrajších melódií vi-
núcich sa z huslí, fláut, viol, trú-
bok, klarinetov, organu, klavíra, gi-
tár a bicích nástrojov v rukách 42
detí pod taktovkou Petra Vrábľa,
ktorý nie je len ich dirigent, ale aj
druhý otec, povznesie ducha a ro-
zospieva aj človeka, ktorý nie je
priamo milovníkom hudby.
Výkony tohto detského hu-
dobného telesa nadobúdajú stále
vyššiu úroveň. Má za sebou mno-
hé vystúpenia a stále viac vzbu-
dzuje pozornosť ľudí. Preto som
Petrovi Vrábľovi, zakladateľovi
orchestra, položil síce iba jednu,
ale veľmi obsažnú otázku:
Peťo, povedz mi o orchestri
všetko, kedy vznikol, koľko mal
členov na začiatku, koľko teraz,
prečo vznikla tá myšlienka a aké
aktivity vykonáva orchester?
U saleziánov som pôsobil
spolu s Paľom Krškom už skôr.
Mali sme na starosti mládežnícky
zbor. Myšlienka založiť orchester
vznikla asi v januári 1992. Tak
neprešlo ani osem mesiacov, keď
vedenie mládežníckeho zboru
vystriedalo vedenie orchestra,
vlastne, rozbehnutie jeho činnos-
ti. Samozrejme, spoluzakladateľ-
kou je moja manželka Janka,
Pavol Krška, náš dvorný sklada-
teľ, a don Štefan Urban SDB.
Naším hlavným cieľom bolo sprí-
stupniť deťom liturgiu, aj keď
sme sa sprvu trochu obávali, či sa
púšťať do hudobného sprevádza-
nia svätej omše. Na Slovensku to
bolo ešte niečo nie veľmi známe.
S Paľom Krškom sme urobili
projekt činností a oslovili sme zá-
kladné umelecké školy a konzer-
vatórium v Žiline. Chceli sme vy-
užiť hudobný potenciál a cez
D BNAŠA RODINA
28 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
KEĎ SA POVIE „DETSKÝ ORCHESTER“ V SALEZIÁNSKEJ RODINE NA SLOVENSKU, MNOHÍ
VEDIA, O ČO IDE. ICH POZORNOSŤ SA UPRIAMI NA ŽILINU. A TÝM, KTORÍ O ŇOM EŠTE
NIČ NEVEDIA, NASLEDUJÚCI ČLÁNOK POSKYTNE NAJZÁKLADNEJŠIE INFORMÁCIE.
Detský
orchester
29D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 01
D BNAŠI ZOSNULÍ
V období december – február prispelo na vydávanie nášho časopisu 1 250 dobrodincov. Za
našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za preja-
venú štedrosť.
D O B R O D I N C I
V bezprostrednej blízkosti
Vianoc dotĺklo v nemocnici v
Petržalke šľachetné srdce nášho
spolubrata kňaza Ivana Grófa.
Svoju pozemskú púť ukončil v 65.
roku života, 46. roku rehoľného ži-
vota a 41. roku kňazstva. Odišiel
spomedzi nás spolubrat, ktorý sa
výrazne zapísal do dejín salezián-
skeho diela na Slovensku ako du-
chovný vodca, spisovateľ a animá-
tor jednotlivých zložiek salezián-
skej rodiny v čase komunistického
prenasledovania.
Ivan Gróf sa narodil v Senici.
Tu absolvoval základné štúdiá a
zmaturoval na gymnáziu. Počas
vysokoškolských štúdií v
Bratislave sa dostal do kontaktu s
niekoľkými saleziánmi, ktorí sa po
rozpustení rehole v r. 1950 tajne
venovali apoštolátu mládeže. V ro-
ku 1954 ako vysokoškolák vstúpil
do Saleziánskej spoločnosti. Bol
prvým tajným novicom, ktorý sa
pripravoval na svoje povolanie po
zakázaní činnosti saleziánov na
Slovensku. Popri univerzitných
štúdiách matematiky a fyziky štu-
doval teológiu a 5. októbra 1959
ho biskup Ján Chryzostom Korec
tajne vysvätil za kňaza.
Ako stredoškolský profesor
účinkoval v rokoch 1957-1972 na
Gymnáziu v Senci a v rokoch
1972-1978 na Gymnáziu v Šamo-
ríne. Duchovne sprevádzal stovky
chlapcov a dievčat, ktorým sa neú-
navne venoval. Tisícky hodín strá-
vených v službe duchovného ve-
denia, neúnavné kázanie duchov-
ných obnov a duchovných cvičení
priniesli svoju bohatú úrodu.
Spomedzi jeho duchovných detí
sa desiatky vydali na cestu zasväte-
ného života ako rehoľní a diecézni
kňazi, ako rehoľné sestry alebo
členovia hnutí apoštolského živo-
ta. Ešte v rokoch svojej pedagogic-
kej činnosti napísal sériu kateche-
tických príručiek „Cesta k
Pravde“, ktorá sa šírila po
Slovensku vo forme samizdatov,
a z ktorej čerpali orientáciu tisíce
mladých.
Po zmene režimu nastúpil po
tridsiatich rokoch kňazstva na svo-
ju prvú oficiálnu kaplánku do sa-
leziánskej farnosti v Bratislave-
Petržalke. V rokoch 1992-1994
účinkoval vo filozoficko-pedago-
gickom študentáte v Žiline. V r.
1994 sa stal farárom v obci Kňažia
na Orave a v roku 1997 bol meno-
vaný za direktora saleziánskej ko-
munity v Bratislave-Trnávke, ktorá
sa stala jeho posledným pôsobis-
kom.
Ďakujme Nebeskému Otcovi
za tohto nášho brata, ktorý hrdin-
sky prežíval svoje povolanie až do
posledného dychu. Pán si v ňom
našiel oddaného syna Cirkvi, neú-
navného bojovníka, odvážneho
priekopníka a obnovovateľa sale-
ziánskeho diela v čase totality, člo-
veka, ktorý obetou vlastného živo-
ta usilovne pracoval na zveľadení
Pánovej vinice.
* 11. 3 . 1935
+ 20. 12. 2000
Ivan Gróf SDB
Keď ide o službu tomu dobrému Otcovi, ktorým je Boh, treba byť pripravený obetovať všetko.
Buďte veselí, ale vaša veselosť nech je pravdivá ako veselosť svedomia, v ktorom niet hriechu.
S každým sa zhováraj tak, aby si sa stal jeho priateľom.
don Bosco
O B J E D N Á V K A p u b l i k á c i e „ F A T I M A “ p o č e t k u s o v
Meno a priezvisko .................................................................................................................................................................
Ulica a číslo............................................................................................................................................................................
Obec............................................................................PSČ Podpis/pečiatka..........................................................
Farebná publikácia od
V. Redziocha v preklade
a doplnku Š. Šilhára SDB.
Zaznamenané udalosti
i množstvo fotografií sú
historicky verné.
Fatimské posolstvo je stále
aktuálne nielen pre Rusko,
ale aj pre nás. Putujme
tam aj my aspoň v duchu
a spomínajme na Fatimu
prostredníctvom tejto nád-
hernej publikácie.
Objednávky prijíma vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, tel.: 07-5557 2226, fax: 07-5557 4992, e-mail: objednavky@vdb.sk, www.vdb.sk
P o š t o v n é h r a d í v y d a v a t e ľ s t v o
db
285,-Sk
✄
O b j e d n á v k a
Objednávam si „Sväté písmo pre každého“ v počte ks z jedného výtlačku
Meno a priezvisko .................................................................................................................................................................
Ulica a číslo............................................................................................................................................................................
Obec............................................................................PSČ Podpis/pečiatka..........................................................
Objednávky prijíma vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, tel.: 07-5557 2226, fax: 07-5557 4992, e-mail: objednavky@vdb.sk, www.vdb.skdb
✄
Možnosť objednať si všetky čísla
ročníka 2001 do 4. mája 2001.
Plnofarebný časopis „Sväté písmo pre každého“ vychádza v roku 2001 jedenásťkrát
Celoročné predplatné 330,- Sk