duchovnú knihu, na stíchnutie
a uvažovanie o sebe, o svojej ro-
dine. To znamená i hľadanie
ciest, ako odstraňovať prekážky
a približovať sa k iným.
Otvoriť sa Ježišovi, to zna-
mená uvažovať aj nad vecami ve-
rejnými a reagovať na ne. V po-
sledných mesiacoch sme naprí-
klad svedkami, ako stále viac ob-
chodov ponúka svoje služby aj
v nedeľu. Je to dobré alebo nie?
Na prvý pohľad je výhodné,
môcť si aj v nedeľu kúpiť čerstvé
pečivo alebo i urobiť veľký ná-
kup. To je ale príliš zjednoduše-
ný pohľad. Otvorené obchody
a nákupný zhon v nedeľu zna-
menajú predovšetkým ďalší útok
proti sviatočnému dňu a rodine.
Vyhovujú najmä podnikateľom,
ktorí chcú zarábať, ale majú veľ-
mi negatívny dopad na naše už
aj tak roztrasené rodinné vzťahy
i na náš duchovný život. Veď ak
mama alebo otec musí ísť do prá-
ce ešte aj v nedeľu, kedy bude so
svojimi deťmi?
Najmodernejšie supermarke-
ty v USA sú otvorené sedem dní
v týždni a 24 hodín každý deň.
Stali sa chrámami konzumistic-
kého spôsobu života. Človeku
stále ponúkajú čosi nové a stále
v inom balení. Plánovite ho tak
odvádzajú od toho najpodstatne-
jšieho – od vzťahu k Bohu, od
vzťahu k tým najbližším do egois-
tického otroctva vecí.
Keď chceme znovu nájsť o-
pravdivú radosť, tú, ktorú tento
svet nemôže dať, využime ponu-
ky a príležitosti Jubilejného ro-
ka. Otvorme dvere svojich do-
mácností i dvere svojho srdca
Ježišovi. A presvedčíme sa, že
Kristus je náš jediný pokoj
i naša opravdivá sila. Všetkým
Vám túto skúsenosť praje a vy-
prosuje Váš
Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: Jozef Kupka
Správy 4
Naše diela
Humenné 8
Misie
Pozdrav z Kosova 11
Aktualita
Aby mali život 12
Mariánske zvony
Panna Mária a Jubilejný rok 13
Mariánske zvony
Mária nás učí modliť sa 15
Mariánske zvony
Poklad v hlinených hrncoch 16
Mariánske zvony
Valdocco 18
Mariánske zvony
Apoštol v meste Turín 19
Mariánske zvony
Kancóna o Panne Márii 20
Spoločnosť
Prieskum medzi mládežou... 21
Interview
Štefan Wallner 22
Ako Don Bosco
Prečo ma rodičia nepochvália 24
Misie
Chodiace bilboardy 26
On line
Don Bosco v počítači 28
Dobrodinci 30
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca Slovenská provincia vo Vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Štefan Sandtner SDB, Andrej Paulíny SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Redakcia časopisu Don Bosco dnes
Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 07/50231 340, 222
Časopis vychádza 6 x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: MERKANTIL, s. r. o.
V Á Ž E N Í Č I T A T E L I A ,
M I L Í P R I A T E L I A
D O N A B O S C A
A P O D P O R O V A T E L I A
J E H O D I E L A !
S radosťou píšem tieto úvod-
né slová do čísla, ktoré vychádza
ako prvé v jubilejnom roku dve-
tisíceho výročia príchodu Božie-
ho Syna na tento svet. Moja ra-
dosť je o to väčšia, že k Vám ča-
sopis Don Bosco dnes prichádza
v novej podobe.
Chcem využiť túto príleži-
tosť, aby som úprimne poďakoval
doterajšiemu šéfredaktorovi, za-
slúžilému saleziánovi donovi Šte-
fanovi Sandtnerovi, za dlhoročné
neúnavné redigovanie tohto časo-
pisu. Konečne sa mu splnila jeho
dlhoročná túžba, keď v decembri
minulého roku mohol odovzdať
žezlo svojmu nástupcovi, novo-
kňazovi donovi Jozefovi Kupkovi.
Som presvedčený, že Don Bosco
dnes ostane i naďalej obľúbeným
prameňom informácií a povzbu-
denia pre všetkých Vás, ktorí sa
cítite blízki donovi Boscovi a jeho
duchovnej rodine.
Máme za sebou krásne
Vianoce a prvé týždne Svätého
roku 2000. Celé tri roky nás
Cirkev povzbudzovala a pripra-
vovala, aby sme sa stali schopný-
mi čo najlepšie využiť milosti
tohto roku vo svojom osobnom
i rodinnom živote.
Ako píše Svätý otec v bule
Incarnationis Mysterium, ktorou
ohlásil Jubilejný rok 2000, „Svätý
rok je svojou povahou momen-
tom výzvy k obráteniu.“ (IM 11)
Toto je jedna z hlavných úloh
Veľkého jubilea, na ktorú treba
pamätať, o ktorú sa treba usilo-
vať. Obrátiť sa od falošných hod-
nôt a ľudských istôt k Bohu, ako
jedinej záruke šťastia a pokoja.
Svet, v ktorom žijeme, je roz-
delený a bolestne zmietaný nepo-
kojmi, nepochopením a bolesťa-
mi najrôznejšieho druhu. Na ro-
vine celospoločenskej, pracov-
nej, rodinnej i osobnej sa denne
presviedčame, aké vzácne sú
chvíle pohody a porozumenia
a ako ľahko ich vie rozbiť slovo a-
lebo postoj, ktorý ani nemusel
byť zle myslený, ale stal sa akoby
rozbuškou, ktorá spôsobila vý-
buch a bolestné rozmetanie vzťa-
hov. Denne sa stretávame s ľuď-
mi, ktorí sú citovo zranení, plní
bolesti, zatrpknutí na celý svet.
Možno, že takíto ľudia žijú aj
v našej bezprostrednej blízkosti.
Ako im pomôcť? Dá sa s tým
vôbec niečo robiť?
Cirkev nás učí, že bolesť
vstúpila do nášho sveta ako dô-
sledok prvotného hriechu a roz-
množuje sa každým osobným
hriechom. Odstrániť ju zo sveta
je nad naše ľudské možnosti.
Predsa však existuje východisko.
Boží Syn Ježiš Kristus prišiel na
tento svet, aby nám ukázal, ako si
máme zariadiť svoj život, aby bol
plný, bohatý a šťastný aj napriek
jestvujúcej bolesti alebo popri
bolesti. On prišiel medzi nás, aby
sme mali život a aby sme ho ma-
li v hojnosti. Podmienkou je ob-
rátiť sa, zanechať svoje doterajšie
zmýšľanie a spôsoby a otvoriť sa
mu. Dovoliť Ježišovi, aby vstúpil
do nášho života.
Čo to znamená prakticky?
Znamená to okrem iného ne-
báť sa prehrávať v nezmyselnom
zhone tohto sveta, vedome sa
zriekať niektorých možností, ak
by sme ich mali dosiahnuť za ce-
nu zanedbania svojho duchov-
ného života.
Obrátiť sa a žiť s Ježišom, to
znamená nájsť si každý deň čas
na pokojnú modlitbu, na dobrú
D BSLOVO NA ÚVOD
obsah
1/2000
ROČNÍK XXXI.
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
Z
. K
ov
áč
ov
á
- M
as
tr
op
ol
ito
vá
lom. Medzi účastníkmi
stretnutia boli aj traja sa-
leziáni: don Anton
Baník, ktorý pracuje v
Zürichu, don Cyril
Búran z nemeckého
Mannheimu a don Voj-
tech Zeman, ktorý pôso-
bí v Paríži.
Ako najväčšiu vý-
zvu, popri doterajšej sta-
rostlivosti o krajanov, u-
sadených v týchto kraji-
nách, pociťujú v posled-
ných rokoch stále naras-
tajúci počet mladých
chlapcov, ale najmä
dievčat, ktoré tu pracujú
ako pomocné sily a čas-
to sa dostávajú do ťaž-
kostí i vážnych problé-
mov.
(VS) Počas jesne minulého roka do-
prial Pán nášmu hlavnému mestu požehna-
ný čas týždenných ľudových misií.
Myšlienka urobiť ľudové misie v Bratislave
vznikala postupne. Ako hlavní zodpovední
sa jej ujali redemptoristi z Podolínca. Prvé
stretnutia začali organizovať už na jar 1999.
Aj naše štyri saleziánske domy v Bratislave
boli do misií naplno zapojené. Na
Mamateyovu a Daliborovo námestie chodie-
vali jezuiti, na Trnávku lazaristi a na
Miletičovu verbisti. Naši spolubratia saleziá-
ni viedli misie u jezuitov.
Počas týždňa misií prebiehali po celom
meste prednášky, sväté omše, modlitby a
pobožnosti pre jednotlivé vekové a stavov-
ské kategórie. Na záver bola slávnostná svä-
tá omša na Námestí slobody. Po misiách sa
cíti potreba, aj na základe výziev veriacich,
robiť každý mesiac duchovnú obnovu pre
povzbudzovanie vo vytrvalosti.
ĽUDOVÉ MISIE V BRATISLAVE
(VS) Trnavské ora-
tórium úspešne rozvíja
spoluprácu salezián-
skych zložiek. Zdru-
ženie saleziánskych
spolupracovníkov vý-
razne odľahčilo pracov-
né zaťaženie spolubra-
tov tým, že viacerí jeho
členovia jedenkrát v
týždni prebrali úplnú
zodpovednosť za chod
oratória. V práci orató-
ria sa položil väčší dô-
raz na prípravu animá-
torov. Jeden deň v týžd-
ni je vyhradený iba im.
Do tohto procesu prí-
pravy animátorov sú za-
pojené všetky zložky sa-
leziánskej rodiny prí-
tomné v Trnave.
Prináša to efekt nielen
pri animovaní skupín v
rámci strediska, ale aj
vo farskej činnosti pri
katechizácii nových
skupín birmovancov.
Vyššia účasť mla-
dých je viditeľná aj na
piatkových mládežníc-
kych a nedeľných det-
ských omšiach. Tento
pokrok a zlepšenie kva-
lity sa dá pripísať okrem
samotnej mládeže hlav-
ne sestrám a novickám
FMA, animátorom a a-
sistentom, ktorí investo-
vali viac námahy a času
do práce s miništranta-
mi.
ZASADANIE
ZÁSTUPCOV
SALEZIÁNSKEJ
RODINY
(VS) Koncom ok-
tóbra sa v Bratislave na
Miletičovej stretli zástup-
covia provinciálnych rád
saleziánskej rodiny, me-
novite Saleziáni dona
Bosca, Dcéry Márie
Pomocnice, Dobrovoľ-
níčky dona Bosca, Zdru-
ženie saleziánskych spo-
lupracovníkov a Zdru-
ženie don Boscových od-
chovancov.
V rámci diskusie
účastníci prehodnotili
doterajšiu spoluprácu a
súčasné problémy. Zá-
stupcovia sa zhodli na
tom, že budú ďalej po-
kračovať v spolupráci pri
organizovaní sviatkov
mladých, školy animácie,
celoslovenského stretnu-
tia mládeže, spoločných
oslavách saleziánskych
sviatkov a pri stretávaní
provinciálnych rád.
STRETNUTIE
MISIONÁROV
(VS) V salezián-
skom dome v Bratislave
na Miletičovej ulici sa
koncom októbra zišli
kňazi, pracujúci medzi
Slovákmi, žijúcimi v štá-
toch západnej Európy,
na svojom výročnom
stretnutí s otcom arci-
biskupom Jánom Soko-
(VS) Prvou dôleži-
tou udalosťou je zalo-
ženie tímu pastorácie
mládeže. Je to jeden z
prvých konkrétnych
krokov pri realizácii
provinciálneho vý-
chovno-pastoračného
projektu. Členovia tí-
mu pracujú na výbere
a usporiadaní úloh, vy-
budovaní pracovných
skupín pre jednotlivé
úlohy a vybudovaní
pracovnej siete po ce-
lom Slovensku. Pripra-
vujú tiež animačné ma-
teriály pre jednotlivé
vekové skupiny.
V súvislosti s jubi-
lejným rokom mno-
hým prichádza na my-
seľ aj otázka, či sa v
tomto roku zorganizu-
je známa saleziánska
„Festa“. Prieskum reál-
nych možností dospel
k tomu, že to bude
dosť problematické.
Prijateľnejším sa uka-
zuje, usmerniť stretnu-
tia mládeže na dve cen-
trálne podujatia, ktorý-
mi sú púte v Šaštíne a v
Levoči, prípadne sa vý-
raznejšie zapojiť do
diecéznych dní mláde-
že. Takáto alternatíva
stretnutia mladých
môže byť príspevkom
k animácii diecézneho
spoločenstva, ktorého
členmi sme my všetci.
POKROK V KVALITE VZŤAHOV
(VS) Po dvoch ro-
koch rekonštruk-
čných prác, skončili
ťažké časy spolubra-
tov z Humenného. V
nedeľu 17. októbra
1999, za účasti asi
dvadsiatich kňazov,
zástupcov salezián-
skej rodiny, veriacich
a mládeže z Hu-
menného, posvätil o-
tec provinciál SDB ob-
novený a rozšírený
dom i s kaplnkou.
Počas slávnostnej bo-
hoslužby, ktorá sa pre
veľký záujem verej-
nosti i vďaka vymod-
lenému dobrému po-
časiu mohla konať na
nádvorí saleziánskeho
domu, prečítal otec
provinciál dekrét hlav-
ného predstaveného,
ktorým bola komuni-
ta v Humennom zria-
dená ako samostatné
saleziánske dielo.
Prvým direktrom
saleziánskeho domu v
Humennom sa stal
don Vincent Macejko,
ktorý v priebehu po-
sledných dvoch rokov
riadil rekonštrukčné
práce. Spolubratia,
ktorí doteraz úradne
patrili do komunity
Michalovce, tak začí-
najú novú etapu svoj-
ho života a činnosti.
■■ Humenné■■
■■ Trnava■■
OTVORENIE DOMU
4 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0 5D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
D BDOMA A VO SVETE
■■ Bratislava■■ ČO NOVÉ V PASTORÁCII MLÁDEŽE?
(ANS) 12. októbra
1999, vybuchla bomba na
policajnej stanici v meste
Cali, v blízkosti farského
Kostola svätého Františka,
práve v čase večernej svätej
omše. Výbuch si vyžiadal
štyri obete na životoch: zo-
mrela jedna veriaca staršia
pani a traja muži. Miestny
správca farnosti, ktorý prá-
ve slúžil svätú omšu, neutr-
pel žiadne zranenie a tak-
tiež kostol nebol poškode-
ný. Rozbili sa iba niektoré
okná. Farnosť sa nachádza
v štvrti Il Diamante – husto
obývanej oblasti s veľkými
problémami a je súčasťou
saleziánskeho diela provin-
cie Medellin.
V tom istom meste
Cali, boli pred pár mesiac-
mi niekoľkí veriaci zatknu-
tí polovojenskou guerilou
a veľká časť z nich ešte ne-
bola prepustená.
Teroristická akcia, kto-
rá sa pripisuje Vojsku
národného oslobodenia
(ELN), je výrazom násilia a
neistoty, ktorou trpí Ko-
lumbia. Ani kostoly, kde sa
veriaci schádzajú na mod-
litby, nie sú uchránené od
terorizmu.
TERORIZMUS
ZASIAHOL AJ
SALEZIÁNSKU
FARNOSŤ
■■ Kolumbia■■
Už od nepamäti je zná-
me, že umenie zušľach-
ťuje ducha. Hrubí ľudia
sa stávajú jemnejšími,
hluční tichšími, a po-
vrchní sa zastavia a
premýšľajú. Aj v don
Boscových dielach si u-
menie našlo hneď svo-
je stále miesto. Divad-
lo, hudba, spev a sláv-
nosti boli stálymi pro-
striedkami, ktoré don
Bosco hojne využíval
vo svojej výchovnej
činnosti. Pozadu ne-
ostávajú ani dnešní sa-
leziáni. Pekným príkla-
dom môžu byť i bratia
na Miletičovej ulici v
Bratislave. Tak ako v i-
ných domoch, aj tu
zorganizovali ku kon-
cu minulého roka via-
cero podujatí kultúrne-
ho charakteru.
Don Štefan Sandtner
pripravil a nacvičil hod-
notnú akadémiu ku
sviatku Nepoškvrnenej.
Umeleckí recitátori pani
Mária Dacejová a pán
Jozef Šimonovič pred-
niesli básne dona San-
dtnera a dona Ušáka.
Verejnosti sa predstavili
aj tri spevácke zbory z
Miletičovej: detský, mlá-
dežnícky a zbor dospe-
lých. Zbory vystupovali
najprv jednotlivo a po-
tom spoločne ako veľký
miešaný zbor.
Vyvrcholením progra-
mu bolo vystúpenie o-
perného sólistu, maj-
stra Martina Babjaka,
ktorý za sprievodu
všetkých troch zborov
zaspieval pieseň: Nad
slnko jasnejšia.
VÝCHOVA KULTÚROU
■■ Bratislava■■
Pred Vianocami sa vo
farskom kostole na
Miletičovej už tradične
predstavila aj Základná
umelecká škola na
Sklenárovej ulici v
Bratislave svojim via-
nočným koncertom.
Vo vyše hodinovom
programe predviedli
žiaci a odchovanci tejto
školy takmer majstrov-
ské umenie v speve a v
hre na rôzne hudobné
nástroje. Niet pochýb,
že v týchto žiakoch ras-
tú budúci umelci, s
ktorými sa budeme ne-
skôr stretávať aj na
významných umelec-
kých podujatiach. Zú-
častnení poslucháči si
odniesli krásny ume-
lecký zážitok, ktorý vy-
vrcholil v závere, keď
vystúpili všetci žiaci
spoločne vo veľkom or-
chestri a speváckom
zbore.
MLADÍ UMELCI
Vo veľkom Chráme
sv. Jána Bosca na Colle
prebiehajú rekonštruk-
čné práce. Po skončení
výstavby tohto chrámu v
sedemdesiatych rokoch,
sa postupne začali obja-
vovať niektoré nedostat-
ky: nevyhovujúca akusti-
ka chrámu, nedotiahnu-
tý interiér a úplne chý-
bajúce vykurovanie. Po
vypracovaní celkového
projektu rekonštrukcie
sa napokon pristúpilo k
prácam, ktoré začali v le-
te minulého roka. V
chráme bola úplne od-
stránená podlaha a na-
hradená novou, so zabu-
dovaným podlahovým
kúrením. Interiér bol cel-
kovo zmenený pomocou
dreveného obloženia
stien a stropu a získal tak
nové akustické vlastnosti
a vzhľad. Imitácia gotic-
kej architektúry s klenba-
mi vytvára prostredie
vhodné pre modlitbu a
meditáciu. Voľné priesto-
ry na stenách boli vypl-
nené novými maľbami
zo života dona Bosca. Aj
vonkajšie steny chrámu
budú obohatené novými
mozaikami a na priečelí
sa objaví obraz dona
Bosca s otvoreným ví-
tajúcim náručím. Práce
by mali byť zakončené
na sviatok dona Bosca v
roku 2000, aby vynove-
ný chrám mohol prijať
veriacich pútnikov z ce-
lého sveta.
NOVOTY NA COLLE DON BOSCO
Internetový úrad
Centrálneho výboru
Veľkého jubilea 2000
zriadil na sieti oficiálnu
stránku jubilea 2000.
Jej adresa je
www.jubil2000.org.
Informácie, ktoré
stránka ponúka sú v
desiatich svetových ja-
zykoch.
Navigujúc po strán-
ke sa môžete modliť so
Svätým otcom, počúvať
jeho príhovory, čítať
denné informácie z
tlačovej kancelárie Svä-
tej stolice a z denníka
L‘ Osservatore Roma-
no. Môžete tiež počúvať
informácie Rádia Vati-
kán a sledovať televízne
zábery vatikánskeho TV
centra.
Stránka poskytuje
zábery výtvarných diel
Vatikánskeho múzea,
rímskych katakomb, in-
formácie o historických
miestach Ríma, otvára-
cie hodiny múzeí a rôz-
ne katechézy.
JUBILEUM 2000 NA INTERNETE
■■ Taliansko■■
Centrálny výbor Veľkého jubilea
2000 zriadil tzv. „kartu pútnika“,
ktorá má rozmery bežnej telefónnej
karty. Jej vlastník má počas svojho
pobytu v Ríme zabezpečené množ-
stvo výhod:
▼ Vstup na program, ktorý je na kar-
te objednaný.
▼ Používanie mestskej hromadnej
dopravy bez kupovania cestovného
lístka.
▼ Nákup občerstvenia vo vybraných
reštauráciach s 50% zľavou.
▼ Zľavnený vstup do hlavných rím-
skych múzeí a Kolosea.
▼ Zľavnený nákup kníh v katolíc-
kych kníhkupectvách.
▼ Zľavnené používanie telefónnych
automatov.
▼ Informačné materiály a pomôcky
od Centrálnej prijímacej služby.
Skupiny pútnikov, ktoré majú
záujem o túto kartu, si ju môžu ob-
jednať a zakúpiť u turistických o-
perátorov, ktorí sú v kontakte s
Centrálnou prijímacou službou v
Ríme. Bližšie informácie sú na :
www.jubil2000.org.
KARTA PÚTNIKA
6 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0 7D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
jar 1990-91 zrekonštruovali z mi-
lodarov, ktoré poskytovali štedrí
darcovia. Dona Milana Ficíka me-
dzitým vystriedal v Humennom
nový spolubrat študent Pavol
Seman. Stavebné práce na dome
vykonávali majstri a učni miestne-
ho SOU stavebného. Spolubratia
mohli denne zakusovať, že nad
týmto domom prevzala záštitu
Panna Mária.
Práce sa rýchlo ukončili a 29.
júna 1991 mohol otec provinciál,
don Jozef Kaiser, dom slávnostne
posvätiť a otvoriť. Humenské dielo
nebolo samostatné. Kánonicky
spadalo pod správu domu v
Michalovciach. Súčasťou domu v
Humennom bola aj malá kaplnka,
kde sa začala slúžievať raz za týž-
deň svätá omša. Kaplnka samo-
zrejme nestačila, a tak sa väčšie
slávnosti, napríklad Veľká noc, slá-
vili v miestnom kultúrnom dome
za veľkej účasti mládeže. Dom sa
postupne stal pre mnohých mla-
dých domovom, kde ich stále ča-
kal niekto, kto mal o nich záujem
a mal ich rád. Ovocie bolo hneď vi-
dieť. Miestnosti boli stále plné
chlapcov.
Komunita získala aj staršiu
chatu v blízkej dedine Jasenovce,
kde po rozsiahlej rekonštrukcii
vzniklo pekné miesto pre duchov-
né obnovy a duchovné cvičenia.
O veselé situácie v dome ne-
bola núdza. Občas sa stávalo, že o-
bidvaja saleziáni sa museli z rôz-
nych príčin aj na niekoľko dní z
domu vzdialiť. Vtedy nastupovali
na stráženie domu overení a spo-
ľahliví animátori. No keďže aj pre
nich to boli chvíle nevšedných
zážitkov bez rodičov, odnieslo si to
často zariadenie domu. Pri jednej
takejto akcii nemohli chlapci za-
spať kvôli komárom, a tak im vy-
hlásili vojnu. Podušky a spacáky
len tak udierali o strop a steny. Pri
skákaní z postele na posteľ to na-
pokon jedna nevydržala. Boj s ko-
mármi sa tak skončil spoločným
lepením a opravovaním postele
neskoro v noci. Pri tejto záslužnej
práci ich zastihli saleziáni, ktorí sa
práve vrátili. A bolo opäť veselo.
Čoskoro sa však objavili aj ne-
dostatky tohto diela, veľmi malé
priestory v dome. Herne a vlastné
oratórium boli značne obmedze-
né. Chlapci boli všade, v každej
miestnosti a spolubratom úplne
Saleziánske dielo v
Humennom začalo ešte počas ko-
munizmu. V máji 1986 prišli do
tohto mesta prví dvaja saleziáni.
Bol to don Milan Ficík a študent
Slávo Švihra. Za pomoci dobrodin-
cov sa im podarilo získať dvojizbo-
vý byt na Ulici 1. mája, kde založi-
li svoj „hlavný stan“, samozrejme
tajný. Obidvaja sa zamestnali na
OPBH v Humennom, jeden ako e-
nergetik a druhý ako plynár.
Takto nepozorovane ako vo
všetkých iných mestách, začali
zhromažďovať chlapcov, viesť
stretnutia v skupinách, organizo-
vať duchovné obnovy, duchovné
cvičenia, výlety a športové poduja-
tia.
Naplno zamestnaných apoš-
tolskou prácou ich zastihla Nežná
revolúcia. Bolo potrebné rýchlo
hľadať nejaké vhodnejšie priestory
pre život a prácu, pretože ak by sa
nenašli, reálne hrozilo, že obidvaja
saleziáni z Humenného budú pre-
miestnení do niektorej väčšej ko-
munity, ktoré sa začali oficiálne vy-
tvárať.
Nové priestory sa však našli.
Vďaka vtedajšej pani primátorke
Dzivjakovej dostali Saleziáni v sep-
tembri 1990 na desať rokov do u-
žívania bývalý Dom pionierov na
Štefánikovej ulici. Dom bol v schá-
tranom stave, a tak ho v zime a na
DOM V HUMENNOM JE
NAJMLADŠÍ SALEZIÁNSKY
DOM NA SLOVENSKU.
KÁNONICKY BOL ZRIADENÝ
IBA V OKTÓBRI 1999.
HISTÓRIA HUMENSKÉHO
DIELA JE VŠAK OVEĽA
BOHATŠIA.
D BNAŠE DIELA
Humenné
✦ Humenné - Kama Junior 1992
✦ Divadlo „Štvrtý kráľ“ - január 1991.
✦ Stretnutie mladých v novom saleziánskom dome.
✦ Slávnostná svätá omša pri príležitosti otvorenia domu.
9D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
11
8. augusta sme sa tri sestry a
spolupracovníci vybrali do
Kosova. Za pár dní sme toho o-
behli veľa – Prizren, Gjakova,
Peje, Priština… a daktoré dediny.
Navštívili sme niekoľko rodín, s
ktorými sme sa spoznali v Tirane
v Albánsku. Boli to krásne, ale aj
smutné stretnutia. Skoro každá
rodina našla po návrate do
Kosova všetko zničené. Ešte aj te-
raz sú tam veľké nepokoje.
Priviezli sme, čo sa len dalo:
potraviny, šaty, peniaze. Na-
vštívili sme aj saleziánsku farnosť
v Prištine. Svätá omša tam bývala
každý deň aj počas nepokojov.
V meste Peje sme stretli aj sestry
Matky Terezy. Starali sa o staruč-
ké ženy, ktoré im prinášali rodi-
ny, keď utekali pred vojnou do o-
kolitých krajín. Cítili, ako ich Pán
ochraňoval.
Aj my túžime ísť tam, kde ľu-
dia potrebujú pomoc. Modlite sa
za nás. Všetko zverujeme pod o-
chranu Panny Márie. Úprimná
vďaka za všetko.
Sr. Magda Cerovská FMA, Foto: autor
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 07/502 31 311
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
chýbalo súkromie. Aj zub času po-
čas sedemdesiatročnej histórie do-
mu urobil svoje. Na viacerých
miestach cez strechu zatekalo,
stropné trámy boli prehnité, v
podkrovných izbách bol cez zim-
né mesiace veľký chlad. Celý pôjd
bol jeden veľký nevyužitý priestor.
Z pastoračného hľadiska nevyho-
vovala kaplnka ani miestnosti pre
stretania sa mladých. A tak sa veľ-
mi skoro začalo uvažovať o dô-
kladnej rekonštrukcii a rozšírení
domu. V októbri 1996 mesto defi-
nitívne predalo celý dom saleziá-
nom za symbolickú jednu koru-
nu. A tak padlo aj definitívne roz-
hodnutie o začatí prestavby domu.
Prvé búracie práce a oprava
kanalizácie začali v októbri 1997.
V júni 1998 dom prišiel o strechu
a strop. Vtedy sa v ňom definitív-
ne skončila aj apoštolská činnosť.
Spolubratia museli apoštolát na
nasledujúce dva roky výrazne ob-
medziť a začali sa venovať pre-
važne stavbe. Starší chlapci po-
čas prázdnin a voľného času vý-
datne pomáhali. Dom však už ne-
bol obývateľný, preto sa traja spo-
lubratia prechodne presťahovali
do súkromného bytu a na
Charitu, kde prebiehali aj stret-
nutia s chlapcami.
Jeseň 1998 bola veľmi daž-
divá. Denne pršalo a stavba bola
prikrytá iba do polovice. Veru,
všelijaké chvíle museli vtedy
bratia prežívať. Keď bola v no-
vembri konečne celá strecha po-
krytá šindľom, stavbyvedúci ujo
Repko, mnohí dobrodinci i traja
saleziáni si vydýchli. Práce po-
kračovali ďalej v dobrom tempe
až do septembra 1999. To všet-
ko len s nejakými údermi kladi-
va po prste, ale bez jediného
vážneho pracovného úrazu po-
čas celej dvojročnej prestavby.
Až prišiel 17. október 1999.
Otec provinciál don Vladimír
Fekete slávnostne posvätil vyno-
vený dom a Kaplnku svätého
Jána Bosca. Pri svätej omši skla-
dali prísľuby aj prví štyria mladí
humenskí spolupracovníci za-
pálení pre apoštolát. O tom, že
majú zmysel pre humor svedčí aj
prosba pri svätej omši pri obet-
ných daroch, keď do kuchyne sa-
leziánov darovali mikrovlnnú rú-
ru: „Pane, daj, aby bolo vždy aj čo
zohriať.“ Po dvoch rokoch sa o-
tvorili rozšírené herne a kaplnka.
Pre saleziánsku rodinu v
Humennom, vďaka mnohým
dobrodincom, začal nový život.
Dom je po rekonštrukcii
značne rozšírený. Pre mladých je
k dispozícii menšie ihrisko, hneď
pri dome. V suteréne sú tri herne
na ping-pong a calcetto. Na prí-
zemí je rozšírená kaplnka s chó-
rom zhruba pre 200 ľudí. Ďalej
priestory na stretanie a kuchyňa
s jedálňou. Na prvom poschodí
sú miestnosti pre šiestich spolu-
bratov a v podkroví ešte veľká
miestnosť pre knižnicu a spolo-
čenské stretávanie. V súčasnosti
tvoria komunitu v Humennom
štyria spolubratia. Na malom
priestore pôvodného domu
vznikla veľmi účelná stavba pre
bohatú pastoračnú činnosť.
A aké sú plány do budúc-
nosti? Materiálna stavba sa sko-
nčila. Teraz je potrebné dyna-
micky pokračovať v tej duchov-
nej. Rady synov dona Bosca už
posilnili dvanásti mladí spolu-
bratia saleziáni, ktorí pochádza-
jú z Humenného a okolia. Oni
sú najlepším svedectvom, že aj v
tomto meste sa oplatí pracovať
pre spásu mladých. Veriaci v
Humennom prejavujú veľkú
sympatiu voči saleziánskemu
dielu a výrazne mu pomáhajú.
Preto chceme ďalej pokračovať
vo všetkom tom dobrom, čo sa tu
už vykonalo. Panna Mária a don
Bosco nás neustále presviedčajú
o svojej stálej prítomnosti.
Vincent Macejko SDB
Foto: archív SDB Humenné
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
D BMISIE
Pozdrav
z Kosova
POČAS JARI MINULÉHO
ROKA SME BOLI SVEDKAMI
VEĽKÉHO UTRPENIA
STÁTISÍCOV UTEČENCOV Z
KOSOVA. SESTRY FMA V
TIRANE SA SNAŽIA ASPOŇ
TROCHU ZMIERNIŤ VEĽKÚ
ĽUDSKÚ BOLESŤ
POSTIHNUTÝCH
OBYVATEĽOV.
✦ Naša provinciálka s rodinou z Kosova. Toto dieťatko sa narodilo v Tirane v
Albánsku. Rodina sa po skončení bojov vrátila do Kosova. Už nám stihli poslať aj
list, v ktorom ďakujú za všetko, čo dostali v našom stredisku. Hlavne, že našli
pokoj, ochranu a vodu…
✦ Animátori a chlapci na výlete v Tatrách
✦ Výlet do Tatier.
✦ Levočská púť 1992.
12 13
V apoštolskom liste Tertio mi-
lenio adveniente Ján Pavol II. napí-
sal: „Pre kresťanov, ktorí vykročili
v ústrety Veľkému jubileu, je Mária
hviezdou, ktorá vedie bezpečne
naše kroky k Pánovi“ (58). Čo je
vlastne cieľom Svätého roka?
Odpovede na túto otázku môžu
byť formulované rozlične, ale mu-
sia sa zhodovať v tomto podstat-
nom: Svätý rok 2000 nás vyzýva,
aby sme sa stávali svätými, doko-
nalejšími, vernejšími kresťanmi.
Aby sme opravdivo žili v Bohu,
s Bohom a pre Boha a tento vzťah
s Bohom nás uschopnil žiť s ľuďmi
ako s bratmi a sestrami. Aby sme
vedení Božou milosťou vytvárali
pravú Božiu rodinu.
Dnes prevláda aj medzi kre-
sťanmi presvedčenie, že svätosť je
určená len niektorým ľuďom.
V skutočnosti byť svätým je, jed-
noducho povedané, plán, ktorý
má Boh s každým z nás. Ten plán
Boží znamená žiť v plnosti evanje-
lium, nech už žijeme v akomkoľ-
vek postavení.
Ježiš Kristus je veľkou náde-
jou pre ľudstvo, lebo on nám za-
ručil a pripravil všetky prostriedky
na cestu svätosti a spásy. Vykúpil
celé ľudstvo z hriechov svojou
smrťou a zmŕtvychvstaním, zane-
chal nám svoje Božie slovo, usta-
novil sviatosti znovuzrodenia
a Božieho života, zriadil Cirkev,
ako novú Božiu vinicu, v ktorej je
on sám viničom a my ratolesťami,
a chce, aby v nás prúdila jeho ži-
votná miazga, aby sme sa stali
schopnými prinášať ovocie lásky,
ovocie záslužných skutkov a tak
sa pripravili pre večnosť.
Ježiš nám dal pod krížom za
matku Pannu Máriu. Mariánska
úcta je dokonalá a bezpečná cesta
k Ježišovi, lebo on sám k nám
prišiel cestou Panny Márie. Ona
ho počala z Ducha Svätého a po-
rodila v Betleheme. Ona sa stala
Matkou Cirkvi a ukazuje nám tra-
su, ktorou kráčať k Najsvätejšej
Trojici, k večnej spáse.
Ktoré sú tie smerníky
Máriinej cesty, smerníky svätosti?
V prvom rade je to pokora,
ktorá znamená, že prijímame
a hodnotíme svoje miesto v živote
bez toho, že by sme sa schovávali
za svoju sebestačnosť, pýchu a se-
becké záujmy. Skrátka uznať závis-
losť od milosrdného Boha.
❏ Týždeň pred začiatkom
adventného obdobia bol pre pro-
vinciálnu radu saleziánov naozaj
časom očakávania. Provinciál
Vladimír Fekete so svojimi radca-
mi pricestovali na pozvanie gene-
rálneho predstaveného, 8. ná-
stupcu dona Bosca, dona Juana
E. Vecchiho, do malého mestečka
Celje v strede Slovinska. Na prvý
pohľad neznáme miesto upro-
stred hôr ich privítalo bohatou
nádielkou snehu.
❏ Mesto Celje je známe už z
III. storočia. Sem zasahovala
Rímska ríša. Tieto miesta sú po-
značené prítomnosťou sv. Ma-
ximiliána, mučeníka, a tak aj za-
čiatkom života prvých kresťanov.
Priestranný kláštor lazaristov
nad mestom sa stal na niekoľko
dní miestom stretnutia provin-
ciálnych rád saleziánov Slovin-
ska, Chorvátska, Maďarska, Čes-
ka a Slovenska. Stretnutie štyrid-
siatich spolubratov s mottom
„Perché abbiano la vita“ – „Aby
mali život“, bolo spoločným
stretnutím generálnej rady s
predstavenými jednotlivých pro-
vincií.
❏ Od rána do neskorého
večera sa tu papiere zapĺňali zá-
piskami, poznámkami, prednáš-
kami, schémami, sumarizáciami
a úlohami. Úlohy, otázky a odpo-
vede sprevádzané údivom i obdi-
vom, potvrdzovali úsilie hľadať
nové spôsoby práce saleziánov
medzi mladými v Európe, plnšie
prežívanie ich zasväteného života
v sekularizovanom prostredí a o-
dovzdávanie skúseností v jednot-
livých provinciách.
❏ Kto dlho sedel na stoličke
a počúval rozsiahle prednášky,
dá mi za pravdu, že do mysle po
čase príde mrákava a únava. Tú
nám rozohnali hostitelia, keď
nám dali zakúsiť niečo zo svojej
slovinskej kultúry, kuchyne i z
odrôd slovinských vín.
❏ Stretnutie spolubratov
rozličných krajín, kultúr a národ-
ností obohatilo zaiste každého.
Stalo sa skúsenosťou spoločen-
stva a spolupráce generálneho
predstaveného a jeho spolupra-
covníkov, za ktorých sme Pánovi
vďační.
❏ Ciele tejto návštevy boli
vyhodnotenie smerníc 24. GK a
štúdium niektorých dôležitých
prvkov pre život provincie. Témy,
ktoré sa rozoberali: Výchovný
rozmer v súčasnom salezián-
skom poslaní, Saleziánska komu-
nita – animačné jadro, a tiež bo-
dy, ktoré hlavný predstavený u-
verejnil v liste zo 6. januára 1999,
adresovanom provinciálom a
spolubratom zo Strednej Európy.
❏ Nikomu z poslucháčov i
lektorov iste neunikli dva obrazy,
ktoré zdobili aulu. Jeden znázor-
ňoval veľkú potápajúcu sa loď u-
prostred ľadovca a druhý malú
plávajúcu bárku s človekom na
palube a s plachtou s nápisom
PAX-POKOJ. Tieto obrazy, plné
symboliky, veľmi zreteľne hovori-
li o situácii sveta, človeka, Cirkvi.
Taktiež boli akýmsi echom slov
Muža z loďky: „Prišiel som, aby
mali život.“
❏ Odchádzali sme v nádeji,
že sa staneme viac nositeľmi
Pánovho života pre bratov v ko-
munitách a pre mladých v našich
krajinách.
Peter Bučány SDB, Foto: autor
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BAKTUALITA
ABY MALI ŽIVOT Panna Mária
nás vedie k plnému prežívaniu
Jubilejného roku 2000
S P O L O Č N É S T R E T N U T I E , C E L J E .
22. – 27. 11. 1999
K HLBOKÉMU PREŽITIU
VEĽKEJ CIRKEVNEJ
UDALOSTI SVÄTÉHO ROKU
2000 POTREBUJEME
UČITEĽA ALEBO UČITEĽKU.
POUČENÍ SNOM
DEVÄŤROČNÉHO JÁNA
BOSCA, ZOBERME SI ZA
UČITEĽKU PANNU MÁRIU.
„ONA ŤA NAUČÍ KAŽDEJ
PRAVDE,“ POVEDALA
TAJOMNÁ OSOBA MLADÉMU
CHLAPCOVI. PANNA MÁRIA
NÁS POVEDIE NAJLEPŠIE
A NAJZODPOVEDNEJŠIE.
14 15
V posledných storočiach sa nás
mnohé väčšie či menšie rozumy
snažili presvedčiť, že Boha niet a
že všetko sa dá vysvetliť i bez ne-
ho. Chceli nám to dokázať vedou,
filozofiou, psychológiou. A zatiaľ
naša doba znovu a ďalej objavuje
Boha. Azda v našej dobe, upro-
stred toľkej púšte ešte viac vyrást-
la a očistila sa základná potreba
ducha, ktorou je v hĺbkach člove-
ka smäd po Bohu. Bez tohto du-
chovného rozmeru by bol život
prázdny a nevysvetliteľný. Naša e-
xistencia by bola ako rastlina, kto-
rej odrezali korene.
Tento duchovný smäd po Bohu
sa prejavuje hlavne u mladých.
Hľadajú Boha všetkými možnými
cestami. Daktorí v slovách
Ježišových „kde sa dvaja alebo
viacerí zhromaždia v mojom me-
ne, tam budem medzi nimi“, iní v
rôznych spiritualitách živých du-
chovných spoločenstiev a ďalší
dokonca v duchovných hodno-
tách starej filozofie východných
indických národov ako v obrane
proti praktickému materializmu.
A znovu nám prichádza na myseľ
Mária, ako živá odpoveď a cesta,
po ktorej hľadať Boha: „Za-
chovávala si tieto zvesti a pre-
mýšľala o nich vo svojom srdci.“
Stačí sa zastaviť v betlehemskej
jaskyni, v nazaretskom domčeku,
alebo v jeruzalemskom večeradle
pri zoslaní Ducha Svätého, aby
sme objavili osobu, ktorá nás ako
nikto iný, môže uviesť do tajom-
stva Božieho, lebo je Matkou
Božou.
Mária nám ukazuje Boha, ktorý
sa stal v nej človekom. Ukazuje
nám Boha, ktorý sa stal cez ňu
prístupným, pre všetkých pocho-
piteľným, lebo hovorí našou re-
čou a pozná naše utrpenie. Ona
nám ukazuje duchovný život, kto-
rý je v základe možný pre všet-
kých, lebo ako matka v domác-
nosti alebo ako žena pomiešaná
medzi ostatnými na nazaretských
uliciach, nosí v sebe Boha. A prá-
ve možnosť stretnúť sa s Bohom,
rozprávať sa s ním, je to, čo dnes
svet a hlavne mladí očakávajú ako
príklad od tých, čo sa volajú kres-
ťanmi.
Vieme, že zo spoločenstva s
Bohom, keď je pravdivé, pramení
dôsledný kresťanský život, živá
láska, ktorá nás uschopňuje vy-
chádzať v ústrety druhým a ich
problémom a zapája nás tak do
autentického ľudského diania a
spoločenského rozvoja. Ak je
pravdou, že „nemožno milovať
Boha, ktorého nevidíme, ak nemi-
lujeme brata, ktorého vidíme“, je
pravdou i to, že koreň a sila lásky
k bratovi je v stretnutí sa s Bohom.
Neostáva nám teda iné, než pro-
siť Ježiša ako kedysi jeho učeníci,
aby nás naučil modliť sa. Nie je
vždy ľahké modliť sa, pre nikoho
z nás. Je však dôležité, aby sme i
pri dnešnom životnom zhone a
tempe dokázali za každú cenu
nájsť počas dňa potrebnú chvíľu
pre modlitbu, pre stretnutie sa s
Bohom. Azda pociťujeme potre-
bu, aby toto stretnutie nebolo
čímsi obmedzeným a ohraniče-
ným. Azda by sme chceli, aby
každá chvíľa nášho dňa mala hl-
boký vzťah k Bohu. Ale toto bu-
de postupne možné iba vtedy,
keď sa najprv dokážeme oslobo-
diť od našich starostí a prác, od
pokušenia aktivizmu a úspeš-
nosti, aby sme určitú časť nášho
dňa venovali stretnutiu sa s
Bohom v modlitbe.
Môže to byť modlitba ústna,
môže to byť duchovné čítanie ale-
bo rozjímanie, môže to byť rozho-
vor v tichu kostola alebo v skry-
tosti izbietky, môže to byť prosba,
vďaka alebo mlčanlivá kontem-
plácia, na tom nezáleží. Dôležité
je osobné stretnutie sa s Ním.
Vzťah k Bohu je čosi, čo je nám
vnútornejšie a intímnejšie, než
sme my sebe samým. Keď v tom
nadobudneme trochu skúsenosti,
zistíme, že prevyšuje všetko ostat-
né. Kto to nepozná, ťažko mu to
vysvetliť. Ale každý môže nájsť
tento poklad, ak len chce, lebo
Ježiš nás uistil, že klope na dvere
každého človeka a čaká.
J. Z.
Ďalej je to stála modlitba, čo
neznamená stále odriekanie mod-
litbových formuliek, ale je to bdelá
myseľ, otvorená voči Bohu a jeho
záujmom.
Potom sa zdokonaľujeme v u-
mŕtvovaní, ktoré znamená prijí-
manie toho každodenného kríža,
ktorý nám tlačí plecia a ktorý ne-
smieme zo seba zhadzovať, a tým
menej ho hádzať na plecia iných.
Nesieme kríž s odovzdano-
sťou do Božej prozreteľnosti, čo
znamená každý deň prežívať čno-
sť nádeje a usilovať sa plniť Božiu
vôľu, čo je najvyšším pravidlom
svätosti. Skrátka, každý deň by
sme sa mali pýtať: Čo odo mňa žia-
da Boh práve dnes? Ako mu od-
poviem slobodne a s láskou?
Všetky tieto smerníky preží-
vala Panna Mária v tej najplnšej
miere. Matka Božia je teda naším
najvyšším vzorom svätosti.
Zároveň je aj prostredníčkou, lebo
s jej pomocou sa môžeme stať
v Duchu Svätom deťmi Otca
a bratmi jeho Syna. Teda dokona-
lými, svätými kresťanmi sa stáva-
me pomocou Panny Márie.
Musíme však Pannu Máriu
prijať „do svojho domu“, tak ako
svätý Ján. To znamená byť každý
deň počas tohto Svätého roka
v láskavom kontakte s ňou, cítiť ju
ako vernú sprievodkyňu na ceste
životom. Znamená to jednoducho
pokladať Matku Božiu za jednu
z najdrahších bytostí, za najcenne-
jší dar, ktorý sme prijali od Ježiša
podobne ako jeho slovo, sviatosť
Eucharistie, iné sviatosti a spolo-
čenstvo Cirkvi.
Prednedávnom vyslovil mi-
lánsky arcibiskup kardinál Carlo
Maria Martini varovanie pred prí-
lišným turistickým aktivizmom vo
Svätom roku 2000. Veľké jubile-
um treba prežiť tak, ako si to želá
Svätý otec, totiž ako udalosť srdca.
Tak to vyjadril aj v modlitbe pre
rok 2000: aby to bola živá snaha o-
hlasovať Ježiša Krista svojím živo-
tom, rásť v láske k Bohu a blížnym,
byť solidárni s chudobnými, konať
skutky milosrdenstva, lebo len tak
môžeme obsiahnuť odpustenie
hriechov a odpustenie časných
trestov, odpustky.
Svätý otec nás v modlitbe u-
isťuje, že Panna Mária a všetci svä-
tí budú za nás orodovať, aby sa
Jubilejný rok stal rokom zbratania
ľudí a národov, kedy sa kopije pre-
menia na kosáky a namiesto hr-
menia zbraní nastúpia spevy po-
koja, bratstva a porozumenia.
Andrej Pauliny SDB, Foto: archív red.
Každý deň sa vo sve-
te uverejnia štyri no-
vé knihy, v ktorých
je hlavným protago-
nistom osoba Ježiša
Krista. Toto prekva-
pujúce číslo uviedol
pastor David Barret,
vydavateľ slávnej „World Christian
Encyclopedia“, v ktorej sa vypočítava,
že na celom svete už bolo vytlačených
okolo 65 570 kníh o Ježišovi Kristovi.
Od roku 1970 ich vyšlo 22 077 a v jedi-
nom roku 1996 bolo vydaných 1500
diel sústredených na Krista.
Od zjavení v roku 1858 zaregistroval
Bureau Médical sídliaci priamo pri
lurdskej bazilike okolo 6000 uzdravení.
Spomedzi nich sa do úvahy vzala asi
tretina, okolo 2000 prípadov. Všetky sú
zaarchivované. Medzi týmito uzdrave-
niami uznala Cirkev 65 prípadov za
zázračné. Posledné zázračné uzdrave-
nie prehlásili v roku 1989.
P r v é u z d r a v e n i e
Prvé uzdravenie z tohto veľkého počtu,
sa odohralo hneď tri dni po objavení
prameňa, 28. februára 1858. Vtedy
Justina Duconte-Bouhehortsová pono-
rila svoje 18-mesačné umierajúce dieťa
do vody prameňa a držala ho tam štvrť
hodiny aj napriek protestom okolosto-
jacich. Na druhý deň rachitické dieťa,
ktoré nikdy nechodilo, nemalo už nija-
kú stopu choroby.
Bestseller
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Mária nás naučí
modliť sa
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
Koľko uzdravení
sa deje
v Lurdoch
„MÁRIA SI VŠAK ZACHOVÁVALA TIETO ZVESTI
A PREMÝŠĽALA O NICH VO SVOJOM SRDCI.“
(LK 2, 19)
16
viac ako druhému?
– Tak teda, nedá sa nič robiť?
Budem chudobná po celý život?
– Ľudská spravodlivosť ti ne-
môže pomôcť. Iba Boh ti môže u-
kázať cestu, ako objaviť pravdu.
V tom Ester začula krik hrajú-
cich sa chlapcov:
– Utekaj, utekaj, lebo ťa chytí.
– Tieto detské hlasy len zväčšujú
moje zúfalstvo.
– Čo ti je, žena, keď sa rozprávaš
sama so sebou? Prečo si taká
smutná? – spytuje sa jej jeden
z chlapcov, menom Dávid.
– Ach, chlapče, keby si vedel!
Mala som poklad, ale jeden ne-
čestný priateľ mi ho ukradol.
Ester vyrozprávala chlapcovi ce-
lý prípad a chlapec jej poradil,
aby šla ku kráľovi.
– Koľko stráží! Bojím sa! – hovo-
rí prestrašená Ester pred kráľov-
ským palácom.
– Len vykroč a neboj sa. Kráľ
Saul je múdry a dobrý, – po-
smeľuje ju chlapec.
Keď sa ocitli pred kráľom, padli
na kolená a Ester povedala:
– Múdry a mocný kráľ Saul! Ja,
tvoja služobnica, som mala po-
klad, ale neverný priateľ mi ho
ukradol. Tento chlapec hovorí,
že by mohol vyriešiť môj
spor. Dovolíš mu to urobiť?
– Čože, chlapec chce učiť
dospelých, ako majú sú-
diť? – spytuje sa kráľ.
– Áno, môj kráľ! Spra-
vodlivosť je v rukách
Božích a Boh ju u-
káže tomu, kto v neho dôveruje.
– Tak nech ti Boh žehná. Choďte
a potom ma o všetkom upove-
domte! – nariaďuje kráľ.
Chlapec si dal predvolať Chaima.
– Chaim, toto sú tie hrnce, čo ti
zverila vdova Ester?
– Určite sú to ony, chlapče, ale
prečo chceš do nich strkať nos?
– To hneď uvidíš. Tak teda rozka-
zujem, aby Esterin med preliali
do iných nádob!
– Vôbec nechápem, prečo robíš
takú hlúpu robotu. Vari hľadáš
poklad, o ktorom hovorí Ester?
Vidíš, hrnce sú prázdne. Čo bu-
deš robiť teraz?
– Všetky ich porozbíjam! – hovo-
rí rozhodne chlapec.
– Nie, Dávid! – vykríkne Ester.
– Len ma nechaj, Ester, viem veľ-
mi dobre, čo chcem.
Chlapec rozbil všetky hrnce. Na
dne niektorých bolo prilepených
zopár zlatých mincí. Zlodejova
ruka sa k nim nedostala.
– Moje peniaze, moje peniaze! –
vykríkla Ester.
– Na to som nemyslel! Med je
horší ako lep, – zahundral Cha-
im.
Dávid ukázal zlaté mince.
– Tak, prosím, múdri starci a sud-
covia! Tu sú Esterini svedkovia!
Chaim potajomky ukradol po-
klad, ale v náhlivosti zabudol
hrnce poumývať!
– Tento chlapec rozriešil spor,
ktorý sa zdal neriešiteľným! – u-
znali múdri starci.
– Ester, nevravel som ti, aby si dô-
verovala v Božiu spravodlivosť?
Dávid, tento rusovlasý chla-pec, syn Izaiho, ktorý tak
múdro vyriešil spor, stane sa raz
izraelským kráľom!
Upravil Andrej Pauliny
Ilustrácie: © Juraj Martiška
Včasoch kráľa Saula žila v mes-te Askalon židovská vdova
menom Ester. Bola to krásavica,
ktorá zdedila po svojom mužovi,
obchodníkovi, veľké bohatstvo.
Nad Askalonom vládli Filištínci.
Bol to národ hrubý, netrpezlivý a
veľmi žiadostivý.
– Kto je tá žena? – pýtal sa vodca
Filištíncov jedného z vojakov.
– Volá sa Ester! A hovorí sa, že je
veľmi bohatá…
– … a pekná… Zajtra ju dám u-
niesť! – dokončil vodca.
Vodca Filištíncov sa na mňačudne zadíval. Som si istá, že
nemá najlepšie úmysly, dumala
v duchu Ester.
Len čo prišla domov, zozbierala
svoje bohatstvo, všetky zlaté pe-
niaze. Nasypala ich po častiach
do ôsmich hlinených hrncov a
hrnce naplnila medom. Kto si po-
myslí, že pod medom je skrytý
poklad? Ešte v tú noc zaklopala
Ester na dvere Chaima.
– Kto je?
– To som ja, Ester, vdova po tvo-
jom priateľovi.
– A čo chceš teraz v noci?
– Musím utiecť. Filištínsky vodca
ma chce dať uniesť. Chcela by
som si u teba schovať tieto hrnce
medu, môj jediný poklad.
– Dobre, Ester. Budem opatrovať
tvoj majetok, – súhlasil Chaim.
A tak Ester v noci utiekla
z Askalonu a uchýlila sa k svojim
priateľom v ďalekom kraji.
Oniekoľko dní Chaim uspo-riadal veľkú hostinu pre svo-
jich priateľov.
– Nestor! Ďalšie ovocie! Rýchlo!
Ďalšie víno, ďalší med! – rozka-
zuje Chaim sluhovi.
– Pane, med sa nám už minul…
– Minul? Akože sa minul? – spý-
tal sa udivený Chaim.
– Je tam ešte osem hrncov, ale to
sú Esterine.
Chaim zostúpil do pivnice s ú-
myslom, že si požičia trochu
Esterinho medu a že zajtra jej ho
vráti. Ale keď vylieval…
– Ó, zlaté peniaze v mede… A koľ-
ko ich je…! Je to celý poklad!
Teraz už chápem tú prefíkanú
Ester. Povedala mi, že mi zveruje
svoje jediné bohatstvo.
Chaim rýchle prezrel hrnce a vy-
bral z nich zlaté peniaze.
– Zajtra naplním hrnce opäť me-
dom. Úbohá Ester, a myslela si,
že je šikovná.
Oniekoľko mesiacov sa kráľSaul rozhodol vyjsť do boja
proti Filištíncom. Jeho vojská na-
padli nepriateľa a po boji ho po-
razili. Keď sa Ester dopočula, že
mesto Askalon bolo oslobodené,
vrátila sa domov.
– Vitaj, Ester, vitaj! – volal
Chaim a ukláňal sa prichádzajú-
cej Ester.
– Chaim, prišla som si po svoje
hrnce a chcem ti zaplatiť, že si mi
ich opatroval.
– Aké platenie! Ani myslieť! Veľmi
rád som to urobil, drahá Ester! Tu
sú tvoje hrnce, ako si mi ich odo-
vzdala.
Len čo Ester prišla domov, rozká-
zala sluhovi:
– Hasan, prelej tento med!
Rýchlejšie, Hasan, rýchlejšie.
Chcem vidieť dno hrnca.
– Áno, pani, hrniec je prázdny.
– To nie je možné. Prelej druhý
hrniec, rýchlo, druhý hrniec.
– Áno, pani, už je aj ten prázdny!
– Och, Chaim, Chaim. Ty si ma o-
kradol a ja som ťa považovala za
priateľa!
Ester zašla na druhý deň za sud-
com:
– Sudca, považovala som Chaima
za priateľa, a je to obyčajný zlo-
dej. Musíš sa ma zastať a pomôcť
mi, aby som dostala späť svoje
zlaté peniaze.
– Máš na to svedkov, že si do
hrncov vložila zlato?
– Nie, sudca. Urobila som to sa-
ma a v noci, pretože som sa mu-
sela ponáhľať utiecť.
– Ako ti mám teda pomôcť?
Ester sa teda obrátila na starcov,
čo sedávajú pri mestskej bráne.
Ale nikto jej bez svedkov nemo-
hol pomôcť.
– Nerobila si zle, žena, bola si len
nerozumná. Tvoje slová majú ta-
kú istú váhu ako slová Chaimove.
Prečo by mal sudca veriť jednému
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Poklad
v hlinených hrncoch
Chaim Nachman Bialik
17D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
18
Vprvých rokoch svojho a-poštolátu v Turíne don
Bosco chodil po meste a keď vi-
del skupinu chlapcov a mladí-
kov, zastavil sa pri nich a obratne
im začal vysvetľovať katechiz-
mus. Roku 1846 stretol na ná-
mestí Porta Palazzo skupinu jed-
noduchých ľudí a začal im roz-
právať o potrebe počúvať Božie
slovo. Ku skupine sa pridali aj
viacerí mládenci, ktorí chceli pre-
kaziť kňazovo vysveľovanie a vy-
rušovali svojimi poznámkami a
posmeškami. Don Bosco ich po-
prosil viac ráz, aby nevyrušovali,
ale oni ho nepočúvali.
Jeden z chalanov menom
Botta, začal vykrikovať: „My ne-
chceme počúvať vaše kázanie,
nás nepresvedčíte.“
Don Bosco mu vtedy pove-
dal: „No… ale keby si v tejto chví-
li oslepol, ani vtedy by si nechcel
počúvať Božie slovo?“
„Chcel by som vidieť, kto by
ma mohol oslepiť,“ osopil sa
naňho chalan. A otočiac sa k pria-
teľovi, ktorý stál vedľa neho zlost-
ne skríkol: „Hej, ty darebák, pre-
čo odo mňa utekáš, máš strach?“
Priateľ mu odpovedal: „Ale
veď som pri tebe, stojím po tvo-
jom boku!“
Chalan si pretrel oči a po
chvíli začal jachtať: „Veď ja ťa ne-
vidím… čo sa to robí… ja vôbec
nič nevidím… som slepý!“
Okolostojaci ostali ako o-
mráčení. Po chvíli ticha začali
prosiť dona Bosca, aby mu vrátil
zrak. Sám chalan Botta sa hodil
na kolená a začal prosiť: „Don
Bosco, prosím vás, modlite sa za
mňa. Odpustite mi. Bol som hlú-
py, keď som tak rozprával.“
Don Bosco mu vtedy pokoj-
ne povedal: „No dobre, povedz
teraz skrúšene vyznanie ľútosti a
my všetci sa budeme za teba
modliť. Sľúb tiež, že sa pôjdeš vy-
spovedať a Pán Boh ti zaiste vráti
zrak.
„Áno, áno, chcem sa vyspo-
vedať hneď teraz!“ kričal Botta a
vystieral ruky, akoby hľadal dona
Bosca. On sa spolu s ostatnými
prítomnými zaňho modlil. Po
dlhšej chvíli odviedli mladíka do
kostola, aby sa tam vyspovedal.
Po spovedi sa mu na všeobecnú
radosť vrátil zrak. Všetci si však
dobre zapamätali, že na veľký dar
Božieho slova neslobodno odpo-
vedať aroganciou a drzosťou.
Každý Boží dar treba prijať s
vďačnosťou a láskou.
M. Molineris – A. Pauliny
Už je tomu viac ako 150 ro-
kov, čo bolo toto pole posiate.
Rozsievačom bol don Bosco, s
jeho veľkou láskou pre spásu
mládeže.
Neskôr prišli mnohí iní a
hádzali do brázd semená života:
Dominik Savio, don Rua, don
Rinaldi…, aby zem bola úrodná
aj po donovi Boscovi. Všetci ma-
li v srdci nádej, že každý, čo pre-
chádza týmto krajom, pozdvih-
ne klas tejto lásky a vezme si ho
so sebou.
Teraz si to ty, dnešný pút-
nik, ktorý zbiera klasy. Ale
musíš sa pozastaviť trochu dlh-
šie v tichu a modlitbe: bazilika,
kaplnka Pinardi, izbičky dona
Bosca… všetko toto má svoj hlas
a posolstvo na zamyslenie. Na
týchto miestach jeden človek
štyridsaťdva rokov rozdával svoj
život mládeži a na ceste ho vied-
la Panna Mária.
Na Slovensku už pôsobí i
„Združenie ctiteľov Panny Márie
Pomocnice“, ktoré založil sv. Ján
Bosco a je rozšírené po celom
svete. Na stránkach tejto
Mariánskej prílohy ho budeme
postupne predstavovať.
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
VALDOCCO
krajina dona Bosca
APOŠTOLÁT
v meste Turín
Priebeh návštevy:
1. Bazilika Panny Márie,
Pomocnice kresťanov
2. Kaplnka Pinardi
3. Kostol sv. Františka Saleského
4. Izbičky dona Bosca
5. Mariánska výstava
NEVSTUPUJ SEM NEPOZORNÝ.
POZERAJ NA ŇU
AKO NA POSIATE POLE,
AKO NA DOM,
V KTOROM BÝVAL TVOJ OTEC.
POČÚVAJ…
Kontaktná adresa je:
Don Ján Zauška SDB
Saleziáni
Tatranská 98
974 11 BANSKÁ BYSTRICA
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
1
2
3
5
4
Prieskum
medzi mládežou v saleziánskej rodine
21
Na konci minulého roka vy-
dalo oddelenie pre pastoráciu
mládeže publikáciu Mládež v sa-
leziánskej rodine. Tento materiál
obsahuje najzákladnejšie výsled-
ky prieskumu, ktorý sa uskutoč-
nil na prelome rokov 1997–98 v
56-lokalitách Slovenska medzi
mladými, ktorí sú v kontakte s
naším prostredím. Tematické ob-
lasti prieskumu boli: osobná sféra
života mladých, používanie médií,
hudba, situácia v rodinách, streta-
nie sa mladých v skupinách, pri-
stupovanie k sviatostiam, problé-
my mladých na ceste viery, sexua-
lita, hodnotová orientácia a iné.
Prieskum zabezpečovalo 290
dobrovoľníkov, ktorí zhromaždili
odpovede od 2606 mladých vo ve-
ku 12 až 25 rokov. Z celkového
počtu respondentov bolo 53,83%
chlapcov a 46,17%. dievčat.
Materiál ponúka výsledky za mlá-
dež celého Slovenska i za 14 oblas-
tí, do ktorých bol základný súbor
mládeže vo výskume rozdelený.
Ponúka tiež výsledky v kategórii
chlapcov i kategórii dievčat, v šty-
roch vekových kategóriách, v kate-
góriách podľa typu škôl, jednotli-
vých zložiek saleziánskej rodiny a
štyroch odlišných foriem činnosti.
Tento materiál môže byť účin-
ným príspevkom na ceste zblíže-
nia vzďaľujúcich sa generácií mlá-
deže a dospelých. Vzhľadom na
zaujímavosť a aktuálnosť výsled-
kov budeme na tejto stránke uve-
rejňovať aspoň niektoré význam-
né výsledky a grafy, ktoré by nám
mohli pomôcť lepšie pochopiť
našich mladých.
Oddelenie pastorácie mládeže
Krásna Panna, tu viečka sklopiť treba
jak pred slnkom, bo večné Slnko milo
do teba skrylo Odblesk svojej tvári.
Tak rado by ti srdce vence vilo,
no nevie začať, preto vzýva teba
a Synka, ktorý z objatia ti žiari.
Ty vieš sa skloniť, tvoj pohľad sa zjarí
nad tým, kto s vierou prosí.
Matička, ak raz ktosi
po uši v psote skúsil tvoje dary,
s tým obšťastnencom úbohosť ma spája.
V boji ma chráň sťa syna,
hoci som hlina, a ty – Pani raja.
Už iba v teba dúfam neoblomne,
môžeš, by túžiš ujať sa ma v núdzi.
Nestriasaj sa ma, Panna, naposledy
– pre Boha!… Ja nič nemám naporúdzi.
Nie moja čnosť, lež jeho obraz vo mne
nechže ťa pohne liečiť briď, bo vtedy
mam medúzy ma zmenil v kameň šedý,
čo slzil podaromne.
Nauč ma plakať skromne
a sviatosťou sĺz zmývať srdca vredy,
nech aspoň teraz načriem do ľútosti
nad zbožňovaným brudom,
keď prv som prúdom fňukal pre hlúposti.
Prevľúdna Panna, proti pýche rázna,
pre pásku, čo nás navždy viaže v krvi,
zachráň mi srdce, ktorým vzlykot striasa!
Ak zahryzlo sa do chatrnej mrvy
a čačkou z blata samo seba mazná,
jak ľúbiť teba, nedostupná Krása!
Ak pozdvihneš ho z prachu, v ktorom hrá sa,
ak vyvedieš ma z rovu
a omilostíš znovu,
na tvoju česť môj um i jazyk zjasá,
cit, slzy, pero budú tvojou slávou,
poblúdenec sa vráti
a odovzdá ti – darček z čistých mravov.
Dni súria, cítim, že môj krok je blízko
šíreho víru večna.
Ó, Panna jedinečná,
zbav blenu smrť, stíš vnútri hryzovisko,
nech tvoj Syn, Plnočlovek i Boh pravý,
mi dušu hnutím ruky
preloží z muky cez prah svojej slávy!
Preložil Gorazd Zvonický
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
D BSPOLOČNOSŤD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
(Úryvok)
20 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
Francesco
Petrarca
Kancóna o
PANNE MÁRII
Mládež vo veku 12 až 14 rokov tvorila 60,73% a mládež vo veku 18 až 25 ro-
kov 8,04%. V priebehu piatich rokov strácame kontakt s 90-timi percentami mla-
dých, s ktorými sme sa stretali v poslednom ročníku ZŠ.
v e k
%
P r e f e r e n c i e z á u j m o v
U oboch pohlaví
sa výrazne preja-
vil záujem o hud-
bu, ktorú menova-
lo najviac chlap-
cov i dievčat
(74%, 82%).
U chlapcov tesne
nasledoval šport
(73%) a za ním
pobyt v prírode
(62%). U dievčat
za hudbou nasle-
dovali v malom
odstupe pobyt v
prírode(65%), čí-
tanie kníh(64%) a
stretnutia a rozho-
vory v skupine
(63%).
Chlapci
Dievčatá
Najviac mladých, ktorí sa zúčastnili výsku-
mu, bolo v kontakte s SDB (71%) a naj-
menej mladých bolo v kontakte s inými zlo-
žkami (2,55%). Používané skratky: SDB
– Saleziáni; FMA – Dcéry Márie
Pomocnice; ZSS – Združenie salezián-
skych spolupracovníkov.
22
1983. Predstavení sa vyjadrili, že
mám na to predpoklady a ja som
uznal, že Pán odo mňa chce, aby
som bol kňazom.
● Kde všade si dosiaľ pôsobil?
Noviciát som prežil v Bra-
tislave, kde som študoval na Sta-
vebnej fakulte SVŠT. Potom som
rok učil na učňovke. Po vojenčine
som v rokoch 1976 – 1986 praco-
val ako investičný stavebný tech-
nik v ZARES-e v Bratislave. Tam
som sa naučil pohybovať po úra-
doch a riešiť stavebnú problemati-
ku. Za kňaza som bol vysvätený v
roku 1983 v Berlíne.
V roku 1986 som odišiel do
Senice, kde saleziáni otvárali nové
pôsobisko na Záhorí. Tam sme za-
čínali pracovať, popri zamestnaní,
vo farnosti s chlapcami. V roku
1990 som sa vrátil do Bratislavy,
na Trnávku.
Keď sme reštitúciou získali
objekt na Miletičovej ulici stal som
sa direktorom tohto domu a budo-
vateľom nového provinciálneho
domu. Neskôr som šesť rokov pra-
coval v našej učňovke v Žiline. No
a v minulom roku som sa dostal
späť na Miletičovu, kde pracujem
ako vikár.
● Čo je náplňou práce vikára?
Vikár, to je pravá ruka provin-
ciála. Sú mu zverené špeciálne úlo-
hy. Garantuje zastupovanie provin-
ciála, keď je neprítomný. Nateraz
riešim hodnotenie významnosti diel
a personálne záležitosti. Ďalej akú-
koľvek výstavbu v Spoločnosti, aby
sa k tomu mohol vždy niekto kom-
petentne vyjadriť a zaujať stanovis-
ko za provinciu. Tiež riešenie prob-
lémov v našich dvoch školách.
Niektorí si myslia, že vikár má len u-
držiavať poriadok a napomínať. Ale
vikár je tiež animátorom spoločnos-
ti, ktorú vedie spolu s provinciálom.
● Ako vidíš najbližší vývoj v sale-
ziánskej spoločnosti?
Saleziáni majú v tejto dobe ur-
čitý kredit. Aj mladí ľudia naše pro-
stredie hodnotia dobre. To je veľké
plus. Mnoho mladých ľudí je dnes
chudobných na vieru a na lásku.
Keď u nás budú vidieť našu ochot-
nú obetavosť a radostné sebadaro-
vanie, myslím, že pre nich v dneš-
nej dobe môžeme veľa spraviť.
Dajme pozor, aby sme neskĺzli len
do organizovania veľkých podujatí,
kde sa vytratí osobný kontakt a du-
chovné sprevádzanie mladých.
Veľmi by ma trápilo, keby sme za-
nedbali prácu s chlapcami, pretože
tento mužský prvok v Cirkvi máme
chrániť aj my. Mohlo by sa totiž
stať, že napokon nebudeme mať ot-
cov kresťanských rodín.
Musíme vytvárať prostredie
pre mladých, ktorí sú otvorení pre
vieru. Či sú to farnosti, oratóriá, či a-
kékoľvek iné diela, nie je to len čin-
nosť saleziánov, ale všetkých ľudí
dobrej vôle. Za to sa treba modliť a
komunikovať spolu, rozprávať sa,
hľadať cesty, skúšať a myslím, že
Božie požehnanie pôjde s nami.
Zhováral sa: Jozef Kupka
Foto: archív dona Wallnera
● Ako si prežíval svoje detstvo?
V mojom živote zohralo
dôležitú úlohu rodičovské prostre-
die, ktoré bolo veľmi dobré. Otec
mal jednu dobrú vlastnosť a síce, že
mu veľmi záležalo na rodine. On
nepoznal niečo také, že by niekto
odišiel z domu a nepovedal kam
ide, alebo že by sa aj on vzdialil na
dlhšie od rodiny. Boli aj také situá-
cie, že ak bol niekto z rodiny chorý,
tak sme s ním boli všetci doma. My
deti, sme museli doma pracovať,
počnúc staršou sestrou až po naj-
mladšieho brata. Všetci spolu, ale
zase to bolo takým rodinným štý-
lom. Chodili sme do kostola a ja
som ako chlapec aj miništroval. Ale
výraznejšia kresťanská formácia u
mňa začala až na strednej škole.
V detstve som prežil aj zaují-
mavé Božie zásahy. Dvakrát som si
zlomil nohu a raz nalomil kosť na
ruke. To všetko ma trochu vyradilo
zo športovania: futbalu, lyžovania,
ktoré ma veľmi bavili. Teraz to vní-
mam tak, že aj tým ma Pán Boh tro-
chu odstavil od športu, ktorý by
ma bol asi príliš pohltil a postupne
som spoznával, že na svete sú aj iné
hodnoty, nielen šport.
● V čom vidíš najväčšie rozdiely me-
dzi tvojím detstvom a súčasným sve-
tom?
V tom čase bola istotne väčšia
spolupatričnosť a ochrana detí pred
mravným zlom. Netvrdím, že tam
nebolo tiež veľa zlého, ale zvlášť ro-
dinný život bol usporiadanejší.
Nebezpečenstvá boli aj tam, ale
myslím, že Pán Boh nás pred nimi
ochraňoval i vďaka modlitbám
mnohých. Na toto verím stále, že aj
v tejto dobe, keď sa rodičia a starí
rodičia modlia za deti, Pán Boh ich
môže pred zlým ochrániť.
Dnes je väčší problém v oveľa
silnejšom vplyve masovo-komuni-
kačných prostriedkov a rodičia sú
veľmi vystavení ekonomickému
tlaku. Kvôli tomu potom vo svo-
jich rodinách chýbajú. Ten dobrý
výchovný vplyv od rodičov už
dnes mnohé deti nemajú a život
im musí ukazovať niekto iný, ale to
už nie je mama či otec.
Počas našej mladosti sme tiež
žili v určitej perspektíve do budúc-
nosti. Toto teraz mnohým mladým
chýba. Nevedia, za čím majú ísť, u-
nikajú, hľadajú, sú v určitej bezná-
deji.
● Kedy sa v tebe vzbudila myšlienka
na duchovné povolanie?
Chodil som na Strednú všeo-
becno-vzdelávaciu školu v Senci. Na
tejto škole vyučoval aj tajný salezián
don Ivan Gróf, ktorý si všímal mla-
dých chlapcov a dievčatá z kresťan-
ských rodín. Tých potom pozýval
na rozhovory, a tak sa to postupne
rozvíjalo. Veľmi si cením, že tam bol
osobný kontakt. To je hodnota, ku
ktorej sa musíme vrátiť. Každý je-
den človek potrebuje okrem všeo-
becnej pastorácie ešte osobný kon-
takt. Vďaka týmto stretnutiam sme
mali osobné duchovné sprevádza-
nie, až kým naše povolanie dozrelo.
Pravidelne sme mávali duchovné
cvičenia, ktoré mali logickú náväz-
nosť a vytvorila sa medzi nami par-
tia mladých, ktorí boli veriaci.
V rámci našich kresťanských
kruhov sme vedeli mnohé hodnoty
vytvárať a navzájom si ich ponúk-
nuť. V tých časoch sa napríklad roz-
biehali mládežnícke sväté omše, v
kostoloch boli rozličné ponuky pre
mladých. Myslím, že sme boli viac
zapálení a horliví za tieto veci.
O kňazstve som dlhé obdobia
v detstve ani nesníval. Zaujalo ma
skôr slúžiť mladým, ktorí sú v bie-
de. Zrejme to ovplyvnil príklad do-
na Grófa, ktorý sa nepredstavil
ako kňaz. Roku 1973 som začal
noviciát, ale to definitívne rozhod-
nutie pre kňazstvo prišlo až v roku
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
Predstavuje sa
don Štefan WALLNER
VIKÁR SALEZIÁNOV DONA BOSCA NA SLOVENSKU. NARODIL SA 12. AUGUSTA 1951
V BERNOLÁKOVE, MÁ DVOCH SÚRODENCOV: STARŠIU SESTRU A MLADŠIEHO BRATA.
„V mojom živote zohralo
dôležitú úlohu rodičovské
prostredie, ktoré bolo
veľmi dobré. Otec mal
jednu dobrú vlastnosť
a síce, že mu veľmi
záležalo na rodine.“
D BINTERVIEW
23D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
25
pochváliť chlapcov, zvlášť keď to
očakávajú.
• Pochvala je znakom du-
chovnej ušľachtilosti; prezrádza
jemnú dušu. Iba dobrí a jemní ľu-
dia vedia vypozorovať dobro, čo
vykonali druhí. Iba oni sa vedia
potešiť tomuto dobru a vedia ho
pochváliť a zverejniť aj pred dru-
hými.
Keď naša pochvala vyviera z ú-
primného strdca, je pre deti naj-
krajším darom. Pochvala rozširuje
ich dušu, dodáva im do srdca nový
plameň, novú chuť, vytvára okolo
nich ovzdušie elánu a radosti.
• Ako záhradník pomáha
kvitnúť ružiam svojou starostli-
vosťou, tak dobrý vychovávateľ a
rodič pomáha kvitnúť svojim de-
ťom a žiakom. Pochvala je zna-
kom, že sa o nich zaujímame. A
pre deti má veľkú cenu vedieť, že
dospelí sa o nich zaujímajú.
• Deti veľmi túžia, aby sme
ich občas pochválili. Chcú, aby
sme uznali ich úsilie a ich ús-
pech. Nie je pravda, že chváliť
druhých znamená pochlebovať
im, lichotiť im. Lichotíme vtedy,
keď naša chvála nie je úprimná,
keď od našej pochvaly očakáva-
me dajaký osobný zisk.
Istý francúzsky maršál počul od
dajakého nevychovaného člove-
ka, že zdvorilosť a pochvala nie
sú ničím iným, ako prázdnym
vzduchom. Maršál mu vtedy
vtipne odpovedal: „Aj v pneu-
matike je iba vzduch a predsa,
ako výborne tlmí otrasy na ces-
te života.“
• Jestvujú pochvaly, ktoré
priam vykvitajú zo srdca. „Pri ro-
dinnej slávnosti,“ rozpráva istá
pani, „moja staršia dcéra
Helenka zbadala, že domáca pani
ostala sama bokom a že si ju ni-
kto nevšímal. Priblížila sa k nej a
srdečne zvolala: ,Milá pani, akú
peknú slávnosť ste nám pripravi-
li. Veľmi dobre som sa u vás cítila
a veľmi pekne vám ďakujem, že
ste aj mňa pozvali na túto slávno-
sť.‘ Tá pani mi potom prezradila,
že nijaký kompliment ju tak ne-
potešil a nespôsobil jej väčšiu ra-
dosť.“
• Pochvala, ktorá sa nám
vždy zapáči je tá, ktorá prináša
pozitívne úsudky druhých o nás.
Takáto pochvala je účinnejšia,
ako keby sme ju boli počuli pria-
mo od zainteresovanej osoby.
„Vieš,“ zdôverila sa matka svoj-
mu synovi, „mama tvojho pria-
teľa Vladka mi povedala, že si
dobre vychovaný chlapec. Pri po-
slednej návšteve, prv než by si
bol od nich odišiel, vraj si z dvo-
ra odbehol do kuchyne a úctivo
si ju pozdravil. To ju veľmi dojalo
a naplnilo radosťou.“
• Pochvala je teplým a pria-
teľským hlasom, ktorý ide v
ústrety chlapcovi vo tmách; je ru-
kou, ktorú mu podávame, keď sa
zle cíti, alebo je smutný a opuste-
ný. Don Bosco dával svojim
vychovávateľom tieto rady: „Dá-
vajte si pozor, aby ste pohŕdavo
nehovorili o chybách nejakého
chlapca, najmä nie v jeho prítom-
nosti alebo pred jeho spoločník-
mi. Ak ho máte napomenúť, za-
volajte si ho k sebe a medzi štyr-
mi očami mu povedzte, čo sa
vám nepáči a v čom by sa mal na-
praviť. Keď sa potom polepšil,
nezabudnite ho pochváliť. Vaša
pochvala bude povzbudením do
ďalšej práce na sebe.“
Istý psychológ napísal:
„Keď vidím veľkú radosť, ktorú
spôsobuje pochvala, myslím si, že
pre ňu treba vynaložiť hocijakú
námahu.“
Carlo De Ambrogio, Foto: archív red.
„Chceš, aby som ti poradil veľmi
vhodnú odmenu pre tvojich žia-
kov?“ oslovil don Bosco mladého
vychovávateľa, ktorý sa začal za-
účať do svojej vychovávateľskej
činnosti. „Rob takto. Zčasu-načas
povedz jednému dobrému chlap-
covi: ,Som s tebou veľmi spokojný
a poviem to aj tvojim rodičom,
keď sa s nimi stretnem.‘ Uvidíš,
aký dobrý účinok budú mať tieto
slová na srdce mladíka.“
Don Bosco vedel pochvalu
prispôsobovať tak, že vnukala
chlapcovi dôveru v jeho vlastné
sily bez toho, aby podnecovala je-
ho márnivosť a namyslenosť.
Vedel, že v príhodnom čase treba
chlapcov aj napomenúť, ba aj po-
karhať a potrestať.
Don Bosco však, či už chválil
alebo karhal, bol vždy dobrým
otcom. Hovoril chlapcom do srd-
ca. „Každý vychovávateľ, ba aj ro-
dič,“ upozorňoval, „má byť vždy
pokojný a veselý. Pri pokarhaní a-
lebo upozornení nech vždy po-
vzbudzuje a nikdy nech svojimi
slovami alebo činmi neponižuje a
nedeprimuje. Ponižovaním a vy-
smievaním sa chlapci veľmi ľah-
ko znechutia.“
NIEKOĽKO PEDAGOGICKÝCH
POKYNOV
Z praktickej pedagogiky dona
Bosca možno vybrať niekoľko
praktických pokynov pre
vychovávateľov a najmä rodičov.
• Chlapci sú šťastní, keď im
preukazujeme úctu a pochváli-
me ich za úspešnú prácu, za ich
poslušnosť a veľkodušnosť.
Rodičia a vychovávatelia musia
byť veľmi pozorní a musia vedieť
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
D BAKO DON BOSCO
Prečo ma rodičia
nepochvália?
POCHVALA JE VÝBORNÝM PROSTRIEDKOM NA
POVZBUDENIE NAŠICH DETÍ A ŽIAKOV K PRÁCI A K
DOBRU. AJ DON BOSCO JU VEĽMI ČASTO POUŽÍVAL,
ABY ODUŠEVNIL SVOJICH CHLAPCOV.
pochvália?
24 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
deže v Njurbe. Prejavil veľký záu-
jem o spoluprácu s nami. Každý
deň sme chodili hore–dolu po
obchodoch a snažili sme sa zo-
hnať veci potrebné na spojazdne-
nie domu. Začali sme si pripadať
ako „chodiace bilboardy“, preto-
že po našej prvej návšteve v ško-
le všetci, tým myslím celé mesto,
vedeli, kto sme. Takže už len
tým, že sme chodili po ulici a na-
vštevovali obchody sme si vlast-
ne robili reklamu.
Okrem iného sme chodili aj
po návštevách. Boli sme niekoľ-
kokrát v rodine, ktorá sa pripra-
vuje na prijatie sviatostí. Stretli
sme sa s učiteľom histórie, od
ktorého sme chceli počuť niečo o
jakutskej histórii, kultúre a nábo-
ženstve. Ale toto stretnutie nedo-
padlo tak, ako sme si predstavo-
vali, pretože nám nebol veľmi
priaznivo naklonený. Príjemnou
zmenou bolo stretnutie s evanje-
lickým pastorom, ktorý s nami
sympatizoval a hlavne nemal nič
proti katolíkom.
V piatok sme mali dosť ruš-
ný deň. Večer nám doviezli dre-
vo, tak sme ho začali nosiť do do-
mu. Všetko začínalo vyzerať dosť
nádejne, už sme mali svetlo, tro-
chu aj teplo, vodu sme si nosili z
riečky, okná sme mali provizórne
opravené. Uprostred práce nás
vyrušilo auto, ktoré zastalo pred
domom. Vystúpil policajt, pred-
stavil sa, pozrel si naše pasy a ví-
za, následne na to nás zadržal a
odviezol na policajnú stanicu. To
bolo prvýkrát v živote, čo som
bola zatknutá. Museli sme napí-
sať vyhlásenie kto sme, kedy a na
čo sme prišli, čo sme robili celý
čas, atď. Vôbec sme nevedeli, čo
tam napísať a ešte k tomu po rus-
ky. Pod našimi perami vznikli ne-
uveriteľné výtvory. Všetci okolo
sa smiali. Nám až tak veľmi do
smiechu nebolo. Po niekoľkých
hodinách nás zaviezli domov s
tým, že nám zakázali vychádzať
von. Iba na druhý deň ráno sme
mali prísť znova na políciu.
Ráno sme podľa rozkazu na-
klusali na políciu, ale tam zjavne
nikto nevedel, čo si s nami počať.
Tak nám dali iba pokutu a posla-
li nás preč. Bola sobota a my sme
mali na pláne otvoriť oratórium.
A tak sa aj stalo. Upratali sme, na
steny sme rozvešali plagáty, do
stredu miestnosti sme dali náš je-
diný kus nábytku – veľký okrúh-
ly stôl. Miesto stoličiek sme po-
užili polená. Takto pripravení
sme čakali.
V určený čas nikto neprišiel,
tak sme začali pomaly ujedať z
cukríkov a keksov, ktoré sme na
túto príležitosť kúpili. Našťastie
sme ich nestihli všetky zjesť, lebo
o niekoľko minút prišli tri dievča-
tá. Podľa inštrukcie si priniesli
hrnčeky, tak sme im urobili čaj.
Chvíľku po nich prišli aj chlapci, tí
pili z jedného hrnčeka. Poroz-
právali sme sa, zahrali sme si pe-
xeso a iné hry. Zvláštnosťou bolo
to, že niektoré deti vôbec nevedeli
po rusky. Preto im vždy tí, ktorí
rozumeli prekladali do jakutštiny.
Cítili sme ako veľkú nevýhodu to,
že sme sa s nimi nemohli priamo
dorozumieť. Bola som veľmi rada,
že otvorenie domu mládeže v
Njurbe dopadlo tak dobre. Mladí
ľudia tu nemajú vo voľnom čase
čo robiť ani sa kde stretávať, preto
sa niet čo čudovať, že iba chodia
hore–dolu po ulici, pijú, fajčia… V
nedeľu sme mali tiež otvorené o-
ratórium a prišlo ešte viac mla-
dých než v sobotu.
V pondelok sme odlietali na-
späť do Jakutska, kde sme sa vrá-
tili unavení, ale s dobrým poci-
tom. Za ten týždeň v Njurbe som
sa pokojne vyspala len jeden raz.
Pri pohľade na zmrznutú vodu
na stole a na Martina odtŕhajúce-
ho si primrznuté topánky od
podlahy, sa mi veru nechcelo
vstávať. Byť bez vody, bez tepla a
niekoľko dní aj bez svetla nebol
špás. Ale napriek tomu som rada,
že som tam bola a už sa teším na
ďalšiu cestu do Njurby.
Adela Kukučová
dobrovoľníčka z Novej Bošácej,
Foto: misionári z Jakutska
V utorok, 5. októbra sme sa
ja a Martin vybrali na našu prvú
spoločnú misijnú cestu do
Njurby, vzdialenej asi 1200 km
od Jakutska. Naším cieľom bolo:
zoznámiť sa s mládežou, navští-
viť školy, otvoriť dom mládeže a
začať pripravovať jednu rodinu
na prijatie sviatostí.
So všetkými sme sa rozlúčili
a vydali sme sa na cestu. Šťastli-
vo, aj keď unavení od vlečenia
všetkých batožín, sme sa dostali
na letisko. Bez problémov sme
prešli kontrolami. Odlet lietadla
sa oddialil asi o hodinu. Zdalo sa
nám, že spolu s nami čaká málo
ľudí. Onedlho sme zistili, prečo.
Keď sme zbadali lietadlo, všetko
bolo jasné. Bolo to maličké lieta-
dielko a na prvý pohľad bolo jas-
né, že toho veľa prežilo. Najskôr
vyložili niekoľko veľkých kartó-
nov, aby sme sa tam vôbec po-
mestili. Ani neviem, ako sme
vzlietli a ako sme sa dostali do
Njurby. Po pristátí lietadla, keď
som na letisku videla stáť dvoj-
plošníky z druhej svetovej vojny,
uvedomila som si, aké sme mali
vlastne veľké šťastie, že sme leteli
tým, čím sme leteli.
Cestou do nášho nového do-
mova sme sa zoznámili s tromi
chlapcami, ktorí sa nám ponúkli,
že nám pomôžu odniesť tašky, a
s jedným pánom, ktorý býval ne-
ďaleko nášho nového domova.
Boli sme milo prekvapení, keď
sme uvideli, že nás už čaká nie-
koľko mladých dievčat a chlap-
cov. Náš nový domov sa nachá-
dzal v časti Ubajan oddelenej od
Njurby riečkou.
Prvú noc som sa veľmi nevy-
spala. Spali sme oblečení, na ze-
mi, každý v troch spacákoch. Ale
ani to nepomohlo. V noci bolo o-
kolo –15 stupňov. Pec bola v de-
zolátnom stave a okná boli rozbi-
té. Zobrali sme si síce so sebou e-
lektrický ohrievač, lenže čo s ním
bez elektriny? Zohrievali sme sa
iba pohľadom na horiacu svieč-
ku, ktorá pre nás bola jediným
zdrojom tepla i svetla.
Ráno sme vedeli, že všetko
ostatné sa odsúva na druhú koľaj
a v prvom rade musíme spraviť z
tohto domu miesto, kde sa dá
prežiť.
Vo štvrtok nám konečne za-
pojili elektrinu. Nie som odbor-
ník, ale pohľad na odizolované e-
lektrické drôty dotýkajúce sa stre-
chy vo mne vzbudzoval hrôzu.
Chlapci, s ktorými sme sa zozná-
mili pri príchode nám postavili
komín a pripevnili igelit na okno.
Pec bola rozpadnutá, no my sme v
nej napriek tomu začali kúriť, aby
sme mali aspoň v jednej miest-
nosti teplo. Malo to iba jeden
háčik. Teplo síce bolo, ale nedalo
sa tam dýchať. Riešili sme to tým,
že sme sa striedali pri vetráku, cez
ktorý sme dýchali. Chodili sme sa
tam pravidelne zohrievať. Po nie-
koľkých dňoch sme smrdeli ako
poriadne vyúdené klobásy. Vždy
po ceste z obchodu sme si nabrali
do fliaš vodu z riečky. Tá nám po-
tom v priebehu dňa zamrzla, tak-
že pred pitím ju bolo treba z fľaše
vysypať. Nebola veľmi čistá, ale
hlavne že bola.
Medzitým sme navštívili dve
školy. V jednej sme boli na dvoch
vyučovacích hodinách – zemepis
a angličtina. Na zemepise rozprá-
val Martin o Slovensku a hodinu
angličtiny som viedla ja. Tiež sme
sa zoznámili s Alexandrom, kto-
rý je zodpovedný za činnosť mlá-
D BMISIE
Chodiace bilboardy
Naša prvá misijná cesta do Njurby
Jakutsk, 20. 10. 1999
27D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 026 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
28 29
▼ Nároční užívatelia, kto-
rým by to všetko ešte nestačilo,
si napokon môžu spustiť i vy-
darenú 3D počítačovu animá-
ciu, v ktorej je spracovaný dvoj-
minútový propagačný program
o saleziánskych aktivitách.
▼ Celé multimediálne CD
je veľmi vydareným progra-
mom. Má kvalitné grafické, vi-
deo i audio spracovanie, jedno-
duché a prehľadné ovládanie, v
ktorom sa čoskoro zorientujete.
A pritom CD obsahuje obrov-
ské množstvo užitočných infor-
mácii, ktoré všetkým, čo sa zau-
jímajú o saleziánsky život, v
mnohom pomôžu. Človek sa
iba čuduje: ako sa to tam všetko
mohlo zmestiť?
▼ Ak máte o CD záujem,
môžete si ho výhodne objednať
na adrese Vydavateľstva Don
Bosco, kde Vám ho pošlú na
dobierku. Cena jedného CD je
290,– Sk. Cena CD v bežnom
predaji je 390,– Sk.
Minimálna výbava PC pre
spustenie multimediálnej časti:
– Počítač PC IBM kompatibilný
– Procesor Pentium 100 MHz
– RAM 16 MB
– CD-ROM mechanika 4 Speed
Jozef Kupka
Obrazový materiál je z obsahu
samotného CD a z jeho prebalu.
▼ CD je rozdelené do dvoch
hlavných častí:
Prvú predstavujú piesne a
hudobné pásmo s názvom
„Cantata o donovi Boscovi“ v po-
daní zboru Credo z Ivanky pri
Dunaji. Táto časť obsahuje 14
pekných piesní, ktoré môžete po-
čúvať i na bežnom CD prehrá-
vači.
Druhá časť je multimediál-
ny program, ktorý môžete spus-
tiť na počítači triedy PC. Táto
časť má nasledujúce kapitoly:
1. Don Bosco
2. Saleziáni a saleziánska rodina
3. Saleziáni na Slovensku
4. Saleziánsky výchovný systém
5. Zvukové CD – Cantata
6. Rozhlasové pásmo o živote
dona Bosca
7. Počítačová animácia
▼ Je to veľmi bohatá encyk-
lopédia o donovi Boscovi, o slo-
venských saleziánoch a celej sale-
ziánskej rodine na Slovensku. V
jednotlivých častiach je zachyte-
ný historický prierez saleziánskej
prítomnosti na Slovensku. Začí-
na od prvých kontaktov cez ob-
dobie pred druhou svetovou voj-
nou, pokračuje tajným pôsobe-
ním počas komunizmu a končí
našou súčasnosťou. Všetky pod-
robné textové informácie sú do-
plnené historickými i aktuálnymi
fotografiami, ktoré ste istotne eš-
te nevideli, prehľadnými mapami
ako aj kontaktnými adresami sa-
leziánskych diel na Slovensku.
▼ Súčasťou programu je
niekoľko videozáberov, kde sú
zachytené miesta z Colle don
Bosco a Valdocca so zaujíma-
vým komentárom, a tiež video-
program o saleziánskej misii na
Sibíri.
▼ CD obsahuje aj dramati-
zované rozhlasové pásmo o živo-
te dona Bosca, ktoré bolo vysiela-
né pred niekoľkými rokmi.
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
D BON LINE
DON BOSCO
V POČÍTAČIMULTIMEDIÁLNA PREZENTÁCIA SALEZIÁNOV ASALEZIÁNSKEJ RODINY NA CD-ROM -E VYDANÁ PRI
PRÍLEŽITOSTI 75. VÝROČIA ZAČIATKU SALEZIÁNSKEHO
DIELA NA SLOVENSKU
- Súčasťou prezentačného Multi-
mediálneho CD je publikácia (v
digitálnej podobe), ktorá v boha-
tom obrazovom a textovom ko-
mentári podáva udalosti zo života
dona Bosca, určená najmä pre
detského čitateľa.
Milí čitatelia,
od nového roku 2000 budeme
pre Vás pripravovať aj náš časopis
Don Bosco dnes v novej podobe.
Ako ste si všimli, má zväčšený roz-
mer, väčší rozsah a novú grafiku.
Hlavným cieľom redakcie bude po-
núknuť vám aj vynovený obsah,
ktorý by čo najviac zachytával
súčasný život a dianie vo veľkej sa-
leziánskej rodine na Slovensku. Do
tejto rodiny patríte aj všetci vy, naši
dobrodinci, spolupracovníci a sym-
patizanti dona Bosca.
V tomto roku vyjde opäť šesť
čísel, zhruba v dvojmesačných in-
tervaloch.
Chceli by sme vás znovu infor-
movať, že časopis Don Bosco dnes
zasielame všetkým odberateľom
zdarma. Budeme vám ho teda za-
sielať aj bez toho, že by ste nám po-
sielali nejaké finančné príspevky.
Preto môžete tento časopis objed-
nať aj svojim priateľom, ktorých by
mohol potešiť. Ani vy, ani oni zaňho
nebudú musieť nič platiť. Poštové
poukážky, ktoré zakladáme do ča-
sopisu preto neberte ako výzvu na
zaplatenie predplatného. Je to
jednoducho slobodná možnosť pre
tých, ktorí chcú finančne podporiť
našu saleziánsku tlač a dielo, aby
mohli pomocou tejto poukážky
zaslať svoj milodar na tento účel.
Šeky budeme zakladať do každého
druhého čísla pre tých, ktorí nás
chcú podporovať častejšie.
Redakcia
D BREDAKCIA
Don
Bosco
dnes
je zadarmo
30
Mária Bagová, JACOVCE,
Jozef Bielik, PÚCHOV,
Bernard Bokor, PRAHA,
Rudolf Bošnák, NITRA,
Hermína Chmelová, ZOHOR,
František Cisárik, CSc., PRAHA,
Edita Domáňová, PIEŠŤANY,
Leonard Dubovský, VEĽKÉ
KOSTOĽANY,
Valéria Fedorová, ČEČEHOV,
Mária Fonferová, TVRDOŠÍN,
Etela Fullová, RUŽOMBEROK,
Marta Hroššová, TOPOĽČANY,
Oľga Hulínová, HLOHOVEC,
Veronika Jendrašíková, NOVOŤ,
Matilda Krajčíková, SEBEDRAŽIE,
Olympia Kráľová, LUDANICE,
Jozef Kubička, KYSUCKÉ NOVÉ
MESTO,
Sidónia Kublová BÁNOVCE NAD
BEBRAVOU,
Mária Lauková, RUŽOMBEROK,
Jozef Luliak, LYSÁ POD MAKYTOU,
Anna Magerová, BARDEJOV,
Ján Mahút, ZÁZRIVÁ,
Erika Malinová, KOŠICE,
Ľudmila Miháliková, KRAKOVANY,
Jana Mraziková, TEPLIČKA NAD
VÁHOM,
Pavel Nemec, JABLONEC p. BRATI-
SLAVE,
Stanislav Nemlaha, TRENČÍN,
Terézia Paulinyová, BRATISLAVA,
Jozef Poliak, SNINA,
Jozefína Pustajová, STARÝ TEKOV,
Marián Pánik, STARÁ ĽUBOVŇA,
Valéria Stettnerová, TRENČÍN,
Anna Strapáková, Dom dôchodcov
LEVICE,
Jozef Tešovič, BUDMERICE,
Klára Tkáčová, HUMENNÉ,
Vlasta a Ľudovít Vadovičovci,
TRNAVA,
Ján Valábek, TOPOĽČIANKY,
Marta Vavrinská PEZINOK,
Terézia Vašová, ZEMIANSKE SADY,
Margita Virdzeková, ŽILINA,
Jozef Železník, ZUBEREC,
Margita Šišková, KOČOVCE,
Mária Šabová, PIEŠŤANY,
Mária Šikulová, PRIEVIDZA,
Vincent Šinaľ, HERTNÍK,
Viera Mičudová, PRUSKÉ,
Slov. prov. Škol. sestier De. Notre.
Dame, NOVÉ MESTO NAD VÁHOM,
Marta Kasalová, CHYNORANY,
Irena Jandurová, LISKOVÁ,
Ján Sokol, TRNAVA,
Vilma Chmelárová, LEHOTA PRI
NITRE,
Helena Mičová, HRONSKÉ KĽAČANY,
Kristína Pavľákova, ORAVSKÉ
VESELÉ,
Anna Zigová, POVAŽSKÁ BYSTRICA,
Mária Voleková, NITRA,
Bartolomej Farhanič, MALÁ IDA,
Rím.-kat. farský úrad RAJEC NAD
RAJČIANKOU,
Rím.-kat. farský úrad ČAJKOV.
Zoznam neobsahuje mená všet-
kých dobrodincov, pretože pre
obmedzenosť priestoru nie je
možné všetky uverejniť. Na
našich dobrodincov stále myslí-
me v modlitbách. Úprimné Pán
Boh zaplať za všetko.
DOBRODINCI, KTORÍ V POSLEDNOM OBDOBÍ PRISPELI VÄČŠOU SUMOU
NA NAŠU TLAČ A SALEZIÁNSKE DIELO:
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
- Ako ťa mohlo na-
padnúť dať mu ten
starý františkánsky
habit.
Čo pre Vás máme?
Pr
ih
la
su
je
m
s
a
do
K
lu
bu
p
ri
at
eľ
ov
k
ni
hy
d
on
a
Bo
sc
a
a
zá
vä
zn
e
si
o
bj
ed
ná
-
va
m
u
ve
de
né
ti
tu
ly
z
a
25
0,
- S
k
M
en
o:
Pr
ie
zv
is
ko
:
Ro
dn
é
čí
sl
o:
By
dl
is
ko
: u
lic
a:
m
es
to
:
Po
dp
is
:
Dá
tu
m
:
db
Vyd
ava
teľ
stv
o D
on
Bo
sco
Pozývame Vás do
KLUBU PRIATEĽOV KNIHY
DONA BOSCA
Po celý rok zľavu 10% na knihy
nášho i iných vydavateľstiev.
Štvrťročne veľké zľavy na vybrané tituly.
Na konci roku darček - prémia
pripravená len pre Vás, členov klubu.
Už dnes - balíček štyroch kníh za výhodnú cenu:
C. Branduardi: A až potom hovorme o láske 103,-
B. Ferrero: 40 príbehov z púšte 55,-
C. M. Martini: Veď ma po ceste života 55,-
Š. Sandtner: S básňou je deň krajší 97,-
spolu pre Vás za 250,- Sk
Knihy dostanete poštou na dobierku, poštovné tejto
objednávky hradí vydavateľstvo.
KLUB priateľov
knihy dona Bosca
2 2
klub priateľov knihy dona Bosca klub priateľov knihy dona Bosca klub priateľov knihy dona
Saleziáni don Bosca, Vydavateľstvo Don Bosco,
Miletičova 7, 821 08 Bratislava,
tel. 07/50231 144, 50231 114
Saleziáni don Bosca, Vydavateľstvo Don Bosco, Miletičova 7,
821 08 Bratislava, tel. 07/50231 144, 50231 114
PRE MLADÝCH -
duchovné cvičenia prednáša-
né známym milánskym kardi-
nálom Martinim. Žiakov dru-
hého stupňa učil vyhľadávať
texty zo Svätého písma, chá-
pať ich a ukázal im, ako nad
nimi meditovať.
PRE STARŠÍCH, PRE MATKY -
román o manželstve, deťoch
a chorobe. Aký to má zmysel?
Choroba, bolesť, utrpenie,
život?
POÉZIA -
Dva cykly: Nové antifóny a
Rok s Pannou Máriou. Rodili
sa v úrodnej pôde pamäti a
vyzrievali v žeravom slnku ú-
silí prežiť hodiny hlivenia v
bezbožnej temnosti väzenia
(Leopoldov, Bratislava, Ilava,
Mírov).
PRÍBEHY PRE POTEŠENIE DUŠE -
sú ako tabletky duchovnej
múdrosti. Len jedna na deň.
Po prečítaní príbehu nemož-
no ostať tým istým človekom.
