Don Bosco Dnes SLK No. 1 2007

Aktualita:


BOŽIE DETI


Rozhovor:


DON JOZEF DVORSKÝ


Misie:


UČTE VŠETKY NÁRODY


don bosco
dnes


ROČNÍK XXXVIII.1/2007 JANUÁR – FEBRUÁR


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA




1. Na tejto sta-
rej mape Turína
sú naznačené
miesta, kde sa
don Bosco presú-
val so svojím ora-
tóriom. Pre 300
chlapcov, ktorí ho
navštevovali, mu-
sel stále nachá-
dzať nové vhodné
miesta na hry
a modlitby.


2. 25. mája
1845 dostal povo-
lenie stretávať sa
s chlapcami pri
Kostole svätého
Petra v okovách.
Keď však miestny
kaplán zistil, čo
všetko to so se-
bou prináša, už
boli problémy.


3. V júli 1845
mu radnica dovo-
lila, aby sa stretá-
val s chlapcami
v kaplnke blízko
mestských mly-
nov. Povolenie
však platilo iba na
nedeľu v čase od
12.00 do 15.00
poobede. Bolo to
minimum, aby
mohlo oratórium
prežiť.


4. Porta Palazzo: jedno z turínskych námestí, kde sa
stretávali chlapci z oratória. Tu im don Bosco udeľoval ce-
ny za rôzne súťaže.


5. Obyvatelia
okolo mestských
mlynov sa sťažo-
vali na hluk
chlapcov. Preto sa
tam don Bosco
s chlapcami iba
stretol a potom
spoločne chodili
na trávnaté brehy
rieky Dora.


6. Na vrch
Monte dei Cap-
puccini robievali
nedeľné výlety.
V týchto kosto-
loch sa slúžila
svätá omša, vysve-
tľoval sa katechiz-
mus, spovedalo
sa a chodilo sa na
prijímanie.


7. Tieto domy
boli svedkami
rôznych presunov
don Boscových
chlapcov v čase
putujúceho orató-
ria. Aj keď boli
podmienky nestá-
le, počet chlapcov
prekvapujúco rás-
tol.


8. V novembri
sa už nemohli tak
často zdržiavať
vonku. Prenajali
si tri izby v dome
dona Moretta. Bolo to dosť stiesnené prostredie, ale aspoň
čiastočne sa tu dalo zjednocovať chlapcov, učiť ich a spo-
vedávať.


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: VKÚ, a. s. Harmanec


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


1/2007
ROČNÍK XXXVIII.


JANUÁR – FEBRUÁR


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
M


ar
oš


P
ec


ia
r,


R
óm


sk
e


pa
st


or
sč


né
s


tr
ed


is
ko



P


oš
tá


rk
a


Doma a vo svete
Bratislava, Rím... 4


Aktualita
Saleziáni dona Bosca začali svoju kapitulu 6


Šport
Halová Kama 7


Školstvo
Škola ako dar 8


Mládež
EURIZON sa neskončil – začína sa FESTA 10


Spolupracovníci
Celosvetový kongres 11


Masmédiá
TV Lux 12


Škola
Rok 2006 na SOU – v znamení osláv 13


Aktualita
Devleskhere čhave – Božie deti 14


Médiá
Ambície jediného kresťanského časopisu 16


FMA
Zišli sa každý iný, ale všetci rovní 18


Spolupracovníci
Stretnutie rodín v Kysaku 20


Rozhovor
Salezián don Jozef Dvorský 22


Výchova
Komunikácia a výchova 24


2 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


V minulom roku hlavný pred-
stavený saleziánov don Pascual
Chávez upriamil pozornosť celej
saleziánskej rodiny a tých, čo pod-
porujú saleziánske dielo vo svete
na rodinu. Opieral sa najmä o skú-
senosť dona Bosca, ktorý vyrastal


v zdravej rodine a po smrti otca pod starostlivým vý-
chovným dohľadom mamy Margity. Táto žena vlastne
vštepila do srdca dona Bosca tie základné výchovné prin-
cípy, ktoré don Bosco rozvinul a uplatnil pri práce s chu-
dobnou a opustenou mládežou.


Toho roku hlavný predstavený pokračuje v línii a té-
mach, ktoré sa týkajú rodiny. Jeho heslo na rok 2007 je
Dajme sa viesť Božou láskou k životu. Dnes totiž nie je
ohrozená iba rodina, ale samotné chápanie a prístup
k ľudskému životu.


Don Chávez nás pobáda, aby sme s radosťou a vďač-
nosťou prijali život ako nedotknuteľný dar; zanietene
a zodpovedne podporovali život a s nádejou bránili dôs-
tojnosť a kvalitu každého života, najmä takého, ktorý je
oslabený, chudobný a bezbranný.


Novoročné heslo hlavného predstaveného „chce teda
byť rozhodným a jednoznačným potvrdením hodnoty
ľudského života a jeho nenarušiteľnosti; zároveň však
chce byť naliehavou výzvou v mene Boha, adresovanou
všetkým a každému jednotlivo: rešpektuj, chráň, miluj ži-
vot a slúž životu – každému ľudskému životu! Len na tej-
to ceste nájdeš spravodlivosť, rozvoj, pravú slobodu, po-
koj a šťastie!“ (Ján Pavol II., Evangelium vitae 10).


Blahej pamäti Ján Pavol II. nás neustále pobádal, aby
sme sa zasadzovali za kultúru života ako protiváhu kul-
túre smrti, ktorá dnes dominuje najmä v Európe a Ame-
rike.


Bez Boha niet úcty k životu! A toto je jedna z hlavných
príčin zmýšľania moderného občana Európy a aj Sloven-
ska. My veriaci máme byť nositeľmi a propagátormi živo-
ta vo všetkých jeho formách.


To znamená, že celá saleziánska rodina i tí, ktorí pod-
porujú saleziánske dielo na Slovensku a vo svete, by ma-
li propagovať obsah evanjelia života prostredníctvom
rôznych foriem, ktoré máme k dispozícii. Súčasne vycho-
vávatelia, učitelia, katechéti a pastorační činitelia by mali
viac poukázať na antropologické dôvody, ktoré sú zákla-
dom a oporou úcty každého ľudského života. Súčasne by
sme sa nemali báť aktívne spolupracovať s tými, ktorí sa
angažujú v prospech novej kultúry života.


Vedieť sa postaviť na obranu života je dnes veľmi ná-
ročné. No brániť ho je pre nás základnou prioritou, pre-
tože v duchu dona Bosca sme vždy s tými, ktorí sú po-
slední: deti, opustená mládež, ale aj chorí, starí
a opustení, odsunutí na okraj spoločnosti. Plnosť života,
ktorú nám vydobyl Kristus, stojí na dvoch – dnes silne
zaznávaných a chýbajúcich hodnotách: sú to zmysel ži-
vota a projekt života. Bez morálnych kritérií tento život je
podhodnotený a ohrozený.


Nechajme sa viesť Božou láskou, aby sme boli tvorca-
mi kultúry života!


Drahí priatelia
saleziánskeho diela na
Slovensku a vo svete!


S L O VO N A Ú VO D


Ján Bosco v obrazoch


Štefan Turanský SDB
provinciál




D O M A A VO S V E T ED O M A A VO S V E T E


Po tragickom podmorskom zemetrasení na Via-
noce 2004 v Indickom oceáne sa celý svet pohol,
aby pomohol postihnutým ľuďom. Začiatkom ro-
ku 2005 slovenskí saleziáni poslali do Indie cez
hlavný dom 600 000 korún ako náš slovenský prí-
spevok. Hneď nato vyhlásili zbierku. Dary prichá-
dzali na účet až do konca roku 2005. Takto suma
venovaná obetiam cunami vystúpila celkovo na
1 024 723 korún. Aj táto suma bola poslaná
ľuďom cez saleziánov pracujúcich v postihnutej
oblasti. Aj keď oneskorene predsa však vyslovu-
jeme úprimné poďakovanie tým, ktorí sa pripojili
k tejto našej akcii.


V pondelok 30. októbra sa na pozvanie komunity
bratov z Mamateyovej ulice uskutočnilo stretnu-
tie bratislavských saleziánskych komunít. Okrem
domácich bratov pozvanie prijali bratia z Miletič-
ky a Trnávky. Po privítaní, spoločnej kávičke
a prezretí si novôt v dome (kandidáti ...) sa začal
florbalový turnaj štyroch trojčlenných družstiev,
ktoré reprezentovali jednotlivé domy. Výsledky
radšej neuverejníme... Po zápasoch nasledovalo
spoločné stretnutie, kde sa uvažovalo o možnos-
ti spoločnej oslavy sviatku dona Bosca všetkými
bratislavskými komunitami. Pred obedom sme
spoločne slávili sv. omšu zo spomienky bl. dona
Ruu, počas ktorej sa miestny direktor don Pavol
Dzivý zamyslel nad tým, aký ma byť salezián pre
tretie tisícročie. Potom nasledoval spoločný
obed a neformálne bratské spoločenstvo. Ďaku-
jeme bratom z Mamateyovej za ich pohostinnosť
a veríme, že podobné stretnutia budú pokračo-
vať.


BRATISLAVA
VYHODNOTENIE ZBIERKY


Jeseň patrí šarkanom a to isté si po-
vedali saleziáni a mladí z Bratislavy
na Trnávke, kde zorganizovali v ne-
deľu 29. októbra tradičnú šarkaniá-
du. Podujatie bolo zorganizované aj
ako pekný výlet do prírody. Všetci
záujemcovia sa zišli na lúke pod te-
levíznym vysielačom na Kamzíku.
Počasie bolo doobeda trochu daždi-
vé, ale postupne sa vyjasnilo, takže
o tretej poobede, kedy podujatie za-
čalo, mohli vzlietnuť všetky šarkany.
Vietor bol poriadne silný, a tak sa lie-


talo v pohode, i keď mnohé výtvory
nezvládali takýto náročný let. Do
súťaže bolo zaregistrovaných 30
šarkanov a počet účastníkov presia-
hol stovku. Prišli viaceré rodiny aj
s deťmi, takže to bolo pekné poduja-
tie a výlet celej našej farnosti. Silný
vietor však čoskoro prifúkal aj husté
mraky, preto okolo pol piatej muselo
všetko narýchlo skončiť, vyhodnotili
sa víťazi a všetci sa rýchlo ponáhľali
domov, aby nezmokli v daždi, ktorý
sa blížil.


BRATISLAVA
DEŇ KOMUNITY


BRATISLAVA
ŠARKANIÁDA NA TRNÁVKE


V sobotu 25. novembra sa uskutočnilo v saleziánskom stre-
disku SALES v Bratislave Dúbravke druhé spomienkové
stretnutie na zosnulého dona Andreja Dermeka SDB, ktorý
zomrel 22. novembra 2003. Program sa začal svätou omšou
v Kostole Ducha Svätého (Bratislava – Dúbravka) o 9.00 h.
Po nej nasledovala v saleziánskom stredisku SALES konfe-
rencia s názvom „Preventívny systém v praxi a náuke dona
Andreja Dermeka“. Odzneli počas nej nasledovné prednáš-
ky: Tibor Reimer SDB: Preventívny systém ako cesta vý-
chovy v súčasnej dobe; Karol Maník SDB: Andrej Dermek:
O preventívnom systéme; Ján Fábian SDB: Preventívny
systém v spisoch Andreja Dermeka; Pavol Grach SDB: Sa-
leziánsky výchovný systém; K. Jursa: Svedectvo o Andrejo-
vi Dermekovi.
Sympózium moderoval don Jozef Slivoň SDB a okrem iného
oznámil vytvorenie trojčlennej komisie, ktorá bude zbierať
materiály pre začatie prípadného diecézneho procesu bla-
horečenia dona Dermeka. Celé podujatie bolo ukončené
krátkym občerstvením o 14.00 hod.


BRATISLAVA
SYMPÓZIUM O PREVENTÍVNOM VÝCHOVNOM


SYSTÉME


Salezián páter Václav Klement,
ktorý pracuje v Hlavnej rade Sa-
leziánov v Ríme ako radca pre
Východnú Áziu a Tichomorie
(2002-2008), v sprievode riadi-
teľa saleziánov v Dubnici nad
Váhom dona Mariána Bundzela
navštívil 23. októbra 2006 v po-
poludňajších hodinách Ústav na
výkon trestu odňatia slobody
v Dubnici nad Váhom. Po prijatí
u služobného zástupcu sa zaují-
mal o prácu saleziána Bartolo-
meja Juhása, ktorý svoj apošto-
lát už tretí rok vykonáva medzi
odsúdenými v Dubnici nad
Váhom a Ilave. Spoločne s odsú-
denými sa v rámci ružencového
mesiaca pomodlil modlitbu svä-
tého ruženca. Po záverečnom
požehnaní prítomným odsúde-
ným odovzdal misijný ruženec.


DUBNICA NAD VÁHOM
DON VÁCLAV KLEMENT NA VIZITÁCII


Aj v tomto roku členovia 62. skautského zboru Strelka z Novej
Dubnice priniesli Betlehemské svetlo, do Ústavu na výkon tres-
tu odňatia slobody do Dubnice nad Váhom, aby svojou žiarou
preteplilo službu príslušníkom, väzenskému kaplánovi donovi
Bartolomejovi Juhásovi a odsúdeným medzi ktorými pracuje.
Ako symbol pokoja nech oznamuje radostnú zvesť, že Boh prišiel
na svet a stal sa človekom, aby nás spasil.


DUBNICA NAD VÁHOM
SVETLO Z BETLEHEMA AJ V ÚVTOS DUBNICA


NAD VÁHOM


4 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 5




Š P O R TA K T UA L I TA


Provinciálna kapitula ako bratské
zhromaždenie saleziánov sa koná
v každej provincii každé tri roky a -
vždy, keď je zvolaná generálna kapitu-
la. Aktuálna provinciálna kapitula sa
koná ako príprava na generálnu kapi-
tulu, ktorú zvolal hlavný predstavený
saleziánov don Pascual Chávez na jar
v roku 2008. Na kapitule saleziáni nie-
koľko dní spoločne uvažujú nad zada-
nou témou, nad terajšou situáciou
provincie a v počúvaní Božieho hlasu
hľadajú vhodné odpovede na výzvy
doby, na potreby komunít a na prehĺ-
benie svojho rehoľného života. Hlav-
nou témou tejto provinciálnej a najmä
generálnej kapituly je základné heslo
dona Bosca: „Da mihi animas, coetera
tolle“ (Daj mi duše, ostatné si vezmi).
Touto témou hlavný predstavený don
Chávez pozval všetkých saleziánov na
celom svete k tomu, aby znova v sebe
oživili zápal pre mladých a pre Krista,
aby mohli autenticky, pravdivo
a príťažlivo prežívať
svoj zasvätený život.
Na prvom zasadaní
kapituly sa zišlo 51 de-
legátov, ktorí zastupo-
vali všetkých 245 slo-
venských saleziánov.
Okrem úvodného
príhovoru dona Václa-
va Klementa a otca
provinciála si účastníci
počas druhého dňa
vypočuli správy o sta-
ve provincie, ktoré
predniesli jednotliví


radcovia a zodpovední za dané úseky.
Bol to priestor na diskusie a reflexiu
minulosti a súčasného stavu, v kto-
rom sa provincia nachádza.


V druhej polovici zasadania sa ka-
pitulníci začali zaoberať úlohami.
Predstavil ich regulátor: úlohy odvo-
dené od generálnej kapituly, podnety
z aktuálnej situácie
provincie a potrieb
a 13 návrhov od
spolubratov. Boli vy-
tvorené štyri pracov-
né tímy pre štyri
hlavné úlohy:


– Revízia provin-
ciálneho direktória


– Saleziánsky vý-
chovno-pastoračný
projekt


– Zmeny v Orga-
nickom projekte
provincie


– Päť hlavných


tém hesla Da mihi animas a podnety
od spolubratov.


Tieto komisie budú v nasledujú-
com období spracovávať danú proble-
matiku a pripravia materiály pre hlav-
né zasadanie kapituly na jar, kedy sa
budú tieto dokumenty definitívne od-
súhlasovať.


Provinciálna kapitula sa ešte oso-
bitne zaoberala dvoma bodmi spome-
dzi podnetov, ktoré prišli od komunít
a od bratov a ktoré považovala za na-
liehavé riešiť. A to o mieste teologic-
kého študentátu, kvôli klesajúcemu
počtu našich študentov a o právnej


subjektivite našich diel vzhľadom
na spoluprácu s regionálnymi
štruktúrami v štáte. Pozývame všet-
kých priateľov dona Bosca, dobro-
dincov saleziánskeho diela a najmä
mladých a členov saleziánskej rodi-
ny vytvoriť spoločenstvo modlitby,
aby provinciálna kapitula saleziá-
nov bola hojne požehnaná, aby jej
výsledky slúžili pre dobro Cirkvi
a mladých na Slovensku.


Jozef Kupka SDB
Foto: Dušan Vilhan


Mladší
Už sme si zvykli, že tretí novembrový víkend
každoročne patrí mladším futbalistom, ktorí
sa stretávajú na Mamateyovej, aby ukázali
svoje schopnosti a bojovali o putovný Pohár
Dominika Savia. Tento rok sa stretlo 10
mužstiev zo západného Slovenska: Mama-
teyka, Miletička, Trnávka, Plavecký Štvrtok,
Námestovo, Žilina, Nová Dubnica, Dubnica
nad Váhom, Banská Bystrica a Partizánske.
Program začal už v piatok poobede prvými
zápasmi v skupinách. Skupiny pokračovali
v sobotu ráno. Do záverečných bojov postú-
pili Miletička, Trnávka, Nová Dubnica a Žili-
na. V prvom semifinále Nová Dubnica pora-
zila Trnávku 4:3 a postúpila do finále.
Z druhého zápasu víťazne vyšla Miletička,
ktorá porazila Žilinu 3:1. V súboji o 3. mies-
to vyhrala Žilina nad Trnávkou 3:2. A víťa-
zom celej KAMY sa stali chlapci z Miletičky,
ktorí vyhrali nad Novou Dubnicou 2:1.


Thomas Svitok


Starší
...a prišiel november......a s ním spojená halo-
vá KAMA v Dubnici nad Váhom. V tomto ro-
ku sa jej zúčastnilo síce len 7 mužstiev, ale at-
mosféra a aj športové výkony boli
vynikajúce. Turnaj sa začal sv. omšou, v rám-
ci ktorej sa hráčom prihovoril don Marek Gá-
lis SDB, ktorý povzbudil mladých k hre fair
play a radosti, ktorá by sa mala preniesť do
priateľských vzťahov na ihrisku i mimo ne-
ho.
Myšlienky z kázne sa skutočne preniesli do
celého turnaja a všetky mužstvá sa snažili
hrať dobre a pri tom s radosťou. Aké bolo te-
da výsledné poradie?
1. miesto Žilina
2.miesto Mamateyka
3. miesto Dubnica nad Váhom
O bohaté ceny a prenájom haly sa vo veľkej
miere zaslúžil aj vtedajší primátor Dubnice –
p. Červinka, ktorému skutočne nesmierne
ďakujeme.


Pavol Drška


Zatiaľ sa nám podarilo vybrať chlapcov na PGS do Nemec-
ka: Viliam Kotula, Tomáš Danek, Tomáš Vanka, Damián
Lačok, Miroslav Styk, Roman Valovič, Thomas Svitok.
K nim pribudnú ešte ďalší a veríme, že nás budú úspešne
reprezentovať.
Ďakujeme spolubratom z Dubnice a Mamateyovej aj všet-
kým, ktorí pomáhali za ich ochotu a pekné prostredie, kto-
ré pripravili pre našich futbalistov.


6 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


V jesenných dňoch od 5. do 8. novembra 2006 sa
v Bratislave v stredisku formácie SALES v Dúbravke
konalo prvé zasadanie provinciálnej kapituly Saleziánov
dona Bosca na Slovensku. Druhé hlavné zasadanie
kapituly sa bude konať na jar od 18. do 22. marca 2007.


Saleziáni
dona Bosca
začali svoju
kapitulu







Halová KAMA 2006 – Západl


7don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


1. miesto
Žilina
Veľká KAMA


2. miesto
Mamateyka
Veľká KAMA


1. miesto
Miletička
Malá KAMA


2. miesto
Nová Dubnica
Malá KAMA




Na začiatku školského roku sme si
viackrát zopakovali myšlienku: Kato-
lícka škola – to je dar. Dar, ktorý do-
stávame každý deň – my učitelia, vy-
chovávatelia, žiaci. Dar, ktorý
odovzdávame – svoje schopnosti, ta-
lenty, svoj záujem o druhých, lásku,
ktorej pôvodcom je Boh. Katolícka
škola je prostriedok pre rozvoj člove-
ka – jeho duchovných, intelektových
i fyzických schopností.


Pred pätnástimi rokmi na úspešné
tradície saleziánskeho školstva nad-
viazali tí, ktorí sa vrátili z Talianska, tí,
ktorí prežili ťažké obdobie doma, i sa-
leziáni mladej generácie. Za ten čas
zmaturovalo na Gymnáziu Jána Bosca
v Šaštíne-Strážach 354 študentov. Po
štyroch rokoch strávených v škole
a na internáte odchádzajú do sveta.


Počiatočné nadšenie a veľký zápal
vystriedala realita – povinnosti, sta-
rosti, radosti... V súčasnosti študuje na
našom gymnáziu v štyroch triedach
101 študentov. Takmer z celého Slo-
venska – tí najvzdialenejší sú z výcho-
du – zo Sabinova, z Košíc, z Veľkého
Šariša. Prichádzajú sem študenti zo
Záhoria i z Bratislavy. Skutočne celo-
slovenská vzorka. Vzájomné stretnu-
tia obohacujú.


Škola by mala mať dobrých uči-
teľov, ktorí sú primerane prísni, prime-
rane zhovievaví, ochotní, pre ktorých
sa vyučovanie nekončí poslednou vy-
učovacou hodinou. Malá škola, malý
učiteľský zbor. Tvorí ho 11 členov. 10
mužov, 1 žena, z toho dvaja kňazi-sa-
leziáni. Mladý a dynamický kolektív,
priemerný vek je 33 rokov.


Je 12.25. Opäť zvoní. Z tried sa vy-
hrnuli chlapci, aby po piatich hodi-
nách v škole doplnili energiu v škol-
skej jedálni. Konečne 14.30. Pre
žiakov najradostnejšie zvonenie. Je
čas osobného voľna. Možnosti sú širo-
ké – šport, prechádzky, oddych. Vy-
chovávatelia (asistenti), väčšinou mla-
dí kňazi-saleziáni, sprevádzajú svojich
zverencov počas týchto chvíľ.


Najlepšou reklamou školy sú jej
žiaci. Chodiaca reklama, ktorá sa


môže kamkoľvek dostať. Chlapci čas-
to cestujú vlakom zo Šaštína do Trna-
vy, sprievodcovia ich už poznajú.
A hovoria, že tí naši sú slušnejší, úcti-
vejší, nezabudnú pozdraviť. Jeden
sprievodca mi raz povedal: „Váš žiak
našiel vo vlaku zabudnutý drahý mo-
bil, peňaženku, doklady a kreditnú
kartu. Vyhľadal ma a všetko odo-
vzdal. Zabudnuté veci sa dostali
k majiteľovi.“ Sprievodca zostal pre-
kvapený. Veď koľkí mladí by konali
rovnako?


Nechajme teraz o škole hovoriť
tých, ktorí zmaturovali, navštevujú
univerzity, no do Šaštína sa vracajú.
Ako vnímajú štyri roky v Šaštíne oni?


Andrej, 2. ročník filozofickej fakul-
ty:


Keď sa ma počas pobytu na GJB
ľudia okolo spýtali, prečo som
prišiel študovať práve sem, vždy sa
mi podarilo čosi vymyslieť. Dokonca
som bol s odpoveďou aj sem-tam
spokojný. Teraz tu už neštudujem.
Teraz si už nemusím nič vymýšľať.
Odpoveď už asi celkom poznám,
pretože dnes ju vidím. Čím ďalej
mám od maturity, tým viac si uvedo-
mujem, že dnes by som nebol takým
človekom s takými záujmami a s ta-


15. rokov Gymnázia Jána Bosca


Je krátko pred ôsmou. Po barokových chodbách nášho
gymnázia sa ponáhľajú desiatky mladých chlapcov.
Ešte pár minút a začne sa vyučovanie. Ďalší obyčajný deň
na šaštínskom gymnáziu. Obyčajný – neobyčajný.


Š KO L S T VO


8 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


PRIATEĽSKÉ STRETNUTIE SO ŽIAKMI


ZIMNÝ VÝLET S ASISTENTOM V TRIEDE


UČÍME SA STÁŤ NA LYŽIACH


BUDOVA, V KTOREJ SA NACHÁDZA
GYMNÁZIUM


Š KO L S T VO


Škola ako dar


kými ľuďmi okolo seba. Ja viem –
z týchto riadkov ťažko presne po-
chopíte, o čom píšem, ale ja to teraz
vďaka tomuto gymnáziu chápem
oveľa viac. Ináč si myslím, že v Šaští-
ne sa nachádza najlepší profesorský
zbor zo všetkých slovenských škôl.
Myslím to úplne vážne a táto posled-
ná veta nebola napísaná pod hroz-
bou fyzického násilia zo strany tu za-
mestnaných pedagógov. Reklamu na
GJB neuvidíte možno vo vašom tele-
víznom prijímači. Má ale totiž rekla-
mu oveľa lepšiu – svojich vlastných
študentov.


Juraj, 1. ročník pedagogickej fa-
kulty:


Život v Šaštíne bol jedinečný. Ne-
bolo to len kvôli polohe (Záhorie), bu-
dove (kláštor), zvláštnej zostave (samí
chalani), rodinnému prístupu profe-
sorov ku študentom. Vlastne neviem
prečo. Ale počas tých štyroch rokov
som v nedeľu večer vkročil do veľmi
zvláštnej atmosféry a v piatok poobe-
de som ju zase opúšťal. Tá atmosféra
sa už asi nezopakuje. Škoda. Asi to bo-
lo tými super vzťahmi, ktoré sme si
spolu so spolužiakmi vytvorili. A je to
fajn, že na Slovensku existuje škola,
ktorá pre vznik takýchto kamarátstiev
vytvára všetky predpoklady. Zo za-
čiatku som mal trošku problém zvyk-
núť si na „šaštínsky systém“. Ale aj
vďaka otcovskému prístupu saleziá-
nov sa mi to časom podarilo. Neveril
som, ale dokonca aj bez tých báb sa to
dá vydržať. Naše GJB by som odpo-
ručil každému, kto má chuť prežiť šty-
ri roky v škole, ktorá nie je len školou,
každému, kto by chcel budovať pekný
vzťah s inými mladými a taktiež s Bo-
hom. Mne tu bolo fajn a keby som sa
mal ešte raz rozhodnúť, asi by som ne-
menil.


Martin, 2. ročník, Žilinská univer-
zita:


V škole som si vyberal to, čo by mi
mohlo pomôcť do budúcnosti, aby ma
svet nestiahol. Pomáhali mi pri tom
duchovné rozhovory s kňazmi, ale aj
laikmi. Naučil som sa vybrať si medzi
tým, čo ponúkal svet, a hodnotami,
ktoré uznávali starší, myslím, skúsení
ľudia. Myslím, že kráčať za Kristom
sa oplatí, lebo On najlepšie vie, kam
sa mám uberať, čo mám robiť. Oslovil
ma život dona Ernesta Macáka. Jeho
život. Úžasný Boží zásah. A na záver:
V Šaštíne nemajú čo robiť ľudia, kto-
rých tam donútia rodičia. Mali by tam


byť z vlastného presvedčenia. Roz-
hodnutí, na koho strane sú.


Keď som čítal prvýkrát životopis
sv. Jána Bosca, v úvode ma zaujala
myšlienka: Koho raz don Bosco chytí
za ruku, toho len tak ľahko nepustí.
Očarený jeho životopisom som si po-
vedal: „Tak ma teda, don Bosco, drž!“
A on vzal za slovo nielen mňa, on be-
rie za slovo každý rok mnohých mla-
dých, drží ich za ruku a vedie ich.
Veríme, že do správneho cieľa.


Marek Nádaský
Foto: archív školy


9don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


VÝLET DO PRÍRODY NA KONCI ŠKOLSKÉHO ROKU




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


M L Á D E Ž S P O L U P R ACOV N Í C I


Realizačný animátorský tím EURI-
ZONU sa stretol 13 – 15. októbra
2006 v Bobrovci pri Liptovskom Mi-
kuláši na akcii s názvom POEURI-
ZON. Na súkromnom eurizoňáckom
internetovom fóre sa už dva mesiace
predtým odrátavalo, koľko dní chýba
do tohto očakávaného stretnutia. Po-
sledný deň sa objavila hláška: do PO-
EURIZONU zostáva 0 dní, ktorá sa
vzápätí zmenila na: POEURIZON je
dnes.


Na POEURIZONE ožili
spomienky
„Mojím snom bolo vytvoriť tím ani-


mátorov z celého Slovenska, ktorý by
sa zohral a dokázal by potiahnuť aj iné
akcie,“ vyznáva sa projektový manažér
Peťo. V jeho hlase cítiť uspokojenie.
Nečudo, veď jeho sen sa splnil. Jožko,
ktorý mal na starosti zahraničných
účastníkov, sa pridá: „ Ja som chcel,
aby zažili to, čo my tu bežne zažívame,


že zábavu a prežívanie viery netreba
oddeľovať, ako to väčšinou býva na
podobných akciách v zahraničí. Viera
patrí do každodenného života. To je
bohatstvo, ktoré u nás máme a na EU-
RIZONE sme sa s ním mohli podeliť.“


Podľa výsledkov hodnotenia zahra-
ničných účastníkov, najviac na EURI-
ZONE oceňovali ochotu a zodpoved-
nosť slovenského animátorského
tímu, celkovú atmosféru, moderáto-
rov, ktorí uvádzali program a hudob-
nú skupinu EURIZONBAND. Najme-
nej sa im páčilo sparťanské


ubytovanie v škole.
Na našich sloven-
ských mládežníc-
kych – a nielen sale-
ziánskych – akciách


považujeme takéto skromné pod-
mienky za štandardné. Rozdiel kultúr
je však rozdiel kultúr.


„Spomínate si, ako sme to na nich
vybalili na začiatku s tým pódiom,“
oživí spomienky Viliam Riško z pro-
vinciálnej rady saleziánov, ktorý to
mal celé – po Pánu Bohu – pod pal-
com. Moderátori stáli na mini pódiu
s trápnou plagátikovou kulisou a jed-
ným kvetom. Zahraniční účastníci bo-
li v nemom úžase nad neprofesionali-
tou celkového prevedenia. Avšak po
stlačení symbolického gombíka sa
zrazu opona za pódiom zodvihla
a prekvapení eurizoňáci mohli vstúpiť
do „namakanej“ haly, v ktorej ich vítal
EURIZONBAND „vypeckovanou“
hymnou EURIZONU. Vilo dorozprá-
va, doznie smiech a potom sa ozve
z inej strany: „A pamätáte ako...“ Spo-
mienky sa reťazia, album v pamäti sa
prebúdza.


Čím to je?
„Sestra Monika už na začiatku tvr-


dila, že keď sa animátori stretli po pr-
výkrát na prípravnom stretnutí v máji,
už vtedy pôsobili ako zohratý tím,“
ožije ďalšia spomienka a vo vzduchu
zostane visieť otáznik: čím to je? Bude
to tým, že dobrá atmosféra z užšieho
prípravného tímu sa preniesla na celý
organizačný tím? Alebo jednotnou sa-
leziánskou klímou v strediskách SDB,
FMA, ACS, DOMKY a LAURY?


Dobrá správa – bude FESTA
„ My teda do toho ideme,“ odhod-


lane vyhlásia niekoľkí animátori a pri-
dávajú s k nim ďalší. Majú na mysli
pokračovanie činnosti s-teamu v prí-
prave na FESTU. 29. septembra 2007


sa saleziánska mládež Slovenska stret-
ne na tomto obľúbenom a osvedče-
nom podujatí. Dúfame, že opäť zažije-
me skúsenosť, že keď saleziánska
rodina robí akciu spolu, vznikne z to-
ho niečo nezabudnuteľne pekné.


za EURIZON tím Apa
Foto: archív autorky


Združenie saleziánskych spo-
lupracovníkov je v salezián-
skom svete na Slovensku viac
alebo menej známe. Založil ho
v roku 1876 sám don Bosco,
ktorý takto chcel do svojho
poslania a diela zapojiť okrem
zasvätených mužov (SDB)
a žien (FMA) aj mužov a ženy
laikov, a tiež členov diecézne-
ho kléru.


Na Slovensku sa
v časoch totality
vďaka tajnému pô-
sobeniu saleziá-
nov pre tento spô-
sob kresťanského
života rozhodlo asi
150 mužov a žien,
a po páde totality
a návrate saleziá-
nov i saleziánok
k verejnému pôsobeniu vzrástol aj počet
saleziánskych spolupracovníkov: dnes nás
je vyše 850 vo veku od približne 20 do 81
rokov, priemerný vek je okolo 42 rokov,
pomer mužov a žien je 1:1.
Don Bosco napísal pre saleziánskych spo-
lupracovníkov aj osobitné Pravidlá, v kto-
rých opísal, čím sa má vyznačovať ich život.
Tieto Pravidlá boli – tak ako všetky podob-
né pravidlá a regule – na príkaz Druhého
vatikánskeho koncilu upravené. A v roku
2000 dal vtedajší hlavný predstavený sale-
ziánov don Juan Vecchi výzvu pre novú
úpravu Pravidiel apoštolského života. Pro-
ces ich úpravy trval od roku 2001 a zavŕše-
ný bol celosvetovým kongresom, ktorého
som sa v Ríme v dňoch 9. - 12. novembra
2006 mal tú česť zúčastniť aj ja.
Čo priniesla viacročná práca, zavŕšená ne-
dávnym kongresom? Azda najväčšou zme-
nou, ktorú proces úpravy priniesol a ktorá
bude viditeľná aj navonok, je zmena mena:
odteraz sa budeme volať saleziáni spolu-
pracovníci. Ako k tomu prišlo? Zaujímavo-
sťou zo života dona Bosca je, že vo svojom
pôvodnom pláne chcel takýto názov aj on.
Chcel totiž rozlišovať saleziánov na „inter-
ných“, ktorými mali byť saleziáni s rehoľ-
nými sľubmi, a „externých“, ľudí, ktorí sa
rozhodli žiť „ako don Bosco“, pričom ne-


mali rehoľné sľuby, ale
boli buď laikmi, alebo
kňazmi. Tento jeho
plán vtedajšie vedenie


Cirkvi neprijalo. Don Bosco, v obave, že
Svätá stolica neschváli ani rehoľné pravidlá
saleziánov, musel tento pôvodný plán zme-
niť a založil Zbožné združenie salezián-
skych spolupracovníkov. Dnes sa vraciame
k pôvodnému plánu dona Bosca a touto
zmenou mena – s výslovným súhlasom
hlavného predstaveného dona Pascuala
Cháveza, ktorý je nástupcom dona Bosca –
sa má lepšie vyjadriť, že naozaj chceme byť
tým, čím nás pôvodne chcel mať don Bo-
sco: skutočnými saleziánmi, to znamená
ľuďmi, ktorí prijali štýl života a poslanie,
ktoré žil don Bosco a jeho prví nasledovní-
ci: venovať sa predovšetkým kresťanskej
výchove mladých a takto pracovať aj na
vlastnom posväcovaní. Aj hlavný predsta-
vený nám na kongrese zdôraznil, že pod-
statným obsahom nových pravidiel, Pro-
jektu apoštolského života, je úplné
darovanie sa druhým. Spolu s ním si želá-
me aj my, aby ovocím tohto kongresu bolo
predovšetkým znovuoživenie celého Zdru-
ženia saleziánov spolupracovníkov –
v prospech našich rodín, mladých, ktorým
sa venujeme, i všetkých, medzi ktorými ži-
jeme.


Stanislav Veselský
Foto: autor


11don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


Všetci vedia, že bol
a skončil. Spomienky na
EURIZON 2006 možno
pomaličky aj blednú. Silu
saleziánskeho tímu však
nemožno spútať. Vrie
a prekypuje energiou s-
teamu – ako para
v natlakovanom hrnci.
Zdá sa, že sa už varí aj
niečo nové.


EURIZON
sa neskončil – začína sa FESTA


Celosvetový kongres
dôležitým míľnikom:


Zo saleziánskych spolupracovníkov
saleziáni spolupracovníci


l
l i í i :


l zi l r í
l zi i l r í i


10 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7




Naše SOU sv. Jozefa Robotníka mi-
nulý školský rok prežilo „oslavný“
rok, pretože sme mohli ďakovať Bohu
za 15 rokov existencie saleziánskeho
Stredného odborného učilišťa v Žili-
ne. Celý rok sa niesol v príjemnej at-
mosfére. Či už v škole alebo aj v do-
move mládeže (DM) sme prežili veľmi
pekné akcie:


Jednou z prvých akcií, ktoré kaž-
doročne robíme, boli imatrikulácie pr-
vákov, ktoré pripravujú tradične tre-
tiaci. Prváci spomínajú na pekný
hodnotný program.


Majstrovi Jožkovi Sivekovi SDB sa
podarilo s chlapcami z DM nacvičiť di-
vadlo Okuliare, ktoré malo veľmi po-
zitívny ohlas hlavne u samotných
chlapcov v škole.


Ďalšou akciou, na ktorú všetci spo-
mínajú, bol lyžiarsky výcvik. Už kaž-
doročne sa na ňom zúčastňujú všetci
druháci, ktorí sa v malebnom prostre-
dí hornej Oravy učia lyžovať. Radosť
z pohybu a z rýchlosti sa ozývala po
celej doline.


Neobchádzajú nás ani úspechy
v rôznych súťažiach. Napríklad v au-
tomobilovej súťaži Autoopravár juni-
or 2006 – CASTROL náš tretiak Miro-
slav Brodňan získal na celoslovenskej
úrovni 3. miesto, čo je pre školu veľká


pocta. V drevárskej súťaži náš peda-
góg spolu s chlapcami na krúžku vy-
hrali súťaž Epimex, kde vybojovali
pre školu kvalitnú učebnú pomôcku.


Pre chlapcov sú atraktívne akcie
s našou družobnou dievčenskou ško-
lou PASA (pedagogická a sociálna prá-
ca) z Čadce, s ktorou sme zorganizo-
vali spoločný lyžiarsky víkend,
športový víkend, imatrikulácie
a fašiangový ples.


Turisti si prišli na svoje počas výle-
tov a hrebeňoviek do hôr, hlavne
s majstrom Igorom Pechom SDB.


Ako odmena pre starších bol splav
Malého Dunaja, na ktorom bojovali
s nástrahami vôd. Po dlhšom čase to
bolo obnovenie našich vodáckych po-
kusov.


A ako každý rok, na začiatku
prázdnin sa uskutočnil zoznamovací
výlet budúcich prvákov. Je to ich prvý
kontakt so spolužiakmi a saleziánmi,


s priestormi školy a mesta, ktorý si ne-
sú do budúcna.


INFORMÁCIE PRE ZÁUJEMCOV
Aj budúci rok chceme poskytnúť


pre chlapcov možnosť získania úpl-
ného stredného odborného vzdelania
v odboroch 2487 2 autoopravár, 3355
stolár, 3661 2 murár, 3675 2 maliar.
Po skončení trojročného štúdia môžu
chlapci pokračovať v dvojročnom
nadstavbovom maturitnom štúdiu
v študijných odboroch dopravná pre-


vádzka, drevárska a nábytkárska výro-
ba a stavebníctvo.


Pre chlapcov z väčšej vzdialenosti
je možnosť ubytovania v domove mlá-
deže, ktorý spoločne so školou spra-
vujeme. Poplatok v domove mládeže
je 600 Sk na mesiac. Spolu s celoden-
nou stravou za 89 Sk/deň to podľa
počtu pracovných dní znamená pri-
bližne 2 000 Sk mesačne.


Potešíme sa každej návšteve a radi
vám naše dielo predstavíme.


Vaši saleziáni
Foto: archív školy


Kontakt:
SOU sv. Jozefa Robotníka
Saleziánska 18, 010 01 Žilina
tel.: 041/7245629, sou@sdb.sk
www.sou.sdb.sk
č. ú.: 4260026918/3100


don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 13


Š KO L A


Výroba slovenských programov
vysielaných pod značkou TV Lux sa
v súčasnosti financuje najmä zo zbier-
ky na masmédiá, ktorú vyhlasuje Kon-


ferencia biskupov Slovenska. Druhým
zdrojom financovania, ktorý sa roz-
bieha, je Klub priateľov Tv Lux a TV
Noe. Myšlienka klubu je jednoduchá:
„Podporme našu televíziu.“ Či už
modlitbou, nápadom, šírením dob-
rého mena alebo finančným príspev-
kom. Koncom septembra 2006 bolo
do klubu prihlásených 650 členov.


Riaditeľa TV Lux Jozefa Kováčika
sme sa opýtali, aké vysielanie TV Noe
a TV Lux ponúka: „Televízia v súčas-
nosti vysiela 10 hodín denne. Od 8.00
do 12.00 a od 18.00 do 24.00. Našou
ambíciou je každý rok navýšiť vysiela-
nie o dve hodiny. V našom programe
si divák nájde dokumentárne i hrané


filmy, programy pre deti a mládež,
rozprávky, diskusné programy, publi-
cistiku i priame prenosy svätých omší.
Chystáme v budúcnosti aj spravodaj-
stvo. Sloganom televízie je, že ide
o Televíziu dobrých správ. Televízia
chce dávať hlas tým, ktorým je v dne-
šnej komerčnej spoločnosti upiera-
ný.“


Ako prvá slovenská relácia sa na
obrazovkách TV Noe objavila dvojtýž-
denná hudobno-publicistická relácia
Poltón klub. V relácii hrá kapela naži-
vo a moderuje ju líder skupiny Credo
Miki Michelčik. Opýtali sme sa ho, ako
vníma svoju prácu moderátora a čo sa
mu na nej najviac páči : „Táto práca je
atraktívna hlavne tým, že sa stretávam


a rozprávam so za-
ujímavými ľuďmi,
hudobníkmi, čo mi
je veľmi blízke, le-
bo aj ja sa venujem
hudbe. Pri rozho-
vore s hosťami sa
snažím vytiahnuť
od nich nejaké
myšlienky a samo-
zrejme nejakým
spôsobom pobaviť divákov. Pri tejto
práci je dôležitá aj tá duchovná strán-
ka, ktorá tu určite nechýba,“ hovorí
moderátor Poltón Klubu.


Od septembra vo vysielaní TV Noe
pribudli aj ďalšie slovenské relácie


a to diskusná relácia Medzi nebom
a zemou a strihová relácia Lumen
2000.


Reláciu Medzi nebom a zemou
moderuje katolícky kňaz Marián Ga-
venda, mediálne známy ako šéfredak-
tor Katolíckych novín. Do štúdia
programu Medzi nebom a zemou si
pozýva ľudí, ktorých si z rôznych dô-
vodov váži a s ktorými chce zoznámiť
i priateľov TV NOE.


Lumen 2000 je mnohým známy
z obrazoviek Slovenskej televízie.
Dnes sa objavuje aj na obrazovkách
TV Noe a to v novom šate. Uvádza ho
atraktívna moderátorka Natália Don-
gová. Lumen 2000 prináša príbehy ľu-
dí z rôznych kútov sveta, ktorých ži-
vot zmenila viera v Ježiša Krista
a Evanjelium.


Kňaz Juraj Drobný, ktorý v kre-
sťanských médiách pracuje už od ro-
ku 1993, slovenskú účasť vo vysielaní
TV Noe hodnotí veľmi pozitívne:
„Myšlienka založenia kresťanskej tele-
vízie na Slovensku bola pre nás roky
nedosiahnuteľným snom. Aj keď nás
bratia Česi požiadali o spoluprácu, ne-
verili sme si, že sa môžeme pustiť do
takého veľkolepého diela. Ale dnes
sme radi, že sme do tohto rozbiehajú-
ceho vlaku nastúpili. Myslíme si, že
sme urobili dobre.“


Oľga Rakovanová
Foto: archív Lux


12 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


M A S M É D I Á


Rok 2006 na SOU –
v znamení osláv





PRVÉHO MÁJA 1991 V PRIESTOROCH SALEZIÁNSKEHO
DOMU V ŽILINE VZNIKLO SOU,
ODVTEDY PREŠLO 15 ROKOV


Klub priateľov TV LUX a TV NOE
Kapitulská 11, P.O.BOX 113
814 99 Bratislava


tel. + 421 2 6541 2980
www.tvlux.sk
klub@tvlux.sk


Z Českej republiky od mája
2006 vysiela kresťanská
digitálna a satelitná
televízia TV Noe. K tomuto
projektu sa pripojilo aj
Slovensko. Nová
kresťanská televízia nechce
byť konkurenciou
existujúcim televíznym
kanálom, chce byť
alternatívou.


TV




Oveľa ľahšie sa učiteľom pracuje s de-
ťmi, ktoré majú osvojené základné hy-
gienické návyky, rozumejú po sloven-
sky a majú základy sociálneho
správania sa v skupine.


Keďže nastúpená cesta vzdelania –
v jeho formálnej aj neformálnej podo-
be – sa ukázala ako nezvratná, roz-
hodnutie postaviť nové a vyhovujúce
priestory predovšetkým pre školu bo-
lo iba otázkou času. Po viacerých me-
siacoch rozmýšľania nad projektom
a zháňania prísľubov na financovanie,
sa na jar 2002 mohlo začať opäť sta-
vať. Tentokrát to bolo o svojpomoci
iba sčasti, pretože stavba bola technic-
ky náročnejšia.


Uprostred stavebnej činnosti, v le-
te 2003, zmenil dado Peter (otec Pe-
ter) pôsobisko. Odišiel do Michalo-
viec. Pracoval v Bardejove celých 14
rokov a stavebne, organizačne a tak-
tiež ideovo do slova a do písmena roz-
behol celé dielo na Poštárke. Nahradil
ho tím spolubratov, ktorí sa potrebo-
vali zorientovať a vžiť do novej situá-
cie. Direktor otec Teodor Gavenda sa
ochotne ujal pozície „staviteľa“ a po-
stupne sa mu podarilo stavbu doko-
nčiť. Aj ostatní saleziáni na Slovensku
si uvedomili dôležitosť a naliehavosť
práce s Rómami. Zmenil sa trochu po-
hľad na spolubratov, ktorí sú vyčlene-
ní pre službu tým najchudobnejším,
tým, ktorí si pastoračnú pozornosť za-
sluhujú v našej krajine pravdepodob-
ne najviac. Takýchto saleziánov je viac
a kvalitnejšie sa pripravujú na svoju
službu.


21. októbra 2006 sa na Poštárke
zišli viaceré osobnosti z politického,
cirkevného a saleziánskeho sveta.
Prišli, aby si pripomenuli 15 rokov
prítomnosti posväteného kríža a čin-
nej prítomnosti rehoľníkov (saleziáni,
baziliánky) medzi Rómami na Poštár-
ke a sčasti aj inde (Jarovnice, Pre-
šov...). Okrem toho provinciál saleziá-
nov spolu s hosťami a zástupcami
sponzorov zo zahraničia slávnostne
prestrihol pásku na novej budove Vý-
chovno-vzdelávacieho centra „DON
BOSCO“. Pod jednou strechou sa tu
nachádzajú tri triedy základnej školy,
telocvičňa, komunitná dielňa, veľko-
kapacitná kuchyňa a veľká spoločen-
ská miestnosť. Priestory, ktoré majú
ambíciu slúžiť predovšetkým deťom
a mladým z osady, ale taktiež aj do-
spelým a prípadným návštevníkom
a hosťom.


Na otvorenie boli pozvaní aj všetci
tí, ktorí zopár rokov svojho života za-
svätili dobrovoľnej službe Rómom na
Poštárke. A verte, že za tých 15 rokov
sa ich nazbieralo neúrekom. Deti
a mladí si pripravili krátke predstave-
nie rómskych piesní a tancov. Okrem
toho boli osobne zaangažovaní do prí-
pravy, výzdoby a obsluhy počas po-
hostenia vzácnych hostí.


Má to zmysel?
Toto je jedna z našich najčastejšie


odpovedaných otázok. Istotne, má.
Inak by sme to nerobili J. Za 15 rokov
vidno zodpovednejší prístup mladých
rodičov k výchove svojich detí. Bývalí
animátori sa stávajú našimi partnermi
vo výchove svojich vlastných detí. De-


ti si zvykli na systém stretiek, akcií
a postupne zvyšovanej náročnosti.


Božie deti odrastajú. Pomaly to bu-
dú Božie vnúčatá. V Božej rodine je
miesto pre každého. Dôležité nie je, že
ich je viac, dôležité je že chcú byť viac
Božie.


Kde nás nájdete?
Saleziáni don Bosca
Výchovno-vzdelávacie centrum


„DON BOSCO“, Poštárka
085 01 BARDEJOV
www.postarka.sk
č.účtu: 5631-522/0200


Marián Peciar SDB
Foto: Jozef Kupka


A K T UA L I TA


19. októbra 1991 prišiel na Poštár-
ku do Bardejova vtedy otec biskup
Alojz Tkáč. Aj viditeľným spôsobom
prišiel pripomenúť Rómom ich pove-
domie Božích detí. Posvätil kríž, ktorý
stojí pri prvých domoch osady. Kríž aj
napriek obavám zostal na svojom
mieste až do dnes. V jeho tieni za 15
rokov vyrástlo úctyhodné dielo, pro-
stredie, ktoré pravdepodobne na Slo-
vensku nemá obdobu. Veď posúďte
sami.


Devleskhere čhave.
Takto ich volala už začiatkom de-


väťdesiatych rokov sestra Atanázia,
baziliánka, ktorá rozbehla na základe
osobného záujmu o zopár rómskych
dievčat prípravu na prijatie sviatostí.
Neskôr sa k jej práci pridal otec Peter
Bešenyei, salezián. Katechézu a prí-
pravu ku sviatostiam rozšíril o typicky
saleziánske prvky: stretká, sviatočné
oratórium (neskôr aj každodenné),
výlety, turnaje, tábory, folklórne vy-
stúpenia, duchovné obnovy, dokonca
časom aj duchovné cvičenia.


Aby mohol rozvinúť takú bohatú
a rozsiahlu činnosť, potreboval viace-
rých pomocníkov, animátorov. V Bar-
dejove, ale aj v okolí našiel dosť
ochotných ľudí, ktorí na rok, dva
a niektorí aj dlhšie prichádzali na Poš-
tárku a trávili svoj čas „s Cigáňmi“.
Týždenné stretnutia, katechéza, prí-


prava na prijatie sviatosti eucharistie,
birmovania a manželstva, ale aj kurzy
rezbárstva, stolárstva, zasklievania,
pečenia, varenia a šitia, výučba hry na
hudobných nástrojoch. Toto bol pries-
tor a spôsob, kde sa užitočne a zmys-
luplne investovalo do budúcnosti pre-
dovšetkým detí a mladých ľudí.


15. augusta 1998 sa po temer
dvojročnej práci podarilo ukončiť prá-
ce na prestavbe bývalého kultúrneho
domu. Nadšenie za spoločnú vec a vi-
dina „svojho“ kostola spojila vedno
„gadžov“ a „Cigáňov“ – susedov, ktorí
sa poznali najmä z vyšetrovačiek krá-
deží J. Po počiatočnom ostychu sa
v tom istom kostole, v tých istých lavi-
ciach stretali zlodeji aj poškodení
a modlili sa k tomu istému Pánu Bo-
hu.


Okrem kostola sa do prestavanej
budovy zmestili aj priestory pastorač-
ného centra. Tento nápad sa ukázal
ako veľmi prezieravý a praktický. Kan-
celária, dielňa, vrátnica, herňa, posi-
lňovňa, biliard, dve miestnosti na
stretká a kuchynka. Dômyselne využi-
tý každý štvorcový meter pod stre-
chou. Hneď vedľa budovy vyrástla
garáž a komplet oplotené ihrisko –
klietka.


Radosť z vykonanej práce ale netr-
vala dlho. Hneď o rok sa ukázala po-
treba vyjsť v ústrety školákom, ktorí


mali problém s pravidelnou školskou
dochádzkou. Preto sa zrodilo rozhod-
nutie využiť priestory pastoračného
centra počas doobedia na školské vy-
učovanie. Učitelia dochádzali do osa-
dy za žiakmi v prvom a druhom roč-
níku. Často sa im venovali aj po
vyučovaní. Ani to však nestačilo na to,
aby deti zvládali všetko predpísané
učivo. Logický postup bol oživiť pre-
vádzku materskej škôlky. Tá sa totiž
v osade nachádzala, ale záujem ro-
dičov bol mizerný.


A preto, čuduj sa svete, Saleziáni
don Bosca sa stali zriaďovateľom Ma-
terskej škôlky blahoslaveného Zefyrí-
na. Dnes beží už šiesty rok prevádzky
a vidno to predovšetkým na úrovni
a osvojených schopnostiach detí, kto-
ré prichádzajú každý rok do školy.


A K T UA L I TA


don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 15


Devleskhere čhave –
Božie deti





14


Takéto označenie sa
v poslednom čase čím
ďalej, tým viac používa pre
Rómov a pre ich deti. Je to
koniec koncov aj
príznačné: nosíme v sebe
povedomie, že Božími
deťmi sme naozaj všetci. Tí,
ktorí s Rómami zdieľajú
viac zo života než občasné
správy v Televíznych
novinách, môžu svorne
potvrdiť, že Rómovia si to
Božie detinstvo uvedomujú
oveľa viac než my.


don bosco dnes 1 / 2 0 0 7




000. Pri tom istom sčítaní sa len ku
katolíckej viere hlásilo 73 % občanov.
Ľahkými matematickými úkonmi vy-
chádza, že veriacej mládeže by malo
byť čosi viac ako 365 000. Keby aj tej
praktizujúcej bolo len 10 %, ešte stále
je to slušné číslo – 36 500. A tu je
priestor pre otázky… Samozrejme, jed-
na z nich smeruje aj dovnútra redak-
cie.


ZAČAROVANÝ KRUH
Obsah spomínaných tínedžer-


ských časopisov ponúka väčšinou
vulgárne, dvojzmyselné čítanie či ob-
rázky. V lepšom prípade ide o „ľahšie“
bulvárne informácie, čo možno po-
važovať za predkrm (pre budúceho
dospeláka) k menu v štýle najčítane-
jšieho denníka, týždenníka… Konti-
nuita je zabezpečená.


Samozrejme, poznatky zo sveta šo-
ubiznisu síce pomáhajú viesť (plytké)
rozhovory nielen mladým, ale prínos
k osobnostnému rastu alebo praktic-
ký osoh pre jednotlivca je mizivý. Je-
den z dôvodov absorbovania bulvár-
nych novôt by mohol tkvieť
v porekadle: „Bohatstvo plodí závisť,
chudoba nenávisť“, čo v konečnom
dôsledku opäť plodí len bohatstvo.
Sofistikovanejší argument pre čítanie
„plátkov“ by bol: „Múdry sa učí na
chybách druhých.“ Ostáva iba dúfať,
že počet predaného bulváru na Slo-
vensku zodpovedá počtu tých, ktorí
toto poznanie nadobudli…


IDEÁL PRE MLADÝCH?
AHA! má však nekompromisnú am-


bíciu byť práve protiváhou uvedených
tínedžerských médií a zároveň mla-
dých nechce uzatvárať do akejsi
ochrannej zóny voči všetkému „svet-
skému“, čo ich prirodzene zaujíma.
Cieľom je dostať sa k čo najväčšiemu
množstvu mladých (nielen veriacich),
tzv. násťročných. Snaží sa o to nielen
pestrými témami, ale aj moderným di-
zajnom a vzhľadom. Samozrejme, po-
pri „klasických“ tínedžerských témach
(film, hudba, láska, vzťahy…) ponúka
mladým aj duchovné sprevádzanie,
odpovedá na ich problémy, rozvíja
v nich sociálne cítenie… Na svet a prob-
lémy, s ktorými sa mladý človek stretá-
va, sa usiluje pozerať optimistickým
pohľadom človeka-kresťana. Takto mu
chce pomáhať pri jeho zdravom osob-
nostnom dozrievaní. Toto všetko na-
pĺňa kolektív mladých ľudí vhodne do-
plnený zasvätenými osobami, ktorý


takýmto spôsobom odovzdáva svoje
talenty pre tento jedinečný projekt.


To, ako sa darí bez nejakých
väčších hmotných (bez nehmotných
prostriedkov – modlitby by sa AHA!
ani nerozbehlo) podporných pro-
striedkov naplniť tieto ambície, musí
posúdiť nestranný pozorovateľ.


A O TO IDE!
Za predpokladu, že redakcia na-


pĺňa ciele, ktoré si stanovila, sa nasky-
tá otázka, ako AHA! dostať viac do po-
vedomia najmä veriacej spoločnosti.
Po rýchlom uzavretí témy uverejnenia
reklamy v iných médiách a na verej-
ných priestranstvách (financie) sa ako
možné riešenie ukazuje propagovanie
v kostoloch. Lenže to má niekoľko
ale… Nie každý kňaz má pochopenie
pre pubescentov a kresťanský časopis
pre mladých si v niektorých extrém-
nych prípadoch predstavuje s obál-
kou znázorňujúcou svätca… Tí menej
„ortodoxnejší“ duchovní zasa „ne-
majú čas“ na to, aby mysleli na časo-
pis, ktorý nie je v centre ich záujmu.
A tak zostávajú tí vzácne nadšení, kto-
rí v mladých vidia budúcnosť (Cirk-
vi). Títo nadšenci vedia, že stačí
v rámci oznamov na záver svätej omše
pripomenúť možnosť zakúpiť si časo-
pis a razom sa predá aj niekoľko de-
siatok kusov.


Ďalšou skupinou sú katechéti, uči-
telia či vychovávatelia, ktorým AHA!
pomáha zorientovať sa vo svete mla-
dých, prípadne môžu využiť niektorý
z článkov pri príprave na hodinu či
stretko. Práve pedagogickí pracovníci
sú v dennodennom styku s mladými
a malo by im záležať na tom, čo ich
zverencov (de)formuje.


Posledným, ale rozhodujúcim ka-
nálom sú však rodičia. Tí sú donormi
svojich ratolestí a majú aj akési morál-
ne právo vedieť, čo si ich dieťa za vrec-
kové kúpi, prípadne mu potrebnú či
užitočnú vec zabezpečia sami.


V mysli ľudí je zafixovaná predsta-
va, že v médiách ide o veľkú ryžu. Pri
krátkom zamyslení je však zrejmé, že
v konečnom dôsledku sa o to starajú
koncoví užívatelia, ergo čitatelia. Kaž-
dý sa môže rozhodnúť, koho podporí.
Dôležité je však vedieť prečo…


Ján Miško, zástupca šéfredaktora AHA!
Foto: internet, Stock.XCHNG


Objednávku na predplatné AHA!
nájdete na zadnej strane obálky.


M É D I Á


Mohlo by sa zdať, že paleta časopi-
sov pre mladých obsahuje len jednu
farbu s rôznymi odtieňmi. Akoby ani
nebola vôľa dať mladým niečo viac
ako sex, šoubiznis, imidž. Aj to sa na
nich hádže bezhlavo a nezodpovedne.
Jednoducho, každý chce trhnúť na
tom, čo sa predáva ľahšie, a to ešte
skôr, ako mladí dostanú rozum. Na
druhej miske váh je len pramálo časo-
pisov a svoje miesto tam má aj jediný
celoslovenský časopis, ktorého obsah
je v súlade s (kresťanskou) morálkou.


Časopis AHA! vznikol pred tromi
rokmi ako voľné pokračovanie dvoch
kresťanských časopisov (Svetlo a Čaj-
ka), ktoré sa venovali mládeži. A tak
ako jeho predchodcov, aj AHA! zastre-
šili Saleziáni dona Bosca vo vydavateľ-
stve Don Bosco. V tomto smere ide
o jediný projekt pre veriacu mládež,
ktorá sa vo svojom veku rozhoduje,
akou cestou sa bude uberať jej kre-
sťanský život.


ČÍSLA NEPUSTIA
V ročníku 2006/2007 zvýšilo


AHA! počet strán
o polovicu (z 32
na 48 strán),
pričom si za-


chovalo cenu 34,– Sk, ktorá nadmieru
konkuruje cenám ostatných tínedžer-
ských časopisov. Zároveň sa začalo do
novinových stánkov na celom Sloven-
sku distribuovať 3 000 kusov, aby bol
časopis dostupný v každom regióne.


Týmto sa však marketingové
snaženie nekončí. Redakcia AHA! už
rok oslovuje jednotlivé základné
a stredné školy (nielen cirkevné), ako
aj farské úrady prostredníctvom pro-
pagačných materiálov. Tieto kanály sú
považované v redakcii za prirodzené,
ale niekoľko desiatok tisíc kusov letá-
kov s objednávkami zrejme ocenili
v príslušných zberniach… Česť výnim-
kám!


Pri vzniku, v septembri 2004, pre-
javilo o AHA! záujem 3 000 ľudí –
väčšinou šlo o čitateľov Svetla
a Čajky. Odvtedy toto
číslo stúpa,
pričom v júni
2006 bolo
predplatených
4 500 kusov
a z 500 kusov,
ktoré sa dostali aj


do siete novino-


vých stánkov, sa predávalo v priemere
100 kusov. V septembri 2006 bez
akejkoľvek vonkajšej reklamy (!) si zo
spomínaných 3 000 kusov v novino-
vých stánkoch našlo cestu k čitateľovi
viac ako 430 výtlačkov.


Napriek enormnému úsiliu nemož-
no ani zďaleka považovať časopis za
ziskový. Životné minimum je až nad cif-
rou 6 000 predaných kusov mesačne…


TROCHU NATURISTICKEJ
ŠTATISTIKY
Pri pohľade na predajnosť časopi-


sov pre mladých (IN len pre baby –
26 000, Kamarát – 54 000 kusov me-
sačne – Zdroj: ABC SR; Bravo – 50
000, Bravo Girl – 40 000, Top Dívky –
25 000 kusov mesačne – odhad po-
dľa ABC ČR) sa úsilie AHA! môže na
prvý pohľad zdať ako boj s veterný-
mi mlynmi.


Z výsledkov ostatného sčítania
obyvateľstva sa dá vyčítať, že po-
čet tínedžerov sa pohybuje bez-


pečne nad číslom 500


M É D I Á


Úspešný projekt časopisu
AHA!, ktorý si nachádza stále
viac a viac čitateľov prekraču-
je hranice písaného slova
a vstupuje na televízne obra-
zovky.


Od januára 2007 začína v TV
Noe relácia pre mladých – štúdio
AHA!, ktoré je akýmsi audiovi-
zuálnym stvárnením časopisu.


Štúdio AHA! sa chce nenásil-
nou, sympatickou, ale dynamic-
kou a modernou formou priblížiť
k tínedžerom prostredníctvom
tém, s ktorými sa mladí stretávajú.
Šikanovanie, modeling, antikon-
cepcia, voľba povolania a ďalšie
budú mladým otvorené tak ako ni-
kdy doteraz. Popri anketách od-
znejú aj osobné výpovede, názory
psychológa, kňaza, prípadne
iných odborníkov.


Samozrejme, nebudú chýbať
hudobné klipy, upútavky na filmo-
vé novinky či pozvánky na poduja-
tia pre mladých.


V roku 2007 sa bude štúdio
AHA! vysielať raz do mesiaca. Po
úspešnom etablovaní sa v progra-
me má štúdio AHA! ambíciu vy-
sielať každé dva týždne.


TV Noe je možné sledovať na
internete, ale aj v základnom, res-
pektíve rozšírenom súbore vašej
káblovej televízie. Viac informácií
na www.tvlux.sk a www.casopi-
saha.sk.


Ak vás upútal tento jedinečný
a prvý projekt na Slovensku, pod-
porte ho svojimi príspevkami. In-
formácie vám poskytneme na čís-
le 02/555 722 26 alebo na
e-mailovej adrese:


studioaha@casopisaha.sk.


Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, čo čítajú mladí?
Pred tromi rokmi robil istý slovenský denník prieskum,
z ktorého vyplynulo, že medzi najčítanejšie
časopisy tínedžerov patrí Bravo, Bravo Girl, Top dívky…


don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 1716 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


Nová relácia pre mladých na TV
NOE.


31. januára 2007 na vašej
obrazovke.


viac slova
viac zábavy


viac AHA!


viac hudby


Nalaď sa
naštúdio AHA!Ambície jediného


kresťanského časopisu
pre tínedžerov na
Slovensku








Program: zábavný, akčný, verejno-
prospešný aj formačný


Sobota sa odštartovala
mestskou hrou po Banskej
Bystrici, ktorá bola tohto-
ročnou hostiteľkou LAU-
RAFESTU. „Dalo nám to
zabrať. Behali sme hore-
dole po meste a lúštili hla-
volamné hlavolamy. Pre Ne-
bystričanov to bolo poriadne
bludisko a aj my sme mali čo ro-
biť,“ smejú sa bystrické animátorky,
keď na to spomínajú.


Popoludnie patrilo animátorstvu
v teréne. Účastníci vytvorili skupiny,
v ktorých boli pomiešaní z rôznych
stredísk a venovali zopár hodín
nezištnej aktivite v prospech
tých, ktorí potrebujú pomoc
– či už v nemocnici, v det-
skom domove, v krízovom
centre, na fare, na brigáde
v okolí krížovej cesty, s de-
ťmi na sídliskách alebo
v rodinách.


„Prídete aj zajtra?“ pý-
tali sa ich deti. „Modlite sa
za mňa v mojej ťažkej ro-
dinnej situácii,“ prosila pa-
cientka v nemocnici. „Videla
som toľko milých detí, z ktorých
ani jedno nemá to, čo ja – rodinu,“
uvedomila si svoj veľký dar jedna
z animátoriek. To je len zopár flešov
z tejto aktivity, ktoré odzneli počas
večerného programu. Moderátori
Maťa s Paľom nechali mikrofó-
ny kolovať pomedzi účastní-
kov, ktorých nebolo treba
núkať do rozprávania
zážitkov z terénu.


Laurafesťáci mali mož-
nosť naučiť sa niečo nové
na workshopoch. Bolo si
z čoho vyberať: tanec, médiá,
animátorstvo, pokec o dozrie-
vaní a vzťahoch, tvorivé dielne
a misijné dobrovoľníctvo. Večer


okrem hitoviek na vytancovanie od-
zneli aj prezentácie VIDESU, EU-


RIZONUu a Združenia LAU-
RA.


Bodka za rokom rodiny
„Toto bola prvá kresťan-


ská akcia, na ktorej som sa
zúčastnila. Stretla som tu


veľa zaujímavých ľudí. Veľmi
sa mi páčilo spoločenstvo


a charizma, ktorú som tu vníma-
la,“ odpovedala šestnásťročná Zuza-


na, ktorá sa sem prišla pozrieť s ka-
marátkou, na otázku, aký bol jej naj-
zážitok z LAF-u . Organizačný tím po-


dujatia by mal byť s touto odpo-
veďou nanajvýš spokojný. Veď si


dal za cieľ budovanie vzťahov
a posilnenie zmyslu pre spolo-


čenstvo a rodinu. LAF mal
byť akousi bodkou LAURY
za rokom rodiny; alebo
skôr len bodkočiarkou, le-
bo o budovanie rodiny sa
treba usilovať neprestajne.


Dajme slovo domácim
Keď už bolo po všetkom,


bystrickí animátori napísali:
„Bola pre nás veľká pocta, že sa


Laurafest konal v Banskej Bystri-
ci. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí


sa podieľali na jeho tvorbe hlavne ses-
trám FMA – Monike, Marike, Gabike,
Adrike, Slávke, tiež moderátorom


Maťke Draveckej a Paľovi Chvoj-
kovi, animátorkám z Bystrice,


rodine Skalovej za službu va-
renia, Peťovi za príspevok
do baru a našim technikom
– Miškovi a Klimovi, ktorí
sa starali o dobrú zábavu.
Už teraz sa tešíme na ďalší


Laurafest a ktovie, kde to
bude?“


sr. Andrea Miklovičová FMA
Foto: archív autorky


F M A


Pracovná tvár seminára
Cieľom seminára bolo prispieť


k boju proti netolerancii, naučiť sa
prekonávať každú formu diskriminá-
cie, rasovej, náboženskej či akejkoľvek
neznášanlivosti. Zámerom teda bolo
formovať animátorov k úcte k rôznos-
ti kultúr a pochopeniu vlastnej identi-
ty.


Zišlo sa tu 43 účastníkov z ôsmich
európskych krajín. Našu krajinu re-
prezentovali misijné dobrovoľníčky,
ktoré sa zúčastnili letných misijných
táborov na Ukrajine. Aktívne sa zapo-
jili do programu prezentáciou svojho
prázdninového misijného dobrodruž-
stva.


Už prvý deň sa rozkrútil kolotoč
prednášok, diskusií a skupinových
prác. „Ešteže sa v programe dosť často
objavovali body ako breakfast, lunch,
dinner a holy mass,“ zhodnotila in-
tenzitu práce dobrovoľníčka Majka.
Ale aj pri takom obede či svätej omši
sa stále hovorilo v angličtine, takže za-
se to nebolo len o relaxe.


Zo slovenských prednášateľov zau-
jal napríklad Ján Mihálik z organizácie
Partners for Democratic Change. Jeho
témou bolo nenásilie a rešpekt
voči náboženskej rozmanitosti. Niele-


nže vysvetlil typy násilia – priame,
štrukturálne a kultúrne, ale dal účast-
níkom tieto pojmy aj zažiť na vlastnej
koži prostredníctvom skupinovej akti-
vity. Tomáš Florián z DOMKY sa zase
podelil so svojimi skúsenosťami práce
s Rómami v Plaveckom Štvrtku. Zdô-
raznil, že v rómskej problematike je
dôležitá vytrvalosť zo strany tých, kto-


rí k nim prichádzajú a reálny pohľad
na ich život.


Zo zábavnejšej stránky
Hoci išlo o seriózne medzinárodné


podujatie, konalo sa v saleziánskom
duchu a nechýbali ani zábavné chvíle:
kalčetové súboje európskeho formá-
tu, hľadanie spoločných piesní nábo-
ženského charakteru medzi účastník-
mi slovanského pôvodu...


„Poriadnou odmenou pre všetkých
účastníkov bola nočná prehliadka
Bratislavy, pri ktorej sme sa aj my Slo-
váci dozvedeli veľa nových a zaujíma-
vých informácií,“ píše Majka z Dol-
ného Kubína. „No možné je aj to, že sa
nám zdali nové a zaujímavé len preto,
že sme si ich zle preložili z angličti-
ny.:)“


Podelila sa s nami aj so zážitkom
zo záverečného večera: Počas „Diversi-


ty Day“ sa naplnili „rozmanitosťou“
chutí a druhov aj naše žalúdky a aj
naše očakávania. Tie prvé sa naplnili
vďaka tradičným jedlám, ktoré zá-
stupcovia každej krajiny priniesli so
sebou a tie druhé vďaka „interkultrál-
nemu blšáku“, počas ktorého sa pred-
stavili napríklad írske tance, vieden-
ský valčík, tanec z juhu Talianska,


zazneli poľské a české „šansóny“ a za
Slovensko nechýbali tanečnice z Lúč-
nice – v našom prevedení.“


Čím Slováci vyrážajú dych
Organizátori boli veľmi spokojní


so slovenskými prednášateľmi. S ich
profesionalitou, bohatstvom skúseno-
stí a aj interaktívnym prístupom.
Dych im však vyrazilo, keď im za od-
vedenú prácu ponúkali celkom sluš-
nú sumu v EURO a viacerí to neprija-
li. „Použite to na nejakú inú dobrú
vec,“ povedali s úsmevom. Prezident-
ka VIDESU, sestra Maria Grazia Ca-
puto FMA, sa vyjadrila, že s takýmto
javom sa nestretáva často. Prisľúbila,
že spomínané peniaze sa využijú na
obnovenie diel našich sestier v Liba-
none.


sr. Andrea Miklovičová FMA


18 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


F M A


Zišli sa každý iný,
ale všetci rovní


S rozmanitosťou sa stretávame vo všetkých krajinách Európy a vážime si ju. Tak znejú
prvé riadky Charty rozmanitosti. Vznikla počas medzinárodného seminára, ktorý sa
konal v réžii dobrovoľníckej organizácie VIDES a Združenia LAURA v rámci kampane
Rady Európy – Každý iný, všetci rovní.





S LAURAFESTOM do
animátorského terénu





Medzinárodný seminár o rozmanitosti,
5. – 8. októbra 2006, Bratislava – SALES


Slovenské účastníčky počas záverečného
programu zabodovali karičkou a krojmi.


Predsedníčka VIDESU – sestra Maria
Grazia Caputo s našimi reprezentantkami. Každý iný, všetci rovní.


don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 19


„Ja prídem,“ zastrájalo sa usmiate dievča na plagáte LAURAFESTU. Ktovie, či napokon
prišla. Vyše sto animátorov, ktorí pracujú v rámci združenia LAURA, si však túto šancu


cez víkend 13. – 15. októbra nenechalo ujsť.


Cena za splnené úlohy na mestskej hre bola
atraktívna – tombolové lístky.


V piatok večer sa každé stredisko
predstavilo krátkym programom a posterom.


Dubnické stredisko sa počas programu
v piatok predstavilo tancom.




rodičia proti deťom, mladší brat proti
staršiemu, obaja proti sestre – a všetci
spolu proti dedkovi a babke, ktorí idú
všetkým na nervy.


Isto, život dnešných kresťanských
rodín ohrozujú nemalé problémy, nie
vždy je všetko pokojné, nie vždy sa dá
všetko s ľahkosťou vyriešiť. Mnoho ro-
dín trápia najrôznejšie kríže – počnúc
nezhodami, cez finančné problémy až
po, bohužiaľ, rozdelenie manželov.


A nemajme ružové okuliare, lebo
tieto problémy nemajú len rodiny,
ktorým sa venujeme, ale aj rodiny
z našich vlastných radov! (Nech nato
nezabúdajú naši formátori napr. pri
výbere tém na DO a DC). Taktiež je
rozdielny pohľad na úlohu rodiny, ak
sme vekovo mladší či starší. Ináč vní-
majú rodinu deti, ináč dospievajúca
mládež a ináč dospelí. Apropo,
starších ľudí v rodine, deti a mladí po-
važujú za svätých, veď chodia do kos-
tola, vulgárne sa nevyjadrujú, nehá-
dajú sa (väčšinou sa už, bohužiaľ,
nemajú s kým). Treba rozlišovať me-
dzi svätosťou a nedostatkom príleži-
tosti k hriechu. Boh chce, aby sme bo-
li svätí a potom budú sväté aj naše
vzťahy. Keď žijem sám, môže sa mi
zdať, že som perfektný, ale stačí sa mi
stretnúť s jedným človekom a hneď
zistím, nakoľko som sebec.


Po tejto DO sa nám predstavila ro-
dina z bardejovského strediska ( z Dl-
hej Lúky) rodina Lihosithových s naj-
mladšou členkou rodiny Sárou (má
rok a 7 mesiacov), (foto ) ktorá keď
spomenula, koľko je ich doma, ponie-
ktorým vyrazila dych (myslím, že aj
vám, keď pozeráte na to číslo), áno, tí-
to vzácni rodičia majú doma 18 detí
(dvaja chlapci sú už ženatí). Ako som
sa od nich dozvedel 6 detí majú svo-
jich a 12 v pestúnskej starostlivosti
(z toho majú päť rómskych detí). Sku-
točne, týchto mladých rodičov, ktorí
sú už aj dedkom a babkou treba obdi-
vovať, s akou ľahkosťou a humorom
odpovedali na otázky, ktoré sa len tak
hrnuli, napr: Koľko mlieka potrebuje-
te na palacinky, aby boli všetci sýti?,
mamička Anka s úsmevom odpoveda-
la, že palacinky pečú už staršie deti asi
z 10 litrov mlieka.“A koľko? Nuž počí-
tali sme do 175 potom už nás to ne-
bavilo, tak neviem.“ Obaja zhodne po-
tvrdili, že im veľmi pomáha to, že sú
saleziánski spolupracovníci, že patria
do veľkej Saleziánskej rodiny.


Nakoniec po otázkach, ktorým ne-
bolo konca kraja sme sa po modlitbe


Anjel Pána pobrali na obed-guláš, kto-
rý pre nás pripravili na troch stano-
vištiach Tonko a Hanka Pipkovci,
Alenka Andreánska a animátorky .
Tonko, ako sám povedal, pripravil
„svätý“ guláš, lebo po celú dobu čer-
pania pri ňom kľačal (foto). Na druhej
strane trávnika sa zase mladí animato-
ri starali o smädných dobre chlade-
nou kofolou. Po nasýtení a občerstve-
ní, pokračovalo sa v hrách a zábave.
Keď sa priblížila 16-ta hodina všetci sa
upravili a pobrali sa sláviť sv.omšu,
ktorú spolu so 14-timi spolubratmi
celebroval vikár SDB don Maník.
V homílii hovoril o rodine, na čo je ro-
dina, čo je rodinnosť a na čo sa kladie
najväčší dôraz v rodine, pričom si za-
spomínal na život v rodine, v ktorej


vyrástal. Spomenul svoju zbožnú ma-
mičku, ktorá ich s ťažkosťou vychová-
vala, aby ich mohla dobre pripraviť na
neľahkú cestu životom, lebo otecko
bol vo väzení pre svoje náboženské
presvedčenie, ale aj po jeho návrate
z väzenia nebolo to v ich rodine ľahké.
Dnes sa otec stará o mamičku, ktorá
trpí ťažkou chorobou. Určite si pri
tom každý z nás zaspomínal na rodi-
nu, v ktorej vyrastal a na to, čo mu tá
rodina dala, že je dnes tým, čím je. Iní
možno rozmýšľali o svojich rodinách
a ďalší sa starajú o iné rodiny. Po sv.
omši sme sa ešte spoločne „zvečnili“
a rozišli sa do svojich rodín, aby sme
tam spomínali na ďalší krásny deň
prežitý vo svojom živote.


Prečo máme povinnosť šíriť dobré
meno kresťanských rodin? Lebo nám,
čo sa stretávame so saleziánmi (či už
SDB, FMA, ACS), Pán nadelil viac, bu-
de od nás teda aj viac požadovať. Le-
bo nič tak neprispieva k rýchlemu ro-
zšíreniu kresťanskej viery medzi


ľuďmi, ako dobre fungujúce kresťan-
ské rodiny, kde sa prežíva a praktizu-
je modlitba, odpúšťanie a praktická,
starostlivá, obetavá láska.


P.S.
Viete, aké je apoštolské poslanie


kresťanskej rodiny? Nie? Tak vám to
prezradím:


1. kresťanská výchova svojich detí
2. zapájať sa do prípravy mládeže


a snúbencov
3. podieľať sa na organizácii ma-


nželských rekolekcií a duchovných
cvičení


4. byť aktívni pri vytváraní a pod-
pore cirkevných škôl.


Foto a text: Jakub Halčák


Deti sa učia, ako žiť
Ak dieťa vyrastá pod stálou


kritikou, učí sa odsudzovať.
Ak dieťa vyrastá v nepriateľstve,


učí sa bojovať.
Ak dieťa vyrastá vo výsmechu, učí


sa byť nesmelé.
Ak dieťa vyrastá v hanbe, učí sa


cítiť vinu.
Ak dieťa vyrastá v tolerancii, učí


sa byť trpezlivé.
Ak dieťa vyrastá s povzbudením,


učí sa dôvere.
Ak dieťa vyrastá s pochvalou, učí


sa oceniť druhých.
Ak dieťa vyrastá v čestnosti, učí sa


spravodlivosti.
Ak dieťa vyrastá v bezpečí, učí sa


mať vieru.
Ak dieťa vyrastá v uznaní, učí sa


mať rado samo seba.
Ak dieťa vyrastá v radosti


a priateľstve, učí sa hľadať vo svete
lásku.


Doris Law Nolteová, On je živý


don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 21


S P O L U P R ACOV N Í C I


Žijeme v Roku rodiny. Hovorí sa,
že rodina je základnou bunkou spolo-
čnosti. Lenže ona je aj základnou bun-
kou Cirkvi. Veď aj Ján Pavol II. v do-
kumente, ktorému dal názov „List
rodinám“ píše: „Cirkev si praje vycho-
vávať predovšetkým prostredníctvom
rodiny“. A o výchove k viere píše: „Jed-
no z polí, na ktorom je rodina nena-
hraditeľná, predstavuje určite nábo-
ženská výchova, vďaka čomu rodina


rastie ako domáca cirkev.“ Sv. Otec
ďalej rozvíja učenie, podľa ktorého
treba uznať, že rodina má najdôleži-
tejšiu úlohu pri výchove, na druhej
strane nemá všetký prostriedky na vý-
chovu. Preto vo výchove pomáhajú ro-
dičom i iní vychovavátelia ako sú ka-


techéti, učitelia náboženstva, kňazi,
učitelia, združenia, cirkevné hnutia
a organizácie.


V prekrásnej slnkom zaliatej príro-
de a to v ŠP Kysak-Brezie sa v sobotu
15. 9 .2006 zišla veľká saleziánska ro-
dina východu Slovenska. Poniektoré
rodiny si so sebou priviedli aj svojich
známych, ktorí sa veľmi tešili tomu, že
môžu s rodinami saleziánskych spolu-
pracovníkov a mladých prežiť pekný,


duchovne, ale aj hrami a inými aktivi-
tami naplnený sviatočný deň, deň Se-
dembolestnej Panny Márie, patrónky
Slovenska. Zjednotila sa tu naozaj ce-
lá Saleziánska rodina: mladí ľudia,
bratia kňazi (SDB), sestričky FMA
a rodiny z Prešova, Sabinova, Bardejo-


va, Humenného, Michaloviec, Košíc,
od Starej Ľubovne aj od Giraltoviec,
proste veľká rodina Východu.


Keď don Chávez keď navštívil Ko-
šice, povedal o Saleziánskej rodine to-
to: „Treba podporiť a získavať povola-
nia pre Saleziánsku rodinu a usilovať
sa o väčšiu spoluprácu. To znamená
rešpektovať samostatnosť každej vet-
vy, ale snažiť sa o spoluprácu, aby
naša prítomnosť bola v danej oblasti
významnejšia a prinášala viac ovocia.
Viete, že ak sa dnes veľké podniky ne-
zjednotia, tak krachujú. To sa deje aj
na úrovni inštitúcií a organizácií.“


Počiatok sa niesol vo sfére duchov-
nej obnovy (ďalej DO) rodín a mla-
dých, ktorú nám sprostriedkoval Vilo
Šináľ (foto) so svojou ratolesťou-ho-
vorcom pre tých najmenších. Boli to
slová, ktoré verím, že padli do úrod-
nej pôdy (o čom sa môžte aj samí pre-
svedčiť, lebo niektoré časti DO s jeho
dovolením citujem v tomto článku).
Jeho slová usmernili náš pohľad na
rodinu, a aj sami musíme priznať, že
sa v niektorých prípadoch mení. Naše
rodiny tiež nie sú idylky, kde všetci na
seba sladko pozerajú, detičky sa pred-
biehajú v poslušnosti a rodičia sa
predbiehajú vo vzájomných úslužnos-
tiach a pozornostiach. Naše rodiny
však nebývajú ani opačným extré-
mom, bojiskom všetkých proti všet-
kým, ako sa to konštatuje inde: Deti
bojujú o svoje pozície proti rodičom,


20 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


S P O L U P R ACOV N Í C I


Mládežnícke stretko so Saleziánskou rodinou
Východ-Kysak


STRETNUTIE RODÍN
V KYSAKU





Váhom. V roku 1999 bol menovaný
za dekana, farára farnosti Šaštín-
Straže a správcu Národnej Baziliky Se-
dembolestnej Panny Márie, Patrónky
Slovenska. V Šaštíne pôsobil dva roky.
Potom, 1. septembra 2001, ho nitrian-
sky diecézny biskup Ján Chryzostom
kardinál Korec ustanovil za špirituála
v Kňazskom seminári Svätého Goraz-
da v Nitre, kde ako odborný asistent
vyučoval špirituálnu teológiu a mal na
starosti duchovnú formáciu mladých
kňazov nitrianskej diecézy.


Úloha, ktorou je don Jozef čerstvo
poverený, je vyjadrená slovami: „ka-
nonik penitenciár.“ Pri tejto príležitos-
ti sme urobili krátky rozhovor.


Čo znamená byť kanonikom sí-
delnej kapituly a aké úlohy vy-
plývajú z ustanovenia za peni-
tenciára katedrály?
Kanonik sídelnej kapituly je čle-


nom kolégia, ktorého úlohou je v ka-
tedrálnom kostole vykonávať sláv-
nostné liturgické obrady (liturgia
hodín, konventuálna sv. omša...);
okrem toho má plniť úlohy, ktoré mu
zveruje právo alebo diecézny biskup
(porov.CIC Kán. 503).


Kanonik penitenciár má na zákla-
de úradu riadne splnomocnenie vo
sviatostnom fóre rozhrešovať od cen-
zúr rezervovaných biskupovi. Toto
splnomocnenie, ktoré dostal od bis-
kupa, nemôže delegovať iným a ne-
platí na cenzúry rezervované Apoštol-
skej stolici. (porov. CIC Kán. 508 §1).
Je to dôležitý a zodpovedný úrad, kto-
rého cieľom je, aby si kajúcnik uvedo-
mil veľkosť svojho hriechu a konal
opravdivé pokánie.


Kedy a ako sa udialo uvedenie
do úradu?


Bolo to 22. septembra 2006 na
sviatok sv. Emeráma, patróna nitrian-
skej katedrály – baziliky minor.
V slávnostnej sv. omši v špeciálnej li-
turgii otec biskup Viliam ustanovil
štyroch sídelných a šiestich titulár-
nych kanonikov.


Nebýva zvykom, aby člen rehoľ-
nej komunity bol zaradený do
iného kolégia.
Ako si prijal návrh otca biskupa
na vymenovanie za kanonika pe-
nitenciára?
Pri návrhu otca biskupa som oka-


mžite reagoval, že som rehoľník – sa-
lezián, a preto môžem prijať menova-
nie iba so súhlasom
právoplatného predstave-
ného (CIC Kán. 682 §1).
Otec biskup Viliam komu-
nikoval svoju vôľu s otcom
provinciálom donom Šte-
fanom Turanským SDB. Po
písomnom súhlase provin-
ciála dostali veci rýchly
spád.


S akými pocitmi nastu-
puješ do úradu a čo by
si chcel odkázať čita-
teľom?
Najskôr som mal zmieša-


né pocity, lebo som bol pre-
kvapený rozhodnutím otca
biskupa. Povedal som mu,
že službu penitenciára
ochotne zoberiem, ale za ka-
nonika nech radšej vymenu-
je niektorého z diecéznych
kňazov. On však povedal, že
nakoľko existuje sídelná ka-
pitula, úloha penitenciára je
spojená s ustanovením za ka-
nonika. Teraz začínam toto
nové poslanie plniť v plnej
zodpovednosti a s radosťou.
Otec biskup ma ďalej popro-
sil, aby som ako salezián s po-
slaním k mladým, pokračoval
v službe spovedníka a du-
chovného vodcu bohoslovcov. Ďalej
mi dal na starosť permanentnú formá-
ciu mladých kňazov v rámci prvých
troch rokov po vysviacke, duchovné
obnovy pre penzionovaných kňazov
v Beckove a koordináciu každoden-
ného celodenného spovedania v nit-
rianskom farskom Kostole Navštívenia
Panny Márie. Zostávam aj spovední-
kom sestier premonštrátok. Aj tieto
úlohy chcem plniť s radosťou.


Čitateľom Don Bosca dnes prajem,
aby úprimne milovali Pána Ježiša,
uctievali si Pannu Máriu Pomocnicu
a rozdávali radosť, pokoj a šťastie ako
trvalý poklad svojho srdca.


Za rozhovor ďakuje
don Jozef Slivoň SDB.


Foto: autor


don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 23


ROZ H O VO R


Don Jozef Dvorský SDB sa narodil
v Dubnici nad Váhom 22. januára
v roku 1949 ako piaty z ôsmich detí.
Pokrstili ho 24. januára na sviatok sv.
Františka Saleského. Ako 8-ročný bol
na prvom sv. prijímaní a o rok neskôr
prijal sviatosť birmovania. Po skonče-
ní ZDŠ sa vyučil za elektromontéra
a potom pracoval v tom odbore ako
robotník. Pán Boh mal však s ním iné
plány. Keď v roku 1969 prišli na faru
do Dubnice Saleziáni dona Bosca, po-
cítil aj on „donboscovské“ povolanie
a prihlásil sa popri zamestnaní na
Strednú všeobecnovzdelávaciu školu
v Trenčíne, kde v roku 1972 aj zmatu-
roval. Medzitým absolvoval tajný sale-
ziánsky noviciát a na sviatok dona Bo-
sca, 31. januára 1972, tajne zložil prvé
rehoľné sľuby. O rok neskôr sa ako
tajný salezián prihlásil na štúdiá na
Rímskokatolícku cyrilo-metodskú bo-
hosloveckú fakultu Univerzity Ko-
menského v Bratislave, kde sa stal
diecéznym bohoslovcom. Po ukonče-
ní štúdií, pred diakonskou vysviac-
kou, 6. júna 1978 zložil tajne doživot-
né sľuby ako salezián dona Bosca a 11.
júna 1978 v Konkatedrále sv. Martina
prijal kňazskú vysviacku. Splnil sa je-
ho sen. Stal sa navždy duchovným sy-
nom dona Bosca a Kristovým kňa-
zom. Ako kaplán v Krásne pri
Topoľčanoch, v Púchove a v Čadci
s nadšením ohlasoval Božie Slovo
a vysluhoval sviatosti. Potom ešte
s väčším nasadením pracoval pre
duše ako farár v Bolešove a vo Svinnej
pri Bánovciach nad Bebravou. V roku
1991 z poverenia nitrianskeho diecéz-
neho biskupa a tiež provinciála SDB
na Slovensku zakladal farnosť v Novej
Dubnici. Súčasne bol direktorom sale-
ziánskej komunity v Dubnici nad
Váhom. 1. septembra 1992 bol kňaz-
mi dekanátu Ilava zvolený za dekana
a pôsobil ako farár v Dubnici nad


ROZ H O VO R


Pri príležitosti osláv milénia prvej písomnej zmienky o Nitrianskej sídelnej kapitule
(1006 – 2006) Mons. Viliam Judák – nitriansky diecézny biskup doplnil jej členov na


počet dvanásť. Medzi novovymenovanými kanonikmi je aj náš spolubrat
vdp. Jozef Dvorský SDB, ktorému touto cestou srdečne blahoželáme.


Salezián don
Jozef Dvorský


ako člen Nitrianskej sídelnej kapituly





l i i j í l j i l


22 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7




don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 25


Komunikovať teda znamená prenášať
informácie od odosielateľa k príjem-
covi. Naschvál som použil takýto
technický výraz. Lebo? Lebo téma sa
nám rozšíri, keď uvediem, že je viac
druhov komunikácie. Napríklad intra-
personálna – v tom prípade hovorím
sám so sebou. (Dá sa to v tichu, do
svojej duše, pre svoje dobro. No často
to vidieť najmä v chorobnej podobe
na ulici.) Inter-personálna komuniká-
cia zase znamená, že hovorím s iným
človekom, tvárou v tvár, z očí do očí,
alebo aj inak... (Napríklad, keď sa člo-
vek človekovi chrbtom otočí.) Hovoriť
sa dá so skupinou, masou, národom...
(Tu nám veľmi slúžia „masmédiá“. Zo-
silňovače hlasu.) No ak by nám to ne-
stačilo uvediem, že komunikovať sa
dá aj virtuálne – dokonca v reálnom
čase. S jedným, ale aj mnohými ľuďmi.
(Predstavte si človeka, ktorý ďobká do
počítača a jeho slová čítajú tisíce ľudí.
A vzápätí zbierajú slová na odpoveď.)
Komunikovať medzi sebou dokážu aj
stroje, počítače... A čo je najzaujíma-
vejšie a najdôležitejšie, komunikovať
sa dá aj s Bohom.


BEDA ČLOVEKOVI
SAMOTNÉMU


Ocitol sa sám v cudzom svete. Vzdia-
lený od rodiny, priateľov, s lámanou
angličtinou, ktorá používa len samé
základné frázy. Namáhavá robota mu
udiera dennodenné do tela a tvrdí te-
lo i dušu. Ak chce prežiť bez ujmy,
musí niečo robiť. Jeho zasnívaný po-
hľad do diaľky zrazu čosi zaregistro-
val. Akési známe farby usporiadané
do ešte známejších tvarov. Oproti Ja-
novi išiel človek, ktorý mal na tričku
slovenský znak. Oči mu zažiarili ako
už dávno nie. Otvoril ústa, zamával
neznámemu a...
/úryvok z poviedky F. Michalova: Pu-
tovanie krajinami/


Prinesme viac svetla do témy... Trochu
vyššie sme poodhalili „kto s kým“
môže hodiť reč. Reč? Nie len! Pri ko-
munikácii nejde len o reč. Poznáte to:
Keď si niekto pred vami poklepe po
čele, adrenalín vám stúpne až do uší.
Keď dieťa ukáže na vás jazyk, má šťas-
tie, ak ho nezmlátite. Ak vám príde fak-
túra plná čísel za nedoplatok elektriny,
tiež tomu rozumiete. Spočítané a za-
okrúhlené: komunikovať sa dá slovom
(verbálne) a inak (neverbálne): pís-
mom, symbolom, obrazom, zvukom,
hudbou, gestikuláciou, mimikou, svet-
lom, elektrickým impulzom, vlnou
mora... Na čom sa dohodneme.


SPUSTITE TEN PROCES!
Baču na salaši navštívil cudzinec. Za-
čal s ním komunikovať po nemecky,
rusky, anglicky, francúzsky... Bača len
stále krútil hlavou. Znechutený turista
mávol rukou a pobral sa preč. Paho-
lok to všetko sledoval zboka a, škra-
bajúc sa vo vlasoc, predstúpil pred
baču:
„Ej šéfe, keď sme už v tej Európe, ma-
li by sme sa začať učiť jazyky.“ Bača
pokojne vytiahol fajku z úst a odvetil:
„A na čo? Ten ich vedel hádam zo de-
sať a pomohlo mu to??“


Ani zďaleka sme „filozofický“ úvod do
komunikácie nevyčerpali. Musím do-
dať, že podmienkou dorozumenia je
porozumenie odovzdanej informácii.
Aby sme boli trochu múdri, použijem
múdre slová: Vlastne ide o kódovanie
a dekódovanie. Všetko sa odohráva
v hlave. Patálie nastávajú, ak počas
tohto procesu nastane šum, teda chy-
ba v komunikácii a informácia sa skre-
slí, nerozlúšti, zle pochopí... Naše
staré mamy hovorili, že príčinou všet-
kých vojen sú nevyjasnené
pojmy. A mali


pravdu. Pretože ďalší problém na sve-
te je vtedy, keď sa musím pýtať: Čo to
ten chlap len pod tým slovom mys-
lel... A to je niekedy ako pátranie skú-
seného detektíva. Najhoršie je, keď
nemám čas, blíži sa skúška alebo iná
pohroma.


Čo to teda pojem je? Povedzme to po
slovensky: Nejakú vec zbadám zmys-
lami a v mysli jej pričlením názov –
pojem. Keď ho vyslovím, mám hovo-
rené slovo. Keď tento proces urobím
z množstvom vecí, vytvoril som slov-
ný základ. Ak to pospájam podľa urči-
tých pravidiel – mám reč. A ak tento
proces vznikol tak, že boli na ňom prí-
tomní aj iní, viem sa aj dorozumieť.
A máme tu slovenčinu.


A AKO JE TO DOMA?
„Ja o voze, ty o koze. Počúvaš ma vô-
bec? Dobre vravíš, ale si tesne vedľa.
Ty ma vôbec nechápeš...“
/citáty zachytené spoza dverí našich
domov/


Priatelia, patrí sa v závere urobiť ako
nám to všetko napísané pomôže v ži-
vote. Ja to vidím takto: Je potrebné sa
zamyslieť nad tým, čo to tá komuni-
kácia je. Poopravme si názor, že „ja už
všetko viem“. Zistime, kde robíme pri
rozhovore chyby. Takže? Budeme aj
nabudúce komunikovať o komuniká-
cii? Myslím si, že sa nám to zíde. Lebo
cez komunikáciu prúdi život. A o ten
kresťanovi má ísť.


Ešte raz všetko dobré v novom roku
vám praje Jozef Luscoň.
P:S. Nezabudnite na predsavzatie. Čo
tak viac počúvať?


Foto: archív redakcie


Študent sa potešil. Zase sa niečo nové
naučí. V určený večer odvážne vstúpil
do knižnice, ale tá bola prázdna. Po
kurze ani stopa. Našťastie mu akýsi
človek vbehol pod nohy:
„Prosím ťa, nevieš, kde je vedúci kur-
zu Procite?” Oslovený sa na naňho
prekvapene pozrel:
„Procite je počítačový program. Vedú-
ci sa volá Karol Werba a je o poscho-
die nižšie.” Študent očervenel ako rak.
Ešteže bolo prítmie. Rýchlo sa zvrtol
a po slovensky zašomral: „Ach ten Ba-
bylon. Čo všetko zapričínil. Zle je, keď
človek nerozumie, o čo ide!”


Drahí priatelia, istotne vám netreba
podrobne pripomínať biblickú udalo-
sť z Babylonu. Preto len v krátkosti:
Viete, že po prvom hriechu nám Sväté
písmo podáva obraz, ako hriech „mu-
toval“ a šíril sa ďalej. Je tu vražda Ábe-
la, krvná pomsta, smilstvo... Línia
smrti sa šírila v čase i priestore
a hriech dorazil až do Babylonu. V prí-
behu, ktorý nazývame aj „pomätenie
jazykov“ je rozobratý ďalší jeho
„klon“. Pre naše potreby ho pomenu-
jeme „KoľpB“ – Kolektívny odpor ľud-
stva proti Bohu.


Pojašenci vždy boli a budú... Tí vtedajší
chceli dokázať, akí sú vyspelí, že niečo
znamenajú, že dokážu zosadiť Boha
z nebies. Preto si chceli postaviť pom-
ník týčiaci sa do neba. A kto by mal byť
na vrchole? Samozrejme oni, ich mo-
zog. Mozog by bol v „nebi“, teda by bol
bohom! Pyšný uzáver! Hej, pýcha hý-
bala ich srdcami a v pýche si začali aj
nerozumieť. Na povel: „Podaj mi teh-
lu“, prišla odpoveď: „Urob si sám!“ Ta-
kže pýcha ich nakoniec „rozmetala“ po


svete. A výsledok? Z jednotného pom-
níka vzišiel nejednotný národ, tisíce
vzdorných postojov i jazykov.


NOVÝ BABYLON
„Sme svedkami úžasného štiepenia.
Delia sa národy, mestá, dediny i rodi-
ny... Sám človek sa triešti na fragmen-
ty a črepiny. A nevedieť, dokedy to pôj-
de. Ale vieme, kto to môže zastaviť.“
/J. Consul/


Prečo som mal tak trochu zvláštny
úvod? Má to svoj dôvod. Začíname
nový rok... Viacerí sa z toho skoro ne-
vieme spamätať. Vyzerá to až nesku-
točne: Píše sa už rok 2007. Sme sved-
kami nevídaných zmien. Miesia sa
dejiny. Doba chrlí chaos ako keď ho-
díš sečku do fukára. Všetko sa zvíri
a následne sa to mieša ako v miešač-
ke. Zdá sa, že nič nie je isté. Všetko
klusá. Jedni zo scény dejín odchá-
dzajú, iní prichádzajú... Smrť i život
vedú súboj! Ľudstvo i naše rodiny sú
nejednotné, rozbité. „Rozmetané“
vnútri i navonok. Je tu čosi podobné,
ako zaznamenali „nedávno“ v Baby-
lone. Čo robiť? Jedno je isté: Nepatrí
sa zúfať.


Opäť sa pozrime do tej, pre mnohých
„zastaralej“, Biblie a nájdime inšpirá-
ciu. Či sa niekedy niečo nestalo na
zjednotenie ľudstva. Netreba dlho hľa-
dať. Poznáte udalosť z Turíc, však?
V Jeruzaleme po zostúpení Ducha
Svätého ľudia z rôznych národov za-
čali spolu hovoriť a rozumeli si. To
spojivo bola Láska. To bola hodnota,
ktorej zrazu rozumeli všetci. A vy-
mieňali si ju komunikáciou. V začiat-
ku nového roku si istotne dávate rôz-


ne predsavzatia. Jedno z nich môže
byť aj na vylepšenie komunikácie.
Kde? Začnite s rodinou. A tieto články
vám v tom počas tohto roka chcú
v tom pomôcť. Na celú záležitosť pôj-
deme z rôznych uhlov. Začneme však
od základu.


COMMUNIO
Zamyslená dievčina kráčala dolu uli-
cou. Bolo zjavné, že ju čosi trápi. Ne-
videla farby kvetov, netešil ju džavot
detí, ktorý prichádzal z ihriska. Len
ovisnuté ramena svedčili o akejsi tiaž,
ktorú niesla životom. A tak nečudo, že
vrazila do oproti idúcej slečny. Naša
dievčina jej už, už chcela vynadať, keď
v tom ju tá druhá predbehla:
„Paula! Ach to si ty? Ako dlho som ťa
nevidela.“ Priateľka sa vrhla do
náručia kamarátky a potom nasledo-
val dlhý, predlhý rozhovor. Dievčatá
rozhadzovali rukami, smiali sa a dža-
votali ako deti. Nakoniec z Pauly vy-
hŕklo:
„Už dávno som si tak dobre neporoz-
právala. Akoby som sa vykúpala. Ďa-
kujem ti za čas a vypočutie.“


Príbeh nám pootvorí dvierka do sve-
ta komunikácie. Čo to vlastne je?
O čo ide? Výraz „komunikácia“ po-
chádza z latinského slova „commu-
nicare“, ktoré nesie význam:
spoločný, vzájomný, zdieľaný, dáva-
ný do spoločného. A je jasné, že ako-
si súvisí tiež s gréckym slovom „koi-
nonia“, po latinsky „communio“, čo
je komunita, spoločenstvo v ktorom
sa delí o hodnoty. U nás je viac zná-
me slovo „komunizmus“, ktoré sa na
to podobá, no pod tým sa skrýva čo-
si príšerné.


24 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7


V Ý C H O VAV Ý C H O VA


Na nástenke bolo v cudzom jazyku napísané asi toto:
„Pre záujemcov otváram počítačový kurz ako písať
diplomové práce... Začiatok je v utorok o 19. 00 hodine
v knižnici. Kurz je grátis.” Potom nasledovali informácie,
čo všetko si treba doniesť. Na konci bolo veľkými
písmenami napísané: „Aktívne Procite.”


Komunikácia
a výchova




Ide o rehoľníkov, rehoľnice, kňa-
zov, od jednoduchých až po zámož-
ných laikov, deti a mládež.., ktorí boli
priamo členovia don Boscovej ducho-
vej rodiny, alebo s ňou mali kontakt,
ktorý silne ovplyvnil ich ďalšie život-
né osudy, pričom netreba zabudnúť
na fakt, že od smrti zakladateľa uply-
nulo len 129 rokov.


Spomedzi saleziánov najvyšší stu-


peň svätosti po donovi Boscovi do-
siahli sv. Alojz Versiglia – biskup a Ka-
lixt Caravario – kňaz, ktorí sú zároveň
aj prví dvaja saleziánski mučeníci. Za
svätých boli vyhlásení sv. otcom Já-
nom Pavlom II. dňa 1. októbra 2000
spolu so skupinou ďalších 120 čín-
skych mučeníkov. Podľa obnoveného
saleziánskeho liturgického kalendára
ich sviatok slávime 25. februára v deň
ich smrti.


Alojz Versiglia sa narodil v roku
1873 pri Pavii v Taliansku. Keď mal
12 rokov prišiel študovať do oratória
na Valdoccu, kde mu raz (v roku
1887) don Bosco povedal: „Príď ma
navštíviť, musím ti niečo povedať“.
Choroba a smrť dona Bosca zabráni
tomuto rozhovoru, no chlapcovo srd-
ce ostalo zasiahnuté a rozhodol sa pre
život saleziána. Rok po svojej kňaz-


skej vysviacke sa ako
23-ročný stal ma-
gistrom novicov
Genzane pri Ríme.
Jeho snom však od
mladosti boli misie
a po dovŕšení 33
rokov je v roku
1906 poverený ve-
dením prvej sale-
ziánskej expedície
do Číny. V roku
1920 je vymenova-
ný za biskupa a za
apoštolského viká-
ra, pričom Čína
prežíva obdobie
veľkých sociálnych
a politických napä-
tí ktoré kompliku-


jú stále viac aj katolícke misie. On je
však naďalej plný apoštolského na-
dšenia.


Kalixt Caravario sa narodil v roku
1903 a pochádzal od Turína, kde sa
neskôr celá rodina presťahovala.
V mladosti sa aktívne zapájal do mi-
sijných aktivít a ako 16-ročný sa stal
saleziánom. Tri roky na to, sa stretol
s donom Alojzom Versigliom, ktoré-
mu prisľúbil: „Budem vás nasledovať
do Číny“. Po zavŕšení 21. roku od-
chádza na Východ, najprv na ostrov
Timor, potom do Šanghaji a nako-
niec do Shiu-Chow, kde ukončí svo-
je teologické štúdiá. V roku 1928 je
vysvätený Mons. Versigliom za kňa-
za. Počas svojho pobytu udržoval ži-
vú korešpondenciu so svojou ma-
mou. Netušiac, že je to jeho
posledný list, dňa 13.2. 1930 iba
osem mesiacov po svojej vysviacke
píše:


Moja najdrahšia mama!


Pred niekoľkými dňami som zane-
chal moju rezidenciu v Lin-Chow
a prišiel som sem do centra našej mi-
sie. Boli to štyri dni cesty. Odchádzali
sme dvaja, ja a jeden dobrý mladý
Číňan. Počas troch dní sa na loďke nič
vážneho nestalo, iba v poslednom
úseku na ňu nastúpili piráti. Boli
ozbrojení pištoľami a puškami. Ale
boli k nám veľmi milí. Uspokojili sa
s tým, že na našej loďke pobudli len
pár hodín a potom zostúpili. Ako vi-
díš, Pán naozaj s nami zaobchádza
dobre.


Keď som sem prišiel, našiel som si
pekné darčeky čo si mi poslala: knihy
a sladkosti. Bolo to pre mňa veľké pre-
kvapenie a bol som veľmi dojatý z pre-
javu tvojej nežnosti. Viem, koľké ná-
mahy ťa to stojí a bolo mi skoro do
plaču. Potom som ďakoval dobrému
Bohu a modlil som sa k nemu aby sa ti
odplatil za tvoje dobré srdce a za tvoje
nežnosti, ktoré mi preukazuješ. Prav-
du povediac, veľmi si ich nezaslúžim.


O niekoľko dní budem odtiaľto
odchádzať s naším biskupom a neja-
kými dievčatami, čo skončili svoje štú-
diá. Vrátim sa do Lin-Chow. Bude to
pekný týždeň na loďke. Cesta je plná
pirátov, ale sme si istý, že Pán Boh
nám pomôže. Ale aj pred takou ban-
dou srdce zostáva stále pokojné a ne-
znepokojuje sa. Oh, ako sa cíti, že sme
v Božích rukách.


Dostal som tiež britvu a všetky ve-
ci na holenie, ktoré si poslala Kalixto-
vi. Keď prišiel do Číny pán inšpektor,
on bol už preč. Sú to veci veľmi po-
trebné. Chcel by som sa od teba do-
zvedieť nejaké správy. Každý deň ho
stále počas svätej omše zverujem Pá-
novi, aby mu dodával odvahu a po-
máhal mu... úbohý chlapec. Iste Čína
je Čína: je to krajina, kde nie je nič jed-
noduché.


Odvahu, moja dobrá mama, život
je neprestajné utrpenie, ale v modlitbe
a dôvere osvietenej Božským Srdcom
Ježiša a Panny Márie Pomocnice, náj-
deme pokoj aj medzi toľkými bolesťa-
mi. Ničoho sa neboj a neznepokojuj
sa. Každý deň sa zúčastni na svätej
omši a choď na sväté prijímanie. Po-
tom ako budeš adorovať a ďakovať Pá-
novi, ktorý je v tvojom srdci, povedz
mu s dôverou o všetkých tvojich ne-


príjemnostiach a starostiach. Povedz
mu, aby to bol on, ktorý ti pomôže.


Naša rodina je zasvätená Najsvä-
tejšiemu Srdcu, ak mu dôverujeme,
určite pomôže. Dá nám silu niesť naše
kríže a robiť trochu dobra našej duši.
Náš život sa raz pominie a zmiznú
všetky bolesti: v raji budeme všetci
šťastní. Ničím sa neznepokojuj, moja
drahá mama. Ak budeš niesť tvoj kríž
v spolupráci s Ježišom, bude omnoho
ľahší a príjemnejší.


A teraz ťa prosím o jednu vec. Po-
slala si mi pekné darčeky a keďže po-
znám jemnosť tvojho srdca budem si
ich uchovávať s veľkou láskou, ale naj-
krajší darček, čo mi môžeš dať, je
modlitba, modliť sa veľa za mňa. Kňa-
zom a misionárom na ceste môže po-
môcť iba neprestajná pomoc do Pána.
Modli sa, modli sa veľa za mňa, dokiaľ
nebudem svätým kňazom starajúcim
sa jedine o svoju dušu a duše ostat-
ných. Viem, že doteraz si sa stále mod-
lila, aby si mohla mať syna kňaza, te-
raz keď už ním


som, modli sa
aby bol svätým kňazom.


Sú tu mnohé ťažkosti: dlhý čas tre-
ba žiť aj osamote, svet pohanov je
strašný, treba byť ochrancom a sprie-


vodcom našim kresťanom. Potrebujú
však osobitú pomoc Božského srdca.


Každý deň si na teba spomínam, aj
na otca, Andreja a Vicu počas svätej
omše. Zveril som rodinu Najsvätejšie-
mu Srdcu, som si istý, že vás nenechá


tak, aby vám chýbalo to najzá-
kladnejšie, tak ako ne-


nechá ani nás, ktorí ži-
jeme len zo


žobrania.
Pošli mi


správy o Kalix-
tovi.


P o z d r a v u -
jem veľmi otca,


Andreja, Vicu, všet-
kých susedov a tých,


čo ma poznajú.
Vzývajúc od presladkého


Srdca Ježišovho tie najvznešenejšie
požehnania na teba a celú rodinu som
stále


Tvoj milovaný syn Kalixt


Toľko list, Kalixt do Lin-Chow už
neprišiel. Piráti prepadli ich loďku
a oboch saleziánov v nenávisti voči
viere chladnokrvne zastrelili piatimi
výstrelmi, aby sa pomstili za ich obra-
nu dôstojnosti troch mladých dievčat,
ktoré sprevádzali. Pre oboch to bol
„pekný týždeň na loďke“ ako napísal
Kalixt. Ich silná túžba po svätosti ich
pripravila na najintímnejšie stretnutie
s Kristom: mučeníctvo. Svätosť však
nedosiahli len preto že sa stali muče-
níkmi, ale preto, lebo boli hrdinovia
každodenného života, ktoré zavŕšili
mučeníctvom.


František Kubovič SDB
Foto: ANS


H I S T Ó R I A


26


V jednom z článkov
saleziánskych stanov sa
píše: „Boh prejavil svoju
veľkú lásku k saleziánskej
rodine tým, že ju obohatil
svätosťou“. Pravdivosť
týchto slov potvrdzuje aj
fakt, že do zoznamu
saleziánskej rodiny sa na
začiatku roku 2007 radí 8
svätých, 52 blahoslavených,
9 ctihodných a 90 Božích
služobníkov na rozličnej
úrovni ich procesov.


H I S T Ó R I A


Moja
najdrahšia
mama!


Don Kalixt Caravario (vpravo) počas svojho pobytu v Šanghaji
(1925 – 1927) sa veľmi snažil osvojiť si čínsky jazyk, preniknúť do
čínskej kultúry a pochopiť komplexnú realitu mesta s mnohými
protikladmi.


Chlapci na Valdoccu sa citlivo zhromaždili okolo mamy dona
Kalixta Caravaria.


Tri dievčatá, ktoré sa misionári snažili
zachrániť (zľava Mária, Paula a Klára)
stoja pred nástenkou s Mons. Versigliom.


don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 27don bosco dnes 1 / 2 0 0 7




V nových časoch po novom.
Teraz sa žije po novom. Tradičný


spôsob života sa zmenil. Tých, ktorí
žijú v tajge s jeleňmi, je naozaj pomer-
ne málo. Rodičia túžia dať svojim de-
ťom vzdelanie a spolu s tým novú per-
spektívu a budúcnosť. Na domoch
v dedinkách sa objavili satelitné anté-
ny a americké krváky vychovávajú no-
vé pokolenie.


Ale neprišlo to len tak náhle. Svoju
osobitnú históriu malých národov na-
písalo aj obdobie socializmu. Dotklo
sa aj Evenkov. Ako iné národy, aj oni
hľadajú svoje korene. Sú si vedomí to-
ho, že bez minulosti nebude ani bu-
dúcnosť.


Dnes už len na málo miestach po-
znajú svoj rodný jazyk. Pomaličky ich
pohlcuje prostredie, v ktorom žijú.
Mnohí sa nazdávajú, že v zvykoch, ob-
radoch a viere svojich predkov nájdu
ich múdrosť. Múdrosť a korene svojho
národa. Je snaha obnoviť identitu prá-
ve návratom k šamanizmu, starým
tradíciám a sviatkom. Pre väčšinu ob-
rady a tradície pod sovietskym tlakom
stratili svoj obsah a stali sa druhom
folklóru. Ale aj svoju históriu sa treba
učiť čítať správne. Objavovať skutočné
hodnoty.


Kresťanstvo nechce a nesmie na-
tláčať a prinášať miesto svedectva
evanjelia cudzie kultúry. Takýto druh
duchovného kolonializmu neprináša
Toho, ktorý prišiel uzdraviť a dať život
v hojnosti.


O histórii každého človeka a náro-
da platí, že ak dovolíme do nej vstúpiť
Bohu, On ju premení. Dá jej nový
zmysel. Naše dejiny sa tak stanú deji-


nami spásy. Pre tých, ktorí sú nejakým
spôsobom stratení a dezorientovaní,
je dôležité pomôcť im nájsť svoju
identitu. Svoje korene.


A to vyjadruje aj príčinu našej prí-
tomnosti ďaleko na severe. Spoločne
s týmito ľuďmi objavovať ich vnútorné
a kultúrne bohatstvo. Spoločne v ňom
objavovať hodnoty. Objavovať v nich
prítomného Boha. Spoznávať toho,
ktorý bol a je prítomný aj na ceste ich
národa.


Komunikácia a zdieľanie hodnôt si
vyžaduje určite predpoklady. Okrem
vzájomnej úcty aj túžbu počúvať. A tej
sa musíme ešte veľa učiť.


Necitlivosť a neochota poznávať
toho druhého je praktickým vyjadre-
ním nezáujmu o neho. Zdieľať sa dá
s tým, kto si ťa váži. Kto sa ťa snaží po-
chopiť. Uvedomujeme si, že ohlasova-
nie je niekedy viac v počúvaní a prijí-
maní, ako rozprávaní a dávaní.
Objavujeme preto spolu Boha v našej
spoločnej, ale aj osobnej histórii. Pri-
chádzame svedčiť o svojej nádeji na
zmŕtvychvstanie. Deliť sa svojou skú-
senosťou.


Boh si nás predišiel svojou
milosťou.


Tak sa tu objavilo malé spoločen-
stvo. Pri stretnutiach s našimi evenkij-
skými veriacimi zisťujeme, že odchá-
dzame viac bohatší, ako sme prišli. Pri
objavovaní ich identity, nachádzame
neraz tú svoju.


Každý národ a každý človek má
právo poznať posolstvo evanjelia. Po-
solstvo o tajomstve Života. Počuť po-
zvanie, ktoré aj im ako svojim deťom


posiela Nebeský Otec. Ako odpovie,
to už je na ňom.


Oheň a svetlo sú pre severské ná-
rody posvätné. Zem vyprahnutá chla-
dom túži po svetle a teple.


Ohlasujeme Krista, ktorý je svetlo
sveta. Prinášame oheň Ducha Svä-
tého. To, čo je pre nás romantikou, je
pre miestnych obyvateľov životnou re-
alitou. Sú hlboko spojení s prírodou.
Rozumejú jej. Keď im chceš v nej uká-
zať Božie stopy, môžeš zistiť, že ich po-
znajú. Neraz som počul o tom, že sa
modliť naučili v tajge sami. Bolo pre
mňa veľmi dojemné, počuť spievať pri
veľkonočnej svieci starú pieseň
k ohňu, ktorý je teraz pre babičku
symbolom skutočného životodárne-
ho veľkonočného ohňa – zmŕtvych-
vstalého Krista. Symboly, ktorých
zmysel sa často vytratil, sú akoby
predobraz pre to skutočné. Deň víťazí
nad nocou. Kristus nad smrťou.


Každá rieka má svojho ducha, les
aj cesta. My vieme, že každý má svoj-
ho anjela strážcu. Ďakujeme Bohu za
našich ochrancov a ich oslovujeme,
aby nás ochraňovali na našich ces-
tách.


Tešíme sa, že náš Pán sa postupne
stáva domácim. Že nebude časom cu-
dzincom. Že miestni postupne obja-
via, že je jeden z nich. Pretože sa mu
dovolili narodiť aj v ich rodinách. Do-
volili mu dať im účasť na Božom živo-
te, ktorý priniesol všetkým národom,
aj tým najmenším.


Peter Bicák SDB
Foto: autor


M I S I E


Na rozsiahlom území medzi
Ochotským morom a Jenisejom žije
jeden z nich. Časť jeho príslušníkov
nájdete dokonca v Číne a Mongolsku.
Ja som sa s nimi zoznámil v Jakutskej
republike. Volajú ich Evenkovia. Sami
si niekedy hovoria Tungusi. Ale majú
aj iné mená.


V Jakutskej republike ich podľa
oficiálnych údajov žije len okolo 14,4
tisíc. Ich prarodinou je podľa odbor-
níkov Zabajkalie a Priamurie. Podľa
svedectva čínskych kroník zo 7. storo-
čia bol tento národ chovateľom dobyt-
ka. Pri presťahovaní sa na sever, vy-
menili kone za jelene. Stali sa z nich
lovci a pastieri jeleních stád. Ich spô-
sob života sa zmenil pod vplyvom
prostredia, v ktorom začali žiť.


Tu sa objavilo jedno z ich menej
známych mien. Oračoni – jelení ľudia.
Z evenkijského slova oron, ktoré zna-
mená jeleň. Niektorí z nich sa stali


výlučne poľovníkmi a žili na stálom
mieste. Iní putovali a aj naďalej koču-
jú so svojimi stádami po nepreniknu-
teľnej tajge. Ale aj ich štýl života sa
zmenil.


Predstava sveta, staré tradície
a zvyky.


Ich náboženská a duchovná pred-
stava sveta bola podobná predstavám
iných severských národov. Je to svet
plný duchov. Očakávania víťazstva
dňa nad nocou a tepla nad chladom.
Podľa ich tradičných predstáv je svet
rozdelený na tri svety, ktoré sú spolu
spojené. Jeden z nich, ten spodný, je
rozdelený ešte na akési tri poschodia.


Vrchný svet sa nachádza tam, kde
vychádza slnko. Má tam svoje miesto
spolu s mesiacom a hviezdami. Spod-
ný svet je svetom mŕtvych predkov.
Ich život je presnou kópiou života ľu-
dí pred smrťou. Rozdiel je len v tom,
že teraz majú chladné telá, nedýchajú
a nebije im srdce. Živia sa lúčnymi ko-
níkmi. Tento svet má spomínané tri
poschodia. V tom druhom je rieka, ku
ktorej sa smú priblížiť len silní šama-
ni. Poschodie tretie a najnižšie v spod-
nom svete je svetom zlého ducha. Je
veľmi strašný a má pomocníkov.
Stredný svet je svetom živých ľudí.
Svoju úlohu zohráva šaman. Vie ko-
munikovať s inými svetmi. Má preto
moc, ktorou môže liečiť, ale aj škodiť
ľuďom.


Predstavy o pôvode sveta majú for-
mu legiend. Mnohé z nich sa zachova-
li doteraz. V jednej z nich sa hovorí, že
na začiatku bola len voda a nebo. Vo
vode žil had a žaba. Had bol starý
a bolo mu vo vode chladno. Poprosil


preto žabu, aby z neba dostala zem
a upevnila ju na vode. Chcel sa vy-
hrievať na slnku. Pretože sa zem potá-
pala, žaba sa otočila na chrbát a drža-
la ju labami. A tak je to až doteraz.


Bohatstvo tradícií zachovali do-
dnes ich eposy, piesne a rozprávky.
Tradičné kroje a ozdoby.


V minulosti Evenkovia žili v rodo-
vých spoločenstvách. V lete sa sprí-
buznené rodiny spoločne stretávali
a spoločne putovali so svojimi stáda-
mi. Slávili spoločne sviatky a pomáha-
li si. Až do 20. storočia sa zachovali
niektoré ich zvyky. Napríklad povin-
nosť lovcov deliť sa so svojím úlov-
kom. Stretám sa s tým doteraz.


Neraz som bol svedkom toho, ako
po návrate z poľovačky prichádzali zá-
stupy ľudí po svoj podiel. Starí, chorí,
rodiny bez otca, chudobní, dokonca aj
notorickí alkoholici. Všetci odchádza-
li s kúskom mäsa v ruke. A neboli to
len príbuzní, hoci rodina je tradične
veľmi veľká. Všetci sú bratia a sestry.
Nezáleží na tom, že nie sú najbližší
príbuzní.


M I S I E


Sú ako kvety rozosiate na lúkach. Veľmi rozmanité.
Každý z nich má svoj jazyk, svoju kultúru a svoju
históriu. Malé severské národy.


28 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7 29


Učte všetky
národy...




J U B I L E U M R E DA KC I A


Don Anton Hlinka 80-ročný František
Teplan –
salezián kňaz





Don Ján
Beňo SDB


Don Teplan patrí medzi
najstarších saleziánov na
Slovensku. Vo februári
oslávi krásnych 90 rokov
svojho života.


Don František Teplan sa naro-
dil 23. februára 1917 v dedinke
Mojzesovo, okres Nové Zámky.
V septembri 1929 prišiel do Šaští-
na k saleziánom s odporúčaním
tamojšieho pána farára. Prvé vy-
svedčenie z gymnázia dostal v tre-
tej triede a spolu s ďalšími dvoma
žiakmi patril medzi vyznamena-
ných. Noviciát absolvoval vo Svä-
tom Beňadiku v roku svätoreče-
nia dona Bosca 1935. Po noviciáte
odišiel do Ostravy, odkiaľ ho
predstavení poslali do Ríma na
štúdium filozofie.


Po skončení štúdií bol asisten-
tom v Trnave. Teologické štúdiá
dokončil v Bratislave a v roku
1945 bol vysvätený za kňaza.
V roku 1949 získal doktorát z te-
ológie. Potom učil na teologickom
inštitúte v Žiari nad Hronom, kde
ho zastihol príchod totality.


Po prepustení z Podolínca ka-
plánoval v banskobystrickej
diecéze a to v Partizánskom.
V tom čase si tam veľa mladých
odbavovalo pobožnosť prvých
piatkov a ako spomína mnoho ča-
su strávil v spovednici, pretože ta-
mojší pán farár chodil do roboty
k murárom. Ďalšie kaplánske za-
stávky boli: Brezno, Balog a Žar-
novica. Všade učil náboženstvo aj
nad 20 hodín týždenne.


Zo Žarnovice odišiel ako farár
do Botče pri Zvolene. Dva razy tu
obnovil celý kostol, dal nové lavi-
ce, pec. Pod farnosť spadala aj fi-
liálka Túrová. Kvôli tomu, že opra-
vil hrob nemeckého vojaka, bol
preložený a musel ísť na Španiu
dolinu. Tam bolo tiež veľa práce.
Prikryl faru, do ktorej poriadne za-
tekalo. Postavili sa nové schody,
urobili ploty.


Odtiaľto odišiel znovu do Par-
tizánskeho už ako farár. Za podpo-
ry nemeckej charity tu vymenil tri
registre veľkých píšťal do organu.


Ďalej bol v Pohronskej Polho-
re, neskôr v Hornej Štubni spolu
s dvoma nemeckými kostolmi
v Turčeku. Tu vykonal najväčšie
práce. S pomocou financií nemec-
kej charity vydláždil kostol a vnú-
torné steny kostola obložil mra-
morom. Zabezpečil nový krásny
oltár a kostol i faru prikryl plecho-
vou krytinou.


Posledná zastávka bola Slašská,
kde vymaľoval a zrenovoval celý
kostol. Na túto farnosť má osobne
najkrajšie spomienky.


V roku 1977 išiel don Teplan
do dôchodku. Pán biskup mu po-
núkol izbičku v kňazskom domo-
ve v Turčianskych Tepliciach. Tu sa
o starších kňazov pekne starajú
sestry vincentky-satmárky. Don
Teplan podporoval saleziánske
dielo aj svojimi úsporami. Osobne
ďakuje všetkým, ktorí ho navštevo-
vali, a celému saleziánskemu dielu
praje peknú budúcnosť.


Foto: archív redakcie


* 12. október 1921 Prestavlky
+ 21. september 2006 Prestavlky


Ján Augustín Beňo sa narodil
12. októbra 1921 ako tretie
zo šiestich detí v chudobnej
veriacej roľníckej rodine
v Prestavlkoch (diecéza Ban-
ská Bystrica). Ako štrnásťroč-
ný odišiel z rodiska študovať
k saleziánom a hľadať si ži-
votné povolanie. Saleziánom
sa stal 16. 8. 1941 v Hron-
skom Sv. Beňadiku. O desať
rokov neskôr bol tajne vysvä-
tený za kňaza 6. 1. 1951 v Ro-
žňave (Mons. Pobožný). Kňazskú vysviacku
prijal vo vojenskom mundúre s čiernymi výlož-
kami.


Po svojej vysviacke bol mladý salezián Ján
Beňo hnaný túžbou pomáhať dušiam na Slo-
vensku, ktoré prenasledoval ateistický režim.
Don Ján Beňo patril medzi odvážnych spolub-
ratov, ktorí sa nebáli postaviť aktívne voči na-
stolenému režimu. Organizoval skupinky mla-
dých ľudí v okolí Zvolena i po celom
Slovensku. Učil ich základom duchovného ži-
vota, viedol k viere a apoštolátu medzi stredoš-
kolskou a vysokoškolskou mládežou. Taktiež
im kázal duchovné cvičenia, často v prírode, na
samotách a na chatách, riskujúc tak slobodu
i svoj život. Duchovne viedol mnohých kňazov
na Slovensku a niektorí prichádzali za ním aj
zo zahraničia. Určoval normy, povzbudzoval
k viere, budoval spoločenstvá. Jeho duchovná
tvorba obsahuje viacero kníh a mnoho zvuko-
vých záznamov, ktoré vytvoril. Niektoré práce
vyšli vo viacerých i cudzojazyčných vydaniach.


Salezián don Ján Augustín Beňo je všeobec-
ne známa osobnosť v cirkevnom prostredí na
Slovensku a v strednej Európe. Je zakladateľom
hnutia Nazaret a sekulárneho inštitútu Betánia.
Intenzívne pracoval takmer do posledného dy-
chu.


Don Ján Beňo zosnul v rodisku v Prestavl-
koch po náhlom zhoršení zdravotného stavu.


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu
Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme
Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu, kedy za nich slúžime svätú omšu
a pamätáme na nich v modlitbách.


D O B R O D I N C I


Don Anton Hlinka sa narodil 31.
októbra 1926 vo Valaskej Belej (okres
Prievidza). Detstvo prežil v Považskej
Bystrici, kde navštevoval aj základnú
školu. Gymnázium vyštudoval v Šaš-
tíne, v roku 1944 vstúpil do salezián-
skeho noviciátu a 23. augusta 1945
zložil prvé rehoľné sľuby. Barbarská
noc (14. apríl 1950) ho zastihla na
pedagogickej praxi na saleziánskom
gymnáziu v Šaštíne. Polícia ho neskôr
vybrala do PTP pri Plzni. Odtiaľ v le-
te 1951 utiekol do zahraničia.


V Taliansku doštudoval teológiu
a 30. júna 1952 prijal kňazskú vy-
sviacku. Po kňazskej vysviacke sa štú-
diom vo Viedni a v Ríme ďalej špecia-
lizoval na filozofiu a psychológiu.
V rokoch 1958 – 1967 prednášal teo-
lógiu v saleziánskych seminároch vo
Viedni, v Kolíne nad Rýnom a Katá-
nii. V roku 1961 v Ríme získal dokto-
rát filozofie. Potom istý čas pôsobil
ako študentský kaplán v Miláne.


V roku 1971 začal pracovať v Mní-
chove pre rádio Slobodná Európa. Za
posledných desať až dvanásť rokov
komunizmu organizoval tajné prevo-
zy náboženskej literatúry na Sloven-
sko.


Po nežnej re-
volúcii sa Anton
Hlinka vrátil na
začiatku augus-
ta 1991 do vlas-
ti. V roku 1993
založil Sloven-
skú katolícku
akadémiu a bol
zvolený za jej
rektora. V roku
1995 sa habili-
toval na RKCM-
BF UK na do-
centa teológie
a v roku 1997 bol vymenovaný za
profesora filozofie na UKF v Nitre.


Don Anton Hlinka počas pôsobe-
nia mimo vlasti často písal pod pseu-
donymom Mateje. V zahraničí vydal
knihu Apartheid (1976) v desiatich
jazykových mutáciách o situácii Cirk-
vi na Slovensku po Helsinskej konfe-
rencii. Veľmi známou sa stala jeho
kniha Sila slabých a slabosť silných
(1982). Okrem vlastných kníh prelo-
žil, vydal či spracoval vyše tridsať
kníh. Medzi jeho vlastné hlavné kniž-
né diela patria knihy: K širším obzo-
rom; filozofické dielo Cesty k neko-


nečnu; knižočka
Viera veľkých
vedcov. Veľkým
knižným projek-
tom (od roku
1985) bola séria
kníh Ozvena
slova. V tejto sé-
rii vyšlo 7 kníh.
Vrcholným die-
lom je však kni-
ha Každý sa
môže zmeniť –
Dynamické mo-
dely správania
( B r a t i s l a v a
1994, 18-tisíc


výtlačkov), kde originálnym spôso-
bom rozpracoval teóriu čností.


Za jeho celoživotné dielo mu 1. ja-
nuára 1997 udelil vtedajší prezident
SR Michal Kováč Rad Andreja Hlinku
I. triedy.


Oslavy jubilea dona Hlinku sa ko-
nali v sobotu 28. októbra 2006 v Bra-
tislave na Miletičovej. Popoludní
o 15-tej hodine sa v kostole konala
ďakovná svätá omša za prítomnosti
mnohých veriacich, príbuzných a po-
zvaných hostí. Následne provinciál
otvoril v hale pod kostolom mini-
výstavu „Prof. Anton Hlinka – obraz
a slovo“, ktorú pripravila komunita
v spolupráci s vydavateľstvom. Mini-
výstava prebiehala aj počas nedele po
všetkých svätých omšiach. Na záver
sobotňajšej oslavy boli spolubratia,
príbuzní a hostia pozvaní na sláv-
nostné občerstvenie. Spolubratia
z komunity na Miletičovej, kam don
Anton Hlinka patrí, boli oslávencovi
zavinšovať v pondelok 30. októbra
priamo v liečebni, kde sa o dona
Hlinku starajú rehoľné sestry. Jeho
zdravotný stav si totiž vyžaduje pro-
fesionálnu starostlivosť.


Rastislav Hamráček SDB
Foto: Jozef Kupka


Významný slovenský kňaz salezián, publicista, teológ a filozof don
Anton Hlinka oslávil 31. októbra 2006 významné životné jubileum
– 80 rokov života. Slovenskej verejnosti je osobnosť Antona Hlinku
dobre známa podľa hlasu z rokov komunizmu a osobne aj
z deväťdesiatych rokov, keď už pôsobil vo vlasti. Anton Hlinka
všetko pokladá za dar Prozreteľnosti, ktorá sa stará o tých, čo sa jej
oddajú, a všetko privádza k šťastnému koncu. Priblížme si
nakrátko jeho život a dielo.


30 don bosco dnes 1 / 2 0 0 7




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


Z


Listy Jána Bosca
Ján Bosco
Táto kniha umožňuje nahliadnuť do zákutí
života a myšlienok dona Bosca. Výber


z jeho osobnej i úradnej korešpondencie iste doplní mozaiku všetkých
tých veľkých či malých fragmentov tejto očarujúcej osobnosti.


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Listy Jána Bosca


Don Bosco na každý deň


Spomienky Jána Bosca


Život mamy Margity


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Don Bosco na každý deň
Myšlienky na každý deň.
Majstrovský spôsob ako don Bosco
vychovával mladých.
Ba aj sami chlapci ho často prosili:
„Povedzte mi niečo.“


Titul Počet kusov


252,– Sk


216 strán, pevná väzba


200 strán, brož.


224 strán, pevná väzba


88 strán, brož.


195,– Sk


165,– Sk
59,– Sk


✃


Spomienky Jána
Bosca
Proroctvá dona Bosca, začiatky
prvého oratória, tvrdé zrážky
s protestantmi, to všetko je
z prvej ruky zaznačené vo
vzácnom dokumente tohto svedka a proroka, ktorý sa v tých
rokoch stal otcom a zakladateľom saleziánskej rodiny.


Život mamy Margity
Teresio Bosco
Svätec nikdy nerastie sám. Don Bosco rástol
v láskavom rodinnom prostredí, ktoré vytvára-
la svojou dobrotou jeho mama Margita. Táto


nežná a rozhodná matka zomrela 25. novembra 1856 v Turíne pri
svojom synovi. Aj po 150-tich rokoch od svojho úmrtia zostáva vzorom
pedagogiky dobroty a príkladom pre dnešné matky.


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny


jediný celoslovenský kresťanský časopis


pre mladých


pestrý obsah = 100 %-ne pre mladých


moderný dizajn a vzhľad = 100 %-ne pre mladých


ľudské a duchovné sprevádzanie = 100 %-ne pre mladých


48 strán za 34 korún mesačne (predplatné na rok 340 korún)


pre predplatiteľov sú počas roka pripravené extra prílohy


a súťaže o zaujímavé ceny


OBJEDNÁVKA


●


●


●


●


●


Meno a priezvisko ..................................................................................


Ulica a číslo...........................................................................................


Obec..................................................................PSČ


Redakcia AHA!, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26; casopisy@donbosco.sk;


www.casopisaha.sk


✃