Don Bosco Dnes SLK No. 1 2006

ROČNÍK XXXVII.1/2006 JANUÁR – FEBRUÁR


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


Aktualita:


KOSTOL V NOVEJ DUBNICI


Zaujalo nás:


MOŽNO VERIŤ HOROSKOPOM?


Výchova:


ČO MA ČAKÁ?




1. Malý Janko Bosco
raz stretol pri mes-
tečku Morialdo
staršieho kňaza na
dôchodku dona Ca-
lossa, ktorý v Janko-
vi hneď spoznal du-
chovné povolanie
a rozhodol sa po-
môcť mu na ceste ku
kňazstvu.


2. V kanonickom
dome vedľa kostola,
v ktorom don Calos-
so býval, sa stretol
s Jankovou mamou
a dohodli sa, že Jan-
ka bude doučovať.
Po krátkom čase sa
Janko do tohto do-
mu aj presťahoval.


3. Don Calosso ho povzbudzoval aj v duchovnom živote:
častejšie sa spovedať, chodiť na sväté prijímanie a denne si
robiť krátke duchovné čítanie a rozjímanie.


4. V tejto izbe napre-
dovali jeho štúdiá
veľmi rýchlo. Latin-
ská gramatika, pre-
klady. Za jeden deň
spolu s donom Calo-
ssom pokročil toľko,
koľko by sám zvlá-
dol za týždeň. Don
Calosso ho ubez-
pečoval: „Aj keby


som zomrel, postarám sa o tvoje štúdiá.“


5. Ale jedného
rána v novem-
bri 1830 dona
Calossa za-
siahla mozgo-
vá príhoda.
Janka ešte
spoznal, ale
nemohol už
p r e h o v o r i ť .
Ukázal mu iba
kľúč od jednej skrinky a viac nevládal. V skrinke bolo
6 000 lír. Dostatočná suma pre štúdiá. Janko však pred prí-
buznými dona Calossa vyhlásil: „Nechcem z toho nič.“


6. Neostalo mu iné,
iba horko zaplakať
na ceste, ktorá ho
priviedla späť do
Becchi. Neskôr ho-
voril: „S ním zomrela
všetka moja nádej.“


7. V decembri sa roz-
hodol pokračovať


v štúdiách na verej-
nej škole v Castelnu-
ove. Denne prekoná-
val cestu dlhú 5
kilometrov, ktorá
bola dosť nepríjem-
ná, hlavne v zime.


8. Aj na tejto ceste
musel často zadržia-
vať plač. V škole ho pán profesor Nicola Moglia pred všet-
kými ponižoval: „Čo chceš ty rozumieť z latinčiny? V Bec-
chi rastú iba hlupáci. Choď na hríby a k hniezdam, to vieš
robiť, nie študovať latinčinu.“


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: SLOVENSKÁ GRAFIA a. s., Bratislava


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


1/2006
ROČNÍK XXXVII.


JANUÁR – FEBRUÁR


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


Jo
ze


f K
up


ka


Pošta
Listy v redakcii 4


Doma a vo svete
Bardejov, Bratislava... 6


Rozhovor
Kde je rozvoj, tam je život 7


Aktualita
Kostol v Novej Dubnici 8


Duchovnosť
Rehoľný život na ceste obnovy 10


Zaujalo nás
Možno veriť horoskopom? 13


Pedagogika
„Mladí nie sú nádoby...“ 16


ZMP
Združenie ADMA – ZMP po roku 1988 18


Spolupracovníci
Spomienka na leto 20


Mládež
SOU sv. Jozefa robotníka 22


Výchova
Čo ma čaká a čo ma neminie? 24


Misie
SHQIPERIA – krajina ranených orlov 26


Laboratórium viery
Mojžiš 28


Aktualita
Naliehavá pomoc v núdzi 30


Peter Bučány SDB


2 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


Veľmi rád mám obdobie Vianoc a Nového roka. Sú
to dni, ktoré upútajú svojou nevšednosťou. Ku štedro-
večernému stolu mnohí ľudia cestovali zďaleka, aby
mohli za stôl zasadnúť so svojimi najbližšími nie ako
lekári, profesori, manažéri, učitelia, šoféri… ale ako ot-
covia, matky, bratia, sestry, deti… Vždy som vnímal inú
atmosféru v rodine na prechode rokov. Boli sme si
bližší, milší. Mali sme čas život prerozprávať, zasmiať
sa, byť spolu. To sú hodnoty, ktoré dnes vo svete veľa
ľudí už nemá.


Je to nedávno, čo som bol v útulku pre bezdomov-
cov. Pozvali ma slúžiť omšu. Na môj údiv, prišlo hádam
zo šesťdesiat mužov a žien. Ťažko sa mi k nim rozprá-
valo. Ich chudoba ma udivovala. Okrem strechy nad
hlavou, prikrývky a trochy polievky s chlebom nemali
nič. A predsa žijú na tej istej zemi, a to neďaleko ľudí,
ktorým stále niečo chýba, hoci majú všetko.


Pred rokom v Indonézii tsunami zobrali mnohým
deťom to najcennejšie – rodičov. Zostali sami. Bratia
saleziáni z postihnutých oblastí ich nazbierali stovky.
Ich túžbou bolo, vrátiť ich späť do života, ktorý sa ne-
dá zastaviť a ide napred. Dať im strechu, chlieb, istotu,
trochu lásky…


V kontexte týchto udalostí vnímam, že svetu vždy
niečo bude chýbať, vždy tu bude nejaká núdza, potre-
ba. Výnimkou nebudú ani Vianoce a Nový rok, kedy
človek je citlivejší a tým hádam aj štedrejší. Svet je plný
diagnóz slepca pri Jerichu alebo človeka s vyschnutou
rukou. Je nám zaťažko pripustiť, že svet je v iných far-
bách, ako ho my často vidíme. Je nám zaťažko dať zo
svojho, niečo, čo nebude z mojej rezervy ani z môjho
prebytku, ale čo bude podelením z môjho stola
a z môjho srdca.


O donovi Boscovi sa hovorí ako o géniovi svojej do-
by. A to nielen preto, čo vybudoval, koľko financií pre
svoje diela pozbieral, misií založil a povolaní pre Cir-
kev priniesol… Ale najmä preto, že sa stal otcom, bra-
tom a priateľom pre tých najchudobnejších.


Myslím, že všetci v rámci svojich možností sme no-
siteľmi jeho ducha dnes.


Nový rok je vždy veľkou výzvou urobiť krok, ktorý
v nádeji naplní dni každého z nás, ktoré sú pred nami.
Je časom osobnej reflexie prekročiť stereotyp svojho ži-
vota, pozorovať ho a potom doň vstúpiť trochu inak.
Nie ako profesor, manažér, učiteľ… ale ako otec, matka,
brat, sestra, priateľ…


Krásny a požehnaný rok vám prajem!


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia


jeho diela!


SLOVO NA ÚVOD


Ján Bosco v obrazoch




5


POŠTAPOŠTA


OTÁZKA ISLAMU


Milá redakcia!
Chodievam dosť často do Západnej
Európy a vo veľkých mestách už jasne
vidím, ako sa v nich zvyšuje počet
obyvateľov moslimského nábožen-
stva. Príslušníkov islamu, by viacerí
obyvatelia Európy chceli radšej po-
vzbudiť k postupnému návratu do
svojej vlastnej krajiny, alebo ich tam
násilne vracajú pri nelegálnom pre-
chode cez hranice. Ale nakoniec ich
chtiac-nechtiac musia prijať, lebo sa
s tým už nič nedá robiť. Pri pozorova-
ní nedávnych nepokojov v Paríži
a iných francúzskych mestách ma na-
padlo, že situácia už môže byť vážna
a zrejme tu niečo nie je v poriadku.
V duchu si predstavujem aj iné nebez-
pečenstvo. O sto rokov tu možno my
kresťania nebudeme. Ťažko mi je uve-
riť, že cez jednoduchú lásku a dobrý
príklad sa u príslušníkov islamu rozší-
ri evanjelium, pretože v Európe som
ešte nezaznamenal nejaké veľké kon-
verzie z islamu na kresťanstvo. Už aj
v Ríme je veľká islamská mešita…
Skúste postaviť nejaký katolícky kos-
tol v Mekke…


Peter, Trenčín


Pravde s tým veľkým „P“ buď veríme,
alebo nie. Polovičné cesty tu veľmi nie
sú. Hneď na začiatku chcem zdôraz-
niť, že pod slovom veriť myslím aj
praktizovať. Vysvetlím to. Hovoríte, že
vidíte veľké nebezpečenstvo: „O sto
rokov tu možno my, kresťania nebu-
deme.“ Ja by som skôr povedal opak,
aby som zdôraznil prvú vetu z mojej
reakcie. Máme pred sebou budúcnosť,
ak budú kresťania skutočne svedkami
svojej viery. Ak nebudú polovičnými
kresťanmi, alebo, lepšie povedané, po-
lovičnými či celými ateistami! Kresťan
musí byť autentickým veriacim. Sved-
kom svojej viery sa stane vtedy, keď
namiesto iba dobrých úmyslov bude
aj konať ako kresťan. Dobré úmysly sú
potrebné, ale istotne nestačia pre šíre-
nie viery. Namiesto rozprávania
o čnostiach ich v každodennom živote
treba uplatňovať. Namiesto diskusií
o čestnosti musí človek aj byť osobne
čestný. Namiesto teoretizovania
o spravodlivosti musia kresťania spra-
vodlivosť aplikovať vo svojom podni-
kaní a v denných vzťahoch. Namiesto
využívania a zneužívania, zase dávať
dobrý príklad čestného prístupu
k osobám. A namiesto prázdneho hlá-
sania zákonnosti by človek mal priro-
dzene zákon dodržiavať.
V takomto prípade tu o sto rokov bu-
deme a budú tu aj noví kresťania!
Ježiš však tých, ktorí „hovoria, a neko-
najú“ označoval tvrdými slovami, kto-
ré málokedy vy-


chádzali z jeho úst: „vreteničie pleme-
no, obielené hroby…“ Táto vážnosť je-
ho slov už niečo znamená.
Problematika ubúdania kresťanstva
v Európe je zložitá a vysvetliť všetky
príčiny by bolo náročné. Mohli by sme
sa napríklad dotknúť aj otázky pokle-
su pôrodnosti, takže nedochádza
k pribúdaniu pôvodného obyvateľ-
stva, ale naopak k jeho postupnému
vymieraniu. Prísun imigrantov do vy-
spelých krajín je potom nevyhnutnou
podmienkou ekonomického prežitia
týchto krajín, ktoré sú na ich pracov-
nej sile závislé, lebo nemajú dostatok
vlastného práceschopného obyvateľ-
stva. Pred Cirkvou v Európe stoja tieto
veľké výzvy a my sme čoraz viac kon-
frontovaní s tými istými problémami,
ktoré sa pomaly začínajú dotýkať aj
našej krajiny. Akú budúcnosť zanechá-
me našim potomkom?


OTÁZKY


Rozmýšľal som, že aj v zle môže byť
paradoxne prítomná Božia vôľa. Ak
poviem, že v každej sekunde života
každej osoby, v dobre aj v zle, Boh
uskutočňuje svoju vôľu, poviem dob-
re? Čo je v skutočnosti dobro? Ak je
Boh vševediaci, dopredu vie, čo si jeho
stvorenie vyberie. Potom sa mi zdá, že
všetko je už rozhodnuté… A potom, je
Boh prítomný aj v človeku, ktorý robí
zlo?


Milan, Humenné


Boh stvoril človeka slobodného. Tak-
že vo vesmíre stvorenia je určitý pries-
tor, ktorý patrí výlučne iba mne samé-
mu. To je priestor mojej slobody.
Tento priestor ovládame v úplnej au-
tonómii, takže môžeme ísť aj proti sa-
motnej Božej vôli. Boh chce dobro
osoby – to je bez diskusie – ale osoba
môže chcieť zlo pre seba a pre iných.
Pri ľudskej slobode Boh zvolil postoj,
že sa nepostaví proti našej slobode.
Človek je vrcholným dielom Boha.


Človek je tak obdarovaný, že aj zo
svojho vlastného života


môže urobiť vrcholné
dielo tým, že si zvolí


život podľa Boha,
teda konanie do-
bra.
Boh je Dobro,
najvyššie Dob-
ro, takže Zlo
v ňom nie je.
Svätý Tomáš ho-


voril, že zlo nie je
nič iné, ako chýba-


nie dobra. Chá-
peme, že keby


v Bohu chýbalo
dobro, chýbala by
mu jeho podstata,
čo je absurdné.


Bolo by to, ako
keby v nás, ktorí
sme hmotní,
chýbala hmo-
ta.
V konaní
k a ž d é h o
človeka, či
je už dobré
alebo zlé,
je Boh prí-
t o m n ý ,


pretože je prítomný v každom človeku.
Ale jeho prítomnosť treba oddeliť od je-
ho vôle. Rešpektuje špecifický priestor
každého človeka, priestor slobodnej
vôle, ktorý teológovia nazývajú „slo-
bodný arbiter“. To znamená, že až do
okamihu voľby nič nepredurčuje našu
voľbu. Až do okamihu, kým si niečo ne-
zvolíme, je tu stále neurčitá možnosť,
čo z viacerých možností si zvolíme.
Naša voľba nie je dopredu určená. Keď
je voľba slobodná je potom aj pripočí-
tateľná danej osobe. Ak by bolo všetko
určené a predurčené, nebolo by žiadnej
slobody, žiadnej zodpovednosti ani
žiadnej viny. Ako by sa potom odsu-
dzovali nejakí zlí ľudia či vrahovia?
Skutočnosť, že Boh vie, čo si jeho stvo-
renie slobodne zvolí, neznamená, že
Boh túto voľbu nejako ovplyvňuje. Ve-
dieť nie je to isté ako chcieť. Problém
je v tom slove „slobodne“. Nakoľko
sme slobodní a nakoľko ovplyvňova-
ní? To sú témy, o ktorých tuho disku-
tujú filozofovia aj teológovia. Závery
sú také, že stále veríme v zodpoved-
nosť človeka a v jeho slobodné schop-
nosti. Človek je schopný úsilia, náma-
hy a obety až po krv, pre svoju osobnú
a slobodnú voľbu.
Mnohí hovoria, že žiadna vôľa nie je
úplne slobodná a že každá vôľa je
podmienená okolnosťami, takže kaž-
dý si zvolí to, čo mu okolnosti našep-
kávajú alebo dokonca nanútia zvoliť.
Hovorí sa o podmienených voľbách,
takže nie úplne slobodných. Také sú
diskusie.
Ale ťažko je nám uveriť, že napríklad
Mária Goretti si nemohla zvoliť aj ináč,
ako si zvolila. Kvôli svojmu slobodné-
mu rozhodnutiu, keď odmietla ne-
mravné návrhy istého mladíka, muse-
la prijať tvrdé rany dýkou do svojho
tela, ktoré jej po dni agónie nakoniec
priniesli bolestnú smrť.


(JK)
Foto: archív redakcie


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


Listy v redakcii




Počas víkendu 28. – 30. 10. 2005 sa na
útulnej chate bardejovskej komunity –
Brezovke konalo stretnutie koadjútorov.
Toto viac formačné stretnutie sa nieslo
v bratskej atmosfére. Paľo Seman nám
priblížil niektoré črty Františka Sales-
kého a potom sme uvažovali nad pro-
jektom slovenského saleziána-koadjúto-
ra dnes. Všetci sa tešíme na výročné
stretnutie vo februári.


Paľo Kalata SDB


27. januára oslávi 75 rokov života spo-
lubrat Alojz Ondrejka. Narodil sa 27. ja-
nuára 1931 v Novákoch v prievidzskom
okrese. Po odchode zo Slovenska vyštu-
doval teológiu v Taliansku. Za kňaza bol
vysvätený v roku 1959 v Turíne-Bollen-
gu. Po vysviacke pôsobil rok v Turíne
ako asistent učňov a pastoračne vypo-
máhal v turínskych farnostiach. V roku
1960 sa presunul do Ríma, kde bol asis-
tentom a vypomáhal v pastorácii v dome
San Tarcisio. Pomáhal tiež donovi Ľudo-
vítovi Macákovi pri chlapcoch sloven-
ského pôvodu, ktorí začali študovať po-
pri talianskych študentoch pri
Katakombách sv. Kalixta. V rokoch
1964 – 82 pôsobil v Ústave sv. Cyrila
a Metoda ako vyučujúci a neskôr ako
ekonóm domu. V roku 1982 sa presúva
do Švajčiarska, kde do roku 1997 pôso-
bil v Baseli ako misionár Slovákov.
V septembri 1997 sa ako „dôchodca“


vracia na Slovensko do domu v Petržal-
ke, kde pomáhal pri pastorácii. Od au-
gusta 1998 pôsobí v Bardejove. Vypo-
máha v pastorácii a je ekonómom
domu. Donovi Ondrejkovi úprimne bla-
hoželáme a vyprosujeme veľa Božích mi-
lostí a požehnania do ďalšieho života.


6


DOMA A VO SVETE


Čím všetkým ste prešli v Inštitúte
FMA?


Vyštudovala som pedagogiku, učila
som v učiteľskom ústave v Nizze, bola
som direktorkou v dvoch komunitách,
magistrou v medzinárodnom noviciáte
v Castelgandolfe. To bola zaujímavá in-
ternacionálna skúsenosť, pretože som
sa venovala novickám z Európy aj Ame-
riky. Potom som bola sedem rokov pro-
vinciálkou v talianskom Piemonte a od
roku 2002 som Ríme v generálnej rade.


Ktoré krajiny máte na starosti?
Generálna predstavená mi zverila


dve provincie v Taliansku, Francúz-
sko, Slovinsko, Chorvátsko, Česko,
Litvu, Slovensko, Poľsko a krajiny bý-
valého Sovietskeho zväzu – Rusko,
Bielorusko a Gruzínsko.


Čo pre vás znamená robiť kánonickú
vizitáciu?


Počúvať ľudí – sestry, mladých, zá-
stupcov Cirkvi, saleziánskej rodiny,


aby som pochopila realitu, v ktorej
sestry žijú. A potom sa usilovať spolo-
čne s nimi nachádzať cestu, ako odpo-
vedať na hlboké očakávania mladých.


Čím vás oslovila slovenská realita?
Vládne tu duch rodiny, prežíva sa


donovo Boscovo da mihi animas – zá-
pal pre spásu mladých To, čo je typické
pre našu charizmu – jednoduchosť, ra-
dosť otvorenosť – tu vnímam v hojnej
miere. V porovnaní s Českou republi-
kou, ktorú som navštívila nedávno, je
Slovensko katolíckejšie. Avšak hrozí tu
nebezpečenstvo, že viera zostane len
tradičná, a preto je dôležité rásť v au-
tentickejšej, živej, osobnej viere.


Dá sa podľa vás povedať, že existuje
slovenská saleziánska charizma?


Zaiste, charizma preberá tvár pro-
stredia, v ktorom sa rozvíja. V živote
sestier vládne autentický duch, ktorý
bol pri zrode nášho inštitútu – návrat
k podstate spirituality a pracovitosť.
Možno je to vaša typická slovenská čr-
ta a veľmi sa mi páči.


Ako vidíte situáciu slovenskej sale-
ziánskej rodiny?


Žasnem nad ňou. Najmä nad spo-
lupracovníkmi, nad vývojom, ktorým
prešli za posledných pätnásť rokov.
Po totalite ich bolo okolo stopäťdesiat
a dnes je ich vyše osemsto. Avšak nie-
len počet je dôležitý, ale aj ich kvalita.
Sú plne zainteresovaní do svojej for-
mácie, horliví v službe Cirkvi a žijú na-
plno v saleziánskej línii. Kde je rozvoj,
tam je život a tam je aj vernosť chariz-
me. Voči saleziánom pociťujem vďač-


nosť. Oni majú zásluhu na tom, že sú
tu sestry, lebo mali odvahu formovať
mladých v saleziánskej charizme.


Obdivujem aj rozvoj sestier v ča-
soch totality. Po roku1990 sa mohol
ich rozkvet prejaviť naplno, ale dôleži-
té je to, čo bolo predtým. Keď sa vám
podarí spojiť všetky sily saleziánov,
sestier, spolupracovníkov aj VDB, bu-
dete ako vojsko pripravené do boja.


Aká je podľa vás úloha sestier a sale-
ziánskej rodiny na Slovensku?


Nečakala som, že v tejto krajine
budú rodiny v takom kritickom stave.
Treba vziať vážne strennu generálne-
ho predstaveného, usilovať sa o spiri-
tualitu spoločenstva a pracovať pre ro-
diny. Treba sa im venovať
a samozrejme neustále obnovovať ro-
dinného ducha v našich komunitách.


Zhovárala sa sr. Andrea Miklovičová
FMA


7


ROZHOVOR


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


Kde je rozvoj,
tam je život


V košickej materskej škole


So sestrou Annou Chrkavou v škole
v rómskej osade Angymlyn


Nie každý má to šťastie zažiť trnavskú
Madonu tak zblízka – obraz práve


premiestňovali nad hlavný oltár


S l o v e n s k o o č a m i s r . C a r l y C a s t e l l i n o


Neúnavná, usmievavá, nenáročná, prispôsobivá, drobnásestra s prenikavým pohľadom. Hovorí, že keby sa
dvadsaťkrát narodila, dvadsaťkrát by sa stala saleziánkou.
Takto možno v skratke charakterizovať delegátku
generálnej predstavenej sr. Carlu Castellino, ktorá strávila
takmer dva mesiace na Slovensku na kánonickej vizitácii.


Od 2. do 6. novembra 2005 sa v Brati-
slave v dome SALES stretli provinciálni
radcovia pre saleziánskych spolupracov-
níkov z regiónu Európa-Stred, Východ.
Na stretnutí boli prítomní zástupcovia
z Rakúska, Chorvátska, Nemecka, Poľ-
ska, Česka a Slovenska. Koordinátorkou
celého podujatia bola hlavná radkyňa
slečna Mirjana Vucica a zúčastnil sa na


ňom aj centrálny delegát spolupracovní-
kov Stjepan Bolkovac z hlavného domu
v Ríme. Počas dní štúdií a vzájomnej vý-
meny sa prebrali témy: „Revízia Pravidiel
– a ich aktualizácia“ a „Základná formá-
cia ašpirantov saleziánskych spolupra-
covníkov v rôznych prostrediach“.
Pravidlá apoštolského života sú pre nás
saleziánskych spolupracovníkov dôleži-


tým dokumentom, ktorý nám pomáha
lepšie vnímať i prežívať toto naše povo-
lanie. Pracovné stretnutie zástupcov pro-
vinciálnych rád nášho regiónu sa konalo
počas prebiehajúceho procesu revízie
našich Pravidiel, v rámci ktorého sa naj-
prv mohli posielať „voľné“ návrhy, t. j.
pripomienky, nové nápady, čo by v Pra-
vidlách malo byť. Tieto návrhy svetová
rada Združenia saleziánskych spolupra-
covníkov spracovala a spracovaný text
poslala na opätovné pripomienkovanie.
Cieľom stretnutia v Bratislave bolo spo-
ločne prediskutovať navrhnuté texty, dať
svoje pripomienky, navrhnúť upresne-
nia, doplnenia, príp. žiadať vysvetlenia
od ústredného delegáta pre spolupra-
covníkov dona Stjepana Bolkovaca.
Prínos stretnutia vidíme najmenej
v dvoch veciach: 1. Máme skúsenosť, že
niektoré naše pripomienky ešte v pred-
chádzajúcich „kolách“ boli zapracované
do navrhovaného textu nových Pravi-
diel; veríme teda, že aj výsledky stretnu-
tia v Bratislave budú pre svetovú radu
nápomocné v zostavení definitívneho
textu. 2. Na základe diskusií a odpovedí
na otázky sme aj my sami lepšie pocho-
pili niektoré navrhované veci, ako aj po-
zadie a súvislosti prebiehajúcej revízie.
Za všetkých 29 účastníkov stretnutia (zo
Slovenska Viliam Šinaľ, Rudolf Lednic-
ký, SDB a Stanislav Veselský) vyjadru-
jem vďaku komunite saleziánov zo Sale-
su za srdečné prijatie.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


BRATISLAVA
STRETNUTIE RADCOV SALEZIÁNSKYCH SPOLUPRACOVNÍKOV


BARDEJOV
DON ALOJZ ONDREJKA


JUBILUJE


BARDEJOV
KOADJÚTORI NA BREZOVKE




AKTUALITA


Začiatkom 50-tych rokov minu-
lého storočia sa začalo budovať v údo-
lí rieky Váh na úpätí Strážovskej vr-
choviny nové mesto, v ktorom nič
nesmelo pripomínať Boha. Jeho zakla-
datelia prispôsobili tejto ideológii
i názvy mesta. Najskôr sa volalo Voro-
šilovo, od roku 1955 Socialistické
mesto a až v roku 1957 dostalo štatút
mesta pod názvom Nová Dubnica.


Napriek všemožnému tlaku vte-
dajších mocných však kresťanstvo
v statočných rodinách aj v Novej Dub-
nici prežilo. V roku 1968 skupina ve-
riacich aktivistov okolo Ivana Polan-
ského, Laca Kvasničku, Jána Halgoša
a Pavla Kebisa prvýkrát predstúpila
pred komunistickú moc s iniciatívou
smerujúcou k výstavbe katolíckeho
kostola. Bol to na tú dobu čin naskut-
ku trúfalý a okrem toho, že iniciatíva
bola postupne zlikvidovaná, zaradila
jej protagonistov do tej skupiny vte-
dajšej socialistickej spoločnosti, ktorá
bola natrvalo pod drobnohľadom vša-
deprítomnej ŠtB a jej posluhovačov.


Druhý neúspešný pokus sa datuje
do roku 1985, kedy vtedajším iniciá-
torom pomáhal svojimi právnymi ra-
dami aj právnik Ján Čarnogurský. Eš-
tebáci však odhalili aj túto iniciatívu,
pričom Ivan Polanský za svoju činno-
sť súvisiacu s rozširovaním samizda-
tov skončil neskôr v komunistickom
väzení. Od roku 1985 však bolo cítiť,
že vzopnutie veriacich v celej našej
krajine za dedičstvo otcov už nebude
možné zastaviť. A tak na záver roku
1988 a v prvej polovici roku 1989 pre-
behla podpisová akcia za výstavbu
kostola v Novej Dubnici a jej výsledok


– viac ako 1200 podpisov spolu so
žiadosťou zaniesli vtedy Michal Ja-
nech, Ferko Košík a Milan Hort
k predsedovi MNV. Aj táto misia sa
skončila zdanlivo bez úspechu, no
ukázalo sa, že zamietavé stanovisko
komunistov už bolo nie prejavom aro-
gantnej moci, ale obyčajného strachu.
Nielenže sa báli Božieho chrámu, ale
nepovolili ani len centrálny kríž na
cintoríne.


Prišiel však 17. november 1989 a ľu-
dia aj v tomto „Socialistickom meste“
poznali, že „u Boha nič nie je nemož-
né“. Vznikli Základná škola a Gymná-
zium sv. Jána Bosca a kresťanom bol
odsúhlasený pozemok pre saleziánske
centrum s Kostolom sv. Jozefa Robot-
níka. Na Sviatok Panny Márie biskup
Ján Chryzostom Korec posvätil kapln-
ku v bývalom mestskom kultúrnom
stredisku a na sviatok sv. Jozefa sa
slúžila prvá svätá omša v kine Panorex.
A to ešte nebolo všetko – v deň sviatku
Povýšenia kríža sa znak kresťanstva


stal dominantou aj novodubnického
cintorína. Každý, kto mal oči otvorené,
videl v načasovaní týchto „zázrakov“
Božie riadenie. A navyše sa nedalo ne-
cítiť, že patrón novodubnického kosto-
la zobral takpovediac veci „do svojich
rúk“. Toto obdobie bolo zavŕšené zria-
dením farnosti Nová Dubnica v augus-
te 1991. Prvým správcom farnosti bol
menovaný Jozef Dvorský a jeho kaplá-
nom Peter Šinčík.


Zrejme aj pod vplyvom úžasného
pôsobenia žiakov dona Bosca v Dub-
nici nad Váhom v 60-tych rokoch mi-
nulého storočia za éry dona Čakanka,
Šipkovského a Kaizera bolo prijaté
rozhodnutie, že Božie dielo v Novej
Dubnici nebude reprezentovať iba
kostol, ale saleziánske centrum so
všetkými svojimi súčasťami. Spontán-
ne sme sa dokázali dohodnúť, že pat-
rónom nového kostola bude sv. Jozef
Robotník, pretože sme chceli nadvia-
zať i na krátku históriu Novej Dubni-
ce, ktorá vznikla predovšetkým ako
mesto pre robotníkov zamestnaných
v zbrojárskych podnikoch ZŤS a ZVS
Dubnica. A naviac tandem sv. Jozef
a don Bosco bol naozaj zárukou, že
Boží plán bude naplnený. Bolo tiež
požehnaním, že Peter Šinčík, ktorý už
projektoval či prestavoval ako tajný
kňaz a neskôr kaplán nejednu drobnú
sakrálnu stavbu, mohol svoj veľký sen
realizovať práve v našej farnosti. V ro-
ku 1990 nám Sv. Otec Ján Pavol II. pri
svojej návšteve v Bratislave – Vajno-
roch posvätil základný kameň a v ro-
ku 1992 sa zahájila výstavba salezián-
skeho centra, ktoré pozostáva zo
štyroch častí:


8 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


AKTUALITA
– oratórium so záložnými priestor-


mi herní, učební a knižníc;
– športový areál pre všetky druhy


loptových hier;
– farský úrad s ubytovaním pre ko-


munitu saleziánov;
– kostol zasvätený sv. Jozefovi Ro-


botníkovi.
Prvé tri časti sa budovali svojpo-


mocne zo zbierok veriacich, finanč-
ných darov z domova i zo zahraničia.
Na základe úžasnej obetavosti na-
dšencov sa podarilo v roku 1995 do-
končiť oratórium a posvätiť ho ako
dočasný kostol. V ďalšom období sa
dobudoval farský úrad a začali sa prá-
ce na športoviskách pre mládež. Zrej-
me to bola dôvera v Boha, ale i mod-
litby k Panne Márii a sv. Jozefovi, že
obdobie provizória netrvalo dlho. Na
jeseň v roku 2002 sa architektonic-
kých a projekčných prác ujali manže-
lia Antalovci a aj za pomoci štátneho
príspevku sa začala dodávateľským
spôsobom realizovať stavba chrámu
sv. Jozefa Robotníka, aby sa mohli de-
finitívne naplniť túžby novodubnic-
kých veriacich, a aby celé saleziánske
centrum mohlo začať fungovať vo
všetkých svojich vnútorných väzbách
a vzťahoch. Ako dodávateľ boli vybra-
né Pozemné stavby Dubnica nad
Váhom s ich riaditeľom Miroslavom
Fuliérom, pričom po preložení Petra


Šinčíka k saleziánom do Prešova sta-
vebný a sakrálny dozor prevzal novo-
menovaný direktor Janko Martiška
a funkciu odborného stavebného do-
zoru začal vykonávať Vlado Chleba-
na.V roku 2005 po odchode Janka
Martišku ťarchu zodpovednosti nie-
len za direktorovanie, ale aj za závere-
čnú etapu výstavby zobral na svoje ra-
mená pán farár Marián Bundzel. Už
na začiatku bol kostol rozšírený o su-
terénne priestory s možnosťou ich
všestranného využitia a cez vežu pre-
pojený s farou a oratóriom. Po ťažkom
onemocnení pána Fuliéra, s cieľom
neprerušiť rozbehnuté dielo prevzali
stavbu Pozemné stavby Púchov pod
vedením Vlastimila Šamánka. Ani to-
hoto erudovaného odborníka a pria-
teľa nášho kostola neobišiel podobný
zdravotný osud ako jeho predchodcu.
Na záverečné obdobie prevzal zodpo-
vednosť za túto stavbu jeho zať pán
Svatoň.


Dnes stojíme s bázňou pred týmto
Božím dielom, ktoré je nielen ideovo,
priestorovo a liturgicky optimálne
riešené, ale spĺňa všetky požiadavky
na citlivú architektúru. Výtvarné návr-
hy Jozefa Vydrnáka, takpovediac do-
máceho umelca, pretavili do prekrás-
nej reality ľudia okolo Ladislava
Ďuranu z firmy Drevoprogres Ilava.
Organizačne, odbornou radou, či pro-


stredníctvom svojej firmy, budú určite
v kronike tohto obdobia zapísaní Jan-
ko Augustín, Danka Pokorná či Ró-
bert Rehák a Peter Javorek. Určite by
sme všetci radi prejavili úctu a vďaku
aj tým obetavým mužom a ženám,
ktorí odpracovali tisíce hodín v nádeji
na dnešný deň. Rovnako patrí naše
poďakovanie vláde SR, finančným
sponzorom, subdodávateľom, ale
i všetkým ľuďom, bez modlitieb kto-
rých by sme nemohli ukončiť toto
významné dielo.


Pri všetkých našich dnešných poci-
toch však zachovajme pokoru. Lebo
kostol by nemal byť cieľom, ale pro-
striedkom. Prostriedkom pre vybudo-
vanie chrámu Ducha Svätého v našich
srdciach. Zavŕšenie saleziánskeho
centra nech je pre nás tiež výzvou vy-
tvoriť spoločne komunitu podľa vzo-
ru prvých kresťanov, o ktorých ostat-
ní s údivom rozprávali „pozrite, ako
sa navzájom milujú“. Potom bude toto
Božie dielo skutočným požehnaním.


Milan Hort
Foto: Jozef Kupka


Kostol


v Novej Dubnici
17.novembra 2005o 15.00 hod., posvätil
nitriansky diecézny biskup
Mons. Thdr. Viliam Judák
novopostavený Kostol
svätého Jozefa Robotníka
v Novej Dubnici.




11


Obnova alebo
modernizácia?


Obnova rehoľného života
sa mala udiať prostredníc-
tvom prispôsobenia sa no-
vým časom. A hádam práve
táto téza sa stala kameňom
úrazu, pretože mnohí rehoľní-
ci sa prispôsobili v tom,
v čom sa nemali a naopak. Ta-
kéto a podobné odvážne
otvorené myšlienky zaznieva-
li na sympóziu z úst pred-
nášateľov aj účastníkov. Páter
Luigi Mezzandri, docent pá-
pežskej Gregoriánskej univer-
zity, vo svojej prednáške na
margo podobenstva o desia-
tich pannách poznamenal:
„Obnovili sme svoje lampy,
obohatili sme ich o nové tech-
nológie, ale zabudli sme ich


naplniť olejom.“ Jeho výpo-
veď sr. Dagmar Kráľová FMA,
ktorá na sympóziu reprezen-
tovala Konferenciu vyšších re-
hoľných predstavených žen-
ských reholí na Slovensku,
objasňuje týmito slovami:
„Počas uplynulého obdobia
sme obnovili všeličo: rúcha,
budovy, vzdelanie, kompeten-
cie, vybavenie, médiá…Avšak
to ešte nie je obnova, to je iba
modernizácia. V ruchu doby
sme nestihli obnoviť to, čo je
jediným základom obnovy.
A to je obnova duchovného
života. V protiváhe s našou
zanedbanou obnovou pôsobi-
li médiá. Výsledok ich vplyvu
je evidentný: individualiz-
mus, nedostatok ticha
a sústredenosti, ohrozená čis-
tota a strata času.“


Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


DUCHOVNOSŤ


Rehoľný
život na ceste
obnovy


10


Situácia rehoľného života na
kontinentoch
Stav reholí vo svete nemožno zovšeo-


becňovať. Každý kontinent prešiel iným
vývojom, čo sa odrazilo aj na kvalite reho-
ľného života. V Európe a Severnej Amerike
je situácia podobná. Zasvätený život tu
prežíva dramatickú krízu zavinenú starnu-
tím a ubúdaním členov. Cíti sa ťarcha veľ-
kých inštitúcií, ktoré vznikali v čase roz-
kvetu. Teraz ich nemá kto potiahnuť,
približujú sa svetskej kultúre a tým sa ná-
sledne stráca ich prorocká sila. Na druhej
strane zasvätený život na Západe nemôže
ignorovať vykorisťovanie chudobných
a zvyšovanie dlhov ekonomicky slabých
krajín. Má byť hlasom, ktorý upozorňuje
na nespravodlivosť.


V Afrike žije rehoľný život v prostredí
charizmatickej sily mladých kresťanských
spoločenstiev. Je pred ním široký priestor
a veľa úloh. Najmä – aby si pri silnom
vplyve západných modelov uchoval svoju
vlastnú africkú tvár.


V Latinskej Amerike sa zasvätený život
vyznačuje výhradným rozhodnutím sa pre
chudobných a život s chudobnými. To sa
spája aj s úsilím o radikálne prežívanie
osobnej chudoby. A to všetko aj za cenu
prenasledovania a mučeníctva. Význam-
nou charakteristikou je aj vzájomná spolu-
práca mnohých inštitútov a kongregácií.


V Ázii najvýraznejšie prevažuje počet
zasvätených žien nad počtom mužov. Za-
svätený život tu vníma výzvu byť svedkom
dialógu a spoločenstva uprostred toľkých


kultúr a náboženstiev a tiež prežíva radi-
kálne rozhodnutie pre chudobných. V Af-
rike a Ázii sa stále zaznamenáva rast povo-
laní.


Prítomnosť saleziánskej rodiny
Svojim saleziánom zanechal don Bosco


výzvu byť na čele pokroku. Zaiste sa to tý-
ka aj oblasti rehoľného života, pretože sa
tu stretli viacerí zástupcovia saleziánskej
rodiny. Moderátorkou sympózia bola sr.
Enrica Rosanna FMA. Generálna matka sa-
leziánok sr. Antónia Colombo vzbudila
všeobecnú pozornosť svojou prednáškou
o službe autority, v ktorej sa zamerala na
otázku ako animovať a koordinovať, aby
rástlo spoločenstvo. K účastníkom stret-
nutia patril, samozrejme, aj don Pasqual
Chaves, generálny predstavený saleziánov.


Perspektívy
Ktoré z výziev sympózia si odtiaľ pri-


niesla naša slovenská účastníčka sr. Dáša?
Vedomie, že obnova rehole závisí od kvali-
ty formácie. Skúsenosť, že modernosť ešte
neznamená obnovený rehoľný život. Výčit-
ku, že my rehoľníci sme bojazlivejší v o-
hlasovaní Ježiša ako laici. Nádej, že ak je
v komunite duch obety a sviatku, spolo-
čenstvo bude prekvitať. Istotu, že zasväte-
né srdce sa dokáže naplno darovať. Výzvu,
že sme ešte neukázali sebe a nieto ešte sve-
tu celú krásu rehoľného života.


spracovala sr. Andrea Miklovičová FMA
Foto: archív autorky


Štyridsať rokov nie jemálo. Čo sa v tomto
období podarilo
zrealizovať v duchu
koncilového dekrétu
o obnove rehoľného
života, bola otázka, ktorú
si kládli zástupcovia
rehoľníkov celého sveta
na sympóziu, ktoré sa
konalo na jeseň vo
Vatikáne.


Sympózium pri príležitosti 40. výročia
vydania Perfectae Caritatis


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


DUCHOVNOSŤ


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


PRI TÉME O SLUŽBE AUTORITY SA SLOVA
UJALA GENERÁLNA PREDSTAVENÁ FMA
– SR. ANTONIA COLOMBO


POHĽAD DO AULY PLNEJ ZÁSTUPCOV
REHOĽNÍKOV Z CELÉHO SVETA


SALEZIÁNSKA RODINA NA TAKEJTO AKCII NESMIE
CHÝBAŤ – GENERÁLNY PREDSTAVENÝ SDB SO SR.
DAGMAR KRÁĽOVOU FMA




ZAUJALO NÁS


Preventívny systém má za sebou dlhú a úspešnú cestu,
overenú tisíckami vychovávateľov na celom svete a na všet-
kých stupňoch výchovnej práce. A práve dnes, keď sa zdá,
že sa tie najúčinnejšie pedagogické modely boja proti
mnohým formám utláčania, vylúčenia na okraj spoločnos-
ti a delikvencie mladistvých opierajú o prevenciu, znovu
prichádza na scénu. Bolo o ňom povedané veľmi veľa mú-
dreho, a predsa vždy zostane niečo, čo drieme a čaká na
svoje objavenie. Nie je to inak ani v prípade tohto moder-
ného pohľadu na jeho základné prvky a oporné body.


Úvodnú kapitolu Historické pozadie, ktorá ozrejmuje
dejinné súvislosti, strieda kapitola Výchovný systém dona
Bosca v praxi zameraná na osobné skúsenosti dona Bosca
s preventívnou výchovou, počnúc jeho prvými predstava-
mi až po rozsiahlu a komplexnú realizáciu v osemdesia-
tych rokoch 19. storočia.


Kapitola Výchova ako výzva sa zaoberá výchovnými
cieľmi preventívneho systému – formáciou dobrého kre-
sťana a statočného občana.


Kapitola Nosné stĺpy metódy je ústredná a zároveň naj-
rozsiahlejšia. Čitateľ v nej nahliadne do jednotlivých ob-
lastí metodologického prístupu preventívneho systému
a oboznámi sa s jeho hlavnými znakmi (rozum, viera a lás-
kavosť).


V druhej polovici knihy sa nachádza kapitola Preven-
tívnym systémom je vychovávateľ. Ako napovedá už jej ná-
zov, je venovaná postave vychovávateľa, pravého „správcu“
výchovného systému dona Bosca. Hneď za ňou je v kapi-
tole Hra ako aspekt preventívnej výchovy predstavený ďa-
lší charakteristický rozmer preventívnej výchovy – hra a jej
rôzne podoby.


Obsah knihy uzatvára kapitola Dosiahnuteľná pedago-
gika, ktorá spresňuje zmysel pre realitu ako základné
a rozhodujúce kritérium tejto špecifickej výchovy. Spôsob,
akým don Bosco pristupoval k svojim chovancom, je teda
reálna pedagogika.


Každá kapitola je zavŕšená námetmi na aktualizáciu
a v podobnom duchu sa nesie záver s niekoľkými rozsiah-
lymi hypotézami, ktoré by mohli pomôcť obnoviť myšlien-
ky preventívneho systému. Na základe toho sa potom bu-
de môcť uskutočniť včasná a zovšeobecnená prevencia
v širšom meradle – ako mentálny výrazový prostriedok
a kultúrna črta, ktoré kvalifikujú celý výchovný proces.


Kniha je obohatená dvoma prílohami z autorského pe-
ra dona Bosca – Il sistema preventivo nella educazione del-
la gioventů [Preventívny systém vo výchove mladých]
a Lettera da Roma [List z Ríma] z 10. mája 1884.


Odporúčame ju vychovávateľom, rodičom, učiteľom,
kňazom, katechétom, dobrovoľníkom, animátorom spolo-
čenstiev mladých ľudí, sociálnym pracovníkom a všetkým,
ktorí pracujú v oblasti primárnej prevencie a formácie do-
spievajúcich a adolescentov.


Mária Sabolová


Táto kniha by možno spokojne mohla mať aj akčnejší podtitul: Poďme konečnemilovať! Nielenže prehĺbi vaše poznanie o výchovnom systéme, ktorý don Bosco
nazval preventívny systém, ale je celkom možné, že zo stránky na stránku sa budete
čoraz viac cítiť súčasťou zástupu, ktorý chce byť naporúdzi mladým tak jednoducho,
obyčajne a naozaj ako on.


KNIHY


12


Mladí, ale aj dospelí sa radi zabávajú čítaním a zostavovaním horoskopov.V „literatúre“: tohto druhu sa dočítajú o tom, že narodení v prvom znamení
zvieratníka budú dobrí mäsiari, kuchári, pekári, požiarnici, čiže ľudia, ktorí majú vzťah
k ohňu a krvi. V znamení Panny sa vraj rodia voľne sa správajúci ľudia, ale aj tyrani.
Škorpión je údajne priaznivý pre zlodejov, udavačov, ale aj súdnych prokurátorov.


Výchovný systém
Jána Bosca


Francesco Motto Možno veriť
horoskopom?


Hoci v niektorých krajinách na zo-
stavovanie horoskopov používajú aj
počítače, úroveň astrologických pred-
povedí sa nie veľmi odlišuje od čias
stredoveku.


Každé ráno milióny a milióny
mužov a žien začínajú svoju dennú
prácu. No kým sa chystajú ísť do prá-
ce, vypočujú si z rádia denný horo-
skop týkajúci sa ich osoby. Aj seriózne
rádiové stanice si pokladajú za povin-
nosť vysielať pre svojich poslucháčov
tento určitý druh predvídania o den-
nom osude ľudí. Vedúci rozhlasu sú si
istí, že milióny ľudí túžobne očaká-
vajú tú chvíľu prv než odídu s veľkým
chvatom, prípadne s rozviazanými
topánkami alebo nezapätým golie-
rom, do práce. Veľmi mnohí z nich,
i keď sa navonok tvária, že nedbajú na
horoskop, predsa strážia v srdci výpo-
vede presvedčivého hlasu rádia. Ten
hlas sa im vtlačil do mysle, ktorá bola
ešte zahmlená poslednými výparmi
spánku, a teda bolo možno ho veľmi
ľahko stvárňovať prvými imprintings,
povedali by psychológovia, čiže prvý-
mi dojmami.


Najrozličnejšie časopisy uverejňu-
jú horoskopy a články o horosko-
poch. Ba aj mnohé knihy vysvetľujú


a dokazujú najrozličnejšími dôkazmi
oprávnenosť tejto „vedy“ (teraz už to-
tiž takto predstavujú teóriu horosko-
pov).


Je oprávnené slovo „vedecké“ ho-
roskopy? Každý zhruba pozná prvky,
alebo odborným slovom podstatné
parametre čiže veličiny, na ktorých
spočíva horoskop: dvanásť súhvezdí,
zvaných súhvezdia zvieratníka, a roz-
ličné polohy Mesiaca, Slnka a planét
vzhľadom na spomínané súhvezdia
a medzi sebou; a najmä základný pa-
rameter, t. j. dátum narodenia vo vzťa-
hu k príslušným polohám hviezd.


Už starí Babylončania…
Všetci vedia, že pýtať si radu od


hviezd o ľudských osudoch nie je mo-
derným vynálezom. Pochádza z naj-
starších dôb staroveku, presnejšie, od
Babylončanov. Títo nám už v ôsmom
storočí pred Kristom zanechali o tom
hotové traktáty, napísané na hline-
ných tabuľkách. Príslušná veda, zvaná
astrológia, ktorá sa v tých dobách sto-
tožňovala s astronómiou, sa rozšírila
nielen po celom Východe, ale aj na Zá-
pade, najmä v Grécku, Egypte a Ríme.
Cisári a neskôr aj prvotná Cirkev
bojovali proti astrológii ako proti


povere. No v stredoveku sa astrológia
veľmi rozvinula a nadobudla ráz ve-
deckého chápania vesmíru, najmä
zásluhou Arabov. Aj veľké osobnosti
a filozofi prijali jej základné princípy,
nie natoľko ako údaje o poznaní osu-
du jednotlivých osôb, ako skôr vedu
o vplyve hviezd na rozvoj života na
Zemi.


V renesancii verili astrológii vedci
ako Tycho de Brahé a Kepler, zaklada-
telia modernej astronómie. Naopak
Galileo, zakladateľ pozitívnej
a experimentálnej vedy, sa k nej staval
skepticky, ale opatrne, lebo mal vyše
hlavy nepríjemností, zapríčinených
štúdiom hviezd.


Môže byť aspoň trocha pravdy
v astrologických teóriách? Treba hneď
rozlišovať medzi fyzickými vplyvmi
hviezd na Zem (a teda na živé orga-
nizmy žijúce na Zemi) a medzi vplyv-
mi, ktoré sa vhodnejšie nazývajú vply-
vy hviezd na osobné a spoločenské
udalosti.


Fyzické vplyvy Slnka
a Mesiaca


Fyzické vplyvy sú evidentné. Sú
však viazané iba na dve nebeské


telesá: Slnko a Mesiac. O Slnku


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6




15


ZAUJALO NÁSZAUJALO NÁS
je takmer zbytočné hovoriť. Zem
vďačí Slnku za svoj život. Slnko je pre
nás prakticky jediným prameňom
energie (aj nafta je koniec koncov —
Slnkom). A potom periodický cyklus
dňa a noci, ročné obdobia a dokonca
aj anticipácia čiže predchádzanie rov-
nodenností vzhľadom na hviezdny
rok, vytvorili biologické cykly. Hlavný
cyklus je bdenie a spánok takmer
všetkých zvierat. Potom prichádzajú
rozličné fázy ľudskej činnosti, späté
nielen s cyklom dňa a noci, ale aj s ro-
čnými obdobiami. A jestvuje ešte iný
cyklus Slnka. Je to cyklus najväčšej
a najmenšej elektrickej a magnetickej
činnosti. Má periódu jedenásť rokov
a prejavuje sa zväčšením alebo umen-
šovaním slnečných škvŕn. Azda to
všetci nevedia, no zdá sa isté, že tieto
elektromagnetické bombardovania
čiastočne vplývajú na podnebie i na
nervový systém, a teda na „náladu“
ľudí.


Ani Mesiac nežartuje čo do svojho
vplyvu na Zem. Stačí si pomyslieť na
príliv a odliv. Účinkom vzájomnej
príťažlivosti Mesiaca a Zeme sa dva-
krát za deň na každom mieste našej
Zeme hladina vody v moriach dvíha
podľa veľmi zložitých zákonov. Príťaž-
livosť Mesiaca je taká veľká, že na
niektorých miestach sa voda v mori
dvíha až do výšky 10-15 metrov. To
znamená, že v tej chvíli sme na tom
mieste ľahší a organizmus istotne
„niečo“ cíti. Aj mesačný cyklus 28 dní
(mesačný deň) takmer isto dal do po-
hybu biologické cykly či už ľudských
bytostí alebo zvierat a rastlín. Roľníci
odvždy dbajú na polohu Mesiaca pri
svojich poľných prácach a, zdá sa, že
nie bez dôvodu.


Geometrické kombinácie
Čudné je však, že astrológia si ne-


všíma fyzické parametre. Je pravda, že
do svojich výkladov zahŕňa Slnko
a Mesiac, ale v inom zmysle, v tzv. as-
trálnom, ktorý spočíva, aby sme tak
povedali, iba v geometrických kombi-
náciách, ktoré pripodobňujú Slnko,
Mesiac a planéty súhvezdiam.


Aj vo vedeckej astronómii ostal eš-
te starodávny systém zoskupovania
hviezd podľa tvarov, zvaných súhvez-
dia. V staroveku ľudia dali skupinám
hviezd obrazné mená, často spojené
s mytologickými legendami. Tieto
súhvezdia vytvárali akoby podoby
zvierat, ľudí alebo vecí. Napríklad
Veľký a Malý voz, Orión, Andromeda
atď… Tieto mená sa nezmenili ani
v najmodernejších atlasoch astrono-


mického neba, ako sa nezmenili ani
starodávne mená najdôležitejších
hviezd a mená planét. V staroveku
ľudia prakticky poznali iba sedem
pohyblivých nebeských telies, zva-
ných planéty, (t. j. telesá blúdiace
vzhľadom na hviezdy). Boli to Me-
siac, Slnko, Merkúr, Venuša, Mars,


Jupiter a Saturn. Zem nebola plané-
tou, pretože ju pokladali za stred ves-
míru.


Dnes vieme, že v skutočnosti ide
o slnečný systém. Slnko je v strede
a okolo neho sa otáča deväť pozna-
ných planét, medzi nimi aj Zem, obie-
hajúca medzi Venušou a Marsom,
a ďalšie tri planéty, ktoré sa nachádza-
jú za Saturnom a sú takmer neviditeľ-
né voľným okom: Urán, Neptún a Plu-
to.


Zvieratník
Pre starovekých i moderných as-


trológov sú najdôležitejšie súhvezdia
nachádzajúce sa na zvieratníku. Sú to
súhvezdia rozložené okolo Zeme na
zvieratníkovej kružnici, ktorá pre nás
moderných je iba premietnutím zem-
skej dráhy (ekliptiky) na nebo posiate
stálicami.


Spomínaných súhvezdí je dvanásť.
Zodpovedajú, pravda, primerane pri-
spôsobené, dvanástim mesiacom ro-
ka: Baran, Býk, Blíženec… atď. až po
Ryby, a znova sa začína Baranom. Pre
astrológov slovo súhvezdie znamená
aj zoskupenie, ktoré vzniká, keď Sln-
ko, Mesiac a planéty sa kryjú so
spomínanými súhvezdiami. Keďže
súhvezdia sa nachádzajú aspoň na-
oko rozostavené na kružnici ekliptiky,
je prirodzené, že Slnko, ktoré sa vo
svojom pohybe (iba zdanlivom, preto-
že v skutočnosti Zem sa otáča) pohy-
buje po ekliptike, sa postupne na-
chádza na jednom zo spomínaných
súhvezdí zvieratníka. Vtedy sa hovorí
napríklad, že Slnko je v Levovi v júli-
auguste, pretože v tomto období ho
vidíme vychádzať tam, kde sa nachá-
dza súhvezdie Leva.


Kombinácie zoskupení, ktoré vzni-
kajú tým, že planéty (Mesiac, Slnko,
Merkúr atď.) sa nachádzajú v rôznych
polohách vzhľadom na súhvezdia
a medzi sebou, sú nespočetné. Astroló-
gia študuje ich rozličné významy vzhľa-
dom na všeobecný i na osobitný kaž-
dodenný osud osôb, ktoré sa narodili
vo chvíli určitého zoskupenia hviezd.
Netreba prinášať príklady. Každý deň
ich možno počuť až do omrzenia z rá-
dia alebo čítať v novinách a časopisoch.


Podľa astrológov každý človek je
„poznačený“ zoskupením, ktoré majú
planéty a hviezdy vo chvíli jeho naro-
denia. A tento „znak“ určuje v istom
zmysle každý deň jeho života na zá-
klade reakcie, ktorú „znak“ môže mať
so zoskupením hviezd toho dňa. Na
tomto sa zakladá denný horoskop
každého človeka.


Môže jestvovať dajaké
spojivo?


Čo o tom všetkom povedať? Je mož-
né, aby jednoduchá perspektívna po-
loha veľmi vzdialených nebeských te-
lies „určovala“ priebeh udalostí, ktoré
sú sčiastky náhodné a sčiastky zapríči-
nené slobodnou ľudskou vôľou? Je jas-
né, že z vedeckého hľadiska absolútne
nemôže jestvovať dajaké spojivo me-
dzi podobami súhvezdí na nebi a ho-
cijakou činnosťou na Zemi. O vply-
voch Mesiaca a Slnka sme už hovorili
predtým. Čo sa týka planét, ich fyzický
vplyv je v dôsledku ich veľkej vzdiale-
nosti nebadateľný. A keby aj bol bada-
teľný, bol by stále ten istý cez celé týžd-
ne. O hviezdach ani nehovorím. Tie sú
absolútne mimo dosahu.


Lenže, ako sme povedali, astroló-
gia si nevšíma fyzické vplyvy hviezd,


lež vplyvy, ktoré by sme mohli skôr
nazvať magickými. Ba treba povedať,
že tu vôbec nejde o vplyv, ale iba o ná-
znaky. Z hľadiska kybernetiky by sme
ich mohli nazvať informáciami o bu-
dúcom priebehu faktov. Sú prenášané
nevedno kým, alebo vyjadrené vďaka
nevedno akému hlbokému princípu,
pomocou figúr utvorených na nebi
rozličnými polohami nebeských te-
lies.


Sme naplno v magickom ovzduší.
Je to čosi podobné, ako keď niekto vy-
kladá z kariet alebo „vidí“ v sklenej
guli… Treba však postupovať opatrne
pri posudzovaní týchto zjavov, aby
sme nedráždili citlivosť mnohých ľu-
dí, ktorí sa zdanlivo vydávajú za skep-
tikov, no v skutočnosti sú veľmi „ľah-
koverní“. Galileo, ako sme už
povedali, hoci hľadel na horoskopy
s istou dávkou irónie, zachoval voči
takýmto ľuďom rozumný a mierny
postoj.


Aj dnes celé skupiny moderných
vedcov musia zaujať podobné stano-
visko, lebo aj dnes začína vzrastať
„viera“ v astrológiu, ktorá sa prispô-
sobuje, aj keď iba povrchne, moder-
nej vedeckej kultúre. Ba usiluje sa
dokonca hovoriť vážnym vedeckým
tónom.


Napriek tomu je isté, že astroló-
gia konkrétne vplýva na spoločnosť
a na jednotlivcov, lebo milióny
mužov a žien prispôsobujú do istej
miery svoje plány a svoje postoje vý-
povediam horoskopov. Typický je
prípad dona Ferranteho, jednej z po-
stáv Manzoniho Snúbencov. Tohto
fanatického astrológa zabili… hviez-
dy, pretože ich obvinil za mor v Mi-
láne a neurobil proti nemu nijaké
opatrenia. Zomrel nahnevaný na
hviezdy.


Sociológovia a psychológovia štu-
dujú tento jav. Je možné, že obrovský
rozmach tohto „nového náboženstva“
nasleduje po páde, zapríčinenom ma-
terializmom mnohých mravných
a duchovných hodnôt, ktoré sú jediné
schopné udržovať ľudského ducha na
výške. A tak ľudia idú hľadať svoj osud
vo hviezdach. A hviezdy, nevediac
o ničom, pokojne na nás hľadia zhora.
Zaiste by spadli z neba, keby sa do-
zvedeli, že sú zodpovedné za toľko
vecí, ktoré sa dejú na Zemi.


Piero Pasolini
Foto: archív redakcie


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6




16 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6 17


PEDAGOGIKAPEDAGOGIKA
tami. Namiesto toho častokrát vyvíjajú
enormé tlaky, aby dosiahli iba súhlas
s vlastnými názormi a poslušnosť.


Takto sa stáva, že ak deti nedosiah-
nu určitú úroveň, ktorá sa zdá byť
v našej spoločnosti normálna a po-
trebná, rodičia si začínajú myslieť, že
to je kvôli ich neschopnosti, ich sla-
bým možnostiam alebo kvôli dynami-
ke ich manželského života. Keď má
dieťa zlé známky, keď má málo pria-
teľov, je hanblivé a ustráchané, nezau-
jíma sa o šport, to hneď neznamená,
že to je prehra rodičov, tak ako každý
jeho úspech nie je ich víťazstvom. Jed-
na vec je smútiť s vlastným synom,
ktorý plače, lebo prehral futbalový zá-
pas, a preto rozhodnúť, že je preňho
lepšie už viac nehrať futbal, ale ostať
doma, kde pod ochrannými krídlami
mamky už nikdy viac nepocíti prehru,
druhá vec je pochopiť, že je dôležité,
aby syn vedel byť smutným kvôli
prehre a podporiť ho objaviť nové
stratégie a nové cesty.


Sú rodičia, ktorí si myslia, že ich
úlohou je predchádzať a ochrániť svo-
je dieťa; že je potrebné ich obohnať
ochranným pásmom. Je pravda, v nie-
ktorých prípadoch deti potrebujú po-
moc a ochranu; umelé prostredie
klietky nie je však najlepšou garanci-


ou emancipácie a samostatnosti. Ro-
dič, ktorý je hyperprotektívny, ustrá-
chaný a žiarlivý, zvyčajne považuje
svoje dieťa za neschopné, a preto sa
snaží ho chrániť. Tento postoj však
v sebe skrýva neistotu, nepokoj
a strach. A nakoniec, tento postoj
ochrany zabráni dieťaťu rásť a udržuje
rodiča v ilúzii, že je veľmi dôležitý, až
kým sa nestane obeťou vlastného
dieťaťa a mučeníkom.


ČO DIEŤA VYJADRUJE SVOJÍM
SPRÁVANÍM


Môžeme zistiť jednu skutočnosť:
v mnohých rodinách máme deti, kto-
ré sú poslušnejšie ako ostatné. Vo
všeobecnosti cieľom tohto správania
sa je prispôsobiť sa požiadavkám ro-
dičov a modelom, ktoré navrhujú.
Snažia sa im nevzdorovať a neprotire-
čiť. Niekedy však dôvodom toho
môže byť aj to, že si myslia, že nato,
aby mali v rodine svoje určité miesto,
musia byť dobrými a teda sa správajú
tak, ako sa to od nich očakáva, aby sa
nakoniec mohol aj pochváliť svojou ši-
kovnosťou: pozrite sa, aký som dobrý.


Ale nie vždy sa týmto ,,dobrým” sy-
nom podarí byť šikovnejšími ako sú
ostatní. A práve preto, aby si udržal
svoj primát šikovného a ,,dobrého”
syna, bude sa vyhýbať všetkým situá-
ciám, kde nevie alebo nie je schopný
ukázať a dokázať svoju šikovnosť,
svoje schopnosti. A keď zbadá, že
ostatní sú šikovnejší alebo schopnej-
ší ako on, zrazu sa z dobrého syna
môže stať ,,problematický” syn, čo
o to viac prekvapí samotných ro-
dičov. Títo ale nevedia pochopiť, že
táto zmena je predovšetkým preja-
vom pokroku: a rodičia majú možno-
sť mu pomôcť, aby si vytvoril nový
vzťah, ktorý sa zakladá už nie na jeho
nadriadenosti a šikovnosti, ale na re-
álnej schopnosti spolupráce a spolu-
patričnosti; musia mu pomôcť vzdať
sa neustáleho porovnávania sa a sú-
boja so súrodencami a priateľmi
a podporiť jeho schopnosť vzájom-
ného pochopenia.


Syn, ktorý takto stratil svoju pozí-
ciu v rodine, sa mnohokrát utieka do
negatívnych prejavov správania sa,
aby sa cítil uznaný. Svojím zlým sprá-
vaním sa snaží, aby získal pozornosť
zo strany rodičov: musia ho napomí-
nať a trestať. Preňho je teraz lepšia
hoci i negatívna pozornosť ako ostať
ignorovaný.


Poznáme však aj príklad detí, ktorí
zo seba robia šašov: neustále vtipkujú,
maskujú svoje pocity neschopnosti
a neistoty tým, že robia hlúposti a šaš-
kujú. Tak chcú dosiahnuť, aby sa ro-
dičia o nich starali. V škole sú vždy
v centre pozornosti spolužiakov i uči-
teľov, čo vlastne aj chcú: dosiahli svoj
ciel’ a cítia sa potrební.


Iné deti odpovedajú na správanie
sa svojich rodičov tým, že sa stávajú
vodcovskými typmi: snažia sa podro-
biť si ostatných, a cítia sa dobre len
vtedy, keď majú všetko pod vlastnou
kontrolou. V rodine i v škole neustále
bojujú proti príkazom a zákazom.


Sú ešte ďalšie prejavy detí na hyper-
protektivitu rodičov. Niekedy deti, keď
nevedia dostatočne napĺňať očakávania
rodičov, strácajú dôveru v seba samých,
vo svoje schopnosti, a tak sa v nich zvy-
šujú pocity neschopnosti, nedôvery.
Tieto deti v tomto stave nikdy nevyzre-
jú v zodpovednosti a v schopnosti
osobného rozhodovania.


„To najlepšie“ pre naše deti, teda,
nemusí byť vždy to, čo deti naozaj po-
trebujú. Aj prílišná snaha o ochranu
a starostlivosť môžu byť pre naše deti
zábranou v ich harmonickom a pre-
dovšetkým zodpovednom dozrievaní.
Tá lepšia cesta je zapáliť ich svojim
príkladom a životom, aby horeli svo-
jím jedinečným plameňom.


Tibor Reimer SDB
Foto: SDB Košice


KEĎ RODIČ CÍTI, MYSLÍ
A ROZHODUJE NAMIESTO


SVOJHO DIEŤAŤA


Môžeme niekedy stretnúť rodičov,
ktorí sú všadeprítomní a neustále roz-
hodujú, čo je pre dieťa dobré, čo je po-
trebné, čo je užitočné, ako má vyzerať
jeho voľný čas, jeho priateľstvá, jeho
potreby.


Predovšetkým je dobre si pripo-
menúť, že rodičia nie sú pánmi nad
životom svojho dieťaťa a nie sú tvor-
cami ani protagonistami jeho údelu.
Spolupracujú s Bohom Stvoriteľom
tým, že darujú život, a majú za úlohu


pomáhať svojmu dieťaťu rozvinúť sa
ako človek, to znamená v rozumnosti
a v slobode. Niektorí rodičia si mys-
lia, že na to, aby boli dobrými rodič-
mi, je potrebné mať úplne pod kon-
trolou rodinný život a predovšetkým
život svojich detí. Osobne sa cítia
zodpovední za každú vec, ktorú deti
vykonajú, správajú sa, akoby každá
nepodarená činnosť deti bola zapríči-
nená ich neschopnosťou byť ro-
dičom. Krása dieťaťa, zdravie alebo
choroba, úspech alebo neúspech, sú
pre nich priamym dôsledkom ich prí-


tomnosti, ich schopnosti alebo ne-
schopnosti.


,,Dobrý“ rodič si mysli, že každá
vec, ktorú robí, je pre dobro svojho
dieťaťa. Nie je však jednoduché vidieť
v každom ich skutku skutočné dobro
deti. Ak by to tak bolo, boli by menej
ustarostení o svoj sociálny imidž otca
alebo matky a snažili by sa v deťoch
viac podporovať pocity dôvery, istoty,
stálosti a nezávislosti. Skutočne dobrý
rodič sa snaží predovšetkým stimulo-
vať zmysel pre spoluúčasť, spoluprácu
a spoluzodpovednosť svojich deti,
a podporiť ich možnosti uvažovať, roz-
hodnúť sa a byť aktívnymi protagonis-


„Mladí nie sú nádoby,
ktoré treba naplniť,
ale lampy, ktoré máme
zapáliť.“
Táto veta jedného starovekého mysliteľa je výzvou pre každého, kto sa venuje
výchove. Veď každý rodič alebo vychovávateľ chce len „to najlepšie“ pre toho,
kto mu je zverený. Ale „to najlepšie“ nemusí byť skutočne to, čo dieťa naozaj
potrebuje.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6




disku, ako to v Pravidlách schvále-
ných kompetentnou cirkevnou autori-
tou výslovne žiadal don Bosco.
V súčasnosti sa zisťuje skutkový stav
členov a stredísk Združenia, s pri-
hliadnutím na ich životaschopnosť.
Najlepšiu animáciu stredísk robia
v španielskej vetve Združenia.
V súčasnosti pribúdajú nové strediská
aj pri domoch SDB, aj pri domoch
FMA. Oddanosť Panne Márii umožňu-
je jej ctiteľom, patriacim do Združe-
nia, pokročiť v raste viery, nádeje a lá-
sky.


Ako uvádzajú štatistiky, len v roku
1988 bolo k Združeniu pripojených
77 nových stredísk a 33 obnovilo svo-
ju činnosť. Táto skutočnosť je potvr-
dením životaschopnosti Združenia,
ktorá sa ukázala za čias dona Bosca
a ukazuje sa aj v našich časoch.


ZMP – ADMA je súčasťou Salezián-
skej rodiny „pre svoju saleziánsku úc-
tu k Pomocnici“ a má účasť aj na
donovom Boscovom poslaní v „upe-
vňovaní viery v ľudových vrstvách“
a pri oživovaní povolaní. To prvé pole
účasti nadobudlo po XXIII. generálnej
kapitule (GK) saleziánov a po synode
biskupov na tému „Laici,“ dôležitý
význam. XXIII. GK povzbudila sale-
ziánov vypracovať projekt „Laici“, kto-
rý by sa mal stať živou súčasťou ob-
novy Cirkvi v dnešných časoch.
V projekte „Laici“, nemá chýbať ani
animácia ľudových vrstiev cez Združe-
nie Márie Pomocnice. Vtedajší hlavný
predstavený saleziánov don Viganó,
vo svojom okružnom liste salezián-
skej kongregácii z 12. 12. 1992 „Cir-
kevné posolstvo novej evanjelizácie“
hovorí, že naše poslanie, ktoré má ľu-


dový charakter, sa vzťahuje „na nábo-
ženské združenia pre ľudí všeobec-
ne,“ kde iste patrí aj ZMP – ADMA.
Združenie Márie Pomocnice aj v dneš-
ných časoch svedčí o zásahoch Panny
Márie Pomocnice pri obrane viery kres-
ťanského ľudu. Je teda založené na ši-
rokej báze, aby povzbudilo svojich
členov vo všetkých kútoch sveta, po-
užívajúc vlastnú metódu, v don
Boscovom duchu, podnecovať kres-
ťanskú výchovu mládeže a rodín
„ohrozovaných neustále rôznymi ne-
bezpečenstvami“.


Druhým poľom práce Združenia
podľa dona Bosca je animácia povola-
ní pre všetky zložky Saleziánskej rodi-
ny a pre celú Cirkev. Združenie Márie
Pomocnice napomáha predovšetkým
v oblasti povolaní, laických, rehoľ-
ných a služobných.


Don Bosco vo svojich Pravidlách
má aj zmienku o prijímaní nových čle-
nov, ako sme to uviedli v čísle 5/2005
s.19 v bodoch 1 a 2. Podľa týchto Pra-
vidiel stačilo záujemcovi zapísať svoje
meno, priezvisko a svoju adresu do
zoznamu členov Združenia v sakristii
Baziliky Panny Márie Pomocnice v Tu-
ríne na Valdoccu. Ak chcel, mohol si
prevziať obrázok, medailu a knižku
Združenia. Pre tých, ktorí sa chceli dať
zapísať, ale nemali možnosť tak urobiť
na tomto mieste, mohli svoje údaje
poslať cez svojich farárov či iných duš-
pastierov priamo zodpovednému
predstavenému Združenia na Valdoc-
cu. Don Bosco neuvádza vek záujem-
cov.


Nové pravidlá Združenia v článku
10 hovoria, že záujemca si má napísať
žiadosť, má mať 18. rokov a má byť
pokrstený. Hovoria tiež, že čas prípra-
vy má byť najmenej rok, s formačnými
stretnutiami najmenej raz za mesiac.
Čo sa týka finančného zabezpečenia
činnosti Združenia, don Bosco v člán-
ku 3 uvádza: „Neexistuje ročný prí-
spevok; kto chce obetuje každý rok
niečo na podporu výdavkov potreb-
ných k deviatniku a k sviatku Márie
Pomocnice a na všetky iné sväté zhro-
maždenia, ktoré sa konajú z rôznych
príležitostí počas roka v kostole Zdru-


ženia.“ Nové Pravidlá v článku 10 spo-
mínajú jednoducho, že príspevok čle-
nov Združenia má byť v duchu solida-
rity.


Z príslušnosti k Združeniu vyplýva
povinnosť zachovať 4. bod Pravidiel
„Osobné povinnosti členov“. Prijatie
do Združenia, schválené predsedom
sa koná počas slávenia na chválu Pan-
ny Márie Pomocnice, podľa miestnych
zvykov. Pri prijatí sa odovzdajú členo-
vi Pravidlá, preukaz a odznak Združe-
nia. Don Bosco sa nezmieňuje o for-
mačnom obsahu stretnutí kandidátov
či členov Združe-
nia.


Článok 11 no-
vých Pravidiel ho-
vorí o stretnutiach
členov miestneho
strediska ako o sil-
ných chvíľach
p r í s l u š n o s t i
a utužovaní spolo-
čenstva Združenia.
Miestne stredisko
ZMP poskytuje
svojim členom me-
sačné stretnutia so
spomienkou na
Pannu Máriu Po-
mocnicu v dvadsia-
ty štvrtý deň v me-


siaci, umožňuje im účasť na slávnos-
tiach a stretnutiach Saleziánskej rodi-
ny, ročných duchovných cvičeniach,
dní ústrania a na procesiách a púťach.
Mesačné stretnutia strediska ZMP
majú byť prístupné aj členom Sale-
ziánskej rodiny v rámci modlitby po-
svätného ruženca a Eucharistie. Po
týchto úkonoch nasleduje vlastné
stretnutie členov strediska, prípadne
stretnutie miestnej rady.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


19


ZMP


Môžeme povedať, že nový rozlet
Združenia Márie Pomocnice (ZMP –
ADMA) za našich čias sa začal po pr-
vom medzinárodnom kongrese Zdru-
ženia v Turíne. Kongres prebiehal od
8. – 11. júla 1988, teda v roku storoč-
nice smrti dona Bosca. Zúčastnilo sa
ho 819 delegátov z miestnych stredísk
Združenia z celého sveta, zo štrnás-
tich národov. Vyznel ako mohutná po-
koncilová mariánska udalosť. Okrem
iného povzbudil členov Združenia
Márie Pomocnice k tomu, aby ostali
verní II. vatikánskemu koncilu, otvo-
rení pre budúcnosť a zakorenení
v tradícii. Ďalej povzbudil miestne
strediská Združenia k budovaniu
spoločenstva s ostatnými skupina-
mi miestnej cirkvi. Účastníci sa
oduševnili pre počúvanie náuky
učiteľského úradu Cirkvi, jej pas-
tierov a pre svoj stály osobný rast.
Tiež spoznali, že osobitnú pozor-
nosť treba venovať mladým a misi-
ám. Účastníci kongresu sa uzniesli na
obnovení Pravidiel Združenia a že bu-
dú povzbudzovať veriacich vo farnos-
tiach a pri saleziánskych domoch
SDB, FMA k zakladaniu nových stre-
dísk Združenia Márie Pomocnice. Do-
ručili tiež žiadosť hlavnému predsta-
venému Saleziánov dona Bosca, aby
oficiálne pripojil Združenie k Sale-
ziánskej rodine. Hlavný predstavený
po zrelom uvážení so svojou radou,
uznal žiadosť za oprávnenú a 5. júla
1989 dal oficiálne vyjadrenie, že
Združenie Márie Pomocnice (ZMP –
ADMA) patrí do Saleziánskej rodiny
ako jej 16. skupina. Prispelo k tomu aj
schválenie nových Pravidiel Združe-
nia. Pravidlá boli schválené 24. 7.


1992 na skúšku. Po skúške v praxi bo-
li Pravidlá upravené a nanovo vydané
24. 7. 1997. Kongregácia pre inštitúty
zasväteného a apoštolského života ich
schválila 7. 10. 2003. Združenie Márie
Pomocnice, ktorého materským stre-
diskom je stredisko na Valdoccu v Tu-


ríne a ktoré má svoje strediská rozší-
rené po celom svete je v rámci
univerzálnej Cirkvi jediné Združenie
tohto druhu. Prvý kongres ZMP – AD-
MA vyzval miestne strediská k vytvá-
raniu zoskupení stredísk i na národ-
nej úrovni. Na Slovensku, keďže
strediská založené pred rokom 1950
(písali sme o nich v čísle 4/2005) sa
neobnovili, máme len dve činné stre-
diská. Stredisko v Prešove pri dome


SDB a v Michalovciach pri dome
FMA. V iných mestách a salezián-
skych strediskách je animačná činnosť
ešte len v začiatkoch. Tieto dve stre-
diská vzájomne spolupracujú, a tak
na Slovensku nie je zatiaľ potrebné vy-
tvárať osobitné štruktúry na národnej
úrovni.


Don A. M. Stickler, kardinál a pro-
fesor kanonického práva na Pápežskej
saleziánskej univerzite v Turíne, skú-
mal v starších cirkevných dokumen-
toch vývoj názvu pre rôzne typy zo-
skupení veriacich. Hovorí, že týchto
termínov bolo viac a všetky mali viac
menej rovnaký význam, neboli špe-
cifické, a preto sa mohli voľne za-
mieňať, bez toho, aby sa menil ich
obsah. Kódex kanonického práva
(CIC) z roku 1983 používa pre
združenia veriacich termín „asso-
ciazione“, ktorý do slovenčiny pre-
kladáme ako „združenie“ a má sa


používať pre všetky laické združenia
veriacich.


Podľa štatistiky uvedenej v novem-
bri 1989 bolo k materskému združe-
niu v Turíne na Valdoccu, pripojených
1406 združení pri domoch saleziá-
nov, 1211 pri domoch Dcér Márie Po-
mocnice a 404 pri cirkevných zariade-
niach, ktoré nepatria saleziánskej
rodine. Bohužiaľ, záznamy sa nezačí-
najú od čias dona Bosca, ale od 24. 2.
1891 pri domoch saleziánov, od 13. 1.
1911 pri domoch Dcér Márie Pomoc-
nice a pri zariadeniach, ktoré nepatria
Saleziánskej rodine od 28. 1. 1898.
Ďalším nedostatkom týchto zázna-
mov je, že nie sú v nich uvedené me-
ná, priezviská a bydliská každého
„pridruženého“ k materskému stre-


18


ZMP


SALEZIÁNSKU RODINU
OBNOVUJE PANNA MÁRIA
POMOCNICA


Združenie ADMA – ZMP po roku 1988


POZNÁVAME ZDRUŽENIE MÁRIE POMOCNICE
Prijímanie nových členov a stretnutia strediska ZMP – ADMA.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6




V dňoch 5. 11. 2005 (6. 11. 2005
stredisko Juh) sa uskutočnila konfe-
rencia saleziánskych spolupracovní-
kov v stredisku Sever v Prešove. Už
tradične sa aj táto uskutočnila v pries-
toroch modrého Kostola Kráľovnej
pokoja na sídlisku III. Prešov (inde si
to už ani nevieme predstaviť). Začali
sme sv. omšou v hornej časti kostola
pri nohach Panny Márie Kráľovnej po-
koja. Sv. omšu celebroval otec direk-
tor don Milan Ballo, spolu s donom
Jozefom Beličákom, donom Petrom
Šinčíkom a donom Martinom Kačmá-
rym. Po sv. omši náš program konfe-
rencie pokračoval v spodnej časti kos-
tola. Koordinátor Fero Goboňa,


privítal v prvom rade vzácnych hostí,
ktorí zavítali na našu konferenciu, a to
Darinku Jakubíkovú s manželom Pet-
rom a sestru Evu Pulmánovú FMA,
ako aj spolubratov zo strediska Juh
Janka Hanobíka, Fera Barnáša a Jožka
Belušku a nás všetkých. Darinka nám
spolu s manželom, ktorý obsluhoval
videoprojektor, predviedla veľmi hod-
notnú prezentáciu spojenú so slovom,
ktoré nám k tomu sama povedala. Na
konferencii sme sa oficiálne rozlúčili
s donom Petrom, ktorý bol naším de-
legátom a odišiel do strediska Sabo-
nov. Vďaka ti, otec Peter, za pekné
chvíle, ktoré sme s tebou prežili. No-
vým delegátom pre obe strediská sa


stal don Milan Ficík. Aj zo strediska
Juh odišiel don Ferdo, do strediska
Bardejov. Dona Ficíka, sme nemohli
oficiálne privítať, lebo bol práve na
liečeni (v strediskách sme sa už s nim
zoznámili a privítali ho). Po výdatnom
obede, pri ktorom sme privítali aj
miestneho správcu farnosti vicedeká-
na J. Dugasa, program konferencie po-
kračoval bohatou diskusiou, na ktorej
padol aj návrh opäť spojiť obe stredis-
ká v jeden celok. Po požehnaní a upra-
taní miestnosti sme sa rozišli do svo-
jich domovov k svojim rodinám, aby
sme hodnoty ktoré sme na konferen-


cii predostreli a prijali, mohli premiet-
nuť do života v rodine a v práci kaž-
dého druhu a aby sme spolu so
Šimonom a učeníkmi opäť „zatiahli na
hlbinu“.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6 21


SPOLUPRACOVNÍCI


20


SPOLUPRACOVNÍCI


Keď sa domnievate, že touto foto-
grafiou vám predstavujem scénu z no-
vého slovenského filmu „Saleziáni idú
do neba“, nie ste až tak ďaleko od
pravdy. Nie, samozrejme nejde o film,
je to záber, ktorý hovorí, ako vedia sa-
leziánski spolupracovníci koordino-
vať cestu do neba cez duchovné cviče-
nia o svätosti…


Prešlo už mnoho storočí odvtedy,
čo sa rozozvučal na zemi Boží hlas,
ktorý pozval človeka k svätosti. „Ho-
vor celej izraelskej pospolitosti a po-
vedz im: Buďte svätí, lebo ja Pán, váš
Boh, som svätý!“ (Lk 19, 2)


Je evidentné, že sme pozvaní na
cestu svätosti. V tomto ohľade ne-
musíme mať pochybnosti. Pochybnos-
ti však vznikajú v tom, keď máme ho-
voriť o tom, ako svätosť konkrétne
uskutočňovať. Čo znamená, „byť svä-
tý vo všetkom svojom počínaní?“
Určitý zmätok vzniká aj z toho, že svä-
tosť na jednej strane je dar Božej mi-
losti a na druhej strane vyžaduje aj
konkrétne ľudské úsilie. Svätosť je te-
da niečo pasívne, čo prijímame, ale aj
niečo aktívne, čo uskutočňujeme.
A práve medzi týmito dvoma skutoč-
nosťami musí existovať správny po-


mer. Ako ho možno dosiahnuť a ako
ísť za svätosťou sme mohli a mali mo-
žnosť poznávať na DC v tomto roku
a potom aplikovať vo svojom bežnom
živote. A to je – určite mi dáte za prav-
du – už ťažšie.


V rozličných životných stavoch
a zamestnaniach jedinú svätosť pestu-
jeme všetci, čo sa dáme viesť Duchom
Svätým, lebo on má všetky dary, ktoré
k uskutočňovaniu svätosti potrebuje-
me. Prajem vám, aby vám tie dary po-
mohli napredovať na ceste živej viery,
ktorá vzbudzuje nádej a je činná v lás-
ke, pretože hodnota svätosti je práve
v láske.


Jedno naše porekadlo hovorí, že
láska ide cez žalúdok. K tomu všetké-
mu, aby dobre „fungovali“ DC, je po-
trebný aj proviant, ktorý, aby sme sa
veľmi „nezmordovali“, nám teta Gitka
z Jasenoviec (ktorej sme za to veľmi
povďační) a ujo traktorista pomohli
vyviezť k jasenovskej chate. Lebo aj
strava a plný žalúdok nám pomáhajú,
aby sme boli vnímavejší na hovorené
slovo kazateľa. Lojzko (Alojz Špal-
doň) nám vždy hovorieval, „že
s prázdnym žalúdkom sa zle vníma
a chápe, o čo v danej téme ide“. A té-
ma ako je „Svätosť“ je veľmi potrebná
na ceste do neba. Prikladam ešte ďa-
lšie zábery z duchovných cvičení. Ja-
senovce s donom Tiborom Janúchom
a pekným počasím veľmi dobre po-
mohli zahľadieť sa do seba, prehod-
notiť svoj život a aj prehodiť výhybku
na tu správnu koľaj. Tak poďme spolu
cestou svätosti do neba!


Pri svojej vizitácii nás v nedeľu 12.
11. 2005 navštívil vzácny hosť, nový
provinciál (slovenský don Chávez)
don Štefan Turanský. Predstavil sa
obom našim prešovským strediskám
a oboznámil nás so svojím progra-


mom vo funkcii provinciála, predsta-
vili sa mu aj naše strediská Sever
a Juh. Stredisko Juh predstavil Janko
Hanobík a Sever Ferko Goboňa. Dis-
kusia sa zvrtla aj na najpálčivejší prob-
lém stredísk (vrátane Sabinova) –
stavbu pastoračného centra na Drieni-
ci a jeho dofinancovania. Otec provin-
ciál s úsmevom konštatoval, že sme
už ako don Bosco, že budujeme, hoci
peniaze nemáme. Pochválil nás za
našu húževnatosť, že sme Drienicu
zobrali za svoju srdcovú záležitosť.
Spomenula sa aj potreba vybudovania
kostola pri saleziánskom dome na
Bottovej. Otec provinciál prorocky po-
vedal, že on ho už vidí. Pre ďalšie ne-
odkladné povinnosti otca provinciála
sme sa vo večerných hodinách s ním


rozlúčili. Aj napriek mrazivému poča-
siu vonku komunikácia medzi jednot-
livcami i skupinkami ešte pokračova-
la. Do skorého videnia, otec
provinciál.


Text a foto: Jakub Halčák


Otec provinciál v Prešove


Konferencie ACS
v Prešove


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


Spomienka na leto




hlavné je viesť ich k zodpovednosti –
aby vedeli zobrať zodpovednosť sami
za seba aj za tých, ktorí im budú v ži-
vote zverení. Aby sa z nich stali zrelé
osobnosti. Tomu pomáha pravidelný
duchovný a sviatostný život. Je zrej-
mé, že chlapci sa veľmi radi vracajú do
nášho prostredia, radi s nami komu-
nikujú a často nás navštevujú. To je
znak, že sa tu cítili a cítia dobre. Nie-
ktorí to spoznajú až neskôr, keď im ži-
vot ukáže, s akými situáciami sa budú
musieť vyrovnať.


Škola
Každý piatok sa o 8.00 všetci žiaci


a zamestnanci školy, stretajú na sláve-
ní svätej omše, ktorú animujú chlapci
miništrovaním a spevom.


Je rozbehnutá záujmová krúžková
činnosť, ktorú vo voľnom čase využí-
vajú chlapci. Dnes funguje na škole 20
krúžkov, ktoré vedú učitelia, majstri
a saleziáni. Medzi najatraktívnejšie
patria: futbalový, hokejbalový, kurz se-
baobrany, stolnotenisový, strelecký, gi-
tarový, spevácky, elektrotechnický…


Odborná prax
V prvom ročníku chlapci získavajú


prax v našich dielňach, kde sa im ve-
nujú majstri odborného výcviku, aby
si osvojili základné pracovné návyky,
zručnosť a poriadkumilovnosť. Vo
vyšších ročníkoch prax získavajú
okrem našich dielní aj v značkových
servisoch a stolárskych firmách. Za-
bezpečujeme dobrú spoluprácu s fir-
mami a podnikateľmi, kde po pomer-
ne krátkom čase chlapci urobili kus
práce a robia dobré meno sebe i škole,
teda nemajú problém sa uplatniť.


Domov mládeže
Študenti zo vzdialenejších obcí


a miest bývajú v domove mládeže,
ktorý spravujú saleziáni. Na internáte
je momentálne 80 chlapcov z celého
Slovenska. O ich výchovu sa starajú
štyria vychovávatelia, ktorí sa im ve-
nujú – svojou prítomnosťou v sale-
ziánskom duchu. V DM pravdaže fun-
guje aj modlitbový program, ktorý si,
pod vedením vychovávateľov, animu-
jú sami chlapci.


Denný program v Domove mládeže
* 6.00 – vstávanie a ranná hygiena
* spoločné modlitby po ročníkoch
* raňajky
* upratovanie vlastnej izby a vecí
s tým spojených


* 7.10 – odchod do školy
* 7.15 – 15.00 vyučovanie (podľa poč-
tu vyučovacích hodín)
* 13.15 – otvorenie domova a začiatok
osobného voľna
* 16.30 – štúdium (asi do 18.00)
* 18.00 – 18.30 večera
* do 20.45 osobné voľno
* 21.00 – spoločné modlitby v kostole
alebo po ročníkoch


Finančná otázka
V posledných rokoch rodičia i žiaci


pri výbere strednej školy čoraz viac po-
zerajú aj na finančnú stránku. V Do-
move mládeže je poplatok 600 Sk na
mesiac. Spolu s celodennou stravou za
89 Sk/deň, to podľa počtu pracovných
dní znamená približne 2 000 Sk me-
sačne. Viacdetným a sociálne slabším
rodinám poskytujeme vďaka dobro-
dincom zo Švajčiarska finančnú po-
moc, na ktorú nás nakontaktoval náš
spolubrat don Baník. Tento rok túto
pomoc využíva 30 chlapcov.


Akcie
Okrem času, ktorý chlapci trávia


v DM, je možnosť približne každý
druhý týždeň zostať v DM aj cez ví-
kend. Vtedy sa robia chatovačky, kde
nechýba vybláznenie a nejaká tá prá-
ca. Každý rok sa pravidelne organi-
zuje turnus duchovných cvičení,
hrebeňovka Nízkych Tatier, ako aj
zoznamovací výlet pre prvákov. Me-
dzi akcie počas roka patria imatriku-
lácie prvákov (cechovačka), turnaje,
plesy a diskotéky, pri ktorých spolu-
pracujeme s dievčenskou cirkevnou
školou v Čadci. Spoločné akcie sú
pre našich chlapcov veľmi atraktív-
ne.


Ak hľadáte vhodnú školu, príďte sa
pozrieť, radi vám predstavíme, čo má-
me.


Vaši saleziáni
Kontakt:


SOU sv. Jozefa Robotníka
Saleziánska 18, 010 01 Žilina


tel.: 041/7245629,
č. ú.: 4260026918/3100


23


MLÁDEŽMLÁDEŽ


Naše SOU
SOU sv. Joze-


fa Robotníka pri sale-
ziánskom dome v Žiline
vzniklo 1. mája 1991 so štyrmi odbormi
pre takmer 50 prvákov.


V máji tohto roku budeme oslavovať 15
rokov od založenia školy. Ešte pred dvoma
rokmi bol počet chlapcov na SOU 178,
dnes ho navštevuje 300 budúcich auto-
elektrikárov, automechanikov, lakovníkov,
maliarov, murárov a stolárov. Po skončení
trojročného štúdia môžu mladí muži po-


k r a č o v a ť
v dvojročnom


nadstavbovom matu-
ritnom štúdiu.


Dodnes vyštudovalo našu školu 531
chlapcov.


Čo je naším cieľom?
Naším prvoradým cieľom je pomôcť


chlapcom prežiť obdobie medzi 15. a 20.
rokom života čo najplnšie. Vedieme ich
k tomu, aby sa z nich stali v remesle, pre
ktoré sa rozhodli, skutoční odborníci. To


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


HREBEŇOVKA 2005 ZOZNAMOVACÍ VÝLET


MALÁ KAMA 2005


22 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


SOU
SV. JOZEFA ROBOTNÍKA


ZOZNAMOVACÍ VÝLET


V DIELNI
Mladíci z ľudových
vrstiev, ktorí sa


pripravujú
na robotnícke
povolanie, i mladí
robotníci často
narážajú na ťažkosti
a ľahko sú vystavení
nespravodlivosti.
Ujímame sa ich
s don Boscovou
starostlivosťou
a pomáhame im,
aby boli schopní
dôstojne zaujať svoje
miesto v spoločnosti
i v cirkvi
a uvedomiť si svoju
úlohu v perspektíve
kresťanskej premeny
sociálneho života.
(Saleziánske stanovy,


článok 27)




VÝCHOVA VÝCHOVA
v začiatku roka naplánovať pre seba aj
celú rodinu:


Počas roka je veľmi užitočné absol-
vovať duchovné cvičenia. Je viacero
možností, ako sa ich zúčastniť. Z tohto
„času milosti“ má vzísť ročné predsa-
vzatie, ktoré má človeka dvíhať k Bohu.
K ročnému rytmu patria aj liturgické
obdobia. Odporúčam ponoriť sa do
nich a urobiť si v nich dobré spovede.
Nemá sa zabudnúť občerstviť svoj život
púťou či nejakým kresťanským festiva-
lom. Dovolenka prežitá s Pánom a svo-
jimi blízkymi istotne vzpruží. A čo tak
oživovať svoj duchovný svet pravidel-
ným čítaním kníh?


Mesačný rytmus
„Kto stratil schopnosť obdivovania
alebo citu pre krásno vecí, je akoby
mŕtvy. Jeho oči sú zhasnuté.“
(Albert Einstein)


Práve preto, aby k tomu nedošlo,
duša musí mať aj mesačný rytmus.
V jeho centre sú duchovné obnovy.
Ide v nich o „obnovu“ ducha. Obnovy
pozostávajú z čítania Písma, prednáš-
ky (čítania dobrej knihy), spytovania
svedomia, aktualizácie pred-
savzatia, svätej spovede (ako
pred smrťou), svätej omše
i agapé. Obnovu si môžete
urobiť aj sami. Každý človek
by mal raz za čas otvoriť svo-
je srdce a poradiť sa s nie-
kým, komu dôveruje. O čom
sa radiť? O tom, čo robiť
s tým, čo sa nahromadilo
v srdci. Pravidelný mesačný
rytmus spovedí je to, čo člo-
veka drží nad vodou. Ide
vlastne o obnovenie prúde-
nia Lásky. A ešte niečo: Duši
veľmi prospieva výlet do prí-
rody. Aspoň jedenkrát do me-
siaca!


Rytmus týždňa
„Vstávaj Janko. Je nedeľa a musíš ísť
na omšu.“
„Nechaj ma mama, ešte chvíľu si po-
spím.“ Zaznelo spod periny.
„Nie, nie… Musíš vstať a mám na to
dva dôvody…“
„Aké mama?“
„Po prvé je desať minút pred začatím
omše a po druhé, ty ju slúžiš. Si kňaz.“


Humor nás neopúšťa, ale ako čas-
to zaznieva v našich domoch: „Ach,


opäť musím ísť na omšu…“ Dovoľ pri-
pomienku: „Musíš? Nie! Môžeš!“
Môžeš sa stretnúť s Bohom, s veriaci-
mi, priateľmi. Aspoň trocha môžeš za-
žiť, čo to znamená budovať Božie
kráľovstvo spolu s ľuďmi, ktorí majú
„rovnakú krvnú skupinu, rovnaký ge-
netický kód“ – Božiu identitu. Uda-
losti Veľkej noci, ktoré sa vo svätej
omši sprítomňujú, posilňujú kresťan-
skú identitu. K týždennému rytmu
patrí aj stretanie sa v spoločenstve .
Máš nejaké?


Deň a čo s ním?
Z výskumov je známe, že: Človek
„blbne“ denne (rôznym spôsobom)
20 minút. Ak nechce byť totálne „zma-
gorený“ musí si dožičiť aspoň 20 mi-
nút času na seba. Prieskumy zistili, že
sa s deťmi komunikuje len asi 15 mi-
nút denne (niekde len 9 minút) Aj to
väčšinou cez úsečné vety typu: „Umyl
si sa? Úlohy máš? Sadni si a buď ti-
cho. Neotravuj.“


Nuž čo človek seje, to bude žať.
Starobinec je vraj odplata za materskú
škôlku. Verím, že to nie je celkom tak
a tiež som presvedčený, že ak denný


rytmus duše obsahuje to, čo má mať,
riziko je minimalizované. Takže, čo
dožičiť duši každý deň? Modlitby rá-
no, večer, na obed… Dlho? Nie, ale stá-
le. Do modlitby treba byť ponorený.
Modliť sa treba osobne, srdečne,
spontánne – učiť sa džavotať s Bo-
hom. Ale najmä počúvať, počúvať…
V jadre rannej modlitby je obetovanie
dňa a rozjímanie nad Božím slovom.
Ako dlho? Koľko máš rokov, toľko mi-
nút medituj (Platí to do tridsiatky. Pre


starších polhodinka postačí.) Večer
nezabudni na spytovanie svedomia
a obnovenie lásky k Bohu – na ľútosť.
A čo ešte? Prijmi deň ako dar. Niečo
dobré si prečítaj. Desiatok ruženca sa
isto dokážeš pomodliť. Denná svätá
omša by bola vrcholom dňa. Takže?
Ak teraz trpíš deň, chýba ti umenie žiť
a istotne aj zo srdca sa zasmiať. Ak pri-
jmeš radu, život sa ti obohatí. Bude
ťažký, ale nebudeš v ňom sám.


Rytmus chvíle
Novicmajster pozoruje svojich zve-


rencov a pýta sa ich:
„Aký je teraz čas?“ Všetci pozreli na
hodinky a chceli vyhovieť svojmu šé-
fovi. Hlásili, koľko im ukazujú hodin-
ky. Viac-menej sa trafili. No novicmaj-
ster nebol spokojný… S úsmevom
pokýval hlavou a opäť sa spýtal:
„Aký je teraz čas?“ Nastalo ticho, do
ktorého novicmajster povedal:
„Teraz je čas milovať Pána.“


Hej, je čas milovať Pána. A návod,
ako na to, môže byť aj takýto: Život
v danej chvíli ide oproti mne… Ja ho
mám rýchlo vyhodnotiť a byť akurát.
Mám byť klenotom v tejto situácii.


Scéna oproti mne vyžaduje dia-
mant. Ním som ja, ak som spo-
jený s Pánom (aspoň cez strel-
nú modlitbu) a plním jeho vôľu.
Preto neutekaj zo života, lebo
Pán je tam, kde je plnosť života.
Tam sa s ním môžeš stretnúť.


S úsmevom sme začali,
s úsmevom skončíme
„Všimol som si, že tvoj otec má
opuchnuté líce. To je od zu-
bov?“
„Nie, od modlitby.“
„Netáraj…“
„Netáram. Modlili sme sa Otče
náš a pri slovách ,zbav nás
zlého’ sa otec pozrel na mamu
a ona si to všimla.“


Momenty tvoria hodiny, dni, živo-
ty… Sú ľudia, ktorí si momenty vy-
chutnávajú. Môžeme ich nazvať „lov-
cami“ zážitkov. Ak ide o dobré veci, je
to v poriadku. Evanjelium je novosť za
novosťou. Prečo ho nežiť? Aby ste
v novom roku využili všetko, o čom
bola reč, to vám vyprosuje


Jozef Luscoň
Foto: SDB Košice


Abbé Pierre, kňaz opustených ľudí
a „svedomie“ Francúzov na otázku:
„Čo je život?“ odpovedal: „Život je len
troška času, ktorý je daný našej slobo-
de, aby sme sa naučili milovať a pri-
pravili sa tak na stretnutie s Bohom.“
Rada, ako život najlepšie naplniť, znie:
Dychtivo túžte po naplnení Pánom.
Majte clivotu po Bohu.


Priatelia, do nového roku sa patrí
vstúpiť s blahoželaním. To moje bude
o živote. Zo srdca vám prajem: „Nech
Boh je stále s vami a nech sa učíte žiť
s ním v radosti.“


Ozaj, už ste odhodili starý kalen-
dár? Hej? A že už dávno? Veru, rok za
rokom uteká ako splašené kone. Strá-
cajú sa kdesi v priepasti minulosti…
Len stopy v duši po nich zostávajú –
jazvy alebo krásne spomienky. Čas…
Človek často s ním zvádza súboj. Ako
často zaznieva: „Ach, keby som mal
čas, tak…“ Aj rodičia majú len okolo 18
rokov na to, aby deťom odovzdali to


najdôležitejšie, čo budú v živote potre-
bovať. Ich ratolesti potom zvyknú chy-
tiť opraty osudu do vlastných rúk. Ak
je to tak, poďme v téme o výchove
a sebavýchove pokračovať úvahami,
na čo by sa bolo dobré zamerať v no-
vom roku. No najprv si musíme objas-
niť hlavnú tézu, okolo ktorej sa bude
dnešný príspevok krútiť. Je to rytmus
duše.


Rytmus duše
Akýsi človek našiel poklad a susedia
so závisťou vraveli:
„Aký musí byť šťastný…“ A veru bol.
Kúpil si koňa. Ale ten sa splašil a jaz-
dec si pri páde zlomil nohu.
„Ach, aké nešťastie ho stretlo…“ hovo-
rili dedinčania. Nikto to nečakal, ale
vypukla vojna. Všetci chlapi museli
narukovať, len ten s tou zlomenou no-
hou nemohol ísť do nezmyselného
vraždenia.
„Ach, aké má šťastie!“ Tvrdili „múdre“
hlavy. A on povedal:
„Ach, akí ste nechápaví… Ako polená.“


Rytmus duše, čo je to za no-
vota? Ide o odvekú pravdu,


ktorá je v nás. Každá duša
má rytmus, svoju pieseň,


tanec. Je to rytmus umie-
rania a vstávania. Podľa
vzoru Krista. On z lás-


ky k nám zomrel
a vstal z mŕtvych.


To, čo sa sta-
lo Ježišovi,
sa má udiať


aj nám.
Všetko staré,
slabé, zlé,


hriešne má
v nás umierať


a povstať v nás
má nový život. Ba


s Kristom máme ísť
k večnému životu.
K tomuto rytmu sme
sa zaviazali prijatím
krstu. Súvisí s Kristo-
vým veľkonočným


tajomstvom (smrťou a zmŕtvychvsta-
ním), ktorým sme boli spasení. Veľko-
nočné tajomstvo sa odohráva aj v nás.
Som určený k spáse a teraz je už len
na mne, aby sa vo mne zavŕšil môj
osobný veľkonočný príbeh. Ak sa pri-
dám ku Kristovi, zvíťazím. Ako nád-
herne bude, keď nakoniec zaspievam
víťaznú pieseň. Aby k tomu došlo,
musím zistiť, v ktorej fáze sa nachádza
moja duša. Vstávam a či padám?


Vychovávateľ má naučiť iných, aby
rozumeli svojej duši. Má ich naučiť
spievať ich vlastnú pieseň. Prečo? Pre-
tože on už svoju spieva a vie, aká je
nádherná. Otvára ňou svoje vnútro
pre Boha. A tak ho naplňuje láska. Ryt-
mus sa v človekovi neustále odohráva.
Kde? Srdce je bodom, miestom stret-
nutia. S týmto poznaním o človekovi
poďme v ústrety novému roku a pou-
kážme, aký duchovný rytmus nám
v ňom prospeje.


Ročný rytmus duše
Skúsme sčítať čas niektorých našich
činnosti v priebehu roka. Vyjde nám
pár zaujímavosti: Za jeden rok asi 120
dní prespíme. (Deň chápeme ako 24-
hodinový). V práci si odkrútime pri-
bližne 75 dní. Relaxujeme asi 60 dní.
Precestujeme do 20 dní. Ústa sa nám
nezavrú okolo 100 dní. Ak Bohu ve-
nujeme 10 minút denne a k tomu pri-
počítame týždenne ešte jednu hodinu
(čo sme na svätej omši), pripočítame
ešte aj niekoľko prikázaných sviatkov,
nejaké strelné modlitby a máme dní,
ktoré venujeme do roka Bohu. Je ich
6. To je dosť alarmujúce, však?


V tomto čase človek najviac načer-
páva pravú životnú energiu… Stačí mu
to? Stačí to, aby mu srdce klepotalo
správnym rytmom, „čerpalo“ od Boha
lásku a rozháňalo ju do svojho bytia?
Podľa mňa je tých šesť dní málo. Veď
srdce niekedy ide aj „naprázdno“. Ko-
ľko iných vecí ho napĺňa… Ba sem tam
sa aj „zadrie“. Aby sa tak nestalo, pri-
nášam ponuky, ktoré si môžete teraz


Čo ma čaká
a čo ma neminie?


24 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6 25D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6




školy vedenej saleziánskymi sestrami
FMA. Nasledujúci deň sme navštívili
dedinu Berdica so 4000 katolíkmi,
kde vykonáva duchovnú službu náš
don Menke. Práve v Skutari, v pod-
nájme u jedného pána, ktorého dcéra
sa stala prvou sal. sestričkou po páde
komunizmu, začínali v roku 1992 sa-
leziáni svoju novodobú činnosť v Al-
bánsku. Dnes už majú samostatný
dom s oratóriom, malý seminár, far-
nosť a malé odborné učilište, kde pre-
biehajú odborné kurzy. Chlapci sa tu
učia za elektrikárov, vodoinštalatérov,
kovoobrábačov, murárov a tí šikovne-
jší sa zdokonaľujú vo výpočtovej tech-
nike. Dievčatá si cibria svoju zručnosť
najmä v kurzoch šitia a sociálnej prá-
ce. Hneď v susedstve majú sestričky
FMA komplex škôl, od materskej až
po strednú odbornú.


V dnešnom Albánsku je podobná
situácia, aká vládla v prvej polovici 19.
storočia v Turíne, keď don Bosco za-
kladal prvé dielne pre mládež sťahu-
júcu sa z vidieka do mesta za prácou.
Najviac prisťahovalcov prúdi do hlav-
ného mesta. Zo štyroch katolíckych
farností v Tirane bola saleziánom pri-
delená tá, ktorá sa nachádza v najchu-
dobnejšej štvrti Lapraka. Vybudovalo


sa tam úplne nové odborné učilište
s oratóriom a stredná škola „Don Bo-
sco Centre“. Učilište v ňom bolo al-
bánskym ministerstvom práce vy-
zdvihnuté ako model pre všetky školy
krajiny. Jeho absolventi majú výučné
certifikáty, ktorým dávajú prednosť
pri nábore na prácu dokonca v Ne-
mecku. Je to veľké a zložité dielo, no
riadi ho iba šesť spolubratov, vrátane
nášho dona Alojza Masného. Direkto-
rom je mladý albánsky salezián. Ne-
dostatok saleziánov je očividný.


Saleziánske sestričky prišli do Tira-
ny hneď po prevrate v roku 1991. Naš-
li tu veľmi chudobných a morálne
zbedačených ľudí bez viery. Dnes
majú slušne vybudované oratórium,
mládežnícke stredisko aj s interná-
tom, kurzy pre sekretárky, krajčírky,
kuchárky, cudzie jazyky, počítačové
kurzy… navštevuje okolo 500 dievčat.
Tu pracuje aj slovenská sestrička FMA
Magda Cerovská. Sestričky chodie-
vajú každú sobotu aj do prímorskej
dediny Tale, kde sa venujú krajne chu-
dobnej mládeži.


Po návšteve Tirany sme sa veľmi
náročnou cestou ponad hlboké prie-
pasti a nespočetné kľukaté horské ces-
tičky presunuli do kosovskej Prištiny.


Od septembra 2005 tam pôsobí don
Pavol Minarčic. Z trojice našich misio-
nárov medzi Albáncami je najmladší.
Albánčinu ovláda dobre a v rámci čin-
nosti saleziánskeho diela sa venuje
mládežníckym skupinám. Kosovo je
vo svete známe nedávnym vojenským
konfliktom. Všetkých nás však pre-
kvapilo, že po vojnou rozbitej krajine
niet ani stopy. Všade vidieť nové do-
my a ďalšie sa stavajú. Úplne nové, no
ešte nie celkom hotové je aj salezián-
ske stredisko. Treba dobudovať učiliš-
te, postaviť kostol a ihriská. Saleziáni
sem prišli len v roku 2000, keď ich
o to požiadali kosovskí vojnoví
utečenci. Tých prichýlili asi 1200 po-
čas vojenského konfliktu v roku 1998
v Don Bosco Centre v Tirane. Atmos-
féra pohostinnosti a bratstva ich tak
nadchla, že chceli, aby aj ich deti v Ko-
sove mali podobné zariadenie pre vý-
chovu a vzdelanie a nemuseli za nim
odchádzať do cudziny. Trvalo však
niekoľko mesiacov, kým sa prekonal
odpor moslimských úradníkov a pra-
voslávnej srbskej menšiny. Odporco-
via dali súhlas až vtedy, keď na vlastné
oči videli pekné výsledky saleziánskej
činnosti v Tirane. V Albánsku a Koso-
ve získava Katolícka cirkev dobré me-
no práve vďaka saleziánom, pretože
sa starajú o dobro mládeže bez ohľa-
du na pôvod, jazyk a náboženstvo. Aj
tu bola vyslovená prosba o pomoc na
doplnenie saleziánskeho personálu,
ktorého je tu veľký nedostatok


Dúfam, že aspoň tento krátky prí-
spevok vzbudí v mnohých čitateľoch
záujem o túto „orliu krajinu“, veľmi
bohatú na misijné príležitosti, ktoré
by pomohli duchovne aj materiálne
pozdvihnúť obyvateľov ranených tota-
litným režimom a nezmyselnou voj-
nou.


Vladimír Chrobák
Foto: autor a Oto Naď


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6 27


MISIE


Albánsko však nie sú len negatíva.
Ponúka aj mnoho dobrého a pek-
ného. Výnimočne huževnatý a tvorivý
duch predkov tohto národa dal už 5.
storočí pred Kristom základ prekvi-
tajúcej ilyrskej civilizácii, ktorej nesko-
ršou pokračovateľkou sa stala civilizá-
cia albánska. Značný vplyv na
pozitívne formovanie ľudských a spo-
ločenských hodnôt predkov Albáncov
malo kresťanstvo, ktoré sa sem dosta-
lo už v 1. storočí. Až do 15. storočia,
keď sa začala násilná islamizácia Tur-
kami trvajúca až do roku 1912 to bo-
la kresťansky živá krajina.


Saleziánska prítomnosť v Albán-
sku sa začala v roku 1907 príchodom
prvých sestričiek FMA, ktoré tu otvo-
rili sirotinec a nemocnicu. Pre svoju
skromnosť, nábožnosť a sociálne cíte-
nie si okamžite získali obľúbenosť do-
máceho obyvateľstva. Po 2. svetovej


vojne nastalo 48-ročné obdobie totali-
ty spojenej s tvrdou ateizáciou celej
spoločnosti. Domáce sestričky uväzni-
li a rozohnali, zahraničné vyhostili.
Komunistický diktátor Enver Hodža
dokonca vyhlásil Albánsko za
prvú ateistickú krajinu na svete. Po
zrútení režimu sa znovu otvorili mož-
nosti pre obnovu života Cirkvi v tejto
morálne, nábožensky a hospodársky
úplne zničenej krajine. Dnes tu pôso-
bí viac ako 40 rehoľných spoločností.
O tom, aké je to ťažké sa každým
dňom presviedčajú aj traja naši sale-
ziánski misionári, ktorých sme sa vy-
brali navštíviť začiatkom novembra
2005.


O povestnej materiálnej chudobe
sme sa presvedčili hneď po prechode
hraníc. Hladká asfaltka, na akú sme
zvyknutí, sa za colnicou zmenila na
hrboľatú a deravú cestu. Bolo dobré,


že nás prišiel na hranicu čakať sloven-
ský salezián don Aurel Menke pôso-
biaci v meste Skutari, lebo jazda po
dedinách ponorených do hlbokej tmy
s množstvom chodcov, cyklistov
a motocyklistov bez akéhokoľvek
osvetlenia je veľmi nebezpečná.


Keď sme sa konečne dostali na ne-
veľký dvor saleziánskeho domu, priví-
tal nás čulý ruch spôsobený početnou
skupinou mládeže, ktorá v tunajšom
oratóriu hrala futbal a basketbal. Po-
čas večere sme spoznali aj ďalších
kňazov – misionárov, pochádzajúcich
s rôznych krajín Európy. Bol medzi ni-
mi aj jeden čerstvo vysvätený albán-
sky kňaz salezián. Milo nás prekvapi-
la veľmi živá svätá omša v kostole,
ktorý je súčasťou saleziánskeho diela.
Bolo na nej prítomných okolo 150
mladých ľudí, väčšinou dievčat. Do-
máci nám prezradili, že sú z neďalekej


26 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


MISIE


SHQIPERIA –
krajina ranených orlov
Zaskočila by vás otázka:
„Kde v Európe leží Republika
Shqiperia [Štipéria] = Krajina orlov?“
Mnohých asi áno. Ak by sa ale
niekto spýtal na Albánsko, odpoveď
by bola rýchla. Pri počutí viacej
známeho mena tejto krajiny sa
v mysliach našich ľudí automaticky
objaví predstava o najchudobnejšom
a najzaostalejšom štáte v Európe,
kde vládne skorumpovaná vláda
a široko ďaleko známa albánska
mafia. Filiálka skutarskeho domu, dedina Berdica. Je po sv. omši. Ľudia sa vracajú


domov. Kto ako môže. V pozadí „kostolík“ – bývalý kultúrny dom


Státisíce bunkrov, čo dal postavit Enver
Hodža, sú dnes neoddeliteľnou súčasťou


krajiny


Skutari. Miniučilište. Ale veľmi moderné Stredná škola FMA v Skutari. Mixita!
Vidime sestru Češku


Záber z ešte nedokončeného učilišta-
strednej školy v Prištine. Najnovšie


technológie aj pri vyučovaní


Nakoniec tá, čo tam bola od začiatku.
Magda Cerovská v Tirane so svojimi


spolusestrami


Tirana. Naše učilište. Direktorom je poľský
spolubrat. Všetko dýcha novotou a super


modernosťou ako koniec koncov všetko, čo
je robené našimi v Albánsku




kontemplácie. Musíš pripustiť to, že
Boh je veľký a že On koná. Musíš sa
otvoriť Jeho nemožným možnostiam,
nie vykalkulovaným možnostiam,
ktoré by si chcel Bohu nanútiť. Pravda
nie je niečím, čo sa vlastní, je to Nie-
kto, kto vlastní nás. Takže, keď vstú-
piš do Božieho vlastníctva, do jeho
srdca, pochopíš, že je niekým, kto ťa
vezme, pred kým musíš zostať ne-
schopný, v úžase, opustený, priprave-
ný nechať sa viesť.


Hľa, tri skutočnosti: úžas, povola-
nie, misia: „Ja ťa posielam“. Teraz už
môžeš ísť. Aký je rozdiel oproti tomu,
keď mladý Mojžiš „dobrý“ chlapec
sníval, že pôjde oslobodiť Izrael? Roz-
diel je v tom, že sledoval svoj sen. Te-
raz je poslaný, podriadený Bohu, kto-
rý ho vyzliekol z jeho predstáv, ktorý
ho volá, aby opustil svoje pohodlné is-
toty, prijal nepohodlie, zašpinil si ru-
ky, žil dobrodružstvo a riziko, ktoré
mu spôsobí aj roztrhnutie srdca. Boh
mu hovorí: „Ja ťa posielam“. Boh mu
zjavuje aj svoje meno: „Ja som, ktorý
som“. V skutočnosti, podľa hebrej-
ského vnímania, Mojžiš nežiadal defi-
níciu Božej podstaty. Mojžiš žiadal od
Boha garanciu, že Boh sa zaňho zasa-
dí. Takže Božie meno ja prísľub, „Ja
budem s tebou“. A na základe tohto
prísľubu Mojžiš môže vykročiť a začať
svoje dobrodružstvo.


Problémom je vykročiť. Mojžiš vy-
kročil, lebo sa nechal premôcť Bo-
hom. Pokiaľ si nezažil Božiu revolú-
ciu, nespoznal si Boha. Boh je Bohom,
ktorý ťa ovládne, ktorému treba dať
všetko. Ale keď si ho spoznal a tento
Boh sa zjavil tvojej duši, urobíš všetko,
len aby si ho nestratil.


Spomínam si, že raz som v Číne,
kde som kázal kurz misionárom, spo-
znal jedného starého misionára z Ne-
apola , ktorý mal 90 rokov. Spomínam
si na živé oči tohto muža, ktorý odišiel
do misií, založil mnohé kresťanské
komunity a videl šesť generácií pokrs-
tených Číňanov. Mao ho uväznil,
mučili ho, bol to život plný bolesti, ale
bohatý na lásku. Spýtal som sa ho, či
by robil tie isté veci, keby sa znovu na-
rodil. Pozrel na mňa živým pohľadom
a odpovedal: „Lepšie by som si ich
premyslel, ale znovu by som ich uro-
bil“.


Tak isto Mojžiš vie, že bude platiť
a napriek tomu prijíma, verí. Ide k fa-
raónovi a žiada, aby prepustil jeho
ľud. Z ekonomického pohľadu je jas-
né, že ak má podnik dobre fungovať,


potrebuje pracovnú silu. Ako môže
nechať odísť tento ľud? A teda faraón
začína odďaľovať. Nasleduje desať
známych egyptských rán. Nakoniec
ich faraón nechá odísť. Mojžiš odchá-
dza s izraelským ľudom obťažený zla-
tom, pretože Egypťania im dali všetko
zlato, len aby už odišli. Hebreji idú
preč a prichádzajú k Červenému mo-
ru. Faraón pochopil, že urobil veľkú
hlúposť a prenasleduje Izraelitov so
400 vozmi. Nasledujúce udalosti číta-
me v 14. kapitole knihy Exodus.


Aké dramatické je toto rozpráva-
nie! Z jednej strany je more so svojimi
vlnami, z druhej faraón so svojimi ko-
ňmi a vozmi. Čo by ste si vybrali? Ľud-
ská logika by povedala: „Ideme s fa-
raónom, povieme mu: Prepáč, ale
veľmi sme sa zmýlili…“ Alebo Červené
more, alebo faraón. Ale ešte tu bola
ďalšia možnosť: Veriť Bohu napriek
všetkému, napriek zdanlivej prehre.
Mojžiš sa v tomto okamihu nachádzal
pred touto voľbou. Je tu malá drobno-
sť: Mojžiš povedal ľudu, aby mali vie-
ru, lebo uvidia Pánovu slávu. Aké je to
pekné! Majte vieru, buďte pevní vo
viere, nebojte sa, buďte silní a uvidíte
Pánovu spásu. Keď Mojžiš hovorí ľu-
du, vraví: „Len vytrvajte a uvidíte Pá-
novu záchranu“. Keď stojí tvárou
v tvár Pánovi, hovorí: „Čo sa to deje?
Zabudol si na to, čo si mi sľúbil?“ To
všetko je pekné, lebo nám to pomáha
pochopiť, že keď sme v kontakte s Bo-
hom, nemôžeme zložiť naše kríže na
plecia toho, kto je slabší. Mojžiš robí
najdôležitejší skutok svojho života,


dôveruje Bohu. Verí napriek realite.
Čo sa udeje? Vody mora sa otvoria,


ľud prechádza, prenasledujúci Egy-
pťania sa utopia. Je to tragický a tvrdý
symbolizmus. Mojžiš prechádza cez
vodu, je vyslobodený z vôd spolu so
svojím ľudom.


Prichádzame k záveru. Nachádza-
me sa pred poslednými 40-timi rokmi.
Nebudeme rozprávať celú históriu, le-
bo 40 rokov je dlhá doba. Povieme si
iba záver. Mojžiš došiel k tomu, že vi-
del zem Izraela, ale videl ju z vrchu
Nebo. Je to pekné miesto, kde boli
nájdené ruiny bazilík, ktoré pripomí-
najú Mojžiša. Keď Mojžiš zomrel, mal
120 rokov. Je to jediný muž z histórie,
o ktorom Biblia hovorí, že zomrel na
príkaz. Podľa rozprávania knihy Deu-
teronómium, Mojžiš zomrel sám,
v poslušnosti Bohu, bez toho, aby
vstúpil do zasľúbenej zeme (Dt 32,
49). Táto smrť z poslušnosti Bohu je
dojímavá: „A Mojžiš, Pánov služob-
ník, zomrel tam v moabskej krajine
podľa Pánovho rozkazu“ (Dt, 34, 5).
V osamelosti, chlade na vrchu, ho pri-
jme Ktosi iný, kto ho zahreje. A zatiaľ,
čo ho necháva z diaľky kontemplovať
zasľúbenú zem, dáva mu tú skutočnú,
ktorej bola táto iba symbolom. Až po
túto chvíľu sa Mojžiš naučil byť po-
korným, naučil sa milovať Boha, slepo
mu dôverovať! Bez miery, až do kon-
ca, až za koniec. To je Mojžišova viera.


Mons. Bruno Forte
Foto: archív redakcie


29


LABORATÓRIUM VIERY


Mojžiš ide bývať do krajiny Ma-
dián, ďaleko od toho všetkého a tam
aspoň čiastočne získa rešpekt. Ožení
sa, má dve deti a buduje si pokojný ži-
vot, povedali by sme bezproblémový.
Veľký snilko z rokov mladosti, ten,
ktorý chcel oslobodiť Izrael, sa hneď
stretol s tvrdosťou reality a stal sa ma-
lým pôžitkárom. Jedným z tých, ktorí
navonok majú všetko pohodlie: má
ženu, deti, má dom, prácu, avšak je
tým, ktorého sen zasiahol raz navždy.
To je druhá fáza Mojžišovho života.
Opustil svoje sny, rezignoval, stal sa
tým, kto už viac nie je schopný snívať.


Keď už nie sme schopní snívať, tre-
ba sa nad tým zamyslieť, pretože
v tomto momente možno zomiera aj
naša duša, hoci naše telo ďalej žije. Ra-
bíni hovorievali jednu peknú myšlien-
ku: „Vyhnanstvo Izreaela začalo
v dňoch, keď Izrael prestal trpieť kvô-
li skutočnosti, že je vo vyhnanstve.“ Si
vo vyhnanstve, keď už nemáš v sebe
pálivú nostalgiu po vlasti, keď už viac


nie si tým človekom, ktorý sa neuspo-
kojí s realitou, ale totálne rezignoval
na realitu. A potom, tváriac sa, že všet-
ko je v poriadku, sa ohluší, začína hľa-
dať peniaze, úspech, pôžitok. Snaží sa
ohlušiť, aby viac nemusel rozmýšľať.
To je skutočné vyhnanstvo. Ak si už
začal spoznávať tvrdosť reality, chcel
by som sa ťa spýtať: máš ešte v sebe
nejaký sen, alebo si už rezignoval pri
ťažkostiach a snahe ohlušiť sa? Tieto
otázky kladiem sebe aj vám.


A v tomto okamihu Mojžišovho ži-
vota začína najdôležitejšie obdobie.
Koľko mal rokov? Osemdesiat. Je po-
vzbudzujúce predstaviť si, že aj v 80-
tich rokoch môžeme začať najkrajšiu
a najdôležitejšiu fázu života. Takže
Mojžiš ako 80-ročný spoznal skúseno-
sť, ktorá navždy zmení všetko. Ak tu
dnes my hovoríme o ňom, nie je to
preto, že bol mladíkom, ktorý dostal
od života všetko, nie je to preto, že sa
stal malým pôžitkárom, ktorý sa usa-
dil, oženil a zabudol na svoj ľud a Bo-


ha. Ale hovoríme o ňom preto, že ako
80-ročnému a sa mu prihodilo niečo,
čo navždy zmenilo jeho život.


Prečítajme si, čo nám o tom hovorí
kniha Exodus v 3. kapitole.


Pri tomto texte by som chcel zdô-
razniť tri malé skutočnosti. Prvou je
prekvapenie-úžas. Mojžiš pasie v oko-
lí vrchu Horeb a zrazu nečakane zba-
dá krík, ktorý horí. Je dôležité uvedo-
miť si, že sa priblížil aby: „…si obzrel
ten čudný jav.“ Čo znamená to slovo?
Že Mojžiš, aj keď už toho prežil veľa,
je stále zvedavým človekom, ktorý sa
vie aj diviť. Kde už nie je údiv, tam už
nie je život, tam niet viac prekvapení.
To je prvý bod: Mojžiš je naďalej pút-
nikom, hľadačom. Aj keď si už zvykol
na pohodlný život, jeho srdce naďalej
túži po kráse, ktorú ešte nestretol. To
je údiv. Si schopný diviť sa? Alebo ti
už veci, ktoré si prežil, odobrali
sviežosť, údiv? V skutočnosti človek,
ktorý sa diví, je človekom, ktorý hľa-
dá, je hľadačom tajomstva. Chcem si
od Boha žiadať milosť, aby som nikdy
nestratil údiv. Je to dar môcť vždy za-
čínať odznova.


Poviem vám tajomstvo: láska je
buď záväzok každého dňa, alebo plač
počas celého života. Ak nevieš každý
deň znovu začínať, staneš sa unave-
ným opakovateľom bez duše. Môže-
me sa stať aj profesionálmi lásky. Ľuď-
mi, ktorí robia veci, lebo ich musia
robiť, ale nemajú už schopnosť žasnúť
nad životom.


A v tomto bode sa v Mojžišovom
živote odohrá niečo výnimočné: Božie
pozvanie: „Mojžiš, Mojžiš!“ Boh volá
po mene. Pred Bohom nie je nikto
anonymný. Každý z nás je jedným
„ty“, absolútne jedinečný, jediný, ob-
jekt nekonečnej lásky. A Mojžiš sa
Ním nechal zavolať. Pred priblížením
si však zobuje sandále. Boh, ktorý ťa
volá, nie je niekým, koho si môžeš pri-
vlastniť. Pred ním musíš ostať v úžase


28


LABORATÓRIUM VIERY


Mojžiš musí utekať. Stal sa cudzincom
vo faraónovm dome i medzi svojimi bratmi,
lebo vyrobil problémy.
Čo sa stane v tejto chvíli?


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


Mojžiš (2. časť)




Predseda Katolíckej charity v Pa-
kistane Mons. Joseph Coutts, biskup
vo Faisalabad, s uznaním pochválil,
skupinu mladých, ktorú vedú saleziá-
ni don Peter Zago a don Ruiz, za po-
moc, ktorú poskytujú na územiach
postihnutých zemetrasením z októbra
2005. Mladí dobrovoľníci boli medzi
prvými, ktorí sa presunuli stovky kilo-
metrov, aby založili obytný stanový tá-
bor pri nemocnici Aiub v oblasti Abot-
tabad. Biskupi, cirkevní predstavitelia
a miestne autority v oblasti Abottabad
vyjadrili svoje prekvapenie nad tým,
čo sa skupine 50 mladých vo veku 12
– 18 rokov podarilo pod vedením sa-
leziánov v takom krátkom čase urobiť.


Pätnásť dní po zemetrasení mladí
dobrovoľníci postavili dobre vybave-
ný tábor s dvadsiatimi veľkými stan-
mi, kde našlo núdzové prístrešie via-
cero postihnutých. Lekári tam museli
denne ošetrovať aj 200 zranených.
Mladí pomáhali pri zdravotnej starost-
livosti a tábor odovzdali miestnym au-


toritám. Predstavitelia samosprávy
a zdravotní pracovníci požiadali sale-
ziánov, aby postavili nový tábor v Mu-
na Jabra, v horách v nadmorskej výš-
ke 2 400 metrov, kde pomoc
prichádzala veľmi pomaly. Na miesto
došla skupina z mesta Quetta, ktorú
viedol don Julio Palmieri a pripojila sa
k donovi Zagovi, ktorý tam začal pra-
covať ako prvý.


Apoštolský nuncius v Pakistane
Mons. Alessandro D’Errico, ponúkol
20 000 eur na podporu nového diela.
Podobne podporil túto iniciatívu aj
hlavný predstavený saleziánov don
Pascual Chávez a generálna rada. Po-
dobne prišla pomoc aj od humanitár-
nych, misijných a farských organizácii
z Európy, USA a tiež pomoc od počet-
ných individuálnych darcov z celého
sveta.


Oblasť Muna Jabra je vzdialená
11 km od väčšieho mesta Balakot. Do-
stať sa do nej dá iba s terénnym au-
tom. Situácia na mieste bola vážna.
V oblasti žilo 100 000 ľudí z ktorých
asi 10 000 pri zemetrasení zahynulo.
V novembri tam už začalo snežiť
a s pribúdajúcou zimou sa práce sťaži-
li. Mnohé zásoby na prežitie boli zniče-
né a viacerí ľudia prežili len vďaka hu-
manitárnej pomoci Červeného kríža.


Manu Jabra je oblasť, do ktorej sa
sťahujú obyvatelia z hôr na zimu, aby
tu ľahšie prežili chladné obdobie. Pre-


to tu bola po zemetrasení aj väčšia
koncentrácia rodín a veľká potreba
pomoci. Miestni obyvatelia patria k et-
nickej skupine Gujer. Okrem zabez-
pečenia prežitia záchranári museli po-
máhať obyvateľom prekonávať aj
strach z opätovných zemetrasení. Na
rozhovoroch sa stretávali pri šálkach
horúceho čaju v stanoch, kde boli ve-
dúci predstavitelia komunít. Keď sa
rozprávalo o vybudovaní nových do-
mov, všade bolo cítiť strach. Nikto už
nechcel bývať v dome so strechou,
ktorá by naňho znovu mohla padnúť.
Študujú sa typy domov, ktoré by sa tu
mali postaviť, ale z myslí ľudí je ťažko
vyhnať strach z toho, čo prežili a čo sa
môže zopakovať. V očiach ľudí dlho
pretrvávajú tieto obavy.


Skupina saleziánskych dobrovoľ-
níkov uskutočňuje projekt v tomto
rozsahu:


1. Zabezpečenie najnutnejších po-
trieb na prežitie počas piatich zim-
ných mesiacov pre 400 ľudí. Sú to sta-
ny, potraviny, lieky, kuchynské
nádoby, sociálne zariadenia, kúpeľne,
prikrývky, paplóny…


2. Rekonštrukčné práce zamerané
na vybudovanie zničených obydlí.
200 domov, škola, mešita…


3. Pomoc pri návrate do normálne-
ho života. Okrem postavenia budov
treba zabezpečiť aj prostriedky na ďa-
lšie prežitie. Pomoc pri zásobení do-


30


AKTUALITA


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6 31


SPRÁVY


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu Don
Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu, kedy za nich redaktor časopisu slúži svätú omšu
a pamätáme na nich v modlitbách.


Mozart


na Krista Kráľa
Naliehavá pomoc v núdzi
V októbri minulého roka
zasiahlo Pakistan silné
zemetrasenie s ničivými
následkami. Miestni
saleziáni sa aktívne zapojili
do pomoci v postihnutých
oblastiach.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 6


Poslednú nedeľu cirkevného roka
sa v Katolíckej cirkvi slávi sviatok
Krista Krála. Vo farnosti v Moste pri
Bratislave bol tento sviatok na sláv-
nostnej omši umocnený tým, že
v rámci svätej omše, ktorú celebroval
miestny správca farnosti ThDr. Ma-
rián Červený, PhD., odznela Mozarto-
va Missa brevis in G KV 140 v podaní
spojených chrámových zborov: la-
mačsko-dúbravského (dirigent
Ing. Peter Fajkus) a Chrámového zbo-
ru sv. Ondreja z Vysokej pri Morave
(dirigent Róbert Dinuš). Omšu naštu-
doval a dirigoval Róbert Dinuš, sóla
spievali sólisti z opery ND v Bratisla-


ve, za doprovodu komorného sláčiko-
vého orchestra pod vedením Václava
Žideka z Bratislavy.


Opäť sa potvrdilo, že popri dob-
rom naštudovaní Mozartovho diela je
možné a osožné spájat dobrovolné
chrámové zbory a profesionálnych só-
listov, pričom výsledok je viac ako
dobrý, kedže takéto vystúpenie popri
oslave Pána prinieslo aj hodnotný
kultúrny zážitok s duchovným roz-
merom.


JUDr. Štefan Martinkovič


mov najnutnejšími nástrojmi, ktoré
pomôžu komunite postaviť sa na no-
hy. Šijacie stroje pre ženy, aby mohli
vyrábať a predávať odevy, obchod
s drevom pre mužov, ktorí spracová-
vajú stavebné drevo a predávajú ho
v meste, generátory elektrickej ener-
gie, otvorenie malých stánkov a pre-
dajní s potravinami a iné.


V saleziánskej skupine pracujú
dobrovoľníci z našich škôl, farností,
ale potrební sú aj zdravotníci, psycho-
lógovia, stavbári a technickí odborní-
ci z rôznych oblastí. Každý dobrovoľ-
ník sa musí zaviazať aspoň na
dvojtýždennú službu, po ktorej sa
skupiny striedajú.


Miestnym obyvateľom sa zabez-
pečujú aj nové domáce zvieratá, aby si
ich mohli rozmnožovať, začali obcho-
dovať a získali mäso a mlieko. Na-
miesto peňazí je lepšie dať im doby-
tok, aby sa znovu rozbehol ich
tradičný výmenný obchod.


Prvotný projekt obnovy sa pomaly
začína uskutočňovať. Žijúc s týmito
ľuďmi, sa rodia vždy nové idey, ako im
pomôcť pri návrate do normálneho ži-
vota. Nejde len o materiálnu pomoc,
ale aj o rozptýlenie obáv a úzkosti
z budúcnosti. Veľkou pomocou je aj
skutočnosť, že sa vo svojej biede necí-
tia opustení. Saleziánski dobrovoľníci
sa snažia byť príkladom spolupráce
medzi dvoma kultúrami, uskutočňujú
srdečné objatie medzi ľuďmi dvoch
rôznych náboženstiev, kde jeden člo-
vek pomáha druhému v jeho núdzi.


Text a foto: ANS


D O B R O D I N C I




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


Z


Listy Jána Bosca
Ján Bosco
Táto kniha umožňuje nahliadnuť do zákutí


života a myšlienok dona Bosca. Výber z jeho osobnej i úradnej koreš-
pondencie iste doplní mozaiku všetkých tých veľkých či malých frag-
mentov tejto očarujúcej osobnosti.


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Listy Jána Bosca


Omša – večera Pánova


Duchovná cesta k starnutiu


Modlitby miništrantov


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Omša – večera Pánova
Andrea Gasparino
Pozvanie k prehĺbeniu poznania o omši, aby sa stala stredobo-
dom života viery. Hoci sú tieto katechézy určené predovšetkým
mladým, môžu byť užitočné aj pre skúsených kňazov a animáto-
rov liturgie.


Titul Počet kusov


252,– Sk


216 strán, pevná väzba


80 strán, brož.


184 strán, pevná väzba


176 strán, brož.


175,– Sk


83,– Sk 149,– Sk


✃


Modlitby
miništrantov
Michael Ickstadt,
Andreas Martin, Helmut Rakowski
Modlitby pred a po svätej omši na celý liturgický rok.
Pomôžu lepšie sa pripraviť na stretnutie s Pánom Ježišom
v Eucharistii.


Duchovná cesta k starnutiu
Piet van Breemen
Starnutie je v prvom rade dar, ale nepochybne
aj úloha. Na túto úlohu možno pozerať z mno-


hých hľadísk. Táto kniha ponúka duchovný pohľad.


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny


Po obdržaní objednávky vám zašleme
poštovú poukážku a s prvým číslom
dostanete aj multimediálne CD zdarma.
Redakcia AHA!
Miletičova 7
82108 Bratislava
e-mail: aha@donbosco.sk
tel.: 02/5557 2226


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


Adresa: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


Objednávam AHA! na školský rok 2005/2006 v počte kusov: . . . . . z každého čísla.


❏ rozhovory so známymi
ľuďmi


❏ vzťahy medzi chlapcom
a dievčaťom


❏ reportáže zo sociálneho
prostredia


❏ duchovný život moder-
ného kresťana


❏ rozlišovanie a skúmanie
ponúk dnešného sveta


❏ film, hudba, praktické
rady, súťaže


+ multimediálne CD zdarma