Don Bosco Dnes SLK No. 1 2005

ROČNÍK XXXVI.1/2005
JANUÁR – FEBRUÁR


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


JUBILEUM: HLAVNÝ PREDSTAVENÝ NA SLOVENSKU
ŽIVOTOPIS: STRETNUTIE S JÁNOM BOSCOM
AKTUALITA: ŽIVOT V ZASĽÚBENEJ ZEMI




D BSLOVO NA ÚVOD


Srdečne vás všetkých pozdravu-
jem na prahu nového roku a pripá-
jam sa ku všetkým, ktorí vám želali
dobré zdravie, Božiu pomoc a ochra-
nu i všetko ostatné, čo si aj sami pra-
jete do nastávajúcich dní. Uisťujem
vás o svojich modlitbách a pripomí-
nam vám, že i v tomto roku v našej
národnej svätyni, v Bazilike Panny
Márie Sedembolestnej v Šaštíne, bu-
deme každú sobotu slúžiť svätú
omšu za dobrodincov a podporova-
teľov saleziánskeho diela na Sloven-
sku, a teda aj za vás.


Rok 2005, do ktorého sme vstúpi-
li, chceme podľa priania Svätého Ot-
ca prežívať ako Rok Eucharistie. Za-


čal sa 10. októbra
2004 počas eucharis-
tického kongresu
v Mexiku a vyvrcholí
v októbri tohto roku,
keď sa v Ríme stretnú
biskupi celého sveta
na biskupskej synode
venovanej Eucharis-
tii. Verím, že po pr-
votných ťažkostiach,
ktoré sú spojené
so začiatkom každej
novej veci, sa už vo
vašich farnostiach
rozbehli iniciatívy
spojené s jeho sláve-
ním.


Aj v našom časopi-
se sa chceme zapojiť
do tohto prúdu živo-
ta Cirkvi. Popri iných
príspevkoch sa bu-
dem usilovať vo svo-
jich úvodníkoch po-
núkať vám
myšlienky, skúsenos-
ti a podnety, ktoré by
mohli pomôcť čo naj-
lepšie prežiť tento mimoriadny rok a
získať z neho tú posilu a orientáciu,
ktorú očakával Svätý Otec, keď ho
ponúkol pre celú Cirkev.


Vo svojom apoštolskom liste Ma-
ne nobiscum Domine – Pane, ostaň
s nami, Svätý Otec zdôrazňuje, že tá-
to jeho iniciatíva nemá prerušiť akti-
vity a pastoračné programy v diecé-


zach, ktoré už prebehajú. Pápež si že-
lá, aby sa vo všetkom, čo robíme
a čím žijeme, zdôraznil eucharistický
rozmer, ktorý môže všetko urobiť
plodnejším a účinnejším.


Vyhlásením Roka Eucharistie Svä-
tý Otec sleduje dvojaký cieľ: v prvom
rade oživiť a prehĺbiť v srdciach ve-
riacich vieru v reálnu prítomnosť
Ježiša Krista v Eucharistii a potom
ako dôsledok jej častého a zbožného
slávenia podnietiť v rámci spoločen-
stiev a farností nové sociálne aktivi-
ty v prospech najchudobnejších.


Svätý Otec vychádza z obrazu
emauzských učeníkov (Lk 24,
13–35), ktorí plní smútku a bolesti
odchádzajú z Jeruzalema, kde boli
svedkami smrti Pána Ježiša. Cestou
sa k nim pripája ďalší pocestný, kto-
rý im postupne cez Sväté písmo ob-
jasňuje zmysel Ježišovho utrpenia
a smrti. Smútok a sklamanie učení-
kov postupne mizne a prekvapení
učeníci večer pri lámaní chleba v ne-
známom pocestnom spoznávajú
svojho Majstra! Plní radosti a vnú-
torne premenení sa vrátia do Jeruza-
lema a stávajú sa ohlasovateľmi
Kristovho zmŕtvychvstania a jeho
prítomnosti medzi nami.


Tento obraz z Lukášovho evanje-
lia je nadčasový. To, čo sa stalo na


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Pauliny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: SLOVENSKÁ GRAFIA a. s., Bratislava


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


1/2005
ROČNÍK XXXVI.


JANUÁR – FEBRUÁR


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
S


ta
ni


sl
av


V
in


te
r


Jubileum
Hlavný predstavený na Slovensku 4


Životopis
Stretnutie so svätým Jánom Boscom (1) 8


Misie
List z Albánska 11


História
Spomienka na dona Titusa Zemana 12


Mariánske zvony
Gaboltovská púť mužov 2004 13


Mariánske zvony
Petronela Kudolániová 14


Mariánske zvony
História časopisu Svetlo 16


Mariánske zvony
Saleziánsku rodinu obnovuje 18


Mariánske zvony
Malý zázrak 20


Hudba
Hudobná udalosť v šaštínskej bazilike 21


Správy
Z homílií hlavného predstaveného 22


Výchova
Čo s novým rokom? 23


Aktualita
Život v Zasľúbenej zemi 26


Redakcia
Oslavy jubilea saleziánov 30


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


ceste z Jeruzalema pred dvetisíc rokmi, sa má odohrať aj
v našom živote. A nie iba raz. Takúto premenu by sme
mali prežiť pri každej svätej omši.


Smútok a bolesť v nás rastie najmä vtedy, keď hrie-
chom strácame kontakt a spojenie so živým a život ob-
novujúcim Bohom. Preto je také potrebné, aby sme ob-
novovali a prehlbovali svoje spojenie s ním najmä v jeho
Slove a Eucharistii. Toto sú dva základné a najväčšie
pramene nášho šťastia.


Súčasná európska kultúra je hlboko poznačená ag-
nosticizmom a praktickou neverou a aj u nás rastie po-
čet veriacich, ktorých viera slabne. Nie je to tak na zá-
klade štúdia a jasných dôvodov, ale zvyčajne preto, že si
nedokážeme nájsť čas stretnúť sa s Kristom.


Záplava negatívnych informácií plodí v našej duši
zmätok. Rastie naša neistota z budúcnosti a stávame sa
otrokmi sveta a jeho ponúk, ktorí sa so sklonenou hla-
vou vlečú púšťou sveta, zúfalo hľadajúci naplnenie,
zmysel a radosť zo života.


Tak ako k emauzským pridáva sa aj k nám na našej
životnej púti Pán Ježiš. Má ale ťažšiu úlohu, lebo sme
viac ako boli oni ohlušení lomozom života.


Ak sa však dokážeme stíšiť a započúvať do jeho slov,
naše srdcia sa znovu rozhoria.


Využime preto aj túto ponuku a uvedomme si, že
svätá omša nemá byť iba luxusným tovarom pre niekoľ-


ko málo vyvolených. Ježiš berie na seba podobu chleba,
ktorý je naším najobyčajnejším, každodenným pokr-
mom. Aj v tomto môžeme vidieť znak, že sa chce s nami
stretávať často, ak sa dá aj každodenne.


Katechizmus Katolíckej cirkvi v článku 1324 hovorí,
že Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského
života. Prehodnoťme si svoj postoj v prvom rade k ne-
deľnej svätej omši. Ak si bez nej nedokážeme predstaviť
svoj život, ak naša účasť na nej je pravidelná a živá, má-
me jeden pevný bod, o ktorý sa dá vždy oprieť.


Modlím sa za seba i vás, aby každá omša bola pre
nás radostnou chvíľou stretnutia so živým Ježišom a aby
sme z nej dokázali čerpať tú posilu a radosť, ktorá sa
nám v nej ponúka.


Váš brat v Ježišovi Kristovi


Fo
to


:
M


il
an


K
le


no
vi


č
a


St
an


is
la


v
V


in
te


r


Vladimír Fekete, provinciál SDB


2 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5




sme z nich ešte dlho čerpali povzbudenie. Návštevu neustále
sprevádzal kameraman a fotograf a o návšteve je vyhotovená
bohatá obrazová dokumentácia, ktorej časť predstavujeme na
týchto stránkach.


Aj médiá mali o jeho návštevu nevídaný záujem. Prehovoril
pre Slovenský rozhlas, v Rádiožurnále (vysielali to v najsledo-


vanejšom čase,
keď je sledovanosť
okolo 700-tisíc po-
slucháčov), spra-
covali s ním dlhší
vstup pre rozhla-
sový magazín Kre-
sťanská nedeľa,
správy prinieslo aj
rádio Lumen
a TASR. TA3 vysie-
lala reportáž, STV


D BJUBILEUM
Hlavný


predstavený
na Slovensku


PRIATELIA, UŽ TO MÔŽEME S USPOKOJENÍM
POVEDAŤ! NAŠE SALEZIÁNSKE JUBILEUM


DÔSTOJNE A RADOSTNE VYVRCHOLILO
NÁVŠTEVOU HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO


SALEZIÁNOV DONA PASCUALA
CHÁVEZA V DŇOCH 12. - 15.


NOVEMBRA 2004.


4 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5


Čakali sme ho najprv v atmosfére
zvedavosti: Čo nám povie? Potom sa
k tomu vplietlo akési vzrušenie: Ako
sa bude správať? Ale opäť sa nádher-
ne prejavil saleziánsky duch, ktorý
medzi nami zotrel rozdiely a v jeho
prítomnosti sme sa cítili ako dávni
priatelia. Atmosféra na stretnutiach
v Košiciach i Bratislave bola vyni-
kajúca. Program bol pestrý, hodnot-
ný, duchovne hlboký... Príhovory do-
na Cháveza smerovali k osobnému
duchovnému životu, komunite i apo-
štolátu. Jeho príhovory sa nahrávali
a vydali sa v tlačenej podobe, aby


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5 5


Návšteva u otca arcibiskupa Jána Sokola v Trnave


V provinciálnom dome sestier FMA, Bratislava


Privítanie na košickom letisku


Diskusia so spolubratmi SDB v Košiciach


Slávnostná svätá omša v Kostole sv. Gorazda v Košiciach




predstaveného z našej návštevy: „Bol
z vás nadšený. Stále hovoril, čo videl
a prežil.“


Dobre sa to počúva, ale my vieme
aj o svojich slabinách. A práve preto
chcem pripomenúť, že jubileum ešte
nekončí. Pred nami je veľká úloha:
Ako spracovať a zužitkovať jeho náv-
števu, ako oduševniť ľudí v našom
prostredí, ako naplniť jeho slová


a priania. A ešte niečo, patrí sa poďa-
kovať všetkým organizátorom, dobro-
voľníkom, účinkujúcim, ktorí sa do
prípravy zapojili.


Príspevok ukončím myšlienkou,
ktorá vo mne po návšteve stále rezo-
nuje: „Som rád, že som salezián!“ A
ešte jedna, v kontexte globalizácie:
„Národ malý počtom, môže byť veľký
duchom.“ Práve v tom je naša sila, na


ktorú nás upozornil aj Svätý Otec.
Vytvorme si čas na ticho, v kto-


rom to všetko spracujeme. Pri roz-
mýšľaní o živote a o zmysle nášho sa-
leziánskeho bytia, aj o tom, či
neurobiť týždeň pre mládež tam
u vás, vás zdraví


Jozef Luscoň SDB.
Foto: Milan Klenovič


a Stanislav Vinter


- Dobrá zvesť spracovala o našom ju-
bileu viac ako desaťminútový blok.
O návšteve a jubileu saleziánov sa
veľmi krásne vyjadril v Katolíckych
novinách náš odchovanec Janko Miš-
ko.


Zhodou okolností v čase návštevy
hlavného predstaveného prebiehal
u nás Týždeň Cirkvi pre mládež. Na
tlačovej konferencii, ktorá túto akciu
sprevádzala, som mal možnosť pre-
zentovať činnosť saleziánov. Pekné
bolo aj to, že otcovia biskupi v pas-
tierskom liste o mládeži poďakovali
saleziánom za ich 80-ročnú službu
pre mládež.


A ako nás videl samotný hlavný
predstavený? Niečo on sám povedal
nášmu provinciálovi, s ktorým cesto-
val naspäť na letisko do Viedne. Jeho
posolstvo sa dá uložiť do vety: „Ani


neviete, aké bohatstvo
máte.“ Ďalšiu dobrú
správu nám povedal
generálny radca pre
pastoráciu mládeže
don Domenech na
stretnutí vedúcich
pastorácie mládeže
a farárov v Maďarsku.
Len čo zbadal delegá-
ciu zo Slovenska,
hneď nám referoval
o dojmoch hlavného


D BJUBILEUM


Svätá omša a kultúrny program v bratislavskom Istropolise


Záverečné stretnutie s provinciálnou radou saleziánov U predsedu národnej rady SR Pavla Hrušovského


Odovzdávanie milodaru 774 400,– Sk a 110,– USD
na opravu Baziliky v Turíne, ktoré zaslali dobrodinci zo Slovenska


7D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5




zomieralo veľa mladých na nevylieči-
teľné choroby zavinené nemravným
životom.


Mladému kňazovi Jánovi Boscovi
ich bolo ľúto a chcel im pomôcť. Za
svoje pôsobisko si vybral najzane-
dbanejšiu a najnebezpečnejšiu časť
Turína, predmestie Valdocco.


V tých časoch mala v tejto štvrti
svoje veliteľstvo najpovestnejšia pie-
montská zbojnícka skupina, tzv. „La
Cocca“. Všetci sa jej veľmi báli, do-
konca i polícia. Tá sa neopovážila vo
valdockej štvrti ani ukázať.


Don Bosco sa na to odvážil, preto-
že mu záležalo aj na zbojníkoch.


Keď ho po rokoch mnohí oslavo-
vali za jeho skvelé celoživotné dielo
(napríklad jeho príchod do Barcelo-
ny sa podobal príchodu nejakého
kráľa) a žiadali ho, aby im povedal


niečo o svojom
diele, tak riekol:
„...vyčistil som
mestské ulice od
mladých tulá-
kov a zlodejov.
Dnes sú rado-
sťou svojich ro-
dín a slávou svo-
jich rodísk... Bez
správnej výcho-
vy by vás boli
časom napadli
revolvermi a oz-
bíjali...“


Aká to bola
výchova, že sa
potenciálni kri-


minálnici zmenili na slušných a nie-
kedy i na popredných členov spoloč-
nosti, a v akých ustanovizniach ju
don Bosco uskutočňoval?


Prvou ustanovizňou, prvým „ora-
tóriom“, kde začal tvoriť don Bosco
svoje veľké dielo, bola obyčajná
kôlňa...


Bosco ju získal pre chlapcov, kto-
rým sa venoval po nedeliach, lebo ne-
chcel, aby sa túlali, bili, hrali karty,
rozprávali oplzlosti a vzájomne si na-
dávali. Začal ich učiť katechizmus,
brával ich na dvor a neskôr na lúku,
aby sa tam do vôle zahrali a vybehali.
Lenže kdekoľvek sa chlapci hrali,
tam tráva nerástla. Všade prekážali
okolobývajúcim alebo okoloidúcim.
Všetci sa sťažovali, že chlapci priveľ-
mi kričia a že sú nezbední, a preto ich
odvšadiaľ vyháňali. (Ale nemožno to
týmto ľuďom zazlievať, lebo ten krik
bol skutočne hrozný - veď napríklad
na Filippovej lúke sa hralo a vystrája-
lo takmer štyristo chlapcov.)


V tú nedeľu, keď sa mohli posledný
raz hrať na lúke, a keď sa celkom strá-
cala nádej na pekné nedeľňajšie popo-
ludnia, prišiel na lúku akýsi muž.
Opýtal sa dona Bosca: „Je to pravda,
že hľadáte miesto na zariadenie labo-
ratória?“ „Nie laboratória, ale orató-
ria,“ opravil ho prekvapený don Bo-
sco. „Neviem, aký je rozdiel medzi
laboratóriom a oratóriom,“ povedal
neznámy, „ale viem o peknej kôlni,
ktorú by chcel pán Pinardi prenajať...“


No a don Bosco sa hneď vybral za
pánom Pinardim.


Dnes je Piemont severozápadnou
časťou Talianska. Na severe, západe
i juhu je ovenčený vysokými alpský-
mi obrami, ktorí ho oddávna strážia
a dodávajú mu neobyčajnú krásu
a pôvab. Východ a stredná časť Pie-
montu je úrodná rovina, vysadená
morušami a obsievaná obilím, repou,
kukuricou i ryžou.


Ján Bosco prežil väčšinu svojho ži-
vota v hlavnom meste Piemontu - Tu-
ríne. Toto mesto bolo tou úrodnou
a požehnanou pôdou, do ktorej za-
sial svoje horčičné semeno. Tu zapus-
tilo svoje korene. V Turíne sa stal Ján
Bosco veľkým a slávnym mužom 19.
storočia.


V časoch, keď tu pôsobil Ján Bo-
sco, žilo v meste asi 130 000 ľudí.
Práve vtedy sa začalo mesto spriemy-
selňovať. Na okolí a v jeho predmes-
tiach vznikali tkáčovne a továrne na
hodváb. Ináč bol Turín skôr mestom
obchodným, vojenským a kláštor-


ným. (Ktorýsi historik v polovici 18.
storočia o Turíne povedal: „Tam po-
čujete len zvoniť a bubnovať.“)


Ale aby sme Turínu neukrivdi. Bo-
lo to aj mesto kráľovské, parlamentné
a diplomatické. Turisti sa tu však len
zriedkakedy zastavovali - chýbali im
turistické atraktivity a umelecké divy,
pre ktoré sa chodilo za Alpy. A chý-
bala im aj elegancia, čaro, jemnosť
a fantázia, ktorou sa vyznačujú neďa-
leké francúzske mestá. Dnes však
chodí do Turína veľké množstvo ná-
vštevníkov. Chodia sem najmä k hro-
bu svätého Jána Bosca, aby sa poklo-
nili jeho pamiatke a vyprosili si veľké
duchovné dary: svetlo a múdrosť ži-
vota, silu na prácu, lásku k blížnemu,
oduševnenie a vernosť veľkým a svä-
tým veciam.


V dobe, ktorú spomíname, sa Tu-
rín začal vzmáhať. Nikdy predtým sa
tu tak nestavalo ako práve v tomto ča-
se. Staré mesto sa spájalo s predmes-


tiami a tie sa ťahali ďalej a ďalej do
polí. Z okolia sa valilo do mesta ro-
botníctvo väčšmi, ako bolo únosné.
Hrnuli sa sem najmä mladí ľudia, aby
pomáhali na stavbách a aby sa vyuči-
li za murárov, tesárov a iných reme-
selníkov. Ubytovali sa, kde kto mohol
– na povalách, v pivniciach –, a keď
nenašli ubytovanie v rodinných do-
moch a činžiakoch, tak žili aj
v obyčajných dierach...


Deväť, ba i dvanásťčlenné rodiny
sa tu dusili v špine, biede, v ustavič-
ných hádkach a kliatí. Kto nenašiel
prácu, stával sa tulákom a ponevieral
sa po uliciach po predmestiach, po
pádskom nábreží a po stavebných
pozemkoch. Boli to ľudia bez práce,
bez chleba, veľa zanedbaných chala-
nov, vystavených mravnej skaze a ús-
trkom. Žili zo žobroty a chytráctva.
Starší kazili mladších a mladší naj-
mladších. Ovocie tejto skazy bolo po-
tom vidno v turínskej nemocnici, kde


D BŽIVOTOPIS


Zasiatie semena


Stretnutie so
svätým
Jánom Boscom (1)


Staré chudobné domy v Turíne Porta Palazzo - jedno z námestí, kde sa stretávali chlapci z oratória


Budovy na Via Dora, kadiaľ často prechádzal don Bosco so svojimi chlapcami


Pancrazio Soave pozýva dona Bosca, aby si prišiel pozrieť Pinardiho usadlosť


Pinardiho dom


KAŽDÝ ČLOVEK JE DIEŤAŤOM NIELEN SVOJEJ DOBY, ALE AJ KRAJA, KDE ŽIL, RÁSTOL A
PÔSOBIL. JÁN BOSCO SA NARODIL V BÝVALOM PIEMONTSKOM KNIEŽATSTVE, KTORÉ
BOLO ČASŤOU SARDÍNSKEHO KRÁĽOVSTVA.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5 98 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5




D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5 11


D BMISIE


Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


„Kôlňa je nízka, nehodí sa mi veľ-
mi,“ povedal sklamaný Bosco, keď vi-
del ošarpanú budovu. „To nič,“ uspo-
kojil ho Pinardi, „vyhádžeme
polmetra zeme, dáme tam schody,
podlahu zakryjeme doskami a všetko
spravíme podľa vašej žiadosti, aby ste
tu mohli mať svoje laboratórium.“


Aj tohto človeka musel don Bosco
opraviť a povedať, že mu nejde o la-
boratórium, ale o oratórium.


Keď sa však hlbšie zamyslíme, zis-
tíme, že obidva výrazy sú vlastne
správne: Prvá modlitbová budova, pr-
vé improvizované oratórium Jána Bo-
sca a jeho chlapcov bolo vlastne aj pr-
vým laboratóriom, v ktorom sa konali
pokusy na záchranu života mladých
ľudí.


Onedlho bola kôlňa ako-tak upra-
vená. V jednej jej časti zriadili kapln-
ku svätého Františka Saleského
a priestranstvo pred kaplnkou začalo
slúžiť ako ihrisko, kde sa mohli
chlapci do sýtosti zabávať, skákať
a vyspevovať. Ich počet vzrástol na
600.


Starostlivosť o chlapcov nespočí-
vala len v slúžení svätej omše a v ka-
techizovaní v kaplnke, ale aj v riadení
hier a vo vymýšľaní zábavy. Bolo to
veľmi ťažké. (Chlapci boli síce veľmi
milí, ale neboli to nijakí anjeli, na-
opak, často sa v nich predsa len zo-
budila ulica so svojou hrubosťou, su-
rovosťou a nadávkami.) A bolo to
mimoriadne náročné aj preto, lebo
mnohí chlapci boli otrhaní a niektorí
aj zavšivavení. Bolo im teda treba plá-
tať šaty a dávať do poriadku hlavy.


Veľa chlapcov bolo bez práce. To
pre Bosca znamenalo chodiť, behať
a hľadať im nejaké zamestnanie a pro-
siť, žobrať odo dverí k dverám a takto
im zaobstarávať aký-taký odev a jed-
lo.


Jánovi Boscovi veľmi pomohlo,
keď sa k nemu do Turína nasťahovala
jeho matka. Pre ňu to znamenalo za-
nechať pokoj, ktorý mala u svojho
druhého syna na vidieku, a začať sa
deliť s Jankom o jeho veľkú biedu
a starosti o pár stoviek chlapcov. Mar-
gita Boscová to však prijala s obdivu-
hodnou pokorou a láskou. Plátala
chlapcom šaty, odvšivovala im hlavy
a niekedy aj kŕmila ich bezodné mla-
dé žalúdky. Znášala ich krik a lomoz
a aj to, že obracali jej záhradku na
púšť.


„Čo robiť, ma-
mička?“ hovoril
jej syn. „Sú to šar-
vanci a sú mladí.
A mladým treba
mnoho prehliad-
nuť a odpustiť.
Len aby Pána Bo-
ha neurážali hrie-
chom...“ A Margi-
ta - hoci nemala
nijaké pedagogic-
ké vzdelanie - to
chápala a vedela
aj to, že s mladý-
mi treba mať sú-
cit a že ich musí
milovať. Chlapci
jej vracali lásku
svojou láskou


a prítulnosťou - pokladali ju za svoju
druhú matku.


Väčšina chlapcov nevedela písať
ani čítať, a tak bolo veľkou Boscovou
starosťou, aby otvoril a zveľaďoval
večerné kurzy. Bez základnej gramot-
nosti sa totiž dal len veľmi ťažko učiť
katechizmus - a bolo treba zabrániť
tomu, aby bezcitní a nesvedomití za-
mestnávatelia nezneužívali nevedo-
mosť chlapcov na svoje obohacova-
nie. Chlapci sa usilovne učili, a preto
okrem kurzu čítania a písania Ján Bo-
sco postupne otváral aj kurzy počtov,
materinskej reči, zemepisu, kreslenia,
slohu a spevu. Za školské miestností
mu slúžili dve prázdne izby v nájom-
nom dome u Pinardiho - toho člove-
ka, čo mu prenajal kôlňu, a u koho te-
raz býval aj so svojou matkou.
Neskoršie, keď sa voľaktorý nájom-
ník z Pinardiho domu vysťahoval,
don Bosco si izbu ihneď prenajal
a takto postupne premenil celý dom
na školu.


Časom však sám na kurzy ne-
stačil. Potreboval súrne pomoc. Vy-
bral si teda zo svojich najlepších
a najnadanejších chlapcov. Osobitne
sa im venoval a takto sa z nich usi-
loval urobiť akýchsi výpomocných
učiteľov. Najlepších žiakov učil i reči -
latinčinu a francúzštinu a zdokonaľo-
val ich aj v materinskom jazyku. Od
riaditeľov rozličných turínskych škôl
si vyprosil na výpomoc žiakov z vyš-
ších ročníkov, aby mu potom po-
máhali chlapcov učiť.


Anna Floriánová
Foto: LDC


10 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5


List
z Albánska


Kostol svätého Františka Saleského


Mama Margita, don Bosco a pes Sivko


Tirana 19. 8. 2004
Drahí malí misionári!
Srdečný pozdrav z Albán-


ska. V Albánsku sú deti veľ-
mi dobré a veľmi radi sa
učia. Pre mňa a pre moje
spolusestry je to ozaj veľký
dar. V Tirane máme veľké
stredisko. Chodia k nám chu-
dobné deti, ktorým rodičia
nemôžu zaplatiť poplatok do
materskej školy. A tak sa u
nás pripravujú, aby sa dobre
začlenili do prvej triedy. Každý rok má-
me 50 detí.


Chodia k nám tiež deti zo základnej
školy. Môžu sa tu hrať, športovať, pripra-
vujú divadlá. Okrem toho sa aj učia cu-
dzie reči. Je ich veľmi veľa.


Veľmi vzácnou skupinkou sú pre nás
deti, ktoré prichádzajú na náboženstvo,
aby sa pripravili na prijatie sviatostí. Aj
rodičia prichádzajú na stretnutia a na
svätú omšu.


Je tu málo katolíckych rodín, ale my
sa tešíme, že Božie Slovo na-
chádza dobrú pôdu. Detí,
ktoré prichádzajú na nábo-
ženstvo je 40. Každý rok je
ich viac. Modlite sa!


Farský kostol je v meste,
a tak spolu s deťmi „putuje-


me“ 35 minút. Aj keď prší, aj keď je zi-
ma. A tu deti nemajú ani pršiplášte, ani
dáždniky, ani dobrú obuv..., ale vôbec sa
nesťažujú. Sú vždy rady, že môžu ísť spo-
lu do kostola. Pán je ozaj dobrý. Cítime
Jeho prítomnosť a pomoc. Prosíme o
modlitbu. Nech spoločne kráčame po
ceste spásy, po ceste svätosti.


Sr. Magda Cerovská FMA
Foto: archív autorky


D BŽIVOTOPIS


Katolícke deti na náboženstve,
stredisko Maria Mazzarello




Niesla sa v znamení výzvy Sv. Otca
Jána Pavla II. v posynodálnej apoštol-
skej exhortácii o zasvätenom živote a
jeho poslaní v Cirkvi a vo svete - Vita
Consekrata.


Exhortácia vyzýva na to, aby sa ne-
stalo, že životné príbehy zasvätených
osôb, ktoré sa za Cirkev a vieru obe-
tovali, a v mnohých prípadoch polo-
žili aj životy, zapadnú do zabudnutia.


Vo Vajnoroch sa narodil, vyrastal,
žil a tiež je pochovaný kňaz-salezián
don Titus Zeman, utýraný vo väzni-
ciach komunistického režimu za činy,
pri ktorých zorganizoval a uskuto-
čňoval prevádzanie kňazov a adeptov
kňazstva do zahraničia. Pri jednom z
viacerých uskutočnených pokusov
bola celá skupina na úteku postupne
pochytaná, obžalovaná a odsúdená
na dlhoročné väzenie, kvalifikované,
ako trestný čin velezrady a trestný čin
vyzvedačstva, ktoré podľa režimu
spáchal ako člen CIC - Counterintelli-
gence Corps, resp. IRO - medzinárod-
ná utečenecká organizácia. Ďalej ako
pokus o zničenie ľudovodemokratic-


kého poriad-
ku republiky a o
zorganizovanie prechodu viace-
rých reakčných duchovných do za-
hraničia.


V procese nazvanom Titus Zeman
a spol. boli odsúdení dvadsiati obža-
lovaní.


K rozsudku a následnej obhajobe
jednotlivých obžalovaných, Mons.
Dr. Viliam Mitošinka, tiež odsúdený v
tomto procese, vo svojej knihe „Pa-
mäti kňaza“ okrem iného píše:


„Prvý prehovoril vedúci našej sku-
piny Titus Zeman. Hovoril krátko, no
jeho slová na mňa veľmi zapôsobili.
Povedal - vo svojom svedomí sa necí-
tim vinný. Všetko, čo sa mi kladie za
vinu, som robil z lásky k Cirkvi a oso-
bitne z lásky k Saleziánskej spoloč-
nosti, ktorej ďakujem za všetko, čím
som. Cítil som povinnosť prevážať na
Západ kňazov, ktorým tu bolo zne-
možnené kňazské účinkovanie. Za
zvláštnu povinnosť som si pokladal
pomáhať saleziánskym bohoslovcom
odísť študovať alebo dokončiť boho-


slovecké štúdiá do Turína,
keď sa tu po zatvore-


ní rehoľných do-
mov nemohli


učiť za kňa-
zov, čo bolo
ich vrúcnou
túžbou. Sve-
domie mi nič
nevyčíta. Som


spokojný.“
To je malá


ukážka z pripra-
vovanej knihy a o


tom sme pri tejto spo-
mienke prítomných informovali.


Je zostavená z mnohých autentic-
kých dokumentov o živote a utrpe-
ní, o charaktere a svedomí, o posto-
joch, práci a službe v prospech
Cirkvi a veriacich.


Všetko toto zozbieral, zostavil a na
stretnutí fundovane predniesol so
svojimi spolupracovníkmi synovec
dona Titusa Zemana Ing. Michal Ra-
došinský.


Cieľ stretnutia - nedať zabudnúť
na dona Titusa Zemana, súdiac podľa
ohlasu prítomných, farníkov, ale tiež
hostí bol splnený. Verím, že bude mať
aj pokračovanie a veľkou snahou je
zozbierať toľko dokumentov a sve-
dectiev, aby o donovi Titusovi Zema-
novi mohol byť započatý proces bla-
horečenia.


Spoločnou modlitbou zahájil a
ukončil spomienkové stretnutie náš
duchovný otec.


Vojtech Grebeči
Foto: archív autora


Spomienka
na dona


Titusa Zemana
POPRI CENTRÁLNYCH OSLAVÁCH 80. VÝROČIA PRÍCHODU
SALEZIÁNOV DON BOSCA NA SLOVENSKO, KONANÝCH V ŠAŠTÍNE,
USPORIADALI SME, K TOMUTO VÝROČIU PODOBNÚ SPOMIENKU AJ
VO FARSKOM KLUBE DONA TITUSA ZEMANA VO VAJNOROCH.


12 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5


D BHISTÓRIA


Ideme, autobus je objednaný, ba
či nám vystačí. Farnosť sv. Gorazda
a spoločníkov Košice Terasa eviduje
ďaleko viac ako 20-tisíc veriacich. Aj
vo farských oznamoch sa výzva du-
plovala. Program a dôvody sú evi-
dentné, príťažlivé a sú v súlade aj
s tendenciami pripravovanej arci-
diecéznej synody: „Muž v rodine
a v Cirkvi“.


Termín sa blížil a žatva prihláse-
ných sypala skromne, sotva dvadsať.
Nenaplníme ten autobus! Veru nie.
Ženy sa nám núkali až neodbytne.
Nie, veď je to púť mužov, veď ich -
mužov, dedov, otcov, synov volá Pán.


Nakoniec sme sa „spriahli“ s Far-
nosťou sv. košických mučeníkov Nad
jazerom, kde bola situácia podobná,
a tak sme boli plní pol na pol. Prišla
nedeľa a išlo sa za výdatného dažďa,
ktorý sľuboval vytrvať celý deň. No
ale veď sme muži, chlapi a parazól
trocha pomôže. Za dažďa sme zora-
dení v šíku kráčali za krížom s ma-
riánskou zástavou a zástavou Troch
košických mučeníkov, ktoré niesli
traja statní mládenci hore schodmi
(farníci „z jazera“ sa hrdili týmito
symbolmi „Vy u Gorazda to ešte ne-
máte?“ Veru ešte nie.).


Zišlo sa nás všetkých asi ako vla-
ni, snáď o stovku viac. Stojíme v roz-
pakoch. Na programe je krížová cesta
a leje, ideme či nie. Nakoniec uspo-
riadatelia rozhodli ostať na mieste
pod dáždnikmi pri poľnom pútnic-
kom oltári. Obsah krížovej cesty bol
názorným spytovaním svedomia. Vy-
daný, odsúdený, osamotený, pády
a vstávanie. Nie celkom, sme tu, Ši-
monovia, ťarbavo, trocha neochotne
chceme pomôcť. Vieme ako, je to po-
trebné? Pozri, Pane, sme tu, prší, ale
neodchádzame sa skryť.


1. prednáška: Úloha mužov v ro-


dine (Tom Edwards) stavia muža
do zodpovednej úlohy s prirodze-
nou autoritou vo všetkom: Živoby-
tie, bezpečný domov, viera, nábož-
nosť a obetavá láska. Ak to v rodine
hapruje, ty – muž, manžel, otec, si na
vine. Zbav sa vín a hriechov voči ro-
dine a ona bude zdravá, pevná
a plodná.


Anjel Pána a obed. Zbehli sme po-
väčšinou do autobusov trocha sa
ohriať. No viacerí si obednú prestáv-
ku odstáli v rade pred spovedníkmi
v pútnickom kostole. Tam sa i vysuši-
li i ohriali v prúdoch Božieho milosr-
denstva.


2. prednáška: Úloha muža v Cirkvi
(Tom Forrest CScR) nabádala mužov
viery, otcov rodín a všetkých krstom
začlenených do Cirkvi aby sa stali
osobnosťami. Záväzok byť členom
Cirkvi je náročný a zodpovedný. Vy-
žaduje s Cirkvou žiť, bojovať a trpieť.
Ono ignaciánske „Sentire cum Eclie-
sia“ spolucítenie s Cirkvou, zaväzuje
každého člena Cirkvi, zvlášť muža.
Prednášateľ dokumentoval vzor tohto
poslania na veľkom mužovi dneška,
sluhovi sluhov Božích, pápežovi Jáno-
vi Pavlovi II., ktorý ako žiarivá osob-
nosť povznáša všetkých mužov Cirkvi
a ľudského spoločenstva.


Cez slávnostný ruženec povzbu-
dzujúce svedectvá účinku uzdravujú-
cej milosti za vytrvalého dažďa, ktorý
sme už prestali vnímať, prišla sláv-
nostná sv. omša (Mons. Alojz Tkáč,
arcibiskup metropolita). V homílii
postavil rodinu na piedestál vzneše-
ného tajomstva našej viery a spásy
a nezastupiteľnú úlohu muža otca
v nej. Rodina a jej večitá úloha v ľud-
skom spoločenstve je sviatosť, zdroj
všeobecnej svätosti a požehnania pre
manželov a deti. Kto smie vystúpiť na
vrch svätosti. Ten kto má srdce čisté


a úprimné. Rodina je to miesto, je ten
vrch, kde sídli Boh. Muž je povolaný,
aby ochraňoval toto miesto a nesmie
dovoliť, aby bolo znesvätené neverou,
klamstvom a nedajbože vraždou. On
je povinný nedovoliť, aby bola rodina
chudobná na lásku.


Prestalo aj pršať. Ba pri eucharis-
tickej hostine zažiarilo aj podvečerné
slniečko.


Vracali sme sa nie ako zmoknuté
kury, ale chlapi plní ochoty a nádeje.
Skúsime byť osobnosťami v rodine a
v Cirkvi.


A čo Gaboltov mužov 21. augusta
2005? Prídeme a príde snáď aj Peter
Šťastný.


V autobuse sme sa ešte pomodlili
ruženec svetla. Naši farníci od Košic-
kých mučeníkov sa divili (podaktorí),
že taký ruženec je. Tu sme my od sv.
Gorazda boli na koni. Veď my chlapi
po sv. omši recitujeme v utorok
a v piatok bolestný ruženec.


Čo nám ešte chýba? Snáď zástava
farnosti? Nie, to ešte nesúri. Čaká nás
výstavba fary a pastoračného centra.
Chlapi od sv. Gorazda, zvládneme to?


RNDr. Jozef Kupka
Foto Ing. Jozef Čech


VÝZVA A PROGRAM BOLI VYVESENÉ
V PREDSTIHU NIEKOĽKÝCH TÝŽDŇOV:
2. CELOSLOVENSKÁ PÚŤ MUŽOV GABOLTOV
22. AUGUST 2004.


Gaboltovská púť
mužov 2004


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5




Petronela bola druhou najstaršou
spomedzi štyroch detí (Radko, Petro-
nela, Erik a Dominika). V kruhu šir-
šej rodiny Kudolániovcov to bola naj-
staršia vnučka a všetci boli na ňu
veľmi hrdí. S veľkou chuťou žila svoj
život a rozvíjala talenty, ktoré do nej
Boh vložil: spev, hra na klavír a iné
hudobné nástroje (dedičstvo po otco-
vi Štefanovi). V domácnosti bola pra-
vou rukou svojej mamy Lýdie. Veľmi
rada varila, piekla, vyšívala, kosila
trávu, ba dokonca i umývala auto.
Svoju radosť zo života veľmi rada vy-
jadrovala cez šport. Urobila si kurz
aerobicu, a potom ho aktívne prakti-
zovala spolu s deťmi a mladými z ora-
tória v Šaštíne. Medzi spolužiakmi
bola veľmi obľúbená, tri roky bola
predsedkyňou triedy.


Hoci Petronela bola veľmi obdaro-
vaná a cieľavedomá, zachovala si po-
korné a jednoduché srdce. Nezabú-
dala, že za všetko, čo má, vďačí na
prvom mieste svojmu Stvoriteľovi. Je-
ho chválila vždy, keď prežívala chvíle
radosti, k nemu prichádzala keď ju


niečo trápilo, alebo keď videla utrpe-
nie a biedu iných.


Osobitným spôsobom si uctievala
Pannu Máriu. Na ceste zo Štefanova
do Senice stojí malá kaplnka zasväte-
ná Panne Márií Sedembolestnej. Pra-
videlne raz do týždňa prichádzala na
toto miesto, aby priniesla Panne Má-
rií kyticu kvetov. Obraz našej nebes-
kej Matky nosila stále zo sebou na
malom prívesku. Je pozoruhodné, že
posledné dva týždne svojho pozem-
ského života prežila práve pri nohách
našej Sedembolestnej Matky v Šaští-
ne. Na tomto mieste začínal i končil
každý deň prímestského tábora, na
ktorom bola Petronela ako animátor-
ka. Po spoločnej modlitbe s deťmi jej
kroky často smerovali ku oltáru Pan-
ny Márie Pomocnice, ktorej predkla-
dala radosti i ťažkosti prežitého dňa.
Určite aj na jej príhovor ju Pán za-
hŕňal takou veľkou láskou ku všet-
kým, osobitne k deťom, ktoré ju mali
veľmi rady.


Dva dni pred koncom tábora mali
deti celodenný výlet na Korlátko, zrú-


caninu starého
hradu v Ma-
lých Karpa-
toch. Cesta zo
ž e l e z n i č n e j
stanice Cerová
bola veľmi ná-
ročná. Medzi
deťmi bolo jed-
no dievča cho-
ré na Downov
syndróm. Pet-
ronela ju spre-


vádzala celou cestou a stála pri nej
ako anjel strážny. Jedna z lúk sa pre-
menila na Pánov chrám, v ktorom
výletníci slávili svätú omšu. V ten deň
bola spomienka sv. Márie Magdalény.
Petronela čítala prvé čítanie z knihy
Pieseň piesní ( Pies 3, 1-4a: Nevesta
hľadá svojho milého). Vtedy ešte ni-
kto netušil, že už na druhý deň sa
Petronela stretne s tým, koho jej duša
miluje.


Vždy, keď vyhasne mladý život, je
to pre svet veľká tragédia. Z pohľadu
viery však smrť nie je tragédiou, ale
súčasťou života každého jedného člo-
veka. Dôležité je, ako sa na tento mo-
ment pripraví. Pre Petronelu to nebol


tragický koniec, ale naplnenie tej naj-
silnejšej túžby, vojsť do Pánovho po-
koja. V predvečer jej odchodu na več-
nosť sa Petronela zhovárala so svojou
najlepšou kamarátkou o živote. Vte-
dy jej okrem iného povedala pozoru-
hodné slová, ktoré osvetľujú celú
udalosť: „Chcela by som ísť niekde
ďaleko, niekde, kde nájdem pravý
pokoj“. Pán vypočul jej prosbu a pri-
viedol ju na miesto večného pokoja.
Jej život vyhasol 23. júla 2004 v prí-
rodných vodách rekreačného stredis-
ka Gazárka v Šaštíne.


Jedna z Petroneliných spolu-
žiačok napísala do jej pamätníka veľ-
mi výstižnú myšlienku: „ Život je ako
hra: nezáleží na tom, ako dlho trvalo
predstavenie, ale ako dobre sa zahra-
lo.“ Početný zástup mladých ľudí,
ktorí prišli Petronelu odprevadiť na
ceste do večnosti v nedeľu 25. júla
2004 na štefanovskom cintoríne bol
jasným dôkazom, že Petronela zahra-
la svoje predstavenie excelentne.


Ak pozeráme na náš život s pohľa-
dom upretým na jeho cieľ, ktorým je
večnosť, môžeme povedať, že život je
čas, ktorý nám dáva Boh, aby sme sa
naučili milovať pre večnú lásku. Pet-
ronela to stihla za svojich 18 rokov ži-
vota. Teraz sa teší z pohľadu na Pána,
svojho nebeského Ženícha, ktorého
jej duša tak vrúcne milovala.


Iba malá chvíľa stačí na to, aby
sme si niekoho obľúbili na celý život,
no nestačí ani celý život, aby sme


naňho mohli zabudnúť. Tí, ktorí Pet-
ronelu poznali osobne, určite na ňu
nielenže nezabudnú, ale budú stále
cítiť jej prítomnosť ako dobrého anje-
la, ktorý je vždy pripravený pomôcť.
Bola ním vždy, keď videla príležitosť
urobiť niečo dobré. Verím, že ním je
o to viac teraz, keď je pri Pánovi
a túži po tom, aby sme sa raz všetci
stretli tam, kde vládne pokoj a večná
radosť.


Peter Pagáč SDB
Foto: autor


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


15


Petronela
K u d o l á n i o v á
18. 1. 1986 – 23. 7. 2004


TIETO SLOVÁ Z KNIHY PIESEŇ PIESNÍ AZDA
NAJLEPŠIE VYJADRUJÚ ODCHOD NA VEČNOSŤ
NAŠEJ PRIATEĽKY, SUPER ANIMÁTORKY PETRONELY
KUDOLÁNIOVEJ ZO ŠTEFANOVA PRI ŠAŠTÍNE.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Vážení priatelia a dobrodinci
saleziánskeho diela!


Tak ako vlani i v tomto roku
máte možnosť podľa novely záko-
na č.595/2003 finančne podporiť
niektoré dobročinné organizácie
tým, že určíte, ktorej organizácii
má štát prideliť dve percentá
z Vašich daní. Saleziáni don Bo-
sca sa tiež môžu uchádzať o túto
formu podpory. Aj vlani viacerí
z Vás využili túto možnosť a svo-
jím rozhodnutím nasmerovali do
rozpočtu saleziánov 724 734.- ko-
rún, ktoré nám pomohli financo-
vať viaceré mládežnícke podujatia
v priebehu minulého roka.
Úprimná vďaka každému jedné-
mu z Vás, ktorý je zárobkovo čin-
ný a ktorý neľutoval námahu a
vlani sa zapojil do tejto akcie!


Aj v tomto novom roku sa
uchádzame o priazeň všetkých
Vás, ktorí poznáte a podporujete
saleziánske dielo na Slovensku,
aby ste využili túto príležitosť
a rozhodli sa poukázať dve per-
centá z Vašich daní v prospech sa-
leziánskeho diela na Slovensku.
O našich aktivitách v prospech
mládeže (duchovné cvičenia, let-
né tábory, kultúrne a športové po-
dujatia a pod.) pravidelne infor-
mujeme aj na stránkach nášho
časopisu Don Bosco dnes. Pro-
striedky, ktoré dúfame získať tou-
to cestou, chceme využiť najmä
pre zníženie nákladov pre účast-
níkov týchto podujatí ako aj na
formáciu mladých saleziánov.


Za všetkých saleziánov Vám
ďakujem za Vašu priazeň a uisťu-
jem Vás o našich modlitbách.


ThLic. Vladimír Fekete SDB
provinciál


„Našla som toho, ktorého moja duša miluje“ (Pies 3, 4a)


2%
z dane


14 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5 17


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Prvé číslo Svetla vyšlo v náklade


100 kusov. Tieto sa potom tajne cez
saleziánov rozniesli po celom Sloven-
sku a osobne dávali chlapcom na
stretnutiach. Chlapci si po prečítaní
časopis medzi sebou odovzdávali, tak-
že sa postupne dostal ku každému.
Svetlo vychádzalo štyrikrát za rok
a jeho náklad sa pomaly zvyšoval na
500 kusov. Takéto množstvo už bolo
náročné tlačiť na jednom mieste, pre-
to sa využívali viaceré kontakty, na
viacerých miestach, kde
spoľahliví ľudia zabez-
pečovali jeho rozmno-
žovanie. Bolo to hlavne
na Geologickom pries-
kume v Spišskej Novej
Vsi a v tlačiarňach
v Prešove, ale za pomoci
Juraja Kyseľa aj na dol-
nej Orave. Počas totality
sa podarilo vydať štrná-
sť samizdatových čísiel
Svetla. Posledné štrnás-
te číslo sa vytlačilo v ná-
klade 2 000 kusov. Bolo
to možné vďaka tomu,
že v jeseni 1989 sa poli-
tická situácia výrazne
uvoľňovala a všetko to
už smerovalo k pádu
komunizmu.


Po príchode slobo-
dy nastalo obrovské
uvoľnenie situácie. Pre
samizdatové časopisy
sa otvorilo neobmedze-
né pole šírenia. Aj Svet-
lo sa rozbehlo do tohto
nového priestoru. Prvé
oficiálne číslo vyšlo pri príležitosti
návštevy Svätého Otca na Slovensku
v apríli 1990. Vo Svetle už bol uve-
dený vydavateľ a adresa redakcie,
čo bolo dovtedy nepredstaviteľné.
Vytlačilo sa rekordné množstvo 25
000 výtlačkov, ktoré sa predávali
priamo medzi pútnikmi na letisku
vo Vajnoroch. Všetky čísla sa rýchlo
minuli.


Druhé oficiálne číslo bolo zamera-
né na levočskú púť v júli 1990 a bolo
tiež predávané medzi pútnikmi na
Levočskej hore.


Takto sa Svetlo dostalo do pove-
domia verejnosti a prišli objednávky
v takom počte, že nasledujúce čísla
sa mohli tlačiť v náklade o niečo men-
šom ako 20 000 kusov. Do redakcie
pribudli počítače a tlačiareň. K dis-
pozícii už bol program T602, na kto-


rom sa dalo pohodlne zalamovať
text. To bol obrovský skok dopredu.
Obrázky začali kresliť viacerí chlapci
a tiež spolubrat Ján Martiška a novic
Ondrej Krajňák, takže kvalita časopi-
su sa neustále dvíhala. Redakcia Svet-
la sídlila v saleziánskom dome v Le-
voči a tlač sa uskutočňovala
v Prešovských tlačiarňach, kde sa už
dali tlačiť aj čiernobiele fotografie,
ktoré obohatili časopis. Veľmi veľkú
prácu vykonávalo v tom čase sale-


ziánske stredisko v Pre-
šove, kde mládež z ora-
tória zabezpečovala
balenie Svetla a odosie-
lanie na pošte. Bola to
veľmi náročná práca,
ručne zabaliť a odoslať
dvadsaťtisícový náklad.
V prvých rokoch slobo-
dy sa periodicita ustáli-
la na šesť čísiel za rok.


V septembri 1992 sa
študenti teológie, ktorí
tvorili redakciu Svetla,
presťahovali do novo-
otvoreného domu v Bra-
tislave na Miletičovej
ulici. Redakcia zmenila
pôsobisko. V dome na
Miletičovej sa už zriaďo-
valo katechetické stre-
disko a neskôr vydava-
teľstvo Don Bosco,
ktoré prebralo niektoré
práce na tvorbe časopi-
su. Pôvodní redaktori,
ktorí Svetlo zakladali,
postupne odchádzali
do iných domov a práce


preberali noví mladší bratia, predo-
všetkým Ján Martiška a Pavol Dzivý.
Pomáhali aj chlapci, ktorí si na Mile-
tičovej vykonávali civilnú vojenskú
službu.


Vo vydavateľstve sa už Svetlo pri-
pravovalo na známom programe Ven-
tura a postupne sa pristúpilo aj k fa-
rebnej tlači, ktorá však pri prvých
číslach dopadla dosť neslávne, ale
kvalita sa s každým číslom zlepšova-
la.


Po presune do Bratislavy sa však
objavil nový problém. Redakcia Svet-
la sa začala veľmi často meniť. Sale-
ziáni boli zavalení mnohými povin-
nosťami a aktivitami, takže na
redakčnú činnosť vo Svetle takmer ni-
kto neostával. Nakoniec sa to vyvinu-
lo do stavu, že v redakcii bol vždy len
jeden výkonný redaktor, ktorý sám


pripravoval takmer celý časopis
a hľadal si vonkajších dopisovateľov.
Redaktormi Svetla boli od roku 1992
postupne František Pillár, Juraj Mar-
tiška, Rastislav Hamráček SDB, Jozef
Kupka SDB, Andrej Rajský SDB, Pe-
ter Bučány SDB, Juraj Sedláček, Pavol
Janoško, Miroslav Sopko, Ján Miško
a Jozef Luscoň SDB. Svetlo v tomto
čase prekonávalo rozličné kritické
obdobia. So zmenou redaktora sa
menil jeho štýl, obsah i zameranie.
A boli i chvíle, že sa musel narýchlo
hľadať nejaký redaktor, ktorý by Svet-
lo prevzal a zabezpečoval jeho tvor-
bu. Tieto príčiny, ale aj viaceré iné ve-
ci, spôsobili, že počet odberateľov sa
z roka na rok zmenšoval. V roku
1999 už náklad klesol pod 10 000
kusov a v poslednom roku 2004 si
Svetlo predplatilo už iba okolo 3 000
ľudí. Z toho dôvodu bol časopis nie-
koľko posledných rokov vo finančnej
strate, ktorá sa už nedala naďalej vy-
krývať z iných zdrojov. Aj preto sa
pristúpilo k ukončeniu jeho vydáva-
nia a k zlúčeniu Svetla s časopisom
Čajka pod novým názvom AHA!


História Svetla sa tým skončila. Tr-
vala 18 rokov. Pri spätnom pohľade
na jednotlivé ročníky je možné vidieť,
ako tento časopis svojím obsahom
a grafickou formou odzrkadľoval me-
niacu sa situáciu v našej spoločnosti
a tiež meniacu sa mentalitu našej
mládeže. Každý ročník v sebe nesie
čosi z toho, čím žila mládež práve
v tej dobe. Za totality to bol jednodu-
chý, ale výrazný náboženský obsah,
presné zameranie na konkrétnych
známych čitateľov a úzky osobný
kontakt s čitateľmi. Tesne po páde to-
tality zase veľký slobodný rozlet
a nadšenie, ktoré v tom období všet-
kých napĺňalo. No a potom postupné
pribúdanie širokého spektra tém
z bežného civilného života, ale aj po-
stupujúce znižovanie nákladu, kvôli
stále menšiemu záujmu o tento časo-
pis.


Dnes sme už v inej situácii, ako
sme boli v čase totality alebo tesne po
nej. Sami vidíme, že sa všetko zmeni-
lo a zmenili sa aj naši mladí ľudia. Čo
bude vhodné ponúknuť im v dnešnej
novej dobe, aby ich to zaujalo a pri-
tom aj duchovne obohatilo? To je
dosť náročná otázka, ktorá by mohla
byť predmetom nášho uvažovania.


Jozef Kupka SDB
Foto: autor


V JÚNI MINULÉHO ROKA
VYŠLO POSLEDNÉ ČÍSLO
ČASOPISU SVETLO. TENTO
MLÁDEŽNÍCKY ČASOPIS
VYDÁVANÝ SALEZIÁNMI,
VYCHÁDZAL 18 ROKOV.
POKÚSME SA TROCHU SI
ICH PRIBLÍŽIŤ, ABY TÁTO
VYDAVATEĽSKÁ AKTIVITA
OSTALA ZACHOVANÁ AJ PRE
HISTÓRIU.


16 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5


Zrod časopisu Svetlo spadá do ob-
dobia osemdesiatych rokov minu-
lého storočia. Bolo to obdobie komu-
nistickej vlády na Slovensku.
Osemdesiate roky však boli charakte-
ristické aj výrazným oživením nábo-
ženskej aktivity veriacich ľudí. Komu-
nistický režim slabol a spoločenský
život sa začínal stále viac uvoľňovať.
Objavili sa verejné prejavy nespokoj-
nosti voči náboženskej neslobode,
ktorých miestom boli predovšetkým
púte v Levoči, v Šaštíne a iné nábo-
ženské zhromaždenia.


Osemdesiate roky boli tiež obdo-
bím, keď u nás vzniklo viacero sa-
mizdatových časopisov. Jednotlivé
náboženské i civilné hnutia začali taj-
ne vydávať časopisy, aby informovali
svojich členov a posilnili povedomie
spolupatričnosti.


Myšlienka tajne vydávať svoj časo-
pis našla svojich nadšencov aj v Sa-
leziánskej spoločnosti. Keďže saleziá-
ni sa venujú mladým, časopis, ktorý
začali vydávať, bol venovaný práve
mládeži. Prvotný zámer sa zrodil
v skupine saleziánskych kandidátov.
Boli to mladíci, ktorí sa ešte iba pri-
pravovali na vstup do Saleziánskej
spoločnosti. Jeden z nich, Janko Goč,
predostrel túto myšlienku Vladkovi
Feketemu, ktorý mal skupinu kandi-
dátov na starosti. Myšlienka všetkých
zaujala, a tak pristúpili aj k jej rea-
lizácii. Bolo to na jar v roku 1986. Čo-
skoro bol zvolený aj názov časopisu.


Po krátkom hľadaní sa všetci zhodli
na názve Svetielko, ktorý sa neskôr
ustálil na definitívne Svetlo. Prvými
tvorcami časopisu sa stali saleziánski
kandidáti, schádzajúci sa na východ-
nom Slovensku. Boli to: Ján Goč, Jo-
zef Luscoň, Marcel Heldák a Jozef
Kupka. Šéfredaktorom časopisu bol
don Vladimír Fekete.


Táto päťčlenná redakcia si rozdeli-
la jednotlivé rubriky, ktoré tvorili ob-
sah časopisu. Každý redaktor napí-
sal článok, ktorý mu bol
zverený a odovzdal
ho Jankovi Gočovi.
Na ňom potom
ostala najväčšia prá-
ca. Po príchode do-
mov do Michaloviec,
kde pôsobil, naklepal
všetky texty na písacom
stroji. Musel to však uro-
biť dvakrát. Pri prvom pí-
saní texty iba približne
napísal do stĺpca podľa šírky stránky
a až pri druhom prepísaní do kaž-
dého riadku pridával príslušný počet
medzier, aby vyrobil presne zarovna-
ný stĺpec textu. Počítače boli vtedy
v našich krajoch veľmi vzácnou ve-
cou a redakcia Svetla na začiatku tiež
nemala žiaden počítač. Zmena nasta-


la koncom roka 1988, keď sa donovi
Feketemu podarilo dostať na Sloven-
sko prvý osobný počítač Olivetti s 24
ihličkovou tlačiarňou Epson - dar ra-
kúskych saleziánov pre redakciu.


V naklepanom texte sa vynechali
niektoré miesta, kde sa nalepili
obrázky kreslené ručne. Nadpisy člán-
kov sa tiež kreslili ručne alebo sa pre-
tláčali zo zakúpených vzorov, aby boli


trochu efektnejšie.
Takto vznikol ori-


ginál časopisu, kto-
rý potom prevzal
Vladko Fekete
a po tajných lin-
kách zabezpečo-
val jeho roz-
množovanie .
Vlastniť kopí-
rovací stroj


v domácnosti bolo sa-
mozrejme zakázané a zároveň veľ-


mi nebezpečné. V tej dobe už niekto-
ré podniky mali xeroxové kopírky
a práve na týchto strojoch sa tajne
rozmnožovalo aj Svetlo. Našli sa ve-
riaci ľudia, ktorí pracovali v týchto
oddeleniach a boli ochotní podstúpiť
riziko, že šikovne využívali nedostat-
ky v kontrolách a popri iných mate-
riáloch kopírovali aj tento časopis.


História časopisu
Svetlo


Návšteva redakcie SVETLA vo vydavateľstve LDC v Turíne, 1991




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


18 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Tretím listom dona Vigana je list k
mariánskemu roku 1987/88, ktorý
skoro sedem mesiacov prebiehal sú-
bežne s oslavou storočnice jubilea


dona Bosca. Opakuje dôvody, ktoré
viedli Svätého Otca k vyhláseniu ma-
riánskeho roku, z ktorých najdôleži-
tejší je: uvedomiť si osobitnú prítom-
nosť Panny Márie v našom živote
(porov. RM 3). Prežívame nový začia-
tok, pri ktorom je potrebná a nevy-
hnutná „materská spolupráca Matky
Božej“ (RM 49). Panna Mária spolu-
pracuje s Božou milosťou od vtelenia
až po zavŕšenie vykupiteľského diela
Ježiša Krista.


V kalvárskom testamente Ježiša
Krista si všimnime najmä materstvo
a synovstvo. Matka je tým matkou, že


má jedinečný a neopakovateľný
vzťah ku každému svojmu dieťaťu, čo
je podstatná charakteristika mater-
stva. Máriine materstvo sa tak každé-
mu javí ako dar, ktorý Kristus osobne
dáva každému človekovi. Na kríži bo-
lo totiž slávnostne ustanovené Mári-
ino materské prostredníctvo a tiež sy-
novstvo, t.j. zverenie sa veriaceho
človeka Kristovej Matke. Toto odda-
nie sa jej možno uskutočniť rôznym
spôsobom. Saleziáni to urobili „úko-
nom synovstva“ 14. 1. 1984.


Tento „úkon synovstva“ ako už
vieme, odporúčal členom Združenia
ctiteľov Márie Pomocnice aj don Bo-
sco. On sám zostavil formulu pre ten-
to úkon. Don Bosco mal totiž mimo-
riadne živé mariánske cítenie, v
ktorom bolo obsiahnuté cítenie s
Cirkvou z pohľadu Pomocnice kre-
sťanov. Toto isté cítenie má mať kaž-
dý salezián (porov. Stanovy SDB 8,
84, 20, 92, 34).


Úkon oddania sa saleziánov Pan-
ne Márii je v súzvuku s encyklikou
Redemptoris Mater. Úkon synovstva
obsahuje tri momenty: trojičnú ado-
ráciu a chválu, kristologickú prosbu i
spomienku a synovskú dôveru a od-
danie sa Pomocnici. Najprv spolu s
donom Boscom obdivujeme nekone-
čnú lásku trojjedného Boha, Otca, Sy-
na i Ducha Svätého, z ktorej don Bo-
sco spoznal prvú časť hesla
kongregácie „Da mihi animas“. Obdi-
vuje Božie milosrdenstvo, ktoré pri-
družilo Pannu Máriu k dielu spásy.


V druhom momente formuly odo-
vzdania si saleziáni pripomenuli
úkon synovstva svätého Jána na Kal-
várii a prosia Ježiša, aby si každý sa-
lezián vzal Máriu k sebe a s ňou stále
žil. Tým si zabezpečí, že bude oprav-


divejším saleziánom v prebiehajúcej
ťažkej dejinnej chvíli. Modlitba v tre-
ťom momente vyjadruje postoj dôve-
ry voči Panne Márii, ktorej saleziáni
majú venovať „vlastné veci“, aby ich
ona zabezpečovala, ochraňovala a
rozvíjala. Don Bosco totiž uistil sale-
ziánov, že Najsvätejšia Panna je „za-
kladateľkou“ a bude aj „udržovateľ-
kou“ ich kongregácie, pokiaľ jej budú
dôverovať.


S Máriu nemôžeme zablúdiť, pôj-
deme správnou Kristovou cestou bu-
dovania kráľovstva. V deň, keď si sa-
leziáni nanovo obnovujú svoju
profesiu, napríklad pri duchovných
cvičeniach, majú nanovo začať svoje
povolanie. Osobitne vhodný moment
pre obnovenie života spoločnosti a
celej Saleziánskej rodiny je pre nás
80. výročie príchodu saleziánov na
Slovensko. Don Bosco pri svätej omši
v Sacro Cuore v Ríme vo vytržení,
keď sa mu pred očami premietlo ob-
dobie šesťdesiatdva rokov námah
a obetí ďakuje a nanovo sa oddáva
Pomocnici.


Giovanni Battista Lemoyne, živo-
topisec a hlboký znalec dona Bosca,
tvrdí, že tých šesťdesiatdva rokov ne-
mohlo takto prejsť, keby medzi do-
nom Boscom a Pomocnicou nebola
bývala určitá dohoda pomoci. Každý
salezián by mal mať s Pomocnicou ta-
kúto dohodu, aby plnil zodpovedno-
sť, ktorá mu prislúcha v rámci cirkev-
ných dejín a života Saleziánskej
rodiny a aby mal vedomie, že Panna
Mária je stále v jeho živote prítomná
a že mu pomáha naplno prežívať svo-
je apoštolské zasvätenie. Každý sale-
zián si preto často obnovuje úkon od-
dania sa Panne Márii Pomocnici.


Poznávame
Združenie Márie Pomocnice


Pokračujeme v porovnávaní pô-
vodnej myšlienky dona Bosca
o Združení Márie Pomocnice a ako
chápe toto združenie dnes Salezián-
ska rodina. Porovnávame články
dnešných Pravidiel Združenia Márie
Pomocnice, s pravidlami, ktoré napí-
sal pre Združenie ctiteľov Márie Po-
mocnice don Bosco.


Šíriť úctu k eucharistickému
Kristovi a k Panne Márii Pomocnici
praktickým kresťanským životom


Článok 4 nových Pravidiel
1....v osobnom praktickom živote
2. Žiť a rozširovať úctu k Panne


Márii Pomocnici v don Boscovom du-
chu a v súlade s obnovou salezián-
skej rodiny.


5. Nasledovať Pannu Máriu vytvá-
raním kresťanského prostredia vo
vlastnej rodine prijímaním, modlit-
bou a pomáhať chudobnejším mla-
dým a núdznym.


6. Prežívať každodenný
život s evanjeliovým správa-
ním, najmä ďakovaním Bo-
hu za divy, ktoré neprestaj-
ne koná a vernosťou k nemu
aj v čase ťažkostí a kríža po-
dľa Máriinho príkladu.


Pravidlá z čias dona Bo-
sca uvádzajú


1. ...zriadené združenie
ctiteľov, ktorí sa zaviazali
prispievať k oslave božskej
Matky Spasiteľa, aby si zís-
kali jej ochranu v živote
a najmä v hodine smrti...


4. Rozširovanie ... orga-
nizovanie a pomoc pri orga-
nizovaní... to všetko sú veci,
ktoré členovia chcú podpo-
rovať všetkými prostriedka-
mi zodpovedajúcimi ich sta-
vu.


5. Členovia sa budú s
maximálnou starostlivosťou
usilovať nerúhať sa a vyhý-
bať sa akémukoľvek rozho-


voru, ktorý by sa priečil nábožen-
stvu... Rovnako sa snažia, nakoľko
im to bude možné, odstrániť každú
prekážku, ktorá by znemožnila sväte-
nie sviatočných dní.


6. Každý člen podľa rád kateché-
tov a učiteľov duchovnosti je vrele po-
vzbudzovaný často prijímať Eucharis-
tiu a sviatosť pokánia každé dva
týždne alebo raz do mesiaca a zúčas-
tňovať sa denne na Svätej omši, nakoľ-
ko mu to povinnosti stavu dovolia..


Žiť a rozširovať úctu k Najsvä-
tejšej sviatosti a k Panne Márii Po-
mocnici svojím životom, ako k tomu
povzbudzuje druhý bod 4. článku
dnešných pravidiel, znamená žiť li-
turgickú úctu v praxi. Vo vzťahu
k Panne Márii to znamená mať s ňou
osobný vzťah. Ona je osoba vzkriese-
ná, žijúca a aj po skončení pozem-
skej púti je v úzkom vzťahu so svojím


Synom Ježišom a s Najsvätejšou Tro-
jicou. Don Bosco vo svojom prvom
článku hovorí o motíve takéhoto ži-
vota, ktorí vidí v tom, že osobný
vzťah pomáha získať si ochranu Pan-
ny Márie v tomto živote i v hodine
smrti.


Vo vzťahu k Najsvätejšej sviatosti
to znamená nasledovať Pannu Máriu
v jej adorácii. Neustále vzdávať vďa-
ky Bohu, že robí veľké veci v živote
Cirkvi i jednotlivých veriacich, čo je
vlastne prežívanie Máriinho Magnifi-
katu. Podľa štvrtého článku dona Bo-
sca to treba robiť svojím angažova-
ním sa v živote Cirkvi podľa svojho
stavu.


Podľa druhého bodu 4. článku
dnešných pravidiel, život člena zdru-
ženia má byť v súlade s obnovou Sa-
leziánskej rodiny, ktorá neustále
načiera do prameňov saleziánskeho
povolania. Člen Združenia sa zaují-
ma o počiatky Združenia za čias do-


na Bosca, o základné moti-
vácie pri jeho vzniku
a spoznáva jeho evanjeliza-
čný a výchovný vplyv na
mládež a ľudové vrstvy
v dnešných časoch.


V piatom bode 4. článku
dnešných pravidiel sa dáva
dôraz na vytváranie kresťan-
ského prostredia vo vlastnej
rodine. Rodina je a bude zá-
kladnou bunkou spoločnos-
ti a Cirkvi. Aj keď sa zdá, že
je v kríze, neznamená to, že
túto krízu treba prehlbovať.
Naopak, rodinu treba chrá-
niť. Členovia združenia žijú
v rodine a majú podiel na jej
raste, na jej ťažkostiach i ra-
dostiach. Vo vlastnej rodine
je potrebné vytvárať
ovzdušie viery. Don Bosco v
5. článku hovorí, aké majú
byť naše reči a že máme po-
vzbudzovať k sväteniu svia-
točných dní, ktoré dnešná
kultúra stále viac mení na
dni nákupov a únikov od
Boha.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


Saleziánsku
rodinu obnovuje
Panna Mária Pomocnica


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5 19




21


D BHUD A


Nás lekári označi-
li za neplodný pár a odpo-
ručili umelé oplodnenie. Keď
sme začali pátrať a zbierať in-
formácie, zistili sme, že z kres-
ťanského hľadiska to nie je po-
volené. Preto sme poprosili o
pomoc otca Tibora SDB o modlitby
a obety svätých omší za Božie pože-
hnanie. Okrem toho sme sa modlili aj
deviatnik k sv. Dominikovi Saviovi,
patrónovi kolísok, aby nám s tým po-
mohol.


Pred dvoma rokmi pri štedrej
večeri sme sa vrúcne modlili, aby sme
o rok na Vianoce boli traja. Dni po-
maly ubiehali a naše prosby boli vy-
počuté. 3. januára 2004 sme videli
pozitívny výsledok na tehotenskom
teste. Pán nám preukázal svoju Bož-
skú moc tri dni pred sviatkom Zjave-
nia Pána a dal nám novú nádej. Veľmi
sme sa potešili, no mali sme aj strach,
že to znova nevyjde. Stále sme tomu
nemohli uveriť. Hovorili sme si, že
sme ako neveriaci Tomáš: „Kým ne-
uvidím, neuverím.“


Dňa 14. augusta sa nám s Božou
pomocou narodilo krásne dievčatko.
Boli to neopísateľné chvíle v našom


živote. Zrazu bolo na svete to, po čom
sme túžili už siedmy rok. Sme kom-
pletná rodina. Po príchode domov
z pôrodnice sa poniektorým z nás ne-
darilo zastaviť slzy šťastia a radosti.
Pri krste sme jej dali meno Sára Do-
minika. Dominika preto, lebo bola
vymodlená v Kaplnke sv. Dominika
Savia u saleziánov v Humennom a
Dominik Savio je jej patrónom. A me-
no z Biblie sme jej dali, lebo Abrahá-
mova žena bola tiež neplodná. Jej me-
no sa nám zapáčilo, lebo jej životný
príbeh sa týkal aj nás.


Sára sa narodila 14. augusta na vi-
gíliu Nanebovzatia Panny Márie. Ta-
kže - vymodlené dieťa - biblický dá-
tum - biblické meno. Keď sa narodila,
bola búrka a strašne lialo. Akoby
„Boh plakal“, že prišiel o jedného zo
svojich anjelov, ktorého nám prena-
jal. No ako to už po búrke býva, vyšla
krásna dúha a slniečko sa pekne
usmialo. Boh sa na nás usmial.


Krajší darček k siedmemu výročiu
svadby sme už nemohli dostať. Se-
dem znamená plnosť, asi preto sa na
nás Pán usmial v tomto siedmom ro-
ku. Od začiatku tehotenstva sme sa
modlili: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby
jeho život bol Tebe na slávu, jemu na
spásu, nám na radosť a svetu na osoh.
Aby aj tí, ktorí v Boha neveria, uverili
skrze toto požehnanie.“ „Proste a do-
stanete, hľadajte a nájdete, klopte a
otvoria vám...“.


Dnes má naša hviezdička už štyri
mesiace a my stále nemôžeme uveriť,
že je naša, aj keď len do času. Ďaku-
jeme v prvom rade Bohu a všetkým,
ktorí v modlitbách na nás mysleli.


Peter, Andrea
a Sára Dominika, Humenné


Foto: archív rodiny


20 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Hudobná udalosť
v šaštínskej bazilike
V NEDEĽU 3. OKTÓBRA BOLA „SLOVENSKÁ NOTRE DAME“ -
BAZILIKA V ŠAŠTÍNE SVEDKOM NEVŠEDNEJ HUDOBNEJ
UDALOSTI - FESTIVALU ZBOROVÉHO UMENIA BASILICA
CANTAT.


Usporiadali ho Saleziáni Dona Bo-
sca - Slovenská provincia, Mestský
úrad a Rímskokatolícky farský úrad v
Šaštíne-Strážach spolu s tamojším zbo-
rom Gymnázia Jána Bosca - CANTICA
NOVA SECUNDA.


Významné zborové telesá - MAR-
TINSKÝ SPEVOKOL (dirigent Ján Le-
poris), AD UNA CORDA (dirigent Ma-
rián Šipoš), celoslovenský spevácky
zbor ADOREMUS (dirigent Dušan
Bill) prišli vzdať symbolickými 80 mi-
nútami spevu hold vďaky Božiemu mi-
losrdenstvu a Presvätej Panne za pože-
hnaných 80 rokov účinkovania
saleziánov na Slovensku.


V prvom rade sedeli hostia najvzác-
nejší - predstavitelia domácej salezián-
skej komunity. Podujatie poctil prítom-
nosťou provinciálny
vikár don Štefan Wall-
ner a básnik don Štefan
Sandtner. Nechýbali
ani osobnosti tzv. „sale-
ziánskych legiend“.


Vyvrcholením festi-
valu sa stalo vystúpenie
svetoznámeho BRATI-
SLAVSKÉHO CHLAP-
ČENSKÉHO ZBORU
(dirigentka Magdaléna
Rovňáková). Už samot-
ný ich príchod so spe-
vom spod chórovej em-
pory baziliky
elektrizoval prítom-
ných. Na záver v mo-
hutnom pléne zúčast-
nených umeleckých
telies zaznel hymnus
vďaky radostného poly-
fonického Alleluja od
Wiliama Boycea. Po
ňom nasledovala sklad-
ba Celý vesmír sa ti ko-
rí od Jozefa Strečan-
ského. Jej autor -
významný saleziánsky


dirigent, skladateľ a kazateľ, bol prie-
kopníkom chlapčenského zborového
spevu na Slovensku počas slovenského
štátu. Auditórium radostným potles-
kom ocenilo prítomnosť jeho bývalých
„speváčikov“ dona Rafaela Černého a
emeritného profesora Augustína Ná-
daského.


Akordy spomínaného diela patrili
aj na hrob Jozefa Strečanského - „sale-
ziána s harmonikou“, ktorý spí svoj
večný sen na saleziánskom cintoríne v
Belgických Ardénach. Keď plénum
spojených zborov prednášalo skladbu
nezabudnuteľného muzikanta z milos-
ti Božej, dona Štefana Olosa SDB „Na-
stokrát buď pozdravená, Pomocnica
kresťanov“, pridala sa spontánne aj pl-
ná bazilika. Myšlienka festivalu BASI-


LICA CANTAT - BAZILIKA
SPIEVA sa tým naplnila.


Po skončení boli dirigenti
obdarovaní knihou „Naša Se-
dembolestná Matka“. Hodno-
tu daru zvýraznil akt odo-
vzdávania, ktorý uskutočnil
emeritný provinciál don Er-
nest Macák. Grandiózny
program sprevádzal slovom
autor projektu, moderátor
Národného mužského zboru
SZSU a dirigent CANTICA
NOVA SECUNDA.


Ján Schultz
Foto: Adam Suchánek


Malý zázrak
DRAHÁ
REDAKCIA
ČASOPISU DON
BOSCO DNES,
RADI BY SME SA
S VAMI
PODELILI O
NEOPÍSATEĽNÚ
RADOSŤ,
KTORÚ
PREŽÍVAME,
A ZÁROVEŇ
POVZBUDILI
VŠETKÝCH,
KTORÍ MAJÚ
PODOBNÝ
PROBLÉM AKO
SME MALI MY.
NESTRÁCAJTE
NÁDEJ
A OBRÁŤTE SA
NA PÁNA.




Don Chávez počas svojej návštevy na Slovensku zanechal
v mnohých mladých hlboké zážitky z prítomnosti súčasného
nástupcu dona Bosca. V nedeľu 14. novembra zavŕšil svoj bo-
hatý program spoločnou večerou a bratským stretnutím so
spolubratmi, študentmi teológie na SALESE. Pripravili si rôz-
ne zábavné scénky a hudobné vystúpenia. Večer zakončil
modlitbou a pekným večerným slovkom. V pondelok ráno slá-
vil Eucharistiu spoločne s ďalšími kňazmi-vychovávateľmi štu-
dentov. V príhovore spolubratov povzbudil k zodpovednej prí-
prave na prijatie sviatosti kňazstva, aby boli svätými
saleziánskymi kňazmi pre dnešných mladých. Kňazi, ktorí
majú byť pripravení na posväcovanie dnešnej Európy. Po
raňajkách udelil don Chávez rektorské voľno, a tak študenti
nemuseli ísť do školy. Vďaka don Chávez za sprítomnenie do-
na Bosca!


TEOLÓGOVIA S DONOM CHÁVEZOM


V dňoch 10. - 12. októbra 2004 sa v Tatrách konalo celoslo-
venské stretnutie asistentov za účasti 13 mladých spolubratov
(šiesti prváci, šiesti druháci a jeden tretiak) a dvoch bratov for-
movateľov Karola Maníka a Jána Čverčka. Asistenti sú bratia,
ktorí pracujú dva alebo tri roky v oratóriách alebo na interná-
toch medzi mladými, ktorí prichádzajú k saleziánom. Tri príjem-
né dni sme strávili na najnižšie položenej vysokohorskej chate
Plesnivec v Belianskych Tatrách. V ovzduší bratského prijatia
sa prváci podelili o svoje prvé zážitky z apoštolských komunít,
ostatní už so skúsenosťami druhého roka asistencie. Pobyt
sme si spríjemnili aj menšou túrou na Chatu pri Zelenom ple-
se, hoci niektorí si trúfali aj na výstup na Jahňací štít. Stretli
sme sa s prvým októbrovým snehom a aj poriadne chladným
počasím. Obohatení o skúsenosti bratov a povzbudení navzá-
jom sa už tešíme na ďalšie stretnutie.


STRETNUTIE TIROCINANTOV


1. – 3. októbra sa v Brezovke pri Bardejove v príjemnom prostredí
stretla skupina slovenských koadjútorov. Zúčastnilo sa ho 15
bratov z celej provincie. Stretnutie sa začalo v piatok večer vy-
tvorením živej atmosféry, ktorá spontánne vyústila do hlbokého
spánku. Druhý deň sa niesol, ako to už u koadjútorov býva zvy-
kom, v znamení práce a bratského podelenia. Dôkazom horlivej
práce pri hrabaní trávy z miestneho futbalového ihriska bolo aj
niekoľko polámaných hrablí. Koadjútorov bol navštíviť aj zodpo-
vedný za formovanie saleziánov na Slovensku „Gabo“ Maník
SDB. Zaujímalo ho, čím žijú koadjútori, s akými starosťami i ra-
dosťami sa stretávajú vo svojej činnosti i zasvätenom živote
a aké predstavy majú do budúcnosti v prežívaní svojho povola-
nia. Nedeľnú svätú omšu spolu s tamojšími ľuďmi koadjútori slá-
vili v susednej dedinke, odkiaľ sa znovu rozišli do šíreho Sloven-
ska a, dúfajme, i ďalekej Sibíre.


STRETNUTIE KOADJÚTOROV


■■ Bardejov ■■


■■ Bratislava ■■


Košice - 13. novembra 2004
V tento deň si pripomíname dátum


prvej saleziánskej misionárskej vý-
pravy, ktorá odchádzala z Janova 13.
novembra 1875 do Buenos Aires (Ar-
gentína), slávime pamiatku prvých sa-
leziánskych svätých mučeníkov bisku-
pa Alojza Versiglia a kňaza Kalixta
Caravaria, ktorí zomreli v Číne.


Isteže sme sa všetci nenarodili, aby
sme dostali milosť mučeníctva. Ba ani
ju podľa dona Bosca nemáme vyhľadá-
vať. Avšak všetci sme povolaní, aby sme
boli svedkami Pána Ježiša a jeho evan-
jelia, a to svojím životom, ba aby sme
boli pripravení, keby prišla na to chvíľa,
vyliať i svoju krv.


Nesmieme nikdy zabúdať, že Cirkev
sa často prejavuje ako protikultúrna
skutočnosť v tom zmysle, že prináša
evanjelium, ktoré nevyhovuje určitej
mentalite sveta. Touto svojou paradox-
nou charakteristikou, ktorá sa veľmi
jasne javí v reči Pána Ježiša na hore
v Evanjeliu podľa Matúša, a v jeho reči
na rovine v Evanjeliu podľa Lukáša,
spočíva práve jej prorocká sila a jej
súčasný význam.


Zaiste, odvaha postaviť sa proti bež-
nej mentalite, poukazovať na určité za-
užívané, avšak nie menej nespravodlivé
spôsoby konania, prináša so sebou
určitú osamotenosť, určité odmietnutie,
ba v niektorých prípadoch prenasledo-
vanie a dokonca i smrť. Takto to naozaj
skusujú toľkí bratia a sestry v rozlič-


ných častiach sveta. Pridŕžajúc sa toho,
čo povedal Pán Ježiš v reči na hore,
zvlášť v blahoslavenstvách, by sme sa
mohli vtedy, keď veriaci nie sú nijakým
spôsobom prenasledovaní ani opovrho-
vaní a vyraďovaní na okraj spoločnosti
spytovať, či sa nespreneverili svojej pro-
rockej úlohe. Ten, kto je spoluvinníkom
na hriechoch dnešného sveta, kto neza-
príčiňuje nijakú nepríjemnosť, kto ne-
uvádza do krízy, kto nepoukazuje na
dramatické problémy, ktoré nás trápia,
o ktorých nikto nechce hovoriť, ten ris-
kuje zradiť evanjelium.


Autentickú vieru však vždy sprevá-
dza mučeníctvo, svedectvo prežívané
v každodennom živote, v plnení svojich
povinností, v sociálnej a cirkevnej an-
gažovanosti. Netreba zabúdať, že muče-
níci včerajška i dneška, tí, ktorí boli ka-
nonizovaní, aj tí, ktorí neboli úradne
uznaní za takých, nie sú iba slávou
Cirkvi, ale aj bodom, na ktorý sa majú
vzťahovať všetci veriaci, pretože sú po-
volaní svedčiť o vlastnej viere v akých-
koľvek okolnostiach života.


Bratislava - 14. novembra 2004
Mám radosť, že môžem predsedať


sláveniu tejto Eucharistie tu v Bratisla-
ve, aby sme spolu, Saleziánska rodina
a mládež, vzdávali chválu a vďaky Pá-
novi za 80 rokov provincie na Sloven-
sku. Pán bol s nami dobrý a sme šťast-
ní. Požehnal hojne našu saleziánsku
prítomnosť, ktorá sa rozrástla po celej
krajine, ba rozšírila sa až do Aldanu


a Jakutska v Rusku a do Baku v Azer-
bajdžane, a to vďaka rozkvetu povolaní,
ktorý ju vždy charakterizoval.


Osobitná vďaka patrí Panne Márii
Pomocnici, patrónke tejto provincie,
ktorá predišla, sprevádzala a chránila
komunity, spolubratov a mladých, pre-
dovšetkým v ťažkých rokoch vojny a ko-
munizmu.


Dnes je Slovensko súčasťou novej
Európy, a tak sa rozhodlo písať novú
stranu svojich dejín a pokračovať v no-
vých okolnostiach na ceste pokoja, de-
mokracie a rozvoja. Vyslovujem vrúcne
želanie, aby sa viera slovenského ľudu
vedela pevne udržať v novej sociálnej,
politickej a ekonomickej situácii a moh-
la takto pomáhať navrátiť dušu tejto Eu-
rópe, ktorá odťala svoje kresťanské ko-
rene.


Milovaní spolubratia, členovia sale-
ziánskej rodiny, milovaná mládež, 80
rokov vytvára v živote jednej spoločnos-
ti ako je naša dôvod, aby sme boli vďač-
ní Bohu spolu so slovenským ľudom,
ktorý vedel prijať a milovať synov dona
Bosca, s toľkými, čo umožnili písať tieto
dejiny. 80 rokov je aj príležitosťou ob-
noviť naše angažovanie sa do budúc-
nosti. Chceme byť blízko mladých.
Chceme ich privádzať ku Kristovi a dá-
vať im Krista. Panna Mária Pomocnica
nech naďalej vedie a požehnáva všet-
kých a každého z vás.


Preklad: don Štefan Šilhár SDB
Foto: Stanislav Vinter


Z homílií


hlavného predstaveného
PONÚKAME NIEKOĽKO MYŠLIENOK Z PRÍHOVOROV DONA CHÁVEZA POČAS NÁVŠTEVY


V KOŠICIACH A BRATISLAVE.


D BDOMA A VO SVETE


22 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5


■■ Vysoké Tatry ■■




D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5 2524D O N B O S C O


V piaty naplnil vody množstvom ži-
vých tvorov a vzdušný priestor vták-
mi... V šiesty deň naplnil zem tvormi.
Náš Nebeský Otec na nás nešetril! Od
začiatku nás zahrnul láskou. A nako-
niec stvoril Boh človeka na svoj obraz.
(porov. Gn 1, 14-27) V siedmy deň od-
počíval od všetkých diel, ktoré urobil.
I požehnal siedmy deň a zasvätil ho
(porov. Gn 2, 2-3).


BOŽSKÁ SYMFÓNIA
Biblický opis stvorenia znie ako


symfónia: „Boh nám tvorí dom. Päť
dní robí komnaty a zariaďuje ich. V
šiesty deň uvádza do nich svoje deti
(ľudí) – kráľovského syna a dcéru -
Adama a Evu. V siedmy deň sa chce
s nimi porozprávať, zopakovať im vy-
znanie lásky. Je to dôležité, lebo bez
nej by neporozumeli stvoreniu. Preto
im dáva príkaz na oddych. Lebo stret-
nutie potrebuje čas.“


Napriek zlyhaniam prvých i tých
ďalších ľudí, nám Boh pridal ôsmy
deň. Nastane vo večnosti. Boh tvorí
nové priestory a tvorí pre ne nových
ľudí. Nové stvorenie vzniká vďaka
Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaniu.
Ježiš je Nový Adam. V jeho tele spo-
jil stvorený svet a lásku. Vďaka Kris-
tovi máme predlžený čas nášho by-
tia – večný život. Aj to slávime
v nedeľu! Aká krásna je teológia voľ-
ného času.


AJ VOLY ZDOCHÝNALI
Francúzsky revolucionár hovorí


k ľudu:
„Aby sme viac vyrábali, zavedieme


desaťdňový pracovný týždeň.“ Nikto
neodporoval. Roľníci sa preoriento-
vali na nové zákony, ale po čase za-
čali chodiť na úrady:


„Nemôžeme tak ísť ďalej... Voly
nevládzu, zdochýnajú.“


Sedemdňový rytmus máme v sebe
kdesi hlboko zakódovaný. Ustanovil
ho Boh pre človeka. V ten deň sa má
ponoriť do dobroty vecí, ktoré Boh
stvoril preň. Ale má aj zdvihnúť oči
a pozrieť vyššie. V siedmy deň má
človek čas na odhalenie zmyslu svoj-
ho bytia. Má preveriť, či ide správ-
nym smerom. Je to deň na zmenu
myšlienok. Je tu priestor, aby v sebe
roztopil hnev, závisť, nenávisť,
strach... Zmena človeka nastáva aj
cez vzťahy. Preto sa majú ľudia navš-
tevovať, budovať rodinu...


PROBLÉM NESVÄTENIA
NEDELE JE HLBŠÍ, AKO SA
ZDÁ


„Pán doktor, neviem, čo so
sebou... Ak sa zastavím
v činnosti, mám dojem, že sa
zbláznim.“ vychŕlil pacient
svoje ťažkosti.


„Hm... Viete, byť sám so
sebou?“


„A to je čo?“
„Aký je váš štýl života?“
„Taký obyčajný...“ A pacient


začal vymenovať čo robí.
„Veď vy neustále kupujete,


predávate, čosi vyrábate,
zapchávate si uši lomozom...
Ak chcete prežiť, mali by ste
skríknuť: Zastavte zemeguľu,
chcem vystúpiť...“


Boh vie, aká je pre nás láska nevy-
hnutná. Preto vytvára pre ňu časový
priestor v treťom prikázaní Desatora:
„Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni!“
(Porov. Ex 20, 8-10.) Akoby mi v ňom
povedal: „Nebudeš sa stále štvať za ro-
botou. Oddýchni si. Máš právo žiť po-
kojne a zdravo. Chcem sa s tebou
stretnúť bez náhlenia. Pokochaj sa nad
tým, čo som pre teba stvoril. Príď na
,rande’ so mnou a so svojimi spoluve-
riacimi. Porozprávame sa o živote. Veď
som tvoj Otec...“ A preto sa v tento deň
máme odpútať od všetkého, čo nás
odťahuje od Boha. Preto je v nedeľu
a prikázané sviatky zakázané robiť na-
máhavé, hlučné práce. Človek sa ne-
má báť ticha! Ba musí sa naučiť žiť me-
ditatívnym spôsobom. Potom objaví,
aké krásne je stretnúť sa s človekom, s
priateľmi, s Bohom...


NEDEĽA JE BOŽÍ DAR
Pýta sa kostolník kňaza:
„Idete svätú omšu slúžiť


alebo sláviť?“
„Sláviť,“ znela odpoveď.
„Tak vám dám viac vína.“


Nedeľu nazývali prví kresťania
Deň Pánov. Aj dnes kresťania poznajú
tento ešte vyšší rozmer nedele: Ďaku-
jú Kristovi za záchranu – spásu. Robia
to spoločne vo svätej omši, kde sa
sprítomňuje jeho obeta a tiež sa tešia
z jeho zmŕtvychvstania. Po náročnej
šesť’dňovej práci nás Boh chce oboha-
tiť nádhernými pocitmi, ktoré vzni-
kajú v jeho prítomnosti a zo vzťahov
s blížnymi. Niekde som čítal úžasnú


pravdu: Ak si dáš ukradnúť nedeľu,
dáš si ukradnúť Krista. V nedeľu sa
oplatí patriť Bohu. Lebo aká je tvoja
nedeľa, taký je aj tvoj život.


MINIRECEPT NA VZŤAHY
„Moje nervy. Tí ale


zavýjajú...“ zabedákal Karol
pred kolegom.


„O čom to hovoríš?“
„O deťoch doma. Každý je


akýsi podraždený, nevrlý...“
„Skús sa s nimi hrať! Ja som


to skúsil, a vzťahy sa vylepšili,“
poradil mu priateľ.


Ak neviete ani vy čo s rodinou či
partiou, skúste to s hrou. Nedeľa vy-
tvára čas aj na hru. Pri nej sa človek
uvoľní, nadväzuje priateľstvá...


VRAJ SA STALO
Ruský vojak sa počas vojny


ocitol na svätej omši... A prišiel
práve na kázeň. Po desiatich
minútach to už nevydržal
a skríkol na kňaza:


„Stačí propagandu, davaj
muzyku...“


A tak to teraz všetko skúsme dať
do predsavzatia: Pre rodinu má ob-
rovský význam nedeľa. Je dobré, ak si
premyslite, čo s ňou. Nezabudnite si
nájsť čas na: svätú omšu, spoločnú
modlitbu, porozprávanie sa, výlet,
hru, návštevu, dobrú knihu... V nede-
ľu sa patrí osláviť rodinné udalosti,
na ktoré počas týždňa nebol čas: me-
niny, narodeniny, úspechy v práci...
Skúste to, a o rok uvidíte, ako sa to
oplatilo.


A NEZAUDNITE NA HUMOR
Sedí chlap v kostole, ruky


má roztiahnuté a nohy položené
na lavici pred sebou. Zbadá to
kostolníčka a hneď naňho
spustí:


„Čo to má znamenať? Ako to
sedíte... Neviete, že ste
v kostole? Odkiaľ ste prišli?


Muž s námahou povie:
„Aúúú... rovno z chóru.“


Priatelia, myslím, že som vás as-
poň trochu motivoval, ako prežiť ne-
deľu a počítať s ňou pri výchove.


Zdraví vás Jozef Luscoň
Foto: archív redakcie


„Aké zvláštne kamene...“ skríkol
prekvapený. Nepoznal ich. Potom po-
zrel na more a dostal nápad. Začal há-
dzať drahokamy do mora. Na vode sa
tvorili kruhy a dieťa bolo očarené.


„Juj, to bolo pekné... Ešte raz, eš-
te...“ A chlapček hádzal a hádzal...


Zrazu išiel okolo náhodný chodec.
Všimol si, čo dieťa drží v ruke.


„Počkaj, to, čo držíš v ruke, je veľ-
mi cenné. Ak to neodhodíš, môžeš
byť veľmi bohatý.“


Priatelia, začíname nový rok. Je
v ňom 365 dní, ktoré máš v mešci.
Deň, ktorý držíš v ruke je veľmi cen-
ný. Ak ani jeden neodhodíš, môžeš
byť veľmi bohatý. Čas má obrovskú
cenu. A predsa z dní, ktoré sú pred
nami, niektoré majú pre nás väčší
význam. Určujú naše životné smero-
vanie. Sú to nedele.


ČO S NEDEĽOU?
„Kedy začal mravný úpadok


v Anglicku?“ pýtali sa známeho an-
glického novinára.


„Vtedy, keď sme začali znevažo-
vať nedeľu,“ odpovedal pohotovo.


„Hm, zaujímavé... Ale už v sobotu
sa pripravujeme na nezvládnutie ne-
dele: často flámujeme, pozeráme te-
levíziu až po vypnutie signálu. Príde
nedeľa a v nej sa dospáva. Rodinná
atmosféra je fuč,“ dokončil ďalší.


Priatelia, na
svete je jeden
s p o l o č n ý
problém -
r o d i n a .
Rýchle tem-
po života,


existenčné ťažkosti, tisíce rôznych po-
núk, rôzne osobné záujmy... a ďalšie
a ďalšie iné skutočnosti zrieďujú ro-
dinné vzťahy. Mnohí z vás to cítia.
Prosia o radu, ako dať tu svoju rodinu
dohromady, ako obnoviť v nej vzťahy.
V začiatku nového roka je to dobrá
výchovná téma. Patrí sa naplánovať
prežitie roka. Začnime od nedele.
A to aj preto, lebo prežívame Rok Eu-
charistie!


ZNÁMA PESNIČKA
„Nemám čas, nestihol som


to, dokončím to v nedeľu.“ To
je známa moderná pesnička.


„Rýchlo,
rýchlo,
pridaj,...“ to je
refrén dnešnej
doby.


Človek sa správa ako vysokopro-
duktívna mašina. Pracuje podľa vzor-
ca „príjem – výbuch – výfuk – od-
dych“. Je hyperaktívny, často bez
osobného vzťahu s ľuďmi i s Bohom.
Osobné potreby sú dnes také obrov-
ské, že keď niet času naplniť ich cez
týždeň, človek siaha na nedeľu. Tam
vidí časovú rezervu. Stráca však rov-
nováhu a spúšťa kolaps spoločnosti!
Bolo to vždy tak?


BOŽÍ SCENÁR
Na počiatku stvoril Boh nebo


a zem - vesmír. Tu povedal Boh: „Buď
svetlo!“ a bolo svetlo. Potom: „Buď
obloha uprostred vôd...“ A stalo sa
tak. Nasledoval príkaz: „Vody, ktoré
ste pod nebom zhromaždite sa na jed-


no miesto a ukáž sa
súš!“ A ešte: „Zem,
vyžeň trávu, rast-
liny...“ (porov.
Gn 1, 1-13).


Vo štvrtý
deň Boh stvo-
ril ďalšie
priestor y.


D BV’VCHOVA
Čo s
novým
rokom?
AKÝSI CHLAPČEK NAŠIEL NA BREHU MORA MEŠEC
PLNÝ DIAMANTOV. ZAČAL SI ICH OBZERAŤ.




svetového hľadiska možno hovoriť o
určitom vplyve, nie však politickom.
V súčasnom Izraeli žije okolo 4,5 mi-
lióna Židov a viac ako milión Neži-
dov, teda najmä Palestínčanov - mos-
limov. Na okupovaných územiach
Gazy a Zajordánska žije asi 2,5 milió-
na Palestínčanov, ktorí sa snažia o za-
loženie svojho štátu. V Izraeli okolo
40% Židov praktizuje svoje nábožen-
stvo. Aj keď sa na celom území Izrae-
la, resp. Palestíny, veľmi bolestne pre-
pletá história troch svetových
náboženstiev - židovstva, kresťanstva
a islamu, predsa tým najcitlivejším
miestom je Jeruzalem.


Pre moslimov je to po Mekke a
Medine tretie najdôležitejšie kultové
miesto. Po zbúraní jeruzalemského
chrámu v roku 70 Rimanmi kresťania
nevenovali priestoru bývalého židov-
ského chrámu žiadnu pozornosť.
Miesto sa stalo doslova smetiskom.
Až po príchode islamu bolo toto
miesto očistené a boli na ňom posta-
vené Dóm Skaly (okolo r. 690 za vlá-
dy kalifa Abd El Malika) a mešita El
Aksa (postavená o 20 rokov neskôr).
Pre islam, ktorý čerpal zo židovstva i
kresťanstva, bola história tohto mies-
ta dôležitá. Istý prednášateľ - moslim
nám povedal, že Mohamed sa nestal
kresťanom len preto, že videl nejed-
notu, rozbitosť a náukové boje kre-
sťanských cirkví. To ho viedlo k zau-
jatiu kritického postoja ku
kresťanstvu i k jeho náuke o Najsvä-
tejšej Trojici, ktorej chápanie bolo
predmetom sporu kresťanov. Keď
som spomenul Dóm Skaly, ide o zná-
mu svätyňu s veľkou zlatou kupolou
z panorámy Jeruzalema. Tu sa podľa
tradície nachádza miesto, kde mal
Abrahám obetovať svojho syna Izáka.
S týmto miestom je spojená aj viera
moslimov o Mohamedovej nočnej
púti do neba.


Chrámová plošina dnes patrí
do moslimskej časti Jeruzalema.
Aj keď je strážená izraelskými
policajnými hliadkami, náleží
moslimom. V súčasnej politic-
kej situácii nie je dovolené
ani kresťanom, ani židom
vstupovať do Dó-


mu Skaly a do mešity
El Aksa. Na chrámo-
vú plošinu môžu ísť
kresťania len v nede-
ľu dopoludnia. Pre ži-
dov zostáva miesto
bývalého Jeruzalem-
ského chrámu stále
posvätným priesto-
rom. Keďže nemajú
k nemu prístup, pri
rôznych slávnost-
ných príležitostiach
prichádzajú k Múru
nárekov - miestu, kto-
ré je najbližšie k miestu pôvodného
chrámu. Základná časť tohto múra
pochádza z čias Herodesa Veľkého.


Ako prežívajú tieto skutočnosti a
napätia bežní ľudia?
Izraelsko-palestínsky konflikt vní-


ma každý, kto tam žije. Jeho bezpro-
stredné dôsledky v každodennom ži-
vote pociťujú a znášajú najmä
Palestínčania. Židia viac-menej cez
médiá sledujú to, čo sa deje. Židia ne-
pociťujú dôsledky tohto konfliktu
v takej miere ako napr. Palestínčania
prichádzajúci z okolitých miest za
prácou do Jeruzalema. V celej krajine
je veľa hraničných prechodov
(„check point“) z autonómnych pa-
lestínskych oblastí na územia pod pl-
nou správou Izraela. Nie zriedka bý-
vajú tieto kontrolné stanovištia -
hraničné prechody - zatvorené. Čas-
to sa stane, že ľudia z Betlehema ale-
bo Betánie nemôžu ísť do práce. V
jednej takejto hraničnej oblasti som
asi týždeň pred mojím návratom na
Slovensko videl okolo stovky mužov,
ktorí sa skrývali vo veľkej záhrade a
čakali, kedy sa policajná hliadka
vzdiali. Je to ponižujúce, keď dospelí


muži musia akoby kradmo chodiť do
práce a musia sa bezdôvodne skrývať
pred policajnými hliadkami, ktoré
hocikde v meste kontrolujú Palestín-
čanov. Nezriedka ich podľa ľubovôle
zadržia na dlhší čas bez toho, aby
udali nejaký dôvod. Pri každom pre-
chode kontrolným stanovišťom poci-
ťujú Palestínčania diskrimináciu. Je
to pre nich stresujúce. Ako je známe,
za posledné roky sa veľmi znížil prí-
chod turistov a pútnikov. Mnohí Pa-
lestínčania žili z turistického ruchu.
V súčasnosti však nemajú komu svo-
je produkty predávať. Palestínčania
sa v súčasnosti dostali do pozície
väzňov. Ich mestá sú od sveta odreza-
né 8 metrov vysokým múrom. Napro-
ti tomu Židov sa konflikt dotýka naj-
mä tak, že si nemôžu byť svojou
bezpečnosťou istí. Vychádzajú
z predpokladu, že moslimovia ich
budú stále považovať za votrelcov a
nikdy neuznajú ich nárok na vlastnú
krajinu.


Čo bolo cieľom tvojho takmer
ročného pobytu v Jeruzaleme?
Po dlhšej práci v oblasti pastorácie


mládeže u nás doma na Slovensku,
som chcel lepšie spoznať život nábo-
ženských spoločenstiev, ktoré vychá-
dzajú z biblickej tradície. Myslím tu
najmä na židovské a mesiánske komu-
nity, ale aj na východné kresťanské
cirkvi. Už dlhšie ma viac zaujímali kre-
sťania používajúci vo svojej liturgii sýr-
sky jazyk, ktorý je veľmi blízky ara-
mejčine - materinskému jazyku Ježiša
Krista. Keď som sa s viacerými ľuďmi o
svojej ceste a štúdiách radil, odporúča-
li mi Jeruzalem. Dal som si poradiť a
môžem povedať, že som sa nesklamal.


Keďže išlo o moju prvú cestu do
Svätej zeme, chcel som spoznať kraji-
nu, ktorú si vybral Boh ako miesto
splnenia svojich prisľúbení - krajinu
Abraháma, Ježiša, prvej Cirkvi. Sa-
mozrejme popri tom som chcel aj na-
vštevovať vhodné biblické programy
a kurzy.


Zúčastňoval si sa na nejakom or-
ganizovanom programe?
Celý program, na ktorý som sa


prihlásil, robila rehoľná spoločnosť


sestier Našej Panej zo Siona (No-
tre Dame de Sion). Už viac ro-
kov pripravujú biblické prog-
ramy pre rehoľníkov, rehoľné
sestry a kňazov, ktorým ich
spoločnosť po určitom čase slu-
žby poskytla čas na duchovnú
obnovu vo Svätej zemi. Ide o tzv.
sabatický čas, ktorý obyčajne trvá
niekoľko mesiacov. Je to naozaj jedi-
nečná príležitosť navštíviť túto kraji-
nu a stretnúť a spoznať sa tu s kre-
sťanmi rôznych komunít z celého
sveta. Náš kurz prebiehal v Starom
Jeruzaleme na mieste zvanom Ecce
Homo, na Via Dolorosa, podľa tradí-
cie v blízkosti miesta, kde bol Ježiš
predvedený pred Piláta. Tu majú si-
onské sestry nielen svoj dom a pries-
tory, v ktorých program prebieha, ale
aj zaujímavé archeologické pamiatky
z prvých storočí (cisterna vybudova-
ná za vlády kráľa Herodesa Veľkého,
Lithostrotos - kamene z nádvoria, na
ktoré bol predvedený Ježiš).


Spoločnosť sionských sestier bola
založená v roku 1843 Theodorom Ra-
tisbonnom zo Štrasburgu, konverti-
tom zo židovského náboženstva na


kresťanstvo,
ktorý sa stal kňazom. Neskôr sa k ne-
mu pridal aj jeho brat Alfonz a spolo-
čne založili túto spoločnosť. Ich
úmyslom bolo pripravovať židom
cestu k obráteniu a prijatiu katolíckej
viery. Po II. vatikánskom koncile sa
však postoje Katolíckej cirkvi k ži-
dovstvu zmenili. Od pôvodnej snahy
privádzať židov k prijatiu kresťan-
stva, sa prešlo k dialógu s ním. Všet-
ko je to v duchu dokumentov II. vati-
kánskeho koncilu, ktoré židov
nepredstavujú ako Bohom zavrhnutý
ľud. Katolícka Cirkev považuje židov
za dedičov Božích prisľúbení. Uzná-
va, že Boh im pôvodné prisľúbenia
neodňal. Napriek tomu, že židia ne-
spoznali v Ježišovi z Nazareta me-
siáša, Katolícka cirkev rešpektuje ich
náboženskú svojbytnosť a predchá-
dzajúcu snahu o konverziu židov
zmenila na bratský dialóg s nimi. Tá-
to zmena v postoji Katolíckej cirkvi je
taká významná a oceňovaná zo stra-
ny židov, že predstavuje úplne novú
kapitolu vo vzťahoch medzi židmi a
katolíkmi.


V Palestíne a Izraeli sú prítomné
tri veľké náboženstvá. Aký vplyv
na život v tomto regióne majú
kresťania?
Podiel kresťanského obyvateľstva


v Izraeli je veľmi malý, okolo 2,5 %. Z
politického hľadiska je ich vplyv na
život v tejto krajine minimálny. Zo


D BAKTUALITA


Život
v
Zasľúbenej zemi


26 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5


NÁŠ SPOLUBRAT LADISLAV BARANYAI STRÁVIL OBDOBIE OD SEPTEMBRA 2003
DO AUGUSTA 2004 V JERUZALEME. V TELEVÍZNYCH SPRÁVACH SLEDUJEME
ČASTO DRAMATICKÉ ZÁBERY Z TEJTO OBLASTI. AKO VŠAK PREŽÍVAJÚ SVOJ
KONKRÉTNY ŽIVOT A SVOJE NÁBOŽENSTVO JEDNODUCHÍ ĽUDIA, KTORÍ TU
BÝVAJÚ?


Jericho


Betlehem - miesto narodenia Ježiša Krista


Betlehem - slávnosť Zjavenia Pána


Jeruzalem - chrámová plošina




kohen (muž z kňazského rodu), kto-
rý po zbúraní Jeruzalemského chrá-
mu už svoju pôvodnú funkciu nevy-
konáva, v určitom momente je
vyzvaný, aby toto požehnanie udelil.


V sobotu doobeda má obyčajne
niekto v synagóge pripravený prího-
vor. Môže podať nejaký komentár ale-
bo vysvetlenie k textu či k nejakej
udalosti. Celé zhromaždenie trvá
okolo dvoch hodín. Niekedy je spoje-
né s malým pohostením.


Po zbúraní Jeruzalemského chrá-
mu sa centrom židovského kultu sta-
la rodinná liturgia. Synagóga nie je
hlavným priestorom kultu. Synagóga
bola pôvodne spoločenskou miestno-
sťou vyhradenou na stretanie sa obce
z rozmanitých dôvodov. Z hľadiska
kultu je však najdôležitejšia liturgia
šabatového rodinného stolovania.


Nechcú židia znovu postaviť
chrám a obnoviť obety?
Sú určité skupiny, ktoré nostalgic-


ky pozerajú na chrám a čakajú, kedy
Boh zasiahne a dá židom možnosť
obnoviť chrám. Väčšina židov sa však
na takéto predstavy pozerá skôr s ús-
mevom. V Jeruzaleme existuje aj via-
cero mesiánskych spoločenstiev.
Väčšinou sú to židia, ktorí prijali
Ježiša za Mesiáša a Božieho Syna. Ve-
dúci takéhoto spoločenstva je obyčaj-
ne pôvodom Žid, ktorý sa v ťažkej ži-
votnej situácii stretol s Ježišom a
veľmi intenzívne prežil vlastnú kon-
verziu. Mesiánske spoločenstvá sa
podobajú trochu turíčnym hnutiam.
Sú veľmi vitálne, ale i rôznorodé. Pri-
jatie Ježiša nie je pre nich odklonom
od židovstva, ale jeho naplnením. Po-
čet ich členov v Izraeli sa odhaduje
na 10-tisíc.


Ako sa môže v budúcnosti usku-
točniť proroctvo, že Izrael sa ob-
ráti k Ježišovi Kristovi?


Veľakrát som sa
ako kresťan stretol
s naozaj priateľským
prijatím zo strany ži-
dov a spomenul som
si pritom na Ježišove
slová: „Kto vás prijí-
ma, mňa prijíma a
kto mňa prijíma,
prijíma toho, ktorý
ma poslal.“ (Mt
10,40; porov. Jn
13,20) Prečo by sa
tieto slová nemali
vzťahovať aj na ži-
dov? Ak teda prijí-
majú nás kresťanov, tak v nás prijí-
majú aj Ježiša Mesiáša. A ak jeho, tak
potom aj toho, ktorý ho poslal. Me-
siáš je tajomstvom identity každého
kresťana (pozn.: termíny mesiáš,
christos a pomazaný znamenajú to
isté a termín kresťan je odvodený od
Krista). V súčasnosti je aj v Izraeli
veľa kresťanov, ktorí sa zaujímajú o
židovstvo a židia ich veľmi priateľsky
prijímajú. Nie je to začiatok novej éry
a znak blížiaceho sa Božieho kráľov-
stva? Prijatie Mesiáša zo strany židov
si predstavujem skôr takto (ako spo-
znávanie Pomazaného v pomaza-
ných), než nejaké oficiálne vyhláse-
nie proklamované všetkými
židovskými skupami. Myslím si, že
prijímaním konkrétnych kresťanov,
židia prijímajú aj samotného Ježiša.
Je pravda, že takto priateľsky nie sú
ku kresťanom naklonení všetci židia
a možno ani väčšina nie. Platí to naj-
mä o ultraortodoxných, ktorí, ako sa
z ich prejavov zdá, kresťanmi pohŕ-
dajú. O tom by vedeli hovoriť najmä
rehoľné sestry.


Ježiš Kristus však túto identifiká-
ciu s nami berie veľmi vážne. Keď Ša-
vol prenasleduje kresťanov, tak mu


nehovorí: prečo prenasleduješ kresťa-
nov, mojich učeníkov, ale hovorí, pre-
čo mňa prenasleduješ? (porov. Sk 9,
4 - 5) Myslím si, že aj my by sme ma-
li to, ako sa Ježiš s nami identifikuje,
brať vážne a v prijímaní nás by sme
mali vidieť znamenie prijímania
Ježiša Krista zo strany židov. Rozhod-
ne ako kresťania musíme cítiť zodpo-
vednosť za to, ako svojím životom
predstavujeme Ježiša. Predpokla-
dám, že židia by sa takémuto chápa-
niu prijímania kresťanov začudovali.
Isté však je, že svet s takým množ-
stvom rozličných kultúrnych skupín
čaká na mesiáša, ktorý by vniesol do
neho partnerský dialóg. Základom
spolužitia je komunikácia. Myslím si,
že je to úloha nás kresťanov - byť „te-
lom“, resp. sprítomnením Mesiáša
(Ef 1,10; Kol 1,20).


Máš ešte inú osobitne silnú skú-
senosť, ktorú by si tu chcel pred-
staviť?
Veľmi ťažko je to zhustiť do pár


slov. Je to viacero oblastí, ktoré by si
vyžadovali viac času a hlbšiu analý-
zu. Celkovo možno povedať, že dia-
lóg so židmi, ale i rôznymi kresťan-
skými spoločenstvami, je pre nás
veľmi, veľmi obohacujúci. Môžu byť v
mnohom ohľade pre nás podnetom k
tomu, aby sme sa obohatili prvkami,
ktoré sú v ich liturgii alebo spirituali-
te výraznejšie ako u nás. Na druhej
strane nám pomáhajú jasnejšie vidieť
pozitívne i negatívne stránky nášho
života.


Spomeniem konkrétnu vec: uve-
domil som si, že v našej liturgii pre-
važujú prosby. Eucharistia znamená
vzdávanie vďaky, no my v nej viac
prosíme ako ďakujeme. Tak isto je
veľmi viazaná na nemenné formulá-
cie. Myslím si, že by našej liturgii pro-
spelo, keby predsedajúci mohol aktu-


Hrozí nebezpečenstvo aj zahra-
ničným turistom a pútnikom?
Čo sa týka bezpečnosti, ako pút-


nik by som sa neobával. Niektoré
miesta ako Jericho alebo aj Betlehem
sa môžu stať ťažšie prístupnými či
úplne neprístupnými ako Nabulus
alebo Hebron. Nejde však o nejaké
ohrozenie. Čo sa týka Galiley, tam je
situácia pokojná. Do Samárie (Nabu-
lusu) nie je vstup pre pútnikov povo-
lený.


Nájdu sa tam aj napriek takým
veľkým napätiam nejaké príkla-
dy vzájomnej spolupráce medzi
Židmi a Palestínčanmi?
Väčšina Palestínčanov aj Židov si


uvedomuje abnormálnosť tejto situá-
cie. Zvlášť niektoré zásahy Izraela,
ako je búranie rodinných domov ci-
vilnému obyvateľstvu buldozérmi,
vyvoláva odpor aj u mnohých Židov.
Od skončenia vojny v roku 1967 bo-
lo zbúraných okolo 10 000 rodin-
ných domov Palestínčanov. To sú de-
saťtisíce hlboko zranených ľudí. Dom
je vlastníctvom človeka, s kto-
rým je najužšie spojený.
Zničiť niekomu


dom znamená
dotknúť sa je-
ho najcitli-
vejšieho mies-
ta. Na obranu
takto postihnu-
tých rodín
vznikla orga-
nizácia Israeli
C o m m i t t e e
Against House
D e m o l i t i o n s
(ICAHD), kto-
rá pomáha Pa-
l e s t í n č a n o m
znovu postaviť
ich zbúrané
domy. Kuriozi-


tou je, že jej zakladateľom je Žid Jeff
Helper.


V krajine pôsobí aj Israeli-Palesti-
nian Bereaved Families Forum Sup-
porting Peace - organizácia združujú-
ca osoby z oboch znepriatelených
strán, ktorým boli počas intifády za-
bití blízki príbuzní. Vznikla so záme-
rom podporovať prekonávanie pred-
sudkov, nevraživosti a nepriateľských
postojov, ktoré k ničomu nevedú. Ne-
končiace sa vzájomné odplácanie
konflikt len prehlbuje. Táto organizá-
cia pripravuje napríklad pre deti tá-
bory, do ktorých prichádzajú spolu
Izraelčania i Palestínčania. Deti sa
tam učia navzájom sa stretať, chápať
a zbavovať predsudkov. Nebáť sa to-
ho druhého, nezaujímať nepriateľské
postoje. Organizácia šíri novú kultú-
ru vzťahov aj prostredníctvom škôl.


Čo ťa počas tvojho pobytu naj-
viac oslovilo z oblasti duchov-
ného života miestnych obyva-
teľov?
Veľmi ma prekvapila príjemná at-


mosféra ľudí zhromaždených v syna-
góge na modlitbách. Pri vstupe sa


nekľaká ani sa
nerobia žiad-


ne úklony.
Ľ u d i a


sú uvoľnení. Je tam pokoj, deti zvyk-
nú sedieť pri svojich rodičoch. Syna-
gogálne modlitby a spevy sú oslobo-
dzujúce a radostné. Sú viac vďakou a
oslavou ako prosbou. Zapájajú sa do
nich všetci členovia spoločenstva.
V určitých momentoch, napríklad
keď spievajú „šema“, t.j. „Počuj, Izre-
al, Pán, náš Boh, je jediný Pán!“ (De-
ut 6, 4) sú veľmi sústredení. Aj keď
niekto príde trochu neskôr, ostatní sa
s ním neformálne zvítajú. To, že litur-
gia beží, nie je prekážkou, aby s ním
prehodili pár priateľských slov. Alebo
aj rabín, keď vedie liturgiu a príde k
nemu nejaké dieťa, je preňho úplne
prirodzené, že to dieťa objíme, alebo
pohladí. Ľudia v synagóge, ktorí
majú niečo povedať alebo zaspievať,
nie sú napätí ani nemajú trému.


Slávenie soboty - šabatu - začína v
piatok večer liturgiou v synagóge.
Ťažiskom slávenia je však obradná
večera v rámci rodiny. Židovské rodi-
ny sú v piatok večer pospolu. Hlavná
synagogálna liturgia prebieha v sobo-
tu dopoludnia. Sú to predovšetkým
modlitby žalmov, čítanie z Tóry a
slávnostný sprievod s Tórou (zvitok
piatich Mojžišových kníh). Ľudia sa
dotýkajú Tóry modlitebným šálom
(tallit) alebo knižkou a vzápätí ich
pobozkajú. Niekoľko pozvaných jed-
notlivcov z nej potom spieva určité
pasáže. Tento spev si samozrejme vy-
žaduje aj istú prípravu.


Rabín nemá postavenie kňaza ako
u nás. Niekedy prenechá vedenie ce-
lej liturgie niekomu inému. Je len čle-
nom tohto spoločenstva, ktorý je
určitým spôsobom zodpovedný za
priebeh liturgie a náboženský život
spoločenstva. Nemá privilegované
právomoci takého charakteru ako
kňaz alebo biskup. Skôr je v postave-
ní otca. To všetko, čo robí rabín,
môže robiť hocikto iný. V trochu oso-
bitnom postavení sa nachádzajú „ko-
heni“ - „kňazi“ bývalého Jeruzalem-
ského chrámu, ktorých
výsadným právom je
udeľovať „kňazské“ po-
žehnanie. Keď je v
synagóge prítomný


D BAKTUALITA


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5 29


Zrúcaniny starovekého mesta Jericho


Múr nárekov


Nepokoje v Jeruzaleme


Golgota v Bazilike Zmŕtvychvstania (Svätý hrob). Je v správe Gréckej ortodoxnej cirkvi.




30 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 5 31


D BREDAKCIA


alizovať modlitbu dňa, modlitbu nad
obetnými darmi alebo aj modlitbu po
prijímaní tak, aby zostúpila z nadča-
sových fomulácií do konkrétnosti ži-
vota. Ak kňazi počas teologických
štúdií nezískajú kompetenciu sfor-
mulovať krátku modlitbu, ktorá by
vyjadrovala vieru Cirkvi, musíme si
položiť vážne otázky ohľadom ich
formovania, ale aj ohľadom samot-
nej liturgickej reči. Náš život, o ktorý
Bohu i nám ide, je vždy vyvážením
tradície a prispôsobenia sa súčasnos-
ti. Náš spôsob slávenia liturgie mi
v porovnaní so židovským alebo me-
siánskym pripadal často veľmi tech-
nický, chladný a málo osobný.


Páčilo sa mi, že pri určitých
príležitostiach, napríklad na Kvetnú
nedeľu, sa viaceré kresťanské spolo-
čenstvá dokázali stretnúť na spoloč-
nej slávnosti. Keď mal na Zelený štvr-
tok v Bazilike zmŕtvychvstania a v
Božom hrobe liturgiu jeruzalemský
patriarcha, videl som tam aj členov
niektorých iných kresťanských cirk-
ví. Je to však zložité. Niektoré cirkvi
sa len veľmi ťažko otvárajú pre spo-
luprácu. Pre niektorých je Katolícka
cirkev doslova mafiou. Ťažkosti vzá-
jomného spolužitia kresťanských
cirkví sa najviditeľnejšie prejavujú
počas veľkých sviatkov. V bazilikách
obyčajne prebieha naraz viacero roz-
ličných liturgií, ktoré sa svojimi spev-
mi a obradmi vzájomne rušia. Pre
prípadných návštevníkov takýto stav
vôbec nie je znamením jednoty, ale
krajnej intolerancie či neschopnosti
spoločne komunikovať a vzájomne sa
dohodnúť. Ako som sa dozvedel od
priateľov v Jeruzaleme, v druhej po-
lovici augusta sa tam počas dvoch
týždňov stretali kresťania z rôznych


kresťanských cirkví na spoločných
modlitbách za pokoj. Z ortodoxných
cirkví to boli sýrska, arménska, etióp-
ska, koptská a melchitská; z katolíc-
kych rímska a koptská a z ďalších lu-
teránska a cirkev Škótska. Žiaľ,
nasledujúce týždne nepriniesli do Iz-
raela pokoj, ale ďalšie početné obete.


Čo by si povedal na záver?
Navštíviť Svätú zem je veľmi sil-


ným životným zážitkom. Hoci som o
tom nikdy nesníval, zrazu som sa
tam ocitol. Pri čítaní mena mesta Je-
ruzalem v žalmoch som si zrazu uve-
domil, že je to mesto, v ktorom práve
som. Už to nebolo kdesi „tam“, ale
práve „tu“, kde som. Akoby som vstú-
pil do stránok Písma. Každý deň som
prechádzal bránami Jeruzalema. Po-
dľa možností som však poznával celú
krajinu a vstrebával jej pestrosť a rôz-
norodosť. Uvedomoval som si, že ju
v jej hrubých rysoch vidím tak, ako
ju videl sám Ježiš. Žiaľ, hovoriť o kre-
sťanských pútnických miestach by si
vyžadovalo väčší priestor. Aj teraz sa
mi v mysli pri čítaní Písma vynárajú


konkrétne miesta, ktoré som navští-
vil. Čosi z tajomstva viery sa stalo pre
mňa viditeľným - „telom“. Chcem za
to poďakovať všetkým, ktorí mi to
umožnili. Zároveň sa však chcem de-
liť o všetko to, čo - ako dúfam - zosta-
ne pre mňa celoživotným prameňom.


Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: Ladislav Baranyai


PUBLIKÁCIE:
Salezián Zoltán Schmidt je auto-


rom hodnotnej publikácie Dejiny sa-
leziánov na Slovensku. Ide o sympa-
tické dielo, ktoré mapuje našu
saleziánsku históriu. Je bohato ilus-
trovaná fotografickým materiálom...
Konečne máme niečo komplexné
o našich dejinách.


Pri príležitosti jubilea vyšli vo vy-
davateľstve Don Bosco veľmi vzácne
spomienky nášho byvalého provin-
ciála dona Ernesta Macáka: Diagnóza
- Blázon pre Krista. O tom, že môže
obohatiť vaše duchovné čítanie niet
pochýb.


Milan Ďurica napísal históriu sa-
leziánov pod Tatrami. Odborne pred-
stavil prvé kontakty Slovákov s do-
nom Boscom, príchod saleziánov na
Slovensko a ich pôsobenie v slobod-
ných i totalitných časoch.


Mirko Kysela ponúkol svoje spo-
mienky v publikácii „Môj život“. Cez
svoje zážitky mapuje históriu saleziá-
nov od päťdesiatych rokov až doteraz.


Časopis Don Bosco dnes prinášal
pravidelné pohľady do saleziánskej
histórie. Jubilejné číslo prinieslo in-
formácie aj o pototalitných časoch.
K jubileu bol vytvorený pekný plagát.
Informoval o činnosti saleziánov aj
o návšteve nášho hlavného predsta-
veného dona Pasqala Cháveza na Slo-
vensku.


Misijné oddelenie vydalo salezián-
sky Misijný kalendár na rok 2005. Sú
v ňom fotografie saleziánskych misi-


onárov z dávnejšich čias a krajín,
v ktorých pôsobili.


SPOLOČENSKÉ PODUJATIA:
Seminár o saleziánskej spiritualite


sa uskutočnil od 19. do 21. augusta
2004. Asi 70 členov Saleziánskej ro-
diny sa zamýšľalo o „duchovnom“
bohatstve, ktoré zveril Pán Salezián-
skej rodine pre dobro mladých a ši-
rokých ľudových vrstiev.


Púť vďaky - Deň saleziánskej pro-
vincie sa uskutočnil počas Národnej
púte v Šaštíne, v dňoch 11. 9. – 12. 9.
2004. Saleziáni i veriaci ďakovali Pá-
nu Bohu za dar saleziánského ducha
a za tých, ktorí ho prijali... Saleziáni
si obnovili svoje zasvätenie a provin-
ciu zverili do rúk Panny Márie.


Koncert šaštínského gymnáziálne-
ho zboru Cantica Nova Secunda a je-
ho hosťov sa uskutočnil 3. októbra
v Šaštíne. Vďaka základateľovi a diri-
gentovi zboru Mgr. Jánovi Schultzovi
a učinkujúcim za krásny umelecký
zážitok.


Myšlienka jubilea sa niesla
na: festivale Lumen, koncom
júla sa do okolia Turína vybra-
li na Púť po stopách Dominika
Sávia štyri autobusy mladých
ľudí z celého Slovenska, pri
príležitosti jubilea bola vytvo-
rená misijná výstava. Putovala
po Slovensku a mala veľký ús-
pech.


Vyvrcholenie jubilea bolo
počas návštevy hlavného pred-
staveného saleziánov dona


Pascuala Cháveza v dňoch 12. – 15.
novembra 2004. Program návštevy
bol rozdelený na niekoľko etáp. Doš-
lo k stretnutiu s jednotlivými členmi
Saleziánskej rodiny, s veriacimi
a mladými v Košiciach a Bratislave, s
otcom arcibiskupom Jánom Soko-
lom, vatikánskym nunciom Mons.
Nowackim i predsedom SNR Pavlom
Hrušovským. Celá návšteva je bohato
dokumentovaná obrazovým /video,
foto/ materiálom.


MÉDIÁ
(STV, Slovenský rozhlas, rádio Lu-


men, Katolícke noviny, TA3, TASR)
prinášali o jubileu pravidelné infor-
mácie.


Počas celého roka sme ďakovali
Pánovi v liturgii hodín za všetko, čo
nám dal. Patrí sa neprestávať a ďako-
vať Pánu Bohu za obsiahnuté milosti
v tomto roku. Tvoria základ, aby sme
s radostnou dôverou vykročili
v ústrety okrúhlemu stému výročiu.


Zdraví Jozef Luscoň.
Foto: Milan Klenovič


PRIATELIA, OSLAVY 80. VÝROČIA PRÍCHODU SALEZIÁNOV NA SLOVENSKO SÚ ZA NAMI.
POČAS CELÉHO ROKA SA NÁM PODARILO VYKONAŤ NIEKOĽKO PEKNÝCH AKTIVÍT.
PRIPOMEŇME SI ASPOŇ NIEKTORÉ Z NICH:


Oslavy jubilea saleziánov


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časo-
pisu Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovu-
jeme Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu ráno, kedy za nich redaktor časopisu
slúži svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.


D O B R O D I N C I


D BAKTUALITA


Obyvateľstvo
v oblasti Palestíny
Izrael celkovo
5 619 000 obyvateľov
Z toho:
Židia
4 549 500
Arabi a iní
1 069 500
Západný breh Jordánu
1 572 000 prevažne Arabi
Oblasť Gazy
963 000 prevažne Arabi


Sprievod na Kvetnú nedeľu Židovská synagóga


Bezpečnostný múr oddeľujúci Palestínu od Izraela




Chorých uzdravoval
Andrej Dermek
Autor knihy uvažuje o postoji Krista,
Vykupiteľa človeka, ktorý uzdravoval
a liečil každý duchovný, telesný i dušev-
ný neduh. Zároveň obracia pozornosť na
súčasnosť – aj dnes totiž potrebujeme
Kristovo uzdravenie z nemoty, slepoty,
otupenosti srdca... Kniha ponúka širší
pohľad na niektoré evanjeliové state, je
vhodná na rozjímanie aj osobné uvažo-
vanie.
144 str., brož., cena 119,– Sk


ponuka vydavateľstva Don Bosco db


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a názov knihy počet kusov


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


Podpis/pečiatka.............................................................................................................


.........................................................................................


.........................................................................................


Ak si objednáte z nášho časopisu ľubovoľný titul, poskytneme vám zľavu 10 % z uvedenej ceny.


Z


CD – Niekedy stačí jeden slnečný lúč
Bruno Ferrero
Zdramatizované príbehy z rovnomennej knihy Niekedy stačí
jeden slnečný lúč – na spôsob rozhlasových hier, podfarbené
hudbou a zvukovými efektmi. Precízne prepracovaný scenár
a dramaturgia dávajú príbehom živú formu a možnosť zastaviť
sa a prehodnotiť hodnoty vo svojom živote. Sú to príbehy pre
potešenie ducha a mysle.
73 min., cena 199,– Sk


Antropológia ženy
Milan Fula
Veríme, že toto jedinečné dielo, ktoré v doterajšej literatúre k da-
nej otázke nemá seberovné, prinesie nové, vzácne, už dlho očaká-
vané impulzy k myšlienkovému prehĺbeniu témy muža a ženy.
286 strán, brož., cena 265,– Sk


db vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk
✃