Don Bosco Dnes SLK No. 1 2003

ROČNÍK XXXIV.1/2003
JANUÁR – FEBRUÁR


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


NAŠE DIELA: NÁMESTOVO
RODINA: VÝCHOVA A UMENIE
SPOLOČNOSŤ: STARÝ ČLOVEK...




Všetkých vás srdečne pozdravu-
jem na prahu nového roku 2003.
Každému jednému z vás želám i vy-
prosujem Božiu pomoc a ochranu
i všetko to, čo robí náš život znesi-
teľným, čo doň prináša pokoj a ra-
dosť, čo mu dáva zmysel.


Som presvedčený, že život píše tie
najkrajšie a najzaujímavejšie príbe-
hy. Niekedy smutné, bolestné, často
s prekvapivým rozuzlením, ktoré sa
môže zdať až zázračným. Škoda, že
médiá nám temer zásadne servírujú
iba negatívne príbehy – škandály,
tragédie a udalosti, ktoré ubíjajú
a berú chuť do života.


Ako skromnú protiváhu toho, čo
sa na nás denne sype z obrazovky
a tlače, by som vám rád v tomto ro-
ku ponúkol niekoľko skutočných
udalostí, ktoré sa stali iba nedávno
a ktoré vracajú nádej v život a silu
viery. Budú to príbehy, ktorých sa
denne okolo nás odohrávajú stovky
ba tisíce, ale pretože sa im nedostáva
mediálnej podpory, oslovujú a po-
vzbudzujú iba svoje najbližšie oko-
lie. Ten dnešný mi nedávno vyroz-
prával môj spolubrat Peter a zdá sa
mi vhodné ponúknuť vám ho práve
teraz. Na začiatku nového roku sme
všetci citlivejší a schopní začínať
s novými plánmi a predsavzatiami.
Verím, že príbeh Mirky bude pre nás
povzbudením k vďačnosti za dar ži-
vota a výzvou bojovať svoj každo-
denný boj, aby náš život bol plnší
a krajší.


„V Podunajských Biskupiciach je
hospitalizovaná Mirka X... Je vo váž-


nom zdravotnom stave, ak by bolo
možné, nech ju čím prv vyhľadá
kňaz...“ – čítam na lístku.


Je piatok popoludní. Nečakane mi
to vstúpilo do plánu. Práve som mal
ísť na duchovné cvičenia. Sadám do
trolejbusu a vydávam sa hneď na
cestu.


Prvé, čo ma v nemocnici prekvapí,
je fakt, že Mirka má len 15 rokov
a zdá sa mi, že vzhľadom na avizo-
vaný stav je až v priveľmi dobrej
nálade. Zdravotná sestra mi ju
ukáže na chodbe, obklopenú spolu-
žiakmi a spolužiačkami. Roz-
mýšľam, či neprišlo k nejakému ne-


dorozumeniu.. Po chvíli sa spontán-
ne pridám k skupinke. Keď sa spo-
lužiaci rozlúčia, aby mohli
odcestovať domov, ostaneme sedieť
spolu s Mirkou na chodbe ešte dob-
rú hodinu a predo mnou sa pomaly
otvára jej životný príbeh.
Má trochu ťažkosti s dýchaním, ale
oveľa viac ju trápi to, že ocko s ma-
mou si v poslednom čase stále menej
rozumejú. Bojí sa, aby sa nerozviedli.
Ona absolvovala už celý rad vyšetre-


ní, ale lekári stále nevedia, čo jej je.
Dúfa, že ju čoskoro pustia domov.
Jej životné plány? Má veľmi rada deti.
Škoda, že má iba jednu sestru. Keď
bude veľká a vydá sa, chce mať veľa
detí. V pondelok ju čaká ešte akési
špeciálne vyšetrenie na Kramároch
a potom ju už azda konečne pustia
domov.
Ešte v ten večer sa dozviem, že Mirka
má na pľúcach dva veľké nádory
a bude prevezená na onkológiu. Ona
však o tom nič netuší. Tu strávi nie-
koľko ťažkých mesiacov.
Pri prvej návšteve na onkológii ma
presviedča, že lekári sa určite pomý-


lili, keď ju poslali sem.
Veď jej vlastne nič nie je!
Na izbe má dve rovesníč-
ky, ktoré sú po chemote-
rapii úplne bez vlasov.
A všetky deti na oddelení
ju presviedčajú, že keď je
tam, tak určite má rakovi-
nu aj ona...
Pri ďalšej návšteve je Mir-
ka veľmi tichá. V noci zo-
mrel osemročný Boris,
s ktorým sa spriatelila,
a hoci sestričky nahnali


deti do izieb, ona predsa videla jeho
bezvládne, skoro priesvitné telíčko,
keď ho vynášali z izby. „Pater, ja ne-
chcem zomrieť! Ja sa chcem vydať
a mať deti! Však ja nie som až tak veľ-
mi chorá, ako bol Boris?“ – obracia na
mňa svoje veľké modré oči, plné sĺz.
Naše stretnutia s rozhovormi o živote
a s Ježišom v Eucharistii pokračujú
a pokračuje aj boj lekárov o Mirkinu
záchranu. Chemoterapia a takmer
trojročný boj s chorobou, ktorá pre-


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: Slovenská Grafia, a. s. Bratislava


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


1/2003
ROČNÍK XXXIV.


JANUÁR – FEBRUÁR


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
R


ad
o


R
um


an
ov


ič


Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie


Správy
Bratislava, Poprad-Tatry, B. Bystrica... 4


Naše diela
Námestovo 8


Naša rodina
FMA v Petržalke – Vavilovova 10


Naša rodina
FMA v Bratislave – Kremnická 12


Mariánske zvony
Magický štvorec 13


Mariánske zvony
Prosila som o nohy 16


Mariánske zvony
Kult PMP v liturgii 18


Mariánske zvony
Zázračné udalosti 20


História
Spomienka na Ľ. Žilku 21


Výchova
Škola, ktorá vychováva 22


Rodina
Výchova a umenie 24


Misie
Počiatky kresťanstva v Japonsku 26


Spoločnosť
Starý človek 28
...


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD
pukla s celou silou a vyciciava sily z jej mladého orga-
nizmu. Nie je ľahké udržiavať nádej tam, kde denne
ubúdajú sily, ale Mirka bojuje. Bojuje o svoj život, boju-
je o lásku svojich rodičov. So všetkou dôverou sa vinie
i k Bohu, ktorý ju povolal k životu, a verí, ako len vládze
veriť chorý človek, že sa uzdraví!
Po niekoľkých týždňoch odchádza zoslabnutá Mirka do
domáceho liečenia, aby sa trošku zotavila, a opäť pri-
chádza a začína ďalší boj. Opäť sa stretávame. Objavu-
jeme silu nádeje a dodávam jej chuť žiť. Po niekoľkých
mesiacoch nádory miznú...
Je už stredoškoláčka. Bolo to v jedno krásne dopolud-
nie, keď mi na chodbe nemocnice víťazoslávne zvestuje:
Som úplne zdravá! O niekoľko mesiacov neskôr v ich
rodine mamička porodí dieťatko. Narodí sa jej sestrička
a otec s matkou opäť po rokoch objavia krásu spoloč-
ného vzťahu a lásky.


Preletí ďalších päť rokov a Mirka sa celkom neočaká-
vane znovu objaví. Už to nie je to poblednuté dievčat-
ko, ale pôvabná mladá žena. Prišla ma pozvať na svad-
bu. Je úplne vyliečená a veľmi chce, aby jej manželstvo
požehnal kňaz, ktorý mal pre ňu čas a slovo povzbu-
denia a útechy vtedy, keď to potrebovala najviac.


Drahí bratia a sestry, tento príbeh sa odohral v skrytos-
ti, ale zverejňujeme ho, aby vlial dôveru a nádej mno-
hým z vás, ktorí sa trápia, bojujú a neraz prepadajú bez-
nádeji.
Boh je stále blízko svojho ľudu a chce aj v našich osu-
doch prejavovať svoju uzdravujúcu moc a silu. Pod-
mienkou však je, aby sme mu viac verili. Aby sme dôve-
rovali, že On má riešenie aj v tých najbeznádejnejších si-
tuáciách.
Prajem sebe i vám, aby sme v tomto roku mali čo najviac
zážitkov Jeho zachraňujúceho pôsobenia aj v našich
prostrediach.


V don Boscovi váš brat




Počas jesene minulého roka spolubratia na Miletičovej po dlh-
šom čase znovu sprístupnili pre verejnú úctu obľúbenú so-
chu Márie Pomocnice. Socha je odteraz umiestnená vo vitríne
pri vstupe do kostola. Na Slovensko ju priniesli z Talianska
v roku 1933, keď na Miletičovej otvorili verejnú kaplnku a so-
cha bola umiestnená na hlavnom oltári. V roku 1950 boli sale-
ziáni zlikvidovaní a čoskoro bola zrušená aj kaplnka. Miestni
veriaci sa však postarali o sochu, ktorú preniesli na bočný ol-
tár v bratislavskom kostole Blumentál. Tu musela prečkať 40
rokov komunistického útlaku. Až v roku 1990 sa saleziáni vrá-
tili späť do domu
na Miletičovej
a po rekonštrukcii
kaplnky do nej
preniesli aj pô-
vodnú sochu.
V roku 1997 bola
ukončená stavba
nového kostola
a v jeho interiéri si
už táto staršia so-
cha svoje miesto
nenašla, avšak
mnohí veriaci na
ňu vytrvalo pamä-
tali. Preto bola
umiestnená na
novom verejnom
p r i e s t r a n s t v e ,
aby tu bola stále
prítomná ako sve-
dok všetkých
udalostí.


SOCHA, KTORÁ POZNÁ HISTÓRIU


ASISTENTI NA STRETNUTÍ


V jeden z mála pekných jesen-
ných víkendov sa stretli tirocinan-
ti - saleziánski asistenti z prvého
ročníka - v Spišskom Štiavniku
v exercičnom dome u misijných
sestier. Don Ján Čapla, zodpo-
vedný za duchovné formovanie,
povzbudil všetkých účastníkov
k ďalšej zodpovednej asistencii
na jednotlivých miestach. Na ďal-
ší deň si všetci vyšli na spoločnú
túru do Tatier, kde zdolali Kôprov-
ský štít a zaspomínali na noviciát-
ske časy počas krátkej zastávky
v Poprade. Vydarené stretnutie
bolo zavŕšené vzájomným pode-
lením sa s prvými apoštolskými
skúsenosťami pri práci medzi
mladými a rozhovormi o živote
v apoštolských komunitách.


D BDOMA A VO SVETE
■■ Bratislava ■■


ŠKOLA ANIMÁCIE


Aj v tomto školskom roku sa pre našich animátorov otvorili
nové kurzy Školy animácie. Toto výchovné podujatie orga-
nizujú saleziáni už deväť rokov. Je to trojročný kurz, počas
ktorého si mladí animátori osvojujú rôzne poznatky potreb-
né pre svoju apoštolskú prácu. Hlavným koordinátorom
školy je don Ladislav Baranyai. Prihlásení účastníci absol-
vujú v každom ročníku, počas jesene a na jar, dve osobitné
víkendové stretnutia s príslušným programom. Po ukonče-
ní trojročného kurzu napokon skladajú skúšky pred komisi-
ou, ktorá im udelí osvedčenie o absolvovaní kurzu a dip-
lom. Škola animácie prebieha osobitne pre východné a zá-
padné Slovensko, aby sa minimalizovali náklady na cesto-
vanie. V septembri minulého roka nastúpilo do prvého
ročníka školy okolo 140 mladých ľudí. Na fotografii je záber
z jednej veselej aktivity počas kurzu prváčok, ktorý sa
uskutočnil v októbri 2002 v Plaveckom Mikuláši na Záhorí.


4 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3


■■ Poprad-Tatry ■■


HOKEJKY, JEŽIŠ A BETÓN


Betónová plocha sa spolu s „od-
kazom od Ježiša“: Rýchlo poď, od-
dnes hráš v mojom družstve! stala
symbolom 2. ročníka Šaštínskej
hokejbalovej ligy 2002/2003, kto-
rej hlavným organizátorom je in-
ternát pri Gymnáziu Jána Bosca
v Šaštíne-Strážoch. Do súčas-
ného ročníka sa zapojilo 10 družs-
tiev s takmer 80 hráčmi, mnohí
z nich stáli na betónovej ploche
po prvýkrát. „Sme tím, ktorý je no-
vý, a predtým nehrával hokejbal.
Naším cieľom je zahrať si a udržať
sa v lige,“ poukázali na svoj cieľ
hráči družstva Šakali. Slávnost-
ným programom sa v utorok 4. no-
vembra rozbehla nepretržitá reťaz
zápasov o prvé miesto. „Každý
týždeň sa hrá 4 alebo 6 zápasov.
Hrá sa v utorok, stredu alebo štvr-
tok,“ povedal Ján Holubčík SDB
a vyzdvihol evanjelizačný charak-
ter celej akcie. K tejto atmosfére prispelo aj takmer 30 výkresov s peknou myšlienkou, oblepených okolo ihriska. Zápasy potr-
vajú približne do marca a ich aktuálne výsledky sú obnovované na internetovej stránke www.shl.szm.sk.


■■ Šaštín ■■


NOVÍ DIAKONI


V sobotu 19. októbra 2002 vysvätil banskobys-
trický sídelný biskup Mons. Rudolf Baláž za
diakonov štyroch saleziánskych bohoslovcov.
Pre slovenskú provinciu Bohuša Piešťan-
ského, Iva Štofeja a Petra Veselského. Pre vý-
chodný okruh Ukrajinca Olega Fedorenka.
Všetkým štyrom želáme a vyprosujme radost-
nú stálosť v povolaní, schopnosť účinne ohla-
sovať Božie slovo dnešným ľuďom a salezián-
sku horlivosť po celý život.


STRETNUTIE KOADJÚTOROV


V Banskej Be-
lej sa 20. - 22.
októbra usku-
točnilo celoslo-
venské stret-
nutie saleziá-
nov koadjúto-
rov, na ktorom
sa zúčastnilo
štrnásť koadjú-
torov z celého
S l o v e n s k a
spolu s Jánom
Čaplom - zod-
povedným za
duchovné for-
movanie. Toto
naše bratsko-priateľské stretnutie býva každoročne. Cieľom je vzájomne
si porozprávať, ako žijeme svoje povolanie v saleziánskej komunite, medzi
mladými i v iných našich činnostiach. Prišiel medzi nás aj otec provinciál
Vladimír Fekete. Svojím slovom i prítomnosťou nám zdôraznil, aby sme sa
„snažili prebudiť druhých k viere, aby sme sa stali znakom - šípkou, ktorá
by práve svojou odlišnosťou vedela ukázať druhým smer“. Návšteva sale-
ziánskych spolupracovníkov nám umožnila porozprávať sa s nimi o ich
laickej prítomnosti vo svete. Rozišli sme sa v radostnej nádeji na ďalšie
vzájomné stretnutie a tiež v nádeji, že náš počet bude narastať. Prosíme
aj o vašu modlitbu na tento úmysel.


■■ Banská Bystrica ■■


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 5




SALEZIÁNI DO PARTIZÁNSKEHO?


V septembri minulého roka ponúkol banskobystrický sí-
delný biskup Mons. Rudolf Baláž saleziánom do duchov-
nej správy novozriadenú farnosť na sídlisku Šípok v Par-
tizánskom. Otec biskup usúdil, že novovybudované pas-
toračné centrum s kostolom na sídlisku je ako stvorené
pre rehoľnú komunitu. Šesťtisícové sídlisko potrebuje
duchovné prebudenie, a pretože v celej oblasti horného
Ponitria saleziáni nie sú, zdalo sa mu vhodné ponúknuť
túto možnosť saleziánom. Materiálne štruktúry sú už vy-
budované a spolubratia by sa mohli hneď pustiť do apo-
štolátu. Po rokovaniach s Mons. Balážom tu od 20. ok-
tóbra 2002 začal pôsobiť spolubrat don Juraj Kyseľ, kto-
rý začína pripravovať prvé kroky pre príchod saleziánov
do Partizánskeho. Pred provinciou teraz stojí úloha dob-
re preštudovať situáciu na sídlisku i na okolí, aby sa moh-
la spoločne hľadať vhodná trojčlenná komunita spolub-
ratov, ktorí by boli schopní oficiálne túto pastoráciu pre-
vziať.


PANE, DAJ MI TAKEJ VODY


Tak ako aj po minulé roky, tak aj tento rok organizuje katolícka
Komunita Emanuel trojdňové stretnutie mladých On je živý, kto-
ré sa začína dňa 31. januára 2003 (piatok) o 19.00 hod. v špor-
tovej hale v Púchove. Predpokladaná účasť je asi 1 000 mladých
zo všetkých kútov Slovenska. Stretnutie sa bude niesť v duchu
témy: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná...“
(Ján 4, 15). Ak sa túžiš stretnúť s Ježišom, ktorý dáva túto vodu,
tak neváhaj a príď z nej načerpať. Bližšie informácie vám po-
skytne: Anka Gáliková, tel.: 02/6428 8500, 0907/982150;
e-mail: galikova@naex.sk


■■ Partizánske ■■ ■■ Púchov ■■


21. GENERÁLNA KAPITULA INŠTITÚTU DCÉR MÁRIE POMOCNICE


V dňoch 18. septembra - 16. novembra 2002 bol
generálny dom Dcér Márie Pomocnice (saleziá-
nok) v Ríme svedkom celosvetového zhromažde-
nia 192 reprezentantiek, ktoré zastupovali 15 300
sestier, pôsobiacich v 89 krajinach sveta na všet-
kych kontinentoch. Takáto generálna kapitula sa
koná každých 6 rokov a jej cieľom je spoločne sa
zamýšľať nad aktuálnymi výzvami sveta v rôznych
kultúrach a hľadať odpovede podľa saleziánskej
charizmy. Kľúčové témy tejto GK boli: pozornosť
na dôsledky globalizácie, dôležitosť interkulturali-
ty, spiritualita spoločenstva medzi nami, aj s laik-
mi, Božie Slovo ako hlavný prameň rozlišovania,
znamenia čias a tiež viaceré ďalšie témy. V prie-
behu GK sa konali aj voľby do generálnej rady,
ktorú tvorí generálna predstavená a 15 ďalších
sestier. Za generálnu predstavenú bola znovu-
zvolená na druhé šesťročie sr. Antonia Colombo.
Našu slovenskú provinciu reprezentovali: provin-
ciálna predstavená sr. Dagmar Kráľová a delegátka sr. Elvíra Hervayová. Prosíme našich dobrodincov naďalej o modlitby za
nás, aj za našich mladých nielen na Slovensku, ale aj na celom svete.


NOVÝ SVETOVÝ DELEGÁT
PRE SPOLUPRACOVNÍKOV


Hlavný predstavený saleziánov don
Pascual Chávez menoval nového sve-
tového delegáta pre saleziánskych
spolupracovníkov. Stal sa ním 54-ročný
Chorvát don Stjepan Bolkovac. Don
Stjepan vstúpil k saleziánom ako 18-
ročný, za kňaza bol vysvätený v roku
1974. Po štúdiách v Taliansku pôsobil
v provinciálnom dome v Zagrebe ako
provinciálny tajomník. Stal sa misioná-
rom v Nemecku, kde mal na starosti
pastoráciu chorvátskych emigrantov
v tejto krajine. Keď sa vrátil domov, bol
vikárom, delegátom pre saleziánsku ro-
dinu a chorvátskym provinciálom. Ako
svetový delegát saleziánskych spolu-
pracovníkov chce rozvíjať pôvodnú
myšlienku dona Bosca o saleziánskych
spolupracovníkoch ako saleziánoch
žijúcich vo svete.


D BDOMA A VO SVETE


6 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3


■■ Taliansko ■■


Z JAPONSKA NA ŠALAMÚNOVE OSTROVY


Pod japonskú saleziánsku provinciu spadajú aj blízke Šalamúnove ostrovy. Náš
spolubrat Peter Kuchár strávil na týchto ostrovoch minuloročné letné prázdniny.
Ako sám spomína, veľmi ho oslovili ťažké životné podmienky miestnych obyva-
teľov. Základné štruktúry, ktoré tam boli, zničila dvojročná občianska vojna, a tak
sa začína úplne od začiatku. Viacerí z miestnych veriacich vyslovili túžbu, aby sa
k nim vrátil, pretože je tam veľký nedostatok kňazov, a postava misionára im vlieva
nádej na zlepšenie ich ťažkých životných podmienok. Po vytrvalom vnútornom vo-
laní a po kladnom vyjadrení predstavených sa don Kuchár rozhodol presunúť z Ja-
ponska na misiu na Šalamúnove ostrovy. Vianočné sviatky už preto strávil na svo-
jej novej misii. Na fotografii je don Kuchár spolu s ostatnými dvoma slovenskými
misionármi v Japonsku počas minuloročných Vianoc v meste Kitsuki.


■■ Japonsko ■■


PRÍPRAVY NA STAVBU KOSTOLA


Život na našej misii v Baku sa po minuloročnej návšteve Svätého Otca vrátil do
svojho bežného pracovného rytmu. Katolícka cirkev dostala k dispozícii pozemok
v centre Baku, na ktorom môže postaviť kostol. Pre našich spolubratov je preto


hlavnou úlohou súčasných dní vy-
pracovávať projekt a zapezpečo-
vať prípravu stavby so všetkými
povoleniami, aby sa so stavebnými
prácami mohlo čím skôr začať.
Okrem toho naši bratia kúpili cha-
tu na blízkom pobreží Kaspického
mora, kde začínajú organizovať du-
chovné programy, výlety a tábory
pre mládež a veriacich. Apoštolát
napreduje pokojným spôsobom
a predstavuje ho skôr trpezlivá
práca s jednotlivými ľuďmi. Aj v tej-
to tradične islamskej krajine je totiž
kresťanstvo v úplnej menšine.
Našťastie zo strany štátnych auto-
rít sa neobjavujú žiadne väčšie pre-
kážky. Kresťania majú možnosť
rozvíjať svoju vieru a získavať pre
ňu ľudí, ktorí prejavujú záujem.


■■ Azerbajdžan ■■


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 7




predstavení sa po dlhom uvažovaní
rozhodli zriadiť v Námestove sale-
ziánsku komunitu. Provincia odkú-
pila dom na Mlynskej ulici od pána
Vereša a v júni 2000 sa doň nasťa-
hovali novokňaz Peťo Barina a dia-
kon Peťo Timko. Bolo potrebné skĺ-
biť filozofiu apoštolátu, ktorú tam
rozbehli saleziáni pred ich prícho-
dom, s novými požiadavkami, ktoré
sa na nich kládli v súvislosti so zalo-
žením provizórnej mikrokomunity
a so zapojením sa do apoštolátu ná-
mestovskej farnosti. Teraz tam bý-
vajú aj ďalší dvaja saleziáni: koadjú-
tor-tirocinant Rado Rumanovič
a kňaz Stano Seman. V tomto roku
sa výraznejšie rozbehli pravidelné
týždňové stretká s chlapcami, čo
tam doteraz takmer nikto nepoznal.
Pre spolupracovníkov, animátorov,
chlapcov, animátorky sa okrem stret-
nutí organizujú mesačné duchovné
obnovy. Ozaj, v komunite aj na ak-
ciách sa dá cítiť výrazne silný rodin-
ný duch. Saleziáni, a nielen oni, sú
z toho prekvapení a spoločne sa pý-
tajú, čím to asi bude. Námestovskí
saleziáni pokračujú vo väčších po-
dujatiach, ktoré založili ich pred-
chodcovia, ako sú tábory, turnaje,
výlety, duchovné cvičenia a pod. Ko-
munite je zverená aj starostlivosť
o kandidátov, ktorým každé dva
týždne cez víkendy spoločne pripra-
vujú výchovné stretnutia. Vo farnos-
ti ich najviac vnímajú pán dekan
s pánom kaplánom, s ktorými sú
veľmi dobrí priatelia, a podieľajú sa,
podľa ich možností, na všeobecnej
pastorácii. Potom sú to učni na stro-


járskom učilišti, kde vyučujú nábo-
ženstvo, chlapci z mesta a okolia,
pre ktorých okrem spomínaných ak-
tivít organizujú oratko, mladí na
ranných slovkách a mládežníckych
sv. omšiach... a samozrejme spolu-
pracovníci, dobrodinci a animátori.
To všetko sa deje pod starostlivým
okom saleziánskeho veterána -
„oravského inšpektora“ Jožka Sobo-


tu a s jeho požehnaniami, ktoré
miestnej komunite udeľuje zo svoj-
ho „provinciálneho balkóna“. Ozaj,
ak náhodou pôjdete okolo, zastavte
sa u nich, lebo tie najkrajšie veci sa
v takom skromnom príspevku na-
ozaj nedajú vyjadriť.


Stano Seman SDB
Foto: SDB Námestovo


A práve do tohto priestoru, ktorý
sa považuje aj za najchladnejší
v našej vlasti, boli poslaní saleziáni,
nie aby tu zamrzli, ale aby do ľud-
ských sŕdc priniesli trocha viac svet-
la a viac ohňa takým spôsobom, ako
ich to naučil turínsky kňaz sv. Ján
Bosco. Začiatok saleziánskeho diela
na hornej Orave - Námestovo a oko-
lie, môžeme datovať od príchodu do-
na Jožka Sobotu v roku 1958, keď
sem bol poslaný ako mladý profesor
matematiky a fyziky. Nastúpil do
svojho zamestnania na tunajšom
gymnáziu. No nebolo to iba jeho za-
mestnanie, ale tu si pomaly hľadal
cestu, ako sa dostať k srdciam chlap-
cov - študentov. Prostredníctvom mi-
moškolskej činnosti si vytváral
okruh mladých, s ktorými začínal
svoje prvé apoštolské kontakty. Ve-
noval sa im individuálne v osobných
rozhovoroch a pri rôznych aktivi-
tách, ktoré pre nich robieval hlavne


v školských podmienkach. Spoľahli-
vejší študenti k nemu chodili aj na
byt, kde ich doučoval, a mnohým vy-
sluhoval aj sviatosť zmierenia.
Z týchto osobných kontaktov vzni-
kali prvé skupiny mladých, ktorí sa
stretávali s ním na stretkách, či du-
chovných obnovách. Keď chalani
podrástli, spolu s donom Jožkom
postavili na Slanej vode dve chaty
pre aktivity mládeže. Don Jožko sa
aj napriek nebezpečenstvu, že bol
sledovaný, nedal odradiť od bohatej
apoštolskej činnosti. Kvôli duchov-
nej službe mladým bol neskôr ako
„nepohodlný učiteľ“ aj prepustený
z gymnázia. I v jeho prípade sa vte-
dajší mocipáni obávali, že im odve-
die mladých od „vedeckého ateiz-
mu“, ktorému v tom čase takmer ni-
kto neveril. O niekoľko rokov začal
s ním v apoštoláte spolupracovať
don Ivan Gróf.
Mladí ľudia, ktorí chceli byť v Cirkvi


činní a mali úmysel žiť a apoštolovať
v saleziánskom duchu, sa postupne
stávali saleziánskymi spolupracov-
níkmi. Pri ich formovaní im pomáha-
li neskôr aj ďalší saleziáni - delegáti,
ktorí sem k nim dochádzali najmä
cez víkendy. Boli to: Jožko Skalný,
bratia Kutarňovci, Václav Kocián, Ju-
raj Kyseľ, Paľko Michalka a krátko
pred vznikom tunajšej saleziánskej
komunity aj Paľko Grach. Paľko Mi-
chalka sem chodieval cez víkendy
vždy so skupinou mladých saleziánov,
ktorí tu viedli oratórium na prenaja-
tej chate pri námestovskom vleku,
stretká chlapcov v meste a na dedi-
nách a organizovali pre chalanov rôz-
ne podujatia. Mesto im vychádzalo
v ústrety a najviac s nimi spolupraco-
val vtedajší primátor Ivan Krušinský.
Paľko sa staral hlavne o spolupracov-
níkov a duchovné obnovy mladých.
Spolu so spolupracovníkmi, animá-
tormi a mladými saleziánmi zo Žili-
ny začali organizovať veľkolepé letné
tábory. Výrazne mu pri nich po-
máhali ašpiranti, o ktorých sa v tom
čase staral. V tomto období zazname-
nali saleziánski spolupracovníci na
hornej Orave najväčší duchovný a
apoštolský rozmach. Do salezián-
skych podujatí boli zapojení najmä
mladí, ale aj dospelí z Námestova,
Bobrova, Oravskej Polhory, Zubro-
hlavy, Vasiľova, Zákamenného, Orav-
ského Veselého a iných dedín.
Po tomto veľmi skromnom pohľade


na dejiny saleziánskej prítomnosti
v Námestove a okolí sa teraz prenes-
me do súčasnosti. Ako to tam vyzerá
dnes?


Okolnosti, v ktorých tam žijú
a pracujú saleziáni, sú už iné. Naši


NA MAPE SLOVENSKA BY STE SA MUSELI TROCHA POTRÁPIŤ, KÝM
BY STE NAŠLI TOTO „MALÉ VEĽKOMESTO“ NA NAŠOM SEVERE,
PRI KTOROM SA ROZKLADÁ ČISTUČKÉ, MODRÉ „ORAVSKÉ
MORE“ A NÁDHERNÁ PRÍRODA, DO KTOREJ SÍCE UŽ VKROČILA
ĽUDSKÁ NOHA, ALE BOLA TO NOHA DOBRÉHO HORNOORAVCA,
KTORÝ NÁM JU ZANECHAL V PÔVODNEJ KRÁSE.


❏ Z Bodky za prázdninami 2002


❏ Futbalový turnaj, 2001


❏ Letný tábor v Zákamennom, 2002❏ Mariánske hry spolupracovníkov, 2002


D BNAŠE DIELA


Námestovo


8 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 9




Časopis Don Bosco
dnes zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


praskal vo švíkoch, pretože prichádzali
dievčatá na krúžky a stretká. Naši suse-
dia to nemali vždy ľahké, vďačíme im za
veľkú trpezlivosť. Deti narobili veľa kri-
ku aj dupotu. Ako šiel čas a dievčatá
rástli, niektoré zatúžili venovať sa mlad-
ším a stať sa animátorkami. Pre nás to
bola posila pri organizovaní táborov a
príprave programov pre deti.


Sestry na Mamateyovej
V blízkom saleziánskom stredisku na Ma-
mateyovej sa popri chlapcoch začali stre-
távať aj dievčatá. Venovali sa im animá-
torky pod vedením saleziánov. Keďže diev-
čat pribúdalo, saleziáni nás oslovili po-
nukou pracovať v stredisku, čo sa začalo
rozbiehať v roku 1997. Materskej škole sa
venuje komunita na Kremnickej 19 a my
sa najmä od roku 2001 po personálnych
zmenách v našej komunite viac zameria-
vame na koordináciu dievčenského apoš-
tolátu na Mamateyovej. Pripravujeme du-
chovné obnovy a duchovné cvičenia pre
animátorky, pomáhame im pri vedení
stretiek, podieľame sa na príprave det-
ských svätých omší, dievčenských a ro-
dinných táborov, sestra Daniela vedie det-
ský spevácky zbor Kamaráti M, ktorý
sprevádza nedeľnú liturgiu. Pripravujeme
dievčatá na sviatosť birmovania a po-
máhame pri asistencii v oratku.


Náš život
Sme rady, že môžeme žiť takým spôso-
bom života, akým žijú mladí, ktorým sa
venujeme. Život v bytovke má svoje čaro -
sme si bližšie a žijeme blízko ľudí. Nie-
ktorí susedia veľmi oceňujú, že majú
možnosť prísť sa pomodliť do našej ka-
plnky, a deti nám dávajú prekvapené
otázky: „Aké to je, keď Pán Ježiš býva
priamo vo vašom byte?“
Náš život sa vyznačuje veľkou pestrosťou.


Okrem práce v stredisku naša direktorka,
sr. Daniela Somorová a sr. Elena Caune-
rová učia náboženstvo. Sr. Andrea Miklo-
vičová je učiteľkou angličtiny na blízkej
štátnej škole a diaľkovo študuje masme-
diálnu komunikáciu. Sr. Eva Rušinová je
predsedníčkou združenia Laura, ktorého
ústredie sídli na Mamateyovej.
V ústredí Laury pracuje aj sr. Jana Kurki-
nová a okrem toho diaľkovo študuje teo-
lógiu.


S nádejou
Prostredie, v ktorom žijeme, nás podne-
cuje naplno prežívať heslo dona Bosca
Daj mi duše, ostatné si vezmi. Prosíme aj
vás o modlitbovú podporu, aby sme si
udržali našu nádej, že v tej neslávne zná-
mej Petržalke vyrastú aj s našou pomo-
cou dobré kresťanské mamy a ženy vedo-
mé si svojho krásneho poslania.


FMA Petržalka-Vavilovova
Foto: archív FMA


Saleziánky v paneláku
Skoré ráno v Petržalke. Okná panelá-
kov sú ponorené v tme, zdá sa, že
všetci ešte spia. Jedno okno predsa
svieti. Pani, ktorá sa v tom čase zvyk-
ne vracať z nočnej, si povie: „Aha, ses-
try sa už modlia.“ Vie totiž, že na
siedmom poschodí býva komunita
sestier saleziánok. Tvorí ju päť ses-
tier, ktoré vás pozývajú dozvedieť sa
čosi viac o ich sídliskovom živote.


Petržalka nás priťahuje
Petržalka svojimi problémami aj zlo-
žením obyvateľstva pripomína Val-


docco - turínsku perifériu, na ktorej
vzniklo prvé oratórium dona Bosca.
Preto bolo toto sídlisko pre nás atrak-
tívne už od čias totality. Bývali sme tu
po dvoch-po troch vo viacerých pod-
nájmoch a tajne pracovali s dievčata-
mi. Samozrejme, všetko popri za-
mestnaní. Po páde režimu sa nám na-
skytla príležitosť kúpiť trojizbový byt


na Vavilovovej 16. Sestry Edita Štef-
kovičová, Mária Macáková a Henrieta
Tongeľová tvorili prvú priekopnícku
bytovkovú komunitu. Pracovali
v blízkej štátnej materskej škole, kto-
rá už dnes patrí do siete cirkevných
materských škôl a nesie meno našej
zakladateľky - sv. Márie Dominiky
Mazzarellovej.


Sťahujeme sa do väčšieho
V roku 1996 sme dostali ponuku kú-
piť štvorizbový byt na Vavilovovej 1.
Umožňovalo to zväčšenie komu-
nity, a tak v roku 1997 začína nová
komunita pod vedením sr. Daniely
Somorovej nový štýl práce. Polovica
komunity pracuje pre škôlku a zvyš-
né dve sestry sa venujú vyučovaniu
náboženstva na blízkych školách.
Takmer každé popoludnie náš byt


✦ Sestra Mária s deťmi z materskej školy, 1999


✦ Duchovný pobyt s dievčatami v Dolnom Kubíne


✦ Porada učiteliek materskej školy v neformálnom prostredí


✦ Oslava M. Mazzrarellovej, 2002


10 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3


✦ Prvá komunita sestier na Vavilovovej ul.


✦ Nácvik zboru Kamarátov M


D BNAŠA RODINA
FMA – Petržalka-
Vavilovova


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 11




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Kde sú sestry saleziánky
v Bratislave?
My sestry FMA máme v Bratislave tri
komunity a všetky v Petržalke. Jedna
je v paneláku na Vavilovovej ulici
a sestry sa angažujú v stredisku na
Mamateyovej. Druhá pôsobí ako síd-
lo provincie sestier saleziánok na Slo-
vensku. (Je to tu najnovšia komunita
- vznikla v auguste roku 2001.) Tre-
ťou je komunita na Kremnickej 19.,
ktorú vám chceme trochu viac pri-
blížiť. Medzi mladými je všeobecne
známa pod menami: „Klub Laura“,
„Žltý domček“ alebo jednoducho
„U sestier“.


Ako sa to tu začalo?
V roku 1990, keď petržalskú farnosť
so sídlom na Daliborovom námestí
prebrali saleziáni, začali sme hľadať
a viac sa modliť za vhodné miesto pre
svoju prácu s mladými a s deťmi, le-
bo doterajšie stretania v bytoch už
nestačili. O dva roky, presne na svia-
tok Nepoškvrnenej Panny Márie, sme
sa presťahovali do rodinného domu
a začali sme s prvými aktivitami. Vy-
tvárali sme zo skupín dievčat stret-
ká: pri starších sme sa snažili o pre-
hlbovanie ich duchovného života
a o to, aby sa venovali mladším.
Okrem toho: určitý čas tu bývali ses-


try pracujúce v cirevnej škôlke na La-
chovej. Osem rokov v tomto dome
bývali okrem sestier aj dievčatá (ašpi-
rantky), ktoré intenzívne uvažovali
nad svojím povolaním (volá Pán aj
mňa byť rehoľnou sestrou?).


Ako to vyzerá u nás teraz?
Od šk. roku 2000/2001 sa snažíme
byť naplno komunitou otvorenou pre
potreby mladých a detí - ponúkame
im možnosť prehĺbenia viery a zmys-
luplné využitie voľného času. Čo
konkrétne robíme? Sme zamerané na
dva hlavné smery: jedným je práca
v cirkevnej škôlke na Lachovej, kde
pôsobíme už desať rokov. Sme otvore-
né pre deti z veriacich i neveriacich
rodín. Usilujeme sa hľadať možnosti
pomoci a spolupráce s rodičmi v du-
chovnej a hmotnej oblasti. Druhým
smerom je katechéza na základných
a stredných školách, vo farnosti a prá-
ca u nás doma v klube. Dievčatá
môžu navštevovať krúžky: spevácky,
kurzy učenia sa na gitare, športový:
volejbal a aerobic, taliančinu pre za-
čiatočníkov, divadelný, šikovné ruky
a krúžok varenia. Okrem nich sa diev-
čatá stretávali v už tradičných sku-
pinkách. Mali sme radosť aj zo stret-
nutí - prípravy na prijatie sviatosti bir-
movania. Samozrejme, toto všetko by


sme nezvládali samy - pomáhajú nám
naše animátorky. Sú to väčšinou diev-
čatá, ktoré u nás vyrastali a zostali
pomáhať, teda dávať iným to, čo im
samým pomáhalo rásť. Každý mesiac
sa spolu stretávame, aby sme spoloč-
ne plánovali i hodnotili uplynulé ob-
dobie. Ceníme si aj pomoc dvoch sa-
leziánskych spolupracovníčok, sme
vďačné za ich prístup, ochotu a zod-
povednosť - sú príkladom pre mladšie
animátorky.
Rozbiehame spoluprácu aj v rámci


farnosti - animáciou detských svä-
tých omší v nedeľu, spoločnými akci-
ami pre deti, ako sú výlety, rôzne
oslavy, letný tábor... Chystáme
spoločné stretnutie animátorov a ani-
mátoriek, aby sme rozmýšľali ako
stále skvalitňovať spoločnú prácu.


Čo je naším snom do budúcnosti?
Naďalej sa zameriavať prioritne na
výchovu animátoriek, ponúkať diev-
čatám príťažlivé návrhy spojené
s ich rastom vo viere, pokračovať
v spolupráci s SDB a tiež snívame
i o primárnej evanjelizácii (na uli-
ciach...). Chceli by sme ešte týmto
spôsobom poďakovať všetkým, ktorí
nám držia palce, za akúkoľvek po-
moc, za všetky modlitby a obety -
nech vám to Pán štedro vynahradí tu
i v nebi.


Text a foto:
FMA Bratislava-Kremnická


D BNAŠA RODINA


Tieto dve mestá sú dôležité aj z hľa-
diska kresťanskej archeológie. Našli
sa tu znaky kresťanského nábožen-
stva, ktoré pochádzajú z čias začiat-
kov našej viery. Zo Skutkov apošto-
lov vieme, že na jar roku 61 sa apoš-
tol Pavol z Tarzu počas plavby do Rí-
ma zastavil v prístave Puteoly
(terajšie Pozzuoli pri Neapole) a tu
našiel „bratov, ktorí ho prosili, aby
zostal u nich sedem dní“ (Sk 28, 14).
Je teda celkom možné, že v blízkych
Pompejach a Herkulaneume žili pred
výbuchom Vezuvu kresťania. Medzi
pamiatkami, ktoré po sebe zanechali,
zvlášť dve sú veľmi významné: kríž
z Herkulaneuma a takzvaný magický
štvorec z Pompejí.
Magický štvorec sa skladá z piatich
slov a každé slovo z piatich písmen.
Jednotlivé slová sú usporiadané
v tomto zoskupení:


S A T O R
A R E P O
T E N E T
O P E R A
R O T A S


Je však tiež veľmi zaujímavé, že všet-
kých päť slov možno čítať zľava do-
prava, od vrchu nadol a naopak spra-
va doľava a zdola nahor.


URČITE VŠETCI VIETE, ŽE SALEZIÁNI MAJÚ V BRATISLAVE PÄŤ KOMUNÍT: SÍDLO PROVINCIE NA
MILETIČOVEJ, FARNOSŤ NA TRNÁVKE, STREDISKO FORMOVANIA V DÚBRAVKE, V PETRŽALKE MAJÚ DVA
DOMY: FARNOSŤ NA DALIBOROVOM NÁMESTÍ A MLÁDEŽNÍCKE STREDISKO NA MAMATEYOVEJ.


FMA – Bratislava –
Kremnická


Magický
štvorec


v Pompejach


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 13


DATOVANIE NEJAKÉHO ARCHEOLOGICKÉHO NÁLEZU JE VŽDY
NAMÁHAVÁ VEC. TENTO PROBLÉM NEEXISTUJE PRE NÁLEZY
V POMPEJACH A HERKULANEUME. ŽIVOT V NICH SA TOTIŽ
ZASTAVIL V JEDEN TRAGICKÝ DEŇ - 24. AUGUSTA ROKU 79,
KEĎ VÝBUCH VEZUVU POCHOVAL TIETO MESTÁ POD VRSTVOU
SOPEČNEJ LÁVY.


Máriu Pomocnicu sme oslávili spolu so staršími tancomSestry na vychádzke s deťmi


Sestry na vychádzke s deťmi v lesíku


12 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3




Ide zaiste o kresťanský kryptogram, taj-
ný znak s kresťanským posolstvom. Ta-
kéto a podobné nápisy sa našli tiež
v iných krajinách a nijaký z nich nie je
datovaný z obdobia predkresťanského,
pohanského. Kresťanský charakter ná-
pisu možno odvodiť takmer na prvý
pohľad od stredného slova TENET, kde
v písmene T je naznačený kríž a samot-
né slovo TENET odkazuje na Boha,
ktorý pevne drží v rukách celé stvoren-
stvo. Päť slov možno preložiť do sloven-
činy nasledujúcim spôsobom:


S A T O R - ROZSIEVAČ
A R E P O - AREPO
T E N E T - DRŽÍ
O P E R A - DIELO (alebo aj PEV-


NE, MOCNE)
R O T A S - KOLESÁ


Preklad sa môže teda upraviť takto:
Rozsievač AREPO drží (riadi) pevne
kolesá, čiže pevne riadi voz alebo
pevne riadi pluh, ktorý bol v starove-
ku vybavený kolesami.


Tajomný význam štvorca bol
odhalený


Mnohí vedci boli presvedčení, že
v tých piatich riadkoch sa skrýva ne-
jaký tajomný zmysel, a preto sa usilo-
vali odhaliť ho. Vylúštenie našli dvaja
vedci, ktorí pracovali nezávisle na se-
be: Nemec Felix Grosser a Škandináv-
čan Sigurd Agrell. Títo v roku 1925
oznámili, že odhalili, ako 21 písmen
magického štvorca tvorí vlastne dva
razy opakované slová PATER NOS-
TER modlitby Pána OTČE NÁŠ, ktoré
sa križujú v písmene N v tomto zo-
skupení:


P
A
T


A E O
R


P A T E R N O S T E R
O


A S O
T
E
R


Ostávajúce štyri písmená (dve
A a dve O), ktoré naväzujú na slová
Ježiša Krista: „Ja som Alfa a Omega,
Začiatok a Koniec“, treba umiestniť
po štyroch bokoch kríža utvoreného
z písmen. Treba vedieť, že v latinčine
sa písali grécke písmená Omega
a Omicron s písmenom O.


Väčšina vedcov sa potešila tomuto vy-
riešeniu a prijala ho za definitívne.
Potvrdila sa tak domienka, že ide
o kresťanský symbol. A čo je ešte po-
divuhodnejšie, podarilo sa odhaliť
zhustený súhrn evanjeliových právd,
ktoré magický štvorec vyjadroval, po-
čnúc modlitbou PATER NOSTER.
Je zvláštne, že tieto magické štvorce
a iné kryptogramy boli rozšírené nie-
len na Východe a na Západe, ale za-
chovali sa aj pod zemou a našli sa aj
v stredovekých katedrálach. Naj-
staršie magické štvorce, ktoré boli
nájdené v dvadsiatych rokoch minu-
lého storočia, boli z rímskeho vojen-
ského tábora v Mezopotámii v Dura
Europos z 3. storočia po Kristovi.
Nález magického štvorca v Pompe-
jach v novembri 1936 bol teda veľ-
kým prekvapením, pretože bol časo-
vo najstarším. Archeológovia ho naš-
li na jednom stĺpe telocvične, ktorá
stála pri amfiteátri. Vedci, ktorých
upozornili na tento nový nález, si
hneď spomenuli na iný takýto štvo-
rec, ktorý už pred desiatimi rokmi
v Pompejach našli, ale ktorému neve-
novali veľkú pozornosť, lebo nebol
úplný. Na potvrdenie toho, že ide
o kresťanský kryptogram, štvorec ob-
javený v telocvični mal hore naryso-
vaný trojuholník, veľmi pravdepo-
dobne znak Najsvätejšej Trojice. Pod
štvorec neznámy rytec umiestnil aj
kľúč, ktorým možno rozlúštiť tajom-
ný rébus: vyryl tam písmená ANO.
Naozaj písmeno N vytvára stred, na
ktorý naväzujú ramená kríža, keď
písmená čítame v horizontálnom
a vertikálnom smere. Písmená
A a O ostávajú po stranách kríža
a značia, že Ježiš Kristus je Začiatok
a Koniec, Alfa a Omega. Aj toto sa zdá
jasným potvrdením správneho roz-
riešenia, ktoré štvorcu už predtým
dali nemecký a škandinávsky archeo-
lóg.
Jediný otvorený problém ostalo slovo
AREPO. Niektorí učenci ho považujú
za vlastné meno, kým iní, vychádza-
júc zo starodávneho latinského kryp-
togramu preloženého do gréčtiny, vy-
svetľujú ho ako ARATRO (PLUH). To
by ešte viac potvrdilo kresťanský
zmysel posolstva magického štvorca.
Vie sa totiž, že pluh, spolu s kotvou,
toporom a lodným stožiarom bol
krycím znakom kríža. V tomto prípa-
de päť slov treba chápať takto: SA-
TOR - ROZSIEVAČ, totiž Ježiš Kris-
tus, ktorý rozsieva Božie slovo; ARE-


PO - NA PLUHU, čiže na kríži; TE-
NET - DRŽÍ; OPERA - DIELOM, čiže
svojou obetou; ROTAS KOLESÁ ľud-
ského osudu a osudu celého sveta,
čiže v ucelenom zmysle: JEŽIŠ KRIS-
TUS NA KRÍŽI DRŽÍ SVOJOU OBE-
TOU OSUDY ČLOVEKA A SVETA.
Odhliadnuc od rozlúštenia tajom-
ného kresťanského zmyslu slov, sa-
motný nález magického štvorca
v Pompejach nám poukazuje na niek-
toré dôležité veci:
1. V Pompejach žili kresťania, ako to
potvrdzujú aj iné svedectvá.
2. Už v prvotnej kresťanskej dobe
existoval kult kríža a symbolika Alfy
a Omegy, Začiatku a Konca, ktorým
je Kristus. Táto symbolika je prítom-
ná už aj v tradícii a písmach svätého
Jána Evanjelistu.


3. V tej dobe už existoval latinský
preklad modlitby Pána Pater noster.
To znamená, že grécky text (alebo as-
poň jeho význačné časti) boli prelo-
žené do latinčiny a používali ich kres-
ťania v Pompejach a zaiste aj inde.
4. Ak je správna interpretácia troj-
uholníka ako znaku Najsvätejšej Tro-
jice nad magickým štvorcom, zname-
ná to, že už vtedy bola nejakým spô-
sobom formulovaná teológia a kult
Trojice.
A to všetko pred rokom 79, pred ro-
kom výbuchu Vezuvu.


Preložil a upravil A. Jakubík
Foto: archív redakcie


Je príliš malá, aby myslela na Pána Boha.


20 rokov


5 rokov


30 rokov


45 rokov


60 rokov


✞ ✞ ✞


Sú príliš šťastní...


Je si príliš istý...


Je príliš zamestnaný...


Je príliš unavená...


Je príliš neskoro myslieť na Pána Boha.


Príliš neskoro
D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Nešťastie zastihlo obyvateľov Pompejí nečakane. Popol zachoval ich telá v pohybe.


Pozostatky Pompejí Herkulaneum, ktoré bolo tiež zničené výbuchom Vezuvu v roku 79 po Kr.


14 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 15




tvorila. Myslím, že vy sa jej veľmi po-
dobáte,“ povedal Johnson.
„Ďakujem vám,“ zažiarili oči doktor-
ky Márie, „to je najväčšia pochvala,
ktorá sa dá povedať o žene, ktorá štu-
dovala a pracuje vo Vellore. Aj keď to
tak presne nie je pravda,“ dodala žar-
tovne.
Operácia sa skončila. Ruku pacienta
dali do sadry. Johnson čakal, že teraz
konečne Mária vstane a odíde s ním
z operačnej sály. Zrazu však Johnson
až ustrnul od prekvapenia. Nevšimol
si totiž, že chirurgička sedí pri práci
na invalidnom vozíku. Jeho prekva-


penie len vzrástlo: vo vedľajšej umy-
várni si Mária Verghese drhla ruky
k ďalšej operácii. Nebolo na nej vidieť
ani tieň únavy.


„Prípad, ktorý teraz príde na rad, vás
bude zaiste zvlášť zaujímať,“ poveda-
la Mária Johnsonovi. „Bude to trans-
plantácia šliach na palci. Ochrnutie
však už zachvátilo prvé dorsálne me-
dzistavcové svaly. Priala by som si,
aby som vedela vyplniť to prehĺbenie
tak ako to viete vy.“
„A čo keby som vám pomohol?“ pove-
dal rýchle Johnson. „Nástroje tu síce
nemám, ale môžem si po ne zaskočiť
do College Hill. Ak nebudete zatiaľ
hotová s palcom, budem tu hneď!“
„To je nádherné,“ zaradovala sa Má-
ria. „viete, ako to toho chlapca po-


teší? Pre malomocného je dôležité,
aby po operácii nebolo vidno ani
stopy po tejto hroznej chorobe, chá-
pete?“


„Myslím, že by sme tu mohli uskutoč-
niť transplantáciu kože. Robievame
to, ak ide o prehĺbenie, najmä na tvá-
ri.“
„Na tvári ako je tu...?“
Mária si sňala z tváre svoju masku.
Johnson len veľmi ťažko zatajil zde-
senie. Dievčenská tvár chirurgičky
bola znetvorená príšernou jazvou.
„Nie, nie,“ koktal, „bojím sa, že tu je
to príliš hlboké len pre transplantá-
ciu kože. Musela by sa uskutočniť aj
transplantácia kosti. Ale prečo ste
si...?“ Zaváhal. Nakoniec však predsa
len dodal: „Prečo ste si to nedali uro-
biť hneď, veď tu máte takých výbor-
ných chirurgov?“
„Viem, že som si to mala dať urobiť
hneď. Lenže ja som na to nemala nik-
dy času. Mala som vždy toľko robo-
ty.“
Keď ju znovu zaviedli do operačnej
sály. Johnson povedal ošetrovateľovi:
„Prečo ste mi o tom nepovedali?“
„O čom, pane?“
„O doktorke Márii, o...“
„Ach, vy myslíte o tej nehode?“
„Čo sa vlastne stalo?“ lekár si strhol
z tváre masku a utrel si rozpálené lí-
ca.
„Autonehoda, pane. Prevrátil sa auto-
bus so študentmi a lekármi. Doktor-
ka Mária utrpela najhoršie zranenie.
Je to až divné, že je taká dobrá aj keď
je ochrnutá.“
„Ochrnutá?“
„Áno, pane. Od pásu nadol je celkom
ochrnutá.“
„Ale...,“ lekár nebol schopný nájsť
vhodné slovo, „ako to, že mi o tom
nikto nič nepovedal?“
Ošetrovateľ mlčal. Keď videl, aký je
Johnson vzrušený, pokúsil sa ho upo-
kojiť.
„Myslím, že sme si na to vôbec ne-
spomenuli, pane. Tu v nemocnici
každý vidí doktorku Máriu len ako
vynikajúcu chirurgičku.“
Čo je to za mladú ženu, čo je to za
človeka, myslel si Johnson. Čo je to
za bytosť, ktorá vie presvedčiť ľudí
okolo seba, že to vôbec nie je dôleži-
té, keď krásne dievča stratí pôvab
svojej tváre, keď polovica jej tela je
vlastne mŕtva... Až neskôr pochopil,
že Boh jej vzal nohy, ale dal jej kríd-
la...


Dorothy C. Wilson
Foto: archív redakcie


Septembrový deň roku 1958. Dr. Hu-
go Johnson, špecialista pre plastickú
chirurgiu, si v napätom očakávaní za-
väzoval operačnú masku.
„Musíš vidieť doktorku Máriu opero-
vať,“ povedal mu nadšený kolega. „Tá
je viac než chirurg, je to hotová umel-
kyňa.“
Dr. Johnson vstúpil do operačnej sie-
ne. Priblížil sa k štíhlej postave pri
nízkom stolíku vo svetelnom kruhu
operačnej lampy. Nebolo v tom nič
nezvyčajného, že v tejto nemocnici
pracuje ako chirurg jedna žena. Tu vo
Vellore v južnej Indii, v nemocnici
Christian Medical College, ktorú za-
ložila Dr. Ida Scudderová, tvoria prá-
ve ženy polovicu študujúcich a viac
než polovicu mladého lekárskeho
personálu. Nebolo ani nič zvláštne,
že lekárka pri operácii sedela. Operá-
cia na rukách vyžaduje úzkostlivú
presnosť.
„Doktor Hugo Johnson - doktorka
Mária Verghese,“ predstavila návštev-
níka zdravotná sestra. Keď lekár pri-
stúpil ešte bližšie, zdvihli sa k nemu
na pozdrav tmavé prívetivé oči. Podľa
tých očí sa dalo súdiť, že pod rúškou
je pekná dievčenská tvár. Johnson si
stal vedľa stolíka a so záujmom sa
prizeral, ako mladá lekárka uskutoč-
ňovala transplantáciu šliach na ruke


ochromenej malomocenstvom. Táto
operácia bola pomerne nová a málo
známa. Vymyslel ju anglický lekár
Dr. Pavol Brand a po prvý raz ju
uskutočnili práve v tomto stredisku.
Ruky ochromené malomocenstvom
sa mali znovu hýbať a slúžiť človeku.
„Už som o vás mnoho počul, pani
doktorka Verghese,“ povedal John-
son.
„A čo ste o mne počuli?“ spýtala sa
rýchlo.
„Že ste prvotriednou odborníčkou na
tento druh operácie.“
„Ó, to je veľmi pekné,“ zaradovala sa.
„A možno je to aj pravda. Počuli ste
práve to, čo je hodné počutia.“
Priklonila sa zasa k svojej práci: uvoľ-
nila šľachu z väzu na kĺbe, pripojila
kúsok šľachy vzatej z predlaktia, roz-
delila ju na štyri povrázočky, previed-
la ich šľachovými pošvami na ruke
a prišila na šľachy prstov. Keď sa to
všetko zahojí a keď pacient podstúpi
pooperačnú terapiu a rozličné cviče-
nia, bude zasa môcť bezchybne pohy-
bovať prstami, bude môcť brať do ru-
ky veci a dokonca používať rozličné


nástroje. Operovaný bol pri plnom
vedomí a hosť ho pozoroval s veľkým
záujmom. Psychologické faktory sú
pri plastickej operácii niekedy do-
konca dôležitejšie než faktory fyzic-
ké.
Aké pocity skrýva nehybná tvár tohto
operovaného muža? Rezignáciu,
s akou sa často stretávame u chorých
v Indii? Alebo vari zatrpknutie, že le-
kárkine prsty sú také pohyblivé, za-
tiaľ čo jeho ruky malomocenstvo pre-
menilo na suché pahýle? Jej pokožka
je taká čerstvá a svieža, a on je ne-
zmazateľne poznačený hroznou cho-
robou? V pacientových očiach, ktoré
sa uprene pozerali na tvár pod lekár-
skou rúškou, nebolo nijakej stopy po
zatrpknutosti. Len odovzdanosť, kto-
rá Johnsona priamo udivovala. Čím
ďalej sledoval ťažkú operáciu, tým
viac rástol jeho obdiv k umeniu tejto
mladej chirurgičky.
„Hovorili mi, že doktorka Ida je po-
vestná svojou trpezlivosťou a mimo-
riadnou starostlivosťou pri operá-
ciách, že vie zaobchádzať s tkanivami
ľudského tela tak, akoby ich znova


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 17


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Prosila som o nohy,


a dal mi krídla...


16 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3


Dr. Mária Verghese, hrdinská chirurgička,
ktorá sa starala len o druhých


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Vianočný čas je akoby stálou pripo-
mienkou panenského a spasiteľného
materstva tej, ktorej neporušené pa-
nenstvo darovalo tomuto svetu Spasi-
teľa.
Pri slávení narodenia Pána, Cirkev si
uctieva jeho slávnu Matku. Pri Zjave-
ní Pána zasa slávi všeobecné povola-
nie k spáse.
Sviatok svätej rodiny nám predstavu-
je tajomstvo rodinného života Ježiša,
Božieho Syna a syna človeka, jeho
Matky a spravodlivého muža Jozefa
v nazaretskom dome.
V tomto čase sa slávi tiež slávnosť Bo-
horodičky Márie. Deň tohto sviatku
je i dňom modlitieb za mier vo svete.
Pravda viery o materstve Panny Má-
rie hovorí, že Panna Mária je matkou
človeka Ježiša, a on je Bohom. Mater-
stvo Panny Márie súvisí s osobou.
Ona porodila druhú božskú osobu,
ktorá si z nej vzala telo. Mária je mat-
kou Pána.


Obdobie cez rok
Panna Mária je súčasťou Božieho ľudu.
V Božom ľude, ktorý slúži Bohu, má
Panna Mária osobitné miesto. Má účasť
na živote Ježiša Krista, na jeho vykupi-
teľskom diele ako nijaký iný človek.
Druhý vatikánsky koncil nepoužíva
však aj napriek tomu výraz Spoluvyku-
piteľka, pretože by viac zahmlieval ako
objasňoval tajomstvo Panny Márie v


dejinách spá-
sy, a ťažko by
ho prijímali
najmä od-
lúčení bratia.
S v i a t k a m i
Panny Márie
v cezročnom
období sú:
N a v š t í v e n i e
Panny Márie
(31. mája - u
nás 2. júna).
Je to oslava
Matky, ktorá,
nosiac pod
srdcom Syna,
ide na návštevu k svojej tete Alžbete,
aby jej poskytla svoju pomocnú lásku
a ohlasovala milosrdenstvo Boha
Spasiteľa.
Obetovanie Pána (2. februára). Je to
oslava spoločného tajomstva spásy
uskutočneného Kristom v úzkom
spoločenstve s Pannou Máriou.
Narodenie Panny Márie ( 8. septem-
bra). V tejto udalosti spásy sa Panna
Mária javí ako nádej celého sveta a
zornička spásy.
Okrem sviatkov sa v liturgickom ka-
lendári objavujú niektoré liturgické
spomienky Panny Márie. Hoci sa
viažu na miestny kult, predsa si na-
dobudli širší rozsah a stali sa veľmi
obľúbené v rámci celej Cirkvi:


Blahoslavenej Panny Márie Lurdskej
(11. februára)
Blahoslavenej Panny Márie Karmel-
skej (16. júla)
Posviacka Baziliky Panny Márie Snež-
nej (5. augusta)
Panny Márie Kráľovnej (22. augusta)
Blahoslavenej Panny Márie Ruženco-
vej (7. októbra)
Obetovanie blahoslavenej Panny Má-
rie (21. novembra)
Nepoškvrnené srdce blahoslavenej
Panny Márie (sobota po slávnosti
Božského srdca Ježišovho)
Nakoniec sa treba zmieniť aj o mož-
nosti častej liturgickej spomienky
Panny Márie v sobotu. Je to pamiatka
starobylá a takmer nenápadná a roz-
manitosť predlôh v misáli ju robí v


Kult
Panny Márie
v liturgii




Poznávame
Združenie Márie Pomocnice


18 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3


Pričlenenie miestneho strediska
združenia k Chrámu Panny Márie
Pomocnice v Turíne
Dôvod pričlenenia je jasný. Pomocni-
ca zasiahla pri stavbe tohto chrámu
a odtiaľto sa vedomie o jej pomoci
a ochrane rozšírilo do celého sveta.
Každé miestne stredisko združenia
udržuje preto zvláštne puto k tomuto
materskému stredisku na Valdoccu.
Z baziliky na Valdoccu vychádzajú
podnety a orientácie pre miestne
strediská a zasa od miestnych stre-
dísk sa dostávajú informácie do ma-
terského strediska v Turíne. V časo-
pise Maria Ausiliatrice sa tieto správy
publikujú.
Bazilika Márie Pomocnice na Valdoc-
cu v Turíne sa takto javí ako ohnisko
úcty k Pomocnici a ako dynamické
stredisko, umožňujúce pochopiť
apoštolskú aktuálnosť a dôležitosť
mariánskej úcty a vzťahu k Eucharis-
tii pre mladých a ľudové vrstvy.


Osobná účasť na živote združenia
Kresťania môžu rozlične prežívať vie-
ru krstného a úlohy birmovného po-
volania. Člen Združenia Márie Po-


mocnice sa cíti byť Pánom povolaný
za animátora úcty k najsvätejšej Ol-
tárnej sviatosti a k Panne Márii Po-
mocnici vo svojom okolí. V tomto je
jeho osobná účasť na živote združe-
nia. Svojím duchovným životom je
povzbudením pre ostatných členov
združenia a napomáha v duchovnom
živote rásť i ďalším bratom a sestrám,
ktorých v živote stretáva. Nezabúda


ani na mladých ľudí, aby im sprí-
stupnil hodnoty združenia a tak mal
účasť na apoštolskom projekte dona
Bosca.
Pre vstup do združenia sa rozhoduje
slobodne po dostatočnej príprave.
Prijatie za člena združenia sa deje po-
čas slávnosti, pri ktorej sa mu odo-
vzdá aj nejaký vonkajší znak prísluš-
nosti k združeniu.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


Panna Mária v obnovenej rímskej liturgii – vo vianočnom
čase a v období cez rok


najväčšej miere príhodnou a príťažli-
vou.
Vo všeobecnom rímskom kalendári
nie sú zaznačené všetky mariánske


slávnosti sviatky a spomienky, preto-
že mnohé z nich sa nachádzajú v ka-
lendároch miestnych cirkví a kalen-
dároch rehoľných spoločenstiev


(napr. vo všeobecnom rímskom ka-
lendári nie je uvedená ani salezián-
ska slávnosť Panny Márie Pomocnice
kresťanov 24. mája).


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 19


Don Ján Zauška celebruje svätú omšu pre členov združenia zo Slovenska
v rímskej Bazilike Santa Maria Maggiore


Dokument, ktor
ý oznamuje pričl


enenie miestneh
o strediska


k materskému s
tredisku v Turíne


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y




D BHISTÓRIA


Nestihla som si v laboratóriu ani
sadnúť, keď pribehla z prijímacej
miestnosti rehoľná sestrička, že im
eštebáci priviedli umierajúceho pa-
cienta. Mala som byť ako korunný
svedok. Pred našimi očami doslova
utiekli, aby im neumrel v rukách.
Prezreli sme kufrík, ktorý tam poho-
dili. Bol v ňom osobný preukaz
nášho známeho kňaza, saleziána Ľu-
dovíta Žilku. Hneď som sa rozbehla
za lekárom Dr. M. Vysvetlila som
mu, o koho ide. Pribehol k stolu, na


ktorom bol umierajúci vystretý. Dal
ho preniesť na posteľ do susednej
miestnosti. Zamkol dvere, kľakol si
dojatý k jeho hlave a povedal: „Pán
direktor, to som ja, váš Jožko. To
som ja, váš Jožko M. Čo vás bolí?
Čo vás bolí!“
Umierajúci so zavretými očami zre-
teľne zašepkal: „Vodu, vodu! Horím,
horím, všetko vo mne horí.“
Doktor ma požiadal, aby som rých-
lo utekala do blumentálskej fary a
za každú cenu priviedla kňaza. Ne-
stihla som vybehnúť ani na ulicu. V
bráne som stretla blumentálskeho
kaplána Školudu, ktorý šiel kohosi
zaopatriť. Uprosila som ho, aby šiel
najprv k umierajúcemu kňazovi Žil-
kovi. Povedal mi: „Pani Brezáková,
veď to je môj bývalý profesor. Ja
som bol jeho žiakom.“
Prišli sme načas. Zaopatril ho, po-


kľakol si k nemu a všetci sme sa za-
čali modliť. Pri tejto našej modlitbe
vydýchol. Videla som v tom Boží zá-
sah, že práve ja môžem po dlhých
rokoch vydať toto svedectvo o utrpe-
ní, neuveriteľných mukách a smrti
tohto mučeníka. Švy na lebke sa mu
roztvárali. Telo už vlastne nebolo te-
lom, kosti už neboli kosťami. Bolo to
čosi ako obtiahnuté stredovekým
pergamenom.
Presne to potvrdil aj lekár, jeho bý-


valý žiak. Bol veľmi nešťastný. Pove-
dal, že keby bol vedel, čo mu dali,
bol by dajakým spôsobom aspoň od-
dialil smrť a tak by sme sa boli dačo
dozvedeli o tomto zverstve.
Jedna jeho príbuzná povedala, že
bol iba kosť a koža. Zápästia mal od-
rené, ako keby bol priviazaný, a vážil
sotva 30 kilogramov.


Anna Brezáková
Foto: Jozef Kupka


Spomienka na kňaza
Ľudovíta Žilku


V určený deň sa začali obrady po-
sviacky kostola už o šiestej hodine rá-
no a trvali do pol jedenástej. Potom
sa otvorili brány chrámu pre veriaci
ľud. Prvú svätú omšu pri hlavnom ol-
tári slúžil turínsky arcibiskup, ktorý
kostol posvätil. Za ním nasledoval
don Bosco, aby sa poďakoval svojej
nebeskej Pomocnici za mnohé milos-
ti a obetoval jej všetkých svojich du-
chovných synov, chovancov a dobro-
dincov.
Keď sa don Bosco vrátil do sakristie,
obkľúčilo ho množstvo veriacich, aby


mu gratulovali, poďakovali sa a pro-
sili o požehnanie. To isté sa opakova-
lo na dvore i v okolí chrámu. Mnoho
veriacich prúdilo k novému kostolu
aj v nasledujúcich dňoch.
11. júna na Božie Telo bola sakristia
tiež plná ľudí. Medzi nimi bolo aj jed-
no asi 20-ročné dievča, ktoré malo
jednu stranu svojho tela celkom ochr-
nutú. Matka a brat ho doniesli do
vedľajšej kaplnky a uložili na podla-
he. Oči všetkých prítomných boli
upreté na toto dievča, ktoré so slzami
v očiach prosilo o pomoc tú, ktorú


C i r k e v
právom ctí
ako Po-
m o c n i c u
kresťanov.
Aj ostatní
sa modlili.
Don Bosco
dievča po-
žehnal.
Tu chromá
zrazu za-
čala hýbať
chorou ru-
kou, po-
tom rame-


nom a napokon bola vyliečená aj
zvyšná časť jej tela. Od veľkej radosti
vykríkla: „Ja som úplne zdravá!“ a od
dojatia zamdlela. Čochvíľa prišla
k sebe a nemohla sa odlúčiť od svojej
nebeskej Dobrodinky, ktorej všetci
vzdávali úprimné vďaky. Šťastné
dievča sa potom bez pomoci iných
vrátilo s matkou a s bratom domov.
Všetky milosti, ktoré Boh počas tých-
to dní udelil nábožným ctiteľom Pan-
ny Márie, sa ani nedajú opísať. Pri
príležitosti zdarného ukončenia stav-
by kostola a mnohých zázrakov stále
prichádzali blahoželania, na ktoré
mal don Bosco túto odpoveď: „Nie ja
som pôvodcom tohto chrámu a tých-
to mimoriadnych udalostí. Chudob-
ný don Bosco bol len chatrným
nástrojom v rukách láskavého Pána
Boha a najsvätejšej Matky Božej, aby
sa toto dielo uskutočnilo. Ja som ne-
prispel ničím. Kostol si postavila sa-
ma Panna Mária. Každá tehla a každý
predmet tohto chrámu nám predsta-
vujú dajakú milosť a vypočutie pro-
sieb k Panne Márii Pomocnici.“


Ján Lechermann
Foto: LDC


20 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3


BOLO TO 22. OKTÓBRA 1957. BOŽÍM RIADENÍM SOM ŠLA DO NEMOCNICE NA MICKIEWICZOVEJ
ULICI V BRATISLAVE NA ODBER KRVI.


Pôvodná kaplnka v areáli nemocnice


Ľudovít Žilka
Narodený:
23. 7. 1905, Dolné Dubovany
Noviciát:
13. 8. 1925, Radna (Juhoslávia)
Prvé sľuby:
15. 8. 1926, Radna (Juhoslávia)
Večné sľuby:
4. 7. 1934, Turín (Taliansko)
Kňazstvo:
8. 7. 1934, Turín (Taliansko)
Umrel: 22. 10. 1957, Bratislava
Pochovaný: Dolné Dubovany
Vek: 52 rokov
Sľuby: 31 rokov
Kňazstvo: 23 rokov
Redaktor časopisu Don Bosco:
1935 - 1937


Zázračné udalosti na príhovor


Márie Pomocnice
PANNA MÁRIA POSIELALA STÁLE NOVÉ ALMUŽNY, TAKŽE STAVBA CHRÁMU MÁRIE POMOCNICE


V TURÍNE BOLA HOTOVÁ A KONSEKRÁCIA SVÄTYNE SA MOHLA URČIŤ NA 9. JÚNA 1868.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Nemocnica na Mickiewiczovej ulici v Bratislave


21D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3




Vážení priatelia a dobro-
dinci saleziánskeho diela!
Tak ako vlani i v tomto roku máte
možnosť podľa novely zákona
č.366/1999 finančne podporiť nie-
ktoré dobročinné organizácie a to
tak, že vás to nebude stáť ani korunu.
Tento zákon totiž umožňuje, aby ste
určili, ktorej dobročinnej organizácii
má štát prideliť jedno percento z daní
súkromných osôb, ktoré boli doteraz
automaticky odvádzané do štátnej
pokladnice.
Notárska komora vpísala do zozna-
mu dobročinných organizácií, ktoré
sa môžu uchádzať o túto formu fina-
nčnej podpory aj Saleziánov dona
Bosca. Vlani viacerí z vás využili túto
možnosť a svojím rozhodnutím na-
smerovali do rozpočtu saleziánov te-
mer tristotisíc korún. Tretinu získa-
ných prostriedkov sme využili pri or-
ganizovaní celoslovenského stretnu-
tia mládeže FESTA v septembri 2002
v Žiline. Zvyšné prostriedky budú
prerozdelené v mesiaci január 2003
do jednotlivých saleziánskych do-
mov na Slovensku na podporu kon-
krétnych projektov v roku 2003 (du-
chovné cvičenia pre mladých, príspe-
vok pre deti z chudobných rodín na
letné a prímestské tábory, financova-
nie duchovných cvičení pre mladých
saleziánov a podobne.)
Úprimná vďaka každému jednému
z vás, ktorý je zárobkovo činný a kto-
rý neľutoval námahu a vlani sa zapo-
jil do tejto akcie!


Obraciame sa i na prahu roku 2003
na všetkých vás, ktorí poznáte a pod-
porujete saleziánske dielo na Sloven-
sku, aby ste využili túto príležitosť
a rozhodli sa poukázať jedno percen-
to z vašich daní v prospech salezián-
skeho diela na Slovensku.


Ak ste už v dôchodkovom veku, po-
vzbuďte k tomu svoje deti a známych
Čo je na to potrebné?


1. Zamestnanec, ktorého ročné zúčto-
vanie dane vykonáva jeho zamestná-
vateľ:


a) najneskôr do 15. 2. 2003 musí pí-


somne požiadať svojho zamestnáva-
teľa o vykonanie ročného zúčtovania
preddavkov na daň a o vyhotovenie
Potvrdenia o zaplatení dane z príj-
mov za rok 2002 (ďalej Potvrdenie),


b) najneskôr do 30. 4. 2003 musí za-
slať na daňový úrad svojho zamest-
návateľa vyplnené tlačivá Potvrdenie
a VYHLÁSENIE o poukázaní sumy
zodpovedajúcej 1% zaplatenej dane
za zdaňovacie obdobie, ktorého sa
vyhlásenie týka (ďalej VYHLÁSE-
NIE).


2. Zamestnanec, ktorý si vykonáva
ročné zúčtovanie sám (živnostníci,
osoby, ktoré podnikajú na základe
iného ako živnostenského oprávne-
nia podľa osobitných predpisov - ko-
merční právnici, veterinári, lekári, a
i., ďalej osoby, ktoré majú inú zárob-
kovú činnosť - znalci, tlmočníci,
umelci, a i., ako aj tí, ktorí majú príj-
my z kapitálového majetku a z pre-
nájmov):


a) najneskôr do 31. 3. 2003 musí po-
dať daňové priznanie


b) najneskôr do 15 dní od podania
daňového priznania musí podať VY-
HLÁSENIE.
Nezabudnite, že zákon umožňuje vy-
brať si spomedzi uchádzajúcich sa
dobročinných organizácií v prísluš-
nom roku iba jednu. Budeme vám
vďační, ak sa tento rok rozhodnete
podporiť dona Bosca a jeho dielo na
Slovensku.
O našich aktivitách v prospech mlá-
deže (duchovné cvičenia, letné tábo-
ry, kultúrne a športové podujatia
a pod.) pravidelne informujeme aj na
stránkach nášho časopisu Don Bosco
dnes. Prostriedky, ktoré dúfame zís-
kať touto cestou, chceme využiť naj-
mä na zníženie nákladov pre účastní-
kov týchto podujatí, ako aj na výcho-
vu mladých saleziánov.
Za všetkých saleziánov vám ďakujem
za vašu priazeň a uisťujem vás
o našich modlitbách.


ThLic. Vladimír Fekete SDB
provinciál


Toto je tiež hlavným mottom sale-
ziánskeho cirkevného učilišťa SOU
sv. Jozefa Robotníka v Žiline, ktoré
navštevuje približne 200 chlapcov
z celého Slovenska. Deväťdesiat
chlapcov je ubytovaných na interná-
te, kde dostávajú popri školských po-
vinnostiach a praktických skúsenos-
tiach na dielňach komplexnú mož-
nosť zažiť aj niečo zo saleziánskeho
rodinného ducha a preventívneho vý-
chovného štýlu.
Chlapci študujú v trojročných učeb-
ných odboroch. Po treťom ročníku
skladajú záverečnú skúšku. Podľa
študijných výsledkov, záujmu a sprá-
vania sa, dostáva väčšina učňov
príležitosť vykonať si dvojročné den-


né nadstavbové
štúdium vo svojom
odbore ukončené
štátnou maturit-
nou skúškou. Nie-
koľkí absolventi sa
dostali aj ďalej na vysoké školy, takže
v mnohom závisí, ako sa chlapci sa-
mi postavia k študijným povinnos-
tiam. Možnosť kvalitného vzdelania
tu teda je. Pre školský rok
2003/2004 škola otvára tieto študij-
né odbory: autoelektrikár, mechanik-
opravár cestných motorových vozi-
diel, stolár a maliar.
Prijímacie pohovory pozostávajú z te-
oretických vedomostí v oblasti nábo-
ženstva, kde chlapci píšu test, a osob-


ného pohovoru pred komisiou, na če-
le ktorej je riaditeľ školy. V súčasnos-
ti je riaditeľom kňaz, don Marián Bie-
lik. Je tretím riaditeľom od vzniku
školy r. 1991. Pred ním tu pôsobili
don Ferdinand Kubík a don Štefan
Wallner. Škola si drží svoju vysokú
úroveň aj vďaka veriacim učiteľom a
majstrom. Okrem odborných znalos-
tí spolupracujú so saleziánmi aj v ob-
lasti výchovy a osobného príkladu
pre dobro chlapcov.
Chlapcom ubytovaným na internáte
sa venuje šestica mladých saleziánov.
Traja kňazi a traja asistenti, ktorí
okrem toho majú na starosti vyučo-
vanie náboženstva v škole. Na inter-
náte je možnosť ubytovať aj chlapcov,
ktorí chodia do iných škôl v meste.
Podmienkou je rešpektovanie a do-
držiavanie vnútorného poriadku in-
ternátu.
Samozrejme, prednosť pri ubytovaní
majú chlapci navštevujúci túto školu
a prváci.
Saleziáni na internáte môžu intenzív-
nejšie pozitívne pôsobiť medzi chlap-
cami a byť takou „predĺženou ro-
dičovskou rukou“. Cez výchovný pre-
ventívny systém opierajúci sa o ro-
zum, náboženstvo a láskavosť si
chlapci privykajú na určitú nároč-
nosť a zodpovednosť, ktorá ich v ži-


D BVÝCHOVA


SVÄTÝ JÁN BOSCO S POMOCOU BOŽOU ZALOŽIL
VEĽKÉ DIELO PRE MLÁDEŽ. JEDNOU Z JEHO
TÚŽOB BOLO DAŤ CHLAPCOM PRIMERANÉ
VZDELANIE A DOBRÚ VÝCHOVU V DUCHU
PREVENTÍVNEHO SYSTÉMU, ABY RAZ Z NICH
MOHLI BYŤ STATOČNÍ OBČANIA ŠTÁTU A DOBRÍ
KRESŤANIA V CIRKVI.


22 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3


vote čaká. Aktívne využívanie voľného
času cez šport, hudbu, záujmové tech-
nické krúžky a stretká, modlitby, sv.
omše, duchovné obnovy, štúdium,
prácu, spoločné stravovanie, rajóny -
to všetko im pomáha, aby sa dobre
pripravili na život nielen po odbornej
a školskej stránke, ale aj po stránke
morálnej, duchovnej a vnútornej. Bu-
dovanie dobrých vzťahov a priateľ-
stiev je veľmi potrebné a dôležité.
V tomto školskom roku škola oslávi
12. výročie svojho vzniku.
Don Bosco mal veľmi široké pole
práce. Pri tom všetkom mu na osu-
doch učňovskej mládeže veľmi
záležalo, ak nie najviac. Saleziáni na
Slovensku pokračujú v tomto posla-
ní aj prostredníctvom tejto školy.
V modlitbe a obetách si môžete spo-
menúť na toto typicky saleziánske
dielo.


Števo Riško SDB
Foto: SDB Žilina


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 23


ŠKOLA, ktorá
vychováva -
DOM, ktorý prijíma


1% z dane




človek získava jedinečný spôsob vi-
denia, myslenia, nové rozmery cito-
vého prejavu, zmysel pre spravodli-
vosť, lásku, toleranciu, lebo v hudbe
vždy víťazí dobro nad zlom. Ďalej
získava schopnosť pochopiť abstrak-
ciu tým, že vytvára hudobné znenie
skladby a učí sa s ním stotožniť. Zís-
kava schopnosť logicky uvažovať,
nakoľko pri hudobnej interpretácii
je nevyhnutné analyzovať skladbu
z kultúrneho, štrukturálneho a his-
torického pohľadu, pričom uplatňu-
je i vedomosti z hudobnej teórie
a dejín hudby. Dospeje ľahšie k hod-
notiacemu úsudku. Študent, žiak
i dieťa, ktoré sa naučilo pochopiť
a hodnotiť hudbu, dokáže oveľa ľah-
šie urobiť uvedomelé rozhodnutie aj
v iných oblastiach života. Rozhodo-
vanie medzi krajším a menej pek-
ným dielom, medzi výbornou a prie-
mernou interpretáciou ho učí vytvá-
rať zdôvodnené, hodnotiace súdy.
Naučí sa riešiť problém čo najefek-
tívnejšie, lebo si vyberá z možných
variantov ten pre neho najvyhovujú-
cejší. Používa symboly. Cez hudbu
sa dostáva k neverbálnemu svetu
myslenia a nadobúda schopnosť po-
užívať aj iné systémy symbolov,
napr. v matematike alebo vo výuke
cudzích jazykov.
Najvýznamnejším darom hudby je
komunikácia. Predpokladom je
schopnosť kultivovane vyjadriť svoje
myslenie a cítenie a reagovať na city
a myšlienky iných.
Ešte by som rád upozornil na
skutočnosť, že už štvorročné dieťa,
ktoré sa začína učiť hrať na klavíri,
získa sebaúctu, dôveru vo svoje sily,
schopnosť koncentrácie, schopnosť
zastaviť sa, počúvať, zamyslieť sa.
Dieťa sa v kontakte s hrou na hu-
dobnom nástroji učí kráse a citlivos-
ti, ktorú chápe ako protiklad k hru-
bosti a nekultúrnosti. Prežíva tiež
potešenie a uspokojenie z neľahkej
práce, ktorá prináša výsledky.
Zo štúdia hry na nástroji, ktoré je
stále náročnejšie, má potom človek
celoživotný prospech. Naučí sa orga-
nizovať čas, usporiadať priority, ak-
ceptovať zodpovednosť, rozvíjať se-
badisciplínu a čo je ďaleko naj-
dôležitejšie: stáva sa lepším člove-
kom.


Mgr. art Peter Čerman
Foto: Rastislav Hamráček


Interpreti, hviezdy hudobného ne-ba, nemajú jasno vo vyjadrení sav hudobnej reči. Namiesto zreteľ-
nej myšlienky počujeme iba jej útrž-
ky, namiesto silného, ušľachtilého ci-
tu iba zúfalú snahu, namiesto hlbo-
kej logiky následky bez príčin, na-
miesto poetických obrazov iba ich


prozaické po-
zostatky.
A pri tom ume-
nie a hudba
zvlášť, má ob-
rovskú moc. Ak
si nájde vníma-
vého poslu-
cháča, dokáže
meniť jeho psy-
chické vlast-
nosti, dokonca
jeho mentalitu.
Tu pri výchove
mladých hu-
dobníkov, ale
i vyspelých po-
slucháčov, ktorí
vyžadujú kva-
litné umenie,
vznikajú nové
p e r s p e k t í v y.
Akou cestou sa
vydať ? Ako sa


vyhnúť dezorientácii, blúdeniu? Tu
nestačí iba návrat k pravidlám spred
60-tych rokov. Taktiež nestačí iba
preberanie cudzích vzorov. Absolút-
ne potrebný a nevyhnutný je zrod
kvalitatívne nového systému žitia.
Duchovnú hĺbku, ktorú sme stratili
na plytčinách nášho, na ekonomiku
a zisk zameraného vegetovania, a to
aj v hudobnej oblasti, musíme nájsť
tu a teraz.
Pre tých, čo by chceli tvrdiť opak, pá-
pež Ján Pavol II. vyslovil diagnózu:
mravná kríza. A vzápätí naznačil aj
smer terapie, upozorňujúc na dnes
nepopulárne kategórie ľudskej exis-
tencie: láska, pokora, tolerancia. To
by mal byť orientačný bod. Zamerať
výchovu viac na duchovnú oblasť. Tu
má výchova umením a hudbou pre
jej univerzálny charakter nezastupi-
teľné miesto. Pri umeleckom vzdelá-
vaní, teda napríklad pri vyučovaní
hry na hudobnom nástroji, mladý


V SÚČASNOSTI SME VEĽMI ČASTO SVEDKAMI HUDOBNÝCH PRODUKCIÍ POPULÁRNEJ HUDBY
V ROZHLASE, TELEVÍZII, NA HUDOBNÝCH NOSIČOCH. JEJ POSOLSTVO, UMELECKÝ, A TÝM
I DUCHOVNÝ ODKAZ, JE ČASTO NA NÍZKEJ ÚROVNI.


D BRODINA


Avšak na deti pôsobí aj množstvo
rozptyľujúcich faktorov. Pri takýchto
navzájom si protirečiacich výchov-
ných posolstvách sa netreba čudovať,
ak obdobie nesústredenosti u našej
mládeže trvá od materskej školy až
do skončenia univerzity. A ani dlhé
reči rodičov a učiteľov, aby deti veno-
vali pozornosť tomu,
čo robia, veľmi nepo-
máhajú.
Ako matka a učiteľka
som často musela vy-
mýšľať všelijaké tri-
ky - a prežiť množ-
stvo neúspechov -
kým som si uvedo-
mila dve pravdy.
Prvú, že deti sa kon-
centrujú na dajakú
činnosť, až keď sa u
nich dosiahnu nie-
ktoré veci. Na prvom
mieste je to osobná
motivácia dosiahnuť
cieľ, ktorý sa im
predloží. Kým nie sú
vnútorne presvedče-
né, že stojí zato usi-
lovať sa, budú sa
správať ako lenivci.
Motiváciou môže byť zvedavosť, po-
cit, že je niečo užitočné, mravne spra-
vodlivé, že ich druhí ohodnocujú. Je
pre ne dôležité uvedomiť si, že sú
schopné splniť uloženú úlohu. Slovo
dôvery a úcty, povedané vo vhodnom
čase, robí zázraky.
Druhou pravdou je, že nemáme byť
zbytočne kritickí, keď deti predlžujú
svoj čas na reflexiu, uvažovanie a
premyslenie svojho konania. Deti sa
nie vždy stotožňujú s naším chápa-
ním poriadku, prísnosti a presnosti.
Často ho chápu ako potrebu, ktorá je
cudzia ich možnostiam a túžbe.


Musíme uznať, že niekedy sa v tom,
čo my nazývame chaos, im podarí
nájsť priestor pre tvorivosť, pre nové
logické cesty, pre osobné hľadanie
rozličných priblížení sa k skutočnos-
ti, pre budovanie nových harmónií.
Keď sa dajú na túto cestu, je rad na
nás, aby sme sa pustili za ich pruž-


nosťou a pochopili,
či to, čo produkujú,
je iba prejavom roz-
ptýlenosti, alebo
skutočného tvore-
nia.
Odborníci nám pri-
pomínajú, že existu-
jú objektívne pra-
vidlá pomocou kto-
rých môžeme roz-
líšiť tuláctvo mysle
od tvorivých foriem
myslenia. Zdá sa
však, že pri chlap-
coch je táto hranica
dosť nestála a ťažko
zistiteľná, najmä ak
si chceme rýchlo
overiť ich „tvorivú
činnosť“ v každo-
dennom živote.
Napriek všetkému


musím povedať, že osobne mám urči-
té obavy pri chlapcoch, ktorí sú pre-
hnane presní a prísni. Pre ktorých ži-
vot je iba metódou, ktorú si treba
osvojiť a opakovať do nekonečna. Na-
opak, sympatizujem s tými, čo pod-
porujú nepravidelné dynamizmy
každodennosti. Budú nepozorní, roz-
tržití a neupravení, ale sú po každej
stránke autentickejší. A skôr či ne-
skôr, keď objavia nové rytmy, nájdu
vhodnú muziku, na „pretancovanie“
svojho života.


Marianna Pacucci
Foto: archív redakcie


Deti
sústredené
za každú cenu?
ZDÁ SA, ŽE NAŠE DETI SI SÚSTREDENOSŤ A KONCENTRÁCIU
MUSIA OSVOJOVAŤ VEĽMI RÝCHLO, PRETOŽE ICH K TOMU NÚTI
NÁŠ RÝCHLY ŠTÝL ŽIVOTA


Výchova a umenie


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 2524 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3




Text a foto: Peter SDB


D BMISIE


DON PETER KUCHÁR POČAS SVOJHO ROČNÉHO POBYTU V JAPONSKU NAVŠTÍVIL VIACERO
PAMÄTNÝCH MIEST SPOJENÝCH SO ŠÍRENÍM KRESŤANSTVA. VĎAKA JEHO FOTOGRAFIÁM MÔŽEME
AJ MY ABSOLVOVAŤ TOTO ZAUJÍMAVÉ PUTOVANIE.


1. Don Foltín ukazuje údo-
lie medzi dvoma horami,
kadiaľ schádzal známy misi-
onár Japonska svätý Fran-
tišek Xaverský smerom k zá-
livu. Odtiaľ sa chcel dostať
loďou do Číny, kde sa mu
však nepodarilo dôjsť, pre-
tože počas cesty zomrel.


6. Pamätný park kresťanských mučeníkov
v Oite. Na týchto miestach viacerí kresťania
podstúpili mučenícku smrť.


8. a 9. Múzeum a hrobka významného saleziánskeho misionára v Japonsku, dona Vincenza Cimattiho.
Nachádza sa v areáli nášho domu v Chofu. Práve prebieha proces jeho blahorečenia.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 27


Počiatky
kresťanstva
v Japonsku


4. Záliv, uprostred ktorého sa ešte za čias svätého Fran-
tiška nachádzal veľký ostrov. Odtiaľto sa František od-
plavil smerom na Čínu. Ostrov sa však po silnom ze-
metrasení prepadol do mora a dnes po ňom nie je ani
stopy. Je zaujímavé, že zničenie ostrova nastalo len pár
mesiacov po tom, čo v Japonsku popravili 27 kresťan-
ských mučeníkov.


26 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3


2. a 3. Cesta, po ktorej schádzal svätý František. Vedie spomínaným údolím. Je známa jedna epizóda práve z tohto
prechodu. František bol po štyroch dňoch cesty veľmi ustatý, takže ho museli podopierať. Ponúkali mu koňa, aby na
ňom zišiel do prístavu, ale on odmietol s tým, že dal Pánu Bohu sľub, že na koňa si už nikdy nesadne. Preto s veľkou
námahou pokračoval pešo do prístavu.


7. Tabuľa v parku, znázorňujúca výjavy z čias prenasledovania
kresťanov.


5. Pamätník v Oite na mieste, kde stál prvý kresťanský kos-
tol postavený v Japonsku. Dnes je na tomto mieste reštau-
rácia s hotelom.




D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 29


spôsobených rôznymi inými faktor-
mi (strachom, neznalosťou prostre-
dia). Toto označenie robí zo starých
ľudí druhoradé osoby a má negatív-
ny dosah na kvalitu starostlivosti.
Nedostatok úcty k dôstojnosti
starých ľudí nepriaznivo ovplyvňuje
vzťah ľudí starajúcich sa o starých
ľudí. V minulosti prevládajúci pater-
nalistický prístup sa následkom vy-
sokej vzdelanostnej úrovne a rešpek-
tu k ľudským právam mení na part-
nerský, ktorý je náročnejší na perso-
nál. Odmietnutie navrhovanej
starostlivosti sa nesmie pokladať za
urážku alebo porážku a rozhodnutie
starého človeka treba rešpektovať
bez toho, aby to negatívne ovplyvni-
lo iné alternatívy starostlivosti.
Častým dôvodom odmietnutia lieč-
by je strach starých ľudí pred neprí-
jemnými diagnostickými a terapeu-
tickými postupmi. Vhodné vysvetle-
nie často negatívne stanovisko pa-
cienta zmení. Starí ľudia potrebujú
na rozhodnutie dlhý čas. V praxi je
častým problémom nájsť vyvážený
vzťah medzi liečebnými opatreniami
a rešpektovaním slobodnej vôle pa-
cientov. Pokiaľ konanie pacienta
bezprostredne neohrozuje pacienta
alebo jeho okolie, treba rešpektovať
jeho vôľu, ktorá je prejavom jeho au-
tonómnosti a patrí medzi základné
ľudské práva.
U chronicky chorých ľudí a obyva-
teľov zariadení sociálnej starostlivos-
ti je závažným problémom vznik
inštitucionalizácie, čo sa prejavuje
stratou identity a individuality
starého človeka, ktorý sa mení na
súčasť inštitúcie. Je to spôsobené ne-
vhodným rigídnym a neosobným re-
žimom v zariadeniach inštitucionál-
nej starostlivosti.
V západných krajinách sa osvedčuje
rozhodnutie o budúcej starostlivosti,
v ktorom starý človek určí, aký roz-
sah starostlivosti si pri určitom zdra-
votnom stave a chorobe praje, a určí
tiež osobu, ktorá bude miesto neho
rozhodovať počas jeho neschopnosti
rozhodovať o sebe. Pri zostavovaní
rozhodnutia o budúcej starostlivosti
by nemal byť zostavovateľ nikým
ovplyvňovaný. Rozhodnutie o sta-
rostlivosti musí byť autentickým vy-
jadrením jeho vlastnej, a nie cudzej
vôle. Musí byť zachovaná možnosť
toto rozhodnutie zmeniť. Dôležité je,
aby bol pacient pri zostavovaní roz-
hodnutia kompetentný a aby nebol


ovplyvnený chorobou, ktorá zhoršu-
je rozpoznanie záväznosti a násled-
kov rozhodnutia. Personál aplikujú-
ci rozhodnutie o starostlivosti musí
byť presvedčený o tom, že pacient v
čase jeho zostavovania bol schopný
kompetentne rozhodovať o sebe. V
prípade, že starý človek takéto roz-
hodnutie nezanechal, má sa pri roz-
hodovaní o starostlivosti vychádzať
z predpokladov, čo by si pacient v
danej situácii želal. Preto je potreb-
né konzultovať to s jeho rodinou a
známymi.
Rozhodnutie o budúcej starostlivosti
je dôležité najmä v prípadoch pre-
terminálnej a terminálnej starostli-
vosti, ako i pri riešení stavov, kto-
rých vyliečenie môže byť spojené s
výrazným zhoršením kvality života,
čo sa v geriatrii označuje ako zlyha-
nie úspechu, čiže predĺženie života
znamená ďalšie predĺženie trápenia.
Vo verejnosti je často diskutovaná
otázka eutanázie. Tento problém nie


je u starých ľudí natoľko závažný,
keďže mnohí z nich si uvedomujú
pokročilosť svojho veku a lepšie ak-
ceptujú zdravotné ťažkosti. V praxi
je častejšia potreba rozhodnúť o po-
kračovaní v liečbe udržujúcej život.
Na terminálnu starostlivosť sa vydá-
vajú veľké prostriedky, ktoré sa však
neprejavia zlepšením kvality života.
Dôležitým aspektom starostlivosti
počas celého života je snaha o
udržanie jeho čo najvyššej kvality.
Táto požiadavka platí najmä v termi-
nálnej starostlivosti. Udržanie kvali-
ty života má v tejto fáze života pred-
nosť pred jeho predlžovaním (preto


je podávanie opiátov u pacientov s
bolesťami a rizikom útlmu dýchacie-
ho centra opodstatnené).
Viacero etických problémov súvisí s
dĺžkou života danou človeku ako
biologickému druhu. Túto dĺžku od-
hadovali odborníci na 80-90 rokov.
Preto niektorí etici pokladali invazív-
ne a nákladné zákroky u starých ľu-
dí za kontraindikované (napr. koro-
nárny bypass po 75. roku života).
Tento prístup je však nesprávny z
viacerých dôvodov. Doteraz nebol
zistený ani jeden prípad „fyziologic-
kého úmrtia“ spôsobeného samot-
ným starnutím. Vždy boli prítomné
patologické zmeny. Medzi jednotli-
vými ľuďmi sú veľké rozdiely v dĺžke
života (najstaršia žena zomrela vyše
120-ročná). Pre tieto príčiny obme-
dzovanie prístupu starých ľudí k in-
vazívnym zákrokom iba z dôvodu
veku nie je etické.
Genetické manipulácie otvárajú ces-
tu k predĺženiu ľudského života.


Etický problém súvisí s tým, že dote-
raz medicína umožňovala dosiahnuť
prirodzenú dĺžku života. Genetické
manipulácie hranicu prirodzeného
prekračujú. Závažnou otázkou je i
to, kto bude patriť medzi privilego-
vaných ľudí, ktorí budú mať možno-
sť predĺžiť si takto život. Otázna je i
hranica, dokedy by bolo účelné
predĺženie života a či takto predĺže-
ný život bude šťastnejší.


Aurel Štefko SJ - Štefan Krajčík
Podľa: Studia Aloisiana 2000


Foto: archív redakcie


Najčastejšie etické problémy v staro-
be možno rozdeliť do týchto skupín:
adekvátne rozdeľovanie prostried-
kov, dôstojnosť starých ľudí a liečba
pri konci života. Základnou otázkou,
ktorá je dôležitá pri riešení uvede-
ných problémov, je hodnota ľud-
ského života v starobe a akú hodno-
tu pripisuje spoločnosť a jednotlivci
starnutiu a starobe. Starnutie je jedi-
ným možným spôsobom, ako prežiť
dlhý život. Súčasná spoločnosť je po-
značená kultom mladosti a snaží sa
zastaviť alebo aspoň poprieť starnu-
tie a jeho následok, starobu. Staroba
je však jedným z období života, ako
je detstvo, dospievanie, a starí ľudia
majú rovnaký nárok na adekvátnu
starostlivosť a kvalitu života ako ľu-
dia mladších vekových skupín.
Vek sám osebe nie je vysvetlením
ťažkosti starého človeka. Mnohé
choroby a ťažkosti starých ľudí nie
sú dostatočné liečené z dôvodu ve-
ku. Na liečbu mladších pacientov so
zhubnými ochoreniami, ako sú AIDS
alebo nádory, sa bez rozpakov vyna-
kladajú veľké prostriedky, napriek
ich veľmi zlej prognóze. Naopak,
liečba viacerých chorôb u starých ľu-
dí, ktoré majú výrazne lepšiu prog-
nózu, je obmedzovaná z dôvodu vy-
ššieho veku, hoci očakávaná dĺžka
prežitia žien vo veku 75 rokov je asi
10 rokov, čo je dostatočne dlhá doba
i v mladších vekových skupinách.
Zariadenia pre starých ľudí sú často
v nevyhovujúcich priestoroch, odde-
lenia, ktoré sa zaoberajú starostlivos-


ťou o starých ľudí, nie sú dostatočne
financované a náročnosť starostli-
vosti o starých ľudí sa neprejavuje v
odmeňovaní lekárov, čo tiež negatív-
ne vplýva na kvalitu starostlivosti.
Za hlavné kritérium posudzovania
starostlivosti o starých ľudí sa často
pokladajú nízke náklady bez ohľadu


na kvalitu starostlivosti.
Pre niektorých lekárov je príčinou
zníženia dôstojnosti starých ľudí i
sám pokročilý vek, čo sa prejavuje
neadekvátnym oslovovaním „babka,
dedko“. Predsudky voči starým
ľuďom spôsobujú, že sa označujú za
dementných už na základe udalostí


D BSPOLOČNOSŤ


Starý človek
a jeho dôstojnosť
PRETOŽE POČET STARÝCH
ĽUDÍ, KTORÍ TVORIA
PREVAŽNÚ ČASŤ KLIENTELY
VÄČŠINY KLINICKÝCH
ODBOROV, NEUSTÁLE RASTIE,
STÁVAJÚ SA ETICKÉ OTÁZKY
STAROSTLIVOSTI O TÚTO
VEKOVÚ SKUPINU ČORAZ
AKTUÁLNEJŠÍMI.


28 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3




30 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 3 31


V období november – december prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho
diela 1 532 dobrodincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu
svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám – vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejave-
nú štedrosť.


MILÍ PRIATELIA!
Srdečne Vás pozdravujem a úprim-
ne ďakujem za Vašu pomoc. Tu
v Tirane máme stále veľa práce
a zdá sa nám, akoby sa práca „roz-
množovala“. Nestačíme si ani dobre
uvedomiť a už je koniec týždňa
a znovu...
Všetko tak rýchlo ubieha a deti
v našom oratóriu rastú a prehlbujú
si aj záujem o vieru. Čoraz viac detí
sa hlási na náboženstvo, čoraz viac
rodín túži spoznať život viery. Mno-
hí nevedia nič, ale túžia po niečom,
po niekom a prichádzajú k nám.
Na misijnú nedeľu sme urobili ma-
lú zbierku peňazí pre postihnuté ro-
diny. Aj tu bola veľká povodeň a tá-
to zničila veľa osád. Dediny a mestá
boli zasiahnuté. A tak si naše deti
v oratóriu zakúpili lístky po 20 Le-
ke. S lístkom mohli súťažiť a získať
body. A za body boli krásne ceny -


hračky, školské potreby, oblečenie...
Získané peniaze sme odovzdali na
Charite v Tirane. Deti sa veľmi po-
tešili, keď nám direktor Charity na-


písal krásny list a poďakovanie.
Hneď sa pýtali: „Aj na budúcu nede-
ľu budeme súťažiť? Aj na budúcu ne-
deľu budeme zbierať peniaze pre
chudobných, pre iné deti?“
Mali sme naozaj krásny zážitok. Ro-
dičia boli tiež veľmi povzbudení.
Aj tohto roku máme viac ako 100
dievčat, ktoré navštevujú našu ško-
lu. 40 detí chodí na predškolskú vý-
chovu a veľa detí a mládeže máme
v oratóriu (200 - 300). Pracujeme
spolu so saleziánmi vo farnosti Má-
rie Pomocnice, s jezuitmi vo farnos-
ti Božského Srdca a s františkánmi
vo farnosti svätého Františka. Sme
prakticky po celom meste. Je nás
stále len päť sestier, preto v modlit-
be prosíme za nové povolania,
pričom cítime veľkú pomoc zhora.
Pán je tu a čaká...
S veľkou vďačnosťou


sr. Magdaléna Cerovská FMA
Foto: FMA Tirana


Monsignor Cagliero sa vrátil do Turí-
na 26. januára. Odobral sa hneď
k chorému. Videl, že je to veľmi váž-
ne, ale pokúsil sa dozvedieť od sa-
mého dona Bosca, či je ešte dajaká
nádej. Povedal mu:
- Volajú ma do Ríma. Môžem ísť?
- Pôjdeš, ale až potom... - jeho krásny
hlas bol už iba tieňom.
Bolesti boli občas veľké. Don Lemoy-
ne mu radil:
- Myslite na Ježiša na kríži. Koľko vy-
trpel a nemohol sa ani pohnúť.
- Áno, veď stále myslím práve na to.
27. januára popoludní zažiarila jedna
z posledných jasných chvíľ. Bol pri
ňom don Bonetti. Don Bosco zašep-
kal:
- Povedzte mojim chlapcom, že ich
všetkých čakám v nebi.
29. januára lekári vyhlásili jeho stav
za veľmi vážny. Doktor Fissore mu
povedal:
- Len odvahu, zajtra to bude lepšie.
- Zajtra...? Zajtra...? Vydám sa na dl-


hú cestu.
30. januára v jasnej
chvíľke zašepkal do-
novi Ruovi:
- Snaž sa, aby ťa milo-
vali.
31. januára o druhej po
polnoci veci dostávali
prudký spád. Don Rua si vzal
štólu a začal sa modliť modlitby za
umierajúcich. Rýchlo zvolali ostat-
ných predstavených kongregácie.
Keď prišiel don Cagliero, don Rua
mu odovzdal štólu, sklonil sa nad do-
na Bosca a povedal mu:
- Don Bosco, sme tu, vaši synovia.
Prosíme vás, aby ste nám odpustili
všetko, čím sme vám spôsobili daja-
ké utrpenie. Na znak odpustenia a ot-
covskej dobroty, ešte raz nás požeh-
najte. Povediem vám ruku a predne-
siem formulu požehnania.
Zdvihol bezvládnu pravú ruku dona
Bosca a požehnal ňou všetkých prí-
tomných saleziánov.
Don Boscov dych sa krátil, bol stále
nepravidelnejší a slabol. O pol piatej
sa mu zastavilo srdce. Don Bosco bol
mŕtvy.
Monsignor Cagliero sa pomodlil na-
hlas modlitbu, ktorú ho ešte ako
chlapca naučil don Bosco:


Ježiš, Mária, Jozef,
vám zverujem svoje
srdce i svoju dušu.
Ježiš, Mária, Jozef,
stojte pri mne v mo-


jom smrteľnom boji.
Ježiš, Mária, Jozef,


s vami nech vydýchnem
v pokoji.


Potom si zložil štólu a položil ju
na ramená dona Bosca, ktorý vstúpil
do svetla.


Teresio Bosco
Foto: LDC


D O B R O D I N C I


List z Albánska
D BMISIE D BSVÄTOSŤ


1. SPEVÁCKA SLÁVNOSŤ V ORATÓRIU, AUGUST 2002


2. SKUPINKA DETÍ Z ORATÓRIA NA PREDŠKOLSKEJ VÝCHOVE


KAM SA STROM NÁŠHO ŽIVOTA
NAKLÁŇA, TAM NAPOKON NA
KONCI PADNE. 31. JANUÁRA
1888 ZOMREL DON BOSCO. AKÉ
BOLI JEHO POSLEDNÉ OKAMIHY
TU MEDZI NAMI?


Povedzte mojim
chlapcom




Ľuba Mišútová
redaktorka
Pod patronátom má relácie Sféry dô-
verné, Štúdio 2003, Duchovné slovo.
„Žijeme v časoch, keď sa od kaž-
dého z nás očakáva perfektný vý-
kon. Sme však krehkí. My aj naše
vzťahy. A tak želám všetkým nám,
aby sme v ďalšom roku vedeli v se-
be nájsť sily, aby sme si dokázali
uchovať vzácne vzťahy a tie aby
rástli, robili naše životy krajšími
a svet lepším.“


Dagmar Mozolová
redaktorka
O roku 1999 má na starosti reláciu
Televízny posol. Rediguje programy
zo života Evanjelickej cirkvi a.v. na
Slovensku a protestantských menši-
nových cirkví, Duchovné slová, pre-
nosy Služieb Božích, Sféry dôverné.
„Môjmu nástupcovi aj televíznym di-
vákom prajem správne rozhodnutia
a Boží pokoj v duši. A sebe? Aby
sme s manželom dokázali nášmu
dieťatku, ktoré sa narodí v máji, dať
toľko lásky a prijatia, že sa raz samo
rozhodne pre život s Bohom.“


Bernadeta Tokárová
tajomníčka, redaktorka
Jej náplňou je každodenná drobná
práca zabezpečujúca chod redakcie.
Pripravuje aj príležitostné relácie
k sviatkom – v minulom roku to boli
dokumentárne filmy o Turínskom
plátne, Sedembolestnej, pôste, ad-
ventnom období či o Vianociach.
„V Novom roku želám všetkým
ľuďom radosť zo spoznania a obja-
venia Božích talentov v sebe a z ich
využitia pre vlastné i spoločné dob-
ro.“


Branislav Bukovský
šéfproducent
„Do nového roku nášmu producent-
skému centru želám, aby sme skú-
senosti minulých rokov, spoluprácu
s renovovanými autormi dokázali
pretaviť do hodnotných diel, ktoré
budú duchovným, umeleckým, ale aj
filmárskym obohatením divákov
STV.“


Kristian Bezák
redaktor
V STV pracuje od roku 1995, keď
dostal ponuku pripraviť programy
v rámci návštevy Sv. Otca na Sloven-
sku. V súčasnosti pripravuje relácie
Osobnosti duchovného života, Dejiny
kresťanstva, prenosy rímskokatolíc-
kych bohoslužieb a zahraničné pre-
nosy.
„Dúfam, že po Novom roku si naši
diváci budú môcť pozrieť všetky
naše relácie a v optimálnych vysiela-
cích časoch.“


Eva Holubánska-Bartovičová
redaktorka
Dlhé roky propagovala hudbu a jej
tvorcov na televíznej obrazovke, ne-
skôr aj výtvarné umenie a akosi ply-
nule sa pred štyrmi rokmi ocitla
u „duchárov“… Dnes po vyše dvad-
saťdvaročnej televíznej praxe redak-
torky, scenáristky, moderátorky, aj re-
žisérky odovzdáva svoje schopnosti
mladým kolegom. Pripravuje doku-
menty, Dobrú zvesť, Štúdio 2002.
„Prajem všetkým, aby sa už nikdy
nezopakovala diktatúra žiadneho re-
žimu. Ak si budeme ctiť kresťanské
hodnoty, šíriť ich všade navôkol, dú-
fam, že sa tak nestane ani nám, ani
našim potomkom…“


PF 2003


producentské
centrum


duchovného Ïivota