gov, susedov a príbuzných, musí-
me byť ochotní robiť pokánie.
Viac ako doteraz sa modliť.
Viac ako doteraz sa oslobo-
dzovať od naviazanosti na svoje
vlastníctvo a deliť sa oň.
Viac ako doteraz byť úprimní
voči sebe samým, uvedomovať si
svoje slabosti a úprimne proti
nim bojovať.
Ako? Tým, že sa počas celého
Jubilea a osobitne počas veľkého
pôstu odhodláme na opačné po-
stoje a skutky, ako sú tie, ku kto-
rým nás pobáda naša žiadosti-
vosť. Zrieknutie sa alkoholu,
obmedzenie sledovania televízie
alebo surfovania po internete – to
sú len malé príklady z celej palety
vecí, spôsobov alebo i osôb, ktoré
nás možno už dlhý čas zotročujú,
oberajú o slobodu ducha a vnú-
tornú radosť a tým nám bránia
byť radostnými ohlasovateľmi ra-
dostnej zvesti oslobodenia.
Prajem každému z vás, aby ste
našli odvahu na úprimné pokánie
a cez pokánie vnútornú radosť,
pokoj a nákazlivú schopnosť za-
paľovať pre Ježiša svojich blízkych
i vzdialenejších bratov a sestry.
Radostnú skúsenosť, že ovo-
cím pokánia je pokojný, vyrovna-
ný a úspešný život vám želá a vy-
prosuje váš
Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie
Správy 4
Naše
Ko 8
Naša
Ex áni na Slovensku 12
Mariá
Po atky Božej 13
Mariá
N 15
Mariá
D odina 16
Mariá
Ba árie Pomocnice... 18
Mariá
Pe t 19
Mariá
Fa František, Lucia 20
Naša
V 00 21
Interv
Je no logo 22
Ako D
D
Misie
La
Kultú
Ak
Dobr
Vydavat
Provinci
Šéfreda
Spolupr
Grafická
Adresa:
Miletičo
Časopis
Tlač: Vý
D R A H Í P R I A T E L I A
D O N A B O S C A
A P O D P O R O V A T E L I A
J E H O D I E L A !
Stojíme na prahu Veľkého
pôstu. V týchto dňoch nás
Cirkev s väčšou nástojčivosťou
ako inokedy vyzýva k pokániu
a zmiereniu. Je to sám Ježiš
Kristus, ktorý tak ako v čase
svojho verejného účinkovania
i dnes naliehavo opakuje:
„Robte pokánie, lebo sa priblíži-
lo nebeské kráľovstvo“ (Mt
4, 17) a „Ak nebudete robiť po-
kánie, všetci podobne zahynie-
te!“ (Lk 13, 3)
Svätý otec Ján Pavol II. v bule
Incarnationis Mysterium pripo-
mína, že Svätý rok je osobitnou
príležitosťou robiť pokánie, „aby
sa dvojtisíce výročie ústredného
tajomstva kresťanskej viery pre-
žívalo ako snaha o zmierenie
a ako znak pravej nádeje pre
tých, čo sa pozerajú na Krista
a na jeho Cirkev“ (IM 4).
Pôst Veľkého jubilea je teda a-
koby znásobená a umocnená
výzva k pokániu.
Čo znamená robiť pokánie?
Týka sa to naozaj každého
z nás?
Prečo a aké pokánie by sme
mali v tomto roku predovšetkým
robiť?
Každý človek viac alebo me-
nej pociťuje vo svojom živote bo-
lestný rozdiel medzi tým, čo by
chcel a mal robiť a medzi svojimi
konkrétnymi rozhodnutiami.
Apoštol Pavol to veľmi jasne vy-
jadril slovami: „Ani nechápem, čo
robím, lebo nerobím to, čo
chcem, ale robím to, čo nenávi-
dím... Veď nerobím dobro, ktoré
chcem, ale robím zlo, ktoré ne-
chcem.“ (Rim 7, 15 – 19). Je to je-
den z dôsledkov hriechu dedič-
ného i hriechov osobných.
Robiť pokánie znamená v pr-
vom rade odstraňovať alebo as-
poň zmenšovať toto vnútorné
rozdelenie. Človek, ktorý robí
pokánie, vedome bojuje so všet-
kými svojimi negatívnymi sklon-
mi a pokušeniami. Pod vplyvom
milosti a Božieho slova tak vytvá-
ra vo svojom živote väčší priestor
pre Boha a duchovné hodnoty.
Viac sa modlí, ochotnejšie sa delí
o svoje dobrá s inými, postí sa –
odopiera si príjemné veci, ku kto-
rým ho ťahá jeho nezriadená žia-
dostivosť. Modlitba, almužna
a pôst sú od nepamäti tri najzná-
mejšie a najdôležitejšie prejavy
kajúcnosti človeka. Sú výrazom
jeho ochoty zanechať zlo a hriech
a viac sa otvoriť pôsobeniu Boha
vo svojom živote.
Každý človek je povolaný po-
káním zjednocovať svoje vnútro,
oživovať a obnovovať svoj du-
chovný život, svoj vzťah k Bohu.
Svätý apoštol Ján píše, že nie
je možné milovať Boha, ktorého
nevidíme, a pritom nenávidieť
svojho brata, s ktorým žijeme
(porov. 1 Jn 4, 20). Súčasťou po-
kánia preto musí byť aj úsilie
zmieriť sa s ľuďmi, ktorí nám u-
blížili alebo voči ktorým jedno-
ducho pociťujeme antipatiu.
Najviac uzdravenia potrebujú
naše vzťahy k tým, s ktorými žije-
me alebo sa najčastejšie stretáme.
Manžel či manželka, príbuzní,
kolegovia na pracovisku – títo
všetci sú pre nás prvoradými ad-
resátmi našej ochoty znovu
a znovu odpúšťať.
Ale pokánie má v sebe ešte je-
den veľmi dôležitý rozmer: u-
schopňuje kresťana, aby sa z ne-
ho stal dôveryhodný ohlasovateľ
evanjelia a účinný apoštol
Kristovej náuky v tomto svete.
Slovo pravdy môže ohlasovať aj
hriešnik a slabý človek. Oveľa
účinnejšie však preniká do ľud-
ských sŕdc, ak život ohlasovateľa
nie je s ním vo veľkom rozpore a-
lebo dokonca v protiklade.
Svätý otec nás povzbudzuje,
aby sme ľuďom na prahu tretieho
tisícročia pomohli prinavrátiť ná-
dej, že život má zmysel, že boles-
ti i utrpenia sú súčasťou tajom-
ného Božieho plánu a že každý
človek je nekonečne milovaný
a predurčený pre večnosť. Aby to-
to posolstvo bolo zrozumiteľné
a pochopiteľné pre našich kole-
D BSLOVO NA ÚVOD
obsah
2/2000
ROČNÍK XXXI.
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
R
as
tis
la
v
H
am
rá
če
k
Fo
to
: P
et
er
B
uč
án
y
diela
šice
história
pozícia - Salezi
nske zvony
kánie - pomoc M
nske zvony
aše nádeje
nske zvony
vadsiata piata h
nske zvony
zilika Panny M
nske zvony
niaze alebo živo
nske zvony
tima: Hyacinta,
rodina
ústrety roku 20
iew
dno dievča, jed
eti sú ako gumené loptičky 24
co Stanko v Číne 26
ra
o vidíš svet 28
odinci
30
eľ: Saleziáni Don Bosca Slovenská provincia vo vydavateľstve Don Bosco
ál: Vladimír Fekete SDB
ktor: Jozef Kupka SDB
acovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Don Bosco dnes,
va 7, 821 08 Bratislava, tel.: 07/50231 340, 311
vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
chodoslovenské tlačiarne, a. s., Košice
D BDOMA A VO SVETE
Novici z Popradu informujú
o komunitnom výlete: „V je-
seni sme absolvovali komu-
nitný výlet do Podolínca,
ktorý bol pre nás veľkým
zážitkom. Je to miesto, z
ktorého možno mnoho vyčí-
tať. Na chvíľu sme sa vrátili
späť a snažili sa predstaviť
si to, čo tu prežívali naši bra-
tia v 50-tych rokoch za úpl-
ne iných okolností. Ich sve-
dectvo a obeta pre Pána je
taká vzácna. Povzbudila
nás k ešte väčšej horlivosti
a radosti z povolania.
Vrcholom tohto výletu bola
sv. omša, ktorá sa niesla v
duchu radosti a vďaky za
našich bratov, ktorí svojím
utrpením pripravovali cestu
aj pre naše povolanie.
Po návšteve v kláštore re-
demptoristov sme sa ešte
išli pozrieť, ako žili kamal-
dulskí mnísi v Červenom
Kláštore. Neďaleko sme si
potom spravili „špekač-
párty“. Krásna príroda a
nádherné prostredie Pie-
nin v nás zanechali príjem-
ný zážitok.“
(SME) Od októbra sa do redakcie časopisu Svetlo
začali sypať veľké škatule a balíky plné školských
potrieb pre kosovské deti. V rámci zbierky „Ceruzka
nádeje“, ktorú vyhlásila redakcia Svetla, prišlo viac
než 160 balíkov zo 78 škôl, farských úradov, cirkev-
ných organizácií i od jednotlivcov. Ukázalo sa, že
deti majú v sebe citlivé struny, vedia byť solidárne a
sú ochotné robiť niečo pre druhých. V mnohých ba-
líkoch boli priložené aj plyšové hračky, kresby, listy
a vianočné pozdra-
vy v angličtine so že-
laním pokoja a mie-
ru. Časť darov slo-
venských školákov
už organizácia Člo-
vek v ohrození do-
pravila do Glivčice.
Zvyšok poputuje do
Kosova na jar.
POUČNÁ MINULOSŤ
(VS) V teologickom štu-
dentáte v Banskej Bystrici
v súčasnosti študuje a pri-
pravuje sa na prijatie
sviatosti kňazstva osem-
násť spolubratov. Už tra-
dične dvakrát v roku orga-
nizujú navštevu rodičov
spojenú s duchovnou ob-
novou a pre tých, ktorí o to
prejavia záujem, raz ročne
aj duchovné cvičenia.
Prvé stretnutie v tomto for-
mačnom roku bolo počas
druhého adventného ví-
kendu. V sobotu si rodičia
prezreli priestory fakulty a
diecézneho seminára v
Badíne a večer bol pre
nich pripravený kultúrno-
zábavný program v rámci
ktorého aj medzi nich
prišiel svätý Mikuláš (tento
raz až z Ukrajiny) so svoji-
mi darčekmi a pohotovým
humorom. V nedeľu mali
rodičia duchovnú obnovu
na tému „Zmierenie“, pre-
tože jeho potrebu cítili pre
svoj každodenný život.
Zmierenie žiť, za zmierenie
sa modliť, zmierenie usku-
točňovať. Vyvrcholením du-
chovnej obnovy bola sláv-
nostná Eucharistia a po nej
agapé s celou komunitou.
■■ Bratislava■■
■■ Banská Bystrica■■
■■ Poprad■■
DUCHOVNÁ OBNOVA PRE RODIČOV
Otec Pavol Hudák z košického Univerzitného pastorač-
ného centra je známy na celom Slovensku svojimi pred-
náškami o partnerských vzťahoch, otázkach sexuality,
dospievania a psychológie chlapcov a dievčat. Jeho
svieži štýl prednášania, dynamika vystupovania a sympa-
tický humor si získali priazeň mladých na všetkých mies-
tach, kde prednášal. Aj v Bratislave absolvoval niekoľko
prednášok v školách, mládežníckych centrách i salezián-
skych priestoroch. Koncom minulého roka sme ho priví-
tali v stredisku na Miletičovej ulici. Veľký záujem mladých,
ktorí prišli z celej Bratislavy svedčí o tom, že meno Pavol
Hudák je medzi mládežou známe a tematika jeho pred-
nášok je pre mladých aktuálna. Prítomných mladých po-
vzbudil ku veľkodušnosti a vernosti poukázaním na pek-
né vzory a ideály, ktoré by mladých ľudí mohli v ich živote
inšpirovať. My môžeme len poďakovať za vydarené podu-
jatie a za to, že mladí ľudia si mohli vypočuť z úst kňaza ro-
zumné názory a odpovede na mnohé otázky, ktoré mla-
dých v čase dospievania zamestnávajú a znepokojujú.
FORMÁCIA MLADÝCH
4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
SILVESTER NA
UKRAJINE
Naši misijní dobrovoľníci z
Miletičovej uskutočnili na
prelome rokov návštevu na
Ukrajine. Už tradične v
tomto čase navštevujú
miesta a rodiny, kde apoš-
tolujú počas letných prázd-
nin a táborov. Tohto roku
navštívili aj Ľvov, v ktorom
pôsobí od septembra minu-
lého roka slovenský kňaz,
don Štefan Urban. Počas
návštev dobrovoľníci orga-
nizovali silvestrovské prog-
ramy v jednotlivých dedin-
kách, kde boli rozptýlení,
katechézu a stretnutia s deť-
mi, mládežou a s rodinami.
Medzi misionármi a miest-
nymi obyvateľmi sa za tie
roky pôsobenia a pravidel-
ných návštev vytvorili sku-
točne priateľské vzťahy.
Dôkazom toho boli aj slzy v
očiach mnohých detí, keď
sa po krásne prežitých spo-
ločných programoch muse-
li s misionármi lúčiť.
ANIMÁTORSKÁ MATURITA
Už po druhý rok sa u saleziánov na Mamateyovej ulici zopakovala zau-
jímavá aktivita, ktorú nazývajú jednoducho „Maturita animátorov“.
Toto podujatie začal minulý rok kandidát František Kubovič, toho času
saleziánsky novic v Poprade. Maturita sa úplne podobá tej, ktorú mla-
dí absolvujú na školách. Aj tu dostali animátori dopredu zoznam matu-
ritných otázok z náboženstva, ktoré si museli naštudovať. Keďže matu-
ritných skúšok sa zúčastnilo okolo tridsať prihlásených, museli prebie-
hať celý týždeň. Animátori si vytiahli otázku, ktorá mala písomnú a úst-
nu časť. V písomnej časti mali za úlohu pripraviť malú katechézu pre
svojich zverencov. Ústna časť prebiehala ako skúška pred odbornou
komisiou. Každý úspešný maturant dostal oficiálne maturitné vysved-
čenie so známkami. Aj takáto aktivita netradičným spôsobom napo-
môže k prehĺbeniu náboženských vedomostí u animátorov.
SOLIDARITA ŠKOLÁKOV
Združenie saleziánskej mládeže DOM a saleziáni organizujú už 8. ročník
známeho festivalu gospelovej hudby LUMEN. Bude sa konať 5. – 6. mája v
Mestskej športovej hale v Trnave. Na festivale sa predstavia najlepšie slo-
venské a české gospelové skupiny. Hlavnými hosťami zo zahraničia budú
tieto hudobné skupiny: 3 Crosses z USA, Normal generation z Nemecka a
Adrian Snell z Anglicka. Súčasťou festivalu budú aj duchovné, formačné a
diskusné stretania v skupinách. Diváci zo vzdialenejších oblastí budú mať
možnosť prespať na školách, ak si donesú karimatku a spacák.
■■ Trnava■■
5D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
LUMEN 2 000
PRVÁ NÁVŠTEVA
HLAVNÉHO
PREDSTAVENÉHO
■■
Bosna
a Hercegovina
■■
V tomto roku slávi
Saleziánska kongregácia
125. výročie prvej misio-
nárskej výpravy (1875).
Hlavný predstavený po-
vzbudil kongregáciu k vy-
slaniu významného počtu
misionárov v tomto roku.
Výzva bola prijatá nadše-
ne v mnohých častiach
kongregácie. Je krásne
sledovať, ako viaceré pro-
vincie, ktoré boli len ne-
dávno zriadené, alebo tie,
ktoré majú sami personál-
ne ťažkosti, ponúkaju zo
svojej „chudoby“ dar pre
kongregáciu a celý svet.
Zoznam kandidátov na
misie narastá. V Turíne
budú tiež prijatí niektorí
misionári z minulej výpra-
vy, ktorí ešte neprevzali
misionársky mandát a ne-
navštívili posvätné sale-
ziánske miesta. Misionár-
ska výprava 2000 sa u-
skutoční v Turíne v deň
125. výročia, teda 11. no-
vembra 2000. Misionári z
tejto výpravy budú určení
na posilnenie misií s ne-
dostatkom personálu a
pre novootvorené misie
na miestach, kde je to po-
trebné.
MISIONÁRSKA VÝPRAVA 2 000
(VS) V dňoch 6. – 13. decembra
1999 sa v generálnom dome v Ríme
uskutočnilo stretnutie oblastných
asistentov VDB (Voluntárie dona
Bosca). Posledné takéto stretnutie
bolo v Bratislave v roku 1995. Za
Slovensko sa tohto semináru
zúčastnili don Vincent Feledík a don
Milan Urbančok.
Na stretnutie prišlo 32 oblastných
asistentov VDB z celého sveta a
program pozostával z týchto tém:
Identita voluntárie – sekulárne zasvä-
tenie; Sekularita a poslanie; Profil
asistenta VDB; Salezianita – duch,
ktorý oživuje; Rezervovanosť – nie vi-
diteľnosť, a iné. Na stretnutí bol aktív-
ne prítomný i don Vecchi, don Marti-
nelli a don Corrado Bettiga – ústred-
ný asistent, ktorý stretnutie viedol.
Inštitút VDB od roku 1977 zazname-
nal podivuhodný nárast na celom
svete. Z 584 členiek sa rozrástol na
1330 a zo 14 národov na 46. Z cel-
kového počtu 164 skupín je v špa-
nielsky hovoriacom regióne 59, v ta-
liansky hovoriacom regióne 31, na
Slovensku 15 a v portugalsky hovo-
riacom regióne je 14 skupín. Teda aj
slovenská skúsenosť prezentuje
významným spôsobom život inštitú-
tu v Cirkvi.
SEMINÁR OBLASTNÝCH ASISTENTOV VBD V RÍME ZISK ZO SVÄTÉHO ROKU
NA DOBROČINNÉ ÚČELY
■■ Taliansko■■ ■■ Vatikán■■
6 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0 7D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
POSVÄTENIE KATEDRÁLNEHO CHRÁMU V MOSKVE
■■ Rusko■■
SALEZIÁNSKE VYDAVATEĽSTVÁ NA STRETNUTÍ
■■ Nemecko■■
(TK KBS) Vatikán plánuje prí-
padné zisky zo Svätého roku ve-
novať na dobročinné účely.
Oznámil to sekretár vatikánske-
ho Centrálneho výboru pre
Veľké jubileum roku 2000 arci-
biskup Crescenzio Sepe. Podľa
jeho informácií sa má na konci
Svätého roku v januári 2001
predložiť hospodárska bilancia
príjmov a výdavkov. „Ak by tu
vznikli nejaké zisky, Svätý otec
ich poskytne na dobročinné úče-
ly, pravdepodobne na projekty v
chudobnejších krajinách,“ vyhlá-
sil Sepe. „Ak by Svätý rok skon-
čil pre Vatikán s finančným mínu-
som, bude treba hľadať cesty,
ako tento deficit nahradiť.“
Arcibiskup Sepe ďalej vyhlásil,
že už počas Svätého roku sa má
zviditeľniť solidarita kresťanov s
chudobnými v konkrétnych pro-
jektoch. Tak má Vatikán v úmysle
denne rozdať 500 teplých jedál
núdznym. Okrem toho budú pút-
nici z chudobných krajín, ktorí by
inak nemohli prísť do Ríma, pod-
porovaní z fondu solidarity.
(ANS) 29. novembra minu-
lého roku hlavný pred-
stavený saleziánov don
Vecchi, sprevádzaný pro-
vinciálom donom Štefanom
Bolkovacom, poprvýkrát
vstúpil do tejto krajiny s
pluralitou náboženstiev,
kultúr a národností, ktorá
bola miestom neslýcha-
ného násilia. Pred štyrmi
rokmi vstúpili saleziáni z
provincie Záhreb do Bos-
ny, aby realizovali odvážny
projekt v meste Zepce:
školské centrum pre všet-
kých mladých z územia, bez
rozdielu náboženstva, jazy-
ka a národnosti, aby tak pri-
speli pomocou preventív-
neho systému ku zmiereniu
a pokoju. Don Vecchi
požehnal už dokončenú
časť centra a povzbudil
troch saleziánov, ktorí tu
pracujú pre mládež a dos-
pelých z rozličných nábo-
ženstiev. Prítomným civil-
ným predstaviteľom sa
prihovoril slovami: „Toto je
historický deň tak pre sale-
ziánov, ako aj pre celé mes-
to. Chceme sa dať do služ-
by všetkým mladým, aby
podľa štýlu dona Bosca
rástli v zdraví, v múdrosti a
svätosti.“
(ANS) Stretnutie predstaviteľov vydava-
teľstiev regiónu Európa-sever sa usku-
točnilo 3. – 6. novembra 1999. Hos-
titeľom a organizátorom bolo vydavateľ-
stvo Don Bosco Verlag v Mníchove.
Zúčastnilo sa na ňom 17 predstaviteľov,
ktorí zastupovali Belgicko-sever, Írsko,
Veľkú Britániu, Chorvátsko, Rakúsko,
Rusko, Slovensko, Slovinsko, Nemecko-
juh, Čechy, Maďarsko a Poľsko. Naše
vydavateľstvo Don Bosco zastupovali
don Peter Bučány a asistent Rastislav
Hamráček.
Vydavatelia predstavili cirkevnú situá-
ciu, sociálne zmeny a mentalitu v pro-
strediach, z ktorých pochádzajú.
Mnohé oblasti charakterizujú rovnaké
problémy a situácie. Jednotlivé vydava-
teľstvá predstavili svoje zdroje a kom-
petencie, ktorými sa môžu dopĺňať: nie-
kto má dobré tlačiarenské možnosti, iný
skúsenosti v marketingu a ďalší produk-
čné schopnosti. Dobrý spoločný vyda-
vateľský program by všetkým mohol po-
môcť odpovedať na súčasné výzvy pre
kresťanskú vieru a saleziánsku chariz-
mu.
Aby sa pokračovalo v diele, ktoré začalo
v novembri, skupina sa opäť stretne oko-
lo Veľkej noci roku 2000.
(ANS) Po dlhých rokoch
rôznych peripetií a napätí,
12. decembra 1999 kardi-
nál Angelo Sodano, štát-
ny sekretár, posvätil v
Moskve Katedrálu Nepo-
škvrneného počatia. Ka-
tedrála bola postavená v
rokoch 1906 – 1911 poľ-
skými katolíkmi, ktorí žili v
Moskve. V roku 1937 bo-
la znárodnená a preme-
nená na ubytovne a malé
závody.
Od roku 1989 sa začala
vyvíjať snaha, aby sa ka-
tedrála vrátila pôvodnému
účelu. V roku 1991 civilné
autority oficiálne zaregis-
trovali faru so sídlom pri
katedrále a farárom bol
menovaný salezián don
Josef Zaniewski z Bielo-
ruska. Nebolo ľahké získať
späť celý chrám a vrátiť ho
pôvodnému účelu. Iba po
skutočnom boji, do kto-
rého bola zapojená celá
miestna komunita sa po-
darilo časť po časti získať
priestory a vrátiť im dôs-
tojnosť miesta kultu. Úpl-
né prinavrátenie sa usku-
točnilo až v roku 1996.
Saleziáni zriadili v pod-
zemných priestoroch ora-
tórium a miestnosti pre
katechézu. V spolupráci s
ostatnými spoločenstva-
mi a veriacimi uskutočňu-
jú vo farnosti peknú pas-
toračnú prácu.
ne získal vlastný byt a stálejšie za-
mestnanie.
V roku 1962 prišiel do Košíc
aj koadjútor, ujo Juraj Kaščák,
ktorý sa tu tiež natrvalo usídlil v
známom byte na Tatranskej ulici.
Po nich nasledoval v roku 1967
don Štefan Timko, ktorý po
Pražskej jari dokonca získal po-
volenie verejne pôsobiť ako kap-
lán v kostole na Kalvárii. Aj keď
nejaká výraznejšia otvorená prá-
ca s mládežou nebola možná, sa-
leziánsky duch a citlivosť pre
mládež boli známkami jeho pas-
torácie a miestna komunita veria-
cich to mohla stále cítiť.
Toto boli prvé začiatky sale-
ziánskej prítomnosti v Košiciach
a treba povedať, že veľmi dôleži-
té, pretože odtiaľto sa postupne
zrodili saleziánske povolania via-
cerých vysokoškolských študen-
tov, ktorí navštevovali hlavne byt
uja Kaščáka.
Saleziánski predstavení usú-
dili, že bude užitočné posilniť tú-
to komunitu, a z Košíc začať po-
stupne apoštolovať aj východné
Slovensko, preto do tohto mesta
poslali v roku 1980 ďalších spo-
lubratov. Boli to hlavne: don
Jozef Šebo, don Daniel Pravda,
don Alojz Špaldoň a neskôr Jozef
Slivoň a Ľudovít Baňovič. Týmto
ich príchodom sa začala skutoč-
ne systematická apoštolská práca
medzi chlapcami a formácia bu-
dúcich saleziánov z tohto kraja.
Vytvárali sa skupinky chlapcov,
začali pravidelné stretnutia, du-
chovné obnovy, duchovné cviče-
nia, výlety a rôzne podujatia.
Samozrejme, všetko v tajnosti s
maximálnou obozretnosťou. Ich
usilovná práca priniesla čoskoro
ovocie a z košického strediska
vzišlo v 80-tych rokoch viacero
pekných saleziánskych povolaní,
tak spolubratov, ako aj spolupra-
covníkov.
Príchod demokracie a slobo-
dy našiel v Košiciach už rozbeh-
nuté a veľmi živé saleziánske die-
lo. Dôležitou úlohou tých dní bo-
lo nájsť si nejaké oficiálne sídlo a
miesto pôsobenia. Otec biskup
Alojz Tkáč saleziánom ponúkal
dve miesta: Kostol Ducha
Svätého a Kalváriu. Predstavení
sa rozhodli pre Kalváriu, ktorá
mala väčšie priestory okolo, i ako
pokračovanie v diele, ktoré tu za-
počal don Timko. Oficiálne pre-
vzatie kostola na Kalvárii sa u-
skutočnilo 7. septembra 1990.
Saleziáni ho dostali do správy na
5 rokov. Novým direktorom ko-
munity sa stal don Ján Čapla a
počet jej členov sa postupne roz-
rástol na osem spolubratov.
V auguste 1993 sa direktorom
komunity stal don Anton Červeň.
1. marca 1995 otec arcibiskup defi-
nitívne prepísal kalvársky kostol a
priľahlé pozemky na Saleziánsku
spoločnosť. Komunita získala aj
bývalú škôlku na Hroncovej ulici,
kde zriadila oratórium. Východo-
slovenské železiarne predali sale-
ziánom rekreačné stredisko na
blízkej Borde, ktoré začali košickí
saleziáni za výraznej sponzorskej
pomoci z VSŽ rekonštruovať a pre-
rábať na exercičné stredisko. V
súčasnosti už slúži pre všetkých
záujemcov z celého Slovenska.
Pôvodný strážny domček
vedľa kostola, v ktorom komunita
Po skončení najtvrdšieho
prenasledovania v 50-tych ro-
koch, po ukončených výslu-
choch a odsedených rokoch vo
väzeniach, po nanútených služ-
bách v PTP-táboroch a pracov-
ných brigádach si mladí saleziáni
rozptýlení po celom Slovensku
začali hľadať svoje miesto a spô-
sob, ako prežívať svoje zasväte-
nie. Prvým saleziánom, ktorý sa
natrvalo usadil v Košiciach bol
don Ján Pivarník, ktorý sem
prišiel v roku 1961. Spočiatku
býval na slobodárni, no postup-
V KOŠICIACH, AJ KEĎ SÚ NAŠÍM DRUHÝM NAJVÄČŠÍM
MESTOM, NEMALI SALEZIÁNI PRED ROKOM 1950 ŽIADNE
DIELO. NA VÝCHODNOM SLOVENSKU BOL OTVORENÝ
DOM IBA V MICHALOVCIACH. Z TEJTO VÝCHODNEJ ČASTI
SLOVENSKA VŠAK POCHÁDZALI VIACERÍ SALEZIÁNI,
KTORÍ NESKÔR, POČAS TOTALITY, ROZBEHLI
SALEZIÁNSKU ČINNOSŤ AJ V KOŠICIACH I NA CELOM
VÝCHODE NAŠEJ REPUBLIKY.
D BNAŠE DIELA
Košice
✦ Cyklovýlet po východnom Slovensku
✦ Chlapci počas futbalového turnaja
9D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
Don Schmidt v úvodnom
slove túto expozíciu predsta-
vuje nasledovne: „Inštalačný
plán expozície, spolu s výstavou
„Sedembolestná“, ktorou sale-
ziáni otvorili Mariologické mú-
zeum slovenskej národnej sväty-
ne v Šaštíne-Strážoch, je iba za-
vŕšením súboru muzeologic-
kých prác, ktoré som v skrytosti
zasväcoval Božej sláve v sloven-
skom národe. Možnože táto ex-
pozícia položí základ Sale-
ziánskeho fondu v Bratislave,
poskytnutím kritérií na uspo-
riadanie centrálneho katalógu.
Záujemci o saleziánske dielo na
Slovensku by v ňom potom naš-
li v celistvosti archívny a troj-
rozmerný materiál spracovaný
odborne vzdelaným kustódom.
Inštalačný plán tejto expo-
zície povzbudzuje k zberu pa-
miatok každého druhu, ktoré
by názorne dokumentovali od-
bornosť saleziánov v ich naj-
vlastnejšom bytostnom poslaní,
duchovnej službe svojeti, hlav-
ne mládeži. Realizácia tohto
plánu sa nezaobíde bez súčin-
nosti každého saleziána, ktorý
pochopil, že s ním odíde kus
práce jeho života v rehoľnom
spoločenstve. Tak sa bude dať
vidieť práca saleziánov v užšom
alebo širšom zmysle cez vedecké
vyhodnocovania ich diel na
Slovensku aj vo svete. Rád by
som touto prácou potešil veľkú
saleziánsku rodinu a azda aj
pedagogickú verejnosť.“
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 07/502 31 340
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
D BNAŠA HISTÓRIA
Expozícia
S L O V E N S K É S A L E Z I Á N S K E D I E L O
O D Z A Č I A T K U A Ž P O D N E S
bývala, absolútne nepostačoval
pre aktivity a život veľkého spo-
ločenstva. Preto sa postupne za-
čalo s jeho prestavbou a rozšíre-
ním, aby mohla komunita bývať
spolu. V roku 1998 nadobudol
súčasnú podobu.
Popri všetkých týchto staveb-
ných aktivitách komunita plynulo
nadviazala na apoštolát, ktorý sa
tu rozbehol ešte za totality. Z mla-
dých chlapcov a dievčat sa stali a-
nimátori a saleziánski spolupra-
covníci, aj keď sa každoročne po-
ciťuje opakujúci sa problém, že
odchovanci oratória, animátori,
odchádzajú na štúdiá do
Bratislavy či Trnavy, a komunita
musí vždy riešiť náhly nedostatok
vedúcich skupín na začiatku škol-
ského roka. Košické stredisko je
charakteristické tým, že ho navšte-
vuje výrazný počet staršej mláde-
že, ktorá tu vyrastala a naďalej spo-
lupracuje so saleziánmi. Na stret-
nutia chodí veľa vysokoškolákov.
V stredisku pôsobí 6 speváckych
zborov a skupín, ktoré už nahrali
aj svoje vlastné kazety. Najživším
dňom v stredisku býva piatok, ke-
dy prebieha mládežnícka omša a
po nej spoločenské posedenie v
priestoroch nad kostolom.
Významnou akciou v rámci
mesta býva každoročne „Don
Bosco show“. Je to oslava sviatku
dona Bosca, ktorú saleziáni orga-
nizujú v prenajatých mestských
halách a zúčastňuje sa jej okolo
1200 ľudí. Dvakrát za rok organi-
zujú mestskú futbalovú miniligu,
jesennú a jarnú, do ktorej sa voľ-
ne zapisujú chlapci z ulice.
Pravidelne sa na nej zúčastňuje
okolo 30 mužstiev a 250 chlap-
cov. Týmto spôsobom saleziáni
získavajú kontakt s novými
chlapcami, ktorí nezriedka po li-
ge začnú navštevovať stredisko.
Okrem toho tu prebiehajú pravi-
delné stretnutia v skupinách,
obnovy, duchovné cvičenia, fut-
balový turnaj KAMA, ping-pon-
gová liga, výlety a tábory, obnovy
manželov a práca s peknou sku-
pinou spolupracovníkov.
Mladí v Košiciach sú veľmi
kritickí, hľadajú pravdu, možno
sú viac individuálni, ale všetci veľ-
mi túžia po prijatí. Košice sú koz-
mopolitné mesto, je tu zmes kul-
túr a obyvateľov rôznych národ-
ností, ktorí však medzi sebou prí-
kladne vychádzajú a nerobí im
problémy nájsť spoločnú reč.
Saleziáni sú v povedomí obyva-
teľov mesta veľmi dobre zapísaní
a mesto má voči saleziánom veľké
očakávania. Sami si dávajú otáz-
ku, či to v tomto zložení zvládnu.
Z každej strany sa ozývajú hlasy
o zriadení veľkého centra, no
zatiaľ im nemôžeme dať od-
poveď. Pokiaľ budeme
môcť a Pán Boh nás bude
mať v láske, uvažujeme o
možnej prístavbe ihrísk,
telocvične a mládežnícke-
ho strediska na pozem-
koch pri kostole.
Mnoho bude závisieť aj od komu-
nity spolubratov, ktorá tu v
najbližších rokoch bude pôsobiť.
Poloha domu nie je najlepšia, je
trochu na okraji mesta, ale vcel-
ku vyhovuje. Na osem minút
pešej chôdze sa nachádzajú
vysokoškolské internáty a mla-
dým nerobí problémy do stredis-
ka dôjsť. Kalvária je tiež košické
pútnické miesto a ľudia sa tu radi
zastavia.
Košičanom a ostatným čita-
teľom by som prial, aby spoznali
charizmu dona Bosca a jej nadča-
sovosť a aktuálnosť aj pre našu
dobu. Prajem im, aby sa snažili
milovať ľudí, a nebáli sa problé-
mov, ktoré tu s nami budú stále.
Anton Červeň SDB
Foto: archív SDB Košice
EXPOZÍCIU ZOSTAVIL PRI
PRÍLEŽITOSTI 75. VÝROČIA
PRÍCHODU SALEZIÁNOV NA
SLOVENSKO, DR. ZOLTÁN
SCHMIDT, CSC.,
ZAKLADATEĽ GEOLOGICKEJ
EXPOZÍCIE V SLOVENSKOM
NÁRODNOM MÚZEU,
AUTOR SIEDMICH
MUZEÁLNYCH EXPOZÍCIÍ A
VÔBEC PRVÉHO
MARIOLOGICKÉHO MÚZEA
NA SLOVENSKU,
SALEZIÁNSKY KŇAZ,
PROFESOR NA GYMNÁZIU
SV. JÁNA BOSCA V ŠAŠTÍNE-
STRÁŽOCH.
✦ Splav Malého Dunaja
✦ Kostol na Kalvárii s domom saleziánov
11D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
12 13
Výstava je koncipovaná do
dvoch hlavných častí.
V prvej je stručne zobrazený
život a dielo Jána Bosca. Expo-
zícia dokumentuje počiatky a
rozmach saleziánskeho diela v
celej šírke zakladateľskej činnosti
dona Bosca. Vystavovaný mate-
riál dokumentuje, ako aj Slováci
veľmi skoro začali písať dejiny ce-
losvetovej saleziánskej rodiny
činnosťou slovenských saleziá-
nov, Dcér Márie Pomocnice, spo-
lupracovníkov, Dobrovoľníčok
dona Bosca a širokej siete spolu-
pracujúcich. Na to všetko výstava
poukazuje v kapitolách o sale-
ziánskej rodine a misijnom po-
slaní pomocou unikátnych histo-
rických materiálov a fotografií. V
kapitole o slovenskom salezián-
skom školstve máme dokumen-
tačne zachytenú starostlivosť o
dorast a o duchovné povolania.
V druhej časti expozícia ilus-
truje výchovnú metódu Jána
Bosca, ktorú nazval „preventívny
systém“. Ide o pokus zostaviť oje-
dinelý a azda prvý veľký obrazový
atlas preventívnej metódy vo vý-
chove mládeže vôbec. Istotne za-
ujme učiteľov a vychovávateľov.
Táto časť zahŕňa veľkosť dobroty
srdca Jána Bosca, ktorý nebráni
žiadnemu dobru v saleziánskej
činnosti. Len nech sa štedro roz-
dáva Božia láska každému, kto ju
v saleziánskej rodine vyhľadáva.
Na vedecký prínos pedagogic-
kého diela dona Bosca sa autor tej-
to výstavy pozerá z aspektu prvého
literárneho diela, ktoré sformovalo
Spoločnosť svätého Františka Sa-
leského. Táto literárna činnosť sa
ďalej rozvíja v dielach ostatných
členov spoločnosti. Výstava doku-
mentuje bohatú publikačnú čin-
nosť slovenských saleziánov v mi-
nulosti i v súčasnosti v rozličných
odboroch vied a umení.
V závere výstavy je načrtnutá
saleziánska duchovnosť, ktorou
sa posväcoval Ján Bosco a mnohí
jeho nasledovníci.
Expozícia bola koncom roka
inštalovaná v provinciálnom do-
me v Bratislave na Miletičovej uli-
ci, kde ju slávnostne otvoril apoš-
tolský nuncius, J. E. arcibiskup
Luigi Dossena, ktorý je tiež sale-
ziánskym spolupracovníkom. Zá-
ujemcovia, ktorí by chceli túto
výstavu inštalovať aj v iných mes-
tách, nech sa obrátia na Farský
úrad na Miletičovej ulici v Bra-
tislave, kde im poskytnú potrebné
informácie. Bohatosť materiálov a
jeho historická hodnota môžu byť
silným impulzom pre upevnenie a
povzbudenie saleziánskeho diela
v ktoromkoľvek meste.
Marian Valábek SDB
Foto: Jozef Kupka
D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
Na pokánie je potrebná
pomoc Matky Márie
VERIACI KRESŤAN SI
UVEDOMUJE, ŽE PÔSTNE
A VEĽKONOČNÉ OBDOBIE SÚ
„SILNÝMI“ OBDOBIAMI,
KTORÉ TREBA CHÁPAŤ
A PREŽÍVAŤ VEĽMI
INTENZÍVNE. V TOMTO
JUBILEJNOM ROKU JE TO
ÚSTREDNÝ ČAS POKÁNIA
A OBRÁTENIA.
Pripravujúc sa prežiť a oslá-
viť veľkonočné tajomstvo smrti a
zmŕtvychvstania Ježiša Krista, vr-
cholný bod dejín spásy, musíme
si uvedomiť, že týmto tajom-
stvom bol každý veriaci „prenese-
ný“ do nového života milosti a
spásy. Bez veľkonočného tajom-
stva by nebolo odpustenia hrie-
chov, nebol by premožený hriech
a smrť, nebolo by nádeje na več-
nú spásu a život by bol bez zmys-
lu. Ježiš Kristus sa preto vydal do
rúk katov, preto vstal z mŕtvych,
„aby sme mali život a mali ho v
hojnosti“ (Jn 10, 10).
Kristovu spásu treba ale zod-
povedne prijať. Prijímame ju v
krste, v ktorom nás Ježiš očistí od
hriechov, zapojí nás ako ratolesti
do seba, do Viniča a chce, aby v
nás kolovala životná miazga jeho
milosti. Napriek tejto nádhernej
skutočnosti, živý Kristus v Cirkvi
bude neustále „volať hriešnikov,
aby sa obrátili“ (Lk 5, 32). Toto
volanie je jedným z podstatných
rozmerov evanjelia o kráľovstve,
lebo Ježišova výzva, hocako nás-
tojčivá a prísna, vždy bude
narážať na sebestačnosť a pýchu
človeka. Avšak človek, ktorý si
prizná svoje hriechy, môže sa
vždy s dôverou obrátiť k Ježišovi,
lebo „Syn človeka má moc od-
púšťať hriechy“ (Mt 9, 6).
Pokánie je vážne obrátenie
srdca, je to rozhodnutie hľadať
Božiu spravodlivosť a zanechať
hriech. Áno, je to silná vôľa zme-
niť sa, ale predovšetkým je to čin
dôvery: „Bože, buď milostivý
mne hriešnemu!“ (Lk 18, 13). Je
to rozhodnutie vrátiť sa k Otcovi,
ako skrúšený syn z Ježišovho po-
dobenstva o márnotratnom sy-
novi (Lk 15, 11 – 32).
Obrátenie hriešnika, úprim-
né pokánie je čosi také vzrušujú-
ce, povedali by sme priamo sen-
začné, lebo „v nebi je väčšia ra-
dosť nad jedným hriešnikom, čo
sa obráti, ako nad deväťdesiatimi
deviatimi spravodlivými, čo po-
kánie nepotrebujú“ (Lk 15, 7 –
10). Najväčšiu radosť spôsobuje-
me Bohu, keď sa vrátime späť k
jeho láske.
Ježiš už pred svojou smrťou
poslal apoštolov kázať obrátenie.
Po svojom zmŕtvychvstaní im na-
novo dal toto poslanie: v jeho
mene budú pobádať ľudí k ľútos-
ti, aby dostali odpustenie hrie-
chov (Lk 24, 47), lebo hriechy sa
odpustia tým, ktorým ich odpus-
tia apoštoli a potom ich nástup-
covia (Jn 20, 23). Cirkev až do
dnešných čias spĺňa tento
Kristov príkaz, lebo on udelil a-
poštolom a ich nástupcom moc
odpúšťať alebo zadržať odpuste-
nie.
Účinným liekom na ľudský
hriech a vinu je teda pokorné vy-
Hoci sa tieto slová nachádza-
jú iba v niektorých gréckych ru-
kopisoch Písma svätého a sú o
Božej múdrosti, katolícka liturgia
ich význam vzťahuje na Pannu
Máriu, pretože veľmi dobre vy-
stihujú jej miesto a poslanie v
Božom pláne spásy.
Život Panny Márie zahŕňal
RÔZNE ŽIVOTNÉ CESTY, ktoré
sa v živote ľudí obyčajne navzá-
jom vylučujú. Ona spája v sebe
panenstvo a manželstvo, zasväte-
nie Bohu a materstvo. Mimo-
riadne životné okolnosti ju viedli
k tomu, že bola zároveň pannou,
matkou a manželkou, že bola
snúbenicou a potom i vdovou.
Toto všetko má i pre nás svoj
význam. Mária nám ukazuje, že
každá životná cesta môže byť ces-
tou milosti a svätosti. V jej živote
nachádzame uskutočnené všetko
to, čo Písmo sväté hovorí o vzor-
nom a príkladnom manželstve, a
tiež všetko to, čo hovorí o kráse
panenstva. Ona nám ukazuje, že
evanjelium so všetkými základ-
nými požiadavkami a v celej svo-
jej plnosti, je pre všetkých bez
rozdielu.
U nej je všetka MILOSŤ
PRAVDY. Veď ona nosila v sebe a
dala svetu vtelené Slovo, ktoré je
svetlom pre každého človeka a
ktoré o sebe hovorí: „Ja som ces-
ta, pravda a život. Mária nám u-
kazuje, že náš vzťah k pravde je
vzťahom k živej osobe, k Ježišovi.
Ona uvoľnila v sebe miesto, stala
sa tichom plným lásky, aby prija-
la Slovo, ktoré je Pravdou, aby
prijala toho, ktorý je všetkým. V
nás je azda pričasto veľa ma-
licherností, sebalásky a život-
ného lomozu, a preto v nás niet
miesta, aby sme prijali Božie slo-
vo, živú Pravdu. Iba v miere, v
akej utíšime v nás naše ja a von-
kajší lomoz, budeme schopní,
podobne ako Mária, prijať a dá-
vať svetu Slovo pravdy, Ježiša.
V Márii je všetka NÁDEJ
ŽIVOTA. Ona dala svetu život, le-
bo v nej sa Boh stal človekom.
Ona sa prvá naučila milovať
Boha v človeku. Ona, Matka
Cirkvi, ako prvá pochopila i tú ta-
jomnú solidaritu, ktorá spája
Ježiša s každým človekom, takže
v každom človeku možno vidieť
a milovať Ježiša.
Od chvíle vtelenia nemožno
viac oddeľovať lásku k Bohu od
lásky k človekovi. Podobne ako
Mária aj my máme žiť akoby me-
dzi dvoma ohňami: Boh v nej a
Boh pri nej. Duch Svätý v nej, veď
bola plná milosti, a Boh pri nej,
pretože sa stal človekom.
V Márii je všetka NÁDEJ
SILNÉHO A ČNOSTNÉHO
ŽIVOTA. Sila jej ducha a čnosti
jej srdca akoby v syntéze zažiarili
pod krížom. Jej posledné „áno“,
úplný súhlas s Božou vôľou, je
prejavom jej absolútnej viery,
pevnej nádeje, dôvery v Boha,
odvahy, zrieknutia, poslušnosti a
schopnosti trpieť. Tam, pri otvo-
renom srdci jej Syna, sa naširoko
otvorilo i jej srdce, aby bolo
schopné materinsky objať celé
ľudstvo.
J. Z., Foto: archív redakcie
znanie hriechov kňazovi, ktorý
má moc odpúšťať. Kľaknúť si po-
korne na kolená a vyznať hriechy
je jedna z najväčších radostí pre
obťaženú dušu človeka.
P A N N A M Á R I A
A P O K Á N I E K R E S Ť A N A
Na prvý pohľad, ale pohľad
veľmi povrchný, by sa mohlo
zdať, že Panna Mária nevstupuje
do procesu pokánia a obrátenia
veriaceho kresťana. Nie je tomu
tak. Cirkev nás učí, že Panna
Mária „spolupracovala na diele
Spasiteľa celkom mimoriadnym
spôsobom, a to poslušnosťou,
vierou, nádejou a vrúcnou lás-
kou, aby tak obnovila nadpriro-
dzený život duší. Práve preto je
našou „Matkou v poriadku mi-
losti“ (LG 61). Toto materstvo
Márie v poriadku milosti trvá ne-
prestajne. „Lebo ani po svojom
nanebovzatí neprestala v tomto
spasiteľnom poslaní, ale svojím
mnohonásobným orodovaním aj
naďalej nám získava dar večného
spasenia“ (LG 62). Ona sa stará s
materinskou láskou o nás, keď sa
nachádzame v rozličných ťažkos-
tiach, najmä duchovných. Podľa
pradávnej tradície bola to ona,
ktorá tíšila rozorvanú dušu apoš-
tola Petra po jeho zrade bož-
ského Majstra a usmernila ho k
pokániu tak, že vždy keď Peter
začul ráno spev kohúta horko
plakal a ľutoval svoj hriech.
Panna Mária veľmi dobre
pochopila, že v osobe Jána prijala
pod krížom celú Cirkev, každého
Kristovho vyznávača. A túto ma-
terinskú úlohu novej Evy nového
vyvoleného ľudu plnila počas de-
jín cirkevného spoločenstva a pl-
ní ju aj teraz. Veľmi jasne sa o
tom hovorí v koncilovej konštitú-
cii o Cirkvi: Mária „s materinskou
láskou sa stará o bratov svojho
Syna, čo ešte putujú a nachádza-
jú sa v rozličných nebezpečen-
stvách a úzkostiach, dokiaľ sa ne-
dostanú do blaženej vlasti“ (LG
62). Nuž a najväčšie nebezpečen-
stvá a úzkosti pre každého veria-
ceho sú upadnúť do hriechu a v
hriechu zotrvať. Preto nás ne-
ustále povzbudzuje, aby sme bo-
jovali proti hriechu a usilovali sa
rásť vo svätosti.
Veľmi jasne to dokazujú aj
cirkevne schválené zjavenia v
Lurdoch, v Syrakúzach, vo
Fatime. Jej prvá prosebná výzva v
Lurdoch Bernadete Soubirou-
sovej roku 1858 bola „Penitence,
penitence!“ – „Pokánie, pokánie!“
Svojimi zjavnými slzami na kera-
mickej plastike v Syrakúzach
chcela nám naznačiť, ako ju bolia
hriechy, ktoré páchame voči
Bohu a ako by sme mali aj my o-
plakávať naše hriechy, teda kajať
sa, robiť pokánie. A početné zja-
venia Matky Božej vo Fatime v ro-
ku 1917 sa sústreďujú na toto po-
solstvo. Naše storočie je poznače-
né vážnymi bludmi a falošnými
náukami, vojnami a spoločenský-
mi prevratmi. Je to storočie, v
ktorom pápeži a celá Cirkev je
podrobená ťažkým skúškam, a
preto je veľa duší ohrozených
stratou večnej spásy.
„Ľudia sa musia polepšiť a
prosiť za odpustenie svojich hrie-
chov. Nech už neurážajú Boha,
bol už toľko urážaný!“ To sú cel-
kom jasné slová Panny Márie.
K práci na obrátení hriešni-
kov volala tri omilostené deti
Luciu, Františka a Hyacintu (tie-
to dve posledné budú v tomto ča-
se vyhlásené za blahoslavené) a
ukázala im peklo. Ale v deťoch
hovorila všetkým kresťanom:
„Do pekla sa dostávajú duše úbo-
hých hriešnikov, lebo druhí sa za
ne nemodlia.“ Potom odporúčala
modlitbu svätého ruženca a po-
vedala: „Keď sa modlíte ruženec,
po každom desiatku hovorte:
Pane Ježišu, odpusť nám naše
hriechy, zachráň nás od pekel-
ného ohňa, priveď do neba všet-
ky duše, najmä tie, ktoré najviac
potrebujú tvoje milosrdenstvo.“
Aj všetky ostatné zjavenia po
celom svete, ku ktorým sa cirkev-
ná autorita ešte nevyjadrila, pri-
nášajú tú istú výzvu: robiť poká-
nie, modliť sa a obetovať sa za
hriešnikov. Vyhostiť zo sŕdc
hriech, ako najhroznejšie zlo.
Toto je len pár postrehov, ale
myslím dostatočných, aby sme si
v tomto Jubilejnom roku ozrejmi-
li nevyhnutnú potrebu pokánia.
Nestačí však o pokání iba hovoriť,
treba ho každodenne uskutočňo-
vať. Treba sa tešiť z poznania, že
Panna Mária nás starostlivo vedie,
pobáda, oroduje za nás, aby sme
sa úprimným pokáním a všetkým
tým, čo z pokánia vyplýva, ubera-
li bezpečne k Bohu, prameňu a
zavŕšeniu nášho života.
Andrej Pauliny SDB,
Foto: archív redakcie
D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Naše nádeje
„U MŇA JE VŠETKA MILOSŤ ŽIVOTNEJ CESTY A PRAVDY,
U MŇA JE VŠETKA NÁDEJ SILNÉHO ŽIVOTA.“
(Ekleziastikus 24, 35)
15D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 014 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0
16
zásah pri stvorení dvadsiatej pia-
tej hodiny, hovorilo sa medzi teo-
lógmi, treba chápať iba ako po-
nuku, ako vzácnu a veľmi
príhodnú ponuku, ale či ju využiť
na modlitbu, o tom má právo
rozhodnúť každý osobne.
Predstavení niektorých skupín
išli ešte ďalej a tvrdili, že z ich
hľadiska treba brať celú vec veľmi
kriticky. Použiť dvadsiatu piatu
hodinu na modlitbu a na dialóg s
Bohom nesmie byť nadiktované
„zhora“, ale má o tom rozhodnúť
základňa Cirkvi, rozhodnutie
musí prísť „zdola“.
Niektorí páni farári vyhlásili,
že sú vďační Božej prozreteľnosti
za túto hodinu, lebo si budú môcť
konečne „odbaviť breviár“ a iné
neodkladné pastoračné záležitos-
ti. Istý teológ svetového významu
dal vedieť, že pracuje na rozsiah-
lom diele, ktoré bude zaiste „best-
sellerom“ o modlitbe a že táto ho-
dina je mu veľmi vítaná, lebo bu-
de môcť napísať knihu v relatívne
krátkom čase.
A nakoniec vyšlo najavo, že
každý mal dajakú príčinu, pre
ktorú nemohol dvadsiatu piatu
hodinu venovať modlitbe.
Niektorí predĺžili svoju prácu, iní
venovali novú hodinu odpočin-
ku, druhí zábave, tretí sa zase za-
písali do rozličných klubov alebo
na zdokonaľovacie kurzy o mo-
derných, najmä východných
technikách meditácie, zdoko-
naľovania psychologických mož-
ností poznania seba samých a po-
dobne. O dvadsiatej piatej hodi-
ne boli napísané knihy z hľadiska
psychologického, sociologic-
kého, katechetického, pedagogic-
kého, biblického a teologického.
Boli usporiadané medzinárodné
kongresy a sympóziá, na ktorých
znalci hovorili o modlitbe, hoci
sa sami veľmi málo modlili.
Anjeli smutne konštatovali,
že dvadsiatu piatu hodinu ľudia
venujú práci, odpočinku, vzdelá-
vaniu a iba máloktorí ju využívajú
na modlitbu a na úprimný dialóg
s Bohom. Nakoniec prišli k záve-
ru, že darovanú hodinu využili
len tí, čo si už aj predtým našli na
modlitbu čas.
Nebeskí anjeli nakoniec spo-
znali, že modlitba nie je otázkou
času, ale otázkou lásky k Bohu.
Čas sám od seba modlitbu ne-
produkuje. Tí, čo sa nechcú
modliť, nikdy si nenájdu na mod-
litbu čas, ani vtedy nie, keď deň
bude trvať dvadsaťpäť hodín.
Vysvitlo, že na modlitbu majú
čas len tí, čo milujú Boha.
Nebeská rada sa napokon u-
zniesla požiadať Nebeského
Otca, aby zrušil dvadsiatu piatu
hodinu a vymazal ju navždy z
mysle a zo spomienok ľudí. A tak
sa aj stalo.
Preložil Andrej Pauliny
Ilustrácia: © Juraj Martiška
Nebeskí anjeli oznámiliStvoriteľovi sveta veľmi
znepokojení, že ľudia na zemi sa
takmer prestali modliť. Rada an-
jelov sa preto rozhodla poveriť
skupinu serafínov, aby zleteli na
zem a zistili príčinu tohto smut-
ného javu.
Serafíni sa po návšteve na
zemi vrátili do neba a referovali
ostatným nebeským chórom, že
ľudia si uvedomujú svoju nedba-
losť a cítia sa vinní, ale, žiaľbohu,
aj pri najlepšej vôli vraj „nemajú
čas na modlitbu“. V nebi sa nad
tým čudovali, ale zároveň sa cítili
trochu upokojení: Príčinou zvy-
ku nemodliť sa nebolo odvrhnu-
tie Božieho majestátu, ale nedo-
statok času.
Nebeská rada začala disku-
tovať, ako vyriešiť túto situáciu.
Niektorí anjeli navrhovali, aby
Božia prozreteľnosť zasiahla da-
jakými mimoriadnymi zákrokmi
a spomalila horúčkovitý rytmus
moderného života, lebo veď len
pred nedávnom všetko šlo pek-
ne poporiadku. Iná skupina na-
vrhovala príkladne potrestať ľud-
ské pokolenie. To bude mať zais-
te účinok, hovorili a navrhovali
novú svetovú potopu alebo silné
zemetrasenie, vojnu, mor a cho-
roby…
Tu predstúpil jeden mladý
anjel s originálnym návrhom:
Pán Boh musí ukázať, že má po-
chopenie pre toľké starosti a prá-
ce ľudí. Bude stačiť, keď jednodu-
cho predĺži deň. Hoci niektorí
nesúhlasili s návrhom, predsa ho
rada predložila Nebeskému Ot-
covi. Na veľké prekvapenie Pán
Boh návrh prijal a stvoril dvad-
siatu piatu hodinu pre každý
deň. V nebi si s uspokojením ho-
vorili, že Nebeský Otec má vskut-
ku mimoriadne pochopenie pre
svoje stvorenia.
Keď si ľudia na zemi všimli,
že deň je o hodinu dlhší a keď sa
dozvedeli príčinu tohto predĺže-
nia, veľmi sa zaradovali a boli
vďační Bohu za tento dar. Prvé
reakcie boli veľmi sľubné. V dob-
re informovaných kruhoch sa
hovorilo, že táto zmena potrvá
určitý čas, kým si ľudia zvyknú
na novotu, a potom sa uvidí, čo s
tým bude ďalej. Biskupi po urči-
tom obozretnom vyčkávaní na-
koniec vyhlásili, že dvadsiatu
piatu hodinu treba venovať výlu-
čne modlitbe, lebo je to „Božia
hodina“.
V nebi po počiatočnom nad-
šení nastalo rozčarovanie. Počet
modlitieb sa nezvýšil. Bolo ich
len toľko, koľko aj predtým. A tak
nebeská rada poslala znovu na
zem poslov, aby urobili ďalší
prieskum. Po návrate zreferovali,
že podnikatelia ďakujú nebu za
ďalšiu hodinu, ale že jej zavede-
nie vyžadovalo veľké náklady na
zmenu organizácie práce, na re-
kvalifikáciu robotníkov, a preto
teraz nie je možné nechať dvad-
siatu piatu hodinu voľnú. Aby to
v nebi pochopili a mali strpenie.
Druhý anjel zašiel k odbo-
rom. Tam sa zarazili nad jeho ná-
vštevou, ale prijali ho veľmi úcti-
vo. Povedali mu, že dvadsiata pia-
ta hodina prišla veľmi vhod a že
odbory už roky o ňu bojovali. V
záujme unavených robotníkov a
tiež v záujme bezpečnosti pri prá-
ci, túto hodinu treba rozhodne
využiť na odpočinok robotníkov.
V kruhu vzdelancov sa mno-
ho diskutovalo o novej hodine.
Počas jednej televíznej diskusie
kategoricky vyhlásili, že dospe-
lým osobám sa pod nijakou zá-
mienkou nesmie predpisovať, čo
majú počas tejto hodiny robiť.
Preto myšlienku biskupov, že táto
hodina má byť venovaná modlit-
be a dialógu s Bohom treba od-
vrhnúť, lebo je príliš autoritatív-
na, zastaraná a odporujúca slobo-
de moderného človeka. A potom
výskum, ako vlastne táto hodina
vznikla, nebol ešte uspokojivo u-
končený. Jedno je však isté, že ná-
boženské interpretácie si nemôžu
robiť nárok, aby ich moderní ľu-
dia prijali.
Anjel, ktorý bol poslaný k
cirkevným kruhom, hovoril, že
tam mu odborníci vysvetlili, ako
sa má človek vlastne modliť. Boží
D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Dvadsiata piata
hodina
Andreas Laun
18
Slávnostne ju otvorili v roku
1868. Je srdcom Valdocca a sale-
ziánskej rodiny. Je to materský
kostol, z ktorého odchádzali a od-
chádzajú každý rok misionári do
celého sveta. Don Bosco chcel,
aby bola strediskom, z ktorého
bude vyžarovať úcta k Márii-
Pomocnici zvlášť v ťažkých ča-
soch pre vieru.
Veľký obraz Pomocnice, kto-
rý navrhol don Bosco, je dielom
Lorenzoneho; on je tiež autorom
obrazu nad oltárom sv. Jozefa,
ktorý jediný ostal tak, ako ho
chcel don Bosco. Iné oltáre sú ve-
nované sv. Jánovi Boscovi, sv.
Márii Mazzarelliovej, a sv.
Dominikovi Saviovi. V nich sa na-
chádzajú ich relikvie. V r. 1938
slávnostne posvätili rozšírenú ba-
ziliku s terajším presbytériom a
druhou kupolou, s dvoma veľký-
mi bočnými kaplnkami a s no-
vým oltárom sv. Jána Bosca s ur-
nou, v ktorej je uložené jeho telo.
D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Bazilika
Panny Márie
Pomocnice
kresťanov
Naši
novokňazi
Peniaze alebo život
C Y R I L S L Í Ž
narodený: 17. 5. 1969 –
Žilina
1. sľuby: 10. 8. 1991 –
Poprad
večné sľuby: 18. 8. 1997 –
Žilina
Teológia: Banská Bystrica,
Badín
diakonát: 18. 7. 1999 –
Dubnica n.Váhom
kňazstvo: 29. 1. 2000 –
Trnava
Nech Pán sprevádza ich
kňazskú službu svojím
požehnaním.
M A R T I N S L Í Ž
narodený: 5. 3. 1966 –
Žilina
1. sľuby: 15. 8. 1992 –
Poprad
večné sľuby: 24. 5. 1998 –
Cremisan
Teológia: Cremisan – Izrael
diakonát: 3. 10. 1998 –
Jeruzalem
kňazstvo: 29. 1. 2000 –
Trnava
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Don Bosco bol často v nebez-
pečenstve života. Raz večer sa tiež
veľmi preľakol, keď z hustého kro-
via vyskočil mladý muž a povedal:
„Peniaze alebo život!“
Don Bosco občas zaví-tal do osady Becchi,kde vyrástol, aby na-
vštívil svoju matku a brata Jozefa.
Keď sa raz večer vracal z
Capriglia do Becchi, z hustého
krovia ktosi skríkol: „Peniaze ale-
bo život!“ A hneď sa z krovia vy-
rútil mladý muž s kosákom v ru-
ke. Don Bosco sa hneď spamätal
z prekvapenia a povedal: „Ani
jedno, ani druhé!“
„Nijaké výhovorky. Vyklopte
peňaženku, lebo…“
„A ty by si chcel urobiť zle
donovi Boscovi? Mal by si odva-
hu vziať mu život? Takto plníš
svoje sľuby?“
Don Bosco mohol takto roz-
právať. Spoznal v tom nešťastní-
kovi človeka z Turína, ktorému
preukázal toľko materiálnych i
duchovných dobrodení. Útočník
odhodil kosák, padol pred do-
nom Boscom na kolená a kajúc-
ne povedal: „Don Bosco, odpusti-
te mi!“
„Odpúšťam ti. Ale mysli na
to, že s Bohom sa nežartuje“.
„Som nešťastný. Pred dvoma
dňami ma prepustili z väzenia.
Šiel som domov, ale nik ma ne-
prijal. Matka sa mi obrátila chrb-
tom. Všetci ma vyháňali: ,Choď
preč, toto už nie je tvoj dom.
Potupil si nás!‘ Čo som mal robiť?
Už dva dni som nič nejedol…
Hnaný hladom…“
„… si napadol dona Bosca!“
Úbožiak sa celý rozžialený
rozplakal ako malé dieťa. Potom
začal fňukať: „Som naozaj na-
ničhodník, už nebudem mať po-
koja!“
„Prečo?“ pýtal sa don Bosco.
„Spomienka na to, čo som u-
robil, ostane navždy vrytá v mo-
jej pamäti. Preto už nebudem
mať pokoja.“
„Chceš mať naozaj pokoj v
duši? Veď som ti ho veľa ráz vrá-
til vo väzení. Vrátim ti ho aj teraz.
Poď so mnou!“ Don Bosco ho za-
viedol ku kameňu. Tam si sadol,
mladý muž si prikľakol a pokor-
ne sa vyspovedal. Chvíľu sa spo-
lu modlili. Don Bosco vstal a po-
vedal: „A teraz poď so mnou!“
Zišli malým údolím a čosko-
ro boli pri dome brata Jozefa,
ktorý si vystaval oproti rodnej
chalúpke. Vstúpili dnu.
„Stretol som tohto priateľa a
trochu sme sa pozhovárali. Preto
som sa oneskoril. Bude s nami
večerať,“ povedal a posadil ho ve-
dľa seba k stolu. Brat Jozef však
hneď spoznal tohto lapaja.
Zjedol iba tanier polievky a od-
riekol si aj pohár dobrého vína.
Vytušil totiž, že sa po ceste stalo
čosi nezvyčajné.
Mladý muž prespal v izbiet-
ke. Ráno po raňajkách don Bosco
napísal pánu farárovi odpo-
rúčajúci list a s úsmevom a pože-
hnaním prepustil svojho „aten-
tátnika“.
V rodine mu všetko odpusti-
li a prijali ho za syna a brata. Až
do smrti bol z neho poctivý ob-
čan a dobrý veriaci.
M. Molineris – A. Paulíny
Pri príležitosti roku 2000 si
každý z nás rekapituluje svoj do-
terajší život. Preto sa aj my pozri-
me späť na minulosť tejto súťaže
o putovnú sochu Panny Márie,
ktorá sa datuje od roku 1988.
Prvý ročnik tejto súťaže bol
v Dubnici nad Váhom s témou:
Don Bosco. Ďalšie ročníky sa ko-
nali v meste, do ktorého si víťaz-
né družstvo odnieslo putovnú so-
chu Panny Márie a zvolilo si aj té-
mu príslušného ročníka. Za tých
dvanásť rokov sa už vystriedali
mestá: Humenné, Michalovce,
Rožňava, Košice a Bardejov.
Tohto posledného ročníka
sa zúčastnilo desať 6-členných
družstiev stredoškoláčok z mlá-
dežníckych stredísk pod vede-
ním sestier saleziánok – Dcér
Márie Pomocnice, saleziánov, či
saleziánskych spolupracovníkov,
a to z Prešova, Sabinova, Revúcej,
Dolného Kubína, Košíc, Rožňavy,
Michaloviec a Humenného.
Svojou prítomnosťou podu-
jatie podporila aj provinciálna
predstavená Dcér Márie Pomoc-
nice na Slovensku sestra Helena
Danišová.
Organizátorky, dievčatá
a sestry FMA z Humenného, túto
jubilejnú súťaž ostatným druž-
stvám trochu sťažili tým, že dali za
úlohu preštudovať životy až šty-
roch svätíc: Panny Márie, sv.
Terezky Ježiškovej, blahoslavenej
Laury Vicuňovej a Gianny
Mollovej.
Iste ste už všetci prišli na to,
čo je cieľom súťaže. Nielen vyhrať
sochu, ale predovšetkým navzá-
jom sa povzbudzovať na ceste
k svätosti.
Dievčatá si zmerali sily
v troch oblastiach. V oblasti ve-
domostnej, športovej a v súťaži
zručnosti. Svoje vedomosti si o-
verili v dopĺňaní chýbajúcich ú-
dajov do skráteného životopisu
Gianny Mollovej, v lúštení
krížovky o sv. Terezke Ježiškovej,
v upresnení výrokov a postojov
Panny Márie zo Sv. písma a úst-
nymi odpoveďami na otázky zo
života blahoslavenej Laury Vi-
cuňovej. Svoju šikovnosť si diev-
čatá mohli dokázať vytvorením
vlajky, ktorá by vystihovala tému
tejto súťaže, pletením a spevom.
Putovnú sochu si tento rok
odnáša víťazné družstvo z Dol-
ného Kubína. Veríme, že víťazky
potešil úspech a ostatné družstvá
neznechutila prehra. Sochu vy-
hralo len jedno družstvo, no
o svätosť sa usilujeme všetci.
Dievčatá a sestry FMA z Humenného
Foto: FMA Humenné
D BNAŠA RODINA
20 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
„O krátky čas budú Fran-
tišek a Hyacinta beatifikovaní,“
povedal prednedávnom Ján Pavol
II. Ako vieme, hovoril o dvoch
malých pastierikoch z Fatimy,
ktorí zomreli v roku 1919 a 1920.
Mária sa im a ich sesternici Lucii,
ktorá je karmelitánkou, niekoľko
ráz zjavila v roku 1917. Zázrak na
ich príhovor bol promulgovaný v
júni minulého roku. Ján Pavol II.
ohlásil tieto blahorečenia v svo-
jom príhovore k prelátom
Konferencie biskupov Portu-
galska, ktorí ukončili svoju náv-
števu ad limina. Biskup Antonio
Baltasar Marcelino v svojom po-
zdravnom príhovore poďakoval
Svätému otcovi za jeho osobné
rozhodnutie vrátiť sa do Fatimy
ako pútnik na blahorečenie
Františka a Hyacinty, ktoré sa bu-
de konať 13. mája 2000.
(TK KBS)
Ján Pavol II. bude beatifikovať fatimské deti
Hyacinta tesne po poslednom zjavení 13. októbra 1917
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Sestra Lucia, jedna z troch o-
milostených detí, ktorým sa v ro-
ku 1917 zjavovala Panna Mária,
sa 22. marca dožíva 93 rokov. V
roku 1928 zložila sľuby u Sestier
svätej Doroty. Pomaly si však za-
čala uvedomovať, že je povolaná
žiť kontemplatívnym životom, a
tak roku 1948 vstúpila ku kar-
melitánkam v meste Coimbra.
Je známe, že sestra Lucia sa
napriek svojmu vysokému veku,
teší obstojnému zdraviu. Jej sy-
novec, saleziánsky kňaz José
Valinho dos Santos, ktorý ju
môže raz do mesiaca navštíviť,
píše: „Sestričku Luciu trápia reu-
matické bolesti, má vysoký tlak a
občas ,sa jej točí hlava‘. Má však
dokonale jasnú myseľ a vyznaču-
je sa priam obdivuhodnou pa-
mäťou.“
V karmelitánskom kláštore v
Coimbre žije utiahnutým, pokoj-
ným životom. „Okrem kláštor-
ných povinností sa venuje predo-
všetkým modlitbe a kontemplá-
cii,“ hovorí salezián Valinho.
„Požiadala svojich predstavených,
aby mohla žiť v odlúčenosti od
sveta. Predstavení ju vypočuli a
stanovili, že ju môžu navštevovať
iba tí, ktorým to dovolia vatikán-
ske úrady a jej najbližší príbuzní.“
Sestra Lucia venuje značnú
časť svojho času písaniu svojich
pamätí o zjaveniach. Diecézny
biskup z Leiria ju požiadal, aby
napísala všetko, čo by mohlo po-
môcť dobre spoznať zjavenia, po-
solstvá Panny Márie i mystické u-
dalosti, ktoré sa vyskytli v jej ži-
vote. Ďalej ju požiadal, aby vyroz-
právala všetko, na čo sa pamätá
zo života ďalších dvoch omiloste-
ných detí: Františka a Hyacinty,
ktorí zomreli krátko po zjave-
niach. Sestrička Lucia sa venuje
tejto úlohe s veľkou starostlivo-
sťou. Napísala už päť dlhých
správ, ktoré vyšli aj knižne.
Sestra Lucia z Fatimy sa dožíva 93 rokov
PRÁVE TOTO HESLO BOLO
TÉMOU 12. ROČNÍKA
SÚŤAŽE DIEVČAT
O PUTOVNÚ SOCHU PANNY
MÁRIE, KTORÁ SA
USKUTOČNILA 19. – 20.
NOVEMBRA 1999
V HUMENNOM.
21D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
1–Pri súťaži boli
zapojené aj pravé,
aj ľavé ruky
2–Porota sa potí pri
namáhavej práci
3–Víťazné
Dolnokubínčanky
s putovnou sochou
Panny Márie
V ústrety roku 2 000
S O Ž E N A M I P R E N I K N U T Ý M I D U C H O M E V A N J E L I A
22
■ Vieš, že mnohí hovoria o mla-
dých a vynášajú nie vždy lichotivé
úsudky… Ty, čo patríš do tejto ka-
tegórie, ako pozeráš na dnešných
mladých ľudí? A ako posudzuješ
spoločnosť, v ktorej žiješ?
Vidím ich plných nekoneč-
ných zdrojov, ktoré sa však dake-
dy nevyužívajú rozumne a užito-
čne. Nechcem posudzovať spolo-
čnosť, v ktorej žijem, no myslím
si, že si treba dávať pozor a u-
držiavať svoju totožnosť, bojovať
za veľké hodnoty, ktoré dávajú
dôstojnosť životu, a nedať sa o-
vládať nebezpečnými silami.
■ Pracuješ v Ríme, v chaose jed-
ného z najslávnejších miest na sve-
te. Ako sa tam cítiš?
Povedala by som, že sa mám
dobre, lebo som sa naučila spo-
lunažívať s chaosom a so všetký-
mi negatívnymi stránkami, ktoré
môže mať veľké mesto bez toho,
že by som sa nechala ovplyvniť.
No musím povedať, že na začiat-
ku bol Rím naozaj tvrdý, keďže
pochádzam z pokojnej dedinky
ponorenej do zelene, kde je ešte
všetko na ľudský rozmer.
Dôležité je teda nedať sa a snažiť
sa ostať sebou samým.
■ Máš aj iné záväzky okrem štúdia
a práce? Ako prežívaš voľný čas, čo
sa ti páči?
Pracujem v slobodnom po-
volaní na umeleckom poli, pracu-
jem na sérii medailí k Jubileu so
spoločnosťou Millennium Italia,
ktorá získala práva na výhradný
predaj loga Jubilea. Navrhujem
teda medaily a mince, ktoré táto
spoločnosť produkuje. Prvá bola
k blahorečeniu otca Pia. Potom
maľujem, kreslím, pracujem na
klenotoch, šperkoch… Svoju prá-
cu mám veľmi rada. Vo voľnom
čase športujem: jazdím na koni,
prechádzam sa v prírode a tiež
rada čítam.
■ Keby si mala poslať posolstvo
svojej generácii, čo by si povedala?
Mladým by som chcela pove-
dať, že my tvoríme budúcnosť
sveta, a preto by sme mali rásť
v zodpovednosti za svoje činy
a dávať vždy z toho najlepšieho
v nás, lebo život odpláca úsilia…
■ Kto je na prvom mieste v tvojom
živote?
Nikdy som nad tým takto
nerozmýšľala, i keď bezpečne cí-
tim, že je to Boh. Časom uvidím,
kto bude nasledovať po ňom.
Preložil Rafael Černý SDB
Materiál: Il Bollettino Salesiano
D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
EMANUELA JE DIEVČA S NOHAMI NA ZEMI,
NADŠENÁ PRE ŽIVOT A PRÁCU, PLNÁ SNOV A
IDEÁLOV. NAKRESLILA LOGO, KTORÉ JU VYNIESLO
NA SCÉNU: JUBILEUM ROKU 2000
VYKRYŠTALIZOVANÉ V SYMBOLE, KTORÝ
VYMYSLELA, VSTÚPI DO DEJÍN. PÁPEŽ SI ZVOLIL
TEN JEDNODUCHÝ A NÁDHERNÝ VENIEC UPLETENÝ
Z HOLUBÍC, PLNÝ VÝZNAMOV VÄČŠMI, NEŽ MLADÁ
UMELKYŇA TUŠILA…VYHĽADALI SME JU PRILÁKANÍ
JEJ MLADOSŤOU. CHCELI SME O NEJ DAČO POČUŤ,
ABY SME TO MOHLI POVEDAŤ MLADÝM. PRETOŽE AJ
MLADÍ MÔŽU ZASIAHNUŤ DO VEĽKÝCH VECÍ.
D BINTERVIEW
Serena Manoni
JUBILEUM 2000:
JEDNO DIEVČA, JEDNO LOGO
■ Už je tu Jubileum, ktoré prejde do
dejín aj s logom, ktoré si ty nakres-
lila. Ako to na teba zapôsobilo?
Myšlienka, že Veľké jubile-
um prejde do dejín aj s logom,
ktoré som nakreslila… Áno,
musím sa priznať, to ma naozaj
teší. A predsa si myslím, že som
si ešte dokonale neuvedomila
význam a dôsledky: žijem ako
vždy a myslím ako predtým. To,
čo istotne viem je, že mi to dodá-
va silu, ženie ma dopredu a po-
vzbudzuje k odvahe…
■ Ako sa stalo, že si sa zúčastnila
na konkurze, ktorý vyhlásil
Vatikán na logo Jubilea, a ako si
prišla na myšlienku holubíc, na
ich farby a zoskupenie? Napadlo
ťa to hneď alebo si sa pokúsila
o dačo iné, myslela si aj na iné ná-
mety? Slovom, ako to prebiehalo
v mysli a ako v praxi?
Na konkurze som sa zúčast-
nila prostredníctvom školy Arte
della Medaglia, Polygrafického
ústavu a Štátnej mincovne. Bola
som v prvom ročníku. Myšlienka
bola bezprostredná: čo je bežnej-
šie pri náboženskom výročí ta-
kého významu ako je Jubileum,
než všeobecné objatie? Teda
chcela som utvoriť objímajúcich
sa ľudí vo sviatočnom kruhu,
všetkých ľudí piatich svetadielov
a vyjadriť to rozličnými farbami…
Potom pomaly, skúška po skúške,
ľudí nahradili symboly holubíc.
Presvedčila som sa, že to lepšie
vyjadrovalo, čo som mala v mysli.
■ Povedala si „pomaly“, mohla by
si to vysvetliť?
Iste. Načrtla som si skoro tri-
sto riešení. Nakoniec som miesto
ramien splietla krídla holubice,
symbolu pokoja a Svätého
Ducha, ktorý dáva život a pokoj
a oživuje zem. Farby sú farbami
kontinentov… Afriku namiesto
čiernej symbolizuje sivá.
Vyžadovala si to estetika. Okrem
toho som chcela vyjadriť rovnosť
národov a spojenie, jednotu me-
dzi človekom a Bohom. Potom
som pridala na všetko kríž, kto-
rého línie preberajú farby sveta,
aby som vyjadrila, že Boh ne-
uprednostňuje nikoho, ale pri-
náša spásu všetkým. Kríž a holu-
bice sú na modrom pozadí,
modrá zastupuje nielen zem, ale
celý vesmír. A to je všetko.
■ To nie je málo. Z koľkých návr-
hov si vybrali tvoj?
Do Vatikánu prišlo, povedali
mi, tisíc skíc zo všetkých strán
sveta, od slávnych umelcov, gra-
fických škôl vysokej profesionali-
ty a veľkých grafických produk-
cií. Prečo si vybrali práve mňa…
Len sám Boh to vie! Ani sa mi ne-
snívalo, že by som tú súťaž moh-
la vyhrať ja.
■ Vyrušovala ťa publicita, ktorú si
získala?
Povedala by som, že nie.
Naopak, spôsobilo mi to radosť,
aj preto, že šlo iba o jednoduché
a úprimné vyjadrenie. Ja, opaku-
jem to, som stále taká istá, ako
som bola a dúfam, že taká aj o-
stanem.
23D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
sa musí rozhodnúť stať sa spoľah-
livým dirigentom, a nie tyranom.
Musí získať od svojich detí to naj-
lepšie, mať ich ako spojencov v
ťažkej úlohe výchovy. „Moji ro-
dičia mi stále vravia, že som nevy-
chovaný. Kto ma však vychová-
val? Predsa oni.“
Rodinná výchova je výsledkom in-
terakcie medzi dvoma pólmi, obi-
dvoma činnými (deti a rodičia), a
nie jednosmerným vzťahom, kde
rodičia dávajú a deti prijímajú a
kde sú deti považované za bez-
duché veci.
Ú l o h o u v p l y v n ý c h
r o d i č o v b y m o h l o b y ť :
❘❙ Mať situáciu pod kontrolou. To
znamená: poznať povahu a cha-
rakter detí, voliť si stratégiu a tak-
tiku tým najvhodnejším spôso-
bom. Preto musia byť rodičia prí-
tomní v živote svojich detí, nielen
občas a nie len vtedy, keď sa obja-
ví nejaký problém.
❘❙ Informovať, vysvetľovať pravidlá
hry. Dobrý vedúci disponuje všet-
kými informáciami, ktoré potre-
buje, aby urobil dobrú prácu, a
delí sa o tieto informácie s osoba-
mi, ktoré vedie. „Chlapci musia
poznať…“ hovorí don Bosco.
Určitým spôsobom aj rodičia mu-
sia byť učiteľmi života. Žiaľ, mno-
hé deti sa cítia rozpačito, keď sa
majú pýtať rodičov, čo ich (deti)
naozaj zaujíma. Aby boli informá-
cie informáciami, musia byť po-
užiteľné. Podľa možnosti hneď.
Je dôležité, aby došlo k skutočnej
komunikácii. Rodičia musia jasne
vysvetliť idey a city, vyberať slová
a správne činy, zredukovať barié-
ry na minimum. Deti musia dať
najavo, že pochopili a premenili
slová na skutky.
Vplyvné správanie obsahuje a na-
značuje medze, i keď rešpektuje
potreby a individualitu druhého.
V takomto zmysle nie sú autorita
a sloboda dva protikladné pojmy,
práve naopak, jeden slúži druhé-
mu.
❘❙ Povzbudzovať. Úloha rásť je ťaž-
ká, najmä dnes. Deti dostávajú
veľa usmernení, rád, názorov, ale
málo povzbudení.
A k o m o ž n o d e t i
p o v z b u d z o v a ť ?
❘❙ Prvým povzbudením je počúvať.
To znamená pozorne si všímať
nielen „fakty“, ktoré sa týkajú de-
tí, ale aj ich hodnoty a túžby.
❘❙ Odovzdávať jasné posolstvá. V
kabelke jedného dievčaťa bol pož-
molený a častým čítaním ošúcha-
ný lístok: „Milovaná dcéra, viem,
že ťa zlá známka na vysvedčení
znechutila. Prosím ťa, nerob si sta-
rosti. Máš najlepšie známky zo
všetkého, čo ja a tvoj otec považu-
jeme za dôležité v živote! Si pocti-
vá, zodpovedná a nezávislá. Si
skutočne nádherná ľudská bytosť.
Nič iné nie je také dôležité.
Objíma ťa a bozkáva tvoja mama.“
Všímať si aj maličkosti. Deti často
vyjadrujú svoje žiadosti o pomoc
malými znakmi; je dôležité naučiť
sa ich rozoznávať.
Pomáhať deťom, aby sa samy po-
vzbudzovali. To je podstatné.
Cieľom výchovy je vlastne budo-
vanie osobnosti, ktorá si dôveruje.
❘❙ Uznať. Deti sú veľmi citlivé na
to, že rodičia uznávajú, schvaľujú
a cenia si ich dobré správanie.
Uznanie, prejav uspokojenia, po-
chvala sú posilnením, podnetom.
Zodpovedná práca, dodržiavanie
záväzkov, pružnosť, schopnosť
rozhodnúť sa, stanoviť si ciele, ro-
biť plány, starostlivosť o seba sa-
mého i o iných sú správaním, kto-
ré obdivujeme u iných, ale často
ho neuznávame u vlastných detí.
V systéme dona Bosca sa upozor-
ňuje tak, že to „nenarúša srdečný po-
mer medzi vychovávateľom a chovan-
com, ani v čase výchovy, ani potom.
Vychovávateľ, ktorý si získal srdce
svojho zverenca, bude naňho môcť
vždy mocne vplývať, upozorňovať ho,
radiť mu, dokonca ho opravovať, a to
aj vtedy, keď už bude pracovať v rôz-
nych oblastiach občianskeho života.“
Celé tajomstvo spočíva v tom „zís-
kať si srdce“.
Bruno Ferrero, foto: archív redakcie
D BAKO DON BOSCO
gumené loptičky
24 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
❘❙ Časy sa zmenili, ale situácie nie. Aj dnes sa ten,
kto vychováva, nachádza na rázcestí. Musí si voliť
medzi nútením a budovaním (costrizione – cos-
truzione). To nie je slovná hra. Sú to skutočne dve
výchovné perspektívy. Druhá cesta je riskantnej-
šia a predovšetkým namáhavejšia. Je to cesta re-
špektovania osobnosti a jej slobody a najmä pre-
menlivého rytmu jej rastu a dozrievania.
❘❙ Deti reagujú zle, keď ich do čohokoľvek nútime.
Na deti treba myslieť ako na loptičky z gumy: čím
prudšie ich hádžeme o zem, tým ďalej odskočia.
Aby si dospelí vynútili autoritu (úctu, rešpekt), u-
chyľujú sa k neúčinnému a dráždivému správa-
niu: hromžia, kážu, obviňujú, vyhrážajú sa, porov-
návajú, znepokojujú sa, kričia, kritizujú, bijú, tres-
tajú. Deti na to všetko odpovedajú takým istým
neúčinným správaním: revú, ničia, vyhrážajú sa,
bijú sa, opíjajú sa, klamú… A najmä, uzatvárajú sa
do seba: nikoho si nevšímajú, spia, utekajú z do-
mu, o nič nedbajú, sú znechutené, gánia, užívajú
drogy, páchajú samovraždy.
❘❙ Nijaký rodič si neželá násilnú reakciu alebo izo-
láciu detí. A my vyvolávame práve takéto správa-
nie, keď deti k niečomu donucujeme. A dôvod?
Používanie silných prostriedkov pôsobí rýchlo a
zdá sa, že je účinné, i keď len na krátky čas.
Jestvuje obdobie, keď sa deti cítia, akoby boli ob-
kľúčené nepreniknuteľnými a dráždiacimi múrmi.
Rodičia, ktorí takto konajú, sa stávajú iba ďalšou
tehlou v múre.
❘❙ Riešenie sa začína, keď sa rodičia sami seba ú-
primne spytujú, aký má byť výsledok ich výchov-
nej práce. Zaiste, všetci chcú pomôcť deťom, aby sa
stali zodpovednými a nezávislými. Nešťastie spočí-
va v tom, že mnohí rodičia príliš často konajú, a-
koby chceli deťom pomôcť vyhnúť sa nebezpečen-
stvu, spojenému s cestou, ktorá vedie k tomuto
cieľu. Možno si pletú formy izolácie s ochranou.
Z í s k a ť s i v á ž n o s ť
Keď si vychovávateľ zvolí cestu, ktorú odporúča
saleziánsky preventívny systém, v určitom zmysle
25D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
Deti sú ako
DETI REAGUJÚ ZLE, KEĎ ICH DO
NIEČOHO NÚTIME. NA DETI TREBA
MYSLIEŤ AKO NA LOPTIČKY Z GUMY: ČÍM
PRUDŠIE ICH HÁDŽEME O ZEM, TÝM
ĎALEJ ODSKOČIA.
„Pri výchove mládeže sa vždy používali dva systémy:
preventívny a represívny. V represívnom systéme sa
podriadení oboznámia so zákonom, potom sa dozerá,
aby sa našli, a ak treba aj náležite potrestali previ-
nilci… Odlišný, a povedal by som skoro opačný, je sys-
tém preventívny. Spočíva v tom, že chovancom sa pra-
vidlá a predpisy ústavu vysvetlia, a potom sa na nich
dozerá takým spôsobom, že nad sebou stále cítia bed-
livé oko direktora alebo asistentov, ktorí sa s nimi roz-
právajú, vo všetkom ich vedú, radia im a láskavo ich
napomínajú ako milujúci otcovia.“
Tak sa vyjadruje don Bosco v prvých riadkoch
knižky o svojom výchovnom systéme.
Fo
to
: P
et
er
B
uč
án
y
Istotne najtragickejšia situácia bola v Sierra Leone, krajine, ktorá
bola vrhnutá do totálnej biedy a neistoty kvôli civilnej vojne. Z to-
ho vyplynuli aj mnohé násilnosti na deťoch. Cirkev tu zakúša
mučeníctvo a mučenie. Naši saleziáni mohli, aj keď s ťažkosťami
pokračovať v práci aj počas vojny, pretože oblasti misie boli chrá-
nené ozbrojenými silami. Dúfame, že situácia sa bude postupne u-
pokojovať.
V Kongu (bývalom Zaire) vojna ešte neskončila, aj napriek podpí-
saniu mierových dohovorov.
V Albánsku saleziáni a sestry FMA ukázali krásny príklad solidarity
voči utečencom z Kosova, keď ich prijali a zabezpečili v čase úteku,
a postarali sa aj o výchovu detí počas pobytu. V súčasnosti sa hľa-
dá možnosť, ako založiť saleziánske dielo profesijného typu aj v
Prištine v Kosove. Toto dielo si žiadajú samotní utečenci, ktorí spo-
znali dona Bosca počas svojho pobytu v Albánsku a chceli by, aby
ich don Bosco sprevádzal aj vo vlasti.
Tragickú situáciu vo Východnom Timore sme mohli sledovať všet-
ci. Všetky naše diela a spolubratia trpeli pre toto neslýchané násilie.
Dúfame, že čoskoro opäť zavládne situácia sociálneho zmieru.
Pozývame všetkých k modlitbám za mier v týchto krajinách.
Luciano Odorico SDB
Rok 2000: jubileum
svetovej misionárskej akcie
27D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
Z pohľadu misií je Jubileum 2000 oslavou dvetisícročného misio-
nárskeho úsilia. Začal ho svätý Pavol – Apoštol národov, a dielo po-
kračovalo počas storočí. Cirkev je dnes celosvetovou skutočnosťou,
univerzálnou, a teda katolíckou. Cirkev je už zo svojej podstaty mi-
sionárskou. Toto poslanie dostala priamo od Krista.
Cirkev sa stala univerzálnou, ale vidíme tiež, že iba jedna tretina
ľudstva (asi 33%) je kresťanská a pozná evanjelium. Katolícka cir-
kev dosiahla miliardu členov, čo predstavuje 17% svetovej populá-
cie. Svätý otec preto správne poznamenáva, že evanjelizácia sa na-
chádza ešte stále na začiatku. Aj keď sme presvedčení, že Duch
Svätý je v zárodku prítomný v každej kultúre a náboženskom vy-
znaní, želali by sme si, aby práve cez silu tohto Ducha všetci spo-
znali, že plnosť pravdy a spásy dosahujeme až v Ježišovi Kristovi.
Miesta utrpení a skúšok
- KONGO -
Don Antonio R. Tallon,
regionálny radca pre Afriku,
spolu s chlapcami
v saleziánskom diele
v Gome.
tiž vznikli na špeciálne príleži-
tosti ako sú divadlá, či hudobný
festival Lumen. Aj tak sú však
všetky prejavom môjho vnútra,
mojej duše. Zvyčajne vznikali vo
chvíľach akéhosi vnútorného na-
pätia, keď sa mi zdalo, že ma iní
nechápu, keď sa človek potrebu-
je vyplakať či vyrozprávať, alebo
naopak, keď som prežíval chvíle
radosti.
AKO TO VZNIKLO?
Kapela? To je kapitola sama
o sebe. Vari najdôležitejší bod, z
ktorého sme sa odrážali, bol bas-
gitarista Paľo Smolka alias Luna.
Od neho závisel osud nahráva-
nia. Nakoniec to Pán tak požeh-
nal, že všetko vyšlo, a ja som za
tým nemohol nevidieť Božiu ru-
ku. Chceli sme muziku robiť
skôr na rockový, popový štýl, ale
keď vypadol jeden plánovaný gi-
tarista a Paľo s bubeníkom mo-
hol prísť už len priamo na nahrá-
vanie a klávesista a zároveň hu-
dobný expert skupiny, Jožo
Motýľ, ešte dorábal skúšky na vy-
sokej škole v Poľsku, už to všet-
ko začínalo byť poriadne zamo-
tané. A tak napokon z toho pô-
vodného zámeru vzniklo to, čo
môžete počuť na nahrávke.
Naša kapela mala celkovo je-
denásť členov a nahrávali sme v
„Štúdiu J“ v Trnave. Rozprávať o
všetkých tých zážitkoch okolo
nahrávania, to by chcelo celú
knihu. Veľmi „zábavné“ bolo na-
príklad aj to, keď sme o tretej
nad ránom budili saleziánsku
komunitu v Trnave na Kopánke,
aby sme sa mohli dostať do našej
izby a nemuseli pri tom unikať
pred strážnym psom, ktorý si
vzorne plnil svoju povinnosť.
CD/MC si môžte objednať u
saleziánov v Banskej Bystrici a vo
vydavateľstve Don Bosco. Verím,
že sa objaví aj v ostatných pre-
dajniach kresťanskej literatúry.
František Fedor SDB
Foto: archív autora
PIESNE ALEBO BÁSNE?
Mnohí chalani v detstve píšu
básne. Neobišlo to ani mňa.
Väčšinou som ich písal pri
príležitosti nejakého sviatku,
Vianoc či narodenín. Zdalo sa mi,
že básne sa dostávajú málo me-
dzi ľudí. A to ma nepriťahovalo.
Mám sklon ku zjednodušeniu si
vecí, a preto sa mi javilo jedno-
duchšie počúvať peknú pieseň v
rádiu, ako sa učiť báseň naspa-
mäť. Zdá sa mi, že hudbou sa
dajú robiť ohromné veci. V hud-
be dokáže človek vyjadriť a preží-
vať radosti, bolesti, trápenia, pá-
dy, vzkriesenia, chvíle pohody i
šťastia.
ZAČIATKY
Moje prvé piesne? Zdá sa mi,
že to bolo v druhom ročníku na
gymnáziu. Môj prvý refrén od-
znel na jednej z pravidelných du-
chovných obnôv na chate pri
Prešove. Začiatky sú ťažké a také
boli aj u mňa. Z prvých desiatich
piesní sa uchytili dve: „Bože dob-
rý, Otče láskavý“ a „Mária plná
milosti“. Znotoval, upravil a zhla-
soval ich môj priateľ, šéf niek-
dajšieho košického „Salca“, Ing.
Marián Bender. Prvá už raz bola
uverejnená a je aj na mojom te-
rajšom projekte a druhá uzrie o-
ficiálne svetlo sveta až teraz.
Občas ešte kdesi začujem
„Tak čoho sa báť“ na motívy
Nicka Kamena. Všetky tieto prvé
úspešnejšie piesne prešli cez
Mariánove ruky. Ostatné, ako to
už býva, boli pomalé, melancho-
lické, sem-tam s nejakým dob-
rým nápadom.
KOŠICKÁ KALVÁRIA
Počas detstva som vyrastal v
Košiciach a tu som sa dostal do
kontaktu so saleziánmi. Bolo to
ešte v čase totality. Chceli sme
rozbehnúť chlapčenský zbor, ka-
pelu alebo niečo také. Stretávali
sme sa na biskupskom úrade v
jednej miestnosti. Naši vedúci
zboru prekladali piesne od Čes-
kého zboru „Učedníci“ a zháňali
vhodné piesne pre náš chlapčen-
ský zbor. Keď saleziáni dostali do
správy kostol na Kalvárii, získali
sme nový priestor pre skúšky
zboru a nácviky. Ja som si však
práve vtedy balil kufre a odchá-
dzal som do seminára v Spišskej
Kapitule. Hudobná tvorba však
pokračovala ďalej.
10 000 PRÍBEHOV
V tomto novom projekte je
sedemnásť piesní od tých naj-
starších, ktoré som už spomínal,
až po tvorbu v spišskom seminá-
ri, v Trnave, kde som bol na asis-
tencii, a v Bratislave v teologic-
kom študentáte. Je jasné, že tam
nie sú všetky piesne. Niektoré to-
D BKULTÚRA
AKO VIDÍŠ SVET
K O N C O M M I N U L É H O R O K A S A N A N A Š O M
H U D O B N O M G O S P E L O V O M T R H U
O B J A V I L O N O V É C D O D F R A N T I Š K A
F E D O R A S N Á Z V O M : „ A K O V I D Í Š S V E T ,
A L E B O 1 0 0 0 0 P R Í B E H O V “ . V
S A L E Z I Á N S K O M P R O S T R E D Í S A U Ž D L H Ú
D O B U S P I E V A J Ú N I E K T O R É P I E S N E O D
T O H T O A U T O R A . V N A S L E D U J Ú C I C H
R I A D K O C H N Á M S Á M P R E D S T A V U J E T E N T O
VYDARENÝ PROJEKT .
29D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 028 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
Tí
to
v
še
tc
i t
o
s
p
ís
ka
li,
in
ak
-
na
hr
al
i.
Svätý otec Ján Pavol II. otvoril pri
polnočnej vianočnej omši „Svätú
bránu“ na Bazilike svätého Petra a
tým otvoril jubilejné slávnosti no-
vého tisícročia. Svätú bránu zatvo-
ria 6. januára roku 2001. Na rok
2000 sa pripravujú niektoré oso-
bitne významné akcie: niekoľko
svätorečení a blahorečení, Svetový
eucharistický kongres, Mariolo-
gický kongres, Svetový deň rodiny,
Deň detí, Medzinárodný kongres o
apoštoláte laikov a Celokresťanské
svetové stretnutie.
Počas tohto roka budú v Ríme pre-
biehať viaceré jubileá rôznych pro-
fesijných skupín: umelcov, reme-
selníkov, vyhnancov a utečencov,
väznených, robotníkov, kléru, žur-
nalistov, ľudí tretieho veku, politi-
kov, vojakov a policajtov, divadel-
níkov. 29. októbra sa bude slúžiť
svätá omša aj na rímskom olympij-
skom štadióne v rámci jubilea
športovcov.
Jeden z hlavných bodov roku
2000 bude medzinárodné svetové
stretnutie mladých od 15. do 20.
augusta. Očakáva sa, že počet mla-
dých istotne prekročí číslo milión
dvestotisíc, ktoré sa dosiahlo v
Paríži. Organizátorom robilo sta-
rosti nájsť priestor, kde zhromaž-
diť taký obrovský počet mladých.
Mestské rímske letisko Ciampino s
rozlohou 75 hektárov sa zdalo byť
malé. Pozornosť usporiadateľov sa
preto obrátila na 400 hektárov veľ-
ké pole pri svätyni Madonna del
Divino Amore na juhovýchodnej
periférii Ríma. Na námietky, že je
to ďaleko od stredu mesta a že tam
treba ísť peši, predseda komisie
pre Jubileum 2000 arcibiskup
Sepe žartovne poznamenal, že pre
mladých pôjde o ozajstnú a nielen
symbolickú púť. Miesto je pri tzv.
diaľničnom okruhu Ríma. Mladí
sa môžu začať zhromažďovať od
predchádzajúceho večera na vigí-
liu modlitieb cez noc a na druhý
deň sa zhromaždiť na svätej omši
celebrovanej Svätým otcom.
Agentúra IDU, Foto: Peter Bučány
D BREDAKCIA
Hlavné
udalosti
roku 2000
30
Rozália Benedikovičová,
DOBRÁ VODA PRI TRNAVE,
Hermina Bezáková, NADLICE,
Štefánia Bundzelová, PRIEVIDZA,
Paula Chalupková, SENEC,
František Cisárik, PRAHA,
Evička Cocherová, BRATISLAVA,
Mária Drahošová, SLIAČ – KÚPELE,
Alojz Farba, BRATISLAVA,
Vojtech Gúber, ZLATÉ MORAVCE,
Štefan Hanakovič, MARTIN,
Emília Holubková, DOLNÁ SÚČA,
Rozália Hradská, BRATISLAVA,
Terézia Janíková, LUŽIANKY,
Mária Klencová, ĽUBOCHŇA,
Matilda Krajčíková, SEBEDRAŽIE,
Genovéva Královičová, PEZINOK,
Júlia Kromková,
LEHOTA PRI NITRE,
Jolana Kupková, KOŠICE,
Mária Kyseľová, DOLNÝ KUBÍN,
Terézia Martincová, ŽILINA,
Mária Martonová, HORNÉ SRNIE,
Pavel Nemec,
JABLONEC PRI BRATISLAVE,
Marika Nováková, VIŠTUK,
Terézia Nuhálová,
MORAVANY NAD VÁHOM,
Roman Okoličány, BRATISLAVA,
Terézia Paulinyová, BRATISLAVA,
Mária Poková, JABLONICA,
Františka Selecká, HALIČ,
Zdena Supeková, OSTRÝ GRÚŇ,
Margita Sykorová,
SEDLICE PRI PREŠOVE,
Jozef Tešovič, BUDMERICE,
Ján Valábek, TOPOĽČIANKY,
Marta Vavrinská, PEZINOK,
Anna Vrbiaková, CABAJ-ČÁPOR,
Hedviga Časová, VRÁDIŠTE,
Vincent Šinaľ, HERTNÍK,
Anna a Filoména Štefaničkové, BOH-
DANOVCE NAD TRNAVOU,
Štefánia Adamovová, ŽILINA,
Anna Bužová, LETANOVCE,
Margita Poláčková, MICHALOVCE,
Jozefína Hrubá, NOVÁ DUBNICA,
Margita Letavajová, BYSTRIČANY,
Erich Hulman, BRATISLAVA,
František Zastko, SLOVENSKÁ VES,
Anna Zigová,
POVAŽSKÁ BYSTRICA,
Mária Voleková, NITRA,
Bartolomej Farhanič, MALÁ IDA,
Terézia Pažická, PRIEVIDZA,
Zoznam neobsahuje mená všet-
kých dobrodincov pre obmedze-
nosť priestoru. Za našich prispie-
vateľov a ostatných dobrodincov
slúžime každý týždeň v sobotu
svätú omšu.
Úprimné Pán Boh zaplať za všetko.
DOBRODINCI, KTORÍ V POSLEDNOM OBDOBÍ PRISPELI VÄČŠOU SUMOU
NA NAŠU TLAČ A SALEZIÁNSKE DIELO:
D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0
podporili prestavbu
priestorov v sale-
ziánskom kláštore
v Šaštíne
Čo pre Vás máme?
Pr
ih
la
su
je
m
s
a
do
K
lu
bu
p
ri
at
eľ
ov
k
ni
hy
d
on
a
Bo
sc
a
a
zá
vä
zn
e
si
o
bj
ed
ná
-
va
m
u
ve
de
né
ti
tu
ly
z
a
25
0,
- S
k
M
en
o:
Pr
ie
zv
is
ko
:
Ro
dn
é
čí
sl
o:
By
dl
is
ko
: u
lic
a:
m
es
to
:
Po
dp
is
:
Dá
tu
m
:
db
Vyd
ava
teľ
stv
o D
on
Bo
sco
Pozývame Vás do
KLUBU PRIATEĽOV KNIHY
DONA BOSCA
Po celý rok zľavu 10% na knihy
nášho i iných vydavateľstiev.
Štvrťročne veľké zľavy na vybrané tituly.
Na konci roku darček - prémia
pripravená len pre Vás, členov klubu.
Už dnes - balíček štyroch kníh za výhodnú cenu:
C. Branduardi: A až potom hovorme o láske 103,-
B. Ferrero: Vôňa ruže 55,-
Gianni Ghiglione: Dar pre všetkých 60,-
Š. Sandtner: S básňou je deň krajší 97,-
spolu pre Vás za 250,- Sk
Knihy dostanete poštou na dobierku, poštovné tejto
objednávky hradí vydavateľstvo.
KLUB priateľov
knihy dona Bosca
3 3
klub priateľov knihy dona Bosca klub priateľov knihy dona Bosca klub priateľov knihy dona
Saleziáni don Bosca, Vydavateľstvo Don Bosco,
Miletičova 7, 821 08 Bratislava,
tel. 07/50231 144, 50231 114
Saleziáni don Bosca, Vydavateľstvo Don Bosco, Miletičova 7,
821 08 Bratislava, tel. 07/50231 144, 50231 114
PLNŠIE PREŽÍVANIE
VEĽKONOČNÉHO ČASU –
Že by len akýsi „mnísi“ boli
pozvaní žiť plnosť Evanjelia?
Ako sa dá žiť chudoba, čistota
a poslušnosť vo svete a v tak
modernej dobe? Otázky, ktoré
provokujú dôsledne počúvať
Ježiša, ktorý tieto čnosti pred-
kladá ako štýl života pre všet-
kých, ktorí v neho veria.
PRE STARŠÍCH, PRE MATKY –
román o manželstve, deťoch
a chorobe. Aký to má zmysel?
Choroba, bolesť, utrpenie,
život?
POÉZIA –
Dva cykly: Nové antifóny a
Rok s Pannou Máriou. Rodili
sa v úrodnej pôde pamäti a
vyzrievali v žeravom slnku ú-
silí prežiť hodiny hlivenia v
bezbožnej temnosti väzenia
(Leopoldov, Bratislava, Ilava,
Mírov).
PRÍBEHY PRE POTEŠENIE DUŠE –
sú ako tabletky duchovnej
múdrosti. Len jedna na deň.
Po prečítaní príbehu nemož-
no ostať tým istým človekom.
