Misionárske sny dona Bosca

Drahí misionári, spolubratia saleziáni, priatelia saleziánskych misií!

Srdečný pozdrav v mesiaci Najsvätejšieho srdca Ježišovho!

Kontemplujúc misionárske srdce dona Bosca sme pozvaní znovu objaviť jeho sny o misiách. Náš Otec nikdy neodišiel z Európy, no sníval o premnohých mladých zo všetkých piatich kontinentov.

Nemôžem zabudnúť jedno slávenie Eucharistie počas 26. GK, ktorej predsedal Kard. Ivan Diaz, Prefekt Kongregácie pre Evanjelizáciu národov. V homílii nám vyrozprával znova všetky sny, končiac so zvolaním: “Nezabudnite na Čínu!”

Nemôžem tiež zabudnúť ani na úprimný výrok jedného Inšpektora po tej svätej omši: “Aké je pekné počúvať misionárske sny! Ja som ich ešte nikdy nepočul!”

Znovu začínajúc od dona Bosca, počúvajme opäť jeho misionárske srdce, ktoré snívalo dňom i nocou ako bude Evanjelium prinášané až do končín zeme.

Don Václav Klement, SDB

Radca pre misie

Hľadajú sa misionári pre Oceániu a Blízky Východ

Najbližšie stretnutia Dikastéria pre misie

Jún

4-6: Dni reflexie equipu Dikastéria pre misie (Genzano)

18-20: Dni reflexie Dikastérii (Mládežnícka pastorácia, Sociálna komunikácia, Misie)

September

1-26: Formačný kurz pre nových misionárov (Pisana a Colle don Bosco)

28-30: Druhá celosvetová konzultácia Dikastéria pre misie (Pisana)

Október

14-17: Stretnutie Don Bosco Network a saleziánskych mimovládnych organizácií (Rím)

November

4-10: Dni štúdia SDB-FMA: Prvotné ohlasovanie v Európe (Praha, Česká republika)

List z Pakistanu

Píšem tento list v momente, v ktorom sme všetci siedmi saleziáni, ktorí pracujeme v Pakistane, na stretnutí s Inšpektorom, aby sme rozprávali a rozmýšľali nad aktuálnou situáciou v krajine a rozlišovali ako môžeme správne a aktívne odpovedať na výzvy, ktoré nás očakávajú.

Sú to ťažké časy v tejto časti subkontinentu. A s vojnou, ktorá je aktuálne v Afganistane, so zhoršujúcou sa nestabilnou lokálnou politickou situáciou, s neistotou spôsobenou teroristickými hrozbami, s vysokou mierou nezamestnanosti a so zvýšením cien prvotných matérií sa môže naša budúcnosť stať ešte tvrdšou. Napriek tomu, v tejto ťažkej a navonok odstrašujúcej situácii, sme podporovaní tichou a pomalou, ale pravidelnou činnosťou Milosti, ktorú stretávame každý deň. Sme svedkami mnohých príbehov nádeje, malých zázrakov a úspechov, ktoré je don Bosco schopný vykonať v životoch našich študentov a laických spolupracovníkov.

Dielo dona Bosca v Pakistane začalo asi pred 12 – timi rokmi, teraz sú dve komunity v krajine. Jedna a Quetta: škola, ktorá ponúka formálne i neformálne vzdelanie, profesionálnu formáciu, internát pre mladých a sviatočné oratórium pre približne 800 mladých pochádzjúcich z chudobných rodín v tejto zóne. V Lahore máme ďaľší technický inštitút a internát pre chlapcov v ťažkostiach. A uvidíme kde nás Boh privedie v nasledujúcich rokoch.

Kráčame s mladými v Pakistane a snažíme sa im ponúknuť možnosť naučiť sa žiť a rásť spoločne v harmónii a vzájomnom rešpektovaní sa, aj napriek rozdielnym náboženstvám, kastám a jazykom. Čím viac sa ponáram do poslania nám tu zvereného, o to viac viem lepšie oceniť don Boscov prístup. Radosť, optimizmus, rozum, vľúdna láskavosť, hudba, šport a najmä Ježišov odkaz súcitu, odpustenia a porozumenia sú plné nezastaviteľnej výzvy, ktorá preniká do sŕdc mladých, nezávisle od viery, ktorú vyznávajú, jazyka, ktorým rozprávajú alebo farby ich pleti.

Ja som prakticky nový v Pakistane. Ešte sa snažím naučiť jazyk, jesť a oceniť miestne jedlo (ktoré je pre mňa veľmi pikantné), privyknúť si na klimatické podmienky (veľký chlad v zime a strašná horúčosť v lete), pochopiť miestne zvyky a tradície a prekonať nostalgiu i pocit samoty, ktoré niekedy na mňa prídu. Aj keď som bol členom 139-tej misijnej výpravy v roku 2008, dostal som vstupné vízum až v auguste 2009. Dlhé čakanie na vízum už bolo skúškou samo o sebe. No, postupne ma pripravovalo naučiť sa ako byť trpezlivý, pretože skutočne, tu máme veľkú potrebu byť vytrvalými.

Pretože pochádzam z prevažne kresťanskej krajiny (96 %), musel som zmeniť a modifikovať môj spôsob myslenia i apoštolátu, najmä na tomto mieste kde kresťania predstavujú nepatrnú menšinu. A myslím, že sa tomu učím dodnes. Niekedy mám aj strach, keď počujem o všetkých tých nepokojoch a bombardovaniach; no prítomnosť a podpora spolubratov v komunite mi dávajú istotu, že nebudem nikdy sám.

Prosím vás, modlíte sa za nás saleziánov v Pakistane, za všetkých našich spolupracovníkov laikov a tiež za všetkých mladých, ktorých nám Boh posiela, takto môžeme pokračovať dúfať a vidieť za našimi každodennými starosťami a skúškami, činnosť Božej milosti, ktorá nás posilňuje pomaly, v tichosti, ale neustále, zatiaľ čo, my sa snažíme pokračovať v poslaní, ktoré nám bolo zverené.

Carmelo Martinez

Filipínsky koadjútor, misionár v Pakistane