Tento rok kráčame s Rómami – Šintami!

Drahí misionári, spolubratia saleziáni, priatelia saleziánskych misií! Na začiatku roku 2010 som viackrát čítal komentár a videl taktiež viackrát video Strenny Hlavného Predstaveného “Nesieme Evanjelium mladým!” Niekedy sa pýtam: koľkí saleziáni pociťujeme naozaj životnú naliehavosť prinášať Evanjelium mladým?

Motto, výkrik, modlitba dona Bosca “Da mihi animas, cetera tolle!” stojí naozaj v centre nášho života?

Chcem vám ponúknuť jednu inšpiráciu na túto tému.

Každý rok máme možnosť nechať sa znova zmotivovať svedectvom niektorých saleziánskych misionárov, ktorá nám je ponúkaná cez DOMISAL. (u nás to Daňo Pravda premenoval na Salmined-sal. Misij. Nedela).

V roku 2010 slávime už 23-tí krát DOMISAL, tentokrát s témou “Saleziáni dona Bosca kráčajú s Rómami – Šintami.”

V novembri 2009 som sa zúčastnil v Košiciach – spolu s 120 SDB, FMA, laikmi (mnohími Rómami) desiatich Inšpektórii Európy – na Európskej konferencii o rómskej pastorácii. Bola to udalosť v kontexte Projektu Európa na podelenie sa, po prvý krát, s naozaj misionárskymi skúsenosťami v srdci Európy.

Prajem si aby Konferencia a ostatné materiály pripravené pre DOMISAL 2010 dostihli všetky saleziánske komunity na svete.

Vďaka spolupráci mnohých máte k dispozícii: DVD (5 krátkych filmov – Pôvod Rómov, Ježiš Bulhar, Mirka – Slovensko, Jonas – Maďarsko, Luník IX), didaktický materiál, modlitbu do breviára, plagát A3 (všetko je dostupné na www.sdb.org).

Pre ďaľšie informácie o DOMISAL (Čo znamená? Prečo? Kedy? Ako? Kto? Akými prostriedkami?) stačí napísať na elektronickú adresu cagliero11@gmail.com.

S najlepším želaním, že tento “saleziánsky” mesiac prinesie mnohú plody evanjelizácie!

Václav Klement

Radca pre misie

Hľadajú sa misionári pre Projekt Európa

Ja, Róm Salezián

Volám sa Salvatore Policino, mám 27 rokov a pochádzam z Vasta. Som saleziánom niečo vyše šiestich rokov a som Róm, pôvodom z Abruzza. Nateraz prvý v Taliansku, ktorý si vybral nasledovať Ježiša, kráčajúc v šľapajách dona Bosca. Môj otec je Róm a mama je caggi (gadžo). Spolu sa rozhodli vytvoriť z ich životov a s pomocou Božou pekný projekt lásky, do ktorého sme vstúpili aj ja a moja staršia sestra.

Bol som pokrstený niekoľko mesiacov po narodení, no potom sme si my, ja a Cirkev, vybrali dlhý čas na rozmýšľanie trvajúci približne 15 rokov. Počas šiesteho ročníka som spoznal jedného saleziána, nevedel som presne kto sú to saleziáni, no bol iný ako ostatní kňazi: rozprával o Ježišovi čítajúc každodené udalosti vo svetle Evanjelia. No aj tak bol stále kňaz a v tm čase ma nezaujímali kňazi, kostoly a modlitby.

Po rokoch, počas ktorých som väčšinu môjho voľného času strávil na ulici v spoločnosti “živých” priateľov (či už Rómov alebo gadžov), nasledujúc mýty o cti, ako ovocí násilia, fyzickej sily, klamstiev a chytráctva, nezaujímajúceho sa o druhých, ktorého mottom je: “Oklam tvojho blížneho, prv než on oklame teba,” som zakotvil v oratóriu. Mal som 15 rokov a za sebou väčšinu skúseností, ktoré ti môže ponúknuť ulica.

V oratóriu som stretol toho saleziána zo základnej školy a jedného mladého študenta teológie, s ktorými som sa spriatelil. Zachytilo ma na nich, že sa naozaj zaujímali o mňa, odhliadajúc od akéhokoľvek rasistického predsudku. Chceli vedieť kto som a prečo mi je tak ťažko žiť môj život, viac priezračne, bez masiek.

V oratóriu som našiel prostredie nie veľmi odlišné od ulice, čo sa týka predsudkov o Rómoch (ak niečo zmizlo, bol som to ja ako prvý, ktorý musel vysvetľovať), no pokojné na to, aby mohlo ukázať, že život sa môže skutočne zmeniť a že sa môže skutočne uskutočniť proces integrácie a syntézy, toho dobrého z oboch kultúr.

Za dva roky som trochu nezvyčajným spôsobom dobehol zameškaný katechizmus na prvé sväté prijímanie, ktoré som prijal ako 17 ročný. S vedúcim oratória sme sa stretávali každý týždeň, ja som hovoril o rómskej kultúre alebo o skúsenostiach z ulice a on mi pomáhal vidieť to všetko vo svetle Evanjelia, učiac ma spoznať, čo je Bohu príjemné a čo je potrebné zanechať.

Direktor, ktorý bol aj farárom, vidiac moje predošlé skúsenosti, rozhodol, že by bolo lepšie, aby som sa na birmovku, ktorú som prijal ako 18-ročný, pripravoval s dospelými prostredníctvom katechézy založenej na čitaní Jánovho evanjelia (aj vďaka tejto skúsenosti som mohol čítať môj život vo svetle Slova).

Keď som navštevoval posledný ročník strednej školy a rozmýšľal nad svojou budúcnosťou, saleziáni na pozvali zúčastňovať sa na provinciálnych stretnutiach o povolaní. Keď sa moji rodičia dopočuli o rozhodnutí, že sa chcem vážne zaoberať otázkou, či chce mať Pán zo mňa saleziána, prijali to s radosťou a pokojom. Takto som začal svoju formáciu 11. septembra 2001 a som salezián s doživotnou profesiou a rozhodne smerujem ku kňažstvu.