Drahí saleziánskí misionári a priatelia saleziánskych misií!

Povedz mi aká kniha sa ti páči, aká je tvoja najčastejšia modlitba a ja ti poviem kde je tvoje srdce.

Bez misionárov niet misií.

Bez kresťanov, ktorí zanechajú všetko a venujú celý svoj život v službe Evanjelia, misie ad gentes nie sú možné.

Bez modlitby za nové misionárske povolania je ťažké programovať budúcnosť misií.

Dnes vidíme najmä mnohé úlohy, čo sa týka projektovej a finančnej pomoci pre misie.

Pozývam vás, aby sme počas pôstu 2011 spolupracovali neustálou modlitbou za misionárske povolania.

Don Václav Klement

Radca pre misie

Modlitba ako misionárska spolupráca

Jedna forma misionárskej spolupráce je duchovná spolupráca prostredníctvom modlitby a obety. Misionári musia byť sprevádzaní modlitbou, aby ich ohlasovanie mohlo byť účinné. Byť misionárom znamená obetu, na rôzny spôsob, velkú i malú. Teda, modlitba za misionárov potrebuje byť sprevádzaná obetami. Jeden spôsob, ktorý je ľahko možný pre všetkých, je prijať utrpenia nášho každodenného života a ponúknuť ich Bohu s láskou pre misionárov a misionárske povolania. Taktiež je možnosť postiť sa alebo zrieknuť sa niečoho a ponúknuť zodpovedajúcu sumu pre materiálne potreby misionárov.

My všetci máme možnosť ponúknuť našu spoluprácu pre misijnú aktivitu Kongregácie modlitbou a obetou. Misijný ruženec – počas, ktorého sa spomína na jednotlivé kontinenty – je peknou iniciatívou . Každý rok je zložená a distribuovaná do všetkých komunít modlitba na tému Saleziánskej Misijnej Nedele (SALAMINED) a každý mesiac, zvlášť jedenásteho v mesiaci, je ponúknutá saleziánska misijná intencia, aby podčiarkla dôležitosť tejto duchovnej dimenzie misionárskej spolupráce.

Okrem toho komunitná modlitba za misie podporuje misijnú kultúru.

Hľadajú sa noví misionári pre Afriku

Mal som strach, ale chcel som sa podeliť s mojou vierou!

Ako ašpirant som počul mnohé príbehy a svedectvá misionárov a bol som inšpirovaný ich hrdinským životom. Aj ja som sa chcel pokúsiť. Ale mal som aj obavy. Okrem toho mal som strach o svoje zdravie. Aj tak som si podal žiadosť o misie počas môjho ponoviciátu, pretože som v sebe cítil silnú túžbu podeliť sa s mojou vierou s inými ľuďmi. Bol som plný entuziazmu keď mi provinciál povedal, že pôjdem ako misionár na Papuu Novú Guineu.

Keď som tam prišiel našiel som melaneziánsku kultúru, ktorá bola trochu “zvláštna”, niekedy tiež “bizarná”. Bolo veľmi ťažké prispôsobiť sa ich spôsobu myslenia. Ale postupne, ako sa študenti našej školy a mladí z našej farnosti stali mojími priateľmi, bolo aj pre mňa ľahšie akceptovať to, čím sú a pochopiť ich tradície a hodnoty.

Po roku misionárskeho života som mal možnosť zúčastniť sa na Kurze kultúrnej orientácie pre nových misionárov v Melanézii, ktorý organizoval “Melanesian Institute”. Tento kurz mi veľmi pomohol prehodnotiť moje prvé misijné skúsenosti, pomohol mi pochopiť zmysel toho, čo som videl, počul a prežil. Otvoril moju myseľ pre rôzne aspekty melaneziánskej kultúry a taktiež mi pomohol lepšie sa inkulturovať. Taktiež mi pomohol vážiť si mnohé dobré prvky v melaneziánskej kultúre a lepšie pochopiť ich vieru a tradície.

Strávil som tri roky môjho tirocínia na Papue Novej Guiney v Araimiri, ktorú mnohí opisujú ako našu najnáročnejšiu misiu. Tam som sa naučil čeliť izolácii od “civilizácie”. Jednoduhý a striedmy štýl života v srdci džungle ma naučil a formoval na to čím som dnes. Musel som byť odolný a vytrvalý, aby som prežil všetky skúšky. Musel som sa naučiť byť pružný a trpezlivý so sebou samým aj s miestnym obyvateľstvom. Jedna vec, ktorej som musel čeliť a bojovať s ňou bola skutočnosť “čakania”, pretože miestna populácia nemá ten zmysel pre čas ako my, osoby pochádzajúce zo silno urbanizovaných spoločností.

Žil som uprostred ničoho, ale tam som zakúsil reálnu Božiu prítomnosť, najmä v najtažších a najnáročnejších chvíľach môjho misionárského života. Keď nám chýbali aj najzákladnejšie veci pre život, neobrátili sme sa k nikomu inému ako k Nemu. Narástol som aj v dôvere v Jeho lásku a Prozreteľnosť. Naša komunita zahŕňala do modlitby naše obavy, starosti, strach, náš apoštolát a aj nás samých. Moje oči boli otvorené, aby som videl zázraky, ktoré by som inak nevnímal, ak by som ostal ponorený do mestského života v Manile.

Na Papue Novej Guinei som tiež pochopil, že náš saleziánsky komunitný život je veľmi silným zdrojom. Som tak šťastný, že som mohol žiť s mnohými spolubratmi, ktorí sa snažia a obetujú. Som hrdý na ich zapálenosť pre dielo, na ich neotrasiteľnú lásku a ich zápal pre spásu duší.

Zatiaľ, čo sa pripravujem na moju vysviacku očakávam netrpezlivo, že sa vrátim do krajiny a medzi ľudí, ktorých už pokladám za svojich!

diakon Angel Sanchez

Filipínec, misionár na Papue Novej Guiney

Saleziánsky misijný úmylel

Migranti na Blízkom Východe

Aby saleziáni na Blízkom Východe a v krajiných Perzkého zálivu vedeli sprevádzať migrantov prítomných na ich teritóriu prostredníctvom našich výchovných a pastoračných služieb aj na ceste povolania.

Inšpektória Medio Oriente zahŕňa diela roztrúsené v siedmych krajinách: Izrael, Palestína, Turecko, Sýria, Libanon, Egypt, Irán; v krajiných Perzského zálivu sme prítomní v Kuvajte a Jemene. Prítomnosť utečencov – najmä Iračanov a rôznych emigrovaných kresťanov, pochádzajúcich z mnohých krajín Afriky a Ázie – sa stala význačnou v mnohých saleziánskych prostrediach. Ako v celom globalizovanom svete, aj tu primárnou službou komunitám migrantov je sprevádzanie na všetkých úrovniach, aj na ceste viery a povolania.