K eď som bol v ponoviciáte písal som donovi Lucovi Van Looyovi,
vtedajšiemu Radcovi pre misie, ktorý mi uviedol niektoré misie; potom
som znova napísal, keď som bol študentom teológie a aj ako
novokňaz ... Pamätám sa, že v listoch mi odporúčal pokračovať v modlitbe ...
a že Pán si ma povolá cez predstavených ... Prešlo mnoho rokov. V roku 1996,
keď som bol piaty rok magistrom novicov pre Argentínu a Paraguaj, pocítil som
ako povolanie vrátiť sa do Japonska, nevedel som, že či ako misionár ... No
túžbou bolo vrátiť sa.
Budúcnosť môjho života bola len v Bohu: presne ako mojich rodičov, ktorí v
roku 1964 emigrovali do Argentíny, počúvajúc Boží hlas, tak aj ja som sa ako
Abrahám vrátil do Japonska ... bolo to ako druhý exodus. Prvý bol v roku
1964, keď sme odišli do Argentíny s mojimi rodičmi a štyroma bratmi (Angel a
Fidel SDB; Domingo a Paulino) a tam sa narodili štyria bratia a sestra, ktorá
skoro zomrela...
Prvou výzvou pre mňa ako pre misionára v Japonsku bol japonský jazyk. Ja som žil v Japonsku iba do
tretej triedy (mal som osem a pol roka, keď sme emigrovali) a v Argentíne (v meste Media Agua) nebolo
žiadnej japonskej rodiny. Na začiatku som nevedel, že som Japonec a tak som sa rýchlo naučil po španielsky a
nielen to, ale aj: piť maté a jesť asado, hrať futbal a byť miništrantom počas nedeľnej omše...
Teraz mám 58 rokov a som provinciálnym vikárom v Japonsku, ale v roku 1997, keď som sa sem vrátil po
tridsiatichtroch rokoch, mal
Odišiel som do Argentíny ... som 42. Bol som Ursashima
… a vrátil som sa do Japonska … ako misionár!
Taroo (mýtická japonská
postava, ktorá sa potom ako
prežila roky v nebi pod
morom, vracia do svojej dediny, kde už je neznámou a nikto nevie povedať kde stál jeho dom). Mať japonskú
tvár a nevedieť dobre po japonsky bolo tažké ... Vrátil som sa ako dieťa ... Aby som sa naučil nielen reč, ale
aj kultúru a tradície japonskej spoločnosti, vrátane spôsobu ako byť
kresťanom medzi Japoncami, kde sú katolíci menšinou (len milión Japoncov a
cudzincov v krajine so 126-mi miliónmi obyvateľov).
Ako pre misionára sú pre mňa najväčšou radosťou bratia a priatelia,
ktorých mi dal Pán v Japonsku ... Sú to nádherní ľudia a stále viac objavujem
ich vznešenosť, trpezlivosť, solidárnosť, rešpekt, ich nábožnosť,
poriadkumilovnosť a čistotnosť. Po tsunami, zvlášť v regióne Fukušima, som
objavil nové Japonsko, s duchom solidárnosti aj mimo múrov kresťanských
chrámov a budhistických kláštorov. Pocítil som silu medzináboženskej
solidarity ...
Počas svojho života som musel kladne odpovedať na úlohy, ktoré presahovali moje schopnosti. Ľudský
strach z neznámeho je normálny, ale dôvera v milujúcu prítomnosť Boha ti dá mnoho pokoja a síl ísť ďalej.
Pozývam všetkých vás, ktorí ste (pravdepodobne) mladší ako ja, byť odvážnejšími v načúvaní Pánovho hlasu,
ktorý vás volá byť misionármi a vrhnúť sa do dobrodružstva plného nádeje. Kto poslúcha Boha bude mať skoro
jeho požehnanie a nikdy nebude opustený!
Don Mario Yamanouchi SDB
Japonský prisťahovalec v Argentíne a misionár v Japonsku
SALEZIÁNSKY MISIJNÝ ÚMYSEL
Za Projekt Európa v krajinách regiónu Európa-Nord
Za saleziánske komunity v Európe, ktoré silno prežívajú syndróm zostarnutia.
Aby vďaka prítomnosti mladých misionárov a spolubratov z iných krajín doká-
zali veriť v obnovujúcu silu Ducha Svätého a vedeli odpovedať na očakávania
mladých, ktorí potrebujú podporu v hľadaní zmyslu života. Aby boli poľské
provincie stále viac otvorené a ponúkali konkrétny príspevok Projektu Európa
mimo krajiny.
Západné provincie regiónu Európa Nord trpia nedostatkom povolaní a silným zostarnutím spolubratov.
Revitalizácia znútra je napomáhaná prítomnosťou mladých spolubratov a laických dobrovoľníkov pochádzajúcich z
iných provincií. Spolubratia začínajú veriť, že obnova charizmy je možná. Je potrebné, aby procesy Projektu
Európa pokračovali s podporou celej Kongregácie. Potreba prítomnosti saleziánskej výchovnej charizmy v Európe je
nevyvrátiteľná; mladí, často stratení v európskej spoločnosti, očakávajú vodcov a výchovnú oporu, aby našli
šťastie. Každá snaha o medzinárodnú spoluprácu je dobre vnímaná a prináša so sebou znaky obnovenia entuziazmu
a dobrých praktík nevyhnutných pre budúcnosť. Podpora v modlitbe je vždy veľkou pomocou, pretože veríme, že
len Duch môže oživiť kreťanskú vieru a nádej v Európe a dať mladým víziu šťastného kresťanského života.