Si “v mobilite” ako svätý Kalixt Caravario?

Drahí saleziánski misionári a priatelia saleziánskych misií.

Jedným zo znakov dnešných čias je ľudská mobilita. Veľmi veľa ľudí sa premiestňuje z politických, sociálnych alebo ekonomických dôvodov. Na začiatku mesiaca január 2011 som navštívil Courgne, neďaleko Turína, miesto narodenia nášho svätého misionára Don Kalixta Caravaria. Jeho listy mame sú k dispozícii (www.sdb.org; LAS Rím 2000). To čo ma zasiahlo je veľmi krátky život, iba 27 rokov, prežitých v znamení veľmi rozdielnej mobility. Kalixt bol k dispozícii pre misie už za mladi. Prešiel tisíce kilometrov (Piemont – Šanghaj – Hong Kong – Kanton – Dili na Východnom Timore – Siu Chow, Vikariát zverený saleziánom). Musel sa naučiť mnoho jazykov (anglický, kantónsky, šanghajský, portugalský) v krátkom čase, všetko pre misiu! Vo svojich listoch sa nikdy nesťažuje na ťažké výzvy! Pozývam vás prosiť našich svätých mučeníkov misionárov Mons. Alojza Versigliu a don Kalixta Caravaria, aby udržovali medzi saleziánmi tú istú “mobilitu” pre misie. Konkrétne: pre 142. misijnú výpravu (25. septembra 2011) podnes máme len 9 potvrdených kandidátov. Naša disponovanosť hýbať sa závisí od nášho zakorenenia sa v Ježišovi Kristovi.

Don Václav Klement SDB

Radca pre misie

La Passione Cruenta del “Da Mihi Animas”

Pápež Benedikt XVI. nedávno pripomenul, že “náš svet pokračuje byť poznačený násilím, najmä proti Kristovým učeníkom” (26. decembra 2010). Vskutku 1 biskup, 15 kňazov, 1 rehoľník (koadjútor Luis Enrique Pineda SDB), 1 rehoľná sestra, 2 seminaristi a 3 laickí pastorační pracovníci boli zabití v roku 2010. Títo bratia a sestry obetovali celý ich život, skoro vždy v tichu a pokore každodennej práce, “aby svedčili ľuďom o svojej viere, vedomí si, že každý človek potrebuje Ježiša Krista, ktorý zvíťazil nad hriechom a smrťou a zmieril ľudí s Bohom” (Redemptoris Missio, 11). 24. marca na výročie smrti Mons. Oscara Romera, je Deň modlitby a pôstu za misionárov a pastoračných pracovníkov zabitých v roku 2010. Spomeňme si na nich s konkrétnymi ponukami, aby sme do toho zapojili naše komunity i mladých.

V roku 1983 pri príležitosti blahorečenia prvých saleziánskych mučeníkov don Egidio Vigano napísal, že je to v línii nekrvavej účasti na Pánovom utrpení, že každá spiritualita má svoj štýl pre dar seba samého v obete. V škole Dona Bosca tento štýl je poznačený svetlom da mihi animas až do krajnosti: mučeníctvo lásky a obety pre dobro druhého. Don Vigano zdôrazňuje, že “táto apoštolská optika lásky pre dobro druhého charakterizuje aj samotné krvavé utrpenie našich dvoch mučeníkov, bitých, pretože boli aktívnymi kresťanskými apoštolmi a najmä kvôli ochrane ľudskej dôstojnosti a čností troch mladých Číňaniek. Mons. Versiglia a don Caravario načreli ich najvyššiu schopnosť krvavého utrpenia z tohto nášho charakteristického ducha. Dokonca vieme ako Mons. Versiglia predvídal naplnenie svojho saleziánskeho a misionárského života podľa prorockého sna Dona Bosca, keď povedal don Santemu Garellimu: ´Ty mi prinášaš kalich videný Otcom: ja ho musím naplniť krvou´!” (Obežník Mučeníctvo a utrpenie v apoštolskom duchu Dona Bosca, ACS 308).

Moja odpoveď na Pánovu lásku

Po intenzívnom mesiaci formácie som bol poslaný ako misionár do Brazílie, do saleziánskej provincie Manaus. Kurz pre nových misionárov v Ríme mi dal silu pre duchovný život a dobre ma pripravil čeliť rozličným situáciám, ktoré sú časťou misionárskeho života.

Po mojom príchode, oduševnený misionárskym zápalom a zanietením,som si rýchlo zvykol na spolubratov a prácu v provincii. Takto som sa mohol ľahko ocitnúť medzi bratmi a mladými, ale bez toho, aby som im mohol povedať, čo i len jedno slovo, kvôli môjmu jazyku. Portugalský jazyk bol pre mňa veľkou skúškou na začiatku mojej misijnej skúsenosti,pretože som prišiel do Brazílie bez toho, aby som vedel formulovať či i len jednu vetu v portugalčine, kým všetci naokolo so mnou hovoria len portugalsky a trocha taliansky (čo by som aspoň mohol pochopiť). Takto som sa cítil ako novorodenec, ako dieťa medzi nimi. Tieto okolnosti ma urobili krehkým v mojom rehoľnom i misionárskom povolaní. Uvedomoval som si dôležitosť pripomínať si s odhodlanosťou a vierou základnú motiváciu v úsilí o rehoľný a misionársky život. Počas tejto fázy počiatočnej integrácie, som bol dobre duchovne sprevádzaný direktorom komunity, mám aj sprievodcu, saleziánskeho misionára v Indii, ktorý mi veľmi pomáha. Moje rehoľné a misionárske povolanie je pre mňa jednoducho “odpoveď na nekonečnú Pánovu lásku, ktorá ma napĺňa”. Je vyjadrením vďaky, túžbou po totálnom darovaní sa, ktorá ma nabáda povedať so sv. Pavlom: “Beda mi, ak by som nehlásal Evanjelium” (1 Cor 9, 16). Len Boh, ktorý pozná srdcia, je schopný poznať dôvody, ktoré sa niekedy zdajú neznáme. Boh povedal Abrahámovi: “Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem” (Gen 12,1). Toto ma veľmi motivuje. Teraz som pripravený, spolu s mojími spolubratmi saleziánmi, prispieť a pokračovať v diele Dona Bosca, v účinnej výchove a formácii pre dobro, ktoré takto otvoria reálnu perspektívu lepšej a istejšej budúcnosti pre mladých Brazílčanov zo severovýchodu.

Afričania, ste misionári pre celý svet!

“Cirkev v Afrike nie je povolaná svedčiť o Kristovi len na kontinente; (...) Prorocká fráza Pavla VI. - ´Vy Afričania, ste povolaní byť misionármi seba samých´ - je chápaná takto: ´ste misionári pre celý svet´ (...) Bola daná výzva partikulárnym Cirkvám v Afrike pre misiu mimo limitov vlastných diecéz”.

(Ján Pavol II., Ecclesia in Africa, 128, 129)

Hľadajú sa misionári pre Blízky Východ

Saleziánsky misijný úmysel

Región Afrika

Za mladých kresťanov Afriky, aby sa pripravovali na sviatosť manželstva, najmä v saleziánskych prostrediach Vizitatórie ZMB: Zambia, Namíbia, Malawi, Zimbabwe.

Africká Synoda zdôrazňuje: “rodina má ako inštitúcia božský pôvod. Ona je ´sanktuáriom života´ a základom spoločnosti a Cirkvi. Ona je primeraným miestom na učenie sa a praktizovanie kultúry odpustenia, pokoja, zmierenia a svornosti” (Proposito 51). Vskutku, okrem úsilia o saleziánske rehoľné povolania, v Afrike je urgentné posilniť v pastorácii obsahy o rodine a manželstve, upevňujúc medzi mladými itineráre prípravy na sviatosť manželstva. Z krajín, ktoré sú najviac postihnuté chorobou AIDS, niektoré sa nachádzajú na území Vizitatórie ZMB (Zimbabwe a Zambia).