09 - Fekete


09 - Fekete



1 Pages 1-10

▲back to top


1.1 Page 1

▲back to top


PRÍSPEVOK K DEJINÁM SDB NA SLOVENSKU V ROKOCH
1948-1988
ThLic.Vladimír Fekete SDB
Úvod
Uplynulo osemnást’ rokov od neÏnej revolúcie (november 1989), ktorou sa pod-
statne zmenili podmienky Ïivota Cirkvi i SDB v b˘valom âeskoslovensku. Z hl’adi-
ska histórie je to krátka doba a mal˘ ãasov˘ odstup od skúman˘ch udalostí na to,
aby sa mohol urobit’ v˘skum, nezat’aÏen˘ subjektívnymi pocitmi a azda aj urãit˘m
sentimentom a najmä objektívne zhodnotit’ udalosti vo svetle ich dosahu na Ïivot.
NeÏnou revolúciou v b˘valom âeskoslovensku pri‰lo k tak˘m podstatn˘m
zmenám, Ïe pre novonastupujúce generácie sú udalosti spred roku 1989 skoro
nepochopitel’né a také vzdialené, akoby sa odohrali na inej planéte. PretoÏe stále
platí, Ïe história je uãitel’kou Ïivota, ponúkam svoj príspevok k dejinám SDB
na Slovensku v rokoch totality najmä t˘m, ktorí nemajú chut’ a ãas ‰tudovat’
obsiahlej‰ie diela. Usiloval som sa na pozadí spoloãensko politickej situácie
vykreslit’ boj saleziánov na Slovensku o osobné preÏitie ale i o zachovanie don
Boscovej charizmy pre budúce pokolenia.
Uvedomujem si, Ïe skutoãnost’ bola vel’mi pestrá a rôznorodá a rozsah prí-
spevku neumoÏÀuje spracovat’ problematiku vyãerpávajúcim spôsobom. Verím
v‰ak, Ïe aj t˘chto niekol’ko strán môÏe byt’ svetlom k pochopeniu na‰ej minulo-
sti a in‰piráciou pre súãasnost’.
1. Vznik a roz‰írenie saleziánskeho diela na Slovensku
Pre pochopenie udalostí, ku ktor˘m pri‰lo v b˘valom âeskoslovensku v pät’-
desiatych rokoch minulého storoãia, ponúkam vel’mi struãn˘ pohl’ad na roky,
ktoré im predchádzali a ktoré sa dajú charakterizovat’ ako roky zapú‰t’ania
a zvel’ad’ovania saleziánskej charizmy. Salezián Jur–Koza Matejov, v prílohe
Ïivotopisu Don Bosco1 opisuje nakrátko vznik a obdivuhodné roz‰írenie salezián-
skeho diela na Slovensku spolu s jeho v˘chovnou ponukou.
Okrem niekol’k˘ch kÀazov, ktorí udrÏiavali s donom Boscom obãasn˘ pí-
somn˘ styk, mal najväã‰iu zásluhu na oboznámení Slovenska s osobnost’ou Jána
1 Por. Jur Koza-Matejov, Don Bosco, Vydavatel’stvo Oto Németh, Bratislava 2001, str.
324-329.

1.2 Page 2

▲back to top


2 Vladimir Fekete
Bosca a jeho v˘chovou hornoore‰ansk˘ farár prelát Pavol Jedliãka. Hned’ po
smrti dona Bosca v roku 1889 napísal 190 stranov˘ Îivotopis Jána Bosca, ktor˘
vydal Spolok sv.Vojtecha ako podielovú knihu2.
Aj vd’aka tejto knihe sa ãoskoro na‰li prví Slováci, zaujímajúci sa o saleziánske
povolanie. Odchádzajú do Talianska a po rokoch formácie sa z viacer˘ch z nich
stali misionári. V roku 1919 slovensk˘ saleziánsky klerik Vilam Vagaã prostred-
níctvom pol’ského saleziánskeho in‰pektora dona Petra Tironeho, poÏiadal hlavné-
ho predstaveného o povolenie zriadit’ osobitn˘ ústav pre formáciu nádejn˘ch sale-
ziánskych povolaní zo Slovenska. Jeho sen sa stal skutoãnost’ou, ked’ v roku 1921
vznikol ústav pre chlapcov zo Slovenska v Perosa Argentina ned’aleko Turína.
Z iniciatívy nitrianskeho biskupa Dr.Karola Kmet’ka sa 24. januára 1924
zbor biskupov Slovenska zaoberal otázkou prvého saleziánskeho domu na Slo-
vensku. Z tejto konferencie vy‰iel Ohlas biskupského zboru pre katolíckych veria-
cich, aby podporovali a tak umoÏnili vybudovat’ na Slovensku prv˘ saleziánsky
dom pre v˘chovu mládeÏe.3
Don Vagaã spomína, ak˘ údiv vyvolal Ohlas u predstaven˘ch v Turíne:
„Ked’ som predstaven˘m odovzdal preklad Ohlasu, Ïasli od obdivu a radosti. Don
Filip Rinaldi opätovne zdôrazÀoval túto vetu: ”Také vol’aão e‰te nebolo v na‰ej
Kongregácii, aby sa cel˘ biskupsk˘ zbor jednej krajiny ako je Slovensko, jednotne
vyjadril za dielo dona Bosca a Ïiadal zaloÏenie prvého saleziánskeho ústavu»“.4
Z troch ponúk – opusteného klá‰tora paulínov v ·a‰tíne, ka‰tiel’a v Tepliãke
pri Îiline a franti‰kánskeho klá‰tora v Kremnici, sa rozhodli saleziánski predsta-
vení pre ·a‰tín.
8. septebra 1924 prichádzajú do ·a‰tína z Talianska prví dvaja saleziánski
kÀazi don Jozef Bokor a don Viliam Vagaã. O mesiac priviedol tretí kÀaz don
Ladislav Stano z Perosy Argentiny slovensk˘ch chovancov a tak mali saleziáni
v ·a‰tíne hned’ v prvom ‰kolskom roku 56 Ïiakov.
Na Slovensku pribúdajú povolania a postupne sa otvárajú d’al‰ie saleziánske
domy, v ktor˘ch oratóriá so svojou v˘chovn˘m pôsobením zohrali vel’mi
dôleÏitú rolu. V roku 1927 je to Svät˘ BeÀadik na Pohroní, v roku 1933 sale-
ziánsky dom v Bratislave na Miletiãovej ulici, v roku 1936 Trnava, atd’.5
Politické okolnosti, ale najmä vel’k˘ nárast nov˘ch povolaní umoÏnil, aby sa uÏ
v roku 1939 jediná ãeskoslovenská provincia rozdelila. V âSSR tak vznikli dve sa-
mostatné provincie – ãeská so sídlom v Prahe a slovenská so sídlom v Bratislave.
2 Por. Pavel Jedlicska, Îivotopis Jána don Bosku. Spolok sv.Adalberta (Vojtecha)
v Trnave, Uh.Skalica 1889.
3 Por. Jozef âerveÀ, Zaãiatky saleziánskeho diela na Slovensku, Diplomová práca, Teolo-
gick˘ in‰titút, Spi‰ská Kapitula 1998.
4 Viliam Vagaã, Îivotopis, strojopis napísan˘ v Trenãíne v roku 1961, Archív provin-
ciálneho domu (APD), Bratislava, str. 23.
5 Por. Jur Koza-Matejov, Don Bosco, Vydavatel’stvo Oto Nemeth, Bratislava 2001, str.
326-329.

1.3 Page 3

▲back to top


Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 3
Za 25 rokov ãinnosti Saleziánov dona Bosca na území dne‰ného Slovenska – od
zriadenia prvého saleziánskeho domu v ·a‰tíne 8.septembra 1924, do zlikvidovania
saleziánskych diel a zakázania ich v˘chovnej ãinnosti 14.apríla 1950, sa rehol’a ob-
divuhodne rozrástla, zaradila sa medzi najpoãetnej‰ie a najvplyvnej‰ie muÏské rehole
na Slovensku6 a svojimi v˘chovn˘mi aktivitami a ponukami v znaãnej miere oboha-
tila nielen miestnu cirkev, ale aj celú spoloãnost’. V 13. domoch na Slovensku úãin-
kovalo v tom ãase asi 280 saleziánov: kÀazov, koadjútorov, klerikov a novicov.7
Popri dobre zorganizovan˘ch formaãn˘ch domoch a biskupmi oãakávanej po-
moci v správe farností a pútnick˘ch miest, ponúkali saleziáni Slovensku
predov‰etk˘m v˘chovu mladej generácie. Dialo sa tak na internátoch v Îiline
a Michalovciach, ale osobitne úãinn˘mi sa ukázali sviatoãné i kaÏdodenné orató-
riá. Aj ked’ boli zamerané na odovzdávanie viery nov˘m generáciám, pre mladé
Slovensko sa stali dôleÏit˘m miestom objavovania a rozvíjania talentov v oblasti
kultúrnej i ‰portovej. Viacerí ãlenovia spevokolov a ochotníckych divadiel sa pod
vedením dona Jozefa Streãanského, dona ·tefana Olosa a d’al‰ích stali profesio-
nálnymi umelcami. Aj ‰portovo nadaní chlapci z l’udov˘ch vrstiev na‰li u saleziá-
nov zázemie i podporu a niektorí sa dostali do národn˘ch muÏstiev (napr. Fran-
ti‰ek Tokár sa stal viacnásobn˘m majstrom sveta v stolnom tenise)8 a popri svojej
ãinnosti ‰írili dobré meno v˘chove dona Bosca, prijatej u saleziánov.
2. Saleziánska v˘chova poãas nástupu komunizmu k moci a prv˘ch otvoren˘ch
prejavov prenasledovania Cirkvi (1948-1950)
Viacerí na‰i historici9 spracovali priebeh povojnov˘ch udalostí v âeskoslo-
vensku aj z hl’adiska osvetlenia dôvodov postupnej likvidácie náboÏensk˘ch slo-
bôd a taktiky boja proti katolíckej Cirkvi, ktorá bola v povojnovom âeskoslo-
vensku nezanedbatel’nou silou.10
Prvé zásahy proti Cirkvi zo strany povojnovej ãeskoslovenskej vlády a prezi-
denta Bene‰a boli odôvodÀované spätost’ou katolíckej Cirkvi s klérofa‰istickou
vládou kÀaza Jozefa Tisa v rokoch 2.svetovej vojny.
Rozpustenie v‰etk˘ch katolíckych spolkov a zdruÏení 25.mája 1945, po‰tát-
nenie cirkevn˘ch ‰kôl a internátov, prvé uväznenie spi‰ského biskupa biskupa
6 Por. Franti‰ek Miklo‰ko, Nebudete ich môct’ rozvrátit’, Vydavatel’stvo ARCHA, Bratis-
lava 1991, str. 203.
7 Por. Jur Koza-Matejov, Don Bosco, str. 326-329.
8 Por. âlánok Od saleziánov do siene slávy na http://www.sstz.sk/Vsetko/Historia/Slav-
nepostavy.htm (z 1.9.2007)
9 Sú to napr. K.Kaplan v diele Komunizmus a Cirkev, J.Jablonick˘ v diele Z ilegality
do povstania, M. ëurica v Dejinách Slovenska a Slovákov a d’al‰í.
10 Podl’a sãítania l’udu mala ãeskoslovenská republika k 1.marcu 1950 12 338 450
obyvatel’ov, z toho ãeské zeme 8 896 133 a Slovensko 3 442 317. Ku katolíckemu
náboÏenstvu sa hlásilo 8 948 275, t.j. 76,42 % obyvatel’ov. Celkov˘ poãet kÀazov, rehol’-
níkov a rehol’níc bol 21 937 osôb. (In: Václav Va‰ko, Neumlãená II. Kronika katolické
Církve v âeskoslovensku po druhé svûtové válce, Zvon, Praha 1990 str. 116).

1.4 Page 4

▲back to top


4 Vladimir Fekete
Jána Vojta‰‰áka od mája do novembra 1945 – to boli iba niektoré z mnoh˘ch
prejavov otvoreného, ale najmä skrytého prenasledovania katolíkov.11 Saleziánov
sa tieto útoky dotkli iba nepriamo, pretoÏe väã‰ina spolkov a zdruÏení v na‰ich
oratóriách nemala verejnoprávny charakter a teda ani nemohli byt’ zru‰ené
ãi po‰tátnené. Pre kultúru a v˘chovu v krest’anskom duchu v‰ak tieto údery
moci spôsobili citel’nú stratu. Matica Slovenská, Spolok sv. Vojtecha a iné
zdruÏenia boli ochromené a prakticky znemoÏnené vo svojej v˘chovno-vzdelá-
vacej ãinnosti.
2.1 Zásahy ‰tátnej moci do Ïivota Cirkvi
Politick˘m prevratom vo februári 1948 Komunistická strana âeskoslovenska
zlikvidovala vládu viacer˘ch strán a nastolila diktatúru proletariátu. Nezávislost’
si zachovali iba cirkvi, medzi ktor˘mi osobitné miesto zaujímala Katolícka cirkev
ako najpoãetnej‰ia, organizaãne stmelená a nadnárodná cirkev so svojimi vrcho-
lov˘mi orgánmi mimo hraníc ‰tátu. Komunisti v nej preto od poãiatku videli
svojho nepriatel’a ãíslo jeden. Navonok síce predstierali ochotu dohodnút’ sa
s Cirkvou na istom spôsobe spoluÏitia, od poãiatku v‰ak hl’adali spôsob, ako si
ju podmanit’, eliminovat’ jej vplyv na Ïivot, na vzdelanie a v˘chovu, a postupne
v krajine potlaãit’ ak˘kol’vek prejav náboÏenstva, ktor˘ je podl’a marxizmu
„‰kodlivou ideológiou“12.
Cirkev sa tak zo dÀa na deÀ ocitla v zloÏitej situácii. Mala sa pokúsit’ o mo-
dus vivendi so ‰tátom, ktor˘ sa vôbec netajil zámerom zlikvidovat’ v blízkej bu-
dúcnosti ju i náboÏenstvo ako také.13
Postupné zásahy upevÀujúcej sa ideológie komunizmu – zriadenie komisie
pre náboÏenské a cirkevné otázky, zastavenie vydávania katolíckych
periodík,(medzi nimi aj Saleziánske zvesti a ãasopis MládeÏ a misie) dokonca zá-
kaz vydávat’ biskupské obeÏníky na jeseÀ 1948 a najmä tzv. Karlovarsk˘ program
boja proti Cirkvi z marca 194914, ktor˘ sa stáva základom politiky komunistic-
kej strany voãi Cirkvi, vyvrcholili v zaloÏení ‰tátnej schizmatickej Katolíckej ak-
cie v júni 1949.15
Biskupi si uvedomovali váÏnost’ chvíle a preto na tajnej biskupskej konferen-
cii v Prahe 15.júna 1949 schválili text pastierskeho list ktorému dali názov „Hlas
ãeskoslovensk˘ch biskupov a ordinárov veriacim v hodine vel’kej skú‰ky“. Otvorene
v Àom informujú veriacich o skutoãnom postoji ‰tátu k Cirkvi, o rozliãn˘ch
formách represálií reÏimu proti Cirkvi v poslednej dobe i o skutoãnom zámere,
11 Por. Milan S. ëurica, Dejiny Slovenska a Slovákov v ãasovej následnosti faktov dvoch ti-
sícroãí, Lúã, Bratislava 2003, str. 563.
12 Por. Anton Hlinka, Sila slab˘ch a slabost’ siln˘ch, Bratislava 1990, str. 29.
13 Por. Václav Va‰ko, Neumlãená II. Kronika Katolicke Církve, str. 13.
14 Por. TamtieÏ, str.62.
15 Por. TamtieÏ, str.67-78.

1.5 Page 5

▲back to top


Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 5
ktor˘ ‰tát sleduje zriadením tzv. Katolíckej akcie, ako organizácie, zaloÏenej na
rozbitie jednoty katolíckej cirkvi. Biskupi vyz˘vajú veriacich k modlitbe a mú-
drosti v osobn˘ch rozhodnutiach.16
List sa mal ãítat’ vo v‰etk˘ch kostoloch na sviatok BoÏieho tela 19.júna 1949.
Vláda v‰ak vynaloÏila vel’ké úsilie, aby tomu prekazila: cez ãlenov tajnej polície
(·tb – ·tátna bezpeãnost’) a cirkevn˘ch tajomníkov zastra‰ovala kÀazov, Ïe ak
list preãítajú, bude sa to povaÏovat’ za trestn˘ ãin. Niekde sa polícii podarilo list
zabavit’ e‰te pred jeho doruãením, inde ho zhabala na farách. Odhaduje sa, Ïe
napriek vel’kému tlaku reÏimu ho preãítala asi tretina alebo polovica kÀazov.
Mnohí z t˘ch, ão ho preãítali, boli odsúdené do väzenia.17
20.júna 1949 vydáva Vatikán exkomunikaãn˘ dekrét na v‰etk˘ch, ktorí sa
vedome a dobrovol’ne zapojili do ‰tátom organizovanej tzv. Katolíckej akcie ale-
bo ju ak˘mkol’vek spôsobom podporujú.
Vláda odpovedala vyhostením nuncia Mons.Verolínu a preru‰ením diploma-
tick˘ch stykov s Vatikánom, dosadením tzv. ‰tátnych zmocnencov na biskupské
úrady, nenávistnou kampaÀou v médiách a zat˘kaním a väznením kÀazov a re-
hol’níkov.18
2.2 Zatvorenie prv˘ch saleziánskych domov
Aj saleziáni spolu s ostatn˘mi rehol’ami pocit’ovali rastúci tlak a mnoÏiace sa
prekáÏky vo svojej pedagogickej práci. Napriek tomu v‰ak nad’alej vykonávali
svoju v˘chovnú ãinnost’. Niektorí Ïili v nádeji na spoloãensk˘ zvrat, iní dúfali,
Ïe vláda ãasom pochopí, Ïe ãinnost’, ktorú rehole vykonávajú, je spoloãensky
prospe‰ná a nenahraditel’ná. Blízka budúcnost’ mala ukázat’, Ïe sa m˘lili.
Prv˘m násiln˘m útokom ‰tátu proti saleziánskemu dielu v âeskoslovensku
bolo po‰tátnenie niektor˘ch saleziánskych diel, ktoré svojou v˘chovnou ãinno-
st’ou boli reÏimu t⁄Àom v oku. Na Slovensku padli za obet’ prvé ‰tyri salezián-
ske domy: 16. mája 1949 boli obsadené Michalovce a krátko na to Îilina, Trna-
va i Komárno. Spolubratia iba s najnutnej‰ími osobn˘mi vecami boli násilne
vyst’ahovaní, domy boli obsadené a postupne adaptované na iné úãely. Napr. in-
ternát v Îiline Ministerstvo vnútra prebudovalo na väzenie, internát v Michalov-
ciach prevzala nemocnica a kostol bol prebudovan˘ na kino. Postupne bolo
tak˘mto spôsobom v roku 1949 zatvoren˘ch 24 klá‰torov rôznych rehol’n˘ch
spoloãností.19
Nebol to iba dôsledok uplatÀovania nov˘ch tvrd‰ích proticirkevn˘ch záko-
nov a zaãiatok otvoreného teroru proti Cirkvi, ale aj urãit˘ druh testu, ako bude
na rastúce represálie reagovat’ Cirkev a obãania.
16 Por. TamtieÏ, str. 74-78.
17 Por. TamtieÏ, str. 78.
18 Por. Milan S.ëurica, Dejiny Slovenska a Slovákov, str. 617-620.
19 Por. TamtieÏ, str. 616.

1.6 Page 6

▲back to top


6 Vladimir Fekete
Podl’a osobného svedectva dona Ernesta Macáka nie v‰etci predstavení SDB
si uvedomovali závaÏnost’ situácie. K˘m jeho str˘ko, direktor saleziánskeho do-
mu v Hodoch don Anton Macák ho povzbudzoval, aby hl’adal moÏnosti dostat’
aspoÀ niektor˘ch spolubratov do zahraniãia, saleziánsky in‰pektor don Bokor
o tom nechcel ani poãut’. Aj vzhl’adom na riziko prezradenia a represálií neboli
preto v‰etci predstavení upovedomení o krokoch, ktoré zaãal podnikat’ don Ma-
cák a ktoré mali viest’ k záchrane niektor˘ch povolaní v zahraniãí (prvé úteky za
hranice – bohoslovci Hrd˘ a Halo, Prívozník a Miku‰).
Napriek t˘mto krokom saleziáni ako celok pokraãovali vo formácii dorastu
i vo svojej v˘chovno–pastoraãnej práci. Ich ciel’om bolo pripravovat’ na Ïivot
v zhor‰ujúcej sa politicko–spoloãenskej situácii nové krest’anské generácie.
Modlitbami a sviatostn˘m Ïivotom formovali siln˘ch a odhodlan˘ch mlad˘ch
krest’anov pre nové ãasy.
3. Roky najtvrd‰ieho prenasledovania (1950-1967)
Stalinizmus a jeho následné obdobie malo za ciel’ úplne potlaãit’ v Soviet-
skom zväze ale aj vo v‰etk˘ch jeho satelitoch Cirkev a t˘m pádom aj na‰u sale-
ziánsku rehol’u. Na toto obdobie ani Cirkev a ani saleziáni neboli pripravení,
pretoÏe pri‰lo ako neãakaná smr‰t’. Väã‰ina spolubratov sa musela uãit’ Ïit’
a pracovat’ v ilegalite, objavovat’ a nachádzat’ nové formy apo‰tolátu a v˘chov-
ného pôsobenia, ktoré do svojich rúk úplne prevzal totalitn˘ reÏim.
3.1. Barbarská noc a jej dôsledky
PretoÏe okrem niekol’k˘ch izolovan˘ch protestov veriacich proti diskrimino-
vaniu a väzneniu ich kÀazov v mesiacoch máj a jún 194920 nepri‰lo na Sloven-
sku k masov˘m nepokojom a prejavom obãianskej nespokojnosti, zaãala vláda
na jeseÀ toho istého roku s prípravnou na likvidáciu v‰etk˘ch klá‰torov, ktoré
povaÏovala za dôleÏité ba‰ty Cirkvi a duchovného Ïivota.
Zaãala si zhromaÏd’ovat’ údaje o rehol’níkoch a spomedzi nich boli potom
vybraní niektorí v˘znaãnej‰í predstavitelia reholí, aby mohli byt’ postavení
pred súd. Úãelom tohto procesu bolo kompromitovat’ rehole a oãiernit’ ich v
oãiach verejnosti a t˘m si pred verejnost’ou pripravit’ zámienku na ich likvi-
dáciu.21
26.februára 1950 prezident Klement Gottwald vyhlásil likvidáciu reholí za
„úlohu dÀa“. Vláda ur˘chlila prípravu procesu s rehol’níkmi a do väã‰ích a dô-
leÏitej‰ích klá‰torov boli v polovici marca dosadení ‰tátni zmocnenci. Ich úlo-
hou bolo pozorovat’ Ïivot v klá‰tore a podávat’ t˘Ïdenné hlásenia.22
20 Por. Milan S.ëurica, Dejiny Slovenska a Slovákov, str. 618.
21 Por. Václav Va‰ko, Neumlãená II. Kronika Katolicke Církve, str. 133.
22 Por. Franti‰ek Vnuk, Akcie K a R, Zásahy komunistického reÏimu, str. 13.

1.7 Page 7

▲back to top


Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 7
Komisia pre cirkevné veci schválila plán na centralizáciu v‰etk˘ch rehol’ní-
kov v jednu noc súãasne v celej republike s poÏiadavkami na úãast’ Verejnej bez-
peãnosti, súdov a L’udov˘ch milícií na tejto akcii.23
Súdny proces s desiatimi vybran˘mi rehol’níkmi, ktor˘ prebehol v Prahe
v dÀoch 31.marec – 3.apríl 1950 bol jedn˘m z prv˘ch náboÏensko–politick˘ch
procesov a noviny boli plné správ o vlastizradn˘ch plánoch a protil’udovom za-
meraní „vatikánskych ‰piónov“, ktorí sa priznali k svojej proti‰tátnej ãinnosti.
Komunistická propaganda vyuÏila ich vynútené priznanie na rozpútanie nená-
vistnej kampane proti reholiam. Pripravovala tak verejnú mienku a osobitne dô-
kladne ‰kolila vlastné kádre, ktoré mali uskutoãnit’ „akciu K“, ão bol krycí ná-
zov akcie na likvidovanie klá‰torov.24
V jedinú noc boli do vybran˘ch „koncentraãn˘ch klá‰torov“ sústredení reho-
l’níci z takmer v‰etk˘ch muÏsk˘ch klá‰torov. Mohli si zobrat’ iba nevyhnutné
osobné veci. Klá‰tory aj so zariadením, ktoré museli opustit’, mnohé s histo-
ricky cenn˘mi rukopismi, obrazmi a umeleck˘mi predmetmi, skonfi‰koval ‰tát.
Táto „barbarská noc“ z 13. na 14.apríla 1950, ako ju nazval vo svojich spo-
mienkach kardinál Korec, znamenala preru‰enie oficiálnej ãinnosti rehol’níkov
na dlhé desat’roãia a od‰tartovala d’al‰ie procesy narastajúceho ‰tátneho teroru.
V noci z 3. na 4. mája bola „akcia K“ dokonãená likvidáciou niekol’k˘ch
posledn˘ch muÏsk˘ch klá‰torov. Na Slovensku sa tento zásah t˘kal 1326 rehol’-
níkov. Asi dvesto predstaven˘ch bolo internovan˘ch osobitne – najprv v Pezin-
ku, potom v Báãi, aby napokon v októbri skonãili medzi ostatn˘mi asi 500 re-
hol’níkmi v redemptoristickom klá‰tore v Podolínci, na severov˘chode Sloven-
ska. Odtial’to sa niektor˘m podarilo ujst’.
V júni 1950, nariadila vláda rozpustenie v‰etk˘ch diecéznych seminárov a bo-
hoslovci boli povolaní do vojenskej sluÏby; pokraãovalo zat˘kanie a väznenie
kÀazov, internácia a väznenie biskupov a následne monsterprocesy s údajn˘mi
‰piónmi Vatikánu a vlastizradcami. Na Slovensku obãania na viacer˘ch miestach
protestovali proti t˘mto rastúcim represáliám a viacer˘ch z nich za to aj súdili.25
Temer súãasne s akciou K prebehla aj „akcia P“ – likvidácia Gréckokatolíckej
cirkvi a násilné pripojenie gréckokatolíkov k pravosláviu, pod jurisdikciu mo-
skovského patriarchu.26
Podobn˘ osud ako rehol’níkov postihol aj rehol’né sestry. Na rozdiel od
muÏsk˘ch reholí v‰ak likvidácia Ïensk˘ch klá‰torov, ktorá dostala názov „akcia
R“, neprebehla naraz, ale postupne. Dôvodom bol poãet sestier (len na Sloven-
sku ich bolo 3272 t.j. trikrát viac ako rehol’níkov, sústreden˘ch v akcii K).
Okrem toho polovica rehol’níc pracovala v zdravotníctve (asi 1400) a v ‰kolstve
(asi 348) a tak˘to poãet nebolo moÏné ihnedì nahradit’.27
23 Por. Ján Chryzostom Korec, Od barbarskej noci, Lúã Bratislava 1990, str. 63.
24 Por. Franti‰ek Vnuk, Akcie K a R. Zásahy komunistického reÏimu, str.14-16.
25 Por. Milan S.ëurica, Dejiny Slovenska a Slovákov, str. 623.
26 Por. Václav Va‰ko, Neumlãená II. Kronika Katolické Církve, str. 169-175
27 Por. Franti‰ek Vnuk, Akcie K a R. Zásahy komunistického reÏimu, str.77

1.8 Page 8

▲back to top


8 Vladimir Fekete
Na jar a v lete 1950 bolo preto internovan˘ch prv˘ch 616 sestier z klá‰torov,
ktoré zabralo ministerstvo obrany pre svoje úãely. Postupne od augusta do októ-
bra bolo v âSSR zlikvidovan˘ch okolo 720 Ïensk˘ch klá‰torov a internovan˘ch
vy‰e desat’tisíc rehol’níc. Orgány moci nepostupovali v‰ade rovnako. Niekde sa
príslu‰níci rôznych zloÏiek ministerstva vnútra chovali vel’mi brutálne, inde boli
slu‰ní...
V‰ade dostali sestry moÏnost’ vyhnút’ sa internácii prehlásením, Ïe sa vrátia
do civilného Ïivota a zrieknu sa rehol’ného rúcha. Nevie sa, ãi niektorá sestra tú-
to moÏnost’ vyuÏila.28
Vo v‰etk˘ch t˘chto násiln˘ch akciách a zásahoch sa vláda snaÏila cez médiá
prezentovat’ svoju dobrú vôl’u a zdanie, Ïe je iba nástrojom na vyplnenie „vôle
pracujúceho l’udu“ a t˘mto svojim postupom vlastne iba spæÀa túÏby v‰etk˘ch
ãestne zm˘‰l’ajúcich obãanov i ãlenov Cirkvi. Proti jej rozhodnutiam mali byt’
údajne „iba niektorí zarytí nepriatelia ná‰ho l’udovodemokratického zriadenia
a posluhovaãi imperializmu“. Takto písala Pravda, Rudé právo a ostatní ‰tátne
denníky. Katolícke noviny, ktor˘ch vydávanie vlád naãas pozastavila sa pod
nov˘m vedením stali takisto pro‰tátnymi a uverejÀovali iba ãlánky tzv. vlaste-
neck˘ch kÀazov (Horák, Dechet, Schefer, Záreck˘ a iní), ktorí vyjadrovali svoju
vd’aãnost’ „v‰etk˘m na‰im ‰tátnikom, lebo bez ich pomoci by sme nemohli ro-
bit’ to, ão robíme“.29
3.2. Osudy saleziánov v prv˘ch rokoch po barbarskej noci
Po zlikvidovaní ‰tyroch saleziánskych domov, oratórií a v˘chovn˘ch stredísk
v roku 1949 spolubratia dúfali, Ïe reÏim sa uspokojí a ponechá ich úãinkovat’
aspoÀ v ostávajúcich deviatich ústavoch. Aj ked’ prenikli informácie, Ïe tota-
litn˘ ‰tát ãosi proti reholiam chystá, informácie boli nejasné a nikto neoãakával,
Ïe útok bude tak˘ bezohl’adn˘.
Don Ján BeÀo, sdb vo svojej knihe Rehabilitácia opisuje spôsob, ako bol zlik-
vidovan˘ saleziánsky teologick˘ ‰tudentát vo Svätom KríÏi nad Hronom.30 S
men‰ími alebo väã‰ími obmenami sa tento scenár opakoval aj v ostatn˘ch sale-
ziánskych domoch na Slovensku.
Saleziáni, od ktor˘ch oddelili predstaven˘ch, boli sústredení v ·a‰tíne a po
desiatich dÀoch boli prevezení do Podolínca. Don Jozef Izakoviã spomína:
„Tam po niekol’k˘ch t˘ÏdÀoch od nás oddelili najmlad‰ích ãlenov rehole – no-
vicov a ponovicov, ktor˘ch vzali na rozliãné pracoviská a stavby mládeÏe, aby
ich tam ideologicky pre‰kolili. Po ãase ich odtial’ poslali k rodiãom.“31
UÏ vtedy sa prejavilo vedomie zodpovednosti za budúcnost’ saleziánskeho
diela u niektor˘ch saleziánskych kÀazov. Napriek vel’kému riziku don Ernest
28 Por. Václav Va‰ko, Neumlãená II. Kronika Katolické Církve, str. 169-175, str.189 nn.
29 Por. Anton Hlinka, Sila slab˘ch a slabost’ siln˘ch, Bratislava 1990, str. 48-49.
30 Ján A.BeÀo, Rehabilitácia, Vydavatel’stvo Rodina, Nitra 1991, str. 9-15.
31 Jozef Izakoviã, Pamäti, str.11, APD Bratislava.

1.9 Page 9

▲back to top


Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 9
Macák spolu s don L’udovítom Suchánom u‰li z Podolínca, aby zistili ako Ïijú
najmlad‰í spolubratia a aby ich posilnili vo vernosti v povolaní.32
5.septembra 1950 boli odvedení tirocinanti a bohoslovci spolu s klerikmi
in˘ch rádov na ãasovo neobmedzenú vojenskú sluÏbu. Vykonávali si ju najprv v
tzv. PTP33 (pomocné technické prápory), neskôr vo fabrikách a na stavbách.
Tvrdá manuálna práca a idelogické ‰kolenia mali presvedãit’ mlad˘ch rehol’ní-
kov, Ïe ich povolanie nemá budúcnost’. Niektorí sa nechali zlomit’ a zanechali
rehol’n˘ Ïivot. In˘m sa podarilo tajne pokraãovat’ v ‰túdiách i v úsilí o Ïivot
podl’a svojich rehol’n˘ch záväzkov. E‰te v tom istom roku pol’as vianoãn˘ch
dovoleniek boli prví z nich tajne vysvätení za kÀazov. Svätitel’om bol najprv
roÏÀavsk˘ biskup Mons. ThDr Róber PoboÏn˘. Po jeho zatknutí sa hlavn˘m
svätitel’om saleziánov aÏ do svojho zatknutia stal tajn˘ biskup, jezuita – dnes
kardinál Ján Chryzostom Korec.
Niektorí spolubratia si uvedomovali nebezpeãenstvá, ktoré na mlad˘ch sale-
ziánov ãíhajú vo vlasti a preto zaãali uÏ od roku 1949 organizovat’ tajné pre-
chody ‰tátnymi hranicami do Rakúska a do Talianska. Hlavn˘mi organizátormi
t˘chto útekov za hranice boli saleziáni don Ernest Macák, don Titus Zeman
a don Franti‰ek Reves. Motivácia bola jasná: umoÏnit’ bohoslovcom dokonãit’ si
v zahraniãí ‰túdiá a pripravit’ sa tak, aby sa po páde komunizmu mohli vrátit’
do vlasti pokraãovat’ vo svojej v˘chovnej práci.
Po svojom druhom úteku z Podolínca don E. Macák viac ako dva roky ce-
stoval s falo‰n˘mi dokladmi po celej republike. Organizoval duchovné cviãenia
a obnovy pre najmlad‰ích ãlenov rehole, ktorí Ïili u rodiãov, nav‰tevoval bratov
v kasárÀach, povzbudzoval ich, prijímal od nich obnovenie rehol’nej profesie
a organizoval tajné prechody cez hranice. Je isté, Ïe popri BoÏej milosti aj toto
jeho hrdinské osobné nasadenie in‰pirovalo a posilnilo vo vernosti v povolaní
mnoh˘ch saleziánov.
Napriek tomu, Ïe bol na neho vydan˘ zatykaã, pokraãoval don Macák v tejto
svojej ãinnosti aj po zmarenom pokuse o útek na jar 1952, ked’ sa do rúk polí-
cie dostalo 20 uteãencov, medzi nimi 11 saleziánov.34 Pre vodcu skupiny dona
Titusa Zemana Ïiadal prokurátor trest smrti. Napokon ho odsúdili „iba“ na 25
rokov väzenia. S podlomen˘m zdravím bol don Titus po 13 rokoch t’aÏkého
Ïaláru podmieneãne prepusten˘ na slobodu a utiahol sa k svojim príbuzn˘m do
Vajnor pri Bratislave. Tuná aj na následky t˘rania vo väzení v januári 1969 zom-
32 Ernest Macák, Dva roky v katakombách, Vydavatel’stvo Don Bosco, Bratislava 2000,
str. 58-61,
33 PTP – Pomocné technické prápory boli súãast’ou ãeskoslovenskej armády v rokoch
1950-1954. Tvorili ich politicky nespol’ahlivé osoby, ktoré mali byt’ manuálnou prácou
a politick˘mi ‰koleniami „prevychované“. Mali ãierne v˘loÏky na vojenskej rovno‰ate (aj
preto ich volali „ãierni baróni“). Nesmeli dostat’ do rúk zbraÀ a spoãiatku boli tvorené
takmer v˘luãne diecéznymi a rehol’n˘mi kÀazmi. Do PTP bolo zaraden˘ch postupne do
60 tisíc muÏov, medzi nimi asi 70 saleziánov.
34 Viliam Mito‰inka, Pamäti kÀaza, Vydavatel’stvo Lúã Bratislava 1992, str. 240-241.

1.10 Page 10

▲back to top


10 Vladimir Fekete
rel ako pät’desiat‰tyriroãn˘35. Jeho hrdinsk˘ Ïivot bolo moÏné predstavit’ ‰ir‰ej
verejnosti aÏ po páde komunizmu. Okrem toho, Ïe bol rehabilitovan˘, vedenie
saleziánskej provincie podniká prvé kroky pre skúmanie jeho kauzy.
Don Ernesta Macáka sa polícii napokon podarilo zatknút’ pri stretnutí
s mlad˘mi saleziánmi–vojakmi PTP v Pfierove 7. septembra 1952.36 Bol uväz-
nen˘ a svoje bohaté záÏitky z tohto obdobia Ïivota Cirkvi zaznamenal vo svojich
kniÏn˘ch vydaniach.37
Predstaven˘ slovensk˘ch saleziánov don Bokor bol poãas barbarskej noci
v saleziánskom dome v Prahe na Kobylisích. Bol sústreden˘ s ãesk˘mi salezián-
mi do Îelivu a väznen˘ aÏ do roku 1955, ked’ bol postaven˘ pred súd so skupi-
nou saleziánov okolo Jána BeÀa.
3.3. Úsilie o sebazáchovu a prvé pokusy o saleziánsku v˘chovnú ãinnost’
Rozpustením vojensk˘ch práporov PTP v decembri 1953 vznikla úplne nová si-
tuácia. Predstavení a väã‰ina kÀazov boli stále vo väzení. Za mreÏami sa ocitli bud’
hned’ na zaãiatku prenasledovania, alebo v súvise s neúspe‰n˘mi útekmi za hranice38.
Asi 50 saleziánom sa postupne podarilo ujst’ do zahraniãia, niekol’kí sa do-
stali na uprázdnené fary do diecéznej pastorácie na Slovensku. Viacerí bohoslov-
ci nevideli moÏnost’ pokraãovat’ na svojej ceste za povolaním a zaloÏili si rodiny.
Väã‰inaa saleziánov hl’adala svoje existenãné zaistenie i budúcnost’ bud’ u prí-
buzn˘ch alebo v privátoch na súkromí. Niektor˘m sa popri zamestnaní podarilo
po ãase získat’ si d’al‰iu kvalifikáciu ‰túdiom na univerzitách.
Pre budúcnost’ saleziánskeho diela na Slovensku zohrali v t˘chto rokoch
kl’úãovú úlohu niekol’kí spolubratia, ktorí sa nenechali zastra‰it’ t’aÏkost’ami a
neutiahli sa do ústrania, aby tam ãakali na „lep‰ie ãasy“. Vedení Duchom
Svät˘m ale azda aj osobn˘m vzdorom voãi reÏimu, hl’adali moÏnosti Ïit’ verne
svoje povolanie a pomáhat’ k vernosti aj in˘m spolubratom. V tomto období to
boli najmä Ján BeÀo, Mirko Kysela, Janko Mikes, Jozef Kubiãka, Jozef Izakoviã
a iní. Títo vyhl’adávali izolovan˘ch spolubratov, povzbudzovali ich k vernosti
v povolaní, organizovali pre nich duchovné cviãenia a duchové obnovy, pomá-
hali im v organizovaní teologick˘ch ‰túdií i tajn˘ch kÀazsk˘ch svätení.
Hned’ od zaãiatku vznikali aj prvé tzv. teritoriálne komunity. AÏ na v˘nimky
Ïili bratia osamote. Tí, ktorí si na‰li zamestnanie v jednom meste alebo regióne sa
usilovali stretnút’ sa spoloãne aspoÀ raz za mesiac na niekol’ko hodín. Hoci uväz-
nen˘ provinciál menoval za svojho zástupcu don Valábka, rodiace sa teritoriálne
35 Por. Michal T. Rado‰insk˘, Don Titus „Vatikánsky ‰pión?“, Vydavatel’stvo Michala
Va‰ka, Pre‰ov 2005, str. 127.
36 Ernest Macák, Dva roky v katakombách, Vydavatel’stvo Don Bosco 2000, str. 289.
37 Postupne od roku 1996 vy‰li jeho ‰tyri knihy: Zápisky spoza mreÏí, Dva roky v kata-
kombách, Diagnóza: Blázon pre Krista a Uteãenci pre Krista,
38 Podl’a Fr. Miklo‰ka boli saleziáni odsúdení na 188 rokov väzenia – porov. Franti‰ek
Miklo‰ko, Nebudete ich môct’ rozvrátit’, Vydavatel’stvo ARCHA Bratislava 1991, str. 211.

2 Pages 11-20

▲back to top


2.1 Page 11

▲back to top


Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 11
komunity nemali oficiálne menovan˘ch predstaven˘ch, ale spontánne sa tejto
úlohy ujal niektor˘ z kÀazov. Na stretnutiach, ktoré mali ãasto navonok charak-
ter oslavy menín ãi narodenín, sa spolubratia povzbudzovali k vernosti v povolaní
i v hl’adaní nov˘ch moÏností i foriem apo‰tolátu. ·tátna polícia sa cez siet’ do-
ná‰aãov usilovala mat’ v‰etko pod kontrolou a v ak˘chkol’vek stretnutiach videla
proti‰tátne sprisahanie. ·tyroch iniciátorov tohto rodiaceho sa nového ‰t˘lu za-
sväteného saleziánskeho Ïivota v sekulárnom prostredí v roku 1955 pre túto ãin-
nost’ zatkli a spolu s provincálom donom Bokorom ich odsúdili, ale na‰tartovan˘
proces sebazáchovy rehole v sekulárnom prostredí uÏ nebolo moÏné zastavit’39.
Popri úsilí SDB o osobnú vernost’ a zachovávanie Stanov v tom rozsahu, na-
kol’ko to bolo moÏné, je zaujímav˘ d’al‰í fakt. Napriek tomu, Ïe ãinnost’
v‰etk˘ch reholí bola zakázaná a znemoωovaná a jej ‰truktúry zniãené, viacerí
spolubratia dokázali mysliet’ aj na budúcnost’. Modlili sa za nové povolania,
vyhl’adávat’ ich medzi veriacou mládeÏou a b˘val˘mi odchovancami a sprevád-
zali ich v procese spoznávania BoÏej vôle. Mnohé veci neboli celkom podl’a ka-
nonického práva, ale podl’a zásady v „mimoriadnych situáciách sú dovolené aj
mimoriadne prostriedky“ ‰li bratia napred v dôvere, Ïe Boh je s nimi.
Za tak˘chto okolností zaãal uÏ v roku 1953 don Jozef Kubiãka tajn˘ noviciát
s prv˘mi záujemcami o saleziánsky rehol’n˘ Ïivot. Boli to postupne Ivan Gróf, Bohu‰
Mo‰at’, Leo Dubovsk˘, Ladislav Dúrva, ·udovít ·rámka, L’udovít DaÀo a d’al‰í.40
Pre zhor‰en˘ zdravotn˘ stav magistra prevzal novicov uÏ v nasledujúci rok
Jozef Izakoviã, ktor˘ úãinkoval ako tajn˘ magister novicov cel˘ch 24 rokov. Me-
novan˘ spomína:
„Nበnoviciát bol dlhé roky predov‰etk˘m individuálny a „peripatetick˘“ – pochodov˘.
Z bezpeãnostn˘ch dôvodov som sa stretával s jednotliv˘mi novicmi vÏdy na in˘ch miestach
a tak, Ïe ani novici medzi sebou sa navzájom nepoznali... Jednému som sa venoval v parku,
druhému pri Dunaji. Cez leto sa dalo hocikde posediet’, ale zvy‰ok roka sa bolo treba pre-
chádzat’. Ked’ som zistil, Ïe v Bratislave si nás zaãínajú v‰ímat’, vy‰li sme najprv do bliωieho
okolia a potom aj do vzdialenej‰ieho... A neskôr, ked’ som musel odíst’ z Bratislavy, sa nበra-
jón roz‰íril takmer na celé západné Slovensko a ãasom aj na stredné a v˘chodné.“ 41
Proti takémuto spôsobu rehol’nej formácie mal in‰pektor don Bokor
v˘hrady, nazval ho husárskym kúskom a ustarostene si vzdychol: âo nám pove-
39 V rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dÀa 5.júla 1956 sa uvádza: „Obvinení Jo-
zef Bokor, Franti‰ek Valábek, Ján BeÀo, Ján Mikes a Alojz Masn˘ sú Ïalovaní pre trestn˘ ãin
velezrady... pretoÏe pod rú‰kom saleziánskej ãinnosti prevádzali rafinovane rozvratnú ãinnost’.
Boli nápomocní ilegálnym odchodom reakãn˘ch kÀazov do zahraniãia, organizovali ilegálne
saleziánske krúÏky na Slovensku, rozmnoÏovali a roz‰irovali ‰tátom neschválenú tlaã medzi
mládeÏou a vykonávali tajnú pastoráciu. Takto zneuÏitím náboÏenského cítenia obãanov
v‰emoÏne sa snaÏili rozvracat’ morálno-politickú jednotu a socialistické uvedomenie ná‰ho l’u-
du a tak zniãit’ l’udovodemokratické zriadenie na‰ej republiky“: in Ján Augustín BeÀo, Príspe-
vok k histórii Saleziánskej spoloãnosti na Slovensku, Prestavlky 1994, str.10.
40 Por. Jozef Izakoviã, Pamäti - strojopis, APD Bratislava, str.18.
41 Por. TamÏe, str. 18-19.

2.2 Page 12

▲back to top


12 Vladimir Fekete
dia predstavení v Turíne, ked’ sa to dozvedia.42 Ked’ pri‰iel v lete 1968 na
náv‰tevu SDB oblastn˘ radca pre Európu don Ter Schure, rozpt˘lil v‰etky obavy
saleziánov ohl’adom regulérosti formácie za t˘chto okolností.43
Spomedzi prv˘ch tajn˘ch novicov si osobitnú spomienku zaslúÏi Ivan Gróf.44
Nielen preto, Ïe sa stal prv˘m tajn˘m saleziánskym kÀazom spomedzi t˘ch, kto-
rí nepre‰li cez Ïiaden riadny saleziánsky ústav (bol ordinovan˘ tajn˘m biskupom
Korcom v Bratislave 5.10.1959), ale najmä pre bohatú a plodnú apo‰tolskú ãin-
nost’, ktorú vykonával vy‰e dvadsat’ rokov ako profesor a gymnáziu v Senci a
·amoríne. Bol skutoãn˘m otrokom práce. Denne venoval dlhé hodiny osobné-
mu duchovnému vedeniu ‰tudentov a vysoko‰kolákov, neskôr zasväten˘ch
i mlad˘ch rodín. Pre potreby katechizácie napísal ‰trnást’dielny cyklus Cesta
k Pravde, ktor˘ sa ‰íril po celom Slovensku ako samizdat a po revolúcii bol
vydan˘ aj kniÏne.45 Neboh˘ don Andrej Dermek, provinciál v rokoch 1968 –
1981, sa o Àom ãasto vyjadroval s uznaním a naz˘val ho „boÏím buldozérom“.
Myslím, Ïe t˘m chcel vyjadrit’ svoj obdiv nad obrovskou energiou, s ktorou don
Gróf duchovne viedol stovky mlad˘ch l’udí a rodín.
Strom poznat’ po ovocí. Spomedzi t˘ch, ktor˘m sa don Ivan venoval, je dnes
24 SDB, 16 sestier FMA a desiatky diecéznych kÀazov a zasväten˘ch v in˘ch
kongregáciách. MoÏno bez zveliãovania tvrdit’, Ïe aj vd’aka jeho apo‰tolskej hor-
livosti sa v rokoch po praÏskej jari na Slovensku obnovila saleziánska rodina vo
svojich troch hlavn˘ch zloÏkách – SDB, FMA a ACS.
Na severnom Slovensku v Námestove podobn˘m ‰t˘lom úãinkoval tajn˘ sale-
ziánsky kÀaz don Jozef Sobota. Bol vy‰e dvadsat’ rokov profesorom na gymnáziu
v Námestove a pod krycím menom „krstn˘“ vyvíjal poÏehnanú vychovávateãskú a
du‰pastiersku ãinnost’ na celej Orave. Jeho byt bol útoãiskom pre desiatky chlap-
cov a dievãat z Námestova a okolia, ktor˘m sa s láskou a poÏehnane venoval.46
4. „PraÏská jar“ a pokusy o obnovenie saleziánskeho diela na Slovensku (1967-1970);
proces „normalizácie“ a budovanie tajn˘ch v˘chovn˘ch ‰truktúr SDB (1970-1988)
Známe udalosti „PraÏskej jari“ dávali dva–tri roky nádej, Ïe sa saleziáni po
viac ako 20. rokoch prenasledovania budú môct’ slobodne venovat’ v˘chove
mlad˘ch. Tvrd˘ zásah Sovietskeho zväzu tieto nádeje udusil a saleziáni boli zno-
42 Por. Ján BeÀo, Príspevok k histórii Saleziánskej spoloãnosti na Slovensku, str.25.
43 Por. Jozef Izakoviã, Pamäti, str.22.
44 V roku 2007 vy‰la kniha Vyznania a spomienky, don Ivan Gróf SDB do ktorej zosta-
vovatelia popri osobn˘ch spomienkach dona Grófa zahrnuli desiatky cenn˘ svedectiev
d’al‰ích prispievatel’ov, v ktor˘ch Ïivote tento salezián zohral dôleÏitú úlohu.
45 V jednotliv˘ch broÏúrach v rozsahu do 100 strán systematicky a s pedagogickou
schopnost’ou vysvetl’oval pre stredo‰kolákov základy vierouky, dogmatiky i Písma Svätého.
Dodnes je tento cyklus vyuÏívan˘ ako pomôcka ku katechéze stredo‰kolskej mládeÏe.
46 Je známe, Ïe chlapcom rozdal okolo 160 kl’úãov od svojho bytu. Títo k nemu pri-
chádzali po skonãení vyuãovania, aby u neho poãkali na autobus, preãítali si nejakú knihu
alebo sa vyspovedali a pod.

2.3 Page 13

▲back to top


Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 13
vu „nútení“ vrátit’ sa do „katakomb“ a hl’adat’ alternatívne spôsoby uplatnenia
saleziánskej v˘chovy.
4.1 Spoloãensk˘ a politick˘ v˘voj
Aj zaãiatkom ‰est’desiatych rokov pokraãoval reÏim v prenasledovaní Cirkvi.
Podlìa Antona Hlinku postupoval pritom podl’a ãudnej logiky. Bol schopn˘ za
ten ist˘ „priestupok“ súãasne trestat’ i amnestovat’. Pri príleÏitosti 15.v˘roãia
ukonãenia druhej svetovej vojny boli totiÏ amnestovaní viacerí väznení kÀazi
a rehol’níci. Temer súãasne v‰ak boli zatknutí viacerí jezuiti, medzi nimi aj Ján
Chryzostom Korec. Tento bol obvinen˘ z trestného ãinu velezrady a odsúden˘ na
12 rokov väzenia. Jeho velezrada spoãívala podl’a rozsudku v tom, Ïe prijal tajne
kÀazskú i biskupskú vysviacku, Ïe sám tajne svätil nov˘ch kÀazov a vpl˘val na
mlad˘ch jezuitov, aby pripravovali zvrhnutie l’udovodemokratického zriadenia.47
Asi v polovici ‰est’desiatych rokov prichádza v âSSR k postupnému politické-
mu odmäku. V samotnej komunistickej strane sa oz˘vajú hlasy odsudzujúce sta-
linizmus a vyz˘vajúce k odãineniu krívd, spáchan˘ch najmä na ãlenoch strany.
Hl’adá sa nov˘ model „socializmu s l’udskou tvárou“. Súãast’ou tohto procesu je
aj vyhlásenie Generálnej prokuratúry z 27. júna 1968, Ïe rehole neboli v âeskos-
lovensku právne zru‰ené. Na jeho základe sa vrátilo na Slovensko asi 2000 rehol’-
níãok a 600 rehol’níkov, ktorí boli predt˘m násilne vysídlení do âeska.48
Tento sl’ubn˘ v˘voj, známy vo svete ako „praÏská jar“, bol zastaven˘ okupá-
ciou âSSR vojskami Var‰avskej zmluvy v auguste 1968. Politické ‰piãky boli
vymenené a pod diktátom Moskvy zaãína proces „oãisty“. Najprv v komunistic-
kej strane a následne sa nová vlna perzekúcií a prenasledovania prevalila cez celú
spoloãnost’. 70 000 rusk˘ch vojakov, „doãasne“ umiestnen˘ch na území âSSR
bolo jasn˘m varovaním pre kaÏdého inak‰ie zm˘‰l’ajúceho.49 Tento tzv. proces
„normalizácie“, ktor˘ od‰tartovala nová vláda, postihol tisíce b˘val˘ch ãlenov
KSâ, ktorí neboli dostatoãne „uvedomelí“ t.j. poslu‰ní voãi diktatúre Moskvy
a usilovali sa do Ïivota spoloãnosti i strany uviest’ niektoré demokratické prvky.
Znovu zosilnel aj boj proti Cirkvi. V‰etky práva, ktoré si cirkev získala alebo si
znovu vydobyla v priebehu krátkej praÏskej jatri, jej boli znovu odÀaté a reho-
l’n˘ Ïivot bol znovu zatlaãen˘ do katakomb.
Sedemdesiate a osemdesiate roky moÏno charakterizovat’ ako roky pokraãu-
júcej náboÏenskej perzekúcie a súdnych procesov. ReÏim sa ich navonok snaÏil
zastierat’ zaãatím dlhoroãného maratónu rokovaní s Vatikánom o obsadení
uprázdnen˘ch biskupstiev a in˘mi „ústretov˘mi“ krokmi. Prenasledovanie v‰ak
uÏ nenadobudlo tú intenzitu a brutalitu, akou sa vyznaãovali pät’desiate roky.
47 Por. Anton Hlinka, Sila slab˘ch a slabost’ siln˘ch, str. 65.
48 Por. Milan S. ëurica, Dejiny Slovenska a Slovákov, str. 659.
49 Tento „doãasn˘ pobyt“ sa pretiahol na 23 rokov a ukonãil ho iba rozpad ZSSR. Pos-
ledné sovietske jednotky opustili Slovensko v roku 1991. Por. Milan S. ëurica, Dejiny Slo-
venska a Slovákov, str. 662.

2.4 Page 14

▲back to top


14 Vladimir Fekete
4.2 Saleziáni v rokoch 1968 – 1985
V roku 1968 zomrel saleziánsky in‰pektor don Jozef Bokor. Po prepustení
z väzenia Ïil u svojej sestry v rodn˘ch Trakoviciach a o organizovaní tajného spô-
sobu rehol’ného Ïivota nechcel niã vediet’. Za jeho nástupcu bol menovan˘ don
Andrej Dermek. Tento sa usiloval vyuÏit’ meniacu sa politickú klímu najmä na
upevnenie komunitného spôsobu Ïivota SDB. Preto saleziáni prevzali správu
viacer˘ch farností, z ktor˘ch boli vyhnaní v roku 1950. Aby sa aj poãetne posil-
nili rodiace sa nové komunity, nastúpili do farskej pastorácie aj viacerí tajní sale-
ziánski kÀazi.
Niekol’komesaãná eufória zo slobody v‰ak skonãila príchodom okupaãn˘ch
armád a následn˘m procesom „normalizácie“. Pre budúce roky sa ukázalo proz-
retel’n˘m, Ïe sa nezverejnili v‰etci tajní saleziáni. A tak s postupn˘m ru‰ením sa-
leziánskych komunít na farách a s odnímaním ‰tátneho súhlasu k pastorácii, sa
pre rehol’n˘ Ïivot stávali znovu dôleÏit˘mi teritoriálne komunity, tajn˘ apo‰tolát
i formácia dorastu.
PraÏská jar priniesla so sebou niekol’ko podstatn˘ch zmien, ktoré poznaãili
formáciu v nasledujúcom období: v noviciáte sa pre‰lo od individuálnych stretaní
magistra s novicmi k stretnutiam v mal˘ch skupinách; po 20 rokoch bola ustano-
vená riadna provinciálna rada, so súhlasom ktorej odvtedy prijímal provinciál
kandidátov do noviciátu a novicov k skladaniu sl’ubov a klerikov k sväteniam;
vzhl’adom na väã‰í poãet povolaní vznikli v polovici sedemdesiatich rokov dve
formaãné komunity – jedna v Bratislave, druhá na v˘chodnom Slovensku.50
Zásluhou dona Jozefa ·támca sa v ‰est’desiatych rokoch na Slovensku zakore-
nila d’al‰ia zloÏka saleziánskej rodiny – voluntárie dona Bosca VDB. Podmienky
Ïivota za totalitu sa ukázali pre ich ‰t˘l sekulárneho zasväteného Ïivota osobitne
priaznivé. V nasledujúcich desat’roãiach sa zo Slovenska roz‰írili VDB aj do
âiech, do Pol’ska a Mad’arska. Dnes na Slovensku úãinkuje v dvoch provin-
ciách vy‰e 160 na‰ich zasväten˘ch sestier VDB.
4.2.1 V˘chovná práca s mládeÏou
Saleziánska v˘chova sa lí‰ila vzhl’adom na moÏnosti, okolnosti i vynachádza-
vost’ saleziánov. Iné moÏnosti na apo‰tolát mal salezián pracujúci na fare (t˘ch
v‰ak bolo na Slovensku v polovici 70. rokov azda iba 25-30), a úplne iné „tajn˘“
salezián pracujúci v civilnom zamestnaní. Iba niekol’k˘m SDB sa podarilo do-
stat’ sa a sa aj udrÏat’ v ‰kolsk˘ch sluÏbách, kde bola najjednoduch‰ia moÏnost’
dostat’ sa do kontaktu s mlad˘mi.
Don Ján Zau‰ka spomína:
„V univerzitn˘ch mestách vznikali skupiny veriacej mládeÏe v rámci jednotliv˘ch
fakúlt vysok˘ch ‰kôl. Pod vedením svojho animátora, ktor˘m bol ãasto tajn˘ reho-
50 Por. Jozef Izakoviã, Pamäti, str.28.

2.5 Page 15

▲back to top


Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 15
l’ník, si skupinky plánovali spoloãné aktivity veriacej mládeÏe, napríklad v˘lety,
stretnutia na pútnick˘ch miestach, duchovné cviãenia ale i turistické pochody a zá-
bavy. Mladí l’udia sa tu formovali pre budúce svedecké manÏelstvá i duchovné po-
volania. ÚroveÀ duchovného Ïivota závisela od vedúceho animátora. Niektoré
krúÏky mali katechetick˘ charakter, iné skôr spoloãensk˘. Tvorili sa i skupiny spe-
váckych zborov, ktoré doprevádzali bohosluÏby v niektorom kostole, kde sa dalo
spolupracovat’ s duchovn˘m správcom kostola, ãi farnosti. Obyãajne to boli ko-
stoly spravované rehol’n˘m kÀazom. Z niektor˘ch krúÏkov sa stali spoloãenstvá,
kde sa dával dôraz na rozjímanie nad BoÏím slovom a na podelenie sa o svoj vnú-
torn˘ Ïivot. V mnoh˘ch t˘chto spoloãenstvách a krúÏkoch vznikli duchovné povo-
lania. Mladíci, ktorí cítili v sebe duchovné povolanie postúpili do formácie, priãom
neopú‰t’ali svoje pracoviská, ale vytvárali nové skupinky.51
Zaãiatkom 70. rokov povzbudil in‰pektor A.Dermek k aktívnej apo‰tolskej
práci medzi chlapcami saleziánskeho koadjútora pána Juraja Ka‰ãáka, ktor˘ Ïil
v Ko‰iciach na v˘chodnom Slovensku. Organizoval skupiny najmä stredo‰kol-
skej mládeÏe, ktoré sa uÀho t˘Ïdenne stretávali. Boli to chlapci, ktor˘ch si
rôznym spôsobom získaval najmä spomedzi mini‰trntov alebo úãastníkov bo-
hosluÏieb v kostole, ale i cez známe rodiny... PoÏiãiaval im knihy, najmä Ïivoto-
pisy svät˘ch a t˘m, ktorí sa zachytili, ponúkal duchovné obnovy a duchovné
cviãenia u dona Janka Pivarníka.
Obsah a program t˘Ïdenn˘ch stretnutí bol nasledovn˘: úvodn˘ rozhovor,
podelenie sa s t˘m, ão chlapci zaÏili, ãítanie BoÏieho slova – osobná meditácia,
jeho krátka reflexia na BoÏím slovom, povzbudzoval ich, aby aj oni meditovali
doma, pravidelne chodili na svätú om‰u a pristupovali k sviatostiam. Mal oso-
bitnú citlivost’ na rozpoznávanie duchovn˘ch povolaní a získal pre Cirkev
a SDB vel’a nov˘ch povolaní. Don Jozef ·ebo, ktor˘ bol prepusten˘ z uãite-
l’sk˘ch sluÏieb úãinkoval postupne vo Zvolen, v Bratislave a v Ko‰iciach.
Mlad˘ch spolubratov, ktorí mu boli zverení popri hlbokom osobnom duchov-
nom Ïivote pobádal k horlivosti v apo‰toláte medzi rovesníkmi a mlad‰ími
chlapcami.
Po vedením tak˘chto duchovn˘ch vodcov dokázali mladí saleziáni ale i laici
odolávat’ marxistickej ideológii, nadch˘Àali sa pre krest’anské ideály a stávali sa
apo‰tolmi medzi svojimi rovesníkmi.
Vel’kou pomocou v duchovnom Ïivote i apo‰tolskej práci bola náboÏenská
literatúra. Na Slovensku v tom ãase oficiálne nevychádzala temer Ïiadna.
Vd’aka Ústavu sv.Cyrila a Metoda v Ríme, kde boli do jej tvorby a vydávania
aktívne zapojení predov‰etk˘m saleziáni a niekol’kí diecézni kÀazi, dostali sa
v rokoch totality na Slovensko najrozliãnej‰ími kanálmi státisíce exemplárov
Ïivotopisov svät˘ch, duchovej, asketickej a katechetickej literatúry.52
51 Ján Zau‰ka, APD Bratislava.
52 J.M.Rydlo v svojom diele Vydavatel’ské dielo SÚSCM v Ríme v rokoch 1963-1983,
ktoré vy‰lo pri príleÏitosti 40- v˘roãia zaloÏenia tohto ústavu dokumentuje, Ïe SÚSCM za
uvedené obdobie vydal 1004 kniÏn˘ch a ãasopiseck˘ch titulov v celkovom náklade vy‰e 3
milióny v˘tlaãkov.

2.6 Page 16

▲back to top


16 Vladimir Fekete
Osobitn˘m fenoménom bola tzv.samizdatová náboÏenská literatúra. Jej v˘ro-
bou a distribúciou v období totality sa podrobne zaoberá na svojej webovej
stránke www.svedecvto.sk spisovatel’ Ján ·imulãík.53
Saleziáni na Slovensku si svojpomocne, najmä prepisovaním na písacích stro-
joch, zabezpeãovali breviáre, lekcionáre a misále pre tajn˘ch kÀazov. Takto sa
v reholi ‰írila aj formaãná literatúra, preklady obeÏníkov predstaven˘ch a kníh
saleziánskych autorov, ale i ãasopis pre mlad˘ch Svetlo, ktor˘ zaãala vydávat’
v˘chodoslovenská formaãná komunita v roku 1986.54 Jeho pokraãovaním je ãa-
sopis AHA, ktorí vydávajú saleziáni dodnes.
4.2.2 Formácia saleziánskeho dorastu
Niektoré fakty z formácie uÏ boli spomenuté. Vzhl’adom na nebezpeãenstvo
infiltrácie ‰tb do formaãn˘ch ‰truktúr bolo osobitne dôleÏité spoznat’ minulost’
záujemcu a získat’ za neho záruku dôveryhodnej osoby.
Mladík, ktor˘ sa spravidla stretával v nejakej skupinke, videl zvyãajne ako
svoj vzor animátora skupiny, prípadne in˘ch animátorov, ktorí organizovali
stretnutia mládeÏe a nebolo zriedkavost’ou, Ïe zatúÏil viest’ tak˘to Ïivot. Zveril
sa so svojou túÏbou svojmu animátorovi a ten mu zabezpeãil pravidelné stretnu-
tia so saleziánom – kÀazom. Stretnutia boli raz za t˘ÏdeÀ alebo za dva. Boli spo-
jené so sviatost’ou pokánia a rozhovorom o svojom Ïivote poãas uplynulého ob-
dobia. Poãas t˘chto stretnutí salezián spoznával mladíka. Bol to ak˘si druh a‰pi-
rantátu, ktor˘ mohol trvat’ niekol’ko mesiacov, ale i rokov. Po dostatoãnej prí-
prave a dôkladnom spoznaní mladíka a jeho povolania nasledovala druhá fáza
formácie noviciát.
Na prelome pät’desiatych a ‰est’desiatych rokov mladík sa stretával s magi-
strom novicov kvôli bezpeãnosti individuálne. Po praÏskej jari sa novici uÏ spoz-
nali a stretávali v mal˘ch skupinách. Stretnutia s magistrom boli dvojt˘Ïdenné,
celovíkendové. Na jednom stretnutí bola nosn˘m programom duchovná obno-
va na druhom formácia saleziánska a rehol’ná. Ak boli noviciátske skupinky
dve, magistrovi pomáhal pomocník, ktorí sa stretával so skupinkou t˘Ïdenne
a magister bol s Àou raz za mesiac. Neskôr sa raz, dva razy do roka skupinky
stretli na duchovn˘ch cviãeniach spolu. Tu sa spoznali novici z jedného roãníka
z celého Slovenska. Noviciát trval 18. mesiacov. Zaãínal v auguste a prvé sl’uby
novici skladali po duchovn˘ch cviãeniach okolo sviatku dona Bosca.
Po noviciáte pokraãovali vo formácii v skupinkách podl’a roãníkov a dozrie-
vania v povolaní. UÏ poãas noviciátu b˘vali novici spolu s profesmi v bytoch po
saleziánoch, alebo na privátoch a tak sa zacviãovali do Ïivota v spoloãenstve.
Formaãné stretnutia boli dvojt˘Ïdenné. Formátorom bol obyãajne jeden sale-
zián, ktor˘ mal v zodpovednosti urãitú formaãnú etapu. Osobitnou formaãnou
53 Vo svojej knihe Svetlo z podzemia sa venuje problematike krest’anského samizdatu na
Slovensku v rokoch 1969-1989.
54 TamtieÏ, strana 145.

2.7 Page 17

▲back to top


Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 17
etapou bola príprava ku kÀazstvu. Poãas formaãn˘ch etáp saleziáni s doãasn˘mi
sl’ubmi robili tajne skú‰ky z filozofick˘ch a teologick˘ch disciplín. Popri za-
mestnaní alebo ‰túdiu na vysokej ‰kole a apo‰toláte, ktor˘ robili, bola skú‰ka
spravidla kaÏd˘ mesiac. Zhruba jednu teologickú disciplínu zvládol profes za je-
den rok.
Po skonãení teologick˘ch disciplín a podl’a vyzretosti povolania sa pripravo-
val na kÀazskú vysviacku. KÀazské vysviacky v pät’desiatych a ‰est’desiatych ro-
koch boli najmä na Slovensku, ale aj v zahraniãí – v Pol’sku a NDR.
Mladí saleziáni apo‰tolovali v skupinkách chlapcov od 6 – 12 ãlenov, priãom
sa s jednou skupinkou stretli obyãajne raz za t˘ÏdeÀ. Takto jeden profes mal
v osobnom kontakte aj do pät’desiat chlapcov v t˘Ïdennej starostlivosti. Streta-
nia sa spravidla robili striedavo na bytoch a v domoch chlapcov. Poãas víkendov,
pokial’ nemali profesi vlastné formaãné stretnutia, pripravovali stretnutia via-
cer˘ch svojich skupiniek formou v˘letov, hrebeÀoviek, duchovn˘ch cviãení ale-
bo ‰portov˘ch, najmä futbalov˘ch turnajov.
V t˘chto rokoch zohrali vo formácii SDB najdôleÏitej‰iu úlohu títo saleziáni:
magistri novicov Jozef Izakoviã, Jozef Gánovsk˘ a Ján Zau‰ka. Zodpovední za
formáciu: Ján BeÀo, don Ivan Gróf a don Jozef ·ebo. Okrem nich pracovali vo
formácii Miroslav Kysela, Vladimír ·tudent, ·tefan Urban a d’al‰í.
4.3 Situácia saleziánov koncom osemdesiatych rokov
Koncom osemdesiatych rokov bolo v saleziánskej formácii v dvoch for-
maãn˘ch skupinách asi ‰est’desiat mlad˘ch saleziánov a novicov. V‰etci sa pri-
pravovali na tajn˘ spôsob Ïivota a ãinnosti bez ‰truktúr a s obmedzen˘mi von-
kaj‰ími prostriedkami. Pre väã‰inu z nich bolo najväã‰ou satisfakciou preÏívanie
skutoãného bratstva v mal˘ch komunitách s hlbok˘mi medziosobn˘mi vzt’ahmi
ako aj záÏitok opravdiv˘ch duchovn˘ch obrátení chlapcov, ktor˘m sa venovali.
Predpokladali, Ïe po niekol’k˘ch rokoch v lep‰om prípade desat’roãiach ãinnosti
ich chytia a odsúdia, ale táto perspektíva ich nejako zvlá‰t’ nel’akala. Bola nor-
málnou súãast’ou vtedaj‰ieho Ïivota.
Tak, ako sa postupne slabol ‰tátny teror, narastala odvaha veriacich i tajn˘ch
rehol’níkov. Mnohotisícové púte veriacich a mládeÏe do Levoãe, manifestácia
viery na Velehrade v roku 1985 a svieãková manifestácia v Bratislave na jar 1988,
vyvolávali prekvapenie u predstavitel’ov slabnúcej vládnucej ideológie a oslobod-
zoval veriacich od strachu, ktor˘ bol hlavn˘m spojencom vlády totality.
V tomto období popri osvedãen˘ch duchovn˘ch programoch a akciách pre
mládeÏ (duchovné obnovy, duchovné cviãenia, v˘lety a púte), zaãali vznikat’ aj
niektoré nové podujatia, napr. futbalov˘ turnaj KAMA na regionálnej i celoslo-
venskej úrovni, duchovno–zábavn˘ program pre chlapcov Bodka za prázdnina-
mi a iné. Je zaujímavé, Ïe je o ne záujem e‰te i dnes.
Treba podotknút’, Ïe zmeny, ktoré nastali po páde komunizmu na‰li saleziá-
nov svojim spôsobom nepripraven˘ch na „riadny“ spôsob Ïivota v komunitách
a ‰truktúrach. âi a ako sa im pri budovaní novej reality po roku 1989 podarilo

2.8 Page 18

▲back to top


18 Vladimir Fekete
vyuÏit’ skúsenosti totality, to je uÏ samostatn˘ kapitola, ktorá si raz v budúcnosti
azda zaslúÏi väã‰iu pozornost’ a odborné zhodnotenie.
Záver
V predloÏenom príspevku som sa pokúsil priblíÏit’ niektoré fakty z bohatej
histórie saleziánskeho diela na Slovensku v období totality.
Popri opise najdôleÏitej‰ích udalostí spojen˘ch s prenasledovaním Cirkvi
a rehol’ného Ïivota na Slovensku som sa pokúsil naznaãit’, ão bolo asi príãinou
neobyãajnej Ïivotaschopnosti saleziánskeho diela v podmienkach prenasledova-
nia. Preão saleziánske dielo v b˘valom âeskoslovensku preÏilo obdobie totality
s men‰ími stratami, ako v niektor˘ch okolit˘ch krajinách b˘valého v˘chodného
bloku, napriek tomu, Ïe tu bolo prenasledovanie rehol’ného Ïivota tvrd‰ie ako
napr. v Pol’sku alebo Mad’arsku a ako sme sa usilovali tajne a v skupinkách
v˘chovne pôsobit’ na mládeÏ s ktorou sme sa pravidelne stretali.
Vzhl’adom na okolnosti prenasledovania a ‰t˘l Ïivota „v katakombách“,
neexistujú z tohto obdobia kroniky saleziánskych domov, nevychádzal sale-
ziánsky spravodaj a ch˘bajú aj iné, dnes beÏné zdroje informácií o salezián-
skom diele. Bol som preto odkázan˘ najmä na spomienky súãasníkov, cir-
kevn˘ch predstavitel’ov, saleziánov i laikov, ktoré vy‰li po revolúcii kniÏne ale-
bo sú k dispozícii v saleziánskom archíve v podobe rukopisov. Cennou pomo-
cou boli aj Ústavom pamäte národa zverejnené zápisnice z vy‰etrovaní
a súdnych procesov.
Rozsudky, ako aj v‰etka dobová tlaã, nesú peãat’ komunistickej ideológie
a vykresl’ujú situáciu z hl’adiska pohl’adu a vlastn˘ch ciel’ov prenasledovatel’ov
cirkvi.
Vzhl’adom na dlÏku doby neslobody (40 rokov) ako aj na skutoãnost’, Ïe
v jej polovici, v období tzv. „praÏskej jari“, bola totalita preru‰ená niekol’k˘mi
slobodn˘mi rokmi, existuje dnes uÏ pomerne bohatá bibliografia, zachytávajúca
jednotlivé udalosti a etapy boja ‰tátnej moci proti katolíckej cirkvi.
âo sa t˘ka saleziánskej kongregácie, tu je písomn˘ch dokumentov skrom-
nej‰ie.
Osobitnú zásluhu pre históriu saleziánskeho diela na Slovensku má ná‰
b˘val˘ provinciál don Ernest Macák, ktor˘ vydal niekol’ko zväzkov vlastn˘ch
spomienok najmä na prvé roky prenasledovania. Ako provinciál v rokoch
1993–1999 zhromaÏdil svedectvá od vy‰e 80 slovensk˘ch saleziánov z celého
obdobia totality, ktoré sú súãast’ou Archívu provinciálneho domu (APD) Slo-
venskej provincie SDB v Bratislave.
Som presvedãen˘, Ïe popri nevyhnutn˘ch prejavoch l’udskej slabosti sa
mnohí saleziáni na Slovensku v rokoch totality a v st’aÏen˘ch podmienkach,
s ktor˘mi ãasto súviselo aj riziko väzenia, obetavo a zanietene usilovali v duchu
dona Bosca o v˘chovu mlad˘ch a boli verní jeho charizme a saleziánskemu pos-
laniu. Toto ich osobné hrdinstvo pritiahlo pozornost’ mlad˘ch, ale i BoÏie
poÏehnanie, z ktorého Ïije saleziánske dielo na Slovensku i dnes.

2.9 Page 19

▲back to top


Príspevok k dejinám SDB na Slovensku v rokoch 1948-1988 19
Obsah
Úvod
1. Vznik a roz‰írenie sal. diela na Slovensku (1924–1948)
2. Saleziánska v˘chova poãas nástupu komunizmu k moci a prv˘ch otvoren˘ch
prejavov prenasledovania Cirkvi (1948-1950)
3. Roky najtvrd‰ieho prenasledovania (1950–1967)
3.1. Barbarská noc a jej dôsledky
3.2. Osudy saleziánov v prv˘ch rokoch po barbarskej noci
3.3. Úsilie o sebazáchovu a prvé pokusy o saleziánsku v˘chovnú ãinnost’
4. „PraÏská jar“ a pokusy o obnovenie saleziánskeho diela na Slovensku
(1967–1970); proces „normalizácie“ a budovanie tajn˘ch v˘chovn˘ch ‰truk-
túr SDB (1970–1988)
4.1 Spoloãensk˘ a politick˘ v˘voj
4.2 SDB v rokoch 1968 – 1985
4.2.1 V˘chovná práca s mládeÏou
4.2.2 Formácia saleziánskeho dorastu
Záver
Pramene
BeÀo Ján Augustín, Príspevok k histórii Saleziánskej spoloãnosti na Slovensku, Pre-
stavlky 1994 Archív provinciálneho domu (APD), Bratislava.
Izakoviã Jozef, Pamäti – strojopis, APD Bratislava, str.28
Vagaã Viliam, Îivotopis strojopis napísan˘ v Trenãíne v roku 1961, APD, Bratis-
lava.
Zau‰ka Ján, Spomienky na v˘chovné pôsobenie v totlite, APD Bratislava.
PouÏitá literatúra
BeÀo Ján A., Rehabilitácia, Vydavatel’stvo Rodina, Nitra 1991.
âerveÀ Jozef, Zaãiatky saleziánskeho diela na Slovensku. Diplomová práca, Teolo-
gick˘ in‰titút, Spi‰ská Kapitula 1998.
ëurica Milan S.: Dejiny Slovenska a Slovákov v ãasovej následnosti faktov dvoch ti-
sícroãí, Lúã, Bratislava 2003.
Hlinka Anton, Sila slab˘ch a slabost’ siln˘ch, SSV vo vydavatel’stve Tatran, Bratis-
lava 1990.
Jedlicska Pavel, Îivotopis Jána don Bosku, Spolok Sv. Adalberta (Vojtecha)v
Trnave, Uh. Skalica 1899.
Korec, Ján Chryzostm, Od barbarskej noci, Lúã, Bratislava 1990.
Kolektív autorov, Vyznania a spomienky, don Ivan Gróf SDB, Vydavatel’stvo Via
Trnava, 2007.
Macák Ernest, Zápisky spoza mreÏí, Vydavatel’stvo don Bosco, Bratislava 1996.
Macák Ernest, Dva roky v katakombách, VDB, Bratislava 2000.

2.10 Page 20

▲back to top


20 Vladimir Fekete
Macák Ernest, Diagnóza Blázon pre Krista, VDB Bratislava 2004.
Macák Ernest, Uteãenci pre Krista, VDB Bratislava 2006.
Miklo‰ko Franti‰ek, Nebudete ich môct’ rozvrátit’. Z osudov katolíckej cirkvi na
Slovensku v rokoch 1943–1989, vydavatel’stvo ARCHA, Bratislava 1991.
Mito‰inka Viliam, Pamäti kÀaza, Lúã, Bratislava 1992.
Rado‰insk˘ Michal, Don Titus „Vatikánsky ‰pión?“, Vydavatel’stvo Michala
Va‰ka, Pre‰ov 2005.
Rydlo. Jozef M. Vydavatel’ské dielo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme
1963 - 1988. Slovensk˘ ústav sv. Cyrila a Metoda Rím 1989.
·imulãík Ján, Svetlo z podzemia. Z kroniky katolíckeho samizdatu 1969–1989.
Vydavatel’stvo Michala Va‰ka Pre‰ov 1997.
Va‰ko Václav, Neumlãená I,II. Kronika Katolické Církve v âeskoslovensku po dru-
hé svûtové válce, Zvon, Praha 1990.
Vnuk Franti‰ek, Akcie K a R. Zásahy komunistického reÏimu proti reholiam v ro-
koch 1950–56, RKCMBF UK, Bratislava 1995.