Don Bosco Dnes SLK No. 5 2006

ROČNÍK XXXVII.5/2006 SEPTEMBER – OKTÓBER


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


Mládež:


EURIZON


Rozhovor:


POTREBUJEME HUMOR


Misie:


VÝMENA SÍL V MISIÁCH


DBD 052006 25.10.2006 15:01 Stránka 1




1. V tejto izbe se-
minára zomrel 2.
apríla 1839 jeden
z najlepších Jáno-
vych priateľov Lu-
igi Comollo. Pred
smrťou si dali s Já-
nom zvláštny
sľub: „Prvý kto
z nás zomrie, prí-
de povedať tomu
druhému, či je
v nebi, ak to Boh
dovolí.“


2. O pol dvanástej
v noci z 3. na 4.
apríla sa v semi-
nári odohrala
zvláštna udalosť.
Na chodbe sa za-
čal ozývať dutý
hluk. Bolo to ako
keby záprah koní
ťahal ťažký voz po
chodbe a hluk sa
približoval k dve-
rám spálne, kde
bol Ján Bosco.


3. Dvere spálne sa
s hlukom otvorili
a trikrát zaznel
jasný Comollov
hlas: „Bosco, som
spasený!“ Potom
všetko ustalo. Tú-
to zvláštnu udalo-
sť pripomína ná-
pis umiestnený
na chodbe semi-
nára.


4. V súvislosti
s Jánom Boscom
sa odohrala aj
zvláštna udalosť
bilokácie. Na za-
čiatku júla 1839
Ján predpovedal,
že jeden z mladí-


kov zomrie. 18. júla zomrel v tomto dome Bernardo Casa-
legno. Ján Bosco bol v tom čase na výlete s chlapcami mi-
mo Chieri. V ten večer však chlapcom povedal, že bol pri
umierajúcom v čase smrti a pomáhal mu pri odchode
z tohto sveta.


5. Na tomto ob-
rázku je konský
voz, ktorý spájal
Castelnuovo d’As-
ti a Chieri. Týmto
vozom chodievala
Jánova Mama
Margita do Chieri,
aby navštívila
svojho syna v se-
minári.


6. 5. júna 1841
bol v kaplnke ar-
c ib i sk upského
sídla Ján Bosco
vysvätený za kňa-
za. Odteraz sa
z neho stáva don
Bosco.


7. Svoju prvú svä-
tú omšu slávil sú-
kromne bez účas-
ti ľudu v Kostole
svätého Františka
Assiského v Turí-
ne pri oltári anjela
strážneho. Bol to
najkrajší deň jeho
života.


8. Čo bude teraz
don Bosco robiť?
Ako mladému
kňazovi sa mu po-
núkajú tri miesta.
Don Bosco pri-
chádza po radu
k donovi Cafassovi, ktorý ho počas spovedí v tejto spo-
vednici duchovne sprevádza.


2 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


SLOVO NA ÚVOD


Ján Bosco v obrazoch


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 2




Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: VKÚ, a. s. Harmanec


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


5/2006
ROČNÍK XXXVII.


SEPTEMBER – OKTÓBER


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
O


to
N


aď
Eu


riz
on


H
ry


v
le


se


Doma a vo svete
Liptovská Teplička, Badín, Taliansko… 4


Doma a vo svete
Žilina, Bratislava, Prešov… 6


Rozhovor
„Potrebujeme humor!“ 8


FMA
Mária Dominika zostáva medzi nami 10


Hudba
Cantica nova secunda 12


Príbeh
Ja som tvrdila, že zradíte 14


Pedagogika
Rodinná konštelácia 16


Svätosť
Margita Occhienová 18


Výchova
Pohoda s deťmi a komunikácia s rodičmi 20


Osobnosť
50-ročné jubileum kňazstva 22


Výchova
Byť celý Boží 24


Misie
Výmena apoštolských síl v misiách 26


Laboratórium viery
Jeremiáš 28


Aktualita
Zdravý vplyv hudby na srdce človeka 30


Začíname nový školský rok
a mnohí z nás, predovšetkým však
členovia saleziánskej rodiny, začína-
me uvažovať a plánovať ako ďalej
v našej rodine, farskom spoločenstve,
komunite, v našej provincii. Do tohto
uvažovania vstupuje aj hlavný pred-


stavený saleziánov don Pascual Chávez, keď 24. júna 2006,
v deň narodenia svätého Jána Bosca, zverejnil list, ktorým
zvoláva 26. generálnu kapitulu Saleziánskej spoločnosti
(por. S 150), ktorá sa uskutoční v Ríme roku 2008. Podľa
našich stanov „generálna kapitula je hlavným znakom jed-
noty Kongregácie v jej rozmanitosti. Je to bratské stretnutie,
na ktorom saleziáni uvažujú spoločne, aby zachovali vernosť
evanjeliu a charizme zakladateľa a boli pozorní na potreby
času a miesta“ (S 146). Ona má „v Spoločnosti najvyššiu moc
a vykonáva ju podľa práva“ (S 147). Témou kapituly bude ži-
votné heslo dona Bosca „Da mihi animas, cetera tolle – Daj
mi duše, ostatné si vezmi!“, aby sa saleziáni, celá saleziánska
rodina a tí, ktorí fandia saleziánskemu dielu na svete i na Slo-
vensku včas a primerane pripravili na výročie dvesto rokov
od narodenia dona Bosca, ktoré budeme sláviť v roku 2015.


Hlavný predstavený sa so svojou radou opieral o pozor-
nú analýzu potrieb a očakávaní mladých, o analýzu výziev
v sociálnej a kultúrnej oblasti a súčasne o aktuálne cirkevné
usmernenia, o línie obnovy zasväteného života v Cirkvi
a o kroky, ktoré kongregácia v posledných rokoch podnikla.
Treba pridať, že hlavný predstavený bral do úvahy aj realitu
jednotlivých provincií a ôsmich saleziánskych regiónov, ako
sa javili počas spoločných vizitácií, ktoré don Chávez podni-
kol v týchto posledných rokoch. Napriek jedinečnosti kaž-
dého svetadielu a štátu sa vynorili niektoré prvky, ktoré vied-
li hlavného predstaveného a jeho radu k výberu témy, ktorá
by pomohla saleziánom prekonať stále prítomné riziko du-
chovnej plytkosti a pastoračnej povrchnosti. Ide vlastne
o prehĺbenie a obnovenie životného projektu, ktorý pre seba
don Bosco vybral a kongregácii ponúkol ako hlavnú nosnú
myšlienku, ktorá má charakterizovať saleziánske poslanie.


Z toho dôvodu aj naša saleziánska provincia počas škol-
ského roku 2006/07 bude vychádzať z uvedeného listu, aby
prehodnotila vernosť spolubratov a celej saleziánskej rodine
životnému poslaniu dona Bosca a vedela promptne odpove-
dať na výzvy našej rýchle sa meniacej spoločnosti. So súhla-
som svojej rady som za regulátora provinciálnej kapituly me-
noval dona Pavla Gracha.


Minulá provinciálna kapitula medzi iným rozhodla, že sa-
leziáni na Slovensku budú viac pozornosti venovať rómskej
pastorácii, misiám, učňovskej mládeži, že otvoria vysokú
školu s pedagogickým a sociálnym zameraním… Mnohé tie-
to rozhodnutia po tieto roky a mesiace nadobúdajú svoju de-
finitívnu podobu a stávajú sa realitou.


Sú tu však aj iné výzvy. Ako don Bosco mali by sme byť
citliví najmä na tie, ktoré sa týkajú mládeže, tej najdrahšej
časti ľudstva – ako ju pomenoval don Bosco.


Všetky tieto podujatia, plány a zámery by zostali iba
obyčajnou ľudskou snahou, ak by ich nepožehnal Pán, tvor-
ca a spasiteľ ľudských dejín. Preto o modlitby prosí


Drahí priatelia
saleziánskeho diela na
Slovensku a vo svete!


Štefan Turanský SDB
provinciál


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 3




DOMA A VO SVETE


Už niekoľko rokov na začiatku leta organizuje
naša provincia prostredníctvom popradskej
komunity duchovné cvičenia o povolaní. Ten-
to rok sa na nich zúčastnilo 11 chlapcov z ce-
lého Slovenska. Od pondelka 26. júna do
piatku 30. júna sa im v krásnom prostredí na
chate (horárni) neďaleko Liptovskej Tepličky
venoval ako kazateľ don Vilo Riško, radca pre
pastoráciu mládeže a pomáhali mu mladí spo-
lubratia Pavol Pipka a Peter Jurčišin – Kukľa.
Ešte pred začatím duchovných cvičení
účastníci spoločne vystúpili na Kráľovu ho-
ľu, kde bolo super počasie a výstup symbo-
lizoval cestu – výstup za Bohom.
Témy prednášok boli zamerané na rozlišo-
vanie v povolaní: povolanie žiť ako kresťan,


špeciálne povolanie, ako spoznať a čo robiť
pri procese rozpoznávania – použili sme
materiály z celoslovenských kurzov o pas-
torácii povolaní, ktoré sa uskutočnili na Do-
novaloch a v Starom Smokovci.
Počas cvičení zazneli prednášky na dané té-
my, bol priestor na ústranie, ruženec, sväté
omše, celonočnú adoráciu a prišli aj hostia P.
Drška, M. Peciar, a manželia Lihositovci (veľ-
mi silná skúsenosť manželov – rodičov 18 de-
tí: 6 vlastných a 12 v náhradnej starostlivosti,
mali sme s nimi peknú debatu o manželskom
povolaní a reálnom živote rodičov).
Pán Boh nás upozorňoval na svoju prítom-
nosť každonočnými bleskami a hromami
a každodenným slniečkom.


Zámerom duchovných cvičení bolo po-
môcť chlapcom pri rozlišovaní vlastného
povolania. Modlitbová podpora pre takéto
podujatie, ktoré sa organizuje každý rok, je
samozrejme vždy vítaná.
Viliam Riško


Už pomaly tradične sa aj tento rok zišli miniš-
tranti z celého Slovenska na celoslovenskom
miništrantskom tábore s krycím menom TY-
MIAN 2006. V poradí už deviaty Tymian sa
konal v RZ Bonums pri Belušských Slatinách
od 10. do 16. júla pod vedením saleziánov Jo-
žka Luscoňa a Peťa Hasidla.
Hlavnou myšlienkou tábora bola záchrana
hodnôt a pokladov. Lusko nám ju približoval
vo svojich kázňach a peknej duchovnej ob-
nove, Peťo pre nás chystal skutočne „akčné“
hry. Programom nás sprevádzal mních Sil-
vestrius alias Silvo Molek, ktorý nám hneď na
začiatku tábora vyrozprával príbeh o vzác-
nom, starobylom kalichu, ktorý pre misioná-
rov vyrobili indiáni. Kalich však musel byť


ukrytý pred rôznymi chamtivcami. Úlohou
všetkých nás bolo dostať sa ku kalichu, nie
však jednoduchým (a chamtivým) honom za
pokladom, ale preukazovaním vlastností, kto-
ré od nás Silvestrius očakával – odvaha, mú-
drosť, vytrvalosť a iné.


Každý deň bol zameraný na inú vlastnosť
a v záverečnej hre, v ktorej sme hľadali pus-
tovne ostatných tímov, bolo treba preukázať
tímovú jednotu. Na základe výsledkov tejto
hry potom tímy putovali za mníchom, ktorý im
ukázal vytúžený kalich.
V nedeľu sme tábor zakončili svätou omšou.
Urobili sa posledné fotografie a plní skvelých
zážitkov, obohatení o nové priateľstvá a s vy-
hliadkami na ďalšie stretnutie o rok sme sa
porozchádzali do svojich farností a domovov.
A práve tu sa vlastne všetko začína. Hodnoty
a poklady, ktoré sme objavili spolu na tábore,
teraz treba hľadať doma. Tak sa za nás môže-
te modliť, aby sa nám to podarilo.
A aký bol teda tábor? Ako hovorí Lusko,
„bombový a tucový“. Fotografie nájdete na
www.ministranti.sk
Dano Holúbek


LIPTOVSKÁ TEPLIČKA
DUCHOVNÉ CVIČENIA O POVOLANÍ


Seminár o ľudskom základe rehoľného
zasvätenia sa uskutočnil počas stretnu-
tia sestier saleziánok slovenskej provin-
cie za účasti sr. Mileny Stevani, docent-
ky psychológie na Pápežskej fakulte
výchovných vied AUXILIUM v Ríme.
Kurz sa konal od 28. júna do 2. júla
v priestoroch kňazského seminára v Ba-
díne.


Sr. Stevani vo svojich prednáškach vy-
chádzala z výzvy Jána Pavla II. rehoľníč-
kam: „Pozývam vás spolupracovať s Bo-
žou milosťou v dvoch líniách: vydávať
svedectvo o vernosti evanjeliovým hod-
notám a charizme inštitútu a zá-
roveň svedčiť o ľudsky plne realizovanej
osobnosti schopnej budovať zrelé vzťa-
hy.” Touto témou sa zaoberala z psycho-


logického, sprituálneho a saleziánskeho
hľadiska, pričom využila svoje dlhoročné
skúsenosti duchovného sprevádzania.
Sestry slovenskej provincie sa na toto
školenie pripravovali od septembra
2005 komunitnými konferenciami, spo-
luprežívaním a štúdiom knihy sr. Stevani
Citovej Autonómia zasvätenej ženy.


BELUŠSKÉ SLATINY
POKLADY MÁME POD NOSOM – TYMIAN 2006


BADÍN
SEMINÁR FMA O ĽUDSKOM ZÁKLADE REHOĽNÉHO ZASVÄTENIA


4 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


Sr. Milena
Stevani
s prekladateľkou
a svojou
študentkou sr.
Líviou Kvašnou


Pohľad do
prednáškovej


auly počas kurzu


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 4




DOMA A VO SVETE


(ANS) V utorok 11. júla na sviatok sv. Benedikta, svojho patróna,
prišiel Svätý Otec Benedikt XVI. do Les Combes vo Valle d’Aosta
na svoju dovolenku. V Aoste ho privítal Mons. Giuseppe Anfossi
a predstavitelia mesta. Odtiaľ potom autom došiel až do Les
Combes, do domu dona Bosca, ktorý saleziáni postavili pre pre-
došlého pápeža Božieho sluhu Jána Pavla II. na letné dovolenky.
Tu Svätého Otca privítal hlavný predstavený don Pascual Chávez
a členovia hlavnej rady, ktorí boli v týchto dňoch v Piemonte na
púti po miestach, kde žila mama Margita. Don Chávez v mene ce-
lej saleziánskej kongregácie a rodiny poprial Benediktovi XVI. po-
kojný oddych a načerpanie nových telesných a duševných síl.
Pápež sa v Les Combes zdržal do 28. júla. Počas dvoch nedieľ,
ktoré strávil na dovolenke, predniesol aj poludňajšiu modlitbu An-
jel Pána a tradičný príhovor.
Po skončení pobytu v horách Svätý Otec odcestoval do apoštol-
ského paláca v Castel Gandolfo, 30 km od Ríma, kde strávil zvy-
šok leta.


TALIANSKO
PÁPEŽ V DOME DONA BOSCA


Prehĺbenie spoločenstva v Inštitúte FMA
na svetovej a lokálne úrovni bolo jedným
z cieľov kurzu koordinátoriek sociálnej
komunikácie, ktorý sa uskutočnil 10. má-
ja – 6. júna v generálnom dome v Ríme.
17 účastníčok kurzu prostredníctvom
prednášok, tvorivých dielní a exkurzií
v rôznych médiách nadobudlo poznatky
a zručnosti, ktoré sú predpokladom pre
efektívnu komunikáciu na internej úrovni
aj pre vzťahy so saleziánskou rodinou
a verejnosťou. Slovenskú provinciu za-
stupovala sr. Andrea Miklovičová.
Myšlienku prehĺbenia spoločenstva pro-
stredníctvom masmédií rozvinula v úvod-
nom príhovore generálna predstavená
sr. Antonia Colombová: „Cirkev je povin-
ná rozvíjať spiritualitu spoločenstva
a uskutočňovať ju na základe nesmier-
nych možností, ktoré poskytujú aj pro-


striedky masovej komuni-
kácie.“
Tému spoločenstva zdô-
raznil aj pápež Benedikt
XVI. v posolstve k 40. sve-
tovému dňu spoločen-
ských komunikačných pro-
striedkov, ktorý sa v Cirkvi
slávil v priebehu kurzu. Pá-
pež predstavil médiá ako
sieť komunikácie, spolo-
čenstva a spolupráce:
„Som si istý, že vážne úsilie
pomôže médiám rozvíjať
sa ako sieť komunikácie,
spoločenstva a spoluprá-
ce a zároveň pomôže mužom, ženám i de-
ťom čoraz hlbšie si uvedomovať svoju
ľudskú dôstojnosť, stávať sa zodpoved-
nejšími a otvorenejšími voči ostatným,


najmä voči najslabším členom spoloč-
nosti a tým, ktorí sú v najväčšej núdzi.“
sr. Andrea Miklovičová FMA


TALIANSKO
MEDZINÁRODNÝ KURZ MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE


Je možné, že pápež navštívi Azerbajdžan? Ako žijú kre-
sťania v iných krajinách?… Takéto a podobné otázky dá-
vali mladí kardinálovi Giovannimu Lajolovi, ktorý je sek-
retárom Svätej stolice pre vzťah so štátmi, na stretnutí
s ním v Baku. Bolo to v dome sestier Matky Terezy, ktorý
prišiel kardinál požehnať a oficiálne otvoriť 21. mája. Tým
začínajú sestry Kongregácie misionárok lásky v Baku
svoju činnosť v službe tým najbiednejším podľa príkladu
svojej zakladateľky Matky Terézie z Kalkaty. Hoci to bola
oficiálna štátna návšteva, jej podstatným prvkom bolo aj
stretnutie s komunitou veriacich a saleziánmi, ktorým je
zverená duchovná správa Azerbajdžanu. Don Ján Čap-
la, predstavený Misio Sui juris, ktorý kardinála v Azer-
bajdžane sprevádzal, mu ukázal, ako napreduje stavba
nového kostola, ktorý bude posvätený pravdepodobne
koncom tohto roku.


AZERBAJDŽAN
KARDINÁL GIOVANNI LAJOLO NA NÁVŠTEVE V BAKU


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6 5


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 5




MLÁDEŽ


Eurizon sa organizuje každý rok v
jednej európskej krajine a tohto roku
prevzalo na seba zodpovednosť za or-
ganizáciu Slovensko. Organizátormi
celého podujatia boli: DOMKA –
Združenie saleziánskej mládeže a Sa-
leziáni don Bosca – Slovenská pro-
vincia.


Na stretnutí sa zúčastnilo 130 mla-
dých ľudí vo veku 17 až 26 rokov z de-
siatich európskych krajín (Belgicko,
Chorvátsko, Maďarsko, Malta, Poľsko,
Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, An-
glicko, Ukrajina). Komunikačným ja-
zykom stretnutia bola angličtina. Pre
tohtoročný Eurizon bolo zvolené hes-


lo: Cítiť silu saleziánskeho tímu.
Cieľom Eurizonu je osobnostný


rozvoj mladých ľudí, prekonávanie ja-
zykových a kultúrnych bariér, rozširo-
vanie medzinárodných aktivít pre
mladých ľudí, výchova mladých k zod-
povednosti, angažovanosti a euro-
občianstvu, spoznávanie mladých
z rôznych kútov Európy a obohatenie
o nové medzinárodné skúsenosti.
Okrem iného je tu tiež možnosť prežiť
týždeň nezabudnuteľných zážitkov
a prezentácia Slovenska a jeho kultúry
na medzinárodnej úrovni.


Na začiatku stretnutia zavítali me-
dzi účastníkov hostia: don Albert Van


EURIZON 2006
Medzinárodné stretnutie


saleziánskej mládeže






V saleziánskom dome na Mamateyovej v Bratislave sa uskutočnilo
v dňoch 23. – 29. júla 2006 medzinárodné stretnutie EURIZON 2006.


6 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6
Tvorivá práca v skupinách


Prezentácia jednotlivých krajín počas úvodného ceremoniálu


Úvodná svätá omša, predsedá don Albert Van Hecke


Na návšteve hradu Devín


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 6




MLÁDEŽ
Hecke – regionálny radca pre Európu
Sever, don Dominic Sequeira – člen
ekipu pastorácie mládeže z hlavného
domu v Ríme, don Štefan Turanský –
provinciál saleziánov na Slovensku,
pán Ján Figeľ – slovenský euroko-
misár pre vzdelávanie a šport a pani
Viera Kimerlingová – zástupkyňa sta-
rostu Petržalky. Všetci hostia adreso-
vali účastníkom vo svojich príhovo-
roch pekné myšlienky a pozdravy zo
strany saleziánov a Európskej komi-
sie.


Hlavnou myšlienkou EURIZONU
2006 bol tím a tímová spolupráca,
a preto bola väčšina aktivít zameraná
na túto oblasť. Základnou metódou
boli medzinárodné diskusné skupiny,
ktoré prebiehali každý deň doobeda
a boli zamerané na špecifické témy.
Jednotlivé dni mali vlastnú programo-
vú myšlienku súvisiacu s hlavnou té-
mou stretnutia (tím a tímová spolu-
práca), aby sa ľudia mohli bližšie
spoznávať, zdieľať a budovať nové
vzťahy. Medzi ostatnými aktivitami
nechýbal šport, workshopy, hry
v meste spojené s poznávaním Brati-
slavy, diskusie a kultúrne podujatia,
zážitkové aktivity, výlety na kultúrne
pamiatky v okolí Bratislavy a mnoho
iných aktivít.


Obohacujúcou skúsenosťou pre
účastníkov bolo nadviazanie cudzoja-
zyčných kontaktov a spoznávanie
iných kultúr. Účastníci mali možnosť
vyskúšať si tímovú spoluprácu pri prí-
prave časopisu stretnutia, pri príprave
krátkeho divadla, v medzinárodnej
hudobnej skupine EURIZONU 2006,
pri spoločenských hrách a pri aktivi-
tách zameraných na spoluprácu. Po-
čas každého večera mali možnosť po-
sedieť si v príjemnom prostredí
v čajovni. Tu bol priestor pre nefor-
málne rozhovory, oddýchnutie a zába-
vu. Mladí ľudia sa každý deň spoločne
modlili a zúčastňovali na svätých
omšiach, kde si jednotlivé krajiny pri-
pravovali modlitby a animáciu pobož-
ností.


Na záver treba poďakovať donovi
Viliamovi Riškovi, radcovi pre pastorá-
ciu mládeže a tímu asi tridsiatich ani-
mátorov z celého Slovenska, ktorí za-
bezpečovali hladký priebeh celého
podujatia. Účastníci Eurizonu boli
nadmieru spokojní a zo Slovenska si
odnášajú veľa pekných zážitkov.


Jozef Kupka SDB
Foto: Oto Naď


7D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


Hostia Eurizonu: don Štefan Turanský, Ján Figeľ a don Albert Van Hecke


Večerná modlitba v Dóme svätého Martina v Bratislave


Predstavenie historického šermu


Športové aktivity v priestoroch oratória na Mamateyovej


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 7




Podľa posledného mediálneho
výskumu badať, že Rádiu Lumen
rastie počúvanosť. Čomu to pripi-
sujete?
Skutočnosti, že rádio si nachádza


svoje miesto v mediálnom priestore
a najmä v srdciach ľudí. Cítim, že po-
slucháči majú očakávania. A to je dobré.


Ktoré relácie patria medzi naj-
počúvanejšie?
Emauzy – teda svätá omša. Nasle-


duje Infolumen a Zamyslenie na
obed.


Aj napriek stúpajúcemu trendu,
čím si vysvetľujete také malé per-
cento v porovnaní s tým, že na
Slovensku sa hlási ku kresťanstvu
drvivá väčšina populácie?
Iné je hlásiť sa ku kresťanstvu, po-


tom ku Katolíckej cirkvi a iné je iden-
tifikovať sa s ňou. Tí, ktorí sa prihlási-
li k Cirkvi v sčítaní, sa vždy
neidentifikujú s Cirkvou a vierou. To
je ako keby sme sa pýtali: „Kto sa chce
kúpať v mori?“ Koľkí povedia: „Ja!“?
Ale skutočný úžitok z kúpania sa
majú len plavci… Dodajme: keby bol
pomer plavci – neplavci totožný
s praktizujúci – nepraktizujúci veriaci,
boli by sme v ďaleko lepšej situácii.


Myslíte si, že kresťania nie sú
zvyknutí na „svoje“ médiá, alebo
že nie sú s nimi stotožnení?
Zvykajú si, ale nie sú vychovaní


k obetám pre ne. Nejde tu len o pod-
poru! Ale o modlitbu, obranu v spolo-
čnosti, príspevky do programu a po-
dobne. Medzi mnohými veriacimi
však niektorí nepoctiví ľudia šíria kvô-
li úspechu vlastných časopisov a mé-
dií podozrievanie spočívajúce na pod-
súvaní domnienky, že na vedúce
miesta v kresťanských médiách sa do-
stanú len priaznivci New Age či siekt.
Je to hrubé ohováranie.


Nepovažujete to za hendikep, že
nemáte svoje sídlo alebo štúdio
v Bratislave, kde sa predsa len
„zomelie“ to najdôležitejšie na
Slovensku?
Áno, ale umiestnenie rádia v Ban-


skej Bystrici má výhodu regionálnej
protiváhy voči ostatným „bratislav-
ským“ médiám, čo je napríklad spra-
vodajská výhoda. Rozhodne Bratisla-
vu musíme posilniť a posilňujeme.


Ako by ste rozdelili tzv. grafický
„koláč“ kategórií poslucháčov,
ktorí si naladia Rádio Lumen?
Aké vekové kategórie počúvajú
Lumen?
Všetky kategórie. Tešia nás 30 – 50


roční manželia, deti, ale stabilitu po-
slucháčskej základne pociťujeme aj
z vekovej kategórie nad 50 rokov, kto-
rí tvoria 50 % poslucháčskej obce.


Pre koho je vlastne Rádio Lumen
určené? Zodpovedá to aj realite?
Dobrá otázka! Tu je dôležitejší


trend ako status quo. A myslím, že je
dobrý. Prenesene položím Aristotelo-
vu otázku: Treba robiť to, čo sa demo-
kraciám páči, alebo to, čo ich zacho-
váva? Namiesto „demokracie“
dosaďme: vieru, kvalitný oddych a po-
koj. A ešte jedno: kvalita života člove-
ka nad 50 rokov spočíva v budovaní
vzťahov k Bohu, sebe samému a svetu.
A v tomto chceme reálne pristupovať
k programovej štruktúre. Chceme byť
rádiom pre celú rodinu. Chceme ísť
smerom ku realite – rešpektovať
skladbu počúvanosti.


Lumenu chýbajú asi mladí poslu-
cháči. Tých na iných komerčných
rádiách priťahuje najmä moder-
ná hudba. Vo vašom rádiu však
nepočuť všetky najnovšie hity.
Existuje nejaký kľúč, podľa kto-
rého zaraďujete skladby do


vášho playlistu?
Kľúč ovplyvňujem len sekundárne


a podružne. Zaň zodpovedá hudobný
redaktor. Túto otázku budeme riešiť
o pár mesiacov.


Záleží mi na mladých. No hitovka-
mi ich nebudeme priťahovať. V tomto
iné rádiá nebudeme dobiehať. Musí-
me ponúknuť mladým to, čo iné rádiá
nemôžu. Myslím, že viem, čo to je…


Médiá sa často zviditeľňujú aj
mediálnou podporou rôznych po-
dujatí. Aké podujatia podporuje
Rádio Lumen? Kde sa s vami bu-
dú môcť najbližšie stretnúť poslu-
cháči osobne?
Chodíme na detskú onkológiu do


Banskej Bystrice, Deň otvorených dve-
rí bude poslednú októbrovú sobotu –
popri sviatku sv. Michala archanjela –
nášho patróna. Podujatia, ktoré pod-
porujeme, sú kresťanské hudobné po-
dujatia, ale aj iné, regionálne. Je ich
viac. Posledné: Celoslovenský deň ro-
dín (bol v júli 2006). Často podporu-
jeme tých, ktorých nikto nepodporu-
je, a propagujú kresťanské hodnoty.
Podujatia pre mladých budeme pod-
porovať väčšie.


Viem o tom, že Rádio Lumen je
úzko prepojené s časopisom Slo-
vo zo srdca. Akú konkrétnu úlohu
zohráva tento časopis?


„Potrebujeme humor!“


Jakub Kraus – moderátor Svetielka
s Jinglíkom


8 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


Takto jednoznačne mi odpovedal riaditeľ Rádia Lumen
Doc. ThDr. Juraj Spuchľák, PhD na otázku, čo nové sa
chystá na vlnách najpočúvanejšieho kresťanského rádia
na Slovensku. Ako správny riaditeľ, počúva „svoje“ rádio
aj cestou v aute. A čo vy, kedy ste si naladili Lumen
naposledy?


ROZHOVOR


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 8




ROZHOVOR
Je to časopis nášho rádia. Na Slo-


vensku ojedinelé, ale slúži na zblíže-
nie poslucháčov s rádiom. Hovoríme
tam o našom programe, podujatiach
a zaujímavých veciach.


Trošku o vás. Aká bola vaša cesta
k médiám?
Pred všetkým bolo poznanie sku-


točného stavu prenasledovania Kato-
líckej cirkvi, aj manipulácie komunis-
tických médií ľuďmi o politických
a vojenských udalostiach, o Cirkvi
a náboženských prejavoch, ktoré
som si všimol pri pozornejšom štúdií
tvrdení týchto médií. Potom prišli
štúdiá a kňazstvo. Následne som rád
prijal ponuku pomoci ako mladý
kňaz pomáhať pri vzniku diecézneho
časopisu. Toto ma motivovalo rok po
preložení biskupom do kňazského
seminára a na bohosloveckú fakultu
študovať médiá v rámci postgraduál-
neho štúdia. Odvtedy sa médiám ako
významnému prvku komunikácie
v spoločnosti venujem neustále. Od-
borne aj prakticky.


Ako ste sa dostali do Rádia Lu-
men? Kto vás oslovil?
Bol som v ľudskom aj profesionál-


nom styku s pracovníkmi kresťanských
aj svetských médií aj predtým. Pre prá-
cu v Rádiu Lumen ma oslovili otcovia
biskupi – Mons. Babjak – poverený sta-
rostlivosťou o Rádio Lumen pri KBS
a môj biskup – predseda KBS – Mons.
Tondra. Aj niektorí bývalí i súčasní pra-
covníci rádia na moju otázku po tomto
pozvaní sa vyjadrili kladne.


Aký je váš najkrajší zážitok z do-
terajšieho pôsobenia v rádiu?
Najkrajší zážitok: na púti v Krako-


ve. Na jej príprave pracovali mnohí
moji kolegovia do neskorého večera
deň predtým. Unaveným na druhý
deň sa im driemalo v prvých radoch
pre organizátorov na začiatku svätej
omše. Bol to milý pohľad – unavení zo
služby Nebeskému Otcovi… A nasle-
dovalo povzbudenie pri výplatách
o mesiac, keď si jeden pracovník
v dôležitej oblasti činnosti rádia vy-
škrtol nadčasové hodiny vo výkaze
práve z tejto púte. Chcel to obetovať
ako súčasť púte. Videl som vieru.


Ako na vás zapôsobilo prostredie
v rádiu? Ako vás vnímajú za-
mestnanci po takmer roku, ktorý
ste s nimi strávili?


Neviem, či vnímanie zamestnan-
cov smerom k môjmu pôsobeniu tu je
nateraz uzavreté. Myslím, že sa utvára
smerom k poznaniu krokov, ktoré vy-
konávam a ich vplyvu na stabilitu
a tvár rádia. Mám ich rád a som na
nich náročný. Osobitne si vážim tých,
ktorí dlhé roky a poctivo pracujú pre
rast rádia ako firmy.


A ako vašu prácu hodnotia bisku-
pi?
Myslím si, že aj keď nie sú stoper-


centne spokojní, v podstate áno. Ak
by neboli, povedali by mi to.


Chystáte nejaké nové relácie
v dohľadnom čase, prípadne
v novom roku?
Áno. Potrebujeme humor! A novo-


zavedené v lete udržíme. Z nedeľného
programu chcem urobiť šperk týždňa
– je to Deň Pánov!


Byť šéfom celoslovenského média
si vyžaduje dynamiku. Kde čer-
páte silu, prípadne inšpiráciu?
To si teda dynamiku vyžaduje. Dy-


namika ma baví. Silu a inšpiráciu?
Vnímam blahoslaveného dona Alberi-
oneho, ktorý píše: „Kňaz – spisovateľ,
ovocie tvojej práce skutočne viac zá-
visí od tvojich kolien, než od tvojho
pera! Viac od tvojej omše, ako od tvo-
jej techniky! Viac od tvojho spytova-
nia svedomia, než od tvojich vedomo-
stí…“ Toto je inšpirácia. Ďalšiu
inšpiráciu získavam v konzultáciách
s kolegami a odborníkmi. Silu? Všet-
ku mám od Boha.


Aký je váš osobný cieľ s Rádiom
Lumen?
Integrita, identita, dynamika!
Rádio bude celkom alebo viac ako


teraz zapĺňať to miesto v mediálnom
priestore, ktoré nemôžu zaplniť iné rá-
diá. Každý pri naladení rádia bude
poznať, že naladil Rádio Lumen z vy-
sielaného obsahu a prístupu k poslu-
cháčom a rádio bude dynamické
v priestore Novej evanjelizácie. To sa
dá vykonať s ľuďmi s osobnou integri-
tou, katolíckou identitou a autentic-
kou dynamikou.


Za rozhovor ďakuje Ján Miško,
zástupca šéfredaktora časopisu AHA!.


Foto: archív Rádia Lumen


Sestra Daniela Hlavačková – náboženská
redaktorka


Spravodajstvo


Riaditeľ doc. ThDr. Juraj Spuchľák, PhD


Katarína Džubáková – moderátorka


9D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 9




FMA


Turín, Mornese a Nizza. Tri miesta úzko späté so životom sv. Márie Dominiky
Mazarellovej. Dodnes svedčia o tom, že charizma prekonáva čas, ťažkosti a každý
strach. Práve preto sa stali dejiskom osláv 125. výročia smrti spoluzakladateľky


sestier saleziánok.


SRDCE, KTORÉ VIDÍ
Slávnosť bola spojená aj s každoro-


čným sviatkom Dňa vďačnosti. Na fo-
tografiách z osláv pozornosti diváka
neujdú zábery s veľkým srdcom v po-
zadí. Srdce – sprofanizovaný symbol,
zaváňajúci klišé. A predsa sa stalo lo-
gom trojdňových osláv. Nie však srdce
obyčajné, ale s očami z portrétu sv.
Márie Dominiky. Pripomína to časté
slová z jej listov: „Poďme stále dopre-
du s veľkodušným srdcom.“ alebo
„Vlož všetky svoje starosti do Ježišov-
ho srdca.“


TURÍN: „JE TO VEC
SRDCA“
Prvý deň osláv sa niesol v duchu


zásady svätca z Valdocca: Výchova je
vecou srdca. Keď sem pred rokmi priš-
li prvé sestry, pustili sa po uličkách
pozdĺž rieky Dory hľadať dievčatá bez
rodiny a domova. Podobne ako to ro-
bil aj don Bosco. Turín je stelesnením
saleziánskeho nadšenia pre záchranu
duší. Da mihi animas motivovalo aj


dnešné sestry vytvo-
riť originálny dar
k týmto oslavám: za-
ložiť novú komunitu,
ktorá sa bude veno-
vať tým najchudob-
nejším v štvrti Porta
Palazzo. Žijú tu mno-
hí utečenci a prisťa-
hovalci a bieda sa do-
týka najmä dievčat
a žien. „Nechceme
sem prísť s hotovými
odpoveďami, ale
v prvom rade hľadať,
aké sú tu potreby,“
hovoria zakladateľky
diela. Preto aj zlože-
nie komunity bude


zodpovedať medzinárodnému zlože-
niu prostredia, v ktorom budú sestry
žiť. Jedna z nich pochádza z Latinskej
Ameriky, ďalšia zo Senegalu a tretia je
Talianka.


MORNESE: „V JEŽIŠOVOM
SRDCI“
„Tu v Mornese stretávame Máriu


Dominiku, ako postupne objavuje Bo-
žiu lásku a odpovedá na ňu. V rokoch
dospievania je to odpoveď plná na-
dšenia. Spontánne, bez toho že by sa
s niekým poradila, zloží sľub čistoty,
lebo sa zamiluje do Pána a chce sa mu
darovať úplne. V mladosti si jej odpo-
veď vyžaduje dôveru a odovzdanosť
zoči-voči chorobe a telesnej slabosti.
Všetko prijíma v modlitbe a prosí, aby
na ňu zabudli hoci aj všetci, veď jej
najväčšou radosťou je, že môže žiť len
pre Pána. Roky dospelosti prežíva
v odpovedi plnej viery a poslušnosti,
keď sa nepredvídane stáva spoluzakla-
dateľkou výchovného inštitútu, ktorý
sa má otvoriť celosvetovým horizon-
tom.“ Týmito slovami generálna pred-
stavená priblížila osobu matky Mazza-
rellovej. Jej posolstvo pre dnešnú
dobu zaznelo v príhovore: „Na tomto


Mária Dominika zostáva
medzi nami





125. výročie smrti spoluzakladateľky sestier
saleziánok


TYPICKÁ SALEZIÁNSKA CHARAKTERISTIKA – DIVADLO. TENTOKRÁT ZO ŽIVOTA PRVÝCH
SESTIER. TAKÝTO HNEDÝ HABIT NOSILA NA ZAČIATKU AJ SV. MÁRIA DOMINIKA.


PRÍHOVOR GENERÁLNEJ PREDSTAVENEJ V MORNESE –
RODISKU SV. MÁRIE DOMINIKY


10 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 10




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


FMA


mieste sa rodila tá istá rodina, do ktorej
my dnes s radosťou patríme. Vznikala
v tomto dome prostredníctvom jednodu-
chých a hlbokých vzťahov založených na
Ježišovej láske. Mária Dominika ju prebú-
dzala a oživovala medzi sestrami, laikmi,
novickami, študentkami a ich rodičmi.“
Ježišova výzva „Zostaňte v mojej láske“ sa
tak stávala skutočnosťou a premietala sa
do slov Márie Dominiky: „Stretneme sa
v Ježišovom srdci.“


NIZZA : „SO SRDCOM
SMELÝM A VEĽKODUŠNÝM“
V Nizza prežila Mária Dominika necelé


dva roky a tu aj zomrela. Odtiaľto odchá-
dzali mnohé jej listy pre sestry v misiách
a medzi nimi aj list pre komunitu v Car-
men de Patagones v južnej Amerike. Za-
znievajú v ňom jej kľúčové zásady a najmä
povzbudivé slová: „Poďme stále vpred so
srdcom smelým a veľkodušným.“ Nové
diela a mladý inštitút sa stretávali s veľ-
kým prekážkami, ale pokorná odvaha
a viera Matky pomáhali prejsť cez všetky.
Po 125 rokoch mohla súčasná generálna
predstavená ponúknuť matke Mazzarello-
vej ako dar k jej výročiu 1511 komunít,
ktoré sa usilujú byť vo svete domami,
v ktorých prebýva Božia láska.


JE S NAMI
Generálna predstavená, sr. Antonia


Colombová si priala, aby oslavy 125. vý-
ročia smrti zakladateľky boli návratom
k počiatkom Inštitútu a k odvážnemu
nadšeniu, ktoré ich sprevádzalo. Závereč-
né slová jej príhovoru prebúdzali vieru
v živú prítomnosť Márie Dominiky: „Ona
zostáva tu s nami a chce nám povedať:


Na všetko pozerajte očami srdca. Odva-
hu! Stále vpred so srdcom smelým a veľ-
kodušným.“


Andrea Miklovičová FMA
Foto: archív FMA


Z listu sv. Márie Dominiky sestrám v Carmen
de Patagones
• Veľa sa modlite. Modlitbou si získate
pomoc, ktorú potrebujete, aby ste si mohli
dobre plniť svoje povinnosti.
• Buďte vždy veselé. Vo všetkých trápeniach
si musíte zachovať veselú myseľ.
• Ak sa chcete stať svätými, tak rýchlo.
Nemožno strácať čas.
• Usilujte sa získať mnoho duší pre Ježiša
svojou prácou, bdelosťou a námahami ale
predovšetkým dobrým príkladom.
• Ak budete mať nejaké nepríjemnosti,
všetky ich vložte do srdca Pána Ježiša.


STUDŇA, Z KTOREJ PILA PRVÁ KOMUNITA V MORNESE. STÁLE PONÚKA ČERSTVÚ VODU
VŠETKÝM, KTORÍ SEM PRÍDU NAČERPAŤ.


CELOSVETOVÝ ROZMER DNEŠNÉHO
INŠTITÚTU SA ODRÁŽA AJ NA TVÁRACH


SESTIER


11D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:02 Stránka 11




Aj letmý pohľad na aktivity mlá-
dežníckeho mužského zboru sale-
ziánskeho Gymnázia v Šaštíne ponú-
ka pozitívnu bilanciu v 5. ročníku
existencie. Na vyspelej speváckej Mo-
rave sa stal už pojmom, a preto aj ví-
taným hosťom. Potvrdilo to aj pozva-
nie na FESTIVAL DUCHOVNEJ
HUDBY do Valašského Meziříčí 22.
októbra 2005. Ten sa konal v marián-
skom chráme za účasti známych muž-
ských zborov dospelých. Spevácka ge-
nerácia zo Šaštína významne omladila
spojený zbor všetkých účastníkov,
ktorý predniesol 8 klasických zboro-
vých diel domácej a svetovej hudby.
Ku kulminácii celého podujatia pri-
spel originálnym a neopakovateľným
sprievodným slovom aj dirigent CNS,
Mgr. Ján Schultz. Slovenská kultúrna
verejnosť ho pozná aj ako moderátora
programov Národného mužského
zboru Slovenska (SZSU – Speváckeho


zboru slovenských učiteľov). Vďaka
tomuto festivalu vzniklo aj prvé CD
nášho zboru, tzv. live záznam.


Deň 6. november 2005 sa zapísal
do kroniky zboru zlatými písmenami.
CNS sa zúčastnila inauguračnej sv.
omše v chráme trinitárov v Bratislave
pri príležitosti založenia Slovenskej fe-
derácie PUERI CANTORES. Vznik tej-
to organizácie iniciovala pani Magda-


léna Rovňáková, dirigentka Bratislav-
ského chlapčenského zboru. Hudob-
ne bohaté liturgické slávenie (celebro-
val J. E. mons. F. Rábek, biskup)
sledovali významné osobnosti Sveto-
vej federácie PUERI CANTORES na
čele s jej prezidentom Josepom Tor-
rentsom zo Španielska.


Samostatným programom l0. mája
2006 večer sme sa ceremoniálnym
spôsobom rozlúčili s výkvetom CNS –
8 maturantmi. O silný umelecký záži-
tok sa na záver postarali profesionáli
speváckeho renesančného zoskupe-
nia MUSICA VIVA z Bratislavy pod ve-
denia Mgr. art. Adama Blažu. Aj tento
umelec začínal ako gymnazista v Tr-
nave v zbore CANTICA NOVA.


Mgr. Ján Schultz,
dirigent a manažér zboru


Foto: Adam Suchánek, Renata
Beranová, archív zboru


HUDBA


Tradičné „cogito – ergo sum“ z pohľadu
spevákov CANTICA NOVA SECUNDA treba
doplniť slovami „canto – ergo sum“.
Skompletizovaním o základný životný postoj „credo
– ergo sum“ dostávame obraz o nádejne sformovanej
kresťanskej generácii, ktorá má prinášať svetlo do
tmy tretieho tisícročia.


CNS v historickej zasadacej
sieni magistrátu vo Valašskom


Meziříčí


Osobnosti svetovej federácie Pueri
Cantores. Prvý zľava je prof. Josep


Torrents zo Španielska


Cantica
nova
secunda


Vystúpenie na inauguračnej slávnosti Slovenskej federácie Pueri Cantores
6. 11. 2005 v chráme trinitárov v Bratislave


Rozlúčka s maturantmi zboru


12 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 12




V dňoch 17. – 21.7.2006 sa uskutočnila už dobre známa HOP-
ka, hrebeňovka o povolaní. Zúčastnilo sa na nej spolu s novicmi
13 chlapcov od Novej Dubnice až po Bardejov. Začali sme spolo-
čnou sv. omšou v noviciáte, ktorej predsedal otec HOP-ky, o. Pa-
vol Michalka SDB spolu so Stanom Haburčákom SDB. Po sv.
omši a dobrom guláši sme začali svoje putovanie po hrebeňoch
i za povolaním smerom od Kozieho kameňa až na Kráľovu hoľu.
Putovanie nám trvalo 3 dni, počas ktorých nám Pán doprial nád-
herné slnečné počasie. Okrem nádhernej prírody Nízkych Tatier
sme sa obohatili aj prednáškami: Život ako povolanie, Povolanie
zveľaďovať svet, Povolanie do Cirkvi a Povolanie k svätosti.
V predposledný deň sme si aj na vlastnej koži vyskúšali ako žiť
svoje povolanie pre dobro druhých, keď sme pracovne pomohli
jednej chudobnej rodine v blízkej horárni. Prichystali sme im
drevo a seno na zimu. Bola to obohacujúca skúsenosť. V posled-
ný deň smútok z rozchodu potvrdil aj dážď. Veríme, že aj týchto
pár dní, ktoré sme spolu prežili, povzbudí chlapcov i nás k vytr-
valému putovaniu za svojím povolaním.


Saleziáni Poprad


Hrebeňovka o povolaní


V pondelok
14. augusta 2006
v skorých ranných
hodinách si
najvyšší Veľkňaz
Ježiš Kristus
povolal do večnej
blaženej vlasti
svojho služobníka,
nášho spolubrata


kňaza, básnika, prekladateľa a redaktora
dona Štefana Sandtnera.
Štefan Sandtner sa narodil 30. apríla 1916
v Pezinku. Ako trinásťročný odišiel
študovať k saleziánom do Šaštína. V roku
1933 nastúpil do saleziánskeho noviciátu
v Hronskom Svätom Beňadiku, kde 31. júla
1934 zložil prvé rehoľné sľuby. V štúdiách
pokračoval v Ostrave a pedagogickú prax
si vykonával v Trnave na tamojšom
saleziánskom gymnáziu. Na nasledujúce
štyri roky ho rehoľní predstavení poslali na
teologické štúdiá na Gregoriánsku
univerzitu v Ríme. Po ich skončení prijal
20. marca 1943 v bazilike Sacro Cuore
v Ríme kňazské svätenie.
Štefan Sandtner pôsobil ako kňaz vo
viacerých saleziánskych formačných
domoch (Hronský Svätý Beňadik, Trnava,
Hody pri Galante, Šaštín). V tom čase
redigoval študentský časopis Nezábudky
a od roku 1943 bol zároveň aj redaktorom
saleziánskeho časopisu Mládež a misie.


Po násilnom rozpustení reholí v roku 1950
bol spolu s ostatnými saleziánmi
internovaný. Najprv ho deportovali do
Podolínca, koncom decembra ho však
hospitalizovali vo Fakultnej nemocnici
v Bratislave, kde ho po štyroch mesiacoch
(5. mája 1951) zatkla polícia. Vyšetrovaciu
väzbu strávil v Leopoldove a Štátny súd
ho v Justičnom paláci v Bratislave 22.
februára 1952 odsúdil pre „velezradu“ na
pätnásť rokov. Prešiel viacerými väzeniami
(Leopoldov, Bratislava, Ilava, Mírov).
V roku 1960 bol Štefan Sandtner
amnestovaný a potom rehabilitovaný. Po
doliečení pracoval ako skladový robotník
v OSP Pezinok, a to až do odchodu do
invalidného dôchodku v roku 1968. Od
roku 1989 žil v saleziánskom dome na
Miletičovej ulici v Bratislave, kde
v rokoch 1989 – 1999 redigoval časopis
Don Bosco dnes.
Tvorbu Štefana Sandtnera možno
zatriediť do troch oblastí: redakčná
činnosť, preklady cudzojazyčnej
literatúry a pôvodná básnická tvorba.
Súčasťou jeho práce sú pôvodné verše
a preklady vydané v Ríme i na
Slovensku. Po roku 1989 vydal dvanásť
knižných diel vlastnej, prevažne
básnickej tvorby a viac ako päťdesiat
prekladov diel zahraničných,
francúzskych, nemeckých, českých, ale
najmä talianskych autorov.


Viaceré zbierky Štefana Sandtnera boli
publikované najskôr v zahraničí, na
Slovensku kolovali najprv ako samizdaty,
oficiálne totiž mohli vychádzať až
v deväťdesiatych rokoch. Od roku 1994
bol členom Spolku slovenských
spisovateľov.
Rozlúčka s donom Sandtnerom sa
uskutočnila v piatok 18. augusta 2006
vo farskom Kostole sv. Jána Bosca
v Bratislave-Trnávke. Pochovaný bol
v saleziánskej hrobke na cintoríne
v Bratislave-Ružinove.
Vďační za jeho život a dielo prosíme Pána:
Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo
večné nech mu svieti! Amen


REDAKCIA


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6 13


Zomrel don Štefan Sandtner,
básnik a salezián kňaz


Odovzdávanie ceny bl. Fra Angelica, február 2006


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 13




PRÍBEH


Don Chamerops, farár jednej parížs-
kej farnosti, sedel za svojím pracov-
ným stolom a čítal. Chcel využiť ešte
pár chvíľ, čo mu ostávali do spania.
Spávať chodil obyčajne o polnoci
a vstával pravidelne o šiestej. Dnes
mu však spánok akosi neprichádzal.
Naraz len zazvonil telefón. Zdvihol
slúchadlo a predstavil sa:
– Som don Chamerops, farár farnosti
sv. Terezky Ježišovej.
Ticho. Na druhom konci ticho.
– Kto hovorí? Čo si prajete? Pri telefó-
ne som ja, don Chamerops!
Na druhom konci drôtu mierny šra-
mot. Naraz sa spojenie prerušilo a na-
stalo ticho.
– Pravdepodobne si niekto zmýlil te-
lefónne číslo. Prihodí sa…
Keď sa don Chamerops začal ukladať
do postele, naraz dakto zacengal na
bráne. Kňaz prehodil cez seba plášť
a vyklonil sa oknom.
Pred bránou stálo auto.
– Dôstojný pán, – povedal mladík, čo
vystúpil z auta, – buďte taký láskavý…
želá si vás jeden umierajúci.
– Hneď, len sa oblečiem a už aj idem,
– a odstúpil od okna.
O chvíľu vošiel do kostola a zobral po-
svätné oleje. Potom otvoril svätostánok,
s veľkou úctou vzal hostiu a vložil ju do
malej pozlátenej nádobky. Keď zatváral
svätostánok, modlil sa v duchu: „Pane,
daj, aby som dobre a na spásu nesmrteľ-
ných duší vysluhoval tvoje sviatosti.“
– Kam ideme? – spýtal sa mladíka, čo
stál pri aute.


– Je to blízko, len vstúpte! – povedal
muž, čo sedel za volantom. Prvý muž
naznačil akési predstavenie sa a uká-
zal na tretieho muža, ktorý sedel vza-
du v aute:
– Moji priatelia!
Auto sa pohlo. Hmla občas nútila
zmenšiť rýchlosť. Sem-tam sa výstraž-
ne ozval klaksón protiidúceho auta.
– Kam ideme? – pýtal sa kňaz.
– Len sem. Už sme blízko.
– Nezdá sa mi. A kto vlastne ste?
– Naše mená vám veľa nepovedia, –
odpovedal jeden z dvoch, ktorí si vza-
li kňaza medzi seba.
– Sme členmi tajnej spoločnosti a viac
vám povedať nemôžeme, – pokračo-
val druhý.
– Dovolíte, aby sme vám zaviazali oči?
Kňaz sa mimovoľne vzoprel a pove-
dal:
– Zastavte auto a nechajte ma odísť!
– Dôstojný pán, nebojte sa, neublíži-
me vám. Je to otázka niekoľkých mi-
nút, – povedal druhý a svojím šálom
mu zaviazal oči.
Kňaz sa začal ticho modliť: „Pane, do
tvojich rúk zverujem svoj život.“
Auto spomalilo. Pod pneumatikami
zaškrípal drobný štrk záhradných
chodníkov.
– Prosím, vystupujeme. Pozor! –
A vzali ho pod pazuchu a viedli k vile.
Vystúpili po niekoľkých schodíkoch
a jemne sa dal viesť chodbou. Koberce
tlmili ich kroky. Konečne mu rozvia-
zali šál na očiach. Našiel sa v skvost-
nom paláci. Vo veľkej sieni ho čakalo


zo desať zamaskovaných mužov a jed-
na žena v bielom s čiernou maskou na
očiach.
– Prosím, posaďte sa! – povedal jeden
z mužov a naznačil všetkým, aby si
sadli. – Sme členmi tajnej spoločnosti,
dôstojný pán. Je jasné, že vám ne-
môžeme prezradiť, aký má cieľ a aké
metódy používa. Sme v dome najmla-
dšieho člena, ktorý na niekoľko dní
ostal sám doma.
Dom patrí, ako ste si mohli všimnúť,
istej starej katolíckej rodine, ktorá má
v dome aj kaplnku. Máme tu jedného
nášho spoločníka. Umiera. Doktorka,
– a ukázal smerom na ženu v bielom
plášti, – mu dáva ešte dajakú hodinku
života. Dala mu injekciu, aby ste ho
mali čas…
– Kdeže je ? – spýtal sa kňaz.
– Zavediem vás k nemu, – povedal
predsedajúci, otvoril dvere a potom
ešte jedny, tapetované, do miestnosti,
kde ležal chorý. Bol to dobrý šesťde-
siatnik, bledý s dlhými bielymi vlasmi
a malou briadkou.
Kňaz pozdravil: „Pokoj tomuto domu
a všetkým, ktorí v ňom prebývajú.“
Priateľsky sa usmial na chorého
a ostatní sa vzdialili.
Potom pristúpil k chorému.
– Bratku, ako sa cítite?
Chorý odpovedal slabým hlasom.
Chvíľami, ako by mu vynechávala pa-
mäť, rozprával viac pohľadom ako slo-
vami. Rozpovedal svoju históriu.
– Dôstojný otče, som veľký hriešnik,
zabil som človeka. Som členom tejto


Ja som tvrdila, že


14 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


ZRADÍTE


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 14




PRÍBEH
sekty, ale len podľa mena. V skutoč-
nosti som členom sekty an-
tagonistickej. Jeden z členov odhalil
túto moju dvojitú hru. Môj život bol
v nebezpečenstve, a preto som v seba-
obrane zabil toho človeka. Mám vy-
rozprávať ako…?
Don Chamerops sa po spovedi roz-
lúčil s chorým a vyšiel na chodbu, kde
ho už čakali mužovia v maskách.
– Vyspovedali ste ho?
– Vyspovedal a dal som mu aj sv.
prijímanie. Sviatosť posledného po-
mazania som mu neudelil, lebo sa mi
zdá, že to nie je s ním také zlé. Čo mu
vlastne je?
– Srdce, – povedala smrteľne vážne
žena v bielom plášti.
– Na tom nám však vôbec nezáleží, –
prerušil rozhovor vedúci, keď vstupo-
vali do sály, – My chceme vedieť, čo
vám povedal!
– Kto?
– No, náš chorý spoločník!
– Povedal mi, že vie, že umrie.
– Chcem vedieť, čo vám povedal
o našej činnosti! Kde schoval papiere
a komu odovzdal doklady!
Kňaz sa naň útrpne pozrel a povedal:
– Keby tu nebol chorý, tak by som sa
schuti zasmial. Žiadam, aby ste ma od-
prevadili ihneď domov!
K dverám pristúpil silný muž, akoby
ich chcel zatarasiť. Vedúci pokojne
a nástojčivo zopakoval:
– Čo vám povedal o nás a o našej čin-
nosti? Kde sú listy? Komu odovzdal
doklady?
Vtom vytiahol z vrecka pištoľ, namie-
ril k veľkému oknu a vystrelil. Okno
sa s rachotom rozsypalo do mlčiaceho
ticha prítomných.
– Nikto sem nepríde zisťovať, či dako-
ho posielame «do neba» alebo či sú to
len dajaké pyrotechnické rozmary, –
dodal vedúci, vracajúc sa k svojmu
kreslu s pištoľou v ruke. – A preto
vám radím, aby ste všetko vyrozpráva-
li od začiatku do konca celú spoveď
nášho spoločníka.
Kňaz však vstal a rozhodne povedal:
– Ešte raz vám vravím, aby ste ma ne-
chali odísť!
– So všetkým tým, čo ste sa dozvede-
li? Kňaz veľmi pokojne dodal:
– Dobrý človeče, ospravedlňuje vás je-
dine vaša nevedomosť. Neviete, čo pre
kňaza značí spovedné tajomstvo? Ak
ho neporuším pred namierenou piš-
toľou, iste ho neprezradím ani inde.
– Máte ešte päť minút času, – povedal
vedúci a ukázal na hodiny, ktoré odbí-


jali práve dve po polnoci. – Ak za tých
päť minút nepoviete všetko, skončíme
to… pištoľou. A to bude váš koniec!
– Päť minút? Dajte mi tridsať minút –
zažiadal kňaz.
– Hoci aj štyridsať, – zvolal víťazne
mladý muž pri dverách.
– Stačí mi tridsať, čas potrebný na
odslúženie svätej omše. Môžete ma
odprevadiť do kaplnky?
Nikto neodpovedal. Cez masku sa
doň zabodli nespoznateľné oči vedú-
ceho.
– Poďte so mnou! – povedal sucho.
Všetci vošli do kaplnky. Kňaz s tými
mladšími zamieril do sakristie. Otvo-
ril veľkú skriňu a spýtal sa:
– Ako staré sú tieto hostie?
– Sú bezpečne čerstvé, – uistil ho mla-
dý muž. – Aj víno, – povedal, keď vi-
del, že ho kňaz skúma.
Don Chamerops si obliekol omšové
rúcho, červený ornát. Je to farba krvi,
liturgická farba mučeníkov. Bolo prá-
ve 16. mája, sviatok svätého Jána Ne-
pomuckého, mučeníka spovedného
tajomstva.
Kňaz pokľakol pred oltárom. Niektorí
ostali stáť, iní si posadali. Žena si kľak-
la, odhodila masku a prikryla si hlavu
akýmsi závojom.
Don Chamerops sa v duchu modlil:
„Prijmi, Pane, túto obetu môjho živo-
ta. Nie som hoden mučeníckej koru-
ny. Nezasluhujem si tento veľký dar,
ktorý vo svojej nekonečnej dobrote
ponúkaš svojmu služobníkovi.“
A zmocnila sa ho radosť a úžas
a chvejúcim hlasom povedal:
– V mene Otca, i Syna i Ducha Svä-
tého…
Keď kňaz na konci omše žehnal prí-
tomných, tvár mal vážnu, jasnú a vy-
rovnanú. Tak pravdepodobne vyzerali
aj kresťanskí mučeníci. Odpúšťal a že-
hnal tých, ktorí sa o chvíľu mali stať je-


ho vrahmi. Mysľou mu neprebehol
ani tieň pokušenia, že by mohol pre-
zradiť spovedné tajomstvo. Ale zarazi-
lo ho, keď zbadal, že všetci prítomní si
postŕhali masky a ukázali svoju pravú
tvár.
Pri východe z kaplnky medzi mlčiaci-
mi mužmi stál aj zdanlivý umierajúci.
– Som Jean Paul Arrufat, herec. Zlý
herec! Odpustite mi! Urobili sme si
z vás hlúpy žart. Stavili sme sa, že
kňaz pred namiereným revolverom
poruší spovedné tajomstvo… A na-
opak! … I zajagali sa mu slzy v očiach.
– Ja som tvrdil, že neprezradíte tajom-
stvo! – vyhlásil mladý pán.
– Aj ja!
– Ja som tvrdila, že ho prezradíte, –
povedala žena ako prízrak a znehyb-
nela opretá o stenu.
– Kto prehral, platí, – povedal mladý
muž a hodil na tácňu za hrsť banko-
viek.
Žena si stiahla prsteň, rubín zasadený
do platiny, a položila ho na tácňu.
Kňaz vzal do ruky drahocenný prsteň
a spýtal sa mladej ženy:
– Stojí vás mnoho táto obeta?
– Vôbec nič ma nestojí!
– Tak teda akú zásluhu máte, že sa ho
zriekate?
A podal jej ho a ona spokojne uprela
na kňaza svoj pohľad.


V istom lazarete pre malomocných na
Ďalekom východe žije rehoľná sestrič-
ka. Povráva sa, že kedysi bola v Paríži
slávnou novinárkou a že sa rozhodla
opustiť svet po hrdinskom geste is-
tého kňaza, ktorý bol ochotný pod-
stúpiť radšej smrť, ako porušiť spo-
vedné tajomstvo.


Pittigrilli – Paulíny
Foto: archív redakcie


15D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 15




Častokrát počujeme rodičov sa
sťažovať: „Neviem pochopiť, prečo sú
moji dvaja synovia takí odlišní: je me-


dzi nimi rozdiel iba dvoch rokov, vy-
rástli v tom istom prostredí, vychovali
ich tí istí rodičia a boli vystavení tým
istými vplyvom. Nezaobchádzali sme
s nimi rozdielne, a predsa: dnes sú
úplne odlišní.“


Svoje miesto v rodine
Pravdou je, že každý z nás si musel


nájsť svoje – často odlišné – miesto
v rodine. Okrem toho, ani rodičia
a ani vonkajšie vplyvy nie sú vždy rov-
naké pre oboch synov. Napríklad,
Miško je prvorodený, rodičia dovtedy
nemali deti, a teda po jeho narodení
sa mu mohli venovať naplno. Či si to
uvedomuje alebo nie, Miško v podsta-
te nemá súperov. Môže sa síce stať, že
tými súpermi bude domáci psík, ka-
riéra alebo niečo iné, ale on je prvoro-
dený a takým bude pre svojich ro-
dičov stále.


Po dvoch rokoch do rodiny pri-
budne Ján. Za tie dva roky aj rodičia
sa zmenili, obohatili sa o mnohé skú-
senosti, ktoré sa naučili pri prvorode-
nom, ktorý už medzitým vyrástol: po-
čas prebdených nocí ho kŕmili, nosili
na rukách, sledovali, ako mu rastú pr-
vé zúbky, počuli jeho prvé slová; teraz
ich už tieto situácie a udalosti až tak
veľmi neprekvapia. Ján si postupne
začína uvedomovať svoju rodinu a aj
svojho brata, ktorý už vie robiť veci,


ktoré on eš-
te nezvláda.


Ak Miško si
nachádza svoje
miesto v rodine tým,
že je tým dobrým, láskavým a posluš-
ným synom, ktorý sa vie slušne sprá-
vať, Ján bude musieť použiť iné pro-
striedky. Miesto dobrého syna je už
obsadené, preto sa môže stať, že Ján
sa bude snažiť byť iným, a snáď nieke-
dy aj menej slušným synom.


Pocit príslušnosti
Jednou z prvých potrieb detí je na-


dobudnúť zmysel pre príslušnosť, to
znamená uvedomiť si, že mám miesto
medzi osobami, ktoré ma obklopujú:
predovšetkým v rodine, v ktorej sme
sa narodili. V detskom veku je potreb-
né a prvoradé, aby sa rodičia starali
o ich fyziologické potreby, keď chce-
me, aby prežili; potom však, čo ich
uspokojili, deti si začínajú uvedomo-
vať aj to, ako sa k nim ľudia správajú.
Veď aj dieťa môže rozhodovať, ako bu-
de reagovať.


PEDAGOGIKA


Keď za jasnej noci pozeráme na hviezdnaté nebo, tak si niekedy
možno uvedomíme, že hoci tých hviezd je také nesmierne
množstvo, každá má svoje miesto (vari okrem tých padajúcich).
Podobne to je v rodine: tu si však to miesto musíme aj nájsť.


Rodinná
konštelácia


alebo: Aké miesto si nájdeme v rodine


16 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 16




PEDAGOGIKA


V dňoch 9. – 11. júna 2006 sa
v Olomouci konal už XXXIV. ročník
Medzinárodného súťažného festivalu
speváckych zborov SVÁTKY PÍSNÍ
2006. Počet zúčastnených zborov
184, počet spevákov 7384. O poradí
v jednotlivých kategóriách rozhodova-
lo celkovo 26 porotcov. Absolútnym
víťazom súťaže sa stal BOYôS CHOIR
DAGILÉLIS z Litvy.


Komorný spevácky zbor cirkev-
ného GYMNÁZIA SV. FRANTIŠKA AS-
SISKÉHO v Levoči (dirigentka Mgr. P.
Procházková , hlas. pedagóg Mgr. M.
Procházková) si vyspieval v kategórii
miešané zbory mládeže do 25 rokov
striebornú medailu.


Po minuloročnom úspechu na me-
dzinárodnej súťaži sakrálnej hudby
v Námestove je to druhý úspech štu-
dentov, ktorí aj vo vypätom čase prijí-
macích skúšok na vysoké školy (8 čle-
nov z 18-členného kolektívu) našli čas
na to, aby mohli rozdávať radosť hu-
dobným umením.


Ocenenie v Čechách teší o to viac,
že „camerati“ obstáli v konkurencii


dvoch speváckych zborov zo Singapu-
ru (jeden z nich sa takmer stal abso-
lútnym víťazom celej súťaže) a zmieša-
ného speváckeho zboru pri
Konzervatóriu v Kroměříži.


Mladí nadaní študenti levočského
gymnázia dokázali, že aj v škole ta-
kéhoto typu má umenie a zborový
spev svoje miesto, že môže v nej exis-
tovať kvalitné teleso schopné aj me-
dzinárodnej konkurencie.


Súťažiť vo viacerých kategóriách si
Musica Camerata pre nedostatok fi-
nancií síce nemohla dovoliť, ale chce-
me sa poďakovať všetkým, ktorí naše
úsilie podporili a do Olomouca sme
cestovať mohli.


Mgr. M. Procházková


MUSICA CAMERATA
ZNOVU OCENENÁ NA MEDZINÁRODNEJ SÚŤAŽI



I I


Môže sa napríklad stať, že Miško
si uvedomuje, ako sa mu rodičia
snažia vyhovieť, len čo dá najavo to,
čo potrebuje. Je teda spokojným
chlapcom, ktorý sa veľa smeje a s ra-
dosťou sa hrá so svojimi hračkami.
Ján, naopak, si všíma, že musí aj tro-
chu plakať, aby si ho rodičia všimli:
a preto plače častejšie. Keď sa odme-
níme dieťaťu úsmevom alebo príjem-
ným hlasom, aj ono odpovie úsme-


vom a dobrým slovo, len čo mu to je-
ho fyzický vývoj dovolí. Každé dieťa
teda vyberá zo svojho repertoára zvu-
kov, gest a pohybov tie, ktoré mu za-
dovážia chcené odpovede. Tento spô-
sob správania sa vytvára základy pre
rozvoj určitého spôsobu alebo štýlu
života. Každý z nás potrebuje miesto
v rodine a vo svete a chceme sa cítiť
naplno akceptovaní ako členovia,
ktorí patria do spoločnosti. Každý


z nás túži po pozornosti druhých,
aby si nás všímali, pretože človek je
sociálna bytosť, ktorá závisí od vzťa-
hov s inými, ktoré potrebuje, aby do-
siahol fyzické a emotívne zdravie.


Pre každého človeka je dosiahnu-
tie cieľa dôležitejšie ako cesta, ktorou
sa dosiahol. V tomto sa zakladajú aj
rozdiely medzi osobami dvoch synov:
Miško a Ján hľadajú obaja rozdielne
miesto v rodine a snažia sa ho dosiah-
nuť inou cestou.


Poznáme mnohé spôsoby správa-
nia sa človeka, ale je dôležité pochopiť
vnútorné rozhodnutia, ktoré robíme,
hoci si to ani neuvedomujeme.


Rodinnú konšteláciu do veľkej
miery ovplyvňuje aj schopnosť vytvo-
riť pozitívnu rodinnú klímu. Základ-
nými zložkami tejto klímy je predo-
všetkým významnosť vzájomnej
komunikácie a medziľudské vzťahy,
ktoré členovia rodiny vytvoria medzi
sebou.


Tibor Reimer SDB
Foto: archív redakcie


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6 17


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 17




SVÄTOSŤ


Margita Occhienová
Matka dona Bosca a Saleziánskej rodiny


25. novembra si pripomenieme 150 výročie smrti mamy Margity. Celý tento rok prežíva
saleziánska rodina ako jej rok. Bola dušou prvého oratória a ostáva silne prítomná
v celom saleziánskom diele.


18 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


Prvý životopis mamy Margity bol
napísaný v roku 1886. Čítal ho a opra-
voval ešte samotný don Bosco. V tom-
to diele máme zapísané mnohé prího-
dy z jeho detstva a tieto epizódy
prechádzajú z knihy do knihy, z úst
do úst a vyvolávajú úsmev i sympatiu
tisícok chlapcov.


Šiesta časť knihy sa začína takto:
„Margita bola ženou veľkej viery. Boh
bol na prvom mieste v jej myšlien-
kach, a teda aj na jej perách… „Boh ťa
vidí“ to boli jej známe slová, ktorými
pripomínala svojim malým synom, že
na nich stále spočíva pohľad toho veľ-
kého Boha, ktorý ich bude súdiť. Keď
im dovolila ísť sa hrať na blízke lúky,
hovorila: „Nezabudnite, že Boh vás vi-
dí.“ Ak ich niekedy videla zamysle-
ných a bála sa, že prechovávajú v srd-
ci nejakú zlobu, zašepkala im:
„Zapamätajte si, že Pán Boh vidí aj va-
še myšlienky.“ Za krásnej hviezdnatej
noci, keď vyšla na dvor, ukázala na ne-
bo: „To Boh stvoril svet a umiestnil
tam hore toľko hviezd. Ak je obloha
taká krásna, aké krásne bude nebo.“


Krehká niť jej života
Niekoľkými riadkami nie je možné


načrtnúť profil tejto veľkej ženy, pre-
tože svätosť sa skladá z malých skut-
kov, ktoré sa konajú 365 dní v roku.
Hrdinstvo mamy Margity spočíva
v tom, že kosila obilie, hrabala seno,


prala, varila, plátala otrhané šaty a pri-
tom vychovala veľkého svätca – dona
Bosca. A ďalší svätci, napríklad Michal
Rua, Dominik Savio, Jozef Buzzetti,
rástli v tieni tejto skromnej ženy,
z ktorej vychádzala sila príkladu, po-
naučenia pre každodenný život, zmy-
sel pre praktické kresťanstvo a dôvera
v Božiu prozreteľnosť.


Margita bola zdvorilá, pekná a bys-
trá, preto o jej ruku mali záujem via-
cerí muži. V tom čase sa ľudia ženili
a vydávali veľmi mladí, ale ona pove-
dala svoje áno v roku 1812, keď mala
23 rokov, 27-ročnému gazdovi
Františkovi Boscovi. František bol
vdovcom a mal jedného syna Antona,
prvá dcéra Terézia mu zomrela. Mar-
gita prišla do domu, kde už predtým
vošla bolesť, a jej prvou úlohou bolo
privinúť k sebe sirotu. Anton jej však
zapríčinil mnoho trpkostí a nepríjem-
ností. Hoci musela niesť tento ťažký
kríž, predsa svojho nevlastného syna
dokázala vychovávať s láskou.


Don Lemoyne napísal: „Pán požeh-
nal manželov Františka a Margitu a ob-
daril ich dvoma synmi. Prvorodenému,
ktorý sa narodil v roku 1813, dali me-
no Jozef a druhému, ktorý sa narodil
16. augusta 1815, dali meno Ján.“


„Keď som mal štyri roky,“ spomí-
nal don Bosco, „jedného dňa sme sa
s bratom Jozefom vrátili z poľa veľmi
unavení, pretože leto bolo príliš horú-


ce. Mama načrela vody a dala piť naj-
prv Jozefovi. Ja som v tom videl akési
uprednostnenie a naznačil som jej, že
nechcem piť. Mama nepovedala ani
pol slova a vodu odniesla. Chvíľu som
ostal zarazene stáť a potom som sa bo-
jazlivo opýtal:


„Mama, dáte vody aj mne?“
„Myslela som si, že nie si smädný.“
„Odpustite.“
„Tak to má byť.“
Išla po vodu a podala mi ju s ús-


mevom.“
V máji 1817 zomrel na zápal pľúc jej


manžel František. Margita odovzdane
prijala Božiu vôľu, no odvtedy sa jej ži-
vot naplnil mnohými povinnosťami.
Musela sa starať o dom, obrábať polia,
okopávať vinicu. Ale nikdy nezabudla,
že je predovšetkým matkou svojich de-
tí. Dokazuje to aj posledné slovo z roz-
právania dona Bosca – s úsmevom. Mo-
žno keby iná matka bola v podobnej
situácii, stále unavená, napätá, s toľkou
zodpovednosťou na pleciach, vychova-
la by zo svojich detí úzkostlivých ľudí.
Margita ich však naučila ďakovať s ús-
mevom a plniť si povinnosti, ktoré boli
v tých časoch nedostatku, moru a hla-
du náročné pre všetkých. Kvôli škole
bolo treba prejsť peši desať kilometrov
a neraz už osemročné deti museli pra-
covať, aby si zarobili na chlieb.


Vdova Margita Boscová nikdy ne-
pokladala za stratený čas, ktorý ubra-


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 18




19


SVÄTOSŤ
la z práce a obetovala Bohu. A keďže
ich kňaz býval ďaleko, sama učila Jan-
ka katechizmus, aby ho pripravila na
prvé sväté prijímanie. Vlastným prí-
kladom ho privykala stretávať sa s Bo-
hom aj v chudobných.


Chudoba ako svetlo
Chudobu nepokladala za niečo po-


nižujúce, ale za svetlo, ktoré jej po-
máhalo vidieť veci jasne. Keď sa Ján
Bosco napriek prekážkam a náma-
hám stal kňazom, povedala mu:


„Choď po svojej ceste a nehľaď na
nikoho. Dôležité je, aby si plnil Božiu
vôľu. Ja nechcem od teba nič, ani od
teba nič nečakám. Narodila som sa
chudobná, žila som chudobná a aj
umrieť chcem chudobná. Ba čo viac,
chcem ti hneď povedať, ak by si sa na-
nešťastie stal bohatým kňazom, ne-
vkročím do tvojho domu.“


Don Bosco na tieto slová nikdy ne-
zabudol. Uprostred zámožných kňa-
zov on zostal kňazom chudobným
a kňazom chudobných. V roku 1846,
keď mienil otvoriť svoje prvé dielo pre
opustených chlapcov, mohol svojej
matke povedať: „Raz ste mi povedali,
že ak sa stanem bohatým, neprídete
do môjho domu. Ako vidíte, som chu-
dobný a čoskoro poskytnem prístre-
šie opusteným chlapcom. Nemohli by
ste prísť ku mne?“


Margita mala 58 rokov a bola ba-
bičkou deviatich vnukov, ktorí ju mali
veľmi radi. Vo svojom dome sa cítila
ako nejaká kráľovná, na návrh svojho
syna však odpovedala:


„Ak myslíš, že je to Božia vôľa, som
ochotná prísť.“


V novembri 1846 teda došla do
chudobného domu na Valdoccu, do
hluku a neporiadku uličníkov dona
Bosca. A viac odtiaľ neodišla. Bola to
jej najväčšia a najbolestnejšia obeta.


Ale Boh ju povolal, aby bola matkou
sirôt a ona to poslušne prijala.


Kus chleba a lásky
Život prvých chlapcov, ktorým


don Bosco a jeho matka poskytovali
prístrešie, bol rovnako chudobný pre
všetkých. Napoludnie sa hladoši nahr-
nuli okolo kotlíka mamy Margity so
šálkou či hrnčekom v ruke. Každý do-
stal po naberačke ryže a zemiakov ale-
bo ešte častejšie polentu varenú so
suchými gaštanmi. Okrem pokrmu sa
dôležitou otázkou stala osobná hygie-
na. Mama Margita zriadila práčovňu.
„Niektorí chlapci,“ spomínal don Bo-
sco, „mali nohavice a kabát veľmi roz-
trhané. Našli sa aj takí, čo sa nemali
do čoho prezliecť. Iní boli zase natoľ-
ko špinaví, že ich nijaký zamestnáva-
teľ nechcel prijať do svojej dielne.“


Keď sa chlapci pobrali spať, Margi-
ta pokladala za svoju povinnosť vziať
tie smradľavé kabáty či nohavice
a obšiť ich, roztrhané košele, ktoré az-
da ešte nikto nikdy nepral, oprať, za-
plátať a ráno dať tým úbohým chlap-
com.


Chlapci volali Margitu mama a ona
ňou naozaj bola – mamou oratória
a všetkých tých chlapcov, ktorí u nej
hľadali kus chleba a lásky. Chlapcovi,
ktorý si k nej prisadol a plakal pre su-
rovosti, čo mu spôsobovali rovesníci
v práci, ponúkla strapec hrozna a teši-
la ho: „Nikdy nie je tak zle, aby ne-
mohlo byť ešte horšie.“ Keď pokarha-
la ktoréhosi chlapca, pretože si
z knihy urobil loptu, a potom ho vide-
la smutného, láskavo dodala: „Na ra-
nu teraz treba oleja.“ A vytiahla z vrec-
ka svojej zástery jablko. Iný zase
prežíval ťažké obdobie, správal sa ag-
resívne, bol neporiadny. Margita ho
zavolala do kuchyne, kde obyčajne aj
obšívala nohavice a košele, naznačila


mu, aby si sadol, a spokojne, bez kri-
ku mu povedala: „Prečo si sa tak zme-
nil? Nevidíš, že sa stávaš zlým? Ja
viem prečo. Prestal si sa modliť. Keď ti
Pán Boh nepomáha, myslíš si, že
môžeš byť dobrý? No, tu máš, vezmi
si jablko a uvažuj o tom, čo som ti po-
vedala.“


Rozum, náboženstvo a láskavosť.
Týmto trom hodnotám, na ktorých
stojí saleziánsky výchovný systém, sa
don Bosco naučil od svojej matky. Veľ-
ké saleziánske dielo rástlo ako dieťa
na kolenách matky Margity. Existuje
teda nielen svätosť pozostávajúca
z extáz a videní, ale aj z umývania hrn-
cov, štopkania pančúch a výchovy
chlapcov, ktorí potrebujú polentu,
a ešte viac lásku. Mama Margita bola
takouto sväticou.


Obdobie rokov 1846 – 1856, de-
saťročie v ustavičnom hluku, pri hrd-
lách, ktoré kričia, spievajú alebo sa há-
dajú. Ona, ktorá tak milovala ticho
a pokoj vidieka, ho občas nachádzala
v Kostole svätého Františka, kde
s ružencom v ruke prosila od Boha
milosť, aby mohla pokračovať v ceste
a nebanovať za rodnou dedinkou.


Bola svedkom toho, ako jej syn raz
rozmnožil gaštany, inokedy chleby
a ako mu chlapci tlieskali. Ona ich
rozmnožovala celých desať rokov a ni-
komu ani na um nezišlo, aby jej tlies-
kal.


Zomrela 25. novembra 1856 ako
68-ročná na zápal pľúc úplne zodratá.
V oratóriu, v ktorom sa tiesnili stovky
chlapcov, akoby sa zastavil život. Chu-
dobní vždy zbadajú, keď ich opustí
niekto, kto ich mal rád, a cítia, že mu-
sí byť, že naozaj musí byť nebo, kde tí-
to ľudia už nikdy neumrú.


Teresio Bosco, Foto: LDC


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 19




VÝCHOVA


„Rozvíjať všetkých,
všetkému, všestranne, je cieľom
výchovy…“


J. A. Komenský


Väčšina z nás sa naučila hovoriť
počas prvých dvoch rokov života.
Dobrá komunikácia nie je automatic-
ká či dokonca ľahko dosiahnuteľná.
Dobrá komunikácia nie je možná, ak
sa dvaja ľudia nerozhodnú na nej pra-
covať. Štúdiom a praxou sa musíme
učiť zložité umenie komunikácie.
Musíme sa naučiť spoznávať nástrahy
a vyhýbať sa im. Pre nás byť, znamená
byť s inými ľuďmi.


Keď navzájom komunikujeme,
myslíme si, že podávame iba posol-
stvo. No v skutočnosti sprostredkuje-
me aj seba. Za spôsobom, ako to robí-
me, čo pri tom zdôrazňujeme a čo
potláčame, pri čom sa usmejeme a čo


ironizujeme, vidieť nás, naše
hodnoty, naše slabosti, radosti
i škodoradosti, naše nadšenia i ná-
deje, sklamania i beznádeje (Vanier,
2005, s.24). Komunikácia je jadrom
lásky. Všetci sa dožadujeme pochope-
nia, no treba, aby sme chápali aj seba
samých a k tomu často potrebujeme
vonkajšiu pomoc. Komunikácia je
predmetom záujmu viacerých discip-
lín.


Človek žije svoj život medzi ľuďmi
a s nimi. Ľudia neustále komunikujú
medzi sebou, t. j. pôsobia na seba na-
vzájom, sú vo vzájomných stykoch.
Človek komunikuje už tým, že existu-
je, oslovuje ostatných svojím bytím.
Prihovára sa im telom, výzorom, po-
hybmi, výrazom tváre, oblečením, re-
čou. Sústavne vedie dialóg so svojím
svedomím, s prírodou, s okolitými
ľuďmi. Komunikácia je hlavným pro-


striedkom, ktorým sa človek zvýzna-
mňuje vo svete, hlavná spôsobilosť,
pomocou ktorej uskutočňuje svoje
sny, túžby, ideály. Umenie rozhovoru
je veľmi dôležité. Keby sa ľudia vedeli
lepšie, efektívnejšie rozprávať, doro-
zumievať sa, porozumeli by si. Nedo-
chádzalo by k mnohým nešťastiam,
rozvodom, vojnám, možno by neboli
ani národnostné konflikty, vojny. Je
známa myšlienka, že ak prestanú
znieť slová, prehovoria zbrane, fyzické
násilie, ticho.


Rozmýšľali ste niekedy nad tým,
ako komunikujete s deťmi? Koľko ča-
su im denne venujete? Či s nimi po-
zeráte rozprávky a počúvate rozhlaso-
vé vysielania? Venujete pozornosť
svojim deťom aj keď ste na smrť una-
vení a máte ešte kopec inej roboty?
Ako veľmi je pre vás rodinná komuni-
kácia dôležitá?


Viete, že otcove objatia sú tak isto
dôležité ako matkine? Uvedomujete si
niekedy, že matka s dieťaťom strávi
najviac času? Prečo?


Na tieto a podobné otázky často
nevieme nájsť odpovede. Pýtame sa:
prečo? Azda nemáme nad nimi čas
uvažovať? Azda sa bojíme sa odpove-
de?


Vzájomná komunikácia rodičov
s deťmi v súčasnosti stále viac upadá.
Rodičia na dieťa nemajú dostatok ča-
su, pretože sú často odcestovaní za


Výchova nie je hračka.. výchova nie je
jednodňová záležitosť… výchova je celoživotný
proces…
výchova je: cieľavedomá a plánovitá príprava
jedinca na život v rozvíjajúcej sa ľudskej
spoločnosti… Ako tomu môžeme rozumieť?
Čo k tomu prispieva?


20 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


POHODA
S DEŤMI A KOMUNIKÁCIA S RODIČMI





DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 20




prácou aj celé dlhé týždne, najmä ot-
covia. Matky nesú celú zodpovednosť
za domácnosť, deti, prácu, a keď by sa
mali s deťmi rozprávať, je už častokrát
neskoro a sú unavené.


Matka zabezpečuje socializáciu
dieťaťa. Má významný vplyv na rozvoj
empatie, sebaúcty a dôvery a pozitív-
ne by mala ovplyvňovať emocionálny
vývin dieťaťa.


Rola otca je veľmi dôležitá najmä
pre dospievajúcu mládež, pretože otec


býva veľkým vzorom nielen pre chlap-
cov, ale aj pre dievčatá. Ako budú k se-
be pristupovať v detstve, tak budú aj
v budúcnosti a tak sa budú aj správať.
Pokiaľ je otec akceptovaný matkou po-
zitívne, znamená to pre dieťa, že jeho
hodnota a tým i hodnota mužskej role
je potvrdená. Vzájomný vzťah rodičov
a ich interakcia je modelom vzájom-
ného vzťahu mužskej a ženskej role
a je pre dieťa reprezentantom všet-
kých vzťahov tohto druhu, to čo sa
v rodine deje, považuje dieťa za nor-
mu, ktorú si prenáša do budúceho ži-
vota.


Mám pre vás výzvu: „Rodičia! Ko-
munikujte so svojimi deťmi čo naj-
viac!“ Že prečo?


Pre rečový vývin dieťaťa je veľmi
dôležitá emocionálna atmosféra ro-
dinného prostredia. V neosobnom,
málo podnetnom a komunikatívnom
prostredí sa deti vyvíjajú pomalšie
a zaostávajú najmä v reči, pretože reč
je vlastne výrazom celkového stavu
ich osobnosti. Najviac sa to odzrka-
dľuje v škole, kde deti nevedia mno-
hokrát vyjadriť plynulo svoje myšlien-
ky a názory.


Ľudská blízkosť, teplo materskej
i otcovskej náruče a láskyplného slova


sa nepozorovane, pomaly ale isto
z ľudského sveta vytráca.


Ako to môže ešte rodič napraviť?
• v prvom rade je dôležité priblížiť


sa k dieťaťu, aby ho porozumel a chá-
pal „jeho svet“, keď už nie celkom, as-
poň čiastočne,


• hlavne komunikovať, odpovedať
na otázky, vysvetľovať, riešiť, v plnej
miere sa zúčastňovať na spoločnom
dialógu,


• je veľmi dôležité uvedomiť si,
aby mali rodičia vždy na zreteli, že


čím viac času prežijú s deťmi
v rokoch ich vývoja, tým me-


nšiu pozornosť budú ich
deti venovať vonkajším


negatívnym vplyvom,
• ak nebudú mať


blízky vzťah rodičia
k deťom v detstve,
deti nebudú pripra-
vené sa k nim pri-
blížiť ani v puberte,


• je dôležité si
uvedomiť, že otcove


objatia sú rovnako
dôležité ako objatia mat-


kine,
• dieťa je od prírody zveda-


vé, túži skúmať a učiť sa o všetkom,
čo ho obklopuje,


• otázky, ktoré nám kladú, sú
mnohokrát pozvaním, aby sme práve
v tej chvíli ovplyvnili ich myšlienkové
pochody a rozvoj,


• ani tá najkrajšia televízna roz-
právka sa nevyrovná a nemá taký vý-
chovný účinok a nie je pre dieťa taká
nezabudnuteľná ako rozprávka, ktorú
mu povie alebo prečíta otec alebo mat-
ka,


• dieťa by nemalo rodiča vidieť vo
chvíľach odpočinku s novinami v ru-
kách alebo pri televíznej obrazovke,


• deti budú vtedy láskavé, keď aj
my budeme k nim láskaví.


Celé tajomstvo sa skrýva v tom, že
ak by sme sa dokázali pozerať na svet
detskými očami a nimi vidieť aj sami
seba v procese výchovy, iste by sme
vedeli deti nielen viac pochopiť, ale aj
lepšie odpovedať na ich otázky a ne-
násilne usmerňovať ich ďalší osob-
nostný vývin.


Záverom môžeme povedať a zhrnúť
už len toľko, že je veľmi dôležité, aby
vzájomná komunikácia medzi deťmi
a rodičmi nikdy nevyhasla, pretože prá-
ve prostredníctvom komunikácie sa for-
muje osobnosť dieťaťa. …a čo je dôleži-
tejšie ako šťastne smejúce sa dieťa?


Rady do domácnosti pre upevňo-
vanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi:


– navrhnúť spoločné aktivity ro-
dičov s deťmi,


– spoločne s deťmi plánovať čin-
nosti a aktivity,


– spoločne stráviť čas pri spoločen-
ských hrách, námetových činnostiach
(pečenie, sadenie, opravovanie, po-
máhanie v domácnosti…),


– spoločné hry na rozvoj komuni-
kácie,


– hry na spoznávanie rodinných
príslušníkov (hádaj, na koho mys-
lím..),


– byť pre deti nielen rodičom, ale aj
priateľom, ktorý vie poradiť, pochopiť,
usmerniť a brať dieťa ako rovnocenné.


Mgr. Katarína Kmeťová
Foto: archív redakcie


VÝCHOVA


21D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 21




OSOBNOSŤ


Moja životná cesta sa začala vlast-
ne ešte pred mojím narodením. Moja
mama darovala život desiatim deťom.
Prvé tri zomreli po niekoľkých týž-
dňoch života. Pre mojich rodičov to
bol šok. Potom ako štvrtého očakáva-
li rodičia mňa. Mama urobila so mnou
jednu púť k hostínskej Panne Márii na
Morave a zasvätila ma Bohu a jej. Na-
rodil som sa a zostal som nažive. To
mi raz napísala mama, keď som bol už
dávno saleziánom.


Rástol som, šiel som do školy, ne-
učil som sa zle, takže učiteľka mienila
poslať ma do vyššej školy. Ale vtedy
nechodili autobusy ako dnes. V Skali-
ci bolo síce gymnázium s internátom,
ale ten nemal dobré meno. Iste to ne-
bola pravda. V Šaštíne mali saleziáni
gymnázium s internátom. Oni dávali
i zľavu chudobnejším rodinám. Moji
rodičia by ma tam radi poslali, ale ja
som nechcel. Medzi chlapcami v Ores-
kom sa totiž rozprávalo: tam sa musí
ísť trikrát za deň do kostola a zakaž-


dým sa hodinu modliť. A tri hodiny sa
modliť, to mi bolo veľa. A tak som zo-
stal v ľudovej škole. Urobil som 6. a 7.
triedu a potom sa plánovalo, že po 8.
triede si urobím dvojročnú obchodnú
školu a bol by som niekde malým úč-
tovníkom.


Vianoce 1940, 8. trieda
Ako každý rok, prišiel aj tentokrát


do Oreského mladý salezián Štefan
Vlachovič. Mal vianočnú kázeň a po
nej povedal niekoľko slov o živote
v škole a internáte v Šaštíne. Ja som si
až do dnešného dňa zapamätal jednu
vetu: U nás nie je nuda. A hneď som
sa rozhodol: Pôjdem do Šaštína. Mo-
jím rodičom sa to veľmi zapáčilo.
V dedine síce niekto povedal: z toho
nebude nič, ale svojou cestou som
išiel odhodlane.


A tak som šiel v septembri 1941 do
Šaštína k saleziánom. Mal som 14 ro-
kov. Moji rodičia platili len polovičku
školného. V škole sa mi darilo, takže


som spravil v prvom roku dve triedy.
Tak to chceli predstavení.


Zasvätený život
Bol som normálnym chlapcom, as-


poň si to tak myslím, takým normál-
nym, až mi raz predstavení pohrozili,
že ma prepustia. Na kňazské povola-
nie som ešte tak nemyslel a nemal
som ani zjavenie zhora. Ale časom ma
tá práca a štýl saleziánov tak odušev-
nili, že som sa rozhodol stať sa sale-
ziánskym kňazom.


V auguste 1945 som vstúpil do no-
viciátu vo Svätom Beňadiku. Po roku
som zložil prvé dočasné sľuby na tri
roky. Tak to chceli pravidlá. V Trnave
som pokračoval na gymnáziu. Odtiaľ
sme sa presťahovali do Hodov a v ro-
ku 1949 som zložil matúru na štát-
nom gymnáziu v Galante. Politická si-
tuácia pre rehole a Cirkev nebola
ružová, ale predsa som obnovil sľuby
na ďalšie tri roky podľa pravidiel. Cítil
som sa nesený Spoločnosťou.


50-ročné
jubileum kňazstva
Dňa 2. júla 2006 oslávil v rodnej dedine Oreské 50. výročie kňazstva don Medard


Štepanovský salezián. Pri tejto príležitosti uverejňujeme niektoré zaujímavé okamihy
z jeho cesty ku kňazstvu, o ktorých nám sám porozprával.


22 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 22




Predstavení ma poslali do
Šaštína na asistenciu k mladým
spolubratom gymnazistom. Učil
som ich latinčinu a ruštinu.


Prechod za hranice
V noci z 13. na 14. apríla


1950 boli komunistami zhabané
všetky kláštory, rehoľníci sústre-
dení, zatvorení v koncentrač-
ných kláštoroch – saleziáni
v Šaštíne. 25. apríla sme boli od-
vezení do Podolínca. Tu som si
pomyslel: Teraz je koniec, ako sa
stanem kňazom?


Po niekoľkých mesiacoch
prepustili mladých spolubratov,
čo ešte neboli teológovia a kňazi,
teda aj mňa. Ale najprv nás pre-
školili na marxizmus-leniniz-
mus. Niektorí boli na Priehrade
mládeže.


V polovičke augusta som
prišiel domov. Čo teraz? Ale Boh
ma neopustil. 31. augusta 1950
sa mi podaril ešte s piatimi mla-
dými spolubratmi útek na Zá-
pad. Za 12 dní sme boli v Turíne.
Museli sme prekročiť niekoľko
hraníc. Rakúsko a Viedeň boli
totiž rozdelené na tri sektory.
Kopa hraníc. Ale to všetko je iná
kapitola.


Kňazstvo
V Turíne sme začali hneď so


štúdiom filozofie a teológie. Po-
trebné reči latinčinu a taliančinu
sme už ako tak ovládali. V júli
1952 som zložil večné sľuby.


A potom cez Ivreu, kde som si
konal praktikum, som prešiel do
Bollenga, kde som bol 1. júla
1956 vysvätený za kňaza – neza-
slúžene.


Primície v Oreskom som ne-
mohol mať. Boli by ma zatvorili.
A tak mi ich pripravili spolubra-
tia vo Wurburgu (Západné Ne-
mecko), kde som rok predtým
strávil prázdniny. Ale to nebolo
rodisko.


A potom v auguste 1956 som
dorazil do Buxheimu v Nemec-
ku, do mojej tretej vlasti. Prvá
vlasť je Slovensko, moja druhá
vlasť je Taliansko a moja štvrtá
a posledná – tak dúfam – tam
hore v nebi.


Tak teda som hovoril o mojej
ceste ku kňazstvu. O tých päťde-
siatich rokoch po vysviacke ne-
hovorím, to by bola zase nová
kapitola a trvalo by to i dlho. To
vám nechcem urobiť. Len jedno
na záver: Ďakujem Pánu Bohu,
Panne Márii, donovi Boscovi,
mojim spolubratom, všetkým,
ktorým som mohol spraviť niečo
dobrého. A prosím o odpuste-
nie, ktorým som dal pohoršenie
a zlý príklad.


A ku koncu: som vďačný, že
do určitej miery som mohol byť
užitočný. I keď nie vo vlasti, lež
v cudzine. Cirkev je však všade
tá istá.


Foto: archív redakcie


Zomrel koadjútor
Jozef Sersen


Dňa 3. júla 2006
krátko po polnoci
Pán povolal k sebe
do večnosti v Turíne
na Valdoccu nášho
spolubrata koadjú-
tora Jozefa Sersena.
Pán Jozef Sersen sa
narodil 24. mája
1913 v Špačinciach
v rodine s hlbokými
kresťanskými koreň-
mi. Do Talianska došiel v roku 1928 a nasledo-
vali roky rozpoznávania jeho povolania. Novi-
ciát absolvoval v rokoch 1933 – 34. V rokoch
1935 – 1937 sa vrátil na Slovensko, aby absol-
voval povinnú vojenskú službu. V roku 1938 je
už opäť v Taliansku, ale na konci roka odchádza
na misie do Brazílie. Tejto misii a tomuto úžas-
nému národu venoval nasledujúcich 30 rokov
svojho života. Doživotné sľuby zložil 31. januá-
ra 1942. V brazílskej misii robil všetko, čo bolo
treba, bol vždy pokojný a jednoduchý s vytrva-
lou veselosťou a mládežníckym duchom. Ku
spolubratom a mladým pristupoval vždy s veľ-
kodušnou disponovanosťou.


25. júna 1968 sa vrátil do Talianska do Turí-
na na Valdocco. Tu sa stalo jeho hlavným za-
mestnaním zabezpečovať rozosielanie balíkov
a zásielok pre misionárov v celom svete. Počas
tridsiatich rokov prešlo jeho rukami obrovské
množstvo materiálu, ktorý žiadali misionári
a ktorý pán Sersen balil a rozosielal vo veľkých
kontajneroch. Bola to aj ťažká a fyzicky na-
máhavá práca, ktorá však prinášala veľa dobra
vo svetových misiách.


S pribúdaním rokov a vytrácaním síl ho pred-
stavení neskôr uvoľnili z tejto práce a jeho za-
mestnaním sa stala modlitba a obeta vlastných
bolestí pre dobro Kongregácie. Neskôr sa do-
stavil vážnejšie zdravotné problémy a museli
mu amputovať jednu nohu. Nikdy sa nesťažo-
val a aj na invalidnom vozíčku obetoval svoje
bolesti pre dobro druhých.


Jeho odchodom na večnosť sa skončilo jeho
utrpenie – bola to dlhá krížová cesta a on ju
znášal s odovzdanosťou a odvahou. Spomína-
me naňho s hlbokým žiaľom zvlášť my, čo sme
pracovali na misiách, a vieme, akú osožnú služ-
bu vykonával. Pohrebné obrady boli v stredu 5.
júla v Bazilike Panny Márie Pomocnice v Turí-
ne. Nebohý bol pochovaný v saleziánskej hrob-
ke v Turíne. Spomeňme si naňho v modlitbách,
aby Pán bohato odmenil jeho obetavú celoži-
votnú prácu.


Don Giancarlo Isoardi,
direktor komunity Maria Ausiliatrice


OSOBNOSŤ


23D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 23




VÝCHOVA


„Píp…“ Zvuk prichádzajúcej „ese-
mesky“ ma vyrušil zo sna a v duchu
som si pomyslel: „Kto nemá spánku?
Kto tak zavčasu buntoší?“ Obrátil som
sa na druhý bok, ale svedomie ma ne-
nechalo odpočívať. Podsúvalo mi myš-
lienku: „Čo ak je to niečo veľmi súr-
ne?“ Siahol som po mobile a na
displeji som sa dočítal: „Matúš, naro-
dený 18. 7. 2006 o 5.45 hod., váha
4.060 kg, dĺžka 54 cm. Tak som tu.
Prajem pekný deň. Matúš.“


Usmial som sa. To bola jedna
z najkrajších ranných správ v mojom
živote. Veď s každým novým člove-
kom je pre túto zem nová nádej. Po-
chopil som, že to za Matúša napísal je-
ho otec alebo mama. Ale patrí sa
malému junákovi odpísať. Takže mo-
ja odpoveď znela: „Vitaj medzi nami.
Dúfam, že to tu správne roztočíš… Že-
hnám ťa. Lusko.“ Dožičil som si ešte
desať minút spánku. No v mysli mi
stále behalo to evanjeliové: „Čo len
z toho chlapca bude?“


Čo len z tohto dieťaťa bude?
„Tak ako báseň aj život sa hodnotí,


nie podľa dĺžky ale podľa obsahu.“
(Lucius Annaeus Seneca)


Nad každým malým človiečikom
visí niekoľko vážnych otáznikov. Čo
všetko dokáže? Akú niť bude ťahať za
sebou? Každý z nás bol takýto malý
batôžtek nervov, kostí, svalov, mäsa…
Boh si nás utkal v živote matky. Dal
nám meno, pritúlil si nás k sebe… Vy-
zbrojil nás darmi, talentami, slobo-
dou, svedomím, schopnosťou ľúbiť.
Čaká nás milosť za milosťou… Hoci ča-
sy nie sú najlepšie, ideme dopredu
s nádejou. Odkiaľ ten optimizmus? Je
tu jedna istota: Boh je láska. Láska je
našim základným ľudským staveb-
ným prvkom.


V cykle o povolaní si všimneme
tých, ktorí sú povolaní byť dokonalý-
mi v láske. Ide najmä o rehoľníkov
a rehoľnice. Najprv však dáme do sú-
vislosti niekoľko dôležitých princípov
a potom pár rád, ako im pomôcť.


Nepríjemné dedičstvo
„Každý človek v sebe nosí hviezdu.


Len na ňom záleží, či bude dobrá alebo
zlá.“


(Jan Baudouin de Courtenay)


Boh i diabol majú o človeka ne-
smierny záujem… Vedú oň súboj. Vy-
hrá ten, ku komu sa pridá človek. V ra-
ji prenikol satan do prvých ľudí
a urobil si v ich srdci pevnosť. Išiel na
to rafinovane. Najprv chcel iba dialóg,
no potom rozohral v nich zmysly
a túžby. I videli, že strom je na jedenie
chutný, na pohľad krásny a na pozna-
nie vábivý… Prebudila sa v nich žia-
dostivosť tela, žiadostivosť očí a pýcha
života… Chceli byť ako Boh a urobili
čo nemali. Vykonali čin, cez ktorý sa
chceli dostať k moci a vládnuť všetké-
mu. Na obzore bola najväčšia tragédia
ľudstva – dedičný hriech.


Tri nebezpečné cesty: Žiadostivosť
tela, žiadostivosť očí a pýcha života…
Tadiaľto vstupuje diabol do človeka
a okráda ho lásku, o schopnosť milo-
vať. Aj na Krista išiel touto taktikou.


24 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


Byť celý Boží


DBD 052006 25.10.2006 15:03 Stránka 24




VÝCHOVA
Na púšti ho pokúšal podobným spô-
sobom ako prvých ľudí. Opäť cez žia-
dostivosť tela – aby urobil z kameňov
chleby, žiadostivosť oči – ukázal mu
bohatstvo sveta a cez pýchu – nech
ukáže kto je, akú má moc… No Kristus
diabla spacifikoval! Odmietol pokuše-
nie. Preto mu hovoríme aj Nový
Adam.


Zaostrené na človeka
„Keď sa dieťa narodí, všetko berie


k sebe. Keď človek zomiera, má prázd-
ne ruky.“


(text piesne)


Keby sme si sadli na vežu kostola
a sledovali ľudí, zistili by sme, že kaž-
dý má v jednej z troch spomínaných
oblasti achillovú pätu. Niektorá sla-
bosť v človeku prevláda a my hovorí-
me o jeho hlavnej chybe. To je močiar,
z ktorého vytekajú naše hriechy a sla-
bosti.


1. Pod žiadostivosť tela patria také
zvrátenosti ako lenivosť, maškrtnosť,
obžerstvo, alkoholizmus, drogovanie,
sex, porno… Rozkoš je u mnohých ľu-
dí až zničujúca a väznice sú jej obeťa-
mi preplnené.


2. Pod žiadostivosťou očí sa ukrýva
lakomstvo, nezriadená túžba po ma-
jetku, peniazoch, bohatstve, podvody,
závisť, krádeže lúpeže… Obluda
chamtivosti strašne znetvorí vnútro
človeka.


3. Pýcha života je tak isto otrasná.
Spôsobuje také hriechy ako nezriade-
nú túžbu po moci, sláve, kariére, pod-
kopávanie autority, zrady… Najčas-
tejšie slovo v telefónoch je ja, ja, ja…
Ktosi poznamenal: Kedysi som bol
veľmi namyslený, ale teraz už som
úplne bez chyby! Čo je za tým? Egois-
tické „ja“. A oslobodiť sa od neho je
nesmierne ťažké.


Božie riešenie
„Najväčšie víťazstvo je víťazstvo nad


sebou.“
(Pedro Calderon de la Barca)


Kristus vedel o tejto našej naruše-
nej prirodzenosti, o tom kde sme naj-
slabší a preto nám ponúka riešenie –
evanjeliové rady: chudobu, čistotu,
poslušnosť… Každá smeruje proti nie-
ktorému negatívnemu sklonu. Kto
pestuje tieto čnosti, stáva sa slobodne-


jším, je schopný viac milovať…
O mnohé veci sa nemusí starať a pre-
to má viac času pracovať na sebe, sta-
vať sa dokonalejším, perfektným v lá-
ske.


Treba povedať, že k tomuto životu
povoláva Boh. On dáva túto túžbu do
srdca. Zasväcuje si ľudí, aby žili s ním
ešte v užšom spoločenstve, ešte intím-
nejšie. Naplno v láske. Formy tohto ži-
vota sú rôzne: ako mních, pustovník,
rehoľník, rehoľníčka, v komunite, re-
hoľnej spoločnosti… To, čo všetkých
spája, sú rehoľné sľuby chudoby, po-
slušnosti a čistoty. To, čím sa rozlišujú
je duch a poslanie – kam usmerniť lá-
sku.


Byť celý Boží…
„Nespokojné je moje srdce, kým ne-


spočinie v tebe.“
(Sv. Augustín)


Netúžili ste aj vy veľmi, veľmi ľúbiť
Boha? Čo tak hodiť sa mu do náručia
a patriť iba jemu? Cítiť sa ako jeho
dieťa, ktorého hladká milujúci Otec.
Ísť prírodou a držať ho za ruku… Ľú-
biť a cítiť ho! Milovať a byť milovaný.
Aké nádherné. Ako krásne sa žije s Bo-
hom. Kto pozná túto cestu, po ničom
inom nebude túžiť. Bude odbiehať so
svojimi citmi k nemu. Veru, šťastie je
dnu, v srdci človeka. A to vtedy, keď je
tam Božie kráľovstvo, sám Boh. Tieto
city šťastia nikto nemôže nahradiť.
O tomto rozprávali svätci vo svojich
mystických zážitkoch. V tom sa dá
cvičiť, keď si sám, v tichu svojej izbiet-


ky, ale aj v prírode, medzi ľuďmi…
K tomu slúžia rehoľné sľuby. Pre mno-
hých nepochopiteľné rozhodnutia,
pre iných prostriedok k trvalej rados-
ti.


Nebráňte…
„Ak sa staráme o šťastie druhých,


nachádzame svoje vlastné.“
(Platón)


Boh si povoláva niektorých, aby ho
nasledovali zbližša. Život dosvedčuje,
že keď sa mladí ľudia rozhodujú ísť po
tejto ceste, mnohí ich od toho odho-
várajú, ba aj rodičia im často robia
prekážky… Priatelia, ak to aj nechápe-
me, nebráňme týmto šťastlivcom
v tom. Je to ich cesta. Majme nadhľad
nad čas a pozerajme na svet aj s tro-
chou mystiky. Pomôžme im v rozhod-
nutí modlitbou, múdrou radou, po-
vzbudením, ocenením hodnôt, ktoré
chcú nasledovať… Bolo by ozaj nešťas-
tím, keby sme ich od toho odhovárali,
či vysmievali sa im.


Adam Mickiewicz si pred niekoľ-
kými storočiami povzdychol: „Každý
deň pozorujem, ako mládež trpí tým,
že neexistujú školy, v ktorých by sa
učilo žiť s ľuďmi a so svetom.“ Možno
dodať: „Vďaka Bohu, že stále sú ľudia,
ktorí chcú mladým pomôcť a odo-
vzdať im to podstatné.“ Ďakujem Bo-
hu, že patríte medzi nich.


Zdraví vás don Jozef Luscoň.
Foto: archív redakcie


DBD 052006 25.10.2006 15:04 Stránka 25




Aj v tomto roku Pán požehnal nie-
koľko nových misijných povolaní. Na
Sibír odišli na obdobie aspoň jedného
roka siedmi dobrovoľníci a dvaja sale-
ziánski kňazi: don Emil Šafár a don
Jozef Gánovský. Na letné
prázdniny odcestovali: jedna dobro-
voľníčka, saleziánsky diakon don La-
dislav Miko a novokňaz don Marek
Gális. Do africkej Angoly odcestuje
jedno dievča a počas letných prázd-
nin odišlo na Ukrajinu 20 mladých
dobrovoľníkov. Pri tejto príležitosti sa
v stredu 14. júna 2006 v Kostole Pan-
ny Márie Pomocnice na Miletičovej
ulici v Bratislave konalo počas svätej
omše vyslanie nových misijných dob-
rovoľníkov a boli odovzdané misijné
kríže horeuvedeným kňazom. Sláve-
niu Eucharistie predsedal provinciál
don Štefan Turanský, ktorý prítom-
ným novým misijným dobrovoľníkom
položil na záver neformálnu otázku
v tomto zmysle: Vy mladí, ale aj starší,
ktorým sa u nás ponúka toľko mož-
ností na radostné a príjemné prežitie


rokov svojho života, sa na nejaký čas
všetkého tohto zriekate a odchádzate
do krajín kde je veľká chudoba, polár-
na zima či tropické horúčavy, mračná
nepríjemného hmyzu a komárov, rôz-
ne choroby a ďalšie iné nepríjemnosti.
Mnohí ľudia si kladú otázku: Čo vás
tam ťahá, nebolo by lepšie zostať do-
ma?


Katka chystajúca sa do Angoly od-
povedá, že dôvod ísť na misie určite
nie je len jeden. Je ich niekoľko naraz,
no nevie ich vyjadriť slovami. Jedno-
ducho to tak cíti a má v srdci túžbu
podeliť sa s ostanými so zážitkom
z viery a spoločenstva s Bohom.


Monika zo skupiny dvadsiatich
mladých, ktorí sa počas formačných
stretnutí pripravovali na dva misijné
týždne medzi deťmi na Ukrajine po-
vedala: „Pohľad na ľudí, medzi kto-
rých som poslaná a pocit, že som mi-
lovaná a potrebná, mi stačí na to, aby
som pochopila, že Pán ma stvoril, le-
bo ma chcel, lebo ma miluje. Tieto
skutočnosti som si uvedomila najmä


počas formačnej prípravy. Objavila
som v sebe pocit potreby, lebo mám
možnosť zapojiť sa do pomoci pre
druhých a tým rozvíjať aj svoje dary.
Pocítila som lásku, pretože som prijí-
maná taká, aká som. Pocítila som ra-
dosť z práce, lebo v misiách nikdy nie
je nuda a človek je nútený zdokonaľo-
vať sa a neprepadnúť ničnerobeniu. Je
to neustála formácia, lebo Pán si nás
vychováva cez všetkých a cez všetko.
Túto skúsenosť chcem podať v misi-
ách aj ďalším. Túžim, aby to zažili aj
iní.“


Počas krátkej návštevy letných tá-
borov na Ukrajine som z viacerých
rozhovorov s našimi dobrovoľníkmi
zistil, že sú veľmi vďační za predchá-
dzajúcu formačnú prípravu. Priamo
na misiách zisťujú, aký veľký význam
mala pre nich. Všetky stretnutia s deť-
mi mali už vopred dôkladne priprave-
né, a tak okrem počasia ich už ne-
mohlo nič iné zaskočiť .


Ten, kto chce ísť na misie, musí sa
naučiť prijímať druhých, spolupraco-


MISIE


26 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


Každoročne v čase letných prázdnin nastáva v našich saleziánskych misijných dielach
veľký pohyb. Je spôsobený tým, že po niekoľkomesačnom alebo ročnom pôsobení sa
domov vracajú misijní dobrovoľníci a na ich miesto zasa prichádzajú noví.


Mladí dobrovoľníci pri práci s deťmi na Ukrajine Odovzdávanie misijných krížov 14. júna 2006 v Bratislave


Interiér katolíckeho chrámu na Ukrajine


Výmena
apoštolských síl v našich
misiách




DBD 052006 25.10.2006 15:04 Stránka 26




vať s nimi, vytvárať stále nové vzťahy,
lebo misionár nie je samotár. Svedčí
o tom krátke rozprávanie dobrovoľ-
níčky Alenky, ktorá strávila v Aldane
na Sibíri celý minulý rok:


„Stretli sme sa na lúke vedľa malej
riečky. Bola to skupinka asi 30 ľudí vo
veku od 2 do70 rokov. Uprostred
nádhernej prírody sme sa najprv stre-
tli s naším Pánom počas svätej omše.
Potom čerstvo upečené šašlíky, poliev-
ka z divej kačky uvarená priamo na
ohni a mnoho iných dobrôt rozlože-
ných po prestieradle priamo na zemi
nás posilnili na tele, ale aj vtiahli
do srdečnej debaty. Zábava sa valila
v plnom prúde. Futbalový zápas Slo-


vensko – Chatystyr sa rozhodujúcim
gólom na 5:4 napokon obrátil v náš
prospech. Po športe sme sa rozhodli
zmerať si sily v umení. Rozdeliac sa na
dve skupiny, sme súťažili, kto pozná
viac piesni. Pre rôznorodosť účastní-
kov sme počuli piesne v ruštine, slo-
venčine, v jakutskom, evenkijskom
a evenskom jazyku. Melódia a rytmus
nepotrebujú preklad, stačí počúvať
srdcom a tých pár slov, čo sme vedeli
po jakutsky, nám pomohli pochopiť,
že láska a priateľstvo je hlavná téma
piesní všetkých národov. Za krátky
čas sme na vlastnej koži spoznali, že
nie je dôležité akej národnosti ste, ko-
ľko máte rokov, alebo aké máte vzde-
lanie. Stačí, že máte dobrú vôľu a noví
priatelia vám pomôžu pocítiť domov,
aj keď ste kdekoľvek v cudzom svete.
To bolo len jedno krásne popoludnie,
ale rok, ktorý nám Pán podaroval v Ja-
kutsku, aj keď sa môže zdať niekomu
nepochopiteľný, je pre mňa čosi ne-
opísateľné a nenahraditeľné. Je to je-
dinečná možnosť lepšie spoznať nie-
len seba samého, ale aj možnosť
prehodnotiť svoje hodnoty a priority.


Je to niečo, čo nezaplatia žiadne pe-
niaze na svete.


Začiatkom júla sa vrátil na Sloven-
sko načerpať sily po roku náročnej
práce z africkej Angoly misijný dobro-
voľník Peter. Jeho misijným pôsobis-
kom bolo angolské hlavné mesto Lu-
anda. Tu pracoval medzi
najchudobnejšími chlapcami z ulice,
ktorých sa snažil prostredníctvom
športových aktivít pritiahnuť bližšie,
aby sa následne mohli začať formovať
po ľudskej a duchovnej stránke. Ak
chcel byť úspešný, musel sa držať nie-
koľkých základných pravidiel. Jed-
ným z nich bolo, že treba viac konať
ako rozprávať. Dôveru chlapcov si ne-


získaval peknými rečami, ale skôr
úprimnými priateľskými gestami
a tým, že keď bol medzi nimi, snažil sa
byť jedným z nich. Mnohí z nich vy-
rastali od útleho detstva na ulici. bez
rodičov, a tak priateľské a láskavé ges-


to bolo pre nich niečo nové, čo nikdy
pred tým nezažili. Keď dokázal preko-
nať bariéru nedôvery, spolupráca
s chlapcami napredovala oveľa rých-
lejšie. Na otázku, kde čerpal silu
v najťažších chvíľach pobytu v misi-
ách odpovedal stručne a výstižne:
v pravidelnej modlitbe, adorácii v ka-
plnke a prijímaním sviatostí. Nemalý
podiel na úspešnom zvládnutí mno-
hých zložitých situácii mala podľa Pet-
ra aj ročná formačná príprava, kde sa
dobrovoľníci na ich riešenie vopred
pripravujú.


Sú dobrovoľníci, ktorí pokladajú
rok života v misiách za krátke obdo-
bie, a preto sa po mesačnom odpočin-


ku na misie opätovne vracajú. Tohto
roku sa tak rozhodli dve dobrovoľníč-
ky: Božka Gelatíková a Eva Murínová.
Na otázku, čo ich k tomu motivuje,
odpovedala prvá z menovaných takto:
„Nadviazala som mnohé krásne vzťa-
hy s miestnymi ľuďmi, obľúbila som si
deti a prácu s nimi Cítim, že chcem
dávať ešte viac ako doteraz a okrem
toho mám pocit, že som v misiách du-
chovne podrástla a chcem v tejto ces-
te pokračovať, lebo nikde inde som
nerozmýšľala o Bohu a o zmysle živo-
ta tak intenzívne ako v misiách.“


Formačná príprava pre nových mi-
sijných dobrovoľníkov na rok 2007 sa
začína stretnutím 8. – 10. septembra
2006.


Prihlásiť sa a získať bližšie infor-
mácie možno na adrese:


Saleziáni Don Bosca, Misijné odde-
lenie, Miletičova 7, 821 08 Bratislava


tel.: 02/ 502 31 115
mail:


Vladimír Chrobák
Foto: misijné oddelenie SDB


MISIE


D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6 27


Spoločné foto misijných dobrovoľníkov na závere formačnej
prípravy jún 2006


V misiách sa musí zvládnuť všetko aj pečenie vianočných
blátok na Sibíri


Sao Paolo, dobrovoľník Peter Pagáč
s chudobnými chlapcami


DBD 052006 25.10.2006 15:04 Stránka 27




Egyptský faraón však usmrtí kráľa
Joziáša a nastupuje kráľ Joakim, ktorý
je krutý a praktizuje idolatriu. Jere-
miáš začína pobádať k vernosti zmlu-
ve a za to musí osobne platiť. Stáva sa
odmietaným prorokom, ktorého ne-
chcú počúvať, a je uväznený, keď na-
pokon Jeruzalem padne do rúk Chal-
dejcov (598 pr. Kr.). Ostáva
prorokom najväčšej nádeje, keď ohla-
suje novú zmluvu, ktorá presiahne
všetky ohraničenia, ale je aj prorokom
trpiacim, ktorého postihne bolestný
osud vo vyhnanstve. Je prorokom,
ktorý mnoho z toho, čo prežil, za-
značil vo svojich spisoch. Je ťažkým
prorokom. 52 kapitol jeho knihy nám
umožňuje poznať komplexnosť a jed-
noznačnosť jeho príbehu, jeho vnú-
torného sveta. Je výnimočnou osob-
nosťou, ktorá nadchýna, vyrušuje
a okúzľuje. Je to veľmi opustený člo-
vek, sám, zamilovaný do Boha, vybra-
ný Bohom s mimoriadnou žiarlivo-
sťou (16, 2: „Nevezmi si manželku
a nemaj synov ani dcéry na tomto
mieste!“).


Jeremiáš sa neoženil, aby bol aj
takto znakom tragédie svojho národa.
Robí to na základe absolútnej posluš-
nosti voči Božej láske. Je to výnimoč-
ný prípad v Starom zákone, kde sú
manželstvo a deti požehnaním Božím,
ktoré zaručujú víťazstvo nad smrťou.


Nepochopený a prenasledovaný,
odmietaný svojimi, uväznený a muče-
ný, poslaný do vyhnanstva, zomrel
v cudzej krajine a nezachovala sa
zmienka o mieste jeho hrobu. Na-
priek tomu všetkému vo svojej priro-
dzenosti nie je samotár a tvrdý človek.
Je človekom, ktorý je schopný prejaviť
veľké pochopenie a nežnosť, je trýz-
nený požiadavkami, ktoré naňho kla-
die jeho poslanie. Nevie a ani nechce
prijať toto ťažké poslanie, ale podo-
piera ho hlboký vzťah lásky k Bohu.
Prijíma očisťovanie utrpením, aby do-
siahol najvyššie méty prorockej poslu-
šnosti, života viery a nádeje, bezpod-
mienečné odovzdanie sa Pánovi.


Možno aj preto ho ľudová hebrejská
predstavivosť inštinktívne prirovnáva
k Mesiášovi. Keď sa Ježiš pýtal apoš-
tolov: „Za koho pokladajú ľudia Syna
človeka?“, oni odpovedali: “Jedni za
Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Je-
remiáša alebo za jedného z prorokov“
(Mt, 16, 13 – 14).


Spomienka na povolanie
(Jer 1, 4 – 19) Jeremiáš si po rokoch


spomína na prijaté povolanie, keď
mal asi osemnásť rokov. Robí to prav-
depodobne v okamihu veľkého utrpe-
nia, kedy sa mu zdá, že zakúša úplné
zlyhanie svojho poslania a cíti potre-
bu pripomenúť si pôvodnú milosť,
aby z nej čerpal silu proti rozčarova-
niu.


Jeremiáš pochádza z kňazskej rodi-
ny, pravdepodobne z exilu, pretože je-
ho predchodcovia sa postavili proti
kráľom v Jeruzaleme. Býval v Anatot,
mimo svätého mesta. Pri jeho povola-
ní sa na začiatku nevyskytuje videnie
ako u Izaiáša alebo Ezechiela, ale je
tam základné slovo. Počúva vo svo-
jom vnútri, v klíme interiority. Je to
znak mladíka, ktorý bol vyučený
v modlitbe, vychovaný
k hlbokej viere. Pánov
odkaz je jasný a roz-
hodný: už dávno
som si ťa vyvolil,
stále si môj (verš
5). Jeremiáš kla-
die svoju námiet-
ku v zmysle svo-
jej neschopnosti
kvôli mladému ve-
ku (v. 6). Nasleduje
Pánovo uistenie, ktoré
zdôrazňuje, že iniciatíva
je Božia a Pánova, nie z ľud-
ských schopností pochádza
významnosť proroka (v. 7). Potom na-
sleduje symbolické gesto, istý druh
zasvätenia proroka Slovu (v. 9: „do-
tkol sa mi úst“). Je to slovo poslania,
významné, ktoré naznačuje hrozbu
a prísľub (v. 10: „Pozri, postavil som ťa


dnes nad národy a nad kráľovstvá,
aby si vytrhával a rúcal, nivočil a pus-
tošil, aby si budoval a sadil“).


Jeremiáš bude musieť prorokovať
nešťastia, ale bude svedčiť o tom, že
ani v nešťastiach Pán neopúšťa svoj
ľud a ostáva Bohom histórie, ktorému
treba dôverovať bez podmienok. Sú
štyri symboly viazané na štyri reči:
mandľový prút a vernosť Božia, kypia-
ci hrniec na ohni a ohlásenie nešťas-
tia, opásať si bedrá a stáť na nohách
ako pozvanie nemať strach, kovový
múr a prísľub víťazstva, pretože Pán je
s prorokom. Mladík hovorí áno ťažké-
mu životu, nepohodlnému pre seba
a pre iných, ale je to život plný Božie-
ho pokoja a sily, ktorú vie dať iba Boh
a je potrebný pre ľud, aby vedel nájsť
aj v čase nešťastí zmysel Pánovej blíz-
kosti a jeho vernosti zmluve.


Základné posolstvo
(Jer 18, 4 – 12) V čase bezprostredne


pred inváziou do Jeruzalema v roku
598 pr. Kr., je Jeremiáš poslaný, aby
prorokoval v meste, aj za cenu nebez-
pečenstva vlastného života. Jeho posol-


stvo je jasné: my sme v Božích
rukách tak, ako nádoba


v rukách hrnčiara. On
s nami môže urobiť


to, čo sa jemu páči.
Patríme mu a keď
mu chceme pat-
riť, je to našou
spásou a naším
pokojom. Ak
stratíme vedomie


tejto príslušnosti,
padáme do prázd-


na, smerujeme
k smrti. Napriek tomu


môžeme odporovať Božie-
mu konaniu, utekať z rúk hrnčiara,


ktorý nás modeluje. Ako hrnčiar, tak aj
Boh našu nádobu zmieša s hlinou, aby
z nej vymodeloval niečo nové. Ak sa
necháme znovu vymodelovať, je mož-
ný nový začiatok, nová a nepredvídaná
krása sa môže zrodiť.


LABORATÓRIUM VIERY


Jeremiáš žil na konci VII. storočia pred Kristom. Boh sa naňho obrátil svojím slovom,
keď mal 18 rokov. Žil v období kráľa Joziáša, dobrého kráľa, ktorý objavil Božie slovo
a reformoval Izrael.


Jeremiáš


28 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:04 Stránka 28




D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6 29


Keď sa však staneme vypálenou ná-
dobou alebo suchou a stuhnutou hli-
nou, tá sa môže iba rozbiť, nie je mož-
né nové tvorenie. Existuje konečná
hranica, odkiaľ sa nedá vrátiť. To je
posolstvo spojené s prorockým skut-
kom rozbitého krčaha.


Bod odkiaľ niet návratu
a radikálna vážnosť voľby
(Jer 19, 4 – 15) Tragická banálnosť


zla môže byť zachránená až do bodu,
odkiaľ už nie je nič možné, všetko je
fixované navždy. Túto skutočnosť Je-
remiáš vyjadruje na rozbitom krčahu.
Predovšetkým metafora poukazuje na
vážnosť smrti vo svojej nepredvídateľ-
nosti a nevyhnutnosti, ktorá ju cha-
rakterizuje, ale je to aj poukázanie na
to, že sú tu neliečiteľné ľudské skutky,
ktoré treba odmietať so všetkou silou,
pretože ničia samotné ľudstvo. Tu sa
zjavuje devastujúca sila hriechu
a musí sa proti nej energicky bojovať.
Ide o idolatrické skutky a neľudskosť
(v. 4) až natoľko, že negujú Boha
a blížneho až po preliatie nevinnej
krvi bez milosti. Skutočný koreň ido-
latrie a neľudskosti je v zabudnutí na
Boha.


Cena lásky a pokušenie
opusteného proroka
(Jer 11, 18 – 23 a 20, 7 – 18) Je-


remiáš sa predstavuje ako
krotký baránok nespravod-
livo zasiahnutý všetkými,
aj svojimi priateľmi.
Skúška prichádza zvon-
ku: prorok sa stáva ob-
jektom závisti a nená-
visti. Namieta
svojou nevinno-
sťou a zveruje Bo-
hu svoje ťažkosti
(v. 20). Požiadav-
ka odplaty vyjad-
ruje mentalitu jeho
doby, ale to čo zaváži, je odovzdanie
všetkého Pánovi. Predstavuje to verné
proroctvo o Kristovi analogicky ako
u Izaiáša 53, 7.


V texte 15, 10 – 21 prichádza skúš-
ka zvnútra, javí sa to ako kríza viery
a povolania. Jeremiáš sa sťažuje
a o Bohu hovorí: „Azda si mi klam-
ným potokom, na vodu ktorého sa
nemožno spoľahnúť“ (v. 18: „kto veľ-
mi trpí a vyslovuje sťažnosti – hovorí
svätý Alfonz z Liguri – vyslovuje litá-
nie“!). Ale hovorí aj: „Našli sa tvoje slo-
vá a zjedol som ich, tvoje slová sú mi


slasťou a radosťou srdca, veď sa nazý-
vam tvojím menom, Pane, Bože zástu-
pov“ (15, 16). Boh ho pozýva, aby sa
k nemu vrátil a sľubuje mu prijatie (v.
19).


V 20, 7 – 18 je celý život proroka,
ktorý je chápaný ako boj, pokušenie
lásky s Bohom, s ktorým vyhráva ten,
kto prehrá, dokonca ten, kto kapitu-
luje! Text svedčí o veľmi intenzívnej
láske, ktorá víťazí nad všetkými ná-
mietkami strachu, úteku a v rovna-
kom čase nemožnosti úniku. Nepre-
kvapuje nás, že končí bolestným
sťažovaním. Prorok, muž Slova, za-
kúša všetku slabosť Slova, aj keď
vie, že v ňom musí spo-
znať jedinú silu pre
ktorú sa oplatí žiť!
Takto, v slabosti
bezbranného
proroka za-
žiari sila


Pánovho Slova!
V 38, 1 – 13


je vyrozprávané pokušenie
opusteného proroka. Po


tom čo kráľ Joakim dal spáliť
zvitok textu, ktorý nadikto-


val prorok (36, 1 – 6) je Jere-
miáš uväznený. Potom je odsúdený na
smrť a vrhnutý do väzenia, pretože ho
obvinili z toho, že odoberá odvahu
bojovníkom. V poslednom okamihu
sa zachránil, ale oslobodili ho až Chal-
dejci. Najprv zostal v Jeruzaleme a po-
tom išiel do vyhnanstva v Egypte, kde
zomrel zabudnutý všetkými. Oslovuje
nás jeho neporaziteľná dôvera v Pána,
jeho ľudskosť, strach, túžba nezo-
mrieť. Práve týmto jeho svedectvo po-
silňuje našu slabosť.


Dôvera v zmluvu
(Jer 13, 1 – 11 a 31, 31 – 34) Použí-


va obraz o plátenom opasku, ktorý
bol najprv nový a pekný a potom ska-
zený vodou a nepoužiteľný. Tak ako
opasok sa vinie k bedrám muža, tak
Boh vinie k sebe svoj ľud. Zmluva je
Boží projekt, v ktorom sa žiada spolo-
čný zväzok medzi Ním a Jeho stvore-
ním. Zmluva je slávou a ozdobou Bo-
ha (v. 11): my sme Božím pokladom!
V sile tejto zmluvy si Jeremiáš uchová-
va nádej. V 32, 1 – 15 vykoná gesto
bohaté na význam. Kupuje pole, ktoré
je už obsadené agresorom a kúpnu


z m l u v u


ukladá do hlinenej nádoby, aby sa za-
chovala, „Lebo toto hovorí Pán zástu-
pov, Boh Izraela: Ešte sa budú v tejto
krajine kupovať domy, polia a vino-
hrady“ (v. 13 – 15).


Takže napriek porušeniu zmluvy,
napriek tragédii invázie, prorok ohla-
suje nemožné možnosti Božej lásky:
„Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď
uzavriem s domom Izraela a s domom
Júdu novú zmluvu!“ (Jer 31, 31). Je to
zmluva zo Sinaja, ktorá je už zapísaná
vo vnútri Duchom Svätým. Takto pri-
chádzame až na koniec Starého záko-
na. Jeremiáš je prorokom, ktorý naj-
viac približuje ku Kristovi a k jeho
Veľkonočnému tajomstvu.


Mons. Bruno Forte
Ilustrácie:© Juraj Martiška


LABORATÓRIUM VIERY


DBD 052006 25.10.2006 15:04 Stránka 29




Z rozprávania saleziánov, čo nás
predišli do večnosti (dona Štefana
Timka, koadjútora Juraja Kaščáka, do-
na Viliama Jablonického), ale aj ešte
žijúcich (koadjútora Adama Bajaníka,
dona Macháča, dona Mošaťa a iných),
hudba dávala život aj v prvých sale-
ziánskych ústavoch na Slovensku. Pri
uvažovaní nad slovami týchto saleziá-
nov, myšlienka vplyvu hudby na člo-
veka neustále sprevádzala aj saleziána
dona Bartolomeja Juhása. Jeho apoš-
tolát je teraz zameraný na prácu me-
dzi odsúdenými v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Dubnici nad
Váhom a v Ilave. Predstavení ho pove-
rili pracovať v tomto „oratóriu“ – ako
ho on nazýva. A aké by to bolo orató-
rium, aká svätá omša, ak by tam ne-
bola hudba a spev. Chýbal by tam ži-
vot.


Aké boli vaše začiatky práce v hu-
dobnej oblasti medzi odsúdenými?


Na začiatku práce v tomto oratóriu
som uvažoval, ako povzbudiť k hudbe
a spevu aj odsúdených. Pomocnú ru-
ku mi podal hudobným doprovodom


pri svätých omšiach Ján Kohút z No-
vej Dubnice. Postupne sa však vytvo-
rila hudobná skupina spomedzi sa-
motných odsúdených, ktorá po
zriadení väzenskej farnosti sv. Goraz-
da nesie názov „Gorazd“. Táto hudob-
ná skupina hrá a spieva pri každej ne-
deľnej svätej omši a slávnostiach
(akými bolo udeľovanie sviatosti bir-
movania, kňazské rekolekcie a pod.),
pripravuje evanjelizačné koncerty po-
čas Vianoc a Veľkej noci. Vypracovala
sa až na takú úroveň, že riaditeľ ústa-
vu jej (v súlade so zákonom) umožnil
zúčastniť sa vysviacky prvého väzen-
ského diakona v Pruskom. Na tejto
vysviacke svojimi piesňami prispela
k dôstojnému priebehu slávnosti.


Okrem spevu a hudby samotných
odsúdených prichádza pravidelne do
ústavu na Vianoce a Veľkú noc aj spo-


ločenstvo „Prameň života“ z Považskej
Bystrice. Toto spoločenstvo ponúka
odsúdeným možnosť účasti na evanje-
lizačných koncertoch. Odsúdení sa na
to veľmi tešia a v hojnom počte sa na
nich aj aktívne zúčastňujú.


Zo života dona Bosca sa dozvedáme
aj o tom, akú dôležitosť pripisoval sláve-
niu sviatkov Panny Márie. Podporujete
aj vo vašom apoštoláte nejako osobitne
mariánsku úctu?


Ani v našom oratóriu nezabúdame
na mariánsky rozmer, ktorý je dôleži-
tý zvlášť pre katolíka. Povzbudzuje
nás k tomu aj spomienka na Jána Pav-
la II., jeho Totus Tuus – Celý tvoj, Má-
ria. Tento rok sa začalo so slávením
mariánskeho mesiaca mája už 29. ap-
ríla na sviatok svätej Kataríny Sien-
skej, a to hudbou a spevom. Odsúde-
ní sa presvedčili, že svätá Katarína
Sienska nemá zadarmo titul „učiteľka
Cirkvi“. Pred našim ústavom v tento
deň zastavil autobus s členmi Združe-
nia kresťanských seniorov Slovenska
– klub v Pezinku pod vedením p. Mil-
ku. Sv. Katarína vnukla totiž členom
združenia myšlienku, aby okrem pu-
tovania na pútnické miesta (Dubnica
nad Váhom, Skalka pri Trenčíne) vy-
konali aj skutky duchovného i teles-
ného milosrdenstva. Po predchádza-
júcom povolení vstupu, svoje
rozhodnutie vykonať návštevu odsú-
dených a potešiť ich svojím spevom
takto premenili na skutok. A tak
v ústave zazneli mariánske piesne od-
súdeným v podaní Mgr. Márie Turo-
ňovej a Jána Lunáka s hudobným do-
provodom Gabriely Tichej. Odsúdení
povzbudení nádherným spevom ne-
zostali v tomto prípade len pasívnymi
divákmi. Členovia hudobnej skupiny
Gorazd sa poďakovali dôchodcom za
návštevu svojim mariánskym progra-
mom, do ktorého prispeli svojimi hu-
dobnými darmi aj rómski odsúdení
vo svojom rodnom jazyku.


Ak zoberieme do úvahy pedagogic-
ký postreh dona Ceriu, ktorý hovorie-
val, že hlavný dôvod treba hľadať
v zdravom vplyve hudby na srdce
a obrazotvornosť človeka, potom hud-
ba má za cieľ pozdvihnúť človeka na
vyššiu úroveň, urobiť ho šľachetným
a lepším.


AKTUALITA


Zdravý vplyv hudby
na srdce človeka


Oratórium bez hudby je ako telo bez duše – hovorieval don Bosco. Hudba a spev
dávajú totiž všetkým profánnym a sakrálnym slávnostiam život.


30 D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6


DBD 052006 25.10.2006 15:04 Stránka 30




D O N B O S C O D N E S 5 / 2 0 0 6 31


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu
Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme
Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu ráno, kedy za nich redaktor časopisu slúži
svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.


AKTUALITA


Z doterajších skúsenosti a dosiahnutých výsled-
kov v oratóriu v Ústave na výkon trestu odňatia slo-
body v Dubnici nad Váhom vidieť, že rozhodnutie
použiť hudbu a spev bolo vhodným prostriedkom
pomoci odsúdeným. Vyprosujeme donovi Juhásovi
a jeho spolupracovníkom, aby obete a námahy pri-
nášali svoje ovocie aj naďalej.


Za rozhovor ďakuje Zoltán Rábek
Foto: Bartolomej Juhás SDB


5. augusta 2006 v Kostole sv. Gorazda
v Košiciach prevzala službu provinciálnej
predstavenej Inštitútu Dcér Márie Pomocnice
(sestier saleziánok) sr. Iveta Sojková.


Menovací dekrét odovzdala sr. Ivete
sr. Carla Castellino, členka generál-
nej rady Inštitútu FMA v vizitátorka
slovenskej provincie.
Krátky životopis novej provinciálnej
predstavenej slovenských saleziánok
– sr. Ivety Sojkovej:
Narodila sa 18. júla 1965. Pochádza
z okolia Nitry, z dediny Melek. Vy-
rastala v dobrej rodine bohatej na
ľudské a kresťanské hodnoty. Má dve
sestry. Staršia je rehoľnou sestrou benediktínkou.
Po skončení základnej školy študovala na gymnáziu vo
Vrábľoch a potom na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre.
Po ukončení štúdia dva roky pracovala vo Výskumnom šľachti-
teľskom ústave v Bučanoch.
Počas študentských rokov sa zapájala do života svojej farnosti.
Hrou na organ, ktorá je jej srdcu veľmi blízka, doprevádzala slá-
venie Eucharistie. Stretala sa s dievčatami z dediny i okolia, aby
im pomáhala na ceste viery. Pod vedením duchovného otca far-
nosti dozrelo jej povolanie k rehoľnému saleziánskemu životu.
V roku 1990 začala svoju formáciu v Inštitúte Dcér Márie Po-
mocnice. Rok po zložení prvých sľubov bola poslaná na štúdi-
um saleziánskej spirituality do Ríma. Dva roky študovala na Pá-
pežskej fakulte výchovných vied Auxilium.
Po skončení štúdia v roku 1997 pôsobila vo formačných komu-
nitách – v postuláte v Šamoríne, v aspirantáte v Bratislave, kde
okrem vyučovania dievčat vo formácii bola aj katechétkou
a v rámci komunitárneho apoštolátu sa venovala dievčatám
v rovesníckych skupinách.
Od r. 2001 bola provinciálnou sekretárkou a od r. 2002 aj di-
rektorkou komunity v provinciálnom dome v Bratislave.
Po predchádzajúcej konzultácii slovenských sestier 23. decem-
bra 2005 prebehlo v generálnej rade Inštitútu FMA v Ríme hla-
sovanie na novú predstavenú Slovenskej provincie sestier sale-
ziánok, ktorou sa stala sr. Iveta.
S nástupom novej provinciálnej predstavenej do služby sa zme-
nilo aj zloženie provinciálnej rady FMA:


provinciálna vikárka: sr. Eva Pulmannová, radkyne: sr. El-
víra Hervayová, sr. Marta Peťková, sr. Eva Rušínová, sr. Mária
Snopková, ekonómka: sr. Iveta Kubalová, sekretárka: sr. Jana
Beníková.


Nová provinciálna
predstavená saleziánok


D O B R O D I N C I


DBD 052006 25.10.2006 15:04 Stránka 31




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


Z


Sila ideálu
A. B. Slavomír
Dielko sa mi veľmi páčilo, povzbudilo,


je plné pekných ideí a pútavo napísané. Je svedectvom zdravého zápasu
za krásne ideály. Bratislava 3. novembra 2005


P. N. (študent)


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Sila ideálu


Utečenci pre Krista


Haló, tu je Boh!


Život mamy Margity


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Utečenci pre Krista
Ernest Macák
Po roku 1948 utieklo zo Slovenska vyše
sedemdesiat saleziánov. Podujali sa na strastiplné
ilegálne prechody hraníc. Rozpávania dvadsiatich šiestich
z nich zaznamenáva táto kniha.


Titul Počet kusov


49,– Sk


56 strán, brož.


200 strán, brož.


112 strán, brož.


328 strán, brož.


100,– Sk


165,– Sk
230,– Sk


✃


Haló, tu je Boh!
Valerio Antonioli
Čo keby Boh mal mobilný telefón?
Zavolal by chlapcom a dievčatám, mladým animátorom, vycho-
vávateľom v mládežníckych strediskách… Zavolal by im, lebo
ich miluje. Vznikli by tak príjemné rozhovory, možno aj zopár
hádok či priamych odpovedí, padlo by veľa milých slov.
Niektoré z nich sme zaznamenali do tejto knihy, samozrejme,
pri plnom rešpektovaní súkromia, aby sme mladým pomohli
uvažovať a modliť sa.


Život mamy Margity
Teresio Bosco
Svätec nikdy nerastie sám. Don Bosco rástol
v láskavom rodinnom prostredí, ktoré vytvára-
la svojou dobrotou jeho mama Margita. Táto


nežná a rozhodná matka zomrela 25. novembra 1856 v Turíne pri
svojom synovi. Aj po 150-tich rokoch od svojho úmrtia zostáva vzorom
pedagogiky dobroty a príkladom pre dnešné matky.


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny


YES DIÁRZDARMA
HELP


PREDPLAŤ


AHA!


hudbafilmytestyláskaškolarelaxvzťahyporadňarozhovoryvieraplagátyzdraviecestovaniesúťaže


mesačník pre tínedžerov. Nájdete v novinových stánkoch.


Meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vek: . . . . . . . . .


Adresa: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


Telefonický kontakt: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


Informácie: 02/555 722 26, e-mail: objednavky@donbosco.sk, aha@donbosco.sk.


Objednávam si AHA! na školský rok 2006/2007 v počte kusov: . . . . . z každého čísla.


DBD 052006 25.10.2006 15:04 Stránka 32