Don Bosco chcel svoju Kongregáciu silno misionársku
J edenásty november je silným odvolaním sa na misionársku dimenziu našej Kongregácie. Všetci členovia
Cirkvi sú krstom pozvaní prežívať túto misionárskosť. To nevylučuje, že sa niektorí z pokrstených (laici,
zasvätení, kňazi) venujú misionárskej aktivite Cirkvi. Naše saleziánske povolanie nás stavia do srdca
Cirkvi (S 6), ktorá je misionárska zo svojej podstaty (Ad Gentes 2).
Na Valdoccu bola Don Boscova služba pre mladých hlboko presiaknutá misionárskosťou ako silou, ktorá
animovala všetky jeho aktivity. Používal komunikačné prostriedky svojej doby, aby rozširoval vieru a
oboznamoval s misionárskymi aktivitami svojej Kongregácie. Tento misijný zápal—zhrnutý do “Da mihi
Animas—bol silou, ktorá animovala jeho činnosť: “Neurobil krok, nepovedal slovo a nepodnikol nič, čo by
nesmerovalo k záchrane mládeže...V skutočnosti mu nič viac neležalo na srdci.”(Don Rua). A práve v tomto
svetle, hneď po schválení Stanov (1874), vyslal 11. novembra 1875 prvú misijnú výpravu.
Don Bosco mám odovzdal tento misijný ideál ako základný prvok svojho duchovného a apoštolského
dedičstva. A práve preto Mimoriadna Generálna Kapitula zdôraznila, že misionárska dimenzia je “základnou
črtou našej charizmy”. A aby sa udržal živý tento misijný zápal samotná Generálna Kapitula nástojila na tom,
aby “sa už od počiatočnej formácie predstavil mladým saleziánom, v objektívnej a atraktívnej forme, misijný
ideál a podporoval sa obdiv pre misijné diela našej Kongregácie; aby sa študovala história misií a osobnosti
veľkých misionárov a aby sa podporoval apoštolský zápal a nadprirodzený duch veľkodušnosti, základ každého
misionárského povolania” (CG XX, 476).
Misionárska dimenzia saleziánskej charizmy nevylučuje, ale zahŕňa, že v skutočnosti to sú saleziáni, ktorí
majú špecifické povolanie byť zapojení do misijného apoštolátu medzi tými, ktorí ešte nepočuli Evanjelium,
kde sa ešte Cirkev úplne nestabilizovala (ad gentes) alebo tam kde je odpad od viery, mimo vlastnej krajiny,
kulturného prostredia, jazykovej skupiny (ad exteros), s angažovanosťou na celý život (ad vitam). Salezián,
ktorý sa cíti povolaný byť misionárom musí hľadať predovšetkým, pomoc duchovného vodcu, aby vedel
rozpoznať Božie volanie, očistiť a prehĺbiť svoje motivácie, rozlíšiť vlastné kvality a postoje v súvislosti s
rozpoznaním vlastnej vhodnosti pre saleziánsky misionársky život. To je prvý a najdôležitejší krok v
misionárskom rozlišovaní, ktorý vedie k odovzdaniu žiadosti na Hlavného Predstaveného a ktorý sa zavŕši
odovzdávaním misijných krížov a misijným mandátom.
Členovia 143. saleziánskej misijnej výpravy
Don Alfred Maravilla SDB
Dikastérium pre misie
SALEZIÁNSKY MISIJNÝ ÚMYSEL
Animácia Projektu Európa vo všetkých
inšpektóriách Európy
Aby Projekt Európa otvoril nové horizonty a vzbudil novú nádej pre
podporu vnútornej obnovy saleziánskej charizmy na kontinente.
Počas posledných piatich rokov sa začali všetky inšpektórie Európy proces obnovy
saleziánskej charizmy v Európe z vnútra. Takto sa otvorili nové horizonty pre 6 300
spolubratov prítomných na kontinente, nové nádeje. Komisia pre Projekt Európa, ktorá sa stretáva každých 6
mesiacov a zhromaždenie Inšpektorov Európy, každé dva roky, určili dve špecifické témy tohto procesu. Okrem
vkladu saleziánov pre novú evanjelizáciu mladých sa zameriava na angažovanosť zameranú viac na mladých
migrantov a ich rodiny prítomné v Európe. Počita sa, že v Európe žije 40 miliónov migrantov (20 miliónov prišlo do
Európy z iných kontinentov, 10 miliónov sa presunulo vnútri kontinentu a 10 miliónov je Rómov), väčšina z nich sú
kresťania.
