10 - Novosedlikova


10 - Novosedlikova

1 Pages 1-10

▲back to top

1.1 Page 1

▲back to top
V¯CHOVNÉ PÔSOBENIE FMA NA SLOVENSKU V T’AÎKOM
OBDOBÍ 1940-1950
Kamila Novosedlíková*
Úvod
Cieºom tohto ãlánku je podaÈ struãn˘ v˘klad v˘chovnej a apo‰tolskej ãinnos-
ti od zaãiatku prvej prítomnosti FMA na Slovensku v roku 1940 aÏ do zru‰enia
1950 komunistami v‰etk˘ch ich diel urãen˘ch pre mlad˘ch. Na rozdiel od
in˘ch európskych krajín, v ktor˘ch saleziánska charizma sa uÏ zakorenila ro-
zliãn˘mi skúsenosÈami, prvé slovenské desaÈroãie sa vzÈahuje na delikátny ãas
zaloÏenia diela na vhodnom teréne av‰ak v ÈaÏkom ãase. Saleziánsky systém e‰te
nemal moÏnosÈ sa konsolidovaÈ ani z hºadiska v˘chovného, keìÏe diela, ktoré
vtedy e‰te boli moÏné, boli iba informálne. Nebolo to moÏné ani z hºadiska for-
mácie personálu pre obmedzenú skúsenosÈ prítomn˘ch FMA, pre neprítomnosÈ
misionáriek, ktoré nemali moÏnosÈ vstúpiÈ do krajiny, ãi uÏ poãas vojny, ale
i v nasledujúcich rokoch. Táto chúlostivá situácia, ktorá bola objektívne neistá
pre vnútorné i vonkaj‰ie motívy vzhºadom na politick˘ kontext, bola podrobená
skú‰ke reÏimu.
Toto historické bádanie na rekon‰trukciu zvlá‰tnych okolností prítomnosti
FMA na Slovensku bolo pomerne nároãné. Jeden z dôvodov je nedostatok
archívnej dokumentácie, ktorá sa zniãila alebo stratila. Na zaplnenie tejto medz-
ery sa siahlo po osobn˘ch svedectvách t˘ch málo FMA, ktoré zostali, ktoré v‰ak
priamo preÏívali osudy In‰titútu, ako aj po v˘povediach niektor˘ch b˘val˘ch or-
atoriánok. Jedna z váÏnych ÈaÏkostí vypl˘va z nedostatku dobre dokumento-
van˘ch ‰túdií, ktoré sa iba teraz objavujú po desiatkoch rokoch V nich sa nepri-
aznivci pokú‰ali zotrieÈ pamiatku na cirkevné ustanovizne.
Tento ãlánok má dve ãasti. V prvej ãasti sa predstavuje struãn˘ obraz
spoloãensko politickej situácie v krajine vtedaj‰ieho obdobia a predhistória
FMA na Slovensku. V druhej ãasti sa hovorí o zaloÏení prv˘ch diel a o usku-
toãÀovaní apo‰tolsk˘ch a v˘chovn˘ch ‰truktúr, zv˘razÀujúc charakteristické ãrty
vlastné slovensk˘m FMA. Tento v˘skum v závere podáva syntetick˘ prehºad
bolestného zastavenia diela FMA priãinením ateistického reÏimu.
* Dcéra Márie Pomocnice, Bratislava , bádateºka histórie FMA na Slovensku. Autorka
knihy DEJINY IN·TITÚTU FMA NA SLOVENSKU, Bratislava 2005.

1.2 Page 2

▲back to top
2 Kamila Novosedlikova
1. Spoloãensko politická situácia
20 storoãie – ako je známe- bolo v Európe poznaãené mnoh˘mi závaÏn˘mi
udalosºami. Slovensko leÏiace uprostred tohto diania citlivo zachytávalo v‰etky
okolité zmeny.
V roku 1918 po skonãení prvej svetovej vojny vznikla âesko-Slovenská re-
publika. Po niekoºkostoroãnom zápase o národnú identitu sa rysovala nádej slo-
bodného rozvoja malého národa pod Tatrami. TúÏba po autonómii bola silná.
BohuÏiaº, spojenecké mocnosti sa rozhodli, Ïe Slovensko spoja s âeskom,
a tak zaloÏili umelú âesko-Slovenskú republiku. âoskoro sa ukázalo, Ïe
tisícroãn˘ maìarizaãn˘ útlak vystriedala centralizaãná vláda v Prahe.1
Podºa spomienok vynikajúceho slovenského teológa a filozofa európskeho
formátu Ladislava Hanusa2 hlavná príãina vzájomnej cudzoty bolo náboÏenské
a mravné pole. V celej âeskoslovenskej republike hlavnou ideou ‰kolstva
a v˘chovy mládeÏe bol humanizmus bez náboÏenstva.3 Postoj Prahy k Slovensku
na poli náboÏenskej v˘chovy bol motivovan˘ práve touto ideológiou, ão bolo
pre Slovákov ÈaÏko prijateºné. Nová politická situácia bola pre slovensk˘ národ
veºmi ne˘hodná. TúÏba po vytvorení nezávislého Slovenského ‰tátu bola
v národe veºmi Ïivá. V skutoãnosti sa k tomu do‰lo na jeseÀ 1939 za mimori-
adne delikátnych okolností.
2. Slovensk˘ ‰tát
14. marca 1939 vznikol za veºmi ‰pecifick˘ch podmienok4 prv˘ Slovensk˘
‰tát, na ãele ktorého stál katolícky kÀaz, monsignor Jozef Tiso 1887 – 1947. Tá-
to skutoãnosÈ spôsobila, Ïe Slovensko sa dostalo pod ochranu Tretej rí‰e a stalo
sa jej spojencom poãas druhej svetovej vojny. Príchod sovietskej armády v apríli
1945 znamenal koniec nezávislého Slovenského ‰tátu.
1 Uhorsk˘ minister kultu a ‰kolstva Albert Apponyi dal na sneme v roku 1907
odhlasovaÈ nové ‰kolské zákony ãl. 26. A 27/1907, ktoré mali ur˘chliÈ úplnú maìarizáciu
zvy‰n˘ch ‰kôl v celom Uhorsku. Zákony nariaìovali, Ïe jedin˘m vyuãovacím jazykom vo
v‰etk˘ch verejn˘ch i súkromn˘ch ‰kolách pre v‰etky predmety musí byÈ maìarãina.
Slovensko bolo súãasÈou Rakúsko uhorského impéria, keì prvá generácia sestier salez-
iánok chodila do ‰koly. Na celom území bol v platnosti zákon z roku 1840, ktor˘m
Uhorsk˘ snem v Bratislave uzákonil maìarãinu ako úradn˘ jazyk v‰etk˘ch adminis-
tratívnych úradov a vyhlásil maìarãinu za vyuãovací jazyk na ‰kolách v‰etk‰ch stupÀoch,
ba i v cirkevnej správe.
2 Reprezentatívna osobnosÈ slovenskej kresÈanskej kultúry. Mimoriadne ocenenie dosi-
ahol t˘m, Ïe ho UNESCO zaradilo v roku 2006 medzi svetové jubileá. Pre svoju ãinnosÈ
ako profesor seminára ho totalitn˘ reÏim nespravodlivo väznil v rokoch 1952-1965.
3 Porov. HANUS, Ladislav, Pamäti svedka storoãia, BRATISLAVA 2006, S. 67-71.
4 Aj keì slobodn˘ Slovensk˘ ‰tát vznikol na základe nacistického vydierania, vy‰iel
z dlhodobej a hlbokej túÏby ºudu po osamostatnení. Jeho existenciu uznalo zakrátko mno-
ho ‰tátov sveta, vrátane Svätej stolice a ZSSR. Tiso bol diktátom pritlaãen˘ k múru: buì
nezávislosÈ a spojenectvo, alebo vojenská okupácia. Tiso si vybral nezávislosÈ.

1.3 Page 3

▲back to top
V˘chovné pôsobenie FMA na Slovensku v t’aÏkom období 1940-1950 3
V rokoch 1939 – 1945, napriek vojnov˘m pomerom, na Slovensku badaÈ
v‰etrann˘ slobodn˘ rozvoj. V pozadí v‰ak bol tieÀnacistickej kontroly nad Sloven-
sk˘m ‰tátom. Na rozdiel od in˘ch krajín Európy, kde panovali veºmi ÈaÏké ãasy,
Slovensk˘ ‰tát bol jedinou v˘nimkou úplnej náboÏenskej slobody, bol to ostrov
pokoja a prosperity. Bola zabezpeãená nielen úplná sloboda kultu, ale aj povinné
vyuãovanie náboÏenstva príslu‰níkmi cirkvi, hoci pod dozorom ‰tátu. Táto sku-
toãnosÈ vysvetºuje prudk˘ rast a rozkvet saleziánskych v˘chovn˘ch diel FMA a SDB
na Slovensku, zatiaºão v in˘ch krajinách Európy boli rehoºníci väznení a muãení.
Symbol slobodného Slovenského ‰tátu mons. Tiso bol 15. apríla 1947 odsúden˘
na smrÈ súdom novej vlády, ustanovenej sovietmi. Bol obvinen˘ za spoluprácu
s TreÈou rí‰ou. Noviny Osservatore Romano v deÀ jeho popravy písali, Ïe tu ne‰lo
o spravodlivosÈ, ale o politickú pomstu. Nezávisle od historického posúdenia tohto
komplexného problému, zostáva faktom, Ïe nikde inde v Európe sa nezaznamenal
tak˘ rozvoj saleziánskych v˘chovn˘ch diel a tak˘ intenzívny rast rehoºn˘ch po-
volaní ako práve v Slovenskej republike v ãase vlády prezidenta Jozefa Tisu.
3. Predhistória slovensk˘ch FMA
Keì sa v roku 1924 v ·a‰tíne otvoril prv˘ saleziánsky ústav na území Slovens-
ka, v Turíne sa uÏ od 1922 formovali prvé slovenské saleziánky.5 Do zaãiatku
druhej svetovej vojny v Taliansku a v in˘ch ãastiach Európy pre‰lo rehoºnou salez-
iánskou formáciou 30 slovensk˘ch dievãat. Väã‰inou to boli jednoduché, zboÏné
dievãatá zo slovensk˘ch dedín. KeìÏe na území Slovenska nemal In‰titút FMA
Ïiadne dielo, prvé slovenské Dcéry Márie Pomocnice poslali na misie do
rozliãn˘ch krajín sveta. Niektoré veºmi úspe‰ne pôsobili v zámorsk˘ch misiách.
O vynikajúcich v˘sledkoch ich v˘chovnej ãinnosti svedãia aj ocenenia tamoj‰ích
‰tátnych úradov.6 Osem Slovensk˘ch Dcér Márie Pomocnice pôsobilo v krajinách
JuÏnej a Strednej Ameriky a tieÀ v Afrike.7 V˘chovná ãinnosÈ väã‰iny sestier prvej
generácie slovensk˘ch FMA bola v‰ak viazaná na jednotlivé krajiny západnej a
strednej Európy Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Maìarsko
a Poºsko, kde väã‰inou pracovali ako vychovávateºky v dievãensk˘ch internátoch a
ako uãiteºky v ‰kôlkach, na základn˘ch i stredn˘ch ‰kolách. Niektoré pracovali
v kuchyni, v práãovni ve‰k˘ch saleziánskych domov. Okrem jedenástich sestier,
ktoré napokon zostali pôsobiÈ v cudzine, v‰etky slovenské FMA postupne zaãali sa
vracaÈ na Slovensko. V roku 1940 otvorili prv˘ dom na Slovensku.
5 Prvé dve dievãatá Helena ·ãepková a Jozefína Sobotová odi‰li v sprievode saleziána
Ladislava Stana, v decembri 1922.
6 Sr Anna Mihálová vyuãovala náboÏenstvo, reãi, telocvik a hudbu. Medzi mládeÏou sa stala
slávnou na poli telesnej v˘chovy. Bola dlhé roky riaditeºkou rôznych dievãensk˘ch kolégií.
7 Sr Doãolomanská Ωudmila Campo Grande, Brazília, sr. Doãolomanská Margita – âile,
Argentína, sr. Kupkoviãová Terézia – Peru, sr. Mihálová Anna – Honduras, Guatemala, El
Salvador,Nicaragua, Kostarica, sr Karlubíková Terézia – AlÏírsko, sr.Marková Mária – Zaire,
sr. Kukumbergová Irena – Zaire, sr. Hederová Anna – Zaire.

1.4 Page 4

▲back to top
4 Kamila Novosedlikova
1. Prvá komunita na Slovensku: Trnava
Na jar 1940 in‰pektor Jozef Bokor, poÏiadal predstavené v Turíne, aby mu
poskytli slovenské FMA, ktor˘m chcel zveriÈ prácu v kuchyni a v práãovni
Saleziánskeho filozofického ‰tudentátu v Trnave, ktor˘ bol najväã‰ím salezián-
skym ústavom in‰pektórie na Slovensku.
16 júna 1940 dve slovenské FMA sr Jozefína Barto‰ová a sr Dorotea
Hudáková sa vrátili do vlasti a vytvorili prvú komunitu v budove saleziánskeho
ústavu na Hollého ulici v Trnave. V tom istom roku sa postupne vrátilo desaÈ
sestier, ktoré sa s veºkou obetavosÈou venovali nielen základn˘m potrebám ‰tu-
dentov, ale mali na starosti uÏ aj desaÈ postulantiek.8 V skutoãnosti mali viesÈ
domácnosÈ pre 200 osôb. Dievãatá z mesta aj z okolit˘ch dedín chodili sestrám
FMA pomáhaÈ do kuchyne.9 Niektor˘m dievãatám poskytli sestry ubytovanie.
Vo voºn˘ch chvíºach si spolu zaspievali, porozprávali sa, modlili sa s nimi, ba vy-
brali sa aj na vychádzky do okolia. Poãiatky v˘chovného pôsobenia spoãívali v
budovaní osobn˘ch kontaktov s jednotliv˘mi dievãatami. Bola to práca od oso-
by k osobe, aÏ neskôr zaãali sestry saleziánky pracovaÈ so skupinkami dievãat v
rámci oratória. Îili kaÏdodenn˘ Ïivot obety s úplnou samozrejmosÈou. To bol
zdroj ich radosti. Pripravovali dievãatá do Ïivota a pre Ïivot, a to vlastn˘m prík-
ladom, pracovaÈ z lásky k Bohu a len pre lásku k Bohu. S dievãatami ich spájal
fenomén, ktor˘ je hlboko zakorenen˘ v spiritualite slovenského národa po dlhé
stároãia, a to úcta a láska k Panne Márii Sedembolestnej.10
Na ilustráciu uvedieme pár riadkov z ãasopisu Saleziánske zvesti:
25. mája 1947 Trnava oslávila sviatok Panny Márie Pomocnice, na ktorej sa
zúãastnili aj jej dcéry FMA. Vy‰e 7000 trnavsk˘ch katolíkov pri‰lo preukázaÈ svoju
úctu a lásku k Panne Márii. Procesia i‰la cel˘m mestom aÏ na Kopánku. Povzbudzu-
júci bol pohºad na vy‰e 120 detsk˘ch vozíkov, v ktor˘ch matky viezli svoje deti, aby im
od maliãka v‰tepovali lásku k Panne Márii. Na slávnostnom zasvätení trnavskej
mládeÏe Nepo‰kvrnenému Srdcu Panny Márie mali veºk˘ podiel nielen saleziáni, ale
i Dcéry Márie Pomocnice, ktoré s pln˘m nasadením a nad‰ením svojich mlad˘ch rokov
pracovali tu uÏ sedem rokov v duchu hesla sv. Jána Bosca:“ Daj mi du‰e a ostatné si
vezmi.11
8 Mená postulantiek nie sú uvedené. Kronika udáva, Ïe asistentkou postulantiek bola
sr Kozmonová Anna.
9 V in˘ch in‰pektóriách sa pomocníãky pri domácich prácach tradiãne naz˘vali „ figlie
di casa“.
10 Panna Mária Sedembolestná predstavovala veºkú náruã matky, do ktorej mnohé
generácie slovenského národa ukladali svoje utrpenie, bôle Ïiale i nádeje. Bolo samozrej-
mosÈou, Ïe v kaÏdej farnosti sa po nedeliach schádzali mladí i starí na litánie ukonãené
s poÏehnaním. S Máriou sa preÏíval cel˘ máj i ruÏencov˘ mesiac október. Poãas celého ad-
ventu vodili matky svoje k⁄dle detí na ranné roráty. Toto v‰etko teraz praktizovali aj salez-
iánky s deÈmi a s dievãatami, samozrejme dodávajúc v‰etk˘m poboÏnostiam saleziánsky
punc radosti a slávnosti.
11 Saleziánske zvesti, XVIII., ã.7., Bratislava 1947, s. 71. Vo väã‰ine ãlánkov sa neudá-
valo meno autora.

1.5 Page 5

▲back to top
V˘chovné pôsobenie FMA na Slovensku v t’aÏkom období 1940-1950 5
2. Komunita na Kopánke
Najzanedbanej‰ia ãasÈ Trnavy bola Kopánka, kde v mimoriadne biednych pod-
mienkach Ïilo 5000 obyvateºov. Popri saleziánoch, ktorí v tomto najbiednej‰om
predmestí 8.decembra 1941 otvorili sociálny dom a oratórium, sem po nedeliach
a vo sviatoãn˘ch dÀoch postupne zaãali chodiÈ aj FMA, aby sa venovali chudobn˘m
dievãatám a rodinám. V snahe o v‰estrann˘ rozvoj mládeÏe, organizovala sa ãinnosÈ
krúÏkov podºa veku a záujmov mládeÏe. Osobitne pre chlapcov a osobitne pre
dievãatá. KaÏd˘ krúÏok a druÏina mali svoj v˘bor s predsedom a s duchovn˘m rad-
com saleziánom, alebo FMA. V oratóriu sa rozmáhala ãinnosÈ náboÏenská, spevácka
a recitaãná, divadelná, hudobná a sociálna. Z milodarov sa podporovali mnohé chu-
dobné rodiny. Pre oratoriánov mávali viackrát do roka nádielky, o‰acovacie akcie,
podávali raÀajky chudobn˘m. Mali aj tzv. Kanceláriu chudobn˘ch.
Najväã‰iu zásluhu na úspechu v sociálnom povznesení a mravnej obrode tu-
naj‰ej mládeÏe a rodín mal direktor kÀaz Ján Hlubík, SDB.12 On bol pod-
porovateºom v‰etkej ãinnosti duchovnej, sociálnej, apo‰tolskej, ktorú prvá ko-
munita sestier FMA v jeho farnosti vykonávala.
Akú úroveÀ zdravého povedomia Ïeny mali dievãatá, ktoré kontaktovali
s FMA, môÏeme vidieÈ z ãlánku, ktor˘ napísala jedna z nich:
„Nová farnosÈ sv. Jána Bosca v Trnave na Kopánke, donedávna nemala e‰te pre
dievãatá primeraného spolku. NuÏ vzchopili sme sa aj my, dievãatá a neuspokojili sme
sa, k˘m sme si nevymohli, po ãom sme túÏili. Úradné zaloÏenie na‰ej skupiny vykona-
lo sa slávnostne 8. decembra 1943. Na tento deÀ sme sa prichystali trojdÀovou
poboÏnosÈou a spoloãn˘m sv.prijímaním. Nateraz sa nám prihlásilo 50 dievãat. Miest-
nu skupinu SKM – D vedú ctihodné sestry saleziánky. Prvé divadlo sa nám pekne vy-
darilo.13 Divadelné predstavenia, ktoré mali siln˘ v˘chovn˘ podtón, boli veºmi
obºúbené v‰ade, kde FMA pôsobili.
V kronike FMA ãítame:
„10 augusta 1944 bolo slávnostné otvorenie dievãenského oratória v saleziánskej farnos-
ti v Trnave na Kopánke. Do oratória chodilo vy‰e dvesto dievãat, väãã‰inou chudobné
materiálne i duchovne Sestry saleziánky sem zatiaº dochádzali pe‰i z mesta v nedeºu
poobede, vo ‰tvrtok, ako aj vo sviatoãné dni a veãer sa vracali späÈ.“14
8. decembra 1945 sa uskutoãnilo slávnostné otvorenie dievãenského oratória
vo vlastn˘ch priestoroch. Direktorka sr Helena ·ãepková a sr Terézia a AlÏbeta
Karlubíkové tvorili prvú komunittu FMA, ktorá mala vlastn˘ dom. Zo svedec-
tiev b˘val˘ch chovaniek sa dozvedáme, Ïe sem dochádzali pomáhaÈ aj sestry
12 Za svoju mimoriadne obetavú ãinnosÈ medzi svojimi veriacimi, za sociálne
a duchovné povznesenie najzanedbanej‰ej ãasti Trnavy bol v 1950 zatvoren˘ a nespravodli-
vo väznen˘. Na následky muãenia váÏne ochorel i zomrel.
13 Saleziánske zvesti XV. 3-4, Bratislava 1944, s.29.
14 CRONACA – Kopánka 1945-1946, Archivio Ispettoriale Innsbruck.

1.6 Page 6

▲back to top
6 Kamila Novosedlikova
z Trnavy na Hollého ulici. Sr Anna Weissová v˘borná hudobníãka pomáhala
v oratóriu. Sr Mária Îabková pripravovala lieky a lieãila chor˘ch, ktorí ju denne
ãakali v rade pred bránou domu.
I napriek tomu, Ïe v komunite nebolo nikdy viac ako tri sestry a kaÏd˘ rok
tam bola personálna zmena, sestry verne pokraãovali v aktivitách, ktoré uÏ boli
pár rokov rozbehnuté. Vedeli sa tvorivo, aktívne, originálne, ale pritom pokorne
zaradiÈ v sluÏbe. Tu sa rodila nielen plodnosÈ ich spoloãnej práce, ale i vernosÈ
oratoriániek, ktoré sa hlásili k sestrám saleziánkam aj poãas dlh˘ch rokov pre-
nasledovania rehoºníkov. Veºmi v˘stiÏn˘m zhrnutím ãinnosti Dcér Márie Po-
mocnice na Kopánke je svedectvo b˘valej chovanky Márie Vopátovej, ktorá bola
s nimi v úzkom kontakte od zaãiatku:
“Chodievala som za sestrami saleziánkami e‰te aj do konviktu. Pri práci v kuchyni
aj v práãovni nám sestriãky vÏdy nieão milé povedali. Bola som predsedníãkou
v˘boru v dievãenskom oratóriu. My star‰ie od 17 – 25 rokov sme mali predná‰ky
o vzÈahoch v rodine, o povinnostiach detí voãi rodiãom a rodiãov voãi deÈom. Ses-
try nás pripravovali na rodinn˘ Ïivot. Ony samé chodievali do rodín porozprávaÈ
o v˘chove. Deti ão b˘vali na Kopánke, pochádzali z rodín, kde bol Ïivot pod
úroveÀ, mali nevyberané spôsoby, ch˘bali im základné hygienické návyky.
V oratóriu mali moÏnosÈ nauãiÈ sa ob‰iÈ si, obriadiÈ sa, u‰iÈ si aj vy‰ívaÈ. Bola to
urãitá príprava do zamestnania. V troch mal˘ch izbách sa tisli deti z ulice, ktoré
boli rady, Ïe sa tu aspoÀ zohrejú. My star‰ie sme dostali na starosÈ zaostalé dievãatá.
Îilo sa tam ako v rodine.“15
V kronike, ktorú napísal b˘val˘ chovanec SDB pán Hacaj Augustín sa
nachádzajú vzácne zprávy o rozvoji dievãenského oratória od roku 1944 aÏ po rok
1950:
“ Dievãatá pod vedením FMA nacviãili a zahrali niekoºko desiatok divadeln˘ch
predstavení. Zisk venovali na pomoc chudobn˘m dievãatám. Sastriãky uãili kate-
chizmus, pripravovali dievãatá ku sviatostiam, organizovali duchovné obnovy pre
Ïeny a matky.“16
Za takúto bohatú a rôznorodú ãinnosÈ by sa nemusela hanbiÈ Ïiadna
v˘chovná komunita v hociktorom veºkomeste Európy ani dnes.
Dokument, ktor˘ svedãí o ãinnosti FMA poãas vojny, o ich solidarite s tr-
piacim obyvateºstvom, je ãlánok saleziánskych klerikov, pod názvom:
„Spomienky z roku 1945“. Zachytáva atmosféru a udalosti posledn˘ch dní pred
koncom vojny, keì sa blíÏil rusk˘ front.
„Nበdom slúÏil ako vojenská nemocnica pre 500 ranen˘ch nemeck˘ch vo-
jakov. Po ich odsÈahovaní sa ºudia húfne hrnuli do ná‰ho úkrytu. Pivnice boli uÏ
15 Z osobného rozhovoru sr Kamily Novosedlíkovej s pani Máriou Vopátovou v Trnave,
apríl 2003.
16 HACAJ, Augustín., Kronika, Archív SDB Trnava.

1.7 Page 7

▲back to top
V˘chovné pôsobenie FMA na Slovensku v t’aÏkom období 1940-1950 7
preplnené. Bolo tu vy‰e tisíc ºudí. KÀazi so sv. olejkami a so slovami neochvejnej
dôvery a viery chodili medzi ºuìmi. Únavou zmorení v‰etci zaspávame, len
spoza do‰tenej steny z úkrytu sestier FMA poãuÈ modlitby a ãasté vzdychy:
Svät˘ Ján Bosco, oroduj za nás!“17
Keì kanonáda nakoniec utíchla, mesto bolo plné rusk˘ch vojakov. Sestry sa
museli ukryÈ, pretoÏe niektorí ruskí vojaci zaãali po meste robiÈ neporiadky.
Saleziáni ich skryli v pivnici, ktorú múrom zamaskovali. Bolo potrebné postaraÈ
sa predov‰etk˘m o deti. Obetaví ºudia i‰li po mlieko aÏ do odºahl˘ch majerov.
Zaãala fungovaÈ spolonãná kuchyÀa sestriãiek saleziánok. Jedálny lístok bol
jednoduch˘: pre deti mlieko a pre dospel˘ch hustá polievka.
Do skonãenia vojny e‰te raz bol ústav vystaven˘ veºkej skú‰ke, museli bu-
dovu do ‰tyroch hodín opustiÈ a uvoºniÈ pre ruské vojsko. Sestry FMA sa ubyto-
vali u sestier mariánok, kde mohli pokraãovaÈ v ob‰ívaní veºkého mnoÏstva
bielizne pre mládeÏ zo saleziánskeho ústavu.
3. Komunita v Dolnom Kubíne
Komunita sestier v Dolnom Kubíne pôsobila len dva a pol roka 1947
–1949. Aj do ich domu chodievalo mnoÏstvo detí, mládeÏe, ale aj dospelí. âas-
to tam chodili aj matky na rozliãné osvetové zdravotnícke predná‰ky. B˘valá
chovanka spomína:
“Radi sme tam chodili, lebo tam sa stretávali aj celé rodiny. My, ão sme boli
z dedín, chodili sme k sestriãkám len po vyuãovaní. âo som sa nauãila u sestriãiek,
potom som to uãila u nás deti v dedine.“18
ëal‰ia oratoriánka spomína:
„Schôdzky star‰ích dievãat boli kaÏd˘ pondelok veãer, kedy sa usporadúvali pred-
ná‰ky na rôzne témy. Chodili tam aj Ïeny robotníãky z tlaãiarní. Cez zimu sme po
nedeliach hrávali bábkové divadlá. My star‰ie sme robili bábky a asistovali deti.“19
Sestry veºmi úãinne spolupracovali s Jednotou katolíckych Ïien, pomáhali pri
v˘robe a rozdeºovaní darãekov chudobn˘m. Pomáhali rodinám vojnov˘ch obetí.
Aj tu star‰ie dievãatá viedli skupinky mlad‰ích podºa saleziánskeho ‰t˘lu.
„K sestriãkám sme chodili denne. Chodili sme tam ako domov, mali vÏdy
pre nás otvorené dvere. Sestry organizovali s nami aj desaÈ kultúrnych podujatí
cez rok pre verejnosÈ. Dievãatá sa tak uãili verejne vystupovaÈ.“20
Viktor Trstensk˘, farár v Dolnom Kubíne bol vynikajúcim organizátorom
a animátorom, ktor˘ podporoval v˘chovnú ãinnosÈ sestier saleziánok. Oni mu
17 Saleziánske zvesti XVI – XVII, ã. 11-12, Bratislava 1946, s. 89-90.
18 Z osobného rozhovoru s p. Macurovou, Doln˘ Kubín marec 2000.
19 Z osobného rozhovoru s p. ·ikálovou, Doln˘ Kubín, júl 1999.
20 Z osobného rozhovoru s p. Mu‰kovou, D. Kubín, júl 2000.

1.8 Page 8

▲back to top
8 Kamila Novosedlikova
vypomáhali v kostole a v katechéze. O necelé dva roky bol zatknut˘ a väznen˘,
pretoÏe odmietol vypovedaÈ Dcéry Márie Pomocnice.21
V septembri 1948 vy‰iel oficiálny príkaz, podºa ktorého náboÏenstvo
nemôÏu vyuãovaÈ rehoºnice, lebo nie sú stotoÏnené so ‰tátnym zriadením.22
Samozrejme, Ïe sa to t˘kalo aj sestier saleziánok v Dolnom Kubíne. Po zákaze
vyuãovaÈ v ‰kole náboÏenstvo, dostali ultimátum opustiÈ mesto. Nepomohli ani
protesty biskupa Jána Vojta‰‰áka, ani petícia veriacich so 700 podpismi. V noci
23 novembra 1949 sa do domu vlámali ãeskí Ïandári, násilne vyvliekli sestry
von a vyviezli ich z mesta.
4. Komunita v Nitre, prv˘ noviciát
O v˘chovnom saleziánskom poslaní i pôsobení FMA v Nitre sa nám nepo-
darilo zohnaÈ veºa oficiálnych dokumentov, o to viac je ãlánkov v miestnych
novinách. Dcéry Márie Pomocnice pri‰li do Nitry v roku 1944. Zriadili vo svo-
jom dome dievãenské oratórium a internát pre dievãatá, ktoré nav‰tevovali
stredné a me‰tianske ‰koly.
„Preão sme povolali saleziánov na Slovensko?“ P˘ta sa neznámy autor ãlánku
v Saleziánskych zvestiach z roku 1944: „Je znaãn˘ rozdiel medzi v˘chovn˘m
spôsobom saleziánov a in˘ch v˘chovn˘ch ustanovizní. Iné zdruÏenia zaoberajú
sa svojimi ãlenmi raz za mesiac, alebo za t˘ÏdeÀ, a to l alebo 2 hodiny, k˘m
saleziáni vo svojich oratóriách kaÏd˘ deÀ, a to nie jednu, ba aj 4 – 5 hodín
denne. Zábava nie je cieºom saleziánskej v˘chovy, ale len prostriedkom, aby sa
mládeÏ zdrÏala vo svojich voºn˘ch chvíºach od zlej spoloãnosti, od zaháºaãstva.
UÏ i toto je dobr˘ v˘sledok v˘chovy, hoci negatívny! Tak˘ spôsob v˘chovy
a tak˘ mimoriadny vplyv na mládeÏ nepreukáÏe nijaká iná spoloãnosÈ, a preto
saleziánsky ústav by mal byÈ v kaÏdom meste Slovenskej republiky! ão sa t˘ka
v˘chovy dievãat, existuje In‰titút Dcér Márie Pomocnice, ktor˘ koná medzi
dievãatami to isté, ão saleziáni medzi chlapcami.“23
Nitriansky Ïupan, ·tefan Ha‰‰ík, exminister národnej obrany, bol veºk˘
nad‰enec saleziánskeho diela:
“ Od príchodu saleziánov na Slovensko sa datuje nová katolícka v˘chova mládeÏe
podºa spôsobu svetoznámeho vychovávateºa sv. Jána Bosca. Hoci saleziáni pracujú
v rozliãn˘ch ‰kolách. Oratórium má v saleziánskej práci prvenstvo. Práca vykonaná
sotva za dva roky, nám ukázala, Ïe saleziáni sú majstri vo formovaní du‰e a srdca
na‰ej mládeÏe. Nitra má uÏ aj prv˘ domov sestier saleziánok. Ich dievãenské
oratórium pomôÏe aj na‰im dievãatám, a to nielen v Nitre, ale aj na okolí. MládeÏ
sa dobrej v˘chove ochotne podvoºuje, ak sa jej venujeme s láskou a pouÏívame
21 Mons Viktor Trstensk˘ v roku 1947 povolal FMA do farnosti Doln˘ Kubín. Veºkú
ãasÈ svojho kÀazského Ïivota preÏil v komunistick˘ch väzeniach.
22 Porov. DOLINSK¯ , J. Problematika vyu˜ãovania náboÏenstva na Slovensku v rokoch
1948-1973, Bratislava 2001, s.30.
23 Saleziánske zvesti, XV., ã. 9-10, Bratislava 1944, s. 65-66

1.9 Page 9

▲back to top
V˘chovné pôsobenie FMA na Slovensku v t’aÏkom období 1940-1950 9
pritom aj vhodné prostriedky, ako to robia saleziáni vo svojich oratóriách a ústav-
och. Spôsob don Boscovej v˘chovy by sa mohol úspe‰ne uplatÀovaÈ aj vo v˘chove
‰tátnej.“24
Dom Márie Pomocnice v Nitre v roku 1948 mal aÏ do otvorenia prvého
slovenského noviciátu FMA nasledujúce v˘chovné zameranie: aspirantát, pos-
tulát, dievãensk˘ internát, odborné kurzy pre star‰ie dievãatá, sviatoãné a denné
oratórium, pomoc chudobn˘m deÈom a rodinám. Z rozliãn˘ch kútov Slovenska
sa hlásili dievãatá, ktoré sa chceli staÈ saleziánkami. KeìÏe politická situácia sa
stále priostrovala, nebolo moÏné posielaÈ dievãatá na formáciu do zahraniãia.
DÀa 5.augusta 1948 bol v Nitre otvoren˘ prv˘ slovensk˘ noviciát s ôsmimi
novickami. V roku 1949 e‰te vstúpilo do noviciátu ìal‰ích desaÈ dievãat,25
odhodlan˘ch vytrvaÈ v povolaní za kaÏdú cenu.
Prvé absolventky mali skladaÈ prvú rehoºnú profesiu 5. augusta 1950, ale
predstavené, vidiac situáciu, rozhodli sa uskutoãniÈ obrad sºubov o mesiac
skôr.26 Hrozilo, Ïe tie, ktoré nemajú sºuby, budú musieÈ poslaÈ domov. Pribudlo
teda ìal‰ích osem slovensk˘ch Dcér Márie Pomocnice. V snahe uchrániÈ ich
pred oãakávan˘m zásahom mocenského aparátu, zamestnali tieto mladé sestry
v textilnej fabrike. 29. augusta len ão nastúpili sestry do práce, telefonicky ich
volali domov. V dome ich ãakala tajná polícia. Na dvore noviciátu uÏ stál auto-
bus, nákladné autá s milicionármi. Kázali im v r˘chlosti sa zbaliÈ, ºudia im
pomáhali nosiÈ veci do áut. Plakali sestry, plakali aj ºudia. Autobus vyrazil na
cestu do neznáma. Sestry sa cestou modlili a spievali. RuÏencom si dodávali sily
a odvahy. Bol to moment viery, ktorá víÈazí nad svetom.27
5. Prenasledovanie
8. mája 1945 sa skonãila druhá svetová vojna. Tento dátum znamená aj
koniec nezávislého Slovenského ‰tátu. Zaãína sa nová a ÈaÏká fáza v Ïivote
slovenskej spoloãnosti. Postupne zaãína vyãíÀaÈ komunistick˘ teror. Nevinné os-
oby sú väznené bez súdu. Sústreìujú ich do pracovn˘ch táborov.28 Nov˘ reÏim
systematicky a násilnícky utláãal, likvidoval Katolícku cirkev. Zmanipulované
„februárové víÈazstvo“ komunistov z roku 1948 vnútilo marxistickú ideológiu
do v‰etk˘ch oblastí Ïivota, kultúry, v˘chovy a vedy. Nastúpil éra totalitarizmu.
Podºa vzoru a diktátu Moskvy sa nové âesko-Slovensko malo staÈ vzorov˘m
ateistick˘m ‰tátom. Ateizmus mal ovládnuÈ cel˘ spoloãensk˘ i súkromn˘ Ïivot
obyvateºov. Povojnové roky nepriniesli úºavu. RadosÈ z konca vojny vystriedal
24 Saleziánske zvesti, XV., ã. 9-10, 1944, s. 68.
25 Medzi nimi boli aj dievãatá z âeska.
26 ·iesteho júla 1950 skladali prvé sºuby novicky: Mária âerná, Emília Kubicová, Hed-
viga Morávková, Katarína Macková, Irena ·kapcová, Pavla Pavlová, Vilma ·utková, Mária
Rajtárová
27 Z osobného rozhovoru so sr. Hedvigou Morávkovou, Trnava 2002.

1.10 Page 10

▲back to top
10 Kamila Novosedlikova
nov˘ nápor, nové drásanie nervov. Nov˘ reÏim nastolil ovzdu‰ie neistoty, stra-
chu, zastra‰ovania, vzájomného podozrievania a nedôvery. Táto situácia trvala
‰tyridsaÈ rokov!
Slovensk˘ filozof Ladislav Hanus sa vyjadril takto:“Obyvateºstvo toºko pretr-
pelo, no ão bolo vtedy to kon‰tantné? To musela byÈ rodina. Aj vtedy, v t˘ch
najÈaωích ãasoch, sa dávala dovedna rodina. TakÏe rodinn˘ cit veºmi vzrástol. Aj
ão do bezpeãnosti, istoty, potechy, stability. Rodina aj v t˘ch biednych ãasoch sa
starala o seba, bola v nej solidárnosÈ. Rodina ostala ako posledná bezpeãná opora,
drÏaÈ spolu a preÏiÈ v‰etky nepriazne.“29 Fenomén rodiny, ãi v˘chova k správne-
mu rodinnému Ïivotu a k zodpovednému rodiãovstvu bol akousi samozrejmou
súãasÈou v˘chovného pôsobenia saleziánok v t˘chto nároãn˘ch ãasoch.
Nová vláda sa potrebovala vysporiadaÈ s Cirkvou. Pri likvidácii Cirkvi sa pos-
tupovalo plánovane, dôsledne a bezohºadne. Hlavn˘mi bodmi tzv. “karlovarského
programu“ bolo rozbiÈ jednotu Cirkvi, oddeliÈ ºud od kÀazstva, izolovaÈ hierar-
chiu. ZatváraÈ, súdiÈ, odstrániÈ hierarchiu, vniesÈ rozkol medzi kÀazstvo, vniesÈ
nedôveru medzi ºudí, to sa realizovalo so v‰etkou dôslednosÈou. Napokon bolo
potrebné poraziÈ najnebezpeãnej‰ieho nepriateºa- rehole.
Zákon o jednotnej ‰kole ã.95/1948 vyhlasuje: „·kola je v absolútnom zmysle
in‰titúciou ‰tátu.“30 Pripravovala sa cesta novej socialistickej ‰kole. T˘mto
zákonom na Slovensku boli po‰tátnené v‰etky cirkevné ‰koly. Neskor‰ia ústava
/1960/31 poskytla ‰tátu v˘luãné právo na v˘chovu mládeÏe aj mimo riadneho ‰kol-
ského vyuãovania, opomínajúc práva rodiãov na v˘chovu vlastn˘ch detí.32 Nová
ústava v ãl. 14 uvádza: „ KaÏd˘ typ v˘chovy a vyuãovania sa musí uskutoãÀovaÈ
v harmónii vedeckého bádania a nesmie byÈ v nesúlade s ºudovodemokratick˘m
reÏimom.“33 Boj o budúcnosÈ národa sa odohrával v boji o voºn˘ ãas mládeÏe.
âoskoro sa zaãal boj proti reholiam. V roku 1950 ‰tát brutálne zasiahol do
rehoºného Ïivota sestier34 sústrediac ich do tzv sústreìovacích klá‰torov, podri-
adil ich totálnej kontrole ‰tátnej moci. Ich postavenie sa málo lí‰ilo od postave-
nia väzÀov. Stratili slobodu pohybu, boli pod neustálym policajn˘m dozorom
a bez dovolenia ‰tátom ustanoven˘ch zmocnencov a stráÏcov nesmeli niã robiÈ.
Nesmeli prijímaÈ nijakú náv‰tevu, cenzúrovali im v‰etku po‰tu. Veºa úsilia sa
28 V zaisÈovacom tábore v Novákoch za pár mesiacov umrelo 188 osôb, z toho 113 detí
pod 7 rokov. Do tohto tábora sa neskôr dostala aj sr ·tefánia Bokorová, FMA direktorka
v Nitre. Ak˘ spôsob v˘chovy sa mohol uskutoãÀovaÈ v tomto prostredí? SnaÏiÈ sa byÈ
oporou vlastnou prítomnosÈou.
29 HANUS, L., Pamäti svedka storoãia, Bratislava 2006, s. 382 – 383.
30 Zákon ã. 95/48. In: Zbierka zákonov a nariadení. Praha, 1948.
31 Ústava âSSR z 11. júla 1960. In: Zbierka zákonov âSSR z 1960. Praha, 1960,
ã.186, paragraf 24.
32 DOLINSK¯, Juraj, Problematika vyuãovania náboÏenstva na Slovensku v rokoch 1948 –
1973, Bratislava 2001, s. 27.
33 Ústava 9. mája 1948 ref. 25, ãl. 14.
34 Násilná likvidácia muÏsk˘ch reholí sa udiala v noci z 13. na 14. apríla 1950, udalosÈ
známa ako barbarská noc.

2 Pages 11-20

▲back to top

2.1 Page 11

▲back to top
V˘chovné pôsobenie FMA na Slovensku v t’aÏkom období 1940-1950 11
venovalo pre‰kolovacím kurzom, ktoré pozostávali z prehºadov tlaãe, krátkych
predná‰ok, premietania pokrokov˘ch filmov.35 Namiesto realizovania toho, ão
sa nauãili v noviciáte, museli poãúvaÈ pre‰kolovacie predná‰ky, namiesto dÏavo-
tu detí poãúvali krik dozork˘À, namiesto lopty sa museli chopiÈ vidiel a lopát,
namiesto ãist˘ch izieb dostali ‰pinavé baraky po väzenkyniach.
Prv˘ rok boli FMA preloÏené na rôzne miesta ‰tyrikrát. Postupne pre‰li
mnoh˘mi sústreìovacími klá‰tormi âesko-Slovenska, kde boli umiestnené spolu
so sestrami z in˘ch rehôº. Pracovali veºmi ÈaÏko väã‰inou v poºnohospodárstve,
urãit˘ ãas boli aj zamestnané aj v továrÀach. Niektoré boli za trest väznené.
Po násilnom odvezení sestier, ich v˘chovná ãinnosÈ sa mohla prejaviÈ iba
v modlitbe. Av‰ak b˘valé oratoriánky sa snaÏili pokraãovaÈ v ich poslaní:
Keì nám zobrali saleziánky, nav‰tevovali sme ich na miestach, kde ich
porozváÏali. My star‰ie vzali sme mlad‰ie dievãatá a ‰li sme sa do kostola po-
modliÈ za na‰e drahé sestriãky. Mlad‰ie dievãatá za nami chodievali, my sme sa
im snaÏili aspoÀ trochu nahradiÈ to, ão stratili v sestriãkách. Predov‰etk˘m sme
sa snaÏili uchovávaÈ si v srdci to, ão sme sa nauãili u naãich sestriãiek. SnaÏili
sme sa to uplatniÈ v na‰om osobnom Ïivote a v na‰ich rodinách, ktoré sme si
postupne zakladali.“36
Záver
Za desaÈ rokov svojej prítomnosti od roku 1940 do 1950 saleziánky na
Slovensku úãinne pôsobili vo v˘chovnej ãinnosti medzi mládeÏou. Na rozdiel
od okolit˘ch európskych krajín toto desaÈroãie bolo na Slovensku pomerne
pokojné a saleziáni i saleziánky mali ‰irok˘ a plodn˘ apo‰tolsk˘ záber. Hoci
In‰titút Dcér Márie Pomocnice bol úplne v zaãiatkoch a nemal Ïiadne veºké
v˘chovné zariadenia, v˘chovn˘ ‰t˘l práce v duchu preventívneho systému sv. Já-
na Bosca sa natrvalo zapísal do povedomia slovenskej spoloãnosti. In‰titút Dcér
Márie Pomocnice mal v‰etky predpoklady ìalej sa úspe‰ne rozvíjaÈ. Nasvedãoval
tomu aj veºk˘ záujem dievãat staÈ sa saleziánkami.
Spoloãenská situácia, ktorá sa radikálne zmenila, postavila sestry do úplne
nov˘ch podmienok. Nová doba priniesla i nové morálne nebezpeãenstvá pre
mlad˘ch ºudí. Bolo potrebné pripraviÈ ich na Ïivot v meniacich sa povojnov˘ch
podmienkach. Veºk˘m nebezpeãenstvom sa stávalo vylúãenie Boha zo Ïivota
spoloãnosti. Ohrozenie neskúsen˘ch mlad˘ch bolo o to väã‰ie, Ïe sa ateizmus
predostieral a ponúkal ako ãosi nové a moderné, ão zbaví ãloveka príÈaÏe
náboÏenstva a koneãne ho urobí slobodn˘m a prinesie mu nebo na zemi.
Komunita FMA pracovala v saleziánskom konvikte v Trnave deväÈ rokov,
teda aÏ po jeho násilnú likvidáciu v máji 1949. Komunita v Dolnom Kubína
35 Porov. VNUK Franti‰ek., Akcie „K“ a „R“- Zásahy komunistického reÏimu proti reholiam
v r. 1950-1956, Cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK, Bratislava 1995, s. 80,81,90.
36 Z osobného rozhovoru s p. Máriou Vopátovou v Trnave, apríl 2003.

2.2 Page 12

▲back to top
12 Kamila Novosedlikova
bola likvidovaná na jeseÀ 1949. Z Nitry a z Trnavy na Kopánke násilne odvliek-
li sestry saleziánky 29.augusta 1950.
Pre zachovanie prítomnosti In‰titútu FMA na Slovensku zohrali dôleÏitú
úlohu sestry, ktoré v roku 1950 skladali prvé sºuby. Spolu so svojimi star‰ími
spolusestrami vydrÏali poãas celého krutého obdobia komunistickej totality,
prevezmúc v rozhodujúcej chvíli zodpovednosÈ za slovensk˘ In‰titút FMA. Pre-
javili plnú dôveru mlad‰ím sestrám, a tak medzi slovensk˘mi saleziánkami ne-
jestvuje generaãn˘ problém. Nenahraditeºnú pomoc preukázali sestrám aj mno-
hí saleziáni.
Dcéry Márie Pomocnice sa prispôsobili podmienkam, ktoré nastali v ‰táte
po roku 1950 aÏ do 1989 a preÏívali rehoºn˘ Ïivot nakoºko to bolo moÏné
i popri civilnom zamestnaní. Ich spôsob Ïivota bol dosÈ podobn˘ Ïivotu
v sekulárnom in‰titúte. Poãas t˘chto rokov zloÏilo tajne rehoºné sºuby 43 sesti-
er. Generácia t˘chto FMA bola ak˘msi premostením medzi sestrami spred roku
1950 a t˘mi, ktoré sa stali rehoºníãkami po roku 1990. Znamenajú cenn˘ zák-
lad, na ktorom sa mohla ìalej budovaÈ bez straty kontinuity ‰truktúra In‰titútu
na Slovensku. To ocenili aj predstavené v Ríme, pretoÏe po páde totality nebolo
potrebné, ako napr. v Maìarsku budovaÈ dielo úplne od zaãiatku. UÏ v roku
1991 bolo moÏné zriadiÈ samostatnú slovenskú vizitatóriu a noviciát na území
Slovenska.